ZÁKON 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon ustanovuje

a)

princípy, ciele, podmienky, rozsah, obsah, formy a organizáciu výchovy a vzdelávania

v školách a v školských zariadeniach, stupne vzdelania, prijímanie na výchovu a vzdelávanie,

ukončovanie výchovy a vzdelávania, poskytovanie odbornej výchovno-poradenskej a terapeuticko-výchovnej

starostlivosti,

b)

dĺžku a plnenie povinnej školskej dochádzky,

c)

vzdelávacie programy na štátnej úrovni a výchovno-vzdelávacie programy na školskej

úrovni,

d)

sústavu škôl a školských zariadení,

e)

práva a povinnosti škôl a školských zariadení,

f)

práva a povinnosti detí a žiakov,

g)

práva a povinnosti rodičov, inej fyzickej osoby než rodiča, ktorá má dieťa zverené

do osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti na základe rozhodnutia

súdu, poručníka alebo opatrovníka (ďalej len „zákonný zástupca“), alebo práva a povinnosti

zástupcu zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie,

neodkladné opatrenie alebo ochranná výchova, výkon väzby alebo výkon trestu odňatia

slobody (ďalej len „zástupca zariadenia“).

§ 2

Základné pojmy

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

dieťaťom fyzická osoba, ktorá sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese v materskej

škole alebo fyzická osoba, ktorá vystupuje vo vzťahu k svojmu zákonnému zástupcovi,

alebo fyzická osoba, ktorá sa priamo nezúčastňuje výchovno-vzdelávacieho procesu v

škole,

b)

školskou spôsobilosťou súhrn psychických, fyzických a sociálnych schopností, ktorý

dieťaťu umožňuje stať sa žiakom a je predpokladom absolvovania výchovno-vzdelávacieho

programu základnej školy,

c)

žiakom fyzická osoba vo veku najviac 26 rokov veku, ktorá sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom

procese v základnej škole, strednej škole, v škole pre deti a žiakov so špeciálnymi

výchovno-vzdelávacími potrebami a základnej umeleckej škole; žiakom je aj fyzická

osoba od 27 rokov veku, ktorá sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese v nadväzujúcej

forme odborného vzdelávania a prípravy,

d)

uchádzačom fyzická osoba, ktorá má záujem o výchovu a vzdelávanie v škole alebo v

školskom zariadení podľa tohto zákona,

e)

absolventom fyzická osoba, ktorá ukončila príslušný stupeň vzdelania,

f)

výchovou komplexný proces učenia a socializácie zameraný na dieťa alebo žiaka s cieľom

rozvíjať jeho osobnosť po stránke telesnej a duševnej,

g)

vzdelávaním cielene organizovaný a realizovaný proces výchovného a vzdelávacieho

pôsobenia a učenia zameraného na rozvoj dieťaťa alebo žiaka v súlade s jeho predpokladmi

a podnetmi, ktoré stimulujú jeho vlastnú snahu stať sa harmonickou osobnosťou,

h)

výchovno-vzdelávacou potrebou požiadavka na zabezpečenie podmienok, organizácia a

realizácia výchovno-vzdelávacieho procesu spôsobom, ktorý primerane zodpovedá potrebám

telesného, psychického a sociálneho vývinu detí alebo žiakov,

i)

špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou požiadavka určená diagnostikou v zariadeniach

poradenstva a prevencie na poskytnutie podporného opatrenia vo výchove a vzdelávaní

(ďalej len „podporné opatrenie“) dieťaťu alebo žiakovi podľa písmen j) až p) a dieťaťu

alebo žiakovi, ktorého zdravotný stav, sociálne podmienky, jazykové schopnosti, správanie,

kognitívne schopnosti, motivácia, emocionalita, tvorivosť alebo zručnosti vyžadujú

poskytnutie podporného opatrenia,

j)

dieťaťom so zdravotným znevýhodnením alebo žiakom so zdravotným znevýhodnením dieťa

so zdravotným postihnutím alebo žiak so zdravotným postihnutím, dieťa choré alebo

zdravotne oslabené alebo žiak chorý alebo zdravotne oslabený, dieťa s vývinovými poruchami

alebo žiak s vývinovými poruchami, dieťa s poruchou správania alebo žiak s poruchou

správania,

k)

dieťaťom so zdravotným postihnutím alebo žiakom so zdravotným postihnutím v súlade

s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,

1

)

dieťa alebo žiak s mentálnym postihnutím, sluchovým postihnutím, zrakovým postihnutím,

telesným postihnutím, intelektuálnym postihnutím, narušenou komunikačnou schopnosťou,

autizmom alebo s ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami, viacnásobným postihnutím

alebo s kombináciou postihnutí bez možnosti určenia prevažujúceho postihnutia, ktoré

mu môže brániť vzdelávať sa rovnako ako sa vzdelávajú deti a žiaci bez zdravotného

postihnutia,

l)

dieťaťom chorým alebo zdravotne oslabeným alebo žiakom chorým alebo zdravotne oslabeným

dieťa alebo žiak s ochorením, ktoré je dlhodobého charakteru, a dieťa alebo žiak vzdelávajúci

sa v školách pri zdravotníckych zariadeniach,

m)

dieťaťom s vývinovými poruchami alebo žiakom s vývinovými poruchami dieťa alebo žiak

s poruchou aktivity a pozornosti; dieťa alebo žiak s vývinovou poruchou učenia,

n)

dieťaťom s poruchou správania alebo žiakom s poruchou správania dieťa alebo žiak

s narušením funkcií v oblasti emocionálnej alebo sociálnej okrem dieťaťa alebo žiaka

uvedeného v písmene m),

o)

dieťaťom zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia alebo žiakom zo sociálne znevýhodňujúceho

prostredia dieťa alebo žiak,

1.

ktorý spĺňa najmenej jednu podmienku podľa

§ 145ca ods. 2

,

2.

ktorému zariadenie poradenstva a prevencie na základe diagnostického vyšetrenia potvrdilo

skutočnosť podľa

§ 145ca ods. 1 písm. b)

, alebo

3.

ktorý je členom domácnosti, v ktorej žije dieťa podľa prvého bodu a je splnená podmienka

podľa

§ 145ca ods. 2 písm. a)

,

b)

alebo

písm. c)

,

p)

dieťaťom s nadaním alebo žiakom s nadaním dieťa alebo žiak, ktorý má nadpriemerné

schopnosti v intelektovej oblasti, v oblasti umenia alebo športu alebo v týchto oblastiach

dosahuje v porovnaní s rovesníkmi mimoriadne výsledky alebo mimoriadne výkony a prostredníctvom

výchovy a vzdelávania sa jeho nadanie cielene rozvíja,

q)

poslucháčom fyzická osoba, ktorá sa zúčastňuje vzdelávania v jazykovej škole,

r)

kompetenciou preukázaná schopnosť využívať vedomosti, zručnosti, postoje, hodnotovú

orientáciu a iné spôsobilosti na predvedenie a vykonávanie funkcií podľa daných štandardov

v práci, pri štúdiu, v osobnom a odbornom rozvoji jedinca a pri jeho aktívnom zapojení

sa do spoločnosti, v budúcom uplatnení sa v pracovnom a mimopracovnom živote a pre

jeho ďalšie vzdelávanie,

s)

vzdelávacou oblasťou okruh, prostredníctvom ktorého sa vymedzujú základné rámce obsahu

vzdelávania,

t)

vyučovacím predmetom obsahovo ucelená jednotka vzdelávacej oblasti,

u)

odborom vzdelávania alebo skupinami odborov vzdelávania ucelená forma vzdelávania

v oblasti poznania, ktorá môže byť predmetom výchovy a vzdelávania, určená konkrétnymi

cieľmi vzdelávania, vymedzeným obsahom, rozsahom vedomostí, schopností, zručností

a dĺžkou vzdelávania a stupňom vzdelania, ktoré poskytuje; v stredných školách sa

odbory vzdelávania členia podľa stupňa vzdelania, ktorý poskytujú, na učebné odbory

a študijné odbory,

v)

stupňom vzdelania štátom uznaná úroveň vedomostí, zručností a schopností dosiahnutá

úspešným absolvovaním uceleného vzdelávacieho programu ako predpoklad pokračovania

v ďalšom vzdelávaní alebo uplatnenia sa na trhu práce,

w)

školou alebo školským zariadením výchovno-vzdelávacia inštitúcia zapísaná v registri

škôl a školských zariadení

1a

)

alebo zriadená podľa osobitného predpisu,

2

)

x)

informovaným súhlasom písomný súhlas fyzickej osoby, v ktorom sa uvedie, že táto

osoba bola riadne poučená o dôsledkoch jej súhlasu; informovaný súhlas možno vyjadriť

v listinnej podobe s vlastnoručným podpisom alebo v elektronickej podobe s využitím

prostriedku elektronickej identifikácie,

2aa

)

ktorý zodpovedá úrovni zabezpečenia „nízka“ podľa osobitného predpisu,

2ab

)

y)

katalógom cieľových požiadaviek dokument, ktorý určuje požiadavky na vedomosti, zručnosti

a schopnosti žiakov na maturitnú skúšku,

z)

profilovým predmetom vyučovací predmet, ktorého obsah vzdelávania najviac zodpovedá

cieľovým požiadavkám absolventa; profilový predmet pre študijný odbor alebo pre učebný

odbor určuje príslušný štátny vzdelávací program alebo príslušný školský vzdelávací

program,

aa)

medzinárodným programom zahraničný výchovno-vzdelávací program, v ktorom sa získava

stupeň vzdelania; doklad o dosiahnutom vzdelaní na príslušnom stupni vzdelania sa

uznáva na účely pokračovania v štúdiu v Slovenskej republike a medzinárodný program

sa uskutočňuje po písomnom súhlase Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže

Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“),

ab)

národnostným školstvom školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, triedy s

vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, školy s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny,

triedy s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny a národnostné školské zariadenia;

výchovno-vzdelávací proces v národnostnom školstve sa zameriava aj na zachovanie a

rozvoj kultúrnej a jazykovej identity detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám,

ac)

školou s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny škola, v ktorej sa celý výchovno-vzdelávací

proces okrem vyučovania slovenského jazyka a cudzích jazykov uskutočňuje v jazyku

národnostnej menšiny; ak ide o školu s bilingválnym vzdelávaním, v jazyku národnostnej

menšiny a v cudzom jazyku,

ad)

triedou s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny trieda, v ktorej sa celý výchovno-vzdelávací

proces okrem vyučovania slovenského jazyka a cudzích jazykov uskutočňuje v jazyku

národnostnej menšiny; ak ide o školu s bilingválnym vzdelávaním, v jazyku národnostnej

menšiny a v cudzom jazyku,

ae)

školou s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny škola, v ktorej výchovno-vzdelávací

proces prebieha v štátnom jazyku a vyučuje sa aj jazyk národnostnej menšiny; v týchto

školách sa okrem jazyka a literatúry národnostnej menšiny môžu v jazyku národnostnej

menšiny vyučovať aj niektoré ďalšie predmety zohľadňujúce osobitosti výchovy a vzdelávania

detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám,

af)

triedou s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny trieda základnej školy alebo strednej

školy, v ktorej výchovno-vzdelávací proces prebieha v štátnom jazyku a vyučuje sa

aj jazyk národnostnej menšiny; v týchto triedach sa okrem jazyka a literatúry národnostnej

menšiny môžu v jazyku národnostnej menšiny vyučovať aj niektoré ďalšie predmety zohľadňujúce

osobitosti výchovy a vzdelávania žiakov patriacich k národnostným menšinám,

ag)

národnostným školským zariadením školské zariadenie, v ktorom sa výchovno-vzdelávací

proces a odborné činnosti uskutočňujú v jazyku národnostnej menšiny,

ah)

účastníkom výchovy a vzdelávania fyzická osoba od 27 rokov veku, ktorá sa zúčastňuje

na výchovno-vzdelávacom procese v základnej škole, strednej škole, škole pre žiakov

so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo v základnej umeleckej škole,

ai)

inkluzívnym vzdelávaním spoločná výchova a vzdelávanie detí, žiakov, poslucháčov

alebo účastníkov výchovy a vzdelávania, uskutočňovaná na základe rovnosti príležitostí,

poskytovania podpory každému s ohľadom na ich výchovno-vzdelávacie potreby, rešpektovania

individuálnych osobitostí a podporujúca ich aktívne zapojenie do výchovno-vzdelávacích

činností školy alebo školského zariadenia a do spoločnosti,

aj)

segregáciou vo výchove a vzdelávaní konanie alebo opomenutie konania, ktoré je v

rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania podľa osobitného predpisu

2a

)

a v dôsledku ktorého dochádza alebo by mohlo dôjsť k priestorovému, organizačnému

alebo sociálnemu vylúčeniu skupiny detí a žiakov alebo účastníkov výchovy a vzdelávania

alebo k ich oddelenému vzdelávaniu okrem vzdelávania poskytovaného v súlade s medzinárodnou

zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná

2b

)

pri uplatňovaní práv národnostných menšín na výchovu a vzdelanie v jazyku príslušnej

národnostnej menšiny a pri vytváraní podmienok na vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením

alebo nadaním a žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo s nadaním so zohľadnením

ich vôle a záujmov a vôle a záujmov ich zákonných zástupcov, ak je účasť na takom

vzdelávaní voliteľná a zodpovedá úprave podmienok výchovy a vzdelávania podľa tohto

zákona, osobitne pre výchovu a vzdelávanie na rovnakom stupni vzdelania,

ak)

dodržiavaním zákazu segregácie vo výchove a vzdelávaní prijímanie a uskutočňovanie

opatrení na jej predchádzanie a jej elimináciu,

al)

obvyklým pobytom miesto, kde sa trvale zdržiava dieťa, žiak alebo poslucháč, ktorý

nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, alebo ktorého miestom trvalého pobytu

je iba obec pobytu.

§ 3

Princípy výchovy a vzdelávania

Výchova a vzdelávanie podľa tohto zákona sú založené na princípoch

a)

bezplatnosti vzdelania v materskej škole zriadenej orgánom miestnej štátnej správy

v školstve alebo orgánom územnej samosprávy (ďalej len „štátna škola“) pre deti, pre

ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné,

b)

práva na prijatie na predprimárne vzdelávanie v materskej škole od školského roka

nasledujúceho po školskom roku, v ktorom dieťa dovŕši tretí rok veku,

c)

bezplatnosti vzdelania v základnej škole a strednej škole, ktoré sú štátnymi školami,

d)

rovnoprávnosti prístupu k výchove a vzdelávaniu so zohľadnením výchovno-vzdelávacích

potrieb jednotlivca a jeho spoluzodpovednosti za svoje vzdelávanie,

e)

inkluzívneho vzdelávania,

f)

zákazu všetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie,

g)

rovnocennosti a neoddeliteľnosti výchovy a vzdelávania vo výchovno-vzdelávacom procese,

h)

celoživotného vzdelávania,

i)

výchovného poradenstva podľa

§ 130

,

j)

slobodnej voľby vzdelávania s prihliadnutím na očakávania a predpoklady detí a žiakov

v súlade s možnosťami výchovno-vzdelávacej sústavy,

k)

zdokonaľovania procesu výchovy a vzdelávania podľa výsledkov dosiahnutých v oblasti

vedy, výskumu a vývoja,

l)

prípravy na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti v duchu porozumenia a znášanlivosti,

rovnosti muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami

a náboženskej tolerancie,

m)

kontroly a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania a kvality výchovno-vzdelávacej

sústavy,

n)

integrácie výchovno-vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky do európskeho vzdelávacieho

priestoru so zreteľom na vlastné skúsenosti a tradície,

o)

posilnenia výchovnej stránky výchovno-vzdelávacieho procesu prostredníctvom všetkých

vyučovacích predmetov, ale aj špecifickými výchovnými zamestnaniami zameranými na

veku primeraný rozvoj citov a emócií, motivácie a záujmov, socializácie a komunikácie,

na sebakontrolu a sebariadenie, na mravné hodnoty a tvorivosť,

p)

vyváženého rozvoja všetkých stránok osobnosti dieťaťa a žiaka v školskom vzdelávaní,

q)

zákazu poskytovania alebo sprístupňovania informácií alebo zneužívania informačných

prostriedkov, ktoré by mohli viesť k narušovaniu mravnosti,

3

)

ohrozovaniu mravnej výchovy detí a žiakov

3a

)

alebo k podnecovaniu k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti

4

)

alebo k ďalším formám intolerancie,

r)

rovnoprávnosti postavenia škôl a školských zariadení bez rozdielu zriaďovateľa,

s)

rovnocennosti vzdelania získaného v štátnych školách, v školách zriadených štátom

uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou (ďalej len „cirkevná škola“) a v školách

zriadených inou právnickou osobou (ďalej len „súkromná škola“),

t)

zákazu používania všetkých foriem telesných trestov a sankcií vo výchove a vzdelávaní,

u)

politickej, náboženskej a ideologickej neutrality; tým nie je dotknuté ustanovenie

§ 15

,

v)

uznávania osobitného postavenia cirkevných škôl a súkromných škôl a ich úlohy pri

poskytovaní výchovy a vzdelávania,

w)

ochrany fyzického zdravia a duševného zdravia,

x)

zabezpečenia bezpečného, zodpovedného a etického využívania digitálnych technológií

a nástrojov umelej inteligencie vo výchove a vzdelávaní.

§ 4

Ciele výchovy a vzdelávania

Cieľom výchovy a vzdelávania je umožniť dieťaťu alebo žiakovi

a)

získať vzdelanie podľa tohto zákona,

b)

získať komunikačné kompetencie v štátnom jazyku, cudzom jazyku a v národnostnom školstve

aj v jazyku národnostnej menšiny,

c)

rozvíjať digitálne kompetencie vrátane schopnosti bezpečne, kriticky a tvorivo využívať

digitálne technológie a nástroje umelej inteligencie, porozumieť ich princípom, možnostiam

a obmedzeniam, hodnotiť ich vplyv na jednotlivca a spoločnosť, pracovať s médiami

vrátane sociálnych sietí, kriticky myslieť a odolávať nepravdivým, zavádzajúcim a

manipulatívnym obsahom vrátane syntetického obsahu vytvoreného umelou inteligenciou,

d)

získať kompetencie najmä v oblasti prírodných vied, humanitných vied, technických

vied, matematickej gramotnosti, finančnej gramotnosti, čitateľskej gramotnosti, pohybu

a zdravia, kompetencie k celoživotnému učeniu, sociálne kompetencie, umelecké kompetencie,

občianske kompetencie a podnikateľské schopnosti,

e)

ovládať anglický jazyk a aspoň jeden ďalší cudzí jazyk a vedieť ich používať; v národnostnom

školstve popri štátnom jazyku a jazyku národnostnej menšiny ovládať anglický jazyk

a vedieť ho používať,

f)

naučiť sa správne identifikovať a analyzovať problémy a navrhovať ich riešenia a

vedieť ich riešiť,

g)

rozvíjať manuálne zručnosti, tvorivé, umelecké psychomotorické schopnosti, aktuálne

poznatky a pracovať s nimi na praktických cvičeniach v oblastiach súvisiacich s nadväzujúcim

vzdelávaním alebo s aktuálnymi požiadavkami na trhu práce,

h)

posilňovať úctu k rodičom a ostatným osobám, ku kultúrnym a národným hodnotám a tradíciám

štátu, ktorého je občanom, k štátnemu jazyku, k materinskému jazyku a k svojej vlastnej

kultúre,

i)

získať a posilňovať úctu k ľudským právam a základným slobodám a zásadám ustanoveným

v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných slobodách, ktorými je Slovenská

republika viazaná, ako aj úctu k zákonom a osobitne vzťah k prevencii a zamedzeniu

vzniku a šírenia kriminality a inej protispoločenskej činnosti,

j)

pripraviť sa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti, v duchu porozumenia a znášanlivosti,

rovnosti muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami

a náboženskej tolerancie,

k)

naučiť sa rozvíjať a kultivovať svoju osobnosť a celoživotne sa vzdelávať, pracovať

v skupine a preberať na seba zodpovednosť,

l)

naučiť sa kontrolovať a regulovať svoje správanie, starať sa a chrániť svoje zdravie

vrátane zdravej výživy a životné prostredie a rešpektovať všeľudské etické hodnoty,

m)

získať všetky informácie o právach dieťaťa a spôsobilosť na ich uplatňovanie,

n)

rozvíjať emočnú gramotnosť a emočnú odolnosť.

DRUHÁ ČASŤ

VÝCHOVA A VZDELÁVANIE

Prvý oddiel

Výchovno-vzdelávacie programy

§ 5

(1)

Výchova a vzdelávanie v školách a v školských zariadeniach sa uskutočňuje podľa výchovno-vzdelávacích

programov.

(2)

Výchovno-vzdelávacie programy podľa odseku 1 sú

a)

výchovno-vzdelávacie programy pre školy (ďalej len „vzdelávací program“),

b)

výchovno-vzdelávacie programy pre školské zariadenia (ďalej len „výchovný program“).

(3)

Podľa vzdelávacích programov sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie, ktoré poskytuje

stupeň vzdelania podľa

§ 16

a

17

.

(4)

Vzdelávací program je

a)

štátny vzdelávací program,

b)

školský vzdelávací program,

c)

individuálny vzdelávací program.

(5)

Podľa výchovného programu sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v školských zariadeniach

podľa

§ 113

a

120

.

(6)

Výchovný program je

a)

štátny výchovný program,

b)

výchovný program školského zariadenia.

§ 6

Štátne vzdelávacie programy

(1)

Štátne vzdelávacie programy vymedzujú najmä ciele vzdelávania a vzdelávacie štandardy

pre predprimárne vzdelávanie a ciele vzdelávania, rámcové učebné plány a vzdelávacie

štandardy pre základné vzdelávanie, stredné vzdelávanie a vyššie odborné vzdelávanie.

Štátne vzdelávacie programy vydáva a zverejňuje ministerstvo školstva.

(2)

Štátne vzdelávacie programy pre odborné vzdelávanie a prípravu vydáva ministerstvo

školstva po dohode s inštitúciami koordinácie odborného vzdelávania a prípravy pre

trh práce na celoštátnej úrovni podľa osobitného predpisu;

5a

)

pre zdravotnícke študijné odbory pripravujúce žiakov na výkon zdravotníckeho povolania

6

)

vydáva tieto programy Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo zdravotníctva“). Ak je príslušná inštitúcia koordinácie odborného vzdelávania

a prípravy pre trh práce nečinná, štátne vzdelávacie programy pre odborné vzdelávanie

a prípravu vydá ministerstvo školstva alebo ministerstvo zdravotníctva bez dohody.

(3)

Štátne vzdelávacie programy pre odbory vzdelávania v školách v pôsobnosti iných ústredných

orgánov štátnej správy vydávajú tieto ústredné orgány štátnej správy, vo veciach všeobecne

vzdelávacích predmetov, po dohode s ministerstvom školstva.

(4)

Štátny vzdelávací program obsahuje

a)

názov vzdelávacieho programu, ktorý obsahuje aj odbor vzdelávania; v stredných odborných

školách aj skupinu odborov vzdelávania,

b)

konkrétne ciele výchovy a vzdelávania, ktoré sú v súlade s

§ 4

,

c)

stupne vzdelania, ktoré sa dosiahnu absolvovaním vzdelávacieho programu a príslušnú

úroveň Slovenského kvalifikačného rámca a Európskeho kvalifikačného rámca, alebo ak

ide o jazykovú školu, úroveň jazykového vzdelania podľa Spoločného európskeho referenčného

rámca pre jazyky (ďalej len „referenčný rámec“),

d)

profil absolventa, ak ide o stredné školy,

e)

charakteristiku odboru vzdelávania a jeho dĺžku, ak ide o základnú školu, aj dĺžku

trvania prvého stupňa a druhého stupňa, ak ide o jazykové školy, len dĺžku vzdelávania,

f)

formu výchovy a vzdelávania,

g)

formy praktického vyučovania v stredných školách,

h)

vzdelávacie oblasti, ak ide o materské školy, základné školy alebo o stredné školy,

i)

vzdelávacie štandardy,

j)

rámcové učebné plány okrem materských škôl,

k)

vyučovací jazyk podľa

§ 12

, ak nejde o jazykové školy,

l)

osobitosti výchovy a vzdelávania detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v súlade s princípmi inkluzívneho

vzdelávania,

m)

osobitosti výchovy a vzdelávania cudzincov,

n)

osobitosti výchovy a vzdelávania detí a žiakov v národnostnom školstve,

o)

osobitosti výchovy a vzdelávania detí do troch rokov veku, ak ide o materské školy,

p)

hodnotenie žiakov základných škôl a stredných škôl, alebo ak ide o jazykovú školu,

skúšobný poriadok; ak ide o základnú školu, vrátane vymedzenia minimálneho učebného

výstupu, ktorý umožňuje získať príslušný stupeň vzdelania.

(5)

Štátne vzdelávacie programy podľa odseku 4 pre odbory vzdelávania v stredných školách

obsahujú aj požiadavky zdravotnej spôsobilosti vo vzťahu k príslušnému študijnému

odboru alebo k príslušnému učebnému odboru.

(6)

Pre príslušný stupeň vzdelania alebo pre príslušný odbor vzdelávania je štátny vzdelávací

program záväzný pre

a)

vypracovanie školského vzdelávacieho programu,

b)

tvorbu a posudzovanie edukačných publikácií a

c)

hodnotenie výsledkov dosiahnutých deťmi alebo žiakmi.

(7)

Štátne vzdelávacie programy pre školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny sa

vydávajú aj v jazyku príslušnej národnostnej menšiny.

§ 7

Školský vzdelávací program

(1)

Školský vzdelávací program je základným dokumentom školy, podľa ktorého sa uskutočňuje

výchova a vzdelávanie v školách podľa tohto zákona.

(2)

Školský vzdelávací program vydáva riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade

školy a v rade školy.

(3)

Školský vzdelávací program musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy

a vzdelávania a príslušným štátnym vzdelávacím programom. Ak sa výchova a vzdelávanie

v škole uskutočňuje na základe medzinárodnej dohody, školský vzdelávací program musí

byť vypracovaný aj v súlade s medzinárodnou dohodou. Ak škola poskytuje vzdelanie

viacerých stupňov podľa

§ 16

a

17

, môže vypracovať pre všetky stupne vzdelania jeden súhrnný školský vzdelávací program,

ktorý je v súlade so štátnymi vzdelávacími programami pre príslušné stupne vzdelania

a príslušné odbory vzdelávania. Ak je súčasťou školy školské výchovno-vzdelávacie

zariadenie podľa

§ 113 písm. a)

alebo

písm. c)

, výchovný program tohto školského výchovno-vzdelávacieho zariadenia môže byť súčasťou

školského vzdelávacieho programu školy.

(4)

Školský vzdelávací program obsahuje

a)

názov vzdelávacieho programu,

b)

vymedzenie poslania školy a cieľov výchovy a vzdelávania; v stredných školách aj

profil absolventa,

c)

stupeň vzdelania, ktorý sa dosiahne absolvovaním školského vzdelávacieho programu

a príslušnú úroveň Slovenského kvalifikačného rámca a Európskeho kvalifikačného rámca,

alebo ak ide o jazykové školy, úroveň jazykového vzdelania podľa referenčného rámca,

d)

dĺžku štúdia a formy výchovy a vzdelávania,

e)

učebný plán okrem materských škôl,

f)

učebné osnovy,

g)

vyučovací jazyk podľa

§ 12

, ak nejde o jazykové školy,

h)

hodnotenie žiakov alebo poslucháčov; ak ide o jazykové školy, aj organizáciu jazykových

skúšok,

i)

systém podpory detí alebo žiakov v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania,

j)

stratégiu digitálnej transformácie vzdelávania.

(5)

Ak škola vzdeláva deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov

so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, vytvára pre ne podmienky na základe

vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie prostredníctvom

a)

individuálneho vzdelávacieho programu,

b)

vzdelávacích programov pre deti so zdravotným znevýhodnením alebo pre žiakov so zdravotným

znevýhodnením,

c)

vzdelávacích programov zameraných na príslušné nadanie alebo

d)

poskytovaných podporných opatrení.

(6)

Školským vzdelávacím programom môže byť aj medzinárodný program, ktorý sa uskutočňuje

po písomnom súhlase ministerstva školstva a je v súlade s princípmi a cieľmi výchovy

a vzdelávania podľa tohto zákona.

(7)

Súlad školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom, cieľmi a

princípmi výchovy a vzdelávania ustanovenými týmto zákonom kontroluje Štátna školská

inšpekcia.

(8)

Súlad medzinárodného programu s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania kontroluje

Štátna školská inšpekcia.

(9)

Školský vzdelávací program zverejní riaditeľ školy na verejne prístupnom mieste,

na webovom sídle školy a na webovom sídle určenom ministerstvom školstva do 60 dní

od jeho schválenia; učebné osnovy odborných vyučovacích predmetov vyučovaných v strednej

škole, ktorá nie je oprávnená používať označenie centrum excelentnosti odborného vzdelávania

a prípravy, sa zverejňujú, len ak so zverejnením súhlasí riaditeľ školy.

(10)

Školským vzdelávacím programom môže byť aj program, ktorý je schváleným výsledkom

experimentálneho overovania.

(11)

Škola môže poskytovať výchovu a vzdelávanie, ktoré je nad rámec školského vzdelávacieho

programu alebo inovácií zapísaných podľa

§ 14a

,

a)

na základe súhlasu rady školy a súhlasu pedagogickej rady školy, ak škola obsah takej

výchovy a vzdelávania oznámi najneskôr tri vyučovacie dni pred jej uskutočnením zákonnému

zástupcovi a zákonný zástupca písomne nevyjadrí nesúhlas s účasťou dieťaťa, alebo

b)

ak škola obsah takej výchovy a vzdelávania oznámi najneskôr tri vyučovacie dni pred

jej uskutočnením zákonnému zástupcovi a zákonný zástupca písomne vyjadrí súhlas s

účasťou dieťaťa alebo žiaka na výchove a vzdelávaní.

(12)

Oznámenie podľa odseku 11 obsahuje

a)

meno a priezvisko osoby, ktorá poskytuje výchovu a vzdelávanie, ak nejde o pedagogického

zamestnanca alebo odborného zamestnanca príslušnej školy,

b)

názov právnickej osoby, ktorá poskytuje výchovu a vzdelávanie, ak ho neposkytuje

škola,

c)

dátum a rozsah uskutočnenia výchovy a vzdelávania,

d)

základnú charakteristiku témy výchovy a vzdelávania a

e)

poučenie, že dieťa alebo žiak sa nebude môcť zúčastniť výchovy a vzdelávania, ak

nie sú splnené podmienky podľa odseku 11.

(13)

Pre žiaka, ktorý sa výchovy a vzdelávania nezúčastní z dôvodu, že neboli splnené

podmienky podľa odseku 11, riaditeľ školy zabezpečí náhradné školské vyučovanie.

(14)

Odseky 11 až 13 sa nevzťahujú na preventívne činnosti, ktoré v škole vykonáva štátny

orgán.

(15)

Školský vzdelávací program školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny sa môže

vydať aj v jazyku príslušnej národnostnej menšiny.

§ 7a

Individuálny vzdelávací program

(1)

Podľa individuálneho vzdelávacieho programu sa s informovaným súhlasom zákonného

zástupcu alebo zástupcu zariadenia môže vzdelávať

a)

dieťa alebo žiak, ktorého špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby neumožňujú, aby

sa vzdelával podľa školského vzdelávacieho programu školy, ktorú navštevuje, alebo

b)

dieťa umiestnené vo výchovnom zariadení; ak je dieťa umiestnené vo výchovnom zariadení

na základe rozhodnutia súdu, informovaný súhlas zákonného zástupcu alebo zástupcu

zariadenia nahrádza vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie.

(2)

Individuálny vzdelávací program pre dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

alebo pre žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na základe vyjadrenia

zariadenia poradenstva a prevencie vypracuje pedagogický zamestnanec poverený riaditeľom

školy v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom, pedagogickým asistentom a odborným

zamestnancom školy a po konzultácii so zákonným zástupcom; ak ide o žiaka základnej

školy najmenej v piatom ročníku alebo o žiaka strednej školy, aj za účasti tohto žiaka.

(3)

Individuálny vzdelávací program obsahuje podporné opatrenie a úpravy jednotlivých

častí školského vzdelávacieho programu podľa špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb

dieťaťa alebo žiaka, najmä úpravu obsahu, metód, foriem alebo spôsobu hodnotenia,

dochádzky do školy a spolupráce s odbornými zamestnancami.

§ 8

Výchovný program

(1)

Štátny výchovný program vymedzuje odporúčaný obsah výchovy a vzdelávania v školských

zariadeniach. Štátny výchovný program vydáva a zverejňuje ministerstvo školstva.

(2)

Výchovný program školského zariadenia je základným dokumentom školského zariadenia,

podľa ktorého sa uskutočňuje výchovno-vzdelávacia činnosť v školskom zariadení.

(3)

Výchovný program školského zariadenia vydáva riaditeľ školy alebo riaditeľ školského

zariadenia po prerokovaní v pedagogickej rade školy alebo v pedagogickej rade školského

zariadenia a po vyjadrení rady školy alebo rady školského zariadenia.

(4)

Výchovný program školského zariadenia musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a

cieľmi výchovy a vzdelávania.

(5)

Štátny výchovný program a výchovný program školského zariadenia obsahuje

a)

názov výchovného programu,

b)

vymedzenie cieľov a poslania výchovy,

c)

formy výchovy a vzdelávania,

d)

tematické oblasti výchovy,

e)

výchovný jazyk.

(6)

Súlad výchovného programu školského zariadenia s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania

ustanovenými týmto zákonom kontroluje Štátna školská inšpekcia.

(7)

Výchovný program školského zariadenia vydáva a zverejňuje riaditeľ školského zariadenia

na verejne prístupnom mieste najneskôr do 60 dní od jeho schválenia.

(8)

Ak je školské zariadenie súčasťou školy, výchovný program školského zariadenia vypracúva,

vydáva a zverejňuje riaditeľ školy.

(9)

Štátny výchovný program pre národnostné školské zariadenia sa vydáva aj v jazyku

príslušnej národnostnej menšiny.

§ 9

Rámcové učebné plány, vzdelávacie štandardy, učebné plány a učebné osnovy

(1)

Rámcové učebné plány obsahujú zoznam vzdelávacích oblastí a zoznam povinných vyučovacích

predmetov, ak sa vzdelávacia oblasť v štátnom vzdelávacom programe člení na vyučovacie

predmety. Rámcové učebné plány vymedzujú najnižší počet vyučovacích hodín pre vzdelávaciu

oblasť alebo pre vyučovací predmet, rozsah najvyššieho týždenného počtu vyučovacích

hodín v príslušnom ročníku štátneho vzdelávacieho programu a počet vyučovacích hodín,

ktoré môže škola použiť na svoje zameranie v rámci tvorby školského vzdelávacieho

programu. Rámcové učebné plány sú záväzné pre vypracovanie učebných plánov príslušných

školských vzdelávacích programov.

(2)

Rámcové učebné plány a vzdelávacie štandardy štátneho vzdelávacieho programu sa môžu

členiť na vzdelávacie cykly alebo na vzdelávacie moduly; vzdelávacím modulom je samostatná,

časovo a obsahovo ucelená časť vzdelávacieho programu, ktorá určuje súbor vedomostí,

zručností a kompetencií nevyhnutných na výkon povolania, skupiny povolaní alebo odborných

činností.

(3)

Rámcové učebné plány pre

a)

základné vzdelanie vymedzujú najnižší počet vyučovacích hodín pre vzdelávacie oblasti

oddelene pre každý stupeň základného vzdelania alebo pre každý vzdelávací cyklus v

základnej škole,

b)

stredné vzdelanie a vyššie odborné vzdelanie vymedzujú najnižší počet vyučovacích

hodín pre vzdelávacie oblasti pre celý stupeň vzdelania.

(4)

Vzdelávacie štandardy obsahujú súbor požiadaviek na osvojenie si vedomostí, zručností

a schopností potrebných na získanie stupňa vzdelania alebo na pokračovanie vo vzdelávaní.

(5)

Vzdelávacie štandardy sú vypracované v súlade s rámcovými učebnými plánmi a členia

sa na

a)

výkonové štandardy, ktoré sú podrobnejším rozpracovaním cieľov vzdelávania a určujú

úroveň spôsobilostí, ktoré má dieťa alebo žiak nadobudnúť,

b)

obsahové štandardy, ktoré sú spracované podľa tematických celkov a určujú okruhy

činností, témy a pojmy, ktoré tvoria obsah vzdelávacej oblasti alebo vyučovacieho

predmetu.

(6)

Učebné plány sú súčasťou školských vzdelávacích programov a rozpracúvajú rámcové

učebné plány štátneho vzdelávacieho programu podľa jednotlivých vzdelávacích oblastí

alebo vyučovacích predmetov ročníkov s určením celkového týždenného počtu vyučovacích

hodín pre príslušný ročník školského vzdelávacieho programu.

(7)

Učebné osnovy sú súčasťou školských vzdelávacích programov. Učebné osnovy obsahujú

rozpracovanie konkrétnych cieľov výchovy a vzdelávania a vzdelávacích štandardov do

ročníkov podľa učebného plánu školského vzdelávacieho programu.

(8)

Učebnými osnovami materskej školy môžu byť vzdelávacie štandardy jednotlivých vzdelávacích

oblastí. Ministerstvo školstva poskytuje pri tvorbe školských vzdelávacích programov

metodickú podporu pre základné školy a zverejňuje na svojom webovom sídle učebné osnovy

pre základné školy rozdelené pre jednotlivé ročníky v príslušných vzdelávacích cykloch,

ktoré môže základná škola využiť pri vypracúvaní školského vzdelávacieho programu.

§ 11

Pedagogická dokumentácia a ďalšia dokumentácia

(1)

Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súbor dokumentov, ktorými

sa riadi výchovno-vzdelávací proces, a podľa ktorých škola alebo školské zariadenie

vydáva verejné listiny a rozhodnutia.

(2)

Pedagogická dokumentácia sa v školách a školských zariadeniach vedie v štátnom jazyku.

9

)

V školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny a v triedach s vyučovacím jazykom

národnostnej menšiny sa pedagogická dokumentácia školy vedie dvojjazyčne, a to v štátnom

jazyku a jazyku príslušnej národnostnej menšiny. V školách a školských zariadeniach

s medzinárodným programom sa pedagogická dokumentácia vedie v štátnom jazyku a jazyku,

v ktorom sa uskutočňuje medzinárodný program.

(3)

Ďalšia dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súbor dokumentov, ktorými

sa zabezpečuje organizácia a riadenie škôl a školských zariadení.

(4)

Podrobnosti o pedagogickej dokumentácii a ďalšej dokumentácii a rozsah pedagogickej

dokumentácie a ďalšej dokumentácie, ktorá sa vedie dvojjazyčne, ustanoví všeobecne

záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.

(5)

Pedagogická dokumentácia sa vedie na formulároch podľa vzorov schválených ministerstvom

školstva pre jednotlivé druhy a typy škôl a školských zariadení. Vzory formulárov

sa zverejňujú na webovom sídle určenom ministerstvom školstva.

(6)

Školy alebo školské zariadenia získavajú a spracúvajú na účely výchovy a vzdelávania

a aktivít v čase mimo vyučovania osobné údaje

11

)

a)

o uchádzačoch, deťoch, žiakoch, poslucháčoch a účastníkoch výchovy a vzdelávania

v rozsahu

1.

meno, priezvisko a rodné priezvisko,

2.

dátum a miesto narodenia,

3.

adresa pobytu a adresa miesta, z ktorého dochádza do školy,

4.

rodné číslo,

5.

pohlavie,

6.

štátna príslušnosť,

7.

národnosť,

8.

materinský jazyk,

9.

fyzické zdravie a duševné zdravie,

10.

mentálna úroveň vrátane výsledkov pedagogicko-psychologickej a špeciálno-pedagogickej

diagnostiky,

11.

rozhodnutia týkajúce sa výchovy a starostlivosti,

12.

výsledky monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania,

13.

výsledky zo súťaží a olympiád,

14.

podobizne a obrazové snímky,

b)

o zákonných zástupcoch uchádzača, dieťaťa, žiaka alebo poslucháča v rozsahu podľa

§ 157 ods. 3 písm. c) prvého bodu

, ak ide o zákonných zástupcov dieťaťa alebo žiaka, aj v rozsahu podľa

§ 157 ods. 3 písm. c) druhého bodu

.

(7)

Osoby, ktoré pri plnení svojich pracovných povinností prichádzajú do styku s osobnými

údajmi podľa odseku 6, majú povinnosť mlčanlivosti, a to aj po skončení pracovnoprávneho

vzťahu.

12

)

Pri porušení povinnosti mlčanlivosti sa postupuje podľa osobitného predpisu.

13

)

§ 12

Výchovno-vzdelávací jazyk

(1)

Výchovno-vzdelávacím jazykom podľa tohto zákona je vyučovací jazyk a výchovný jazyk.

(2)

Vyučovacím jazykom v školách a výchovným jazykom v školských zariadeniach je štátny

jazyk,

9

)

ak tento zákon neustanovuje inak. Vyučovacím jazykom v škole s medzinárodným programom

alebo výchovným jazykom v školskom zariadení s medzinárodným programom je štátny jazyk

a na základe súhlasu ministerstva školstva aj iný jazyk.

(3)

Deťom a žiakom občanov patriacim k národnostným menšinám sa zabezpečuje okrem práva

na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na výchovu a vzdelanie v jazyku príslušnej

národnostnej menšiny za podmienok ustanovených týmto zákonom. Súčasťou výchovy a vzdelávania

v základných školách a stredných školách s iným vyučovacím jazykom, ako je štátny

jazyk, je aj povinný vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra v rozsahu vyučovania

potrebného na jeho osvojenie alebo vyučovací predmet slovenský jazyk a slovenská literatúra,

ktorý sa vyučuje metódami a formami výchovy a vzdelávania ako cudzí jazyk.

(4)

Nepočujúcim deťom a žiakom sa zaručuje aj právo na výchovu a vzdelávanie primárne

v slovenskom posunkovom jazyku.

14

)

(5)

Pre deti a žiakov patriacich k národnostným menšinám sa v národnostnom školstve zaručuje

výchova a vzdelávanie podľa odseku 3.

(6)

Výchova a vzdelávanie sa môže uskutočňovať ako bilingválne vzdelávanie v štátnom

jazyku a súčasne v cudzom jazyku alebo v jazyku národnostnej menšiny a súčasne v cudzom

jazyku. Bilingválne vzdelávanie sa uskutočňuje v

a)

bilingválnom programe podľa medzinárodnej dohody uzavretej medzi Slovenskou republikou

a iným štátom alebo

b)

študijnom odbore bez medzinárodnej dohody s iným štátom, ak škola zabezpečuje výchovu

a vzdelávanie v cudzom jazyku najmenej v troch povinných vyučovacích predmetoch.

(7)

Cudzím jazykom na účely odseku 6 nie je štátny jazyk a jazyk národnostnej menšiny.

(8)

V školách alebo v triedach s bilingválnym vzdelávaním podľa odseku 6 je súčasťou

vzdelávania povinný vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra alebo slovenský

jazyk a slovenská literatúra vyučovaný podľa príslušného štátneho vzdelávacieho programu.

(9)

Vyučovací jazyk, v ktorom sa predmet vyučuje, je zároveň aj jazykom, v ktorom sa

skúška a monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania vykonáva, ak tento

zákon neustanovuje inak.

§ 13

Edukačné publikácie

(1)

Edukačnou publikáciou je učebnica, učebný text, pracovný zošit a digitálny vzdelávací

obsah.

(2)

Na vzdelávanie v školách sa používajú edukačné publikácie schválené ministerstvom

školstva. Edukačné publikácie, ktoré nie sú schválené ministerstvom školstva, možno

používať, ak sú v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania a nie sú v rozpore

so školským vzdelávacím programom; ich používanie povoľuje riaditeľ na základe predchádzajúceho

súhlasu pedagogickej rady. Na vyučovanie predmetu náboženstvo alebo náboženská výchova

možno používať edukačné publikácie schválené štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou

spoločnosťou. Ak je edukačná publikácia vydaná v elektronickej podobe, na vzdelávanie

v školách sa môže používať, len ak spĺňa požiadavky na prístupnosť podľa osobitného

predpisu.

14aa

)

(3)

V súlade s právom detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám

na vzdelanie v ich materinskom jazyku podľa

§ 12 ods. 3

sa v edukačných publikáciách vydávaných v jazyku národnostnej menšiny uvádzajú geografické

názvy takto

a)

geografické názvy, ktoré sú vžité a zaužívané v jazyku národnostnej menšiny, sa uvádzajú

dvojjazyčne, najskôr v jazyku príslušnej národnostnej menšiny a následne v zátvorke

alebo za lomkou v štátnom jazyku, a to spôsobom, ktorý bol používaný v učebniciach

schválených v rokoch 2002 až 2006,

b)

kartografické diela sa uvádzajú v štátnom jazyku,

c)

súhrnný prehľad geografických názvov sa uvedie na konci učebnice vo forme slovníka

v jazyku národnostnej menšiny a v štátnom jazyku.

(4)

Ministerstvo školstva na základe odborného posúdenia súladu edukačnej publikácie

s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania a so štátnym vzdelávacím programom, pri

ktorého plnení sa má edukačná publikácia používať, vydáva a odníma edukačnej publikácii

certifikát. Podmienkou vydania certifikátu edukačnej publikácie je aj elektronická

verzia edukačnej publikácie; ak ide o učebnicu pre základné školy, aj metodická príručka

na jej používanie.

(5)

Certifikát edukačnej publikácii pre odborné predmety v zdravotníckych odboroch vzdelávania

pre školy v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva vydáva a odníma ministerstvo zdravotníctva.

Certifikát edukačnej publikácii pre odborné predmety pre školy v pôsobnosti ústredných

orgánov štátnej správy podľa

§ 109

vydáva a odníma príslušný ústredný orgán štátnej správy.

(6)

Súčasťou certifikátu edukačnej publikácie je aj určenie lehoty platnosti certifikátu.

(7)

Edukačné publikácie s certifikátom vrátane edukačných publikácií s certifikátom určených

pre deti a žiakov so zdravotným postihnutím ministerstvo školstva bezodplatne prevedie

do správy alebo do vlastníctva podľa odseku 8 alebo poskytne finančné prostriedky

na ich zakúpenie podľa osobitného predpisu

14a

)

školám, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, a materským

školám. K prevodu správy alebo vlastníctva edukačných publikácií s certifikátom dochádza

dňom ich odovzdania a prevzatia. Na prevod správy alebo prevod vlastníctva edukačných

publikácií s certifikátom sa nevyžaduje súhlas podľa osobitného predpisu;

14b

)

rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu sa nevydáva.

(8)

Edukačné publikácie s certifikátom vrátane edukačných publikácií s certifikátom určených

pre deti so zdravotným postihnutím, ktoré plnia povinné predprimárne vzdelávanie,

a žiakov so zdravotným postihnutím ministerstvo školstva na základe objednávky školy

v závislosti od disponibilného objemu finančných prostriedkov na príslušný školský

rok bezodplatne prevedie do

a)

správy materskej školy, základnej školy alebo strednej školy v zriaďovateľskej pôsobnosti

orgánu miestnej štátnej správy v školstve alebo

b)

vlastníctva

1.

obce alebo samosprávneho kraja a do správy nimi zriadenej materskej školy, základnej

školy alebo strednej školy alebo

2.

materskej školy, základnej školy alebo strednej školy, ktoré nie sú zriadené obcou,

samosprávnym krajom alebo orgánom miestnej štátnej správy v školstve.

(9)

Pri prevode správy alebo vlastníctva edukačných publikácií s certifikátom pre odborné

predmety v zdravotníckych odboroch vzdelávania a pre odborné predmety v školách podľa

§ 109

postupuje ministerstvo zdravotníctva a príslušný ústredný orgán štátnej správy podľa

odsekov 7 a 8.

(10)

Ministerstvo školstva vedie register edukačných publikácií s certifikátom a zverejňuje

ho na ním určenom webovom sídle. Ministerstvo zdravotníctva a príslušný ústredný orgán

štátnej správy podľa

§ 109

vedú register edukačných publikácií s certifikátom a zverejňujú ho na nimi určenom

webovom sídle.

(11)

Za posúdenie edukačnej publikácie na účel vydania certifikátu žiadateľ uhrádza ministerstvu

školstva poplatok, ktorého výšku určuje a na svojom webovom sídle zverejňuje ministerstvo

školstva; ministerstvo školstva výšku poplatku aktualizuje každoročne k 1. januáru.

§ 13a

Používanie edukačných publikácií s certifikátom

(1)

Školy, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, poskytujú

svojim žiakom edukačné publikácie s certifikátom do bezplatného užívania. Materské

školy poskytujú deťom, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, pracovné zošity

s certifikátom do bezplatného užívania.

(2)

Plnoletý žiak alebo zákonný zástupca dieťaťa alebo neplnoletého žiaka zodpovedá za

edukačné publikácie s certifikátom, ktoré škola poskytla dieťaťu alebo žiakovi do

bezplatného užívania, a je povinný nahradiť škole ich stratu, zničenie alebo poškodenie.

(3)

Finančné prostriedky, ktoré škola získa ako náhradu za stratené, zničené alebo poškodené

edukačné publikácie s certifikátom, použije na zakúpenie edukačných publikácií s certifikátom

alebo na tlač edukačných publikácií z knižnice edukačných publikácií.

(4)

Ak žiak prestupuje do inej školy, je povinný vrátiť škole edukačné publikácie s certifikátom

poskytnuté do bezplatného užívania.

(5)

Podrobnosti o postupe pri posudzovaní súladu edukačnej publikácie, náležitosti žiadosti

o vydanie certifikátu, podrobnosti o postupe pri vydávaní a odnímaní certifikátu edukačnej

publikácie, spôsobe používania edukačných publikácií s certifikátom, spôsobe a výške

náhrady za ich stratu, zničenie alebo poškodenie ustanoví všeobecne záväzný právny

predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.

§ 13aa

Knižnica edukačných publikácií

(1)

Ministerstvo školstva vedie a na ním určenom webovom sídle zverejňuje knižnicu edukačných

publikácií, ktorá obsahuje elektronické verzie edukačných publikácií s certifikátom.

(2)

Nositeľ autorských práv k edukačnej publikácii s certifikátom, na ktorej vytvorenie

ministerstvo školstva poskytlo finančné prostriedky, udelí súhlas na sprístupnenie

jej elektronickej verzie v knižnici edukačných publikácií vrátane tých, ktoré sú vydané

v jazyku národnostnej menšiny.

(3)

Nositeľ autorských práv udeľuje súhlas podľa odseku 2 licenčnou zmluvou uzatvorenou

medzi nositeľom autorských práv a používateľom diela, ktorým je Slovenská republika

zastúpená ministerstvom školstva, ako výhradnú licenciu v územnom rozsahu obmedzenom

na územie Slovenskej republiky, počas lehoty platnosti certifikátu edukačnej publikácie.

Nositeľ autorských práv si môže v licenčnej zmluve vyhradiť, že trvá na použití technologických

opatrení, ktoré zabránia elektronickú verziu edukačnej publikácie

a)

trvalo ukladať na pamäťové médium alebo

b)

tlačiť.

(4)

Obmedzenie podľa odseku 3 písm. b) sa nevzťahuje na ministerstvo školstva a na školy.

(5)

Vlastníkom elektronickej verzie edukačnej publikácie v knižnici edukačných publikácií

je Slovenská republika, jej správcom je ministerstvo školstva. Vlastníkom tlačenej

verzie edukačnej publikácie vyhotovenej z elektronickej verzie podľa prvej vety je

škola, ktorá zabezpečila jej vyhotovenie; ak vyhotovenie tlačenej verzie zabezpečilo

ministerstvo školstva, vlastníkom tlačenej verzie je Slovenská republika, jej správcom

je ministerstvo školstva.

(6)

Na edukačné publikácie s certifikátom v knižnici edukačných publikácií sa nevzťahujú

ustanovenia

§ 13 ods. 7 až 9.

§ 13b

Osobitné ustanovenia k sprístupňovaniu edukačných publikácií s certifikátom v čase

mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu

(1)

Nositeľ autorských práv k edukačnej publikácii s certifikátom, na ktorú ministerstvo

školstva poskytlo finančné prostriedky na zakúpenie, udelí na čas mimoriadnej situácie,

núdzového stavu alebo výnimočného stavu súhlas na sprístupnenie elektronickej verzie

edukačnej publikácie s certifikátom vrátane tých, ktoré sú vydané v jazyku národnostnej

menšiny, na webovom sídle určenom ministerstvom školstva, pre deti, žiakov, ich zákonných

zástupcov, pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov.

(2)

Nositeľ autorských práv udeľuje súhlas podľa odseku 1 licenčnou zmluvou uzatvorenou

medzi nositeľom autorských práv a používateľom diela, ktorým je Slovenská republika

zastúpená ministerstvom školstva, ako nevýhradnú bezodplatnú licenciu v územne neobmedzenom

rozsahu výlučne na čas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu.

Nositeľ autorských práv si môže v licenčnej zmluve vyhradiť, že trvá na použití technologických

opatrení, ktoré zabránia elektronickú verziu edukačnej publikácie s certifikátom trvalo

ukladať na pamäťové médium alebo tlačiť.

§ 13c

Zabezpečenie materiálno-technického vybavenia

(1)

Ministerstvo školstva môže obstarať materiálno-technické vybavenie pre školy, v ktorých

sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie.

(2)

Ministerstvo školstva bezodplatne prevedie ním obstarané materiálno-technické vybavenie

alebo jeho technické zhodnotenie do

a)

správy

1.

materskej školy, základnej školy alebo strednej školy v zriaďovateľskej pôsobnosti

orgánu miestnej štátnej správy v školstve,

2.

výchovného zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti orgánu miestnej štátnej správy

v školstve, ak ide o výchovu a vzdelávanie v triede alebo v škole pri výchovnom zariadení,

alebo

3.

zariadenia poradenstva a prevencie v zriaďovateľskej pôsobnosti orgánu miestnej štátnej

správy v školstve, ak ide o poskytovanie odbornej činnosti v príslušnom zariadení

poradenstva a prevencie, alebo

b)

vlastníctva

1.

obce alebo samosprávneho kraja a do správy nimi zriadenej materskej školy, základnej

školy alebo strednej školy výlučne na účel výchovy a vzdelávania v príslušnej materskej

škole, základnej škole alebo strednej škole,

2.

materskej školy, základnej školy alebo strednej školy, ktoré nie sú v zriaďovateľskej

pôsobnosti obce, samosprávneho kraja alebo orgánu miestnej štátnej správy v školstve,

výlučne na účel výchovy a vzdelávania v príslušnej materskej škole, základnej škole

alebo strednej škole,

3.

výchovného zariadenia, ktoré nie je v zriaďovateľskej pôsobnosti orgánu miestnej

štátnej správy v školstve, výlučne na účel výchovy a vzdelávania v škole pri výchovnom

zariadení, alebo

4.

zariadenia poradenstva a prevencie, ktoré nie je v zriaďovateľskej pôsobnosti orgánu

miestnej štátnej správy v školstve, výlučne na účel odbornej činnosti v príslušnom

zariadení poradenstva a prevencie.

(3)

K prevodu správy alebo vlastníctva materiálno-technického vybavenia obstaraného ministerstvom

školstva do správy alebo vlastníctva príslušného subjektu podľa odseku 2 dochádza

dňom jeho odovzdania a prevzatia.

(4)

Na nakladanie s materiálno-technickým vybavením obstaraným ministerstvom školstva

príslušnou školou sa nevzťahuje osobitný predpis.

14b

)

(5)

Plnoletý žiak alebo zákonný zástupca dieťaťa alebo neplnoletého žiaka zodpovedá za

materiálno-technické vybavenie školy obstarané ministerstvom školstva, ktoré škola

poskytla dieťaťu alebo žiakovi do bezplatného užívania, a je povinný nahradiť škole

jeho stratu, zničenie alebo poškodenie.

(6)

Finančné prostriedky, ktoré škola získa ako náhradu za stratené, zničené alebo poškodené

materiálno-technické vybavenie školy, použije na opravu alebo na obnovu materiálno-technického

vybavenia školy alebo na zakúpenie ďalšieho materiálno-technického vybavenia školy

rovnakého druhu.

(7)

Ak žiak prestupuje do inej školy, je povinný vrátiť škole materiálno-technické vybavenie

školy poskytnuté do bezplatného užívania.

§ 14

Experimentálne overovanie

(1)

Predmetom experimentálneho overovania sú predovšetkým

a)

ciele, metódy a prostriedky vzdelávania,

b)

vzdelávacie programy odborov vzdelávania alebo ich častí,

c)

výchovné programy,

d)

formy a prostriedky hodnotenia a klasifikácie žiakov,

e)

koncepcia práce s nadanými alebo slabo prospievajúcimi žiakmi,

f)

koncepcia práce so žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,

g)

spôsob riadenia škôl a školských zariadení,

h)

preventívne a rozvojové programy,

i)

oblasti výchovy a vzdelávania určené v podnete ministerstva školstva na experimentálne

overovanie, ktoré nie sú uvedené v písmenách a) až h).

(2)

Cieľom experimentálneho overovania je získať a overiť poznatky, skúsenosti, podnety

alebo zahraničné modely v oblasti výchovy a vzdelávania a ich následné uplatnenie

v praxi.

(3)

Experimentálne overovanie v školách a školských zariadeniach podľa tohto zákona riadi

ministerstvo školstva okrem škôl v pôsobnosti iných ústredných orgánov štátnej správy

podľa

§ 109

.

(4)

Návrh na experimentálne overovanie predkladá zriaďovateľ školy alebo školského zariadenia

alebo organizácia zriadená ministerstvom školstva na schválenie ministerstvu školstva,

pre zdravotnícke odbory vzdelania ministerstvu zdravotníctva najneskôr do konca marca

pred začiatkom školského roka, v ktorom sa experimentálne overovanie začne. Návrh

po dohode s predkladateľom návrhu môže podať aj garant.

(5)

Návrh alebo podnet na experimentálne overovanie obsahuje

a)

ciele, predmet a zdôvodnenie experimentálneho overovania,

b)

garanta experimentálneho overovania,

c)

časový harmonogram a metodiku experimentálneho overovania,

d)

finančné, materiálne a personálne zabezpečenie experimentálneho overovania,

e)

dohodu medzi školou alebo školským zariadením, v ktorom sa experimentálne overovanie

uskutočňuje, zriaďovateľom, garantom experimentálneho overovania a predkladateľom

návrhu alebo ministerstvom školstva, ak sa experimentálne overovanie začína na podnet

ministerstva školstva,

f)

ďalšie údaje, ktoré s experimentálnym overovaním bezprostredne súvisia.

(6)

Ministerstvo školstva alebo ministerstvo zdravotníctva rozhoduje o návrhu na experimentálne

overovanie do 60 dní od doručenia návrhu. Ministerstvo školstva zverejňuje zoznam

schválených experimentálnych overovaní na svojom webovom sídle.

(7)

Personálne, priestorové a materiálno-technické podmienky pre experimentálne overovanie

zabezpečuje organizácia zriadená ministerstvom školstva, zriaďovateľ školy alebo školského

zariadenia.

(8)

Experimentálne overovanie organizačne zabezpečuje organizácia zriadená ministerstvom

školstva, zriaďovateľ školy alebo zriaďovateľ školského zariadenia v spolupráci s

riaditeľom školy alebo školského zariadenia a garantom.

(9)

Náklady na experimentálne overovanie zabezpečí vo svojom rozpočte garant alebo po

vzájomnej dohode zriaďovateľ školy. Experimentálne overovanie uskutočňované z podnetu

ministerstva školstva je ním úplne alebo čiastočne financované. Na experimentálne

overovanie môžu byť vyčlenené finančné prostriedky aj v rámci schválených projektov

a podľa zmluvy aj z prostriedkov zriaďovateľov, iných fyzických osôb alebo právnických

osôb.

(10)

Garantom experimentálneho overovania podľa odseku 4 môže byť vysoká škola s akreditovaným

študijným programom pedagogického zamerania alebo organizácia zriadená ministerstvom

školstva.

(11)

Garant hodnotí experimentálne overovanie priebežne za každý školský rok najneskôr

mesiac po skončení školského roka a predkladá ho ministerstvu školstva.

(12)

Záverečné hodnotenie experimentálneho overovania predloží garant ministerstvu školstva

do troch mesiacov od jeho ukončenia, najneskôr do 31. decembra kalendárneho roka,

v ktorom bolo vykonané. Ministerstvo školstva schváli alebo neschváli výsledky experimentálneho

overovania v lehote do 30 dní odo dňa predloženia jeho záverečného hodnotenia.

(13)

Ak sa experimentálne overovanie nezačne uskutočňovať najneskôr od začiatku tretieho

školského roka po jeho schválení, ministerstvo školstva ukončí experimentálne overovanie

ako neúspešné.

(14)

Experimentálne overovanie nového odboru vzdelávania alebo zmeny odboru vzdelávania

v strednej odbornej škole, strednej športovej škole, konzervatóriu a škole umeleckého

priemyslu upravuje osobitný predpis.

15a

)

§ 14a

Katalóg inovácií vo výchove a vzdelávaní

(1)

Ministerstvo školstva vedie a zverejňuje na ním určenom webovom sídle katalóg inovácií

vo výchove a vzdelávaní (ďalej len „katalóg“). Katalóg obsahuje

a)

výsledky experimentálneho overovania,

b)

inovácie, ktorými sú

1.

inovatívne výchovno-vzdelávacie programy,

2.

inovatívne formy, metódy a prostriedky výchovy a vzdelávania,

3.

inovatívne formy a spôsoby hodnotenia detí a žiakov,

4.

inovatívne koncepcie inkluzívneho vzdelávania,

5.

inovatívne formy riadenia škôl a školských zariadení,

6.

inovatívne preventívne a rozvojové programy.

(2)

Výsledky experimentálneho overovania zapisuje do katalógu ministerstvo školstva po

ich schválení podľa

§ 14 ods. 12.

(3)

O zápis do katalógu podľa odseku 1 písm. b) môže požiadať

a)

vysoká škola,

b)

organizácia zriadená ministerstvom školstva,

c)

organizácia zriadená iným ústredným orgánom štátnej správy na plnenie úloh v oblasti

profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov,

d)

katolícke pedagogické a katechetické centrum,

e)

škola alebo školské zariadenie,

f)

zamestnávateľ, ktorému bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať

praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania,

g)

iná právnická osoba.

(4)

Ministerstvo školstva do 60 dní od doručenia žiadosti o zápis do katalógu posúdi

súlad inovácie podľa odseku 1 písm. b), o ktorej zápis do katalógu sa žiada, s princípmi

a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa

§ 3

a

4

. Na základe posúdenia ministerstvo školstva

a)

zapíše inováciu do katalógu s určením doby zápisu,

b)

nezapíše inováciu do katalógu a navrhne žiadateľovi, aby zabezpečil vykonanie experimentálneho

overovania, alebo

c)

nezapíše inováciu do katalógu a oznámi žiadateľovi dôvody nezapísania inovácie.

(5)

Súlad používania inovácií zapísaných v katalógu s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania

kontroluje Štátna školská inšpekcia.

(6)

Ministerstvo školstva vymaže inováciu z katalógu, ak nemá charakter inovácie podľa

odseku 1 písm. b).

(7)

Inovácie zapísané v katalógu sú školy a školské zariadenia oprávnené používať vo

svojej činnosti.

(8)

Náležitosti žiadosti o zápis do katalógu, údaje vedené v katalógu a podrobnosti o

postupe pri posudzovaní súladu inovácií s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania

podľa

§ 3

a

4

, požiadavky na osobu, ktorá posudzuje inováciu, a podrobnosti o zápise a výmaze inovácie

ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.

§ 15

Vyučovanie náboženskej výchovy a náboženstva

(1)

V školách podľa tohto zákona okrem základných umeleckých škôl a jazykových škôl sa

vyučuje náboženská výchova alebo náboženstvo; v materských školách sa umožňuje vyučovanie

náboženskej výchovy alebo náboženstva.

(2)

Vyučovanie náboženskej výchovy alebo náboženstva zabezpečujú registrované cirkvi

a náboženské spoločnosti.

16

)

(3)

Náboženská výchova sa vyučuje ako jeden z povinne voliteľných predmetov v alternácii

s etickou výchovou v základných školách a v stredných školách;

17

)

v týchto školách je súčasťou štátneho vzdelávacieho programu.

(4)

Predmet náboženská výchova vyučovaný na iných ako cirkevných školách zodpovedá predmetu

náboženstvo na cirkevných školách.

(5)

Vyučovanie náboženskej výchovy a náboženstva vykonáva pedagogický zamestnanec s odbornou

a pedagogickou spôsobilosťou, ktorý má aj cirkevné poverenie podľa vnútorných predpisov

cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.

16

)

(6)

V cirkevných školách sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa výchovno-vzdelávacích

programov v súlade s osobitným predpisom.

17

)

§ 15a

Vyučovanie telesnej a športovej výchovy

(1)

V školách podľa tohto zákona okrem základných umeleckých škôl, tanečných konzervatórií,

hudobných a dramatických konzervatórií, jazykových škôl a materských škôl sa vyučuje

telesná a športová výchova.

(2)

Úlohou telesnej a športovej výchovy je prispievať k upevňovaniu fyzického a duševného

zdravia, brannej zdatnosti a pohybovej výkonnosti, prispievať k psychickému, sociálnemu

a morálnemu vývinu, rozvíjať pohybovú gramotnosť a osobnosť ako celok po stránke kognitívnej,

emocionálnej, sociálnej a morálnej.

(3)

Telesná a športová výchova je súčasťou štátneho vzdelávacieho programu v oblasti

zdravie a pohyb a vyučuje sa ako jeden z povinných vyučovacích predmetov.

(4)

Telesná a športová výchova sa na základnej škole vyučuje v rozsahu najmenej troch

vyučovacích hodín týždenne; toto ustanovenie sa nevzťahuje na základnú školu, ktorá

má menej ako päť tried, a na základnú školu pri zdravotníckom zariadení.

(5)

Telesná a športová výchova sa na strednej škole vyučuje v rozsahu najmenej dvoch

vyučovacích hodín týždenne; to sa nevzťahuje na študijné odbory a učebné odbory, v

ktorých sa praktické vyučovanie poskytuje formou odborného výcviku, a na študijné

odbory a učebné odbory v nadväzujúcich formách odborného vzdelávania a prípravy.

(6)

Škola môže využiť voliteľné hodiny na vyučovanie telesnej a športovej výchovy nad

rozsah vyučovacích hodín podľa odsekov 4 a 5.

(7)

Škola splní rozsah vyučovania telesnej a športovej výchovy podľa odsekov 4 a 5 aj

započítaním hodín vyučovacích predmetov štátneho vzdelávacieho programu alebo vzdelávacích

programov podľa

§ 94 ods. 2

zameraných na rozvoj pohybových zdatností a fyzického zdravia detí a žiakov so zdravotným

znevýhodnením vrátane priestorovej orientácie, pohybovej výchovy, zdravotnej telesnej

výchovy, športových výcvikov, kurzov pohybových aktivít v prírode, športovej prípravy

a pohybových aktivít organizovaných v škole mimo vyučovacích hodín a v školskom klube

detí tak, aby celkový počet hodín telesnej a športovej výchovy počas školského roka

po prepočítaní zodpovedal týždennému rozsahu podľa odsekov 4 a 5; rozsah a spôsob

ich započítania sa uvádza v rámcových učebných plánoch.

Druhý oddiel

Stupne vzdelania

§ 16

(1)

Úspešným absolvovaním príslušného vzdelávacieho programu podľa

§ 6 až 7a

a

§ 94 ods. 2

môže dieťa alebo žiak získať niektorý zo stupňov vzdelania uvedených v odsekoch 2

až 5.

(2)

Predprimárne vzdelanie získa dieťa absolvovaním posledného roka vzdelávacieho programu

odboru vzdelávania v materskej škole. Dokladom o získanom stupni vzdelania je osvedčenie

o získaní predprimárneho vzdelania.

(3)

Základné vzdelanie sa člení na

a)

primárne vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho

programu pre prvý stupeň základnej školy, absolvovaním posledného ročníka základnej

školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, ak ide o žiaka s ľahkým stupňom mentálneho

postihnutia, ktorý nesplnil požiadavky minimálneho učebného výstupu, alebo o žiaka

so stredným, ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia, alebo úspešným absolvovaním

komisionálnej skúšky na získanie primárneho vzdelania podľa

§ 31a

; dokladom o získanom stupni vzdelania a získanej kvalifikácii je vysvedčenie,

b)

nižšie stredné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka

vzdelávacieho programu pre druhý stupeň základnej školy, úspešným absolvovaním štvrtého

ročníka osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole, úspešným

absolvovaním externého testovania podľa

§ 155a

, úspešným absolvovaním komisionálnej skúšky na získanie nižšieho stredného vzdelania

podľa

§ 31a

, úspešným absolvovaním komisionálnej skúšky na získanie nižšieho stredného vzdelania

v rámci vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania alebo absolvovaním

posledného ročníka triedy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením základnej školy alebo

posledného ročníka základnej školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, ak ide

o žiaka s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia, ktorý splnil požiadavky minimálneho

učebného výstupu; dokladom o získanom stupni vzdelania a získanej kvalifikácii je

vysvedčenie.

(4)

Stredné vzdelanie sa člení na

a)

nižšie stredné odborné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného

ročníka najmenej dvojročného a najviac trojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania

v strednej odbornej škole alebo úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho

programu odboru vzdelávania v odbornom učilišti, ktorý sa ukončuje záverečnou skúškou,

alebo absolvovaním tretieho ročníka vzdelávacieho programu praktickej školy; dokladom

o získanom stupni vzdelania a zároveň o získanej kvalifikácii je vysvedčenie o záverečnej

skúške; v učebných odboroch určených štátnym vzdelávacím programom môže byť dokladom

o získanej kvalifikácii aj výučný list; dokladom o získanom stupni vzdelania a získanej

kvalifikácii v praktickej škole je záverečné vysvedčenie,

b)

stredné odborné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka

najmenej trojročného a najviac štvorročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania

v strednej odbornej škole alebo v strednej športovej škole, ktorý sa ukončuje záverečnou

skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania a získanej kvalifikácii je vysvedčenie

o záverečnej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je spolu s vysvedčením o záverečnej

skúške aj výučný list,

c)

úplné stredné všeobecné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného

ročníka najmenej štvorročného a najviac osemročného vzdelávacieho programu odboru

vzdelávania v gymnáziu alebo štvorročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania

v strednej športovej škole, ktorý sa ukončuje maturitnou skúškou; dokladom o získanom

stupni vzdelania je vysvedčenie o maturitnej skúške,

d)

úplné stredné odborné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného

ročníka najmenej štvorročného a najviac päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania

v strednej odbornej škole, strednej priemyselnej škole, škole umeleckého priemyslu

alebo v strednej športovej škole, ktorý sa ukončuje maturitnou skúškou, úspešným absolvovaním

posledného ročníka najmenej dvojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania

nadstavbového štúdia v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje maturitnou skúškou

alebo úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej dvojročného vzdelávacieho

programu odboru vzdelávania pomaturitného kvalifikačného štúdia v strednej odbornej

škole alebo v strednej priemyselnej škole, ktorý sa ukončuje odbornou zložkou maturitnej

skúšky; dokladom o získanom stupni vzdelania a o získanej kvalifikácii je vysvedčenie

o maturitnej skúške a v študijných odboroch, v ktorých sa praktické vyučovanie vykonáva

formou odborného výcviku podľa osobitného predpisu,

17a

)

je dokladom o získanej kvalifikácii aj výučný list.

(5)

Vyššie odborné vzdelanie, ktoré získa žiak alebo osoba podľa osobitného predpisu

17b

)

úspešným absolvovaním

a)

najmenej jednoročného a najviac dvojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania

v strednej odbornej škole alebo v strednej priemyselnej škole, ktorý sa ukončuje absolventskou

skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške

a dokladom o získanej kvalifikácii je absolventský diplom s právom používať titul

„diplomovaný špecialista“ so skratkou „DiS“; titul sa uvádza za priezviskom,

b)

najmenej dvojročného a najviac trojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania

v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou; dokladom o získanom

stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii

je absolventský diplom s právom používať titul „diplomovaný špecialista“ so skratkou

„DiS“; titul sa uvádza za priezviskom, pre zdravotnícke odbory vzdelania podľa osobitného

predpisu,

18

)

c)

posledného ročníka súvislého šesťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania

v konzervatóriu, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou, alebo posledného ročníka

súvislého osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v tanečnom konzervatóriu;

dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a dokladom

o získanej kvalifikácii je absolventský diplom s právom používať titul „diplomovaný

špecialista umenia“ so skratkou „DiS.art“, titul sa uvádza za priezviskom,

d)

najmenej dvojročného a najviac trojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania

v škole umeleckého priemyslu, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou; dokladom o

získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a dokladom o získanej

kvalifikácii je absolventský diplom s právom používať, ak ide o

1.

dvojročný vzdelávací program, titul „diplomovaný špecialista umenia“ so skratkou

„DiS.art“; titul sa uvádza za priezviskom, alebo

2.

trojročný vzdelávací program, titul „diplomovaný špecialista“ so skratkou „DiS.“;

titul sa uvádza za priezviskom,

e)

posledného ročníka súvislého päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania

v strednej zdravotníckej škole alebo v strednej odbornej škole pedagogickej, ktorý

sa ukončuje absolventskou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie

o absolventskej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je absolventský diplom s

právom používať titul „diplomovaný špecialista“ so skratkou „DiS.“; titul sa uvádza

za priezviskom,

f)

krátkeho študijného programu podľa osobitného predpisu,

17b

)

ktorý uskutočňuje vysoká škola samostatne alebo v spolupráci so strednou odbornou

školou.

§ 17

Stupne základného umeleckého vzdelania

(1)

Základné umelecké vzdelanie môže žiak získať úspešným absolvovaním vzdelávacieho

programu odboru vzdelávania v základnej umeleckej škole. Základné umelecké vzdelanie

sa člení na

a)

primárne umelecké vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka

vzdelávacieho programu pre prvú časť prvého stupňa základného štúdia základnej umeleckej

školy; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie,

b)

nižšie sekundárne umelecké vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného

ročníka vzdelávacieho programu pre druhú časť prvého stupňa základného štúdia základnej

umeleckej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie.

(2)

Stupeň základného umeleckého vzdelania nenahrádza stupeň vzdelania podľa

§ 16

.

§ 17a

Stupne jazykového vzdelania

(1)

Jazykové vzdelanie môže poslucháč získať úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu

v jazykovej škole.

(2)

Jazykové vzdelávanie sa v súlade s referenčným rámcom člení na

a)

základné jazykové vzdelávanie, ktorého absolvovaním sa získava jazyková úroveň A1

referenčného rámca,

b)

základné jazykové vzdelávanie, ktorého absolvovaním a absolvovaním jazykovej skúšky

sa získava jazyková úroveň A2 referenčného rámca,

c)

stredné jazykové vzdelávanie, ktorého absolvovaním a absolvovaním jazykovej skúšky

sa získava jazyková úroveň B1 referenčného rámca,

d)

stredné jazykové vzdelávanie, ktorého absolvovaním a absolvovaním jazykovej skúšky

alebo štátnej jazykovej skúšky sa získava jazyková úroveň B2 referenčného rámca,

e)

vyššie jazykové vzdelávanie, ktorého absolvovaním a absolvovaním jazykovej skúšky

alebo štátnej jazykovej skúšky sa získava jazyková úroveň C1 referenčného rámca,

f)

špecializované jazykové vzdelávanie, ktorého absolvovaním a absolvovaním štátnej

jazykovej skúšky sa získava jazyková úroveň C2 referenčného rámca.

(3)

Jazykovú skúšku alebo štátnu jazykovú skúšku možno vykonať aj bez absolvovania príslušného

jazykového vzdelávania. Dokladom o získanej úrovni jazykového vzdelania je osvedčenie

o absolvovaní časti vzdelávacieho programu s vyznačením stupňa jazykovej úrovne referenčného

rámca. Dokladom o vykonaní jazykovej skúšky je osvedčenie o jazykovej skúške s vyznačením

stupňa jazykovej úrovne referenčného rámca.

(4)

Úspešným vykonaním štátnej jazykovej skúšky získa poslucháč vysvedčenie o štátnej

jazykovej skúške s vyznačením stupňa jazykovej úrovne B2, C1 alebo C2 referenčného

rámca.

(5)

Stupeň jazykového vzdelania nenahrádza stupeň vzdelania podľa

§ 16

.

§ 18

Doklady o získanom vzdelaní

(1)

Doklady o získanom vzdelaní podľa tohto zákona môžu vydávať školy, ktoré sú zapísané

v registri škôl a školských zariadení alebo zriadené podľa osobitného predpisu,

2

)

a školy podľa

§ 109

zriadené iným ústredným orgánom štátnej správy.

(2)

Dokladom o získanom vzdelaní je

a)

osvedčenie o získaní predprimárneho vzdelania,

b)

vysvedčenie,

c)

osvedčenie o absolvovaní časti vzdelávacieho programu,

d)

osvedčenie o zaškolení,

e)

osvedčenie o zaučení,

f)

vysvedčenie o záverečnej skúške,

g)

vysvedčenie o maturitnej skúške,

h)

vysvedčenie o absolventskej skúške a absolventský diplom,

i)

záverečné vysvedčenie,

j)

osvedčenie o jazykovej skúške,

k)

vysvedčenie o štátnej jazykovej skúške.

(3)

Doklady o získanom vzdelaní sa vedú v štátnom jazyku. V školách, v ktorých sa výchova

a vzdelávanie uskutočňuje podľa

§ 12 ods. 3

, sa vedú dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny;

v školách, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa

§ 12 ods. 6

, sa vedú v oboch vyučovacích jazykoch alebo v štátnom jazyku a v cudzom jazyku. V

školách alebo v triedach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa medzinárodného

programu, sa doklady o získanom vzdelaní vydávajú v štátnom jazyku a inom vyučovacom

jazyku.

(4)

Doklady o získanom vzdelaní sa vydávajú na formulároch podľa vzorov schválených ministerstvom

školstva; v školách podľa

§ 109

na formulároch podľa vzorov schválených príslušným ústredným orgánom štátnej správy.

(5)

Údaje na dokladoch o získanom vzdelaní sa musia zhodovať s údajmi o dieťati, žiakovi

alebo poslucháčovi uvedenými v príslušnej pedagogickej dokumentácii. Za zhodu údajov

a správnosť vyplnenia formulárov zodpovedá riaditeľ školy.

(6)

Podpisy na dokladoch o získanom vzdelaní musia byť vlastnoručné.

(7)

V dokladoch o získanom vzdelaní je zakázané opravovať údaje; to neplatí, ak ide o

chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v pôvodnom doklade. Za zrejmú

nesprávnosť sa nepovažuje zmena údajov, ktorá nastala po vydaní pôvodného dokladu.

Oprava sa vykoná vydaním nového dokladu; plnoletý držiteľ dokladu, zákonný zástupca

alebo zástupca zariadenia je povinný pôvodný doklad odovzdať pri prevzatí nového dokladu.

(8)

Vysvedčenie z príslušného ročníka vzdelávacieho programu, po absolvovaní ktorého

žiak získa stupeň vzdelania, obsahuje aj doložku s uvedením získaného stupňa vzdelania.

(9)

Na doklade o získanom vzdelaní, ktorým je vysvedčenie, vysvedčenie o záverečnej skúške,

vysvedčenie o maturitnej skúške a vysvedčenie o absolventskej skúške sa uvádza úroveň

Slovenského kvalifikačného rámca a úroveň Európskeho kvalifikačného rámca.

(10)

Doklady o získanom vzdelaní podľa odseku 2 sú verejné listiny.

(11)

Na žiadosť zákonného zástupcu, zástupcu zariadenia, plnoletého žiaka alebo plnoletého

poslucháča škola vydá odpis dokladu o získanom vzdelaní vyhotovený na základe pedagogickej

dokumentácie, ktorý obsahuje text „Tento odpis súhlasí s prvopisom“ a v záhlaví označenie

„ODPIS“. Ak nemožno zabezpečiť všetky podpisy, ktoré boli na pôvodnom doklade o získanom

vzdelaní, uvedú sa len mená a priezviská príslušných osôb. Odpis podpíše riaditeľ

školy a pripojí odtlačok úradnej pečiatky školy a dátum. Škola môže požadovať poplatok

za vydanie odpisu, ktorého výška je odvodená od skutočných nákladov spojených s jeho

vydaním; ak o vydanie odpisu požiadal zástupca zariadenia, škola vydá odpis bezplatne.

Výšku poplatku za vydanie odpisu škola zverejňuje na svojom webovom sídle.

Tretí oddiel

Povinná školská dochádzka a jej plnenie

§ 19

Povinná školská dochádzka

(1)

Nikoho nemožno oslobodiť od plnenia povinnej školskej dochádzky.

(2)

Povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá do konca školského roka, v ktorom

žiak dovŕši 16. rok veku, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Povinná školská dochádzka začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni,

keď dieťa dovŕši šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť, ak tento zákon neustanovuje

inak.

(4)

Ak zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia požiada, aby bolo na plnenie povinnej

školskej dochádzky výnimočne prijaté dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty rok veku, prílohou

prihlášky na vzdelávanie v základnej škole je súhlasné vyjadrenie príslušného zariadenia

poradenstva a prevencie a súhlasné vyjadrenie lekára so špecializáciou v špecializačnom

odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast

(ďalej len „pediater“). Ak je údaj z prílohy v Centrálnom registri uchádzačov, detí,

žiakov a poslucháčov (ďalej len „centrálny register“), samostatné predloženie prílohy

sa nevyžaduje a centrálny register túto skutočnosť oznámi prostredníctvom podregistra

prijímania na vzdelávanie zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia pri podávaní

prihlášky na vzdelávanie v základnej škole.

(5)

Žiakovi, ktorý je oslobodený od povinnosti dochádzať do školy a jeho zdravotný stav

mu neumožňuje vzdelávať sa, sa na základe písomného odporučenia pediatra vzdelávanie

neposkytuje do pominutia dôvodov.

§ 20

Plnenie povinnej školskej dochádzky

(1)

Povinná školská dochádzka sa plní v základných školách, v stredných školách a v školách

pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa tohto zákona, ak tento

zákon neustanovuje inak.

(2)

Zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia je povinný prihlásiť dieťa na plnenie

povinnej školskej dochádzky v základnej škole. Prihláška na vzdelávanie v základnej

škole sa podáva od 1. februára do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom má dieťa začať

plniť povinnú školskú dochádzku, na formulári schválenom a zverejnenom ministerstvom

školstva.

(3)

Zápis na vzdelávanie v základnej škole sa koná od 1. apríla do 30. apríla kalendárneho

roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku; miesto a čas zápisu

určí zriaďovateľ školy. Zápis na vzdelávanie v základnej škole sa koná za prítomnosti

zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia a za prítomnosti dieťaťa. V odôvodnenom

prípade možno po dohode so zákonným zástupcom alebo so zástupcom zariadenia zápis

vykonať aj dištančne, výnimočne z objektívneho dôvodu aj bez prítomnosti dieťaťa.

Neúčasť zákonného zástupcu, zástupcu zariadenia alebo dieťaťa na zápise nie je dôvodom

na rozhodnutie o neprijatí do školy, ak doručená prihláška na vzdelávanie v základnej

škole spĺňa všetky náležitosti.

(4)

V rámci zápisu na vzdelávanie v základnej škole pedagogický zamestnanec alebo odborný

zamestnanec základnej školy vykonáva administratívne úkony vo vzťahu k prihláške na

vzdelávanie v základnej škole a ak je dieťa prítomné, uskutoční aj rozhovor s dieťaťom

alebo činnosti vo vzťahu k zručnostiam a schopnostiam dieťaťa. Zákonný zástupca alebo

zástupca zariadenia môže byť prítomný pri všetkých častiach zápisu. Ak sa pri zápise

zistí dôvodné podozrenie, že u dieťaťa nie je predpoklad zvládnutia prvého ročníka,

základná škola navrhne zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia vykonanie

odbornej činnosti v zariadení poradenstva a prevencie.

(5)

Žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole vo verejnom školskom obvode,

20

)

v ktorom má trvalý pobyt alebo obvyklý pobyt, ak zákonný zástupca alebo zástupca

zariadenia nevyberie inú základnú školu. Žiak môže plniť povinnú školskú dochádzku

v inej základnej škole, ak ho základná škola prijme.

(6)

Riaditeľ základnej školy zriadenej obcou alebo samosprávnym krajom je povinný prednostne

prijať na základné vzdelávanie až do výšky najvyššieho počtu žiakov v triede príslušného

ročníka v tomto poradí

a)

žiakov s trvalým pobytom v príslušnom verejnom školskom obvode,

b)

žiakov umiestnených na základe rozhodnutia súdu v zariadení, ktorým sa poskytuje

starostlivosť v organizačnej súčasti zariadenia, ktorá sa nachádza v príslušnom verejnom

školskom obvode, a

c)

žiakov s obvyklým pobytom v príslušnom verejnom školskom obvode.

(7)

Základná škola nemá kapacitné možnosti na prijatie detí, ak z priestorových dôvodov

nemožno školské vyučovanie zabezpečiť pre všetkých žiakov v dopoludňajších hodinách.

(8)

Ak základná škola rozhodne o neprijatí dieťaťa do školy z dôvodov podľa odseku 7,

túto skutočnosť uvedie v rozhodnutí a do 15. júna informuje aj obec, v ktorej má dieťa

trvalý pobyt.

(9)

Ak dieťa následne nie je prijaté do cirkevnej základnej školy alebo do súkromnej

základnej školy, obec vykoná všetky potrebné úkony, aby dieťa na plnenie povinnej

školskej dochádzky prijal riaditeľ akejkoľvek základnej školy, ktorej je táto obec

zriaďovateľom.

(10)

Ak obec nie je zriaďovateľom inej základnej školy alebo ak iná základná škola, ktorej

zriaďovateľom je obec, nemá kapacitné možnosti na prijatie dieťaťa, obec do 30. júna

oznámi zákonnému zástupcovi názov základnej školy s kapacitnými možnosťami na prijatie

dieťaťa, ktorej zriaďovateľom je iná obec alebo orgán miestnej štátnej správy v školstve,

ktorá

a)

je najbližšie k miestu trvalého pobytu alebo obvyklého pobytu dieťaťa alebo

b)

má najlepšiu dostupnosť hromadnou dopravou z miesta trvalého pobytu alebo obvyklého

pobytu dieťaťa.

(11)

Zákonný zástupca dieťaťa, ktoré nebolo prijaté do školy vo verejnom školskom obvode

z kapacitných dôvodov, prihlási do 10. júla dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky

do základnej školy na základe oznámenia obce podľa odseku 10. Ak zákonný zástupca

neprihlási dieťa na základe oznámenia obce do základnej školy, príslušný orgán miestnej

štátnej správy v školstve určí školu, v ktorej bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku

alebo zabezpečí inú formu jeho vzdelávania podľa tohto zákona.

(12)

Riaditeľ školy oznámenej podľa odseku 10 je po prijatí detí, ktoré majú miesto trvalého

pobytu alebo obvyklého pobytu vo verejnom školskom obvode tejto školy, povinný prijať

na plnenie povinnej školskej dochádzky deti, ktoré z kapacitných dôvodov nebolo možné

prijať do základnej školy v obci ich trvalého pobytu alebo obvyklého pobytu, a to

až do výšky najvyššieho počtu žiakov v triede príslušného ročníka.

(13)

Ak základná škola, ktorej zriaďovateľom je obec alebo orgán miestnej štátnej správy

v školstve, rozhodne v jednom školskom roku o neprijatí najmenej 13 detí na plnenie

povinnej školskej dochádzky z kapacitných dôvodov, a tieto deti nie sú následne prijaté

na plnenie povinnej školskej dochádzky v cirkevnej základnej škole alebo v súkromnej

základnej škole alebo v inej základnej škole, ktorej je táto obec zriaďovateľom, táto

obec o tom bezodkladne informuje príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve.

(14)

Príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve môže určiť, že žiaci vyšších ročníkov

základnej školy, ktorá rozhodla podľa odseku 13, budú plniť povinnú školskú dochádzku

v základnej škole, ktorá má kapacitné možnosti, alebo zabezpečí inú formu ich vzdelávania

podľa tohto zákona.

(15)

Na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole v obci podľa miesta trvalého

pobytu dieťaťa majú prednostne právo žiaci prvého stupňa a žiaci prvého vzdelávacieho

cyklu.

(16)

Žiak umiestnený v školskom zariadení alebo v inom zariadení na základe rozhodnutia

súdu alebo na žiadosť jeho zákonného zástupcu, plní povinnú školskú dochádzku v škole

zriadenej pri tomto zariadení, ak je zriadená.

(17)

Žiak podľa odseku 16 môže so súhlasom riaditeľa školského zariadenia alebo zariadenia,

v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu, plniť povinnú školskú dochádzku aj v inej škole

podľa tohto zákona.

(18)

Ak bol žiak, ktorý plní povinnú školskú dochádzku, rozhodnutím súdu zverený do striedavej

osobnej starostlivosti oboch rodičov v Slovenskej republike a v zahraničí a plní povinnú

školskú dochádzku striedavo v škole v Slovenskej republike a v škole v zahraničí,

čas dochádzky do školy v zahraničí škola v Slovenskej republike neeviduje ako neprítomnosť

žiaka. Škola v Slovenskej republike žiaka hodnotí a vydáva mu vysvedčenie samostatne;

pri hodnotení v Slovenskej republike možno zohľadniť výsledky vzdelávania v škole

v zahraničí. Zákonný zástupca predloží riaditeľovi školy v Slovenskej republike doklad

s uvedením názvu a adresy školy, ktorý potvrdzuje, že žiak navštevoval príslušnú školu

v zahraničí, a doklad o výsledkoch vzdelávania v tejto škole za príslušné obdobie;

doklad sa predkladá každé dva mesiace, alebo ak obdobie dochádzky do školy v zahraničí

trvá podľa rozhodnutia súdu dlhšie ako dva mesiace, predkladá sa vždy po skončení

tohto obdobia.

§ 21

Plnenie povinnej školskej dochádzky v strednej škole

(1)

Žiak, ktorý bol v priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky prijatý do strednej

školy alebo do školy podľa

§ 94

, pokračuje v plnení povinnej školskej dochádzky až do jej skončenia v tejto škole,

ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Žiaka, ktorý plní povinnú školskú dochádzku v strednej škole podľa odseku 1, možno

podľa

§ 36 ods. 1

preradiť do príslušného ročníka základnej školy vo verejnom školskom obvode alebo

do základnej školy, ktorú si zvolil zákonný zástupca.

(3)

Žiaka podľa odseku 2 možno preradiť do inej základnej školy ako základnej školy vo

verejnom školskom obvode len s písomným súhlasom riaditeľa školy, do ktorej má byť

žiak preradený.

§ 22

Skončenie plnenia povinnej školskej dochádzky

(1)

Žiak skončil plnenie povinnej školskej dochádzky, ak od začiatku plnenia povinnej

školskej dochádzky absolvoval desať rokov vzdelávania v školách podľa tohto zákona

alebo 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16. rok veku.

(2)

Žiakovi ôsmeho ročníka vzdelávacieho programu základnej školy, ktorý dovŕšil 16.

rok veku, riaditeľ školy na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia

umožní ukončiť deviaty ročník a získať nižšie stredné vzdelanie, ak je predpoklad

úspešného ukončenia deviateho ročníka najneskôr do konca školského roka, v ktorom

žiak dovŕši 17. rok veku. Ak riaditeľ školy nevyhovie žiadosti, túto skutočnosť žiadateľovi

písomne odôvodní.

(3)

Žiakovi siedmeho ročníka vzdelávacieho programu základnej školy, ktorý dovŕšil 16.

rok veku, môže ministerstvo školstva na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo

zástupcu zariadenia a vyjadrenia riaditeľa školy umožniť ukončiť ôsmy ročník a deviaty

ročník a získať nižšie stredné vzdelanie, ak je predpoklad úspešného ukončenia deviateho

ročníka najneskôr do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 18. rok veku.

(4)

Žiakovi so zdravotným znevýhodnením môže riaditeľ školy na základe žiadosti zákonného

zástupcu alebo zástupcu zariadenia umožniť vzdelávanie v základnej škole alebo v základnej

škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením do konca školského roka, v ktorom žiak

dovŕši 18. rok veku. Ak riaditeľ školy nevyhovie žiadosti, túto skutočnosť žiadateľovi

písomne odôvodní.

Štvrtý oddiel

Osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky a povinného predprimárneho vzdelávania

§ 23

Formy osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky a povinného predprimárneho vzdelávania

Formy osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky a povinného predprimárneho vzdelávania

sú

a)

individuálne vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje bez pravidelnej účasti na vzdelávaní

v škole podľa tohto zákona (ďalej len „individuálne vzdelávanie“),

b)

vzdelávanie v školách mimo územia Slovenskej republiky,

c)

vzdelávanie v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky so súhlasom

zastupiteľského úradu iného štátu, ak zastupiteľský úrad iného štátu oznámil ministerstvu

školstva, že vydal súhlas na zriadenie školy, ktorá sa nezapisuje do registra škôl

a školských zariadení,

d)

vzdelávanie v školách, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa medzinárodných

programov na základe súhlasu ministerstva školstva,

e)

individuálne vzdelávanie v zahraničí,

f)

podľa individuálneho učebného plánu,

g)

vzdelávanie v Európskych školách.

26a

)

§ 24

Individuálne vzdelávanie

(1)

O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje škola, do ktorej bol žiak prijatý

(ďalej len „kmeňová škola“), na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu, zástupcu

zariadenia alebo plnoletého žiaka.

(2)

O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje škola v rámci rozhodovania o oslobodení

žiaka od povinnosti dochádzať do školy. O povolení individuálneho vzdelávania žiaka,

ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, rozhoduje škola po súhlase zamestnávateľa,

u ktorého sa tento žiak pripravuje. Individuálne vzdelávanie sa povoľuje

a)

žiakovi školy, ktorému jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní v škole,

b)

žiakovi základnej školy,

c)

žiakovi, ktorý bol vzatý do väzby alebo je vo výkone trestu odňatia slobody, a nemožno

mu zabezpečiť účasť na vzdelávaní v škole dlhšie ako dva mesiace.

(3)

K žiadosti o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. a) zákonný

zástupca, zástupca zariadenia alebo plnoletý žiak priloží písomný súhlas pediatra

vydaný na základe vyjadrenia lekára so špecializáciou v inom špecializačnom odbore

ako všeobecné lekárstvo; ak účasť na vzdelávaní v škole neumožňuje duševné zdravie,

prikladá sa aj odporúčanie zariadenia poradenstva a prevencie. Vzdelávanie žiaka zabezpečuje

škola, ktorá rozhodla o povolení individuálneho vzdelávania, v rozsahu najmenej štyri

vyučovacie hodiny týždenne.

(4)

Žiadosť zákonného zástupcu o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2

písm. b) obsahuje

a)

meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu alebo obvyklého

pobytu žiaka,

b)

ročník alebo polrok a obdobie, na ktoré sa má individuálne vzdelávanie povoliť; obdobie

môže presiahnuť jeden školský rok,

c)

dôvod na povolenie individuálneho vzdelávania,

d)

popis priestorového a materiálno-technického zabezpečenia a podmienok ochrany zdravia

žiaka,

e)

meno a priezvisko a písomný súhlas fyzickej osoby, ktorá bude uskutočňovať individuálne

vzdelávanie, a jej doklady o splnení kvalifikačných predpokladov podľa odseku 5 písm.

b),

f)

zoznam edukačných publikácií podľa

§ 13

, ktoré budú pri individuálnom vzdelávaní žiaka používané,

g)

ďalšie skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na individuálne vzdelávanie.

(5)

Riaditeľ školy povolí individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b), ak zákonný

zástupca zabezpečí

a)

materiálno-technické zabezpečenie výchovy a vzdelávania a ochranu zdravia žiaka,

b)

individuálne vzdelávanie žiaka fyzickou osobou, ktorá má najmenej vysokoškolské vzdelanie

druhého stupňa ustanovené pre učiteľov príslušného stupňa základnej školy; touto osobou

nemôže byť riaditeľ príslušnej školy.

(6)

Učiteľ, ktorý vyučuje príslušný vyučovací predmet, preskúša žiaka, ktorému bolo povolené

individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b) alebo písm. c). Preskúšanie žiaka,

ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b), sa vykoná

v kmeňovej škole, na základe dohody riaditeľov škôl v priestoroch inej školy alebo

na základe dohody riaditeľa školy so zákonným zástupcom na inom mieste za prítomnosti

učiteľa, ktorý vyučuje príslušný vyučovací predmet; preskúšať žiaka nemožno dištančne.

Organizáciu preskúšania žiaka, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa

odseku 2 písm. c), dohodne riaditeľ kmeňovej školy so zástupcom ústavu na výkon väzby

alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom je žiak umiestnený. Preskúšanie

sa koná z príslušného učiva každého povinného predmetu za každý polrok. Hodnotenie

žiaka môže zohľadniť aj súbor prác a výstupov žiaka, ktoré preukazujú jeho výsledky

vzdelávania počas individuálneho vzdelávania. Na základe výsledkov preskúšania vydá

škola vysvedčenie, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákonný zástupca má právo byť

prítomný pri preskúšaní žiaka, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa

odseku 2 písm. b).

(7)

Pri preskúšaní žiaka podľa odseku 6 sa zohľadňuje zdravotný stav žiaka. Ak vyučujúci

pedagogický zamestnanec pri preskúšaní žiaka, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie

podľa odseku 2 písm. b), zistí dôvodné podozrenie na výskyt prejavov rizikového správania

žiaka, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť a zdravie, oznámi túto skutočnosť riaditeľovi

školy, ktorý navrhne zákonnému zástupcovi vykonanie odbornej činnosti v zariadení

poradenstva a prevencie; ak zákonný zástupca do troch mesiacov neinformuje školu o

vykonaní odbornej činnosti v zariadení poradenstva a prevencie, riaditeľ školy oznámi

túto skutočnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

(8)

Žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. a), nevykonáva

komisionálnu skúšku ani nie je preskúšaný. Pedagogický zamestnanec, ktorý zabezpečuje

vzdelávanie žiaka, polročne predkladá riaditeľovi školy písomnú správu o postupe a

výsledkoch výchovno-vzdelávacej činnosti so žiakom, na základe ktorej sa po prerokovaní

v pedagogickej rade školy vykoná hodnotenie vyučovacích predmetov a správania žiaka.

(9)

Za plnenie podmienok podľa odseku 5 zodpovedá zákonný zástupca.

(10)

Kontrolu úrovne kvality výchovy a vzdelávania pri individuálnom vzdelávaní vykonáva

Štátna školská inšpekcia. Kontrolu plnenia podmienok uvedených v žiadosti podľa odseku

4, za ktorých bolo individuálne vzdelávanie povolené, vykonáva kmeňová škola; kontrolu

vykoná kmeňová škola vždy, ak má dôvodnú obavu, že tieto podmienky sa neplnia. Z tohto

dôvodu je zákonný zástupca povinný umožniť vstup a vykonanie kontroly poverenému školskému

inšpektorovi a poverenému pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi.

(11)

Povolenie individuálneho vzdelávania žiaka základná škola zruší

a)

na žiadosť zákonného zástupcu, zástupcu zariadenia alebo plnoletého žiaka,

b)

na základe odôvodneného návrhu fyzickej osoby, ktorá uskutočňuje individuálne vzdelávanie

žiaka,

c)

ak zákonný zástupca neplní podmienky individuálneho vzdelávania podľa tohto zákona,

d)

na základe odôvodneného návrhu hlavného školského inšpektora alebo povereného pedagogického

zamestnanca alebo odborného zamestnanca podľa odseku 10,

e)

na základe odôvodneného návrhu zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme

duálneho vzdelávania,

f)

na základe odôvodneného návrhu zariadenia poradenstva a prevencie,

g)

ak žiak na konci hodnotiaceho obdobia neprospel.

(12)

Kmeňová škola rozhodne o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania do 30 dní od

začatia konania a zároveň zaradí žiaka do príslušného ročníka. Odvolanie proti rozhodnutiu

kmeňovej školy o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania nemá odkladný účinok.

(13)

Po zrušení povolenia individuálneho vzdelávania podľa odseku 11 písm. c) alebo písm.

d) nemožno žiaka opätovne individuálne vzdelávať podľa odseku 2 písm. b).

(14)

O povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. c) môže požiadať aj príslušný

ústav na výkon väzby alebo ústav na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom je žiak

umiestnený podľa osobitného predpisu.

28

)

Vzdelávanie žiaka zabezpečuje škola, ktorá rozhodla o povolení individuálneho vzdelávania,

a to v rozsahu najmenej dve hodiny týždenne. Ustanovenia odsekov 4 až 10 sa použijú

primerane na základe písomnej dohody medzi riaditeľom školy a riaditeľom ústavu na

výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

(15)

Výdavky spojené s individuálnym vzdelávaním podľa odseku 2 písm. a) znáša kmeňová

škola. Zákonný zástupca uhrádza fyzickej osobe, ktorá uskutočňuje individuálne vzdelávanie

žiaka podľa odseku 2 písm. b), finančnú odmenu, ak sa nedohodnú inak.

§ 25

(1)

O povolení vzdelávania podľa

§ 23 písm. b)

,

c)

alebo

e)

rozhoduje kmeňová škola na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu alebo plnoletého

žiaka.

(2)

V žiadosti zákonný zástupca alebo plnoletý žiak uvedie

a)

meno, priezvisko a bydlisko žiaka,

b)

rodné číslo žiaka,

c)

adresu bydliska v zahraničí,

d)

názov a adresu školy, ktorú bude žiak v zahraničí navštevovať, ak je vopred známa,

alebo názov a adresu školy zriadenej iným štátom na území Slovenskej republiky, ktorú

bude žiak navštevovať.

(3)

Ak ide o vzdelávanie podľa

§ 23 písm. b)

, zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak do 30 dní po príchode žiaka do krajiny

pobytu predloží riaditeľovi kmeňovej školy doklad s uvedením názvu a adresy školy,

ktorý potvrdzuje, že žiak navštevuje príslušnú školu. Zákonný zástupca žiaka alebo

plnoletý žiak predloží tento doklad vždy k 15. septembru príslušného školského roka,

ak žiak pokračuje vo vzdelávaní podľa

§ 23 písm. b)

. Ak zákonný zástupca žiaka, ktorý plní povinnú školskú dochádzku, v určených termínoch

nepredloží doklad, že žiak navštevuje príslušnú školu, riaditeľ kmeňovej školy túto

skutočnosť zaznamená do katalógového listu žiaka a oznámi ju príslušnému úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny a obci, v ktorej má zákonný zástupca trvalý pobyt.

(4)

Kmeňová škola poskytuje žiakovi na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo plnoletého

žiaka edukačné publikácie.

(5)

Žiak, ktorý vykonáva osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa

§ 23 písm. b)

a

c)

, môže na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo žiadosti plnoletého žiaka

vykonať komisionálne skúšky. V žiadosti zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak

uvedie ročníky, za ktoré sa majú komisionálne skúšky vykonať. Prílohou žiadosti je

kópia posledného vysvedčenia; ak vysvedčenie nie je v slovenskom jazyku, českom jazyku

alebo v jazyku, ktorý je vyučovacím jazykom v škole, plnoletý žiak alebo zákonný zástupca

neplnoletého žiaka zabezpečí jeho preklad.

(6)

Žiaci, ktorí vykonávajú osobitný spôsob školskej dochádzky podľa

§ 23 písm. e)

, vykonajú skúšku zo všetkých povinných vyučovacích predmetov učebného plánu príslušného

ročníka kmeňovej školy okrem predmetov s prevahou výchovného zamerania za každý príslušný

školský rok, najviac však za všetky ročníky po ukončení príslušného stupňa alebo príslušného

vzdelávacieho cyklu základnej školy.

(7)

Žiak môže zo závažných dôvodov, najmä sťaženej dostupnosti ku kmeňovej škole, vykonať

komisionálnu skúšku aj dištančne, a to po dohode zákonného zástupcu neplnoletého žiaka

alebo plnoletého žiaka s riaditeľom kmeňovej školy.

(8)

Žiak, ktorý vykonáva osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa

§ 23 písm. e)

, alebo žiak, ktorý požiadal o vykonanie komisionálnych skúšok podľa odseku 5, vykoná

komisionálne skúšky. Termín, obsah a rozsah komisionálnych skúšok určí riaditeľ školy,

v ktorej sa majú komisionálne skúšky vykonať, najneskôr 30 dní pred ich konaním. Na

základe výsledkov komisionálnych skúšok vydá kmeňová škola žiakovi vysvedčenie.

(9)

Žiak, ktorý vykonáva osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa

§ 23 písm. b)

alebo

písm. c)

a nepožiada o vykonanie komisionálnych skúšok podľa odseku 5, vykoná komisionálne

skúšky po ukončení osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky. Ak žiak o vykonanie

komisionálnych skúšok nepožiada do ukončenia desiateho roku plnenia povinnej školskej

dochádzky, po uplynutí desiateho roku plnenia povinnej školskej dochádzky riaditeľ

školy uvedie túto skutočnosť v katalógovom liste žiaka a vyradí ho z evidencie školy.

(10)

Po ukončení osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky podľa

§ 23 písm. b)

alebo

písm. e)

zaradí riaditeľ školy žiaka do ročníka, do ktorého podľa veku patrí. Na základe žiadosti

plnoletého žiaka alebo zákonného zástupcu neplnoletého žiaka môže riaditeľ školy zaradiť

žiaka aj do najbližšieho nižšieho ročníka. Ak sa na základe komisionálnej skúšky preukáže,

že žiak nedostatočne ovláda vyučovací jazyk, môže byť zaradený do jazykového kurzu.

Na vyrovnanie rozdielov vo vedomostiach, zručnostiach a schopnostiach žiaka môže riaditeľ

školy žiakovi umožniť vzdelávanie podľa individuálneho učebného plánu.

(11)

Zákonný zástupca žiaka, ktorý plní povinnú školskú dochádzku, predloží do 15. septembra

príslušného školského roka príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, obci,

v ktorej má žiak trvalý pobyt, doklad, že žiak pokračuje vo vzdelávaní v škole v zahraničí,

ak žiak, ktorý vykonával osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa

§ 23 ods. 1 písm. b)

alebo

písm. e)

,

a)

získal nižšie stredné vzdelanie v deviatom roku plnenia povinnej školskej dochádzky

vykonaním komisionálnej skúšky v kmeňovej škole,

b)

prestal byť žiakom kmeňovej školy a

c)

pokračuje v plnení povinnej školskej dochádzky v zahraničí.

(12)

Ak ide o dieťa, ktoré plní povinné predprimárne vzdelávanie, na formy osobitného

spôsobu plnenia povinného predprimárneho vzdelávania podľa

§ 23 písm. b)

a

c)

sa vzťahujú ustanovenia odsekov 1 až 4.

§ 26

Individuálny učebný plán

(1)

Vzdelávanie podľa individuálneho učebného plánu môže na žiadosť zákonného zástupcu,

zástupcu zariadenia alebo na základe žiadosti plnoletého žiaka povoliť riaditeľ školy.

Vzdelávanie podľa individuálneho učebného plánu žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme

duálneho vzdelávania, môže riaditeľ školy povoliť po súhlase zamestnávateľa, u ktorého

sa tento žiak pripravuje.

(2)

Vzdelávanie podľa individuálneho učebného plánu môže riaditeľ školy povoliť žiakovi

s nadaním alebo zo závažných dôvodov, najmä tehotenstva a materstva.

(3)

Súčasne s povolením vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu dohodne riaditeľ

školy so zákonným zástupcom žiaka alebo s plnoletým žiakom podmienky a organizáciu

vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu, ktoré musia byť v súlade so schváleným

školským vzdelávacím programom a sú záväzné pre obe strany.

(4)

Individuálny učebný plán vypracuje škola v spolupráci s pedagogickými zamestnancami

a odbornými zamestnancami. Individuálny učebný plán schvaľuje riaditeľ školy. Ak ide

o žiaka, ktorý sa vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu, individuálny

učebný plán sa uvádza v rámci individuálneho vzdelávacieho programu.

(5)

O povolenie vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu môže požiadať aj príslušný

ústav, v ktorom bol žiak umiestnený podľa osobitného predpisu.

28

)

Pri žiadosti príslušného ústavu sa ustanovenia odsekov 3 a 4 použijú primerane na

základe písomnej dohody medzi riaditeľom školy a riaditeľom ústavu.

(6)

Ak pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec zistí dôvodné podozrenie na

výskyt prejavov rizikového správania žiaka vzdelávaného podľa individuálneho učebného

plánu, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť a zdravie, oznámi túto skutočnosť riaditeľovi

školy, ktorý navrhne zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia vykonanie odbornej

činnosti v zariadení poradenstva a prevencie a oznámi túto skutočnosť orgánu sociálnoprávnej

ochrany detí a sociálnej kurately.

(7)

Povolenie vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu riaditeľ školy zruší

a)

na žiadosť zákonného zástupcu, zástupcu zariadenia alebo plnoletého žiaka,

b)

na základe odôvodneného návrhu hlavného školského inšpektora alebo vyučujúceho pedagogického

zamestnanca,

c)

na základe odôvodneného návrhu zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme

duálneho vzdelávania,

d)

na základe odôvodneného návrhu zariadenia poradenstva a prevencie,

e)

ak žiak na konci hodnotiaceho obdobia neprospel.

TRETIA ČASŤ

SÚSTAVA ŠKÔL

§ 27

(1)

Školy zapísané v registri škôl a školských zariadení alebo zriadené podľa osobitného

predpisu,

2

)

ktoré zabezpečujú výchovu a vzdelávanie podľa tohto zákona prostredníctvom vzdelávacích

programov odborov vzdelávania poskytujúcich na seba nadväzujúce stupne vzdelania,

tvoria sústavu škôl.

(2)

Sústavu škôl tvoria tieto druhy škôl

a)

materská škola,

b)

základná škola,

c)

gymnázium,

d)

stredná odborná škola,

e)

stredná priemyselná škola,

f)

stredná športová škola,

g)

škola umeleckého priemyslu,

h)

konzervatórium,

i)

školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,

j)

základná umelecká škola,

k)

jazyková škola.

(3)

Vzdelávanie v školách podľa odseku 2 písm. b) až i) sa považuje za sústavnú prípravu

na povolanie okrem škôl podľa

§ 95 ods. 1 písm. a)

a

§ 104 ods. 1 písm. a)

.

(4)

Druhy škôl podľa odseku 2 písm. b) až d), h) a i) sa členia na typy. Typ školy bližšie

určuje, na aký odbor vzdelávania je škola zameraná, organizáciu školy alebo akým deťom

alebo žiakom vzdelávanie zabezpečuje.

Prvý oddiel

Materská škola

§ 28

(1)

Materská škola podporuje osobnostný rozvoj detí v oblasti sociálno-emocionálnej,

intelektuálnej, telesnej, morálnej, estetickej, rozvíja schopnosti a zručnosti, utvára

predpoklady na ďalšie vzdelávanie. Pripravuje na život v spoločnosti v súlade s individuálnymi

a vekovými osobitosťami detí.

(2)

Materská škola sa zriaďuje spravidla pri počte desať detí. Výchova a vzdelávanie

v materskej škole sa uskutočňuje podľa školského vzdelávacieho programu. Materská

škola z hľadiska organizácie výchovy a vzdelávania poskytuje

a)

poldennú výchovu a vzdelávanie alebo

b)

celodennú výchovu a vzdelávanie.

(3)

Vzdelávanie v materských školách sa uskutočňuje za čiastočnú úhradu okrem materských

škôl pri zdravotníckych zariadeniach.

(4)

Za pobyt dieťaťa v materskej škole zriadenej orgánom miestnej štátnej správy v školstve

prispieva zákonný zástupca na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy mesačne na

jedno dieťa najviac sumou neprevyšujúcou 7,5 % sumy životného minima pre jedno nezaopatrené

dieťa podľa osobitného predpisu.

29

)

Výšku príspevku zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu určí riaditeľ školy. Tento

príspevok sa uhrádza vopred do 10. dňa v kalendárnom mesiaci.

(5)

Výšku mesačného príspevku zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu výdavkov materskej

školy zriadenej obcou alebo samosprávnym krajom

42

)

určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením;

31

)

tento príspevok sa určuje jednotnou sumou pre všetky deti prijaté do materskej školy.

Mesačný príspevok sa uhrádza vopred do desiateho dňa v kalendárnom mesiaci.

(6)

Príspevok v materskej škole sa neuhrádza za dieťa,

a)

pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, ak ide o štátnu školu,

b)

ak zákonný zástupca dieťaťa o to písomne požiada a je členom domácnosti, ktorej sa

poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu,

32

)

c)

ktoré je umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu.

(7)

Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom

obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku

určí všeobecne záväzným nariadením.

(8)

Deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, sa spravidla zaraďujú do samostatnej

triedy. Deti so zdravotným znevýhodnením sa zaraďujú do tried spolu s ostatnými deťmi

alebo do tried pre deti so zdravotným znevýhodnením; deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími

potrebami, ktoré nie sú deťmi so zdravotným znevýhodnením, sa zaraďujú do tried spolu

s ostatnými deťmi. Do samostatnej triedy pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími

potrebami nemožno zaradiť dieťa výlučne z dôvodu, že pochádza zo sociálne znevýhodňujúceho

prostredia. Samostatné triedy možno vytvárať aj pre deti, ktoré sa učia cudzí jazyk;

najvyšší počet detí v takejto triede je 12.

(9)

Najvyšší počet detí v triede materskej školy je

a)

18 v triede pre deti vo veku dva roky až tri roky,

b)

20 v triede pre deti vo veku tri roky až štyri roky,

c)

21 v triede pre deti vo veku štyri roky až päť rokov,

d)

22 v triede pre deti vo veku päť rokov až šesť rokov,

e)

21 v triede pre deti vo veku dva roky až šesť rokov.

(10)

Ak sú splnené požiadavky podľa osobitného predpisu,

32a

)

najvyšší počet detí v triede podľa odseku 9 sa môže zvýšiť o tri deti z dôvodu

a)

zmeny trvalého pobytu alebo obvyklého pobytu dieťaťa počas školského roka,

b)

prestupu dieťaťa z inej materskej školy počas školského roka,

c)

pokračovania plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole,

d)

skončenia alebo zrušenia individuálneho vzdelávania počas školského roka alebo

e)

zvýšeného záujmu zákonných zástupcov o výchovu a vzdelávanie v materskej škole počas

školského roka.

(11)

Pri určovaní počtu detí v triede podľa odseku 10 sa môže zohľadniť počet detí v triede

mladších ako tri roky.

(12)

O zaradení dieťaťa so zdravotným znevýhodnením rozhodne materská škola na základe

odporúčania pediatra a zariadenia poradenstva a prevencie a na základe vopred prerokovaného

informovaného súhlasu zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia. O zaradení dieťaťa

s nadaním rozhodne materská škola na základe odporúčania zariadenia poradenstva a

prevencie a na základe vopred prerokovaného informovaného súhlasu zákonného zástupcu

alebo zástupcu zariadenia. Počet detí v triede môže byť znížený najviac o dve za každé

dieťa so zdravotným znevýhodnením a dieťa s nadaním.

(13)

Ak riaditeľ materskej školy alebo príslušné zariadenie poradenstva a prevencie zistí,

že vzdelávanie dieťaťa so zdravotným znevýhodnením alebo dieťaťa s nadaním nie je

na prospech tomuto dieťaťu, navrhne po písomnom súhlase zriaďovateľa materskej školy

a písomnom súhlase príslušného zariadenia poradenstva a prevencie zákonnému zástupcovi

alebo zástupcovi zariadenia iný spôsob vzdelávania dieťaťa. Ak zákonný zástupca nesúhlasí

so zmenou spôsobu vzdelávania svojho dieťaťa, o jeho ďalšom vzdelávaní rozhodne súd.

(14)

Ak dieťa plní predprimárne vzdelávanie v dvoch materských školách striedavo, osvedčenie

o získaní predprimárneho vzdelania vydáva materská škola, do ktorej bolo prijaté skôr,

ak nebolo rozhodnutím súdu určené inak, alebo ak sa riaditelia materských škôl nedohodli

inak.

(15)

Ak bolo dieťa, ktoré plní povinné predprimárne vzdelávanie, rozhodnutím súdu zverené

do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v Slovenskej republike a v zahraničí

a plní povinné predprimárne vzdelávanie striedavo v škole v Slovenskej republike a

v škole v zahraničí, čas dochádzky do školy v zahraničí škola v Slovenskej republike

neeviduje ako neprítomnosť dieťaťa. Škola v Slovenskej republike vydáva dieťaťu osvedčenie

o získaní predprimárneho vzdelania samostatne. Zákonný zástupca predloží riaditeľovi

školy v Slovenskej republike doklad s uvedením názvu a adresy školy, ktorý potvrdzuje,

že dieťa navštevovalo príslušnú školu v zahraničí; doklad sa predkladá každé dva mesiace,

alebo ak obdobie dochádzky do školy v zahraničí trvá podľa rozhodnutia súdu dlhšie

ako dva mesiace, predkladá sa vždy po skončení tohto obdobia.

(16)

V materskej škole môže pôsobiť aj pedagogický asistent, školský digitálny koordinátor,

odborní zamestnanci, školský podporný tím, zdravotnícky pracovník podľa

§ 152a

a zamestnanec podľa

§ 152c

.

(17)

Predprimárne vzdelávanie v materskej škole sa môže uskutočňovať so súhlasom riaditeľa

aj s priamou účasťou zákonných zástupcov alebo nimi splnomocnenej osoby na výchove

a vzdelávaní.

(18)

Materská škola môže organizovať pobyty detí v škole v prírode, výlety, exkurzie,

saunovanie, športový výcvik a ďalšie aktivity v súlade so školským vzdelávacím programom

len s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia a po dohode

so zriaďovateľom.

(19)

Podrobnosti o organizácii a zabezpečovaní výchovno-vzdelávacej činnosti v materskej

škole, riadení, prevádzke materskej školy a o formách osobitného spôsobu plnenia povinného

predprimárneho vzdelávania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo

školstva.

§ 28a

(1)

Pre dieťa, ktoré dosiahlo päť rokov veku do 31. augusta, ktorý predchádza začiatku

školského roka, od ktorého bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku v základnej

škole, je predprimárne vzdelávanie povinné.

(2)

Povinné predprimárne vzdelávanie v materskej škole trvá jeden školský rok, ak odsek

3 neustanovuje inak.

(3)

Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roka veku nedosiahlo školskú spôsobilosť, materská

škola rozhodne o pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej

škole na základe písomného súhlasu príslušného zariadenia poradenstva a prevencie,

písomného súhlasu pediatra a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu

zariadenia.

(4)

Ak dieťa ani po pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej

škole nedosiahlo školskú spôsobilosť, začne najneskôr 1. septembra, ktorý nasleduje

po dni, v ktorom dieťa dovŕšilo siedmy rok veku, plniť povinnú školskú dochádzku v

základnej škole.

(5)

Dieťaťu so zdravotným znevýhodnením, ktoré je oslobodené od povinnosti dochádzať

do materskej školy a jeho zdravotný stav mu neumožňuje vzdelávať sa, sa na základe

písomného súhlasu pediatra a písomného súhlasu zariadenia poradenstva a prevencie

neposkytuje vzdelávanie v materskej škole do pominutia dôvodov, pre ktoré došlo k

oslobodeniu od povinnosti dochádzať do materskej školy.

§ 28b

(1)

O povolenie individuálneho vzdelávania dieťaťa môže zákonný zástupca alebo zástupca

zariadenia písomne požiadať riaditeľa materskej školy, do ktorej bolo dieťa prijaté

na predprimárne vzdelávanie (ďalej len „kmeňová materská škola“).

(2)

O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje kmeňová materská škola v rámci rozhodovania

o oslobodení dieťaťa od povinnosti dochádzať do školy. Individuálne vzdelávanie v

kmeňovej materskej škole sa povoľuje dieťaťu, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie

povinné, a

a)

zdravotný stav mu neumožňuje účasť na povinnom predprimárnom vzdelávaní v kmeňovej

materskej škole alebo

b)

zákonný zástupca o to požiada.

(3)

K žiadosti o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. a) zákonný

zástupca alebo zástupca zariadenia priloží písomný súhlas pediatra vydaný na základe

vyjadrenia lekára so špecializáciou v inom špecializačnom odbore ako všeobecné lekárstvo

alebo pediatria; ak účasť na vzdelávaní v škole neumožňuje duševné zdravie, prikladá

sa aj odporúčanie zariadenia poradenstva a prevencie. Vzdelávanie dieťaťa zabezpečuje

kmeňová materská škola, ktorá rozhodla o povolení individuálneho vzdelávania, v rozsahu

najmenej štyri hodiny týždenne.

(4)

Pedagogický zamestnanec, ktorý zabezpečuje individuálne vzdelávanie dieťaťa, ktorému

bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. a), na konci polroka príslušného

školského roka predloží riaditeľovi kmeňovej materskej školy písomnú správu o individuálnom

vzdelávaní dieťaťa.

(5)

Výdavky spojené s individuálnym vzdelávaním podľa odseku 2 písm. a) znáša kmeňová

materská škola.

(6)

Kmeňová materská škola rozhodne o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania dieťaťa

podľa odseku 2 písm. a) do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti zákonného zástupcu alebo

zástupcu zariadenia o zrušenie povolenia individuálneho vzdelávania dieťaťa; k žiadosti

zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia priloží písomný súhlas pediatra vydaný

na základe vyjadrenia lekára so špecializáciou v inom špecializačnom odbore ako všeobecné

lekárstvo alebo pediatria.

(7)

Žiadosť o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. b) obsahuje

a)

meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu dieťaťa,

b)

obdobie, na ktoré sa má individuálne vzdelávanie povoliť,

c)

dôvod na povolenie individuálneho vzdelávania,

d)

meno a priezvisko a písomný súhlas fyzickej osoby, ktorá bude uskutočňovať individuálne

vzdelávanie,

e)

doklady o splnení kvalifikačných predpokladov podľa odseku 9,

f)

ďalšie skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na individuálne vzdelávanie.

(8)

Kmeňová materská škola v spolupráci so zákonným zástupcom určí obsah individuálneho

vzdelávania dieťaťa podľa odseku 2 písm. b) bezodkladne.

(9)

Predprimárne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b) možno povoliť, len ak zákonný zástupca

má najmenej úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie.

(10)

Ak ide o dieťa, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm.

b), zákonný zástupca je povinný v čase a rozsahu určenom kmeňovou materskou školou

zabezpečiť účasť dieťaťa na predprimárnom vzdelávaní v kmeňovej materskej škole v

priebehu mesiaca február; kmeňová materská škola v tomto čase posúdi rozvoj vedomostí,

zručností a kompetencií dieťaťa. Zákonný zástupca má právo byť prítomný pri posúdení

rozvoja vedomostí, zručností a kompetencií dieťaťa.

(11)

Ak pedagogický zamestnanec pri posúdení rozvoja vedomostí, zručností a kompetencií

dieťaťa, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b), zistí

dôvodné podozrenie na výskyt rizikového správania dieťaťa, ktoré môže ohroziť bezpečnosť

a zdravie, oznámi túto skutočnosť riaditeľovi školy, ktorý navrhne zákonnému zástupcovi

vykonanie odbornej činnosti v zariadení poradenstva a prevencie; ak zákonný zástupca

do troch mesiacov neinformuje školu o vykonaní odbornej činnosti v zariadení poradenstva

a prevencie, riaditeľ školy oznámi túto skutočnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany

detí a sociálnej kurately.

(12)

Výdavky spojené s individuálnym vzdelávaním podľa odseku 2 písm. b) znáša zákonný

zástupca.

(13)

Povolenie individuálneho vzdelávania dieťaťa podľa odseku 2 písm. b) kmeňová materská

škola zruší

a)

na žiadosť zákonného zástupcu,

b)

na základe odôvodneného návrhu fyzickej osoby, ktorá uskutočňuje individuálne vzdelávanie

dieťaťa,

c)

na základe odôvodneného návrhu hlavného školského inšpektora,

d)

ak sa pri posúdení rozvoja vedomostí, zručností a schopností podľa odseku 10 zistí,

že dieťa si ich neosvojilo v súlade s obsahom individuálneho vzdelávania podľa odseku

8 alebo

e)

ak zákonný zástupca nezabezpečí účasť dieťaťa na povinnom predprimárnom vzdelávaní

v kmeňovej materskej škole na účel posúdenia rozvoja vedomostí, zručností a kompetencií

dieťaťa podľa odseku 10.

(14)

Kmeňová materská škola rozhodne o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania podľa

odseku 2 písm. b) do 30 dní od začatia konania a zároveň zaradí dieťa do príslušnej

triedy kmeňovej materskej školy. Odvolanie proti rozhodnutiu kmeňovej materskej školy

o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. b) nemá odkladný

účinok.

(15)

Po zrušení povolenia individuálneho vzdelávania podľa odseku 13 písm. c) až e) nemožno

dieťa opätovne individuálne vzdelávať podľa odseku 2 písm. b).

§ 28d

(1)

V priebehu predprimárneho vzdelávania môže dieťa na základe písomnej žiadosti zákonného

zástupcu alebo zástupcu zariadenia prestúpiť do inej materskej školy. Prílohou žiadosti

je potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti od pediatra, ktoré obsahuje aj údaj o povinnom

očkovaní dieťaťa; ak sa dieťaťu poskytuje podporné opatrenie, jej prílohou je aj vyjadrenie

zariadenia poradenstva a prevencie na účel podporného opatrenia, z ktorého vyplýva

aktuálnosť potreby poskytovania príslušného podporného opatrenia. O prestupe rozhoduje

rozhodnutím o prijatí prestupom materská škola, do ktorej požiadal o prijatie dieťaťa

prestupom zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia. Rozhodnutie o prijatí prestupom

nie je rozhodnutím o prijatí.

(2)

Ak ide o dieťa, ktorému sa poskytuje starostlivosť v centre pre deti a rodiny

32ab

) pobytovou formou na základe rozhodnutia súdu, materskú školu, do ktorej má byť prijaté

dieťa prestupom, určí orgán miestnej štátnej správy v školstve na základe žiadosti

zástupcu zariadenia; orgán miestnej štátnej správy v školstve určenú materskú školu

oznámi zástupcovi zariadenia bezodkladne. Orgán miestnej štátnej správy v školstve

určí materskú školu, ktorá je najbližšie alebo má najlepšiu dostupnosť hromadnou dopravou

k organizačnej súčasti centra pre deti a rodiny, v ktorej sa dieťaťu poskytuje starostlivosť;

určenie materskej školy, ktorá dieťa prijme prestupom, orgán miestnej štátnej správy

v školstve vopred prerokuje s riaditeľom tejto materskej školy a jej zriaďovateľom.

Prihlášku na vzdelávanie v materskej škole prestupom následne podá zástupca zariadenia

materskej škole určenej príslušným orgánom miestnej štátnej správy v školstve.

(3)

Ak materská škola prijme dieťa prestupom podľa odseku 1 alebo podľa odseku 2, riaditeľ

materskej školy je povinný bez zbytočného odkladu poskytnúť kópiu rozhodnutia o prijatí

dieťaťa prestupom riaditeľovi materskej školy, z ktorej dieťa prestupuje. Riaditeľ

materskej školy, z ktorej dieťa prestupuje, je povinný do 15 dní od doručenia kópie

rozhodnutia poskytnúť riaditeľovi materskej školy, do ktorej bolo dieťa prijaté prestupom,

kópiu dokumentácie dieťaťa vrátane pedagogickej dokumentácie, ďalšej dokumentácie,

podkladov k poskytovaniu podporných opatrení, informácií podľa

§ 144 ods. 7 písm. d)

a dokladov od orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a túto zmenu

nahlásiť do centrálneho registra.

(4)

V priebehu predprimárneho vzdelávania sa umožňuje zanechanie vzdelávania, ak nejde

o povinné predprimárne vzdelávanie.

(5)

Ak má zákonný zástupca dieťaťa, pre ktoré predprimárne vzdelávanie nie je povinné,

alebo zástupca zariadenia záujem o zanechanie vzdelávania dieťaťa v materskej škole,

oznámi to písomne riaditeľovi materskej školy. Túto zmenu riaditeľ materskej školy

nahlási do centrálneho registra a zaznamená ju do osobného spisu dieťaťa.

(6)

Dieťa prestáva byť dieťaťom materskej školy podľa odseku 5 dňom, ktorý nasleduje

po dni, keď riaditeľovi materskej školy bolo doručené oznámenie o zanechaní vzdelávania,

alebo dňom uvedeným v oznámení o zanechaní vzdelávania, najskôr však dňom, ktorý nasleduje

po dni, keď bolo doručené. Ak zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia neoznámi

riaditeľovi materskej školy zanechanie vzdelávania a dieťa sa neospravedlnene nezúčastňuje

na výchovno-vzdelávacom procese, uplynutím 30. dňa od jeho poslednej účasti na výchovno-vzdelávacom

procese prestáva byť dieťaťom príslušnej materskej školy.

(7)

Materská škola môže rozhodnúť o predčasnom skončení predprimárneho vzdelávania, ak

nejde o povinné predprimárne vzdelávanie, ak

a)

dieťa sústavne alebo závažným spôsobom porušuje školský poriadok,

b)

zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia nedodržiava podmienky predprimárneho

vzdelávania dieťaťa určené školským poriadkom,

c)

zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia neinformuje materskú školu o zmene

zdravotnej spôsobilosti dieťaťa, jeho zdravotných problémoch alebo iných závažných

skutočnostiach, ktoré majú vplyv na priebeh výchovy a vzdelávania,

d)

zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia bezdôvodne odmietne s dieťaťom

absolvovať diagnostické vyšetrenie v zariadení poradenstva a prevencie, ak sa špeciálne

výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa prejavia po jeho prijatí do materskej školy,

alebo

e)

predčasné skončenie predprimárneho vzdelávania odporučí zariadenie poradenstva a

prevencie, pediater alebo lekár so špecializáciou v inom špecializačnom odbore ako

všeobecné lekárstvo alebo zubný lekár.

Druhý oddiel

Základná škola

§ 29

(1)

Základná škola v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania tohto zákona podporuje

rozvoj osobnosti žiaka vychádzajúc zo zásad humanizmu, rovnakého zaobchádzania, tolerancie,

demokracie a vlastenectva, a to po stránke rozumovej, mravnej, etickej, estetickej,

pracovnej a telesnej. Poskytuje žiakovi základné poznatky, zručnosti a schopnosti

v oblasti jazykovej, prírodovednej, spoločenskovednej, umeleckej, športovej, zdravotnej,

dopravnej a ďalšie poznatky a zručnosti potrebné na jeho orientáciu v živote a v spoločnosti

a na jeho ďalšiu výchovu a vzdelávanie.

(2)

Základná škola zabezpečuje výchovu a vzdelávanie prostredníctvom vzdelávacích programov,

ktoré poskytujú základné vzdelanie podľa

§ 16 ods. 3

.

(3)

Základné školy sa členia na tieto typy

a)

základnú školu so všetkými ročníkmi (ďalej len „plnoorganizovaná základná škola“),

b)

základnú školu, ktorá nemá všetky ročníky (ďalej len „neplnoorganizovaná základná

škola“).

(4)

Základná škola má deväť ročníkov. Člení sa na prvý stupeň a druhý stupeň v dĺžke

určenej v štátnom vzdelávacom programe.

(5)

Najvyšší počet žiakov v triede základnej školy je

a)

24 žiakov v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov prvého stupňa základnej

školy,

b)

25 žiakov v triede prvého stupňa,

c)

29 žiakov v triede druhého stupňa.

(6)

Triedu možno deliť na skupiny alebo spájať do skupín.

(7)

Najnižší priemerný počet žiakov v triedach prvého stupňa základnej školy je 13. Priemerný

počet žiakov v triedach prvého stupňa sa rovná podielu celkového počtu žiakov prvého

stupňa a celkového počtu tried prvého stupňa, zaokrúhlenému na najbližšie celé číslo

nahor.

(8)

Najnižší priemerný počet žiakov v triedach druhého stupňa základnej školy je 15.

Priemerný počet žiakov v triedach druhého stupňa sa rovná podielu celkového počtu

žiakov druhého stupňa a celkového počtu tried druhého stupňa, zaokrúhlenému na najbližšie

celé číslo nahor.

(9)

V základnej škole možno so súhlasom zriaďovateľa zriadiť úvodný ročník pre

a)

žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou ľahkého stupňa, ktorí k 1. septembru

dosiahli fyzický vek šesť rokov, nepokračujú v plnení povinného predprimárneho vzdelávania

a nie je u nich predpoklad zvládnutia prvého ročníka základnej školy, alebo

b)

žiakov s vývinovými poruchami ľahkého stupňa, ktorí k 1. septembru dosiahli fyzický

vek šesť rokov, nepokračujú v plnení povinného predprimárneho vzdelávania a nie je

u nich predpoklad zvládnutia prvého ročníka základnej školy.

(10)

V základnej škole pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním možno so súhlasom

zriaďovateľa zriadiť úvodný ročník pre

a)

žiakov so všeobecným intelektovým nadaním, ktorí k 1. septembru dosiahli fyzický

vek päť rokov, alebo

b)

žiakov so všeobecným intelektovým nadaním, ktorí k 1. septembru dosiahli fyzický

vek štyri roky a je u nich predpoklad zvládnutia prvého ročníka základnej školy pred

dovŕšením šiesteho roku veku.

(11)

Úvodný ročník možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desiatich žiakov.

Žiaka do úvodného ročníka zaraďuje riaditeľ školy na základe vyjadrenia zariadenia

poradenstva a prevencie a s vopred prerokovaným informovaným súhlasom zákonného zástupcu

alebo zástupcu zariadenia; ak ide o žiaka podľa odseku 10 so všeobecným intelektovým

nadaním, vyžaduje sa aj písomný súhlas pediatra. Na žiaka so všeobecným intelektovým

nadaním, ktorý sa vzdeláva v úvodnom ročníku v škole pre žiakov so všeobecným intelektovým

nadaním, sa nevzťahuje

§ 28a

. Absolvovanie úvodného ročníka sa nepovažuje za prvý rok plnenia povinnej školskej

dochádzky. Po absolvovaní úvodného ročníka žiak pokračuje v prvom ročníku základnej

školy v triede spolu s ostatnými žiakmi.

(12)

V škole možno po súhlase zriaďovateľa zriadiť triedu pre žiakov so zdravotným znevýhodnením

alebo pre žiakov s nadaním.

(13)

Do triedy základnej školy možno zaradiť žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími

potrebami. Ak riaditeľ školy alebo príslušné zariadenie poradenstva a prevencie zistí,

že vzdelávanie nie je na prospech žiakovi so zdravotným znevýhodnením alebo žiakovi

s nadaním, navrhne po písomnom súhlase orgánu miestnej štátnej správy v školstve a

príslušného zariadenia poradenstva a prevencie zákonnému zástupcovi iný spôsob vzdelávania

dieťaťa. Príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve uhradí zo štátneho rozpočtu

zákonnému zástupcovi dieťaťa cestovné náklady vo výške ceny hromadnej dopravy na jeho

dopravu do a zo školy, do ktorej bol žiak po zmene zaradený. Ak zákonný zástupca nesúhlasí

so zmenou spôsobu vzdelávania svojho dieťaťa, o jeho ďalšom vzdelávaní rozhodne súd.

(14)

V základnej škole možno so súhlasom zriaďovateľa zriadiť adaptačnú triedu na účely

kompenzácie chýbajúceho obsahu vzdelávania, adaptácie a podpory psychosociálneho vývinu

pre žiakov,

a)

ktorí nedostatočne ovládajú vyučovací jazyk,

b)

ktorí prestúpili zo základnej školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo

boli preradení z triedy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením v rámci základnej školy,

alebo

c)

ktorým zaradenie do adaptačnej triedy navrhlo zariadenie poradenstva a prevencie.

(15)

Žiaka do adaptačnej triedy zaraďuje riaditeľ školy; žiaka podľa odseku 14 písm. a)

alebo písm. b) zaraďuje na návrh triedneho učiteľa po vyjadrení člena školského podporného

tímu alebo výchovného poradcu alebo na základe vyjadrenia zariadenia poradenstva a

prevencie. Na zaradenie do adaptačnej triedy sa vyžaduje vopred prerokovaný informovaný

súhlas zákonného zástupcu. Do adaptačnej triedy možno žiaka zaradiť na nevyhnutný

čas, najviac na 12 mesiacov; ak ide o žiaka podľa odseku 14 písm. c), najdlhšie do

konca príslušného školského roka. Do adaptačnej triedy nemožno zaradiť žiaka opakovane.

Po absolvovaní vzdelávania v adaptačnej triede žiak pokračuje v príslušnom ročníku

základnej školy v triede spolu s ostatnými žiakmi; ak ide o žiaka, ktorý sa pred zaradením

do adaptačnej triedy vzdelával v príslušnej základnej škole, pokračuje v príslušnom

ročníku spolu so žiakmi pôvodnej triedy. Ak po absolvovaní vzdelávania v adaptačnej

triede nie je u žiaka, ktorý bol zaradený podľa odseku 14 písm. b), predpoklad úspešného

zvládnutia obsahu vzdelávania príslušného ročníka, riaditeľ školy môže na návrh triedneho

učiteľa po vyjadrení člena školského podporného tímu alebo výchovného poradcu alebo

na základe vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie zaradiť žiaka s informovaným

súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia do najbližšieho nižšieho ročníka;

to neplatí, ak bol žiak zaradený do nižšieho ročníka pri prijatí do školy alebo pri

prijatí prestupom. Dôvody na zaradenie žiaka do adaptačnej triedy nemôžu vyplývať

výlučne zo zdravotného znevýhodnenia alebo z dôvodu, že pochádza zo sociálne znevýhodňujúceho

prostredia.

(16)

Adaptačnú triedu možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desiatich žiakov

z jedného ročníka alebo z viacerých ročníkov. Do adaptačnej triedy možno zaradiť žiakov

viacerých škôl, ktoré sú členmi klastra škôl.

32ac

) Podmienky zaradenia a podrobnosti o organizácii vzdelávania žiakov v adaptačnej

triede si vzájomne dohodnú riaditelia dotknutých základných škôl a riaditeľ školy,

ktorá zriadila adaptačnú triedu, o tejto skutočnosti písomne informuje orgán miestnej

štátnej správy v školstve spôsobom určeným ministerstvom školstva. Pre žiakov, ktorí

sú zaradení do adaptačnej triedy z dôvodu podľa odseku 14 písm. a), možno časť výchovno-vzdelávacieho

procesu uskutočňovať v príslušnom cudzom jazyku alebo v jazyku príslušnej národnostnej

menšiny a vyučovať jednotlivé predmety metódami a formami výchovy a vzdelávania vyučovacieho

jazyka ako cudzieho jazyka.

(17)

V triede základnej školy pre žiakov vzatých do väzby alebo vo výkone trestu odňatia

slobody je najviac päť žiakov.

(18)

Ak sú splnené požiadavky podľa osobitného predpisu,

32a

)

najvyšší počet žiakov v triede podľa odseku 5 sa môže zvýšiť o troch žiakov z dôvodu

a)

zmeny trvalého pobytu žiaka počas školského roka,

b)

opakovania ročníka žiakom,

c)

prestupu žiaka z inej školy počas školského roka,

d)

osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky žiaka podľa

§ 23 písm. a) až e)

,

e)

preradenia žiaka do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka alebo

f)

preradenia žiaka do základnej školy počas školského roka.

(19)

Ak riaditeľ základnej školy povolil plniť povinnú školskú dochádzku mimo územia Slovenskej

republiky, a preto je počet žiakov vzdelávaných v triede nižší ako počet žiakov v

triede podľa odseku 5, riaditeľ základnej školy môže navýšiť počet vzdelávaných žiakov

v triede o počet žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku mimo územia Slovenskej

republiky.

(20)

Ak je na území obce zriadená základná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje

v štátnom jazyku a súčasne v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, alebo ak je na

území obce zriadená základná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje

v štátnom jazyku a súčasne základná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje

v jazyku príslušnej národnostnej menšiny s rovnakým zriaďovateľom, najnižší priemerný

počet žiakov v triedach podľa odsekov 7 a 8 sa môže znížiť o dvoch žiakov.

(21)

Zriaďovateľ základnej školy môže v osobitných prípadoch znížiť najnižší priemerný

počet žiakov v triedach, ako je počet žiakov uvedený v odsekoch 7, 8 a 20. Za osobitný

prípad sa považuje

a)

znížená dostupnosť žiakov do školy; za zníženú dostupnosť žiakov do školy sa považuje

dĺžka dopravnej cesty vlakom alebo autobusom z miesta trvalého pobytu alebo obvyklého

pobytu žiaka dlhšia ako 6 kilometrov,

b)

vzdelávanie žiakov v jazyku národnostnej menšiny, ak v okruhu 6 kilometrov od miesta

trvalého pobytu alebo obvyklého pobytu žiaka nie je žiadna iná základná škola s vyučovacím

jazykom národnostnej menšiny,

c)

vzdelávanie žiakov v štátnom jazyku, ak v okruhu 6 kilometrov od miesta trvalého

pobytu alebo obvyklého pobytu žiaka nie je žiadna iná základná škola, v ktorej sa

výchova a vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku,

d)

vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia, ak je z celkového počtu

žiakov školy viac ako 80 % žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia, alebo

e)

iný dôvod, ak zriaďovateľ uhrádza z vlastných finančných prostriedkov náklady na

výchovu a vzdelávanie počtu žiakov v triede, ktorý zodpovedá rozdielu medzi určeným

najnižším priemerným počtom žiakov v triede a počtom žiakov v triede.

(22)

Ustanovenia odsekov 7 a 8 sa nevzťahujú na triedy základných škôl zriadených len

s ročníkmi prvého stupňa.

(23)

Ustanovenia odsekov 7 a 8 sa nevzťahujú na triedy základných škôl s vyučovacím jazykom

národnostnej menšiny.

§ 30

(1)

Základnú školu len s ročníkmi prvého stupňa zriaďovateľ zriadi, ak je predpoklad,

že sa do nej prihlási najmenej 30 detí, ktoré majú plniť povinnú školskú dochádzku

v tejto základnej škole. Žiak, ktorý v nej skončí posledný ročník, pokračuje vo vzdelávaní

v plnoorganizovanej základnej škole.

(2)

Vzdelávanie v základnej škole na prvom stupni sa môže organizovať aj v triede, v

ktorej sú žiaci viacerých ročníkov prvého stupňa, prvého vzdelávacieho cyklu alebo

druhého vzdelávacieho cyklu; spojenie viacerých ročníkov rôznych vzdelávacích cyklov

je možné v rozsahu podľa odseku 4.

(3)

Základnú školu s prvým ročníkom až deviatym ročníkom zriaďovateľ zriadi, ak je predpoklad,

že sa do nej prihlási najmenej 150 detí, ktoré majú plniť povinnú školskú dochádzku

v tejto základnej škole.

(4)

Základná škola môže organizovať školské vyučovanie vo vyučovacích predmetoch v skupinách,

v ktorých sa súčasne vzdelávajú žiaci rôznych tried a rôznych ročníkov v rámci rovnakého

vzdelávacieho cyklu alebo žiaci najviac troch po sebe nasledujúcich ročníkov z dvoch

vzdelávacích cyklov.

(5)

Školské vyučovanie v základnej škole nesmie začínať v popoludňajších hodinách.

(6)

V základnej škole môže pôsobiť aj pedagogický asistent, školský digitálny koordinátor,

odborní zamestnanci, školský podporný tím, zdravotnícky pracovník podľa

§ 152a

a zamestnanec podľa

§ 152c

.

(7)

Základná škola môže organizovať výlety, exkurzie, jazykové kurzy, športový výcvik,

pobyty žiakov v škole v prírode a ďalšie aktivity v súlade so školským vzdelávacím

programom len s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia.

Informovaný súhlas sa nevyžaduje, ak ide o žiaka vo výchovnom zariadení a jeho zadováženie

je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou a je to v najlepšom záujme dieťaťa.

(8)

Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom organizáciu základnej

školy, organizáciu a priebeh zápisu, organizáciu vzdelávania v triedach a v skupinách,

plnenie povinnej školskej dochádzky vrátane jej plnenia mimo územia Slovenskej republiky,

organizáciu a zabezpečovanie výchovno-vzdelávacej činnosti v základnej škole a mimo

nej, pravidlá hodnotenia a klasifikáciu a pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia

žiakov.

§ 31

(1)

V priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky v základnej škole môže žiak základnej

školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia prestúpiť

do inej základnej školy. Ak sa žiakovi poskytuje podporné opatrenie, prílohou žiadosti

je vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie na účel podporného opatrenia, z ktorého

vyplýva aktuálnosť potreby poskytovania príslušného podporného opatrenia. O prestupe

rozhoduje rozhodnutím o prijatí prestupom základná škola, do ktorej sa žiak hlási.

Rozhodnutie o prijatí prestupom nie je rozhodnutím o prijatí. Na žiadosť zákonného

zástupcu alebo zástupcu zariadenia a odporúčania pediatra alebo vyjadrenia zariadenia

poradenstva a prevencie môže riaditeľ základnej školy žiaka pri prijatí prestupom

zaradiť aj do najbližšieho nižšieho ročníka.

(2)

Ak ide o žiaka, ktorému sa poskytuje starostlivosť v centre pre deti a rodiny

32ab

) pobytovou formou na základe rozhodnutia súdu, základnú školu, do ktorej má byť prijatý

žiak prestupom, určí orgán miestnej štátnej správy v školstve na základe žiadosti

zástupcu zariadenia; orgán miestnej štátnej správy v školstve určenú základnú školu

oznámi zástupcovi zariadenia bezodkladne. Orgán miestnej štátnej správy v školstve

určí základnú školu, ktorá je najbližšie alebo má najlepšiu dostupnosť hromadnou dopravou

k organizačnej súčasti centra pre deti a rodiny, v ktorej sa žiakovi poskytuje starostlivosť;

určenie základnej školy, ktorá žiaka prijme prestupom, orgán miestnej štátnej správy

v školstve vopred prerokuje s riaditeľom tejto základnej školy a jej zriaďovateľom.

Prihlášku na vzdelávanie v základnej škole prestupom následne podá zástupca zariadenia

základnej škole určenej príslušným orgánom miestnej štátnej správy v školstve.

(3)

Ak základná škola prijme žiaka prestupom podľa odseku 1 alebo odseku 2, riaditeľ

základnej školy je povinný bez zbytočného odkladu poskytnúť kópiu rozhodnutia o prijatí

žiaka prestupom riaditeľovi základnej školy, z ktorej žiak prestupuje; obdobne postupuje

riaditeľ ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom

je umiestnený žiak, ktorý má plniť povinnú školskú dochádzku. Riaditeľ základnej školy,

z ktorej žiak prestupuje, je povinný do 15 dní od doručenia kópie rozhodnutia poskytnúť

riaditeľovi základnej školy, do ktorej bol žiak prijatý prestupom, kópiu dokumentácie

žiaka vrátane pedagogickej dokumentácie, ďalšej dokumentácie, podkladov k ukladaniu

opatrení vo výchove, podkladov k poskytovaniu podporných opatrení, informácií podľa

§ 144 ods. 7 písm. d) a dokladov od orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej

kurately a túto zmenu nahlásiť do centrálneho registra; ak ide o žiaka, ktorý bol

vzatý do výkonu väzby alebo do výkonu trestu odňatia slobody, zasiela sa dokumentácia

riaditeľovi ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

(4)

Riaditeľ základnej školy môže na základe návrhu triedneho učiteľa alebo výchovného

poradcu alebo žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia alebo s jeho informovaným

súhlasom a na základe vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie preradiť žiaka

zo školského vzdelávacieho programu, ktorý plní príslušná škola, do školského vzdelávacieho

programu zodpovedajúcemu jeho zdravotnému znevýhodneniu alebo nadaniu. Ak základná

škola vzdelávanie v príslušnom školskom vzdelávacom programe neuskutočňuje, riaditeľ

základnej školy môže na základe vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie navrhnúť

zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia prestup žiaka do inej základnej školy,

ktorá uskutočňuje vzdelávanie v príslušnom školskom vzdelávacom programe.

(5)

Na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia a odporúčania pediatra

alebo vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie môže základná škola zo zdravotných

dôvodov alebo z iných závažných dôvodov rozhodnúť o oslobodení alebo o čiastočnom

oslobodení žiaka od vzdelávania sa v niektorom vyučovacom predmete, a to na celý školský

rok alebo na jeho časť; v rozhodnutí určí náhradný spôsob vzdelávania žiaka v čase

vyučovania tohto vyučovacieho predmetu.

(6)

Ak žiak, ktorý bol rozhodnutím súdu zverený do striedavej osobnej starostlivosti

oboch rodičov, plní povinnú školskú dochádzku striedavo v dvoch základných školách,

vydáva mu vysvedčenie základná škola, v ktorej začal plniť povinnú školskú dochádzku

skôr, ak nebolo rozhodnutím súdu určené inak, alebo ak sa riaditelia škôl nedohodli

inak. Pri hodnotení žiaka základná škola, ktorá vydáva vysvedčenie, zohľadní hodnotenie

žiaka v druhej základnej škole.

§ 31a

(1)

Základná škola môže pre fyzické osoby, ktoré skončili plnenie povinnej školskej dochádzky

a

a)

nezískali primárne vzdelanie, organizovať program vzdelávania na získanie primárneho

vzdelania, ktorý sa končí komisionálnou skúškou na získanie primárneho vzdelania,

alebo

b)

získali primárne vzdelanie, organizovať program vzdelávania na získanie nižšieho

stredného vzdelania, ktorý sa končí komisionálnou skúškou na získanie nižšieho stredného

vzdelania.

(2)

Fyzická osoba podáva prihlášku do programu vzdelávania podľa odseku 1 orgánu miestnej

štátnej správy v školstve na formulári podľa vzoru schváleného a zverejneného ministerstvom

školstva do 15. februára.

(3)

Orgán miestnej štátnej správy v školstve určí do 31. marca školu, ktorá bude organizovať

program vzdelávania podľa odseku 1.

(4)

Rozsah a obsah programu vzdelávania podľa odseku 1 určuje a zverejňuje na svojom

webovom sídle ministerstvo školstva. Organizáciu programu vzdelávania určuje príslušná

základná škola.

(5)

Osoba, ktorá sa zúčastňuje programu vzdelávania podľa odseku 1, nie je žiakom školy.

Žiakov školy a osoby zúčastňujúce sa programu vzdelávania podľa odseku 1 nemožno vzdelávať

spolu v jednej triede.

(6)

Najvyšší počet osôb zúčastňujúcich sa programu vzdelávania podľa odseku 1 v jednej

skupine je 25.

(7)

Základná škola umožní na požiadanie vykonanie komisionálnej skúšky podľa odseku 1

aj bez absolvovania programu vzdelávania.

Tretí oddiel

Stredné školy

§ 32

Stredné školy sú

a)

gymnázium,

b)

stredná odborná škola,

c)

stredná priemyselná škola,

d)

stredná športová škola,

e)

škola umeleckého priemyslu,

f)

konzervatórium.

§ 33

(1)

V strednej škole sa zriaďujú triedy denného štúdia s počtom žiakov najviac 31. V

strednej škole pri výchovnom zariadení sa zriaďujú triedy denného štúdia s počtom

žiakov najviac 8.

(2)

Ak sú splnené požiadavky podľa osobitného predpisu,

32a

)

najvyšší počet žiakov v triede podľa odseku 1 sa môže zvýšiť o troch žiakov z dôvodu

a)

zmeny trvalého pobytu žiaka,

b)

opakovania ročníka žiakom,

c)

pokračovania štúdia žiaka po prerušení štúdia,

d)

prestupu žiaka z inej školy,

e)

osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky žiaka podľa

§ 23 písm. a) až e)

,

f)

prijatia žiaka do vyššieho ročníka,

g)

preradenia žiaka do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka alebo

h)

zmeny študijného odboru alebo učebného odboru žiakom.

(3)

Stredná škola môže pre osoby vykonávajúce trest odňatia slobody a osoby vo výkone

väzby organizovať vzdelávanie v elokovanom pracovisku strednej školy alebo individuálne

vzdelávanie v ústavoch na výkon väzby a v ústavoch na výkon trestu; to neplatí pre

zdravotnícke odbory vzdelania.

(4)

V priebehu štúdia na strednej škole sa umožňuje žiakom

a)

prerušenie štúdia,

b)

zmena študijného alebo učebného odboru,

c)

prestup na inú strednú školu,

d)

preradenie do základnej školy,

e)

opakovanie ročníka,

f)

postup do vyššieho ročníka,

g)

zanechanie štúdia,

h)

štúdium podľa individuálneho učebného plánu,

i)

štúdium na zahraničnej škole obdobného typu.

(5)

Riaditeľ strednej školy môže po posúdení učebných plánov a po prerokovaní v pedagogickej

rade povoliť žiakovi absolvovať časť štúdia na obdobnej škole v zahraničí; ak sa žiak

pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa

tento žiak pripravuje.

(6)

Ak riaditeľ strednej školy povolil absolvovať časť štúdia v škole obdobného typu

v zahraničí, a preto je počet žiakov vzdelávaných v triede nižší ako počet žiakov

v triede podľa odseku 1, riaditeľ strednej školy môže navýšiť počet vzdelávaných žiakov

v triede o počet žiakov, ktorí absolvujú časť štúdia v škole obdobného typu v zahraničí;

tým nie je dotknuté ustanovenie odseku 2.

(7)

Najnižší priemerný počet žiakov v triedach strednej školy v dennej forme štúdia je

17; ak ide o triedu strednej školy pri výchovnom zariadení, 4. Najnižší priemerný

počet žiakov v triedach strednej školy v externej forme štúdia je 8. Priemerný počet

žiakov v triedach v príslušnej forme štúdia sa rovná podielu celkového počtu žiakov

v príslušnej forme štúdia a celkového počtu tried, ktoré navštevujú žiaci, v príslušnej

forme štúdia, zaokrúhlenému na najbližšie celé číslo nahor.

(8)

Zriaďovateľ strednej školy môže v osobitnom prípade znížiť najnižší priemerný počet

žiakov v triedach uvedený v odseku 7, a to v dennej forme štúdia na deväť žiakov a

v externej forme štúdia na päť žiakov. Za osobitný prípad sa považuje

a)

zaradenie študijného odboru alebo učebného odboru do zoznamu študijných odborov a

učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce,

32b

)

ak nemožno zriadiť triedu podľa odseku 10,

b)

výchova a vzdelávanie vo vzdelávacom programe nižšieho stredného odborného vzdelávania,

c)

výchova a vzdelávanie žiakov vo výkone trestu odňatia slobody,

d)

stredná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku a súčasne

v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, ak pre výchovu a vzdelávanie v štátnom jazyku

alebo v jazyku príslušnej národnostnej menšiny nemožno zriadiť triedu podľa odseku

7,

e)

výchova a vzdelávanie v systéme duálneho vzdelávania alebo

f)

iný dôvod, ak zriaďovateľ uhrádza z vlastných finančných prostriedkov náklady na

výchovu a vzdelávanie počtu žiakov v triede, ktorý zodpovedá rozdielu medzi určeným

najnižším priemerným počtom žiakov v triede a počtom žiakov v triede.

(9)

Triedu podľa charakteru vzdelávacieho programu možno deliť na skupiny.

(10)

V stredných odborných školách možno zriadiť spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných

študijných odborov alebo spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných učebných odborov.

(11)

V konzervatóriách a v školách umeleckého priemyslu možno zriadiť spoločnú triedu

pre niekoľko príbuzných študijných odborov.

(12)

V strednej škole možno so súhlasom zriaďovateľa zriadiť adaptačnú triedu na účely

kompenzácie chýbajúceho obsahu vzdelávania, adaptácie a podpory psychosociálneho vývinu

pre žiakov, ktorí nedostatočne ovládajú vyučovací jazyk.

(13)

Žiaka do adaptačnej triedy zaraďuje riaditeľ školy na návrh triedneho učiteľa po

vyjadrení člena školského podporného tímu alebo výchovného poradcu; na zaradenie do

adaptačnej triedy sa vyžaduje vopred prerokovaný informovaný súhlas zákonného zástupcu,

zástupcu zariadenia alebo plnoletého žiaka. Do adaptačnej triedy možno žiaka zaradiť

na nevyhnutný čas, najviac na jeden školský rok. Do adaptačnej triedy nemožno zaradiť

žiaka opakovane. Po absolvovaní vzdelávania v adaptačnej triede žiak pokračuje v príslušnom

ročníku strednej školy v triede spolu s ostatnými žiakmi.

(14)

V adaptačnej triede možno vyučovať vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra

metódami a formami výchovy a vzdelávania ako cudzieho jazyka.

(15)

Stredná škola organizuje kurz na ochranu života a zdravia a môže organizovať kurz

pohybových aktivít v prírode, exkurzie, školské výlety a ďalšie aktivity. Ak ide o

neplnoletého žiaka, tieto aktivity organizuje po informovanom súhlase a dohode so

zákonným zástupcom alebo zástupcom zariadenia. Informovaný súhlas sa nevyžaduje, ak

ide o žiaka vo výchovnom zariadení a jeho zadováženie je spojené s ťažko prekonateľnou

prekážkou a je to v najlepšom záujme dieťaťa.

(16)

O zaradení žiaka so zdravotným znevýhodnením a žiaka s nadaním do triedy strednej

školy rozhodne stredná škola na základe odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie

a vopred prerokovaného informovaného súhlasu plnoletého žiaka alebo zákonného zástupcu

neplnoletého žiaka alebo zástupcu zariadenia.

(17)

V strednej škole môže pôsobiť aj pedagogický asistent, školský digitálny koordinátor,

odborní zamestnanci, školský podporný tím, zdravotnícky pracovník podľa

§ 152a

a zamestnanec podľa

§ 152c

.

§ 34

Prerušenie štúdia a zmena študijného alebo učebného odboru

(1)

Riaditeľ strednej školy môže povoliť prerušenie štúdia žiakovi, ktorý splnil povinnú

školskú dochádzku, na žiadosť jeho zákonného zástupcu, ak ide o plnoletého žiaka,

na jeho žiadosť, najviac na tri roky; riaditeľ školy je povinný na základe žiadosti

žiačky alebo jej zákonného zástupcu prerušiť štúdium pre tehotenstvo a materstvo alebo

jej povoliť štúdium podľa individuálneho učebného plánu.

(2)

Zmenu študijného odboru alebo učebného odboru povoľuje riaditeľ strednej školy spravidla

na začiatku školského roku. Žiakovi prijatému do učebného odboru možno povoliť len

zmenu na iný učebný odbor. Podmienkou na povolenie zmeny je zdravotná spôsobilosť

žiaka na štúdium a spôsobilosť na vykonávanie povolania, na ktoré sa má pripravovať

v novozvolenom študijnom alebo učebnom odbore, a úspešné vykonanie rozdielovej skúšky.

(3)

Prerušenie štúdia žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, alebo

zmenu študijného odboru alebo učebného odboru žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme

duálneho vzdelávania, riaditeľ povoľuje po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa tento

žiak pripravuje.

§ 35

Prestup na inú strednú školu

(1)

Prestup žiaka do inej strednej školy na ten istý alebo iný študijný odbor alebo učebný

odbor povoľuje riaditeľ strednej školy, do ktorej sa žiak hlási. Žiakovi prijatému

do učebného odboru možno povoliť prestup do inej strednej odbornej školy alebo strednej

športovej školy na ten istý učebný odbor alebo na iný učebný odbor. Prestup povoľuje

na základe žiadosti jeho zákonného zástupcu; ak ide o plnoletého žiaka, na základe

jeho žiadosti. Súčasťou žiadosti o prestup žiaka je kópia rozhodnutia o prijatí žiaka

strednej školy, z ktorej prestupuje a kópia posledného vysvedčenia. Súčasťou žiadosti

o prestup žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, je aj súhlas

zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje; rozhodnutie o prijatí prestupom

je bez súhlasu zamestnávateľa neplatné. Ak sa žiakovi poskytuje podporné opatrenie,

prílohou žiadosti je vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie na účel podporného

opatrenia, z ktorého vyplýva aktuálnosť potreby poskytovania príslušného podporného

opatrenia.

(2)

Prestup žiaka, ktorý navštevuje strednú školu s osemročným štúdiom, do inej strednej

školy na iný študijný odbor sa môže uskutočniť najskôr začiatkom piateho ročníka jeho

štúdia; do gymnázia s päťročným štúdiom sa prestup žiaka môže uskutočniť aj začiatkom

štvrtého ročníka jeho štúdia. Podmienkou prestupu do strednej športovej školy, školy

umeleckého priemyslu a konzervatória je úspešné vykonanie skúšky na overenie špeciálnych

schopností, zručností alebo nadania.

(3)

Podmienkou prestupu žiaka do inej strednej školy a iného odboru vzdelávania je úspešné

vykonanie rozdielovej skúšky; ak ide o prestup v rámci rovnakého odboru vzdelávania,

riaditeľ strednej školy môže podľa rozdielov obsahu absolvovaných vyučovacích predmetov

určiť úspešné vykonanie rozdielovej skúšky ako podmienku prestupu. Ak ide o prestup

do strednej športovej školy, podmienkou prestupu je aj predloženie potvrdenia národného

športového zväzu, že žiak je uvedený v zozname talentovaných športovcov podľa osobitného

predpisu;

34a

)

to neplatí ak ide o prestup z inej strednej športovej školy.

(4)

Ak stredná škola, do ktorej chce žiak prestúpiť, rozhodne o prijatí žiaka prestupom,

je riaditeľ strednej školy povinný bez zbytočného odkladu zaslať kópiu rozhodnutia

o prijatí žiaka prestupom riaditeľovi strednej školy, z ktorej žiak prestupuje. Prestup

sa spravidla uskutočňuje k 1. septembru. Vzdelávanie žiaka v strednej škole, z ktorej

prestupuje, sa končí dňom, ktorý predchádza dňu, v ktorom má žiak začať vzdelávanie

v strednej škole, do ktorej prestúpil. Týmto dňom prestáva byť žiakom strednej školy,

z ktorej prestúpil.

(5)

Pri prestupe žiaka štvrtého ročníka alebo piateho ročníka strednej školy s bilingválnym

vzdelávaním do štvrtého ročníka strednej školy so štvorročným vzdelávacím programom

je súčasťou dokumentácie žiaka podľa odseku 6 aj výsledok žiaka z externej časti maturitnej

skúšky, písomnej formy internej časti maturitnej skúšky a ústnej formy internej časti

maturitnej skúšky zo slovenského jazyka a literatúry, ak ju žiak absolvoval. Riaditeľ

strednej školy, do ktorej bol žiak prijatý prestupom, tento výsledok uvedie na vysvedčení

o maturitnej skúške.

(6)

Riaditeľovi strednej školy, do ktorej žiak prestúpil, poskytne riaditeľ strednej

školy, z ktorej žiak prestúpil, kópiu dokumentácie žiaka vrátane pedagogickej dokumentácie,

ďalšej dokumentácie, podkladov k ukladaniu opatrení vo výchove, podkladov k poskytovaniu

podporných opatrení, informácií podľa

§ 144 ods. 7 písm. d)

a dokladov od orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately do 15 dní

od doručenia kópie rozhodnutia o prijatí žiaka podľa odseku 4 a zmenu oznámi do centrálneho

registra.

(7)

Prestup žiaka do inej strednej školy sa len vo výnimočných prípadoch umožňuje aj

v priebehu prvého ročníka.

(8)

Ak ide o žiaka, ktorému sa poskytuje starostlivosť v centre pre deti a rodiny

32ab

) pobytovou formou na základe rozhodnutia súdu, strednú školu, do ktorej má byť prijatý

žiak prestupom po úspešnom vykonaní rozdielovej skúšky, určí orgán miestnej štátnej

správy v školstve na základe žiadosti zástupcu zariadenia; orgán miestnej štátnej

správy v školstve určenú strednú školu oznámi zástupcovi zariadenia bezodkladne. Orgán

miestnej štátnej správy v školstve určí strednú školu, ktorá je najbližšie alebo má

najlepšiu dostupnosť hromadnou dopravou k organizačnej súčasti centra pre deti a rodiny,

v ktorej sa žiakovi poskytuje starostlivosť; určenie strednej školy, ktorá žiaka prijme

prestupom, orgán miestnej štátnej správy v školstve vopred prerokuje s riaditeľom

tejto strednej školy a jej zriaďovateľom. Prihlášku na vzdelávanie v strednej škole

prestupom následne podá zástupca zariadenia strednej škole určenej príslušným orgánom

miestnej štátnej správy v školstve.

(9)

Rozhodnutie o prijatí žiaka prestupom nie je rozhodnutím o prijatí žiaka v rámci

prijímacieho konania.

§ 36

Preradenie žiaka zo strednej školy do základnej školy

(1)

Žiak, ktorý navštevuje prvý až štvrtý ročník osemročného vzdelávacieho programu v

strednej škole, môže byť preradený do základnej školy

a)

ak sa mu nepovolí opakovať ročník,

b)

ak stratí zdravotnú spôsobilosť,

c)

na žiadosť zákonného zástupcu žiaka.

(2)

Žiak, ktorý bol preradený do základnej školy podľa odseku 1, pokračuje v plnení povinnej

školskej dochádzky v základnej škole.

(3)

Ak stredná škola rozhodne o preradení žiaka do základnej školy, zákonný zástupca

žiaka ho v lehote do 15 dní odo dňa preradenia, určeného rozhodnutím, prihlási na

plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole podľa odseku 2 a o tejto skutočnosti

v tejto lehote informuje strednú školu, ktorá rozhodla o preradení žiaka do základnej

školy. Ak zákonný zástupca neprihlási žiaka na plnenie povinnej školskej dochádzky

alebo neinformuje strednú školu v ustanovenej lehote, postupuje riaditeľ strednej

školy podľa osobitného predpisu.

38

)

Riaditeľ základnej školy, do ktorej bol žiak prijatý, najneskôr do piatich dní od

prijatia informuje o tejto skutočnosti strednú školu, ktorá rozhodla o preradení žiaka

na základnú školu. Preradenie sa spravidla uskutočňuje k začiatku školského roka.

Vzdelávanie žiaka v strednej škole, z ktorej bol preradený, sa končí dňom, ktorý predchádza

dňu, v ktorom žiak začal vzdelávanie v základnej škole, do ktorej bol prijatý. Týmto

dňom prestáva byť žiakom strednej školy. Riaditeľ strednej školy poskytne kópiu dokumentácie

žiaka riaditeľovi základnej školy do piatich dní od doručenia informácie o prijatí

žiaka do základnej školy. Túto zmenu nahlási do centrálneho registra.

§ 37

Opakovanie ročníka

(1)

Stredná škola rozhoduje o opakovaní ročníka žiaka na základe posúdenia jeho vzdelávacích

výsledkov a dôvodov, ktoré uvedie plnoletý žiak vo svojej písomnej žiadosti alebo

ktoré uvedie v písomnej žiadosti jeho zákonný zástupca. O opakovaní ročníka žiaka,

ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, rozhoduje stredná škola po súhlase

zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje.

(2)

Ak riaditeľ strednej školy nepovolí žiakovi, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku,

opakovať ročník, žiak prestáva byť žiakom strednej školy uplynutím posledného dňa

školského roka príslušného ročníka.

(3)

Ak riaditeľ strednej školy nepovolí žiakovi prvého až štvrtého ročníka osemročného

vzdelávacieho programu v strednej škole opakovať ročník, postupuje podľa

§ 36 ods. 3

.

§ 38

Postup do vyššieho ročníka strednej školy

(1)

Do vyššieho ročníka strednej školy postupuje žiak po absolvovaní príslušného ročníka

vzdelávacieho programu strednej školy okrem žiaka, ktorý bol celkovo hodnotený podľa

§ 55a ods. 6.

(2)

Nadaného žiaka môže riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy

preradiť do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka na základe

výsledkov komisionálnej skúšky; ak ide o žiaka strednej odbornej školy, ktorý sa pripravuje

v systéme duálneho vzdelávania, aj po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak

pripravuje. Neplnoletého žiaka možno preradiť bez absolvovania predchádzajúceho ročníka

do vyššieho ročníka len so súhlasom zákonného zástupcu.

§ 39

Zanechanie štúdia

(1)

Ak žiak, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku, chce zanechať štúdium, oznámi to

písomne riaditeľovi strednej školy; ak ide o neplnoletého žiaka, písomné oznámenie

podá jeho zákonný zástupca. Túto zmenu nahlási riaditeľ školy do centrálneho registra.

(2)

Žiak prestáva byť žiakom strednej školy dňom, ktorý nasleduje po dni, keď riaditeľovi

strednej školy bolo doručené oznámenie o zanechaní štúdia, alebo dňom uvedeným v oznámení

o zanechaní štúdia, najskôr však dňom, ktorý nasleduje po dni, keď bolo doručené.

Ak žiak neoznámi riaditeľovi strednej školy zanechanie štúdia a neospravedlnene sa

nezúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese, uplynutím 30. dňa od jeho poslednej

účasti na výchovno-vzdelávacom procese prestáva byť žiakom strednej školy.

§ 39a

Zdravotná spôsobilosť

(1)

Zdravotná spôsobilosť žiaka sa preukazuje pri prijímaní žiaka do učebného odboru

alebo do študijného odboru, v ktorom sa vyžaduje zdravotná spôsobilosť, alebo pri

zmene zdravotnej spôsobilosti počas štúdia.

(2)

Ak má škola alebo zamestnávateľ, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho

vzdelávania, dôvodné podozrenie, že došlo k zmene zdravotnej spôsobilosti žiaka počas

štúdia, vyzve zákonného zástupcu neplnoletého žiaka, zástupcu zariadenia alebo plnoletého

žiaka, aby preukázal zdravotnú spôsobilosť žiaka v určenej lehote. Zdravotnú spôsobilosť

posudzuje lekár so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. Ak zákonný zástupca

neplnoletého žiaka, zástupca zariadenia alebo plnoletý žiak nepreukáže, že žiak spĺňa

zdravotnú spôsobilosť, žiak môže prestúpiť na iný študijný odbor alebo na iný učebný

odbor alebo stredná škola môže rozhodnúť o vylúčení žiaka zo štúdia.

§ 41

Gymnázium

Gymnázium je všeobecnovzdelávacia, vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá pripravuje

žiakov vo štvorročnom, v päťročnom alebo v osemročnom vzdelávacom programe a poskytuje

úplné stredné všeobecné vzdelanie podľa

§ 16 ods. 4 písm. c)

. Vzdelávacie programy gymnázia sú zamerané predovšetkým na prípravu pre štúdium na

vysokých školách, môžu pripravovať aj na výkon niektorých činností vo verejnej správe

a kultúre.

§ 42

Stredná odborná škola

(1)

Stredná odborná škola je vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá poskytuje žiakom

odborné vzdelávanie a prípravu vo vzdelávacom programe príslušného odboru vzdelávania

zameranom predovšetkým na výkon povolania, skupiny povolaní a odborných činností.

(2)

Stredná odborná škola poskytuje žiakom odborné vzdelávanie a prípravu v členení na

teoretické vyučovanie a praktické vyučovanie. Praktické vyučovanie žiaka strednej

odbornej školy upravuje osobitný predpis.

6aa

)

(3)

Stredná odborná škola poskytuje po úspešnom absolvovaní príslušného vzdelávacieho

programu študijného odboru alebo po úspešnom absolvovaní príslušného vzdelávacieho

programu učebného odboru stupeň vzdelania podľa

§ 16 ods. 4 písm. a)

,

b)

a

d)

a

ods. 5

.

(4)

Žiak, ktorý už vykonal maturitnú skúšku v inom študijnom odbore, študuje v strednej

odbornej škole len odborné vyučovacie predmety.

§ 42aa

Stredná priemyselná škola

(1)

Stredná priemyselná škola je vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá poskytuje

žiakom odborné vzdelávanie a prípravu vo vzdelávacom programe príslušného študijného

odboru, v ktorom sa praktické vyučovanie poskytuje formou odbornej praxe, zameranom

najmä na výkon špecifických povolaní, samostatných odborných činností v technických

oblastiach a pripravuje žiakov na štúdium na vysokej škole v študijných odboroch s

opisom zodpovedajúcim obsahu výchovy a vzdelávania odborov vzdelávania, v ktorých

škola poskytuje vzdelávanie.

(2)

Stredná priemyselná škola poskytuje žiakom odborné vzdelávanie a prípravu v jednej

až troch skupinách odborov vzdelávania s obdobným profilom absolventa v členení na

teoretické vyučovanie a praktické vyučovanie, ktorých zoznam vydáva a zverejňuje na

svojom webovom sídle ministerstvo školstva. Praktické vyučovanie na strednej priemyselnej

škole upravuje osobitný predpis.

6aa

)

(3)

Stredná priemyselná škola poskytuje odborné vzdelávanie a prípravu najmä vo vyučovacích

predmetoch v oblasti vedy, techniky, inžinierstva, matematiky a umelej inteligencie.

(4)

Stredná priemyselná škola zabezpečuje podporu prenosu technológií, aplikovaného výskumu

a rozvoja podnikateľských zručností formou partnerstiev s vysokými školami a zamestnávateľmi.

(5)

Stredná priemyselná škola poskytuje po úspešnom absolvovaní príslušného vzdelávacieho

programu študijného odboru stupeň vzdelania podľa

§ 16 ods. 4 písm. d)

a

ods. 5 písm. a)

.

§ 42a

Stredná športová škola

(1)

Stredná športová škola je vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá pripravuje

žiakov so športovým nadaním vo vzdelávacom programe príslušného odboru vzdelávania.

(2)

Vzdelávacie programy strednej športovej školy sú zamerané na prípravu žiakov so športovým

nadaním pre štúdium na vysokej škole a pre výkon povolaní a odborných činností v športe.

Výchova a vzdelávanie v strednej športovej škole rozvíjajú vedomosti, zručnosti a

schopnosti žiaka so športovým nadaním získané v predchádzajúcom vzdelávaní a poskytujú

vedomosti, zručnosti a schopnosti nevyhnutné pre výkon povolania a odborných činností

v športe.

(3)

Neoddeliteľnou súčasťou výchovy a vzdelávania v strednej športovej škole je športová

príprava organizovaná podľa športových odvetví.

(4)

Športovej prípravy organizovanej strednou športovou školou počas hlavných školských

prázdnin sa môže zúčastniť aj ten, kto bol prijatý do prvého ročníka vzdelávacieho

programu v strednej športovej škole od nasledujúceho školského roka za rovnakých podmienok

ako žiaci strednej športovej školy.

(5)

Stredná športová škola poskytuje

a)

stredné odborné vzdelanie,

b)

úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo

c)

úplné stredné odborné vzdelanie.

(6)

Žiak, ktorý už vykonal maturitnú skúšku v inom študijnom odbore, študuje v strednej

športovej škole len odborné vyučovacie predmety.

§ 42b

Škola umeleckého priemyslu

(1)

Škola umeleckého priemyslu je vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá poskytuje

žiakom komplexné umelecké vzdelávanie vo vzdelávacom programe príslušného odboru vzdelávania

zameranom na výtvarníctvo a dizajn. Škola umeleckého priemyslu môže poskytovať aj

umelecko-pedagogické vzdelanie.

(2)

Výchova a vzdelávanie v škole umeleckého priemyslu sa uskutočňuje ako teoretické

vyučovanie a praktické vyučovanie, ktorého súčasťou je odborný vyučovací predmet umelecká

prax.

(3)

Škola umeleckého priemyslu poskytuje

a)

úplné stredné odborné vzdelanie alebo

b)

vyššie odborné vzdelanie.

(4)

Škola umeleckého priemyslu neposkytuje kvalifikačné pomaturitné štúdium.

(5)

Žiak, ktorý už vykonal maturitnú skúšku v inom študijnom odbore, študuje v škole

umeleckého priemyslu odborné vyučovacie predmety.

§ 44

Konzervatórium

(1)

Konzervatórium poskytuje komplexné umelecké a umelecko-pedagogické vzdelanie. Pripravuje

žiakov na profesionálne umelecké uplatnenie a na vyučovanie umeleckých a odborných

predmetov vo vzdelávacích programoch umeleckého zamerania.

(2)

Typom konzervatória je hudobné a dramatické konzervatórium a tanečné konzervatórium.

Hudobné a dramatické konzervatórium poskytuje žiakom výchovu a vzdelávanie v študijnom

odbore spev, hudba, tanec a hudobno-dramatické umenie v šesťročnom súvislom vzdelávacom

programe. Tanečné konzervatórium poskytuje žiakom výchovu a vzdelávanie v študijnom

odbore tanec v osemročnom súvislom vzdelávacom programe.

(3)

Výchova a vzdelávanie v konzervatóriu sa uskutočňuje individuálne, v skupinách alebo

kolektívne.

(4)

Žiakom sa zapožičiavajú bezplatne hudobné nástroje, notový materiál, audiovizuálne

nahrávky umeleckých diel, záznamová technika a ďalší výstroj a potrebný materiál na

vyučovanie.

(5)

Výchova a vzdelávanie v konzervatóriu sa uskutočňuje podľa šesťročného vzdelávacieho

programu, v ktorom žiak po ukončení štvrtého ročníka vykoná maturitnú skúšku a po

ukončení šiesteho ročníka vykoná absolventskú skúšku. V odbore tanec sa štúdium uskutočňuje

podľa osemročného vzdelávacieho programu, ktorý sa v poslednom ročníku ukončuje maturitnou

skúškou a absolventskou skúškou, a podľa šesťročného vzdelávacieho programu, v ktorom

žiak po ukončovaní štvrtého ročníka vykoná maturitnú skúšku a po ukončení šiesteho

ročníka vykoná absolventskú skúšku.

(6)

Konzervatórium pre odbor tanec sa zriaďuje ako škola s celodennou starostlivosťou

alebo ako internátna škola.

(7)

Konzervatórium poskytuje

a)

nižšie stredné vzdelanie podľa

§ 16 ods. 3 písm. b)

úspešným skončením štvrtého ročníka v osemročnom vzdelávacom programe,

b)

úplné stredné odborné vzdelanie podľa

§ 16 ods. 4 písm. d)

úspešným vykonaním maturitnej skúšky,

c)

vyššie odborné vzdelanie podľa

§ 16 ods. 5 písm. b)

úspešným vykonaním absolventskej skúšky.

(8)

Žiak, ktorý už vykonal maturitnú skúšku v inom študijnom odbore, študuje na konzervatóriu

len odborné vyučovacie predmety.

§ 45

Nadväzujúce formy odborného vzdelávania a prípravy

Nadväzujúce formy odborného vzdelávania a prípravy sú

a)

nadstavbové štúdium,

b)

pomaturitné štúdium.

§ 46

Nadstavbové štúdium

(1)

Nadstavbové štúdium sa organizuje v odboroch vzdelávania stredných odborných škôl,

ktoré nadväzujú na predchádzajúce odborné vzdelávanie a prípravu v príbuznom odbore

vzdelávania ukončeného stredným odborným vzdelaním, a ukončuje sa maturitnou skúškou.

(2)

Nadstavbové štúdium poskytuje vyššiu úroveň všeobecného a široko profilovaného odborného

vzdelávania a prípravy, ktorou sa žiaci

a)

zdokonaľujú pre kvalifikovaný výkon povolania a špecializujú sa na výkon niektorých

technicko-hospodárskych činností prevádzkového charakteru,

b)

pripravujú na ďalšie vzdelávanie.

§ 47

Pomaturitné štúdium

(1)

Pomaturitné štúdium sa organizuje v stredných odborných školách, stredných priemyselných

školách, školách umeleckého priemyslu a na vysokých školách na účel zvyšovania a prehlbovania

kvalifikácie na výkon povolaní a pracovných činností.

(2)

Pomaturitné štúdium sa organizuje vo vzdelávacích programoch alebo v krátkych študijných

programoch určených pre uchádzačov, ktorí v predchádzajúcom vzdelávaní získali úplné

stredné odborné vzdelanie alebo úplné stredné všeobecné vzdelanie.

(3)

Pomaturitné štúdium sa člení na kvalifikačné štúdium, špecializačné štúdium a vyššie

odborné štúdium.

(4)

V kvalifikačnom štúdiu žiak získava odbornú kvalifikáciu v inom odbore vzdelania,

ako v ktorom vykonal maturitnú skúšku. Kvalifikačné štúdium sa ukončuje odbornou zložkou

maturitnej skúšky.

(5)

V špecializačnom štúdiu žiak získava špeciálne vedomosti a zručnosti vrátane nových

vedecko-technických poznatkov na výkon pracovných činností a na získanie kvalifikácie,

vrátane štúdia na vysokej škole v zodpovedajúcom študijnom odbore, ktoré svojou náplňou

a odborným zameraním zodpovedajú študijnému odboru v strednej odbornej škole, strednej

priemyselnej škole alebo v škole umeleckého priemyslu, ktorého absolvovaním získal

žiak vzdelanie pred začiatkom špecializačného štúdia. Špecializačné štúdium sa ukončuje

absolventskou skúškou. Úspešným skončením špecializačného štúdia absolvent získa vyššie

odborné vzdelanie podľa

§ 16 ods. 5 písm. a)

,

b)

alebo

písm. d)

.

(6)

Vo vyššom odbornom štúdiu žiak získava všeobecné vzdelanie a špeciálne vedomosti

a zručnosti vrátane nových vedecko-technických poznatkov na výkon pracovných činností

a na získanie kvalifikácie vrátane štúdia na vysokej škole v zodpovedajúcom študijnom

odbore. Vyššie odborné štúdium je určené pre uchádzačov, ktorí v predchádzajúcom štúdiu

získali úplné stredné odborné vzdelanie alebo úplné stredné všeobecné vzdelanie. Vyššie

odborné štúdium sa ukončuje absolventskou skúškou. Úspešným ukončením vyššieho odborného

štúdia absolvent získa vyššie odborné vzdelanie podľa

§ 16 ods. 5 písm. a)

,

b)

alebo

písm. f)

. Vyššie odborné štúdium v stredných zdravotníckych školách, ktorým sa získava odborná

spôsobilosť na výkon povolania v študijnom odbore diplomovaná všeobecná sestra, diplomovaný

fyzioterapeut, diplomovaný optometrista, diplomovaný rádiologický asistent, sa ukončuje

absolventskou skúškou.

(7)

Ak uchádzač vykoná skúšku na overenie vzdelávacích výstupov v strednej odbornej škole,

ktorá je oprávnená používať označenie centrum excelentnosti odborného vzdelávania

a prípravy, alebo v strednej priemyselnej škole vo vzdelávacom programe podľa osobitného

predpisu,

38a

)

ktorý je podľa jej posúdenia totožný alebo príbuzný so špecializačným štúdiom alebo

s vyšším odborným štúdiom, stredná odborná škola alebo stredná priemyselná škola vydá

osvedčenie o profesijnej kvalifikácii, vysvedčenie o absolventskej skúške a absolventský

diplom.

(8)

Spôsob tvorby vzdelávacích programov špecializačného štúdia a vyššieho odborného

štúdia a kritériá na ich uskutočňovanie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,

ktorý vydá ministerstvo školstva.

§ 48

(1)

Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti organizácie

výchovy a vzdelávania v stredných školách, o dennej forme štúdia a externej forme

štúdia a o hodnotení a klasifikácii žiakov stredných škôl.

(2)

Druhy vzdelávania a dĺžku vzdelávania v jednotlivých odboroch vzdelávania a ich nadväznosť

na ďalšie vzdelávanie pre školy v pôsobnosti iných ústredných orgánov ustanovia tieto

ústredné orgány všeobecne záväzným právnym predpisom.

Štvrtý oddiel

Základná umelecká škola

§ 49

(1)

Základná umelecká škola zabezpečuje umeleckú výchovu a umelecké vzdelávanie podľa

vzdelávacieho programu odboru vzdelávania.

(2)

Základná umelecká škola poskytuje základné umelecké vzdelanie podľa

§ 17

a pripravuje na štúdium odborov vzdelávania umeleckého zamerania v stredných školách;

pripravuje aj na štúdium na vysokých školách.

(3)

V základných umeleckých školách sa môžu zriaďovať hudobné, výtvarné, tanečné a literárno-dramatické

odbory, odbory audiovizuálnej a multimediálnej tvorby alebo niektoré z nich. Iné umelecké

odbory môže základná umelecká škola zriadiť iba po súhlase ministerstva školstva.

Jednotlivé umelecké odbory možno členiť na oddelenia.

(4)

Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu výdavkov na štúdium v základných umeleckých

školách zriadených obcou

31

)

alebo samosprávnym krajom

42

)

určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.

(5)

Príspevok na čiastočnú úhradu výdavkov na štúdium v základných umeleckých školách

sa neuhrádza, ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka o to písomne

požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného

predpisu.

32

)

Odpustenie príspevku podľa prvej vety sa vzťahuje iba na štúdium jedného umeleckého

odboru.

(6)

Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom

obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku

určí všeobecne záväzným nariadením.

§ 50

Ukončovanie štúdia v základnej umeleckej škole

(1)

Základné štúdium a štúdium pre dospelých sa ukončuje záverečnou skúškou.

(2)

Základná umelecká škola môže rozhodnúť o predčasnom ukončení štúdia, ak

a)

žiak sústavne alebo závažným spôsobom porušuje školský poriadok,

b)

žiak alebo zákonný zástupca žiaka neuhrádza čiastočnú úhradu nákladov podľa

§ 49 ods. 4

.

§ 51

Organizácia výchovno-vzdelávacieho procesu v základných umeleckých školách

(1)

Základná umelecká škola organizuje prípravné štúdium, základné štúdium, štúdium s

rozšíreným počtom vyučovacích hodín, skrátené štúdium a štúdium pre dospelých.

(2)

Prípravné štúdium má najviac dva ročníky. Je určené pre žiakov prvého stupňa základnej

školy a pre nadané deti vo veku pred plnením povinnej školskej dochádzky.

(3)

Základné štúdium sa člení na dva stupne. Prvý stupeň má najviac deväť ročníkov a

druhý stupeň má najviac štyri ročníky; pre žiakov, ktorí nenavštevovali prvý stupeň

základného štúdia, možno zriadiť jednoročné prípravné štúdium.

(4)

Rozšírené štúdium je určené žiakom, ktorí v základnom štúdiu preukážu mimoriadne

nadanie a vynikajúce študijné výsledky.

(5)

V skrátenom štúdiu sa žiaci pripravujú na štúdium na stredných školách a vysokých

školách pedagogického alebo umeleckého zamerania.

(6)

Štúdium pre dospelých má najviac štyri ročníky.

(7)

Vyučovanie je individuálne a skupinové. Počty žiakov v jednotlivých vyučovacích predmetoch

určujú učebné plány.

(8)

Riaditeľ základnej umeleckej školy môže prerušiť štúdium žiakovi na jeho žiadosť

alebo na žiadosť jeho zákonného zástupcu.

§ 52

Prijímanie žiakov na štúdium v základných umeleckých školách

(1)

Do prípravného štúdia prijíma riaditeľ školy žiakov na základe posúdenia predpokladov

na štúdium vo zvolenom umeleckom odbore. Po skončení prípravného štúdia nevzniká žiakovi

nárok na prijatie do základného štúdia.

(2)

Do základného štúdia, skráteného štúdia a štúdia pre dospelých prijíma riaditeľ školy

žiakov na základe výsledkov talentovej skúšky, pričom môže doň prijať aj nadaných

žiakov, ktorí nedosiahli alebo prekročili vek odporúčaný v učebnom pláne umeleckého

odboru alebo študijného zamerania.

(3)

Na posúdenie študijných predpokladov a na zisťovanie umeleckého nadania uchádzačov

na štúdium zriaďuje riaditeľ školy trojčlennú prijímaciu komisiu a vymenúva jej členov.

(4)

Na základe odporúčania prijímacej komisie môže uchádzačov, ktorí prekročili odporúčaný

vek pre štúdium, zaradiť do vyššieho ako prvého ročníka.

(5)

Do rozšíreného štúdia zaraďuje riaditeľ školy na návrh triedneho učiteľa žiakov,

ktorí úspešne vykonali komisionálnu skúšku.

(6)

Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob organizácie

výchovno-vzdelávacieho procesu, organizácie štúdia, prijímania žiakov na štúdium,

priebehu a ukončovania štúdia, hodnotenia a klasifikácie, komisionálnych skúšok a

súťaží.

Piaty oddiel

Jazyková škola

§ 53

(1)

Jazyková škola poskytuje jazykové vzdelávanie v cudzích jazykoch alebo v štátnom

jazyku metódami a formami vzdelávania cudzieho jazyka.

(2)

Jazykové vzdelávanie v jazykovej škole sa organizuje v kurzoch. Na jazykové vzdelávanie

v jazykovej škole možno prijať len uchádzača, ktorý splní kritériá na prijatie určené

v školskom poriadku.

(3)

Termín a spôsob podávania prihlášok na jazykové vzdelávanie a zápisu na jazykové

vzdelávanie a najvyšší počet poslucháčov v jednom kurze určuje riaditeľ školy.

(4)

Úhrada nákladov na jazykové vzdelávanie pozostáva z príspevku na úhradu nákladov

(ďalej len „školné“) a zo zápisného.

(5)

Školné a zápisné sa neuhrádza, ak plnoletý poslucháč alebo zákonný zástupca o to

písomne požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi

podľa osobitného predpisu.

32

)

Odpustenie školného a zápisného sa vzťahuje iba na jazykové vzdelávanie jedného cudzieho

jazyka alebo štátneho jazyka metódami a formami vzdelávania cudzieho jazyka.

(6)

Výšku školného a zápisného, podmienky ich zníženia, zvýšenia alebo odpustenia v jazykových

školách určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom obec

31

)

alebo samosprávny kraj,

42

)

výšku, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia školného a zápisného určí všeobecne

záväzným nariadením. Podmienky vrátenia školného a zápisného určí školský poriadok.

(7)

Jazyková škola je oprávnená vykonávať jazykové skúšky. Termín konania jazykovej skúšky

určuje riaditeľ školy. Uchádzačovi môže riaditeľ školy povoliť jeden náhradný termín

z dôvodu neúčasti na jazykovej skúške.

(8)

Jazykovej škole môže ministerstvo školstva vydať po predchádzajúcom vyjadrení Štátnej

školskej inšpekcie oprávnenie vykonávať štátne jazykové skúšky. Jazyková škola s oprávnením

vykonávať štátne jazykové skúšky môže organizovať aj prípravu na štátnu jazykovú skúšku.

Termín konania štátnej jazykovej skúšky určuje riaditeľ školy. Uchádzačovi môže riaditeľ

školy povoliť jeden náhradný termín z dôvodu neúčasti na štátnej jazykovej skúške.

(9)

Štátna jazyková skúška a jazyková skúška sa vykonávajú za úhradu. Výšku úhrady za

vykonanie štátnej jazykovej skúšky a jazykovej skúšky určí riaditeľ jazykovej školy

po prerokovaní so zriaďovateľom.

(10)

Štátny jazyk sa považuje na účely jazykového vzdelávania cudzincov za cudzí jazyk;

tým nie je dotknutý osobitný predpis.

9

)

(11)

Podrobnosti o kurzoch na získanie stupňa jazykového vzdelania, kurzoch na vykonanie

štátnej jazykovej skúšky, spôsob prijímania na jazykové vzdelávanie, spôsob organizácie

jazykového vzdelávania, druhy kurzov, obsah jazykového vzdelávania, spôsob hodnotenia

študijných výsledkov v jazykovej škole a kritériá na vydanie oprávnenia vykonávať

štátne jazykové skúšky ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo

školstva.

§ 53a

Komisia pre štátne jazykové skúšky a skúšobné komisie

(1)

Štátne jazykové skúšky riadi komisia pre štátne jazykové skúšky. Predsedu komisie

pre štátne jazykové skúšky vymenúva a odvoláva orgán miestnej štátnej správy v školstve.

(2)

Štátna jazyková skúška sa koná pred skúšobnou komisiou, ktorá má predsedu a dvoch

členov.

(3)

Predseda komisie pre štátne jazykové skúšky vymenúva a odvoláva členov komisie pre

štátne jazykové skúšky a členov skúšobných komisií z členov komisie pre štátne jazykové

skúšky. Predsedov skúšobných komisií vymenúva a odvoláva orgán miestnej štátnej správy

v školstve na návrh predsedu komisie pre štátne jazykové skúšky. Predseda komisie

pre štátne jazykové skúšky môže byť súčasne predsedom alebo členom skúšobnej komisie.

(4)

Predseda komisie pre štátne jazykové skúšky prerokúva s riaditeľom jazykovej školy

termíny konania štátnej jazykovej skúšky a povoľuje jej opakovanie alebo opakovanie

jej časti.

(5)

Podrobnosti o zložení komisie pre štátne jazykové skúšky, skúšobných komisií, počte,

vymenovaní členov a návrhoch na ich vymenovanie, pôsobnosti a predpokladoch na výkon

činnosti člena komisie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo

školstva.

ŠTVRTÁ ČASŤ

FORMY ORGANIZÁCIE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA, HODNOTENIE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA

§ 54

Formy organizácie výchovy a vzdelávania

(1)

Výchova a vzdelávanie sa v školách podľa tohto zákona organizuje dennou formou štúdia

alebo externou formou štúdia.

(2)

Denná forma štúdia sa uskutočňuje ako poldenná, celodenná, týždenná alebo nepretržitá.

Denná forma štúdia sa môže uskutočňovať aj ako dištančná najviac v rozsahu určenom

v štátnom vzdelávacom programe.

(3)

Externá forma štúdia sa uskutočňuje ako večerná, diaľková alebo dištančná.

(4)

Poldenné vzdelávanie je organizované v materskej škole len v dopoludňajších alebo

len v odpoludňajších hodinách v rozsahu piatich pracovných dní v týždni.

(5)

Celodenné vzdelávanie je organizované v dopoludňajších aj v odpoludňajších hodinách

v rozsahu piatich pracovných dní v týždni.

(6)

Týždenné vzdelávanie je výchova a vzdelávanie podľa odseku 5 so zabezpečením ubytovania

a stravovania.

(7)

Večerné vzdelávanie je organizované pravidelne niekoľkokrát v týždni v rozsahu 10

až 15 hodín týždenne.

(8)

Diaľkové vzdelávanie je organizované spravidla raz týždenne v rozsahu šesť až sedem

konzultačných hodín.

(9)

Dištančné vzdelávanie je organizované bez priameho kontaktu pedagogického zamestnanca

alebo odborného zamestnanca s dieťaťom alebo so žiakom komunikáciou prostredníctvom

dostupných komunikačných prostriedkov, najmä prostriedkov založených na využívaní

počítačových sietí.

(10)

V stredných školách možno dennú formu štúdia kombinovať s externou formou štúdia

(ďalej len „kombinované štúdium“).

(11)

Pre žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku, sa vzdelávanie organizuje dennou

formou štúdia alebo formou osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky podľa

§ 23

.

(12)

Dĺžka externej formy štúdia alebo kombinovaného štúdia je najviac o jeden rok dlhšia

ako denná forma štúdia.

(13)

Vzdelanie získané vo všetkých formách štúdia je rovnocenné.

Hodnotenie žiakov a opatrenia vo výchove v základných školách a stredných školách

§ 55

(1)

Hodnotenie žiaka vo vyučovacom predmete sa vykonáva

a)

priebežne počas školského roka a

b)

súhrnne za prvý polrok a druhý polrok školského roka.

(2)

Priebežné hodnotenie vo vyučovacom predmete sa vykonáva formou

a)

klasifikácie,

b)

slovného hodnotenia,

c)

kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia alebo

d)

inou formou, ktorá je v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania.

(3)

Súhrnné hodnotenie za polrok školského roka vyjadruje hodnotenie pokroku žiaka pri

dosahovaní vzdelávacích cieľov určených v školskom vzdelávacom programe pre príslušný

ročník. Súhrnné hodnotenie vo vyučovacom predmete v základnej škole, ak odsek 4 neustanovuje

inak, sa vykonáva formou

a)

klasifikácie,

b)

slovného hodnotenia alebo

c)

kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia.

(4)

Súhrnné hodnotenie vo vyučovacom predmete v šiestom až deviatom ročníku základnej

školy vo vybraných vyučovacích predmetoch a v strednej škole sa vykonáva formou

a)

klasifikácie alebo

b)

kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia.

(5)

Hodnotenie žiaka v prípravnom ročníku alebo v úvodnom ročníku sa vykonáva formou

slovného hodnotenia.

(6)

Klasifikáciou sa hodnotia vedomosti, zručnosti a spôsobilosti prostredníctvom kritérií

určených ministerstvom školstva a klasifikačných stupňov

a)

1 – výborný,

b)

2 – chválitebný,

c)

3 – dobrý,

d)

4 – dostatočný,

e)

5 – nedostatočný.

(7)

Slovným hodnotením sa so zameraním na motiváciu žiaka hodnotia vedomosti, zručnosti

a schopnosti, ktoré si žiak osvojil pri plnení cieľov vzdelávania, a rozvoj jeho osobnosti;

slovné hodnotenie sa vyjadruje hodnotiacim opisom.

(8)

Kombinácia klasifikácie a slovného hodnotenia je

a)

hodnotenie v jednom vyučovacom predmete klasifikačným stupňom aj slovným hodnotením

alebo

b)

hodnotenie v niektorých vyučovacích predmetoch klasifikačným stupňom a v niektorých

vyučovacích predmetoch slovným hodnotením.

(9)

Súhrnné hodnotenie vykonané formou slovného hodnotenia obsahuje aj informáciu o tom,

či žiak vo vyučovacom predmete splnil požiadavky na postup do vyššieho ročníka. Ak

sa vyučovací predmet vyučuje len v prvom polroku, informácia sa uvádza na konci prvého

polroka. Ak sa vyučovací predmet vyučuje v prvom polroku aj v druhom polroku alebo

len v druhom polroku, informácia sa uvádza na konci druhého polroka. Ak žiak požiadavky

na postup do vyššieho ročníka nesplnil, žiak je hodnotený takto: „Žiak nesplnil požiadavky

na postup do vyššieho ročníka.“.

(10)

Súhrnné hodnotenie vykonané formou klasifikácie je hodnotenie žiaka vo vyučovacom

predmete klasifikačným stupňom.

(11)

Súhrnné hodnotenie vykonané formou kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia

je hodnotenie žiaka klasifikačným stupňom a opisom toho, ako žiak plnil ciele vzdelávania

vo vyučovacom predmete.

(12)

Žiakovi, ktorý v niektorom vyučovacom predmete nie je hodnotený žiadnou z foriem

podľa odseku 2, 3 alebo odseku 4, sa na vysvedčení a v katalógovom liste žiaka uvádza

a)

„absolvoval“, ak sa žiak vyučovania vyučovacieho predmetu zúčastňoval a pracoval

alebo zo závažných dôvodov nepracoval, alebo sa ospravedlnene vyučovania nezúčastňoval,

b)

„neabsolvoval“, ak žiak na vyučovaní vyučovacieho predmetu nepracoval alebo sa neospravedlnene

vyučovania nezúčastňoval, alebo

c)

„oslobodený“, ak bol žiak oslobodený od vzdelávania sa vo vyučovacom predmete v plnom

rozsahu.

(13)

Škola vo svojom školskom vzdelávacom programe uvedie

a)

formu priebežného hodnotenia a súhrnného hodnotenia pre každý vyučovací predmet a

b)

vyučovacie predmety, v ktorých sa žiaci príslušných ročníkov nehodnotia žiadnou z

foriem podľa odseku 2, 3 alebo odseku 4.

(14)

Žiak z vyučovacieho predmetu neprospel, ak

a)

je hodnotený klasifikačným stupňom nedostatočný,

b)

je slovne hodnotený zodpovedajúcim hodnotiacim opisom, ktorý vyjadruje nesplnenie

požiadaviek vyučovacieho predmetu, alebo

c)

neabsolvoval vyučovací predmet.

(15)

Správanie žiaka sa hodnotí

a)

slovne,

b)

klasifikáciou,

c)

kombináciou klasifikácie a slovného hodnotenia.

(16)

Slovné hodnotenie správania žiaka vyjadruje sledované prejavy správania žiaka so

zameraním na jeho motiváciu; slovné hodnotenie sa vyjadruje hodnotiacim opisom.

(17)

Hodnotenie správania žiaka klasifikáciou sa vyjadruje klasifikačným stupňom

a)

1 – veľmi dobré,

b)

2 – uspokojivé,

c)

3 – menej uspokojivé,

d)

4 – neuspokojivé.

(18)

Hodnotenie správania žiaka vykonané formou kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia

je hodnotenie správania žiaka klasifikačným stupňom a opisom sledovaných prejavov

správania žiaka.

§ 55a

(1)

Celkové hodnotenie žiaka vyjadruje výsledky jeho hodnotenia vo vyučovacích predmetoch

a hodnotenie jeho správania v súhrnnom hodnotení.

(2)

Celkové hodnotenie žiaka sa na konci prvého polroka a druhého polroka na vysvedčení,

ak odsek 12 neustanovuje inak, vyjadruje takto

a)

prospel s vyznamenaním,

b)

prospel veľmi dobre,

c)

prospel alebo

d)

neprospel.

(3)

Žiak v celkovom hodnotení prospel s vyznamenaním, ak v žiadnom vyučovacom predmete

nemá stupeň klasifikácie horší ako chválitebný, priemerný stupeň klasifikácie z vyučovacích

predmetov nemá horší ako 1,5 a jeho správanie je hodnotené ako „veľmi dobré“; v školách

umeleckého priemyslu a konzervatóriách aj z profilového predmetu má stupeň klasifikácie

výborný.

(4)

Žiak v celkovom hodnotení prospel veľmi dobre, ak v žiadnom vyučovacom predmete nemá

stupeň klasifikácie horší ako dobrý, priemerný stupeň klasifikácie z vyučovacích predmetov

nemá horší ako 2,0 a jeho správanie je hodnotené ako „veľmi dobré“; v školách umeleckého

priemyslu a konzervatóriách aj z profilového predmetu má stupeň klasifikácie nie horší

ako chválitebný.

(5)

Žiak v celkovom hodnotení prospel, ak

a)

vo všetkých vyučovacích predmetoch hodnotených formou slovného hodnotenia splnil

požiadavky na postup do vyššieho ročníka,

b)

v žiadnom vyučovacom predmete hodnotenom formou klasifikácie nemá stupeň klasifikácie

nedostatočný alebo

c)

pri kombinácii klasifikácie a slovného hodnotenia sú splnené podmienky podľa písmen

a) a b).

(6)

Žiak v celkovom hodnotení neprospel, ak z niektorého vyučovacieho predmetu neprospel

alebo z niektorého vyučovacieho predmetu má vyjadrenie „neabsolvoval“.

(7)

Vyjadrenie podľa

§ 55 ods. 12 písm. a)

a

c)

sa v celkovom hodnotení nezohľadňuje.

(8)

Žiak, ktorý na konci druhého polroka neprospel z viac ako dvoch vyučovacích predmetov,

vrátane vyučovacieho predmetu, ktorý sa vyučoval len v prvom polroku školského roka,

alebo ktorý po komisionálnej skúške z vyučovacieho predmetu neprospel, opakuje ročník

počas plnenia povinnej školskej dochádzky; v strednej škole môže opakovať ročník na

základe rozhodnutia školy.

(9)

Ročník opakuje aj žiak, ktorého nebolo možné do konca školského roka zo závažných

dôvodov hodnotiť ani v náhradnom termíne; to neplatí, ak ide o žiaka, ktorý plní školskú

dochádzku osobitným spôsobom podľa

§ 23 písm. b)

alebo

písm. c)

a nevykonal komisionálnu skúšku, a zákonný zástupca, zástupca zariadenia alebo plnoletý

žiak predložil doklad o návšteve školy podľa

§ 25 ods. 3.

(10)

Žiak, ktorý plní povinnú školskú dochádzku, môže opakovať ročník viackrát, ak je

to na jeho prospech. Na druhé a ďalšie opakovanie ročníka sa vyžaduje predchádzajúci

písomný súhlas zariadenia poradenstva a prevencie.

(11)

Účastník výchovy a vzdelávania a žiak úvodného ročníka nemôžu opakovať ročník.

(12)

Žiak, ktorý sa vzdeláva podľa medzinárodného programu, sa hodnotí podľa pravidiel

hodnotenia tohto medzinárodného programu. Ak medzinárodný program neupravuje pravidlá

hodnotenia, žiak sa hodnotí podľa tohto zákona.

(13)

Žiak s mentálnym postihnutím, žiak s viacnásobným zdravotným postihnutím v kombinácii

s mentálnym postihnutím a žiak hluchoslepý sa môže súhrnne hodnotiť z jednotlivých

vyučovacích predmetov formou slovného hodnotenia; celkové hodnotenie žiaka je prospel

alebo neprospel.

(14)

V posledný vyučovací deň prvého polroka školského roka škola vydá žiakovi výpis hodnotenia

vyučovacích predmetov a správania žiaka za prvý polrok. Tento výpis nie je verejnou

listinou. Vysvedčenie za prvý polrok sa vydáva na základe žiadosti zákonného zástupcu,

zástupcu zariadenia alebo plnoletého žiaka.

(15)

V posledný vyučovací deň školského roka škola vydá žiakovi vysvedčenie, ktoré obsahuje

hodnotenie vyučovacích predmetov a správania žiaka za oba polroky príslušného školského

roka, ak odsek 16 neustanovuje inak. V poslednom ročníku vzdelávacieho programu strednej

školy alebo odborného učilišťa škola vydá žiakovi vysvedčenie v posledný vyučovací

deň pred začiatkom záverečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky.

(16)

Žiakovi, ktorý neprospel v jednom vyučovacom predmete alebo vo dvoch vyučovacích

predmetoch a riaditeľ školy mu povolil vykonať komisionálnu skúšku, vydá škola v posledný

vyučovací deň školského roka výpis hodnotenia vyučovacích predmetov a správania za

druhý polrok. Tento výpis nie je verejnou listinou. Vysvedčenie, ktoré obsahuje hodnotenie

vyučovacích predmetov a správania žiaka za oba polroky príslušného školského roka

sa žiakovi vydá po vykonaní komisionálnej skúšky.

§ 56

(1)

Ak nemožno žiaka vyskúšať a hodnotiť v riadnom termíne v prvom polroku, riaditeľ

školy určí na jeho vyskúšanie a hodnotenie náhradný termín, a to spravidla tak, aby

sa hodnotenie za prvý polrok mohlo uskutočniť najneskôr do dvoch mesiacov po skončení

prvého polroka. Pri vyskúšaní a hodnotení v náhradnom termíne sa postupuje ako pri

vyskúšaní a hodnotení v riadnom termíne. Ak nemožno žiaka podľa

§ 19 ods. 5

vyskúšať a hodnotiť ani v náhradnom termíne, žiak sa za prvý polrok nehodnotí. Ak

nemožno vyskúšať a hodnotiť v náhradnom termíne žiaka, ktorý nie je žiakom podľa

§ 19 ods. 5

, a ide o vyučovací predmet vyučovaný iba v prvom polroku, žiak z vyučovacieho predmetu

neprospel.

(2)

Ak nemožno žiaka vyskúšať a hodnotiť v riadnom termíne v druhom polroku, riaditeľ

školy určí na jeho vyskúšanie a hodnotenie náhradný termín tak, aby sa hodnotenie

za druhý polrok mohlo vykonať spravidla v mesiaci august. Pri vyskúšaní a hodnotení

v náhradnom termíne sa postupuje ako pri vyskúšaní a hodnotení v riadnom termíne.

(3)

Žiak, ktorý na konci druhého polroka neprospel najviac z dvoch vyučovacích predmetov,

môže na základe rozhodnutia školy vykonať z týchto predmetov komisionálnu skúšku podľa

§ 57 ods. 1 písm. d)

. Žiak konzervatória, ktorý z umeleckej praxe alebo z profilového predmetu neprospel,

alebo žiak školy umeleckého priemyslu, ktorý z umeleckej praxe alebo z profilového

predmetu neprospel, nemôže vykonať komisionálnu skúšku podľa

§ 57 ods. 1 písm. d)

.

(4)

Komisionálnu skúšku podľa

§ 57 ods. 1 písm. d)

môže vykonať aj žiak, ktorý na konci prvého polroka neprospel najviac z dvoch vyučovacích

predmetov, ktoré sa vyučujú len v prvom polroku.

(5)

Termín komisionálnej skúšky podľa

§ 57 ods. 1 písm. d)

určí riaditeľ školy tak, aby sa táto skúška podľa

a)

odseku 3 vykonala do 31. augusta; žiakovi, ktorý zo závažných dôvodov nemôže prísť

vykonať túto skúšku v určenom termíne, možno určiť náhradný termín na jej vykonanie

do 10. septembra,

b)

odseku 4 vykonala do 20. júna.

(6)

Žiak, ktorý sa bez závažných dôvodov nezúčastní komisionálnej skúšky podľa

§ 57 ods. 1 písm. d)

, z vyučovacieho predmetu neprospel.

(7)

Žiak nadväzujúcej formy odborného vzdelávania a prípravy a externej formy štúdia

sa nehodnotí zo správania.

(8)

Ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka má pochybnosti o správnosti

hodnotenia na konci prvého polroka alebo druhého polroka, môže do troch pracovných

dní odo dňa získania výpisu hodnotenia vyučovacích predmetov a správania žiaka za

prvý polrok, do troch pracovných dní odo dňa skončenia obdobia školského vyučovania

alebo do troch pracovných dní odo dňa odovzdania vysvedčenia požiadať riaditeľa školy

o vykonanie komisionálnej skúšky; ak je vyučujúcim riaditeľ školy, o preskúšanie žiaka

možno požiadať zriaďovateľa. Preskúšať žiaka nemožno, ak bol v klasifikačnom období

z príslušného vyučovacieho predmetu hodnotený na základe komisionálnej skúšky; to

neplatí, ak žiak vykonal komisionálnu skúšku podľa

§ 57 ods. 1 písm. g)

alebo

písm. h)

.

§ 57

Komisionálne skúšky v základných školách a stredných školách

(1)

Žiak sa hodnotí podľa výsledkov komisionálnej skúšky, ak

a)

vykonáva rozdielovú skúšku v strednej škole,

b)

požiada o preskúšanie zákonný zástupca, zástupca zariadenia alebo plnoletý žiak,

c)

podá vyučujúci pedagogický zamestnanec alebo riaditeľ školy podnet na preskúšanie

žiaka a žiaka nebolo možné hodnotiť v riadnom termíne ani v náhradnom termíne,

d)

neprospel z vyučovacieho predmetu,

e)

študuje podľa individuálneho učebného plánu v strednej škole,

f)

vykonáva na konci prvého polroka a druhého polroka v konzervatóriu alebo v škole

umeleckého priemyslu skúšku z umeleckej praxe a skúšku z profilového predmetu,

g)

plní školskú dochádzku osobitným spôsobom podľa

§ 23 písm. b)

,

c)

,

e)

alebo

písm. g)

alebo

h)

vykonáva komisionálnu skúšku podľa

§ 31a

alebo komisionálnu skúšku na získanie nižšieho stredného vzdelania v rámci vzdelávacieho

programu nižšieho stredného odborného vzdelávania.

(2)

Komisionálnu skúšku podľa odseku 1 písm. a), e),

f)

alebo písm. h) nariaďuje riaditeľ školy. Komisionálnu skúšku podľa odseku 1 písm.

b) až d) povoľuje riaditeľ školy. Komisionálnu skúšku podľa

odseku 1 písm. g)

povoľuje riaditeľ z dôvodu podľa

§ 25 ods. 5

alebo

ods. 8

alebo nariaďuje z dôvodu podľa

§ 25 ods. 9.

Riaditeľ školy môže povoliť prítomnosť zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia

na komisionálnej skúške. Na komisionálnej skúške môže byť prítomný aj odborný zamestnanec,

špeciálny pedagóg alebo pedagogický asistent.

(3)

Ak sa komisionálna skúška koná z dôvodu, že žiak neprospel z vyučovacieho predmetu

a túto komisionálnu skúšku koná najmenej 20 % žiakov z príslušného ročníka, komisionálna

skúška sa môže konať za prítomnosti povereného zamestnanca Štátnej školskej inšpekcie

a povereného zamestnanca orgánu miestnej štátnej správy v školstve.

(4)

V jeden deň môže vykonať žiak komisionálne skúšky najviac z dvoch vyučovacích predmetov;

z viac ako z dvoch vyučovacích predmetov ich môže vykonať, ak s tým zákonný zástupca

neplnoletého žiaka, zástupca zariadenia alebo plnoletý žiak súhlasí.

(5)

Komisia pre komisionálne skúšky má najmenej troch členov, ktorých vymenúva a odvoláva

riaditeľ školy. Výsledok komisionálnej skúšky vyhlási predseda komisie pre komisionálne

skúšky verejne v deň konania komisionálnej skúšky.

(6)

Výsledok komisionálnej skúšky podľa odseku 1 písm. a) až f) je pre hodnotenie žiaka

konečný. Ak žiak neprospel v komisionálnej skúške podľa odseku 1 písm. g) alebo písm.

h), riaditeľ školy môže povoliť jedno opakovanie komisionálnej skúšky, ktoré sa uskutoční

do šiestich mesiacov od neúspešného vykonania komisionálnej skúšky; výsledok opakovanej

komisionálnej skúšky je pre hodnotenie žiaka konečný.

§ 58

Opatrenia vo výchove

(1)

Za vzorné správanie, za vzorné plnenie povinností alebo za statočný čin možno žiakovi

udeliť pochvalu alebo iné ocenenie.

(2)

Ak sa žiak previní proti školskému poriadku, možno mu uložiť napomenutie alebo pokarhanie

od triedneho učiteľa, majstra odbornej výchovy, pokarhanie od riaditeľa, podmienečné

vylúčenie alebo vylúčenie.

(3)

Ak žiak svojím správaním a agresivitou ohrozuje bezpečnosť a zdravie ostatných žiakov,

ostatných účastníkov výchovy a vzdelávania alebo narúša výchovu a vzdelávanie do takej

miery, že znemožňuje ostatným účastníkom výchovy a vzdelávania vzdelávanie, riaditeľ

školy alebo školského zariadenia, okrem špeciálnych výchovných zariadení, môže použiť

ochranné opatrenie, ktorým je okamžité vylúčenie žiaka z výchovy a vzdelávania, umiestnením

žiaka do samostatnej miestnosti za prítomnosti pedagogického zamestnanca alebo člena

školského podporného tímu. Riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia bezodkladne

privolá

a)

zákonného zástupcu,

b)

zdravotnú pomoc,

45

)

c)

Policajný zbor

46

)

alebo

d)

odborného zamestnanca zariadenia poradenstva a prevencie.

(4)

Ochranné opatrenie slúži na upokojenie žiaka. O dôvodoch a priebehu ochranného opatrenia

vyhotoví riaditeľ školy alebo školského zariadenia písomný záznam.

PIATA ČASŤ

PRIJÍMANIE NA VÝCHOVU A VZDELÁVANIE

Prvý oddiel

Prijímanie na predprimárne vzdelávanie v materskej škole

§ 59

(1)

Na predprimárne vzdelávanie sa prijíma dieťa od troch rokov veku. Dieťa od dovŕšenia

dvoch rokov veku možno výnimočne prijať na predprimárne vzdelávanie, ak zvláda základné

sebaobslužné úkony a materská škola má kapacitné možnosti na prijatie dieťaťa a materiálno-technické,

priestorové a personálne zabezpečenie.

(2)

Na predprimárne vzdelávanie sa prednostne prijímajú deti, pre ktoré je plnenie predprimárneho

vzdelávania povinné, a následne deti od dovŕšenia dvoch rokov veku. Ostatné podmienky

prijímania určí riaditeľ školy po dohode so zriaďovateľom a zverejní ich na verejne

prístupnom mieste alebo na webovom sídle materskej školy.

(3)

Riaditeľ školy po dohode so zriaďovateľom určí termín podávania prihlášky na vzdelávanie

v materskej škole na nasledujúci školský rok a podmienky na prijatie zverejní podľa

odseku 2.

(4)

Dieťa sa na predprimárne vzdelávanie prijíma na základe prihlášky na vzdelávanie

v materskej škole, ktorú riaditeľovi školy podáva zákonný zástupca alebo zástupca

zariadenia. Prihláška na vzdelávanie v materskej škole sa podáva od 1. apríla do 31.

mája. Prílohou prihlášky na vzdelávanie v materskej škole je potvrdenie o zdravotnej

spôsobilosti od pediatra, ktoré obsahuje aj údaj o povinnom očkovaní dieťaťa.

(5)

Ak ide o dieťa so zdravotným znevýhodnením, prílohou prihlášky na vzdelávanie v materskej

škole je aj odporúčanie pediatra a správa z diagnostického vyšetrenia zariadenia poradenstva

a prevencie. Ak ide o dieťa s nadaním, prílohou je aj správa z diagnostického vyšetrenia

zariadenia poradenstva a prevencie.

(6)

Prihláška na vzdelávanie v materskej škole sa podáva na formulári schválenom a zverejnenom

ministerstvom školstva. Ak je údaj z prílohy podľa odseku 4 alebo odseku 5 v centrálnom

registri, samostatné predloženie prílohy sa nevyžaduje a centrálny register túto skutočnosť

oznámi prostredníctvom podregistra prijímania na vzdelávanie zákonnému zástupcovi

alebo zástupcovi zariadenia pri podávaní prihlášky na vzdelávanie v materskej škole.

(7)

O prijatí dieťaťa na základe prihlášky na vzdelávanie v materskej škole podanej v

termíne podľa odseku 4 rozhodne materská škola v termíne, ktorý určuje a na svojom

webovom sídle zverejňuje ministerstvo školstva. Zoznam uchádzačov sa zverejňuje na

verejne prístupnom mieste materskej školy, na webovom sídle materskej školy a na webovom

sídle určenom ministerstvom školstva; zoznam obsahuje namiesto mena a priezviska uchádzača

vopred pridelený číselný kód a informáciu, či uchádzač bol alebo nebol prijatý na

predprimárne vzdelávanie. Ak bol uchádzač prijatý, informácia o prijatí v tomto zozname

sa považuje za rozhodnutie o prijatí a deň zverejnenia zoznamu sa považuje za deň

doručenia rozhodnutia o prijatí. Ak zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia o to

požiada, materská škola vyhotoví rozhodnutie o prijatí v písomnej forme a bez zbytočného

odkladu ho odošle zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia; ak sa postupuje

podľa odseku 11, materská škola ho vyhotoví najskôr po potvrdení prijatia. Materská

škola odošle neprijatému uchádzačovi rozhodnutie o neprijatí do piatich pracovných

dní od jeho vydania.

(8)

V rozhodnutí o prijatí môže materská škola určiť adaptačný pobyt, ktorý nesmie byť

dlhší ako tri mesiace, alebo ak ide o prijatie dieťaťa so zdravotným znevýhodnením,

dieťaťa zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia alebo dieťaťa s nadaním, diagnostický

pobyt dieťaťa, ktorý nesmie byť dlhší ako tri mesiace; to platí, aj ak ide o rozhodnutie

o prijatí prestupom. V materskej škole pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími

potrebami nesmie diagnostický pobyt dieťaťa presiahnuť jeden rok.

(9)

Do materskej školy pri zdravotníckom zariadení sa prijíma dieťa, ktoré nastúpilo

na liečbu, liečebný pobyt alebo na ozdravný pobyt na základe písomného odporúčania

jeho ošetrujúceho lekára so súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia.

(10)

Dieťa možno podľa kapacitných možností materskej školy prijať na predprimárne vzdelávanie

aj v priebehu školského roka. Na prijímanie detí na predprimárne vzdelávanie v priebehu

školského roka sa nevzťahuje odsek 6 druhá veta, odseky 7, 11 a 12 a

§ 157a

.

(11)

Ak vzor prihlášky na vzdelávanie v materskej škole neumožňuje vyznačiť poradie materských

škôl podľa záujmu, zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia potvrdí vybranej materskej

škole prijatie do troch pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia o prijatí. Ostatné

rozhodnutia o prijatí, ktoré sa vzťahujú na materské školy uvedené v prihláške na

vzdelávanie v materskej škole, strácajú platnosť.

(12)

Ak vzor prihlášky na vzdelávanie v materskej škole umožňuje vyznačiť poradie materských

škôl podľa záujmu, zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia v nej vyznačí poradie.

Vyhodnotenie poradia a jeho oznámenie príslušnej materskej škole sa vykoná prostredníctvom

centrálneho registra. Spôsob vyhodnotenia poradia určí riaditeľ školy v súlade s osobitným

predpisom.

47

)

(13)

Ministerstvo školstva sprístupňuje prostredníctvom centrálneho registra zoznam detí

prijatých na predprimárne vzdelávanie obci, v ktorej majú trvalý pobyt.

(14)

Riaditeľ základnej školy požiada do 15. septembra riaditeľa príslušnej materskej

školy o poskytnutie kópie dokumentácie dieťaťa v rozsahu podľa

§ 28d ods. 3.

Riaditeľ príslušnej materskej školy kópiu dokumentácie poskytne do 15 dní od doručenia

žiadosti riaditeľa základnej školy.

§ 59a

(1)

Povinné predprimárne vzdelávanie podľa

§ 59

plní dieťa v materskej škole vo verejnom školskom obvode, ak zákonný zástupca alebo

zástupca zariadenia nevyberie inú materskú školu. Dieťa môže plniť povinné predprimárne

vzdelávanie aj v inej materskej škole, ak ho materská škola prijme.

(2)

Riaditeľ materskej školy zriadenej obcou alebo samosprávnym krajom je povinný prednostne

prijať na povinné predprimárne vzdelávanie v tomto poradí

a)

deti s trvalým pobytom v príslušnom verejnom školskom obvode,

b)

deti umiestnené na základe rozhodnutia súdu v zariadení, ktorého sídlo sa nachádza

v príslušnom verejnom školskom obvode, a

c)

deti s obvyklým pobytom v príslušnom verejnom školskom obvode.

(3)

Orgán miestnej štátnej správy v školstve na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo

zástupcu zariadenia určí materskú školu, ktorá je najbližšie k miestu trvalého pobytu

dieťaťa alebo má najlepšiu dostupnosť hromadnou dopravou z miesta trvalého pobytu

dieťaťa, v ktorej bude plniť povinné predprimárne vzdelávanie dieťa, ktoré nie je

možné prijať do materskej školy podľa odsekov 1 a 2; pri určovaní materskej školy

pre dieťa, ktoré je umiestnené v centre pre deti a rodiny na základe rozhodnutia súdu,

orgán miestnej štátnej správy v školstve určí materskú školu, ktorá je najbližšie

alebo má najlepšiu dostupnosť hromadnou dopravou k organizačnej súčasti centra pre

deti a rodiny, v ktorej sa dieťaťu poskytuje starostlivosť. Určenie materskej školy

orgán miestnej štátnej správy v školstve vopred prerokuje s riaditeľom tejto materskej

školy a jej zriaďovateľom.

(4)

Povinné predprimárne vzdelávanie plní dieťa formou pravidelného denného dochádzania

v pracovných dňoch v rozsahu najmenej

a)

tri hodiny denne, okrem obdobia školských prázdnin, ak ide o dieťa do dovŕšenia piateho

roku veku; počas adaptačného pobytu v rozsahu najmenej jednu hodinu denne,

b)

štyri hodiny denne, okrem obdobia školských prázdnin, ak ide o dieťa od dovŕšenia

piateho roku veku.

(5)

Dieťa, ktoré plní povinné predprimárne vzdelávanie, má právo zúčastňovať sa na predprimárnom

vzdelávaní aj v období školských prázdnin.

(6)

Dieťa so zdravotným znevýhodnením môže na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo

zástupcu zariadenia plniť povinné predprimárne vzdelávanie v rozsahu menej ako tri

hodiny denne, ak ide o dieťa podľa odseku 4 písm. a), alebo v rozsahu menej ako štyri

hodiny denne, ak ide o dieťa podľa odseku 4 písm. b); zákonný zástupca alebo zástupca

zariadenia je povinný k žiadosti priložiť vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie.

§ 59b

(1)

Právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie v materskej škole podľa

§ 3 písm. b)

má dieťa od začiatku školského roka nasledujúceho po školskom roku, v ktorom bola

prihláška na vzdelávanie v materskej škole podaná materskej škole vo verejnom školskom

obvode v termíne podľa

§ 59 ods. 4.

(2)

Ak má dieťa právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie v materskej škole, prihlášku

na vzdelávanie v materskej škole podáva zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia

materskej škole vo verejnom školskom obvode, ak ju nepodá cirkevnej materskej škole

alebo súkromnej materskej škole. Ak materská škola vo verejnom školskom obvode nemá

kapacitné možnosti na prijatie dieťaťa, túto skutočnosť uvedie v rozhodnutí o neprijatí.

Ak dieťa následne nie je prijaté do cirkevnej materskej školy alebo do súkromnej materskej

školy so sídlom v obci trvalého pobytu dieťaťa, obec vykoná všetky potrebné úkony,

aby dieťa na vzdelávanie prijala akákoľvek materská škola, ktorej je táto obec zriaďovateľom,

vrátane materskej školy vo verejnom školskom obvode; na tento účel sa prihláška na

vzdelávanie v materskej škole vo verejnom školskom obvode považuje za prihlášku na

vzdelávanie v materskej škole, ktorej zriaďovateľom je obec.

(3)

Ak obec nie je zriaďovateľom inej materskej školy, alebo ak iná materská škola, ktorej

zriaďovateľom je obec, nemá kapacitné možnosti na prijatie dieťaťa, ktoré má právo

na prijatie na predprimárne vzdelávanie v materskej škole, obec do 10. júla oznámi

zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia názov materskej školy s kapacitnými

možnosťami na prijatie dieťaťa, ak takú materskú školu nájde, ktorej zriaďovateľom

je iná obec alebo orgán miestnej štátnej správy v školstve, ktorá

a)

je najbližšie k miestu trvalého pobytu dieťaťa alebo

b)

má najlepšiu dostupnosť hromadnou dopravou z miesta trvalého pobytu dieťaťa.

(4)

Prihlášku na vzdelávanie v materskej škole podľa odseku 3 podáva zákonný zástupca

alebo zástupca zariadenia do 20. júla.

(5)

Ak ide o dieťa v zariadení, v ktorom sa pobytovou formou vykonáva ústavná starostlivosť,

výchovné opatrenie, neodkladné opatrenie alebo ochranná výchova, materskú školu, v

ktorej má dieťa právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie, určí orgán miestnej

štátnej správy v školstve a túto skutočnosť oznámi zástupcovi zariadenia do 15. apríla.

Prihlášku na vzdelávanie v materskej škole podáva zástupca zariadenia v termíne podľa

§ 59 ods. 4.

(6)

Materská škola podľa odseku 3 písm. a) alebo písm. b) alebo odseku 5 je povinná prijať

dieťa, ktoré má právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie v materskej škole.

(7)

Ak zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia nepostupoval podľa odseku 2, 4 alebo

odseku 5 a dieťa bolo prijaté do súkromnej materskej školy, cirkevnej materskej školy

alebo materskej školy, ktorej zriaďovateľom je samosprávny kraj, dieťa sa považuje

za prijaté na základe práva na prijatie na predprimárne vzdelávanie v materskej škole.

(8)

Materská škola poskytuje predprimárne vzdelávanie dieťaťu, ktoré má právo na prijatie

na predprimárne vzdelávanie, v pracovných dňoch počas školského vyučovania v rozsahu

najmenej štyri hodiny denne. Dieťaťu so zdravotným znevýhodnením, ktoré má právo na

prijatie na predprimárne vzdelávanie, môže materská škola poskytovať predprimárne

vzdelávanie v rozsahu menej ako štyri hodiny denne na základe žiadosti zákonného zástupcu

alebo zástupcu zariadenia; zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia je povinný k

žiadosti priložiť súhlasné vyjadrenie príslušného zariadenia poradenstva a prevencie.

Druhý oddiel

Prijímanie na základné vzdelávanie

§ 60

(1)

Na základné vzdelávanie sa prijíma dieťa, ktoré splnilo podmienky podľa

§ 19

a o ktorého prijatie do základnej školy požiadal zákonný zástupca alebo zástupca

zariadenia podľa svojho výberu. Na základné vzdelávanie možno výnimočne prijať dieťa,

ktoré nedovŕšilo šiesty rok veku, po súhlasnom vyjadrení zariadenia poradenstva a

prevencie a pediatra.

(2)

O prijatí dieťaťa na základné vzdelávanie rozhodne základná škola v termíne, ktorý

určuje a na svojom webovom sídle zverejňuje ministerstvo školstva. Zoznam uchádzačov

sa zverejňuje na verejne prístupnom mieste základnej školy, na webovom sídle základnej

školy a na webovom sídle určenom ministerstvom školstva; zoznam obsahuje namiesto

mena a priezviska uchádzača vopred pridelený číselný kód a informáciu, či uchádzač

bol alebo nebol prijatý na základné vzdelávanie. Ak bol uchádzač prijatý, informácia

o prijatí v tomto zozname sa považuje za rozhodnutie o prijatí a deň zverejnenia zoznamu

sa považuje za deň doručenia rozhodnutia o prijatí. Ak zákonný zástupca alebo zástupca

zariadenia o to požiada, základná škola vyhotoví rozhodnutie o prijatí v písomnej

forme a bez zbytočného odkladu ho odošle zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia;

ak sa postupuje podľa odseku 3, základná škola ho vyhotoví najskôr po potvrdení prijatia.

Základná škola odošle neprijatému uchádzačovi rozhodnutie o neprijatí do piatich pracovných

dní od jeho vydania.

(3)

Ak vzor prihlášky na vzdelávanie v základnej škole neumožňuje vyznačiť poradie základných

škôl podľa záujmu, zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia potvrdí vybranej základnej

škole prijatie na základné vzdelávanie do troch pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia

o prijatí. Ostatné rozhodnutia o prijatí, ktoré sa vzťahujú na základné školy uvedené

v prihláške na vzdelávanie v základnej škole, strácajú platnosť.

(4)

Ak vzor prihlášky na vzdelávanie v základnej škole umožňuje vyznačiť poradie základných

škôl podľa záujmu, zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia v nej vyznačí poradie.

Vyhodnotenie poradia a jeho oznámenie príslušnej základnej škole sa vykoná prostredníctvom

centrálneho registra. Spôsob vyhodnotenia poradia určí riaditeľ školy v súlade s osobitným

predpisom.

47

)

(5)

Do prvého ročníka základnej školy sa prijíma dieťa, ktoré dovŕšilo šiesty rok veku

a dosiahlo školskú spôsobilosť.

(6)

Ak nemožno umiestniť dieťa do základnej školy, jej riaditeľ informuje zákonného zástupcu

alebo zástupcu zariadenia a príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve, ktorý

po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o neprijatí dieťaťa do školy určí školu,

v ktorej bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku, alebo zabezpečí inú formu jeho

vzdelávania podľa tohto zákona.

(7)

Ministerstvo školstva sprístupní prostredníctvom centrálneho registra do 30. júna

zoznam detí prijatých na základné vzdelávanie obci, v ktorej majú trvalý pobyt.

§ 61

(1)

Ak ide o dieťa so zdravotným znevýhodnením alebo o dieťa s nadaním, k prihláške na

vzdelávanie v základnej škole sa prikladá správa z diagnostického vyšetrenia zariadenia

poradenstva a prevencie; ak je toto vyjadrenie v centrálnom registri, samostatná príloha

sa nevyžaduje a centrálny register túto skutočnosť oznámi prostredníctvom podregistra

prijímania na vzdelávanie zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia pri podávaní

prihlášky na vzdelávanie v základnej škole. Riaditeľ školy pred prijatím dieťaťa so

zdravotným znevýhodnením a dieťaťa s nadaním do školy so vzdelávacím programom pre

žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo so vzdelávacím programom zameraným na príslušné

nadanie poučí zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia o všetkých možnostiach

vzdelávania jeho dieťaťa.

(2)

Do základnej školy pri zdravotníckom zariadení prijíma riaditeľ školy žiaka, ktorý

nastúpil na liečbu, liečebný pobyt alebo ozdravný pobyt na základe písomného odporúčania

jeho ošetrujúceho lekára; rozsah výučby pre tohto žiaka určí riaditeľ školy po dohode

s lekárom.

(3)

Ak sa počas dochádzky žiaka do základnej školy so vzdelávacím programom pre žiakov

so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami zmení charakter potrieb žiaka alebo

jeho zaradenie nezodpovedá charakteru jeho potrieb, základná škola po vyjadrení príslušného

zariadenia poradenstva a prevencie odporučí zákonnému zástupcovi žiaka podať návrh

na prijatie žiaka do inej školy, prípadne na základe žiadosti zákonného zástupcu rozhodne

o oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy. Ak zákonný zástupca nekoná v

záujme dieťaťa, riaditeľ školy postupuje podľa

§ 29 ods. 13.

Tretí oddiel

Prijímanie na vzdelávanie v stredných školách

§ 62

Predpoklady prijatia na vzdelávanie

(1)

Do prvého ročníka štvorročného vzdelávacieho programu v gymnáziách môže byť prijatý

uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa

§ 16 ods. 3 písm. b)

a splnil podmienky prijímacieho konania.

(2)

Do prvého ročníka osemročného vzdelávacieho programu v gymnáziách alebo osemročného

vzdelávacieho programu v konzervatóriu môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal primárne

vzdelanie podľa

§ 16 ods. 3 písm. a)

a úspešne ukončil piaty ročník základnej školy v príslušnom školskom roku a splnil

podmienky prijímacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Do prvého ročníka päťročného vzdelávacieho programu bilingválneho vzdelávania môže

byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa

§ 16 ods. 3 písm. b)

a splnil podmienky prijímacieho konania.

(4)

Do prvého ročníka vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania

môže byť prijatý uchádzač, ktorý navštevoval najmenej deväť rokov základnú školu a

neukončil vzdelávací program základnej školy alebo na základe vyjadrenia zariadenia

poradenstva a prevencie uchádzač s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia, ktorý získal

najmenej primárne vzdelanie. Riaditeľ príslušnej strednej školy môže uchádzača s ľahkým

stupňom mentálneho postihnutia prijať, ak v príslušnej strednej škole pôsobí školský

podporný tím; na tento účel sa za člena školského podporného tímu nepovažuje kariérový

poradca.

(5)

Do prvého ročníka vzdelávacieho programu stredného odborného vzdelávania môže byť

prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa

§ 16 ods. 3 písm. b)

a splnil podmienky prijímacieho konania.

(6)

Do prvého ročníka vzdelávacieho programu úplného stredného odborného vzdelávania

môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa

§ 16 ods. 3 písm. b)

a splnil podmienky prijímacieho konania.

(7)

Do prvého ročníka vzdelávacieho programu v strednej športovej škole môže byť prijatý

uchádzač, ktorý spĺňa podmienky podľa odsekov 1 a 5 alebo odseku 6 podľa druhu vzdelávacieho

programu a po preukázaní športového nadania podľa

§ 105

.

(8)

Do prvého ročníka šesťročného vzdelávacieho programu vyššieho odborného vzdelávania

v konzervatóriu môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa

§ 16 ods. 3 písm. b)

a splnil podmienky prijímacieho konania.

(9)

Do prvého ročníka nadstavbového štúdia môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal stredné

odborné vzdelanie podľa

§ 16 ods. 4 písm. b)

a splnil podmienky prijímacieho konania.

(10)

Do prvého ročníka vzdelávacieho programu pomaturitného kvalifikačného štúdia môže

byť prijatý uchádzač, ktorý získal úplné stredné všeobecné vzdelanie podľa

§ 16 ods. 4 písm. c)

a splnil podmienky prijímacieho konania alebo úplné stredné odborné vzdelanie podľa

§ 16 ods. 4 písm. d)

a splnil podmienky prijímacieho konania.

(11)

Do prvého ročníka vzdelávacieho programu vyššieho odborného vzdelávania v strednej

odbornej škole alebo v škole umeleckého priemyslu môže byť prijatý uchádzač, ktorý

získal úplné stredné všeobecné vzdelanie podľa

§ 16 ods. 4 písm. c)

a splnil podmienky prijímacieho konania alebo úplné stredné odborné vzdelanie podľa

§ 16 ods. 4 písm. d)

a splnil podmienky prijímacieho konania.

(12)

Podmienkou prijatia uchádzača na vzdelávanie je, že uchádzač nie je žiakom inej strednej

školy.

(13)

Predpokladom prijatia na zdravotnícke študijné odbory vzdelávania je splnenie kritérií

na zdravotnú spôsobilosť, ktoré ustanoví ministerstvo zdravotníctva všeobecne záväzným

právnym predpisom.

(14)

Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom zoznam študijných

odborov a učebných odborov, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností,

zručností alebo nadania.

(15)

Na vzdelávanie v škole, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v cudzom jazyku

na základe medzinárodnej dohody, môže byť prijatý uchádzač v súlade s podmienkami

a pravidlami prijímacieho konania podľa medzinárodnej dohody. Ak medzinárodná dohoda

podmienky prijímacieho konania neobsahuje, žiak sa prijíma podľa odseku 2 alebo odseku

3. Na vzdelávanie v medzinárodnom programe môže byť prijatý uchádzač v súlade s podmienkami

a pravidlami prijímacieho konania medzinárodného programu. Ak medzinárodný program

podmienky prijatia neobsahuje, žiak sa prijíma podľa odseku 1 alebo odseku 2.

§ 63

Prihlášky na vzdelávanie

(1)

Uchádzač alebo zákonný zástupca neplnoletého uchádzača môže podať prihlášku na vzdelávanie,

v ktorej uvedie podľa záujmu v poradí najviac dva odbory vzdelávania, ktoré nevyžadujú

overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, a najviac dva odbory vzdelávania,

ktoré vyžadujú overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania a ďalšiu prihlášku

na vzdelávanie podľa

§ 66

ods. 8; vybrané odbory vzdelávania môžu byť aj na tej istej škole. Prihláška na vzdelávanie

a ďalšia prihláška na vzdelávanie podľa

§ 66

ods. 8 sa podáva na formulári podľa vzoru schváleného a zverejneného ministerstvom

školstva.

(2)

Uchádzač alebo zákonný zástupca neplnoletého uchádzača podáva prihlášku na vzdelávanie

riaditeľovi základnej školy, ktorú žiak navštevuje do 20. februára. Na prihláške uvedie

termín prijímacej skúšky. Riaditeľ základnej školy odošle prihlášku na strednú školu

a)

do 28. februára, ak ide o odbor vzdelávania, ktorý vyžaduje overenie špeciálnych

schopností, zručností alebo nadania,

b)

do 20. apríla, ak ide o ostatné odbory vzdelávania.

(3)

Uchádzač, ktorý nie je žiakom základnej školy, podáva prihlášku priamo na strednú

školu v termíne podľa odseku 2. Jeho prospech uvedený v prihláške potvrdzuje základná

škola, ktorú navštevoval. Ak to nie je možné, k prihláške pripojí svoje vysvedčenia

zo základnej školy alebo ich úradne osvedčené kópie.

(4)

Termín podľa odseku 2 sa nevzťahuje na uchádzača, ktorý je mladistvým odsúdeným vo

výkone trestu odňatia slobody.

(5)

Ak vzor prihlášky na vzdelávanie v strednej škole neumožňuje vyznačiť poradie odborov

vzdelávania podľa záujmu, zákonný zástupca, zástupca zariadenia alebo plnoletý uchádzač

potvrdí vybranej strednej škole prijatie na vzdelávanie do troch pracovných dní odo

dňa doručenia rozhodnutia o prijatí. Ostatné rozhodnutia o prijatí, ktoré sa vzťahujú

na školy a odbory vzdelávania uvedené v prihláške na vzdelávanie, strácajú platnosť.

(6)

Ak vzor prihlášky na vzdelávanie v strednej škole umožňuje vyznačiť poradie odborov

vzdelávania podľa záujmu, zákonný zástupca, zástupca zariadenia alebo plnoletý uchádzač

v nej vyznačí poradie. Vyhodnotenie poradia a jeho oznámenie príslušnej strednej škole

sa vykoná prostredníctvom centrálneho registra. Spôsob vyhodnotenia poradia určí riaditeľ

školy.

(7)

Uchádzač so zdravotným znevýhodnením pripojí k prihláške na vzdelávanie vyjadrenie

lekára so špecializáciou všeobecné lekárstvo o zdravotnej spôsobilosti študovať zvolený

odbor vzdelávania, ak ide o odbor vzdelávania, v ktorom sa vyžaduje zdravotná spôsobilosť.

(8)

Uchádzač so zdravotným znevýhodnením a uchádzač s nadaním pripojí k prihláške na

vzdelávanie vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie na účel podporného opatrenia,

z ktorého vyplýva aktuálnosť potreby poskytovania príslušného podporného opatrenia,

ak chce požiadať o vykonanie prijímacej skúšky podľa upravených podmienok.

(9)

Uchádzač môže k prihláške pripojiť doklad o úspešnej účasti v predmetovej olympiáde

alebo v súťaži, ktorá súvisí s odborom alebo štúdiom, o ktoré sa uchádza.

(10)

Ak uchádzač podáva prihlášku na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore,

v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania,

pripojí k prihláške aj potvrdenie o odbornom vzdelávaní a príprave žiaka v systéme

duálneho vzdelávania vydané podľa osobitného predpisu.

47aa

)

(11)

Ak uchádzač podáva prihlášku na štúdium v strednej športovej škole, pripojí k prihláške

potvrdenie národného športového zväzu, že je uvedený v zozname talentovaných športovcov

podľa osobitného predpisu,

34a

)

a vyjadrenie lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore telovýchovné lekárstvo.

Organizácia prijímacieho konania

§ 64

(1)

Predmety, z ktorých pozostáva prijímacie konanie na prijímacích skúškach, a učebné

odbory a študijné odbory, v ktorých sa vyžaduje zdravotná spôsobilosť, určí ministerstvo

školstva a ministerstvo zdravotníctva s prihliadnutím na návrhy riaditeľov stredných

škôl tak, aby boli pre jednotlivé odbory vzdelávania rovnaké; zverejnia ich do 15.

októbra školského roka, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa uskutočňuje prijímacie

konanie.

(2)

Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy a v rade školy predloží

zriaďovateľovi školy najneskôr do 15. júna návrh počtu žiakov prvého ročníka pre prijímacie

konanie v nasledujúcom školskom roku v členení na jednotlivé študijné odbory alebo

jednotlivé učebné odbory. Zriaďovateľ strednej školy

47a

)

predloží návrhy podľa prvej vety do 30. júna samosprávnemu kraju, do ktorého územnej

pôsobnosti stredná škola patrí.

(3)

Orgán miestnej štátnej správy v školstve rozhodne do 30. septembra o počte tried

prvého ročníka v stredných školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími

potrebami a v študijných odboroch, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje

v cudzom jazyku na základe medzinárodnej dohody pre prijímacie konanie pre nasledujúci

školský rok.

(4)

Počet žiakov prvého ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúce

prijímacie konanie nesmie prekročiť päť percent z celkového počtu žiakov z daného

populačného ročníka v príslušnom školskom roku. Ministerstvo školstva určuje každoročne

násobok piatich percent žiakov z daného populačného ročníka každého samosprávneho

kraja, podľa ktorého do 15. septembra určí pre každý samosprávny kraj najvyšší počet

žiakov prvého ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúci

školský rok. Ministerstvo školstva určuje násobok podľa kritéria uvedeného v odseku

8 písm. a).

(5)

Zriaďovateľ gymnázia s osemročným vzdelávacím programom doručí ministerstvu školstva

návrh počtu žiakov prvého ročníka pre nasledujúci školský rok do 30. septembra; na

návrh alebo na zmenu návrhu, ktoré boli doručené po lehote, sa neprihliada. Ministerstvo

školstva na základe kritérií podľa odseku 8 a po prerokovaní s príslušným samosprávnym

krajom vypracuje návrh počtu žiakov pre jednotlivé gymnáziá s osemročným vzdelávacím

programom v jeho územnej pôsobnosti; o prerokovaní vyhotoví písomný záznam. Samosprávny

kraj zverejní do 31. októbra návrh rozpisu na svojom webovom sídle.

(6)

Zriaďovateľ môže podať samosprávnemu kraju odôvodnené námietky voči návrhu rozpisu

do siedmich pracovných dní odo dňa jeho zverejnenia; na námietky doručené po lehote

sa neprihliada. Samosprávny kraj prerokuje so zriaďovateľom návrh rozpisu a vytvorí

o ňom písomný záznam. Samosprávny kraj zašle ministerstvu školstva na schválenie upravený

rozpis do 15. novembra; ak je zriaďovateľom samosprávny kraj odôvodnené námietky podáva

súčasne so zaslaním upraveného rozpisu.

(7)

Rozpis počtu žiakov pre jednotlivé gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom pre

nasledujúci školský rok v územnej pôsobnosti samosprávneho kraja schválený ministrom

školstva zverejní ministerstvo školstva do 30. novembra na svojom webovom sídle.

(8)

Počet žiakov prvého ročníka príslušného gymnázia s osemročným vzdelávacím programom

sa určuje podľa

a)

predbežného záujmu zákonných zástupcov žiakov z daného populačného ročníka,

b)

udržateľnosti počtu žiakov v piatom ročníku až ôsmom ročníku tried príslušného gymnázia,

c)

počtu žiakov prvého ročníka príslušného gymnázia k 15. septembru v predchádzajúcom

školskom roku,

d)

výsledkov hodnotenia externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti

maturitnej skúšky s dôrazom na nadpriemerné výsledky,

e)

výsledkov z celoštátnych kôl súťaží alebo predmetových olympiád a výsledkov medzinárodných

kôl súťaží alebo predmetových olympiád s dôrazom na nadpriemerné výsledky,

f)

účasti žiakov príslušného gymnázia v medzinárodných projektoch alebo v medzinárodných

programoch,

g)

zamerania školského vzdelávacieho programu príslušného gymnázia alebo školského vzdelávacieho

programu tried príslušného gymnázia na rozvoj nadania žiakov, špecifických zručností

alebo schopností žiakov.

§ 65

(1)

Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy, po vyjadrení rady

školy a so súhlasom zriaďovateľa určí počet žiakov, ktorých možno prijať do tried

prvého ročníka a termíny konania prijímacích skúšok. Ak ide o strednú odbornú školu,

v ktorej sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania,

v rámci počtu žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka, riaditeľ strednej

odbornej školy určí samostatne aj počet žiakov, ktorých možno prijať do študijného

odboru alebo do učebného odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje

v systéme duálneho vzdelávania. Riaditeľ strednej školy zverejní údaje podľa prvej

vety a druhej vety do 7. februára na webovom sídle školy.

(2)

Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy určí formu prijímacej

skúšky podľa

§ 66 ods. 1

a ak ide o overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, určí aj obsah

a rozsah prijímacej skúšky. Určí jednotné kritériá na úspešné vykonanie skúšky a ostatné

podmienky prijatia na štúdium pre termíny prijímacieho konania podľa

§ 66 ods. 7.

Riaditeľ strednej školy je povinný tieto podmienky zverejniť najneskôr do 30. novembra

školského roka, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa uskutočňuje prijímacie

konanie; pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa forma prijímacej skúšky určí s

prihliadnutím na ich zdravotné znevýhodnenie.

(3)

Ak ide o prijímanie do študijného odboru alebo do učebného odboru, v ktorom sa odborné

vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, formu prijímacej

skúšky, obsah a rozsah podľa vzdelávacích štandardov štátneho vzdelávacieho programu

odboru vzdelávania v základnej škole, jednotné kritériá na úspešné vykonanie skúšky

a ostatné podmienky prijatia na štúdium pre termíny prijímacieho konania podľa

§ 66 ods. 7

určí riaditeľ strednej odbornej školy spolu so zamestnávateľom, u ktorého sa žiak

bude pripravovať, po prerokovaní v pedagogickej rade školy. Riaditeľ strednej školy

je povinný tieto podmienky zverejniť najneskôr do 30. novembra školského roka, v ktorom

sa koná prijímacia skúška; pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa forma prijímacej

skúšky určí s prihliadnutím na ich zdravotné znevýhodnenie. Ak došlo k zapísaniu strednej

školy alebo odboru vzdelávania do registra škôl a školských zariadení alebo k uzatvoreniu

zmluvy o duálnom vzdelávaní medzi strednou odbornou školou a zamestnávateľom po ustanovenom

termíne, riaditeľ strednej školy zverejní podmienky prijímacieho konania najneskôr

do 30 dní od rozhodujúcej skutočnosti.

(4)

Riaditeľ strednej odbornej školy môže po prerokovaní v pedagogickej rade školy určiť

kritériá na prijatie uchádzačov bez prijímacej skúšky alebo jej časti do prvého ročníka

vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania a do prvého ročníka

vzdelávacieho programu stredného odborného vzdelávania, ak tento zákon neustanovuje

inak. Ak ide o prijímanie do učebného odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava

poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, tieto kritériá určí riaditeľ strednej odbornej

školy aj spolu so zamestnávateľom, u ktorého sa žiak bude pripravovať.

(5)

Kritériá podľa odseku 4 oznámi riaditeľ školy do 30. novembra školského roka, v ktorom

sa uskutočňuje prijímacie konanie.

(6)

Riaditeľ strednej školy odošle informáciu o splnení podmienok na prijatie bez prijímacej

skúšky podľa odseku 4 najneskôr 7 dní pred termínom konania prijímacích skúšok. Stredná

odborná škola prijíma samostatne

a)

uchádzačov, ktorí boli prijatí na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore,

v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania

a

b)

ostatných uchádzačov.

(7)

Do odborov vzdelávania, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností

alebo nadania, sa prijímajú uchádzači po ich overení; na tanečné konzervatórium a

strednú športovú školu aj po overení zdravotnej spôsobilosti.

(8)

Do osemročného vzdelávacieho programu študijného odboru v gymnáziu možno prijať uchádzača

len do prvého ročníka. Ustanovenia tohto zákona o prijímaní žiakov do vyšších ročníkov

stredných škôl sa na osemročné vzdelávacie programy gymnázií nevzťahujú.

§ 66

Prijímacia skúška

(1)

Prijímacia skúška sa môže vykonávať ako

a)

jednotná prijímacia skúška,

b)

overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania alebo

c)

kombinácia podľa písmen a) a b).

(2)

Jednotnú prijímaciu skúšku zadáva a vyhodnocuje organizácia zriadená ministerstvom

školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania.

(3)

Jednotná prijímacia skúška pozostáva z overenia vedomostí zo slovenského jazyka a

literatúry alebo slovenského jazyka a slovenskej literatúry a z ďalších predmetov,

ktoré určuje a na svojom webovom sídle zverejňuje ministerstvo školstva, podľa vzdelávacích

štandardov štátneho vzdelávacieho programu pre základné vzdelávanie.

(4)

Cudzinec, ktorý sa v Slovenskej republike vzdelával v základnej škole najmenej v

šiestom ročníku až deviatom ročníku, môže namiesto jednotnej prijímacej skúšky zo

slovenského jazyka a literatúry vykonať jazykovú skúšku zo štátneho jazyka na úrovni

A2 podľa referenčného rámca, ktorú zabezpečuje organizácia zriadená ministerstvom

školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania.

(5)

Uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie v základnej škole s vyučovacím jazykom

národnostnej menšiny, koná jednotnú prijímaciu skúšku v strednej škole, ktorá nie

je školou s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny,

a)

zo slovenského jazyka a literatúry v rozsahu učiva určeného štátnym vzdelávacím programom

pre základné vzdelávanie,

b)

z ďalšieho predmetu v jazyku, v akom si ho v základnej škole osvojoval, ak zákonný

zástupca, zástupca zariadenia alebo plnoletý uchádzač túto požiadavku uvedie v prihláške

na vzdelávanie v strednej škole.

(6)

Uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie v základnej škole, ktorá nie je základnou

školou s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, koná jednotnú prijímaciu skúšku

v škole s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny podľa odseku 3. Z ďalšieho predmetu

koná jednotnú prijímaciu skúšku v jazyku, v akom si ho na základnej škole osvojoval,

ak zákonný zástupca, zástupca zariadenia alebo plnoletý uchádzač túto požiadavku uvedie

v prihláške na vzdelávanie v strednej škole.

(7)

Termíny konania prijímacej skúšky určuje a zverejňuje ministerstvo školstva na svojom

webovom sídle do 15. októbra školského roka, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom

sa uskutočňuje prijímacie konanie.

(8)

Riaditeľ strednej školy po prerokovaní pedagogickou radou určí, či sa v škole vykoná

prijímacia skúška v ďalšom termíne na nenaplnený počet miest pre žiakov, ktorých možno

prijať do tried prvého ročníka; to neplatí, ak ide o strednú školu s osemročným vzdelávacím

programom. Túto informáciu zverejní do 6. júna. Prijímacia skúška sa koná v treťom

úplnom júnovom týždni v utorok a z organizačných dôvodov sa môže skončiť v stredu.

(9)

Stredná škola pozve uchádzačov na prijímaciu skúšku najneskôr päť pracovných dní

pred termínom jej konania.

(10)

Uchádzačovi, ktorý sa zo závažných dôvodov nemôže zúčastniť na prijímacej skúške

v riadnom termíne, určí riaditeľ strednej školy náhradný termín najneskôr v poslednom

týždni mesiaca august. Dôvod neúčasti oznámi zákonný zástupca, zástupca zariadenia

alebo plnoletý uchádzač riaditeľovi strednej školy najneskôr v deň konania prijímacej

skúšky a riaditeľ strednej školy postupuje podľa osobitného predpisu.

47ab

)

(11)

Výsledok prijímacej skúšky do prvého ročníka strednej školy sa vzťahuje na školský

rok, na ktorý sa prijímacia skúška vykonala.

(12)

Ak vzor prihlášky na vzdelávanie v strednej škole neumožňuje vyznačiť poradie odborov

vzdelávania podľa záujmu, uchádzač bol prijatý na vzdelávanie v odbore vzdelávania,

v ktorom sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, a zákonný

zástupca, zástupca zariadenia alebo plnoletý uchádzač potvrdí strednej škole prijatie,

pre odbory vzdelávania, v ktorých sa nevyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností

alebo nadania, sa na prihlášku na vzdelávanie neprihliada.

(13)

Ak vzor prihlášky na vzdelávanie v strednej škole umožňuje vyznačiť poradie odborov

vzdelávania podľa záujmu a uchádzač sa v prijímacom konaní na odbory vzdelávania,

v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, umiestnil

v poradí v rámci najvyššieho počtu žiakov zverejneného ministerstvom školstva a tieto

odbory vzdelávania vyznačil na prihláške vyššie v poradí podľa záujmu ako ostatné

odbory vzdelávania, na ostatné odbory vzdelávania uvedené v prihláške sa neprihliada.

(14)

Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o

organizácii prijímacej skúšky, rozsahu, hodnotení a forme prijímacej skúšky.

Rozhodovanie o prijatí

§ 67

(1)

O prijatí uchádzača na strednú školu rozhodne stredná škola na základe výsledkov

prijímacieho konania. Na zabezpečenie prípravy, priebehu a spracovania výsledkov prijímacích

skúšok a na posúdenie študijných predpokladov uchádzačov riaditeľ zriaďuje prijímaciu

komisiu ako svoj poradný orgán.

(2)

Stredná škola pri rozhodovaní o prijatí prihliada aj na zdravotnú spôsobilosť na

štúdium vo zvolenom odbore vzdelávania a na výkon povolania.

(3)

Riaditeľ strednej školy prednostne prijme uchádzača, ktorý má zmenenú pracovnú schopnosť,

pred uchádzačmi, ktorí dosiahli rovnaký výsledok prijímacieho konania; to neplatí,

ak ide o strednú športovú školu.

(4)

Riaditeľ strednej odbornej školy na základe výsledkov prijímacieho konania prijíma

samostatne

a)

uchádzačov, ktorí boli prijatí na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore,

v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania

a

b)

ostatných uchádzačov.

(5)

Stredná škola pri rozhodovaní o prijatí zohľadní, že uchádzač je úspešným riešiteľom

predmetovej olympiády alebo víťazom súťaže, ktorá súvisí s odborom vzdelávania, o

ktorý sa uchádza.

§ 68

(1)

Riaditeľ strednej školy zverejní na verejne prístupnom mieste strednej školy, na

webovom sídle strednej školy a na webovom sídle určenom ministerstvom školstva zoznam

uchádzačov podľa výsledkov prijímacieho konania v termíne určenom a zverejnenom ministerstvom

školstva; ministerstvo školstva určí tento termín tak, aby bol najskôr tri dni odo

dňa konania druhého termínu konania prijímacej skúšky. Ak ide o strednú odbornú školu,

v ktorej sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania,

riaditeľ strednej odbornej školy zverejní samostatne zoznam uchádzačov o štúdium v

študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava

poskytuje v systéme duálneho vzdelávania a zoznam ostatných uchádzačov. Zoznam obsahuje

poradie uchádzačov s vopred prideleným číselným kódom

11

)

zoradených podľa celkového počtu bodov získaných pri prijímacom konaní, informáciu,

či uchádzač vykonal prijímaciu skúšku úspešne alebo neúspešne, informáciu, či uchádzač

bol prijatý alebo neprijatý, a nenaplnený počet miest pre žiakov, ktorých možno prijať

do tried prvého ročníka príslušného odboru vzdelávania.

(2)

Stredná škola odošle neprijatému uchádzačovi rozhodnutie o neprijatí najneskôr v

termíne podľa odseku 1. Ak stredná škola rozhodne o prijatí uchádzača, informácia

o jeho prijatí v zozname podľa

odseku 1

sa považuje za rozhodnutie o prijatí a deň zverejnenia zoznamu sa považuje za deň

doručenia rozhodnutia o prijatí. Ak zákonný zástupca, zástupca zariadenia alebo plnoletý

uchádzač o to požiada, stredná škola vyhotoví rozhodnutie o prijatí v písomnej forme

a bez zbytočného odkladu ho odošle zákonnému zástupcovi, zástupcovi zariadenia alebo

plnoletému uchádzačovi; ak sa postupuje podľa

§ 66 ods. 12

, stredná škola ho vyhotoví najskôr po potvrdení prijatia.

(3)

Proti rozhodnutiu strednej školy o neprijatí sa môže uchádzač alebo zákonný zástupca

neplnoletého uchádzača odvolať v lehote do piatich dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

(4)

Riaditeľ strednej školy umožní na základe žiadosti nazrieť do písomných alebo iných

prác uchádzača uchádzačovi, jeho zákonnému zástupcovi alebo pedagogickému zamestnancovi,

ktorý vzdelával uchádzača v predmete prijímacej skúšky na základnej škole.

(5)

Uchádzač, ktorý na základe výsledkov prijímacej skúšky nebol prijatý na vzdelávanie

v odbore vzdelávania uvedenom v prihláške na vzdelávanie len z dôvodu naplnenia počtu

miest pre žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka, môže byť v príslušnej

strednej škole prijatý na vzdelávanie v odbore vzdelávania z rovnakej skupiny, ktorý

nebol uvedený v prihláške na vzdelávanie, na nenaplnený počet miest, ak podal proti

rozhodnutiu o neprijatí odvolanie a forma, obsah a rozsah prijímacej skúšky na vzdelávanie

v tomto odbore vzdelávania sú rovnaké ako forma, obsah a rozsah absolvovanej prijímacej

skúšky.

(6)

Uchádzač, ktorý na základe výsledkov prijímacej skúšky nebol prijatý na vzdelávanie

v odbore vzdelávania uvedenom v prihláške na vzdelávanie len z dôvodu naplnenia počtu

miest pre žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka, môže byť v príslušnej

strednej škole prijatý na vzdelávanie v tomto odbore vzdelávania, ak sa po potvrdení

prijatia prijatých uchádzačov uvoľní miesto. O prijatí na vzdelávanie podľa prvej

vety rozhoduje stredná škola z vlastného podnetu, a to podľa poradia v zozname podľa

odseku 1.

§ 69

Prijímanie na externú formu štúdia, kombinovanú formu štúdia a na nadväzujúce formy

odborného vzdelávania a prípravy v stredných školách

(1)

O počte tried prvého ročníka externej formy štúdia alebo kombinovanej formy štúdia

v stredných školách a o počte žiakov v týchto triedach rozhodne škola po dohode so

zriaďovateľom každoročne do 30. apríla.

(2)

O počte žiakov v triedach dennej formy štúdia nadväzujúcej formy odborného vzdelávania

a prípravy rozhodne škola so súhlasom zriaďovateľa každoročne do 30. apríla.

(3)

Prihlášku na štúdium podáva uchádzač riaditeľovi strednej školy, na ktorú sa hlási,

do 31. mája. Uchádzači, ktorí neboli prijatí na štúdium na vysokej škole, môžu podať

prihlášku do 31. júla. Ak uchádzač podáva prihlášku na štúdium v študijnom odbore

alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme

duálneho vzdelávania, pripojí k prihláške aj potvrdenie o odbornom vzdelávaní a príprave

žiaka v systéme duálneho vzdelávania.

(4)

Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy určí formu prijímacej

skúšky, obsah a rozsah prijímacej skúšky, kritériá na úspešné vykonanie skúšky a ostatné

podmienky prijatia na štúdium. Ak ide o prijímanie do študijného odboru alebo do učebného

odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania,

formu prijímacej skúšky, obsah a rozsah prijímacej skúšky, kritériá na úspešné vykonanie

skúšky a ostatné podmienky prijatia na štúdium určí riaditeľ strednej odbornej školy

spolu so zamestnávateľom, u ktorého sa žiak bude pripravovať, po prerokovaní v pedagogickej

rade školy. Tieto podmienky zverejní najneskôr mesiac pred prvým termínom prijímacích

skúšok.

(5)

Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy môže určiť kritériá

na prijatie uchádzačov bez prijímacej skúšky. Ak ide o prijímanie do študijného odboru

alebo do učebného odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme

duálneho vzdelávania, tieto kritériá určí riaditeľ strednej odbornej školy aj spolu

so zamestnávateľom, u ktorého sa žiak bude pripravovať.

(6)

Riaditeľ strednej školy pozve uchádzačov na prijímacie skúšky najneskôr desať dní

pred termínom konania prijímacích skúšok.

(7)

Prijímacia skúška sa koná v dvoch termínoch. Prvým termínom je posledný úplný júnový

týždeň a druhým termínom posledné dva úplné augustové týždne. Deň konania skúšky určí

riaditeľ strednej školy.

(8)

Overenie špeciálnych schopností, zručností a nadania uchádzačov, ak sa takéto overenie

vyžaduje, je súčasťou prijímacej skúšky.

(9)

Stredná škola rozhodne o prijatí uchádzača na štúdium na základe výsledkov prijímacieho

konania do troch dní odo dňa konania prijímacej skúšky. Pri tomto rozhodovaní berie

do úvahy aj zdravotnú spôsobilosť na štúdium vo zvolenom odbore vzdelávania a na výkon

povolania.

(10)

Riaditeľ strednej odbornej školy prijíma samostatne

a)

uchádzačov, ktorí boli prijatí na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore,

v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania

a

b)

ostatných uchádzačov.

§ 70

Prijímanie do vyšších ročníkov stredných škôl

(1)

Do vyššieho ročníka strednej školy možno prijať uchádzača, ktorý nie je žiakom inej

strednej školy, na základe jeho písomnej žiadosti alebo žiadosti zákonného zástupcu

neplnoletého uchádzača. Podmienkou prijatia je úspešné vykonanie prijímacej skúšky,

ktorej predmetom je znalosť učiva z nižších ročníkov príslušnej strednej školy určeného

vzdelávacím štandardom štátneho vzdelávacieho programu; ak ide o prijatie do strednej

športovej školy, podmienkou je aj predloženie potvrdenia národného športového zväzu,

že žiak je uvedený v zozname talentovaných športovcov podľa osobitného predpisu.

34a

)

(2)

Termín, obsah, rozsah a formu prijímacej skúšky určí riaditeľ strednej školy, na

ktorú sa uchádzač hlási.

(3)

Do vyššieho ročníka odboru vzdelávania v strednej škole, ktorých štúdium sa končí

maturitnou skúškou alebo absolventskou skúškou, a ktorý v nižších ročníkoch štúdia

poskytuje zároveň stredné odborné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie,

možno prijať absolventa nižšieho ročníka alebo uchádzača, ktorý úspešne vykonal záverečnú

skúšku, prípadne maturitnú skúšku a splnil ďalšie požiadavky, ktoré určil riaditeľ

strednej školy.

(4)

Odseky 1 až 3 sa nevzťahujú na prijímanie uchádzača, ktorý sa bude pripravovať v

systéme duálneho vzdelávania.

§ 71

(1)

Riaditeľ základnej školy poskytne orgánu miestnej štátnej správy v školstve a samosprávnemu

kraju v ich územnej pôsobnosti požadované údaje o záujme žiakov o štúdium na stredných

školách.

(2)

Riaditeľ strednej školy poskytne zriaďovateľovi a orgánu miestnej štátnej správy

v školstve v jeho územnej pôsobnosti aktuálne údaje o počte prihlásených žiakov, o

počte prijatých žiakov a počte voľných miest. Na požiadanie môže tieto údaje poskytnúť

aj riaditeľovi základnej školy alebo iným orgánom štátnej správy.

(3)

Žiakom, ktorí neboli ani po termíne prijímacej skúšky podľa

§ 66 ods. 8

prijatí na štúdium v žiadnej strednej škole, a žiakom, ktorí si po úspešnom skončení

deviateho ročníka základnej školy alebo základnej školy pre žiakov so špeciálnymi

výchovno-vzdelávacími potrebami nepodali prihlášku na štúdium do strednej školy a

nemajú splnenú povinnú školskú dochádzku, príslušný orgán miestnej štátnej správy

v školstve zabezpečí po prerokovaní so zákonným zástupcom žiaka, s príslušným riaditeľom

strednej školy a jeho zriaďovateľom plnenie povinnej školskej dochádzky v strednej

škole.

(4)

Zoznam škôl, v ktorých budú žiaci podľa odseku 3 plniť povinnú školskú dochádzku,

určí a zverejní najneskôr do 30. júna príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve

po prerokovaní s riaditeľmi príslušných stredných škôl a samosprávnym krajom.

(5)

Riaditeľ strednej školy požiada do 30. septembra riaditeľa príslušnej základnej školy

o poskytnutie kópie dokumentácie žiaka v rozsahu podľa § 35 ods. 6. Riaditeľ príslušnej

základnej školy kópiu dokumentácie poskytne do 15 dní od doručenia žiadosti riaditeľa

strednej školy.

ŠIESTA ČASŤ

UKONČOVANIE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA V STREDNÝCH ŠKOLÁCH

§ 72

Spôsoby ukončovania

Výchova a vzdelávanie v stredných školách môže byť ukončené

a)

záverečnou skúškou,

b)

maturitnou skúškou,

c)

absolventskou skúškou.

§ 73

Záverečná skúška

(1)

Cieľom záverečnej skúšky je overenie vedomostí a zručností žiakov v rozsahu učiva

určeného vzdelávacími štandardmi štátneho vzdelávacieho programu a overenie, ako sú

žiaci pripravení používať nadobudnuté kompetencie pri výkone povolaní a odborných

činností, na ktoré sa pripravujú.

(2)

Žiak môže konať záverečnú skúšku, ak úspešne ukončil posledný ročník vzdelávacieho

programu príslušného učebného odboru.

(3)

Záverečná skúška sa člení na teoretickú časť a praktickú časť. Praktická časť záverečnej

skúšky sa vykoná pred teoretickou časťou záverečnej skúšky. Praktická časť záverečnej

skúšky žiaka, ktorý sa pripravoval v systéme duálneho vzdelávania, sa koná na pracovisku

praktického vyučovania,

47b

)

ak sa stredná odborná škola a zamestnávateľ, u ktorého sa tento žiak pripravoval,

nedohodnú inak.

(4)

Záverečná skúška sa vykonáva vypracovaním jednotného zadania, ktoré zadáva príslušná

právnická osoba podľa osobitného predpisu.

47c

)

(5)

Záverečná skúška sa koná v riadnom skúšobnom období alebo v mimoriadnom skúšobnom

období. Termíny riadneho skúšobného obdobia a termíny mimoriadneho skúšobného obdobia

určuje a zverejňuje ministerstvo školstva na svojom webovom sídle do 30. septembra.

(6)

Pred začiatkom konania záverečnej skúšky sa žiak tri po sebe nasledujúce vyučovacie

dni nezúčastňuje na vyučovaní. Tieto dni sú určené na prípravu žiaka na záverečnú

skúšku.

§ 74

Maturitná skúška

(1)

Cieľom maturitnej skúšky je overenie vedomostí a zručností žiakov v rozsahu učiva

určeného katalógom cieľových požiadaviek a overenie toho, ako sú žiaci pripravení

používať získané kompetencie v ďalšom štúdiu alebo pri výkone povolaní a odborných

činností, na ktoré sa pripravujú.

(2)

Maturitná skúška v strednej odbornej škole, konzervatóriu, strednej športovej škole

a škole umeleckého priemyslu pozostáva z teoretickej časti maturitnej skúšky a odbornej

zložky maturitnej skúšky. Odborná zložka maturitnej skúšky sa člení na teoretickú

časť odbornej zložky maturitnej skúšky a praktickú časť odbornej zložky maturitnej

skúšky. Cieľom odbornej zložky maturitnej skúšky je overenie vedomostí a zručností

v rozsahu učiva odborných vyučovacích predmetov určených vzdelávacími štandardmi.

V nadstavbovom štúdiu sa v odbornej zložke maturitnej skúšky zohľadňuje nadväznosť

na príslušný učebný odbor.

(3)

Maturitná skúška z jednotlivých predmetov môže pozostávať z externej časti a internej

časti.

(4)

Žiak môže vykonať internú časť maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy a praktickej

časti odbornej zložky maturitnej skúšky, ak úspešne ukončil príslušný ročník, v ktorom

sa ukončil rámcový učebný plán príslušného vyučovacieho predmetu v školskom vzdelávacom

programe a vykonal externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej

skúšky a praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky. V zdravotníckych odboroch

vzdelávania môže žiak vykonať praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky až

po ukončení posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania.

(5)

Žiak môže konať maturitnú skúšku len z vyučovacích predmetov okrem výchovných vyučovacích

predmetov, najmä hudobná výchova, výtvarná výchova, etická výchova, uvedených v učebnom

pláne školy, v ktorých sa vzdelával.

(6)

Maturitnú skúšku z cudzích jazykov a druhého vyučovacieho jazyka vykoná žiak podľa

úrovní jazykovej náročnosti referenčného rámca. Maturitnú skúšku z matematiky vykoná

žiak gymnázia, strednej odbornej školy alebo strednej priemyselnej školy v študijnom

odbore uvedenom v zozname, ktorý vydáva a na svojom webovom sídle zverejňuje ministerstvo

školstva.

(7)

Žiak môže dobrovoľne konať maturitnú skúšku aj z ďalších predmetov. Vykonaním dobrovoľnej

maturitnej skúšky sa rozumie aj absolvovanie len externej časti maturitnej skúšky,

internej časti maturitnej skúšky, jednej z foriem internej časti maturitnej skúšky

alebo ich kombinácie.

(8)

V školách alebo v triedach s bilingválnym vzdelávaním, v ktorých sa vzdelávanie riadi

medzinárodnou dohodou, sa maturitná skúška vykonáva podľa tejto dohody a podľa vykonávacieho

protokolu.

(9)

V školách alebo v triedach, v ktorých sa vyučuje podľa medzinárodných programov podľa

§ 7 ods. 6

, sa maturitná skúška vykonáva podľa pravidiel príslušného medzinárodného programu.

Maturitná skúška vykonaná podľa medzinárodného programu sa považuje za rovnocennú

s maturitnou skúškou podľa tohto zákona, ak súčasťou tejto maturitnej skúšky je aj

skúška zo slovenského jazyka a literatúry. Ak súčasťou maturitnej skúšky vykonanej

podľa medzinárodného programu nie je skúška zo slovenského jazyka a literatúry, žiak

vykoná maturitnú skúšku zo slovenského jazyka a literatúry podľa tohto zákona; maturitná

skúška vykonaná podľa medzinárodného programu spolu s maturitnou skúškou zo slovenského

jazyka a literatúry sa považuje za rovnocennú s maturitnou skúškou podľa tohto zákona.

(10)

Žiak podľa

§ 42 ods. 4

, žiak podľa

§ 42a ods. 6

, žiak podľa

§ 42b ods. 5

a žiak podľa

§ 44 ods. 8

vykoná maturitnú skúšku len z odbornej zložky maturitnej skúšky.

(11)

Praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky žiaka, ktorý sa pripravoval v systéme

duálneho vzdelávania, sa koná na pracovisku praktického vyučovania, ak sa stredná

odborná škola a zamestnávateľ, u ktorého sa tento žiak pripravoval, nedohodnú inak.

(12)

Fyzická osoba môže do troch rokov od úspešného absolvovania maturitnej skúšky vykonať

dodatočnú maturitnú skúšku z najviac dvoch ďalších predmetov, a to vykonaním externej

časti maturitnej skúšky, internej časti maturitnej skúšky, jednej z foriem internej

časti maturitnej skúšky alebo ich kombinácie.

§ 75

Prihlásenie žiaka na maturitnú skúšku

(1)

Žiak posledného ročníka príslušného vzdelávacieho programu študijného odboru v strednej

škole, štvrtého ročníka vzdelávacieho programu šesťročného študijného odboru v konzervatóriu

alebo štvrtého ročníka päťročného vzdelávacieho programu bilingválneho vzdelávania

do 30. septembra písomne oznámi riaditeľovi školy alebo poverenému pedagogickému zamestnancovi

predmety, ktoré si na maturitnú skúšku zvolil. Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími

potrebami oznámi aj spôsob vykonania maturitnej skúšky; ak sa žiakovi poskytuje podporné

opatrenie, predloží aj vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie na účel podporného

opatrenia, z ktorého vyplýva aktuálnosť potreby poskytovania príslušného podporného

opatrenia.

(2)

Žiak posledného ročníka príslušného vzdelávacieho programu študijného odboru v strednej

škole alebo štvrtého ročníka vzdelávacieho programu šesťročného študijného odboru

v konzervatóriu, ktorý dobrovoľne koná maturitnú skúšku z ďalšieho predmetu, do 30.

septembra písomne oznámi riaditeľovi školy alebo poverenému pedagogickému zamestnancovi

predmet, ktorý si na skúšku zvolil. Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

oznámi aj spôsob vykonania maturitnej skúšky z ďalšieho predmetu; ak sa žiakovi poskytuje

podporné opatrenie, predloží aj vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie na účel

podporného opatrenia, z ktorého vyplýva aktuálnosť potreby poskytovania príslušného

podporného opatrenia.

(3)

Zmenu predmetov, zmenu spôsobov vykonania maturitnej skúšky alebo dodatočné prihlásenie

podľa odsekov 1 a 2 žiak písomne oznámi riaditeľovi školy alebo poverenému pedagogickému

zamestnancovi najneskôr do 15. októbra; riaditeľ školy môže v osobitných prípadoch,

najmä ak ide o dlhodobý pobyt v zahraničí alebo zdravotný stav, povoliť iný termín,

najneskôr do 31. januára. Odhlásenie predmetov, z ktorých žiak koná maturitnú skúšku

dobrovoľne, žiak písomne oznámi riaditeľovi školy najneskôr do 15 dní pred termínom

príslušnej časti maturitnej skúšky.

(4)

Fyzická osoba môže požiadať o vykonanie dodatočnej maturitnej skúšky orgán miestnej

štátnej správy v školstve podľa trvalého pobytu fyzickej osoby do 30. septembra školského

roka, v ktorom má záujem dodatočnú maturitnú skúšku vykonať. Školu, v ktorej sa vykoná

dodatočná maturitná skúška, určuje orgán miestnej štátnej správy v školstve. Fyzická

osoba vykoná dodatočnú maturitnú skúšku v riadnom skúšobnom období. Dodatočnú maturitnú

skúšku nemožno vykonať v náhradnom termíne ani v opravnom termíne.

(5)

Žiak štvrtého ročníka päťročného vzdelávacieho programu alebo žiak piateho ročníka

päťročného vzdelávacieho programu bilingválneho vzdelávania v bilingválnom programe

podľa medzinárodnej dohody môže do 31. marca školského roka, v ktorom má vykonať maturitnú

skúšku z druhého vyučovacieho jazyka, písomne požiadať riaditeľa strednej školy o

uznanie skúšky na jazykovej úrovni C1 referenčného rámca, ak možnosť uznania skúšky

na tejto úrovni a druh certifikátu sú uvedené v medzinárodnej dohode na účel uznania

ústnej formy internej časti maturitnej skúšky z druhého vyučovacieho jazyka. Žiak

priloží k žiadosti doklad vyhotovený v štátnom jazyku alebo jeho overený preklad do

štátneho jazyka alebo potvrdenie príslušnej inštitúcie o úspešnom vykonaní skúšky

vyhotovené v štátnom jazyku alebo jeho overený preklad do štátneho jazyka; doklad

nesmie byť starší ako dva roky pred termínom príslušnej časti maturitnej skúšky.

§ 76

Externá časť maturitnej skúšky a interná časť maturitnej skúšky

(1)

Externú časť maturitnej skúšky tvorí test, ktorý zadáva a vyhodnocuje organizácia

zriadená ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania a hodnotenia

kvality výchovy a vzdelávania. Externá časť maturitnej skúšky sa vykonáva v rovnakom

čase na celom území Slovenskej republiky. Externá časť maturitnej skúšky sa môže vykonávať

aj elektronickou formou. Dozor pri vykonávaní externej časti maturitnej skúšky a kontrole

vyhodnotenia testov vykonáva pedagogický zamestnanec, ktorý nie je zamestnancom školy,

v ktorej sa externá časť maturitnej skúšky koná.

(2)

Písomnú formu internej časti maturitnej skúšky tvorí súbor tém alebo zadaní, ktoré

zadáva organizácia zriadená ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania

a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania. Písomná forma internej časti maturitnej

skúšky sa vykonáva v rovnakom čase na celom území Slovenskej republiky.

(3)

Pre žiaka, ktorý ukončuje štúdium podľa

§ 74 ods. 8

, nie je povinné vykonanie externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej

časti maturitnej skúšky podľa odsekov 1 a 2 z tých predmetov, ktorých formu maturitnej

skúšky osobitne upravuje medzinárodná dohoda.

(4)

Externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky z

predmetu cudzí jazyk podľa odsekov 1 a 2 vykoná žiak len z jedného cudzieho jazyka,

ktorý si určí pri prihlasovaní na maturitnú skúšku podľa

§ 75 ods. 1.

(5)

Ak sa externá časť maturitnej skúšky alebo písomná forma internej časti maturitnej

skúšky uskutočnila v rozpore s týmto zákonom, alebo ak sa nedodržala zásada rovnakého

zaobchádzania podľa osobitného predpisu,

48

)

minister školstva vyhlási konanie tejto maturitnej skúšky za neplatné. Nový termín

konania maturitnej skúšky vyhlási minister školstva.

(6)

Pred začiatkom konania internej časti maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy

podľa odseku 2 sa žiak päť po sebe nasledujúcich vyučovacích dní nezúčastňuje na vyučovaní.

Tieto dni sú určené na prípravu žiaka na maturitnú skúšku.

§ 77

Termíny konania maturitnej skúšky

(1)

Maturitná skúška sa koná v riadnom skúšobnom období alebo v mimoriadnom skúšobnom

období. Riadne skúšobné obdobie je v marci až v júni príslušného školského roka, mimoriadne

skúšobné obdobie je v apríli až v máji príslušného školského roka alebo v septembri,

alebo vo februári nasledujúceho školského roka.

(2)

Termín externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej

skúšky podľa

§ 76 ods. 1

a

2

určí ministerstvo školstva.

(3)

Termín internej časti maturitnej skúšky, okrem jej písomnej formy podľa

§ 76 ods. 2

, určí na návrh riaditeľa strednej školy príslušný orgán miestnej štátnej správy v

školstve.

(4)

Mimoriadne skúšobné obdobie slúži žiakom na vykonanie náhradnej maturitnej skúšky

alebo opravnej maturitnej skúšky. Náhradná maturitná skúška je určená pre žiaka, ktorý

úspešne ukončil posledný ročník štúdia najneskôr k 15. septembru, a pre žiaka podľa

§ 89 ods. 2

.

(5)

Náhradná maturitná skúška z externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej

časti maturitnej skúšky podľa

§ 76 ods. 1

a

2

sa koná v apríli až máji príslušného školského roka, v septembri nasledujúceho školského

roka alebo v riadnom skúšobnom období nasledujúceho školského roka. Opravný termín

maturitnej skúšky z externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti

maturitnej skúšky podľa

§ 76 ods. 1

a

2

sa koná v mimoriadnom skúšobnom období v septembri nasledujúceho školského roka alebo

v riadnom skúšobnom období nasledujúceho školského roka. Náhradná maturitná skúška

a opravná maturitná skúška z internej časti maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy

podľa

§ 76 ods. 2

sa koná v septembri alebo vo februári nasledujúceho školského roka.

(6)

Žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa

§ 24 ods. 2 písm. a)

a na základe odporúčania pediatra maturitnú skúšku koná v domácom prostredí, vykoná

a)

externú časť maturitnej skúšky a internú časť maturitnej skúšky v mimoriadnom skúšobnom

období v apríli až máji príslušného školského roka,

b)

náhradnú skúšku externej časti maturitnej skúšky a internej časti maturitnej skúšky

v mimoriadnom skúšobnom období v septembri nasledujúceho školského roka,

c)

externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky v

opravnom termíne v mimoriadnom skúšobnom období v septembri nasledujúceho školského

roka,

d)

náhradnú maturitnú skúšku a opravnú maturitnú skúšku z internej časti maturitnej

skúšky okrem jej písomnej formy v septembri nasledujúceho školského roka alebo vo

februári nasledujúceho školského roka.

(7)

Deň konania náhradnej maturitnej skúšky a deň konania opravnej maturitnej skúšky

externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky

podľa

§ 76 ods. 1

a

2

určí ministerstvo školstva.

(8)

Na náhradnú maturitnú skúšku podľa odseku 5, ktorá sa koná v septembri nasledujúceho

školského roka a opravnú maturitnú skúšku externej časti maturitnej skúšky a písomnej

formy internej časti maturitnej skúšky podľa odsekov 1 a 5 sa žiak prihlási riaditeľovi

školy do 30. júna, ak sa opravná skúška koná v septembri nasledujúceho školského roka,

alebo do 30. septembra nasledujúceho školského roka, ak sa opravná skúška koná v riadnom

skúšobnom období nasledujúceho školského roka. Na opravnú skúšku niektorej časti alebo

formy maturitnej skúšky sa môže žiak prihlásiť až po vykonaní ústnej formy internej

časti maturitnej skúšky.

(9)

Miesto konania náhradnej maturitnej skúšky a opravnej maturitnej skúšky externej

časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa odsekov

1 a 5 určí žiakovi príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve do 30 dní pred

konaním maturitnej skúšky.

§ 79

Absolventská skúška

(1)

Žiak môže konať absolventskú skúšku, ak úspešne ukončil posledný ročník štúdia.

(2)

Absolventská skúška je komplexná odborná skúška, ktorou sa overuje úroveň špecifických

vedomostí a zručností žiaka zameraných na výkon konkrétnych pracovných činností. Skúškou

sa môže overiť aj úroveň umeleckých a pedagogicko-umeleckých činností. Absolventská

skúška obsahuje

a)

na konzervatóriu absolventské výkony z profilových predmetov, absolventskú písomnú

prácu a jej obhajobu a súbornú skúšku z pedagogickej prípravy alebo súborné skúšky

z pedagogickej prípravy,

b)

na tanečnom konzervatóriu absolventský výkon z profilového predmetu a súbornú skúšku

z pedagogickej prípravy,

c)

na škole umeleckého priemyslu praktickú skúšku vrátane obhajoby absolventskej písomnej

práce, teoretickú skúšku z odborných predmetov podľa charakteru príslušného študijného

odboru; súčasťou absolventskej skúšky môže byť aj súborná skúška z pedagogickej prípravy,

d)

na strednej zdravotníckej škole komplexnú teoreticko-praktickú skúšku z príslušného

študijného odboru, absolventskú písomnú prácu a jej obhajobu,

e)

na ostatných stredných odborných školách písomnú absolventskú prácu, jej obhajobu

a komplexnú skúšku z odborných predmetov.

(3)

Absolventská skúška sa koná v riadnom skúšobnom období alebo v mimoriadnom skúšobnom

období. Termíny riadneho skúšobného obdobia a termíny mimoriadneho skúšobného obdobia

určuje a zverejňuje ministerstvo školstva na svojom webovom sídle.

Maturitné komisie, skúšobné komisie pre záverečnú skúšku a skúšobné komisie pre absolventskú

skúšku

§ 80

(1)

Organizáciu a priebeh maturitnej skúšky zabezpečujú tieto maturitné komisie

a)

ústredná maturitná komisia,

b)

školská maturitná komisia,

c)

predmetová maturitná komisia.

(2)

Predsedu a ostatných členov ústrednej maturitnej komisie vymenúva a odvoláva minister

školstva.

(3)

Predsedu školskej maturitnej komisie a predsedu predmetovej maturitnej komisie vymenúva

do 1. marca príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve.

(4)

Predsedu školskej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym programom na základe

medzinárodnej dohody vymenúva ministerstvo školstva do 15. marca. Podpredsedu školskej

maturitnej komisie v triedach s bilingválnym programom na základe medzinárodnej dohody

vymenúva do 15. marca zahraničná strana.

(5)

Skúšajúcich členov predmetovej maturitnej komisie vymenúva do 30. apríla riaditeľ

školy.

§ 81

(1)

Organizáciu a priebeh záverečnej skúšky zabezpečuje skúšobná komisia pre záverečnú

skúšku. Skúšobná komisia pre záverečnú skúšku má stálych členov a ďalších členov.

(2)

Organizáciu a priebeh absolventskej skúšky zabezpečuje skúšobná komisia pre absolventskú

skúšku. Skúšobná komisia pre absolventskú skúšku má stálych členov a ďalších členov.

(3)

Predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku vymenúva do 15. apríla príslušný

orgán miestnej štátnej správy v školstve. Predsedu skúšobnej komisie pre absolventskú

skúšku v strednej odbornej škole vymenúva do 15. apríla príslušný orgán miestnej štátnej

správy v školstve; v konzervatóriu a škole umeleckého priemyslu do 31. januára.

(4)

Ďalších členov skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku, ktorí sú pedagogickými zamestnancami

príslušnej strednej školy, a ďalších členov skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku,

ktorí sú pedagogickými zamestnancami príslušnej strednej školy, vymenúva riaditeľ

školy do 30. apríla.

(5)

Ďalších členov skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku, ktorí nie sú pedagogickými

zamestnancami príslušnej strednej školy, a ďalších členov skúšobnej komisie pre absolventskú

skúšku, ktorí nie sú pedagogickými zamestnancami príslušnej strednej školy, vymenúva

riaditeľ školy do 15. mája.

§ 82

Podrobnosti o zložení maturitných komisií, skúšobných komisií pre záverečnú skúšku

a skúšobných komisií pre absolventskú skúšku, počte, vymenovaní členov a návrhoch

na ich vymenovanie, pôsobnosti a predpokladoch na výkon činnosti člena komisie ustanoví

všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.

Klasifikácia a hodnotenie ukončovania štúdia

§ 86

(1)

Klasifikácia žiaka na maturitnej skúške sa vyjadruje percentom úspešnosti, stupňom

klasifikácie alebo percentom úspešnosti s príslušným percentilom.

(2)

Výsledky klasifikácie externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej

časti maturitnej skúšky podľa

§ 76 ods. 1

a

2

oznámi riaditeľ školy žiakovi najneskôr desať dní pred termínom konania internej

časti maturitnej skúšky, ak ju koná v riadnom skúšobnom období. Ak sa hodnotenie internej

časti maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy podľa

§ 76 ods. 2

výrazne odlišuje od dosiahnutých výsledkov žiaka počas jeho štúdia z predmetu maturitnej

skúšky, pri výslednej známke internej časti maturitnej skúšky sa prihliada na stupne

klasifikácie žiaka z tohto predmetu počas jeho štúdia. Riaditeľ školy predloží hodnotenie

písomnej formy internej časti maturitnej skúšky na kontrolu predsedovi predmetovej

maturitnej komisie najmenej desať dní pred oznámením výsledkov klasifikácie externej

časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa

§ 76 ods. 1

a

2

žiakovi.

(3)

Zákonný zástupca alebo ním poverená osoba, zástupca zariadenia alebo plnoletý žiak

môže požiadať riaditeľa školy o nahliadnutie do ohodnotenej práce písomnej formy internej

časti maturitnej skúšky a porovnať jej hodnotenie s pokynmi a kritériami hodnotenia

a nahliadnutie do kópie odpoveďového hárka externej časti maturitnej skúšky a porovnať

jeho hodnotenie s kľúčom správnych odpovedí do piatich dní odo dňa, keď sa dozvedel

o jej výsledku. Žiadateľ môže podať prostredníctvom riaditeľa školy písomné námietky

voči hodnoteniu

a)

externej časti maturitnej skúšky podľa

§ 76 ods. 1

do piatich dní odo dňa, keď sa dozvedel o jej výsledku, organizácii zriadenej ministerstvom

školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania,

b)

písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa

§ 76 ods. 2

do ôsmich dní odo dňa, keď sa dozvedel o jej výsledku, Štátnej školskej inšpekcii,

c)

ďalších foriem internej časti maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej zložky

maturitnej skúšky do ôsmich dní od jej vykonania Štátnej školskej inšpekcii,

d)

teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej

zložky maturitnej skúšky na stredných zdravotníckych školách do ôsmich dní od jej

vykonania ministerstvu zdravotníctva.

52

)

(4)

Ak je opodstatnená námietka voči hodnoteniu

a)

externej časti maturitnej skúšky podľa

§ 76 ods. 1

, vykoná organizácia zriadená ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania

a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania opravu hodnotenia,

b)

písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa

§ 76 ods. 2

, môže Štátna školská inšpekcia uložiť opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov,

c)

ďalších foriem internej časti maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej zložky

maturitnej skúšky, môže Štátna školská inšpekcia nariadiť komisionálne preskúšanie

pri zistení nedostatkov pri klasifikácii za prítomnosti školského inšpektora,

d)

teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej

zložky maturitnej skúšky na stredných zdravotníckych školách, môže ministerstvo zdravotníctva

uložiť záväzný pokyn na odstránenie zistených nedostatkov alebo nariadiť komisionálnu

skúšku pri zistení nedostatkov pri klasifikácii.

(5)

Skúška sa koná pred predmetovou maturitnou komisiou v pôvodnom zložení.

(6)

Žiak úspešne vykonal maturitnú skúšku, ak úspešne vykonal maturitnú skúšku zo všetkých

predmetov maturitnej skúšky.

(7)

Ak žiak neuspel na maturitnej skúške z dobrovoľného predmetu maturitnej skúšky, táto

skutočnosť nemá vplyv na úspešné vykonanie maturitnej skúšky a na vysvedčení o maturitnej

skúške sa neuvádza.

§ 87

(1)

Klasifikácia žiaka na záverečnej skúške je vyjadrená stupňom klasifikácie.

(2)

Klasifikáciu žiaka z teoretickej časti záverečnej skúšky a praktickej časti záverečnej

skúšky schvaľuje skúšobná komisia na návrh majstra odbornej výchovy alebo učiteľa

odbornej praxe, ktorý je členom skúšobnej komisie, hlasovaním. Pri rovnosti hlasov

rozhoduje hlas predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku. Ak ide o záverečnú

skúšku žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, pri rovnosti hlasov

rozhoduje hlas zástupcu zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje.

(3)

Celkové hodnotenie žiaka na záverečnej skúške je určené na základe klasifikácie praktickej

časti záverečnej skúšky a klasifikácie teoretickej časti záverečnej skúšky.

(4)

Celkové hodnotenie záverečnej skúšky vrátane klasifikácie jednotlivých častí záverečnej

skúšky oznámi predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku žiakovi v deň, kedy

tento žiak vykonal teoretickú časť záverečnej skúšky.

§ 87a

(1)

Klasifikácia žiaka na absolventskej skúške je vyjadrená stupňom klasifikácie.

(2)

Klasifikáciu žiaka z jednotlivých častí absolventskej skúšky podľa

§ 79 ods. 2

schvaľuje skúšobná komisia na návrh učiteľa odborných vyučovacích predmetov, ktorý

je jej členom, hlasovaním. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu skúšobnej komisie

pre absolventskú skúšku. Ak ide o absolventskú skúšku žiaka, ktorý sa pripravuje na

povolanie v systéme duálneho vzdelávania, pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas zástupcu

zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje.

(3)

Celkové hodnotenie žiaka na absolventskej skúške je určené na základe klasifikácie

jednotlivých častí absolventskej skúšky podľa

§ 79 ods. 2

.

(4)

Celkové hodnotenie absolventskej skúšky vrátane klasifikácie jednotlivých častí absolventskej

skúšky podľa

§ 79 ods. 2

oznámi predseda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku žiakovi v deň, kedy tento

žiak vykonal poslednú časť absolventskej skúšky.

§ 88

Opravná skúška

(1)

Ak žiak gymnázia na maturitnej skúške z niektorých, najviac však z dvoch predmetov,

neúspešne vykonal maturitnú skúšku, školská maturitná komisia môže žiakovi povoliť

konať opravnú skúšku z týchto predmetov, časti skúšky z týchto predmetov, foriem internej

časti maturitnej skúšky alebo ich kombinácie.

(2)

Ak žiak strednej odbornej školy, strednej priemyselnej školy, strednej športovej

školy, školy umeleckého priemyslu alebo žiak konzervatória na maturitnej skúške z

niektorých, najviac však z dvoch predmetov, neúspešne vykonal maturitnú skúšku, školská

maturitná komisia môže žiakovi povoliť konať opravnú skúšku z týchto predmetov, časti

skúšky z týchto predmetov, foriem internej časti maturitnej skúšky alebo ich kombinácie.

(3)

Ak bol žiak na záverečnej skúške alebo na absolventskej skúške z jednej časti tejto

skúšky klasifikovaný stupňom 5 – nedostatočný, skúšobná komisia pre záverečnú skúšku

alebo skúšobná komisia pre absolventskú skúšku môže žiakovi povoliť konať opravnú

skúšku z tejto časti záverečnej skúšky alebo absolventskej skúšky.

(4)

Žiak môže opravnú skúšku konať na jeho žiadosť najneskôr do troch rokov od ukončenia

posledného ročníka strednej školy. Opravnú skúšku internej časti maturitnej skúšky

okrem jej písomnej formy podľa

§ 76 ods. 2

žiak koná na strednej škole, na ktorej konal maturitnú skúšku. Ak žiak koná opravnú

skúšku z predmetu, ktorý má externú časť maturitnej skúšky a internú časť maturitnej

skúšky, a koná ju zo všetkých častí, potom ústnu formu internej časti maturitnej skúšky

môže konať v riadnom termíne.

(5)

Ak žiak na opravnej skúške z niektorých predmetov neúspešne vykonal maturitnú skúšku,

záverečnú skúšku alebo absolventskú skúšku alebo bol na opravnej skúške klasifikovaný

stupňom 5 – nedostatočný, školská maturitná komisia, skúšobná komisia pre záverečnú

skúšku alebo skúšobná komisia pre absolventskú skúšku môže žiakovi povoliť konať druhú

opravnú skúšku z týchto predmetov.

(6)

Žiak môže druhú opravnú skúšku konať na jeho žiadosť najneskôr do troch rokov od

ukončenia posledného ročníka príslušnej strednej školy.

(7)

Žiakovi strednej školy, ktorý neúspešne vykonal maturitnú skúšku z viac ako dvoch

predmetov alebo neúspešne vykonal maturitnú skúšku na niektorej opravnej skúške, môže

školská maturitná komisia povoliť opakovať celú maturitnú skúšku.

(8)

Žiakovi, ktorý bol na záverečnej skúške alebo na absolventskej skúške klasifikovaný

stupňom 5 – nedostatočný z viac ako jednej časti tejto skúšky alebo bol klasifikovaný

stupňom 5 – nedostatočný na niektorej opravnej skúške, môže skúšobná komisia pre záverečnú

skúšku alebo skúšobná komisia pre absolventskú skúšku povoliť opakovať celú záverečnú

skúšku alebo celú absolventskú skúšku.

(9)

Záverečnú skúšku, maturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku môže žiak na jeho žiadosť

opakovať iba raz v riadnom skúšobnom období, najneskôr do troch rokov od ukončenia

posledného ročníka strednej školy.

(10)

Žiak, ktorý opakuje všetky časti maturitnej skúšky, si môže pri prihlasovaní zmeniť

skladbu maturitných predmetov v súlade s

§ 74 ods. 5.

Spoločné ustanovenia o ukončovaní štúdia

§ 89

(1)

Záverečnú skúšku, maturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku môže žiak vykonať do

troch rokov odo dňa, keď úspešne skončil posledný ročník strednej školy.

(2)

Žiak, ktorý pre vážne, najmä zdravotné dôvody, sa nezúčastní na záverečnej skúške,

maturitnej skúške alebo absolventskej skúške, je povinný sa ospravedlniť riaditeľovi

školy spravidla do troch dní od termínu konania skúšky. Ak ho riaditeľ školy ospravedlní,

žiaka nemožno klasifikovať. Žiak súčasne predloží aj žiadosť o konanie skúšky v náhradnom

termíne.

(3)

Ak žiak svoju neúčasť na záverečnej skúške, maturitnej skúške alebo absolventskej

skúške neospravedlní alebo ak jeho ospravedlnenie nebude uznané, posudzuje sa, akoby

dňom nasledujúcim po termíne konania skúšky štúdium zanechal. To neplatí, ak ide o

maturitnú skúšku z predmetu, na ktorý sa žiak dobrovoľne prihlásil.

(4)

Ak sa žiak správa na záverečnej skúške, maturitnej skúške alebo absolventskej skúške

nevhodným spôsobom, predseda predmetovej maturitnej komisie, predseda skúšobnej komisie

pre záverečnú skúšku, predseda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku alebo dozerajúci

učiteľ jeho skúšku preruší.

(5)

Ak skúšku preruší predseda predmetovej maturitnej komisie, predseda skúšobnej komisie

pre záverečnú skúšku alebo predseda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku, žiak

opakuje skúšku, jej časť alebo formu v riadnom termíne nasledujúceho školského roka.

(6)

Ak skúšku preruší pedagogický zamestnanec, ktorý vykonáva dozor, a predseda predmetovej

maturitnej komisie, predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku alebo predseda

skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku nedovolí žiakovi v skúške pokračovať, žiak

opakuje skúšku, jej časť alebo formu v riadnom termíne nasledujúceho školského roka.

(7)

Žiak môže skladať maturitnú skúšku z cudzieho jazyka aj ako štátnu jazykovú skúšku.

§ 90

(1)

Žiakovi, ktorý úspešne vykonal maturitnú skúšku, sa vydá vysvedčenie o maturitnej

skúške najneskôr do piatich dní od konania poslednej časti maturitnej skúšky; ak je

poslednou časťou maturitnej skúšky externá časť maturitnej skúšky alebo písomná forma

internej časti maturitnej skúšky podľa

§ 76 ods. 2

a koná sa v mimoriadnom skúšobnom období v septembri nasledujúceho školského roka,

vysvedčenie o maturitnej skúške sa vydá najneskôr do desiatich dní od jej konania.

Na vysvedčení je uvedené hodnotenie žiaka v jednotlivých predmetoch externej časti

maturitnej skúšky vrátane percentilu a všetkých foriem internej časti maturitnej skúšky.

Na vysvedčení sa uvedie dátum konania poslednej časti maturitnej skúšky.

(2)

Žiakovi triedy s bilingválnym vzdelávaním podľa

§ 74 ods. 8

alebo žiakovi triedy s medzinárodným programom podľa

§ 74 ods. 9

, ktorý úspešne vykonal maturitnú skúšku podľa tohto zákona, sa vydá vysvedčenie o

maturitnej skúške v obidvoch vyučovacích jazykoch, prípadne vysvedčenie v slovenskom

jazyku a vysvedčenie v druhom vyučovacom jazyku.

(3)

Žiakovi, ktorý úspešne vykonal záverečnú skúšku, sa vydá vysvedčenie o záverečnej

skúške najneskôr do piatich dní od konania záverečnej porady skúšobnej komisie pre

záverečnú skúšku.

(4)

Žiakovi strednej odbornej školy, a ak ide o odborné vzdelávanie a prípravu v strednej

športovej škole, aj žiakovi strednej športovej školy, sa po úspešnom vykonaní maturitnej

skúšky v príslušných študijných odboroch alebo záverečnej skúšky vydá okrem vysvedčenia

o maturitnej skúške alebo vysvedčenia o záverečnej skúške aj výučný list.

(5)

Žiakovi sa po úspešnom vykonaní absolventskej skúšky vydá vysvedčenie o absolventskej

skúške a absolventský diplom.

(6)

Činnosť predsedu školskej maturitnej komisie, predsedu predmetovej maturitnej komisie

a jej členov, vrátane odborníkov z praxe, predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú

skúšku a pre absolventskú skúšku a ich členov, vrátane odborníkov z praxe, je úkonom

vo všeobecnom záujme.

56

)

Za túto činnosť patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy.

56

)

Ministerstvo školstva uhradí prostredníctvom orgánu miestnej štátnej správy v školstve

a)

vysielajúcej škole náklady na zastupovanie, odmenu

57

)

a cestovné náhrady

58

)

pre predsedov a členov komisií,

b)

odborníkom z praxe cestovné náhrady

58

)

a odmenu.

59

)

(7)

Náklady na zastupovanie zamestnancov škôl sa určia v závislosti od počtu dní strávených

na maturitných skúškach a záverečných skúškach a priemerných nákladov na jeden deň

zastupovania neprítomnosti zamestnanca v škole.

(8)

Náklady na odmeny sa určia v závislosti od počtu odskúšaných žiakov a náročnosti

práce člena komisie.

(9)

Vysielajúcej škole a odborníkom z praxe patrí úhrada nákladov podľa odseku 6 vzniknutých

počas riadneho skúšobného obdobia a mimoriadneho skúšobného obdobia v septembri.

(10)

Ministerstvo školstva určuje a každoročne do 31. januára na svojom webovom sídle

zverejňuje výšku

a)

nákladov na zastupovanie zamestnancov vysielajúcej školy,

b)

paušálnej časti odmeny pre predsedu školskej maturitnej komisie,

c)

paušálnej časti odmeny pre predsedu predmetovej maturitnej komisie a jej členov,

vrátane odborníkov z praxe, predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a pre

absolventskú skúšku a ich členov, vrátane odborníkov z praxe,

d)

odmeny predsedu predmetovej maturitnej komisie a predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú

skúšku a pre absolventskú skúšku na odskúšaného žiaka,

e)

odmeny pre predsedu školskej maturitnej komisie a jej členov, vrátane odborníkov

z praxe, členov skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku,

vrátane odborníkov z praxe.

§ 91

(1)

Dňom nasledujúcim po dni, keď žiak vykonal úspešne záverečnú skúšku, maturitnú skúšku

alebo absolventskú skúšku, prestáva byť žiakom školy; to neplatí, ak ide o žiaka šesťročného

vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v konzervatóriu, ktorý vykonal maturitnú

skúšku.

(2)

Ak žiak strednej odbornej školy alebo žiak strednej športovej školy nevykonal v určenom

termíne záverečnú skúšku a bola mu povolená opravná skúška, odklad skúšky alebo jej

opakovanie, zachovávajú sa mu práva a povinnosti žiaka do konca školského roka, v

ktorom mal štúdium skončiť.

(3)

Ak žiak strednej školy nevykonal v určenom termíne maturitnú skúšku alebo absolventskú

skúšku a bola mu povolená opravná skúška, odklad skúšky alebo jej opakovanie, zachovávajú

sa mu práva a povinnosti žiaka do konca školského roka, v ktorom mal štúdium skončiť.

(4)

Zánikom práv a povinností žiaka podľa odsekov 2 a 3 nie je dotknutá možnosť vykonať

záverečnú skúšku, maturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku.

(5)

Ak žiak šesťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v konzervatóriu nevykonal

v určenom termíne maturitnú skúšku a bola mu povolená opravná skúška alebo náhradná

maturitná skúška, zostáva žiakom školy. Ak opravnú skúšku alebo náhradnú maturitnú

skúšku nevykoná najneskôr do konca nasledujúceho školského roka, prestáva byť žiakom

školy.

§ 92

(1)

Žiakom prestáva byť aj žiak,

a)

ktorý zanechá štúdium,

b)

ktorému nebolo povolené opakovať ročník alebo záverečnú skúšku, maturitnú skúšku

alebo absolventskú skúšku,

c)

ktorý je zo štúdia vylúčený.

(2)

Ak žiakovi bolo štúdium prerušené, prestáva byť žiakom po dobu prerušenia štúdia.

§ 93

Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom zoznam predmetov

maturitnej skúšky, v ktorých sa vykonáva externá časť a písomná forma internej časti

maturitnej skúšky, skladbu predmetov maturitnej skúšky v jednotlivých stredných školách,

podrobnosti o forme konania maturitnej skúšky, podrobnosti o organizácii a forme konania

záverečnej skúšky a absolventskej skúšky a ich jednotlivých častí, spôsob konania

maturitnej skúšky, záverečnej skúšky a absolventskej skúšky pre žiakov so špeciálnymi

výchovno-vzdelávacími potrebami a cudzincov, pokyny na vykonávanie externej časti,

písomnej formy internej časti a internej časti maturitnej skúšky, podrobnosti hodnotenia

a klasifikácie maturitnej skúšky, záverečnej skúšky a absolventskej skúšky.

SIEDMA ČASŤ

ŠKOLY PRE DETI ALEBO ŽIAKOV SO ŠPECIÁLNYMI VÝCHOVNO-VZDELÁVACÍMI POTREBAMI

§ 93a

Školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

Školami pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sú

a)

školy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením,

b)

školy pre deti a žiakov s nadaním.

Prvý oddiel

Výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením

§ 94

(1)

Výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením

sa uskutočňuje

a)

v školách pre deti so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením,

b)

v ostatných školách podľa tohto zákona

1.

v triedach pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením, ktoré sa zriaďujú spravidla

pre deti s rovnakým druhom zdravotného znevýhodnenia alebo žiakov s rovnakým druhom

zdravotného znevýhodnenia; časť výchovno-vzdelávacieho procesu sa môže uskutočňovať

v triede spoločne s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy; niektoré vyučovacie predmety

alebo činnosti môže dieťa alebo žiak absolvovať mimo triedy pre deti a žiakov so zdravotným

znevýhodnením,

2.

v triedach alebo výchovných skupinách spolu s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy.

(2)

Ak štátny vzdelávací program neurčuje inak, pri výchove a vzdelávaní v školách pre

deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením a v triede pre deti a žiakov so zdravotným

znevýhodnením sa vychádza zo vzdelávacích programov pre

a)

deti a žiakov s mentálnym postihnutím,

b)

deti a žiakov so sluchovým postihnutím,

c)

deti a žiakov so zrakovým postihnutím,

d)

deti a žiakov s telesným postihnutím,

e)

deti a žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou,

f)

deti a žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami,

g)

deti a žiakov chorých a zdravotne oslabených,

h)

deti a žiakov hluchoslepých,

i)

žiakov s vývinovými poruchami učenia,

j)

žiakov s poruchami aktivity a pozornosti,

k)

deti a žiakov s viacnásobným postihnutím,

l)

deti a žiakov s poruchami správania.

(3)

Vzdelávacie programy podľa odseku 2 vychádzajú zo štátnych vzdelávacích programov

a obsahujú úpravy pre príslušné zdravotné znevýhodnenie. Vzdelávacie programy podľa

odseku 2 vydáva a zverejňuje ministerstvo školstva.

(4)

Ak zdravotné znevýhodnenie dieťaťu alebo žiakovi triedy pre deti a žiakov so zdravotným

znevýhodnením alebo školy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením znemožňuje,

aby sa vzdelával podľa vzdelávacieho programu podľa odseku 2, dieťa alebo žiak sa

vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý rešpektuje jeho špeciálne

výchovno-vzdelávacie potreby.

(5)

V základných školách a stredných školách, ktoré nie sú školou pre žiakov so zdravotným

znevýhodnením, pôsobí školský špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg, školský logopéd,

školský psychológ, sociálny pedagóg alebo sociálny pracovník, ak vzdelávajú viac ako

20 žiakov so zdravotným znevýhodnením okrem žiakov so zdravotným znevýhodnením vzdelávaných

v triedach pre žiakov so zdravotným znevýhodnením.

§ 95

(1)

Výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením alebo žiakov so zdravotným

znevýhodnením sa uskutočňuje v týchto školách

a)

materská škola,

b)

základná škola,

c)

stredné školy.

(2)

Deti alebo žiaci sa do škôl podľa odseku 1 prijímajú na základe ich zdravotného znevýhodnenia

po diagnostických vyšetreniach zameraných na zistenie ich špeciálnych výchovno-vzdelávacích

potrieb vykonaných zariadením poradenstva a prevencie.

(3)

Ak žiakovi najmenej siedmeho ročníka základnej školy podľa odseku 1 nebolo opakovanou

diagnostikou v zariadení poradenstva a prevencie potvrdené mentálne postihnutie, môže

pokračovať vo vzdelávaní v základnej škole v triede spolu s ostatnými žiakmi, v základnej

škole v triede pre žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo v základnej škole podľa

odseku 1.

(4)

Výchova a vzdelávanie v školách podľa odseku 1 sa uskutočňuje s využitím špeciálnych

učebných pomôcok a kompenzačných pomôcok, ktoré spolu so špeciálnymi edukačnými publikáciami

s certifikátom podľa špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb dieťaťa alebo žiaka

poskytuje bezplatne škola, v ktorej sa vzdeláva.

(5)

Školy podľa odseku 1 sa zriaďujú aj ako internátne.

(6)

Výchova a vzdelávanie detí a žiakov v školách podľa odseku 1 sa prispôsobuje ich

špeciálnym výchovno-vzdelávacím potrebám, na základe ktorých sa môžu tieto školy vnútorne

diferencovať podľa druhu a stupňa zdravotného znevýhodnenia detí alebo žiakov.

(7)

Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa primerane ustanovenia tohto zákona

o materskej škole, základnej škole a strednej škole na školy podľa odseku 1. Ustanovenia

pre školy podľa odseku 1 sa vzťahujú primerane aj na triedy pre deti a žiakov so zdravotným

znevýhodnením, ak tento zákon neustanovuje inak.

(8)

Triedy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa v školách podľa odseku 1

nezriaďujú.

(9)

Deťom alebo žiakom podľa odseku 1 bariéry vyplývajúce z ich zdravotného znevýhodnenia

pomáhajú prekonávať pedagogickí asistenti.

§ 96

Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením

(1)

Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením uskutočňuje výchovu a vzdelávanie

podľa vzdelávacích programov uvedených v

§ 94 ods. 2 písm. a) až h)

,

k)

a

l)

.

(2)

Materskú školu pre deti so zdravotným znevýhodnením možno zriadiť pre najmenej desať

detí; zrušiť ju možno, ak klesne počet detí pod osem. V odôvodnených prípadoch, najmä

z dôvodu dostupnosti, ju možno po súhlase zriaďovateľa ponechať zriadenú aj s menším

počtom detí, najmenej však s počtom štyri.

(3)

Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením sa vnútorne člení na triedy,

do ktorých sa spravidla zaraďujú deti rovnakého veku s rovnakým zdravotným znevýhodnením.

Trieda sa zriaďuje najmenej pre štyri deti, najvyšší počet detí je osem. Riaditeľ

školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch.

(4)

V materskej škole pre deti so zdravotným znevýhodnením môže pôsobiť aj zdravotnícky

pracovník podľa

§ 152a

a zamestnanec podľa

§ 152c

.

§ 97

Základná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením

(1)

V základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa

§ 95 ods. 1 písm. b)

sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov uvedených v

§ 94 ods. 2

.

(2)

V základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa

§ 95 ods. 1 písm. b)

možno predĺžiť dĺžku vzdelávania až o dva roky. Dĺžku štúdia určí štátny vzdelávací

program.

(3)

Základná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením má spravidla deväť až desať

ročníkov s možnosťou zriadenia prípravného ročníka. Prípravný ročník je určený pre

žiakov so zdravotným znevýhodnením okrem žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou

ľahkého stupňa alebo s vývinovými poruchami ľahkého stupňa, ktorí k 1. septembru dosiahli

fyzický vek šesť rokov, nedosiahli školskú spôsobilosť a nie je u nich predpoklad

zvládnutia prvého ročníka základnej školy so vzdelávacím programom podľa

§ 94 ods. 2.

Absolvovanie prípravného ročníka sa nepovažuje za prvý rok plnenia povinnej školskej

dochádzky. Po absolvovaní prípravného ročníka žiak pokračuje v prvom ročníku v základnej

škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo na základe rozhodnutia o prijatí

prestupom môže pokračovať v prvom ročníku aj v základnej škole.

(4)

V základnej škole pri zdravotníckom zariadení sa pri výchove a vzdelávaní vychádza

zo štátneho vzdelávacieho programu podľa

§ 94 ods. 2.

Ak sa základná škola pri zdravotníckom zariadení nezriadi, môže toto vzdelávanie

poskytovať pedagogický zamestnanec školy podľa

§ 95 ods. 1 písm. a)

alebo

písm. b)

.

(5)

Základná škola podľa

§ 95 ods. 1 písm. b)

, ktorá vzdeláva žiakov s mentálnym postihnutím alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii

s iným postihnutím, sa vnútorne člení podľa stupňa mentálneho postihnutia žiakov na

a)

variant A pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia,

b)

variant B pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia,

c)

variant C pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia alebo

pre žiakov s mentálnym postihnutím, ktorí majú aj iné zdravotné postihnutie, sú držiteľmi

preukazu zdravotne ťažko postihnutých a nemôžu sa vzdelávať podľa variantu A alebo

B.

(6)

Základná škola podľa

§ 95 ods. 1 písm. b)

sa spravidla zriaďuje pre najmenej desať žiakov s rovnakým zdravotným znevýhodnením

a zriaďovateľ ju zruší, ak počet žiakov klesne pod osem. Triedy podľa

§ 94 ods. 1 písm. a)

a

b)

prvého bodu možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desať žiakov. Riaditeľ

školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch.

(7)

V základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením môže pôsobiť aj zdravotnícky

pracovník podľa

§ 152a

a zamestnanec podľa

§ 152c

.

§ 98

Stredné školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením

(1)

V strednej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje výchova a

vzdelávanie podľa vzdelávacích programov uvedených v

§ 94 ods. 2 písm. b) až d)

a

l)

.

(2)

V stredných školách pre žiakov so zdravotným znevýhodnením možno predĺžiť dĺžku vzdelávania

až o dva roky. Dĺžku vzdelávania určí štátny vzdelávací program.

(3)

Stredná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa odseku 1 sa spravidla

zriaďuje pre žiakov s rovnakým zdravotným znevýhodnením pre najmenej desať žiakov

a zriaďovateľ ju zruší, ak počet žiakov klesne pod osem. V odôvodnených prípadoch,

najmä z dôvodu dostupnosti, ju možno po súhlase zriaďovateľa ponechať zriadenú aj

s menším počtom žiakov. Triedu pre žiakov so zdravotným postihnutím v strednej škole

možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desať. Riaditeľ školy môže povoliť

prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch.

(4)

V strednej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením môže pôsobiť aj zdravotnícky

pracovník podľa

§ 152a

a zamestnanec podľa

§ 152c

.

(5)

V strednej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením možno zriadiť spoločnú triedu

pre viac príbuzných odborov vzdelávania alebo pre žiakov viacerých ročníkov.

§ 99

Praktická škola

(1)

Praktická škola je typ strednej školy, v ktorej vzdelávacie programy poskytujú vzdelávanie

a prípravu na výkon jednoduchých pracovných činností žiakom s mentálnym postihnutím

alebo žiakom s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím, ktorým

stupeň postihnutia neumožňuje prípravu v odbornom učilišti alebo v strednej škole.

Vzdelávací program praktickej školy pripravuje žiakov na život v rodine, na sebaobsluhu,

na rôzne jednoduché praktické práce, vrátane prác v domácnosti, pričom sa títo žiaci

zacvičujú na vykonávanie jednoduchých pracovných činností spravidla pod dohľadom.

(2)

V praktických školách je neoddeliteľnou súčasťou odborného vzdelávania a prípravy

praktické vyučovanie.

(3)

Praktická škola sa zriaďuje pre najmenej desať žiakov a zriaďovateľ ju zruší, ak

počet žiakov klesne pod osem.

(4)

V triede praktickej školy môže byť najviac desať žiakov a najmenej štyria žiaci;

v triede s rôznymi ročníkmi môže byť najviac osem žiakov a najmenej štyria žiaci.

V triede praktickej školy pre žiakov s viacnásobným postihnutím alebo v triede pre

žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami môže byť najviac

šesť žiakov a najmenej štyria žiaci; to platí aj pre triedy s rôznymi ročníkmi.

(5)

V triedach praktickej školy pre žiakov s viacnásobným postihnutím je spravidla na

výchovno-vzdelávacom procese prítomný aj pedagogický asistent.

(6)

Praktická škola má tri ročníky. Vzdelávací program praktickej školy sa ukončuje celkovým

zhodnotením manuálnych zručností žiaka v rozsahu učiva určeného príslušným vzdelávacím

programom. Dokladom o získanom vzdelaní je záverečné vysvedčenie s uvedením zamerania

činností, ktoré je žiak schopný vykonávať.

(7)

Praktická príprava na výkon jednoduchých pracovných činností žiakov sa vykonáva činnosťou

na pracovisku praktickej školy alebo na pracovisku mimo praktickej školy. Pracovisko

praktickej školy sa zriaďuje v priestoroch školy s prihliadnutím na obsah vzdelávania.

(8)

O organizácii prípravy žiakov podľa odseku 7 na pracovisku mimo školy rozhoduje riaditeľ

praktickej školy.

(9)

Praktická škola môže vzdelávať aj iné fyzické osoby s mentálnym postihnutím alebo

s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným postihnutím, ktoré dovŕšili vek 18 rokov

a neabsolvovali výchovu a vzdelávanie v odbornom učilišti alebo praktickej škole.

(10)

Pri vyučovaní odborno-praktických a profilujúcich predmetov sa žiaci delia na skupiny.

(11)

Na praktickú školu sa primerane vzťahujú ustanovenia tohto zákona upravujúce nižšie

stredné odborné vzdelávanie, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 100

Odborné učilištia

(1)

Odborné učilište je typ strednej školy, ktorej vzdelávacie programy odborov výchovy

a vzdelávania poskytujú odbornú prípravu na výkon nenáročných pracovných činností

žiakom s mentálnym postihnutím alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným

postihnutím.

(2)

V odborných učilištiach je neoddeliteľnou súčasťou odborného vzdelávania a prípravy

praktické vyučovanie.

(3)

Odborné učilište sa zriaďuje pre najmenej desať žiakov a zriaďovateľ ho zruší, ak

počet žiakov klesne pod osem.

(4)

Úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu odborov výchovy a vzdelávania v odbornom

učilišti môže žiak s mentálnym postihnutím získať nižšie stredné odborné vzdelanie,

ktoré sa podľa stupňa zvládnutia príslušných vzdelávacích štandardov a posudzovania

kvalifikácie na výkon pracovných činností člení na

a)

zaškolenie; dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie a osvedčenie o zaškolení,

b)

zaučenie; dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie a osvedčenie o zaučení,

c)

vyučenie; dokladom o získanom vzdelaní a odbornej kvalifikácii je vysvedčenie o záverečnej

skúške a výučný list.

(5)

Odborné učilište môže poskytovať prípravu na výkon jednoduchých pracovných činností

žiakov s mentálnym postihnutím, ktorí sú schopní samostatne pracovať, ale ktorých

pracovné a spoločenské uplatnenie musia usmerňovať iné osoby.

(6)

Odborné učilište má podľa vzdelávacích programov príslušných odborov výchovy a vzdelávania

prvý až tretí ročník; môže zriadiť aj prípravný ročník.

(7)

Prípravný ročník v odbornom učilišti je určený pre žiakov s mentálnym postihnutím,

ktorých mentálne schopnosti a manuálne zručnosti nemohli byť dostatočne diagnostikované.

Po absolvovaní prípravného ročníka riaditeľ odborného učilišťa určí, či bude žiak

pokračovať v prvom ročníku niektorého odboru výchovy a vzdelávania odborného učilišťa,

alebo bude pokračovať v príprave v praktickej škole.

(8)

V triede odborného učilišťa môže byť najviac 14 žiakov a najmenej štyria žiaci; riaditeľ

školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch.

V triede odborného učilišťa pre žiakov s viacnásobným postihnutím môže byť najviac

desať žiakov. V triedach odborného učilišťa pri reedukačnom centre alebo pri diagnostickom

centre je počet žiakov zhodný s maximálnym počtom žiakov vo výchovnej skupine. V skupine

odborného výcviku v odbornom učilišti môže byť najviac sedem žiakov; v skupine žiakov

s viacnásobným postihnutím môžu byť najviac piati žiaci.

§ 101

Prijímanie do odborného učilišťa a do praktickej školy

(1)

Do odborného učilišťa sa prijímajú uchádzači s mentálnym postihnutím alebo uchádzači

s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím, ktorí ukončili

vzdelávanie v poslednom ročníku základnej školy alebo ukončili povinnú školskú dochádzku.

(2)

Do praktickej školy sa prijímajú uchádzači s mentálnym postihnutím alebo uchádzači

s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím, ktorí ukončili

základnú školu alebo povinnú školskú dochádzku a ich stupeň postihnutia im neumožňuje

zvládnuť prípravu v odbornom učilišti.

(3)

Do praktickej školy sa prijímajú aj iné fyzické osoby s mentálnym postihnutím alebo

dospelí občania s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným postihnutím, ktorí dovŕšili

vek 18 rokov a neboli vzdelávaní v odbornom učilišti alebo praktickej škole, a to

aj vtedy, ak nespĺňajú podmienky uvedené v odseku 2.

(4)

Na prijímanie žiakov do odborného učilišťa alebo do praktickej školy sa primerane

vzťahujú ustanovenia tohto zákona o prijímaní žiakov do stredných škôl.

§ 102

Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o

organizácii, vnútornej diferenciácii a dĺžke výchovy a vzdelávania v školách pre deti

a žiakov so zdravotným znevýhodnením, spôsob pri diagnostike a postup pri prijímaní

žiakov do týchto škôl, podrobnosti o osobitostiach výchovy a vzdelávania, o hodnotení

vyučovacích predmetov a správania žiakov, o počtoch žiakov v triedach týchto škôl

a ustanoví sústavu učebných odborov a zameraní učebných odborov v odborných učilištiach

a praktických školách a podrobnosti o forme a obsahu správy o výchove a vzdelávaní

žiaka podľa

§ 24

a označovaní škôl.

Druhý oddiel

§ 103

Výchova a vzdelávanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním

(1)

Výchova a vzdelávanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním sa uskutočňuje v školách

podľa tohto zákona so zameraním na rozvoj

a)

intelektového nadania detí a žiakov

1.

všeobecného intelektového nadania,

2.

špecifického intelektového nadania,

b)

umeleckého nadania detí alebo žiakov,

c)

športového nadania detí alebo žiakov.

(2)

Intelektovým nadaním detí a žiakov sa rozumie vysoko nadpriemerne rozvinuté poznávacie

schopnosti v jednej alebo viacerých intelektových oblastiach. Žiaci so všeobecným

intelektovým nadaním sú žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na základe

diagnostiky vykonanej zariadením poradenstva a prevencie.

(3)

Umelecké nadanie detí alebo žiakov sa prejavuje v niektorej z umeleckých oblastí,

a to najmä vo výtvarnej, hudobnej, literárno-dramatickej, tanečnej; psychodiagnostické

vyšetrenie sa na zistenie umeleckého nadania nevyžaduje.

(4)

Športové nadanie detí alebo žiakov sa prejavuje v niektorej z oblastí individuálneho

alebo kolektívneho športu.

(5)

Výchova a vzdelávanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním sa uskutočňuje prostredníctvom

vzdelávacích programov zameraných na príslušné nadanie.

(6)

V školách so zameraním podľa odseku 1 sa vytvárajú podmienky pre rozvoj príslušného

nadania detí a žiakov uplatňovaním špecifických výchovných a vzdelávacích metód a

organizačných foriem vyučovania.

(7)

Pre rozvíjanie nadania vytvárajú

a)

inštitucionálne podmienky zriaďovatelia,

b)

individuálne podmienky školy.

(8)

Pod inštitucionálnymi podmienkami pre rozvíjanie nadania sa rozumie zriaďovanie tried

alebo škôl pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním.

(9)

Individuálne podmienky pre rozvíjanie nadania sa deťom s nadaním alebo žiakom s nadaním

vytvárajú tým, že sa im umožní

a)

vzdelávať sa v predmetoch vzdelávacieho programu základnej školy v materskej škole,

b)

prijatie do základnej školy pred dosiahnutím šiesteho roku veku,

c)

rozšírené vyučovanie predmetov, v ktorých prejavujú nadanie, v základnej škole a

strednej škole,

d)

preradenie do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka,

e)

absolvovanie viacerých ročníkov počas jedného školského roka,

f)

absolvovanie jedného alebo viacerých predmetov vo vyššom ročníku,

g)

získať príslušný stupeň vzdelania poskytovaného strednou školou za dobu kratšiu ako

určuje vzdelávací program príslušného učebného alebo študijného odboru,

h)

súčasne študovať predmety alebo odbory vzdelávania stredných škôl, v ktorých prejavujú

nadanie, ak ide o žiaka základnej školy,

i)

vzdelávať sa v základnej škole podľa individuálneho učebného plánu alebo programu,

j)

vzdelávať sa v strednej škole podľa individuálneho učebného plánu,

k)

diferencované vzdelávanie skupiny žiakov s nadaním v triede alebo mimo triedy.

(10)

Podmienky podľa odseku 9 možno vytvárať aj v školách a triedach pre deti s nadaním

a žiakov s nadaním.

(11)

Inštitucionálny rozvoj nadania detí alebo žiakov podporujú aj základná umelecká škola,

jazyková škola a centrum voľného času.

§ 104

Školy a triedy pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním

(1)

Školou pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním je len škola, ktorá zabezpečuje

vzdelávanie týchto detí alebo žiakov vo všetkých triedach a vo všetkých ročníkoch.

Pre deti s nadaním a žiakov s nadaním sa zriaďujú tieto školy

a)

materské školy,

b)

základné školy,

c)

stredné školy.

(2)

Triedy na rozvíjanie nadania detí alebo žiakov sa môžu zriadiť v materských školách,

v základných školách a v stredných školách so súhlasom zriaďovateľa.

(3)

V triedach podľa odseku 2 sa vytvárajú primerané podmienky pre rozvoj ich nadania

uplatňovaním špecifických výchovných a vzdelávacích metód a organizačných foriem vyučovania

a rozšíreným vyučovaním predmetov pre oblasti podľa

§ 103 ods. 1

.

(4)

Rozšírené vyučovanie predmetov je súčasťou príslušného vzdelávacieho programu.

(5)

Pre deti alebo žiakov podľa

§ 103 ods. 1

sa môžu zriadiť školy alebo triedy.

(6)

Školy alebo triedy pre deti alebo žiakov so špecifickým intelektovým nadaním sú školy

alebo triedy s rozšíreným vyučovaním prírodovedných alebo spoločensko-vedných predmetov.

(7)

Školy alebo triedy pre deti alebo žiakov so všeobecným intelektovým nadaním sú školy

alebo triedy, ktoré sa zameriavajú na podporovanie a rozvíjanie intelektového nadania

žiakov so zohľadnením rozvoja celej osobnosti a na prevenciu a nápravu problémových

prejavov, ktoré súvisia s ich intelektovým nadaním.

(8)

Vzdelávanie intelektovo nadaného žiaka môže zabezpečovať aj pedagogický asistent,

ak je intelektovo nadaný žiak súčasne žiakom so zdravotným znevýhodnením.

(9)

V triede pre všeobecne intelektovo nadaných žiakov je v prvom stupni základnej školy

najviac 12 žiakov, v druhom stupni najviac 16 žiakov a v triede strednej školy najviac

24 žiakov.

(10)

Triedy pre deti a žiakov so športovým nadaním sú športové triedy. Športovú triedu

nemožno zriadiť na strednej škole; to neplatí ak ide o strednú športovú školu. Na

strednej športovej škole sa všetky triedy zriaďujú ako športové triedy.

(11)

Športová trieda sa zriaďuje spravidla pre kolektívne športy. Pre niekoľko športov

možno zriadiť spoločnú športovú triedu.

(12)

Športové triedy v základnej škole sa zriaďujú spravidla na druhom stupni základnej

školy. Pre športy, ktoré si vyžadujú skorú špecializáciu, sa športové triedy v základnej

škole môžu zriadiť aj na prvom stupni základnej školy.

§ 105

Prijímanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním

(1)

Do škôl alebo tried pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním sa prijímajú deti alebo

žiaci, u ktorých bolo na základe pedagogickej diagnostiky zameranej na ich vedomostnú

úroveň, skúšok na overenie špeciálnych schopností, zručností a nadania, ktorých súčasťou

je psychodiagnostické vyšetrenie,

60

)

na preukázané nadanie podľa

§ 103 ods. 1 písm. a) prvého bodu

.

(2)

Do škôl alebo tried pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním sú prijímaní žiaci

na základe žiadosti zákonného zástupcu po diagnostike vykonanej zariadením poradenstva

a prevencie.

(3)

Do športovej triedy sa okrem podmienok podľa odseku 1 prijímajú žiaci aj na základe

zdravotnej spôsobilosti; psychodiagnostické vyšetrenie sa na prijatie do športovej

triedy nevyžaduje.

(4)

Kritériá na overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania detí alebo žiakov

vydá riaditeľ príslušnej školy do 30. novembra školského roka, ktorý predchádza školskému

roku, v ktorom sa uskutočňuje prijímacie konanie.

§ 106

Organizácia výchovy a vzdelávania detí s nadaním alebo žiakov s nadaním

(1)

Riaditeľ školy upraví v školskom vzdelávacom programe organizáciu výchovy a vzdelávania

tak, aby zohľadňovala požiadavky a špecifiká výchovy a vzdelávania detí alebo žiakov

podľa druhu ich nadania.

(2)

Škola zabezpečuje rozšírené vyučovanie určených predmetov súvisiacich s rozvojom

nadania.

(3)

Predmet športová príprava sa zabezpečuje formou športových tréningov, sústredení

a účasťou na športových súťažiach. Súčasťou športovej prípravy je aj regenerácia,

testovanie a teoretická príprava.

(4)

Umeleckej alebo športovej prípravy organizovanej školou počas hlavných školských

prázdnin sa môžu zúčastniť aj deti s nadaním alebo žiaci s nadaním pred nástupom do

školy.

(5)

Riaditeľ školy môže rozhodnúť o preradení alebo o vylúčení dieťaťa alebo žiaka zo

vzdelávacieho programu pre neplnenie požiadaviek rozumovej, umeleckej, športovej,

praktickej prípravy alebo zo zdravotných dôvodov na návrh odborného lekára.

(6)

Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o

diagnostike, výchove a vzdelávaní detí s nadaním a žiakov s nadaním, organizáciu,

prijímanie, priebeh a ukončovanie ich vzdelávania.

Tretí oddiel

§ 107

Výchova a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia a žiakov zo sociálne

znevýhodňujúceho prostredia

(1)

Výchova a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia a žiakov zo sociálne

znevýhodňujúceho prostredia sa v školách uskutočňuje podľa individuálnych podmienok

v súlade s príslušným podporným opatrením. Individuálnymi podmienkami sú

a)

úprava organizácie výchovy a vzdelávania,

b)

úprava prostredia, v ktorom sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje, alebo

c)

uplatnenie špecifických metód a foriem výchovy a vzdelávania.

(2)

Dieťa alebo žiak, ktorého špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby vyplývajú výlučne

z jeho vývinu v sociálne znevýhodňujúcom prostredí, nemôže byť prijatý do školy pre

deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo do triedy pre deti a žiakov so zdravotným

znevýhodnením v materskej škole, základnej škole alebo v strednej škole.

(3)

V materskej škole pôsobí na každých 25 detí zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia

jeden pedagogický asistent, jeden sociálny pedagóg alebo jeden sociálny pracovník.

V základnej škole a strednej škole pôsobí na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho

prostredia jeden pedagogický asistent, jeden sociálny pedagóg alebo jeden sociálny

pracovník. Ak je počet detí zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia v materskej škole

alebo počet žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia v základnej škole vyšší

ako 25, škola zabezpečuje vykonávanie činností podľa

§ 152c ods. 1.

(4)

Deti zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia alebo žiaci zo sociálne znevýhodňujúceho

prostredia sa zaraďujú do triedy materskej školy, triedy základnej školy alebo do

triedy strednej školy spolu s ostatnými deťmi alebo žiakmi.

§ 108

(1)

Materské školy, základné školy a stredné školy pre deti so zdravotným znevýhodnením

a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa môžu zriadiť aj ako organizačná zložka výchovných

zariadení, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova.

(2)

Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na školy podľa

§ 95 ods. 1

a

§ 104 ods. 1

ustanovenia tohto zákona o materskej škole, základnej škole a strednej škole; vzdelanie

získané v týchto školách je rovnocenné so vzdelaním získaným v materských školách,

v základných školách a v stredných školách podľa tohto zákona.

ÔSMA ČASŤ

ŠKOLY V PÔSOBNOSTI ÚSTREDNÝCH ORGÁNOV ŠTÁTNEJ SPRÁVY

§ 109

Školy v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy sú

a)

policajné školy,

b)

školy požiarnej ochrany.

§ 110

Policajné školy

(1)

Policajné školy sú policajné stredné odborné školy.

(2)

Policajné školy zriaďuje, riadi a zrušuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

(ďalej len „ministerstvo vnútra“) podľa siete policajných škôl;

63

)

vo veciach všeobecne vzdelávacích predmetov postupuje po dohode s ministerstvom školstva.

(3)

Pôsobnosť vo veciach výchovy a vzdelávania v stredných odborných školách, ktorú má

ministerstvo školstva alebo iné orgány štátnej správy, vykonáva voči policajným školám

ministerstvo vnútra.

(4)

Služobné pomery žiakov a pedagogických zamestnancov policajných škôl upravuje osobitný

predpis.

64

)

(5)

Na policajné školy sa nevzťahujú ustanovenia

§ 7 ods. 5 až 9

,

§ 8

,

§ 12 ods. 3 až 8

,

§ 15

,

§ 19 až 25

,

§ 28 až 31a

,

§ 36

,

§ 41

,

§ 42aa až 42b

,

§ 44

,

§ 46

,

§ 49 až 53a

,

§ 55a ods.14

,

§ 59 až 61

,

§ 62 ods. 1 až 8

,

12

a

13

,

§ 63 až 71

,

§ 74 ods. 4 až 9

,

12

,

§ 75

,

§ 76

,

§ 77 ods. 2

,

3

,

5 až 9

,

§ 80 až 82

,

§ 86 ods. 2 až 5

a

7

,

§ 87

,

§ 89 ods. 7

,

§ 90

,

§ 93

,

§ 94 až 108

,

§ 111 až 142a

,

§ 144 ods. 2

,

3

,

5 až 13

,

§ 146

,

§ 149

,

§ 149a

,

§ 152 písm. e)

,

§ 154 až 159

.

(6)

Ustanovenia

§ 2

,

§ 7 ods. 1 až 4

,

§ 7a

,

9

,

13

,

13a

,

14

,

35

,

39a

,

§ 54

,

55

,

§ 55a ods. 1 až 13

a

ods. 15

,

§ 56 až 58

,

§ 62 ods. 9 až 11

a

ods. 15

,

§ 74 ods. 3

,

§ 77 ods. 1

a

4

,

§ 79

,

87a

a

88

,

§ 89 ods. 1 až 6

,

§ 144 ods. 1

a

4

,

§ 147

,

148

,

150

a

151

sa na policajné školy vzťahujú primerane.

(7)

Ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom školstva ustanoví všeobecne záväzným

právnym predpisom podrobnosti o zriaďovaní, zrušovaní a riadení policajných škôl a

ich sieti, o vzdelávaní v policajných školách a jeho druhoch, prijímaní na štúdium

a ukončovaní štúdia v nich, o postupe pri vypracovávaní, schvaľovaní a vydávaní vzdelávacích

programov a ich obsahu, o študijných odboroch policajných škôl, o rozsahu, dĺžke,

podmienkach, organizácii, formách a priebehu štúdia v policajných školách, o hodnotení

a klasifikácii žiakov policajných škôl, o vedení dokumentácie, vydávaní dokladov,

o získanom vzdelaní, individuálnom vzdelávaní a kontrole výchovno-vzdelávacieho procesu.

§ 111

Školy požiarnej ochrany

(1)

Školy požiarnej ochrany sú stredné odborné školy.

(2)

Školy požiarnej ochrany zriaďuje, riadi a zrušuje ministerstvo vnútra; vo veciach

všeobecne vzdelávacích predmetov postupuje po dohode s ministerstvom školstva.

(3)

Pôsobnosť vo veciach stredných odborných škôl, ktorú má ministerstvo školstva alebo

iné orgány štátnej správy, vykonáva voči školám požiarnej ochrany ministerstvo vnútra.

(4)

Služobné pomery žiakov a pedagogických zamestnancov škôl požiarnej ochrany ustanovuje

osobitný predpis.

65

)

(5)

Na školy požiarnej ochrany sa nevzťahujú ustanovenia

§ 15

,

17

,

19

,

§ 28 až 31a

,

§ 41

,

44

,

§ 49 až 53

,

§ 55a ods. 14

,

§ 59 až 61

,

§ 94 až 108

,

§ 110

,

§ 112 až 116

,

§ 119 až 137

,

§ 142

,

§ 154 až 159

.

(6)

Ustanovenia

§ 1 až 14

,

§ 16

,

18

,

§ 20 až 26

,

§ 32 až 39a

,

§ 42

,

§ 45 až 48

,

§ 54

,

55

,

§ 55a ods. 1 až 13

a

ods. 15

,

§ 56 až 58

,

§ 62 až 93

,

§ 109

,

117

,

140

,

141

,

§ 144 až 151

,

§ 152

,

153

,

161

sa na školy požiarnej ochrany vzťahujú primerane.

(7)

Ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom školstva ustanoví všeobecne záväzným

právnym predpisom podrobnosti o zriaďovaní, zrušovaní a riadení škôl požiarnej ochrany,

o vzdelávaní v školách požiarnej ochrany, prijímaní na štúdium a ukončovaní štúdia

v nich, o postupe pri vypracovávaní a schvaľovaní vzdelávacích programov a ich obsahu,

o študijných odboroch škôl požiarnej ochrany, o organizácii, dĺžke, formách a priebehu

štúdia v školách požiarnej ochrany, o hodnotení a klasifikácii žiakov škôl požiarnej

ochrany, o vedení dokumentácie, individuálnom vzdelávaní a kontrole výchovno-vzdelávacieho

procesu v školách požiarnej ochrany.

DEVIATA ČASŤ

SÚSTAVA ŠKOLSKÝCH ZARIADENÍ

§ 112

Sústavu školských zariadení tvoria

a)

školské výchovno-vzdelávacie zariadenia,

b)

výchovné zariadenia,

c)

zariadenia poradenstva a prevencie,

d)

školské účelové zariadenia.

Prvý oddiel

Školské výchovno-vzdelávacie zariadenia

§ 113

Školskými výchovno-vzdelávacími zariadeniami sú

a)

školský klub detí,

b)

centrum voľného času,

c)

školský internát.

§ 114

Školský klub detí

(1)

Školský klub detí je súčasťou školy, ktorá zabezpečuje pre deti, ktoré plnia povinnú

školskú dochádzku v základnej škole, činnosť podľa výchovného programu školského zariadenia

zameranú na oddych v čase mimo vyučovania a školských prázdnin, záujmovú činnosť a

prípravu na vyučovanie.

(2)

Školský klub detí sa člení na triedy spravidla podľa veku detí, pričom počet detí

v triede je najviac 26; počet detí v triedach pre žiakov so zdravotným znevýhodnením

a žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia je rovnaký ako v triedach, v ktorých

sa vzdelávajú.

(3)

Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s činnosťou školského

klubu detí, ktorého zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, určí

riaditeľ školy, ak je školský klub detí jej súčasťou, na jedného žiaka v sume neprevyšujúcej

7,5 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.

29

)

Tento príspevok sa uhrádza vopred do 10. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ktorý

predchádza kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa príspevok uhrádza. Výška príspevku na

úhradu zohľadňuje náročnosť a druh klubovej alebo záujmovej činnosti.

(4)

Príspevok na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť školského klubu detí sa neuhrádza,

ak o to zákonný zástupca požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc

v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.

32

)

(5)

Príspevok na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť školského klubu detí sa neplatí

za pobyt dieťaťa v školskom klube detí zriadenom orgánom štátnej správy v školstve

pri zdravotníckom zariadení.

(6)

Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na činnosti školského klubu

detí, určí všeobecne záväzným nariadením obec alebo samosprávny kraj, ktorý je jeho

zriaďovateľom.

31

)

(7)

Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom

obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku

určí všeobecne záväzným nariadením.

(8)

Finančné prostriedky podľa odsekov 3 a 6 sú účelovo určené len na činnosť školského

klubu detí.

(9)

V školskom klube detí môžu pôsobiť zamestnanci podľa

§ 30 ods. 6.

§ 116

Centrum voľného času

(1)

Centrum voľného času zabezpečuje podľa výchovného programu školského zariadenia výchovno-vzdelávaciu,

záujmovú a rekreačnú činnosť detí, rodičov a iných osôb.

(2)

Centrum voľného času usmerňuje rozvoj záujmov detí a ostatných zúčastnených osôb,

utvára podmienky na rozvíjanie a zdokonaľovanie ich praktických zručností, podieľa

sa na formovaní návykov užitočného využívania ich voľného času a zabezpečuje podľa

potrieb súťaže detí a žiakov a predmetové olympiády žiakov.

(3)

Centrum voľného času môže poskytovať metodickú a odbornú pomoc v oblasti práce s

deťmi v ich voľnom čase

a)

školám a školským zariadeniam,

b)

občianskym združeniam vykonávajúcim činnosť zameranú na deti,

c)

ďalším právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ktoré o ňu požiadajú.

(4)

Centrum voľného času sa zriaďuje ako zariadenie s celoročnou prevádzkou.

(5)

Centrum voľného času sa spravidla člení podľa záujmových oblastí na oddelenia a na

záujmové útvary. Pre deti so zdravotným postihnutím alebo vývinovými poruchami sa

môžu zriaďovať záujmové útvary.

(6)

Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na činnosti centra voľného

času, ktorého zriaďovateľom je obec

31

)

alebo samosprávny kraj,

42

)

určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.

(7)

Príspevok na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť centra voľného času sa neuhrádza,

ak o to zákonný zástupca neplnoletého žiaka alebo plnoletý žiak písomne požiada a

je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.

32

)

(8)

Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom

obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku

určí všeobecne záväzným nariadením.

§ 117

Školský internát

(1)

Školský internát zabezpečuje deťom materských škôl a žiakom základných škôl a stredných

škôl výchovno-vzdelávaciu činnosť, ubytovanie a stravovanie.

(2)

Školský internát svojím výchovným programom školského zariadenia nadväzuje na výchovno-vzdelávaciu

činnosť školy v čase mimo vyučovania a úzko spolupracuje s rodinou dieťaťa alebo žiaka.

Vytvára podmienky pre uspokojovanie individuálnych potrieb a záujmov žiakov prostredníctvom

mimoškolských aktivít.

(3)

Zriaďovateľ školského internátu je povinný zabezpečiť náhradné ubytovanie deťom alebo

žiakom, ak bola jeho prevádzka prerušená zo závažných dôvodov.

(4)

Školský internát sa člení na výchovné skupiny podľa veku žiakov, pričom ich počet

vo výchovnej skupine je najviac 30; počet žiakov vo výchovných skupinách pre žiakov

so zdravotným znevýhodnením a žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia je rovnaký

ako v triedach, v ktorých sa vzdelávajú.

(5)

Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s ubytovaním v školskom

internáte, ktorého zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, určí

riaditeľ školského internátu alebo riaditeľ školy, ak je školský internát jej súčasťou,

na jedného žiaka najviac 45 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa

osobitného predpisu.

29

)

Tento príspevok sa uhrádza vopred do 20. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza

kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa príspevok uhrádza. Výška mesačného príspevku sa

zaokrúhľuje na celé eurocenty nahor.

(6)

Príspevok na čiastočnú úhradu nákladov spojených s ubytovaním v školskom internáte

sa neuhrádza, ak o to zákonný zástupca neplnoletého žiaka alebo plnoletý žiak písomne

požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného

predpisu.

32

)

(7)

Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s ubytovaním v školskom

internáte, ktorého zriaďovateľom je obec

31

)

alebo samosprávny kraj,

42

)

určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.

(8)

Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom

obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku

určí všeobecne záväzným nariadením.

(9)

Školský internát môže poskytovať deťom a žiakom ubytovanie a stravovanie aj v čase

pracovného voľna a pracovného pokoja; môže poskytovať ubytovanie a stravovanie aj

v čase školských prázdnin. Ak ide o neplnoletého cudzinca podľa

§ 146 ods. 2

, ktorý sa nachádza na území Slovenskej republiky bez sprievodu zákonného zástupcu,

a nemožno mu ubytovanie a stravovanie zabezpečiť iným spôsobom, školský internát mu

poskytuje ubytovanie a stravovanie aj v dňoch pracovného voľna, pracovného pokoja

a v období školských prázdnin.

(10)

Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom organizáciu výchovno-vzdelávacieho

procesu v školských internátoch, podrobnosti o počtoch detí a žiakov vo výchovných

skupinách, o personálnom a materiálnom zabezpečení.

§ 119

Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob organizácie

a prevádzky školských klubov detí, centier voľného času a ich materiálno-technického

vybavenia.

Druhý oddiel

Výchovné zariadenia

§ 120

(1)

Výchovnými zariadeniami sú

a)

diagnostické centrum,

b)

reedukačné centrum.

(2)

Výchovné zariadenie poskytuje deťom s ohrozeným psychickým vývinom alebo sociálnym

vývinom starostlivosť zameranú na prevenciu alebo na odstraňovanie prejavov rizikového

správania, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť a zdravie.

(3)

Starostlivosť vo výchovnom zariadení je okrem princípov výchovy a vzdelávania podľa

§ 3

založená aj na princípoch

a)

zohľadňovania osobitných potrieb dieťaťa vo výchove a vzdelávaní,

b)

poskytovania komplexnej činnosti s cieľom pôsobiť na správanie dieťaťa tak, aby mu

bolo umožnené všestranne rozvíjať jeho osobnosť, posilňovať jeho silné stránky, podnietiť

jeho záujem o vzdelávanie a nadobúdanie pracovných zručností a s cieľom zabraňovať

rizikovým prejavom správania dieťaťa a pomáhať dieťaťu osvojiť si návyky potrebné

na uplatnenie v spoločnosti,

c)

hodnotenia správania dieťaťa s prihliadnutím na závažnosť a druh poruchy správania

dieťaťa a pri opatreniach vo výchove rešpektovať dôstojnosť dieťaťa,

d)

spolupráce s rodinou dieťaťa, príslušnou školou a zariadením poradenstva a prevencie

vrátane podpory vzťahov, ktoré sú dôležité pre dieťa.

(4)

Dieťa vo výchovnom zariadení má právo najmä na

a)

rešpektovanie všetkých stránok osobnosti,

b)

zaobchádzanie v záujme rozvoja jeho osobnosti s ohľadom na jeho vek,

c)

aktívnu ochranu pred všetkými formami násilia,

d)

zachovanie kontaktu so zákonnými zástupcami a inými blízkymi osobami s ohľadom na

bezpečnosť a zdravie dieťaťa,

e)

rešpektovanie dôvernosti osobných informácií a súkromia,

f)

informácie o veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú.

(5)

Do výchovného zariadenia nemožno prijať dieťa s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia

alebo s hlbokým stupňom mentálneho postihnutia.

(6)

Pri prijatí dieťaťa do výchovného zariadenia na základe žiadosti zákonného zástupcu

zákonný zástupca predkladá

a)

kópiu dokladu totožnosti dieťaťa,

b)

sociálnu správu vypracovanú orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

ak sa pre dieťa vykonávali opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

c)

preukaz poistenca,

d)

individuálny vzdelávací program vypracovaný školou, ktorej žiakom je dieťa pred prijatím

do výchovného zariadenia, podklady k poskytovaniu podporných opatrení a informácie

podľa § 144 ods. 7 písm. d),

e)

doklad o lekárskej prehliadke pediatrom nie starší ako tri dni.

(7)

Pri prijatí dieťaťa do výchovného zariadenia na základe rozhodnutia súdu orgán sociálnoprávnej

ochrany detí a sociálnej kurately zabezpečí

a)

sociálnu správu o osobných pomeroch dieťaťa a rodinných pomeroch dieťaťa; ak nie

je možné predložiť sociálnu správu do prijatia dieťaťa, orgán sociálnoprávnej ochrany

detí a sociálnej kurately predloží túto správu výchovnému zariadeniu do troch pracovných

dní odo dňa prijatia dieťaťa do výchovného zariadenia, a

b)

preukaz poistenca, ak ním disponuje.

(8)

Podrobnosti o organizácii výchovy, vzdelávania a starostlivosti vo výchovných zariadeniach,

o právach a povinnostiach dieťaťa, právach a povinnostiach zákonného zástupcu dieťaťa,

o spôsobe informovania dieťaťa a zákonného zástupcu o ich právach a povinnostiach,

o podmienkach používania mobilného telefónu alebo obdobného osobného zariadenia elektronickej

komunikácie počas aktivít organizovaných výchovným zariadením a o spolupráci so zákonnými

zástupcami a spolupráci so súčasťami systému poradenstva a prevencie určí vnútorný

poriadok výchovného zariadenia, ktorý schvaľuje riaditeľ výchovného zariadenia po

prerokovaní so zriaďovateľom. Vzorový vnútorný poriadok výchovného zariadenia vydáva

a na svojom webovom sídle zverejňuje ministerstvo školstva. Vnútorný poriadok výchovné

zariadenie zverejňuje na svojom webovom sídle.

(9)

Výchovné zariadenie dieťaťu prijatému na základe rozhodnutia súdu najmä

a)

zabezpečuje stravovanie, ubytovanie, ošatenie,

b)

zabezpečuje edukačné publikácie,

c)

poskytuje potreby na mimoškolské aktivity,

d)

uhrádza náklady na zdravotnú starostlivosť a zdravotnícke pomôcky, ktoré nie sú hradené

z verejného zdravotného poistenia; to neplatí, ak o poskytnutie zdravotnej starostlivosti

alebo o poskytnutie zdravotníckych pomôcok, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného

poistenia, požiadal zákonný zástupca.

(10)

Výchovné zariadenie je zariadením s nepretržitou prevádzkou.

(11)

Výchovné zariadenie zverejňuje na svojom webovom sídle informácie o voľných miestach;

ak ide o reedukačné centrum, zverejňuje aj informáciu o voľných miestach v jednotlivých

výchovných skupinách v členení podľa režimu. Výchovné zariadenie tieto informácie

aktualizuje do 24 hodín od prijatia dieťaťa alebo od skončenia jeho pobytu vo výchovnom

zariadení. Správnosť týchto informácií priebežne overuje príslušný orgán miestnej

štátnej správy v školstve. Ak orgán miestnej štátnej správy v školstve zistí, že zverejnené

údaje sú nesprávne, vyzve riaditeľa výchovného zariadenia na zabezpečenie nápravy.

(12)

Ak podľa počtu detí v diagnostických skupinách alebo vo výchovných skupinách nemožno

prijať dieťa do výchovného zariadenia a má byť dieťa prijaté na základe rozhodnutia

súdu, riaditeľ môže zvýšiť počet detí v skupine, a to najviac do naplnenia celkovej

kapacity výchovného zariadenia uvedenej v prevádzkovom poriadku. Ak z kapacitných

dôvodov nie je možné postupovať podľa prvej vety, riaditeľ bezodkladne informuje o

tejto skutočnosti orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a príslušný

orgán miestnej štátnej správy v školstve, ktorý v spolupráci s ostatnými orgánmi miestnej

štátnej správy v školstve bezodkladne určí výchovné zariadenie, ktoré dieťa prijme,

a oznámi ho orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a riaditeľom

dotknutých výchovných zariadení.

(13)

Výchovné zariadenie používa systém na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia,

prostredníctvom ktorého obrazovým záznamom monitoruje

a)

exteriér budovy výchovného zariadenia,

b)

vnútorné priestory výchovného zariadenia, v ktorých nie je povolené zdržiavať sa

deťom,

c)

vnútorné priestory chodieb, ochrannej miestnosti, miestností určených pre zamestnancov

a spoločných miestností určených pre deti, okrem izieb, hygienických zariadení a spŕch.

(14)

Záznam z monitorovania podľa odseku 13 uchováva výchovné zariadenie najviac sedem

dní od jeho vyhotovenia.

(15)

Vo výchovnom zariadení pôsobí psychológ, sociálny pedagóg, pedagogický zamestnanec,

sociálny pracovník; vo výchovnom zariadení môže pôsobiť aj liečebný pedagóg a školský

podporný tím.

(16)

Výchovné zariadenie spolupracuje s rodinou dieťaťa najmä formou konzultácií s pedagogickými

zamestnancami a odbornými zamestnancami, terapie, psychologického poradenstva alebo

návštev zákonných zástupcov.

(17)

Výchovné zariadenie môže vytvárať podmienky na vykonávanie odborných metód práce

s dieťaťom a jeho rodičom, osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, inou blízkou osobou

dieťaťa, ktoré vyžadujú pobyt týchto osôb vo výchovnom zariadení na dohodnutý čas.

Ak výchovné zariadenie tieto podmienky vytvorí, pobyt sa poskytne bezplatne. Miesta

vyčlenené na tento účel sa nezapočítavajú do celkového počtu miest výchovného zariadenia.

Podmienky pobytu a stravovania dohodne riaditeľ výchovného zariadenia.

(18)

Riaditeľ výchovného zariadenia bezodkladne po prijatí dieťaťa požiada riaditeľa príslušnej

školy o doručenie kópie dokumentácie dieťaťa vrátane pedagogickej dokumentácie, ďalšej

dokumentácie, podkladov k poskytovaniu podporných opatrení, informácií podľa

§ 144 ods. 7 písm. d)

a dokladov od orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Riaditeľ

príslušnej školy je povinný kópiu dokumentácie poskytnúť do 15 dní od doručenia žiadosti

riaditeľa príslušného výchovného zariadenia.

§ 121

Diagnostické centrum

(1)

Diagnostické centrum poskytuje diagnostickú, psychologickú, psychoterapeutickú, výchovno-vzdelávaciu

starostlivosť deťom do 18 rokov veku na základe

a)

žiadosti zákonného zástupcu s predchádzajúcim vyjadrením zariadenia poradenstva a

prevencie,

b)

neodkladného opatrenia súdu podľa osobitného predpisu,

67

)

c)

rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia,

68

)

d)

žiadosti reedukačného centra podľa

§ 122 ods. 4

, ak diagnostické centrum vykonáva diagnostiku ambulantnou alebo terénnou formou.

(2)

Diagnostické centrum najmä

a)

vykonáva diagnostiku pobytovou, ambulantnou alebo terénnou formou deťom s ohrozeným

psychosociálnym vývinom s cieľom určenia ďalšej vhodnej výchovno-vzdelávacej alebo

reedukačnej starostlivosti,

b)

vytvára podmienky na odborné konzultácie vo veciach diagnostiky, poskytovania výchovno-vzdelávacej

starostlivosti a ďalších odborných činností s inými výchovnými zariadeniami, školami,

zariadeniami poradenstva a prevencie a centrami pre deti a rodiny,

c)

spolupracuje so školou, ktorej žiakom je dieťa pred prijatím do diagnostického centra,

a so zariadením poradenstva a prevencie, ktoré vykonávalo pre dieťa odbornú činnosť

pred jeho prijatím do diagnostického centra,

d)

vypracúva po ukončení pobytu v diagnostickom centre alebo po zhodnotení výsledkov

diagnostiky vykonanej zariadením poradenstva a prevencie alebo zdravotníckym pracovníkom

so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria alebo detská psychiatria a sociálnej

správy o dieťati alebo po ukončení diagnostiky ambulantnou alebo terénnou formou diagnostické

správy o dieťati

1.

pre príslušnú školu, príslušné zariadenie poradenstva a prevencie alebo pre príslušné

centrum pre deti a rodiny na opätovné začlenenie dieťaťa do spoločnosti po ukončení

pobytu v diagnostickom centre alebo

2.

na vypracovanie individuálneho reedukačného programu, ak sa postupuje podľa písmena

e),

e)

vypracúva po ukončení pobytu v diagnostickom centre alebo po zhodnotení výsledkov

diagnostiky vykonanej zariadením poradenstva a prevencie alebo zdravotníckym pracovníkom

so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria alebo detská psychiatria a sociálnej

správy o dieťati, predložených orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

odporúčanie na prijatie dieťaťa do reedukačného centra s ohľadom na možnosť prípravy

na povolanie, uplatnenia na trhu práce a úpravy rodinných pomerov; ak diagnostické

centrum odporúča absolvovanie výchovy a vzdelávania v reedukačnom centre, v odporúčaní

uvedie konkrétne reedukačné centrum,

f)

poskytuje školám a ostatným súčastiam systému poradenstva a prevencie metodické usmernenia

v starostlivosti o deti v rizikovom vývine.

(3)

Pobyt dieťaťa v diagnostickom centre trvá nevyhnutne potrebný čas na vykonanie diagnostiky,

najviac 12 týždňov; tým nie je dotknutá povinnosť diagnostického centra zabezpečiť

starostlivosť o dieťa na základe rozhodnutia súdu. Do trvania pobytu vo výchovnom

zariadení sa nezapočítava obdobie, počas ktorého

a)

došlo k nedovolenému prerušeniu pobytu alebo

b)

nebolo možné poskytovať dieťaťu diagnostickú starostlivosť z dôvodu zdravotného stavu.

(4)

V diagnostickom centre sa zriaďuje záchytná miestnosť. Do záchytnej miestnosti riaditeľ

umiestni dieťa pohybujúce sa nepovolene mimo výchovného zariadenia, do ktorého bolo

prijaté podľa odseku 1 alebo podľa

§ 122 ods. 3.

O umiestnení v záchytnej miestnosti sa vyhotoví písomný záznam a bezodkladne sa táto

skutočnosť oznámi výchovnému zariadeniu, do ktorého bolo dieťa prijaté; výchovné zariadenie,

do ktorého bolo dieťa prijaté, bezodkladne oznámi túto skutočnosť orgánu sociálnoprávnej

ochrany detí a sociálnej kurately a zákonnému zástupcovi. Výchovné zariadenie, do

ktorého bolo dieťa prijaté, prevezme dieťa z diagnostického centra bezodkladne, najneskôr

do 24 hodín. Ak bolo dieťa prijaté do výchovného zariadenia na základe žiadosti zákonného

zástupcu, oznámi riaditeľ výchovného zariadenia zákonnému zástupcovi dieťaťa miesto

a čas prevzatia dieťaťa z diagnostického centra; ak zákonný zástupca dieťa z diagnostického

centra neprevezme, riaditeľ diagnostického centra zabezpečí odovzdanie dieťaťa zákonnému

zástupcovi na jeho náklady. Počas pobytu dieťaťa v záchytnej miestnosti výchovné zariadenie

pravidelne monitoruje správanie dieťaťa a priebežne kontroluje jeho zdravotný stav

prostredníctvom zdravotníckeho pracovníka a odborného zamestnanca povereného riaditeľom

výchovného zariadenia a o výsledku vedie písomný záznam.

(5)

Základnou organizačnou jednotkou diagnostického centra je diagnostická skupina, ktorá

sa zriadi pre najviac osem detí a zriaďovateľ ju zruší, ak je ich počet menší ako

štyri; v odôvodnenom prípade sa môže diagnostická skupina ponechať aj pri nižšom počte

detí. V sídle diagnostického centra a v každom jeho elokovanom pracovisku sa zriaďuje

najviac šesť diagnostických skupín.

(6)

V diagnostickom centre sa zriaďujú diagnostické triedy škôl podľa tohto zákona.

(7)

Diagnostické centrá sú

a)

diagnostické centrá pre deti do 15. roku veku alebo do ukončenia povinnej školskej

dochádzky,

b)

diagnostické centrá pre deti od 15. roku veku.

(8)

Ak dieťa počas pobytu v diagnostickom centre dovŕši 15. rok veku, pokračuje v pobyte

v diagnostickom centre, do ktorého bolo prijaté.

§ 122

Reedukačné centrum

(1)

Reedukačné centrum na základe výchovného programu školského zariadenia a individuálneho

reedukačného programu poskytuje deťom od 12 do 18 rokov na základe vykonanej diagnostiky

a podľa individuálneho reedukačného programu výchovu a vzdelávanie vrátane prípravy

na povolanie s cieľom opätovného začlenenia do spoločnosti. Výchovné zariadenie poskytuje

starostlivosť aj dieťaťu mladšiemu ako 12 rokov na základe

a)

rozhodnutia súdu alebo

b)

vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie, ak ide o prijatie podľa odseku 3 písm.

a).

(2)

Pobyt v reedukačnom centre trvá najviac do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dieťa

dovŕši 18 rokov veku. Pobyt v reedukačnom centre môže na základe žiadosti plnoletej

osoby riaditeľ reedukačného centra predĺžiť najviac do konca školského roka, v ktorom

dovŕši 19 rokov veku.

(3)

Do reedukačného centra sa prijímajú deti na základe

a)

žiadosti zákonného zástupcu s predchádzajúcim vyjadrením zariadenia poradenstva a

prevencie,

b)

neodkladného opatrenia súdu,

67

)

c)

rozhodnutia súdu o uložení ochrannej výchovy,

69

)

d)

rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia,

68

)

e)

rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti.

70

)

(4)

Ak v čase rozhodovania súdu o uložení ochrannej výchovy nie je objektívne možné zabezpečiť

vykonanie diagnostiky, dieťa možno prijať do reedukačného centra aj bez jej vykonania.

Reedukačné centrum bezodkladne po prijatí dieťaťa požiada o vykonanie diagnostiky

diagnostické centrum alebo zariadenie poradenstva a prevencie, ktoré sú povinné diagnostiku

vykonať.

(5)

Reedukačné centrá sú

a)

reedukačné centrá pre deti oboch pohlaví do 15. roku veku alebo do skončenia povinnej

školskej dochádzky v základnej škole,

b)

reedukačné centrá pre deti podľa pohlavia od 15. roku veku alebo od skončenia plnenia

povinnej školskej dochádzky do skončenia prípravy na povolanie,

c)

reedukačné centrá pre deti oboch pohlaví do 18. roku veku.

(6)

Ak dieťa dovŕši 15. rok veku a jeho pobyt v reedukačnom centre podľa odseku 5 písm.

a) sa má skončiť pred dovŕšením 16. roku veku, pokračuje v pobyte v reedukačnom centre,

do ktorého bolo prijaté, ak organizačnou zložkou je stredná škola, alebo ak reedukačné

centrum zabezpečí vzdelávanie dieťaťa v strednej škole, ktorá nie je organizačnou

zložkou.

(7)

Ak dieťa dovŕši 15. rok veku a jeho pobyt sa má skončiť po dovŕšení 16. roku veku

alebo ak reedukačné centrum nezabezpečí vzdelávanie dieťaťa v strednej škole, riaditeľ

informuje o tejto skutočnosti orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately

a príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve, ktorý v spolupráci s ostatnými

orgánmi miestnej štátnej správy v školstve bezodkladne určí reedukačné centrum, do

ktorého bude dieťa prijaté, a oznámi ho orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej

kurately a riaditeľom dotknutých reedukačných centier.

(8)

Základnou organizačnou jednotkou reedukačného centra je výchovná skupina

a)

s voľným režimom,

b)

so zvýšenou starostlivosťou,

c)

s ochranným uzatvoreným režimom.

(9)

V sídle reedukačného centra a v každom jeho elokovanom pracovisku sa zriaďuje najviac

osem výchovných skupín. V každom reedukačnom centre sa zriaďuje najmenej jedna výchovná

skupina s voľným režimom.

(10)

Výchovná skupina sa zriaďuje pre najviac

a)

osem detí vo výchovnej skupine s voľným režimom,

b)

šesť detí vo výchovnej skupine so zvýšenou starostlivosťou,

c)

šesť detí vo výchovnej skupine s ochranným uzatvoreným režimom.

(11)

Ak sú všetky výchovné skupiny reedukačného centra okrem výchovnej skupiny podľa odseku

9 rovnakého druhu, reedukačné centrum sa označuje ako

a)

reedukačné centrum s voľným režimom,

b)

reedukačné centrum so zvýšenou starostlivosťou,

c)

špecializované reedukačné centrum s ochranným uzatvoreným režimom.

(12)

Výchovná skupina s voľným režimom poskytuje starostlivosť deťom, ktorých reedukácia

nevyžaduje poskytovanie starostlivosti vo výchovnej skupine so zvýšenou starostlivosťou

alebo s ochranným uzatvoreným režimom alebo na overenie úspešnosti reedukácie dieťaťa

a pripravenosti jeho začlenenia do spoločnosti. Deti vo výchovnej skupine s voľným

režimom sa vzdelávajú a pripravujú na povolanie mimo reedukačného centra. Ak nemožno

vzdelávanie a prípravu na povolanie dieťaťa zabezpečiť mimo reedukačného centra, dôvody

sa uvedú v individuálnom reedukačnom programe; riaditeľ výchovného zariadenia zabezpečí

prehodnotenie týchto dôvodov najmenej raz za dva mesiace.

(13)

Riaditeľ výchovného zariadenia preradí dieťa z výchovnej skupiny so zvýšenou starostlivosťou

alebo s ochranným uzatvoreným režimom do výchovnej skupiny s voľným režimom na základe

vyjadrenia odborných zamestnancov reedukačného centra najmenej dva mesiace pred predpokladaným

ukončením pobytu v reedukačnom centre; reedukačné centrum môže požiadať o vyjadrenie

zariadenie poradenstva a prevencie. Opätovné zaradenie do výchovnej skupiny so zvýšenou

starostlivosťou alebo s ochranným uzatvoreným režimom je počas tohto obdobia možné

len z dôvodu závažného porušenia vnútorného poriadku a po predchádzajúcom písomnom

vyjadrení zariadenia poradenstva a prevencie.

(14)

Výchovná skupina so zvýšenou starostlivosťou poskytuje starostlivosť deťom, ktorých

reedukácia si vyžaduje zvýšené nároky na materiálno-technické, priestorové alebo personálne

zabezpečenie z dôvodu zvýšeného ohrozenia bezpečnosti a ochrany zdravia. Deti vo výchovnej

skupine so zvýšenou starostlivosťou sa vzdelávajú a pripravujú na povolanie v škole

ako organizačnej zložke alebo v triede základnej školy alebo strednej školy v reedukačnom

centre. Ak nemožno vzdelávanie a prípravu na povolanie dieťaťa zabezpečiť mimo reedukačného

centra, dôvody sa uvedú v individuálnom reedukačnom programe; riaditeľ výchovného

zariadenia zabezpečí prehodnotenie týchto dôvodov najmenej raz za dva mesiace.

(15)

Výchovná skupina s ochranným uzatvoreným režimom poskytuje starostlivosť deťom s

uloženou ochrannou výchovou a deťom, ktoré svojím správaním závažným spôsobom porušujú

vnútorný poriadok reedukačného centra a ohrozujú bezpečnosť a zdravie iných osôb.

Deti vo výchovnej skupine s ochranným uzatvoreným režimom sa vzdelávajú a pripravujú

na povolanie v škole ako organizačnej zložke alebo v triede základnej školy alebo

strednej školy v reedukačnom centre. Riaditeľ reedukačného centra okrem reedukačného

centra podľa odseku 11 písm. c) zaraďuje dieťa do výchovnej skupiny s ochranným uzatvoreným

režimom na základe návrhu odborných zamestnancov reedukačného centra a vyjadrenia

zariadenia poradenstva a prevencie najdlhšie na jeden mesiac, a to aj opakovane. O

umiestnení dieťaťa do výchovnej skupiny s ochranným uzatvoreným režimom informuje

výchovné zariadenie orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, príslušný

súd a príslušnú okresnú prokuratúru; to platí, aj ak ide o opakované umiestnenie do

výchovnej skupiny s ochranným uzatvoreným režimom. Po uplynutí tejto lehoty psychológ

po prerokovaní s ostatnými pedagogickými zamestnancami a odbornými zamestnancami prehodnotí

správanie dieťaťa a opodstatnenosť jeho zaradenia do výchovnej skupiny s ochranným

uzatvoreným režimom.

(16)

Reedukačné centrum vypracúva pre každé dieťa individuálny reedukačný program, ktorý

vychádza z podkladov diagnostického centra a obsahuje výkonové ciele, podľa ktorých

sa vykonávajú odborné činnosti počas pobytu v reedukačnom centre zamerané na opätovné

začlenenie dieťaťa do spoločnosti. Vyhodnotenie a úprava individuálneho reedukačného

programu sa vykonáva najmenej raz za štvrťrok v spolupráci s centrom pre deti a rodiny,

ak ide o individuálny reedukačný program pre dieťa s nariadenou ústavnou starostlivosťou

v centre pre deti a rodiny, a zákonným zástupcom; ak sa individuálny reedukačný program

vyhodnocoval bez účasti zákonného zástupcu, uvedie sa vo vyhodnotení dôvod, pre ktorý

nebolo možné zákonného zástupcu do vyhodnotenia zapojiť. Individuálny reedukačný program

pre dieťa, ktoré je v reedukačnom centre umiestnené na základe rozhodnutia súdu, reedukačné

centrum vyhodnocuje a upravuje v spolupráci s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí

a sociálnej kurately.

§ 123

Zdravotná starostlivosť vo výchovných zariadeniach

(1)

Výchovné zariadenia môžu okrem poskytovania výchovno-vzdelávacej činnosti

a)

vytvárať organizačné a iné podmienky na poskytovanie zdravotnej starostlivosti

71

)

a

b)

poskytovať v zariadení zdravotnú starostlivosť podľa odsekov 2 až 5.

(2)

Vo výchovných zariadeniach možno poskytovať zdravotnú starostlivosť, ak zriaďovateľ

a)

získal povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa osobitného predpisu,

72

)

b)

uzatvoril zmluvný vzťah s fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá je držiteľom

povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa osobitného predpisu,

72

)

c)

uzatvoril zmluvný vzťah s fyzickou osobou, ktorá je držiteľom licencie na výkon samostatnej

praxe podľa osobitného predpisu,

73

)

alebo

d)

zamestnáva v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu

74

)

zdravotníckych pracovníkov spĺňajúcich podmienky na výkon zdravotníckeho povolania

podľa osobitného predpisu.

75

)

(3)

Minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie

pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti vykonávanej v zariadení podľa odseku 2

písm. d) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva

po dohode s ministerstvom školstva.

(4)

Výber zdravotných výkonov z katalógu zdravotných výkonov,

76

)

ktoré v zariadeniach zamestnávajúcich zdravotníckych pracovníkov podľa odseku 2 písm.

d) vykonávajú iba zdravotnícki pracovníci spĺňajúci podmienky na výkon zdravotníckeho

povolania,

75

)

ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva

po dohode s ministerstvom školstva.

(5)

Na výchovné zariadenia, ktoré poskytujú aj zdravotnú starostlivosť podľa odseku 2,

sa vzťahujú rovnaké práva, povinnosti a sankcie, ako sa vzťahujú na poskytovateľa

zdravotnej starostlivosti podľa osobitných predpisov.

77

)

(6)

Výchovné zariadenie zabezpečuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti v dvojzmennej

prevádzke.

§ 124

Opatrenia vo výchove

(1)

Vo výchovných zariadeniach možno v záujme odstránenia porúch v psychosociálnom vývine

dieťaťa alebo zavineného porušenia vnútorného poriadku výchovného zariadenia použiť

opatrenia vo výchove podľa odsekov 2 až 7 so zameraním na motiváciu dieťaťa zlepšovať

svoje správanie alebo na predchádzanie ohrozeniu bezpečnosti a ochrany zdravia dieťaťa

jeho nevhodným správaním.

(2)

Dieťa má právo udržiavať styk so zákonnými zástupcami. Ak je to v záujme dieťaťa,

výchovné zariadenie môže určiť podmienky styku a to tak, že dieťa sa môže stretávať

so zákonnými zástupcami

a)

len za prítomnosti pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca,

b)

na určenom mieste v priestoroch výchovného zariadenia,

c)

na území obce, v ktorej má výchovné zariadenie sídlo.

(3)

Ak je to v záujme dieťaťa, má právo stretávať sa s inými osobami ako zákonnými zástupcami

za podmienok podľa odseku 2. Ak ide o dieťa umiestnené na základe žiadosti zákonného

zástupcu, má právo stretávať sa s inými osobami po súhlase zákonného zástupcu.

(4)

Výchovné zariadenie môže povoliť dieťaťu

a)

tráviť voľný čas mimo výchovného zariadenia bez prítomnosti pedagogického zamestnanca,

zákonného zástupcu alebo inej poverenej osoby,

b)

pobyt mimo výchovného zariadenia na vopred určený čas v mieste bydliska zákonného

zástupcu alebo v centre pre deti a rodiny, ak ide o dieťa s nariadenou ústavnou starostlivosťou

v centre pre deti a rodiny, so súhlasom príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany

detí a sociálnej kurately, a to najmä na účel overenia úspešnosti reedukácie; to neplatí,

ak ide o dieťa vo výchovnej skupine s ochranným uzatvoreným režimom.

(5)

Dieťaťu, ktoré má povolený pobyt mimo výchovného zariadenia podľa odseku 4 písm.

b), výchovné zariadenie poskytuje príspevok na stravu vo výške časti dennej stravnej

jednotky pre dieťa, zodpovedajúcej obdobiu, počas ktorého sa dieťa zdržiava mimo výchovného

zariadenia; to neplatí, ak ide o pobyt v centre pre deti a rodiny.

(6)

Výchovné zariadenie môže dieťaťu

a)

znížiť vreckové podľa

§ 126 ods. 3

a

10

z dôvodu zavineného porušenia vnútorného poriadku výchovného zariadenia,

b)

obmedziť účasť na mimoškolských aktivitách v záujme bezpečnosti a ochrany zdravia

dieťaťa alebo ostatných detí a zamestnancov vo výchovnom zariadení,

c)

obmedziť návštevy osôb podľa odseku 3 v záujme bezpečnosti a ochrany zdravia dieťaťa

alebo ostatných detí a zamestnancov vo výchovnom zariadení.

(7)

Ak dieťa svojím správaním ohrozuje zdravie a život seba alebo iných osôb alebo môže

svojím správaním spôsobiť psychickú alebo fyzickú ujmu sebe alebo iným osobám, výchovné

zariadenie môže použiť opatrenia vo výchove, ktorými sú

a)

vykonanie kontroly obsahu doručeného balíka za prítomnosti dieťaťa; opakované kontroly

balíka musia byť odôvodnené v osobnom spise dieťaťa,

b)

prevzatie do úschovy tých predmetov dieťaťa, ktoré nie sú vnútorným poriadkom výchovného

zariadenia povolené,

c)

prevzatie do úschovy cennosti a sumy peňazí, ktoré prevyšujú hodnotu určenú vnútorným

poriadkom výchovného zariadenia, so súhlasom zákonného zástupcu,

d)

neodkladné privolanie zdravotnej pomoci,

45

)

e)

privolanie Policajného zboru.

46

)

(8)

V záujme dieťaťa a jeho ochrany alebo v záujme ochrany iných osôb môže riaditeľ alebo

psychológ výchovného zariadenia, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu, nariadiť umiestnenie

dieťaťa do ochrannej miestnosti na nevyhnutný čas, najviac však na dve hodiny, alebo

do príchodu zdravotnej pomoci alebo Policajného zboru. V neprítomnosti riaditeľa a

psychológa môže nariadiť umiestnenie do ochrannej miestnosti aj iný odborný zamestnanec;

psychológ umiestnenie posúdi bezodkladne po návrate.

(9)

Ochranná miestnosť, ktorá sa zriaďuje v reedukačnom centre, slúži na ochranu a upokojenie

dieťaťa, pobyt v nej nemožno využiť ako trest.

(10)

O dôvodoch a priebehu pobytu dieťaťa v ochrannej miestnosti sa vedie písomný záznam,

v ktorom sa eviduje dátum a čas umiestnenia, čas vychádzok na čerstvom vzduchu, čas

kontaktu s pedagogickým zamestnancom alebo odborným zamestnancom a rozsah poskytnutej

psychologickej, psychoterapeutickej, liečebno-výchovnej a zdravotnej starostlivosti.

§ 125

Úhrada nákladov za pobyt vo výchovných zariadeniach

(1)

Ak v

odseku 2

nie je ustanovené inak, úhradu nákladov za pobyt dieťaťa vo výchovnom zariadení podľa

§ 121 ods. 1 písm. a)

alebo

§ 122 ods. 3 písm. a)

je povinný platiť zákonný zástupca alebo fyzická osoba, ktorá má voči dieťaťu vyživovaciu

povinnosť, vo výške jednej tridsatiny sumy životného minima podľa osobitného predpisu

29

)

za každý deň pobytu dieťaťa vo výchovnom zariadení. Úhradu nákladov platí zákonný

zástupca alebo fyzická osoba, ktorá má voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť, na účet

výchovného zariadenia do 15. dňa nasledujúceho mesiaca.

(2)

Zákonný zástupca alebo fyzická osoba, ktorá má voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť,

neplatí úhradu podľa odseku 1, ak jeho príjem a príjem osôb, ktorých príjmy sa spoločne

posudzujú, je nižší alebo sa rovná sume životného minima ustanoveného osobitným predpisom.

62

)

(3)

Úhrada nákladov za pobyt dieťaťa, ktoré bolo prijaté do výchovného zariadenia na

základe

a)

rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti

70

)

alebo rozhodnutia súdu o uložení ochrannej výchovy,

69

)

sa určuje v sume výživného určeného právoplatným rozhodnutím súdu, ktorý nariadil

ústavnú starostlivosť alebo uložil ochrannú výchovu,

77a

)

b)

neodkladného opatrenia súdu

67

)

alebo rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia,

68

)

sa neurčuje.

§ 126

Finančné zabezpečenie a hmotné zabezpečenie detí vo výchovných zariadeniach

(1)

Vo výchovných zariadeniach sa poskytuje

a)

mesačné vreckové a vecné dary deťom prijatým na základe neodkladného opatrenia súdu,

rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia, rozhodnutia súdu o uložení ochrannej

výchovy alebo rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti,

b)

finančné zabezpečenie a hmotné zabezpečenie podľa osobitného predpisu

78

)

deťom s nariadenou ústavnou starostlivosťou.

(2)

Ak je dieťa prijaté do výchovného zariadenia na základe žiadosti zákonného zástupcu,

výchovné zariadenie dohodne so zákonným zástupcom výšku vreckového od zákonného zástupcu

a spôsob nakladania s vreckovým; mesačná výška vreckového od zákonného zástupcu nesmie

presiahnuť výšku mesačného vreckového podľa odseku 3.

(3)

Dieťaťu sa vreckové poskytuje mesačne v určenej výške, najviac vo výške 50 % sumy

životného minima podľa osobitného predpisu;

29

)

vreckové možno poskytnúť aj v sume nižšej ako je určená suma vreckového, ak bolo

dieťaťu uložené výchovné opatrenie podľa

§ 124 ods. 6 písm. a)

. Rozdiel medzi poskytnutým vreckovým a vreckovým, ktoré sa malo dieťaťu v mesiaci

poskytnúť, sa poskytne v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom sa vreckové poskytlo

v nižšej sume, alebo sa suma zodpovedajúca tomuto rozdielu uloží na osobný účet dieťaťa.

(4)

O spôsobe využitia vreckového rozhoduje dieťa. Výchovné zariadenie poskytuje dieťaťu

pomoc pri spôsobe využitia vreckového, ktorá zohľadňuje jeho vek a rozumovú vyspelosť.

(5)

Vreckové sa poskytuje vo výške podľa odseku 3 na celý kalendárny mesiac, ak odsek

10 neustanovuje inak; to platí, aj ak sa starostlivosť poskytovala dieťaťu len časť

kalendárneho mesiaca.

(6)

Vreckové možno poskytnúť vo viacerých splátkach v mesiaci alebo vreckové alebo jeho

časť so súhlasom dieťaťa uschovať na určitý čas.

(7)

Pri poskytnutí vreckového podľa odsekov 3 a 6 je výchovné zariadenie povinné dieťaťu

primeraným spôsobom vysvetliť dôvod, pre ktorý sa vreckové poskytne vo viacerých splátkach

alebo v nižšej sume, a je povinné umožniť dieťaťu s ohľadom na jeho vek a rozumovú

vyspelosť vyjadriť svoj názor na spôsob poskytovania vreckového.

(8)

Výchovné zariadenie zhodnotí, či sa poskytnutím vreckového podľa odsekov 3 a 6 dosiahol

účel, a s týmto hodnotením oboznámi dieťa.

(9)

Z vreckového možno tvoriť úspory so súhlasom dieťaťa získaným spôsobom primeraným

veku a rozumovej vyspelosti dieťaťa.

(10)

Pri nepovolenom pobyte dieťaťa mimo výchovného zariadenia sa mesačné vreckové znižuje

o pomernú sumu vreckového pripadajúcu na počet dní, počas ktorých sa dieťa nepovolene

zdržiavalo mimo výchovného zariadenia.

(11)

Vecné dary sa poskytujú deťom podľa odseku 1 písm. a) pri príležitostiach sviatkov

dieťaťa, dôležitých udalostiach v živote dieťaťa a vianočných sviatkov v celkovej

sume najmenej 30 % sumy životného minima podľa osobitného predpisu

29

)

v kalendárnom roku.

§ 127

(1)

Výchova a vzdelávanie detí vo výchovných zariadeniach sa uskutočňuje v triedach a

školách pri výchovnom zariadení podľa individuálneho vzdelávacieho programu alebo

v iných školách podľa tohto zákona. Do triedy podľa prvej vety sa môžu zaraďovať žiaci

viacerých ročníkov.

(2)

Na dokladoch o vzdelaní získanom v škole pri výchovnom zariadení sa uvádzajú len

údaje o škole.

§ 128

Podrobnosti o vnútornom členení výchovných zariadení, podrobnosti o postupe pri prijímaní

a zaraďovaní detí a pri ukončovaní ich pobytu, podrobnosti postupu pri nedovolenom

pobyte mimo výchovného zariadenia, podrobnosti o personálnom zabezpečení výchovného

zariadenia a výšku vreckového a podrobnosti o záchytnej miestnosti a ochrannej miestnosti

ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.

Tretí oddiel

Systém poradenstva a prevencie

§ 130

(1)

V systéme poradenstva a prevencie sa vykonáva odborná činnosť, ktorou je poradenská

činnosť, psychologická činnosť, pedagogická činnosť, špeciálno-pedagogická činnosť,

logopedická činnosť, liečebno-pedagogická činnosť, sociálno-pedagogická a sociálna

činnosť zameraná na optimalizáciu osobnostného, intelektuálneho, psychického, sociálneho

a kariérového vývinu detí od narodenia až po ukončenie prípravy na povolanie.

(2)

Poradenská činnosť sa poskytuje aj zákonným zástupcom detí alebo žiakov, zástupcom

zariadenia, pedagogickým zamestnancom alebo odborným zamestnancom.

(3)

Systém poradenstva a prevencie tvoria zariadenia poradenstva a prevencie, výchovné

zariadenia a v školách pedagogickí zamestnanci, školský podporný tím

79

)

alebo odborní zamestnanci školy.

(4)

Zariadeniami poradenstva a prevencie sú

a)

centrum poradenstva a prevencie,

b)

špecializované centrum poradenstva a prevencie.

(5)

Subjekty systému poradenstva a prevencie podľa odseku 3 multidisciplinárne spolupracujú

najmä so zákonnými zástupcami, zástupcami zariadenia, školami, zamestnávateľmi, orgánmi

verejnej správy a ďalšími subjektami, ktoré sa zaoberajú výchovou a vzdelávaním. Zariadenie

poradenstva a prevencie môže zorganizovať multidisciplinárne stretnutie za účasti

zástupcov orgánov verejnej moci; pozvaný orgán verejnej moci je povinný zabezpečiť

prítomnosť svojho zástupcu.

(6)

Centrum poradenstva a prevencie možno zriadiť, ak zamestnáva najmenej piatich odborných

zamestnancov na ustanovený týždenný pracovný čas, z ktorých najmenej jeden je zaradený

do kariérového stupňa samostatný odborný zamestnanec. Špecializované centrum poradenstva

a prevencie možno zriadiť, ak zamestnáva najmenej troch odborných zamestnancov na

ustanovený týždenný pracovný čas, z ktorých najmenej jeden je zaradený do kariérového

stupňa samostatný odborný zamestnanec.

(7)

Zariadenia poradenstva a prevencie, ktorých zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej

správy v školstve, poskytujú deťom, žiakom, zákonným zástupcom alebo zástupcom zariadenia,

zamestnancom škôl a školských zariadení odborné činnosti podľa odseku 1 bezplatne.

(8)

Zariadenie poradenstva a prevencie môže na základe vykonanej odbornej činnosti poskytnúť

škole alebo školskému zariadeniu informácie o potrebách dieťaťa alebo žiaka, ktoré

sú nevyhnutné na zabezpečenie podpory vo výchove a vzdelávaní a vytvorenie bezpečného

prostredia v škole v súlade s princípom inkluzívneho vzdelávania. O poskytnutí týchto

informácií zariadenie poradenstva a prevencie bezodkladne informuje aj zákonného zástupcu

alebo zástupcu zariadenia, ak ide o dieťa alebo o žiaka, pre ktorého príslušné zariadenie

poradenstva a prevencie vykonáva odbornú činnosť.

(9)

Zariadenie poradenstva a prevencie vykonáva odbornú činnosť pre dieťa na základe

vopred udeleného informovaného súhlasu zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia,

ak ide o plnoletú fyzickú osobu, na základe jej vopred udeleného informovaného súhlasu,

ktorý obsahuje informácie o

a)

odbornej činnosti a

b)

právach a povinnostiach dieťaťa, zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia súvisiacich

s odbornou činnosťou.

(10)

Informovaný súhlas podľa odseku 9 sa nevyžaduje, ak ide o poskytnutie informácií

orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o vykonanej odbornej činnosti

okrem informácií o zdravotnom stave. Informovaný súhlas podľa odseku 9 sa nevyžaduje,

ani ak sa odborná činnosť vykonáva

a)

v rámci prevencie alebo krízovej intervencie v škole alebo v školskom zariadení v

rozsahu podľa výkonových a obsahových štandardov výchovného poradenstva,

b)

na základe rozhodnutia súdu alebo orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej

kurately alebo

c)

na žiadosť dieťaťa.

(11)

Ak pre dieťa začne vykonávať odbornú činnosť iné zariadenie poradenstva a prevencie,

riaditeľ zariadenia poradenstva a prevencie, ktoré pre dieťa vykonávalo odbornú činnosť,

poskytne riaditeľovi zariadenia poradenstva a prevencie, ktoré pre dieťa začne vykonávať

odbornú činnosť, na jeho žiadosť kópiu dokumentácie dieťaťa vrátane podkladov k poskytovaniu

podporných opatrení, informácií podľa

§ 144 ods. 7 písm. d)

a dokladov od orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

(12)

Ministerstvo školstva na základe podnetu preskúma osobný spis dieťaťa vedený v zariadení

poradenstva a prevencie, správu z diagnostického vyšetrenia a písomné vyjadrenie zariadenia

poradenstva a prevencie, a vydá písomné stanovisko, ktoré doručí zákonnému zástupcovi

dieťaťa alebo žiaka alebo zástupcovi zariadenia, príslušnému zariadeniu poradenstva

a prevencie, škole alebo školskému zariadeniu, ktoré rozhoduje o prijatí dieťaťa alebo

žiaka, a Štátnej školskej inšpekcii.

§ 131

(1)

Odborná činnosť podľa

§ 130 ods. 1

sa uskutočňuje v súlade s výkonovými a obsahovými štandardmi výchovného poradenstva

prostredníctvom podporných úrovní

a)

prvého stupňa,

b)

druhého stupňa,

c)

tretieho stupňa,

d)

štvrtého stupňa,

e)

piateho stupňa.

(2)

Činnosti podpornej úrovne prvého stupňa vykonáva pedagogický zamestnanec, odborný

zamestnanec školy a školský podporný tím. Činnosti podpornej úrovne prvého stupňa

zahŕňajú

a)

pedagogickú diagnostiku,

b)

pedagogickú intervenciu,

c)

výchovné poradenstvo,

d)

kariérové poradenstvo,

e)

sociálne poradenstvo,

f)

rozvoj inkluzívneho vzdelávania,

g)

prevenciu.

(3)

Činnosti podpornej úrovne druhého stupňa vykonáva školský špeciálny pedagóg a odborný

zamestnanec školy v spolupráci so zariadením poradenstva a prevencie a ďalší členovia

školského podporného tímu okrem pedagogického asistenta. Činnosti podpornej úrovne

druhého stupňa zahŕňajú

a)

orientačnú diagnostiku,

b)

prevenciu,

c)

poradenstvo,

d)

intervenciu,

e)

krízovú intervenciu,

f)

terapiu,

g)

reedukáciu,

h)

metodickú podporu a poradenstvo pedagogickým zamestnancom, odborným zamestnancom

a zákonným zástupcom alebo zástupcom zariadenia.

(4)

Činnosti podpornej úrovne tretieho stupňa vykonáva odborný zamestnanec centra poradenstva

a prevencie. Činnosti podpornej úrovne tretieho stupňa zahŕňajú

a)

základnú diagnostiku, čiastkovú diagnostiku, komplexnú diagnostiku, špecializovanú

diagnostiku a diferenciálnu diagnostiku,

b)

špecializované odborné činnosti,

c)

poradenstvo,

d)

prevenciu,

e)

intervenciu,

f)

krízovú intervenciu,

g)

terapiu,

h)

rehabilitáciu a reedukáciu,

i)

zabezpečovanie kompenzačných, reedukačných a špeciálnych edukačných pomôcok,

j)

metodickú činnosť a supervíznu činnosť pre školský podporný tím, pedagogických zamestnancov,

odborných zamestnancov a zákonných zástupcov alebo zástupcov zariadenia.

(5)

Činnosti podpornej úrovne štvrtého stupňa vykonáva odborný zamestnanec špecializovaného

centra poradenstva a prevencie. Činnosti podpornej úrovne štvrtého stupňa zahŕňajú

a)

špecializované odborné činnosti,

b)

poradenstvo,

c)

prevenciu,

d)

komplexnú diagnostiku a vysokošpecializovanú diferenciálnu diagnostiku,

e)

terapiu,

f)

rehabilitáciu,

g)

odborné činnosti vo vzťahu k deťom do siedmeho roku veku,

h)

zabezpečovanie kompenzačných, reedukačných a špeciálnych edukačných pomôcok,

i)

metodickú činnosť a supervíznu činnosť pre školský podporný tím, pedagogických zamestnancov,

odborných zamestnancov a zákonných zástupcov alebo zástupcov zariadenia.

(6)

Činnosti podpornej úrovne piateho stupňa vykonávajú pedagogickí zamestnanci a odborní

zamestnanci výchovných zariadení. Činnosti podpornej úrovne piateho stupňa zahŕňajú

a)

špecializované odborné činnosti,

b)

poradenstvo,

c)

prevenciu,

d)

špecializovanú diagnostiku, komplexnú diagnostiku a diferenciálnu diagnostiku,

e)

terapiu,

f)

rehabilitáciu a reedukáciu,

g)

aktivity zamerané na resocializáciu a podporu návratu do rodinného a školského prostredia,

h)

metodickú činnosť a supervíznu činnosť pre školský podporný tím, pedagogických zamestnancov,

odborných zamestnancov a zákonných zástupcov alebo zástupcov zariadenia.

§ 132

(1)

Centrum poradenstva a prevencie poskytuje činnosti podpornej úrovne tretieho stupňa

deťom a žiakom najmä v oblasti ich osobnostného, vzdelávacieho a kariérového rozvoja.

(2)

Špecializované centrum poradenstva a prevencie poskytuje činnosti podpornej úrovne

štvrtého stupňa najmä deťom so zdravotným postihnutím a žiakom so zdravotným postihnutím.

(3)

Každá materská škola, základná škola a stredná škola je povinná preukázateľne spolupracovať

s najmenej jedným vybraným zariadením poradenstva a prevencie, ktoré vykonáva odbornú

činnosť pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov podľa

§ 131 ods. 4 písm. j)

a

ods. 5 písm. i)

. Ak sa škola nedohodne na spolupráci s najmenej jedným zariadením poradenstva a prevencie,

orgán miestnej štátnej správy v školstve určí ním zriadené zariadenie poradenstva

a prevencie, ktoré bude tieto odborné činnosti pre školu vykonávať.

(4)

Centrum poradenstva a prevencie zriadené orgánom miestnej štátnej správy v školstve

určené zriaďovateľom metodicky usmerňuje ostatné centrá poradenstva a prevencie v

územnej pôsobnosti príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve vo vzťahu

k odborným činnostiam, ktoré toto centrum poradenstva a prevencie vykonáva.

§ 133

(1)

Podrobnosti o činnosti a vnútornej organizácii zariadení poradenstva a prevencie

ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.

(2)

Výkonové a obsahové štandardy výchovného poradenstva, ktoré určujú odborné činnosti

jednotlivých stupňov podporných úrovní, vydáva a zverejňuje na svojom webovom sídle

ministerstvo školstva.

(3)

Poskytovanie odborných činností v špecializovaných centrách poradenstva a prevencie

nie je sociálnou službou podľa osobitného predpisu.

79aa

)

Štvrtý oddiel

Školské účelové zariadenia

§ 137

Školské účelové zariadenia sú zariadenia školského stravovania.

Zariadenia školského stravovania

§ 139

(1)

Zariadenia školského stravovania zabezpečujú školské stravovanie. Zariadenia školského

stravovania sa zriaďujú na výrobu, konzumáciu a odbyt jedál a nápojov.

(2)

Zariadenia školského stravovania sú

a)

školská jedáleň,

b)

výdajná školská jedáleň.

§ 140

Školská jedáleň

(1)

Školská jedáleň sa zriaďuje na prípravu, výdaj, konzumáciu jedál a nápojov pre stravníkov

v čase ich pobytu v škole alebo v školskom zariadení.

(2)

Školská jedáleň môže poskytovať svoje služby pre deti, žiakov a zamestnancov škôl

a školských zariadení aj v čase školských prázdnin so súhlasom zriaďovateľa a príslušného

regionálneho úradu verejného zdravotníctva.

45

)

(3)

Stravníkom v školskej jedálni môžu byť deti, žiaci, zamestnanci škôl a školských

zariadení; so súhlasom zriaďovateľa a príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva

sa môžu v školskej jedálni stravovať aj iné fyzické osoby.

(4)

Školská jedáleň pripravuje a poskytuje jedlá a nápoje pre stravníkov podľa odporúčaných

výživových dávok, materiálno-spotrebných noriem a receptúr pre školské stravovanie

podľa vekových skupín stravníkov vydaných ministerstvom školstva a s možnosťou využitia

receptúr charakteristických pre príslušnú územnú oblasť, zásad pre zostavovanie jedálnych

lístkov a finančných podmienok na nákup potravín, ktoré uhrádza zákonný zástupca dieťaťa

alebo žiaka.

(5)

V školskej jedálni sa môžu pripravovať diétne jedlá pre deti a žiakov, u ktorých

podľa posúdenia ošetrujúceho lekára zdravotný stav vyžaduje osobitné stravovanie podľa

materiálno-spotrebných noriem a receptúr pre diétne stravovanie vydané ministerstvom

školstva.

(6)

Školská jedáleň je školské zariadenie s jednozmennou prevádzkou; ak je zriadená pri

školách alebo školských zariadeniach s celodennou prevádzkou alebo nepretržitou prevádzkou,

je školským zariadením s celodennou prevádzkou.

(7)

Školská jedáleň môže pripravovať jedlá a nápoje podľa odseku 4 pre viac výdajných

školských jedální.

(8)

Školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve,

poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný

zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v

nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Príspevok, ktorý uhrádza zákonný zástupca

dieťaťa alebo žiaka vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov,

určí riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia. Zákonný zástupca prispieva

na úhradu režijných nákladov, ak tak určí riaditeľ školskej jedálne alebo riaditeľ

školy, ktorej je školská jedáleň súčasťou, na jedno dieťa alebo jedného žiaka najviac

v sume neprevyšujúcej 7,5 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa osobitného

predpisu.

29

)

(9)

Školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj, poskytuje stravovanie

deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca vo výške

nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti na odporúčané

výživové dávky. Zákonný zástupca prispieva na úhradu režijných nákladov, ak tak určí

zriaďovateľ.

(10)

Výšku príspevku na čiastočnú úhradu nákladov, výšku príspevku na režijné náklady

a podmienky úhrady v školskej jedálni, ktorej zriaďovateľom je obec

31

)

alebo samosprávny kraj,

42

)

určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.

(11)

Príspevok podľa odseku 8 a 10 sa neuhrádza, ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca

neplnoletého žiaka o to písomne požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje

pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.

32

)

(12)

Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom

obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku

určí všeobecne záväzným nariadením.

(13)

Finančné pásma určujúce rozpätie nákladov na nákup potravín na jedno jedlo podľa

vekových kategórií stravníkov a materiálno-spotrebné normy a receptúry pre školské

stravovanie zverejňuje ministerstvo školstva na svojom webovom sídle. Materiálno-spotrebné

normy a receptúry pre školské stravovanie možno rozširovať za finančnú odplatu len

s predchádzajúcim písomným súhlasom ministerstva školstva.

§ 141

Výdajná školská jedáleň

(1)

Výdajná školská jedáleň sa zriaďuje na výdaj, konzumáciu jedál a nápojov pre stravníkov

v čase ich pobytu v škole alebo v školskom zariadení. Výdajná školská jedáleň zabezpečuje

hygienicky vyhovujúce a po stránke hmotnosti zodpovedajúce rozdeľovanie jedál a nápojov;

môže aj dokončovať príslušnú technologickú úpravu dodávaných polotovarov, jedál a

nápojov zo školskej jedálne.

(2)

Výdajná školská jedáleň môže poskytovať svoje služby pre deti, žiakov a zamestnancov

škôl a školských zariadení aj v čase školských prázdnin so súhlasom zriaďovateľa a

príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva.

45

)

(3)

Stravníkom vo výdajnej školskej jedálni môžu byť deti, žiaci, zamestnanci škôl a

školských zariadení; so súhlasom zriaďovateľa a príslušného regionálneho úradu verejného

zdravotníctva sa môžu v nej stravovať aj iné fyzické osoby.

(4)

Výdajná školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v

školstve, poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré

uhrádza zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií

stravníkov v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Príspevok, ktorý uhrádza zákonný

zástupca dieťaťa alebo žiaka vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií

stravníkov, určí riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia. Zákonný zástupca

prispieva na úhradu režijných nákladov, ak tak určí riaditeľ výdajnej školskej jedálne

alebo riaditeľ školy, ktorej je výdajná školská jedáleň súčasťou, na jedno dieťa alebo

jedného žiaka najviac v sume neprevyšujúcej 7,5 % sumy životného minima pre nezaopatrené

dieťa podľa osobitného predpisu.

29

)

(5)

Výdajná školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj, poskytuje

stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca

vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti

na odporúčané výživové dávky. Zákonný zástupca prispieva na úhradu režijných nákladov,

ak tak určí zriaďovateľ.

(6)

Výšku príspevku na čiastočnú úhradu nákladov a výšku príspevku na režijné náklady

vo výdajnej školskej jedálni, ktorej zriaďovateľom je obec

31

)

alebo samosprávny kraj,

42

)

určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.

(7)

Príspevok podľa odseku 4 a 6 sa neuhrádza, ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca

neplnoletého žiaka o to písomne požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje

pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.

32

)

(8)

Podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom

obec alebo samosprávny kraj, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia príspevku

určí všeobecne záväzným nariadením.

(9)

Ministerstvo školstva zverejní na svojej internetovej stránke finančné pásma určujúce

rozpätie nákladov na nákup potravín na jedno jedlo podľa vekových kategórií stravníkov.

§ 142

Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob organizácie

a prevádzky zariadenia školského stravovania, určovania počtov zamestnancov, kontroly

kvality podávaných jedál, materiálno-technické zabezpečenie školských jedální, podrobnosti

o predaji doplnkových jedál v školských bufetoch.

§ 142a

Zriaďovateľ je povinný znížiť úhradu zákonného zástupcu dieťaťa v zariadení školského

stravovania o dotáciu poskytnutú podľa osobitného predpisu.

79a

)

DESIATA ČASŤ

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

§ 144

Práva a povinnosti dieťaťa, žiaka a jeho zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia

(1)

Dieťa alebo žiak má právo na

a)

rovnoprávny prístup ku vzdelávaniu,

b)

bezplatné vzdelanie v základných školách a v stredných školách,

80

)

c)

bezplatné vzdelanie pre deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, v materskej

škole, ktorá je štátnou školou,

d)

vzdelanie v štátnom jazyku a jazyku národnostnej menšiny v rozsahu ustanovenom týmto

zákonom,

e)

inkluzívne vzdelávanie a individuálny prístup rešpektujúci jeho rôzne výchovno-vzdelávacie

potreby, schopnosti a možnosti, nadanie a zdravotný stav v rozsahu ustanovenom týmto

zákonom,

f)

bezplatné zapožičiavanie edukačných publikácií s certifikátom na povinné vyučovacie

predmety, vrátane edukačných publikácií s certifikátom určených pre deti a žiakov

so zdravotným postihnutím,

g)

úctu k jeho vierovyznaniu, svetonázoru, národnostnej a etnickej príslušnosti,

h)

poskytovanie poradenstva a služieb spojených s výchovou a vzdelávaním,

i)

výchovu a vzdelávanie v bezpečnom a hygienicky vyhovujúcom prostredí,

j)

organizáciu výchovy a vzdelávania primeranú jeho veku, schopnostiam, záujmom, zdravotnému

stavu a v súlade so zásadami psychohygieny,

k)

úctu k svojej osobe a na zabezpečenie ochrany proti fyzickému, psychickému a sexuálnemu

násiliu,

l)

na slobodnú voľbu voliteľných a nepovinných predmetov v súlade so svojimi možnosťami,

záujmami a záľubami v rozsahu ustanovenom vzdelávacím programom,

m)

na informácie týkajúce sa jeho osoby a jeho výchovno-vzdelávacích výsledkov,

n)

na individuálne vzdelávanie za podmienok ustanovených týmto zákonom podľa

§ 24

,

o)

náhradu škody, ktorá mu vznikla pri výchove a vzdelávaní alebo v priamej súvislosti

s nimi; toto ustanovenie sa nevzťahuje na škodu podľa osobitného predpisu,

80a

)

p)

výchovu a vzdelávanie v priestore školy alebo školského zariadenia, ktorý je prispôsobený

jeho zdravotnému postihnutiu a umožňuje mu prístup a pohyb.

(2)

Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími

potrebami má právo na výchovu a vzdelávanie s využitím špecifických foriem a metód,

ktoré zodpovedajú jeho potrebám, a na vytvorenie nevyhnutných podmienok, ktoré túto

výchovu a vzdelávanie umožňujú.

(3)

Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími

potrebami má právo používať pri výchove a vzdelávaní okrem edukačných publikácií aj

multimediálne pomôcky a špecifické kompenzačné pomôcky; nepočujúcim deťom a žiakom

sa zabezpečuje právo na vzdelávanie v slovenskom posunkovom jazyku ako ich prirodzenej

komunikačnej forme;

14

)

nevidiacim deťom a žiakom sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie s použitím

Braillovho písma; deťom a žiakom s narušenou komunikačnou schopnosťou sa zabezpečuje

právo na výchovu a vzdelávanie prostredníctvom náhradných spôsobov dorozumievania.

(4)

Dieťa alebo žiak je povinný

a)

neobmedzovať svojím konaním práva ostatných osôb zúčastňujúcich sa výchovy a vzdelávania,

b)

dodržiavať školský poriadok školy a ďalšie vnútorné predpisy školy alebo školského

zariadenia,

c)

chrániť pred poškodením majetok školy alebo školského zariadenia a majetok, ktorý

škola alebo školské zariadenie využíva na výchovu a vzdelávanie,

d)

chrániť pred poškodením edukačné publikácie s certifikátom, ktoré im boli bezplatne

zapožičané,

e)

pravidelne sa zúčastňovať na výchove a vzdelávaní a riadne sa vzdelávať, ak tento

zákon neustanovuje inak,

f)

konať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a bezpečnosť, ako aj zdravie a bezpečnosť

ďalších osôb zúčastňujúcich sa na výchove a vzdelávaní,

g)

ctiť si ľudskú dôstojnosť svojich spolužiakov a zamestnancov školy alebo školského

zariadenia,

h)

rešpektovať pokyny zamestnancov školy alebo školského zariadenia, ktoré sú v súlade

so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vnútornými predpismi školy a dobrými mravmi.

(5)

Zákonný zástupca má právo vybrať pre svoje dieťa školu alebo školské zariadenie,

ktoré poskytuje výchovu a vzdelávanie podľa tohto zákona, zodpovedajúce schopnostiam,

zdravotnému stavu, záujmom a záľubám dieťaťa, jeho vierovyznaniu, svetonázoru, národnosti

a etnickej príslušnosti; právo na slobodnú voľbu školy alebo školského zariadenia

možno uplatňovať v súlade s možnosťami výchovno-vzdelávacej sústavy.

(6)

Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka alebo zástupca zariadenia má právo

a)

žiadať, aby sa v rámci výchovy a vzdelávania v škole alebo v školskom zariadení poskytovali

deťom a žiakom informácie a vedomosti vecne a mnohostranne v súlade so súčasným poznaním

sveta a v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona,

b)

oboznámiť sa s výchovno-vzdelávacím programom školy alebo školského zariadenia a

školským poriadkom,

c)

byť informovaný o výchovno-vzdelávacích výsledkoch svojho dieťaťa,

d)

na poskytnutie poradenských služieb vo výchove a vzdelávaní svojho dieťaťa,

e)

zúčastňovať sa výchovy a vzdelávania po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy alebo

školského zariadenia,

f)

vyjadrovať sa k výchovno-vzdelávaciemu programu školy alebo školského zariadenia

prostredníctvom orgánov školskej samosprávy,

g)

byť prítomný na komisionálnom preskúšaní svojho dieťaťa po predchádzajúcom súhlase

riaditeľa školy.

(7)

Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka alebo zástupca zariadenia je povinný

a)

vytvoriť pre dieťa podmienky na prípravu na výchovu a vzdelávanie v škole a na plnenie

školských povinností,

b)

dodržiavať podmienky výchovno-vzdelávacieho procesu svojho dieťaťa určené školským

poriadkom,

c)

dbať na sociálne a kultúrne zázemie dieťaťa a rešpektovať jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie

potreby,

d)

informovať školu alebo školské zariadenie o zmene zdravotnej spôsobilosti jeho dieťaťa,

jeho zdravotných problémoch alebo iných závažných skutočnostiach, ktoré by mohli mať

vplyv na priebeh výchovy a vzdelávania alebo na výkon odborných činností,

e)

nahradiť škodu, ktorú žiak úmyselne zavinil,

f)

poskytovať súčinnosť pri riešení prejavov rizikového správania svojho dieťaťa v škole,

ktoré môžu ohroziť bezpečnosť a zdravie.

(8)

Zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia je povinný prihlásiť dieťa na

plnenie povinného predprimárneho vzdelávania a na plnenie povinnej školskej dochádzky

a dbať o to, aby dieťa dochádzalo do školy pravidelne a včas, ak mu nezabezpečí inú

formu vzdelávania podľa tohto zákona; dôvody neprítomnosti dieťaťa na výchove a vzdelávaní

doloží dokladmi v súlade so školským poriadkom.

(9)

Ak sa dieťa alebo žiak nemôže zúčastniť na výchove a vzdelávaní v škole alebo v školskom

zariadení, jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia je povinný oznámiť škole

alebo školskému zariadeniu bez zbytočného odkladu príčinu jeho neprítomnosti. Za dôvod

ospravedlniteľnej neprítomnosti dieťaťa alebo žiaka sa uznáva najmä choroba, prípadne

lekárom nariadený zákaz dochádzky do školy, mimoriadne nepriaznivé poveternostné podmienky

alebo náhle prerušenie premávky hromadných dopravných prostriedkov, mimoriadne udalosti

v rodine alebo účasť dieťaťa alebo žiaka na súťažiach, ak nie sú organizované školou.

(10)

Neprítomnosť dieťaťa alebo neplnoletého žiaka ospravedlňuje škola na základe žiadosti

jeho zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia. Podrobnosti o spôsobe preukazovania

dôvodov neprítomnosti vrátane lehoty, v ktorej je zákonný zástupca alebo zástupca

zariadenia povinný preukázať dôvody neprítomnosti, a dokladoch preukazujúcich dôvody

neprítomnosti upraví škola v školskom poriadku.

(11)

Ak neprítomnosť žiaka z dôvodu ochorenia trvá najviac päť po sebe nasledujúcich vyučovacích

dní a súhrnne počas polroka školského roka najviac trojnásobok týždenného počtu vyučovacích

hodín určených v príslušnom učebnom pláne školského vzdelávacieho programu, neprítomnosť

sa ospravedlňuje bez predloženia potvrdenia od lekára. Ak neprítomnosť žiaka z dôvodu

ochorenia trvá viac ako päť po sebe nasledujúcich vyučovacích dní alebo súhrnne počas

polroka školského roka viac ako trojnásobok týždenného počtu vyučovacích hodín určených

v príslušnom učebnom pláne školského vzdelávacieho programu, vyžaduje sa aj predloženie

potvrdenia od lekára.

(12)

Ak neprítomnosť dieťaťa, ktoré plní povinné predprimárne vzdelávanie, z dôvodu ochorenia

trvá najviac 7 po sebe nasledujúcich vyučovacích dní a súhrnne počas polroka školského

roka najviac 21 vyučovacích dní, neprítomnosť sa ospravedlňuje bez predloženia potvrdenia

od lekára. Ak neprítomnosť dieťaťa, ktoré plní povinné predprimárne vzdelávanie, z

dôvodu ochorenia trvá viac ako 7 po sebe nasledujúcich vyučovacích dní alebo súhrnne

počas polroka školského roka viac ako 21 vyučovacích dní, vyžaduje sa aj predloženie

potvrdenia od lekára.

(13)

V odôvodnených prípadoch škola môže vyžadovať lekárske potvrdenie o chorobe alebo

iný doklad potvrdzujúci odôvodnenosť neprítomnosti, najmä pri opakovanej neprítomnosti;

to platí aj ak ide o ospravedlňovanie podľa odseku 11, 12, 15 alebo odseku 16.

(14)

Plnoletý žiak sa ospravedlňuje sám spôsobom uvedeným v odsekoch 8 až 13.

(15)

Ak počet vyučovacích hodín, na ktorých sa žiaci školy nezúčastnili vyučovania, nepresiahne

v školskom roku referenčnú hodnotu podľa odseku 17, riaditeľ školy môže určiť, že

v nasledujúcom školskom roku sa vyžaduje potvrdenie od lekára, ak neprítomnosť žiaka

z dôvodu ochorenia trvá

a)

viac ako päť po sebe nasledujúcich vyučovacích dní,

b)

súhrnne počas kalendárneho mesiaca viac ako dvojnásobok týždenného počtu vyučovacích

hodín určených v príslušnom učebnom pláne školského vzdelávacieho programu a

c)

súhrnne počas dvoch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov viac ako trojnásobok

týždenného počtu vyučovacích hodín určených v príslušnom učebnom pláne školského vzdelávacieho

programu.

(16)

Ak počet vyučovacích dní, na ktorých sa deti materskej školy, ktoré plnia povinné

predprimárne vzdelávanie, nezúčastnili výchovy a vzdelávania, nepresiahne v školskom

roku referenčnú hodnotu podľa odseku 17, riaditeľ materskej školy môže určiť, že v

nasledujúcom školskom roku sa vyžaduje potvrdenie od lekára, ak neprítomnosť dieťaťa,

ktoré plní povinné predprimárne vzdelávanie, z dôvodu ochorenia trvá

a)

viac ako 7 po sebe nasledujúcich vyučovacích dní,

b)

súhrnne počas kalendárneho mesiaca viac ako 14 vyučovacích dní a

c)

súhrnne počas dvoch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov viac ako 21 vyučovacích

dní.

(17)

Referenčnú hodnotu počtu vyučovacích hodín rozhodujúcu pre určenie postupu riaditeľa

školy podľa odseku 15 a referenčnú hodnotu počtu vyučovacích dní rozhodujúcu pre určenie

postupu riaditeľa materskej školy podľa odseku 16 zverejňuje ministerstvo školstva

na svojom webovom sídle. Do počtu vyučovacích hodín a počtu vyučovacích dní, počas

ktorého sa deti alebo žiaci príslušnej školy nezúčastnili výchovy a vzdelávania, sa

na účel porovnania s referenčnou hodnotou nezapočítava čas reprezentácie školy na

predmetovej olympiáde alebo na súťaži škôl a školských zariadení alebo čas účasti

v športovej reprezentácii Slovenskej republiky a účasti na činnosti školského parlamentu,

mládežníckeho parlamentu alebo organizácie reprezentujúcej žiakov stredných škôl.

(18)

Plnenie referenčnej hodnoty podľa odseku 17 ministerstvo školstva oznámi príslušnému

orgánu miestnej štátnej správy v školstve do 15. augusta príslušného školského roka;

orgán miestnej štátnej správy v školstve príslušnej škole do piatich pracovných dní

od oznámenia ministerstvom školstva.

(19)

Ak škola pri ospravedlňovaní neprítomnosti z dôvodu ochorenia postupuje podľa odseku

11 alebo odseku 12 a v prvom polroku školského roka nepresiahne pomernú časť referenčnej

hodnoty podľa odseku 17 pripadajúcej na polrok školského roka, riaditeľ školy môže

určiť, že od 15. marca príslušného školského roka škola postupuje podľa odseku 15

alebo odseku 16; postup podľa odseku 15 alebo odseku 16 riaditeľ školy oznámi orgánu

miestnej štátnej správy v školstve.

(20)

Ak ide o školu, ktorá nespĺňala a následne začala spĺňať podmienky pre postup podľa

odseku 15 alebo odseku 16 pre nasledujúci školský rok a riaditeľ školy určil tento

postup, alebo o školu podľa odseku 19, plnenie pomernej časti referenčnej hodnoty

podľa odseku 17 sa posudzuje za každé dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace polroka

školského roka, pre ktorý škola začala spĺňať podmienky podľa odseku 15 alebo odseku

16. Ak škola presiahla pomernú časť referenčnej hodnoty podľa odseku 17 za dva po

sebe nasledujúce kalendárne mesiace, od kalendárneho mesiaca nasledujúceho po oznámení

podľa odseku 21 postupuje podľa odseku 11 alebo odseku 12.

(21)

Presiahnutie pomernej časti referenčnej hodnoty podľa odseku 17 ministerstvo školstva

oznámi príslušnému orgánu miestnej štátnej správy v školstve do 25. dňa kalendárneho

mesiaca nasledujúceho po posudzovanom období podľa odseku 20; orgán miestnej štátnej

správy v školstve príslušnej škole do piatich pracovných dní od oznámenia ministerstvom

školstva.

(22)

Postup školy pri ospravedlňovaní neprítomnosti z dôvodu ochorenia vrátane počtu vyučovacích

dní alebo počtu vyučovacích hodín, ktoré sa ospravedlňujú bez potvrdenia od lekára,

oznamuje riaditeľ školy zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia.

(23)

Ustanovenia v odsekoch 1 až 22 sa vzťahujú na osoby vo výkone väzby a osoby vo výkone

trestu odňatia slobody primerane tak, aby sa ich vzdelávanie zabezpečovalo v súlade

s osobitnými predpismi.

28

)

§ 144a

(1)

Na podaniach týkajúcich sa výchovy a vzdelávania, o ktorých sa rozhoduje v správnom

konaní, sa vyžaduje podpis oboch zákonných zástupcov dieťaťa alebo neplnoletého žiaka,

ak odsek 2 neustanovuje inak; za podpis sa na účel podávania prihlášky na vzdelávanie

v materskej škole, základnej škole alebo v strednej škole považuje aj vyjadrenie súhlasu

v elektronickej podobe vyznačením v podregistri prijímania na vzdelávanie.

(2)

Podpis oboch zákonných zástupcov dieťaťa alebo neplnoletého žiaka podľa odseku 1

sa nevyžaduje, ak

a)

jednému z rodičov bol obmedzený alebo pozastavený výkon rodičovských práv a povinností

vo veciach výchovy a vzdelávania dieťaťa, ak jeden z rodičov bol pozbavený výkonu

rodičovských práv a povinností vo veciach výchovy a vzdelávania dieťaťa, alebo ak

spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony bola obmedzená,

b)

jeden z rodičov nie je schopný zo zdravotných dôvodov podpísať sa, alebo

c)

vec neznesie odklad, zadováženie súhlasu druhého rodiča je spojené s ťažko prekonateľnou

prekážkou a je to v najlepšom záujme dieťaťa.

80b

)

(3)

Rozhodnutia, ktoré sa týkajú výchovy a vzdelávania, vydané podľa Správneho poriadku

sa doručujú obom zákonným zástupcom dieťaťa alebo neplnoletého žiaka. Ak je v podaní

uvedená doručovacia adresa len jedného zákonného zástupcu, nepovažuje sa to za nedostatok

podania. Ak je v podaní uvedená doručovacia adresa len jedného zákonného zástupcu,

riaditeľ školy nie je povinný druhú doručovaciu adresu zisťovať a rozhodnutie sa doručuje

len na známu doručovaciu adresu. Ak majú obaja zákonní zástupcovia rôznu doručovaciu

adresu, rozhodnutie sa doručuje každému zákonnému zástupcovi osobitne.

(4)

Zákonní zástupcovia sa môžu dohodnúť, že písomnosti podľa odseku 1 podpisuje iba

jeden zákonný zástupca a rozhodnutia podľa odseku 3 sa doručujú iba jednému zákonnému

zástupcovi, ak písomné vyhlásenie o tejto skutočnosti doručia riaditeľovi školy.

§ 145

(1)

Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako každému uchádzačovi, dieťaťu,

žiakovi a poslucháčovi v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenou

osobitným predpisom.

48

)

Škola alebo školské zariadenie pri dodržiavaní zákazu segregácie vo výchove a vzdelávaní

postupuje podľa štandardov, ktoré vydáva a na svojom webovom sídle zverejňuje ministerstvo

školstva. Tieto štandardy sú záväzné pre vypracovanie školského poriadku.

(2)

Výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými

mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého uchádzača,

dieťaťa, žiaka alebo poslucháča. Uchádzač, dieťa, žiak a poslucháč nesmie byť v súvislosti

s výkonom svojich práv postihovaný za to, že podá na iného uchádzača, dieťa, žiaka,

poslucháča a pedagogického zamestnanca alebo iného zamestnanca školy sťažnosť, žalobu

alebo návrh na začatie trestného stíhania.

(3)

Uchádzač, dieťa, žiak a poslucháč, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom

chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania,

môže sa domáhať právnej ochrany na súde podľa osobitného predpisu.

48

)

(4)

Škola alebo školské zariadenie podľa tohto zákona nesmie uchádzača, dieťa, žiaka

a poslucháča postihovať alebo znevýhodňovať preto, že uplatňuje svoje práva podľa

tohto zákona.

(5)

Zamestnávateľ, ktorý je materskou školou, základnou školou, základnou umeleckou školou,

strednou školou, školou pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,

jazykovou školou alebo školským zariadením, je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný

zaobchádzať s pedagogickými zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania

ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom.

Podporné opatrenia

§ 145a

(1)

Podporným opatrením je opatrenie poskytované školou alebo školským zariadením potrebné

na to, aby sa dieťa alebo žiak mohli plnohodnotne zapájať do výchovy a vzdelávania

a rozvíjať svoje vedomosti, zručnosti a schopnosti.

(2)

Podpornými opatreniami sú

a)

poskytovanie výchovy a vzdelávania na základe úpravy cieľov, metód, foriem a prístupov

vo výchove a vzdelávaní; poskytovanie zabezpečuje základná škola, základná škola pre

žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná škola, stredná škola

pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, školské výchovno-vzdelávacie

zariadenie alebo špeciálne výchovné zariadenia,

b)

poskytovanie výchovy a vzdelávania na základe úpravy obsahu výchovy a vzdelávania

a hodnotenia výsledkov dosiahnutých deťmi alebo žiakmi vo výchove a vzdelávaní; poskytovanie

zabezpečuje základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími

potrebami, stredná škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími

potrebami, školské výchovno-vzdelávacie zariadenie alebo špeciálne výchovné zariadenia,

c)

zabezpečenie činností na rozvoj pohybovej schopnosti, zmyslového vnímania, komunikačnej

schopnosti, kognitívnej schopnosti, sociálno-komunikačných zručností, emocionality

a sebaobsluhy; poskytovanie zabezpečuje materská škola, materská škola pre deti so

špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základná škola, základná škola pre žiakov

so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná škola, stredná škola pre žiakov

so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo špeciálne výchovné zariadenie,

d)

činnosť na podporu dosahovania školskej spôsobilosti; poskytovanie zabezpečuje materská

škola, materská škola pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, zariadenie

poradenstva a prevencie alebo liečebno-výchovné sanatórium,

e)

zabezpečenie poskytovania kurzu vyučovacieho jazyka školy alebo inej podpory pri

osvojovaní si vyučovacieho jazyka školy, ak ide o základnú školu, základnú školu pre

žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, strednú školu, strednú školu

pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami okrem bilingválneho vzdelávania

alebo špeciálne výchovné zariadenie, alebo zabezpečenie inej podpory pri osvojovaní

si vyučovacieho jazyka školy, ak ide o materskú školu alebo materskú školu pre deti

so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami; poskytovanie zabezpečuje materská

škola, materská škola pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základná

škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná

škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami okrem

bilingválneho vzdelávania alebo špeciálne výchovné zariadenie,

f)

zabezpečenie doučovania alebo cieleného učenia na dosiahnutie najvyššieho individuálneho

kognitívneho potenciálu dieťaťa alebo žiaka; poskytovanie zabezpečuje základná škola,

základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná

škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo

špeciálne výchovné zariadenie,

g)

skvalitnenie podmienok výchovy a vzdelávania detí a žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho

prostredia; poskytovanie zabezpečuje škola alebo školské zariadenie,

h)

zabezpečenie vzdelávania sa vo vyučovacom predmete alebo vo vzdelávacej oblasti vo

vyššom ročníku; poskytovanie zabezpečuje základná škola, základná škola pre žiakov

s nadaním, stredná škola alebo stredná škola pre žiakov s nadaním,

i)

zabezpečenie osobitných foriem komunikácie dieťaťa so zdravotným postihnutím alebo

žiaka so zdravotným postihnutím so školou alebo so školským zariadením; poskytovanie

zabezpečuje škola alebo školské zariadenie,

j)

činnosť na podporu sociálneho zaradenia; poskytovanie zabezpečuje škola alebo školské

zariadenie,

k)

činnosť na podporu predchádzania ukončenia školskej dochádzky v nižšom ako poslednom

ročníku základnej školy alebo strednej školy; poskytovanie zabezpečuje základná škola,

základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná

škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, zariadenie poradenstva

a prevencie alebo špeciálne výchovné zariadenie,

l)

špecializované kariérové poradenstvo; poskytnutie zabezpečuje základná škola, základná

škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná škola, stredná

škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo zariadenie poradenstva

a prevencie,

m)

zabezpečenie pôsobenia pedagogického asistenta v triede; poskytovanie zabezpečuje

materská škola, materská škola pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,

základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,

stredná škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

alebo špeciálne výchovné zariadenie,

n)

poskytovanie zdravotnej starostlivosti; poskytovanie zabezpečuje materská škola,

materská škola pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základná škola,

základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná

škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo

špeciálne výchovné zariadenie,

o)

zabezpečenie sebaobslužných úkonov podľa osobitného predpisu

80c

)

v čase výchovno-vzdelávacieho procesu; poskytovanie zabezpečuje škola alebo školské

zariadenie,

p)

poskytnutie špeciálnych edukačných publikácií a kompenzačných pomôcok; poskytovanie

zabezpečuje materská škola, materská škola pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími

potrebami, základná škola, základná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími

potrebami, stredná škola, stredná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími

potrebami alebo špeciálne výchovné zariadenie,

q)

zabezpečenie úpravy priestorov školy určených na podporu vnímania a nadobúdanie zručností;

poskytovanie zabezpečuje škola alebo špeciálne výchovné zariadenie,

r)

odstraňovanie fyzických bariér v priestoroch školy alebo školského zariadenia a organizačných

bariér pri výchove a vzdelávaní; poskytovanie zabezpečuje škola alebo školské zariadenie,

s)

zabezpečenie diétneho stravovania; poskytnutie zabezpečuje zariadenie školského stravovania,

t)

prevencia na podporu fyzického zdravia, duševného zdravia a prevencia výskytu rizikového

správania; poskytovanie zabezpečuje škola alebo školské zariadenie,

u)

krízová intervencia; poskytovanie zabezpečuje materská škola, materská škola pre

deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základná škola, základná škola

pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, stredná škola, stredná

škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, centrum poradenstva

a prevencie alebo špeciálne výchovné zariadenia.

(3)

Ministerstvo školstva vedie a zverejňuje na ním určenom webovom sídle katalóg podporných

opatrení. Katalóg podporných opatrení obsahuje najmä

a)

názov podporného opatrenia,

b)

opis podporného opatrenia,

c)

cieľovú skupinu podporného opatrenia,

d)

personálne zabezpečenie podporného opatrenia,

e)

formu poskytovania podporného opatrenia,

f)

odporúčaný rozsah podporného opatrenia.

§ 145b

(1)

Podporné opatrenie sa poskytuje na základe vyjadrenia

a)

pedagogického zamestnanca v kategórii učiteľ alebo školský špeciálny pedagóg, vyjadrenia

odborného zamestnanca školy alebo vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie v

rámci odbornej činnosti podľa

§ 131 ods. 4 písm. a)

, ods. 5 písm. d) alebo

ods. 6 písm. d)

, ak ide o podporné opatrenie podľa

§ 145a ods. 2 písm. a)

,

c)

,

e)

,

f)

,

j)

,

k)

,

n)

,

q)

,

r)

, alebo

písm. s)

, alebo

b)

zariadenia poradenstva a prevencie v rámci odbornej činnosti podľa

§ 131 ods. 4 písm. a)

, ods. 5 písm. d) alebo

ods. 6 písm. d)

, ak ide o podporné opatrenie podľa

§ 145a ods. 2 písm. b)

,

d)

,

g)

,

h)

,

i)

,

l)

,

m)

,

o)

alebo

písm. p)

.

(2)

O vyjadrenie na účel poskytnutia podporného opatrenia môže riaditeľa školy alebo

riaditeľa školského zariadenia požiadať zákonný zástupca dieťaťa alebo neplnoletého

žiaka, plnoletý žiak, zástupca zariadenia alebo pedagogický zamestnanec alebo odborný

zamestnanec. Ak ide o dieťa alebo o neplnoletého žiaka, o vyjadrenie zariadenia poradenstva

a prevencie na účel poskytnutia podporného opatrenia možno požiadať len s informovaným

súhlasom jeho zákonného zástupcu. Zariadenie poradenstva a prevencie vykonáva odbornú

činnosť súvisiacu s vyjadrením na účel poskytnutia podporného opatrenia na základe

informovaného súhlasu podľa druhej vety. O vyjadrenie na účel poskytnutia podporného

opatrenia a o poskytnutie podporného opatrenia možno požiadať písomne. Škola alebo

školské zariadenie môže umožniť požiadať o vyjadrenie na účel poskytnutia podporného

opatrenia alebo o poskytnutie podporného opatrenia aj elektronicky bez kvalifikovaného

elektronického podpisu použitím informačného systému.

(3)

Ak nie je možné vyjadriť sa na účel poskytnutia podporného opatrenia v škole alebo

v školskom zariadení, ktoré nie je zariadením poradenstva a prevencie, riaditeľ školy

alebo riaditeľ školského zariadenia požiada o vyjadrenie zariadenie poradenstva a

prevencie.

(4)

Vyjadrenie obsahuje návrh podporného opatrenia spolu s navrhovaným rozsahom jeho

poskytnutia. Vyjadrenie sa poskytuje žiadateľovi; ak o vyjadrenie požiadal pedagogický

zamestnanec alebo odborný zamestnanec, poskytuje sa aj zákonnému zástupcovi dieťaťa

alebo neplnoletého žiaka, zástupcovi zariadenia alebo plnoletému žiakovi.

(5)

Ak ide o podporné opatrenie, ktorým je poskytnutie zdravotnej starostlivosti, na

jeho navrhnutie sa vyžaduje aj písomné vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast.

(6)

Dieťa alebo žiak má právo na poskytnutie podporného opatrenia uvedeného vo vyjadrení.

(7)

Vyjadrenie na účel poskytnutia podporného opatrenia predložené riaditeľovi školy

alebo riaditeľovi školského zariadenia sa považuje za požiadanie o poskytnutie podporného

opatrenia.

(8)

K návrhu podporného opatrenia uvedeného vo vyjadrení a k navrhovanému rozsahu jeho

poskytovania sa škola alebo školské zariadenie vyjadrí s ohľadom na personálne, priestorové,

materiálno-technické a finančné podmienky na poskytnutie podporného opatrenia. Ak

škola alebo školské zariadenie nemá podmienky na poskytnutie podporného opatrenia

v navrhovanom rozsahu, riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia poskytne

o tom písomné vyjadrenie osobám podľa odseku 4 do 10 dní odo dňa, kedy bol požiadaný

o poskytnutie podporného opatrenia, v odôvodnenom prípade do 20 dní. Ak škola alebo

školské zariadenie má podmienky na poskytnutie podporného opatrenia v navrhovanom

rozsahu, informuje o tom zákonného zástupcu, plnoletého žiaka alebo zástupcu zariadenia.

(9)

Škola alebo školské zariadenie zabezpečí poskytnutie podporného opatrenia, ak má

na jeho poskytnutie v navrhovanom rozsahu personálne, priestorové, materiálno-technické

a finančné podmienky. Ak škola alebo školské zariadenie podľa písomného vyjadrenia

riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia nemá personálne, priestorové,

materiálno-technické alebo finančné podmienky na poskytnutie podporného opatrenia

v navrhovanom rozsahu a nemá možnosť ich zabezpečiť, ten, kto požiadal o poskytnutie

podporného opatrenia, môže požiadať príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve

o preskúmanie písomného vyjadrenia riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia.

Orgán miestnej štátnej správy v školstve preskúma písomné vyjadrenie riaditeľa školy

alebo riaditeľa školského zariadenia do 30 dní odo dňa, kedy bol požiadaný o preskúmanie,

a na tento účel si môže vyžiadať vyjadrenie Štátnej školskej inšpekcie.

(10)

Ak príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve zistí, že písomné vyjadrenie

riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia

a)

je opodstatnené, vykoná všetky potrebné úkony na zabezpečenie poskytnutia podporného

opatrenia v najlepšom záujme dieťaťa alebo žiaka prednostne v škole alebo v školskom

zariadení, ktoré navštevuje,

b)

nie je opodstatnené, určí, že škola alebo školské zariadenie je povinné poskytnúť

podporné opatrenie v navrhovanom rozsahu.

(11)

Ak príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve zistí, že nie je možnosť zabezpečiť

poskytnutie podporného opatrenia podľa odseku 10 písm. a), bezodkladne požiada organizáciu

zriadenú ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti implementácie systému podporných

opatrení, ktorá určí spôsob poskytnutia podporného opatrenia v najlepšom záujme dieťaťa

alebo žiaka a poskytne škole alebo školskému zariadeniu, ktoré dieťa alebo žiak navštevuje,

súčinnosť pri zabezpečení jeho poskytnutia.

(12)

Poskytnuté podporné opatrenie možno prehodnotiť z hľadiska napĺňania jeho účelu.

Pri prehodnotení poskytnutého podporného opatrenia sa postupuje podľa odsekov 2 až

11.

(13)

V národnostnom školstve sa podporné opatrenia poskytujú v materinskom jazyku dieťaťa

alebo žiaka alebo vo vyučovacom jazyku školy.

§ 145c

Postavenie osobného asistenta

Školy a školské zariadenia umožnia prítomnosť osobného asistenta v školách a školských

zariadeniach a vytvoria podmienky a poskytnú súčinnosť osobnému asistentovi vykonávajúcemu

úlohy podľa osobitného predpisu.

80d

)

§ 145ca

Sociálne znevýhodňujúce prostredie

(1)

Sociálne znevýhodňujúce prostredie je prostredie,

a)

ktoré nepriaznivo ovplyvňuje rozvoj vedomostí, schopností, zručností, emocionálnych

vlastností a osobnosti detí a žiakov, alebo

b)

v dôsledku ktorého dieťa alebo žiak nemá veku primerane rozvinuté vedomosti, schopnosti,

zručnosti, emocionálne vlastnosti a táto skutočnosť nevyplýva zo zdravotného znevýhodnenia.

(2)

Za sociálne znevýhodňujúce prostredie sa považuje, ak

a)

obaja zákonní zástupcovia získali najviac nižšie stredné vzdelanie; ak je zákonným

zástupcom osoba, ktorá je slobodná, rozvedená alebo ovdovená a nevedie s inou osobou

spoločnú domácnosť, tá získala najviac nižšie stredné vzdelanie,

b)

obaja zákonní zástupcovia sú vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej

12 po sebe nasledujúcich mesiacov; ak je zákonným zástupcom osoba, ktorá je slobodná,

rozvedená alebo ovdovená a nevedie s inou osobou spoločnú domácnosť, tá je vedená

v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov,

c)

dieťa alebo žiak je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,

d)

žiak bol umiestnený vo výchovnom zariadení,

e)

dieťa alebo žiak je žiadateľom o udelenie medzinárodnej ochrany, azylantom alebo

cudzincom s udelenou doplnkovou ochranou, alebo

f)

žiak nezískal predprimárne vzdelanie.

(3)

Splnenie skutočnosti podľa odseku 1 písm. a) priebežne vyhodnocuje ministerstvo školstva

na základe údajov z centrálneho registra a údajov poskytnutých podľa

§ 158 ods. 7

a

8.

(4)

Skutočnosť podľa odseku 1 písm. b) zisťuje zariadenie poradenstva a prevencie diagnostickým

vyšetrením na žiadosť školy s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu

zariadenia. Správu z diagnostického vyšetrenia poskytne príslušné zariadenie poradenstva

a prevencie zákonnému zástupcovi alebo zástupcovi zariadenia a informáciu o skutočnosti

podľa odseku 1 písm. b) oznámi škole. Po potvrdení skutočnosti podľa odseku 1 písm.

b) dieťa alebo žiak absolvuje diagnostické vyšetrenie na tento účel každoročne.

§ 146

Vzdelávanie cudzincov

(1)

Cudzinci sú na účely tohto zákona deti

a)

osôb, ktoré sú občanmi iného štátu alebo osôb bez štátnej príslušnosti, s povoleným

pobytom na území Slovenskej republiky,

81

)

b)

žiadateľov o udelenie medzinárodnej ochrany na území Slovenskej republiky podľa osobitného

predpisu,

82

)

c)

Slovákov žijúcich v zahraničí,

d)

ako žiadatelia o udelenie medzinárodnej ochrany podľa osobitného predpisu,

82

)

e)

ako cudzinci, ktorí sa nachádzajú na území Slovenskej republiky bez sprievodu zákonného

zástupcu.

83

)

(2)

Cudzincom podľa odseku 1 sa poskytuje výchova a vzdelávanie, ubytovanie a stravovanie

v školách podľa tohto zákona za tých istých podmienok ako občanom Slovenskej republiky.

(3)

Pre cudzincov sa na odstránenie jazykových bariér organizujú jazykové kurzy štátneho

jazyka.

(4)

Cudzincov podľa odseku 1, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

zaraďuje do príslušného ročníka riaditeľ školy po zistení úrovne ich doterajšieho

vzdelania a ovládania vyučovacieho jazyka bezodkladne po podaní žiadosti o zaradenie.

Z dôvodu nedostatočného ovládania štátneho jazyka možno cudzinca podmienečne zaradiť

do príslušného ročníka podľa veku; na zaradenie do nižšieho ročníka sa vyžaduje informovaný

súhlas zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia a vyjadrenie zariadenia poradenstva

a prevencie.

(5)

Ak chce cudzinec zanechať vzdelávanie z dôvodu trvalého opustenia Slovenskej republiky,

oznámi to písomne riaditeľovi školy; ak ide o neplnoletého cudzinca, písomné oznámenie

podáva jeho zákonný zástupca. Túto zmenu nahlási riaditeľ školy do centrálneho registra.

Cudzinec prestáva byť dieťaťom materskej školy, žiakom základnej školy alebo žiakom

strednej školy dňom, ktorý nasleduje po dni, keď riaditeľovi školy bolo doručené oznámenie

o zanechaní vzdelávania, alebo dňom uvedeným v oznámení o zanechaní vzdelávania, najskôr

však dňom, ktorý nasleduje po dni, keď bolo doručené. Ak plnoletý cudzinec alebo zákonný

zástupca neplnoletého cudzinca neoznámi riaditeľovi školy zanechanie vzdelávania a

neospravedlnene sa nezúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese, uplynutím 30. dňa

od jeho poslednej účasti na výchovno-vzdelávacom procese prestáva byť dieťaťom materskej

školy, žiakom základnej školy alebo žiakom strednej školy.

(6)

Pri vzdelávaní žiaka, ktorý je cudzincom, sa poskytuje najmä úprava obsahu a hodnotenia,

podpora adaptácie a psychosociálneho vývinu v súlade s úrovňou ovládania vyučovacieho

jazyka a miery rizikového vývinu.

(7)

Pre cudzincov, ktorí sú žiadateľmi o udelenie medzinárodnej ochrany v azylových zariadeniach,

kurzy štátneho jazyka odborne a finančne zabezpečuje ministerstvo vnútra.

(8)

Jazykové kurzy pre cudzincov môže organizovať aj iná právnická osoba alebo fyzická

osoba.

(9)

Odseky 2 až 6 a 8 sa vzťahujú na osoby, ktoré majú priznané postavenie osoby podľa

odseku 1.

(10)

Vzdelávanie pedagogických zamestnancov, ktorí vzdelávajú cudzincov podľa odseku 1,

odborne, organizačne, metodicky a finančne zabezpečuje ministerstvo školstva.

(11)

Cudzinec sa externého testovania žiakov základnej školy so súhlasom riaditeľa školy

nemusí zúčastniť, ak

a)

bol v súhrnnom hodnotení hodnotený klasifikačným stupňom nedostatočný alebo zodpovedajúcim

spôsobom v slovnom hodnotení,

b)

má na poslednom súhrnnom hodnotení uvedené vyjadrenie podľa

§ 55 ods. 12

,

c)

zdržiaval sa na území Slovenskej republiky menej ako jeden rok pred termínom externého

testovania žiakov základnej školy alebo

d)

začal navštevovať príslušnú školu v školskom roku, v ktorom sa externé testovanie

žiakov základnej školy uskutočňuje.

Výmenný program

§ 147

(1)

Výmenný program sa uskutočňuje medzi strednou školou Slovenskej republiky a strednou

školou iného členského štátu Európskej únie alebo strednou školou štátu, ktorý nie

je členským štátom Európskej únie (ďalej len „tretí štát“). Výmenný program sa uskutočňuje

medzi strednými školami, ktoré majú spravidla rovnaký študijný odbor alebo učebný

odbor.

(2)

Žiak, ktorý je štátnym občanom Slovenskej republiky, občanom iného členského štátu

Európskej únie alebo občanom tretieho štátu, má právo absolvovať časť uznaného vzdelávacieho

programu odboru vzdelania strednej školy v rámci výmenného programu, ktorý poskytuje

stredná škola.

(3)

Výmenný program sa uskutočňuje na základe pravidiel výmenného programu, ktoré si

každá škola vypracuje v súlade so svojím školským vzdelávacím programom.

(4)

Výmenný program podľa odseku 1 je zameraný najmä na

a)

získanie nových vedomostí v príslušnom študijnom odbore alebo učebnom odbore,

b)

získanie praktických skúseností a zručností v príslušnom študijnom odbore alebo učebnom

odbore,

c)

skvalitnenie jazykových znalostí.

(5)

Škola, ktorá uskutočňuje výmenu žiakov v rámci výmenného programu, preberá zodpovednosť

za žiaka počas pobytu na území svojho štátu, a to najmä na zabezpečenie výdavkov na

a)

ubytovanie a stravovanie,

b)

vzdelávanie,

c)

zdravotnú starostlivosť,

d)

náklady na cestu späť.

(6)

Škola podľa odseku 1 je povinná zabezpečiť pedagogický a odborný dohľad po celý čas

výmenného programu.

(7)

Zdrojmi financovania výmenného programu sú najmä

a)

prostriedky zo štátneho rozpočtu,

b)

prostriedky z podnikateľskej činnosti školy,

c)

dary a príspevky od tuzemských a zahraničných právnických osôb a fyzických osôb,

d)

prostriedky zriaďovateľov škôl,

e)

prostriedky Európskej únie.

§ 148

(1)

Výmenný program podľa

§ 147 ods. 1

sa uskutočňuje na základe dohody zúčastnených stredných škôl.

(2)

Dohoda o výmennom programe obsahuje najmä

a)

názvy a adresy sídiel škôl a názvy štátov, na ktorých území sa uskutočňujú výmenné

programy,

b)

zameranie výmenného programu podľa

§ 147 ods. 4

,

c)

deň začatia a deň skončenia výmenného programu,

d)

spôsob dopravy žiakov výmenného programu,

e)

spôsob ukončenia výmenného programu,

f)

zabezpečenie dohľadu nad bezpečnosťou žiakov po dobu celého výmenného programu žiakov

zo strany školy, v ktorej sa žiaci zúčastňujú na výmennom programe,

g)

spôsob finančného zabezpečenia žiakov v rámci výmenného programu žiakov,

h)

podpis a odtlačok pečiatky štatutárnych orgánov škôl.

(3)

Súčasťou dohody o výmennom programe je zoznam žiakov, ktorí sa zúčastňujú výmenného

programu. Zoznam žiakov výmenného programu obsahuje najmä

a)

meno a priezvisko žiaka,

b)

dátum narodenia žiaka,

c)

adresu trvalého pobytu žiaka,

d)

súhlas zákonného zástupcu žiaka alebo plnoletého žiaka.

(4)

Na výmennom programe sa môže zúčastniť žiak, ktorý dosiahol vek najmenej pätnásť

rokov a najviac dvadsaťjeden rokov a je žiakom školy, ktorá uzatvorila dohodu podľa

odseku 1.

(5)

Výmenný program žiaka nesmie presiahnuť obdobie jedného školského roka.

(6)

Žiak v rámci výmenného programu môže byť ubytovaný iba v rodine, ktorá mu vytvára

podmienky na jeho všestranný duševný rozvoj a fyzický rozvoj.

(7)

Zdravotné poistenie žiaka, ktorý sa zúčastňuje výmenného programu, zabezpečuje vysielajúca

škola.

(8)

Vysielajúca škola zodpovedá za uzatvorenie poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone činnosti v rámci výmenného programu.

(9)

Dokladom o ukončení výmenného programu môže byť osvedčenie alebo certifikát o ukončení

výmenného programu.

(10)

Doklad o ukončení výmenného programu sa vydáva v štátnom jazyku Slovenskej republiky

a v úradnom jazyku štátu, ktorého je žiak zúčastňujúci sa výmenného programu občanom.

§ 149

Štipendium a iné nepeňažné plnenie

(1)

Žiakovi strednej školy možno poskytnúť štipendium alebo iné nepeňažné plnenie.

(2)

Štipendium sa poskytuje od začiatku školského roka na príslušný školský rok v období

školského vyučovania. Nepeňažné plnenie možno žiakovi poskytnúť aj jednorazovo.

(3)

Štipendium sa poskytuje na základe písomnej žiadosti podanej plnoletým žiakom, zákonným

zástupcom neplnoletého žiaka alebo zástupcom zariadenia riaditeľovi školy.

(4)

Podmienkou poskytnutia štipendia je písomný záväzok žiadateľa, že

a)

bez zbytočného odkladu písomne oznámi riaditeľovi školy všetky skutočnosti, ktoré

by mohli mať vplyv na poskytovanie štipendia,

b)

vráti štipendium poskytnuté na základe ním uvedených nepravdivých údajov alebo neoznámenej

zmeny skutočností rozhodujúcich na poskytnutie štipendia.

89

)

(5)

Ak žiadateľ požiada o štipendium počas školského roka, štipendium sa poskytne v príslušnom

školskom roku od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola žiadosť podaná.

(6)

O priznaní štipendia rozhoduje škola.

(7)

Štipendium sa neposkytuje žiakovi, ktorý bol podmienečne vylúčený, a to od prvého

dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo žiakovi

uložené podmienečné vylúčenie, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynul čas

podmienečného vylúčenia. Štipendium sa neposkytuje žiakovi, ktorý opakuje ročník.

(8)

Ak dôjde k zmene skutočností rozhodujúcich na priznanie štipendia, zmena sa uskutoční,

ak je

a)

v prospech žiaka, od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nastala, ak bola oznámená

najneskôr v nasledujúcom kalendárnom mesiaci; po uplynutí tejto lehoty od prvého dňa

kalendárneho mesiaca, v ktorom bola zmena oznámená,

b)

v neprospech žiaka, od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom

mesiaci, v ktorom nastala zmena.

(9)

Štipendium sa neposkytuje, ak bolo priznané žiakovi na základe nepravdivých údajov

alebo za obdobie, v ktorom nastala taká zmena skutočností rozhodujúcich na poskytovanie

štipendia, ktoré majú za následok nesplnenie podmienok na jeho poskytovanie.

(10)

Podrobnosti o náležitostiach žiadosti, kritériách na priznanie štipendia, druhoch

štipendií, výške štipendia a kritériách na poskytnutie nepeňažného plnenia ustanoví

všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.

(11)

Dohľad nad dodržiavaním podmienok poskytovania štipendia vykonáva ministerstvo školstva.

§ 149a

Tehotenské štipendium

(1)

Plnoletej tehotnej žiačke strednej školy, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike

a nemá nárok na výplatu tehotenského,

90aa

)

sa v období od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom priznáva

tehotenské štipendium, najmä na účel pokrytia zvýšených výdavkov spojených so zdravotným

stavom žiačky, špeciálnymi materiálnymi potrebami a s prípravou na narodenie dieťaťa.

Na tehotenské štipendium má žiačka právny nárok.

(2)

Výška tehotenského štipendia je 200 eur mesačne. Vláda môže ustanoviť nariadením

inú výšku tehotenského štipendia; výška tehotenského štipendia uvedená v prvej vete

stráca platnosť ustanovením jej výšky nariadením.

(3)

Tehotenské štipendium sa priznáva na základe písomnej žiadosti žiačky podanej riaditeľovi

školy, ktorej prílohou je lekárske potvrdenie o tom, že začal 27. týždeň pred očakávaným

dňom pôrodu určeným lekárom.

(4)

O priznaní tehotenského štipendia rozhoduje škola.

(5)

Tehotenské štipendium sa priznáva od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola

podaná žiadosť.

(6)

Ak podmienky na poskytnutie tehotenského štipendia boli splnené len za časť kalendárneho

mesiaca, v ktorom bola žiadosť doručená, tehotenské štipendium patrí za celý kalendárny

mesiac. Tehotenské štipendium sa poskytuje aj za mesiace júl a august.

(7)

Stredná škola poskytuje tehotenské štipendium v mesačnej výške najneskôr desiaty

deň príslušného kalendárneho mesiaca na bankový účet vedený v Slovenskej republike,

ktorého číslo uvedie žiačka v žiadosti o priznanie tehotenského štipendia.

(8)

Nárok na tehotenské štipendium zaniká

a)

vznikom nároku na výplatu tehotenského,

b)

skončením tehotenstva,

c)

podmienečným vylúčením alebo

d)

dňom, kedy prestala byť žiačkou školy.

(9)

Žiačka oznámi strednej škole skončenie tehotenstva do desiatich pracovných dní odo

dňa, keď táto skutočnosť nastala, ak tehotenstvo skončilo inak ako narodením dieťaťa.

(10)

Osoba, ktorej bolo za rovnaké obdobie poskytnuté tehotenské štipendium a vyplatené

tehotenské, je povinná vrátiť strednej škole poskytnuté tehotenské štipendium za príslušné

obdobie.

(11)

Na účely preukazovania nároku podľa odseku 1, zisťovania, preverovania a kontroly

správneho postupu preukazovania nároku na tehotenské štipendium, ochrany a domáhania

sa práv žiačky je stredná škola oprávnená spracúvať osobné údaje žiačky v rozsahu

potrebnom na rozhodnutie o priznaní tehotenského štipendia. Stredná škola je na tieto

účely oprávnená aj bez súhlasu dotknutej osoby získavať jej osobné údaje kopírovaním,

skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov na nosič informácií v rozsahu

nevyhnutnom na dosiahnutie účelu spracúvania.

§ 149b

Štipendium poskytované Ministerstvom obrany Slovenskej republiky

(1)

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“) môže žiakovi

strednej školy poskytovať štipendium, ak sa zákonný zástupca neplnoletého žiaka alebo

plnoletý žiak v zmluve o poskytovaní štipendia uzavretej medzi ministerstvom obrany

a zákonným zástupcom neplnoletého žiaka alebo plnoletým žiakom zaviaže, že

a)

najneskôr do 15 dní od ukončenia vzdelávania v strednej škole požiada o prijatie

do štátnej služby profesionálneho vojaka a

b)

zotrvá v služobnom pomere po dohodnutú dobu.

(2)

Štipendium sa poskytuje podľa štipendijného programu schváleného ministerstvom obrany.

(3)

Zmluva o poskytovaní štipendia podľa odseku 1 obsahuje najmä

a)

výšku štipendia,

b)

dobu zotrvania v služobnom pomere,

c)

podmienky poskytovania štipendia,

d)

dôvody zániku nároku na vyplácanie štipendia,

e)

podmienky vrátenia štipendia.

(4)

Doba zotrvania v služobnom pomere dohodnutá podľa odseku 3 písm. b) nesmie byť dlhšia

ako dvojnásobok doby, počas ktorej bolo žiakovi poskytované štipendium.

(5)

Ministerstvo obrany môže poveriť strednú školu organizačným zabezpečením poskytovania

a vyplácania štipendia podľa odseku 1 na základe zmluvy, ktorá obsahuje najmä

a)

objem finančných prostriedkov určených na poskytovanie štipendia,

b)

obdobie, za ktoré sa štipendium poskytuje,

c)

spôsob poskytovania a vyplácania finančných prostriedkov,

d)

termín, do ktorého stredná škola predloží ministerstvu obrany vyúčtovanie finančných

prostriedkov podľa písmena a).

(6)

Ministerstvo obrany schvaľuje a zverejňuje na svojom webovom sídle

a)

štipendijné programy

b)

podmienky poskytovania štipendia, ktorými sú najmä

1.

počet žiakov, ktorým sa poskytne štipendium,

2.

študijné výsledky požadované na poskytnutie štipendia,

3.

lehota na podávanie žiadosti o poskytovanie štipendia,

4.

spôsob a kritériá vyhodnocovania žiadostí o poskytovanie štipendia.

(7)

Na poskytovanie štipendia nie je právny nárok.

§ 150

Organizácia školského roka

(1)

Školský rok sa začína 1. septembra a končí sa 31. augusta nasledujúceho kalendárneho

roka.

(2)

Školský rok sa člení na obdobie školského vyučovania, po ktorého skončení nasleduje

obdobie školských prázdnin; školské prázdniny môžu byť aj v období školského vyučovania.

Termíny školských prázdnin sa nevzťahujú na materské školy.

(3)

Obdobie školského vyučovania sa končí 30. júna príslušného kalendárneho roka; po

ňom nasledujúce obdobie školských prázdnin, ktoré sa končí 31. augusta príslušného

kalendárneho roka.

(4)

Obdobie školského vyučovania sa člení na školské polroky. Prvý školský polrok sa

končí 31. januára príslušného kalendárneho roka a druhý školský polrok sa končí 30.

júna príslušného kalendárneho roka.

(5)

V období školského vyučovania môže riaditeľ školy poskytnúť deťom alebo žiakom zo

závažných dôvodov, najmä organizačných a prevádzkových, najviac päť dní voľna. V čase

mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu môže riaditeľ školy

poskytnúť deťom alebo žiakom viac ako päť dní voľna; počet dní určí ministerstvo školstva.

(6)

Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom termíny školských

prázdnin v období školského vyučovania a ďalšie podrobnosti o organizácii školského

roka.

(7)

Ministerstvo školstva každoročne do 31. mája zverejní termíny školských prázdnin

v období školského vyučovania na svojom webovom sídle na tri po sebe nasledujúce školské

roky.

(8)

Ak sa vyhlási výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadna situácia, ak sa nariadi

zákaz prevádzky škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu

90a

)

alebo ak v období školského vyučovania dôjde k živelnej pohrome alebo k udalosti,

pri ktorej môžu byť ohrozené život alebo zdravie detí, žiakov alebo zamestnancov škôl

a školských zariadení, minister školstva môže rozhodnúť o

a)

mimoriadnom prerušení školského vyučovania v školách,

b)

mimoriadnom prerušení prevádzky školských zariadení,

c)

iných termínoch rozhodujúcich pre organizáciu školského roka, najmä o iných termínoch

1.

obdobia školského vyučovania a školských prázdnin,

2.

klasifikácie, hodnotenia, skúšobného obdobia pri ukončovaní výchovy a vzdelávania

a prijímacích skúšok,

3.

vydávania dokladov o získanom vzdelaní,

4.

podávania prihlášok na vzdelávanie v materskej škole, základnej škole alebo v strednej

škole a konania zápisov,

d)

zrušení vykonania časti alebo formy skúšky, ktorou sa ukončuje výchova a vzdelávanie

v strednej škole, v príslušnom školskom roku,

e)

zrušení vykonania externého testovania žiakov základných škôl v príslušnom školskom

roku,

f)

predĺžení experimentálneho overovania a lehoty na predloženie záverečného hodnotenia

experimentálneho overovania najviac o 12 mesiacov,

g)

spôsobe prijímania na výchovu a vzdelávanie,

h)

spôsobe hodnotenia,

i)

spôsobe ukončovania výchovy a vzdelávania,

j)

zvýšení počtu vyučovacích hodín alebo vyučovacích dní podľa

§ 144 ods. 11

,

12

,

15

alebo

ods. 16.

(9)

Rozhodnutie podľa odseku 8 obsahuje stručné odôvodnenie. O rozhodnutí podľa odseku

8 informuje ministerstvo školstva prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov

a na svojom webovom sídle. Rozhodnutie podľa odseku 8 nadobúda účinnosť najskôr v

deň jeho zverejnenia na webovom sídle ministerstva školstva.

§ 150a

(1)

Prevádzka materskej školy sa počas mesiacov júl a august prerušuje nepretržite najmenej

na tri týždne. V obci, kde je viac materských škôl jedného zriaďovateľa, možno v čase

prerušenia prevádzky materskej školy počas mesiacov júl a august sústreďovať deti

do materskej školy, v ktorej nie je prevádzka prerušená; riaditelia materských škôl,

v ktorých je prevádzka prerušená, poskytnú riaditeľovi materskej školy, v ktorej nie

je prevádzka prerušená, vo vzťahu k dotknutým deťom podklady k poskytovaniu podporných

opatrení, informácie podľa

§ 144 ods. 7 písm. d)

a doklady od orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

(2)

Prevádzku školy a školského zariadenia môže zriaďovateľ dočasne obmedziť alebo prerušiť

a)

zo závažných organizačných dôvodov,

b)

z technických dôvodov,

c)

z hygienicko-epidemiologických dôvodov,

d)

na základe odporúčania príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva, alebo

e)

na návrh riaditeľa školy alebo školského zariadenia z iných dôvodov, ktoré môžu ohroziť

bezpečnosť a zdravie detí a zamestnancov alebo môžu spôsobiť závažné škody na majetku.

(3)

Prevádzku školy alebo školského zariadenia môže dočasne obmedziť alebo prerušiť aj

orgán miestnej štátnej správy v školstve alebo ministerstvo školstva, ak nastanú niektoré

zo skutočností podľa odseku 2 písm. c) alebo písm. d).

(4)

Odseky 2 a 3 sa nevzťahujú na výchovné zariadenia.

§ 151

Ďalšie podmienky výchovy a vzdelávania

(1)

V školách a v školských zariadeniach sa zakazuje činnosť politických strán a politických

hnutí a ich propagácia.

(2)

V školách a v školských zariadeniach sa nepovoľuje reklama, ktorá je v rozpore s

princípmi a obsahom výchovy a vzdelávania alebo ďalšími negatívnymi činnosťami spojenými

s výchovou a vzdelávaním, reklama a predaj výrobkov ohrozujúcich zdravie, psychický

alebo morálny vývin detí a žiakov.

(3)

V školách a v školských zariadeniach sa zakazuje poskytovanie alebo sprístupňovanie

informácií alebo zneužívanie informačných prostriedkov, ktoré by mohlo viesť k narušeniu

mravnosti.

§ 151a

Pravidlá používania mobilného telefónu alebo obdobného osobného zariadenia elektronickej

komunikácie

(1)

V základných školách a v prvom až štvrtom ročníku osemročného vzdelávacieho programu

strednej školy sa používanie mobilného telefónu alebo obdobného osobného zariadenia

elektronickej komunikácie (ďalej len „komunikačný prostriedok“) okrem zariadenia vo

vlastníctve alebo správe školy počas školského vyučovania zakazuje

a)

žiakom prvého až tretieho ročníka základnej školy,

b)

žiakom štvrtého až deviateho ročníka základnej školy a žiakom prvého až štvrtého

ročníka osemročného vzdelávacieho programu strednej školy okrem prípadov, ak používanie

komunikačného prostriedku v týchto ročníkoch na účel výchovy a vzdelávania prispieva

k napĺňaniu vzdelávacích štandardov štátneho vzdelávacieho programu, alebo ak jeho

používanie na účel výchovy a vzdelávania vo vyučovacom predmete povolí učiteľ príslušného

vyučovacieho predmetu.

(2)

Zákaz podľa odseku 1 sa nevzťahuje na žiakov so zdravotným znevýhodnením používajúcich

komunikačný prostriedok na účely súvisiace so zdravotným znevýhodnením.

(3)

Ak žiak použije komunikačný prostriedok v rozpore s odsekom 1, môže mu škola komunikačný

prostriedok dočasne odobrať. Podrobnosti dočasného odobratia komunikačného prostriedku

upraví školský poriadok.

(4)

Podmienky používania komunikačného prostriedku počas aktivít organizovaných školou

mimo školského vyučovania upraví školský poriadok.

(5)

Pravidlá používania komunikačného prostriedku počas školského vyučovania môže upraviť

materská škola, stredná škola, základná umelecká škola alebo jazyková škola v školskom

poriadku.

§ 152

Bezpečnosť a ochrana zdravia vo výchove a vzdelávaní

(1)

Školy a školské zariadenia sú pri výchove a vzdelávaní v škole alebo v školskom zariadení,

pri činnostiach priamo súvisiacich s výchovou a vzdelávaním a pri poskytovaní služieb

povinné

a)

prihliadať na základné fyziologické potreby a psychologické potreby detí a žiakov,

b)

vytvárať podmienky na zdravý vývin detí a žiakov a na predchádzanie prejavom rizikového

správania detí alebo žiakov,

c)

zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia detí a žiakov,

d)

poskytnúť nevyhnutné informácie na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia detí a

žiakov,

e)

viesť evidenciu školských úrazov detí a žiakov, ku ktorým prišlo počas výchovno-vzdelávacieho

procesu a pri činnostiach organizovaných školou; pri vzniku školského úrazu vyhotoviť

záznam o školskom úraze.

(2)

Ak má zamestnanec školy alebo školského zariadenia dôvodné podozrenie, že žiak, ktorý

plní povinnú školskú dochádzku, požil alkoholický nápoj alebo inú návykovú látku,

škola túto skutočnosť bezodkladne preukázateľne oznámi zákonnému zástupcovi alebo

zástupcovi zariadenia.

§ 152a

Zdravotná starostlivosť v škole

(1)

Tam, kde to tento zákon umožňuje, môže byť v škole deťom a žiakom tejto školy poskytovaná

zdravotná starostlivosť, a to zdravotníckymi pracovníkmi, ktorí sú v pracovnoprávnom

vzťahu s príslušnou školou a ktorí spĺňajú podmienky na výkon zdravotníckeho povolania

lekár, sestra, verejný zdravotník alebo zdravotnícky záchranár podľa osobitného predpisu.

91a

)

(2)

Zdravotnícky pracovník podľa odseku 1 poskytuje dieťaťu alebo žiakovi školy zdravotnú

starostlivosť výlučne na základe informovaného súhlasu zákonného zástupcu.

91b

)

§ 152b

Sociálna práca v škole a školskom zariadení

(1)

V škole a školskom zariadení môže byť vykonávaná sociálna diagnostika, sociálne poradenstvo

a ďalšie metódy, techniky a postupy sociálnej práce. Činnosti podľa prvej vety možno

vykonávať aj terénnou formou.

(2)

Činnosti podľa odseku 1 vykonáva sociálny pracovník, ktorý spĺňa podmienky odbornej

spôsobilosti podľa osobitného predpisu.

91c

)

(3)

Na výkon sociálnej práce v škole a školskom zariadení sa vzťahuje osobitný predpis.

91d

)

§ 152c

Podporné činnosti v škole a školskom zariadení

(1)

V škole a školskom zariadení sa môžu deťom a žiakom poskytovať podporné činnosti

na účel podpory

a)

adaptácie a socializácie detí a žiakov,

b)

samoobslužných činností detí a žiakov a upevňovania ich hygienických návykov, ochrany

bezpečnosti a zdravia,

c)

odstraňovania bariér vyplývajúcich z potrieb detí a žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho

prostredia a detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením,

d)

komunikácie školy so zákonnými zástupcami detí a žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho

prostredia a

e)

rozvoja schopností, zručností, emocionálnych vlastností a osobnosti detí a žiakov.

(2)

Činnosti podľa odseku 1 možno vykonávať aj terénnou formou.

(3)

Činnosti podľa odseku 1 vykonáva zamestnanec školy alebo školského zariadenia po

absolvovaní vzdelávania, ktorého obsah určuje a na svojom webovom sídle zverejňuje

ministerstvo školstva; jeho vykonanie zabezpečuje riaditeľ školy alebo riaditeľ školského

zariadenia.

§ 153

Školský poriadok

(1)

Školský poriadok je základným dokumentom školy a školského zariadenia a je záväzný

pre deti, žiakov, poslucháčov, účastníkov výchovy a vzdelávania, zákonných zástupcov,

zástupcov zariadení, zamestnancov školy a ďalšie fyzické osoby, ktoré sa s vedomím

riaditeľa školy nachádzajú v priestoroch školy alebo školského zariadenia; to neplatí,

ak ide o zariadenie poradenstva a prevencie alebo o zariadenie školského stravovania.

(2)

Riaditeľ školy zabezpečí preukázateľným spôsobom oboznámenie detí, žiakov, poslucháčov,

účastníkov výchovy a vzdelávania, zákonných zástupcov, zástupcov zariadení a členov

kolektívnych orgánov školy so školským poriadkom.

(3)

Riaditeľ školy alebo školského zariadenia vydá školský poriadok, ktorý je v súlade

s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa

§ 3

a

4

, po prerokovaní s orgánmi školskej samosprávy a v pedagogickej rade. Školský poriadok

upravuje najmä podrobnosti o

a)

výkone práv a povinností detí, žiakov a ich zákonných zástupcov v škole alebo v školskom

zariadení, pravidlá vzájomných vzťahov a vzťahov s pedagogickými zamestnancami a ďalšími

zamestnancami školy,

b)

prevádzke a vnútornom režime školy alebo školského zariadenia,

c)

podmienkach na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia detí a žiakov a ich ochrany

pred prejavmi rizikového správania, diskrimináciou alebo násilím,

d)

podmienkach nakladania s majetkom, ktorý škola alebo školské zariadenie spravuje,

ak tak rozhodne zriaďovateľ.

(4)

Deťom a žiakom sa so súhlasom riaditeľa školy alebo školského zariadenia umožňuje

účasť na súťažiach a predmetových olympiádach.

(5)

Školský poriadok zverejní riaditeľ na verejne prístupnom mieste v škole alebo v školskom

zariadení a na webovom sídle školy alebo školského zariadenia.

§ 154

Monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania

(1)

Monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania plní úlohy v oblasti sledovania

najmä

a)

kontinuálnych procesov zlepšenia alebo zhoršenia výsledkov vzdelávania,

b)

dosahovania výkonnostných a kvalitatívnych cieľov a podnetov,

c)

externého a interného hodnotenia a porovnávania škôl a školských zariadení,

d)

dosahov rozhodnutí.

(2)

Monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania na úrovni dosiahnutého stupňa

vzdelania zabezpečuje ministerstvo školstva, ktoré môže na tento účel poveriť inú

právnickú osobu.

(3)

Na účely plnenia úloh podľa odseku 2 má ministerstvo školstva alebo ním poverená

právnická osoba právo získavať a spracúvať osobné údaje o

a)

žiakovi v rozsahu

1.

meno a priezvisko,

2.

dátum narodenia,

3.

rodné číslo,

4.

trieda, ktorú navštevuje,

5.

ročník, do ktorého je zaradený,

6.

názov školy, ktorú navštevuje,

7.

špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby,

8.

výsledky monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania,

9.

študijný odbor,

10.

forma štúdia,

11.

dĺžka štúdia,

12.

klasifikačný stupeň z príslušného vyučovacieho predmetu za posledné klasifikované

obdobie,

13.

vyučovací jazyk; ak ide o žiaka, ktorý sa vzdeláva v škole alebo v triede s vyučovaním

jazyka národnostnej menšiny, aj príslušný jazyk národnostnej menšiny,

14.

dátum vykonania príslušného testovania,

15.

skutočnosť, či ide o žiaka zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia,

16.

počet rokov vzdelávania v štátnom jazyku, ak ide o cudzinca,

b)

pedagogickom zamestnancovi v rozsahu

1.

meno a priezvisko,

2.

dátum a miesto narodenia,

3.

adresa zamestnávateľa,

4.

adresa bydliska.

(4)

Monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania ďalej uskutočňuje

a)

škola alebo školské zariadenie,

b)

Štátna školská inšpekcia,

c)

ministerstvo zdravotníctva pre odbornú zložku prípravy vzdelávania pre zdravotnícke

odbory na stredných zdravotníckych školách.

(5)

Účasť škôl na monitorovaní a hodnotení kvality výchovy a vzdelávania je povinná.

(6)

Výsledky monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania sa nesprístupňujú;

škola môže zverejniť súhrnné výsledky za príslušnú školu.

(7)

Ministerstvo školstva alebo ním poverená právnická osoba poskytuje výsledky monitorovania

a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania škole, zriaďovateľovi a orgánu miestnej

štátnej správy v školstve.

(8)

Súhrnné výsledky monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania možno zverejniť,

ak z nich nie je možné identifikovať konkrétnu školu. Ak riaditeľ školy vyjadrí súhlas

so zverejnením výsledkov monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania

za príslušnú školu, súhrnné výsledky možno zverejniť aj s jej identifikáciou.

§ 155

Externé testovanie žiakov základnej školy

(1)

Externé testovanie žiakov základnej školy sa uskutočňuje za účelom celoslovenského

zisťovania úrovne výchovno-vzdelávacích výsledkov žiakov základných škôl v jednotlivých

vyučovacích predmetoch alebo získania nižšieho stredného vzdelania.

(2)

Externé testovanie žiakov základnej školy sa uskutočňuje podľa vzdelávacích štandardov

štátneho vzdelávacieho programu a sleduje jeho obsahovú zložku a výkonovú zložku.

(3)

Príslušný ročník a vyučovacie predmety, v ktorých sa má externé testovanie žiakov

základnej školy uskutočniť, určí na každý školský rok ministerstvo školstva.

(4)

Externé testovanie žiakov základnej školy sa uskutočňuje každoročne na všetkých základných

školách s príslušným ročníkom, v ktorom sa externé testovanie žiakov základnej školy

uskutočňuje. Termín konania určí ministerstvo školstva. Za organizačné zabezpečenie

externého testovania žiakov základnej školy zodpovedá riaditeľ školy.

(5)

Externého testovania žiakov základnej školy sa zúčastňujú všetci žiaci základných

škôl príslušného ročníka, v ktorom sa uskutočňuje, vrátane žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími

potrebami.

(6)

Žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a cudzincom sa primerane upravia

podmienky na vykonanie externého testovania.

(7)

Ak sa žiak základnej školy z objektívneho dôvodu nezúčastní externého testovania

v riadnom termíne, riaditeľ základnej školy po dohode so zákonným zástupcom žiaka

požiada organizáciu zriadenú ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania

a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania o náhradný termín externého testovania.

Náhradný termín, v ktorom sa vykoná externé testovanie, musí byť určený tak, aby výsledok

mohol žiak predložiť riaditeľovi strednej školy, na ktorú sa hlási, najneskôr päť

pracovných dní pred konaním prijímacej skúšky.

(8)

Dozor pri vykonávaní externého testovania žiakov základnej školy vykonáva pedagogický

zamestnanec alebo odborný zamestnanec, ktorý nie je zamestnancom školy, v ktorej sa

externé testovanie koná, alebo fyzická osoba poverená orgánom miestnej štátnej správy

v školstve alebo organizáciou zriadenou ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti

monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania.

(9)

Podrobnosti o podmienkach externého testovania ustanoví všeobecne záväzný právny

predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.

§ 155a

Externé testovanie na účel získania nižšieho stredného vzdelania

(1)

Externého testovania na účel získania nižšieho stredného vzdelania sa môže na základe

žiadosti zúčastniť žiak s mentálnym postihnutím, žiak s mentálnym postihnutím v kombinácii

s iným postihnutím posledného ročníka základnej školy alebo žiak posledného ročníka

základnej školy alebo základnej školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, ktorému

nebolo opakovanou diagnostikou v zariadení poradenstva a prevencie potvrdené mentálne

postihnutie. Žiadosť sa podáva orgánu miestnej štátnej správy v školstve. Žiak získa

nižšie stredné vzdelanie na základe výsledku externého testovania úspešným absolvovaním

posledného ročníka základnej školy.

(2)

Externé testovanie na účel získania nižšieho stredného vzdelania sa uskutočňuje podľa

vzdelávacích štandardov vzdelávania na získanie nižšieho stredného vzdelania.

(3)

Podrobnosti o organizácii externého testovania na účel získania nižšieho stredného

vzdelania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.

§ 156

(1)

Pri vypracovaní, preprave a vyhodnocovaní externej časti skúšky a externého testovania

žiakov škôl podľa tohto zákona sa postupuje tak, aby neprišlo ku skutočnostiam, ktoré

by zverejnením úloh externej časti alebo písomnej formy internej časti skúšok alebo

testov externého testovania žiakov škôl viedli k nedodržaniu zásady rovnakého zaobchádzania

48

)

alebo k získaniu neoprávnených výhod.

(2)

Ak ministerstvo školstva, organizácia zriadená ministerstvom školstva na plnenie

úloh v oblasti monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania alebo príslušný

orgán štátnej správy v školstve zistí porušenie ustanovenia odseku 1, oznámi orgánom

činným v trestnom konaní podozrenie zo spáchania trestného činu.

Registrácia uchádzačov, detí, žiakov a poslucháčov

§ 157

Centrálny register

(1)

Centrálny register je zoznam osobných údajov o deťoch, žiakoch a poslucháčoch, ktorí

sa zúčastňujú na výchovno-vzdelávacom procese v školách, školských zariadeniach a

pracoviskách praktického vyučovania, o uchádzačoch, vo vzťahu ku ktorým bola podaná

prihláška na vzdelávanie v materskej škole, základnej škole alebo v strednej škole,

a o ich zákonných zástupcoch.

(2)

Centrálny register je informačným systémom verejnej správy,

92

)

ktorého správcom a prevádzkovateľom

11

)

je ministerstvo školstva. Súčasťou centrálneho registra je podregister prijímania

na vzdelávanie, v ktorom sa vedú údaje súvisiace s prijímaním na vzdelávanie v materskej

škole, základnej škole alebo v strednej škole.

(3)

V centrálnom registri sa vedú tieto osobné údaje

a)

ak ide o dieťa, žiaka alebo o poslucháča,

1.

titul, meno a priezvisko, rodné priezvisko,

2.

dátum, miesto, okres a štát narodenia,

3.

dátum a miesto úmrtia alebo údaj o vyhlásení za mŕtveho alebo zrušení vyhlásenia

za mŕtveho,

4.

rodné číslo,

5.

pohlavie,

6.

národnosť,

7.

štátne občianstvo,

8.

materinský jazyk,

9.

spôsobilosť na právne úkony,

10.

rodinný stav,

11.

adresa pobytu a druh pobytu,

12.

zákaz pobytu,

13.

kontakt na účel komunikácie,

14.

adresa miesta, z ktorého dochádza do školy,

15.

skutočnosti podľa

§ 144 ods. 7 písm. d)

,

16.

dátum prijatia, študijný odbor, zameranie študijného odboru, učebný odbor alebo zameranie

učebného odboru, výchovno-vzdelávací program a forma organizácie výchovy a vzdelávania

v škole, školskom zariadení alebo pracovisku praktického vyučovania a údaje o účasti

na aktivitách v nich,

17.

učebná zmluva podľa osobitného predpisu,

92a

)

18.

zmluva o budúcej pracovnej zmluve podľa osobitného predpisu,

92b

)

19.

dosiahnutý stupeň vzdelania a dosiahnuté výsledky vzdelávania,

20.

hodnotenie správania a opatrenia vo výchove,

21.

počet vyučovacích hodín, ktoré neabsolvoval bez ospravedlnenia, počet vyučovacích

hodín, na ktorých sa ospravedlnene nezúčastňoval, počet vyučovacích dní, ktoré neabsolvovalo

dieťa, ktoré plní povinné predprimárne vzdelávanie, bez ospravedlnenia a počet vyučovacích

dní, na ktorých sa ospravedlnene nezúčastnilo, a to za každý kalendárny mesiac školského

roka,

22.

výsledky monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania,

23.

výsledky zo súťaží a z predmetových olympiád,

24.

priznanie štipendia a jeho výška,

25.

číslo bankového účtu, na ktorý sa poskytuje štipendium,

26.

dátum skončenia tehotenstva, ak ide o žiačku, ktorej sa poskytuje tehotenské štipendium,

b)

ak ide o uchádzača,

1.

titul, meno a priezvisko, rodné priezvisko,

2.

dátum, miesto, okres a štát narodenia,

3.

rodné číslo,

4.

pohlavie,

5.

národnosť,

6.

štátne občianstvo,

7.

materinský jazyk,

8.

adresa trvalého pobytu alebo obvyklého pobytu a druh pobytu; ak ide o osobu, ktorá

nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, uvádza sa adresa povoleného pobytu,

z ktorého dochádza do školy,

9.

kontakt na účel komunikácie,

10.

adresa bydliska, z ktorého dochádza do školy,

11.

skutočnosti podľa

§ 144 ods. 7 písm. d)

,

12.

dátum prijatia, študijný odbor, zameranie študijného odboru, učebný odbor alebo zameranie

učebného odboru, výchovno-vzdelávací program a forma organizácie výchovy a vzdelávania

v škole, školskom zariadení alebo pracovisku praktického vyučovania a údaje o účasti

na aktivitách v nich,

13.

dosiahnutý stupeň vzdelania a dosiahnuté výsledky vzdelávania,

14.

priznanie štipendia a jeho výška,

15.

skutočnosť, či uchádzač má zdravotnú spôsobilosť,

16.

skutočnosť, či dieťa absolvovalo povinné očkovania, ak ide o uchádzača o prijatie

na vzdelávanie v materskej škole,

17.

skutočnosť, či ide o dieťa alebo o žiaka so zdravotným znevýhodnením, ak ide o uchádzača

o prijatie na vzdelávanie v materskej škole, základnej škole alebo v strednej škole,

18.

vymedzenie špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb,

19.

vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie, ak ide o uchádzača o prijatie na vzdelávanie

v materskej škole, základnej škole alebo v strednej škole, ktorým je dieťa alebo žiak

so zdravotným znevýhodnením alebo dieťa alebo žiak s nadaním,

c)

ak ide o zákonného zástupcu uchádzača, dieťaťa, žiaka alebo poslucháča,

1.

osobné údaje v rozsahu podľa písmena a) prvého bodu, deviateho bodu a jedenásteho

až trinásteho bodu,

2.

dosiahnuté vzdelanie,

3.

rodné číslo, alebo ak ide o cudzinca, dátum narodenia,

4.

číslo občianskeho preukazu, ak ide o občana Slovenskej republiky,

d)

ak ide o zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania,

1.

obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ak ide o právnickú osobu,

alebo

2.

meno, priezvisko, miesto podnikania a identifikačné číslo organizácie, ak ide o fyzickú

osobu,

e)

ak ide o zariadenie poradenstva a prevencie, rozsah odborných činností poskytnutých

odbornými zamestnancami zariadenia poradenstva a prevencie,

f)

ak ide o dieťa alebo žiaka, ktorému bolo navrhnuté poskytovanie podporného opatrenia,

aj údaje o podpornom opatrení v rozsahu

1.

druh podporného opatrenia podľa

§ 145a ods. 2

a jeho bližšie určenie podľa katalógu podporných opatrení,

2.

identifikátor školy alebo školského zariadenia, ktoré vydali vyjadrenie na účel podporného

opatrenia,

3.

dátum vydania vyjadrenia na účel podporného opatrenia,

4.

navrhovaný rozsah poskytovania podporného opatrenia vo vyjadrení na účel podporného

opatrenia,

5.

identifikátor školy alebo školského zariadenia, ktoré poskytujú podporné opatrenie,

6.

rozsah, obdobie a forma poskytovania,

g)

ak ide o výchovné zariadenie, aj údaje o deťoch vo výchovnom zariadení v rozsahu

1.

druh rozhodnutia súdu alebo žiadosť zákonného zástupcu,

2.

dátum prijatia a dátum skončenia pobytu,

3.

skutočnosť, či sa dieťa alebo žiak vzdeláva prostredníctvom individuálneho vzdelávacieho

programu,

4.

údaje o zdravotnom stave podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb,

5.

rozsah činností poskytovaných dieťaťu,

6.

meno, priezvisko, telefonický kontakt a adresa elektronickej pošty zamestnanca výchovného

zariadenia, ktorý vykonáva úkony spojené s prijatím dieťaťa.

(4)

Ministerstvo školstva je oprávnené po zmene osobných údajov v centrálnom registri

spracúvať podľa tohto zákona aj osobné údaje vedené v centrálnom registri aj pred

touto zmenou, a to po dobu podľa odseku 13.

(5)

Ministerstvo školstva zabezpečí všetky technické rozhrania v rozsahu potrebnom na

plnenie povinností škôl a školských zariadení podľa

§ 158 ods. 1

.

(6)

Osobné údaje spracúvané v centrálnom registri sú rozhodujúce pre potreby škôl, školských

zariadení, zriaďovateľov škôl, zriaďovateľov školských zariadení, štátnych orgánov,

orgánov územnej samosprávy a iných orgánov verejnej správy.

(7)

Centrálny register je neverejný a ministerstvo školstva spracúva a poskytuje osobné

údaje z centrálneho registra v rozsahu potrebnom na plnenie úloh podľa osobitných

predpisov

93

)

len osobám podľa odseku 8, a to na účely

a)

zabezpečovania a kontroly financovania výchovy a vzdelávania v školách a školských

zariadeniach,

b)

overovania dokladov o vzdelaní a dosiahnutom stupni vzdelania podľa osobitného predpisu,

93a

)

c)

overovania dokladov o vzdelaní a o získanom stupni vzdelania alebo kvalifikácii na

účel poskytovania štipendií podľa tohto zákona,

d)

štatistických spracovaní údajov vrátane medzinárodných porovnaní, na analytické účely

a na rozpočtové účely,

e)

zabezpečovania výkonu zdravotného poistenia, sociálneho poistenia a starobného dôchodkového

sporenia,

f)

plánovania a zabezpečovania úloh na úseku verejnej dopravy,

g)

vzdelávania,

h)

výplaty príspevku pri narodení dieťaťa,

i)

overovania trvania nároku na tehotenské štipendium,

j)

poskytovania elektronických služieb podľa osobitného predpisu,

93aaa

)

k)

poskytovania údajov z referenčných registrov školám a školským zariadeniam.

(8)

Ministerstvo školstva sprístupní osobné údaje v centrálnom registri v nevyhnutnom

rozsahu na dosiahnutie príslušného účelu pre

a)

školy a školské zariadenia, ktoré sa ich týkajú alebo ktoré sa týkajú žiakov, detí

a poslucháčov, ktorým zabezpečujú výchovu a vzdelávanie,

b)

zriaďovateľov, ktoré sa týkajú nimi zriadených škôl a školských zariadení,

c)

orgány štátnej správy v školstve v rozsahu ich pôsobnosti podľa osobitných predpisov,

d)

iné orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, štatistický úrad, Sociálnu

poisťovňu, zdravotné poisťovne, Národné centrum zdravotníckych informácií, Štátnu

školskú inšpekciu a vysoké školy na účely plnenia ich úloh, a to na základe písomnej

dohody medzi ministerstvom školstva a týmto subjektom; ak ide o údaje na účely podľa

osobitného predpisu,

93aaaa

)

ministerstvo školstva ich sprístupní z vlastného podnetu aj bez dohody,

e)

ústredné orgány štátnej správy na účely spolupráce v oblasti migrácie

93aab

)

a organizácie zriadené ministerstvom školstva v rozsahu nevyhnutnom na účely plnenia

ich úloh, a to na základe písomnej žiadosti, v ktorej sa vymedzí rozsah žiadaných

údajov a účel ich spracúvania,

f)

iné fyzické osoby a právnické osoby na účel preukázania nároku podľa osobitného predpisu

93aac

)

súvisiaceho s návštevou školy.

(9)

Ministerstvo školstva poskytuje Sociálnej poisťovni z centrálneho registra na účel

analýz ekonomického zázemia detí a žiakov vykonávaných ministerstvom školstva rodné

číslo

a)

zákonného zástupcu dieťaťa,

b)

zákonného zástupcu žiaka,

c)

žiaka, ktorý dovŕšil 15. rok veku.

(10)

Ministerstvo školstva sprístupňuje údaje z centrálneho registra na odôvodnenú žiadosť

orgánu verejnej moci podľa osobitného predpisu

93b

)

aj bez dohody podľa odseku 8 písm. d). Ministerstvo školstva sprístupňuje údaje z

centrálneho registra prostredníctvom informačného systému verejnej správy podľa osobitného

predpisu,

93c

)

iným automatizovaným spôsobom určeným ministerstvom školstva v rozsahu a na účel

plnenia úloh príslušného orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov

93d

)

alebo zaslaním automatizovanej správy do elektronickej schránky orgánu územnej samosprávy.

Údaje z centrálneho registra podľa odseku 8 písm. f) sa sprístupňujú prostredníctvom

webového sídla určeného ministerstvom školstva alebo automatizovaným spôsobom určeným

ministerstvom školstva.

(11)

Školy, školské zariadenia a orgány miestnej štátnej správy v školstve sú oprávnené

spracúvať osobné údaje podľa odseku 3 vo svojich informačných systémoch na účely plnenia

ich úloh podľa osobitných predpisov;

93

)

to platí aj pre osobné údaje o žiakoch, ktorí sa zúčastňujú na výchovno-vzdelávacom

procese v pracoviskách praktického vyučovania, vo vzťahu ku ktorým tieto osobné údaje

spracúvajú tie školy, ktorých žiakom tieto pracoviská praktického vyučovania poskytujú

praktické vyučovanie.

(12)

Na spracúvanie osobných údajov v centrálnom registri a osobných údajov podľa odseku

11 sa vzťahuje osobitný predpis.

11

)

Na uchovávanie osobných údajov z centrálneho registra sa vzťahuje osobitný predpis.

94

)

(13)

Osobné údaje podľa odseku 3 možno v centrálnom registri spracúvať najdlhšie do jedného

roka od smrti dotknutej osoby alebo jej vyhlásenia za mŕtvu.

(14)

Údaje v centrálnom registri môžu spracúvať len osobitne poverení zamestnanci subjektov

uvedených v odseku 6. Na účely prevádzky centrálneho registra je ministerstvo školstva

oprávnené spracúvať osobné údaje týchto osobitne poverených zamestnancov v rozsahu

titul a osobné údaje podľa odseku 3 písm. a) prvého, druhého, štvrtého, jedenásteho

a trinásteho bodu. Na spracúvanie týchto osobných údajov sa vzťahujú odseky 4, 12

a 13 rovnako.

§ 157a

(1)

Prihlášky na vzdelávanie v materskej škole, základnej škole alebo v strednej škole

a odvolania proti rozhodnutiam o prijatí alebo o neprijatí do materskej školy, základnej

školy alebo do strednej školy sa evidujú prostredníctvom podregistra prijímania na

vzdelávanie.

(2)

Pri elektronickej identifikácii zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia v podregistri

prijímania na vzdelávanie sa vyžaduje preukázanie totožnosti s využitím prostriedku

elektronickej identifikácie, ktorý zodpovedá úrovni zabezpečenia „nízka“ podľa osobitného

predpisu.

2ab

)

(3)

Rozhodnutie o prijatí do materskej školy, základnej školy alebo do strednej školy

sa vydáva prostredníctvom podregistra prijímania na vzdelávanie. Toto rozhodnutie

sa autorizuje podľa osobitného predpisu

93aaa

)

alebo prostredníctvom príslušnej funkcie podregistra prijímania na vzdelávanie po

identifikácii a autentifikácii, ktorá zodpovedá najmenej úrovni zabezpečenia „nízka“

podľa osobitného predpisu.

2ab

)

Podregister prijímania na vzdelávanie je miestom doručovania rozhodnutia o prijatí

do materskej školy, základnej školy a strednej školy; ustanovenia osobitného predpisu

o doručovaní sa nepoužijú.

93aaa

)

(4)

Škola overuje v podregistri prijímania na vzdelávanie skutočnosť, ktorá je predmetom

prílohy k prihláške na vzdelávanie v materskej škole, základnej škole alebo v strednej

škole prostredníctvom centrálneho registra, ak je táto skutočnosť uvedená v centrálnom

registri.

§ 158

(1)

Školy a školské zariadenia poskytujú do centrálneho registra osobné údaje v rozsahu

podľa

§ 157 ods. 3

okrem údajov podľa

§ 157 ods. 3 písm. a) dvadsiateho šiesteho bodu

, ktoré ministerstvo školstva získava z registra fyzických osôb,

95

)

a to do posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k rozhodujúcej udalosti

alebo v ktorom sa dozvedia o zmene osobných údajov v rozsahu podľa

§ 157 ods. 3

, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak. Povinnosť podľa prvej vety plnia za pracoviská

praktického vyučovania tie školy, ktorých žiakom tieto pracoviská praktického vyučovania

poskytujú praktické vyučovanie.

(2)

Ak ide o poskytovanie osobných údajov v rozsahu podľa

§ 157 ods. 3

, vo vzťahu ku ktorým došlo k rozhodujúcej udalosti alebo k zmene v čase medzi koncom

školského roka a 15. septembrom príslušného kalendárneho roka, lehota podľa odseku

1 uplynie 15. septembra tohto príslušného kalendárneho roka. Ak ide o osobné údaje

v rozsahu podľa

§ 157 ods. 3 písm. a) dvadsiateho prvého bodu

, poskytujú sa do centrálneho registra najneskôr piaty deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho

po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa poskytujú.

(3)

Povinnosť podľa odseku 1 plní škola a školské zariadenie odoslaním údajov v elektronickej

podobe prostredníctvom prístupových miest do centrálneho registra.

(4)

Škola alebo školské zariadenie najmenej desať dní pred uplynutím lehoty podľa odseku

1 alebo odseku 2 oznámi údaje podľa

§ 157 ods. 3

zriaďovateľovi alebo orgánu miestnej štátnej správy v školstve na účely ich spracovania

v centrálnom registri. Ak došlo k rozhodujúcej udalosti alebo k zmene v lehote kratšej

ako desať dní pred uplynutím lehoty podľa odseku 1 alebo odseku 2, škola alebo školské

zariadenie oznámi údaje podľa

§ 157 ods. 3

zriaďovateľovi alebo orgánu miestnej štátnej správy v školstve na účely ich spracovania

v centrálnom registri bezodkladne.

(5)

Výchovné zariadenie poskytuje do centrálneho registra údaje podľa

§ 157 ods. 3 písm. g) druhého bodu

bezodkladne, údaje podľa

§ 157 ods. 3 písm. g) prvého bodu

a

tretieho bodu až šiesteho bodu

do posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k rozhodujúcej udalosti alebo

v ktorom sa dozvie o zmene údajov v uvedenom rozsahu.

(6)

Orgán miestnej štátnej správy v školstve poskytuje osobné údaje z centrálneho registra

v rozsahu podľa

§ 157 ods. 3 písm. g)

Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“), diagnostickým centrám

a Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na odôvodnenú žiadosť s uvedením právneho

základu spracúvania osobných údajov; tieto údaje možno spracúvať počas pobytu dieťaťa

vo výchovnom zariadení a po dobu 12 mesiacov od skončenia pobytu.

(7)

Ministerstvo školstva zabezpečuje porovnanie osobných údajov poskytovaných do centrálneho

registra podľa odseku 1 s osobnými údajmi vedenými v registri fyzických osôb

95

)

a v prípade rozporu medzi osobnými údajmi v centrálnom registri a osobnými údajmi

v registri fyzických osôb zabezpečí opravu osobných údajov v centrálnom registri podľa

osobných údajov v registri fyzických osôb. Na účely identifikácie zákonného zástupcu

pri podávaní žiadosti o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie alebo prihlášky

na vzdelávanie v základnej škole ministerstvo školstva spracúva číslo občianskeho

preukazu zákonného zástupcu. Na účely vyhodnotenia skutočnosti podľa

§ 145ca

ministerstvo školstva spracúva údaj, či dieťa alebo žiak je žiadateľom o udelenie

medzinárodnej ochrany, azylantom alebo cudzincom s udelenou doplnkovou ochranou. Na

účely podľa prvej vety až tretej vety poskytne ministerstvo vnútra ministerstvu školstva

osobné údaje z registra fyzických osôb, a to spôsobom umožňujúcim automatizovaný prístup

k týmto osobným údajom a automatizované porovnanie s osobnými údajmi v centrálnom

registri alebo s osobnými údajmi, prostredníctvom ktorých sa identifikuje zákonný

zástupca na účely podľa druhej vety; podrobnosti upravia ministerstvo školstva a ministerstvo

vnútra vo vzájomnej dohode.

(8)

Na účely podľa

§ 145ca ods. 2 písm. b)

a

c)

poskytne ústredie ministerstvu školstva osobné údaje z ním spravovaných registrov

spôsobom umožňujúcim automatizovaný prístup k týmto osobným údajom; podrobnosti upravia

ministerstvo školstva a ústredie vo vzájomnej dohode.

(9)

Za správnosť a úplnosť údajov zasielaných do centrálneho registra zodpovedá škola

alebo školské zariadenie, ktoré majú povinnosť podľa odsekov 1 a 2.

(10)

Zriaďovateľ alebo orgán miestnej štátnej správy v školstve je povinný na základe

požiadania ministerstvom školstva vykonať vo vzťahu k osobným údajom poskytnutým do

centrálneho registra školou a školským zariadením v ich pôsobnosti kontrolu poskytovaných

osobných údajov a potvrdiť ich správnosť a úplnosť.

§ 158a

(1)

Ministerstvo školstva získava v súlade s osobitným predpisom

95a

)

na účel vypracúvania a vyhodnocovania koncepcií v oblasti vzdelávania a na účel vytvárania

anonymizovaných štatistík, analytické účely a rozpočtové účely údaje, vrátane osobných

údajov, o

a)

štátnych sociálnych dávkach v rozsahu

1.

identifikátor fyzickej osoby,

95b

)

na ktorú sa poberá štátna sociálna dávka,

2.

identifikátor oprávnenej osoby,

95b

)

b)

dotácii na podporu výchovy k plneniu školských povinností dieťaťa

95c

)

a dotácii na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa v rozsahu

1.

identifikátor fyzickej osoby,

95b

)

na ktorú sa dotácia poskytuje,

2.

druh žiadateľa

95d

)

o dotáciu poskytovanú fyzickej osobe podľa prvého bodu,

3.

dôvod poskytnutia dotácie fyzickej osobe podľa prvého bodu.

(2)

Osobné údaje podľa odseku 1 môže ministerstvo školstva spracúvať najdlhšie desať

rokov od ich získania.

§ 159

Kurikulárna rada

Kurikulárna rada je odborným, iniciačným a poradným orgánom ministra školstva v kľúčových

oblastiach výchovy a vzdelávania, najmä v oblasti inovácie obsahu výchovy a vzdelávania

a rozširovania ponuky výchovy a vzdelávania o nové odbory vzdelávania, pedagogických

reforiem a nových modelov hodnotenia.

§ 160

Na účastníka výchovy a vzdelávania sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona okrem

§ 55a ods. 11

v rovnakom rozsahu ako na žiaka.

JEDENÁSTA ČASŤ

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 161

Prechodné ustanovenia

(1)

Štátna školská inšpekcia môže na žiadosť zriaďovateľa povoliť vyšší počet detí a

žiakov v triedach, ako je uvedený v

§ 28 ods. 10

,

§ 29 ods. 5

a

§ 33 ods. 1

, do školského roku 2011/2012.

(2)

Orgán miestnej štátnej správy v školstve stanoví postupný prechod počtu tried a počtu

žiakov prvého ročníka pre všetky gymnáziá s osemročným štúdiom v jeho územnej pôsobnosti

pre nasledujúce prijímacie konanie na hranicu 5 % z daného populačného ročníka v príslušnom

školskom roku po prerokovaní s príslušným zriaďovateľom do školského roku 2018/2019.

(3)

Ustanovenia o maximálnych počtoch detí a maximálnych počtoch skupín v diagnostických

centrách a reedukačných centrách sa prvýkrát použijú v školskom roku 2013/2014.

(4)

Žiaci, ktorí ukončili 9. ročník základnej školy, od školského roku 2008/2009 sa na

účely prijímacieho konania považujú za žiakov, ktorí dosiahli nižšie stredné vzdelanie.

(5)

Žiaci, ktorí ukončili 4. ročník základnej školy, od roku 2008/2009 sa na účely prijímacieho

konania na stredné školy s osemročným štúdiom považujú za žiakov, ktorí získali primárne

vzdelanie.

(6)

Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 navštevujú druhý až štvrtý ročník základnej

školy, sa do ukončenia štvrtého ročníka vzdelávajú podľa učebných plánov a učebných

osnov schválených podľa doterajších predpisov pre základné školy.

(7)

Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 navštevujú šiesty až deviaty ročník základnej

školy, sa do ukončenia deviateho ročníka vzdelávajú podľa učebných plánov a učebných

osnov schválených podľa doterajších predpisov pre základné školy.

(8)

Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 začnú vzdelávanie v prvom ročníku základnej

školy, v piatom ročníku základnej školy a v prvom ročníku strednej školy, nadstavbového,

pomaturitného a vyššieho odborného štúdia, odborného učilišťa, praktickej školy a

v prvom ročníku základnej umeleckej školy a jazykovej školy, sa počnúc prvým ročníkom

vzdelávajú podľa školských vzdelávacích programov.

(9)

Žiaci, ktorí v školskom roku 2012/2013 ukončia deviaty ročník základnej školy, získajú

nižšie stredné vzdelanie.

(10)

Žiaci, ktorí v školskom roku 2011/2012 ukončia štvrtý ročník základnej školy, získajú

primárne vzdelanie.

(11)

Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 navštevujú druhý až šiesty ročník stredných

škôl štvorročného až šesťročného štúdia, učilíšť, odborných učilíšť a praktických

škôl, sa do ukončenia štúdia vzdelávajú podľa učebných plánov a učebných osnov schválených

podľa doterajších predpisov pre príslušný odbor vzdelávania.

(12)

Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 navštevujú druhý až ôsmy ročník stredných

škôl s osemročným štúdiom, sa do ukončenia štúdia vzdelávajú podľa učebných plánov

a učebných osnov schválených podľa doterajších predpisov pre príslušný odbor vzdelávania.

(13)

Stupne vzdelania získané podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov

zostávajú nedotknuté.

(14)

Experimentálne overovanie schválené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa až

do ukončenia experimentálneho overovania, najdlhšie však do troch rokov od nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, riadi pravidlami platnými v čase jeho schválenia.

(15)

Predškolské zariadenie zriadené podľa doterajších predpisov ako školské zariadenie

je školou podľa tohto zákona.

(16)

Jazyková škola alebo štátna jazyková škola zriadená podľa doterajších predpisov ako

školské zariadenie je jazykovou školou podľa tohto zákona.

(17)

Združená stredná škola, stredné odborné učilište a učilište zriadené podľa doterajších

predpisov je strednou odbornou školou podľa tohto zákona. Práva a povinnosti z pracovnoprávnych

vzťahov, majetkovoprávnych a iných právnych vzťahov uzavreté združenou strednou školou,

stredným odborným učilišťom alebo učilišťom prechádzajú na príslušnú strednú odbornú

školu.

(18)

Žiaci gymnázia so šesťročným štúdiom, ktorí začali študovať podľa doterajších predpisov,

pokračujú v tomto štúdiu až do ukončenia podľa týchto predpisov.

(19)

Domov mládeže podľa doterajších predpisov je školským internátom podľa tohto zákona.

Škola, ktorá je internátna podľa doterajších predpisov, je od účinnosti tohto zákona

školou, ktorej súčasťou je školské zariadenie „školský internát“.

(20)

Pedagogicko-psychologická poradňa a pedagogicko-psychologická poradňa s centrom výchovnej

a psychologickej prevencie podľa doterajších predpisov je centrom pedagogicko-psychologického

poradenstva podľa tohto zákona.

(21)

Špeciálnopedagogická poradňa a detské integračné centrum podľa doterajších predpisov

je centrom špeciálno-pedagogického poradenstva podľa tohto zákona.

(22)

Reedukačný domov podľa doterajších predpisov je reedukačným centrom podľa tohto zákona.

(23)

Školská kuchyňa a školská jedáleň podľa doterajších predpisov je školskou jedálňou.

(24)

Výdajná školská kuchyňa a školská jedáleň podľa doterajších predpisov je výdajnou

školskou jedálňou.

(25)

Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa

§ 124

sa do 31. decembra 2010 postupuje podľa doterajších predpisov.

(26)

Ustanovenie

§ 149 ods. 6

sa vzťahuje aj na žiakov, ktorým bolo podmienečné vylúčenie uložené pred nadobudnutím

účinnosti tohto zákona, ak toto podmienečné vylúčenie trvá.

(27)

Podľa vzdelávacích programov sa vzdelávajú deti materských škôl, deti a žiaci škôl

pre deti alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, žiaci policajných

škôl a žiaci škôl požiarnej ochrany od 1. septembra 2009, deti materských škôl sa

môžu vzdelávať podľa vzdelávacích programov od 1. septembra 2008.

(28)

Podľa výchovného programu sa postupuje v školských výchovno-vzdelávacích zariadeniach

a v špeciálnych výchovných zariadeniach od 1. septembra 2009.

§ 161a

Zriaďovateľ gymnázia s osemročným štúdiom môže požiadať orgán miestnej štátnej správy

v školstve o úpravu počtu tried a počtu žiakov prvého ročníka gymnázia s osemročným

štúdiom na školský rok 2011/2012 najneskôr do 31. marca 2011.

§ 161b

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2013

(1)

Školské stredisko záujmovej činnosti zriadené podľa predpisov účinných do 31. decembra

2012 je centrum voľného času podľa tohto zákona. Práva a povinnosti z pracovnoprávnych

vzťahov zamestnancov, majetkovoprávnych a iných právnych vzťahov školského strediska

záujmovej činnosti prechádzajú na príslušné centrum voľného času.

(2)

Žiak alebo iná fyzická osoba, ktorá sa prihlásila na skúšku z jednotlivých vyučovacích

predmetov alebo na vykonanie maturitnej skúšky do 31. decembra 2012, vykoná túto skúšku

podľa doterajších predpisov.

(3)

Najvyšší počet detí v triede materskej školy, najvyšší počet žiakov v triede základnej

školy a najvyšší počet žiakov v triede strednej školy určený podľa predpisov účinných

do 31. decembra 2012 sa zachová do ukončenia výchovy a vzdelávania týchto detí a žiakov.

(4)

Stupeň vzdelania získaný absolvovaním tretieho ročníka vzdelávacieho programu praktickej

školy podľa doterajších predpisov zostáva zachovaný. Žiaci, ktorí začali vzdelávanie

v praktickej škole pred 1. januárom 2013, dokončia svoje vzdelávanie podľa doterajších

predpisov. Na účely prijímacieho konania na stredné školy sa žiaci podľa tohto ustanovenia

považujú za žiakov, ktorí dosiahli nižšie stredné odborné vzdelanie.

§ 161c

Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2014

Zriaďovateľ gymnázia s osemročným štúdiom môže požiadať orgán miestnej štátnej správy

v školstve o úpravu počtu tried a počtu žiakov prvého ročníka gymnázia s osemročným

štúdiom na školský rok 2014/2015 najneskôr do 31. januára 2014.

§ 161d

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2014

O žiadosti o uznanie jazykového certifikátu ako náhrady maturitnej skúšky z cudzieho

jazyka podanej podľa § 89 ods. 9 do 28. februára 2014 rozhodne riaditeľ školy podľa

doterajších predpisov. Rozhodnutie o uznaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka

sa môže uplatniť najneskôr v školskom roku 2014/2015.

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2015

§ 161da

Školské hospodárstvo a stredisko odbornej praxe zriadené podľa predpisov účinných

do 31. marca 2015 zostáva zachované a vykonáva svoju činnosť za podmienok ustanovených

predpismi účinnými do 31. marca 2015 až do svojho vyradenia zo siete škôl a školských

zariadení a zrušenia.

§ 161db

Absolvent, ktorý získal vyššie odborné vzdelanie do 31. augusta 2008 a nebolo mu priznané

právo používať titul „diplomovaný špecialista“ so skratkou „DiS“ alebo titul „diplomovaný

umelec“ so skratkou „DiS.art.“, je oprávnený používať tento titul, ak dĺžka absolvovaného

študijného odboru trvala najmenej dva roky. Na písomnú žiadosť absolventa príslušná

škola, v ktorej tento študijný odbor absolvoval, alebo jej nástupnícka škola, vydá

potvrdenie o práve používať titul. Ak takáto škola alebo jej nástupnícka škola neexistuje,

absolvent môže požiadať o potvrdenie o práve používať titul orgán miestnej štátnej

správy v školstve, do ktorého územnej pôsobnosti zrušená škola patrila.

§ 161e

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2015

(1)

Na počty žiakov v triede šiesteho až deviateho ročníka základnej školy zriadené do

31. augusta 2015 a ich nasledujúce ročníky až do ukončenia ich deviateho ročníka základnej

školy sa vzťahuje právny predpis účinný do 31. augusta 2015.

(2)

Na počty žiakov v triede druhého až ôsmeho ročníka strednej školy trojročného až

osemročného štúdia strednej školy zriadené do 31. augusta 2015 a ich nasledujúce ročníky

až do ukončenia ich štúdia sa vzťahuje právny predpis účinný do 31. augusta 2015.

(3)

Právo používať titul „diplomovaný umelec“ priznané podľa predpisov účinných do 31.

augusta 2015 zostáva zachované.

§ 161f

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016

V školskom roku 2015/2016 sa príspevok na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia

poskytuje podľa podmienok ustanovených právnymi predpismi účinnými do 31. decembra

2015.

§ 161g

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2016

Na najnižšie počty žiakov v triede druhého až štvrtého ročníka základnej školy zriadené

do 31. augusta 2016 a ich nasledujúce ročníky až do ukončenia ich štvrtého ročníka

základnej školy sa vzťahuje právny predpis účinný do 31. augusta 2016.

§ 161ga

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. marca 2018

Pre prijímacie konanie pre školský rok 2018/2019 určený počet žiakov prvého ročníka

v gymnáziách s osemročným štúdiom v územnej pôsobnosti príslušného orgánu miestnej

štátnej správy v školstve, ktorého sídlom je hlavné mesto Slovenskej republiky, neprekročí

10 % z daného populačného ročníka; na počty žiakov, u ktorých sa vyžaduje overenie

špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, sa pre prijímacie konanie pre školský

rok 2018/2019 neuplatňuje žiadne percentuálne obmedzenie.

§ 161gb

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2018

Stredná umelecká škola a škola úžitkového výtvarníctva v prijímacom konaní pre školský

rok 2019/2020 môže prijímať iba žiakov do študijného odboru skupiny 82 Umenie a umeleckoremeselná

tvorba I.

§ 161gc

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2019

(1)

Stredná umelecká škola, stredná odborná škola umeleckopriemyselná a škola úžitkového

výtvarníctva zaradená do siete škôl a školských zariadení podľa predpisov účinných

do 31. augusta 2019 sa stáva školou umeleckého priemyslu podľa predpisov účinných

od 1. septembra 2019.

(2)

Žiak strednej umeleckej školy, strednej odbornej školy umeleckopriemyselnej a školy

úžitkového výtvarníctva, ktorý začal štúdium podľa predpisov účinných do 31. augusta

2019, dokončí štúdium podľa predpisov účinných do 31. augusta 2019.

§ 161h

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2019

(1)

Gymnáziá zaradené do siete škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu

8

)

s názvom „športové gymnázium“ zriadené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018

sa stávajú strednými športovými školami podľa predpisov účinných od 1. januára 2019.

(2)

Žiak gymnázia podľa odseku 1, ktorý začal štúdium podľa predpisov účinných do 31.

decembra 2018, dokončí štúdium podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018.

(3)

Žiak športovej triedy v gymnáziu alebo v strednej odbornej škole, ktorý začal štúdium

podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018, dokončí štúdium podľa predpisov účinných

do 31. decembra 2018.

(4)

Ustanovenia o predložení potvrdenia národného športového zväzu, že uchádzač je uvedený

v zozname talentovaných športovcov podľa osobitného predpisu,

34a

)

sa prvýkrát použijú pre prijímacie konanie pre školský rok 2021/2022.

§ 161i

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2019

(1)

Športové stredné odborné školy zaradené do siete škôl a školských zariadení podľa

osobitného predpisu

8

)

zriadené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018 sa stávajú strednými športovými

školami podľa predpisov účinných od 1. januára 2019.

(2)

Žiak športovej strednej odbornej školy podľa odseku 1, ktorý začal štúdium podľa

predpisov účinných do 31. decembra 2018, dokončí štúdium podľa predpisov účinných

do 31. decembra 2018.

§ 161j

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2021

(1)

Do nultého ročníka a prípravného ročníka zriadeného podľa predpisov účinných do 31.

decembra 2020 možno zaradiť deti najneskôr do 15. júna 2021 na školský rok 2021/2022.

(2)

Žiak, ktorý bol zaradený do nultého ročníka a prípravného ročníka podľa predpisov

účinných do 31. decembra 2020, nultý ročník a prípravný ročník dokončí podľa predpisov

účinných do 31. decembra 2020.

§ 161k

Prechodné ustanovenie počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného

stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19

Počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v

súvislosti s ochorením COVID-19 spôsob prijímania na výchovu a vzdelávanie, spôsob

hodnotenia a spôsob ukončovania výchovy a vzdelávania určuje ministerstvo školstva

v súlade s opatreniami Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

§ 161l

Prechodné ustanovenia k plneniu povinného predprimárneho vzdelávania

(1)

V lokalitách s nedostatkom priestorových kapacít materských škôl sa povinné predprimárne

vzdelávanie môže poskytovať do 31. augusta 2024 aj v iných priestoroch zabezpečených

zriaďovateľom, a to len so súhlasom príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva

a príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve. Tieto priestory sa nevedú

v sieti škôl a školských zariadení ako elokované pracoviská a povinné predprimárne

vzdelávanie v nich poskytuje materská škola určená zriaďovateľom.

(2)

Podmienka absolvovania povinného predprimárneho vzdelávania sa do 31. augusta 2028

považuje za splnenú, ak dieťa, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, navštevuje

zariadenie predprimárneho vzdelávania podľa osobitného predpisu

96

)

vedené v registri zariadení predprimárneho vzdelávania.

(3)

Register zariadení predprimárneho vzdelávania vedie ministerstvo školstva, ktoré

je jeho správcom. Ministerstvo školstva zapíše do registra zariadení predprimárneho

vzdelávania zariadenie pre deti a mládež, ak jeho zriaďovateľ predloží

a)

rozhodnutie príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva o uvedení priestorov

zariadenia predprimárneho vzdelávania do prevádzky,

b)

program povinného predprimárneho vzdelávania, ktorý je v súlade s princípmi a cieľmi

výchovy a vzdelávania a so štátnym vzdelávacím programom pre predprimárne vzdelávanie,

a

c)

doklady, ktoré preukazujú personálne zabezpečenie povinného predprimárneho vzdelávania

osobami spĺňajúcimi kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti učiteľa materskej

školy.

(4)

Zariadenie predprimárneho vzdelávania poskytuje povinné predprimárne vzdelávanie

v rozsahu najmenej štyri hodiny denne.

(5)

Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roka veku nedosiahlo školskú spôsobilosť, môže pokračovať

v plnení povinného predprimárneho vzdelávania v zariadení predprimárneho vzdelávania

na základe písomného súhlasu príslušného zariadenia poradenstva a prevencie, písomného

súhlasu všeobecného lekára pre deti a dorast a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu

alebo zástupcu zariadenia. Ak dieťa ani po pokračovaní plnenia povinného predprimárneho

vzdelávania nedosiahlo školskú spôsobilosť, začne najneskôr 1. septembra, ktorý nasleduje

po dni, v ktorom dieťa dovŕšilo siedmy rok veku, plniť povinnú školskú dochádzku v

základnej škole.

(6)

Zariadenie predprimárneho vzdelávania vedie dokumentáciu o povinnom predprimárnom

vzdelávaní, ktorá obsahuje

a)

triednu knihu,

b)

osobný spis dieťaťa,

c)

program povinného predprimárneho vzdelávania,

d)

doklad o prijatí dieťaťa na povinné predprimárne vzdelávanie,

e)

osvedčenie o získaní predprimárneho vzdelania.

(7)

Na účely vedenia dokumentácie podľa odseku 6 zariadenie predprimárneho vzdelávania

získava a spracúva osobné údaje

a)

o deťoch v rozsahu

1.

meno a priezvisko,

2.

dátum a miesto narodenia,

3.

adresa trvalého pobytu alebo adresa miesta, kde sa dieťa obvykle zdržiava, ak sa

nezdržiava na adrese trvalého pobytu,

4.

rodné číslo,

5.

štátna príslušnosť,

6.

národnosť,

7.

fyzické zdravie a duševné zdravie,

8.

mentálna úroveň vrátane výsledkov pedagogicko-psychologickej a špeciálnopedagogickej

diagnostiky,

b)

o identifikácii zákonných zástupcov dieťaťa v rozsahu

1.

meno a priezvisko a adresa trvalého pobytu,

2.

adresa miesta, kde sa zákonný zástupca obvykle zdržiava, ak sa nezdržiava na adrese

trvalého pobytu a kontakt na účely komunikácie.

(8)

Zariadenie predprimárneho vzdelávania oznamuje obci podľa trvalého pobytu detí zoznam

detí, ktorým poskytuje povinné predprimárne vzdelávanie.

(9)

Plnenie povinného predprimárneho vzdelávania v zariadení predprimárneho vzdelávania

kontroluje Štátna školská inšpekcia.

(10)

Zariadenie predprimárneho vzdelávania vydáva osvedčenie o získaní predprimárneho

vzdelania.

(11)

Register zariadení predprimárneho vzdelávania obsahuje

a)

názov a adresu zariadenia predprimárneho vzdelávania a identifikačné číslo organizácie,

ak ho má pridelené,

b)

názov, adresu a identifikačné číslo organizácie zriaďovateľa,

c)

akademický titul, vedecko-pedagogický alebo umelecko-pedagogický titul, meno, priezvisko,

rodné číslo a kontakt na účely komunikácie štatutárneho orgánu zariadenia predprimárneho

vzdelávania,

d)

adresu webového sídla zariadenia predprimárneho vzdelávania, ak je zriadené.

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2022

§ 161m

(1)

Schvaľovacie doložky a odporúčacie doložky vydané podľa predpisov účinných do 31.

decembra 2021 zostávajú platné do uplynutia lehoty ich platnosti.

(2)

Register schválených učebníc, schválených učebných textov, schválených pracovných

zošitov, odporúčaných učebníc a odporúčaných pracovných zošitov podľa predpisov účinných

do 31. decembra 2021 sa považuje za register edukačných publikácií s vydanou doložkou

podľa predpisov účinných od 1. januára 2022.

(3)

Predmety, z ktorých pozostáva prijímacie konanie na prijímacích skúškach, učebné

odbory a študijné odbory, v ktorých sa vyžaduje zdravotná spôsobilosť, a termíny prijímacieho

konania pre školský rok 2022/2023, určí príslušné ministerstvo do 31. januára 2022.

(4)

Riaditeľ strednej školy určí podmienky prijímacieho konania pre školský rok 2022/2023

do 28. februára 2022.

(5)

Ministerstvo školstva vydá štátny výchovný program do 31. decembra 2022. Školy a

školské zariadenia môžu použiť štátny výchovný program ako výchovný program školského

zariadenia najskôr v školskom roku 2023/2024.

(6)

Vzdelávanie organizované na získanie nižšieho stredného vzdelania, ktoré sa začalo

do 31. decembra 2021, sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021.

(7)

Pri uhrádzaní príspevkov na čiastočnú úhradu nákladov v školách a školských zariadeniach

sa do 31. marca 2022 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2022.

§ 161n

(1)

Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie zriadené orgánom miestnej

štátnej správy v školstve podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021, ktoré je

právnickou osobou, sa môže zlúčiť s centrom špeciálno-pedagogického poradenstva zriadeným

orgánom miestnej štátnej správy v školstve podľa predpisov účinných do 31. decembra

2021, ktoré je právnickou osobou, a od 1. januára 2023 sa stane centrom poradenstva

a prevencie, ak splní podmienky na výkon jeho činnosti podľa predpisov účinných od

1. januára 2022 a určí tak zriaďovateľ. Zriaďovateľ zároveň určí, ktoré z priestorov

sa od 1. januára 2023 stávajú elokovaným pracoviskom príslušného centra poradenstva

a prevencie.

(2)

Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie zriadené orgánom miestnej

štátnej správy v školstve podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021, ktoré je

právnickou osobou, sa môže zlúčiť s centrom špeciálno-pedagogického poradenstva zriadeným

podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021, ktoré nie je právnickou osobou, a od

1. januára 2023 sa stane centrom poradenstva a prevencie, ak splní podmienky na výkon

jeho činnosti podľa predpisov účinných od 1. januára 2022 a určí tak zriaďovateľ.

Priestory, v ktorých do 31. decembra 2022 vykonáva činnosť centrum špeciálno-pedagogického

poradenstva, sa od 1. januára 2023 stávajú elokovaným pracoviskom príslušného centra

poradenstva a prevencie, ak tak určí zriaďovateľ.

(3)

Orgán miestnej štátnej správy v školstve písomne oznámi ministerstvu školstva do

31. marca 2022 zmeny podľa odsekov 1 alebo 2 vo vzťahu k zariadeniam poradenstva a

prevencie v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti; rozsah oznamovaných údajov určí ministerstvo

školstva. Ministerstvo školstva vykoná zmeny v sieti škôl a školských zariadení k

1. januáru 2023 bez rozhodnutia a bez zaradenia a vyradenia školského zariadenia.

(4)

Ak sa centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a centrum špeciálno-pedagogického

poradenstva zlúčia podľa odseku 1 alebo odseku 2, práva a povinnosti z pracovnoprávnych

vzťahov, majetkovoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov dotknutých zariadení poradenstva

a prevencie prechádzajú od 1. januára 2023 na centrum poradenstva a prevencie.

(5)

Ak sa priestory, v ktorých vykonáva svoju činnosť centrum špeciálno-pedagogického

poradenstva zriadené orgánom miestnej štátnej správy v školstve podľa predpisov účinných

do 31. decembra 2021, ktoré nie je právnickou osobou, stanú od 1. januára 2023 elokovaným

pracoviskom centra poradenstva a prevencie, príslušná škola uzatvorí od 1. januára

2023 s centrom poradenstva a prevencie zmluvu o výpožičke týchto priestorov na dobu

určenú orgánom miestnej štátnej správy v školstve.

(6)

Ak sa zariadenie poradenstva a prevencie zriadené orgánom miestnej štátnej správy

v školstve podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 nestane centrom poradenstva

a prevencie alebo špecializovaným centrom poradenstva a prevencie, zaniká k 31. decembru

2022.

(7)

Výkon funkcie riaditeľa zariadenia poradenstva a prevencie zriadeného orgánom miestnej

štátnej správy v školstve podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 zaniká k 31.

decembru 2022. Do vymenovania riaditeľa zariadenia poradenstva a prevencie na základe

úspešného vykonania výberového konania môže orgán miestnej štátnej správy v školstve

so súhlasom dotknutého zamestnanca dočasne, najdlhšie na šesť mesiacov, vymenovať

do funkcie riaditeľa zariadenia poradenstva a prevencie zamestnanca, ktorý do 31.

decembra 2022 vykonával funkciu riaditeľa príslušného centra pedagogicko-psychologického

poradenstva a prevencie alebo príslušného centra špeciálno-pedagogického poradenstva.

§ 161o

(1)

Zriaďovateľ cirkevného zariadenia poradenstva a prevencie alebo súkromného zariadenia

poradenstva a prevencie zriadeného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 určí,

či sa zariadenie poradenstva a prevencie od 1. januára 2023 stane centrom poradenstva

a prevencie, ak splní podmienky na výkon činnosti centra poradenstva a prevencie podľa

predpisov účinných od 1. januára 2022.

(2)

Ak sa súkromné centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, súkromné

centrum špeciálno-pedagogického poradenstva, cirkevné centrum pedagogicko-psychologického

poradenstva a prevencie alebo cirkevné centrum špeciálno-pedagogického poradenstva

stane centrom poradenstva a prevencie podľa odseku 1, práva a povinnosti z pracovnoprávnych

vzťahov, majetkovoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov dotknutých zariadení poradenstva

a prevencie prechádzajú od 1. januára 2023 na centrum poradenstva a prevencie.

(3)

Zriaďovateľ cirkevného zariadenia poradenstva a prevencie alebo súkromného zariadenia

poradenstva a prevencie zriadeného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 písomne

oznámi ministerstvu školstva do 31. marca 2022 zmenu podľa odseku 1; rozsah oznamovaných

údajov určí ministerstvo školstva. Ministerstvo školstva vykoná zmeny v sieti k 1.

januáru 2023 bez rozhodnutia a bez zaradenia a vyradenia školského zariadenia.

(4)

Ak sa cirkevné zariadenie poradenstva a prevencie alebo súkromné zariadenie poradenstva

a prevencie zriadené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 nestane centrom

poradenstva a prevencie, zaniká k 31. decembru 2022.

§ 161p

(1)

Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva zriadené podľa predpisov účinných do

31. decembra 2021 sa od 1. januára 2023 stane špecializovaným centrom poradenstva

a prevencie, ak splní podmienky na výkon činnosti špecializovaného centra poradenstva

a prevencie podľa predpisov účinných od 1. januára 2022 a určí tak ministerstvo školstva.

(2)

Splnenie podmienok na výkon činnosti špecializovaného centra poradenstva a prevencie

podľa odseku 1 posúdi ministerstvo školstva. Zriaďovateľ centra špeciálno-pedagogického

poradenstva zriadeného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 písomne oznámi

ministerstvu školstva do 31. marca 2022 údaje na účely posúdenia; rozsah oznamovaných

údajov určí ministerstvo školstva.

(3)

Ak ministerstvo školstva určí, že sa centrum špeciálno-pedagogického poradenstva

stáva špecializovaným centrom poradenstva a prevencie, vykoná zmeny v sieti škôl a

školských zariadení k 1. januáru 2023 bez rozhodnutia a bez zaradenia špecializovaného

centra poradenstva a prevencie.

(4)

Ak sa centrum špeciálno-pedagogického poradenstva zriadené podľa predpisov účinných

do 31. decembra 2021 nestane špecializovaným centrom poradenstva a prevencie, zaniká

k 31. decembru 2022.

§ 161q

(1)

Zriaďovateľ elokovaného pracoviska zariadenia poradenstva a prevencie zriadeného

podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 určí, či sa elokované pracovisko zariadenia

poradenstva a prevencie od 1. januára 2023 stane centrom poradenstva a prevencie,

ak splní podmienky na výkon činnosti centra poradenstva a prevencie podľa predpisov

účinných od 1. januára 2022.

(2)

Zriaďovateľ písomne oznámi ministerstvu školstva do 31. marca 2022 zmeny podľa odseku

1; rozsah oznamovaných údajov určí ministerstvo školstva. Ministerstvo školstva vykoná

zmeny v sieti škôl a školských zariadení k 1. januáru 2023 bez rozhodnutia a bez zaradenia

centra poradenstva a prevencie.

(3)

Elokované pracovisko zariadenia poradenstva a prevencie zriadené podľa predpisov

účinných do 31. decembra 2021 sa od 1. januára 2023 stane špecializovaným centrom

poradenstva a prevencie, ak splní podmienky na výkon činnosti špecializovaného centra

poradenstva a prevencie podľa predpisov účinných od 1. januára 2022 a určí tak ministerstvo

školstva.

(4)

Splnenie podmienok na výkon činnosti špecializovaného centra poradenstva a prevencie

podľa odseku 3 posúdi ministerstvo školstva. Zriaďovateľ elokovaného pracoviska zariadenia

poradenstva a prevencie zriadeného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2021 písomne

oznámi ministerstvu školstva do 31. marca 2022 údaje na účely posúdenia; rozsah oznamovaných

údajov určí ministerstvo školstva.

(5)

Ak ministerstvo školstva určí, že sa elokované pracovisko zariadenia poradenstva

a prevencie stane špecializovaným centrom poradenstva a prevencie, vykoná zmeny v

sieti škôl a školských zariadení k 1. januáru 2023 bez rozhodnutia a bez zaradenia

špecializovaného centra poradenstva a prevencie.

(6)

Ak sa elokované pracovisko zariadenia poradenstva a prevencie zriadené podľa predpisov

účinných do 31. decembra 2021 nestane centrom poradenstva a prevencie alebo špecializovaným

centrom poradenstva a prevencie, zaniká k 31. decembru 2022.

§ 161qa

(1)

Do 31. decembra 2027 môže centrum poradenstva a prevencie zamestnávať dvoch odborných

zamestnancov na ustanovený týždenný pracovný čas, z ktorých najmenej jeden je zaradený

do kariérového stupňa samostatný odborný zamestnanec, a ďalších odborných zamestnancov

tak, že súčet ich týždenného pracovného času zodpovedá najmenej trojnásobku ustanoveného

týždenného pracovného času.

(2)

Do 31. decembra 2027 môže špecializované centrum poradenstva a prevencie zamestnávať

jedného odborného zamestnanca na ustanovený týždenný pracovný čas, ktorý je zaradený

do kariérového stupňa samostatný odborný zamestnanec, a ďalších odborných zamestnancov

tak, že súčet ich týždenného pracovného času zodpovedá najmenej dvojnásobku ustanoveného

týždenného pracovného času.

§ 161r

Prechodné ustanovenie počas trvania mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s

hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným

konfliktom na území Ukrajiny

(1)

Plnoletá tehotná žiačka strednej školy, ktorá je štátnou občiankou Ukrajiny alebo

rodinnou príslušníčkou štátneho občana Ukrajiny a je odídencom, sa počas trvania mimoriadnej

situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej

republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny považuje na účely priznávania

tehotenského štipendia za žiačku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.

(2)

Ak odídenec, ktorý je štátnym občanom Ukrajiny, chce zanechať vzdelávanie z dôvodu

trvalého opustenia Slovenskej republiky, oznámi to písomne riaditeľovi školy; ak ide

o neplnoletého odídenca, písomné oznámenie podáva jeho zákonný zástupca. Túto zmenu

nahlási riaditeľ školy do centrálneho registra. Odídenec prestáva byť dieťaťom materskej

školy, žiakom základnej školy alebo žiakom strednej školy dňom, ktorý nasleduje po

dni, keď riaditeľovi školy bolo doručené oznámenie o zanechaní vzdelávania, alebo

dňom uvedeným v oznámení o zanechaní vzdelávania, najskôr však dňom, ktorý nasleduje

po dni, keď bolo doručené. Ak plnoletý odídenec alebo zákonný zástupca neplnoletého

odídenca neoznámi riaditeľovi školy zanechanie vzdelávania a neospravedlnene sa nezúčastňuje

na výchovno-vzdelávacom procese, uplynutím 30. dňa od jeho poslednej účasti na výchovno-vzdelávacom

procese prestáva byť dieťaťom materskej školy, žiakom základnej školy alebo žiakom

strednej školy.

(3)

Zákonný zástupca dieťaťa vo veku plnenia povinného predprimárneho vzdelávania alebo

plnenia povinnej školskej dochádzky, ktoré je občanom Ukrajiny, je povinný do troch

mesiacov od začatia konania o poskytnutie dočasného útočiska požiadať o zaradenie

dieťaťa na predprimárne vzdelávanie, ak ide o dieťa, ktoré dosiahlo 5. rok veku do

31. augusta príslušného kalendárneho roka, alebo na základné vzdelávanie alebo vzdelávanie

v strednej škole, ak ide o dieťa, ktoré dosiahlo 6. rok veku do 31. augusta príslušného

kalendárneho roka a nedosiahlo 16. rok veku.

(4)

Zákonný zástupca dieťaťa vo veku plnenia povinného predprimárneho vzdelávania alebo

plnenia povinnej školskej dochádzky, ktoré je občanom Ukrajiny a od 1. januára 2025

do 31. augusta 2025 začalo vo vzťahu k nemu konanie o poskytnutie dočasného útočiska

alebo mu bolo poskytnuté dočasné útočisko, je po 1. septembri 2025 povinný do troch

mesiacov požiadať o zaradenie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie, ak ide o dieťa,

ktoré dosiahlo 5. rok veku do 31. augusta príslušného kalendárneho roka, alebo na

základné vzdelávanie alebo vzdelávanie v strednej škole, ak ide o dieťa, ktoré dosiahlo

6. rok veku do 31. augusta príslušného kalendárneho roka a nedosiahlo 16. rok veku.

(5)

Zákonný zástupca dieťaťa vo veku plnenia povinného predprimárneho vzdelávania alebo

plnenia povinnej školskej dochádzky, ktoré je občanom Ukrajiny a do 31. decembra 2024

začalo vo vzťahu k nemu konanie o poskytnutie dočasného útočiska alebo mu bolo poskytnuté

dočasné útočisko, je povinný vykonať všetky potrebné úkony, aby sa dieťa začalo vzdelávať

v materskej škole, základnej škole alebo v strednej škole od 1. septembra 2025.

(6)

Ak nemožno zaradiť dieťa podľa odseku 3, 4 alebo odseku 5 do materskej školy, základnej

školy alebo do strednej školy, riaditeľ tejto školy informuje zákonného zástupcu dieťaťa,

obec, v ktorej má dieťa pobyt alebo dočasné útočisko, a príslušný orgán miestnej štátnej

správy v školstve, ktorý následne určí školu, v ktorej sa bude odídenec vzdelávať.

§ 161s

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia

(1)

O podporné opatrenie podľa predpisov účinných odo dňa účinnosti tohto zákona možno

požiadať najskôr 1. septembra 2023.

(2)

Činnosť vykonávaná školou alebo školským zariadením podľa predpisov účinných do dňa

účinnosti tohto zákona, ktorej obsah zodpovedá niektorému podpornému opatreniu podľa

predpisov účinných odo dňa účinnosti tohto zákona, sa považuje za poskytovanie podporného

opatrenia podľa predpisov účinných odo dňa účinnosti tohto zákona.

(3)

Úvodný ročník podľa predpisov účinných odo dňa účinnosti tohto zákona možno zriadiť

od 1. septembra 2023. Zápis do úvodného ročníka zriadeného od školského roka 2023/2024

sa koná od 1. júla 2023 do 31. júla 2023; riaditeľ školy rozhodne o prijatí do 15.

augusta 2023.

§ 161t

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2023

(1)

Právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie podľa predpisov účinných od 1. septembra

2023 má na školský rok 2024/2025 len dieťa, ktoré dovŕši štyri roky veku do 31. augusta

2024. Právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie podľa predpisov účinných od 1.

septembra 2023 na školský rok 2024/2025 sa uplatňuje podaním žiadosti o prijatie dieťaťa

na predprimárne vzdelávanie v čase od 1. mája 2024 do 31. mája 2024.

(2)

Ak riaditeľ materskej školy, ktorej zriaďovateľom je obec alebo orgán miestnej štátnej

správy v školstve, rozhodne na školský rok 2024/2025, 2025/2026, 2026/2027 alebo 2027/2028

o neprijatí najmenej desiatich detí vo veku od troch rokov do piatich rokov a proti

najmenej desiatim rozhodnutiam o neprijatí bolo podané odvolanie, v lokalitách s nedostatkom

priestorových kapacít materských škôl sa predprimárne vzdelávanie na účel zabezpečenia

práva na prijatie na predprimárne vzdelávanie podľa predpisov účinných od 1. septembra

2023 môže poskytovať od 1. septembra 2024 do 31. augusta 2028 aj v iných priestoroch

zabezpečených príslušným zriaďovateľom alebo zriaďovateľom cirkevnej materskej školy

alebo súkromnej materskej školy so sídlom na území príslušnej obce, a to len so súhlasom

príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva a príslušného orgánu miestnej

štátnej správy v školstve. Tieto priestory sa nevedú v sieti škôl a školských zariadení

ako elokované pracoviská a predprimárne vzdelávanie v nich poskytuje materská škola

určená zriaďovateľom.

§ 161u

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2023

Ustanovenie

§ 15a ods. 4

o vyučovaní telesnej a športovej výchovy v rozsahu najmenej troch vyučovacích hodín

týždenne sa pre základné školy, ktoré nemajú k 31. augustu 2023 prístup k telocvični,

a pre štvrtý ročník cirkevných škôl prvýkrát použije od 1. septembra 2025.

§ 161v

Prechodné ustanovenie k úprave účinnej dňom vyhlásenia

Rozsah odborných činností poskytnutých odbornými zamestnancami zariadenia poradenstva

a prevencie sa vedie v centrálnom registri od 1. septembra 2025.

§ 161w

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2025

(1)

Ministerstvo školstva preskúma po 1. januári 2025 na základe podnetu aj návrh na

vzdelávanie vydaný do 31. decembra 2024.

(2)

Pri prijímaní na základné vzdelávanie sa s ohľadom na kapacitné možnosti základnej

školy postupuje do 31. augusta 2029 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024.

(3)

Školské vyučovanie v základnej škole možno po 1. januári 2025 organizovať aj v popoludňajších

hodinách, do

a)

31. augusta 2025, ak sa v základnej škole organizovalo k 15. septembru 2024 a ministerstvo

školstva ju nezapíše do 30. júna 2025 do registra podľa odseku 4,

b)

31. augusta 2029, ak sa v základnej škole organizovalo k 15. septembru 2024 a ministerstvo

školstva ju zapíše do 30. júna 2025 do registra podľa odseku 4.

(4)

Ministerstvo školstva zapíše do registra základných škôl, ktoré môžu organizovať

školské vyučovanie aj v popoludňajších hodinách základnú školu, ak jej zriaďovateľ

predloží ministerstvu školstva do 31. marca 2025

a)

prevádzkový poriadok základnej školy,

b)

právoplatné rozhodnutie príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva v

konaní o uvedenie priestorov zariadenia pre deti a mládež do prevádzky a o schválenie

prevádzkového poriadku,

c)

memorandum o spolupráci s cieľom odstránenia dvojzmennej prevádzky medzi zriaďovateľom

a ministerstvom školstva,

d)

dokumentáciu k ukončenému verejnému obstarávaniu na stavbu alebo na stavebné práce,

prostredníctvom ktorých bude zabezpečené odstránenie školského vyučovania v popoludňajších

hodinách, vrátane účinnej zmluvy s úspešným uchádzačom.

(5)

Register podľa odseku 4 obsahuje

a)

názov a identifikátor základnej školy pridelený správcom Centrálneho registra škôl,

školských zariadení, elokovaných pracovísk a zriaďovateľov,

b)

názov, adresu a identifikačné číslo organizácie zriaďovateľa,

c)

počet žiakov a osobitne počet žiakov, ktorí sa zúčastňujú školského vyučovania v

popoludňajších hodinách,

d)

počet tried a osobitne počet tried, v ktorých sa vzdelávajú žiaci, ktorí sa zúčastňujú

školského vyučovania v popoludňajších hodinách, počet miestností, v ktorých sa uskutočňuje

školské vyučovanie, a osobitne počet miestností určených na vyučovanie odborných vyučovacích

predmetov.

(6)

Ústredný orgán štátnej správy môže pre materskú školu, ktorej je zriaďovateľom, do

31. decembra 2026 určiť mesačný príspevok zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu výdavkov

materskej školy najviac sumou neprevyšujúcou 7,5 % sumy životného minima pre jedno

nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.

29

)

(7)

Žiak, ktorý bol zaradený do špecializovanej triedy podľa predpisov účinných do 31.

decembra 2024, špecializovanú triedu dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra

2024.

§ 161x

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia

(1)

Pri ospravedlňovaní neprítomnosti dieťaťa, ktoré plní povinné predprimárne vzdelávanie,

sa do 31. augusta 2026 postupuje podľa tohto zákona v znení účinnom do dňa účinnosti

tohto zákona.

(2)

Pri ospravedlňovaní neprítomnosti žiaka základnej školy a žiaka strednej školy sa

do 31. augusta 2025 postupuje podľa tohto zákona v znení účinnom do dňa účinnosti

tohto zákona.

(3)

Orgán miestnej štátnej správy v školstve oznámi do 15. augusta 2025 základným školám

a stredným školám, či riaditeľ školy môže v nasledujúcom školskom roku uplatniť pri

ospravedlnení neprítomnosti žiaka z dôvodu ochorenia postup podľa

§ 144 ods. 15

v znení účinnom odo dňa účinnosti tohto zákona; uplatnenie príslušného postupu riaditeľ

školy oznámi orgánu miestnej štátnej správy v školstve a zriaďovateľovi školy do piatich

pracovných dní od oznámenia orgánom miestnej štátnej správy v školstve.

§ 161y

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2026

(1)

Obsah štátnych vzdelávacích programov schválených do 28. februára 2023 zostáva zachovaný.

Ministerstvo školstva zosúladí do 30. júna 2027 štátne vzdelávacie programy schválené

od 1. marca 2023 s predpismi účinnými od 1. januára 2026.

(2)

Škola zosúladí do 31. augusta 2026 školský vzdelávací program s predpismi účinnými

od 1. januára 2026.

(3)

Edukačné publikácie, vedené v registri edukačných publikácií s vydanou doložkou podľa

predpisov účinných do 31. decembra 2025, sa považujú za edukačné publikácie zaradené

do registra edukačných publikácií s certifikátom podľa predpisov účinných od 1. januára

2026. Edukačné publikácie, ktorým uplynula lehota platnosti vydanej doložky pred 1.

januárom 2026, a edukačné publikácie, ktorým lehota platnosti vydanej doložky nebola

určená, sa vyraďujú z registra k 1. januáru 2026.

(4)

Register edukačných publikácií s vydanou doložkou podľa predpisov účinných do 31.

decembra 2025 sa považuje za register edukačných publikácií s certifikátom podľa predpisov

účinných od 1. januára 2026.

(5)

V lokalitách s nedostatkom kapacitných možností materských škôl sa povinné predprimárne

vzdelávanie môže poskytovať do 31. augusta 2030 aj v iných vnútorných priestoroch

zabezpečených zriaďovateľom so súhlasom príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva

a príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve. Tieto priestory sa nevedú

v registri škôl a školských zariadení ako elokované pracoviská a povinné predprimárne

vzdelávanie v nich poskytuje materská škola určená zriaďovateľom.

(6)

Stredná priemyselná škola zriadená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2025

ako typ strednej odbornej školy sa na základe predchádzajúceho písomného súhlasu príslušnej

právnickej osoby podľa osobitného predpisu

47c

)

od 1. septembra 2026 stáva strednou priemyselnou školou podľa predpisov účinných

od 1. januára 2026, ak k 30. júnu 2026 poskytuje žiakom odborné vzdelávanie a prípravu

v najviac troch skupinách odborov vzdelávania s obdobným profilom absolventa. Ministerstvo

školstva požiada do 31. marca 2026 príslušnú právnickú osobu o súhlas; ak sa príslušná

právnická osoba nevyjadrí do 31. mája 2026, má sa za to, že vydala súhlas. Prvý zoznam

skupín odborov vzdelávania s obdobným profilom absolventa zverejní ministerstvo školstva

na svojom webovom sídle do 31. marca 2026.

(7)

Škola v prírode a stredisko služieb škole zriadené podľa predpisov účinných do 31.

decembra 2025 zostávajú zachované a vykonávajú svoju činnosť za podmienok ustanovených

predpismi účinnými do 31. decembra 2025 až do výmazu z registra škôl a školských zariadení

a zrušenia.

(8)

Školské hospodárstva a strediská odbornej praxe zriadené podľa predpisov účinných

do 31. decembra 2025 sa od 1. januára 2026 zrušujú. Ak je školské hospodárstvo alebo

stredisko odbornej praxe právnickou osobou, od 1. januára 2026 prechádzajú práva a

povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov a majetok

alebo jeho správa na zriaďovateľa.

(9)

Liečebno-výchovné sanatóriá zriadené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2025

sa od 1. septembra 2027 zrušujú a do 31. augusta 2027 vykonávajú svoju činnosť podľa

predpisov účinných do 31. decembra 2025. Ak je liečebno-výchovné sanatórium právnickou

osobou, od 1. septembra 2027 prechádzajú práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych

vzťahov a iných právnych vzťahov a majetok alebo jeho správa na zriaďovateľa.

(10)

Od 1. januára 2027 nemožno prijímať deti do liečebno-výchovného sanatória. Pobyt

detí v liečebno-výchovnom sanatóriu, ktoré boli prijaté podľa predpisov účinných do

31. decembra 2025, sa končí najneskôr 31. augusta 2027.

(11)

Pri prijímaní do materskej školy alebo do základnej školy na školský rok 2026/2027

sa postupuje podľa termínov podľa predpisov účinných do 31. decembra 2025.

(12)

Individuálne vzdelávanie, ktoré dieťa alebo žiak začal podľa predpisov účinných do

31. decembra 2025, sa do uplynutia času určeného v rozhodnutí o povolení individuálneho

vzdelávania, najdlhšie do 31. augusta 2026, uskutočňuje podľa predpisov účinných do

31. decembra 2025.

(13)

Jednotnú prijímaciu skúšku na stredné školy podľa predpisov účinných od 1. januára

2026 vykonávajú žiaci najskôr v rámci prijímacieho konania na školský rok 2028/2029.

Prijímacia skúška v rámci prijímacieho konania na školské roky 2026/2027 a 2027/2028

sa vykoná podľa predpisov účinných do 31. decembra 2025.

(14)

Žiak, ktorý bol prijatý do päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v

strednej škole, do ktorého sa prijímajú žiaci z ôsmeho ročníka základnej školy, podľa

predpisov účinných do 31. decembra 2025, získa nižšie stredné vzdelanie úspešným absolvovaním

prvého ročníka tohto vzdelávacieho programu.

(15)

Do päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole možno prijímať

žiakov z ôsmeho ročníka základnej školy najneskôr na školský rok 2027/2028.

(16)

Do päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej zdravotníckej

škole alebo v strednej odbornej škole pedagogickej, ktorý sa ukončuje absolventskou

skúškou, možno prijímať žiakov najskôr na školský rok 2027/2028.

(17)

Rozsah predmetov maturitnej skúšky podľa predpisov účinných od 1. januára 2026 sa

nevzťahuje na žiakov, ktorí začnú štúdium pred 1. septembrom 2027.

(18)

Skrátené štúdium, ktoré žiak začal podľa predpisov účinných do 31. decembra 2025,

dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2025.

(19)

Uchádzač, ktorý podal žiadosť o externé testovanie na získanie nižšieho stredného

vzdelania do 31. decembra 2025, vykoná externé testovanie podľa predpisov účinných

do 31. decembra 2025.

(20)

Uchádzač, ktorý podal prihlášku do programu vzdelávania na získanie nižšieho stredného

vzdelania podľa predpisov účinných do 31. decembra 2025, absolvuje tento program vzdelávania

podľa predpisov účinných od 1. januára 2026 spolu s uchádzačmi, ktorí podajú prihlášku

do programu vzdelávania na získanie nižšieho stredného vzdelania od 1. januára 2026.

Prihláška do programu vzdelávania na získanie nižšieho stredného vzdelania na školský

rok 2026/2027 sa podáva do 15. marca 2026. Orgán miestnej štátnej správy v školstve

určí základné školy, ktoré budú organizovať program vzdelávania do 15. apríla 2026.

(21)

Program vzdelávania na získanie primárneho vzdelania podľa predpisov účinných od

1. januára 2026 sa začne realizovať najskôr od školského roka 2027/2028.

(22)

Materská škola, základná škola a stredná škola je povinná do 31. marca 2026 preukázať

orgánu miestnej štátnej správy v školstve spoluprácu so zariadením poradenstva a prevencie

v oblasti odborných činností podpornej úrovne tretieho stupňa alebo štvrtého stupňa

v rozsahu metodickej činnosti a supervíznej činnosti podľa predpisov účinných od 1.

januára 2026.

(23)

Orgán miestnej štátnej správy v školstve určí do 31. marca 2026 ním zriadené centrum

poradenstva a prevencie, ktoré bude metodicky usmerňovať ostatné centrá poradenstva

a prevencie v územnej pôsobnosti príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve

podľa predpisov účinných od 1. januára 2026.

(24)

Ak ide o materskú školu zriadenú ústredným orgánom štátnej správy podľa predpisov

účinných do 31. decembra 2025, príslušný ústredný orgán štátnej správy môže od 1.

januára 2027 určiť výšku mesačného príspevku zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu

výdavkov materskej školy.

Záverečné ustanovenia

§ 162

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v

prílohe

.

§ 163

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa

1.

Zákon

č. 29/1984 Zb.

o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení zákona č. 188/1988

Zb., zákona č. 171/1990 Zb., zákona č. 522/1990 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 230/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 231/1994

Z. z., zákona č. 6/1998 Z. z., zákona č. 5/1999 Z. z., zákona č. 229/2000 Z. z., zákona

č. 216/2001 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 506/2001 Z. z., zákona č. 334/2002

Z. z., zákona č. 408/2002 Z. z., zákona č. 553/2003 Z. z., zákona č. 596/2003 Z. z.,

zákona č. 207/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 1/2005 Z. z., zákona

č. 5/2005 Z. z. a zákona č. 363/2007 Z. z.

2.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky

č. 279/1993 Z. z.

o školských zariadeniach v znení zákona č. 222/1996 Z. z., zákona č. 230/2000 Z.

z., zákona č. 202/2001 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 334/2002 Z. z. a

zákona č. 596/2003 Z. z.

3.

Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky

č. 99/1978 Zb.

o zriaďovaní a prevádzke predškolských zariadení socialistickými organizáciami.

4.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky

č. 282/1994 Z. z.

o používaní učebníc a učebných textov.

5.

Vyhláška ministerstiev školstva a zdravotníctva a Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia

č. 124/1967 Zb.

o čiastočnej úhrade nákladov na starostlivosť poskytovanú v niektorých zariadeniach

pre mládež v znení vyhlášky č. 110/1970 Zb., vyhlášky č. 156/1970 Zb. a vyhlášky č.

149/1988 Zb.

6.

Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky

č. 119/1980 Zb.

o výkone ústavnej výchovy a ochrannej výchovy v školských výchovných zariadeniach

v znení vyhlášky č. 46/1982 Zb., vyhlášky č. 56/1986 Zb. a vyhlášky č. 230/2000 Z.

z.

7.

Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky

č. 143/1984 Zb.

o základnej škole v znení vyhlášky č. 409/1990 Zb. a vyhlášky č. 249/1995 Z. z.

8.

Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky

č. 86/1986 Zb.

o združení rodičov a priateľov školy v znení vyhlášky č. 37/1987 Zb.

9.

Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a telesnej výchovy Slovenskej socialistickej

republiky

č. 65/1988 Zb.

o športových školách a stredných odborných učilištiach s triedami s vrcholovou športovou

prípravou.

10.

Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky

č. 477/1990 Zb.

o základných umeleckých školách.

11.

Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky a Ministerstva

zdravotníctva Slovenskej republiky

č. 536/1990 Zb.

o zriaďovaní a činnosti cirkevných škôl.

12.

Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky

č. 80/1991 Zb.

o stredných školách v znení vyhlášky č. 52/1993 Z. z., vyhlášky č. 255/1995 Z. z.,

vyhlášky č. 120/2003 Z. z., vyhlášky č. 424/2005 Z. z.

13.

Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky

č. 212/1991 Zb.

o špeciálnych školách v znení vyhlášky č. 63/2000 Z. z., vyhlášky č. 364/2003 Z.

z. a vyhlášky č. 49/2004 Z. z.

14.

Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky

č. 261/1991 Zb.

, ktorou sa určujú podmienky uzatvárania hospodárskych zmlúv o dočasnom užívaní majetku

stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania štátnym podnikom, štátnou

organizáciou alebo ich právnym nástupcom.

15.

Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky

č. 262/1991 Zb.

o postupe a úlohách orgánov a organizácií pri riadení a príprave mládeže na povolanie

v stredných odborných učilištiach a strediskách praktického vyučovania a o podmienkach

pre ich zriaďovanie.

16.

Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky

č. 358/1991 Zb.

o finančnom a hmotnom zabezpečení cudzincov študujúcich v Slovenskej republike.

17.

Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky

č. 245/1993 Z. z.

o finančnom a hmotnom zabezpečení žiakov stredných odborných učilíšť, špeciálnych

stredných odborných učilíšť, odborných učilíšť a učilíšť v znení vyhlášky č. 595/2007

Z. z.

18.

Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky

č. 196/1994 Z. z.

o domovoch mládeže v znení vyhlášky č. 426/2007 Z. z.

19.

Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky

č. 280/1994 Z. z.

o súkromných školách.

20.

Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky

č. 291/1994 Z. z.

o centrách voľného času v znení vyhlášky č. 27/2005 Z. z. a vyhlášky č. 388/2007

Z. z.

21.

Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky

č. 295/1994 Z. z.

o škole v prírode.

22.

Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky

č. 351/1994 Z. z.

o školských strediskách záujmovej činnosti v znení vyhlášky č. 28/2005 Z. z. a vyhlášky

č. 389/2007 Z. z.

23.

Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky

č. 352/1994 Z. z.

o školských výpočtových strediskách.

24.

Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky

č. 353/1994 Z. z.

o predškolských zariadeniach v znení vyhlášky č. 81/1997 Z. z. a vyhlášky č. 540/2004

Z. z.

25.

Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky

č. 28/1995 Z. z.

o školských kluboch detí v znení vyhlášky č. 140/1995 Z. z. a vyhlášky č. 588/2004

Z. z.

26.

Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky

č. 85/1995 Z. z.

o školských hospodárstvach.

27.

Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky

č. 139/1995 Z. z.

o Štátnom stenografickom ústave.

28.

Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky

č. 167/1995 Z. z.

o strediskách služieb škole.

29.

Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky

č. 14/1996 Z. z.

o podmienkach poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu cirkevným školským zariadeniam,

obecným školským zariadeniam a súkromným školským zariadeniam.

30.

Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky

č. 43/1996 Z. z.

o podrobnostiach o výchovnom poradenstve a o poradenských zariadeniach v znení vyhlášky

č. 222/1996 Z. z.

31.

Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky

č. 44/1996 Z. z.

o jazykových školách a štátnych jazykových školách a o štátnych jazykových skúškach.

32.

Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky

č. 145/1996 Z. z.

o prijímaní na štúdium na stredných školách v znení vyhlášky č. 437/2001 Z. z., vyhlášky

č. 725/2002 Z. z., vyhlášky č. 6/2004 Z. z. a vyhlášky č. 706/2004 Z. z.

33.

Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky

č. 279/1996 Z. z.

o strediskách odbornej praxe.

34.

Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

č. 145/2002 Z. z.

o stredných školách požiarnej ochrany.

35.

Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky

č. 311/2004 Z. z.

o poskytovaní štipendií žiakom stredných škôl a špeciálnych škôl v znení vyhlášky

č. 343/2006 Z. z.

36.

Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky

č. 510/2004 Z. z.

o ukončovaní štúdia na stredných školách a o ukončovaní prípravy v odborných učilištiach,

učilištiach a praktických školách v znení vyhlášky č. 379/2005 Z. z., vyhlášky č.

482/2006 Z. z. a vyhlášky č. 390/2007 Z. z.

37.

Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky

č. 376/2005 Z. z.

, ktorou sa upravujú podrobnosti o podmienkach a pravidlách experimentálneho overovania

cieľov, obsahu, metód, organizácie a riadenia výkonu výchovno-vzdelávacieho procesu

v školách a v školských zariadeniach.

38.

Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky

č. 361/2007 Z. z.

o podrobnostiach organizácie školského roka na základných školách, na stredných školách

a na základných umeleckých školách.

39.

Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky

č. 366/2007 Z. z.

o podrobnostiach o činnosti a prevádzke zariadení školského stravovania.

40.

Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č.

319/2008 Z. z.

o uznávaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka v znení vyhlášky Ministerstva

školstva Slovenskej republiky č. 269/2009 Z. z., vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej

republiky č. 405/2009 Z. z. a vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu

Slovenskej republiky č. 208/2011 Z. z.

41.

Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č.

649/2008 Z. z.

o účele použitia príspevku na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia v znení

vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 452/2011

Z. z.

42.

Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č.

305/2008 Z. z.

o škole v prírode v znení vyhlášky č.

204/2015 Z. z.

a vyhlášky č.

436/2020 Z. z.