VYHLÁŠKA 245/1999 Z. z. o havarijnom plánovaní pre prípad nehody alebo havárie
Table of Provisions (24)
Statutory Text (24 Articles)
§ 1
Táto vyhláška upravuje
a)
obsah, náležitosti a postup vypracovania
1.
predbežného havarijného plánu jadrového zariadenia (ďalej len „predbežný havarijný
plán"),
2.
havarijného plánu jadrového zariadenia (ďalej len „vnútorný havarijný plán“),
3.
plánu ochrany obyvateľov v oblasti ohrozenia (ďalej len „plán ochrany“),
4.
havarijného dopravného poriadku,
1
)
b)
opatrenia a postupy,
2
)
ktoré vytvoria predpoklady na prevenciu, zdolanie alebo zmiernenie následkov nehôd
a havárií,
c)
spôsob informovania verejnosti,
d)
vymedzenie oblasti ohrozenia v okolí jadrového zariadenia,
e)
periodicitu precvičovania havarijných plánov.
§ 2
(1)
Havarijné plánovanie pre prípad nehody alebo havárie sa zabezpečuje pre tieto zdroje
únikov rádioaktívnych látok do životného prostredia
a)
z jadrového zariadenia na území Slovenskej republiky,
b)
z jadrového zariadenia mimo územia Slovenskej republiky,
c)
z prepravovaných jadrových materiálov, vyhoretého jadrového paliva alebo z rádioaktívnych
odpadov na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky.
(2)
Únik rádioaktívnych látok do životného prostredia z iných zdrojov, ako sú uvedené
v odseku 1, a požiadavky na ochranu obyvateľov podľa osobitných predpisov
3
)
,
4
)
nie sú touto vyhláškou dotknuté.
§ 2a
(1)
Pri spracúvaní predbežného vnútorného havarijného plánu sa využívajú ustanovenia
osobitného predpisu
12
)
a súčasne sa zohľadňujú udalosti, ktoré môžu vzniknúť počas výstavby jadrového zariadenia.
(2)
Predbežný vnútorný havarijný plán obsahuje
a)
všeobecnú časť,
b)
predbežnú organizáciu havarijnej odozvy.
(3)
Všeobecná časť obsahuje
a)
opis základných cieľov vnútorného havarijného plánu,
b)
opis rozdelenia zodpovednosti útvarov a jednotlivcov pri riešení udalosti.
(4)
Predbežná organizácia havarijnej odozvy obsahuje
a)
predbežnú klasifikáciu udalostí na jadrovom zariadení podľa stupňa závažnosti,
b)
základný opis organizačnej štruktúry prevádzkovateľa jadrového zariadenia,
c)
predbežný opis technických, komunikačných a materiálnych prostriedkov,
d)
predbežný plán monitorovania územia a okolia jadrového zariadenia,
e)
spôsob informovania verejnosti o udalostiach,
f)
základný opis plánu ochrany osôb v jadrovom zariadení,
g)
základný opis varovania obyvateľstva v oblasti ohrozenia a vyrozumenia osôb na území
jadrového zariadenia.
(5)
Súčasťou predbežného havarijného plánu je
a)
situačný plán jadrového zariadenia,
b)
presné grafické umiestnenie jadrového zariadenia, oblasti ohrozenia a evakuačných
trás,
c)
opis priestorov zhromaždenia alebo ukrytia,
d)
opatrenia pri súbehu prevádzky jadrového zariadenia a výstavby iných celkov na území
jadrového zariadenia.
§ 3
(1)
Prevádzkovateľ jadrového zariadenia pri spracovaní jednotlivých častí vnútorného
havarijného plánu postupuje tak, aby v ňom boli zahrnuté všetky opatrenia potrebné
na zisťovanie a zdolávanie nehôd a havárií.
5
)
(2)
Vnútorný havarijný plán obsahuje
a)
všeobecnú časť,
b)
organizáciu havarijnej odozvy,
c)
prílohy.
(3)
Všeobecná časť obsahuje najmä
a)
cieľ vnútorného havarijného plánu,
b)
rozsah platnosti vnútorného havarijného plánu,
c)
určenie zodpovednosti útvarov a jednotlivcov za výkon opatrení určených vo vnútornom
havarijnom pláne v rámci organizačnej štruktúry prevádzkovateľa jadrového zariadenia,
d)
zoznam nadväzujúcich prevádzkových predpisov a operatívnych postupov,
e)
definície, skratky a označenia použité vo vnútornom havarijnom pláne,
f)
opis jednotlivých kapitol vnútorného havarijného plánu.
(4)
Organizácia havarijnej odozvy obsahuje najmä
a)
klasifikáciu udalostí na jadrovom zariadení s postupmi na určenie závažnosti udalosti
(
§ 4
),
b)
opis organizačnej štruktúry prevádzkovateľa jadrového zariadenia v závislosti od
stupňa závažnosti udalosti a spôsob riadenia pre danú udalosť,
c)
spôsob vyhlasovania jednotlivých stupňov závažnosti udalosti,
d)
plán varovania obyvateľov a plán vyrozumenia osôb na území jadrového zariadenia a
v oblasti ohrozenia a oznamovanie udalosti (
§ 5
),
e)
opis technických a materiálnych prostriedkov určených na zvládnutie nehody alebo
havárie alebo zmiernenie ich následkov,
f)
opis systému spohotovenia (
§ 6
),
g)
plán monitorovania územia a okolia jadrového zariadenia (
§ 7
),
h)
plán ochrany zamestnancov jadrového zariadenia a ďalších osôb, ktoré sa s vedomím
prevádzkovateľa zdržujú na území jadrového zariadenia
6
)
(
§ 8
),
i)
precvičovanie havarijného plánu a školenia (
§ 9
),
j)
väzbu na plán ochrany,
k)
kritériá na ukončenie núdzových stavov a zásady obnovy na jadrovom zariadení,
l)
spôsob informovania verejnosti (
§ 10
),
m)
zoznam orgánov, organizácií a osôb zúčastnených na činnosti podľa havarijných plánov,
n)
plán zdravotníckych opatrení,
4
)
o)
zoznam podkladov použitých pri spracovaní organizácie havarijnej odozvy.
(5)
Prílohy obsahujú najmä
a)
štandardné operatívne postupy s opisom činnosti členov organizácie havarijnej odozvy
pri všetkých stupňoch závažnosti udalosti,
b)
formuláre pre prvotné a následné priebežné informovanie nadriadených a dozorných
orgánov a organizácií zúčastnených na havarijnom plánovaní,
c)
príklady vybraných udalostí s klasifikáciou podľa stupňa ich závažnosti vrátane odhadu
množstva a časového priebehu úniku rádioaktívnych látok,
d)
súbeh prevádzky jadrového zariadenia a výstavby iných celkov na území jadrového zariadenia
s dopadom na havarijné plánovanie,
e)
grafické prílohy, najmä plán jadrového zariadenia, plán rozmiestnenia úkrytov, štruktúru
organizácie havarijnej odozvy, oblasť ohrozenia s pásmami, sektormi, evakuačnými trasami
s uvedením názvu evakuačných priestorov.
(6)
Organizáciou havarijnej odozvy sa rozumie zriadenie a usporiadanie útvarov a zaradenie
jednotlivcov v organizačnej štruktúre prevádzkovateľa jadrového zariadenia v takých
vzájomných väzbách, ktoré zabezpečia vykonanie všetkých činností potrebných na uvedenie
jadrového zariadenia do bezpečného stavu, ako aj na ochranu osôb na území jadrového
zariadenia a v okolí jadrového zariadenia.
§ 4
(1)
Na účely havarijného plánovania a informovania úradu
7
)
sa udalosti
8
)
podľa stupňa závažnosti klasifikujú takto
a)
1. stupeň (pohotovosť) – udalosť, pri ktorej je porušená jadrová bezpečnosť alebo
nastala udalosť, ktorá môže viesť k nedovolenému ožiareniu zamestnancov v priestoroch
jadrového zariadenia, a v prípade nepriaznivého vývoja udalosti hrozí únik rádioaktívnych
látok mimo priestorov jadrového zariadenia,
b)
2. stupeň (núdzový stav na území jadrového zariadenia) – udalosť, ktorá vedie alebo
môže viesť k úniku rádioaktívnych látok mimo priestorov jadrového zariadenia a na
jeho územie,
c)
3. stupeň (núdzový stav v okolí jadrového zariadenia) – udalosť, ktorá vedie alebo
môže viesť k závažnému úniku rádioaktívnych látok do okolia jadrového zariadenia.
(2)
Ak dôjde k vyhláseniu jednotlivých stupňov závažnosti, vykonajú sa najmä tieto činnosti
a)
pri prvom stupni sa vyrozumejú príslušné útvary organizácie havarijnej odozvy na
území jadrového zariadenia, a ak je to potrebné, aj osoby podľa plánu ochrany; tento
stupeň sa rovná obdobiu ohrozenia
9
)
v pláne ochrany,
b)
pri druhom stupni sa spohotoví organizácia havarijnej odozvy a prebehne vyrozumenie
osôb podľa plánu ochrany a príprava varovania obyvateľov; vykonávajú sa iba niektoré
opatrenia podľa plánu ochrany,
c)
pri treťom stupni sa zavedú všetky ochranné opatrenia pre obyvateľov v okolí jadrového
zariadenia; vykonajú sa všetky opatrenia podľa plánu ochrany.
(3)
Územím jadrového zariadenia sa rozumie územie, na ktorom sa nachádza jadrové zariadenie
a jeho jednotlivé časti a ktoré je ohraničené bariérou stráženého priestoru.
(4)
Okolím jadrového zariadenia sa rozumie územie v oblasti ohrozenia (
§ 18 ods. 2
) mimo územia jadrového zariadenia.
§ 5
(1)
Plán varovania obyvateľov a plán vyrozumenia osôb na území jadrového zariadenia a
v oblasti ohrozenia obsahuje
a)
opis systému varovania obyvateľov a vyrozumenia osôb,
10
)
b)
varovné signály a spôsob oznamovania udalosti na území jadrového zariadenia,
c)
varovné signály a doplňujúce hovorené informácie na varovanie obyvateľov,
11
)
d)
postup vyhlasovania varovných signálov,
e)
opis systému varovania osôb na území jadrového zariadenia a opis systému vyrozumenia
osôb činných pri riešení udalosti na jadrovom zariadení.
(2)
Plány vyrozumenia osôb obsahujú spôsob, postupnosť a časové limity na vyrozumenie
osôb na území jadrového zariadenia a v oblasti ohrozenia.
(3)
Úrad zabezpečuje funkciu styčného miesta,
12
)
ktorému prevádzkovateľ jadrového zariadenia ohlasuje
a)
udalosť 1. stupňa závažnosti bezodkladne, najneskôr však do 24 hodín,
b)
udalosť 2. a 3. stupňa závažnosti bezodkladne, najneskôr však do 30 minút.
§ 6
(1)
Opis systému spohotovenia organizácie havarijnej odozvy obsahuje najmä
a)
kritériá pre spohotovenie útvarov organizácie havarijnej odozvy,
b)
signály a postupy pri spohotovení,
c)
povinnosti všetkých útvarov organizácie havarijnej odozvy.
(2)
Na zabezpečenie činnosti spohotovenej organizácie havarijnej odozvy zriaďuje prevádzkovateľ
jadrového zariadenia havarijné riadiace stredisko a podporné strediská.
§ 7
Plán monitorovania územia jadrového zariadenia a okolia jadrového zariadenia obsahuje
najmä
a)
postupy, prostriedky, činnosti a opatrenia pri monitorovaní technologických parametrov
jadrového zariadenia,
b)
postupy, prostriedky, činnosti a opatrenia pri monitorovaní radiačnej a meteorologickej
situácie na území jadrového zariadenia a v okolí jadrového zariadenia.
§ 8
(1)
Plán ochrany zamestnancov jadrového zariadenia a ďalších osôb na území jadrového
zariadenia (ďalej len „plán ochrany zamestnancov“) určuje technické a zdravotné prostriedky
a organizačné zabezpečenie ochrany zamestnancov jadrových zariadení a ďalších osôb,
ktoré sa so súhlasom prevádzkovateľa zdržujú na území jadrového zariadenia pri udalostiach
všetkých stupňov závažnosti. Jeho súčasťou je plán zdravotníckych opatrení zamestnancov
a ďalších osôb.
3
)
,
4
)
(2)
Plán ochrany zamestnancov obsahuje najmä
a)
spôsob evidencie a kontroly pohybu zamestnancov a ďalších osôb
6
)
na území jadrového zariadenia,
b)
zásady sústredenia, ukrytia a evakuácie zamestnancov a ďalších osôb,
c)
spôsob poskytovania ochranných pomôcok a zdravotníckych prostriedkov vrátane prostriedkov
jódovej profylaxie,
d)
spôsob poskytovania ochranných prostriedkov na protipožiarnu ochranu,
e)
spôsob dekontaminácie a prehľad prostriedkov na dekontamináciu zamestnancov a ďalších
osôb.
§ 9
(1)
Prevádzkovateľ jadrového zariadenia preukázateľne oboznamuje s obsahom vnútorného
havarijného plánu všetkých zamestnancov a ďalšie osoby zdržujúce sa na území jadrového
zariadenia so súhlasom prevádzkovateľa pri nástupe do práce u prevádzkovateľa a pri
zmene pracovného zaradenia a potom najmenej raz za rok v rozsahu ich pracovného zaradenia.
Systém školení prevádzkovateľa jadrového zariadenia zahŕňa aj oboznamovanie zamestnancov
o podstatných zmenách v havarijnom pláne. O oboznámení vedie prevádzkovateľ evidenciu.
(2)
Útvary organizácie havarijnej odozvy vykonávajú cvičenia najmenej dvakrát za rok.
(3)
Cvičenie so zapojením celej organizácie havarijnej odozvy prevádzkovateľa jadrového
zariadenia sa vykonáva najmenej jedenkrát za rok. Spracovanú dokumentáciu k cvičeniu
predkladá prevádzkovateľ jadrového zariadenia úradu na kontrolu.
13
)
(4)
Vnútorný havarijný plán sa precvičuje s útvarmi určenými v pláne ochrany jedenkrát
za tri roky.
(5)
O každom cvičení vedie prevádzkovateľ jadrového zariadenia príslušnú dokumentáciu
vrátane komplexného vyhodnotenia a opatrení na odstránenie nedostatkov po cvičení.
(6)
Prevádzkovateľ jadrového zariadenia do konca kalendárneho roka informuje úrad o záväzných
termínoch cvičení na nasledujúci rok.
(7)
Prevádzkovateľ jadrového zariadenia predkladá úradu ročné vyhodnotenie cvičení za
uplynulý rok najneskôr do konca marca nasledujúceho roku.
§ 10
(1)
Prevádzkovateľ jadrového zariadenia pravidelne informuje verejnosť o tých činnostiach
a dokumentoch v oblasti havarijného plánovania, ktoré súvisia s ochranou obyvateľov
v oblasti ohrozenia. Informácie pre verejnosť obsahujú najmenej tie údaje, ktoré sú
uvedené v
prílohe č. 1
. Uvedené informácie pravidelne aktualizuje v nadväznosti na aktualizáciu vnútorného
havarijného plánu (
§ 11
).
(2)
Prevádzkovateľ jadrového zariadenia informuje verejnosť o udalosti na základe jej
hodnotenia. Pri informovaní verejnosti používa medzinárodnú stupnicu hodnotenia udalosti
na jadrových zariadeniach uvedenú v
prílohe č. 2
, doplnenú o údaje, ktorých minimálny rozsah je uvedený v
prílohe č. 3 bode 1
.
(3)
Na účely informovania verejnosti v oblasti havarijného plánovania sa využíva informačné
stredisko prevádzkovateľa jadrového zariadenia; špecializovaná funkcia zriadená podľa
osobitného predpisu
14
)
je zaradená v rámci organizácie havarijnej odozvy. Prevádzkovateľ jadrového zariadenia
spracuje predpis o spôsobe informovania verejnosti.
§ 11
(1)
Prevádzkovateľ jadrového zariadenia aktualizuje vnútorný havarijný plán podľa skutočného
stavu jadrového zariadenia, stavu prostriedkov určených na zvládnutie nehody alebo
havárie a na základe výsledkov cvičení a kontrol.
(2)
Každú aktualizáciu vnútorného havarijného plánu prevádzkovateľ jadrového zariadenia
predkladá úradu v troch výtlačkoch. Aktualizácia častí vnútorného havarijného plánu
podľa
§ 3 ods. 3 a 4 písm. a) až l)
podlieha schváleniu úradu.
15
)
(3)
Požiadavky na obsah alebo aktualizáciu obsahu vnútorného havarijného plánu podľa
osobitných predpisov
3
)
,
4
)
nie sú touto vyhláškou dotknuté.
§ 12
Prevádzkovateľ jadrového zariadenia vykoná komplexné prehodnotenie vnútorného havarijného
plánu raz za päť rokov a prehodnotený plán predloží úradu na opätovné schválenie v
troch výtlačkoch.
§ 13
(1)
Plán ochrany sa vypracúva podľa osobitných predpisov
3
)
v nadväznosti na vnútorný havarijný plán.
(2)
Plán ochrany obsahuje požiadavky na opatrenia
a)
v období ohrozenia,
b)
v skorej fáze,
c)
v prechodnej fáze,
d)
v neskorej fáze.
(3)
Obdobie ohrozenia
9
)
je obdobie, počas ktorého je udalosť
8
)
klasifikovaná prvým stupňom závažnosti.
(4)
Skorá fáza je charakterizovaná začiatkom úniku rádioaktívnych látok a pretrvávaním
úniku rádioaktívnych látok z jadrového zariadenia do ovzdušia, ktorý vo forme prechádzajúceho
rádioaktívneho mraku je zdrojom rádioaktívnej kontaminácie, vonkajšieho ožiarenia
a vdychovania rádioaktívnych látok obyvateľmi.
(5)
Prechodná fáza je charakterizovaná skončením úniku rádioaktívnych látok z jadrového
zariadenia. Obyvatelia sú potenciálne v tejto fáze ohrozovaní predovšetkým vonkajším
ožiarením z rádioaktívne kontaminovaných povrchov (pôda, cesty, domy a pod.) alebo
vnútorným ožiarením, ktoré je spôsobené konzumovaním rádioaktívne kontaminovaných
požívatín a vody alebo vnútorným ožiarením.
(6)
Neskorá fáza je charakterizovaná postupným odvolávaním ochranných opatrení a prechodom
k bežnému spôsobu života. Obyvatelia môžu byť potenciálne v neskorej fáze ohrozovaní
z tých istých zdrojov ako v prechodnej fáze.
§ 14
Opatrenia v období ohrozenia sú najmä
a)
vyrozumenie osôb činných pri riešení udalosti a príprava varovania obyvateľov,
b)
príprava na prípadné uskutočnenie neodkladných opatrení v skorej fáze (
§ 15
) oblasti ohrozenia (
§ 18 ods. 2
),
c)
informovanie verejnosti o opatreniach v období ohrozenia najmenej v rozsahu údajov
uvedených v
prílohe č. 3
.
§ 15
(1)
Neodkladné opatrenia v skorej fáze sú najmä
a)
varovanie obyvateľov a vyrozumenie osôb činných pri riešení následkov udalosti,
16
)
b)
monitorovanie radiačnej situácie,
c)
regulácia pohybu osôb,
d)
ukrytie a ochrana v budovách,
e)
jódová profylaxia,
4
)
f)
evakuácia,
g)
používanie prostriedkov individuálnej ochrany a prostriedkov ochrany povrchu tela,
h)
čiastočná hygienická očista osôb a vecí,
i)
zákaz spotreby nechránených požívatín, vody a krmív.
4
)
(2)
Neodkladné opatrenia podľa odseku 1, písm. d) až f) sa plánujú v súlade s hodnotami
zásahových úrovní uvedenými v
prílohe č. 4
.
(3)
Neodkladné opatrenia sa musia vykonať ihneď bez čakania na výsledky monitorovania
skutočnej radiačnej situácie.
(4)
Zásahovou úrovňou je odôvodnená hodnota odvrátenej dávky alebo prognózy očakávanej
dávky; jej prekročenie je dôvodom na zavedenie neodkladného alebo následného opatrenia.
(5)
Ukrytím a ochranou v budovách je neodkladné opatrenie, ktorého cieľom je zníženie
alebo odvrátenie príjmu rádioaktívnych látok vdychovaním, a zníženie alebo odvrátenie
vonkajšieho ožiarenia jednotlivca z obyvateľov počas prechodu rádioaktívneho mraku.
Na ukrytie sa využívajú utesnené bytové a nebytové priestory a ochranné stavby.
3
)
(6)
O neodkladných opatreniach musí byť verejnosť informovaná najmenej v rozsahu údajov
uvedených v
prílohe č. 3
.
§ 16
(1)
Následné opatrenia v prechodnej a neskorej fáze sú najmä
a)
regulácia spotreby požívatín, vody a krmív rádioaktívne kontaminovaných,
4
)
b)
regulácia pohybu osôb,
c)
prechodné presídlenie alebo trvalé presídlenie podľa vyhodnotenia aktuálnej radiačnej
situácie a prognózy jej vývoja,
d)
dekontaminácia postihnutého územia.
(2)
Následné opatrenia podľa odseku 1 písm. c) sa plánujú v súlade s hodnotami zásahových
úrovní uvedenými v
prílohe č. 4
.
(3)
Reguláciou spotreby požívatín, vody a krmív je následné opatrenie, ktorého cieľom
je zníženie nežiaduceho ožiarenia jednotlivca z obyvateľov a ktoré sa nariaďuje pri
prekročení operačných zásahových úrovní.
(4)
Prechodným presídlením alebo trvalým presídlením je následné opatrenie určené na
zníženie alebo vylúčenie následkov pôsobenia rádioaktívnych látok na jednotlivca z
obyvateľov,
17
)
ak je prekročená zásahová úroveň.
(5)
O následných opatreniach musí byť verejnosť informovaná najmenej v rozsahu údajov
uvedených v
prílohe č. 3
.
§ 17
Činnosti uvedené v pláne ochrany, týkajúce sa organizácie havarijnej odozvy prevádzkovateľa
jadrového zariadenia, sa precvičujú raz za tri roky.
18
)
§ 18
(1)
Oblasť ohrozenia sa vymedzuje na základe žiadosti a posúdenia podkladov prevádzkovateľa
jadrového zariadenia.
19
)
(2)
Oblasť ohrozenia je územie v tvare kruhu, ktorého stred a polomer navrhne v žiadosti
podľa odseku 1 prevádzkovateľ jadrového zariadenia.
(3)
Polomer oblasti ohrozenia je
a)
30 km v lokalite Jaslovské Bohunice,
b)
20 km v lokalite Mochovce.
(4)
Ak hranica vymedzenia oblasti ohrozenia zasahuje sídelný útvar, za ohrozené územie
sa považuje celý sídelný útvar.
20
)
§ 19
Plán ochrany sa aktualizuje, ak dôjde k zmene vo vnútornom havarijnom pláne alebo
ak dôjde k zmene v oblasti ohrozenia, ktorá má vplyv na zabezpečenie ochrany obyvateľov.
§ 20
(1)
Havarijný dopravný poriadok obsahuje najmä
a)
všeobecné zásady prepravy jadrových materiálov, vyhoretého jadrového paliva alebo
rádioaktívnych odpadov vo vzťahu k opatreniam pre prípad havárie pri ich preprave
21
)
a následného úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia,
b)
opis a kategorizáciu udalostí, ktoré môžu spôsobiť riziko úniku alebo únik rádioaktívnych
látok pri preprave,
c)
spôsob a postup vyrozumenia osôb činných pri riešení ochrany obyvateľov v krajoch
a okresoch, cez ktorých územie sa preprava vykonáva,
d)
vymedzenie zodpovednosti a spolupráce jednotlivých osôb a organizačných zložiek,
ktoré sa zúčastňujú na preprave a na obmedzení alebo odstraňovaní následkov havárie
počas prepravy,
e)
zabezpečenie havarijnej výjazdovej skupiny, ktorej úlohou je obmedzovanie alebo odstraňovanie
následkov havárie počas prepravy,
f)
organizáciu a postup pri obmedzovaní alebo odstraňovaní následkov havárie počas prepravy,
g)
plán zdravotníckeho zabezpečenia,
h)
plán požiarneho zabezpečenia,
i)
spôsob monitorovania prepravovaných jadrových materiálov alebo rádioaktívnych odpadov,
ako aj životného prostredia pre prípad havárie pri preprave,
j)
opis prostriedkov individuálnej ochrany,
k)
opis prostriedkov na zabezpečenie dekontaminácie,
l)
spôsob informovania verejnosti pre prípad havárie pri preprave podľa požiadaviek
uvedených v
prílohe č. 3
.
(2)
Osoby, ktoré zabezpečujú prípravu havarijných dopravných poriadkov, sa pripravujú
a precvičujú na plnenie úloh podľa havarijného dopravného poriadku a plánu ochrany.
Prípravu týchto osôb zabezpečuje fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa zúčastňuje
v procese prípravy a realizácie opatrení podľa havarijných dopravných poriadkov.
(3)
Osoby, ktoré vykonávajú a zabezpečujú dopravu, musia preukázať absolvovanie školenia,
nácviku a cvičenia z havarijného dopravného poriadku.
(4)
Požiadavky na obsah havarijného dopravného poriadku podľa osobitných predpisov
3
)
,
4
)
nie sú touto vyhláškou dotknuté.
§ 21
Právnické osoby, fyzické osoby a orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy,
ktoré spracúvajú vnútorný havarijný plán podľa
§ 3, 4
a
11
alebo plán ochrany podľa
§ 13 až 16
, uvedú ich do súladu s touto vyhláškou najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa jej
účinnosti.
§ 22
Zrušuje sa § 36 úpravy Československej komisie pre atómovú energiu č. 6/1980 z 23.
januára 1980 o zaistení jadrovej bezpečnosti pri spúšťaní a prevádzke jadrovoenergetických
zariadení, registrovanej v čiastke 13/1980 Zb.
§ 23
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. októbra 1999.