VYHLÁŠKA 254/2010 Z. z. ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov

Čl. I

Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

492/2004 Z. z.

o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení vyhlášky č. 626/2007 Z. z., vyhlášky

č. 605/2008 Z. z. a vyhlášky č. 47/2009 Z. z. sa mení takto

1.

V prílohe č. 3 časti E bod E.3 znie

„E.3 Metóda polohovej diferenciácie

E.3.1 Pozemky

Pozemky sa pri použití metódy polohovej diferenciácie na účely tejto vyhlášky delia

na skupiny

E.3.1.1 Pozemky na zastavanom území obcí, nepoľnohospodárske a nelesné pozemky mimo

zastavaného územia obcí,

2

) pozemky v zriadených záhradkových osadách

3

) a pozemky mimo zastavaného územia obcí určené na stavbu

4

)

Všeobecná hodnota sa vypočíta podľa základného vzťahu

VŠH

POZ

= M . VŠH

MJ

[€],

kde

M – výmera pozemku v m

2,

VŠH

MJ

– jednotková všeobecná hodnota pozemku v €/m

2

.

Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa môže stanoviť aj pre skupinu pozemkov.

Jednotková všeobecná hodnota pozemkov sa stanoví podľa vzťahu

VŠH

MJ

= VH

MJ

. k

PD

[€/m

2

],

kde

VH

MJ

– jednotková východisková hodnota pozemku, ktorá sa stanoví podľa tabuľky

Klasifikácia obce – názov alebo údaj podľa počtu obyvateľov

VH

MJ

eura/m

2

a)

Bratislava

66,39

b)

Krajské mestá: Nitra, Prešov, Trenčín, Trnava, Žilina, Košice, Banská Bystrica a mestá

Piešťany, Vysoké Tatry, Trenčianske Teplice

26,56

c)

Mestá: Poprad, Zvolen, Liptovský Mikuláš, Martin

16,60

d)

Ostatné okresné mestá so sídlom okresných alebo obvodných úradov

9,96

e)

Ostatné obce nad 15 000 obyvateľov

6,64

f)

Ostatné obce od 5 000 do 15 000 obyvateľov

4,98

g)

Ostatné obce do 5 000 obyvateľov

3,32

Obce a lokality v okolí miest so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľností na bývanie

alebo rekreáciu môžu mať jednotkovú východiskovú hodnotu do 80 % z východiskovej hodnoty

obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem. V prípade záujmu o iné druhy nehnuteľností

(napríklad priemyselné, poľnohospodárske využitie) okrem pozemkov v zriadených záhradkových,

chatových osadách a hospodárskych dvoroch poľnohospodárskych podnikov môžu mať jednotkovú

východiskovú hodnotu do 60 % z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva

zvýšený záujem. V prípade záujmu o pozemky v zriadených záhradkových osadách, chatových

osadách a hospodárskych dvoroch poľnohospodárskych podnikov môžu mať jednotkovú východiskovú

cenu do 50 % z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem.

V takých prípadoch sa koeficient polohovej diferenciácie vzťahuje na obec, z ktorej

vyplýva zvýšený záujem.

k

PD

je koeficient polohovej diferenciácie, vypočíta sa podľa vzťahu

k

PD

= k

S

. k

V

. k

D

. k

P

. k

I

. k

Z

. k

R

[-],

kde

k

S

- koeficient všeobecnej situácie (0,50-2,00) sa stanoví takto

Všeobecná situácia

k

S

1.

záhradkové osady, chatové osady a hospodárske dvory poľnohospodárskych podnikov

0,50 – 0,70

2.

poľnohospodárske oblasti značne vzdialené od obcí,

0,70 – 0,80

3.

stavebné územie obcí do 5 000 obyvateľov, okrajové priemyslové a poľnohospodárske

časti obcí a miest do 10 000 obyvateľov

0,80 – 0,90

4.

obytné časti obcí a miest od 5 000 do 10 000 obyvateľov a časti rekreačných oblastí,

centrá obcí do 5 000 obyvateľov, obytné časti na predmestiach a priemyslové a poľnohospodárske

oblasti miest do 50 000 obyvateľov

0,90 – 1,10

5.

centrá miest od 10 000 do 50 000 obyvateľov, obytné časti miest nad 50 000 obyvateľov

a ich rýchlo dostupné predmestia, prednostné oblasti vilových alebo rodinných domov

v centre i mimo centra mesta, oblasti rekreačných domčekov v dôležitých centrách turistického

ruchu, priemyslové a poľnohospodárske oblasti miest nad 50 000 obyvateľov

1,00 – 1,30

6.

veľmi dobré obchodné a obytné časti v mestách od 50 000 do 100 000 obyvateľov, obytné

časti miest nad 100 000 obyvateľov, luxusné obytné oblasti s dobrým osvetlením a výhľadom,

exkluzívne oblasti rodinných domov v dosahu miest nad 100 000 obyvateľov

1,20 – 1,60

7.

veľmi dobré obchodné oblasti v mestách od 50 000 do 100 000 obyvateľov a kúpeľných

mestách, vedľajšie ulice v centre miest nad 100 000 obyvateľov, nákupné centrá vo

veľkých obytných častiach mimo centra miest nad 100 000 obyvateľov s dobrými dopravnými

možnosťami

1,50 – 1,80

8.

prednostné obchodné ulice a miesta v užšom centre miest nad 100 000 obyvateľov, najlepšie

miesta pre obchod v mestách od 50 000 do 100 000 obyvateľov

1,70 – 1,90

9.

najlepšie miesta pre obchod v mestách nad 100 000 obyvateľov

1,80 – 2,00

k

V

- koeficient intenzity využitia (0,90 - 2,0) sa stanoví takto

Intenzita využitia

k

V

1.

veľmi malé využitie, 2-podlažné súkromné rekreačné domčeky, 2 – 3-podlažné stavby

rodinných domov s podštandardným vybavením, nepodpivničené, nízke nebytové stavby

nevyužívané alebo s malým využitím, poľnohospodárske stavby bez využitia, bez zástavby

v širšom okolí

0,90

2.

rodinné domy s nižším štandardom vybavenia, bytové domy s podštandardným vybavením,

3 – 4-podlažné nebytové stavby pre priemysel s malým technickým vybavením, využívané

poľnohospodárske stavby

0,95

3.

rodinné domy so štandardným vybavením, bežné bytové domy, bytové domy s nebytovými

priestormi, nebytové stavby pre priemysel s bežným technickým vybavením

1,00

4.

nadštandardné rodinné domy; nadštandardné bytové domy, viacpodlažné nebytové stavby

pre priemysel so štandardným technickým zariadením

1,05 – 1,10

5.

exkluzívne bytové stavby, obchodné domy a administratívne budovy so štandardným vybavením,

5 – 7-podlažné, vysoké využitie pozemku

1,10 – 1,15

6.

obchodné domy a administratívne budovy s nadštandardným vybavením, viacpodlažné obchody

(5 – 7 podlaží a 1 – 2-podzemné podlažia), veľmi vysoké využitie pozemku

1,15 – 1,30

7.

využitie ako v položke 6, ale exkluzívne miesta v centrách miest

1,30 – 2,0

k

D

- koeficient dopravných vzťahov (0,80 - 1,20) sa stanoví takto

Dopravné spojenie s obcou

k

D

1.

pozemky v odľahlých lokalitách bez možnosti využitia hromadnej dopravy, cesty bez

dokončovacích prác (nespevnené a pod.), cesta do obce alebo mesta v trvaní viac ako

30 min

0,80

2.

pozemky na okraji miest a obce so železničnou zastávkou alebo autobusovou prímestskou

dopravou, doprava do mesta ešte vyhovujúca

0,85

3.

pozemky na predmestiach miest, odkiaľ sa možno pešo dostať k prostriedku hromadnej

dopravy alebo vlastným autom do centra do 15 min

0,90

4.

pozemky v tesnej blízkosti prostriedku hromadnej dopravy s dobrou úpravou ciest, cesta

vlastným autom do centra (10 min), územie mesta

1,00

5.

pozemky na obchodných uliciach miest do 100 000 obyvateľov, v nákupných centrách väčších

predmestí, intenzívny peší ruch, centrum hromadnej dopravy (autobus, trolejbus, električka)

1,05

6.

pozemky na obchodných uliciach v centre miest nad 100 000 obyvateľov so širokými ulicami

a parkoviskami, mestská hromadná doprava s hustou premávkou

1,05 – 1,20

k

P

- koeficient obchodnej alebo priemyselnej polohy (0,90 - 2,00) sa stanoví takto

Obchodná poloha alebo priemyselná poloha

k

P

1.

obchodná poloha

1,50 – 2,00

2.

obchodná poloha a byty

1,20 – 1,50

3.

obytná alebo rekreačná poloha

1,00 – 1,20

4.

priemyselná poloha

0,90 – 1,00

5.

poľnohospodárska poloha

0,90

k

I

– koeficient technickej infraštruktúry pozemku (0,80 – 1,50) sa stanoví takto

Vybavenie pozemku

k

I

1.

bez technickej infraštruktúry (vlastné zdroje)

0,80 – 1,00

2.

stredná vybavenosť (napríklad: miestne rozvody vody, elektriny)

1,00 – 1,20

3.

dobrá vybavenosť (napríklad: miestne rozvody vody, elektriny, zemného plynu)

1,20 – 1,30

4.

veľmi dobrá vybavenosť (väčšia ako v bode 3)

1,30 – 1,50

Technická infraštruktúra pozemku sa posudzuje z pohľadu možného priameho napojenia

cez vlastné, prípadne obecné pozemky (napr. komunikácie). Hodnota koeficientu v odporúčanom

intervale je závislá od náročnosti (finančnej, technickej a pod.) súvisiacej s napojením.

k

Z

– koeficient povyšujúcich faktorov (1,01 – 3,00) sa stanoví takto

Povyšujúce faktory

k

Z

–

pozemky určené územným plánom na vyššie využitie, než na aké slúžia v súčasnosti (napríklad

nezastavané stavebné pozemky, zmena funkcie zóny sídla a pod.),

1,01 – 3,00

–

pozemky na chránených územiach,

–

obchodné pozemky v miestach so silným turistickým ruchom, ak to nebolo zohľadnené

v koeficiente k

S

,

–

pozemky s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu, ak to nebolo zohľadnené v zvýšenej východiskovej

hodnote,

–

iné faktory (napríklad: tvar pozemku, výmera pozemku, druh možnej zástavby, sadové

úpravy pozemku a pod.).

Povyšujúce faktory možno použiť iba v prípadoch, ak už neboli zohľadnené vo východiskovej

hodnote alebo v predchádzajúcich koeficientoch.

V prípade, že sa povyšujúci faktor nevyskytuje, koeficient povyšujúcich faktorov je

1.

k

R

– koeficient redukujúcich faktorov (0,20 – 0,99) sa stanoví takto

Redukujúce faktory

k

R

–

ak sa v najbližšom čase predpokladá nižší stupeň využitia ako doteraz,

0,20 – 0,99

–

spád emisií a vplyv zápachu z priemyselnej výroby, uskladnenia surovín, odpadov, z výroby

potravín, z poľnohospodárskej výroby a pod.,

–

rušivý hluk z cestnej, leteckej alebo železničnej dopravy v obytných oblastiach,

–

ekologické zaťaženie pozemku,

–

ak sa v blízkosti obytnej, administratívnej alebo rekreačnej zóny nachádzajú rušivo

pôsobiace priemyselné zariadenia,

–

pri mimoriadnom zatienení obytných miest (les, skaly, severné úbočie a pod.),

–

svahovitosť terénu, hladina podzemnej vody, únosnosť základovej pôdy,

–

ochranné pásma zo zákona, stavebná uzávera,

–

stavba pod povrchom pozemku,

–

závady viaznuce na pozemku (napríklad: právo priechodu alebo prejazdu, ochranné pásmo

a pod.),

–

iné faktory (napríklad: tvar pozemku, výmera pozemku, druh možnej zástavby a pod.).

Redukujúce faktory možno použiť iba v prípadoch, ak už neboli zohľadnené vo východiskovej

hodnote alebo v predchádzajúcich koeficientoch.

V prípade, že sa redukujúci faktor nevyskytuje, koeficient redukujúcich faktorov je

1.

E.3.1.2 Poľnohospodárske pozemky

5

) mimo zastavaného územia obcí druhu orná pôda alebo trvalý trávny porast

Všeobecná hodnota sa vypočíta podľa základného vzťahu

VŠH

POZ

= M . VŠH

MJ

[€],

kde

M – výmera pozemku v m

2

,

VŠH

MJ

– jednotková všeobecná hodnota pozemku v €/m

2

.

Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa môže stanoviť aj pre skupinu pozemkov.

Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa stanoví podľa vzťahu

VŠH

MJ

= VH

MJ

. k

PD

[€/m

2

],

kde

VH

MJ

–

jednotková východisková hodnota pozemku, ktorá sa stanoví podľa osobitného zákona

6)

v závislosti od katastrálneho územia a okresu. V prípade, že v osobitnom zákone je

uvedená nulová východisková hodnota, jednotková východisková hodnota ornej pôdy sa

stanoví v závislosti od kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky

7)

poskytnutého príslušnou správou katastra alebo príslušným obvodným pozemkovým úradom.

Jednotková východisková hodnota pozemkov druhu trvalý trávny porast, ktoré majú podľa

osobitného zákona uvedenú nulovú východiskovú hodnotu, sa rovná 75 % jednotkovej východiskovej

hodnoty pozemku druhu orná pôda určenej podľa predchádzajúcej vety [€/m

2

],

k

PD

– koeficient polohovej diferenciácie, ktorý zohľadňuje produkčnú schopnosť poľnohospodárskej

pôdy, špecifiká polohy, trh s poľnohospodárskou pôdou v danom mieste a čase, technické

úpravy na poľnohospodárskej pôde, environmentálne funkcie a iné špecifické faktory

[–].

E.3.1.3 Poľnohospodárske pozemky

5

) mimo zastavaného územia obcí druhu chmeľnica, vinica, ovocný sad a záhrady mimo

zriadených záhradkových osád

Všeobecná hodnota sa vypočíta podľa základného vzťahu

VŠH

POZ

= M . VŠH

MJ

[€],

kde

M – výmera pozemku v m

2

, prípadne v ha,

VŠH

MJ

– jednotková všeobecná hodnota pozemku v €/m

2

, prípadne v €/ha.

Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa môže stanoviť aj pre skupinu pozemkov.

Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa stanoví porovnávacou metódou alebo metódou

polohovej diferenciácie podľa základného vzťahu

VŠH

MJ

= VH

MJ

. k

PD

[€/m

2

], [€/ha],

kde

VH

MJ

– jednotková východisková hodnota pozemku sa rovná jednotkovej východiskovej hodnote

pozemku druhu orná pôda podľa osobitného zákona.

6)

V prípade, že v osobitnom predpise je uvedená nulová východisková hodnota, jednotková

východisková hodnota ornej pôdy sa stanoví v závislosti od kódu bonitovanej pôdno-ekologickej

jednotky

7)

poskytnutého príslušnou správou katastra alebo príslušným obvodným pozemkovým úradom,

k

PD

– koeficient polohovej diferenciácie, ktorý zohľadňuje produkčnú schopnosť poľnohospodárskej

pôdy, špecifiká polohy, trh s poľnohospodárskou pôdou v danom mieste a čase, technické

úpravy na poľnohospodárskej pôde, environmentálne funkcie a iné špecifické faktory

[–].

E.3.1.4 Lesné pozemky

8

) mimo zastavaného územia obcí

Všeobecná hodnota lesného pozemku sa vypočíta podľa vzťahov

VŠH

LPOZ

= M . VŠH

LMJ

[€],

VŠH

LMJ

= VH

LMJ

. k

PD

[€/ha], [€/m

2

],

VH

LMJ

= Hp

z

+ f

p

[€/ha], [€/m

2

],

Hp

z

= Hpz

jk

. zstc

jk

[€/ha], [€/m

2

],

f

p

= Zcu

jk

. zstc

jk

(Hv

1

+ Hv

2

) [€/ha], [€/m

2

],

kde

VŠH

LPOZ

– všeobecná hodnota lesného pozemku,

M – výmera lesného pozemku v ha s presnosťou na štyri desatinné miesta (m

2)

,

VŠH

LMJ

– jednotková všeobecná hodnota lesného pozemku sa stanoví podľa špecifických metód

stanovenia hodnoty lesov,

VH

LMJ

– jednotková východisková hodnota lesného pozemku v €/ha (€/m

2

) sa stanoví ako súčet základnej hodnoty lesného pozemku pre cieľové drevinové zastúpenie

podľa prílohy č.14 tab. č. I a hodnoty faktora polohy v závislosti od približovacej

a odvoznej vzdialenosti podľa prílohy č.14 tab. č.II,

Hp

z

– základná hodnota lesného pozemku v €/ha sa určí ako súčet základnej hodnoty jednotlivých

drevín upravenej cieľovým zastúpením,

fp – hodnota faktora polohy v €/ha,

Hpz

jk

– základná hodnota lesného pozemku v €/ha cieľových drevín – k, j-tej bonity, príloha

č. 14, tab. č.I,

zstc

jk

– cieľové zastúpenie drevín – k, j-tej bonity na lesnom pozemku v percentách určené

v lesnom hospodárskom pláne (LHP),

Hv

1

, Hv

2

– jednotková hodnota sadzby faktora polohy lesného pozemku za približovanie (v

1

) a odvoz (v

2

) dreva v €/m

3

, príloha č. 14, tab. č.II,

Zcu

jk

– celková zásoba produkcie dreva na pni, cieľových drevín – k, j-tej bonity v rubnej

dobe na hektár, príloha č. 14, tab. č.III,

k

PD

– koeficient polohovej diferenciácie zohľadňujúci špecifiká využiteľnosti, dosahovania

výnosu, predajnosti a pod., ktorý sa stanoví osobitne pre lesné pozemky a osobitne

pre lesné porasty podľa vzťahu

k

PD

= k

S

.k

V

.k

L

[-]

kde

k

S

– koeficient všeobecnej situácie dopytu po úžitkoch funkcií lesa sa stanoví takto

Ukazovateľ hustoty obyvateľstva okresu na km

2

Hodnota koeficienta k

s

lesný pozemok

lesný porast

nad 1 000

1,5

1,3

500 – 1 000

1,4

1,2

250 – 500

1,3

1,1

100 – 250

1,0

1,0

50 – 100

0,9

0,9

do 50

0,7 – 0,9

0,8 – 0,9

Údaje hustoty obyvateľstva okresu sa získajú na obvodnom úrade, do ktorého územného

obvodu príslušný okres patrí.

k

V

– koeficient využiteľnosti lesného majetku sa stanoví takto

Skupiny lesov podľa možnosti komerčného využitia produkčnej funkcie

Hodnota koeficienta k

v

lesný pozemok

lesný porast

Lesy hospodárske s absolútnou výškovou bonitou od stredu bonitného

rozpätia hore vo veku začiatku obnovy a staršie

1,3

1,20

Lesy hospodárske s absolútnou výškovou bonitou od stredu bonitného

rozpätia hore, ktoré nedosiahli vek začiatku obnovy

1,3

1,15

Lesy hospodárske s absolútnou výškovou bonitou od stredu bonitného

rozpätia dole vo veku začiatku obnovy a staršie

1,2

1,10

Lesy hospodárske s absolútnou výškovou bonitou od stredu bonitného

rozpätia dole, ktoré nedosiahli vek začiatku obnovy

1,2

1,00

Lesy osobitného určenia s absolútnou výškovou bonitou od stredu

bonitného rozpätia hore

1,3

1,05

Lesy osobitného určenia s absolútnou výškovou bonitou od stredu

bonitného rozpätia dole

1,2

0,95 – 1,0

Lesy ochranné a chránených území s 2., 3. a 4. stupňom ochrany prírody

1,0

0,90 – 0,95

Lesy chránených území s 5. stupňom ochrany prírody

0,8 – 0,9

0,85 – 0,90

Lesy v marginálnych a horších prírodných a výrobných podmienkach

0,7 – 0,8

0,80 – 0,85

Vplyv inej využiteľnosti lesného pozemku (napr. poľovné právo, bažantnice a pod.)

sa zohľadní pre dotknuté plochy osobitne.

k

L

– koeficient lesnatosti časti krajiny (regiónu – okresu) sa stanoví takto

Lesnatosť časti krajiny v %

Hodnota koeficienta k

L

lesný pozemok

lesný porast

do 5 %

1,3

1,2

5 – 10 %

1,1 – 1,2

1,1

10 – 20 %

1,0

1,0

20 – 30 %

0,9

0,95

30 – 40 %

0,8

0,9

40 – 60 %

0,6 – 0,7

0,85

nad 60 %

0,4 – 0,6

0,8

Lesnatosť sa zistí na lesnom úrade v sídle okresu.

Minimálna základná hodnota 1 ha lesného pozemku je 132,78 eura.

Pri nesúlade údajov o druhu pozemku v katastri nehnuteľností so skutočným stavom sa

všeobecná hodnota pozemku stanovuje podľa skutočného stavu.

E.3.2 Trvalé porasty

E.3.2.1 Všeobecná hodnota trvalých porastov na poľnohospodárskej pôde mimo zastavaného

územia obcí

Všeobecná hodnota porastu sa vypočíta podľa vzťahu

VŠH

P

= VH

P

. k

PD

[€],

kde

VH

P

– jednotková východisková hodnota porastu sa stanoví podľa prílohy č. 15 pre ovocné

stromy podľa tabuľky č. I, pre viničné porasty podľa tabuľky č. II, pre chmeľové porasty

vrátane zariadenia chmeľníc podľa tabuľky č. III a pre okrasné dreviny podľa tabuľky

č. X,

kPD - koeficient polohovej diferenciácie, ktorý zohľadňuje špecifiká kvality, stupňa

poškodenia, dosahovania výnosu, predajnosti a pod. [-].

E.3.2.2 Všeobecná hodnota trvalých porastov na lesnom pôdnom fonde

Všeobecná hodnota lesného porastu v zastavanom území aj mimo zastavaného územia obcí

sa vypočíta podľa vzťahov

VŠH

LP

= M . VŠH

LPMJ

[€]

VŠH

LPMJ

=VH

LPa

. k

PD

[€/ha], [€/m

2

]

VH

LPa

= Hpor

zijk

. (1-k

P

) + f

P

[€/ha], [€/m

2

]

Hpor

zijk

= [(Hut

jk

– c

jk

) . fa

ijk

+ c

jk

] kd – zst

ijk

. z [€/ha], [€/m

2

]

f

P

= Zs

ijk

. (Hv

1

+Hv

2

) [€/ha], [€/m

2

]

kde

VŠH

LPJM

– jednotková všeobecná hodnota lesného porastu v €/ha sa stanoví ako súčin jednotkovej

východiskovej hodnoty lesného porastu VH

Lpa

a koeficienta polohovej diferenciácie (kPD),

VH

LPa

– jednotková východisková hodnota lesného porastu v €/ha sa stanoví ako súčet základnej

hodnoty drevín skutočného zastúpenia (k), veku (i), bonity (j) a zakmenenia (z) upravenej

o poškodenie lesného porastu (kp v %) a hodnoty faktora polohy (fp) v €/ha,

Hpor

zijk

– základná hodnota lesného porastu v €/ha sa stanoví ako súčet hodnoty jednotkovej

sadzby lesného porastu danej dreviny vo veku 3 rokov (c

jk

), príloha č. 15, tab. VI, a súčinu vekového hodnotového faktora dreviny (fa

ijk

), príloha č. 15, tab. IV.1 – IV.6, a hodnoty ťažbového výnosu v rubnej dobe (Huť

jk

), príloha č. 15, tab. V, zníženého o hodnotu jednotkovej sadzby lesného porastu danej

dreviny vo veku 3 rokov (c

jk

), príloha č. 15, tab. VI, upravený na skutočné zastúpenie dreviny a zakmenenie lesného

porastu v €/ha,

Huť

jk

– hodnota ťažbového výnosu v rubnej dobe, danej bonity (j) a dreviny (k), príloha

č. 15, tab. V,

c

jk

– celkové pestovné náklady založenia lesného porastu vo veku 3 rokov danej bonity

(j) a dreviny (k), príloha č. 15, tab. VI,

fa

ijk

– vekový hodnotový faktor i-tého vekového stupňa, j-tej bonity, k-tej dreviny, príloha

č. 15, tab. IV. 1 – IV. 6,

z – zakmenenie (od 0,1 – 1,0),

k

P

– koeficient poškodenia porastu (podiel zníženia celkovej hodnoty porastu odvodený

zo zníženia hodnoty zásoby dreva vo vekovom stupni), príloha č. 15, tab. IX,

f

P

– hodnota faktora polohy v €/ha sa určí ako súčin jednotkových hodnôt faktora polohy

v €/m

3

, príloha č. 15, tab. VIII, a skutočnej zásoby porastu v m

3

(Zs

ijk

),

M – výmera lesného porastu JPRL (na štyri desatinné miesta),

kd – koeficient prepočtu základnej hodnoty porastu určujúcich drevín na hodnotu priradených

drevín, príloha č. 15, tab. VII,

zst

ijk

– skutočné zastúpenie drevín – k, v poraste i-tého vekového stupňa, j-tej bonity,

Zs

ijk

– skutočná zásoba dreva na pni v i-tom vekovom stupni, j-tej bonity, zastúpených

drevín – k,

Hv

1

, Hv

2

– jednotková sadzba faktora polohy lesného porastu za približovanie (v

1

) a odvoz (v

2

) dreva v €/m

3

, príloha č. 15, tab. VIII,

k

PD

– koeficient polohovej diferenciácie zohľadňujúci špecifiká využiteľnosti, dosahovania

výnosu, predajnosti a pod.

Porasty staršie, ako sú rubné doby v prílohe č. 15 v tab. IV. 1 – IV. 6, sa ohodnotia

podľa údajov najvyššej rubnej doby danej dreviny ich interpoláciou s primeraným zohľadnením

poklesu kvality drevných zásob.

V prípade poškodenia porastu antropogénnou činnosťou, predovšetkým imisiami sa jednotková

východisková hodnota lesného porastu zníži o hodnotu identifikovaného poškodenia podľa

prílohy č. 15, tab. IX. Hodnota poškodenia v stupňoch sa preberie z výsledkov pravidelného

monitoringu zdravotného stavu lesa alebo sa zistí priamo v poraste (pre listnaté dreviny

iba v období plnej vegetácie) na základe priemernej defoliácie drevín v poraste alebo

iných relevantných postupov.

Skutočná celková zásoba porastu v m

3

, ktorá sa preberie z lesného hospodárskeho plánu alebo sa zistí meraním. Jednotkové

hodnoty polohy sa zistia v prílohe č. 15, tab. VIII na základe priemernej približovacej

a odvoznej vzdialenosti konkrétneho porastu.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 2, 3, 4, 5, 6, 7 a 8 znejú

„

2

) Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009

Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.

z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam

(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

3

) Zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní

vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov.

4

) § 43h zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)

v znení zákona č. 237/2000 Z. z.

5

) Zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona

č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

6

) Príloha č. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a o miestnom poplatku

za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení zákona č. 465/2008 Z. z.

7

) Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 38/2005 Z. z. o určení

hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav.

8

) Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.“.

2.

V prílohe č. 3 časť F znie

„F. VŠEOBECNÁ HODNOTA ZÁVAD

F.1 Vecné bremeno

Vecné bremená sa delia na vecné bremená s povinnosťou

a) konať (napr. poskytnúť doživotné bývanie),

b) zdržať sa (napr. nestavať plot nad určenú výšku),

c) strpieť (napr. právo priechodu, prejazdu, právo stavby, užívacie právo).

Samostatne sa všeobecná hodnota jednotlivých vecných bremien viaznucich na nehnuteľnostiach

stanoví spravidla na účely exekučného konania alebo vtedy, ak je potrebné stanoviť

všeobecnú hodnotu na požiadanie štátneho orgánu v rámci jeho právomocí alebo ak ide

o právny úkon alebo konanie podľa osobitného predpisu. V takých prípadoch sa všeobecná

hodnota nehnuteľností a stavieb stanoví bez zohľadnenia existencie vecného bremena.

V ostatných prípadoch sa existencia vecného bremena zohľadní pri výpočte všeobecnej

hodnoty nehnuteľností a stavieb.

F.2 Výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena (VŠH

VB

)

Výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena sa vykoná takto

a) Práva spojené s nehnuteľnosťou sa odhadnú tak, že sa zistí výhoda, ktorú tieto

práva prinášajú oprávnenému (vlastníkovi) v období jedného roka, a hodnota tejto výhody

sa násobí pri právach časovo neobmedzených dvadsiatimi, pri právach časovo obmedzených

počtom rokov, počas ktorých má právo ešte trvať, najviac však dvadsiatimi.

b) Závady viaznuce na nehnuteľnosti sa odhadnú podľa hospodárskej ujmy, ktorá vyplýva

zo závady pre zaťaženého (vlastníka). Výpočet sa vykoná kapitalizáciou hospodárskej

ujmy (rozdielu budúcich znížených odčerpateľných zdrojov oproti bežným odčerpateľným

zdrojom) počas časovo obmedzeného obdobia. Pri stanovení odčerpateľných zdrojov sa

postupuje obdobne ako pri stanovení výnosovej hodnoty podľa bodu D.2. Pri závadách

neobmedzeného trvania sa vezme za základ výpočtu obdobie dvadsiatich rokov, pri závadách

presne obmedzeného trvania toto obdobie.

Všeobecná hodnota vecného bremena sa vypočíta podľa základného vzťahu

kde

OZ

t

– trvalo odčerpateľný zdroj [eur/rok], ktorý sa vypočíta ako rozdiel budúcich znížených

odčerpateľných zdrojov oproti bežným odčerpateľným zdrojom (napr. hodnota zvýšenia

alebo zníženia ročnej nájomnej sadzby vyplývajúca z vecného bremena a pod.),

n – časové obdobie trvania vecného bremena pri neobmedzenom trvaní platí: n = 20 rokov

[rok],

k – úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100].

Poznámka pod čiarou k odkazu 9 znie

„

9

) Napríklad § 87a zákona č. 511/1992 Zb., § 139 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 233/1995 Z. z.“.

3.

V prílohe č. 3 časť G znie

„G. VÝPOČET VŠEOBECNEJ HODNOTY NÁJMU ZA POZEMOK

Všeobecnú hodnotu ročného nájmu za pozemok možno stanoviť porovnávaním alebo výpočtom

podľa vzťahu

kde

VŠH

POZMJ

– všeobecná hodnota pozemku na mernú jednotku [€/m

2

],

k – úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],

k

N

– koeficient zohľadňujúci daňové zaťaženie daňou z príjmu, ktorý sa rovná (100+N)/100,

kde N vyjadruje náklady spojené s dosiahnutím hrubého výnosu (daň z príjmu v percentách),

n – obdobie predpokladanej návratnosti investície, spravidla v intervale 15 až 40

rokov, v závislosti od ekonomických, polohových a fyzických faktorov.

Pri stanovení všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok porovnávaním sa dodržujú rovnaké

zásady ako pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku podľa časti E bodu E.1.“.

Čl. II

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júla 2010.