Vládne nariadenie 24/1951 Z. z. o lekároch.

§ 1.

Úlohou lekára je poskytovať svedomite účelnú a hodnotnú zdravotnú starostlivosť s

osobitným zameraním na starostlivosť ochrannú, dbať o sústavné zvyšovanie zdravotnej

úrovne a zdravotného uvedomenia ľudu, prispievať na zlepšenie práce ostatných zdravotníckych

pracovníkov a odborne viesť ich činnosť; túto úlohu plní predovšetkým odbornou prácou

vo výkonných zariadeniach verejnej zdravotnej starostlivosti alebo účasťou na jej

organizovaní, vedení a kontrole.

§ 2.

Lekárske povolanie môže vykonávať československý občan, ktorý je bezúhonný, telesne

a duševne spôsobilý a podrobil sa s úspechom záverečným skúškam na lekárskej fakulte

v Československej republike a složil lekársky sľub.

§ 3.

Ministerstvo zdravotníctva môže povoliť výkon lekárskeho povolania cudzincovi alebo

tomu, kto nadobudol odbornú spôsobilosť na vysokej škole v cudzine, ak sú podľa svojho

vzdelania a praktickej činnosti spôsobilí na výkon tohto povolania. Ministerstvo zdravotníctva

môže toto povolenie viazať na úspešný výkon skúšky.

§ 4.

Aby lekári mohli dobre plniť úlohy im uložené, najmä, aby sa zabezpečilo, že úroveň

ich odbornej práce zodpovie súčasnému stavu vedy, zúčastnia sa na školení a výcviku,

poprípade na výcviku potrebnom pre získanie osobitnej spôsobilosti v určitom odbore.

Na úspešný výsledok tohto školenia alebo výcviku možno viazať ďalší výkon lekárskeho

povolania vôbec alebo v určitom odbore. Školenie a výcvik lekárov vedie Ministerstvo

zdravotníctva po dohode so zúčastnenými ministerstvami.

§ 5.

(1)

Ministerstvo zdravotníctva vedie rozmiesťovanie lekárov podľa jednotného hospodárskeho

plánu tak, aby sa zabezpečila predovšetkým zdravotná starostlivosť v rámci národného

poistenia, zvlášť však zdravotná starostlivosť o pracujúcich na závodoch.

(2)

Pôsobisko lekárov určujú krajské národné výbory podľa smerníc Ministerstva zdravotníctva;

ak ide o premiestenie lekára na pôsobisko v inom kraji, alebo ak to vyžaduje iný dôležitý

všeobecný zdravotný záujem, určuje pôsobisko Ministerstvo zdravotníctva.

[Red. poznámka

Podľa prílohy A bodu 9 predpisu č. 122/1951 Zb. sa prenáša pôsobnosť v § 5 ods. 2

tohto zákona z ústredného úradu na okresné národné výbory v predmete pôsobnosti „Premiestňovanie

lekárov a dentistov na pôsobište v inom kraji, ak sa zúčastnené krajské národné výbory

na premiestnení dohodnú."]

§ 6.

Krajský národný výbor, poprípade Ministerstvo zdravotníctva uloží lekárovi pri určení

pôsobiska alebo kedykoľvek pozdejšie určitý pracovný záväzok v odbore verejnej zdravotnej

starostlivosti, a ak to vyžaduje dôležitý všeobecný zdravotný záujem, aj osobitné

úlohy na čas mimoriadnej potreby.

§ 7.

Krajský národný výbor zakáže výkon povolania lekárovi, ktorý nesplňuje podmienky výkonu

svojho povolania. Rovnaké opatrenie môže urobiť krajský národný výbor u lekára, ktorý

neplní povinnosti uložené mu zákonom o zdravotníckych povolaniach alebo predpismi

vydanými podľa neho.

§ 8.

O náhradách za výdavky, ktoré vzniknú lekárovi prevzatím a plnením povinností uložených

mu podľa zákona o zdravotníckych povolaniach a predpisov vydaných podľa neho, platia

predpisy o náhradách cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, poprípade predpisy

o náhradách výdavkov účastníkom školenia.

§ 9.

Ustanovenia

§§ 5 až 8

sa nevzťahujú na lekárov brannej moci. Pre lekárov Sboru národnej bezpečnosti a Sboru

väzenskej stráže platia tieto ustanovenia, len pokiaľ ide o výkon ich povolania mimo

tohto ich služobného (pracovného) pomeru; pri určovaní pôsobiska a pri ukladaní pracovných

záväzkov a mimoriadnych úloh sa týmto lekárom umožní nerušené plnenie povinností plynúcich

z ich služobného (pracovného) pomeru.

§ 10.

(1)

Bližšiu úpravu výkonu lekárskeho povolania, s výnimkou lekárov brannej moci, Sboru

národnej bezpečnosti a Sboru väzenskej stráže, vykoná Ministerstvo zdravotníctva po

dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi a po súčinnosti s jednotnou odborovou organizáciou

vyhláškami v úradnom liste. Pritom vydá najmä podrobnejšie predpisy

a)

o úlohách lekárov,

b)

o podmienkach pre povolenie výkonu lekárskeho povolania cudzincovi alebo tomu, kto

nadobudol odbornú spôsobilosť v cudzine,

c)

o školení a výcviku lekárov,

d)

o náhrade za výdavky uvedené v

§ 8

.

(2)

Bližšiu úpravu výkonu povolania lekárov Sboru národnej bezpečnosti a Sboru väzenskej

stráže vykonajú všeobecnými právnymi predpismi ministerstvá národnej bezpečnosti a

spravodlivosti po dohode s Ministerstvom zdravotníctva.

§ 11.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1951; vykonajú ho ministri zdravotníctva,

národnej obrany, národnej bezpečnosti a spravodlivosti po dohode so zúčastnenými členmi

vlády.