VYHLÁŠKA 243/1993 Z. z. o sociálnej odkázanosti

§ 1

(1)

Za sociálne odkázaného sa považuje občan, ktorého príjem

1

)

nedosahuje úhrn súm potrebných na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných

potrieb a na zabezpečenie nevyhnutných nákladov na domácnosť určených osobitných zákonom

2

)

(ďalej len „životné minimum“) a nemôže si vlastným pričinením, najmä vlastnou prácou,

tento príjem zvýšiť vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav alebo iné vážne dôvody.

(2)

Možnosť zvýšiť si príjem vlastným pričinením sa neskúma pri posudzovaní sociálnej

odkázanosti u

a)

občana, ktorý dosiahol vek potrebný na vznik nároku na starobný dôchodok, alebo u

občana, ktorý je invalidný,

b)

rodiča (osvojiteľa, občana, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť

rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu), ktorý sa celodenne a riadne stará

aspoň o jedno dieťa do troch rokov veku alebo o staršie dieťa, ktoré nemôže byť umiestnené

v predškolskom zariadení, alebo o tri a viac detí do siedmich rokov veku alebo o dieťa,

ktoré je dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo

osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť,

c)

občana, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará

1.

o plnoletú

3

)

blízku osobu,

4

)

ktorá je prevažne alebo úplne bezvládna,

2.

o inú plnoletú osobu, ktorá je prevažne alebo úplne bezvládna, za predpokladu, že

s ňou žije v domácnosti,

d)

nezaopatreného dieťaťa.

5

)

(3)

Suma potrebná na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb občana

určená osobitným zákonom

2

)

sa zvyšuje o 700 Sk mesačne, ak zdravotný stav občana vyžaduje podľa odporúčania

príslušného ošetrujúceho lekára zvýšené náklady na diétne stravovanie. U chorých na

diabetes sa za odporúčanie príslušného ošetrujúceho lekára považuje aj diabetický

preukaz tohto občana.

(4)

Suma potrebná na zabezpečenie nevyhnutných nákladov na domácnosť určená osobitným

zákonom

2

)

sa zvyšuje o 500 Sk mesačne, ak príslušný orgán

6

)

rozhodol o ťažkom zdravotnom postihnutí občana na účely priznania mimoriadnych výhod

III. stupňa; ak v domácnosti žije viac takých osôb a ich príjmy sa posudzujú spoločne,

toto zvýšenie sa započítava iba raz.

§ 2

Občana, ktorého príjem je vyšší ako životné minimum, možno považovať so zreteľom na

jeho celkovú sociálnu situáciu a majetkové pomery za sociálne odkázaného, ak sa preukáže,

že skutočné náklady na zabezpečenie jeho výživy a ostatných základných osobných potrieb

a nevyhnutných nákladov na domácnosť sú odôvodnene vyššie a občan nemôže získať prostriedky

na úhradu týchto nákladov vlastným pričinením, najmä vlastnou prácou.

§ 3

(1)

Občana nemožno považovať za sociálne odkázaného, aj keď príjem nedosahuje životné

minimum, ak jeho celková sociálna situácia a majetkové pomery sú také, že môžu úplne

zaručiť dostatočné zabezpečenie jeho výživy a ostatných základných osobných potrieb

a nevyhnutných nákladov na domácnosť a pričinenie o takéto zabezpečenie možno od občana

požadovať. Od občana nemožno požadovať predaj alebo prenájom nehnuteľnosti, ktorú

užíva na primerané trvalé bývanie,

7

)

prípadne predaj alebo prenájom poľnohospodárskej pôdy, ktorú užíva pre svoju potrebu.

(2)

Občana, ktorý nemá príjem

1

)

alebo ktorého príjem nedosahuje životné minimum, pretože nie je v pracovnom pomere

alebo obdobnom pracovnom vzťahu, ani nie je samostatne zárobkovo činnou osobou, ani

sa sústavne nepripravuje na povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom, nemožno

považovať za sociálne odkázaného, ak

a)

nastúpil vojenskú základnú (náhradnú) službu, civilnú službu, väzbu alebo výkon trestu

odňatia slobody,

b)

nie je vedený v príslušnom územnom orgáne práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie;

8

)

splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje u občanov uvedených v

§ 1 ods. 2

,

c)

je vedený v príslušnom územnom orgáne práce v evidencii o zamestnanie

8

)

ako uchádzač o zamestnanie, ale hmotné zabezpečenie uchádzačov o zamestnanie sa mu

neposkytovalo ani neposkytuje z dôvodov ustanovených osobitnými predpismi

9

)

okrem prípadov, ak spĺňa podmienky na nárok na starobný dôchodok alebo na invalidný

dôchodok alebo ak je hmotne zabezpečený peňažnými dávkami nemocenského poistenia (zabezpečenia)

nahrádzajúcimi ušlú mzdu (zárobok).

§ 4

Príjem rozhodujúci na uznanie občana za sociálne odkázaného podľa

§ 1 ods. 1

je príjem za kalendárny mesiac, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom bola žiadosť podaná,

pričom sa prihliada na priemerný mesačný príjem posudzovaného občana v posledných

12 kalendárnych mesiacoch pred podaním žiadosti.

§ 5

Občanovi, ktorý sa považuje za sociálne odkázaného, sa poskytujú dávky sociálnej starostlivosti

na zabezpečenie jeho výživy a ostatných základných osobných potrieb a na zabezpečenie

nevyhnutných nákladov na domácnosť; pritom sa prihliada na to, či si občan na zabezpečenie

svojich potrieb uplatnil nárok na dávky nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia,

štátne sociálne dávky, výživné alebo mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky.

§ 6

Zrušuje sa vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej rodiny

č. 105/1992 Zb.

o sociálnej odkázanosti.

§ 7

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. novembrom 1993.