ZÁKON 255/1998 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi

§ 1

(1)

Zákon upravuje finančné odškodňovanie (ďalej len „odškodňovanie“ alebo „odškodnenie“)

osôb, ktorým bola v dôsledku úmyselných násilných trestných činov (ďalej len „trestný

čin“) spôsobená škoda na zdraví (ďalej len „poškodený“).

(2)

Za poškodeného v zmysle tohto zákona sa považujú aj pozostalí, ktorým poskytovala

alebo bola povinná poskytovať výživu osoba, ktorej bola trestným činom spôsobená smrť.

(3)

Na účely tohto zákona sa škodou na zdraví rozumie ublíženie na zdraví, ťažká ujma

na zdraví, smrť, znásilnenie, sexuálne násilie a sexuálne zneužívanie spôsobené trestným

činom spáchaným treťou osobou (ďalej len „škoda na zdraví“).

(4)

Odškodňovaním sa v zmysle tohto zákona rozumie poskytovanie jednorazovej finančnej

sumy poškodenému.

§ 2

(1)

O odškodnenie môže požiadať poškodený, ktorý je občanom Slovenskej republiky, alebo

osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá má na území Slovenskej republiky povolený trvalý

pobyt, ak ku škode na zdraví došlo na území Slovenskej republiky.

(2)

Na odškodnenie nie je právny nárok.

(3)

Odškodnenie sa neposkytuje v prípadoch, keď bola poškodenému škoda na zdraví plne

uhradená inak.

§ 3

(1)

Poškodený môže požiadať o odškodnenie, ak v trestnom konaní nadobudol právoplatnosť

rozsudok, ktorým sa páchateľ uznáva za vinného zo spáchania trestného činu, ktorým

bola poškodenému spôsobená škoda na zdraví, alebo rozsudok, ktorým sa spod obžaloby

páchateľ trestného činu oslobodí, pretože nie je trestne zodpovedný pre nepríčetnosť

a škoda na zdraví nebola poškodenému plne uhradená inak.

(2)

Ak páchateľ trestného činu, ktorým bola poškodenému spôsobená škoda na zdraví, nie

je známy, zdržiava sa na neznámom mieste alebo jeho trestnému stíhaniu bráni zákonná

prekážka a škoda na zdraví nebola poškodenému plne uhradená inak, poškodený môže požiadať

o odškodnenie len vtedy, ak výsledky vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní

nevyvolávajú dôvodné pochybnosti o tom, že sa stal trestný čin, ktorým bola poškodenému

spôsobená škoda na zdraví.

§ 4

(1)

Na výpočet odškodnenia v prípade škody na zdraví sa primerane použijú ustanovenia

príslušných právnych predpisov.

1

)

(2)

Poškodenému sa v prípade škody na zdraví môže ako odškodnenie maximálne poskytnúť

finančná suma predstavujúca rozdiel medzi výškou odškodnenia vypočítaného podľa odseku

1 a súčtom všetkých finančných súm, ktoré už poškodený dostal ako náhradu škody na

zdraví, alebo o ktorých je opodstatnené sa domnievať, že ich dostane.

(3)

Ak o náhrade škody už bolo rozhodnuté právoplatným rozsudkom, pri výpočte a poskytnutí

odškodnenia v prípade škody na zdraví sa vychádzalo z výšky spôsobenej škody na zdraví

zistenej v rozsudku.

(4)

Celková výška odškodnenia v prípade škody na zdraví poskytnutá podľa tohto zákona

nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy ustanovenej osobitným právnym predpisom.

2

)

§ 5

Odškodnenie v prípade znásilnenia, sexuálneho násilia a sexuálneho zneužívania (

§ 1 ods. 3

) nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy ustanovenej osobitným právnym

predpisom.

2

)

Odškodnenie znásilnenia nevylučuje možnosť odškodnenia škody na zdraví spôsobenej

tým istým trestným činom.

§ 6

Pri výpočte odškodnenia podľa

§ 4 a 5

sa prihliada na sociálnu situáciu poškodeného, ako aj na to, do akej miery poškodený

spoluzavinil škodu na zdraví a aké opatrenia poškodený prijal, aby odškodnenie získal

od páchateľa trestného činu, ktorým mu bola spôsobená škoda na zdraví.

§ 7

(1)

Odškodňovanie poskytuje na základe žiadosti poškodeného Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

(2)

Písomnú žiadosť treba podať v lehote osemnástich mesiacov odo dňa spáchania trestného

činu, ktorým bola spôsobená škoda na zdraví. Na žiadosti podané po tejto lehote sa

nebude prihliadať.

(3)

Ak rozsudok uvedený v

§ 3 ods. 1

bol vynesený po lehote uvedenej v odseku 2, písomnú žiadosť treba podať v lehote

šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Na žiadosti

podané po tejto lehote sa nebude prihliadať.

(4)

Poškodený môže žiadosť v lehotách uvedených v odsekoch 2 a 3 podať aj opakovane,

ak to odôvodňujú okolnosti výpočtu a poskytnutia odškodnenia. Celková výška odškodnenia

v tej istej veci škody na zdraví nesmie presiahnuť výšku odškodnenia vypočítanú podľa

§ 4 a 5

.

§ 8

(1)

V žiadosti treba uviesť meno a priezvisko poškodeného, dátum narodenia, bydlisko,

rodné číslo a pripojiť k nej

a)

právoplatný rozsudok uvedený v

§ 3 ods. 1

alebo iné posledné rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní o trestnom čine alebo

o jeho oznámení; ak poškodený nemôže takéto rozhodnutie pripojiť, je potrebné, aby

označil orgán činný v trestnom konaní, ktorý o trestnom čine naposledy konal, a súčasne

uviedol údaje o osobe podozrivej zo spáchania trestného činu, ktorým bola poškodenému

spôsobená škoda na zdraví, ak je poškodenému takáto osoba známa,

b)

doklad o škode na zdraví, ktorá mu bola spôsobená trestným činom vrátane údajov o

rozsahu, v akom škoda na zdraví už bola uhradená, alebo o rozsahu, v akom je opodstatnené

sa domnievať, že bude uhradená, alebo doklad o ešte nevykonaných rozhodnutiach o náhrade

škody na zdraví, ako aj údaje o opatreniach, ktoré poškodený prijal, aby odškodnenie

získal od páchateľa trestného činu, ktorým mu bola spôsobená škoda na zdraví,

c)

doklad o jeho majetkových a zárobkových pomeroch.

(2)

Poškodený je po podaní žiadosti povinný bezodkladne informovať ministerstvo o všetkých

okolnostiach, ktoré majú vplyv na posúdenie jeho žiadosti, najmä o akejkoľvek čiastkovej

úhrade škody na zdraví, ku ktorej došlo inak ako podľa tohto zákona.

(3)

Ministerstvo je povinné rozhodnúť o žiadosti do troch mesiacov odo dňa jej podania.

V prípade okolností hodných osobitného zreteľa môže ministerstvo o žiadosti rozhodnúť

do piatich mesiacov odo dňa jej podania. Poškodený musí byť upovedomený o dôvodoch

predĺženia lehoty na rozhodnutie o žiadosti.

(4)

Odškodnenie možno žiadať len v prípade, ak škoda na zdraví bola spôsobená trestným

činom spáchaným po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. V prípade pochybností, kedy

došlo k spáchaniu trestného činu, rozhodne ministerstvo.

§ 9

(1)

Pracovníci ministerstva sú pri preverovaní skutočností dôležitých pre rozhodnutie

o podanej žiadosti oprávnení nahliadnuť do príslušných trestných spisov alebo od orgánov

činných v trestnom konaní požadovať súčinnosť pri získavaní informácií, ktoré sú nevyhnutné

pre rozhodnutie o odškodnení.

(2)

Orgány činné v trestnom konaní sú povinné súčinnosť podľa odseku 1 poskytnúť.

§ 10

(1)

Poškodený, ktorému bolo poskytnuté odškodnenie za škodu na zdraví, je povinný do

piatich rokov odo dňa, keď mu odškodnenie bolo poskytnuté, odviesť na účet ministerstva

všetky finančné sumy, ktoré získal ako odškodnenie za škodu na zdraví inak, a to až

do výšky odškodnenia poskytnutého podľa tohto zákona.

(2)

Právo uvedené v odseku 1 zaniká, ak ho štát neuplatní v lehote dvoch rokov po uplynutí

lehoty uvedenej v odseku 1.

(3)

Na základe žiadosti poškodeného sa ministerstvo môže v mene štátu po uplynutí lehoty

uvedenej v odseku 1 vzdať práva uvedeného v odseku 1, ak takýto postup odôvodňuje

sociálna situácia poškodeného, rozsah spôsobenej škody na zdraví a výška odškodnenia

poskytnutého podľa tohto zákona.

§ 11

Orgány činné v trestnom konaní sú povinné informovať poškodeného, ktorému bola spôsobená

škoda na zdraví v zmysle tohto zákona, o podmienkach odškodňovania upravených týmto

zákonom.

§ 12

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 1999.