ZÁKON 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní

§ 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

(1)

Tento zákon upravuje

a)

rozhodovanie sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych

a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike,

b)

uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.

(2)

V rozhodcovskom konaní možno rozhodovať všetky spory týkajúce sa právnych vzťahov,

ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní

1

)

vrátane sporov o určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je.

(3)

V rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory

a)

o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam,

b)

o osobnom stave,

c)

súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí,

d)

ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania.

(4)

V rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona nemožno rozhodovať ani spory medzi obchodníkom

a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou

zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

1a

)

(5)

Ak miesto rozhodcovského konania ešte nebolo určené, príslušné súdy Slovenskej republiky

majú právomoc na rozhodovanie podľa

§ 8 ods. 2

a

§ 10 ods. 4

, ak má aspoň jeden z účastníkov rozhodcovského konania sídlo alebo miesto výkonu

podnikania, alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

§ 2

Rozhodcovské konanie a konanie na súde

(1)

Ak je spor podľa

§ 1 ods. 1

už predmetom konania na súde,

2

)

môžu sa účastníci konania dohodnúť pred súdom alebo mimosúdne, že sa skončí v rozhodcovskom

konaní. Táto dohoda musí obsahovať rozhodcovskú zmluvu podľa

§ 3

. Dohoda doručená súdu má účinky späťvzatia návrhu, ako aj súhlasu odporcu s takým

späťvzatím podľa osobitného predpisu.

3

)

(2)

Rozhodcovskému konaniu neodporuje, ak účastník konania pred začatím rozhodcovského

konania, alebo po jeho začatí, ale pred ustanovením rozhodcu (rozhodcov) požaduje

od súdu

2

)

nariadenie neodkladného opatrenia a súd také opatrenie nariadi. Rovnako rozhodcovskému

konaniu neodporuje, ak účastník požaduje od súdu nariadenie neodkladného opatrenia

voči tretej osobe, ktorá nie je stranou rozhodcovskej zmluvy.

(3)

Ustanovenia odseku 2 a

§ 27

sa použijú aj vtedy, ak miesto rozhodcovského konania ešte nebolo určené alebo sa

nachádza mimo územia Slovenskej republiky.

§ 3

Obsah rozhodcovskej zmluvy

(1)

Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré

spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom

vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

(2)

Rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany

v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. To platí aj v prípadoch postúpenia práv alebo povinností

alebo inej zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská

zmluva.

(3)

Ak tento zákon odkazuje na dohodu zmluvných strán, za súčasť tejto dohody sa považujú

aj rozhodcovské pravidlá, na ktoré sa v nej odkazuje.

§ 4

Forma rozhodcovskej zmluvy

(1)

Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky

k zmluve.

(2)

Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

(3)

Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy,

a)

ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo

b)

ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu

právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila.

(4)

Odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci

rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom

má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy.

(5)

Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj pri písomnom pristúpení k zmluve

podľa osobitného zákona,

3a

)

ktoré obsahuje platnú rozhodcovskú doložku. To platí aj v prípade nadobudnutia členstva

v záujmovom združení alebo v inej právnickej osobe, ktorej vnútorné predpisy obsahujú

rozhodcovskú doložku.

(6)

Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných

strán do zápisnice pred rozhodcom o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom

zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa

§ 3

.

(7)

Rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby

aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej

rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.

§ 5

Platnosť rozhodcovskej zmluvy

(1)

Ak sa zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve výslovne dohodli na uzavretí rozhodcovskej

zmluvy podľa právneho poriadku iného štátu, nespôsobuje to neplatnosť rozhodcovskej

zmluvy. V tomto prípade sa posudzuje platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa právneho

poriadku, podľa ktorého sa uzavrela. Ustanovenia

§ 4 ods. 2 a 3

tým nie sú dotknuté. Prípustnosť predmetu rozhodcovského konania sa však posudzuje

vždy podľa tohto zákona.

(2)

Ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná len vtedy,

ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.

(3)

Ak zmluvné strany odstúpia od zmluvy, toto odstúpenie sa nedotýka rozhodcovskej doložky,

ktorá je jej súčasťou, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.

§ 6

Spôsobilosť byť rozhodcom

(1)

Rozhodcom sa môže stať každá fyzická osoba, na ktorej sa zmluvné strany dohodnú,

ak je plnoletá, spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a je bezúhonná a ak osobitný

predpis

5

)

alebo tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený

za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov, ktorý

nesmie byť starší ako tri mesiace.

(3)

Ak rozhodcu ustanovuje zmluvnými stranami vybraná právnická osoba alebo fyzická osoba

(ďalej len „vybraná osoba"), alebo súd (

§ 8 ods. 2

), je povinný pri tom prihliadať na kvalifikáciu požadovanú od rozhodcu podľa dohody

zmluvných strán a na okolnosti, ktoré zabezpečia ustanovenie nezávislého a nestranného

rozhodcu. Vybraná osoba alebo osoba, ktorá koná v mene vybranej osoby, musí pritom

spĺňať podmienky podľa odseku 1. Súd ustanoví rozhodcu podľa

§ 8

, ak vybraná osoba v čase ustanovenia rozhodcu neexistuje, vybraná osoba nie je oprávnená

ustanoviť rozhodcu, alebo rozhodcu v dohodnutom čase neustanoví.

(4)

Funkciu rozhodcu môže vykonávať aj notár, ak osobitný predpis

6

)

neustanovuje inak.

§ 6a

Kto prijme funkciu rozhodcu, zaväzuje sa, že ju bude vykonávať nestranne a s odbornou

starostlivosťou tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov

účastníkov a aby nedochádzalo k porušovaniu ich práv a právom chránených záujmov a

aby sa práva na ich úkor nezneužívali. Rozhodca je tiež povinný pri výkone svojej

funkcie konať a rozhodovať bez zbytočných prieťahov.

§ 7

Zloženie rozhodcovského súdu

(1)

Rozhodcovským súdom sa na účely tohto zákona rozumie jediný rozhodca alebo viacerí

rozhodcovia.

(2)

Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na počte rozhodcov; ich počet však musí byť nepárny.

(3)

Ak sa zmluvné strany na počte rozhodcov nedohodnú, v rozhodcovskom konaní rozhodujú

traja rozhodcovia.

§ 8

Ustanovenie rozhodcu

(1)

Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho

dodatočného ustanovenia.

(2)

Ak sa zmluvné strany nedohodli ani na osobe rozhodcu (rozhodcov), ani na postupe

jeho dodatočného ustanovenia,

a)

pri rozhodcovskom konaní s tromi rozhodcami každá zmluvná strana ustanoví jedného

rozhodcu a takto ustanovení rozhodcovia následne ustanovia tretieho predsedajúceho

rozhodcu; ak zmluvná strana neustanoví rozhodcu do 15 dní od požiadania druhej zmluvnej

strany alebo ak dvaja ustanovení rozhodcovia neustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu

do 30 dní od ich ustanovenia, rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná

osoba alebo súd,

b)

pri rozhodcovskom konaní s viac ako tromi rozhodcami sa postupuje primerane podľa

písmena a),

c)

pri rozhodcovskom konaní s jedným rozhodcom tohto rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany

ustanoví vybraná osoba alebo súd.

(3)

Nikto nie je povinný funkciu rozhodcu prijať. Ustanovený rozhodca musí prijatie funkcie

rozhodcu písomne potvrdiť.

(4)

Rozhodca je povinný, a to aj po skončení svojej funkcie, zachovávať mlčanlivosť o

všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie alebo v súvislosti

s ňou, ak tento zákon alebo osobitné predpisy

6a

)

neustanovujú inak. Tejto povinnosti mlčanlivosti môžu rozhodcu zbaviť len účastníci

príslušného rozhodcovského konania. Povinnosť mlčanlivosti rozhodcu podľa tohto zákona

sa nevzťahuje na sprístupňovanie informácií orgánom činným v trestnom konaní a súdom

na účely ich konania, ktoré sa týka predmetu rozhodcovského konania, postupu v rozhodcovskom

konaní alebo iných skutočností súvisiacich s výkonom funkcie rozhodcu alebo s činnosťou

stáleho rozhodcovského súdu, ani na sprístupnenie informácií orgánom dohľadu, orgánom

dozoru alebo orgánom kontroly na účely výkonu ich pôsobnosti podľa osobitných predpisov.

6b

)

§ 9

Námietka proti rozhodcovi

(1)

Osoba ustanovená za rozhodcu je povinná bez zbytočného odkladu informovať zmluvné

strany o všetkých skutočnostiach, pre ktoré by mohla byť z prejednávania a rozhodovania

veci vylúčená, ak so zreteľom na jej pomer k veci alebo k zmluvným stranám možno mať

pochybnosť o jej nepredpojatosti. Rovnakú povinnosť má rozhodca od jeho ustanovenia

do tejto funkcie počas rozhodcovského konania okrem prípadu, ak zmluvné strany o takýchto

skutočnostiach už skôr informoval.

(2)

Zmluvné strany môžu namietať predpojatosť rozhodcu, ktorého ustanovili alebo na ktorého

ustanovení sa podieľali, len z dôvodov, o ktorých sa dozvedeli po jeho ustanovení

do funkcie rozhodcu.

(3)

Zmluvné strany sa môžu v rozhodcovskej zmluve alebo dodatočne, najneskôr do začatia

rozhodcovského konania dohodnúť o postupe podávania námietok voči rozhodcovi. Zmluvné

strany sa nemôžu dohodnúť na vylúčení práva podľa odseku 5. V konaní pred stálym rozhodcovským

súdom môže postup podávania námietok upravovať jeho rokovací poriadok, nesmie však

vylúčiť právo zmluvnej strany obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neúspešnej námietke.

(4)

Ak sa zmluvné strany nedohodnú o postupe podávania námietok voči rozhodcovi, zmluvná

strana, ktorá chce podať námietku voči rozhodcovi, zašle do 15 dní odo dňa, keď sa

dozvedela o okolnostiach podľa odseku 1 alebo o nesplnení podmienok podľa

§ 6 ods. 1

, písomné oznámenie dôvodov námietky rozhodcovskému súdu. Ak sa rozhodca, voči ktorému

bola námietka vznesená, funkcie nevzdá, alebo ak druhá zmluvná strana nebude s námietkou

súhlasiť, o námietke rozhodne na žiadosť zmluvnej strany rozhodcovský súd do 60 dní

od jej doručenia.

(5)

Ak sa námietke voči rozhodcovi nevyhovelo alebo sa o nej nerozhodlo v lehote podľa

odseku 4, môže namietajúca strana v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia o zamietnutí

námietky alebo po uplynutí lehoty na rozhodnutie o námietke podľa odseku 4 požiadať,

aby o námietke rozhodol súd. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky proti rozhodcovi

nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke

pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.

§ 10

Zánik funkcie rozhodcu

(1)

Funkcia rozhodcu zaniká

a)

vzdaním sa funkcie rozhodcu,

b)

odvolaním z funkcie rozhodcu,

c)

rozhodnutím podľa

§ 9 ods. 4

, ktorým sa vyhovelo námietke,

d)

pozbavením alebo obmedzením spôsobilosti rozhodcu na právne úkony,

e)

smrťou rozhodcu.

(2)

Ak sa rozhodca vzdá svojej funkcie, urobí všetky úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

Rozhodca je povinný vzdať sa svojej funkcie, ak osobitný zákon nepripúšťa, aby vykonával

funkciu rozhodcu.

5

)

(3)

Na základe dohody môžu zmluvné strany rozhodcu z funkcie odvolať, ak sa rozhodca

stane nespôsobilým vykonávať funkciu rozhodcu okrem prípadu, keď funkcia rozhodcu

zaniká podľa odseku 1 písm. d) alebo ak z iného dôvodu nekoná bez zbytočného odkladu

potom, čo ho zmluvné strany na to upozornili. Súhlas s námietkou druhého účastníka

rozhodcovského konania podľa

§ 9 ods. 4

sa považuje za dohodu o odvolaní rozhodcu z funkcie. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť,

že o odvolaní rozhodcu z dôvodov uvedených v tomto odseku môže na návrh niektorej

z nich rozhodnúť vybraná osoba.

(4)

Ak sa rozhodca stane nespôsobilým vykonávať funkciu rozhodcu okrem prípadu, keď funkcia

rozhodcu zaniká podľa odseku 1 písm. d) alebo z iného dôvodu nekoná bez zbytočného

odkladu a nevzdá sa funkcie rozhodcu podľa odseku 2 ani nie je odvolaný podľa odseku

3, môže zmluvná strana požiadať súd, aby rozhodol o zániku jeho funkcie. Proti tomuto

rozhodnutiu sa nemožno odvolať.

§ 11

Ustanovenie náhradného rozhodcu

(1)

Ak rozhodcovi zanikla jeho funkcia, ustanoví sa náhradný rozhodca. Zmluvné strany

sa môžu dohodnúť na postupe ustanovenia náhradného rozhodcu.

(2)

Ak sa zmluvné strany nedohodli na postupe ustanovenia náhradného rozhodcu, postupuje

sa primerane podľa

§ 8 ods. 2

.

§ 12

Zriadenie stáleho rozhodcovského súdu

(1)

Zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu so sídlom na území Slovenskej republiky

môže byť len Slovenský olympijský a športový výbor, národný športový zväz alebo komora

zriadená zákonom.

7b

)

Právnická osoba je povinná na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský

súd, ak to ustanovujú osobitné predpisy.

7c

)

(2)

Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu je povinný vydať štatút a rokovací poriadok

ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu. Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu

je povinný v Obchodnom vestníku

8

)

zverejniť

a)

zriadenie stáleho rozhodcovského súdu,

b)

zrušenie stáleho rozhodcovského súdu; to sa rovnako vzťahuje na zrušenie stáleho

rozhodcovského súdu, ku ktorému dochádza v dôsledku zrušenia jeho zriaďovateľa,

c)

štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu a ich zmeny.

(3)

Údaje podľa odseku 2 je zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu povinný zverejniť

do 30 dní od zriadenia alebo zrušenia stáleho rozhodcovského súdu, alebo od zmeny

údajov podľa odseku 2 písm. c).

(4)

Stály rozhodcovský súd, ktorého zriaďovateľ povinnosť podľa odseku 2 písm. a) v ustanovenej

lehote nesplní, nemôže uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia

až do dňa zverejnenia údajov v Obchodnom vestníku. Zmena štatútu a rokovacieho poriadku

nenadobúda účinnosť skôr, než sa zverejní v Obchodnom vestníku, ak sa zmluvné strany

rozhodcovskej zmluvy nedohodli inak.

(5)

Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie stálemu rozhodcovskému

súdu. V takom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu

podľa

§ 13 a 14

, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským

súdom, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.

(6)

Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu vždy do 30. apríla nasledujúceho kalendárneho

roka zverejní na svojom webovom sídle správu o činnosti za predchádzajúci kalendárny

rok. V správe o činnosti uvedie najmä počet začatých, ukončených a prebiehajúcich

konaní. Zriaďovateľ je povinný poskytovať informácie orgánom dohľadu, orgánom dozoru

alebo orgánom kontroly na účely výkonu ich pôsobnosti podľa osobitných predpisov.

6b

)

§ 12a

Zoznam stálych rozhodcovských súdov

(1)

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo") vedie

na základe údajov zverejnených v Obchodnom vestníku zoznam stálych rozhodcovských

súdov.

(2)

Ministerstvo zapíše do zoznamu stálych rozhodcovských súdov stály rozhodcovský súd

zriadený zriaďovateľom, ktorý zverejnil údaje v Obchodnom vestníku podľa

§ 12 ods. 2

.

(3)

Zoznam stálych rozhodcovských súdov ministerstvo zverejňuje na svojej internetovej

stránke a minimálne raz za štvrťrok v Obchodnom vestníku.

§ 13

Štatút

Štatút stáleho rozhodcovského súdu upravuje najmä

a)

organizačnú štruktúru stáleho rozhodcovského súdu vrátane voľby predsedníctva a jeho

pôsobnosti,

b)

vecnú pôsobnosť stáleho rozhodcovského súdu, ktorá nesmie byť v rozpore s

§ 1 písm. a)

.

§ 14

Rokovací poriadok

(1)

Rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu upravuje najmä

a)

postup konania pred stálym rozhodcovským súdom, vrátane postupu ustanovenia a odvolania

rozhodcov,

b)

pravidlá o trovách rozhodcovského konania,

c)

pravidlá zmierovacieho konania.

(2)

Vo veciach neupravených v rokovacom poriadku alebo nedohodnutých v rozhodcovskej

zmluve postupuje stály rozhodcovský súd podľa ustanovení tohto zákona.

§ 15

Zoznam rozhodcov

(1)

Stály rozhodcovský súd vedie zoznam rozhodcov pôsobiacich na tomto stálom rozhodcovskom

súde, do ktorého môže každý nahliadnuť.

(2)

Stály rozhodcovský súd zapíše do zoznamu rozhodcov osobu, ktorá spĺňa podmienky podľa

§ 6 ods. 1

.

(3)

V zozname rozhodcov príslušného stáleho rozhodcovského súdu sa uvedie meno a priezvisko

rozhodcu.

(4)

Zmluvné strany si za rozhodcu môžu ustanoviť aj osobu nezapísanú do zoznamu rozhodcov.

§ 16

Začatie rozhodcovského konania

(1)

Ak sa zmluvné strany nedohodli inak, rozhodcovské konanie v určitom spore sa začína,

a)

ak rozhodcovia neboli ešte ustanovení, odo dňa prijatia žaloby druhou zmluvnou stranou,

b)

ak je rozhodcovský súd zložený z viacerých rozhodcov, odo dňa doručenia žaloby predsedajúcemu

rozhodcovi, a keď ešte nebol ustanovený, ktorémukoľvek z ustanovených rozhodcov,

c)

ak rozhodcovský súd tvorí jediný rozhodca, odo dňa doručenia žaloby tomuto rozhodcovi,

d)

ak spor rieši stály rozhodcovský súd, odo dňa doručenia žaloby na tento stály rozhodcovský

súd.

(2)

Zmluvné strany sa začatím rozhodcovského konania stávajú účastníkmi rozhodcovského

konania. Žalobcom je zmluvná strana, ktorá podáva návrh na začatie rozhodcovského

konania (ďalej len „žaloba"). Žalovaný je zmluvná strana, proti ktorej žaloba smeruje.

§ 17

Rovnosť účastníkov rozhodcovského konania

Účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému

účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho

práv a na ich ochranu.

§ 17a

Námietky proti procesným vadám

Na porušenie ustanovení tohto zákona, od ktorých je možné odchýliť sa dohodou, alebo

ustanovení dohody účastníkov rozhodcovského konania sa prihliada len vtedy, ak ich

účastník v konaní namietal v ustanovenej alebo dohodnutej lehote; ak lehota nie je

takto určená, bez zbytočného odkladu po tom, ako sa o porušení dozvedel.

§ 18

Žaloba a žalobná odpoveď

(1)

Žalobca podáva žalobu, ktorá obsahuje

a)

identifikačné údaje účastníkov rozhodcovského konania, prípadne aj ich zástupcov,

b)

pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností,

c)

označenie dôkazov, ktoré žalobca navrhuje vykonať,

d)

označenie právnych predpisov, na ktoré sa žalobca odvoláva,

e)

návrh vo veci samej,

f)

podpis žalobcu alebo jeho zástupcu.

(2)

K žalobe sa pripojí kópia rozhodcovskej zmluvy, vyjadrenie rozhodcu podľa

§ 8 ods. 3

, ak už bol ustanovený, a dôkazy, o ktoré žalobca svoju žalobu opiera.

(3)

Ak žaloba neobsahuje náležitosti podľa odseku 1 alebo k nej nie sú pripojené dôkazy

podľa odseku 2, žalobca môže žalobu doplniť v lehote, na ktorej sa dohodli účastníci

rozhodcovského konania alebo, ak sa nedohodli, v lehote určenej rozhodcovským súdom,

ak už bol ustanovený.

(4)

V lehote, na ktorej sa dohodli účastníci rozhodcovského konania alebo ktorú určil

rozhodcovský súd, žalovaný podá žalobnú odpoveď na rozhodcovský súd. Ak konanie neprebieha

pred stálym rozhodcovským súdom a rozhodcovský súd ešte nebol ustanovený, zašle žalobnú

odpoveď žalobcovi. V žalobnej odpovedi sa žalovaný vyjadrí ku všetkým skutočnostiam

a návrhom uvedeným v žalobe.

(5)

Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, každý účastník rozhodcovského

konania môže zmeniť alebo doplniť svoju žalobu alebo žalobnú odpoveď v priebehu rozhodcovského

konania, ak rozhodcovský súd nepovažuje takúto zmenu alebo doplnenie za neprípustné

s ohľadom na ich oneskorené podanie, ktoré nebolo dostatočne odôvodnené.

(6)

Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na pomernom zložení preddavku na

trovy rozhodcovského konania, je rozhodcovský súd oprávnený požadovať od žalobcu preddavok

na úhradu predpokladaných trov a určiť na jeho úhradu primeranú lehotu. Ak účastníci

rozhodcovského konania spoločne alebo žalobca na základe rozhodnutia rozhodcovského

súdu preddavok v určenej lehote neuhradí, rozhodcovský súd rozhodcovské konanie zastaví,

o čom písomne upovedomí účastníkov rozhodcovského konania.

§ 19

Účinky podania žaloby

(1)

Podanie žaloby na rozhodcovský súd alebo prijatie žaloby druhým účastníkom rozhodcovského

konania, ak rozhodcovský súd nebol ešte ustanovený, má rovnaké právne účinky, ako

keby bola žaloba podaná na súd.

(2)

Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde

alebo pred iným rozhodcovským súdom, okrem prípadov ustanovených všeobecným predpisom

o konaní pred súdmi.

18

)

§ 20

Vzájomná žaloba

(1)

Žalovaný môže uplatniť svoje práva proti žalobcovi vzájomnou žalobou najneskôr do

začatia ústneho pojednávania vo veci samej. Ak nie je nariadené ústne pojednávanie,

môže svoje práva uplatniť do skončenia písomného konania. Vzájomná žaloba sa môže

uplatniť len v sporoch, na ktoré sa vzťahuje rozhodcovská zmluva.

(2)

Žalobca sa v lehote, na ktorej sa dohodli účastníci rozhodcovského konania alebo

ktorú určil rozhodcovský súd, vyjadrí k vzájomnej žalobe. Z obsahu vyjadrenia musí

byť zrejmé stanovisko k podstatným skutkovým a právnym okolnostiam veci.

(3)

O náležitostiach vzájomnej žaloby, jej prílohách a o preddavku na úhradu predpokladaných

trov konania o vzájomnej žalobe primerane platia ustanovenia o žalobe (

§ 18

).

§ 21

Rozhodovanie o právomoci

(1)

Rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich

sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc

rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.

(2)

Účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci

rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak

urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové

obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na

tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť

rozhodované podľa osobitného zákona;

1a

)

túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní

až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc

rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy,

keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.

(3)

Rozhodcovský súd môže pripustiť uplatnenie námietky nedostatku právomoci, ak omeškanie

účastníka rozhodcovského konania pri uplatnení tejto námietky je spôsobené príčinou,

ktorú rozhodcovský súd považuje za dostatočnú.

(4)

Ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa

odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom

rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať,

účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení

predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu

súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd

môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský

rozsudok.

(5)

Ak rozhodcovský súd zistí, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona,

1a

)

konanie zastaví.

§ 22

Predbežné opatrenia

(1)

Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, môže rozhodcovský súd na návrh

účastníka rozhodcovského konania uznesením nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,

aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, ak je obava, že by výkon rozhodcovského

rozhodnutia bol ohrozený, alebo ak je obava, že dôkaz neskoršie nebude možné vykonať

vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami. Ak sa tak účastníci rozhodcovského konania dohodli,

môže stály rozhodcovský súd nariadiť predbežné opatrenie aj pred ustanovením rozhodcu

(rozhodcov).

(2)

Ak tento zákon neustanovuje inak, môže rozhodcovský súd nariadiť predbežné opatrenie

len vtedy, ak bol návrh na jeho vydanie doručený druhému účastníkovi rozhodcovského

konania a bola mu poskytnutá primeraná lehota na vyjadrenie k návrhu.

(3)

Predbežným opatrením môže rozhodcovský súd nariadiť účastníkovi konania najmä to,

aby

a)

zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,

b)

nenakladal s určitými vecami alebo právami,

c)

niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal, alebo

d)

zabezpečil dôkazný prostriedok.

(4)

Rozhodcovský súd môže uložiť navrhovateľovi povinnosť zložiť zábezpeku určenú na

zabezpečenie náhrady ujmy, ktorá by vznikla predbežným opatrením. Ak navrhovateľ v

lehote určenej rozhodcovským súdom nezloží zábezpeku alebo nezloží preddavok, rozhodcovský

súd rozhodcovský návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietne.

§ 22a

(1)

Ak sa tak účastníci rozhodcovského konania dohodli, môže rozhodcovský súd na návrh

účastníka rozhodcovského konania nariadiť predbežné opatrenie aj bez vyjadrenia druhého

účastníka rozhodcovského konania. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí

rozhodcovský súd druhému účastníkovi až spolu s uznesením, ktorým sa o návrhu rozhodlo.

(2)

Predbežné opatrenie podľa odseku 1 nie je exekučným titulom podľa osobitného predpisu.

8b

)

(3)

Druhý účastník rozhodcovského konania môže podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia

uznesenia rozhodcovského súdu o nariadení predbežného opatrenia podľa odseku 1 námietky.

Námietky nemajú odkladný účinok, ak rozhodcovský súd nerozhodne inak.

(4)

Rozhodcovský súd najneskôr v lehote 30 dní od podania námietok rozhodne, či predbežné

opatrenie podľa odseku 1 zruší, zmení alebo potvrdí. Ak bolo predbežné opatrenie nariadené

stálym rozhodcovským súdom pred ustanovením rozhodcu (rozhodcov) o námietkach, rozhodne

rozhodca (rozhodcovia) v lehote 30 dní od ustanovenia. Uznesenie o potvrdení alebo

zmene predbežného opatrenia podľa odseku 1 sa považuje za uznesenie o nariadení predbežného

opatrenia podľa

§ 22

.

§ 22b

(1)

Predbežné opatrenie zanikne, ak

a)

sa návrhu vo veci samej nevyhovelo,

b)

sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia

o veci alebo

c)

uplynul určený čas, dokedy malo trvať.

(2)

Predbežné opatrenie rozhodcovský súd na návrh účastníka rozhodcovského konania zruší,

ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

(3)

Ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa

návrhu vo veci samej vyhovelo, právo navrhovateľa bolo uspokojené alebo pominuli dôvody,

pre ktoré bolo nariadené, je navrhovateľ povinný nahradiť ujmu druhému účastníkovi

rozhodcovského konania, ktorá mu predbežným opatrením vznikla. Ak sa účastníci rozhodcovského

konania nedohodli inak, má rozhodcovský súd právomoc rozhodnúť aj o nároku na náhradu

ujmy podľa predchádzajúcej vety.

§ 22c

(1)

Predbežné opatrenie nariadené rozhodcovským súdom s výnimkou predbežného opatrenia

podľa § 22a ods. 1, je exekučným titulom, na ktorého výkon sa použijú ustanovenia

osobitného predpisu.

8b

)

(2)

Námietkam proti exekúcií, kde exekučným titulom je predbežné opatrenie rozhodcovského

súdu, súd vyhovie aj vtedy, ak povinný účastník rozhodcovského konania exekučnému

súdu preukáže, že

a)

neboli splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia rozhodcovským súdom

podľa tohto zákona alebo podľa dohody strán,

b)

účastník rozhodcovského konania, ktorý navrhol nariadenie predbežného opatrenia,

nesplnil povinnosť zložiť zábezpeku uloženú rozhodcovským súdom alebo

c)

predbežné opatrenie bolo zrušené alebo zmenené.

(3)

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu odoprie výkon uznesenia rozhodcovského

súdu o nariadení predbežného opatrenia aj bez návrhu, ak zistí, že je v rozpore s

verejným poriadkom Slovenskej republiky.

§ 22d

(1)

Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať

zrušenia rozhodcovského uznesenia o nariadení predbežného opatrenia z dôvodu, že neboli

splnené podmienky na jeho nariadenie podľa tohto zákona alebo podľa dohody účastníkov.

Domáhať sa zrušenia rozhodcovského uznesenia o nariadení predbežného opatrenia podľa

§ 22a sa môže účastník rozhodcovského konania, ak boli jeho námietky podľa § 22a ods.

3 neúspešné. Ustanovenia

§ 40 ods. 2

a

§ 41 a 42

sa použijú primerane. Proti rozhodnutiu súdu o zrušení rozhodcovského uznesenia o

nariadení predbežného opatrenia je možné podať odvolanie. Právoplatným rozhodnutím

súdu o zrušení rozhodcovského uznesenia o nariadení predbežného opatrenia je rozhodcovský

súd viazaný.

(2)

O žalobe o zrušenie predbežného opatrenia súd rozhodne bezodkladne, najneskôr do

30 dní.

§ 22e

Ustanovenia § 22a, 22b a 22d sa použijú len na predbežné opatrenia nariadené v rozhodcovskom

konaní, ktoré prebieha na území Slovenskej republiky.

§ 23

Miesto rozhodcovského konania

(1)

Rozhodcovské konanie sa uskutoční na mieste dohodnutom účastníkmi rozhodcovského

konania. Ak k tejto dohode nedošlo, uskutoční sa na mieste, ktoré určil rozhodcovský

súd so zreteľom na povahu sporu a záujmy účastníkov rozhodcovského konania. Pre rozhodcovské

konanie, ktoré prebieha na stálom rozhodcovskom súde, platia ustanovenia rokovacieho

poriadku stáleho rozhodcovského súdu o mieste rozhodcovského konania.

(2)

Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodnú inak, môže rozhodcovský súd uskutočniť

jednotlivé úkony na akomkoľvek mieste, ktoré považuje za vhodné, najmä na konzultáciu

medzi jeho členmi, vypočutie svedkov, znalcov alebo účastníkov rozhodcovského konania,

preskúmanie tovaru, majetku alebo listín. Tým sa nemení miesto rozhodcovského konania

podľa odseku 1.

§ 24

Jazyk rozhodcovského konania

(1)

Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodnú na jazyku (jazykoch), ktorý sa bude

používať v rozhodcovskom konaní, rozhodne o ňom rozhodcovský súd. Táto dohoda alebo

rozhodnutie sa týka každého písomného vyjadrenia účastníka rozhodcovského konania,

každého pojednávania, rozhodcovského rozhodnutia alebo inej písomnosti rozhodcovského

súdu, ak táto dohoda alebo rozhodnutie rozhodcovského súdu neustanovuje inak.

(2)

Rozhodcovský súd môže nariadiť, aby bol ku každej listine priložený úradný preklad

do jazyka (jazykov) podľa odseku 1.

§ 25

Doručovanie

(1)

Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za

doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania

adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi

na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto

skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho

sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou

zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.

(2)

Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za

prijaté odo dňa ich doručenia.

(3)

Zásielka sa považuje za podmienok podľa osobitného predpisu

8c

)

za doručenú aj doručením do elektronickej schránky.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú na doručovanie súdnych písomností.

§ 26

Ústne pojednávanie a písomné konanie

(1)

Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na forme rozhodcovského konania,

rozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne pojednávanie alebo či konanie bude písomné.

Rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania

aj na návrh účastníka rozhodcovského konania, ak sa účastníci rozhodcovského konania

nedohodli inak.

(2)

Rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie v súlade s pravidlami dohodnutými

účastníkmi rozhodcovského konania, okrem prípadov, v ktorých to tento zákon vylučuje.

Ak sa nedospeje k dohode o pravidlách, rozhodca pripravuje a vedie konanie podľa svojej

úvahy tak, aby bola zabezpečená rovnosť účastníkov konania a právo každého účastníka

rozhodcovského konania konať pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie je neverejné,

ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak.

(3)

Stály rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie podľa rokovacieho

poriadku (

§ 14

) účinného ku dňu začatia konania. Okrem prípadov, v ktorých to tento zákon vylučuje,

je stály rozhodcovský súd oprávnený upraviť priebeh konania v rokovacom poriadku inak,

ako ustanovuje tento zákon. Musí pritom dbať na zabezpečenie rovnosti účastníkov rozhodcovského

konania a na právo každého účastníka rozhodcovského konania konať pred rozhodcovským

súdom.

(4)

Účastníci rozhodcovského konania sú povinní spolupracovať s rozhodcovským súdom pri

riešení sporu. Účastník rozhodcovského konania sa na ústnom pojednávaní zúčastňuje

priamo alebo prostredníctvom svojho zástupcu. Ak účastníci rozhodcovského konania

nemohli včas a správne vykonať potrebný úkon, rozhodcovský súd im môže umožniť vykonať

ho dodatočne.

(5)

Účastníkom rozhodcovského konania sa musí doručiť oznámenie o každom ústnom pojednávaní

a zasadaní rozhodcovského súdu v dostatočnom časovom predstihu, najmenej 30 dní pred

začatím ústneho pojednávania alebo zasadania, ak sa doručuje účastníkovi rozhodcovského

konania do cudziny. Všetky listiny alebo iné informácie predložené rozhodcovskému

súdu jedným účastníkom rozhodcovského konania sa musia bez zbytočného odkladu oznámiť

všetkým účastníkom rozhodcovského konania. Rovnako sa musí všetkým účastníkom rozhodcovského

konania oznámiť obsah znaleckého posudku alebo listiny, o ktoré sa rozhodcovský súd

môže opierať pri svojom rozhodovaní.

§ 27

Dokazovanie

(1)

Rozhodcovský súd vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi rozhodcovského konania.

Rozhodcovský súd uváži výber a spôsob vykonania dôkazov podľa ich možného prínosu

k objasneniu sporu.

(2)

Dokazovanie treba vykonávať tak, aby sa zachovala povinnosť mlčanlivosti o utajovaných

skutočnostiach chránených podľa osobitných zákonov a iná zákonom ustanovená alebo

štátom uznaná povinnosť mlčanlivosti. V týchto prípadoch možno vykonávať výsluch len

vtedy, ak vypočúvaného oslobodil od povinnosti mlčanlivosti príslušný orgán alebo

ten, v ktorého záujme má túto povinnosť. To platí primerane i tam, kde sa vykonáva

dôkaz inak ako výsluchom.

(3)

Ak rozhodcovský súd nemôže zabezpečiť vykonanie dôkazu sám, požiada o to súd.

11

)

Rozhodcovský súd uloží účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý dôkaz navrhol, aby

na dožiadanom súde zložil preddavok na úhradu trov dožiadania. Trovy dožiadania v

sume určenej dožiadaným súdom sú súčasťou trov rozhodcovského konania.

(4)

Výsledky dokazovania hodnotí rozhodcovský súd nestranne podľa svojej úvahy.

§ 28

Ustanovený znalec

(1)

Rozhodcovský súd môže ustanoviť znalca

12

)

(znalcov), ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné

znalosti. Znalec podá znalecký posudok, v ktorom odpovie na otázky, ktoré mu položil

rozhodcovský súd.

(2)

Rozhodcovský súd môže uložiť účastníkovi rozhodcovského konania, aby poskytol znalcovi

všetky podstatné informácie alebo predložil, alebo sprístupnil všetky podstatné listiny

alebo predmety, podal mu potrebné vysvetlenia, alebo aby niečo vykonal alebo znášal,

ak je to potrebné na podanie znaleckého posudku.

(3)

Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak alebo ak o to požiada jeden

z nich a rozhodcovský súd to považuje za potrebné, môže požiadať znalca o účasť na

ústnom pojednávaní, kde mu môžu účastníci rozhodcovského konania klásť otázky a žiadať

vysvetlenia.

§ 29

Trovy rozhodcovského konania

Ak rozhodcovský súd neurčil inak, trovy rozhodcovského konania sú najmä hotové výdavky

účastníkov rozhodcovského konania a ich zástupcov, trovy na vykonanie dôkazov, poplatky

za rozhodcovské konanie, odmena rozhodcovského súdu a jeho hotové výdavky, odmena

znalca, odmena tlmočníka a odmena za zastupovanie.

§ 30

Neplnenie povinností účastníka rozhodcovského konania

(1)

Ak žaloba neobsahuje náležitosti podľa

§ 18 ods. 1

alebo nebola doplnená v lehote podľa

§ 18 ods. 3

, rozhodcovský súd zastaví rozhodcovské konanie.

(2)

Ak žalovaný neoznámi svoju žalobnú odpoveď podľa

§ 18 ods. 4

, rozhodcovský súd pokračuje v rozhodcovskom konaní bez toho, aby považoval tento

nedostatok za uznanie tvrdení žalobcu.

(3)

Ak sa účastník rozhodcovského konania, ktorý bol riadne upovedomený o čase a mieste

rozhodcovského konania, nedostaví na ústne pojednávanie alebo nepredloží listiny alebo

predmety, rozhodcovský súd môže pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský

rozsudok na základe dôkazov, ktoré mu boli predložené.

§ 31

Rozhodujúce právo a jeho hodnotenie

(1)

Rozhodcovský súd v spore vzniknutom z obchodnoprávneho vzťahu s medzinárodným prvkom

alebo z občianskoprávneho vzťahu s medzinárodným prvkom rozhoduje podľa pravidiel

práva, na ktorých sa účastníci rozhodcovského konania dohodli. Ak sa nedohodli inak,

každá dohoda o rozhodujúcom práve sa považuje za dohodu o hmotnom práve štátu, nie

o jeho kolíznych normách. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodnú na rozhodujúcom

práve v obchodnoprávnych vzťahoch s medzinárodným prvkom alebo v občianskoprávnych

vzťahoch s medzinárodným prvkom, rozhodcovský súd rozhoduje spor podľa právneho poriadku

určeného kolíznymi normami, ktoré považuje za vhodné.

(2)

V spore vzniknutom z tuzemských právnych vzťahov rozhoduje rozhodcovský súd podľa

pravidiel práva, na ktorých sa účastníci rozhodcovského konania dohodli v rozsahu,

v akom voľbu práva alebo odkaz na tieto pravidlá pripúšťajú kolízne normy platné na

území Slovenskej republiky.

13

) Ak sa nedohodli inak, každá dohoda o rozhodnom práve sa považuje za dohodu o hmotnom

práve štátu. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodnú na rozhodujúcom práve,

rozhodcovský súd rozhoduje spor podľa právneho poriadku určeného kolíznymi normami

platnými na území Slovenskej republiky.

(3)

Rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi rozhodcovského

konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor, zásady poctivého

obchodného styku a dobrých mravov.

(4)

Rozhodcovský súd môže obchodnoprávny spor rozhodnúť podľa zásad spravodlivosti len

vtedy, ak ho účastníci rozhodcovského konania na to výslovne oprávnili.

§ 32

Rozhodovanie viacerými rozhodcami

(1)

V rozhodcovskom konaní s viac ako jedným rozhodcom je na každé rozhodnutie rozhodcovského

súdu potrebný súhlas väčšiny všetkých rozhodcov.

(2)

Ak sa rozhodca nezúčastní na hlasovaní o rozhodcovskom rozhodnutí, ostatní rozhodcovia

môžu rozhodnúť bez neho. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho rozhodcu.

(3)

Rozhodcovské rozhodnutie podpisujú všetci rozhodcovia. Ak rozhodca odmietne podpísať

rozhodcovské rozhodnutie alebo ho nepodpíše z iného dôvodu, uvedie sa to v rozhodcovskom

rozhodnutí spolu s dôvodom, pre ktorý rozhodca rozhodcovské rozhodnutie nepodpísal.

(4)

Rozhodca, ktorého pri hlasovaní ostatní rozhodcovia prehlasovali, je oprávnený pripojiť

k rozhodcovskému rozhodnutiu svoje odchylné stanovisko a odôvodniť ho.

(5)

Rozhodcovia môžu písomne poveriť predsedajúceho rozhodcu vydávať rozhodcovské uznesenia

o procesných otázkach počas rozhodcovského konania.

§ 33

Rozhodcovský rozsudok

(1)

Rozhodcovský súd vydá rozhodcovský rozsudok,

a)

ak rozhoduje o veci samej,

b)

na základe zmieru uzavretého účastníkmi rozhodcovského konania.

(2)

Rozhodcovský súd musí v rozhodcovskom konaní rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v

žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania;

nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov. Rozhodcovský súd môže vydať čiastočný

rozhodcovský rozsudok o právnom základe alebo o časti uplatneného nároku, musí však

vo výrokovej časti uviesť, že ide o čiastočný rozhodcovský rozsudok.

§ 34

Forma a obsah rozhodcovského rozsudku

(1)

Rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v listinnej forme.

(2)

Rozhodcovský rozsudok obsahuje

a)

označenie rozhodcovského súdu,

b)

mená a priezviská rozhodcov,

c)

označenie účastníkov rozhodcovského konania a ich zástupcov menom a priezviskom alebo

obchodným menom, alebo názvom,

d)

miesto rozhodcovského konania (

§ 23

),

e)

dátum vydania rozhodcovského rozsudku,

f)

výrokovú časť,

g)

odôvodnenie okrem prípadu, keď sa účastníci rozhodcovského konania dohodli, že rozhodcovský

rozsudok netreba odôvodniť alebo ak ide o rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach

(

§ 39

),

h)

poučenie o možnosti podať žalobu na súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

(3)

Ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike a účastníci rozhodcovského

konania sa nedohodli inak, každý rozhodcovský rozsudok v rozhodcovskom konaní sa bude

považovať za vydaný na tomto mieste v Slovenskej republike bez ohľadu na to, kde bol

podpísaný, odkiaľ bol odoslaný alebo kde bol účastníkom rozhodcovského konania doručený.

(4)

Výroková časť okrem výroku vo veci samej obsahuje aj údaj o výške trov rozhodcovského

konania a o tom, ktorý účastník rozhodcovského konania je povinný ich uhradiť, prípadne

v akom pomere sa trovy medzi účastníkov rozhodcovského konania rozdeľujú. Rozhodcovský

súd môže o trovách konania rozhodnúť aj samostatným rozhodcovským rozsudkom po vydaní

rozhodcovského rozsudku vo veci samej. Výrok rozhodcovského rozsudku musí byť určitý.

Ak sa v ňom ukladá povinnosť niečo plniť, rozhodcovský súd určí zároveň lehotu na

toto plnenie.

§ 35

Účinky rozhodcovského rozsudku

Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa

§ 37

, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok

súdu. Právoplatný rozhodcovský rozsudok ukladajúci vykonať prejav vôle nahrádza tento

prejav vôle.

§ 36

Oprava a výklad rozhodcovského rozsudku

(1)

Chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodcovského

rozsudku opraví rozhodcovský súd z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť účastníka

rozhodcovského konania do 60 dní od jeho právoplatnosti. Opravený rozhodcovský rozsudok

sa doručí všetkým účastníkom rozhodcovského konania.

(2)

Každý účastník rozhodcovského konania môže rozhodcovský súd požiadať, aby podal výklad

k určitej časti rozhodcovského rozsudku do 30 dní od jeho doručenia.

§ 37

Preskúmanie rozhodcovského rozsudku

(1)

Účastníci rozhodcovského konania sa môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť, že rozhodcovský

rozsudok môže na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať iný rozhodca (rozhodcovia).

Na ustanovenie tohto rozhodcu (rozhodcov) primerane platia ustanovenia

§ 6 až 11

. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve na preskúmaní

rozhodcovského rozsudku, je jeho preskúmanie iným rozhodcom (rozhodcami) vylúčené,

ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Účastník rozhodcovského konania má právo podať žiadosť o preskúmanie rozhodcovského

rozsudku do 15 dní od jeho doručenia tomuto účastníkovi rozhodcovského konania.

(3)

Pri preskúmaní rozhodcovského rozsudku sa postupuje primerane podľa

§ 16 až 36

a

§ 39

.

§ 38

Rozhodcovské uznesenie

(1)

Ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodcovský súd rozhoduje rozhodcovským uznesením.

Rozhodcovským uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach rozhodcovského konania, o

zmene alebo doplnení žaloby alebo žalobnej odpovede, o právomoci na rozhodnutie vo

veci samej, o nariadení predbežného opatrenia, o zastavení rozhodcovského konania,

ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia rozhodcovského konania.

(2)

Na rozhodcovské uznesenie sa použijú primerane ustanovenia

§ 32 až 37

.

§ 39

Zmier

(1)

Ak účastníci rozhodcovského konania v jeho priebehu uzatvoria zmier, rozhodcovský

súd zastaví rozhodcovské konanie. Na žiadosť účastníkov rozhodcovského konania môže

rozhodcovský súd uzavretý zmier zaznamenať formou rozhodcovského rozsudku o dohodnutých

podmienkach.

(2)

Na rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach sa primerane vzťahujú ustanovenia

§ 33, 34

a

36

a uvádza sa v ňom, že je to rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský rozsudok o dohodnutých

podmienkach má rovnaké účinky ako rozhodcovský rozsudok o veci samej.

§ 40

Dôvody na podanie žaloby

(1)

Tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby

účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského

konania, ak

a)

účastník rozhodcovského konania preukáže, že

1.

nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá

v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala

rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho

poriadku Slovenskej republiky,

2.

nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu

nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,

3.

rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská

zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje

dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti

rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od

častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský

rozsudok len v dotknutej časti,

4.

rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým

účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie

rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami

tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo

b)

súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského

rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa

§ 50 ods. 2

tohto zákona.

(2)

Súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody

na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).

(3)

Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský

rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka

konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

(4)

Na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne,

ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej,

inak bez zbytočného odkladu.

§ 41

Lehota na podanie žaloby

Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia

rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o

zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu

rozhodcovského rozsudku podľa

§ 36

, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

§ 42

Vylúčenie podania žaloby

Ustanovenia týkajúce sa zrušenia rozhodcovského rozsudku nemôžu účastníci rozhodcovského

konania vylúčiť.

§ 43

Postup po zrušení rozhodcovského rozsudku

(1)

Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo

nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v konaní vo veci

v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

(2)

Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, rozhodcovská

zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku

sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú

inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa

§ 8

.

§ 44

(1)

Tuzemský rozhodcovský rozsudok je rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej

republiky.

(2)

Tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty

na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitných predpisov.

15

)

§ 46

(1)

Cudzí rozhodcovský rozsudok je na účely tohto zákona rozhodcovské rozhodnutie, ktorým

sa rozhodlo v rozhodcovskom konaní o veci samej a bolo vydané na území iného štátu

ako Slovenskej republiky.

(2)

Cudzí rozhodcovský rozsudok možno uznať a vykonať v Slovenskej republike za podmienok

ustanovených týmto zákonom.

§ 47

(1)

Účastník konania, ktorý žiada o uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku,

je povinný k písomnému návrhu na uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku

podanému na súd pripojiť originál tohto cudzieho rozhodcovského rozsudku alebo jeho

osvedčenú kópiu a originál rozhodcovskej zmluvy alebo jej osvedčenú kópiu.

(2)

Ak cudzí rozhodcovský rozsudok alebo rozhodcovská zmluva nie je vyhotovená v štátnom

jazyku Slovenskej republiky, účastník konania zabezpečí jej úradný preklad do tohto

jazyka.

§ 48

Ak bol v cudzine podaný návrh na zrušenie cudzieho rozhodcovského rozsudku, súd v

Slovenskej republike môže na návrh účastníka konania, ktorý návrh na zrušenie cudzieho

rozhodcovského rozsudku podal, odložiť vykonateľnosť tohto cudzieho rozhodcovského

rozsudku.

§ 49

(1)

Uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím. Cudzí

rozhodcovský rozsudok je uznaný tým, že súd, ktorý je príslušný na výkon rozhodnutia

alebo na exekúciu, naň prihliadne, ako keby išlo o tuzemský rozhodcovský rozsudok.

(2)

Cudzí rozhodcovský rozsudok sa v Slovenskej republike vykoná ako tuzemský rozhodcovský

rozsudok.

(3)

Uznanie cudzieho rozsudku, ktorý nie je potrebné vykonať, vysloví súd uznesením,

ktoré sa doručuje iba navrhovateľovi. Uznaný cudzí rozhodcovský rozsudok má rovnaké

účinky ako tuzemský rozhodcovský rozsudok.

§ 50

(1)

Uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku môže súd odoprieť na návrh účastníka

konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, len vtedy, ak tento

účastník konania preukáže súdu príslušnému na uznanie rozhodnutia, na výkon rozhodnutia

alebo na exekúciu, že

a)

nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá

v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala

rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo takáto dohoda nebola uzavretá podľa právneho poriadku

štátu, kde bol rozhodcovský rozsudok vydaný,

b)

nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo

umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,

c)

cudzím rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská

zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok presahuje

dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky, ak ale môžu byť časti

cudzieho rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené

od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, môže sa uznať

a vykonať tá časť rozsudku, ktorá obsahuje rozhodnutie o veciach podrobených rozhodcovskému

konaniu,

d)

rozhodcovský súd nebol ustanovený alebo rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom

dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania; ak sa táto dohoda neuzavrela a ak ustanovenie

rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s právnym poriadkom

štátu, kde sa rozhodcovské konanie konalo, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na

rozhodnutie vo veci samej, alebo

e)

rozhodcovský rozsudok sa nestal právoplatným a záväzným pre účastníkov rozhodcovského

konania alebo jeho výkon odložil súd štátu, v ktorom alebo podľa ktorého právneho

poriadku bol rozhodcovský rozsudok vydaný alebo týmto súdom zrušený.

(2)

Súd príslušný na uznanie rozhodnutia, na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu odoprie

uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka konania,

proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, ak zistí, že podľa právneho

poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní

alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom.

(3)

Rozhodnutie, ktorým sa odopiera uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku,

je súd príslušný na uznanie rozhodnutia, na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu povinný

vždy odôvodniť.

(4)

Proti rozhodnutiu súdu, ktorým sa odopiera uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského

rozsudku, je prípustný opravný prostriedok.

§ 51

(1)

Na vecnú a miestnu príslušnosť súdov a na konanie pred nimi sa vzťahujú ustanovenia

všeobecného predpisu o konaní pred súdmi.

18

)

(2)

Súd rozhoduje uznesením, ak všeobecný predpis o konaní pred súdmi

18

)

neustanovuje, že rozhoduje rozsudkom.

(3)

Ak niektorú otázku postupu konania nemožno riešiť podľa tohto zákona, použijú sa

primerane ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi,

18

)

ak to povaha veci pripúšťa.

(4)

Ak zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu zruší stály rozhodcovský súd, rozhodcovské

konania vedené pred týmto stálym rozhodcovským súdom sa prerušujú dňom, ktorým zriaďovateľ

tohto stáleho rozhodcovského súdu podľa

§ 12 ods. 2 písm. b)

v Obchodnom vestníku zverejnil zrušenie stáleho rozhodcovského súdu, a zastavujú

sa uplynutím troch mesiacov od tohto zverejnenia zrušenia stáleho rozhodcovského súdu.

V dôsledku rozhodnutia zriaďovateľa o zrušení stáleho rozhodcovského súdu odo dňa

zverejnenia jeho zrušenia podľa

§ 12 ods. 2 písm. b)

nemožno začať rozhodcovské konanie a nemožno pokračovať v začatom a neskončenom rozhodcovskom

konaní pred týmto stálym rozhodcovským súdom; zrušenie stáleho rozhodcovského súdu

nemá vplyv na rozhodcovské rozsudky vydané týmto stálym rozhodcovským súdom pred jeho

zrušením. Účinky už podaného návrhu na začatie rozhodcovského konania a všetkých ďalších

úkonov účastníkov rozhodcovského konania podľa prvej vety zostávajú zachované, ak

do troch mesiacov odo dňa zverejnenia zrušenia stáleho rozhodcovského súdu podá účastník

konania žalobu na začatie konania o predmetnom spore na všeobecnom súde alebo ak účastníci

konania spoločným vyhlásením do zápisnice pred iným rozhodcovským súdom vyjadria súhlas,

že rozhodcovské konanie neskončené pred zrušeným stálym rozhodcovským súdom bude ďalej

prebiehať pred týmto iným rozhodcovským súdom podľa jeho pravidiel a za podmienok

ustanovených týmto zákonom. Doba trvania rozhodcovského konania podľa prvej vety,

ktorého účastníci využili postup podľa tretej vety, sa nezapočítava do premlčacej

doby.

20

)

Ak v rozhodcovskom konaní pred zrušeným stálym rozhodcovským súdom nebol vydaný rozhodcovský

rozsudok najneskôr ku dňu zrušenia stáleho rozhodcovského súdu, zriaďovateľ zrušeného

stáleho rozhodcovského súdu je povinný vrátiť účastníkovi konania zaplatený poplatok

do 30 dní, ak o vrátenie poplatku účastník konania požiada v lehote troch mesiacov

od zverejnenia zrušenia stáleho rozhodcovského súdu podľa

§ 12 ods. 2 písm. b)

v Obchodnom vestníku; ak účastník konania v žiadosti uvedie číslo bankového účtu,

zriaďovateľ je povinný uhradiť vracaný poplatok na tento účet. O skutočnostiach podľa

prvej až piatej vety a aj o skutočnostiach podľa odseku 5 je zriaďovateľ povinný do

15 dní od zrušenia stáleho rozhodcovského súdu preukázateľne písomne informovať účastníkov

rozhodcovských konaní neskončených pred stálym rozhodcovským súdom do zverejnenia

jeho zrušenia podľa

§ 12 ods. 2 písm. b)

.

(5)

Ak všeobecný súd na základe

§ 43 ods. 2

zruší rozhodcovský rozsudok vydaný stálym rozhodcovským súdom, ktorý bol medzičasom

zrušený a ktorý by inak bol príslušný na nové rozhodcovské konanie a rozhodnutie,

na ďalší postup v takejto veci sa obdobne vzťahujú ustanovenia odseku 4 druhej až

piatej vety s tým, že rozhodným dňom pre začatie plynutia a počítanie lehôt podľa

odseku 4 tretej vety namiesto dňa zverejnenia zrušenia stáleho rozhodcovského súdu

je deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia všeobecného súdu o zrušení rozhodcovského

rozsudku stáleho rozhodcovského súdu, ktorý bol medzičasom zrušený.

(6)

Rozhodcovská zmluva (

§ 4 ods. 1

), na základe ktorej bola založená právomoc stáleho rozhodcovského súdu na rozhodnutie

sporu medzi jej účastníkmi a na základe ktorej sa nezačalo žiadne rozhodcovské konanie

pred zrušením tohto stáleho rozhodcovského súdu, stráca platnosť dňom zverejnenia

zrušenia stáleho rozhodcovského súdu podľa

§ 12 ods. 2 písm. b)

.

§ 52

(1)

Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa doterajších predpisov upraví

do 31. októbra 2002 jeho štatút a rokovací poriadok podľa tohto zákona. Ustanovenie

§ 12 ods. 3

platí primerane.

(2)

Stály rozhodcovský súd, ktorý povinnosť uvedenú v odseku 1 nesplní, nemôže od 1.

novembra 2002 uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia

až do dňa zverejnenia svojho štatútu a rokovacieho poriadku upravenými podľa tohto

zákona v Obchodnom vestníku.

§ 52a

(1)

Do zoznamu stálych rozhodcovských súdov ministerstvo zapíše do 1. februára 2006 stále

rozhodcovské súdy zriadené zriaďovateľmi, ktorí do 31. decembra 2005 zverejnili údaje

v Obchodnom vestníku v súlade s týmto zákonom.

(2)

Ministerstvo prvýkrát zverejní zoznam stálych rozhodcovských súdov v Obchodnom vestníku

do 1. marca 2006.

§ 53

Ustanovenia tohto zákona sa použijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika

viazaná a ktorá je súčasťou jej právneho poriadku, neustanovuje inak.

19

)

§ 54

Prechodné ustanovenie

(1)

Spory o neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského nálezu, o ktorých

sa začalo konať na súde a ktoré sa do nadobudnutia účinnosti tohto zákona právoplatne

neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.

(2)

Na prípady, keď sa rozhodcovská zmluva uzavrela pred nadobudnutím účinnosti tohto

zákona a keď rozhodcovské konanie v sporoch, na ktoré sa vzťahuje, nebolo do nadobudnutia

účinnosti tohto zákona právoplatne skončené, vzťahujú sa doterajšie predpisy.

(3)

Na náležitosti rozhodcovskej zmluvy a na ustanovenie rozhodcov v sporoch začatých

pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa vzťahujú doterajšie predpisy.

§ 54a

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2009

Ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. júlom 2009.

§ 54b

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015

(1)

Ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

(2)

Stály rozhodcovský súd zriadený pred 1. januárom 2015 musí do troch mesiacov po nadobudnutí

účinnosti tohto zákona splniť podmienky ustanovené týmto zákonom pre stále rozhodcovské

súdy zriadené po 31. decembri 2014.

(3)

Ak rozhodcovská zmluva odkazuje na stály rozhodcovský súd zriadený podľa doterajších

predpisov, ktorého pôvodný zriaďovateľ nespĺňa od 1. januára 2015 podmienky ustanovené

týmto zákonom pre zriaďovateľa nového stáleho rozhodcovského súdu a ak sa pôvodný

zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu stane členom iného zriaďovateľa nového stáleho

rozhodcovského súdu, aby sa splnili tieto podmienky, platí, že rozhodcovská zmluva

odkazuje na nový stály rozhodcovský súd zriadený podľa tohto zákona iným zriaďovateľom.

To neplatí, ak sa zmluvné strany rozhodcovskej zmluvy dohodnú po 31. decembri 2014

inak alebo ak niektorá zo strán pred podaním žaloby na nový stály rozhodcovský súd

podľa predchádzajúcej vety podá návrh na začatie konania na všeobecnom súde.

§ 54c

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2017

(1)

Stály rozhodcovský súd zriadený podľa doterajších predpisov, ktorého zriaďovateľ

nespĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom pre zriaďovateľa stáleho rozhodcovského

súdu, nemôže po 31. decembri 2016 uskutočňovať rozhodcovské konania podľa tohto zákona

a vydávať rozhodcovské rozhodnutia.

(2)

Rozhodcovské konania podľa tohto zákona vedené pred stálym rozhodcovským súdom, ktorého

zriaďovateľ po 31. decembri 2016 nespĺňa podmienky podľa právnych predpisov účinných

od 1. januára 2017, ktoré začali a v ktorých nebol rozhodcovský rozsudok doručený

účastníkom konania pred 1. januárom 2017, sa 31. decembra 2016 zastavujú. Účinky už

podaného návrhu na začatie rozhodcovského konania a všetkých ďalších úkonov účastníkov

rozhodcovského konania zostávajú zachované, ak účastník konania podá žalobu na súd

do troch mesiacov od zastavenia rozhodcovského konania; o výdavkoch rozhodcovského

konania, ktoré vznikli účastníkom konania, rozhodne súd podľa pravidiel o trovách

konania. Doba rozhodcovského konania, ktoré bolo zastavené podľa prvej vety, sa nezapočítava

do premlčacej doby podľa osobitného predpisu.

20

) Zriaďovateľ je povinný zrušiť stály rozhodcovský súd do troch mesiacov odo dňa,

keď podľa tohto zákona nebude môcť uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské

rozhodnutia a súčasne rozhodcovské rozsudky, ktoré stály rozhodcovský súd vydal, nadobudli

právoplatnosť bez možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

(3)

Ustanovenie odseku 2 sa nepoužije, ak žalobca a žalovaný spoločným vyhlásením do

zápisnice pred stálym rozhodcovským súdom najneskôr do 31. decembra 2016 vyjadria

súhlas, že rozhodcovské konanie bude ďalej podľa pravidiel stáleho rozhodcovského

súdu a za podmienok tohto zákona prebiehať ako rozhodcovské konanie vedené pred rozhodcovským

súdom zloženým z jedného alebo viacerých rozhodcov.

(4)

Zmluvné strany nie sú viazané rozhodcovskou zmluvou, ktorá zakladá právomoc stáleho

rozhodcovského súdu, ktorého zriaďovateľ nespĺňa podmienky podľa právnych predpisov

účinných od 1. januára 2017, ak do 31. decembra 2016 na jej základe nezačalo rozhodcovské

konanie alebo ak rozhodcovské konanie bolo zastavené podľa odseku 2. To isté platí,

ak ide o postup po zrušení rozhodcovského rozsudku podľa

§ 43 ods. 2

a stály rozhodcovský súd, ktorý by mal vo veci rozhodovať, bol zrušený.

§ 55

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.

218/1996 Z. z.

o rozhodcovskom konaní v znení zákona č. 448/2001 Z. z.

§ 56

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2002.