VYHLÁŠKA 23/1977 Z. z. o ochrane akosti povrchových a podzemných vôd

§ 1

Látky ohrozujúce akosť alebo zdravotnú nezávadnosť vôd

(1)

Povrchové a podzemné vody treba chrániť pred znehodnocovaním nielen odpadovými vodami,

ale aj inými látkami, ktoré môžu ohroziť ich akosť alebo zdravotnú nezávadnosť (ďalej

len "škodlivé látky"). Ak nie sú súčasťou odpadových vôd v rozsahu povoleného nakladania

s vodami, sú škodlivými látkami

a)

ropné látky - uhľovodíky a ich zmesi,

1

)

b)

jedy a iné látky škodlivé zdraviu,

2

)

c)

žieraviny, rádioaktívne žiariče a rádioaktívne odpady,

3

)

d)

silážne šťavy,

e)

priemyselné a organické hnojivá a ich tekuté zložky, aeróbne stabilizované komposty,

f)

prípravky na ochranu rastlín a na ničenie škodcov a rastlín,

g)

tuhé a tekuté odpady v priemysle výživy, tuhé odpady v spotrebnom priemysle a v strojárskom

priemysle odpady

1.

z povrchových úprav kovov (chemikálie na prípravu funkčných kúpeľov, všetky kontaminované

kúpele a tuhé odpady z ich čistenia a regenerácie),

2.

z tepelného zošľachťovania kovov (soli používané pri kalení a odpady po ich použití),

3.

z nekonvenčných technológií obrábania a tvárnenia (elektronické a chemické obrábanie),

4.

zo spracovania kovov obsahujúcich zvyšky olejov,

h)

koncentrované chromočiniace kúpele,

i)

kaly alebo tuhé znečistené látky a odpady všetkého druhu, ktoré vznikli

1.

pri zbere a zvoze odpadov z domácností, nemocníc a pod.,

2.

pri čistení skladovacích nádrží, prepravných prostriedkov, manipulačných plôch a

vozoviek znečistených ropnými látkami,

3.

pri odstraňovaní škváry, popolčeka a pod.,

4.

pri ťažbe a úprave nerastných surovín.

j)

iné rozpustné voľne skladované látky, najmä posýpacie soli.

(2)

S použitými obalmi škodlivých látok sa zaobchádza ako so škodlivými látkami.

§ 2

(1)

Za používateľa škodlivých látok sa považuje každý, kto s nimi zaobchádza, t. j. kto

ich ťaží, skladuje, spracúva, dopravuje alebo inak s nimi nakladá.

(2)

Používateľ škodlivých látok je povinný spravovať sa ustanovením

§ 25 vodného zákona

, ako aj plniť povinnosti ustanovené touto vyhláškou.

§ 3

(1)

Používateľ škodlivých látok je povinný urobiť opatrenia na ochranu akosti alebo zdravotnej

nezávadnosti povrchových alebo podzemných vôd (ďalej len „akosť vôd“); takýmito opatreniami

sú opatrenia primerané druhu škodlivej látky, a to

a)

umiestnenie zariadení, v ktorých sa škodlivé látky používajú, zachytávajú, skladujú,

spracúvajú alebo dopravujú, tak, aby sa zabránilo neželateľnému úniku škodlivých látok

do pôdy alebo ich neželateľnému zmiešaniu s odpadovými alebo zrážkovými vodami,

b)

zabezpečovanie ochrany akosti vôd pri príprave a realizácii investícií,

c)

používanie takých zariadení, prípadne spôsob pri zaobchádzaní so škodlivými látkami,

ktoré sú vhodné i z hľadiska ochrany akosti vôd,

d)

pravidelné kontroly skladov a skládok, ako aj skúšanie tesnosti potrubí alebo nádrží

určených na skladovanie a prostriedkov na dopravu škodlivých látok, vrátane včasných

opráv; sklady musia byť zabezpečené nepriepustnou úpravou proti úniku škodlivých látok

do podzemných vôd,

1

)

e)

vybudovanie zodpovedajúceho kontrolného systému na zisťovanie úniku škodlivých látok,

f)

oboznámenie sa s podmienkami určenými osobitnými predpismi na zaobchádzanie so škodlivými

látkami z hľadiska ochrany akosti vôd, prípadne aj s bezpečnostnými predpismi,

4

)

ako aj s povinnosťami pri zneškodňovaní havarijného zhoršenia a pri odstraňovaní

jeho škodlivých následkov.

(2)

Ak používateľ škodlivých látok zaobchádza s týmito látkami vo väčšom rozsahu alebo

ak zaobchádzanie s nimi je spojené so zvýšeným nebezpečenstvom, má používateľ škodlivých

látok povinnosť urobiť okrem opatrení uvedených v odseku 1 ešte tieto ďalšie opatrenia

a)

vypracovať plán opatrení pre prípady havarijného zhoršenia vôd (ďalej len „plán havarijných

opatrení“) a predložiť ho na schválenie príslušnému vodohospodárskemu orgánu;

5

)

ak sa plán havarijných opatrení dotýka vodného toku, prerokuje ho používateľ škodlivých

látok pred predložením so správcom vodného toku, ktorému tiež odovzdá jedno vyhotovenie

plánu havarijných opatrení,

b)

pripraviť špeciálne prístroje a prostriedky na zneškodnenie havarijného zhoršenia,

ako aj na odstránenie jeho škodlivých následkov a na tento cieľ odborne vyškoliť príslušných

pracovníkov,

c)

viesť záznamy o vykonaných opatreniach.

(3)

Vodohospodársky orgán môže opatrenia podľa odseku 1 a 2 uložiť aj rozhodnutím.

6

)

§ 4

Používateľ škodlivých látok je povinný pri vykonávaní opatrení podľa

§ 3

dbať na pokyny vodohospodárskeho orgánu, prípadne orgánu hygienickej služby a oznamovať

im vykonanie týchto opatrení.

§ 5

Vodohospodársky orgán môže pri použití škodlivých látok okrem ropných látok povoliť

výnimku zo všeobecnej povinnosti uvedenej v

§ 25 ods. 1 vodného zákona

, a to v nevyhnutnej miere, na obmedzený čas a za predpokladu, že budú použité

a)

na úpravu a udržiavanie vodného toku,

b)

na kŕmenie rýb a hnojenie vôd na zvýšenie úživnosti,

c)

zo zdravotných dôvodov, napríklad pri použití dezinfekčných prostriedkov v povrchových

vodách v oblasti rekreácie,

d)

na úpravu vôd na určité spôsoby používania, napríklad zrážanie anorganických živín

priamo vo vodnom toku,

e)

na odstránenie neželateľnej flóry alebo fauny vo vodnom toku,

f)

ako indikátorové látky pri meraní.

§ 6

Havarijným zhoršením akosti vôd (ďalej len „havárie“) je mimoriadne závažné zhoršenie,

prípadne mimoriadne závažné ohrozenie akosti vôd. Mimoriadne závažné zhoršenie akosti

vôd je spravidla náhle, nepredvídané a prejavuje sa najmä závadným zafarbením, zápachom,

vytvorením usadenín, tukovým povlakom alebo penou, prípadne mimoriadnym hynutím rýb.

Za mimoriadne závažné ohrozenie akosti vôd sa považuje ohrozenie, ktoré vzniklo neovládateľným

vniknutím škodlivých látok, prípadne odpadových vôd v akosti alebo množstve, ktoré

môže spôsobiť haváriu, do prostredia súvisiaceho s povrchovou alebo podzemnou vodou.

Ďalej sa za mimoriadne závažné ohrozenie akosti vôd považujú prípady technických porúch

a chýb, ktoré takému vniknutiu predchádzajú, a prípady úniku ropných látok zo zariadení

na ich zachytávanie, skladovanie, dopravu a odkladanie.

§ 7

Za haváriu sa vždy považujú prípady zhoršenia alebo ohrozenia akosti vôd ropnými látkami,

prípadne rádioaktívnymi žiaričmi a rádioaktívnymi odpadmi, ako aj prípady zhoršenia

alebo ohrozenia akosti vôd v chránených vodohospodárskych oblastiach, v ochranných

pásmach alebo na vodárenských tokoch a v ich povodiach. O haváriu nejde v tých prípadoch,

ak vzhľadom na rozsah a miesto úniku je vylúčené nebezpečenstvo vniknutia škodlivých

látok do povrchových alebo podzemných vôd.

§ 8

(1)

Haváriu hlási pôvodca havárie alebo ten, kto ju zistí, najvhodnejším a najrýchlejším

spôsobom podľa miestnych pomerov, napríklad osobne, telefonicky, telegraficky alebo

písomne.

7

)

(2)

Pôvodca havárie alebo ten, kto ju zistil, hlási haváriu okresnému národnému výboru

a v Bratislave Národnému výboru hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky

Bratislavy, v územnom obvode ktorého sa havária alebo jej znaky zistili, a pri ohrození

akosti vôd v súvislosti s porušením kanalizačného poriadku aj správcovi verejnej kanalizácie;

občan môže hlásiť haváriu najbližšiemu útvaru Verejnej bezpečnosti. Tieto útvary odovzdávajú

prijaté hlásenie neodkladne príslušnému Národnému výboru alebo v Bratislave Národnému

výboru hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy; pritom postupujú

podľa príslušných predpisov.

8

)

§ 9

(1)

Hlásenie o havárii na hraničnom toku odovzdá okresný národný výbor krajskému národnému

výboru a Ministerstvu lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky.

(2)

O havárii presahujúcej územný obvod okresného národného výboru alebo jeho možnosti

a o havárii, ktorej škodlivé následky sa môžu prejaviť mimo územia Slovenskej socialistickej

republiky, je okresný národný výbor povinný podať správu príslušnému krajskému národnému

výboru; pri havárii mimoriadneho rozsahu na hraničnom toku podá správu krajský národný

výbor Ministerstvu lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky.

(3)

Ustanovením odseku 2 nie je dotknutá povinnosť krajských národných výborov robiť

v prípadoch, ak havária presahuje územný obvod okresného národného výboru alebo jeho

možnosti, opatrenia, ktoré by inak prislúchali okresnému národnému výboru.

§ 10

(1)

Okresný národný výbor a v Bratislave Národný výbor hlavného mesta Slovenskej socialistickej

republiky Bratislavy, prípadne pri havárii na hraničnom toku krajský národný výbor

(ďalej len „príslušný národný výbor“) hlási haváriu orgánom a organizáciám, ktoré

môžu prispieť k zneškodneniu havárie a k odstráneniu jej škodlivých následkov, a ak

ide o haváriu na vodnom toku alebo o haváriu, ktorou môže byť vodný tok postihnutý,

aj správcovi vodného toku; pri hlásení oznámi, či bude vyžadovať spoluprácu a či je

známy pôvodca havárie.

(2)

Súčasne príslušný národný výbor upovedomí o havárii organizácie, ktoré budú dotknuté

v práve nakladať s vodami, a pri havárii v ochranných pásmach prírodných liečivých

zdrojov Inšpektorát kúpeľov a žriediel na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej socialistickej

republiky. Podľa potreby zabezpečí, aby národné výbory, v územnom obvode ktorých sa

môžu škodlivé následky prejaviť, zverejnili vznik havárie.

§ 11

Ak táto vyhláška neustanovuje inak, postupuje sa pri hlásení a zneškodňovaní havárie

mimoriadneho rozsahu,

9

)

ako aj pri odstraňovaní jej škodlivých následkov obdobne ako pri havárii, pričom

platí pri zabraňovaní škodlivým následkom havárie primerane ustanovenie

§ 42 ods. 2 vodného zákona

.

§ 12

(1)

Používateľ škodlivých látok, ako aj ten, kto nakladá s vodami, ak u neho došlo k

havárii (ďalej len „pôvodca havárie“), je povinný urobiť jednak bezprostredné opatrenia

na zneškodnenie havárie, ako aj opatrenia na odstránenie jej škodlivých následkov.

(2)

Bezprostredným opatrením na zneškodňovanie havárie je najmä

a)

neodkladné hlásenie havárie,

b)

čo najrýchlejšie odstránenie príčin havárie,

c)

zabránenie vzniku škodlivých následkov havárie alebo aspoň ich zmiernenie tak, aby

boli čo najmenšie.

(3)

Opatrením na odstránenie škodlivých následkov havárie je najmä

a)

likvidácia uniknutých škodlivých látok,

b)

sledovanie akosti ohrozenej podzemnej vody, ak je nebezpečenstvo prieniku škodlivých

látok do zeme,

c)

uvedenie zasiahnutého miesta, ak je to možné, do pôvodného stavu.

§ 13

(1)

Pri vykonávaní opatrení podľa

§ 12 ods. 2 a 3

spravuje sa pôvodca havárie plánom havarijných opatrení, prípadne pokynmi vodohospodárskeho

orgánu; tomuto vodohospodárskemu orgánu je povinný odovzdať zápis o havárii a o vykonaných

opatreniach.

(2)

Pôvodca havárie je povinný pri vykonávaní týchto opatrení spolupracovať s orgánmi

a organizáciami v rozsahu ustanovenom v

§ 15 až 22

.

§ 14

(1)

Pri zneškodňovaní havárie a pri odstraňovaní jej škodlivých následkov je vodohospodársky

orgán oprávnený vyžadovať spoluprácu orgánov a organizácií.

(2)

V rámci spolupráce orgánov a organizácií môže vodohospodársky orgán ustanoviť z ich

zástupcov pracovnú skupinu.

(3)

Orgány a organizácie, ktorým príslušný národný výbor podľa

§ 10

haváriu hlásil a ktorých spoluprácu si vyžiadal, sú povinné spolupracovať pri zneškodňovaní

havárie a pri odstraňovaní jej škodlivých následkov, najmä sú povinné určiť na požiadanie

vodohospodárskeho orgánu svojho zástupcu v pracovnej skupine.

(4)

Rozsah spolupráce orgánov a organizácií sa spravuje pôsobnosťou alebo príslušnosťou

orgánov a organizácií, prípadne je vymedzený v

§ 15 až 22

.

§ 15

(1)

Vodohospodársky orgán riadi spoluprácu orgánov a organizácií podľa svojho plánu havarijných

opatrení spracovaného v spolupráci so Slovenskou vodohospodárskou inšpekciou, s orgánmi

hygienickej služby a verejnými požiarnymi útvarmi, prípadne ďalšími orgánmi; ak nie

je pôvodca havárie známy, riadi aj vlastné zneškodňovanie havárie a odstraňovanie

jej škodlivých následkov.

(2)

Za členov pracovnej skupiny určí vodohospodársky orgán spravidla okresného hygienika,

správcu vodného toku, na ktorom došlo k havárii, prípadne správcu vodohospodársky

významného vodného toku, v povodí ktorého došlo k havárii, a ak je známy, aj pôvodcu

havárie; podľa potreby môžu byť za členov určení aj zástupcovia Inšpektorátu kúpeľov

a žriediel na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky, Slovenského

rybárskeho zväzu, prípadne organizácie štátneho rybárstva a Štátnej veterinárnej služby

a rastlinno-lekárskej služby, ako aj inšpekcie požiarnej ochrany národného výboru

a útvaru Verejnej bezpečnosti, v územnom obvode ktorého sa havária zistila, a orgánov

vykonávajúcich dozor podľa osobitných predpisov nad technickými zariadeniami, ktoré

boli príčinou havárie; členom pracovnej skupiny je vždy aj zástupca Slovenskej vodohospodárskej

inšpekcie.

§ 16

Ak vodohospodársky orgán vytvoril pracovnú skupinu, táto skupina v rámci spolupráce

orgánov a organizácií

a)

posúdi haváriu a jej vplyv na vodný tok, prípadne na podzemné vody,

b)

vykoná obhliadku miesta a overí pôvodcu havárie,

c)

preskúma bezprostredné opatrenia na zneškodnenie havárie,

d)

navrhne postup a opatrenia pri zneškodňovaní havárie a pri odstraňovaní jej škodlivých

následkov,

e)

skontroluje plnenie opatrení podľa plánu havarijných opatrení alebo uložených pôvodcovi

havárie v súvislosti s haváriou, prípadne orgánom a organizáciám v rámci spolupráce,

f)

vypracuje konečnú správu o havárii.

§ 17

Slovenská vodohospodárska inšpekcia v rámci spolupráce orgánov a organizácií

a)

vykonáva odborné vodohospodárske prešetrenie príčin havárie a zisťuje pôvodcu havárie,

b)

navrhuje spôsob odstraňovania škodlivých následkov havárie a preventívne opatrenia

na zamedzenie vzniku obdobnej havárie,

c)

kontroluje vykonané opatrenia.

§ 18

Okresný hygienik v rámci spolupráce orgánov a organizácií vydáva opatrenia na ochranu

zdravých životných podmienok

10

)

a kontroluje ich dodržiavanie; pritom sleduje aj zdravotnú nezávadnosť vody určenej

na zabezpečenie núdzového zásobovania obyvateľstva podľa

§ 16 ods. 2 vodného zákona

.

§ 19

Správca vodného toku v rámci spolupráce orgánov a organizácií

a)

zabezpečuje na vodnom toku a na jeho brehoch opatrenia na zachytenie a odstránenie

škodlivých látok, ktoré spôsobili haváriu,

b)

na odstránenie škodlivých následkov havárie na vodohospodárskych dielach, ktoré spravuje,

navrhuje a vykonáva mimoriadne manipulácie, prípadne dáva pokyny na mimoriadnu manipuláciu

s vodohospodárskymi dielami ich užívateľom,

c)

v nevyhnutných prípadoch sám odstraňuje uhynuté ryby, inak iba za účasti organizácie,

ktorá rybársky obhospodaruje haváriou postihnutý úsek vodného toku.

§ 20

Správca vodohospodársky významného vodného toku okrem spolupráce, ktorú poskytuje

ako správca vodného toku,

a)

vypracuje plán telekomunikačného spojenia na ciele oznamovania havárie a spolupráce

orgánov a organizácií pri jej zneškodňovaní,

b)

zabezpečuje potrebné vecné prostriedky a zariadenia na zneškodňovanie havárie a odstraňovanie

jej škodlivých následkov na vodných tokoch,

c)

vykonáva prieskum čistoty vôd, odber vzoriek vody a potrebné rozbory.

§ 21

Jednotky požiarnej ochrany v rámci svojich možností a technického vybavenia pomáhajú

pri zachytávaní a likvidácii horľavých alebo výbušných látok.

§ 22

Ostatné orgány a organizácie okrem spolupráce, ktorá vyplýva alebo súvisí s ich činnosťou

alebo poslaním, sú povinné na požiadanie vodohospodárskeho orgánu pomáhať pri zneškodňovaní

havárie a pri odstraňovaní jej škodlivých následkov, najmä

a)

poskytnúť dopravné a mechanizačné prostriedky, pohonné látky, náradie a pod.,

b)

umožňovať vstup na nehnuteľnosti, ktoré spravujú alebo užívajú,

c)

zúčastniť sa podľa svojich možností na odstraňovaní škodlivých následkov havárie.

§ 23

Príslušný národný výbor v rámci spolupráce orgánov a organizácií vyhľadáva a určuje

miesta, kde sa majú uniknuté ropné látky a nimi kontaminované látky spáliť, prípadne

inak zneškodniť alebo uložiť, a dozerá na správcov skládok z hľadiska ochrany čistoty

vôd. Skládky vyznačuje v svojom pláne havarijných opatrení.

§ 24

(1)

Spolupráca orgánov a organizácií pri zneškodňovaní havárie a pri odstraňovaní jej

škodlivých následkov nezbavuje pôvodcu havárie povinnosti robiť bezprostredné opatrenia

na zneškodňovanie havárie a opatrenia na odstránenie jej škodlivých následkov a uhrádzať

náklady odôvodnene vynaložené, aby sa zabránilo škode, a ak vznikla, aby sa ďalej

nezväčšovala a bola odstránená.

(2)

Zodpovednosť pôvodcu havárie za škodu, ani jeho trestná zodpovednosť nie je ustanovením

odseku 1 dotknutá.

§ 25

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej

republiky

č. 12/1973 Zb.

o ochrane vôd pred znečisťovaním ropnými látkami.

§ 26

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.