VYHLÁŠKA 24/1967 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon o dani zo mzdy

Čl. 1

Daňová povinnosť

K

§ 2 zákona

(1)

Dani zo mzdy (ďalej len „daň“) podlieha i mzda (odmena) za prácu vykonávanú na príkaz

tuzemského platiteľa mimo územia Československej socialistickej republiky,

a)

ak sa vykonáva po dobu nepresahujúcu 183 dní alebo

b)

ak sa vykonáva v období dvanástich po sebe idúcich mesiacov po dobu dlhšiu ako 183

dní, ale mzda nebola v cudzine podrobená dani zo mzdy alebo dani rovnakého druhu.

Rovnako sa posudzuje zdaniteľnosť náhrady mzdy za dovolenku týchto pracovníkov.

Skutočnosť, že mzda bola v cudzine zdanená, preukáže pracovník.

(2)

Dani nepodlieha mzda (odmena) za prácu vykonávanú na území Československej socialistickej

republiky na príkaz cudzozemského platiteľa po dobu nepresahujúcu 183 dní, ak túto

mzdu vypláca cudzozemský platiteľ.

(3)

Dani nepodliehajú mzdy pracovníkov cudzích zastupiteľských úradov v tuzemsku, ak

nie sú československými štátnymi príslušníkmi. Mzdy pracovníkov cudzích zastupiteľských

úradov, ktorí sú našimi štátnymi príslušníkmi, podliehajú dani. Pokiaľ im cudzie zastupiteľské

úrady daň nezrazia, platia pre nich ustanovenia

§ 14 ods. 3 a 4 zákona

a

čl. 12 ods. 2 tejto vyhlášky

.

(4)

Zamestnania vykonávané členmi posádok na plavidlách plaviacich sa pod československou

vlajkou sa posudzujú ako zamestnania vykonávané na československom štátnom území.

(5)

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov platia, pokiaľ medzinárodné zmluvy daňovú povinnosť

neustanovujú inak.

Čl. 2

K

§ 3 zákona

(1)

Príjmami vyplývajúcimi z pracovného pomeru alebo v súvislosti s ním sú najmä

a)

mzdy a platy všetkých druhov, ako základná mzda (časová a úkolová), prémie, príplatky,

odmeny, podiely na hospodárskych výsledkoch organizácie, mzda za prácu nadčas, náhrada

mzdy (vrátane náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku), odmeny za vyriešenie výskumných

a vývojových úloh, za vyriešenie úloh bádateľského výskumu a za vyriešenie tematických

úloh a pod., teda všetko, čo pracujúci dostane v hotovosti alebo naturáliách za prácu

od platiteľa. Mzdou sú i odmeny za vedľajšiu činnosť, t. j. za činnosť, ktorú vykonáva

pracovník v organizácii, v ktorej je v pracovnom pomere, mimo pracovného času ustanoveného

pre tento pracovný pomer a ktorá záleží v prácach iného druhu, než sa dojednali v

pracovnej zmluve,

b)

všetky iné príjmy, ktoré dostávajú pracovníci v súvislosti so svojím pracovným pomerom,

bez ohľadu na to, či na ne majú alebo nemajú právny nárok, napr. odmeny, dary a iné

bezodplatné venovania a pod., pokiaľ nie sú oslobodené podľa

§ 4 zákona

.

(2)

Funkčné požitky sú

a)

základný funkčný plat členov vlády, funkčný plat predsedu a podpredsedov Národného

zhromaždenia, platy predsedu, podpredsedov a povereníkov Slovenskej národnej rady,

ako aj platy vedúcich ústredných úradov a orgánov,

b)

odmeny za výkon funkcie v národných výboroch,

c)

odmena za výkon sudcovskej funkcie,

d)

odmena za výkon funkcie v komisiách ľudovej kontroly,

e)

odmeny za výkon akejkoľvek funkcie v spoločenských organizáciách.

(3)

Za príjmy vyplývajúce zo zamestnaní vykonávaných v pomere podobnom pracovnému pomeru

sa vyhlasujú tieto príjmy

a)

odmeny za prácu vyplácané ktoroukoľvek organizáciou osobám, ktoré v nej nie sú v

pracovnom pomere, ale pre ňu vykonávajú hoci príležitostnú, jednorazovú a neopakujúcu

sa prácu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohody o

pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce) s výnimkou činností spadajúcich pod

ustanovenia zákona o dani z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti. Ak však pracovník

vykonáva podľa týchto dohôd práce na vlastný účet alebo ak ide o samostatných živnostníkov

alebo remeselníkov, podlieha tento príjem dani z príjmov obyvateľstva,

b)

príjmy z uskutočňovania hudby v súboroch ľudových hudobníkov; platiteľom podľa

§ 3 ods. 4 zákona

je vedúci súboru,

c)

príjmy funkcionárov a členov združení advokátov a Ústredia československej advokácie,

d)

odmeny za vynálezy, za objavy, na ktoré bol vydaný diplom, za návrhy na nové spôsoby

liečenia chorôb a ochrany pred chorobami, na nové odrody semien a rastlín a na nové

plemená zvierat, na ktoré bolo vydané osvedčenie o pôvodcovstve, a za zlepšovacie

návrhy, a to aj keď sa tieto odmeny vyplácajú osobám, ktoré nie sú k platiteľovi v

pracovnom pomere (pozri aj

čl. 4 č. 1

).

(4)

Súčasťou mzdy daňovníka je i daň zo mzdy, ak uhrádza túto daň platiteľ za daňovníka

zo svojho, napr. ak sa s príležitostným pracovníkom dohodla čistá mzda.

(5)

Mzdou v zmysle zákona o dani zo mzdy nie sú

a)

dôchodky

*)

bez rozdielu, či sú z tuzemska alebo z cudziny,

b)

sumy, o ktoré sa pracovníkovi znižuje mzda podľa pracovnoprávnych alebo iných predpisov

(napr. na základe uloženého nápravného opatrenia podľa

§ 43 a nasl. Trestného zákona

a na základe kárnych opatrení podľa

§ 77 Zákonníka práce

),

c)

náhrada za stratu na zárobku a náhrada za bolesť, za sťaženie spoločenského uplatnenia

a za vecnú škodu, vyplácané pracovníkom podľa Zákonníka práce pri pracovných úrazoch

a chorobách z povolania,

d)

vecné a peňažné dary poskytované závodnými výbormi členom ich základnej organizácie

ROH bez ohľadu na ich výšku,

e)

odmeny za záchranu života,

f)

odmeny za prácu vyplácané jednotnými roľníckymi družstvami členom družstva, ako aj

osobám, ktoré síce nie sú členmi družstva, ani v pracovnom pomere v družstve, ale

v ňom trvale pracujú, t. j. sústavne a pravidelne v družstve vykonávajú práce v rozsahu

ako členovia a podrobujú sa pracovným príkazom družstva, a ak táto činnosť zakladá

sociálne zabezpečenie podľa zákona

č. 103/1964 Zb.

o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov; spôsob odmeňovania nie je pri tom

rozhodujúci,

g)

dávky nemocenského poistenia, prídavky na deti, výchovné a obdobné plnenia poskytované

na nezaopatrené deti,

h)

vecné odmeny poskytované platiteľom pracovníkovi, hodnota ktorých nepresahuje u neho

v jednom kalendárnom roku 100 Kčs.

(6)

Naturálne požitky sa pre účely dane oceňujú podľa bežných maloobchodných cien; poskytovanie

stravy sa však oceňuje sumou 180 Kčs mesačne, 6 Kčs denne (t. j. raňajky 0,80 Kčs,

obed 2,80 Kčs a večera 2,40 Kčs). Pri piatich jedlách denne oceňuje sa strava mesačne

sumou 228 Kčs, denne 7,60 Kčs (desiata a olovrant po 0,80 Kčs).

(7)

Mesačne je hodnota zdarma poskytovaného

bytu v miestach s počtom obyvateľov

vykurovania

osvetlenia

nad 100 000

nad 25 000

nad 2000

do 2000

na každú obytnú miestnosť (vrátane kuchyne) Kčs

24

18

15

12

12

3

Pri spoločnom ubytovaní sa hodnota bytu, vykurovania a osvetlenia oceňuje pomernou

časťou podľa počtu ubytovaných osôb, najmenej sumou 3 Kčs mesačne.

(8)

Ak platiteľ poskytne pracovníkovi, ktorý má podľa mzdových predpisov nárok na naturálne

pôžitky, namiesto nich peňažnú náhradu, zahrnie sa do základu dane celá vyplatená

suma.

Čl. 3

(1) Náhradami služobných výdavkov (

§ 3 ods. 5 zákona

) sú také platby, ktorými platiteľ pracovníkovi nahrádza

a)

priame výdavky, ktoré vynaložil na účet platiteľa, aby mohol uskutočniť uložené úlohy,

a

b)

výdavky, ktoré slúžia na úhradu zvýšených a primeraných nákladov spojených s výkonom

práce.

(2)

Ak daňovník uhrádza služobné výdavky z odmeny za prácu, nepodlieha dani len tá časť,

ktorú daňovník platiteľovi ako skutočný služobný výdavok preukáže. Platiteľ je povinný

doklady predložené daňovníkom uschovávať po dobu troch rokov.

(3)

Za náhradu služobných výdavkov nepodrobenú dani sa vyhlasujú

1.

náhrady cestovných a sťahovacích výdavkov, vrátane odlučného podľa platných predpisov

*)

a vrátane náhrad, resp. príplatkov za denné dochádzanie na pracovisko, ak boli poplatníkom

priznané osobitnými predpismi (napr. u vojakov z povolania, lesných a drevárskych

robotníkov, v stavebníctve),

2.

náhrady patriace poslancom a predsedom výborov Národného zhromaždenia, náhrady patriace

poslancom Slovenskej národnej rady a náhrady nevyhnutných výdavkov poslancov národných

výborov,

3.

náhrady hotových výdavkov spojených s výkonom sudcovskej funkcie a náhrady nevyhnutných

výdavkov spojených s výkonom funkcie v komisiách ľudovej kontroly,

4.

sumy ustanovené v platných pracovnoprávnych predpisoch, ako tzv. režijné príplatky

(napr. na suroviny, opotrebenie strojov a nástrojov, udržiavanie pracovných potrieb

a pod.) a ako tzv. finančné nezúčtovateľné paušály na drobnú údržbu poskytované pracovníkom

obchodnej siete,

5.

hodnota odevov, plášťov, čapíc, topánok a ochranných a pracovných odevov poskytovaných

platiteľom pracovníkom podľa platných pracovnoprávnych predpisov, ako aj náhrady na

ich údržbu, čistenie a pranie, a to bez rozdielu, či sa poskytujú v naturáliách alebo

či sa namiesto nich vypláca náhrada v hotovosti,

6.

iné sumy vyplácané podľa platných predpisov ako náhrada služobných výdavkov, pokiaľ

sú uvedené v

prílohe I tejto vyhlášky

.

Čl. 4

K

§ 4 zákona

Oslobodenie

Od dane sú oslobodené

1.

odmeny (prémie) za vyriešenie štátnych výskumných a vývojových úloh, štátnych úloh

bádateľského výskumu, za vyriešenie štátnych tematických úloh, odmeny za vynálezy,

odmeny za objavy, na ktoré bol vydaný diplom, odmeny za návrhy na nové spôsoby liečenia

chorôb a ochrany pred chorobami, na nové odrody semien a rastlín a na nové plemená

zvierat, na ktoré bolo vydané osvedčenie o pôvodcovstve, a odmeny za zlepšovacie návrhy

až do výšky 20 000 Kčs za každú úlohu, vynález, objav alebo návrh,

2.

až do úhrnnej výšky 2 000 Kčs ročne

a)

vecné a peňažné odmeny a dary poskytované platiteľom pracovníkovi pri významných

pracovných a životných výročiach pracovníka (napr. 20, 30, 40 rokov nepretržitej práce

v tej istej organizácii, dovŕšenie 50, 60 rokov) alebo pri jeho odchode do dôchodku,

s výnimkou tých odmien, ktoré patria pracovníkovi podľa mzdových predpisov alebo kolektívnej

zmluvy vo výške určenej s prihliadnutím na počet odpracovaných rokov v tej istej organizácii.

b)

mimoriadne jednorazové odmeny vyplatené za iniciatívu a súťaženie pracovníkov zamerané

na konkrétne činy, ktoré bezprostredne prinášajú zlepšenie hospodárskych výsledkov

podniku alebo zvýšenie bezpečnosti práce, a odmeny, ktoré organizácia poskytuje svojim

pracovníkom pri príležitosti udelenia štátnych vyznamenaní, radov, Červených zástav

a odznakov ministra „Najlepší pracovník“,

c)

odmeny za priamu záchranu majetku v socialistickom vlastníctve,

d)

odmeny za odvrátenie bezprostredného nebezpečenstva, ktoré by mohlo spôsobiť vecné

škody alebo ohroziť ľudské zdravie alebo život,

3.

iné sumy vyplácané podľa platných predpisov, pokiaľ sú uvedené v

prílohe II tejto vyhlášky

.

Čl. 5

(1)

Ak daňovník poberá odmeny uvedené v

článku 4 č. 1

od viacerých platiteľov za ten istý vynález, objav alebo návrh, je z úhrnu prijatých

odmien od dane oslobodená iba suma 20 000 Kčs. Taktiež možno pri odmenách, ktoré za

ten istý vynález, objav alebo návrh sa vyplácajú po viac rokov, oslobodiť úhrnom len

sumu 20 000 Kčs. Platiteľ smie odmenu do uvedenej sumy oslobodiť len vtedy, ak mu

daňovník predloží písomné vyhlásenie, že za odmeňovaný vynález, objav alebo návrh

mu žiadny iný platiteľ nevyplatil odmenu, z ktorej by bola časť od dane oslobodená.

(2)

Ak sa odmeny uvedené v

článku 4 č. 1

vyplácajú kolektívu pracovníkov, je u každého člena kolektívu oslobodená suma 20

000 Kčs. Ak daňovník dostane odmeny za niekoľko vyriešených úloh, vynálezov, objavov

alebo návrhov, je pri každej z týchto odmien oslobodená suma 20 000 Kčs.

(3)

Suma, o ktorú odmeny, ktoré sú podľa

článku 4 č. 1

oslobodené, prevyšujú 20 000 Kčs, zdaní sa ako celoročný príjem oddelene od ostatnej

mzdy príjemcu odmeny a s prihliadnutím na ustanovenia o daneprostom minime podľa

§ 11 ods. 1 zákona

a o znížení a zvýšení dane podľa

§ 7 až 9 zákona

tak, ako keby daňovník inú mzdu nepoberal. Dani podliehajúce sumy niekoľkých odmien

uvedených v

článku 4 č. 1

, ktoré ten istý platiteľ vyplatil daňovníkovi v kalendárnom roku, sa spočítajú a

zdania spoločne ako celoročný príjem.

(4)

Spôsobom uvedeným v odseku 3 prvej vete sa zdaňujú aj ! vernostné prídavky.

(5)

Oslobodenie odmien (prémií) za vyriešenie štátnych výskumných a vývojových úloh,

štátnych úloh bádateľského výskumu a za vyriešenie štátnych tematických úloh vzťahuje

sa iba na odmeny (prémie) poskytované pracovníkom, ktorí sami priamo tieto úlohy riešia.

(6)

Odmeny za účasť na rozpracovaní, vyskúšaní, zavedení alebo rozšírení vynálezov a

zlepšovacích návrhov, odmeny za spoluprácu navrhovateľa a odmeny za expertízy členov

komisie expertov podliehajú dani plne.

(7)

Dary a odmeny, ktoré nespadajú pod ustanovenie

článku 4

, podliehajú dani plne a zdania sa - rovnako ako dani podliehajúca časť darov a odmien

uvedených v

článku 4 č. 2

- spoločne s ostatnou mzdou daňovníka. Všetky dary a odmeny uvedené v

článku 4 č. 2

poskytnuté alebo vyplatené daňovníkovi počas kalendárneho roka sa spočítajú, aj keď

sa poskytli z rôznych dôvodov; z tohto súčtu je oslobodená suma 2000 Kčs a zvyšok

podlieha dani.

Čl. 6

K

§ 6 zákona

Daňová sadzba

(1)

Sadzba uvedená v zákone je základnou sadzbou a platí pre daňovníkov, ktorí vyživujú

dve osoby.

(2)

Zrážka dane sa vykonáva podľa tabuliek vydaných Ministerstvom financií pre zrážku

dane v mesačnom mzdovom období, ako aj pre zrážku dane prepočítanej na celý rok.

*)

(3)

Daňovníkom, ktorí sú u platiteľa v pracovnom pomere, zráža sa daň podľa mesačnej

tabuľky, a to aj keď daňovník nepoberá mzdu za celé mzdové obdobie, napr. preto, že

počas mzdového obdobia vstúpil u platiteľa do pracovného pomeru alebo že pracovný

pomer bol rozviazaný, že daňovník po časť mesiaca nepracoval pre chorobu, neplatenú

dovolenku alebo inú absenciu, alebo je zamestnaný na kratší pracovný čas a pod.

(4)

Pri mzdách, pre ktoré už v daňových tabuľkách nie je daň vypočítaná, treba daňový

základ zaokrúhliť nahor na sumu deliteľnú dvadsiatimi a daň počítať spôsobom uvedeným

v tabuľke z tejto zaokrúhlenej sumy.

(5)

Daňovníkom, ktorí nie sú u platiteľa v pracovnom pomere a poberajú príjmy uvedené

v

článku 2 ods. 3 písm. a) a b)

, ako aj pracovníkom, ktorí sú u platiteľa v pracovnom pomere dojednanom na dobu kratšiu

ako dva mesiace,

**)

sa zráža daň paušálnou sadzbou vo výške 10 %, a to bez rozdielu, či títo pracovníci

poberajú alebo nepoberajú mzdu (odmeny) aj od iného platiteľa. Ak však v týchto prípadoch

sumy vyplatené tým istým platiteľom daňovníkovi presiahnu v kalendárnom mesiaci 800

Kčs, daň sa zrazí z úhrnu vyplatených súm podľa mesačnej tabuľky a s prihliadnutím

na ustanovenie

článku 9 ods. 2

.

(6)

Pracovné príjmy študujúcich formou denného štúdia vrátane odmien, ktoré sa im vyplácajú

za účasť na vedľajšej hospodárskej činnosti vysokých škôl podľa

§ 5 ods. 2 zákona č. 19/1966 Zb.

o vysokých školách, podliehajú, pokiaľ nejde o príjmy z trvalého pracovného pomeru,

paušálnej zrážke dane vo výške 5 %.

(7)

Daň zrážaná podľa predchádzajúcich ustanovení sa zaokrúhľuje tak, že sa časť dane

do výšky 50 hal. vrátane zaokrúhľuje na celé koruny smerom dole a časť presahujúca

túto sumu na celé koruny smerom nahor.

Čl. 7

K

§ 7 a 8 zákona

Zvýšenie a zníženie dane

(1)

Za vyživované osoby sa uznávajú

a)

manželka (družka), prípadne manžel (druh) a maloleté deti (i osvojené), t. j. mladšie

ako 18 rokov (vnuci, deti v starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov), ak

žijú s daňovníkom v spoločnej domácnosti, a to bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú

vlastné príjmy. Prechodný pobyt mimo spoločnej domácnosti (napr. z dôvodu liečenia,

štúdia, učenia, výkonu vojenskej služby alebo nedostatku bytov) nie je na závadu tomu,

aby tieto osoby boli považované za vyživované. Ak maloleté deti trvale nežijú s daňovníkom

v spoločnej domácnosti, môžu byť uznané za ním vyživované len vtedy, ak im daňovník

mesačne poskytuje aspoň 100 Kčs;

b)

plnoleté deti (vnuci, deti v starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov)

a iné osoby, ak nemajú vlastné príjmy presahujúce 620 Kčs mesačne a buď žijú s daňovníkom

trvale v spoločnej domácnosti a daňovník im poskytuje byt, stravu a ošatenie, alebo

ak nežijú v jeho domácnosti, ak im dáva mesačne podporu aspoň vo výške daňovej úľavy

vyplývajúcej pre neho z uznania týchto osôb za ním vyživované, najmenej však sumu

100 Kčs mesačne. Pre posúdenie, či je táto podmienka splnená, je rozhodujúce, aká

by bola daňová úľava z priemernej mzdy za posledných šesť mesiacov pred rozhodnutím

okresného národného výboru;

c)

deti z rozvedeného manželstva, deti z manželstva, v ktorom daňovník - bez toho, že

by bol rozvedený - trvale nežije s manželom v spoločnej domácnosti a deti zrodené

mimo manželstva, ak s daňovníkom nežijú v spoločnej domácnosti, ako aj manželka (manžel),

ktorá je s daňovníkom rozvedená alebo i bez rozvodu s ním trvale nežije v spoločnej

domácnosti, ak im daňovník platí výživné určené alebo schválené súdom. Ak výživné

neurčil alebo neschválil súd, uznajú sa tieto osoby za vyživované daňovníkom, ak im

platí výživné aspoň vo výške daňovej úľavy vyplývajúcej pre neho z uznania týchto

osôb za ním vyživované, najmenej však sumou 100 Kčs mesačne. Manželku a plnoleté deti,

ktorým daňovník platí výživné, možno však uznať za ním vyživované len vtedy, ak nemajú

vlastný príjem presahujúci 620 Kčs mesačne.

Ak daňovník poskytuje podporu viacerým osobám a úhrnná podpora nie je taká, aby na

každú z nich pripadla aspoň suma 100 Kčs, prihliadne sa len na toľko osôb, koľkokrát

100 Kčs daňovník mesačne platí.

(2)

Ak dieťa uzavrie manželstvo, možno ho, príp. i jeho manželku (manžela) a deti uznať

za vyživované daňovníkom len vtedy, ak z úhrnného príjmu tejto rodiny nepripadá na

jedného jej člena viac ako 620 Kčs mesačne a ak sú splnené i ostatné podmienky ustanovené

v odseku 1 písm. b).

(3)

Tá istá osoba môže byť uznaná za vyživovanú len u jedného daňovníka a u toho istého

daňovníka iba pri jednej dani. Toto ustanovenie nie je na závadu tomu, aby dieťa bolo

uznané za vyživované tak u toho z rodičov, ktorý naň platí výživné, ako aj u toho

z nich, u ktorého žije. Úľava podľa ustanovenia

§ 8 ods. 2 zákona

patrí iba tomu z rodičov, u ktorého dieťa žije, nie daňovníkovi, ktorý platí výživné.

(4)

Ak daňovník podporuje viac osôb, z ktorých jedna má voči druhej vyživovaciu povinnosť

(napr. otca a matku), považuje sa u každej z nich za príjem tá časť, ktorá z ich úhrnného

príjmu na ňu pomerne pripadá.

(5)

Pre otázku, či podporovaná osoba (odsek 1) má vlastný príjem presahujúci 620 Kčs

mesačne, prihliada sa na všetky jej príjmy, teda napríklad na príjmy z pracovného

pomeru, na dôchodky, na sociálne podpory, príjmy z budov, poľnohospodárstva, živností

a i. Neprihliada sa však

a)

na zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,

b)

na prídavky na deti a na výchovné,

c)

na výživné poskytované deťom,

d)

na sirotský dôchodok,

e)

u detí, pripravujúcich sa na budúce povolanie s výnimkou detí, ktoré študujú popri

zamestnaní alebo inej zárobkovej činnosti a po dobu výkonu základnej vojenskej služby,

na štipendium, pokiaľ nemá povahu náhrady zárobku, na hodnotu bezplatného internátneho

zaopatrenia a bezplatne poskytovaných jedál a ošatenia podľa predpisov o hmotnom zaopatrení

mládeže pripravujúcej sa na budúce povolanie, na hodnotu naturálií, ktoré sa poskytujú

študentom vysokých škôl pri výkone vojenských povinností cez prázdniny, a na príležitostné

zárobky, pokiaľ sa nevyplácajú za práce vykonávané v pracovnom pomere uzavretom na

neurčitý čas.

Na príjmy uvedené v predchádzajúcom odseku pod písm. a) až e) sa tiež neprihliada

pri určení výšky vlastného príjmu osôb, ktoré možno uznať za vyživované poplatníkom,

pri dani z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti a pri dani z príjmov obyvateľstva.

(6)

Ustanovenie

§ 8 ods. 2 zákona

platí aj vtedy, keď osoby tam uvedené vyživujú plnoleté deti (vnukov alebo iné deti

v starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov).

(7)

Ak sú obaja manželia (druh a družka) zamestnaní, prihliada sa na všetky vyživované

osoby u manžela (druha). Manželka (družka) sa zdaňuje podľa ustanovenia

§ 8 ods. 3 zákona

.

(8)

Ak požadujú obaja manželia (druh a družka), ktorí žijú v spoločnej domácnosti, aby

úľavy z titulu vyživovaných osôb sa poskytli namiesto manželovi (druhovi) manželke

(družke), pripoja k žiadosti potvrdenie platiteľa, ktorý vypláca mzdu manželovi (druhovi),

že nebude u neho naďalej pri zrážke dane prihliadať na vyživované osoby.

(9)

Zľava na vyživované osoby patrí manželke aj v prípadoch, v ktorých mzdu poberá len

manželka a manžel buď vôbec nemá zdaniteľné príjmy (napr. dôchodca), alebo podlieha

inej dani, pri ktorej neuplatňuje zníženie dane na vyživované osoby.

(10)

Na zmeny okolností rozhodujúcich o zvýšení a znížení dane (napr. dosiahnutie vekovej

hranice daňovníka a jeho detí, vstup do zamestnania plnoletého dieťaťa, odpadnutie

niektorej vyživovanej osoby a pod.) prihliada sa s výhradou uvedenou v ustanovení

čl. 15 ods. 3

začínajúc až mzdovým obdobím nasledujúcim po období, v ktorom k zmene došlo, aj keď

zmena nastala už prvý deň v mesiaci. Ak teda plnoleté dieťa vstúpi do pracovného pomeru

počas mesiaca, takže nepoberá mzdu za celý mesiac, možno ho pre bežný mesiac uznať

za vyživované daňovníkom, aj keď v tomto mesiaci dosiahne v zamestnaní príjem presahujúci

620 Kčs mesačne.

(11)

O preukaze okolností rozhodujúcich pre zvýšenie a zníženie dane platia ustanovenia

článkov 15 až 17

.

Čl. 8

K

§ 9 zákona

(1)

Za invalidné osoby v zmysle

§ 9 zákona

možno uznať iba

1.

osoby, ktoré poberajú niektorý z týchto dôchodkov

a)

invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov o sociálnom zabezpečení;

b)

úrazový dôchodok podľa skorších predpisov alebo zaopatrovacie požitky invalidov podľa

zákona

č. 164/1946 Zb.

o starostlivosti o vojenských a vojnových poškodencov a obete vojny a fašistickej

perzekúcie pre stratu zárobkovej schopnosti aspoň o 30 %, a to aj keď tento dôchodok

alebo zaopatrovacie požitky sa zlúčili s iným dôchodkom;

c)

dôchodok manželky alebo sociálny dôchodok z dôvodu, že pred dovŕšením 65 rokov sa

stali invalidnými;

d)

vdovský dôchodok z dôvodu invalidity;

e)

poberajú namiesto invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku starobný dôchodok

z dôvodu, že pri súbehu nárokov na oba druhy dôchodkov bol im priznaný starobný dôchodok;

f)

sú u daňovníka uznané za vyživovanú osobu (

čl. 7

) a poberajú invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok;

2.

osoby, ktoré síce nepoberajú žiadny z dôchodkov uvedených pod číslom 1, ale

a)

preukážu, že sa vzdali zaopatrovacích požitkov uvedených pod č. 1 písm. b) alebo

že ich nepoberajú len z toho dôvodu, že zmeškali lehotu na uplatnenie nároku na ne;

b)

poberajú namiesto invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku starobný dôchodok

z dôvodu, že im po splnení podmienok pre nárok na starobný dôchodok patrí namiesto

invalidného dôchodku starobný dôchodok;

c)

stali sa podľa posudku posudkového lekára sociálneho zabezpečenia okresného národného

výboru (ďalej len „posudkový lekár“) invalidnými alebo čiastočne invalidnými v zmysle

predpisov o sociálnom zabezpečení pred vstupom do zamestnania alebo pred dovŕšením

potrebnej doby zamestnania pre nárok na dôchodok a túto lehotu doteraz počas zamestnania

nedovŕšili, takže len z tohto dôvodu nepoberajú invalidný dôchodok alebo čiastočný

invalidný dôchodok. Po dovŕšení tejto lehoty možno ich s výnimkou uvedenou v písmene

d) a e) uznať za invalidov len vtedy, ak poberajú invalidný alebo čiastočný invalidný

dôchodok;

d)

stali sa pred vstupom do zamestnania alebo pred dovŕšením potrebnej doby zamestnania

pre nárok na dôchodok invalidnými alebo čiastočne invalidnými a sú držiteľmi preukážky

ZTP alebo ZTP/P;

e)

boli podľa posudku posudkového lekára postihnuté obojstrannou hluchotou alebo ich

dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav, ktorý im značne sťažuje všeobecné životné podmienky,

zodpovedá podľa posudku posudkového lekára podmienkam pre priznanie čiastočného invalidného

dôchodku, a to aj keď uvedené osoby nepoberajú čiastočný invalidný dôchodok;

f)

sú u daňovníka uznané za vyživovanú osobu (

článok 7

) a ich zdravotný stav podľa posudku posudkového lekára zodpovedá podmienkam pre priznanie

invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku podľa predpisov o sociálnom zabezpečení.

(2)

Zľava podľa predchádzajúceho odseku sa poskytne tým spôsobom, že sa pripočítajú

a)

dve vyživované osoby naviac, ak daňovník (osoba ním vyživovaná) poberá invalidný

dôchodok (odsek 1 č. 1) alebo ak sa má posudzovať tak, ako keby poberal invalidný

dôchodok [odsek 1 č. 2 písm. a) až d) a f)];

b)

jedna vyživovaná osoba naviac v ostatných prípadoch uvedených v odseku 1.

(3)

Pri úrazových dôchodkoch a zaopatrovacích požitkoch invalidov podľa zákona

č. 164/1946 Zb.

je pre výšku zľavy rozhodujúcim percento poškodenia uvedené v poslednom rozhodnutí

o úrazovom dôchodku alebo o zaopatrovacích požitkoch. Pri poškodení o 30 % až 50 %

sa pripočíta jedna osoba naviac, pri poškodení o viac ako 50 % sa pripočítajú dve

osoby naviac. Ak daňovník poberá viac úrazových dôchodkov alebo úrazový dôchodok a

zaopatrovacie požitky invalidov podľa zákona

č. 164/1946 Zb.

a ak sú v každom výmere uvedené percentá invalidity, rozhoduje pre otázku výšky zľavy

súčet týchto percent, ak dôchodky boli priznané z rôznych titulov. Ak to tak nie je,

je rozhodujúcim najvyššie percento. V pochybnostiach treba si vyžiadať posudok posudkového

lekára.

(4)

O priznaní úľavy a jej výšky rozhodne s výnimkou prípadov, v ktorých daňovník, jeho

manželka alebo maloleté deti poberajú dôchodok uvedený v odseku 1 č. 1 písm. a) (

článok 16 č. 4

), okresný národný výbor na základe

a)

rozhodnutia o priznaní príslušného dôchodku a potvrdenia pošty o jeho výplate (odsek

1 č. 1);

b)

posudku posudkového lekára a dokladov o splnení ustanovených podmienok v prípadoch

uvedených v odseku 1 č. 2.

(5)

Pri posudzovaní osôb, ktoré nemajú nárok na poberanie invalidného alebo čiastočného

invalidného dôchodku, postupuje sa podľa zásad platných pre posúdenie invalidity a

čiastočnej invalidity pre účely sociálneho zabezpečenia; najmä sa v posudku uvedie,

či treba daňovníka (osobu ním vyživovanú) podľa jeho zdravotného stavu posudzovať

tak, ako keby poberal čiastočný invalidný dôchodok, alebo tak, ako keby poberal invalidný

dôchodok, a či ide o trvalý stav alebo do kedy posudok platí.

(6)

Zľavu z dôvodu invalidity daňovníka nemožno povoliť v žiadnom prípade, ak daňový

základ daňovníka presahuje v mesiaci hranicu 2 400 Kčs.

(7)

Zľava patrí manželovi (v prípade

§ 8 ods. 4 zákona

manželke). Ak však zľavu neuplatní, môže ju uplatňovať ten z manželov, na invaliditu

(zdravotnú chybu) ktorého bola zľava povolená, a to aj keď zľavu na vyživované osoby

uplatňuje druhý manžel.

(8)

Zľava podľa

§ 9 ods. 1 zákona

nepatrí daňovníkovi na telesnú alebo duševnú chybu dieťaťa, na ktoré platí výživné

[článok 7 ods. 1 písm. c)], ak táto zľava bola povolená tomu z rodičov, u ktorého

dieťa žije.

(9)

Úľava podľa

§ 9 ods. 2

patrí vdovám len po dobu vdovstva.

Čl. 9

K

§ 11 zákona

(1)

Platitelia vyplácajúci mzdu, ktorá nepresiahne v bežnom mesiaci 200 Kčs, upustia

podľa

§ 11 ods. 1 zákona

od zrážky dane len vtedy, ak im daňovník predloží písomné vyhlásenie uvedené v

článku 15 ods. 5 písm. b) bod cc)

.

(2)

Ak daňovník poberá mzdu súčasne od viacerých platiteľov, zrazí daň len jeden z nich

s prihliadnutím na vyživované osoby a na prípadnú zľavu podľa

§ 9 zákona

, a to ten, ktorému daňovník predloží preukaz a vyhlásenie podľa

článku 15 ods. 5

. Ostatní platitelia zrazia daň tak, ako keby daňovník žiadnu osobu nevyživoval, teda

s príslušným zvýšením podľa

§ 7 zákona

(so zreteľom na vek a u žien aj na okolnosť, či sú vydaté), najmenej však vo výške

10 %. Ustanovenia tohto odseku sa nevzťahujú na prípady, v ktorých sa daň vyberie

podľa

článku 6 ods. 5

vo výške 10 %.

Čl. 10

Spôsob vyberania dane

K

§ 12 zákona

(1)

Platiteľom sú všetky organizácie (úrady, ústavy, zariadenia, podniky atď., ak sú

samostatne účtujúcimi jednotkami) a osoby, ktoré vyplácajú mzdu.

(2)

Platiteľ zrazí daň pri každej výplate mzdy z celej sumy podrobenej dani. Z preddavkov

vyplácaných počas mzdového obdobia sa daň nezráža, ale až z úhrnu pri konečnom vyúčtovaní.

(3)

Ak druhý alebo ďalší platiteľ zašle na žiadosť daňovníka hrubú mzdu (odmenu) organizácii,

aby ju vyplatila pracovníkovi, ktorý je u nej v pracovnom pomere, zdaní ju táto organizácia

spolu so mzdou, ktorú daňovníkovi vypláca.

(4)

Podiely na hospodárskych výsledkoch organizácie sa zdaňujú pri vyúčtovaní podielu,

a to oddelene od ostatnej mzdy pracovníka, sadzbami dane zo mzdy pre mesačné výplatné

obdobie s prihliadnutím na všetky skutočnosti rozhodujúce pre zrážku dane v mzdovom

období, v ktorom boli podiely vyúčtované.

*)

Pri zúčtovaní dane zo mzdy sa na podiely na hospodárskych výsledkoch neprihliada.

Čl. 11

K

§ 13 zákona

(1)

Jednorazovou mzdou je najmä náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku, dary a odmeny,

pokiaľ nie sú od dane oslobodené, odmeny za vedľajšiu činnosť vykonávanú pre organizáciu,

v ktorej je pracovník v pracovnom pomere, na základe dohôd o vykonaní práce, jednorazové

prémie, doplatky mzdy za minulé kalendárne roky a pod.

(2)

Ak mzda v jednotlivých mesiacoch kolíše, vypočíta sa pri zdaňovaní jednorazovej mzdy

pravdepodobná celoročná mzda tak, že sa zistí priemerná mesačná mzda v bežnom roku

až doteraz vyplatená a vynásobí sa dvanástimi. Ak však platiteľ v čase výplaty jednorazovej

mzdy bezpečne vie, že sa mzda daňovníka počas roka zmení, prihliadne na očakávanú

zmenu.

(3)

Ak pracovník nie je v pracovnom pomere u platiteľa po celý rok (napr. do pracovného

pomeru vstúpi počas roka alebo pracovný pomer je pred koncom roka rozviazaný), možno

jednorazovú mzdu rozvrhnúť len na tie mzdové obdobia, za ktoré bude alebo bola mzda

vyplácaná.

(4)

Ak platiteľ mzdu (odmenu) vypláca za minulé roky daňovníkovi, ktorý v roku, v ktorom

k tejto výplate dôjde, už nie je u neho v pracovnom pomere, zrazí daň podľa ročnej

tabuľky s prihliadnutím na ustanovenie

článku 9 ods. 2

.

(5)

Doplatky za mzdové obdobia bežného kalendárneho roka rozvrhnú sa na jednotlivé mesačné

obdobia a takto zistené sumy sa pripočítajú k jednotlivým mesačným mzdám. Za každý

mesiac sa vypočíta z tohto súčtu daň a odpočíta sa daň už zrazená; zvyšok dane sa

potom zrazí pri výplate doplatku. Doplatky pripadajúce na skoršie kalendárne roky

sa zdania ako jednorazová mzda (odsek 1 až 4).

(6)

Platiteľ upustí od zdanenia podľa predchádzajúcich odsekov a zdaní jednorazovú odmenu

alebo doplatky v mesiaci výplaty, ak je to pre daňovníka výhodnejšie.

(7)

Prepočet dane podľa

§ 13 ods. 3 zákona

- tzv. zúčtovanie - vykoná platiteľ len vtedy, ak o to požiada daňovník (ústne alebo

písomne) alebo závodný výbor základnej organizácie ROH za všetkých zamestnancov najneskôr

pri vyúčtovaní mzdy za december. Zmeškanú lehotu môže odpustiť okresný národný výbor

príslušný podľa sídla pokladnice platiteľa (

článok 19

).

(8)

Ak bol daňovník u platiteľa zamestnaný po celý rok, poberal mzdu za všetky mzdové

obdobia a ak sa nezmenili okolnosti rozhodujúce pre zvýšenie a zníženie dane, platiteľ

pri zúčtovaní určí daň na celoročný príjem pomocou ročnej tabuľky. Ak sa uvedené predpoklady

nesplnia, platiteľ určí daň na priemernú mesačnú mzdu podľa mesačnej tabuľky (pozri

odsek 11).

(9)

Ak daňovník nastúpil do pracovného pomeru u platiteľa počas roka, platiteľ vykoná

zúčtovanie len za mesiace, v ktorých bol daňovník u neho zamestnaný. Za dobu, v ktorej

daňovník poberal v tom istom roku mzdu od iného platiteľa, môže platiteľ vykonať zúčtovanie

len na základe potvrdenia predchádzajúceho platiteľa o tom, v akej výške bola v jednotlivých

mesiacoch vyplatená mzda a zrazená daň a podľa ktorej sadzby sa daň zrážala. Ak daňovník

pred koncom roka rozviazal pracovný pomer, platiteľ vykoná zúčtovanie takisto len

za mesiace, v ktorých bol daňovník u neho zamestnaný, a len vtedy, keď daňovník v

tom istom roku nevstúpil do nového pracovného pomeru.

(10)

Ak platiteľ vykonáva zúčtovanie u daňovníkov, ktorí síce boli po celý rok u neho

v pracovnom pomere, ale nepoberali vo všetkých mzdových obdobiach mzdu (napr. pre

chorobu, materskú alebo neplatenú dovolenku a pod.), prihliada len na tie mzdové obdobia,

za ktoré bola mzda zdanená.

(11)

V prípadoch uvedených v odseku 8 druhej vete a v odsekoch 9 a 10 platiteľ vykoná

zúčtovanie tak, že úhrn miezd vyplatených počas roka delí počtom mzdových období,

za ktoré bola mzda zdanená. Na takto vypočítanú priemernú mzdu určí pre každé mzdové

obdobie daň podľa okolností rozhodujúcich pre zvýšenie a zníženie dane na začiatku

obdobia. Súčet takto vypočítaných daňových súm tvorí celkovú daňovú povinnosť, ktorú

platiteľ porovná so zrazenou daňou.

(12)

U daňovníkov, ktorí nie sú u platiteľa v pracovnom pomere, ale len v pomere podobnom

pracovnému pomeru (

článok 2 ods. 3

), možno zúčtovanie vykonať len vtedy, ak sa im zrážala daň podľa mesačnej tabuľky

a len za mesiace, za ktoré sa im takto zdanená mzda vyplatila (odsek 10).

(13)

Ak daňovník, ktorému bola povolená zľava podľa

§ 9 zákona

, poberal v niektorých mesiacoch mzdu presahujúcu 2400 Kčs, takže na tieto mesiace

mu nebola povolená uvedená zľava, poskytne sa pri zúčtovaní zľava i za tieto mesiace,

ak priemerná mesačná mzda za zúčtovanú dobu nepresiahne 2400 Kčs.

(14)

Zúčtovanie možno vykonať len v prospech daňovníka. Ak by zo zúčtovania vyplynula

vyššia daň, než aká bola správne zrazená, nemožno zúčtovanie vykonať. O sumu, ktorú

pracovníkom v dôsledku zúčtovania vráti, platiteľ odvedie pri budúcom odvode dane

menej a vyznačí ju na hlásení o dani zo mzdy [

článok 14 odsek 3 písm. c)

]. Zúčtovanie dane treba vykonať do konca februára po uplynutí každého roka. Túto

lehotu môže predĺžiť národný výbor príslušný podľa sídla pokladnice platiteľa (

článok 19

).

Čl. 12

K

§ 14 zákona

(1)

Daň, ktorú platiteľ nezrazil, predpíše okresný národný výbor príslušný podľa sídla

platiteľa na priame platenie platiteľovi bez rozdielu, či platiteľ nesprávnu zrážku

dane zavinil alebo nezavinil.

(2)

Daňovníkom poberajúcim mzdu z cudziny vyrubí daň okresný národný výbor, v obvode

ktorého bývajú. Daňovníkom bývajúcim v obvode Národného výboru hlavného mesta Prahy

daň však vyrubí Obvodný národný výbor Praha 1.

(3)

Ak sa zistí, že sa daňovníkovi na dani zrazilo viac, než sa malo, vráti sa mu preplatok,

pokiaľ neuplynuli tri roky od konca mzdového obdobia, v ktorom došlo k výplate mzdy,

z ktorej bola nesprávne zrazená daň.

(4)

Platiteľ môže preplatenú daň vrátiť daňovníkovi len počas roka, v ktorom bola zrazená,

alebo začiatkom budúceho roka, dokiaľ nepredložil okresnému národnému výboru vyúčtovanie

zrazenej a odvedenej dane zo mzdy [

článok 14 ods. 3 písm. a)

]. O vrátenú daň platiteľ odvedie pri budúcom odvode dane menej a vyznačí toto vrátenie

na rube poukážky alebo prevodného príkazu. Po uplynutí tejto lehoty preplatok vráti

okresný národný výbor príslušný podľa sídla pokladnice platiteľa.

Čl. 13

Zodpovednosť platiteľov

K

§ 15 zákona

(1)

Organizácie vykonávajúce zrážku dane sú povinné predložiť Štátnej banke československej

pri výbere doplatku miezd vyúčtovaných za minulý mesiac príkaz na odvod zrazenej dane

zo mzdy.

(2)

Daň dovyrubená podľa

§ 14 ods. 2 zákona

je splatná do troch dní po doručení platobného výmeru a penále sa počíta začínajúc

nasledujúcim dňom. V týchto prípadoch nemožno vyrubiť penále za dobu odo dňa, keď

sa dovyrubená daň mala zraziť, do doručenia platobného výmeru.

(3)

Penále sa nepredpíše, ak nie je aspoň 20 Kčs ročne.

(4)

Daň zrazenú osobám, ktoré sú u platiteľa v pomere podobnom pracovnému pomeru, nemusí

platiteľ odvádzať do troch dní po vykonaní daňovej zrážky, ale odvedie ju spoločne

s daňou zrazenou pracovníkom v pracovnom pomere.

(5)

Krajský národný výbor môže povoľovať odchýlky vo veci spôsobu, času a miesta odvodu

dane, pokiaľ sa odchýlka týka okresných národných výborov jeho obvodu.

Čl. 14

K

§ 17 zákona

(1)

Každý platiteľ je povinný uvádzať v mzdových listoch popri základných údajoch (daňovníkove

meno, priezvisko, povolanie, dátum narodenia, bydlisko, rodinný stav, mená osôb, ktoré

daňovník vyživuje, a údaje o ich narodení, počet osôb uznaných naviac podľa

§ 9 zákona

a pre každé mzdové obdobie jeho označenie) ešte tieto ďalšie údaje

a)

údaje o odpracovanej dobe,

b)

hrubú sumu mzdy v hotovosti so všetkými príplatkami, prémiami a odmenami i so sumami

preukázanými príp. inými platiteľmi pre daňovníka podľa

článku 10 ods. 3

(nie však náhrady služobných výdavkov),

c)

hodnotu naturálnych požitkov,

d)

sumu náhrad služobných výdavkov, ktorá podlieha dani zo mzdy,

e)

sumy oslobodené od dane zo mzdy,

f)

základ pre výpočet zrážky dane zo mzdy,

g)

zrážku dane zo mzdy.

(2)

Pre osoby, ktoré nie sú u platiteľa v pracovnom pomere, alebo pracujú pre neho v

pomere podobnom pracovnému pomeru [

článok 2 ods. 3 písm. a)

], platiteľ nemusí viesť mzdové listy; stačí zoznam s týmito údajmi: dátum výplaty,

daňovníkovo meno a bydlisko, vek, rodinný stav, výška vyplatenej mzdy a zrazenej dane.

To isté platí pre vedenie záznamov vedúcimi súborov ľudových hudobníkov [

článok 2 ods. 3 písm. b)

].

(3)

Platitelia sú ďalej povinní

a)

každoročne do konca marca predkladať príslušnému okresnému národnému výboru vyúčtovanie

zrazenej a odvedenej dane zo mzdy za uplynulý rok na predpísaných tlačivách,

b)

každoročne predkladať tomu istému okresnému národnému výboru v lehote ním určenej

výkaz o počte zamestnancov podľa výšky mzdy a o počte závodov, mzdách a dani zo mzdy,

c)

hlásiť na rube prevodného príkazu alebo výplatného lístka, ktorým odvádzajú zrazenú

daň, akú sumu úhrnom všetkým daňovníkom v mzdovom období zrazili,

d)

vydávať daňovníkom, ktorí o to požiadajú, po uplynutí kalendárneho roka alebo pri

skončení pracovného pomeru alebo pri zániku povinnosti vyplácať mzdu písomné potvrdenie

o tom, aká bola v uplynulom roku, prípadne do dňa skončenia pracovného pomeru hrubá

mzda daňovníka a aká daň mu z nej bola zrazená a podľa akej daňovej sadzby.

Čl. 15

K

§ 18 zákona

Podmienky pre zníženie dane

(1)

Daňovník je povinný do 30 dní po vstupe do pracovného pomeru a každoročne do konca

decembra preukázať platiteľovi pre budúci kalendárny rok počet vyživovaných osôb,

príp. nárok na zľavu podľa

§ 9 zákona

, pokiaľ nejde o preukazy už predložené, ktoré podľa

článku 17 ods. 1

platia trvale.

(2)

Ak daňovník nepredloží preukaz o tom, že a koľko osôb vyživuje, príp. aká zľava mu

podľa

§ 9 zákona

patrí, alebo ak nepredloží vyhlásenie podľa odseku 5, platiteľ je povinný zrážať daň

tak, ako keby daňovník nevyživoval žiadnu osobu (teda so zvýšením podľa

§ 7 zákona

).

(3)

Na predložený preukaz platiteľ prihliadne začínajúc až mzdovým obdobím nasledujúcim

po období, v ktorom bude preukaz platiteľovi predložený. Ak sa však daňovníkovi narodí

dieťa, prihliadne sa naň už pre to mzdové obdobie, v ktorom sa narodilo, ak daňovník

predloží preukaz o jeho narodení platiteľovi aspoň do 30 dní po narodení dieťaťa.

Ak daňovník nepredloží preukaz v tejto lehote, možno na preukaz prihliadnuť až v mzdovom

období nasledujúcom po období, v ktorom bol preukaz predložený. Ak však daňovník predloží

po vstupe do pracovného pomeru preukazy platiteľovi do 30 dní odo dňa vstupu do pracovného

pomeru, platia preukazy už od tohto dňa. Ak oproti predchádzajúcemu potvrdeniu nedošlo

k zmene, stačí predloženie jeho duplikátu.

(4)

Potvrdenie na zľavu vydáva okresný národný výbor príslušný podľa bydliska daňovníka

alebo podľa sídla pokladnice platiteľa.

(5)

Platiteľ smie u daňovníkov, ktorým sa daň zráža podľa základnej sadzby alebo so znížením

podľa

§ 8 zákona

na predložené preukazy prihliadnuť len vtedy, ak daňovník podpíše pri vstupe do pracovného

pomeru a každoročne najneskoršie do 31. decembra pre budúci kalendárny rok písomné

vyhlásenie o tom,

a)

aké sú skutočnosti rozhodujúce pre zvýšenie a zníženie dane, prípadne kedy a ako

sa zmenili,

b)

ak poberá alebo nepoberá mzdu aj od iného platiteľa; v kladnom prípade, že

aa) nárok na uznanie vyživovaných osôb a nárok na zľavu podľa

§ 9 zákona

neuplatnil u iného platiteľa ani daňovník ani iná osoba,

bb) hrubá mzda nepresahuje ani u daňovníka ani u osoby ním vyživovanej, na ktorú uplatňuje

zľavu podľa

§ 9 zákona

, mesačne 2400 Kčs,

cc) mzda poberaná od ďalších platiteľov nepresahuje u žiadneho z nich 200 Kčs mesačne

a že u žiadneho z nich daňovník neuplatňuje oslobodenie podľa

§ 11 ods. 1 zákona

(daneprosté minimum),

c)

že osoba ním vyživovaná (okrem manželky, družky, manžela, druha a maloletých detí)

nemá vlastný príjem presahujúci sumu 620 Kčs mesačne.

(6)

Ak dôjde počas roka k zmenám skutočností rozhodujúcich pre zvýšenie a zníženie dane,

daňovník je povinný oznámiť ich platiteľovi najneskoršie posledný deň mzdového obdobia,

v ktorom zmena nastala.

(7)

Daňovníci, ktorým bola priznaná zľava podľa

§ 9 zákona

z dôvodu, že buď sami, alebo osoby nimi vyživované poberajú invalidný alebo čiastočný

invalidný dôchodok, prípadne iný dôchodok obdobného charakteru, sú povinní každoročne,

najneskoršie do 31. decembra predložiť platiteľovi pre budúci kalendárny rok potvrdenie

pošty o výplate dôchodku.

Čl. 16

Spôsob preukazovania nároku na zníženie dane zo mzdy

Nárok na zníženie dane preukazuje daňovník platiteľovi takto

1.

platným občianskym preukazom svojím, manželky, prípadne občianskymi preukazmi detí

starších ako 15 rokov, ak ide o

a)

vek,

b)

rodinný stav,

c)

maloleté deti, vnukov alebo iné maloleté deti v starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť

rodičov, ak s ním trvale žijú v spoločnej domácnosti,

d)

skutočnosť, že daňovník je slobodný, ovdovelý, rozvedený a vyživuje aspoň jedno dieťa,

ktoré s ním žije trvale v spoločnej domácnosti.

Ak uvedené skutočnosti nie sú zrejmé z občianskeho preukazu, treba ich preukázať iným

úradným dokladom;

2.

potvrdením školy a u učňov potvrdením organizácie, že plnoleté dieťa študuje alebo

že je v učebnom pomere a aký má od školy alebo organizácie príjem;

3.

súdnym rozhodnutím o povinnosti platiť výživné na deti a manželku (rozvedenú, nežijúcu

s ním trvale v spoločnej domácnosti), ak platiteľ zráža výživné z jeho mzdy a zasiela

ho oprávneným osobám buď podľa príkazu súdu, alebo na prianie daňovníka;

4.

rozhodnutím o priznaní invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku a potvrdením

pošty o vyplácaní dôchodku, ak daňovník uplatňuje nárok na zľavu podľa

§ 9 zákona

z dôvodu, že sám, jeho manželka alebo maloleté deti poberajú invalidný alebo čiastočný

invalidný dôchodok. V prípadoch uvedených pod č. 3 a 4 platiteľ poznamená potrebné

údaje (číslo a dátum súdneho rozhodnutia, výšku určeného výživného na jednotlivé deti

a manželku, druh priznaného dôchodku a číslo a dátum rozhodnutia, ktorým bol priznaný

invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok) na mzdovom liste a potvrdenie pošty

uschová;

5.

potvrdením okresného národného výboru

*)

, ak ide o skutočnosť, že

a)

žije trvale v spoločnej domácnosti s družkou (daňovníčka s druhom); toto potvrdenie

vydá okresný národný výbor na základe písomného vyhlásenia druha a družky, že spolu

takto žijú v spoločnej domácnosti, a preukazu o ich spoločnom bydlisku,

b)

vyživuje iné osoby než manželku (družku) a deti (napr. rodičov, starých rodičov,

svokra a svokru, tesťa a testinú a súrodencov), pokiaľ môžu byť uznané za vyživované

daňovníkom [

článok 7 ods. 1 písm. b)

],

c)

platí výživné na deti z rozvedeného manželstva, na deti, s ktorými trvale nežije

v spoločnej domácnosti, na deti zrodené mimo manželstva, rozvedenej manželke alebo

manželke, s ktorou trvale nežije v spoločnej domácnosti (s výnimkou uvedenou pod č.

3),

d)

vyživuje aspoň jedno dieťa a nežije s manželom (manželkou) trvale v spoločnej domácnosti,

e)

vyživuje plnoleté deti (s výnimkou uvedenou pod č. 2), vnukov alebo iné plnoleté

deti v starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov,

f)

bola povolená výmena zľavy medzi manželmi (druhmi) podľa

§ 8 ods. 4 zákona

,

g)

daňovníkovi alebo osobám vyživovaným daňovníkom patrí zľava podľa

§ 9 zákona

(s výnimkou uvedenou pod č

.

4).

Čl. 17

Platnosť preukazov

(1)

Preukazy uvedené v

článku 16 č. 1

,

3, 4

a

5 písm. e) až g)

platia pre preukázanie nároku na zníženie dane zo mzdy trvale, ak ich platnosť nebola

na tento účel časove obmedzená, a preukazy uvedené v

článku 16 č. 2

a

5 písm. a) až d)

platia vždy len na rok, pre ktorý boli vystavené, a to za predpokladu, že u daňovníka

a ním vyživovaných osôb nenastali zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich pre zvýšenie

alebo zníženie dane.

(2)

U plnoletých študujúcich detí platia potvrdenia vydané školou podľa

článku 16 č. 2

ešte dva mesiace nasledujúce po mesiaci, v ktorom študujúci ukončil štúdium, pokiaľ

na začiatku týchto mesiacov nebol v pracovnom pomere.

(3)

Za ukončenie štúdia sa považuje u žiakov škôl poskytujúcich stredné odborné vzdelanie

vysvedčenie na odchod, prípadne vysvedčenie tej istej povahy, u žiakov škôl poskytujúcich

úplné stredné vzdelanie (všeobecné, odborné), ktorí nepokračujú v štúdiu, maturitná

skúška a u študentov vysokých škôl štátna záverečná skúška.

(4)

Oneskorené predloženie preukazu alebo zmeškanú lehotu pre uplatnenie nároku na zníženie

dane zo mzdy môže odpustiť okresný národný výbor, ktorý potvrdenie vydáva (

článok 15 ods. 4

).

Čl. 18

Kontrola dane zo mzdy

K

§ 19 zákona

(1)

Okresné národné výbory sú povinné každoročne vykonať kontrolu u všetkých platiteľov

svojho obvodu. U platiteľov zamestnávajúcich najviac 50 pracovníkov stačí však vykonávať

kontroly raz za dva roky.

(2)

Ak okresný národný výbor pri kontrole zistí, že na dani bolo zrazené menej ako sa

malo zraziť, v platobnom výmere platiteľovi predpíše na priame platenie úhrnnú sumu

dane, o ktorú sa na dani zrazilo menej. V prílohe platobného výmeru vyčísli, u ktorých

pracovníkov a o akú sumu sa zrazilo menej. Pritom osobitne vyčísli sumy pripadajúce

na posledné 3 mesiace.

(3)

Okresný národný výbor môže upustiť od dodatočného predpisu dane, príp. môže dovyrubenú

daň úplne alebo čiastočne odpustiť, keby vybratie tejto dane znamenalo ohrozenie výživy

daňovníka alebo osôb na neho odkázaných.

(4)

Na zabezpečenie správneho zrážania dane zo mzdy vedie každý okresný národný výbor

zoznam platiteľov, ktorý pravidelne kontroluje a dopĺňa.

Čl. 19

K

§ 20 zákona

Sídlom pokladnice platiteľa sa rozumie miesto, v ktorom sa vykonáva výpočet mzdy a

kde platiteľ zostavuje a vedie mzdové listy, aj keď skutočná výplata mzdy sa vykonáva

na inom mieste.

*)

Čl. 20

Premlčanie

K

§ 21 zákona

Okresný národný výbor upustí od predpísania dane zo mzdy, aj keď nie je premlčaná,

ak k nesprávnej zrážke dane došlo vinou daňovníka a odo dňa výplaty mzdy, pri ktorej

došlo k nesprávnej zrážke dane, uplynuli aspoň tri roky, takže by platiteľ vzhľadom

na ustanovenie

§ 16

zákona nesmel už daňovníkovi daň dodatočne zraziť.

Čl. 21

Záverečné ustanovenia

Zrušujú sa

1.

vyhláška Ministerstva financií č. 369/1952 Ú. l. (č. 6/1953 Ú. v.), ktorou sa vykonáva

zákon o dani zo mzdy,

2.

vyhláška Ministerstva financií č. 192/1953 Ú. l. (č. 235/1953 Ú. v.) o úprave percent

zvýšenia a zníženia dane zo mzdy,

3.

vyhláška Ministerstva financií č. 338/1953 Ú. l. (č. 385/1953 Ú. v.) o úprave zvýšenia

a zníženia dane zo mzdy daňovníkom, ktorí poskytujú úhradu osobných potrieb,

4.

vyhláška Ministerstva financií č. 13/1954 Ú. l. (č. 24/1954 Ú. v.) o zmene percent

zvýšenia dane zo mzdy a o niektorých iných opatreniach v odbore tejto dane,

5.

vyhláška Ministerstva financií č. 244/1956 Ú. l. (Ú. v.) o niektorých opatreniach

v odbore dane zo mzdy,

6.

vyhláška Ministerstva financií č. 111/1957 Ú. l. (Ú. v.) o niektorých ďalších opatreniach

v odbore dane zo mzdy,

7.

vyhláška Ministerstva financií č. 218/1957 Ú. l. (Ú. v.) o povoľovaní zliav podľa

§ 9 zákona o dani zo mzdy a uznávaní osôb za vyživované daňovníkom,

8.

vyhláška Ministerstva financií

č. 88/1962 Zb.

o zdaňovaní prémií a odmien,

9.

vyhláška Ministerstva financií

č. 210/1964 Zb.

o preukazoch pre zníženie dane zo mzdy a o niektorých ďalších opatreniach v odbore

tejto dane,

10.

úprava Ministerstva financií č. 153/102 376/57 (Vestník Ministerstva financií č.

18/1957 a Vestník Povereníctva financií č. 19/1957) o odmenách projektantom a ich

zdanení,

a všetky smernice, inštrukcie, úpravy a iné obdobné predpisy vydané Ministerstvom

financií, Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre financie a býv. Povereníctvom

financií v odbore dane zo mzdy do 31. marca 1967.

Čl. 22

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. aprílom 1967.