ZÁKON 238/2001 Z. z. COLNÝ ZÁKON

§ 1

Predmet úpravy

(1)

Tento zákon upravuje

a)

všeobecné pravidlá a postupy, ktorými sa zabezpečuje realizácia sadzobných a iných

opatrení zavedených Slovenskou republikou pre obchod s tovarom medzi Slovenskou republikou

a inými štátmi, najmä opatrení obchodnej politiky a poľnohospodárskej politiky a

b)

osobitné pravidlá vrátane pravidiel a postupov, ktorými sa zabezpečuje realizácia

opatrení na zabránenie protiprávnemu konaniu osôb pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru.

(2)

Tento zákon sa nevzťahuje na pravidlá a postupy, ktorými sa zabezpečuje realizácia

sadzobných a iných opatrení zavedených Slovenskou republikou pre obchod s tovarom

medzi Slovenskou republikou a inými štátmi, ustanovené osobitným predpisom.

1

)

§ 2

Základné pojmy

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

slovenskou osobou fyzická osoba s trvalým pobytom

2

)

alebo právnická osoba

3

)

so sídlom, podnikom alebo organizačnou zložkou na území Slovenskej republiky,

b)

zahraničnou osobou osoba, ktorá nie je uvedená v písmene a),

c)

tovarom všetky hnuteľné hmotné veci a elektrická energia uvedené v kombinovanej nomenklatúre

colného sadzobníka,

d)

slovenským tovarom

1.

tovar, ktorý sa za podmienok ustanovených v

§ 22 ods. 4

úplne získal v Slovenskej republike bez toho, aby bol k nemu pridaný tovar dovezený

zo zahraničia,

2.

tovar prepustený do colného režimu voľný obeh,

3.

tovar získaný alebo vyrobený v Slovenskej republike z tovaru uvedeného v bodoch 1

a 2,

e)

zahraničným tovarom tovar, ktorý nie je uvedený v písmene d),

f)

tovarom neobchodného charakteru tovar, ktorý je príležitostne prepustený do navrhnutého

colného režimu a ktorý má byť vzhľadom na charakter a množstvo určený na súkromné

alebo osobné použitie príjemcu alebo cestujúceho a členov ich domácností, alebo sa

má odovzdať ako dar,

g)

colným statusom postavenie tovaru, ktoré vyjadruje, či ide o slovenský tovar alebo

zahraničný tovar,

h)

colne schváleným určením súbor pravidiel ustanovených týmto zákonom, ktoré určujú

rozsah zaobchádzania s tovarom; tovaru možno prideliť niektoré z týchto colne schválených

určení

1.

prepustenie tovaru do colného režimu,

2.

umiestnenie tovaru do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu,

3.

spätný vývoz tovaru z colného územia,

4.

zničenie tovaru,

5.

prenechanie tovaru v prospech štátu,

i)

colným režimom (ďalej len „režim“)

1.

voľný obeh,

2.

tranzit,

3.

uskladňovanie v colnom sklade,

4.

aktívny zušľachťovací styk,

5.

prepracovanie pod colným dohľadom,

6.

dočasné použitie,

7.

pasívny zušľachťovací styk,

8.

vývoz,

j)

colným dlhom suma dovozných platieb (colný dlh pri dovoze) alebo suma vývozných platieb

(colný dlh pri vývoze), ktorá sa uplatňuje na konkrétny tovar pri jeho dovoze alebo

vývoze podľa colných predpisov,

k)

dovoznými platbami

1.

clo a dane, ktorým podlieha tovar pri dovoze,

2.

platby pri dovoze zavedené ako prostriedok uplatňovania štátnej poľnohospodárskej

politiky alebo osobitných opatrení vzťahujúcich sa na určitý tovar, ktorý je výsledkom

spracovania poľnohospodárskych výrobkov,

3.

iné platby pri dovoze, ktoré majú rovnocenný účinok ako clo,

l)

vývoznými platbami

1.

clo, ktorému podlieha tovar pri vývoze,

2.

platby pri vývoze zavedené ako prostriedok uplatňovania štátnej poľnohospodárskej

politiky alebo osobitných opatrení vzťahujúcich sa na určitý tovar, ktorý je výsledkom

spracovania poľnohospodárskych výrobkov,

3.

iné platby pri vývoze, ktoré majú rovnocenný účinok ako clo,

m)

dlžníkom fyzická osoba alebo právnická osoba zodpovedná za splnenie colného dlhu,

n)

dovozom premiestnenie tovaru zo zahraničia cez štátnu hranicu Slovenskej republiky

(ďalej len „colná hranica“) na colné územie s použitím jedného alebo viacerých režimov,

alebo bez použitia režimu,

o)

vývozom premiestnenie tovaru cez colnú hranicu z colného územia do zahraničia,

p)

obchodnopolitickým opatrením sadzobné opatrenie alebo nesadzobné opatrenie na dovoz

alebo vývoz tovaru ustanovené osobitným predpisom

1

)

alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná (ďalej len „medzinárodná

zmluva“),

q)

colným vyhlásením úkon, ktorým fyzická osoba, štatutárny orgán, zamestnanec právnickej

osoby alebo zástupca týchto osôb formou a spôsobom ustanovenými colnými predpismi

prejavuje svoju vôľu, aby bol tovar prepustený do navrhovaného režimu,

r)

deklarantom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá robí colné vyhlásenie vo vlastnom

mene, alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, v ktorej mene sa colné vyhlásenie

robí,

s)

prepustením tovaru úkon, ktorým colný úrad dáva fyzickej osobe alebo právnickej osobe

súhlas nakladať s tovarom v súlade s účelom režimu, do ktorého bol tovar navrhnutý,

t)

colným orgánom Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky

4

)

(ďalej len „colné riaditeľstvo“) a colný úrad,

4

)

u)

colnou pohľadávkou sa rozumie colný dlh, jeho príslušenstvo, pokuty a iné platby

vymerané a uložené podľa colných predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 3

(1)

Colné územie je územie Slovenskej republiky vrátane vzdušného priestoru nad ním a

priestoru pod ním. Colnú hranicu tvorí štátna hranica Slovenskej republiky.

(2)

Súčasťou colného územia sú priestory a stavby slobodného colného pásma a slobodného

colného skladu.

(3)

V miestach, kde štátnu hranicu tvorí medzinárodný tok alebo jeho rameno, colnou hranicou

je slovenský breh takéhoto toku alebo jeho ramena.

5

)

§ 4

(1)

Colné pohraničné pásmo je časť colného územia vo vzdialenosti do 25 km od štátnej

hranice smerom do vnútrozemia a kruhové územie s polomerom do 25 km okolo colných

letísk.

(2)

Colné vnútrozemie je colné územie, ktoré nie je colným pohraničným pásmom.

(3)

Priebeh hranice colného pohraničného pásma colným územím ustanoví všeobecne záväzný

právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

§ 5

(1)

Colný dohľad je činnosť colného orgánu zameraná na zabezpečenie dodržiavania colných

predpisov.

(2)

Colný dohľad vykonávajú colné orgány na celom colnom území. Colný dohľad sa vykonáva

tak, aby sa zabezpečila realizácia opatrení uvedených v

§ 1

. V colnom pohraničnom pásme sa vykonáva colný dohľad vo zvýšenej miere, najmä sa

zisťuje, či tovar a dopravné prostriedky prestúpili alebo prestúpia colnú hranicu

v súlade s colnými predpismi.

(3)

Výkon colného dohľadu je postup colného orgánu, ktorým sa zabezpečuje dodržiavanie

colných predpisov alebo zabraňuje ich porušovaniu.

(4)

Colný dohľad sa vykonáva

a)

colnou kontrolou,

b)

colným konaním,

c)

kontrolou po prepustení tovaru,

d)

iným postupom colného orgánu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu.

6

)

§ 6

(1)

Colná kontrola je činnosť colného orgánu, ktorou sa zisťujú podklady pre potreby

colného dohľadu.

(2)

Colná kontrola sa vykonáva

a)

prehliadkou tovaru, dopravných prostriedkov, zásielok, batožiny, dokladov a sprievodných

listín, verejných priestranstiev, prevádzkových priestorov fyzických osôb oprávnených

na podnikanie a prevádzkových priestorov právnických osôb,

b)

prehliadkou osôb,

c)

zisťovaním a overovaním druhu, množstva, vlastností tovaru a iných skutočností o

tovare a odoberaním vzoriek,

d)

preverovaním pravosti a správnosti dokladov a listín o tovare a pravdivosti údajov

v nich uvedených,

e)

kontrolou účtovnej evidencie, iných evidencií a záznamov,

f)

porovnávaním existujúceho stavu so stavom požadovaným colnými predpismi, určovaním

odchýlok a ukladaním opatrení,

g)

inou činnosťou colného orgánu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu.

(3)

Colný orgán je oprávnený kontrolovať, či dovážané výrobky majú vyhlásenie o zhode

a značku zhody podľa osobitného predpisu.

7

)

(4)

Dovozca výrobkov je povinný na výzvu colného orgánu preukázať, že ním dovážané výrobky

majú vyhlásenie o zhode alebo certifikát zhody a značku zhody, ak tak ustanovuje osobitný

predpis.

7

)

(5)

Colný orgán bez zbytočného odkladu informuje orgány dohľadu pred prepustením do režimu

voľný obeh o výrobkoch, ktoré

a)

podliehajú posúdeniu zhody a dovozca nepreukáže vyhlásením o zhode alebo certifikátom

zhody a značkou zhody, alebo ak nemá inú možnosť, technickými predpismi,

8

)

ustanovenou sprievodnou dokumentáciou, že výrobky spĺňajú technické požiadavky podľa

technických predpisov,

8

)

ak má podozrenie, že sprievodná dokumentácia, vyhlásenie o zhode alebo certifikát

zhody a značka zhody sa neoprávnene použili, zmenili alebo sfalšovali,

b)

vykazujú také charakteristiky, ktoré by mohli vyvolať vážnu pochybnosť o tom, či

výrobok nepredstavuje vážne a bezprostredné riziko ohrozenia zdravia a bezpečnosti.

(6)

Colný orgán pri výkone činnosti podľa odseku 5 postupuje podľa osobitného predpisu,

7

)

pričom pri pozastavení prepustenia výrobkov do režimu voľný obeh berie do úvahy ich

charakter, najmä či podliehajú rýchlej skaze.

(7)

Colný orgán prepustí výrobky do režimu voľný obeh, ak zistí, že nepredstavujú vážne

a bezprostredné riziko, alebo ich nemožno považovať za výrobky, ktoré sa uvádzajú

na trh v rozpore s technickými predpismi,

8

)

alebo ak do troch pracovných dní od oznámenia colného orgánu podľa odseku 5 nevykonajú

orgány dohľadu žiadne opatrenia.

(8)

Ak colný orgán zistí, že výrobky predstavujú vážne a bezprostredné riziko, vykoná

príslušné opatrenia vrátane neprepustenia dovážaných výrobkov do režimu voľný obeh.

§ 7

(1)

Colný orgán je oprávnený v súlade s týmto zákonom alebo s osobitným predpisom

4

)

vykonať colnú kontrolu každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá má tovar,

ktorý podlieha colnému dohľadu, alebo možno predpokladať, že má tovar, ktorý podlieha

colnému dohľadu.

(2)

V prípade dôvodného podozrenia, že fyzická osoba alebo právnická osoba má tovar,

ktorý podlieha colnému dohľadu, colný orgán je oprávnený vykonať prehliadku tejto

fyzickej osoby a prehliadku prevádzkových priestorov fyzickej osoby alebo prevádzkových

priestorov právnickej osoby.

(3)

Prehliadku fyzickej osoby a prehliadku prevádzkových priestorov fyzickej osoby alebo

prevádzkových priestorov právnickej osoby možno vykonať až vtedy, ak je výzva colného

orgánu na vydanie tovaru podliehajúceho colnému dohľadu bezvýsledná. Na žiadosť prehliadanej

fyzickej osoby alebo na žiadosť zamestnanca právnickej osoby sa môže prehliadka vykonať

za prítomnosti inej fyzickej osoby. Colný orgán je povinný tieto osoby o takomto oprávnení

poučiť. Účasť inej osoby možno odoprieť, ak by mohlo dôjsť k ohrozeniu jej života

alebo zdravia. Prehliadku fyzickej osoby môže vykonať len osoba rovnakého pohlavia.

O vykonaní prehliadky fyzickej osoby je colný orgán povinný vyhotoviť úradný záznam.

(4)

Colná kontrola obsahu poštových zásielok, na ktoré sa vzťahuje listové tajomstvo,

sa vykoná iba v prípade, ak je dôvodné podozrenie, že poštové zásielky obsahujú nielen

písomné oznámenie, ale aj tovar. Skutočnosť, že bola vykonaná colná kontrola, je colný

orgán povinný potvrdiť na obale poštovej zásielky a vyhotoviť o tom úradný záznam.

§ 8

(1)

Za podmienok ustanovených v medzinárodnej zmluve

9

)

colnej kontrole nepodliehajú

a)

zahraničné fyzické osoby, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva,

b)

batožina, ktorú dováža, vyváža alebo prepravuje v režime tranzit fyzická osoba, ktorá

požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva,

c)

diplomatická pošta a konzulárna pošta, ktorej sa poskytuje ochrana podľa medzinárodného

práva,

d)

úradná korešpondencia, ktorej sa poskytuje ochrana podľa medzinárodného práva.

(2)

Colnej kontrole nepodlieha ani diplomatická pošta, ani konzulárna pošta Ministerstva

zahraničných vecí Slovenskej republiky.

§ 9

Právo zastúpenia

(1)

Na colné konanie si každý môže určiť zástupcu; ustanovenie

§ 84 ods. 1

druhej vety tým nie je dotknuté. Zastúpenie môže byť

a)

priame, ak zástupca koná v mene zastúpenej osoby a na jej účet,

b)

nepriame, ak zástupca koná vo vlastnom mene, ale na účet zastúpenej osoby.

(2)

Zástupca musí byť slovenskou osobou s výnimkou prípadov, na ktoré sa vzťahuje

§ 84 ods. 3

.

(3)

Zástupca je povinný vyhlásiť, či ide o priame zastúpenie, alebo nepriame zastúpenie;

ak takéto vyhlásenie neurobí, považuje sa za osobu konajúcu vo vlastnom mene a na

svoj účet.

§ 9a

Ohlasovacia povinnosť

(1)

Osoba, ktorá dováža alebo vyváža bankovky a mince v slovenskej mene alebo v cudzej

mene, cestovné šeky alebo iné peňažné poukážky vymeniteľné za bankovky a mince v celkovej

hodnote zodpovedajúcej hodnote najmenej 15000 EUR, je povinná písomne ohlásiť túto

skutočnosť colnému úradu, a to na tlačive, ktorého vzor je uvedený v

prílohe č. 1

.

(2)

Ohlasovaciu povinnosť podľa odseku 1 je povinná splniť aj osoba, ktorá odosiela do

zahraničia alebo prijíma zo zahraničia poštovú alebo inú zásielku obsahujúcu bankovky

a mince v slovenskej mene alebo v cudzej mene v celkovej hodnote zodpovedajúcej hodnote

najmenej 1 000 EUR.

(3)

Hodnota bankoviek a mincí v cudzej mene a v slovenskej mene sa na účely podľa odsekov

1 a 2 určuje kurzom príslušnej meny vyhláseným Národnou bankou Slovenska v deň dovozu

a vývozu bankoviek a mincí alebo v deň podania poštovej alebo inej zásielky.

(4)

Colný úrad zasiela vyplnené tlačivá podľa odseku 1 a oznámenia o porušení colných

predpisov podľa

§ 439 písm. s)

službe finančnej polície Policajného zboru

9a

)

do piateho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom k týmto skutočnostiam

došlo.

(5)

Colný úrad vykonáva kontrolu plnenia ohlasovacej povinnosti podľa odsekov 1 a 2.

Pri kontrole je oprávnený vyžadovať potrebnú súčinnosť kontrolovaných osôb. Kontrolu

vykonáva v súlade s oprávneniami a s použitím prostriedkov podľa osobitného predpisu.

4

)

§ 10

(1)

Colnými predpismi sa rozumie tento zákon, iný všeobecne záväzný právny predpis alebo

medzinárodná zmluva, ktoré upravujú právne vzťahy v súvislosti s dovozom, vývozom

alebo tranzitom tovaru, ak ich vykonávaním sú poverené colné orgány.

(2)

Colné riaditeľstvo na základe písomnej žiadosti vydáva záväzné informácie o nomenklatúrnom

zatriedení tovaru a záväzné informácie o pôvode tovaru. Žiadosť o vydanie záväznej

informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru sa môže týkať len jedného druhu tovaru,

žiadosť o vydanie záväznej informácie o pôvode tovaru sa môže týkať len jedného druhu

tovaru a len jednej skupiny okolností, ktoré sa týkajú pôvodu tovaru.

(3)

Za skupinu okolností podľa odseku 2 sa považujú okolnosti dané pravidlami o pôvode

tovaru pre krajinu alebo skupinu krajín, vo vzťahu ku ktorým sa má pôvod tovaru určiť.

(4)

Žiadosť o vydanie záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru sa podáva

na tlačive, ktorého vzor ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo,

a obsahuje

a)

obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo osoby, v mene ktorej bola žiadosť podaná

(ďalej len „držiteľ záväznej informácie“), ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

rodné číslo a adresu trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu,

b)

obchodné meno, sídlo, alebo meno, priezvisko, rodné číslo, adresu trvalého pobytu

žiadateľa, ak nie je totožný s držiteľom záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení

tovaru,

c)

označenie zástupcu, ak sa má doručiť záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení

tovaru inej osobe ako držiteľovi záväznej informácie,

d)

podrobný opis tovaru, ktorý umožní jeho nomenklatúrne zatriedenie,

e)

zloženie tovaru a metódu zisťovania zloženia tovaru, ak majú vplyv na nomenklatúrne

zatriedenie tovaru,

f)

predpokladané nomenklatúrne zatriedenie tovaru,

g)

označenie nomenklatúry, do ktorej sa má tovar zatriediť, ak žiadateľ žiada zatriediť

tovar do jednej z nomenklatúr podľa

§ 18 ods. 12

,

h)

označenie údajov, ktoré sa majú považovať za dôverné,

i)

oznámenie žiadateľa, či v predchádzajúcom období požiadal o vydanie záväznej informácie

o nomenklatúrnom zatriedení tovaru pre rovnaký alebo podobný tovar, alebo či podľa

jeho vedomostí bola žiadaná záväzná informácia vydaná inému držiteľovi záväznej informácie

o nomenklatúrnom zatriedení tovaru,

j)

súhlas s uložením záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru v informačnom

systéme orgánu, ktorý záväznú informáciu o nomenklatúrnom zatriedení tovaru vydal.

(5)

K žiadosti je žiadateľ povinný pripojiť vzorky tovaru, o ktorého nomenklatúrne zatriedenie

žiada, fotodokumentáciu, projekty a iné dokumenty, ktoré umožnia nomenklatúrne zatriedenie

tovaru alebo správny opis výrobného procesu alebo spracovania tovaru.

(6)

Žiadosť o vydanie záväznej informácie o pôvode tovaru okrem údajov uvedených v odseku

4 písm. a) až d), f) a h) až j) obsahuje

a)

použiteľný právny základ na účely určenia pôvodu tovaru podľa

§ 22 až 54

,

b)

označenie pravidiel pôvodu tovaru umožňujúcich určiť pôvod tovaru, použité materiály

a ich pôvod, nomenklatúrne zatriedenie tovaru, zodpovedajúce hodnoty a opis okolností

(pravidlo o zmene nomenklatúrneho zatriedenia tovaru, pravidlo o pridanej hodnote,

opis operácie alebo výrobného procesu, alebo iné špecifické pravidlo) umožňujúcich

splnenie týchto podmienok,

c)

návrh pôvodu tovaru s určením pravidla, podľa ktorého sa má pôvod tovaru určiť.

(7)

Colné riaditeľstvo preskúma, či sú splnené podmienky podľa odsekov 4 až 6, a ak je

to potrebné, vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote nesprávnu alebo neúplnú žiadosť

opravil alebo doplnil. Ak žiadateľ napriek výzve žiadosť neopraví alebo nedoplní v

určenej lehote, colné riaditeľstvo konanie vo veci vydania záväznej informácie zastaví.

Proti rozhodnutiu o zastavení konania o vydaní záväznej informácie nemožno podať opravný

prostriedok.

(8)

Colné riaditeľstvo vydáva záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru a

záväzné informácie o pôvode tovaru formou písomného rozhodnutia na tlačive, ktorého

vzor ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(9)

Záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru obsahuje

a)

označenie štátu, ktorého orgány záväznú informáciu vydali, a označenie druhu záväznej

informácie,

b)

označenie orgánu, ktorý záväznú informáciu vydal,

c)

číslo záväznej informácie,

d)

identifikačné údaje držiteľa záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru

podľa žiadosti o vydanie záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru,

e)

dátum podania žiadosti,

f)

údaje o podkladoch predložených žiadateľom o vydanie záväznej informácie o nomenklatúrnom

zatriedení tovaru,

g)

opis tovaru, jeho obchodný názov,

h)

zatriedenie tovaru v nomenklatúre colného sadzobníka a jeho odôvodnenie,

i)

poučenie o opravnom prostriedku a označenie údajov, ktoré sa na základe žiadosti

považujú za dôverné,

j)

dátum začiatku platnosti záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru,

k)

dátum a miesto vydania záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru, pečiatku

a podpis vydávajúceho orgánu,

l)

iné dôležité údaje, ak je to potrebné.

(10)

Záväzná informácia o pôvode tovaru okrem údajov uvedených v odseku 9 môže obsahovať

a)

označenie krajiny alebo skupiny krajín, z ktorých tovar pochádza (ďalej len „krajina

pôvodu“),

b)

odôvodnenie určenia pôvodu tovaru,

c)

cenu zo závodu, ak sa požaduje (

§ 32

),

d)

opis spracovania potrebný na získanie pôvodu tovaru, ak sa požaduje,

e)

odkaz na vydanú záväznú informáciu o pôvode tovaru alebo na žiadosť o jej vydanie,

f)

opis spracovania potrebného na získanie pôvodu tovaru, ak sa požaduje.

(11)

V jednoduchých veciach, ak možno rozhodnúť na základe podkladov predložených žiadateľom,

colné riaditeľstvo vydá záväznú informáciu bez zbytočného odkladu. V ostatných prípadoch

je colné riaditeľstvo povinné vydať záväznú informáciu do 90 dní odo dňa, keď dostalo

všetky podklady na jej vydanie. V obzvlášť zložitých prípadoch, ak nebolo možné záväznú

informáciu vydať v lehote 90 dní od predloženia všetkých podkladov, je colné riaditeľstvo

povinné v prípade záväznej informácie

a)

o nomenklatúrnom zatriedení tovaru o tom upovedomiť žiadateľa s uvedením dôvodu a

súčasne mu oznámiť lehotu jej vydania,

b)

o pôvode tovaru vydať záväznú informáciu najneskôr do 150 dní od predloženia všetkých

podkladov na jej vydanie.

(12)

Proti záväznej informácii o nomenklatúrnom zatriedení tovaru a záväznej informácii

o pôvode tovaru možno colnému riaditeľstvu podať námietky v lehote 15 dní odo dňa

doručenia tejto záväznej informácie. Námietky nemajú odkladný účinok.

(13)

Colné riaditeľstvo napadnutú záväznú informáciu rozhodnutím zruší, inak námietky

zamietne a napadnutú záväznú informáciu potvrdí. Proti rozhodnutiu o zamietnutí námietok

a o zrušení napadnutej záväznej informácie nemožno podať opravný prostriedok. Pri

rozhodovaní o námietkach sa ustanovenie odseku 11 použije primerane.

(14)

Záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru alebo záväzná informácia o

pôvode tovaru zaväzuje colný orgán vo vzťahu k držiteľovi len

a)

vo veci nomenklatúrneho zatriedenia tovaru,

b)

vo veci pôvodu tovaru určeného podľa

§ 22 až 54

,

c)

vo vzťahu k tovaru, pri ktorom sa všetky činnosti a úkony, ktoré sa musia vykonať,

aby sa zabezpečilo dodržanie colných predpisov (ďalej len „colné formality“), ukončia

po jej vydaní.

(15)

Držiteľ záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru pri uplatnení nároku,

ktorý v colnom konaní táto záväzná informácia zakladá, je povinný preukázať, že tovar

uvedený v colnom vyhlásení zodpovedá vo všetkých znakoch tovaru, ktorý je opísaný

v záväznej informácii. Držiteľ záväznej informácie o pôvode tovaru pri uplatnení nároku,

ktorý v colnom konaní táto záväzná informácia zakladá, je povinný preukázať, že ním

označený tovar a skutočnosti určujúce získanie jeho pôvodu zodpovedajú vo všetkých

znakoch skutočnostiam, ktoré sú opísané v záväznej informácii.

(16)

Záväzná informácia zakladá právne účinky pri uplatňovaní nároku, len ak si tento

nárok uplatňuje držiteľ a ak držiteľ podľa požiadaviek colného orgánu splní povinnosti

podľa odseku 15.

§ 11

Nomenklatúrne zatriedenie tovaru alebo určenie pôvodu tovaru uvedené v záväznej informácii

sa môže uplatňovať len na účely

a)

vymerania dovozného cla alebo vývozného cla,

b)

vyrubenia daní,

c)

výpočtu platieb poskytovaných na podporu vývozu alebo ktoré sa poskytujú pri dovoze

a vývoze v rámci štátnej poľnohospodárskej politiky,

d)

použitia certifikátov, vývozných licencií alebo dovozných licencií alebo iných dokladov,

ktoré sa podľa osobitných predpisov

10

)

predkladajú pri vykonávaní colných formalít, ak sa vzťahujú na tovar opísaný v záväznej

informácii.

§ 12

(1)

Záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru platí šesť rokov odo dňa jej

vydania, záväzná informácia o pôvode tovaru platí tri roky odo dňa jej vydania.

(2)

Colné riaditeľstvo záväznú informáciu zruší písomným rozhodnutím, ak bola vydaná

na základe neúplných alebo nepravdivých údajov žiadateľa. Colné riaditeľstvo zruší

záväznú informáciu aj v prípade, ak sa dodatočne zistia závažné dôvody na iné nomenklatúrne

zatriedenie tovaru alebo iné určenie pôvodu tovaru v porovnaní s tým, ktoré je v záväznej

informácii uvedené.

(3)

Záväzná informácia stráca platnosť pred uplynutím lehôt podľa odseku 1, ak nastanú

tieto skutočnosti

a)

v prípade záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru

1.

dôjde k zmene osobitného predpisu, ktorý bol podkladom na jej vydanie, a záväzná

informácia v dôsledku toho už nie je s ním v súlade,

2.

záväzná informácia nie je v súlade s výkladom nomenklatúry uvedenej v

§ 18 ods. 8 písm. a)

z dôvodu zmien a doplnkov vysvetliviek prijatých Radou pre colnú spoluprácu a z dôvodu

zmien nomenklatúry uvedenej v

§ 18 ods. 8

vydaných rozhodnutím Európskej komisie,

3.

záväzná informácia bola podľa odseku 2 alebo podľa

§ 10 ods. 13

zrušená,

b)

v prípade záväznej informácie o pôvode tovaru

1.

dôjde k zmene osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktoré boli podkladom

na jej vydanie, a záväzná informácia v dôsledku toho už nie je s nimi v súlade,

2.

nie je v súlade s pravidlami na interpretáciu niektorých ustanovení medzinárodných

zmlúv,

3.

bola podľa odseku 2 alebo podľa

§ 10 ods. 13

zrušená.

(4)

Skutočnosti uvedené v odsekoch 2 a 3 je colné riaditeľstvo povinné oznámiť držiteľovi

záväznej informácie doručením písomného rozhodnutia; to neplatí, ak nastane skutočnosť

uvedená v odseku 3 písm. a) prvom bode. Dňom doručenia tohto rozhodnutia stráca záväzná

informácia platnosť.

(5)

Záväznú informáciu, ktorá stratila platnosť na základe oznámenia skutočností uvedených

v odseku 3 písm. a) v druhom a treťom bode alebo v odseku 3 písm. b) v druhom a treťom

bode, okrem záväznej informácie, ktorá bola zrušená podľa odseku 2 prvej vety, môže

držiteľ používať ešte šesť mesiacov odo dňa doručenia oznámenia o strate jej platnosti,

ak na jej základe uzavrel zmluvu na nákup alebo predaj tovaru predtým, ako mu bola

oznámená strata platnosti tejto záväznej informácie. Ak záväzná informácia stratila

platnosť podľa odseku 3 písm. a) prvého bodu alebo podľa odseku 3 písm. b) prvého

bodu, držiteľ ju môže použiť, ak tak ustanoví medzinárodná zmluva alebo právny predpis,

ktoré nahradili medzinárodnú zmluvu alebo právny predpis, s ktorými záväzná informácia

nie je v súlade. Ak sa záväzná informácia, ktorá stratila platnosť, vzťahuje na tovar,

na ktorý boli vydané certifikáty, vývozná alebo dovozná licencia alebo iné doklady

v súvislosti s dovozom alebo vývozom tovaru podľa osobitného predpisu,

10

)

lehota použitia záväznej informácie sa skončí uplynutím lehoty platnosti týchto dokladov.

(6)

Odsek 5 sa nepoužije, ak tak z dôvodu dôležitého hospodárskeho významu ustanoví osobitný

predpis.

(7)

Ak držiteľ záväznej informácie chce využiť svoje právo podľa odseku 5, je povinný

oznámiť túto skutočnosť colnému úradu, poskytnúť mu potrebné doklady a umožniť vykonanie

kontroly na účel zistenia, či sú splnené podmienky na ďalšie použitie záväznej informácie.

(8)

Ak sa zistí, že použitie záväznej informácie podľa odseku 5 nie je možné a nenastali

skutočnosti podľa odseku 6, colný úrad je povinný túto skutočnosť držiteľovi záväznej

informácie písomne oznámiť.

(9)

Náklady na vydanie záväznej informácie sú najmä výdavky na vykonanie analýzy alebo

odborného posúdenia tovaru, vrátenie tovaru žiadateľovi, znalecké posudky, úradné

preklady písomností do štátneho jazyka potrebné na správne posúdenie veci, ak sú zabezpečované

dodávateľským spôsobom.

(10)

Výdavky uvedené v odseku 9 hradí žiadateľ o vydanie záväznej informácie bez ohľadu

na to, či výdavky vznikli z podnetu žiadateľa o vydanie záväznej informácie, alebo

colného riaditeľstva; ustanovenie osobitného predpisu

11

)

tým nie je dotknuté.

§ 13

(1)

Osoba, ktorá uskutočnila dovoz, vývoz alebo tranzit tovaru, alebo osoba, ktorá sa

priamo alebo nepriamo zúčastňuje na dovoze, vývoze alebo tranzite tovaru, alebo osoba,

u ktorej sa nachádza alebo možno predpokladať, že sa nachádza tovar podliehajúci colnému

dohľadu, je povinná umožniť colnému orgánu vykonať colný dohľad v stavbách vrátane

bytu, ak sa byt používa na podnikanie, v dopravných prostriedkoch, na pozemkoch, ktoré

vlastní, užíva alebo spravuje, a poskytnúť potrebné doklady, údaje a informácie.

(2)

Osoba, u ktorej sa vykonáva colný dohľad, je povinná strpieť úkony potrebné na vykonanie

colného dohľadu a poskytnúť colnému orgánu nevyhnutnú súčinnosť.

(3)

Osoba, u ktorej sa vykonáva colný dohľad, je povinná na výzvu colného orgánu predložiť

doklad osvedčujúci, že tovar bol riadne dovezený, alebo doklad o kúpe, dodací list

od výrobcu alebo iný dôkazný prostriedok, z ktorého je zrejmé, že tovar pochádza od

osôb oprávnených podnikať na colnom území. Ak nie sú predložené požadované doklady,

colný orgán na náklady a nebezpečenstvo osoby, u ktorej sa vykonáva colný dohľad,

kontrolovaný tovar premiestni na miesto, ktoré je pod jeho priamym dohľadom, a určí

lehotu na dodatočné predloženie dokladov.

§ 14

(1)

Súdy, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, alebo iné orgány verejnej moci

a iné právnické osoby zriadené osobitným zákonom, notári a exekútori v prípadoch,

keď predmet konania pred nimi podlieha podľa tohto zákona alebo podľa osobitných zákonov

dovozným platbám alebo vývozným platbám v súvislosti s dovozom, vývozom alebo tranzitom

tovaru, sú povinní oznámiť colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu údaje potrebné

na vymeranie a vymáhanie týchto platieb.

(2)

Banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné podľa osobitného predpisu

12

)

poskytnúť colnému úradu a colnému riaditeľstvu na ich písomnú žiadosť informácie

podliehajúce bankovému tajomstvu.

(3)

Poštový podnik je povinný oznámiť colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu na ich

písomnú žiadosť údaje potrebné na vykonanie colného dohľadu, najmä údaje o došlých

zásielkach zo zahraničia a odoslaných zásielkach do zahraničia, údaje o odosielateľoch

a príjemcoch týchto zásielok a tovare v nich prepravovanom, alebo umožniť získať tieto

údaje priamo v poštovom podniku a ich správnosť na mieste overiť.

(4)

Štátne orgány a iné orgány verejnej moci a právnické osoby, ktoré z úradnej povinnosti

alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb a ich majetku, sú povinné

oznámiť colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu na ich písomnú žiadosť údaje potrebné

na vykonanie colného dohľadu.

(5)

Telekomunikačný podnik je povinný oznámiť colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu

na účely vykonania colného dohľadu na ich písomnú žiadosť údaje o užívateľoch telefónnych,

ďalekopisných a telefaxových staníc, ktoré nie sú uvedené vo verejne dostupných zoznamoch.

(6)

Dopravcovia sú povinní oznámiť colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu na účely

vykonania colného dohľadu na ich písomnú žiadosť odosielateľa a adresáta prepravovaného

nákladu, ako aj údaje o prepravovanom tovare.

(7)

Vydavatelia tlače sú povinní oznámiť colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu na

účely vykonania colného dohľadu na ich písomnú žiadosť meno podávateľa inzerátu uverejneného

pod značkou.

(8)

Štátne orgány, ktoré majú v pôsobnosti výkon kontroly, sú povinné oznámiť colnému

úradu alebo colnému riaditeľstvu na účely vykonania colného dohľadu na ich písomnú

žiadosť výsledky kontrol, ak zistia súvislosť s colným dlhom a s daňovými povinnosťami.

(9)

Osoby, ktoré majú listiny alebo iné veci, ktoré môžu byť dôkazným prostriedkom pri

vykonávaní colného dohľadu, sú povinné colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu na

ich písomnú žiadosť tieto listiny a veci na účely dokazovania vydať alebo vypožičať.

(10)

Pre potreby kontroly, ktorú vykonávajú colné orgány v rámci colného dohľadu, sú osoby

uvedené v

§ 13 ods. 1

povinné uschovať päť rokov všetky doklady, ktoré sa týkajú dovozu, vývozu alebo tranzitu

tovaru. Táto lehota začína plynúť v prípade tovaru

a)

prepusteného do režimu voľný obeh a režimu vývoz od začiatku roka nasledujúceho po

roku, v ktorom bolo prijaté colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do režimu voľný

obeh alebo do režimu vývoz,

b)

prepusteného do režimu voľný obeh so zníženou colnou sadzbou dovozného cla alebo

bez dovozného cla vzhľadom na jeho konečné použitie od začiatku roka nasledujúceho

po roku, v ktorom tovar prestal podliehať colnému dohľadu,

c)

prepusteného do iného režimu od začiatku roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol

režim ukončený,

d)

umiestneného do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu od začiatku

roka nasledujúceho po roku, v ktorom tovar opustil slobodné colné pásmo alebo slobodný

colný sklad.

(11)

Ak pred uplynutím lehoty uvedenej v odseku 10 colné orgány urobili úkon kontroly

smerujúci k vymeraniu dovozných platieb alebo vývozných platieb alebo zistili porušenie

colných predpisov, začne plynúť nová päťročná lehota od začiatku roka nasledujúceho

po roku, v ktorom bol úkon kontroly vykonaný. Úschovná lehota sa skončí uplynutím

tejto lehoty.

§ 15

Druhy cla

(1)

Clo je ochranné opatrenie vo forme povinnej platby vyberanej štátom podľa tohto zákona

alebo podľa osobitného predpisu

1

)

z dovážaného tovaru (ďalej len „dovozné clo“) alebo z vyvážaného tovaru (ďalej len

„vývozné clo“).

(2)

Vyrovnávacie clo je osobitné clo vyberané s cieľom vyrovnať dotáciu alebo subvenciu,

ktorá bola priamo alebo nepriamo poskytnutá na zhotovenie alebo výrobu výrobku alebo

na vývoz tovaru.

(3)

Odvetné clo je prirážka k colnej sadzbe alebo osobitné clo z tovaru, ktorý podľa

colného sadzobníka clu nepodlieha, zavedené na prechodný čas na tovar dovážaný zo

štátu, ktorý diskriminuje Slovenskú republiku v hospodárskych vzťahoch.

(4)

Dodatočné clo alebo zvýšené clo je clo uložené podľa osobitného predpisu

13

)

na prechodný čas, napríklad na tovar poľnohospodárskeho charakteru alebo v prípade

nadmerného dovozu tovaru.

(5)

Vyrovnávacie clo, odvetné clo a dodatočné clo ustanovuje nariadenie, ktoré vydá vláda

Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“).

(6)

Antidumpingové clo je clo uložené podľa osobitného predpisu

1

)

z dovážaného tovaru, ktorého vývozná cena je nižšia ako cena rovnakého alebo podobného

tovaru v bežnom obchode v krajine vývozu tovaru a ktorý môže spôsobiť dumpingovú ujmu

výrobnému odvetviu v Slovenskej republike.

§ 16

Tovar podliehajúci clu

(1)

Dovoznému clu podlieha všetok dovážaný tovar s výnimkou tovaru, ktorý je v colnom

sadzobníku výslovne označený ako tovar bez cla.

(2)

Vývoznému clu podlieha tovar uvedený v colnom sadzobníku, ak colný sadzobník takéto

clo výslovne ustanovuje.

(3)

Clu nepodlieha tovar, ktorý je v medzinárodných zmluvách výslovne označený ako tovar

bez cla.

§ 17

Oslobodenie od dovozného cla

(1)

Od dovozného cla je oslobodený tovar, pri ktorom to vzhľadom na jeho konečné použitie

vyžaduje všeobecný záujem, podľa colných predpisov.

(2)

Od dovozného cla je oslobodený tovar dovážaný zahraničnými osobami, ktoré požívajú

výsady a imunity podľa medzinárodného práva.

14

)

(3)

Rozsah a podmienky oslobodenia tovaru dovážaného zahraničnými osobami, ktoré požívajú

výsady a imunity podľa medzinárodného práva, alebo medzinárodnými organizáciami

15

)

a ich pracovníkmi ustanoví nariadenie, ktoré vydá vláda. Ak niektorý štát neposkytuje

oslobodenie od cla na tovar dovážaný zo Slovenskej republiky v rozsahu, ktorý zodpovedá

rozsahu oslobodenia od cla podľa tohto zákona, vláda môže nariadením pre dovoz tovaru

z tohto štátu oslobodenie od cla obmedziť alebo odoprieť.

§ 18

Colný sadzobník a colné sadzby

(1)

Clo sa vymeriava podľa sadzieb, ktoré sú ustanovené colným sadzobníkom. Colný sadzobník

vydáva vláda nariadením.

(2)

Colný sadzobník obsahuje

a)

kombinovanú nomenklatúru,

b)

všeobecné colné sadzby,

c)

zmluvné colné sadzby,

d)

colné sadzby všeobecného systému preferencií prijaté jednostranne Slovenskou republikou

vo vzťahu k jednotlivým štátom, skupinám štátov alebo územiam,

e)

merné jednotky.

(3)

Colný sadzobník môže obsahovať aj

a)

ďalšiu nomenklatúru, ktorá je založená úplne alebo sčasti na kombinovanej nomenklatúre

a ktorá k nej pridáva ďalšie triedenie,

b)

zvýhodnené sadzobné opatrenia zavedené na prechodný čas, poskytujúce zníženie dovozného

cla alebo dočasné pozastavenie uplatňovania dovozného cla, ktorému podlieha určitý

tovar, a to aj v rámci colnej kvóty alebo colného stropu,

c)

preferenčné colné sadzby podľa medzinárodných zmlúv, ktoré upravujú poskytovanie

preferenčného sadzobného zaobchádzania,

d)

sadzobné opatrenia neuvedené v odseku 2 písm. b) až d)

1.

sadzby vyrovnávacieho cla,

2.

sadzby odvetného cla,

3.

sadzby dodatočného cla,

4.

jednotnú colnú sadzbu, ktorá zjednodušuje a urýchľuje vybranie cla pri dovoze tovaru

neobchodného charakteru určeného na uspokojovanie osobných potrieb fyzických osôb,

5.

sadzby zvýšeného dovozného cla,

e)

ďalšie opatrenia neuvedené v odseku 2 písm. b) a c), ktoré sa uplatňujú na tovar

zahrnutý do kombinovanej nomenklatúry pri vymeriavaní cla a dovozných platieb ustanovených

osobitným predpisom, ktorým sa uskutočňuje štátna poľnohospodárska politika, alebo

ktorý sa vzťahuje na určitý tovar, ktorý je výsledkom spracovania poľnohospodárskeho

tovaru.

(4)

Ďalšia nomenklatúra a opatrenia uvedené v odseku 3 môžu byť ustanovené v colnom sadzobníku,

ak nie sú uvedené v osobitnom predpise,

16

)

ktorý upravuje vykonávanie sadzobných opatrení pri obchode s tovarom, alebo v medzinárodnej

zmluve.

17

)

(5)

Sadzobné opatrenia podľa odseku 2 písm. d) a odseku 3 písm. b) a c) sa použijú namiesto

sadzobných opatrení podľa odseku 2 písm. b) a c) a odseku 3 písm. e), ak o to deklarant

požiada a preukáže, že dovážaný tovar spĺňa podmienky na použitie týchto sadzobných

opatrení.

(6)

Ak je použitie sadzobných opatrení podľa odseku 2 písm. d) a odseku 3 písm. b) a

c) obmedzené na určitý objem dovozu, tieto opatrenia sa prestanú používať v prípade

a)

colných kvót, ak sa vyčerpá limit pre objem dovozu,

b)

colných stropov podľa osobitného predpisu.

(7)

Na účely zatriedenia tovaru, ktorý je predmetom obchodu v styku so zahraničím, sa

používa kombinovaná nomenklatúra.

(8)

Kombinovaná nomenklatúra zahŕňa

a)

nomenklatúru harmonizovaného systému,

18

)

b)

ďalšie triedenie k nomenklatúre uvedenej v písmene a) (ďalej len „podpoložka kombinovanej

nomenklatúry“) v prípadoch, ak je určená colná sadzba,

c)

poznámky a doplnkové poznámky k triedam a kapitolám a poznámky pod čiarou k podpoložkám

kombinovanej nomenklatúry.

(9)

Podpoložka kombinovanej nomenklatúry má priradený osemmiestny číselný znak zložený

a)

zo štvormiestneho číselného znaku tvoriaceho položku harmonizovaného systému,

b)

zo šesťmiestneho číselného znaku tvoriaceho podpoložku harmonizovaného systému,

c)

z čísel označujúcich na siedmom a ôsmom mieste podpoložku kombinovanej nomenklatúry;

v prípade, že k podpoložke harmonizovaného systému nie je potrebné ďalšie triedenie,

na siedmom a ôsmom mieste číselného znaku kombinovanej nomenklatúry sa uvádzajú nuly.

(10)

Kombinovaná nomenklatúra a merné jednotky, ktoré s ňou súvisia, sa používajú na účely

štatistiky pri obchode s tovarom v styku so zahraničím (ďalej len „colná štatistika“).

(11)

Ak colný sadzobník na určitý tovar ustanovuje zvýhodnené colné sadzby [odsek 3 písm.

b)] vzhľadom na jeho povahu alebo konečné použitie, alebo na inú skutočnosť, podmienky

použitia zvýhodnenej colnej sadzby ustanoví nariadenie, ktoré vydá vláda.

(12)

Nomenklatúrne zatriedenie tovaru je priradenie podpoložky

a)

kombinovanej nomenklatúry v súlade s colnými predpismi alebo

b)

nomenklatúry, ktorá je úplne alebo sčasti založená na kombinovanej nomenklatúre alebo

ktorá k nej pridáva ďalšie triedenie podľa osobitných predpisov, ktoré upravujú používanie

sadzobných opatrení a nesadzobných opatrení pri obchode s tovarom, do ktorej sa má

tovar zatriediť v súlade s colnými predpismi.

(13)

Podľa nomenklatúrneho zatriedenia tovaru sa uplatňujú aj ustanovenia osobitných predpisov,

ktoré upravujú špecifické oblasti týkajúce sa obchodu s tovarom.

§ 19

(1)

Opatrenia, ktoré sa týkajú dovozu tovaru alebo vývozu tovaru podľa medzinárodných

zmlúv, sú uvedené v integrovanom colnom sadzobníku. Integrovaný colný sadzobník sa

uverejňuje v publikačnom orgáne ministerstva.

(2)

Integrovaný colný sadzobník obsahuje

a)

podpoložky kombinovanej nomenklatúry [

§ 18 ods. 8 písm. a) a b)

a

ods. 9

],

b)

podpoložku integrovaného colného sadzobníka, ktorá predstavuje doplnkové triedenie

tovaru, ktorý podlieha špecifickým opatreniam a číselnému označeniu doplnkového triedenia

[

§ 18 ods. 3 písm. a)

],

c)

colné sadzby uvedené v

§ 18 ods. 3 písm. c) a d)

,

d)

opatrenia, ktoré sa uplatňujú pri vymeriavaní dovozných platieb ustanovených osobitným

predpisom [

§ 18 ods. 3 písm. e)

],

e)

ďalšie informácie o opatreniach ustanovených v osobitných predpisoch na dovoz tovaru

alebo vývoz tovaru.

§ 20

(1)

Podpoložky integrovaného colného sadzobníka majú priradené deviate a desiate miesto

číselného znaku a spolu s podpoložkou kombinovanej nomenklatúry (

§ 18 ods. 9

) tvoria číselný znak podpoložky integrovaného colného sadzobníka; v prípade, že k

podpoložke kombinovanej nomenklatúry nie je potrebné ďalšie triedenie, na deviatom

a desiatom mieste číselného znaku podpoložky integrovaného colného sadzobníka sa uvádzajú

nuly.

(2)

Vo výnimočných prípadoch na účely uplatnenia špecifických opatrení, ktoré nie sú

číselne označené, môže byť na deviatom a desiatom mieste použitý dodatočný číselný

znak integrovaného colného sadzobníka.

(3)

Za podpoložky integrovaného colného sadzobníka možno pridať ďalšie triedenie.

§ 21

Úvodné ustanovenie

(1)

Pôvodom tovaru je určenie krajiny pôvodu. Krajina pôvodu tovaru sa určuje podľa pravidiel

zisťovania pôvodu tovaru podľa colných predpisov a medzinárodných zmlúv, a to na základe

nepreferenčných pravidiel pôvodu, preferenčných pravidiel pôvodu a pravidiel všeobecného

systému preferencií.

(2)

Nepreferenčné pravidlá pôvodu sú pravidlá ustanovené v tomto zákone, v osobitnom

predpise, v medzinárodných zmluvách

19

)

a v rozhodnutiach príslušných orgánov, uplatňované na určenie krajiny pôvodu, s ktorými

nie je spojené poskytovanie colných preferencií, ktoré presahujú uplatňovanie doložky

najvyšších výhod podľa medzinárodnej zmluvy.

20

)

(3)

Preferenčné pravidlá pôvodu sú pravidlá ustanovené v tomto zákone, v medzinárodných

zmluvách a v rozhodnutiach príslušných orgánov,

21

)

uplatňované na určenie pôvodu tovaru, s ktorým je spojené preferenčné zaobchádzanie

v rámci zmluvných sadzobných opatrení a všeobecných sadzobných opatrení, na ktorých

základe sa uplatňujú colné preferencie, ktoré presahujú uplatňovanie doložky najvyšších

výhod podľa medzinárodnej zmluvy.

20

)

(4)

Pravidlá všeobecného systému preferencií sú pravidlá ustanovené v tomto zákone, v

medzinárodných zmluvách a v rozhodnutiach príslušných orgánov, uplatňované na určenie

pôvodu tovaru, s ktorým je spojené jednostranné preferenčné zaobchádzanie poskytované

rozvojovým krajinám a najmenej rozvinutým krajinám bez toho, aby sa takéto zaobchádzanie

poskytovalo iným krajinám.

§ 22

(1)

Nepreferenčný pôvod tovaru je pôvod, ktorý sa zistí použitím pravidiel uvedených

v

§ 21 ods. 2

.

(2)

Nepreferenčný pôvod tovaru sa určuje na účely

a)

vymerania cla podľa

§ 18 ods. 2 písm. b) a c)

,

b)

vymerania antidumpingového cla, vyrovnávacieho cla a zvýšeného dovozného cla,

c)

označovania pôvodu tovaru podľa medzinárodnej zmluvy,

22

)

d)

množstevných obmedzení, najmä colných kvót alebo colných stropov,

e)

nesadzobných opatrení podľa osobitných predpisov [

§ 18 ods. 3 písm. e)

].

(3)

Krajina nepreferenčného pôvodu tovaru je krajina, v ktorej sa tovar úplne získal.

(4)

Na účely odseku 3 sa tovarom úplne získaným v určitej krajine vrátane jej teritoriálnych

vôd rozumejú

a)

nerasty vyťažené na jej území,

b)

rastlinné plodiny zozbierané na jej území,

c)

živé zvieratá narodené alebo narodené a odchované na jej území,

d)

výrobky živočíšneho pôvodu získané zo živých zvierat chovaných na jej území,

e)

produkty lovu a rybolovu uskutočneného na jej území,

f)

produkty morského rybolovu a iné produkty získané z mora mimo jej teritoriálnych

vôd jej loďami, ktoré sú v tejto krajine registrované alebo prihlásené a plávajú pod

jej vlajkou,

g)

tovar získaný alebo vyrobený na palube jej rybárskych spracovateľských lodí z produktov

uvedených v písmene f) pôvodom z tejto krajiny, ak takéto spracovateľské lode sú v

tejto krajine registrované alebo prihlásené a plávajú pod jej vlajkou,

h)

produkty získané z morského dna alebo z morského podzemia ležiaceho mimo jej teritoriálnych

vôd, ak má táto krajina výlučné právo využívať toto morské dno alebo morské podzemie,

i)

odpady a zvyšky, ktoré pochádzajú z výrobných operácií uskutočnených na jej území

a použité predmety, ak sú v tejto krajine zozbierané a sú vhodné iba na opätovné získanie

surovín,

j)

tovar, ktorý je vyrobený na jej území výlučne z tovaru uvedeného v písmenách a) až

i) alebo z ich derivátov na akomkoľvek stupni výroby.

(5)

Ak sa na výrobe tovaru podieľali dve alebo viac krajín, krajinou nepreferenčného

pôvodu tohto tovaru je krajina, v ktorej došlo k jeho poslednému podstatnému ekonomicky

odôvodnenému opracovaniu alebo spracovaniu, ktoré bolo uskutočnené v prevádzkarni

na to založenej, a ak jeho výsledkom je nový výrobok alebo ak predstavuje dôležitý

stupeň výroby.

(6)

Operácie, ktoré sa považujú za podstatné ekonomicky odôvodnené opracovanie alebo

spracovanie niektorých druhov výrobkov, a podrobnosti o udeľovaní pôvodu tovaru ustanoví

všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(7)

Nepreferenčný pôvod tovaru sa určuje na základe údajov uvedených v colnom vyhlásení.

(8)

Colný úrad je oprávnený požadovať na určenie pôvodu tovaru predloženie dôkazu, ktorým

je osvedčenie o pôvode tovaru, ak údaje uvedené v colnom vyhlásení nie sú postačujúce

alebo má pochybnosti o ich správnosti.

(9)

Colný úrad je oprávnený požadovať na určenie pôvodu tovaru dodatočný dôkaz, najmä

a)

predloženie faktúry alebo jej kópie, ktorá sa vzťahuje na zariadenie, stroj, prístroj

alebo vozidlo prepustené do režimu voľný obeh alebo v minulosti vyvezené,

b)

zmluvu alebo jej kópiu, alebo iný doklad preukazujúci, že sa dodávka uskutočňuje

ako súčasť bežnej údržby.

§ 23

(1)

Osvedčenie o pôvode vyvážaného tovaru sa vydáva na písomnú žiadosť vývozcu. Žiadateľ

je povinný v žiadosti o vydanie osvedčenia o pôvode tovaru uviesť údaje potrebné na

určenie pôvodu tovaru. Ak žiadateľ vyváža stále objemy tovaru alebo ak to odôvodňujú

iné okolnosti, žiadateľ nemusí podávať žiadosť o vydanie osvedčenia pre každý vývoz,

ak sa dodržia pravidlá na určenie pôvodu tovaru.

(2)

Osvedčenie o pôvode tovaru musí spĺňať tieto náležitosti

a)

je vydané príslušným orgánom

23

)

alebo osobou oprávnenou na tento účel,

b)

obsahuje údaje potrebné na identifikáciu tovaru, na ktorý sa vzťahuje,

1.

počet nákladových kusov, ich druh, značky a čísla,

2.

hrubú a vlastnú hmotnosť tovaru, množstvo alebo objem, ak tovar podlieha zmenám hmotnosti

počas prepravy alebo ak jeho hmotnosť nemôže byť zistená alebo ak sa dá jednoducho

identifikovať na základe týchto údajov,

3.

označenie odosielateľa,

4.

druh tovaru,

c)

potvrdzuje, že tovar, na ktorý sa vzťahuje, má pôvod v určitej krajine.

(3)

Colný úrad prijme osvedčenie o pôvode tovaru na poľnohospodársky tovar, na ktorý

sa vzťahujú osobitné nepreferenčné dovozné opatrenia, aj ak osvedčenie vydá iná krajina

ako krajina pôvodu tohto tovaru a ak poľnohospodársky tovar možno považovať za pôvodný

v tejto krajine podľa pravidiel na určenie nepreferenčného pôvodu tovaru. Ak osobitný

predpis ustanovujúci osobitné nepreferenčné opatrenia neustanovuje inak, osvedčenie

o pôvode platí desať mesiacov odo dňa jeho vydania.

(4)

Colný úrad uzná na účely určenia pôvodu tovaru len originál osvedčenia o pôvode tovaru.

(5)

Colný úrad neuzná osvedčenie o pôvode tovaru na účely použitia nepreferenčných dovozných

opatrení, ak mu nie sú známe identifikačné údaje orgánu,

a)

ktorý je oprávnený vydávať osvedčenie o pôvode tovaru a vzory odtlačkov pečiatok

ním používaných,

b)

ktorému sa majú zasielať žiadosti o následné overovanie osvedčení o pôvode.

(6)

Následné overovanie osvedčení o pôvode sa vykonáva na podnet colného orgánu náhodne,

alebo ak colný orgán má pochybnosti o pravosti osvedčenia o pôvode alebo o správnosti

údajov, ktoré obsahuje. Na účely uplatňovania poľnohospodárskych predpisov môže o

vykonanie overovania požiadať aj iný ako colný orgán. Výsledok následného overovania

sa oznámi colnému orgánu bez zbytočného odkladu.

(7)

Ak by colný úrad rozhodol o pozastavení použitia osobitných dovozných opatrení do

získania výsledkov overovania, prepustí poľnohospodársky tovar. Na tento účel môže

podľa potreby prijať predbežné opatrenie.

(8)

Colný úrad nepoužije osobitné dovozné opatrenia, ak mu nie je doručený výsledok následného

overovania v lehote šiestich mesiacov odo dňa doručenia žiadosti o toto overovanie.

Výsledok overovania musí umožniť určenie, či osvedčenie o pôvode zaslané na overovanie

sa vzťahuje na tovar skutočne vyvezený a možno naň použiť osobitné dovozné opatrenia.

(9)

Vzory tlačív žiadostí o vydanie osvedčení o pôvode tovaru a vzory tlačív osvedčení

o pôvode a ich kópií, technické podrobnosti o tlačivách žiadostí o vydanie osvedčení

o pôvode tovaru, o osvedčeniach o pôvode tovaru, ich kópiách, vyplňovaní a označovaní

ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(10)

Vzor tlačiva osvedčenia o pôvode tovaru na dovoz poľnohospodárskeho tovaru, technické

podrobnosti o tlačivách osvedčení o pôvode, vyplňovaní a označovaní ustanoví všeobecne

záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 24

(1)

Ak cieľom spracovania alebo opracovania je obchádzanie všeobecne záväzných právnych

predpisov, ktoré sa uplatňujú pri obchode s tovarom s niektorými krajinami, nemožno

takto získanému tovaru priznať pôvod tovaru v krajine, v ktorej sa takéto spracovanie

alebo opracovanie uskutočnilo.

(2)

Žiadosti o vydanie osvedčenia o pôvode tovaru uschováva počas dvoch rokov nasledujúcich

po roku, v ktorom bola žiadosť podaná, ten orgán, ktorý osvedčenie o pôvode tovaru

vydal.

§ 25

Úvodné ustanovenie

(1)

Preferenčný pôvod tovaru sa určuje na základe pravidiel, ktoré obsahujú podmienky

získania pôvodu na tovar, ktorému sa majú priznať výhody z preferenčného sadzobného

opatrenia podľa

§ 18 ods. 2 písm. d)

alebo

§ 18 ods. 3 písm. c)

.

(2)

Na účely určenia preferenčného pôvodu tovaru podľa odseku 1 sa použijú

a)

pravidlá obsiahnuté v medzinárodných zmluvách pri tovare, na ktorý sa vzťahujú medzinárodné

zmluvy, ktoré uzavrela Slovenská republika s jednotlivými štátmi alebo skupinami štátov,

ktoré upravujú poskytovanie preferenčného sadzobného zaobchádzania,

b)

pravidlá ustanovené týmto zákonom (

§ 27 až 54

), ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak, pri tovare, na ktorý sa vzťahujú výhody

z preferenčných sadzobných opatrení ustanovených v nariadení vlády, prijatých jednostranne

Slovenskou republikou voči jednotlivým štátom, skupinám štátov alebo územiam.

§ 26

Všeobecný systém preferencií

Všeobecný systém preferencií podľa

§ 25 ods. 2 písm. b)

sa použije na

a)

preferenčné zaobchádzanie s výrobkami, ktoré majú pôvod v rozvojových krajinách v

súlade s pravidlami všeobecného systému preferencií podľa tohto zákona,

b)

rozdielne a preferenčné zaobchádzanie s tovarom, ktorý má pôvod v rozvojovej krajine

týkajúce sa netarifných opatrení podľa medzinárodnej zmluvy,

24

)

c)

regionálne a globálne dohody medzi rozvojovými krajinami a najmenej rozvinutými krajinami

o vzájomnom znížení alebo odstránení ciel v súlade s kritériami alebo podmienkami

určenými medzinárodnou zmluvou o vzájomnom znížení alebo odstránení netarifných opatrení,

ktoré sa týkajú výrobkov dovážaných vzájomne, alebo inou medzinárodnou zmluvou,

24

)

d)

osobitný systém pre najmenej rozvinuté krajiny v rámci všeobecných alebo špecifických

opatrení v prospech rozvojových krajín.

§ 27

(1)

Na účely použitia všeobecného systému preferencií poskytovaných Slovenskou republikou

na výrobky s pôvodom v rozvojových krajinách alebo v najmenej rozvinutých krajinách

sa budú považovať za výrobky s pôvodom v rozvojovej krajine alebo najmenej rozvinutej

krajine

a)

výrobky úplne získané v tejto krajine podľa

§ 28

,

b)

výrobky získané v tejto krajine, na ktorých výrobu sa použili iné výrobky, ako výrobky

uvedené v písmene a), ak tieto výrobky prešli dostatočným opracovaním alebo spracovaním

podľa

§ 29

.

(2)

Na účely tohto zákona výrobky s pôvodom v Slovenskej republike, ktoré v rozvojovej

krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine prešli opracovaním alebo spracovaním nad

rámec ustanovený v

§ 30

, sa považujú za výrobky s pôvodom v tejto rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej

krajine.

(3)

Na určenie pôvodu výrobkov získaných v Slovenskej republike a na použitie pravidiel

všeobecného systému preferencií sa pri výrobkoch s pôvodom v Slovenskej republike

použijú ustanovenia odsekov 1 a 2 a

§ 28 až 54

primerane.

§ 28

(1)

Na účely všeobecného systému preferencií sa za úplne získané výrobky v rozvojovej

krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine považujú

a)

nerasty vyťažené na jej území,

b)

rastlinné plodiny zozbierané na jej území,

c)

živé zvieratá narodené a odchované na jej území,

d)

výrobky živočíšneho pôvodu získané zo živých zvierat chovaných na jej území,

e)

produkty lovu alebo rybolovu uskutočneného na jej území,

f)

produkty morského rybolovu a iné produkty získané z mora mimo jej teritoriálnych

vôd jej loďami, ktoré sú v tejto krajine registrované alebo prihlásené a plávajú pod

jej vlajkou,

g)

tovar spracovaný na palube jej rybárskych spracovateľských lodí výhradne z produktov

uvedených v písmene f) pôvodom z tejto krajiny, ak takéto spracovateľské lode sú v

tejto krajine registrované alebo prihlásené a plávajú pod jej vlajkou,

h)

použité predmety zozbierané na jej území, vhodné iba na opätovné získanie surovín,

i)

odpady a zvyšky z výrobných operácií uskutočnených na jej území,

j)

produkty získané z morského dna alebo z morského podzemia ležiaceho mimo jej teritoriálnych

vôd, ak má táto krajina výlučné právo využívať morské dno alebo morské podzemie,

k)

tovar vyrobený na jej území výlučne z tovaru uvedeného v písmenách a) až j).

(2)

Na účely odseku 1 písm. f) a g) sa za lode alebo spracovateľské lode rozvojovej krajiny

alebo najmenej rozvinutej krajiny považujú len lode alebo spracovateľské lode,

a)

ktoré sú registrované alebo zaznamenané v tejto krajine,

b)

ktoré plávajú pod vlajkou tejto krajiny,

c)

z ktorých vlastnia najmenej v rozsahu 50 % štátni príslušníci tejto krajiny alebo

spoločnosť, ktorá má ústredie v tejto krajine a ktorej konateľ alebo konatelia, predseda

predstavenstva alebo dozornej rady a väčšina členov tohto predstavenstva alebo dozornej

rady sú štátni príslušníci tejto krajiny a v prípade obchodnej spoločnosti najmenej

polovica základného imania

25

)

patrí tejto krajine, verejným inštitúciám alebo štátnym príslušníkom tejto krajiny,

d)

ktorých kapitán a dôstojníci sú štátni príslušníci tejto krajiny a

e)

ktorých posádku tvorí aspoň 75 % štátnych príslušníkov tejto krajiny.

(3)

Za rozvojovú krajinu alebo najmenej rozvinutú krajinu sa považujú aj ich teritoriálne

vody.

(4)

Lode plaviace sa na šírom mori vrátane spracovateľských lodí, na ktorých sa produkty

morského rybolovu opracúvajú alebo spracúvajú, sa považujú za súčasť územia rozvojovej

krajiny alebo najmenej rozvinutej krajiny, ak spĺňajú podmienky podľa odseku 2.

§ 29

(1)

Výrobky, ktoré nie sú úplne získané v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej

krajine, sa považujú za dostatočne opracované alebo spracované, ak prešli operáciami

opracovania alebo spracovania podľa odseku 4.

(2)

Ak výrobok, ktorý sa považuje za pôvodný v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej

krajine v súlade s odsekom 1, bol použitý pri výrobe iného výrobku v rozvojovej krajine

alebo v najmenej rozvinutej krajine, podmienky na získanie pôvodu tovaru pre výrobok,

do ktorého sa zapracúva, sa na tento výrobok nevzťahujú. Na pôvod materiálov, ktoré

by mohli byť použité pri jeho výrobe, sa neprihliada.

(3)

Konečný výrobok získa pôvod tovaru v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej

krajine, ak sa pri jeho výrobe použije tovar s iným pôvodom ako v rozvojovej krajine

alebo v najmenej rozvinutej krajine, len ak jeho colná hodnota nepresiahne 10 % ceny

konečného výrobku zo závodu, ak sa tým neprekročí percentuálne vyjadrenie najvyššej

hodnoty nepôvodných materiálov uvedené v zozname podľa odseku 4. To neplatí, ak ide

o určenie pôvodu konečných výrobkov zaradených do kapitol 50 až 63 harmonizovaného

systému.

18

)

(4)

Zoznam operácií, ktoré sa považujú za dostatočné opracovanie alebo spracovanie a

ktoré je potrebné vykonať na nepôvodných materiáloch, aby vyrobený výrobok získal

pôvod v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine, a vysvetľujúce poznámky

k nim ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 30

(1)

Pri určovaní pôvodu výrobkov sa za nedostatočné opracovanie alebo spracovanie bez

ohľadu na splnenie podmienok podľa

§ 29 ods. 1

považuje

a)

operácia na zabezpečenie uchovania výrobkov v dobrom stave počas prepravy a skladovania,

napríklad vetranie, rozloženie, sušenie, chladenie, naloženie do soli, do oxidu siričitého

alebo do iných vodných roztokov, odstránenie poškodených častí,

b)

jednoduchá operácia skladajúca sa z odstránenia prachu, osievania, triedenia podľa

druhu alebo kvality, združovania vrátane vytvárania súprav predmetov, umývania, natierania,

strihania, rezania,

c)

zmena balenia, delenie a zostavovanie zásielok,

d)

jednoduché ukladanie do fliaš, baniek, vriec, pripevnenie na karty alebo dosky a

podobne a všetky jednoduché baliace operácie,

e)

pripevňovanie značiek, nálepiek alebo iných podobných rozlišovacích znakov na výrobky

alebo ich obaly,

f)

jednoduché miešanie rovnakých alebo rôznych druhov výrobkov, ak jeden alebo viac

druhov týchto výrobkov nespĺňa podmienky pôvodu v rozvojovej krajine alebo v najmenej

rozvinutej krajine,

g)

jednoduché skladanie častí výrobkov na účely vytvorenia kompletného výrobku,

h)

kombinácia dvoch alebo viacerých operácií uvedených v písmenách a) až g),

i)

porážanie jatočných zvierat.

(2)

Jednotkou zatriedenia na uplatnenie ustanovení

§ 27 až 54

je konkrétny výrobok, ktorý sa považuje za základnú jednotku pri zatriedení pomocou

nomenklatúry harmonizovaného systému.

18

)

(3)

Ak výrobok zložený zo skupiny alebo súboru kusov je zatriedený podľa podmienok harmonizovaného

systému v jedinej položke, celý tento výrobok tvorí jednotku zatriedenia.

(4)

Ak zásielka tovaru pozostáva z niekoľkých rovnakých výrobkov zatriedených do tej

istej položky harmonizovaného systému, pri uplatňovaní ustanovení

§ 27 až 54

sa každý výrobok posudzuje jednotlivo.

(5)

Ak je podľa všeobecného pravidla 5 harmonizovaného systému balenie zahrnuté do výrobku

na účely zatriedenia tovaru, toto balenie bude zahrnuté na účely určenia pôvodu.

(6)

Všetky operácie vykonávané na výrobku v rozvojovej krajine, v najmenej rozvinutej

krajine alebo v Slovenskej republike sa posudzujú spoločne pri určení, či sa má spracovanie

alebo prepracovanie, ktorým tento výrobok prešiel, považovať za nedostatočné podľa

odseku 1.

§ 31

(1)

Na účely určenia, či výrobok vyrobený v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej

krajine, ktorá je členom regionálnej skupiny rozvojových krajín alebo najmenej rozvinutých

krajín podľa odseku 2 (ďalej len „regionálna skupina“), má pôvod v tejto krajine,

sa výrobky s pôvodom v jednej z krajín tejto regionálnej skupiny použité v ďalšej

výrobe v inej krajine regionálnej skupiny považujú za výrobky s pôvodom v krajine

ďalšej výroby (ďalej len „regionálna kumulácia“) za podmienok podľa

§ 32

.

(2)

Regionálna kumulácia podľa odseku 1 sa vzťahuje na tieto regionálne skupiny zvýhodnené

všeobecným systémom preferencií

a)

Združenie národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN),

b)

Spoločný trh Strednej Ameriky (CACM),

c)

Andská skupina,

d)

Juhoázijské združenie pre regionálnu spoluprácu (SAARAC).

(3)

Zoznam rozvojových a najmenej rozvinutých krajín ustanovuje nariadenie, ktoré vydá

vláda.

§ 32

(1)

Ak sa tovar s pôvodom v krajine, ktorá je členom regionálnej skupiny, opracuje alebo

spracuje v inej krajine tej istej regionálnej skupiny, má pôvod v tej krajine regionálnej

skupiny, v ktorej sa vykonalo posledné opracovanie alebo spracovanie, ak

a)

hodnota pridaná v tejto krajine je vyššia ako najvyššia colná hodnota použitých výrobkov

s pôvodom v ktorejkoľvek inej krajine regionálnej skupiny použitých pri poslednom

opracovaní alebo spracovaní a ak

b)

opracovanie alebo spracovanie vykonané v tejto krajine presahuje rámec ustanovený

v

§ 30

a v prípade textilných výrobkov aj operácie uvedené v

prílohe č. 1a

.

(2)

Ak podmienky na určenie pôvodu tovaru podľa odseku 1 nie sú splnené, výrobky majú

pôvod v tej krajine regionálnej skupiny, v ktorej sa vykazuje najvyššia colná hodnota

dovážaných výrobkov s pôvodom v inej krajine regionálnej skupiny.

(3)

Na účely odseku 1 písm. a) sa za pridanú hodnotu považuje cena výrobku zo závodu

znížená o colnú hodnotu každého začleneného výrobku s pôvodom v inej krajine regionálnej

skupiny.

(4)

Dôkaz o pôvode tovaru vyvezeného z jednej krajiny regionálnej skupiny do inej krajiny

rovnakej regionálnej skupiny na použitie pri ďalšom opracovaní alebo spracovaní alebo

na spätný vývoz, ak sa nevykoná ďalšie opracovanie alebo spracovanie, sa preukazuje

osvedčením o pôvode na tlačive A vydaným v prvej krajine.

(5)

Pôvod tovaru podľa

§ 29 ods. 3

,

§ 30 a 31

pri tovare vyvezenom z krajiny regionálnej skupiny do Slovenskej republiky sa preukazuje

osvedčením o pôvode tovaru na tlačive A, alebo vyhlásením na faktúre urobenom v takejto

krajine vývozu na základe osvedčenia o pôvode tovaru podľa odseku 4.

(6)

Vzor tlačiva osvedčenia o pôvode na tlačive A, vzor vyhlásenia na faktúre, podrobnosti

o osvedčení o pôvode na tlačive A, o jeho vyplňovaní a označovaní, zoznam krajín,

ktoré akceptujú osvedčenie o pôvode na tlačive A a spôsob nakladania s osvedčením

o pôvode na tlačive A ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(7)

Ako krajina pôvodu tovaru sa v osvedčení o pôvode tovaru na tlačive A alebo vo vyhlásení

na faktúre uvedie

a)

krajina výroby v prípade výrobkov vyvezených bez ďalšieho opracovania alebo spracovania

podľa odseku 4,

b)

krajina pôvodu určená podľa odseku 1 v prípade výrobkov vyvezených po ďalšom opracovaní

alebo spracovaní.

§ 33

(1)

Ustanovenia

§ 31 a 32

sa použijú, len ak

a)

pravidlá upravujúce obchod medzi krajinami regionálnej skupiny v súvislosti s regionálnou

kumuláciou sú rovnaké ako pravidlá ustanovené týmto zákonom,

b)

každá krajina regionálnej skupiny sa zaviazala, že dodrží alebo zabezpečí dodržiavanie

podmienok ustanovených v tomto zákone a poskytne administratívnu spoluprácu nevyhnutnú

pre Slovenskú republiku, ako aj pre iné krajiny regionálnej skupiny, aby sa zabezpečilo

správne vydávanie osvedčení o pôvode tovaru, overovanie osvedčení o pôvode tovaru

a vyhlásení na faktúre,

c)

sa vyhlásenie o splnení podmienok podľa písmena b) zašle príslušným orgánom Slovenskej

republiky.

(2)

Pri preprave výrobkov s pôvodom v krajine regionálnej skupiny cez územie inej krajiny

tejto regionálnej skupiny sa nepoužije ustanovenie

§ 38 ods. 1 písm. b)

.

§ 34

Príslušenstvo, náhradné dielce a náradie odoslané spolu so zariadením, strojom, prístrojom

alebo vozidlom, ktoré sú súčasťou bežného vybavenia a sú zahrnuté v cene alebo nie

sú osobitne fakturované, sa považujú za jeden celok s príslušným zariadením, strojom,

prístrojom alebo vozidlom.

§ 35

Súpravy podľa harmonizovaného systému

18

)

sa považujú za pôvodné súpravy, ak ich jednotlivé časti sú pôvodné výrobky. Ak je

súprava zložená z pôvodných a nepôvodných častí, súprava ako celok sa považuje za

pôvodnú, ak hodnota nepôvodných častí nepresahuje 15 % ceny zo závodu tejto súpravy.

§ 36

Pri určovaní pôvodu výrobku sa neprihliada na pôvod energie a paliva, technického

zariadenia a vybavenia, strojov, náradia a tovaru, ktorý nie je a nemá byť súčasťou

konečného výrobku, použitých pri jeho výrobe.

§ 37

(1)

Podmienky na získanie pôvodu tovaru v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej

krajine, ustanovené v tomto zákone, musia byť splnené trvalo.

(2)

Ak tovar s pôvodom v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine vyvezený

z takejto krajiny do inej krajiny ako rozvojovej krajiny alebo najmenej rozvinutej

krajiny, je vrátený späť do rozvojovej krajiny alebo najmenej rozvinutej krajiny,

z ktorej bol vyvezený, považuje sa za tovar, ktorý nemá pôvod v tejto rozvojovej krajine

alebo v najmenej rozvinutej krajine, ak sa nepreukáže, že

a)

vrátený tovar je ten istý tovar, ako tovar pôvodne vyvezený a

b)

v krajine, do ktorej bol vyvezený, sa s tovarom zaobchádzalo len spôsobom, aký je

potrebný na jeho uchovanie v dobrom stave (

§ 308 ods. 1

).

§ 38

(1)

Pri tovare s pôvodom v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine sa

jeho pôvod nemení, ak je takýto tovar priamo prepravovaný z rozvojovej krajiny alebo

z najmenej rozvinutej krajiny do Slovenskej republiky. Za priamu prepravu tovaru sa

považuje

a)

preprava tovaru bez toho, aby prešiel územím inej krajiny s výnimkou územia inej

krajiny tej istej regionálnej skupiny na účely

§ 31

,

b)

preprava tovaru tvoriaceho jednu zásielku územím iných krajín ako rozvojových krajín

alebo najmenej rozvinutých krajín, s prípadným preložením tohto tovaru alebo jeho

dočasným uskladnením v týchto krajinách, ak zostal pod dohľadom colných orgánov v

krajine tranzitu alebo v krajine, kde bol dočasne uskladnený a neprešiel inými operáciami,

ako je vykladanie, opätovné nakladanie, alebo inými operáciami potrebnými na jeho

uchovanie v dobrom stave,

c)

preprava výrobkov potrubím územím inej krajiny ako územím vyvážajúcej rozvojovej

krajiny alebo najmenej rozvinutej krajiny bez prerušenia.

(2)

Splnenie podmienok podľa odseku 1 písm. b) sa preukazuje príslušnému colnému úradu

predložením

a)

nákladného listu, ktorý sa týka prepravy tovaru cez krajinu tranzitu, alebo

b)

dokladu vydaného colným úradom v krajine tranzitu, ktorý obsahuje

1.

presný opis tovaru,

2.

dátum vyloženia a dátum opätovného naloženia tovaru a označenie použitých dopravných

prostriedkov,

3.

potvrdenie o splnení podmienok, za ktorých sa tovar nachádzal v krajine tranzitu,

alebo

c)

iných dokladov preukazujúcich skutočnosti uvedené v písmenách a) a b), ak nemožno

doklady uvedené v písmenách a) a b) predložiť.

§ 39

(1)

Na výrobky zaslané z rozvojovej krajiny alebo z najmenej rozvinutej krajiny na výstavu

do inej krajiny a predané do Slovenskej republiky sa pri ich dovoze vzťahujú výhody

zo sadzobných preferencií podľa

§ 27

, ak výrobky spĺňajú podmienky podľa tohto zákona, na ktorých základe ich možno považovať

za výrobky s pôvodom v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine, a colnému

úradu sa preukáže, že

a)

vývozca odoslal výrobky z územia vyvážajúcej rozvojovej krajiny alebo najmenej rozvinutej

krajiny priamo do krajiny, v ktorej sa výstava má konať,

b)

výrobky boli predané alebo inak prevedené vývozcom podľa písmena a) do Slovenskej

republiky,

c)

výrobky boli odoslané do Slovenskej republiky v stave, v akom boli zaslané na výstavu,

d)

výrobky neboli pred odoslaním na výstavu použité na iný účel ako vystavenie na výstave.

(2)

Osvedčenie o pôvode na tlačive A predloží deklarant colnému úradu bežným spôsobom

s uvedením názvu a miesta konania výstavy. Ak je to potrebné, možno požadovať dodatočný

dokumentárny dôkaz o povahe výrobkov a podmienkach, za akých boli vystavené.

(3)

Na účely odseku 1 je výstavou obchodná výstava, priemyselná výstava, poľnohospodárska

výstava alebo výstava remeselníckych výrobkov, veľtrh alebo podobná verejná prehliadka,

alebo ukážka, ktorá nie je organizovaná na súkromné účely v obchodných priestoroch

s úmyslom predaja zahraničných výrobkov, ak sa preukáže, že výrobky sa počas výstavy

nachádzali pod colným dohľadom.

§ 40

Na výrobky s pôvodom v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine sa vzťahujú

výhody podľa tohto zákona pri predložení

a)

osvedčenia o pôvode na tlačive A, alebo

b)

vyhlásenia urobeného vývozcom na faktúre, dodacom liste alebo na inom obchodnom doklade

(ďalej len „vyhlásenie na faktúre“), ktorý opisuje príslušný výrobok dostatočne podrobne,

aby sa umožnila jeho identifikácia, ak ide o prípady podľa

§ 47 ods. 1

.

§ 41

(1)

Na výrobky s pôvodom v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine sa

pri dovoze do Slovenskej republiky vzťahujú výhody sadzobných preferencií podľa

§ 27

, ak sú splnené tieto podmienky

a)

výrobky boli prepravené priamo podľa

§ 38

,

b)

osvedčenie o pôvode na tlačive A bolo vydané príslušným orgánom rozvojovej krajiny

alebo najmenej rozvinutej krajiny,

c)

rozvojová krajina alebo najmenej rozvinutá krajina poskytuje Slovenskej republike

informácie podľa

§ 52

a

54

a

d)

rozvojová krajina alebo najmenej rozvinutá krajina spolupracuje s colným riaditeľstvom

pri overovaní pravosti dokladu alebo správnosti údajov, ktoré sa týkajú skutočného

pôvodu daných výrobkov.

(2)

Colný orgán uzná osvedčenie o pôvode len vtedy, ak

a)

je vydané na tlačive A,

b)

môže slúžiť ako dôkaz požadovaný na účely sadzobných preferencií podľa

§ 27

,

c)

je vydané príslušným orgánom rozvojovej krajiny alebo najmenej rozvinutej krajiny.

(3)

Osvedčenie o pôvode na tlačive A vydáva osoba oprávnená na jeho vydávanie

23

)

na základe písomnej žiadosti vývozcu alebo zástupcu vývozcu, ak výrobky, ktoré majú

byť vyvezené, možno považovať za výrobky s pôvodom v Slovenskej republike podľa

§ 27 až 39

. K žiadosti sa prikladajú doklady preukazujúce, že výrobky spĺňajú podmienky pôvodu

tovaru v Slovenskej republike, napríklad faktúra, dodací list, vyhlásenie výrobcu

o pôvode výrobku.

§ 42

(1)

Osvedčenie o pôvode na tlačive A predkladá deklarant colnému úradu v lehote desiatich

mesiacov odo dňa jeho vydania príslušným orgánom rozvojovej krajiny alebo najmenej

rozvinutej krajiny.

(2)

Osvedčenie o pôvode na tlačive A predložené colnému úradu po uplynutí lehoty podľa

odseku 1 sa môže prijať na účely uplatnenia sadzobných preferencií podľa

§ 27

, ak nedodržanie lehoty bolo spôsobené výnimočnými okolnosťami.

(3)

Colný úrad môže prijať aj oneskorene predložené osvedčenie o pôvode na tlačive A,

ak mu boli výrobky predložené v lehote podľa odseku 1.

(4)

Na žiadosť dovozcu a vzhľadom na podmienky určené colným úradom možno colnému úradu

pri dovoze prvej zásielky predložiť jednotný dôkaz o pôvode tovaru, ak je tovar

a)

dovezený v rámci pravidelných a pokračujúcich dovozov tovaru významnej obchodnej

hodnoty,

b)

predmetom tej istej kúpnej zmluvy, ktorej strany majú sídlo vo vyvážajúcej krajine

a v Slovenskej republike,

c)

zatriedený do rovnakej podpoložky kombinovanej nomenklatúry,

d)

určený pre rovnakého dovozcu a podlieha vstupným colným formalitám na rovnakom colnom

úrade, pričom prichádza výlučne od toho istého vývozcu.

(5)

Postup podľa odseku 4 sa použije na množstvo tovaru a počas lehoty, ktoré určí colný

úrad. Táto lehota nesmie prekročiť tri mesiace.

§ 43

Ak sa na žiadosť dovozcu a za podmienok určených colným úradom rozobraté alebo nezložené

výrobky podľa príslušných pravidiel harmonizovaného systému

18

)

patriace do tried XVI a XVII alebo do položiek 7308 a 9406 harmonizovaného systému

dovezú po častiach, jednotný dôkaz o pôvode sa pre tieto výrobky predloží colnému

úradu pri dovoze prvej zásielky.

§ 44

Dôkaz o pôvode tovaru predkladá deklarant colnému úradu v súlade s postupom uvedeným

v

§ 79

. Colný úrad môže požadovať preklad dôkazu o pôvode a priloženie písomného vyhlásenia

dovozcu k dovoznému colnému vyhláseniu o tom, že výrobky spĺňajú podmienky na použitie

pravidiel podľa tohto zákona.

§ 45

(1)

Osvedčenie o pôvode na tlačive A možno výnimočne vydať aj po vývoze výrobkov, ak

a)

nebolo vydané v čase vývozu z dôvodu chyby, náhodného opomenutia alebo osobitných

okolností, alebo

b)

sa colnému úradu preukáže, že osvedčenie o pôvode na tlačive A bolo vydané, ale nebolo

pri dovoze prijaté z technických príčin.

(2)

Osoba oprávnená na vydávanie osvedčení o pôvode na tlačive A môže osvedčenie o pôvode

na tlačive A vydať dodatočne len po overení, že informácie uvedené v žiadosti vývozcu

sú v súlade s informáciami, ktoré sú uvedené v zodpovedajúcich vývozných dokladoch,

a že osvedčenie o pôvode na tlačive A spĺňajúce podmienky podľa

§ 27 až 54

nebolo vydané pri vývoze výrobkov. Ak je osvedčenie o pôvode na tlačive A vydané

dodatočne, táto skutočnosť sa vyznačí v osvedčení o pôvode na tlačive A.

§ 46

(1)

V prípade odcudzenia, straty alebo zničenia osvedčenia o pôvode na tlačive A môže

vývozca požiadať osobu, ktorá toto osvedčenie vydala, o vystavenie duplikátu na základe

vývozných dokladov. Táto skutočnosť sa vyznačí v osvedčení o pôvode na tlačive A spolu

s dátumom vydania a poradovým číslom pôvodného osvedčenia.

(2)

Na účely

§ 42

duplikát platí odo dňa vydania pôvodného osvedčenia o pôvode na tlačive A.

§ 47

(1)

Vyhlásenie na faktúre môže urobiť

a)

vývozca podľa

§ 48

alebo

b)

iný vývozca pre zásielku pozostávajúcu z jedného alebo viacerých nákladových kusov

obsahujúcich výrobky s pôvodom v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine,

ktorých celková hodnota nepresiahne 6 000 EUR, ak sa na tento postup vzťahuje spolupráca

podľa

§ 41 ods. 1 písm. d)

.

(2)

Vyhlásenie na faktúre možno urobiť, ak výrobky, na ktoré sa faktúra vzťahuje, možno

považovať za výrobky s pôvodom v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine.

(3)

Vývozca, ktorý urobí vyhlásenie na faktúre, je povinný predložiť na žiadosť colného

úradu doklady preukazujúce pôvod tovaru.

(4)

V prípadoch uvedených v odseku 1 písm. b) sa vyhlásenie na faktúre použije, ak sa

a)

pre každú zásielku urobí jedno vyhlásenie na faktúre,

b)

obsah zásielky overil z pohľadu pôvodu tovaru vo vyvážajúcej krajine a vývozca môže

poukázať na výsledky takéhoto overenia vo vyhlásení na faktúre.

(5)

Na vyhlásenie na faktúre sa ustanovenie

§ 42

použije rovnako.

§ 48

(1)

Colný úrad môže povoliť vývozcovi, ktorý uskutočňuje pravidelné zásielky slovenského

tovaru, robiť vyhlásenia na faktúre, ak podľa požiadaviek colného úradu poskytuje

záruky potrebné na overenie pôvodu výrobkov, ako aj na splnenie iných podmienok ustanovených

v

§ 27 až 54

(ďalej len „schválený vývozca“).

(2)

Colný úrad môže vývozcovi priznať postavenie schváleného vývozcu až po splnení podmienok

ním určených.

(3)

Schválený vývozca je povinný vo vyhlásení na faktúre uviesť číslo povolenia, ktorým

mu colný úrad povolil robiť vyhlásenie na faktúre.

(4)

Colný úrad zruší povolenie podľa odseku 1 vždy, ak schválený vývozca už neposkytuje

záruky uvedené v odseku 1, nespĺňa určené podmienky alebo zneužije povolenie.

§ 49

(1)

Dôkaz o pôvode výrobkov v Slovenskej republike podľa

§ 27 ods. 2

sa poskytne predložením

a)

sprievodného osvedčenia EUR.1 vydaného colným úradom alebo

b)

vyhlásenia podľa

§ 47

.

(2)

Ustanovenia tohto zákona o vydávaní, používaní a následnom overovaní osvedčenia o

pôvode na tlačive A sa vzťahujú primerane aj na sprievodné osvedčenie EUR.1 a s výnimkou

ustanovení o ich vydávaní aj na vyhlásenie na faktúre.

(3)

Súčasťou žiadosti o vydanie sprievodného osvedčenia EUR. 1 je vyhlásenie vývozcu.

Vzor tlačiva žiadosti o vydanie sprievodného osvedčenia EUR.1, vzor tlačiva sprievodného

osvedčenia EUR.1, technické podrobnosti, spôsob jeho vyplňovania, jeho označovanie

identifikačnými údajmi a vzor vyhlásenia vývozcu ustanoví všeobecne záväzný právny

predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 50

(1)

Tovar zasielaný v drobných zásielkach fyzickou osobou fyzickej osobe, alebo prepravovaný

ako súčasť batožiny cestujúceho sa prepustí ako tovar s pôvodom v rozvojovej krajine

alebo v najmenej rozvinutej krajine, na ktorý sa vzťahujú sadzobné preferencie uvedené

v

§ 27

, bez predloženia osvedčenia o pôvode na tlačive A alebo vyhlásenia na faktúre, ak

ide o dovoz tovaru neobchodného charakteru a tovar bol navrhnutý na prepustenie do

režimu ako tovar spĺňajúci podmienky na použitie

§ 27 až 54

a nie sú pochybnosti, že toto vyhlásenie je pravdivé.

(2)

Na účely odseku 1 sa za dovoz tovaru neobchodného charakteru považuje príležitostný

dovoz tovaru určeného výlučne na osobné použitie príjemcu, cestujúceho alebo členov

ich domácností, ak z povahy a množstva tovaru je zrejmé, že sa nedováža na obchodné

účely a úhrnná colná hodnota tovaru nepresiahne v prípade drobných zásielok sumu 500

EUR, alebo v prípade obsahu batožiny cestujúceho sumu 1 200 EUR.

§ 51

(1)

Ak sa zistia medzi údajmi uvedenými v osvedčení o pôvode na tlačive A, v sprievodnom

osvedčení EUR. 1 alebo vo vyhlásení na faktúre a údajmi uvedenými v dokladoch predložených

colnému úradu na účely vykonania colných formalít pri dovoze výrobkov len nepatrné

rozdiely, nebude takéto zistenie dôvodom neplatnosti takéhoto osvedčenia alebo vyhlásenia,

ak sa preukáže, že doklady predložené colnému úradu zodpovedajú výrobkom, na ktoré

sa osvedčenie o pôvode na tlačive A, sprievodné osvedčenie EUR. 1 alebo vyhlásenie

na faktúre vzťahuje.

(2)

Colný úrad prijme osvedčenie o pôvode na tlačive A, sprievodné osvedčenie EUR.1 alebo

vyhlásenie na faktúre aj s formálnymi chybami, ak tieto chyby nevyvolávajú pochybnosti

o správnosti údajov uvedených v týchto dokladoch.

§ 52

Colný úrad môže povoliť dovozcovi alebo jeho zástupcovi, aby v prípade, že tovar má

byť prepustený do režimu voľný obeh, nahliadol do vzorov odtlačkov pečiatok osôb oprávnených

na vydávanie osvedčení o pôvode tovaru.

§ 53

Colný úrad uplatní sadzobné preferencie voči každej rozvojovej krajine alebo najmenej

rozvinutej krajine, ktorá prijala pravidlá o pôvode tovaru, spôsob vyplňovania a vydávania

osvedčení o pôvode na tlačive A, podmienky na používanie vyhlásení na faktúre a uplatňuje

metódy administratívnej spolupráce.

§ 54

(1)

Colné riaditeľstvo je oprávnené požiadať príslušnú rozvojovú krajinu alebo najmenej

rozvinutú krajinu o následné overenie osvedčenia o pôvode na tlačive A alebo vyhlásenia

na faktúre. Následné overenie osvedčenia o pôvode na tlačive A a vyhlásenia na faktúre

sa vykonáva náhodne, alebo ak má colný orgán pochybnosti o pravosti dokladu alebo

správnosti údajov, ktoré sa týkajú pôvodu tovaru.

(2)

Colný úrad pri rozhodovaní o použití sadzobných preferencií prihliadne len na výsledky

následného overenia, ktoré mu boli doručené najneskôr v lehote šiestich mesiacov od

doručenia žiadosti rozvojovej krajine alebo najmenej rozvinutej krajine, ak je zrejmé,

že sa osvedčenie o pôvode na tlačive A alebo vyhlásenie na faktúre vzťahuje na vyvezený

tovar a ak je zrejmé, že sa na tieto výrobky mali uplatňovať preferenčné sadzobné

opatrenia. Colný úrad nepoužije osobitné dovozné opatrenia, ak mu nie je doručený

výsledok následného overenia v lehote šiestich mesiacov odo dňa doručenia žiadosti

o toto overovanie. Výsledok overenia musí umožniť určenie, či sa osvedčenie o pôvode

zaslané na overenie vzťahuje na tovar skutočne vyvezený a možno naň použiť osobitné

dovozné opatrenia.

(3)

Ak colnému riaditeľstvu nie je v lehote šiestich mesiacov doručená odpoveď na jeho

žiadosť o následné overenie, alebo táto odpoveď neobsahuje dostatočné informácie na

určenie pravosti osvedčenia o pôvode tovaru alebo skutočného pôvodu výrobkov, zašle

osobe oprávnenej na vydávanie osvedčení o pôvode tovaru v rozvojovej krajine alebo

v najmenej rozvinutej krajine druhú žiadosť. Ak colnému riaditeľstvu nie je doručená

odpoveď alebo ak výsledky overenia neumožnia určiť pravosť osvedčenia o pôvode tovaru

alebo skutočný pôvod tovaru s výnimkou prípadov výnimočných okolností, colný úrad

preferenčné sadzobné opatrenia neuplatní.

§ 55

(1)

Colná hodnota je hodnota tovaru, ktorá sa podľa

§ 56 až 63

určuje na účely použitia colných sadzieb a iných sadzobných a nesadzobných opatrení.

(2)

Colná hodnota sa zaokrúhľuje na celé koruny nadol.

§ 56

(1)

Na účely určenia colnej hodnoty tovaru sa rozumie

a)

vyrobeným tovarom tovar vypestovaný, spracovaný alebo vyťažený,

b)

rovnakým tovarom tovar vyrobený v tej istej krajine, ktorý je rovnaký vo všetkých

ohľadoch vrátane typických znakov, akosti a označenia, pričom menšie rozdiely vo vzhľade

nevylučujú, aby sa tovar, ktorý inak zodpovedá definícii, považoval za rovnaký,

c)

podobným tovarom tovar vyrobený v tej istej krajine, aj keď nie je rovnaký vo všetkých

ohľadoch, má podobné znaky a zloženie, čo mu umožňuje, aby plnil rovnakú funkciu a

bol obchodne zameniteľný, pričom sa prihliada na podobnosť v kvalite tovaru, jeho

označení a existencii obchodnej značky,

d)

tovarom rovnakej kategórie alebo druhu rovnaký tovar alebo podobný tovar patriaci

do jednej skupiny alebo jedného radu tovaru vyrobeného osobitným odvetvím výroby alebo

osobitným úsekom výrobného odvetvia a zahŕňa rovnaký alebo podobný tovar,

e)

nákupnými províziami platby platené dovozcom svojmu sprostredkovateľovi za služby

zastupovania dovozcu pri nákupe tovaru, ktorého colná hodnota sa určuje,

f)

všeobecne uznávanými účtovnými zásadami pravidlá, ktoré upravujú, aký majetok a záväzky

sa vykazujú ako aktíva a pasíva, aké zmeny v nich sa vykazujú a spôsob ich hodnotenia,

aké informácie o nich sa zverejňujú a akým spôsobom a ktoré finančné výkazy sa vyhotovujú

bez ohľadu na skutočnosť, či tieto pravidlá majú všeobecne záväznú povahu alebo povahu

praktických postupov uznávaných v určitej krajine v určitom čase.

(2)

Tovar nemožno posudzovať ako rovnaký alebo podobný, ak nie je vyrobený v tej istej

krajine ako tovar, ktorého colná hodnota sa má určiť.

(3)

Za rovnaký tovar alebo podobný tovar sa považuje aj rovnaký tovar alebo podobný tovar

vyrobený inou osobou ako tovar, ktorého colná hodnota sa má určiť.

(4)

Za rovnaký tovar alebo podobný tovar podľa odseku 1 písm. b) a c) sa nepovažuje tovar,

ak si jeho výroba vyžiadala použitie techniky, vývoj, umeleckú prácu, dizajn, projekty,

plány a nákresy a ak sa tovar žiadnym spôsobom neupravil podľa

§ 60 ods. 1 písm. b)

štvrtého bodu, pretože sa tieto práce uskutočnili na colnom území.

(5)

Na účely určenia colnej hodnoty sa kupujúci a predávajúci považujú za osoby v spojení,

ak

a)

jedna z nich je členom štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu druhej,

b)

sú spoločníkmi tej istej obchodnej spoločnosti,

c)

sú vo vzťahu zamestnávateľ a zamestnanec alebo v obdobnom právnom vzťahu,

d)

akákoľvek osoba priamo alebo nepriamo vlastní alebo kontroluje 5 % alebo viac akcií

alebo podielov s hlasovacím právom jednej i druhej osoby,

e)

jedna z nich priamo alebo nepriamo kontroluje druhú,

f)

obe sú priamo alebo nepriamo kontrolované treťou osobou,

g)

obe spoločne, priamo alebo nepriamo, kontrolujú tretiu osobu, alebo

h)

sú navzájom blízkymi osobami,

26

)

i)

osoba vo vzťahu k druhej osobe je jej výhradným zástupcom, výhradným distribútorom,

výhradným koncesionárom alebo osobou s obdobným postavením, ak sú splnené podmienky

uvedené v písmenách a) až h).

§ 57

(1)

Colná hodnota dovážaného tovaru je jeho prevodná hodnota, čo je cena skutočne platená,

alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tovar predaný na vývoz do Slovenskej republiky,

upravená podľa

§ 60 a 61

za podmienok, že

a)

neexistujú žiadne obmedzenia týkajúce sa zaobchádzania s tovarom alebo použitia tovaru

kupujúcim s výnimkou obmedzení, ktoré

1.

sú ustanovené zákonom,

2.

obmedzujú zemepisnú oblasť, v ktorej sa tovar môže ďalej predávať, alebo

3.

podstatne neovplyvňujú hodnotu tovaru,

b)

predaj alebo cena nepodliehajú niektorým podmienkam alebo plneniam, ktorých hodnota

sa nedá zistiť vo vzťahu k tovaru, ktorého colná hodnota sa má určiť,

c)

žiadna časť výťažku akéhokoľvek následného predaja, zaobchádzania s tovarom alebo

použitia tovaru kupujúcim nepripadne priamo alebo nepriamo predávajúcemu, ak nemožno

urobiť vhodnú úpravu podľa

§ 60

a

d)

kupujúci a predávajúci nie sú v spojení, alebo kupujúci a predávajúci sú v spojení,

ale prevodnú hodnotu možno použiť na colné účely podľa odsekov 2 až 4.

(2)

Colný úrad prijme na účely určenia colnej hodnoty prevodnú hodnotu dovážaného tovaru

aj pri osobách v spojení, ak toto spojenie neovplyvnilo cenu tovaru. Ak colný úrad

má dôvody považovať cenu za ovplyvnenú spojením, oznámi tieto dôvody deklarantovi

a poskytne mu primeranú lehotu na vyjadrenie. Ak deklarant o to požiada, oznámi mu

dôvody písomne.

(3)

Colný úrad pri predaji medzi osobami v spojení prijme prevodnú hodnotu podľa odseku

1, ak deklarant preukáže, že takáto hodnota je veľmi blízka niektorej z týchto hodnôt

z rovnakého obdobia alebo z porovnateľného obdobia

a)

prevodnej hodnote z predaja rovnakého tovaru alebo podobného tovaru na vývoz do Slovenskej

republiky medzi predávajúcim a kupujúcim, ktorí nie sú v spojení,

b)

colnej hodnote rovnakého tovaru alebo podobného tovaru určenej podľa

§ 58 ods. 2 písm. c)

,

c)

colnej hodnote rovnakého tovaru alebo podobného tovaru určenej podľa

§ 58 ods. 2 písm. d)

.

(4)

Pri určovaní colnej hodnoty podľa odseku 3 sa prihliada na preukázané rozdiely v

úrovni obchodu, v množstve, v pripočítateľných položkách uvedených v

§ 60

a v nákladoch, ktoré hradí predávajúci pri predajoch, v ktorých predávajúci a kupujúci

nie sú v spojení, a ktoré predávajúci nehradí z predajov, pri ktorých predávajúci

a kupujúci sú v spojení.

(5)

Postupy podľa odsekov 3 a 4 sa používajú na návrh deklaranta a iba na účely porovnania

deklarovanej prevodnej hodnoty s hodnotami podľa odseku 3. Náhradné hodnoty podľa

odsekov 3 a 4 nemožno určiť.

(6)

Cena skutočne platená alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tovar predaný na vývoz

do Slovenskej republiky, je celková platba kupujúceho na účet predávajúceho za dovážaný

tovar a zahŕňa všetky platby uskutočnené alebo ktoré sa majú uskutočniť ako podmienka

predaja dovážaného tovaru kupujúcim predávajúcemu alebo kupujúcim tretej osobe na

splnenie záväzku predávajúceho. Za platbu sa považuje aj platba vykonaná inou formou

ako zložením peňažných prostriedkov v hotovosti alebo ich bezhotovostným prevodom.

Platba sa môže uskutočniť akreditívom alebo prevoditeľným cenným papierom, a to priamo

aj nepriamo.

(7)

Za priamu platbu alebo nepriamu platbu kupujúceho predávajúcemu podľa odseku 6 sa

nepovažuje marketingová činnosť alebo iné činnosti uskutočňované kupujúcim na vlastný

účet, neuvedené v

§ 60

, aj keď možno predpokladať, že predávajúci má z nich prospech. Náklady na tieto činnosti

sa nezahrnú do colnej hodnoty dovážaného tovaru.

(8)

Na účely určenia colnej hodnoty podľa odsekov 1 až 7 pri tovare, za ktorý nebola

cena skutočne zaplatená v čase určovania colnej hodnoty, sa za základ pre colnú hodnotu

použije cena, ktorá sa mala zaplatiť.

(9)

Ak tovar navrhnutý na prepustenie do režimu voľný obeh je časťou väčšieho množstva

rovnakého tovaru kúpeného pri jednej obchodnej operácii, na účely odseku 1 cenou skutočne

platenou alebo cenou, ktorá sa má zaplatiť za tento tovar, bude cena, ktorá je k celkovej

cene v takom pomere, v akom je množstvo tovaru navrhnutého na prepustenie do režimu

voľný obeh k celkovému množstvu kúpeného tovaru.

(10)

Pomerné rozdelenie ceny skutočne platenej alebo ceny, ktorá sa má zaplatiť, sa použije

aj v prípade straty časti zásielky, alebo ak tovar, ktorého colná hodnota sa určuje,

bol pred prepustením do režimu voľný obeh poškodený.

(11)

Ak na účely odseku 1 cena skutočne platená alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tovar,

zahŕňa daň uplatňovanú v krajine pôvodu alebo v krajine vývozu, táto daň sa nezapočíta

do colnej hodnoty, ak sa colnému úradu preukáže, že cena tovaru bola alebo bude o

túto daň znížená v prospech kupujúceho.

(12)

Na účely odsekov 1 až 7 sa skutočnosť, že tovar, ktorý je predmetom predaja, bol

navrhnutý na prepustenie do režimu voľný obeh, považuje za dostatočný dôkaz toho,

že tovar bol predaný na vývoz do Slovenskej republiky. V prípade za sebou nasledujúcich

predajov uskutočnených pred určovaním colnej hodnoty sa za takýto dôkaz považuje len

posledný predaj, ktorý viedol k vstupu tovaru do Slovenskej republiky, alebo predaj

uskutočnený v Slovenskej republike pred prepustením tovaru do režimu voľný obeh.

(13)

Ak sa tovar v období medzi predajom a prepustením do režimu voľný obeh použije v

inej krajine, prevodná hodnota nemusí byť colnou hodnotou.

(14)

Ak sa pri uplatňovaní odseku 1 písm. b) zistí, že predaj alebo cena dovážaného tovaru

podlieha podmienkam alebo plneniam, ktorých hodnota sa dá určiť vo vzťahu k tovaru,

ktorého colná hodnota sa určuje, táto hodnota sa považuje za nepriamu platbu kupujúceho

predávajúcemu a za súčasť ceny skutočne platenej alebo ceny, ktorá sa má zaplatiť

za tovar, ak sa podmienka alebo plnenie nevzťahuje na

a)

činnosť, na ktorú sa vzťahuje odsek 7, alebo

b)

faktor, v súvislosti s ktorým sa majú k cene skutočne platenej alebo k cene, ktorá

sa má zaplatiť za tovar, pripočítať pripočítateľné položky podľa

§ 60

.

(15)

Na účely odseku 7 marketingová činnosť sú činnosti vzťahujúce sa na reklamu a podporu

predaja tovaru a činnosti, ktoré sa týkajú záruk s ním súvisiacich. Tieto činnosti

vykonávané kupujúcim sa považujú za vykonané na jeho účet, aj keď sa vykonávajú v

súvislosti s povinnosťami kupujúceho na základe zmluvy s predávajúcim.

§ 58

(1)

Ak colnú hodnotu dovážaného tovaru nemožno určiť podľa

§ 57

, určí sa podľa odseku 2 v poradí písmen a) až d). Ak sa colná hodnota neurčí podľa

odseku 2 písm. a) alebo b), možno na žiadosť deklaranta poradie použitia odseku 2

písm. c) a d) zameniť.

(2)

Colná hodnota na účely odseku 1 je

a)

prevodná hodnota rovnakého tovaru predaného na vývoz do Slovenskej republiky a vyvážaného

v rovnakom čase alebo v porovnateľnom čase ako tovar, ktorého colná hodnota sa určuje,

b)

prevodná hodnota podobného tovaru predaného na vývoz do Slovenskej republiky a vyvážaného

v rovnakom čase alebo v porovnateľnom čase ako tovar, ktorého colná hodnota sa určuje,

c)

hodnota založená na jednotkovej cene, za ktorú sa v Slovenskej republike dovážaný

tovar, rovnaký dovážaný tovar alebo podobný dovážaný tovar predáva v najväčšom úhrnnom

množstve osobám, ktoré nie sú v spojení s predávajúcimi,

d)

hodnota vypočítaná ako súčet

1.

ceny alebo hodnoty materiálu a nákladov výroby alebo iného pracovného postupu použitého

na výrobu dovážaného tovaru,

2.

zisku a všeobecných výdavkov vo výške obvykle zahŕňanej do predaja tovaru rovnakej

kategórie alebo druhu, ako je hodnotený tovar, ktorého colná hodnota sa určuje a ktoré

uplatňujú výrobcovia v štáte vývozu na vývoz do Slovenskej republiky,

3.

nákladov uvedených v

§ 60 ods. 1 písm. e)

.

(3)

Pri uplatňovaní odseku 2 písm. a) sa colná hodnota určí na základe prevodnej hodnoty

rovnakého tovaru pri predaji na rovnakej obchodnej úrovni a v rovnakom množstve ako

v prípade tovaru, ktorého colná hodnota sa určuje. Ak sa takýto predaj nezistí, použije

sa prevodná hodnota rovnakého tovaru predaného na odlišnej obchodnej úrovni v iných

množstvách upravená tak, aby zohľadňovala rozdiely vyplývajúce z obchodnej úrovne

alebo z množstva, ak takúto úpravu možno urobiť na základe predložených dôkazov, ktoré

potvrdzujú odôvodnenosť a správnosť úpravy, bez ohľadu na to, či úprava vedie k zvýšeniu

alebo zníženiu colnej hodnoty.

(4)

Ak sú v prevodnej hodnote uvedenej v odseku 3 zahrnuté náklady a výdavky uvedené

v

§ 60 ods. 1 písm. e)

, urobí sa úprava, aby sa zohľadnili podstatné rozdiely v týchto nákladoch a výdavkoch

medzi dovážaným tovarom a rovnakým tovarom, ktoré vyplývajú z rozdielov vo vzdialenostiach

a spôsobe prepravy.

(5)

Ak sa pri uplatňovaní odseku 3 zistí viac ako jedna prevodná hodnota rovnakého tovaru,

použije sa na určenie colnej hodnoty dovážaného tovaru najnižšia takáto hodnota a

vezme sa do úvahy prevodná hodnota tovaru predloženého inou osobou len v prípade,

ak nemožno zistiť prevodnú hodnotu pre rovnaký tovar predložený rovnakou osobou. Na

účely odseku 3 prevodná hodnota rovnakého dovážaného tovaru je colná hodnota určená

podľa

§ 57

, upravená podľa odsekov 3 a 4.

(6)

Ak sa použije odsek 2 písm. b), colná hodnota sa určí na základe prevodnej hodnoty

podobného tovaru pri predaji na rovnakej obchodnej úrovni a v rovnakom množstve ako

v prípade tovaru, ktorého colná hodnota sa určuje. Ak sa takýto predaj nezistí, použije

sa prevodná hodnota podobného tovaru predaného na odlišnej obchodnej úrovni v iných

množstvách upravená tak, aby zohľadňovala rozdiely vyplývajúce z obchodnej úrovne

alebo z množstva, ak takúto úpravu možno urobiť na základe predložených dôkazov, ktoré

potvrdzujú odôvodnenosť a správnosť úpravy, bez ohľadu na to, či úprava vedie k zvýšeniu

alebo zníženiu colnej hodnoty.

(7)

Ak sú v prevodnej hodnote zahrnuté náklady a výdavky uvedené v

§ 60 ods. 1 písm. e)

, urobí sa úprava, aby sa zohľadnili podstatné rozdiely v nákladoch a výdavkoch medzi

dovážaným tovarom a podobným tovarom, ktoré vyplývajú z rozdielov vo vzdialenostiach

a spôsobe prepravy.

(8)

Ak sa pri uplatňovaní odseku 6 zistí viac ako jedna prevodná hodnota podobného tovaru,

použije sa na určenie colnej hodnoty dovážaného tovaru najnižšia takáto hodnota a

prevodná hodnota tovaru predloženého inou osobou sa vezme do úvahy len v prípade,

ak nemožno zistiť prevodnú hodnotu pre podobný tovar predložený rovnakou osobou. Na

účely odseku 6 prevodná hodnota podobného dovážaného tovaru je colná hodnota určená

podľa

§ 57

, upravená podľa odsekov 6 a 7.

(9)

Ak sa dovážaný tovar, rovnaký dovážaný tovar alebo podobný dovážaný tovar predáva

v Slovenskej republike v stave, v akom bol dovezený, colná hodnota dovážaného tovaru

určená podľa odseku 2 písm. c) je založená na jednotkovej cene, za ktorú sa dovážaný

tovar, rovnaký dovážaný tovar alebo podobný dovážaný tovar takto predáva v najväčšom

úhrnnom množstve v čase dovozu tovaru, ktorého colná hodnota sa určuje, alebo v porovnateľnom

čase osobám, ktoré nie sú v spojení s osobami, od ktorých takýto tovar kupujú. Od

tejto jednotkovej ceny sa odpočítajú

a)

provízie obvykle platené alebo provízie dohodnuté, ak boli vyplatené, alebo prirážky

obvykle používané na zisk a všeobecné výdavky vrátane priamych a nepriamych nákladov

na marketingovú činnosť, súvisiace s predajom dovážaného tovaru rovnakej kategórie

alebo rovnakého druhu v Slovenskej republike,

b)

obvyklé náklady na dopravu a poistenie a s tým súvisiace náklady, ktoré vznikli v

Slovenskej republike,

c)

dovozné platby a iné platby, ktoré sa majú zaplatiť v Slovenskej republike pri predaji

tovaru.

(10)

Ak sa dovážaný tovar, rovnaký dovážaný tovar a ani podobný dovážaný tovar nepredáva

v čase dovozu tovaru, ktorého colná hodnota sa určuje, alebo v porovnateľnom čase,

colná hodnota dovážaného tovaru určená podľa odseku 9, ak nie je ustanovené inak,

je založená na jednotkovej cene, za ktorú sa dovážaný tovar, rovnaký dovážaný tovar

alebo podobný dovážaný tovar predáva v Slovenskej republike v stave, v akom bol dovezený,

v najskoršom čase po dovoze tovaru, ktorého colná hodnota sa určuje, najneskôr však

pred uplynutím 90 dní po takomto dovoze; najskorší čas je čas, v ktorom sa uskutoční

predaj dovážaného tovaru, rovnakého dovážaného tovaru alebo podobného dovážaného tovaru

v dostatočnom množstve na určenie jednotkovej ceny.

(11)

Ak sa dovážaný tovar, rovnaký dovážaný tovar ani podobný dovážaný tovar nepredáva

v Slovenskej republike v stave, v akom bol dovezený, colná hodnota sa na žiadosť dovozcu

zakladá na jednotkovej cene, za ktorú sa dovážaný tovar predáva po ďalšom spracovaní

v najväčšom úhrnnom množstve osobám v Slovenskej republike, ktoré nie sú v spojení

s osobami, od ktorých tovar kupujú, s prihliadnutím na colnú hodnotu pridanú týmto

spracovaním a na zrážky uvedené v odseku 9 písm. a) až c).

(12)

Na účely odsekov 9 až 11 jednotková cena, za ktorú sa dovážaný tovar predáva v najväčšom

úhrnnom množstve, je cena, za ktorú sa predáva najväčší počet jednotiek pri predajoch

osobám, ktoré nie sú v spojení s osobami, od ktorých kupujú takýto tovar, na prvej

obchodnej úrovni po dovoze, na akej sa takéto predaje uskutočňujú.

(13)

Pri zisťovaní jednotkovej ceny sa na účely odsekov 9 až 12 neprihliada na predaj

niektorého z prvkov uvedených v

§ 60 ods. 1 písm. b)

osobe v Slovenskej republike, ktorá ich poskytuje priamo alebo nepriamo, bezplatne

alebo za zníženú cenu, na použitie v súvislosti s výrobou a predajom dovážaného tovaru

na vývoz.

(14)

Pri uplatňovaní odseku 2 písm. d) colný úrad nebude požadovať od zahraničnej osoby,

aby na účely určenia colnej hodnoty predložila na preverenie účtovnú evidenciu alebo

iné záznamy, alebo aby k nim umožnila prístup. Informácie, ktoré poskytol výrobca

tovaru na účely určenia colnej hodnoty, možno overiť v inom štáte len so súhlasom

výrobcu, ak sú o tom v dostatočnom predstihu upovedomené príslušné orgány štátu, v

ktorom sa má overenie vykonať, a ak tieto orgány nemajú námietky proti tomuto overeniu.

(15)

Cena alebo hodnota materiálu a náklady výroby podľa odseku 2 písm. d) prvého bodu

zahŕňa pripočítateľné položky podľa

§ 60 ods. 1 písm. a) druhého a tretieho bodu

. Zahŕňa aj rozvrhnuté hodnoty tovaru a služieb uvedených v

§ 60 ods. 1 písm. b)

, ktoré boli poskytnuté priamo alebo nepriamo kupujúcim na použitie v súvislosti s

výrobou dovážaného tovaru. Hodnota tovaru a služieb uvedených v

§ 60 ods. 1 písm. b) štvrtom bode

, poskytnutých v Slovenskej republike sa zahrnie len v rozsahu, v akom sa účtujú výrobcovi.

(16)

Ak sa na účely určenia colnej hodnoty použijú iné údaje, ako tie, ktoré poskytol

výrobca alebo ktoré boli poskytnuté v jeho mene, colný úrad oznámi deklarantovi na

jeho žiadosť zdroj týchto údajov, použité údaje a výpočty urobené na základe týchto

údajov.

(17)

Všeobecné výdavky uvedené v odseku 2 písm. d) druhom bode zahŕňajú priame a nepriame

náklady na výrobu a predaj tovaru na vývoz, ktoré nie sú zahrnuté v prvom bode tohto

ustanovenia.

§ 59

(1)

Ak nebolo možné colnú hodnotu dovážaného tovaru určiť podľa

§ 57 alebo podľa § 58

, určí sa na základe údajov, ktoré sú v Slovenskej republike dostupné, s použitím

vhodných prostriedkov zlučiteľných s pravidlami ustanovenými v medzinárodnej zmluve

27

)

a v súlade s

§ 55 až 63

.

(2)

Colnú hodnotu podľa odseku 1 nemožno určiť na základe

a)

predajnej ceny tovaru vyrobeného v Slovenskej republike na trhu v Slovenskej republike,

b)

systému, ktorý určuje prijímanie vyššej z dvoch alternatívnych hodnôt na colné účely,

c)

ceny tovaru na domácom trhu v štáte vývozu,

d)

iných hodnôt než hodnôt vypočítaných podľa

§ 58 ods. 2 písm. d)

pre rovnaký tovar alebo podobný tovar,

e)

ceny tovaru na vývoz do iného štátu ako do Slovenskej republiky,

f)

minimálnych colných hodnôt,

g)

ľubovoľných hodnôt, alebo

h)

fiktívnych hodnôt.

§ 60

Pripočítateľné položky

(1)

Pri určovaní colnej hodnoty podľa

§ 57

sa k cene skutočne platenej alebo k cene, ktorá sa má zaplatiť za dovážaný tovar,

pripočítajú

a)

ďalej uvedené sumy, ak ich uhrádza kupujúci a nie sú už v cene zahrnuté

1.

provízie a odmeny za sprostredkovanie s výnimkou nákupných provízií,

2.

cena obalov, ktoré sa na colné účely považujú za obaly tvoriace celok s tovarom,

3.

náklady balenia zahŕňajúce prácu aj materiál,

b)

rozvrhnuté hodnoty tohto tovaru a služieb, ak ich kupujúci priamo alebo nepriamo

poskytuje bezplatne alebo za zníženú cenu a sú použité pri výrobe a predaji na vývoz

dovážaného tovaru, ak tieto hodnoty nie sú už v cene zahrnuté,

1.

materiál, súčiastky, dielce a podobné predmety, ktoré sú súčasťou dovážaného tovaru,

2.

náradie, matrice, zlievarenské formy a podobné predmety použité pri výrobe dovážaného

tovaru,

3.

materiál spotrebovaný pri výrobe dovážaného tovaru,

4.

náklady na vývoj, umeleckú prácu, dizajn, techniku, projekty, plány a nákresy vyhotovené

inde ako v Slovenskej republike, potrebné na výrobu dovážaného tovaru,

c)

honoráre a licenčné poplatky týkajúce sa dovážaného tovaru, ktorého colná hodnota

sa určuje a ktoré kupujúci musí zaplatiť priamo alebo nepriamo ako podmienku predaja

tohto tovaru, ak nie sú už v cene zahrnuté; ustanovenie odseku 3 tým nie je dotknuté,

d)

výnosy z neskoršieho predaja dovážaného tovaru, výnosy zo zaobchádzania s tovarom

alebo výnosy z použitia dovážaného tovaru, ktoré pripadnú priamo alebo nepriamo predávajúcemu,

e)

náklady na dopravu a poistenie dovážaného tovaru a na nakladanie a manipuláciu spojené

s dopravou dovážaného tovaru na miesto, kde tovar vstupuje na územie Slovenskej republiky.

(2)

Pripočítateľné položky sa k cene skutočne platenej alebo k cene, ktorá sa má zaplatiť

za dovážaný tovar, pripočítajú podľa odseku 1 iba na základe objektívnych a vyčísliteľných

údajov.

(3)

K cene skutočne platenej alebo k cene, ktorá sa má zaplatiť za dovážaný tovar, sa

nepripočítajú

a)

platby za právo reprodukovať dovážaný tovar v Slovenskej republike,

b)

platby uskutočnené kupujúcim za právo distribuovať alebo ďalej predávať dovážaný

tovar, ak nie sú podmienkou predaja dovážaného tovaru na vývoz do Slovenskej republiky.

(4)

Ak sú obaly uvedené v odseku 1 písm. a) druhom bode predmetom opakovaných dovozov,

ich cena sa na požiadanie deklaranta rozdelí podľa všeobecne uznávaných účtovných

zásad.

(5)

Na účely odseku 1 písm. b) štvrtého bodu náklady na výskum a predbežné dizajnérske

nákresy sa nezahŕňajú do colnej hodnoty. Ustanovenie

§ 61 ods. 1 písm. c)

sa použije primerane, ak sa colná hodnota určí použitím inej metódy ako prevodnej

hodnoty.

(6)

Na žiadosť príslušnej osoby môže colný úrad výnimočne povoliť, aby na základe vhodných

a osobitných kritérií boli určené

a)

niektoré položky, ktoré sa majú pripočítať k cene skutočne platenej alebo k cene,

ktorá sa má zaplatiť, aj keď nevyčísliteľné v čase vzniku colného dlhu,

b)

niektoré platby, ktoré sa nemajú zahrnúť do colnej hodnoty, v prípadoch, keď v čase

vzniku colného dlhu takéto platby nie sú odlíšené od ceny skutočne platenej alebo

od ceny, ktorá sa má zaplatiť za dovážaný tovar.

(7)

Pri použití odseku 6 sa uvedená colná hodnota nepovažuje za predbežnú.

(8)

Povolenie podľa odseku 6 sa vydá, ak

a)

vykonávanie postupov podľa

§ 137

by za daných okolností predstavovalo neprimerané administratívne náklady,

b)

použitie

§ 58 a 59

je za určitých okolností nevhodné,

c)

existujú dôvody pochybovať, či suma dovozných platieb, ktorá sa má vybrať v lehote

uvedenej v povolení, nebude nižšia ako suma, ktorá by sa vybrala bez povolenia,

d)

sa nenarušia podmienky hospodárskej súťaže medzi jej účastníkmi.

(9)

Na účely odseku 1 písm. c) sa za honoráre a licenčné poplatky považujú najmä platby

za použitie práv týkajúcich sa

a)

výroby dovážaného tovaru, najmä za patenty, projekty, modely a výrobný know-how,

alebo predaja dovážaného tovaru na vývoz, najmä za ochranné známky, registrované dizajny

alebo

b)

použitia alebo ďalšieho predaja dovážaného tovaru, najmä za autorské práva, výrobné

postupy neoddeliteľne spojené s dovážaným tovarom.

(10)

Ak sa colná hodnota dovážaného tovaru určí podľa

§ 57

, pripočíta sa honorár alebo licenčný poplatok k cene skutočne platenej alebo k cene,

ktorá sa má zaplatiť, len ak táto platba

a)

sa vzťahuje na tovar, ktorého colná hodnota sa určuje a

b)

je podmienkou predaja tohto tovaru.

Ustanovenie odseku 3 tým nie je dotknuté.

(11)

Ak je dovážaný tovar len jednou zložkou alebo časťou tovaru vyrobeného v Slovenskej

republike, úprava ceny skutočne platenej alebo ceny, ktorá sa má zaplatiť za dovážaný

tovar, sa vykoná, len ak sa honorár alebo licenčný poplatok týka tohto tovaru.

(12)

Ak sa tovar dováža v nezmontovanom stave alebo musí prejsť pred ďalším predajom len

drobným spracovaním, ako je riedenie alebo balenie, možno honorár alebo licenčný poplatok

považovať za týkajúci sa dovážaného tovaru.

(13)

Ak sa honorár alebo licenčný poplatok čiastočne týka dovážaného tovaru a čiastočne

iných zložiek alebo častí pridaných k tovaru po jeho dovoze, alebo činností alebo

služieb vykonávaných po dovoze, vhodné rozdelenie sa vykoná len na základe objektívnych

a vyčísliteľných údajov podľa

prílohy č. 2

.

(14)

Honorár alebo licenčný poplatok sa v súvislosti s právom používať ochrannú známku

pripočíta k cene skutočne platenej alebo k cene, ktorá sa má zaplatiť za dovážaný

tovar, len ak

a)

honorár alebo licenčný poplatok sa vzťahuje na tovar, ktorý sa ďalej predá v rovnakom

stave alebo ktorý prejde po dovoze len drobným spracovaním,

b)

tovar sa predáva pod ochrannou známkou pripevnenou pred dovozom alebo po dovoze,

za ktorú sa platí honorár alebo licenčný poplatok, a

c)

kupujúci nemôže získať takýto tovar od iných dodávateľov, ktorí nie sú v spojení

s predávajúcim.

(15)

Ak kupujúci platí honoráre alebo licenčné poplatky inej osobe, podmienky podľa odseku

10 sa nepovažujú za splnené, ak predávajúci alebo osoba, ktorá je s ním v spojení,

nepožaduje od kupujúceho uskutočnenie takejto platby.

(16)

Ak je metóda výpočtu honoráru alebo licenčného poplatku odvodená od ceny dovážaného

tovaru, predpokladá sa, že honorár alebo licenčný poplatok sa týka tovaru, ktorého

colná hodnota sa určuje. Ak sa honorár alebo licenčný poplatok vypočítal bez ohľadu

na cenu dovážaného tovaru, môže sa ich platba považovať za zaplatenie honoráru alebo

licenčného poplatku týkajúceho sa tovaru, ktorého colná hodnota sa určuje.

(17)

Pri uplatňovaní odseku 1 písm. c) sa na krajinu, v ktorej má príjemca honoráru alebo

licenčného poplatku trvalý pobyt alebo sídlo, neprihliada ako na rozhodujúcu skutočnosť.

§ 61

Odpočítateľné položky

(1)

Do colnej hodnoty sa nezahŕňajú

a)

náklady na dopravu tovaru po jeho príchode na miesto, kde tovar vstupuje na územie

Slovenskej republiky,

b)

náklady na konštrukciu, postavenie, montáž, údržbu alebo technickú pomoc, ktoré boli

vykonané na dovážanom tovare po dovoze,

c)

úroky platené podľa zmluvy o financovaní uzavretej kupujúcim a týkajúcej sa nákupu

dovážaného tovaru, ak zmluva o financovaní bola uzatvorená písomne a kupujúci na žiadosť

colného úradu preukáže, že

1.

tovar bol skutočne predaný za cenu, ktorá bola deklarovaná ako cena skutočne platená

alebo ako cena, ktorá sa má zaplatiť a

2.

dohodnutá úroková sadzba nepresahuje úroveň obvyklú pre takéto finančné operácie

v krajine, v ktorej sa obstarali finančné prostriedky v čase, keď boli obstarané,

d)

platby za právo reprodukovať dovážaný tovar v Slovenskej republike,

e)

nákupné provízie,

f)

dovozné platby a platby, ktoré sa majú zaplatiť v Slovenskej republike pri predaji

tovaru.

(2)

Náklady uvedené v odseku 1 sa nezahrnú do colnej hodnoty za predpokladu, že sú odlíšené

od ceny skutočne platenej alebo od ceny, ktorá sa má zaplatiť za dovážaný tovar.

(3)

Na účely odseku 1 písm. a) a

§ 60 ods. 1 písm. e)

miestom vstupu tovaru na územie Slovenskej republiky je pre tovar prepravovaný

a)

v železničnej doprave, vo vodnej doprave alebo cestnej doprave miesto, kde sa nachádza

prvý pohraničný colný úrad,

b)

inými dopravnými prostriedkami miesto, kde tovar prekročí colnú hranicu.

(4)

Pri uplatňovaní odseku 1 písm. a) a

§ 60 ods. 1 písm. e)

,

a)

ak sa tovar prepravuje rovnakým spôsobom dopravy na miesto po vstupe tovaru na územie

Slovenskej republiky, vypočítajú sa náklady dopravy pomerne k vzdialenosti prekonanej

v zahraničí a v Slovenskej republike, ak sa colnému úradu nepredloží dôkaz preukazujúci

náklady, ktoré by vznikli použitím dopravných sadzieb za prepravu tovaru po miesto

vstupu na územie Slovenskej republiky,

b)

ak sa tovar fakturuje za cenu s podmienkou vyplatenia po miesto trvalého pobytu alebo

sídlo, ktorá zodpovedá cene po miesto vstupu tovaru na územie Slovenskej republiky,

náklady dopravy na území Slovenskej republiky sa z tejto ceny neodpočítajú; takýto

odpočet je však možný, ak sa colnému úradu predloží dôkaz, že cena s podmienkou vyplatenia

po colnú hranicu je nižšia ako cena s podmienkou vyplatenia po miesto trvalého pobytu

alebo sídla,

c)

ak je doprava zdarma alebo ju zabezpečuje kupujúci, zahrnú sa do colnej hodnoty náklady

dopravy po miesto vstupu tovaru na územie Slovenskej republiky vypočítané podľa dopravných

sadzieb zvyčajne používaných pre rovnaký spôsob dopravy.

(5)

Dodatočné poštové sadzby vyberané v krajine dovozu sa nezahrnú do colnej hodnoty;

do colnej hodnoty sa však zahŕňajú poštové sadzby za tovar zasielaný poštou vyberané

po miesto určenia.

(6)

Pri určovaní colnej hodnoty zásielok tovaru neobchodného charakteru sa v súvislosti

so sadzbami uvedenými v odseku 5 nevykoná úprava deklarovanej colnej hodnoty.

(7)

Ustanovenia odseku 5 sa nepoužijú na tovar prepravovaný expresnými poštovými službami.

(8)

Pri určovaní colnej hodnoty dovážaných hmotných nosičov dát, ktoré obsahujú údaje

alebo inštrukcie na použitie v zariadeniach na spracovanie údajov, sa do colnej hodnoty

dovážaných hmotných nosičov dát nezahŕňa cena alebo hodnota týchto údajov alebo inštrukcií,

ak je odlíšená od ceny alebo hodnoty príslušného hmotného nosiča dát.

(9)

Na účely odseku 8

a)

hmotný nosič dát nie sú integrované obvody, polovodiče a podobné zariadenia alebo

tovar, ktorý obsahuje takéto obvody alebo zariadenia,

b)

dáta alebo inštrukcie nie sú zvukové záznamy, kinematografické záznamy alebo obrazové

záznamy.

§ 62

Prepočet colnej hodnoty z cudzej meny

(1)

Ak sú podkladom na určenie colnej hodnoty sumy vyjadrené v cudzej mene, prepočítajú

sa na slovenskú menu podľa kurzu Národnej banky Slovenska vyhláseného v predposlednú

stredu v mesiaci, ktorá predchádza dňu vymerania colného dlhu. Ak Národná banka Slovenska

kurz slovenskej meny k cudzím menám v tento deň nevyhlási, za vyhlásený kurz sa považuje

predchádzajúci platný kurz.

(2)

Kurz vyhlásený podľa odseku 1 sa používa počas nasledujúceho mesiaca, ak nebude zmenený

kurzom podľa odseku 4.

(3)

Na účely prepočtu colnej hodnoty z cudzej meny je

a)

vyhláseným kurzom kurz slovenskej koruny k cudzím menám vyhlásený Národnou bankou

Slovenska,

b)

menou peňažná jednotka používaná ako platobný prostriedok medzi peňažnými ústavmi

alebo na medzinárodnom trhu.

(4)

Ak sa vyhlásený kurz z poslednej stredy v mesiaci líši o 5 % alebo viac od kurzu

podľa odseku 1 platného na nasledujúci mesiac, kurz podľa odseku 1 sa nahradí vyhláseným

kurzom z poslednej stredy tohto mesiaca. Tento kurz sa použije od prvej stredy nasledujúceho

mesiaca na uplatňovanie odsekov 1 a 2.

(5)

Ak sa v priebehu platnosti kurzu vyhlásený kurz zo stredy líši od kurzu používaného

podľa ustanovení odsekov 1 až 4 o 5 % alebo viac, nahradí sa vyhláseným kurzom zo

stredy a použije sa od nasledujúcej stredy na uplatňovanie odsekov 1 a 2. Náhradný

kurz sa používa po celý zvyšok príslušného mesiaca, ak nebude nahradený vzhľadom na

ustanovenie prvej vety.

(6)

Ak colný úrad povolí deklarantovi, aby poskytoval alebo predkladal neskôr určité

údaje týkajúce sa colného vyhlásenia pre režim voľný obeh vo forme colného vyhlásenia

periodickej povahy (

§ 118

), toto povolenie na žiadosť deklaranta môže umožňovať použitie jedného kurzu na prepočet

prvkov, ktoré tvoria súčasť colnej hodnoty. V takom prípade sa použije kurz určený

podľa odsekov 1 a 2, ktorý je platný v prvý deň lehoty pre príslušné colné vyhlásenie

periodickej povahy.

§ 63

Deklarácia údajov o colnej hodnote

(1)

Údaje, podľa ktorých sa určuje colná hodnota, je deklarant povinný uviesť v deklarácii

údajov o colnej hodnote.

(2)

Ak sa na účely

§ 55 až 62

určuje colná hodnota, deklarácia údajov o colnej hodnote sa prikladá k colnému vyhláseniu

na prepustenie dovážaného tovaru do navrhovaného režimu. Deklarácia údajov o colnej

hodnote sa podáva na predpísanom tlačive podľa vzoru uvedeného v

prílohe č. 3

, doplnenom podľa potreby jedným alebo viacerými doplnkovými tlačivami, ktorých vzor

je uvedený v

prílohe č. 4

.

(3)

Deklaráciu údajov o colnej hodnote podľa odseku 1 môže vyhotoviť len slovenská osoba

podľa

§ 2 písm. a)

, ktorá má k dispozícii príslušné údaje. Ustanovenie

§ 84 ods. 3

sa použije primerane.

(4)

Colný úrad môže upustiť od požiadavky podania deklarácie údajov o colnej hodnote

na tlačivách podľa odseku 2, ak nemožno colnú hodnotu tovaru určiť podľa

§ 57

. V takom prípade osoba uvedená v odseku 3 poskytne alebo zabezpečí poskytnutie iných

údajov colnému úradu na určenie colnej hodnoty podľa nasledujúcich ustanovení tohto

zákona vo forme a podľa požiadaviek colného úradu.

(5)

Podaním deklarácie údajov o colnej hodnote preberá osoba uvedená v odseku 3 zodpovednosť

za

a)

správnosť a úplnosť údajov uvedených v deklarácii údajov o colnej hodnote,

b)

pravosť dokladov k údajom podľa písmena a),

c)

poskytnutie ďalších dokladov alebo údajov potrebných na určenie colnej hodnoty dovážaného

tovaru.

(6)

Colný úrad nebude požadovať celú deklaráciu údajov o colnej hodnote alebo jej časť

podľa odsekov 2 až 5, ak

a)

colná hodnota dovážaného tovaru v zásielke nepresahuje 5 000 EUR, ak nejde o čiastkové

zásielky alebo viacnásobné zásielky od toho istého odosielateľa tomu istému príjemcovi,

b)

ide o tovar neobchodného charakteru alebo

c)

predloženie príslušných údajov nie je potrebné na uplatnenie colných sadzieb, alebo

ak sa clo ustanovené v colnom sadzobníku nevymeria.

(7)

Ustanovenia odseku 6 neplatia v prípadoch, v ktorých je podanie deklarácie údajov

o colnej hodnote potrebné na správne uplatnenie dovozných platieb.

(8)

V prípade opakujúcich sa zásielok tovaru odosielaného tým istým predávajúcim tomu

istému kupujúcemu za rovnakých obchodných podmienok colný úrad môže upustiť od požiadavky,

aby sa údaje podľa odseku 2 preukázali dokladmi pre potreby každého colného vyhlásenia.

Colný úrad je povinný údaje podľa odseku 2 požadovať aspoň raz za tri roky a vždy,

ak sa zmenia okolnosti.

(9)

Colný úrad môže požadovať predloženie deklarácie údajov o colnej hodnote podľa odseku

2, ak zistí, že podmienka potrebná na povolenie postupu podľa odsekov 6 až 8 sa nesplnila

alebo sa ďalej neplní.

(10)

Ak sa používa technické zariadenie na spracovanie a prenos údajov alebo ak sa na

dovážaný tovar podáva dodatočné colné vyhlásenie všeobecnej, periodickej alebo súhrnnej

povahy (

§ 118

), môže colný úrad povoliť inú formu predkladania údajov požadovaných na určenie colnej

hodnoty.

(11)

Osoba uvedená v odseku 3 je povinná poskytnúť colnému úradu kópiu dokladu o cene,

na ktorého základe sa deklaruje hodnota dovážaného tovaru.

§ 64

(1)

Vstupom tovaru je jeho dovoz na colné územie. Tovar prepravený na colné územie podlieha

colnému dohľadu od jeho vstupu na colné územie a môže byť podrobený colnej kontrole

alebo inej činnosti, ktorou sa vykonáva colný dohľad v súlade s týmto zákonom alebo

podľa osobitného predpisu.

(2)

Tovar prepravený na colné územie zostáva pod colným dohľadom po dobu, ktorá je potrebná

na určenie jeho colného statusu, a ak ide o zahraničný tovar, po dobu, kým sa nezmení

colný status tovaru, tovar nevstúpi do slobodného colného pásma, slobodného colného

skladu alebo nebude vyvezený späť do zahraničia, alebo zničený v súlade s

§ 386

; ustanovenie

§ 163 ods. 1

tým nie je dotknuté.

(3)

Slovenský tovar, na ktorý je podané colné vyhlásenie na jeho prepustenie do režimu

vývoz, pasívny zušľachťovací styk, tranzit alebo uskladňovanie v colnom sklade, podlieha

colnému dohľadu od prijatia colného vyhlásenia, až kým tento tovar neopustí colné

územie, nie je zničený alebo colné vyhlásenie nie je zrušené.

(4)

Slovenský tovar opustením colného územia v dôsledku jeho vývozu stráca colný status

slovenského tovaru; ustanovenie

§ 290 ods. 1 písm. b)

tým nie je dotknuté.

§ 65

(1)

Na účely tohto zákona je

a)

colnou cestou určený a označený úsek železničnej dráhy, pozemnej komunikácie a vodnej

cesty, ktorý vedie od colného priechodu k pohraničnému colnému úradu; ak ide o leteckú

prepravu, letová cesta od miesta preletu colnej hranice k colnému letisku,

b)

colným priechodom miesto na colnej hranici určené na prestup osôb a prepravu tovaru

cez colnú hranicu,

c)

colným letiskom letisko spojené colnou cestou s colnou hranicou.

(2)

Osoba, ktorá prepravuje tovar dovážaný zo zahraničia alebo tovar určený na výstup

cez colnú hranicu, je povinná tovar predložiť pohraničnému colnému úradu spolu s dokladmi,

ktoré sa naň vzťahujú; to neplatí, ak ide o tovar, ktorý sa má dodať colnému úradu

podľa

§ 66 ods. 1 písm. b)

. Osoba, ktorá prepravuje exempláre, chránené živočíchy, chránené rastliny, chránené

nerasty alebo chránené skameneliny, je povinná predložiť pohraničnému colnému úradu

doklady podľa osobitného predpisu

28

)

pri vstupe takéhoto tovaru na colné územie alebo pri výstupe takéhoto tovaru z colného

územia.

(3)

Preprava tovaru dovážaného zo zahraničia cez colnú hranicu sa musí vykonať len po

colných cestách a colnými priechodmi, ak tento zákon alebo medzinárodná zmluva neustanovuje

inak, bez prieťahov, bez zmeny nákladu a bez odbočenia z colnej cesty.

(4)

Prepravu tovaru k colnému priechodu alebo z colného priechodu po iných ako colných

cestách môže povoliť najbližší pohraničný colný úrad.

(5)

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s Ministerstvom

dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a Ministerstvom vnútra Slovenskej

republiky, ustanovuje colné cesty a colné priechody.

(6)

Colné riaditeľstvo môže po dohode s príslušným útvarom Policajného zboru v jednotlivých

prípadoch povoliť prestup osôb a prepravu tovaru cez colnú hranicu mimo colného priechodu

a určiť, v ktorých prípadoch takéto povolenie vydáva pohraničný colný úrad. Povolenie

možno vydať, len ak sú splnené podmienky podľa osobitných predpisov.

29

)

(7)

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s Ministerstvom

hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky

a Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky, môže ustanoviť colné priechody

a určiť obdobie, v ktorom sa má vybraný druh tovaru prepravovať.

§ 66

(1)

Osoba, ktorá prepravila tovar na colné územie, je povinná dodať tovar bez zbytočného

odkladu

a)

určenému colnému úradu alebo na iné miesto určené alebo schválené colným úradom,

alebo

b)

do slobodného colného pásma, ak sa tovar má dodať do slobodného colného pásma priamo

1.

leteckou dopravou alebo vodnou dopravou, alebo

2.

cestnou dopravou bez toho, aby prešiel inou časťou colného územia, ak sa časť obvodu

slobodného colného pásma dotýka colnej hranice medzi Slovenskou republikou a iným

štátom.

(2)

Colný úrad podľa odseku 1 môže na účely odseku 1 určiť trasu a vydať pokyny, ktoré

osoba, ktorá prepravila tovar na colné územie, je povinná dodržať.

(3)

Povinnosti podľa odsekov 1 a 2 a podľa

§ 65 ods. 2

sa vzťahujú aj na osobu, ktorá zodpovedá za prepravu tovaru na colnom území, a osobu,

ktorá inak prevzala tovar pred jeho predložením colnému úradu potom, ako bol na colné

územie prepravený.

(4)

S tovarom, ktorý nie je na colnom území a môže byť pod colným dohľadom, možno zaobchádzať

rovnako ako s tovarom prepraveným na colné územie, ak to ustanovuje medzinárodná zmluva.

(5)

Ak sa tým nesťaží colný dohľad, ustanovenie odseku 1 písm. a) sa nepoužije, ak by

sa jeho použitím bránilo uplatňovaniu medzinárodných zmlúv

30

)

v oblasti turistickej prepravy, pohraničnej dopravy, prepravy poštových zásielok

alebo prepravy tovaru zanedbateľného ekonomického významu.

(6)

Odseky 1 až 5 a

§ 67 až 73

sa nepoužijú na tovar, ktorý dočasne opustil colné územie leteckou dopravou alebo

vodnou dopravou medzi dvoma miestami na colnom území, za podmienky, že táto doprava

bola uskutočnená pravidelnou leteckou alebo lodnou službou, alebo linkou bez pristátia

mimo colného územia. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na tovar naložený v zahraničnom

prístave, letisku alebo slobodnom colnom prístave.

(7)

Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na tovar na palube lietadla, ktoré prelietava vzdušným

priestorom nad územím Slovenskej republiky bez toho, aby miestom určenia tovaru bolo

letisko na území Slovenskej republiky.

(8)

Ustanovenie odseku 1 písm. b) v spojení s odsekmi 2 a 3 a odseky 4 a 5 sa nepoužijú

na tovar prepravovaný v režime tranzit.

§ 67

(1)

Ak z dôvodu nepredvídateľných okolností alebo mimoriadnej udalosti

31

)

nemôže byť splnená povinnosť uvedená v

§ 65 ods. 2

prvej vete a v

§ 66 ods. 1 a 2

, osoba, ktorá má takúto povinnosť alebo ktorá koná v jej mene, je povinná bez zbytočného

odkladu oznámiť túto skutočnosť colnému úradu. Ak v dôsledku nepredvídateľných okolností

alebo mimoriadnej udalosti nedošlo k nenahraditeľnej strate tovaru, osoba je tiež

povinná oznámiť colnému úradu presné miesto, kde sa tovar nachádza.

(2)

Ak je z dôvodu nepredvídateľných okolností alebo mimoriadnej udalosti lietadlo uvedené

v

§ 66 ods. 7

nútené pristáť dočasne na colnom území a nemôže byť splnená povinnosť podľa

§ 65 ods. 2

prvej vety a

§ 66 ods. 1 a 2

, pilot lietadla alebo osoba, ktorá koná v mene prepravcu, je povinná oznámiť túto

skutočnosť bez zbytočného odkladu colnému úradu.

(3)

Colný úrad určí opatrenia na zabezpečenie colného dohľadu nad tovarom uvedeným v

odsekoch 1 a 2 a na zabezpečenie následnej prepravy tovaru na príslušný colný úrad

alebo iné miesto určené alebo schválené colným úradom.

§ 68

Predloženie tovaru colnému úradu

(1)

Osoba, ktorá prepravila tovar na colné územie alebo ktorá zodpovedá za prepravu tovaru

alebo tovar inak prevzala po jeho vstupe na colné územie, je povinná tovar dodaný

podľa

§ 66 ods. 1 písm. a)

predložiť colnému úradu; ustanovenia o tovare, ktorý prepravuje cestujúci, a o tovare,

o ktorom sa rozhoduje v colnom konaní bez jeho predloženia colnému úradu, tým nie

sú dotknuté.

(2)

Ak sa tovar prepraví na colné územie zo zahraničia leteckou dopravou alebo vodnou

dopravou s použitím jednotného prepravného dokladu rovnakým spôsobom dopravy bez preloženia

na inom letisku alebo v inom prístave na colnom území, bude predložený colnému úradu

podľa odseku 1 iba na letisku alebo v prístave, kde sa vykladá alebo prekladá.

(3)

Na účely predkladania príručnej batožiny a podanej batožiny colnému úradu je

a)

letiskom na colnom území každé letisko, ktoré sa nachádza na colnom území,

b)

medzinárodným letiskom na colnom území každé letisko na colnom území, ktoré je na

základe povolenia príslušných úradov oprávnené vykonávať leteckú dopravu v styku so

zahraničím,

c)

vnútrozemským letom premávka lietadla medzi dvoma letiskami na colnom území bez medzipristátia,

ktorá sa nezačína alebo sa nekončí na letisku mimo colného územia,

d)

prístavom na colnom území každý prístav, ktorý sa nachádza na colnom území,

e)

batožinou všetky predmety, ktoré prepravuje osoba dopravnými prostriedkami počas

cesty.

(4)

Na účely predkladania batožiny colnému úradu v prípade leteckej dopravy sa batožina

považuje za

a)

podanú batožinu, ak bola skontrolovaná na letisku odletu a nie je prístupná osobe

počas letu ani počas medzipristátí uvedených v odseku 5 písm. a) a b) a v odsekoch

7 a 8,

b)

príručnú batožinu, ak je spoločne prepravovaná s osobou v kabíne lietadla.

(5)

Colná kontrola a colné formality vzťahujúce sa na

a)

príručnú batožinu a podanú batožinu osôb prepravovaných v lietadle, ktoré priletí

z letiska mimo colného územia a po medzipristátí na letisku na colnom území pokračuje

na iné letisko na colnom území, sa vykonajú na poslednom letisku na colnom území,

ak je medzinárodným letiskom; v takom prípade batožina podlieha pravidlám, ktoré sa

vzťahujú na batožinu osôb prichádzajúcich zo zahraničia, ak osoba prepravujúca takúto

batožinu nemôže colnému úradu preukázať, že tovar, ktorý sa v nej nachádza, má colný

status slovenského tovaru,

b)

príručnú batožinu a podanú batožinu osôb prepravovaných v lietadle, ktoré má medzipristátie

na letisku na colnom území predtým, ako pokračuje na letisko mimo colného územia,

sa vykonajú na letisku odletu, ak je medzinárodným letiskom na colnom území; v takom

prípade môže príručná batožina podliehať kontrole na letisku na colnom území, na ktorom

má lietadlo medzipristátie, na účel zistenia, či tovar, ktorý sa v nej nachádza, zodpovedá

podmienkam voľného pohybu v rámci colného územia,

c)

batožinu osôb prepravovaných vodnou dopravou tou istou loďou, ktorá vyplávala a mala

medzipristátie alebo skončila plavbu v prístave mimo colného územia, sa vykonajú v

prístave na colnom území, v ktorom sa táto batožina naložila alebo vyložila.

(6)

Colná kontrola a colné formality vzťahujúce sa na batožinu osôb na palube

a)

rekreačného plavidla

32

)

sa vykonajú v ktoromkoľvek prístave na colnom území bez ohľadu na pôvod alebo cieľ

lode,

b)

lietadla

33

)

určeného na letecký šport a rekreačné lietanie alebo obchodného lietadla používaného

na vlastné účely prevádzkovateľa sa vykonajú na

1.

prvom letisku príletu, ktoré je medzinárodným letiskom na colnom území, pre lety

z letiska mimo colného územia, ak lietadlo po medzipristátí pokračuje v lete na ďalšie

letisko na colnom území,

2.

poslednom medzinárodnom letisku na colnom území pre lety z letísk na colnom území,

ak lietadlo po medzipristátí pokračuje na letisko mimo colného územia.

(7)

Ak sa batožina dopravená na letisko na colnom území na palube lietadla, ktoré prilieta

z letiska mimo colného územia, prekladá na tomto letisku na colnom území do iného

lietadla pokračujúceho vo vnútrozemskom lete,

a)

colná kontrola a colné formality vzťahujúce sa na podanú batožinu sa vykonajú na

letisku príletu vnútrozemského letu, ak je toto posledné letisko medzinárodným letiskom

na colnom území,

b)

colná kontrola príručnej batožiny sa vykoná na prvom medzinárodnom letisku na colnom

území; ďalšia colná kontrola sa pri vnútrozemskom lete môže vykonať na letisku príletu

len vo výnimočných prípadoch, ak je to potrebné na základe colnej kontroly podanej

batožiny,

c)

colná kontrola podanej batožiny sa môže vykonať na prvom letisku na colnom území

len vo výnimočných prípadoch, ak je to potrebné na základe colnej kontroly príručnej

batožiny.

(8)

Ak sa batožina nakladá na letisku na colnom území na lietadlo pokračujúce vo vnútrozemskom

lete a má sa preložiť na inom letisku na colnom území na lietadlo, ktorého cieľom

je letisko mimo colného územia,

a)

colná kontrola a colné formality vzťahujúce sa na podanú batožinu sa pri vnútrozemskom

lete vykonajú na letisku odletu vnútrozemského letu, ak je toto letisko medzinárodným

letiskom na colnom území,

b)

colná kontrola príručnej batožiny sa vykoná na poslednom medzinárodnom letisku na

colnom území; predbežná colná kontrola tejto batožiny sa pri vnútrozemskom lete môže

vykonať na letisku odletu len vo výnimočných prípadoch, ak je to potrebné na základe

colnej kontroly podanej batožiny,

c)

ďalšia colná kontrola podanej batožiny sa môže vykonať na poslednom letisku na colnom

území len vo výnimočných prípadoch, ak je to potrebné na základe kontroly príručnej

batožiny.

(9)

Colná kontrola a colné formality vzťahujúce sa na batožinu dopravenú na letisko na

colnom území na palube lietadla pravidelnej linky alebo prenajatého lietadla z letiska

mimo colného územia a prekladanú na letisku na colnom území do lietadla určeného na

letecký šport a rekreačné lietanie alebo obchodného lietadla na vnútrozemskej trase

sa vykonajú na letisku príletu lietadla pravidelnej linky alebo prenajatého lietadla.

(10)

Colná kontrola a colné formality vzťahujúce sa na batožinu naloženú na letisku na

colnom území do lietadla určeného na letecký šport a rekreačné lietanie alebo obchodného

lietadla na vnútrozemskej trase, ktorá sa má prekladať na inom letisku na colnom území

na lietadlo pravidelnej linky alebo prenajaté lietadlo, ktorého cieľom je letisko

mimo colného územia, sa vykonajú na letisku odletu lietadla pravidelnej linky alebo

prenajatého lietadla.

(11)

Príručná batožina a podaná batožina s výnimkou batožiny osôb prepravovaných len v

rámci colného územia sú pod colným dohľadom colného úradu, v ktorého rámci colný úrad

vykoná potrebné opatrenia, aby osoby nemohli tovar prekladať, dokladať ďalším tovarom

alebo odovzdávať ďalej

a)

po prílete pred vykonaním colnej kontroly príručnej batožiny a podanej batožiny,

b)

pri odlete po vykonaní colnej kontroly príručnej batožiny a podanej batožiny.

(12)

Podaná batožina pod colným dohľadom sa na letisku na colnom území označí štítkom.

Vzor štítku a technické podrobnosti o ňom ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,

ktorý vydá ministerstvo.

§ 69

(1)

Po predložení tovaru colnému úradu a s jeho súhlasom možno tento tovar prehliadať

a môžu sa z neho odobrať vzorky, aby bolo možné tomuto tovaru prideliť colne schválené

určenie.

(2)

Súhlas podľa odseku 1 sa udeľuje na základe ústnej žiadosti osobe, ktorá je oprávnená

navrhnúť pridelenie colne schváleného určenia pre tovar, ak colný úrad neurčí, že

vzhľadom na okolnosti prípadu je potrebná písomná žiadosť. Odoberanie vzoriek colný

úrad povolí len na písomnú žiadosť tejto osoby.

(3)

Písomná žiadosť podľa odseku 2 obsahuje

a)

meno, adresu trvalého pobytu alebo sídlo a podpis žiadateľa,

b)

údaje o mieste, kde sa tovar nachádza,

c)

číslo predbežného colného vyhlásenia, ak bolo predložené, okrem prípadov, keď uvedie

tieto údaje colný úrad, označenie predchádzajúceho režimu, identifikačné znaky dopravného

prostriedku, na ktorom sa tovar nachádza,

d)

ďalšie údaje potrebné na identifikáciu tovaru.

(4)

Colný úrad vyznačí povolenie na žiadosti predloženej oprávnenou osobou podľa odseku

2. Ak sa žiadosť týka odobratia vzoriek, colný úrad v povolení vyznačenom na žiadosti

uvedie množstvo tovaru, aké sa má odobrať.

(5)

Prehliadka tovaru a odoberanie vzoriek sa vykonajú pod dohľadom colného úradu, ktorý

určí postup pre každý konkrétny prípad.

(6)

Oprávnená osoba znáša riziko a náklady rozbalenia, váženia, opätovného balenia a

každej inej operácie týkajúcej sa tovaru, pričom je povinná zaplatiť náklady spojené

s analýzou tovaru.

(7)

Odobraté vzorky podliehajú colným formalitám príslušným podľa colne schváleného určenia

navrhnutého pre tovar. Colný dlh nevznikne, ak pri skúškach alebo analýze vzoriek

dôjde k ich zničeniu alebo k nenahraditeľnej strate. Ak pri skúškach alebo analýze

vzoriek vznikne odpad alebo zvyšky, vzťahuje sa na ne

§ 386 ods. 4

.

(8)

Na účely pridelenia colne schváleného určenia je colný úrad oprávnený odobrať vzorky

aj bez súhlasu osoby, ktorá je oprávnená navrhnúť colne schválené určenie pre tento

tovar.

§ 70

(1)

Tovar sa prehliada na miestach určených a v čase určenom na tento účel colným úradom.

(2)

Colný úrad môže na žiadosť deklaranta povoliť vykonanie prehliadky tovaru aj na iných

miestach alebo v inom čase ako podľa odseku 1. Náklady s tým spojené znáša deklarant.

(3)

Ak sa colný úrad rozhodne vykonať prehliadku tovaru, oznámi túto skutočnosť deklarantovi

alebo jeho zástupcovi.

(4)

Ak sa colný úrad rozhodne vykonať prehliadku len jednej časti tovaru, oznámi to deklarantovi

alebo jeho zástupcovi. Rozhodnutie colného úradu v tej veci je konečné.

(5)

Deklarant alebo ním určená osoba, ktorá má byť prítomná pri prehliadke tovaru, je

povinná poskytnúť colnému úradu súčinnosť pri vykonávaní prehliadky tovaru. Ak colný

úrad považuje poskytnutú súčinnosť za nedostačujúcu, môže požiadať deklaranta, aby

určil inú osobu schopnú poskytnúť potrebnú súčinnosť.

(6)

Ak deklarant odmietne byť prítomný pri prehliadke tovaru alebo odmietne určiť osobu

schopnú poskytnúť súčinnosť pri prehliadke, colný úrad určí lehotu na splnenie povinností

podľa odseku 5.

(7)

Ak po uplynutí lehoty určenej podľa odseku 6 deklarant nevyhovie požiadavkám colného

úradu, colný úrad na účely použitia

§ 96 ods. 1 písm. a)

vykoná prehliadku tovaru na zodpovednosť a náklady deklaranta a v prípade potreby

môže požiadať o poskytnutie služby znalca alebo inej osoby potrebnej na vykonanie

prehliadky.

(8)

Nález colného úradu počas prehliadky tovaru za podmienok podľa odsekov 6 a 7 má rovnakú

platnosť, ako keby sa prehliadka vykonala v prítomnosti deklaranta.

(9)

Namiesto opatrení podľa odsekov 6 až 8 colný úrad môže rozhodnúť, že colné vyhlásenie

je neplatné, ak je zrejmé, že odmietnutie deklaranta byť prítomný pri prehliadke tovaru

alebo určiť osobu schopnú poskytnúť potrebnú súčinnosť nebránilo alebo nemalo brániť

colnému úradu zistiť, že boli porušené predpisy vzťahujúce sa na režim, do ktorého

bol tovar navrhnutý na prepustenie, a neporušili sa alebo nebola snaha porušiť ustanovenia

§ 87 ods. 1

alebo

§ 161

.

§ 71

(1)

Ak sa colný úrad rozhodne odobrať vzorku, oznámi túto skutočnosť deklarantovi alebo

jeho zástupcovi.

(2)

Vzorky odoberá colný úrad alebo môže požiadať, aby pod jeho dohľadom vzorky odobral

deklarant alebo ním určená osoba.

(3)

Množstvo odobraté ako vzorka nemôže presiahnuť množstvo potrebné na analýzu alebo

podrobné preskúmanie vrátane možnej kontrolnej analýzy.

(4)

Deklarant alebo ním určená osoba, ktorá má byť prítomná pri odoberaní vzoriek, je

povinná poskytnúť colnému úradu potrebnú súčinnosť.

(5)

Ak deklarant odmietne byť prítomný pri odoberaní vzoriek alebo určiť za seba inú

osobu alebo ak neposkytne colnému úradu potrebnú súčinnosť, použije sa

§ 70 ods. 5

druhá veta a odseky 6 až 9.

(6)

Ak colný úrad odoberie vzorku na účely analýzy alebo podrobnejšieho preskúmania,

prepustí príslušný tovar bez čakania na výsledok analýzy alebo preskúmania, ak nemá

iné dôvody na neprepustenie tovaru, s podmienkou, že príslušné platby colného dlhu,

ktorý vznikol alebo by mohol vzniknúť, sa zapísali do účtovnej evidencie a boli zaplatené

alebo zabezpečené.

(7)

Množstvo odobraté colným úradom ako vzorky sa neodpočíta od množstva tovaru navrhnutého

na prepustenie.

(8)

Ak ide o tovar, na ktorý bolo podané colné vyhlásenie na prepustenie do režimu vývoz

alebo režimu pasívny zušľachťovací styk, colný úrad na účely doplnenia zásielky môže

povoliť deklarantovi nahradenie tovaru odobratého ako vzorky rovnakým tovarom.

(9)

Ak neboli analýzou alebo podrobnejším preskúmaním odobraté vzorky zničené, vráti

ich colný úrad deklarantovi na jeho žiadosť a náklady, ak nie je potrebné ich ďalej

uschovať, najmä po vyčerpaní možností deklaranta na preskúmanie rozhodnutia colného

úradu vydaného na základe výsledkov analýzy alebo podrobnejšieho preskúmania odobratých

vzoriek.

(10)

Ak deklarant nepožiada o vrátenie vzoriek, colný úrad môže vzorky zničiť, ponechať

si ich alebo vyzve deklaranta, aby si vzorky prevzal. Neuposlúchnutie výzvy colného

orgánu má za následok sankciu podľa tohto zákona.

§ 72

Predbežné colné vyhlásenie a vyloženie predloženého tovaru

(1)

Predbežné colné vyhlásenie sa podáva v písomnej forme pri predložení tovaru colnému

úradu. Colný úrad môže povoliť predĺženie lehoty na predloženie predbežného colného

vyhlásenia, ktorá nesmie byť dlhšia ako jeden deň nasledujúci po dni, v ktorom bol

tovar predložený colnému úradu.

(2)

Predbežné colné vyhlásenie obsahuje údaje potrebné na identifikáciu tovaru, najmä

značku, číslo, počet, druh a hrubú hmotnosť nákladových kusov, označenie tovaru, identifikačné

znaky dopravného prostriedku, ktorým sa tovar prepravil na colné územie alebo na miesto

predloženia tovaru colnému úradu, miesto naloženia tovaru na dopravný prostriedok

a miesto a dátum vstupu tovaru na územie Slovenskej republiky.

(3)

Predbežné colné vyhlásenie podpíše osoba, ktorá ho vyhotovila.

(4)

Predbežné colné vyhlásenie colný úrad po jeho potvrdení uschová na účely overenia,

že tovaru, na ktorý sa vzťahuje, bolo pridelené colne schválené určenie v lehote ustanovenej

v

§ 73 ods. 2

.

(5)

Predbežným colným vyhlásením na tovar prepravovaný v režime tranzit je pred jeho

predložením colnému úradu tranzitné vyhlásenie určené pre colný úrad určenia.

(6)

Colný úrad môže povoliť, aby sa ako predbežné colné vyhlásenie použil obchodný doklad

alebo administratívny doklad, ktorý obsahuje údaje potrebné na identifikáciu tovaru.

(7)

Colný úrad môže povoliť, aby predbežné colné vyhlásenie bolo vyhotovené zariadením

na spracovanie a prenos údajov. V takom prípade sa ustanovenia odsekov 3 a 4 použijú

primerane.

(8)

Predbežné colné vyhlásenie je povinná podať osoba,

a)

ktorá prepravila tovar na colné územie,

b)

ktorá prevzala zodpovednosť za prepravu tovaru alebo ktorá inak prevzala tovar pred

predložením colnému úradu po jeho vstupe na colné územie, alebo

c)

v ktorej mene konali osoby uvedené v písmene a) alebo b).

(9)

Colný úrad môže upustiť od požiadavky podať predbežné colné vyhlásenie pri tovare,

pri ktorom sú splnené podmienky potrebné na pridelenie colne schváleného určenia;

ustanovenia o tovare dovážanom cestujúcim a v listových zásielkach alebo balíkových

zásielkach prepravovaných poštou tým nie sú dotknuté.

(10)

Tovar možno vykladať a prekladať z dopravných prostriedkov a premiestňovať z pôvodného

miesta predloženia len so súhlasom colného úradu. Colný úrad môže povoliť vykladanie

alebo prekladanie tovaru z dopravných prostriedkov, ktorými sa tento tovar prepravuje,

a to na miestach ním určených alebo schválených, alebo premiestnenie tovaru z pôvodného

miesta predloženia. Povolenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo, ktoré vyžaduje

okamžité vyloženie tovaru alebo jeho časti; colný úrad musí byť o tom bezodkladne

informovaný.

(11)

Colný úrad môže požadovať, aby pri kontrole tovaru a dopravných prostriedkov bol

tovar vyložený a rozbalený.

(12)

Tovar uvedený v predbežnom colnom vyhlásení, ktorý nebol vyložený z dopravných prostriedkov,

ktorými bol prepravený, osoba uvedená v odseku 3 opätovne predloží v nezmenenom stave,

kedykoľvek o to colný úrad požiada, až kým sa tovaru nepridelí colne schválené určenie.

(13)

Každý, kto má tovar potom, čo bol vyložený na účel jeho prepravy alebo uskladnenia,

je zodpovedný za splnenie povinností opätovného predloženia tovaru v nezmenenom stave

na požiadanie colného úradu.

§ 73

Pridelenie colne schváleného určenia

(1)

Zahraničnému tovaru predloženému colnému úradu sa pridelí colne schválené určenie.

Osoba, ktorá požiadala o pridelenie colne schváleného určenia, je povinná predložiť

doklad príslušného orgánu o tom, že dovážaný tovar spĺňa podmienky ustanovené všeobecne

záväzným právnym predpisom.

34

)

Colný úrad nepridelí colne schválené určenie zahraničnému tovaru, ak osoba, ktorá

o jeho pridelenie požiadala, nesplní povinnosti podľa odseku 2.

(2)

Úkony potrebné na pridelenie colne schváleného určenia je oprávnená osoba povinná

vykonať v lehote 20 dní odo dňa podania predbežného colného vyhlásenia, ak colný úrad

neurčí kratšiu lehotu alebo nepovolí jej primerané predĺženie.

(3)

Tovar od predloženia colnému úradu až do pridelenia colne schváleného určenia má

postavenie dočasne uskladneného tovaru (ďalej len „dočasne uskladnený tovar“).

(4)

Dočasne uskladnený tovar možno skladovať za podmienok určených colným úradom na miestach

alebo v priestoroch schválených colným úradom.

(5)

Colný úrad môže požadovať od držiteľa tovaru zabezpečenie colného dlhu, ak tovar

nie je uskladnený v skladoch colného úradu.

(6)

Osoba, ktorá predložila tovar colnému úradu, je povinná pri jeho uskladnení v skladoch

colného úradu zaplatiť skladné; to platí aj pre tovar uskladnený v colnom sklade typu

F.

(7)

Za uskladnenie tovaru podľa odseku 6 sa platí skladné vo výške

a)

5 % z colnej hodnoty uskladneného tovaru, najmenej však 500 Sk, ak uskladnenie tovaru

nepresahuje päť dní vrátane dňa, v ktorom sa tovar uskladnil,

b)

10 % z colnej hodnoty uskladneného tovaru, najmenej však 1 000 Sk, ak uskladnenie

tovaru presahuje päť dní.

(8)

Ak sa v skladoch colného úradu uskladňujú listiny, doklady, dokumentácia a iné písomnosti,

platí sa skladné za prvý začatý mesiac vo výške 200 Sk za každú skladovú položku.

(9)

Za každý ďalší začatý mesiac sa platí dvojnásobok skladného uvedeného v odseku 7

písm. b) a odseku 8.

(10)

Úhrnná suma skladného sa zaokrúhľuje na celé desaťkoruny smerom nahor.

(11)

Dočasne uskladnený tovar možno podrobiť iba takým úkonom, ktoré sú potrebné na jeho

zachovanie v nezmenenom stave bez zmeny jeho vzhľadu alebo technických vlastností,

ako je napríklad čistenie, klepanie, oprašovanie, triedenie, výmena chybných obalov

alebo ďalšie úkony uľahčujúce vyskladnenie a ďalšiu prepravu tovaru, ako je napríklad

delenie, váženie, označovanie nálepkami, zlučovanie zásielok na účel ich ďalšej prepravy;

ustanovenie

§ 69

tým nie je dotknuté.

(12)

Ak osoba, ktorá podala predbežné colné vyhlásenie, nevykonala úkony potrebné na pridelenie

colne schváleného určenia v lehote podľa odseku 2, colný úrad bez zbytočného odkladu

vykoná potrebné opatrenia vrátane predaja tovaru, aby sa zabránilo nedovolenému nakladaniu

s tovarom.

(13)

Do pridelenia colne schváleného určenia môže colný úrad na náklady a nebezpečenstvo

držiteľa tovaru premiestniť tovar na miesto, ktoré je pod jeho priamym dohľadom.

(14)

Ak miesta uvedené v odseku 4 boli schválené ako trvalé miesta na dočasné uskladnenie

tovaru, tieto miesta sa považujú za dočasné sklady.

(15)

Na zabezpečenie uplatňovania colných predpisov môže colný úrad, ak sám nezriadi dočasný

sklad, požadovať, aby

a)

boli dočasné sklady uzamknuté dvoma zámkami, pričom si kľúče od jednej zámky ponechá

tento colný úrad,

b)

osoba, ktorá prevádzkuje dočasný sklad, viedla skladovú evidenciu, ktorá umožní sledovanie

pohybu tovaru.

(16)

Tovar sa umiestni do dočasného skladu na základe predbežného colného vyhlásenia.

Colný úrad však môže požadovať predloženie osobitného vyhlásenia vyhotoveného podľa

vzoru, ktorý na tento účel určí.

(17)

Ak takéto vyhlásenie ešte nebolo podané, osoba, ktorá podala predbežné colné vyhlásenie,

alebo osoby uvedené v

§ 72 ods. 8

znášajú dôsledky opatrení prijatých colným úradom podľa odseku 12 a náklady spojené

s týmito opatreniami. Ustanovenia

§ 75 ods. 1

alebo ustanovenia o predaji tovaru colným úradom tým nie sú dotknuté.

§ 74

Preprava zahraničného tovaru v režime tranzit

Ustanovenia

§ 67 až 73

sa nepoužijú, ak je na colné územie prepravený tovar v režime tranzit. Po dodaní

tohto tovaru na miesto určenia na colnom území a jeho predložení colnému úradu v súlade

s pravidlami režimu tranzit sa použijú ustanovenia

§ 69 až 73

.

§ 75

Osobitné ustanovenia o tovare prepravenom na colné územie

(1)

Ak si to okolnosti vyžadujú, colný úrad môže zabezpečiť na náklady držiteľa tovaru

zničenie tovaru predloženého colnému úradu. Colný úrad oznámi túto skutočnosť držiteľovi

tovaru.

(2)

Ak colný úrad zistí, že tovar bol prepravený na colné územie v rozpore s colnými

predpismi alebo že unikol colnému dohľadu, vykoná opatrenia potrebné na zabránenie

nedovolenému nakladaniu s tovarom vrátane jeho predaja.

§ 76

Účel a spôsob colného konania

(1)

Colným konaním sa rozumie konanie, v ktorom o právach a právom chránených záujmoch

alebo povinnostiach osôb pri dovoze, vývoze alebo pri tranzite tovaru rozhoduje colný

orgán.

(2)

Účelom colného konania je rozhodnúť, či a za akých podmienok sa tovar prepúšťa do

navrhovaného režimu alebo sa mu pridelí navrhované colne schválené určenie.

(3)

Colné konanie sa začína podaním colného vyhlásenia, ktorým sa navrhuje prepustenie

tovaru do režimu alebo pridelenie iného colne schváleného určenia.

(4)

Colné konanie sa spravidla uskutočňuje štandardným postupom, pri ktorom je colný

orgán aj deklarant povinný dodržať všetky colné formality upravené colnými predpismi.

(5)

Colné konanie sa môže uskutočniť zjednodušeným postupom, pri ktorom colný úrad povolí

vylúčenie niektorých colných formalít.

§ 77

Povinnosti deklaranta a colného úradu

(1)

Deklarant je povinný obstarať a predložiť colnému úradu doklady a informácie potrebné

na zistenie skutkového stavu veci. V prípade pochybností je colný úrad oprávnený požadovať

predloženie ďalších dokladov a poskytnutie informácií.

(2)

Colný úrad je na účel zistenia skutkového stavu veci oprávnený overovať aj skutočnosti

a podklady, ktoré vyšli najavo inak ako z podnetu deklaranta alebo iného účastníka

colného konania, a vykonať aj iné dôkazy, ako boli navrhnuté.

(3)

Ak deklarant v colnom konaní nesplní povinnosť podľa odseku 1 a predložený podklad

alebo dôkaz je nedostatočný, colný úrad je oprávnený požiadať deklaranta o poskytnutie

vysvetlenia a predloženia ďalších dokladov alebo iných dôkazov o tom, že deklarovaná

hodnota zodpovedá cene skutočne platenej alebo cene, ktorá sa má zaplatiť za dovážaný

tovar, upravenej podľa

§ 60 a 61

. Ak aj po poskytnutí vysvetlenia a ďalších dôkazov a dokladov vo veci colný úrad

naďalej pochybuje o pravdivosti alebo presnosti deklarovanej hodnoty alebo ak deklarant

na požiadavku colného úradu v primeranej lehote neodpovedal, colnú hodnotu dovážaného

tovaru nemožno určiť podľa

§ 57

tohto zákona.

(4)

Pred určením colnej hodnoty podľa

§ 58

a

59

je colný úrad povinný písomne oznámiť deklarantovi dôvody, pre ktoré má pochybnosti

o pravdivosti a presnosti údajov v predložených dokladoch, a umožní deklarantovi,

aby na oznámenie v primeranej lehote odpovedal. O konečnom rozhodnutí vo veci colný

úrad zašle deklarantovi písomné rozhodnutie a uvedie v ňom dôvody na jeho vydanie.

(5)

Ak nie je ustanovené inak, tovaru možno za podmienok ustanovených týmto zákonom bez

ohľadu na jeho povahu, množstvo, krajinu pôvodu, odosielateľa, príjemcu alebo miesto

určenia prideliť akékoľvek colne schválené určenie; tým nie sú dotknuté zákazy alebo

obmedzenia v oblasti ochrany zdravia, verejného poriadku, bezpečnosti, morálky, životného

prostredia, kultúrnych pamiatok, predmetov múzejnej, galerijnej alebo kultúrnej hodnoty,

duševného vlastníctva alebo v oblasti veterinárnej starostlivosti a rastlinnolekárskej

starostlivosti.

§ 78

Formy a miesto podania colného vyhlásenia

(1)

Na prepustenie tovaru do režimu sa podáva colné vyhlásenie.

(2)

Colné vyhlásenie sa podáva

a)

písomne,

b)

prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov, ak to povolí colný úrad,

c)

ústne alebo

d)

iným úkonom, ktorým držiteľ tovaru prejavuje vôľu, aby bol tovar prepustený do navrhovaného

režimu.

(3)

Miestom podania colného vyhlásenia je colný úrad vo vnútrozemí, ak tento zákon alebo

medzinárodná zmluva neustanovuje inak, s výnimkou

a)

dovážaného tovaru, ktorý sa má prepustiť do režimu tranzit, a

b)

tovaru, ktorý sa má prepustiť do režimu voľný obeh, režimu vývoz alebo režimu dočasné

použitie, ak ide o tovar, pri ktorom možno ľahko a účinne vykonať colnú kontrolu.

§ 79

(1)

Ak tento zákon neustanovuje inak, písomné colné vyhlásenie sa podáva na colnom úrade,

ktorému je tovar predložený, a môže sa podať ihneď po predložení tovaru; to neplatí,

ak ide o tovar podľa

§ 163 ods. 1

. V týchto prípadoch sa môže podať písomné colné vyhlásenie colnému úradu príslušnému

podľa sídla alebo miesta trvalého pobytu deklaranta. Všeobecne záväzný právny predpis,

ktorý vydá ministerstvo, môže ustanoviť prípady, v ktorých sa na tovar podľa

§ 78 ods. 3 písm. b)

podáva písomné colné vyhlásenie colnému úradu vo vnútrozemí.

(2)

Colný úrad môže povoliť, aby sa písomné colné vyhlásenie podalo skôr, ako deklarant

môže predložiť tovar; v tomto prípade môže colný úrad vzhľadom na okolnosti určiť

lehotu na predloženie tovaru. Ak sa tovar v tejto lehote nepredloží, písomné colné

vyhlásenie sa považuje za nepodané.

(3)

Ak sa písomné colné vyhlásenie podalo pred dodaním tovaru, na ktorý sa vzťahuje,

colnému úradu alebo na iné miesto určené colným úradom, môže sa písomné colné vyhlásenie

prijať len po predložení tohto tovaru colnému úradu.

(4)

Colný úrad môže na žiadosť deklaranta a na jeho náklady povoliť podanie písomného

colného vyhlásenia mimo pracovného času a mimo sídla colného úradu; na určenie výšky

nákladov za colné konanie vykonané mimo pracovného času colného úradu sa použije

§ 153

primerane.

(5)

Písomné colné vyhlásenie podané colnému úradu na inom mieste určenom na tento účel

sa považuje za riadne podané na príslušnom colnom úrade.

(6)

Písomné colné vyhlásenie na účely prepustenia tovaru do režimu alebo na spätný vývoz

sa podáva na tlačive jednotného colného dokladu. Ak to umožňujú ustanovenia pre príslušný

režim, písomné colné vyhlásenie možno nahradiť

a)

colným vyhlásením podľa

§ 106 až 114

a podľa

§ 117

na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh, režimu vývoz alebo režimu dočasné použitie,

b)

iným tlačivom v prípadoch, na ktoré sa vzťahujú osobitné ustanovenia uvedené v

§ 116

, týkajúce sa listových alebo balíkových zásielok,

c)

osobitnými tlačivami na zjednodušenie colného vyhlásenia v osobitných prípadoch,

ak to povolí colný úrad,

d)

nákladnými listami na vybavenie colných formalít v režime tranzit v prípade zásielok

zložených z viac ako jedného druhu tovaru,

e)

vývoznými, tranzitnými alebo dovoznými colnými vyhláseniami a dokladmi osvedčujúcimi

colný status slovenského tovaru, vyhotovenými prostredníctvom zariadení na spracovanie

a prenos údajov za podmienok určených colným úradom.

(7)

Jednotný colný doklad sa predkladá v súboroch obsahujúcich taký počet výtlačkov,

aký sa požaduje na vybavenie colných formalít pre navrhovaný režim, do ktorého sa

má tovar prepustiť.

(8)

Ak režimu tranzit predchádzal iný režim alebo po ňom nasleduje iný režim, možno predložiť

zodpovedajúci počet výtlačkov požadovaných na vybavenie colných formalít pre režim

tranzit a pre predchádzajúci alebo nasledujúci režim. Každá osoba je zodpovedná len

za údaje vzťahujúce sa na režim, o ktorý žiadala ako deklarant alebo hlavný zodpovedný,

alebo ako zástupca niektorého z nich.

(9)

Tlačivá jednotného colného dokladu možno doplniť jedným alebo viacerými doplnkovými

tlačivami predloženými v súboroch výtlačkov colných vyhlásení potrebných na vybavenie

formalít pre navrhovaný režim, do ktorého sa má tovar prepustiť.

(10)

Doplnkové tlačivá sú neoddeliteľnou súčasťou jednotného colného dokladu.

(11)

Colný úrad môže určiť, že doplnkové tlačivá sa nepoužijú, ak sa písomné colné vyhlásenie

podáva prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov.

(12)

Vzory tlačív jednotného colného dokladu, vzory tlačív doplnkového tlačiva, použitie

výtlačkov jednotného colného dokladu, vzory zoradenia výtlačkov do súborov na účely

colného vyhlásenia, technické podrobnosti, spôsob vyplňovania tlačív, zoznam kódov

používaných pri vyplňovaní tlačív a zoznam označenia výtlačkov tlačív ustanoví všeobecne

záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 80

(1)

Ak deklarant použije jednotný colný doklad vydaný počas predchádzajúceho režimu,

pred podaním písomného colného vyhlásenia, je na požiadanie povinný overiť správnosť

údajov, za ktoré zodpovedá, ich použiteľnosť na príslušný tovar a režim, o ktorý žiadal,

a v prípade potreby ich doplniť. Deklarant je povinný ihneď oznámiť colnému úradu,

na ktorom podal colné vyhlásenie, všetky nesprávnosti uvedených údajov vo vzťahu k

danému tovaru a vyhotoviť písomné colné vyhlásenie na nových výtlačkoch jednotného

colného dokladu.

(2)

Ak sa použije jednotný colný doklad na niekoľko po sebe nasledujúcich režimov, colný

úrad overí zhodnosť jednotlivých údajov uvedených v písomných colných vyhláseniach

pre tieto režimy.

(3)

Písomné colné vyhlásenie sa podáva v štátnom jazyku. Colný úrad môže prijať písomné

colné vyhlásenie aj v inom jazyku a požadovať od deklaranta preklad tohto písomného

colného vyhlásenia do štátneho jazyka.

(4)

Ak právne predpisy vyžadujú predloženie doplnkových tlačív k tlačivu uvedenému v

§ 79 ods. 6

prvej vete aj na iné účely ako na podanie písomného colného vyhlásenia, môžu sa na

tieto iné účely použiť ďalšie listy alebo fotokópie tohto tlačiva. Tieto doplnkové

listy alebo fotokópie podpíše deklarant a predloží colnému úradu, ktorý ich potvrdí

za rovnakých podmienok ako jednotný colný doklad. Colný úrad ich prijme ako pôvodné

doklady, ak ich kvalitu a čitateľnosť považuje za dostatočné.

§ 81

(1)

Písomné colné vyhlásenie musí byť podpísané osobou oprávnenou podať colné vyhlásenie

a musí obsahovať všetky údaje potrebné na prepustenie tovaru do navrhovaného režimu.

Prílohou k písomnému colnému vyhláseniu sú doklady preukazujúce splnenie podmienok

potrebných na prepustenie tovaru.

(2)

Písomné colné vyhlásenie možno podať len na tlačive, ktorého tlač schválilo colné

riaditeľstvo. Colné riaditeľstvo tlač schváli, ak tlačivo zodpovedá vzoru a technickým

požiadavkám ustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo.

(3)

Podpísaním podaného písomného colného vyhlásenia sa stáva deklarant alebo jeho zástupca

zodpovedným za správnosť údajov uvedených v písomnom colnom vyhlásení, pravosť pripojených

dokladov a splnenie všetkých povinností súvisiacich s prepustením tovaru do navrhovaného

režimu.

(4)

Ak deklarant na účely podania písomného colného vyhlásenia použije zariadenie na

spracovanie a prenos údajov, colný úrad môže povoliť, aby bol jeho podpis nahradený

elektronickým podpisom, ak sú splnené technické a administratívne podmienky ním určené.

Colný úrad môže tiež povoliť, aby písomné colné vyhlásenie vyhotovené prostredníctvom

zariadenia na spracovanie a prenos údajov prevádzkovaného colným úradom mohlo byť

overované priamo týmto zariadením namiesto ručného alebo mechanického používania pečiatky

colného úradu a podpisu oprávneného colníka.

(5)

Colný úrad môže povoliť za podmienok a spôsobom ním určenými, aby niektoré údaje

písomného colného vyhlásenia podávaného podľa

§ 79 ods. 6

prvej vety boli nahradené ich zaslaním colnému úradu určenému na tento účel prostredníctvom

zariadenia na spracovanie a prenos údajov, a to aj vo forme kódov.

§ 82

(1)

Ak sú v písomnom colnom vyhlásení uvedené dve alebo viac položiek tovaru, údaje týkajúce

sa každej položky tovaru sa považujú za samostatné písomné colné vyhlásenie.

(2)

Jednotlivé časti technologického zariadenia, ktoré sú zatriedené do rovnakej podpoložky

kombinovanej nomenklatúry, považujú sa za jednu položku tovaru.

§ 83

(1)

Colný úrad prijme bez zbytočného odkladu písomné colné vyhlásenie po predložení tovaru,

na ktorý sa vzťahuje. Colný úrad neprijme colné vyhlásenie, ktoré nespĺňa náležitosti

podľa

§ 81 ods. 1 a 2

.

(2)

Na písomnom colnom vyhlásení vyznačí colný úrad dátum prijatia a colník osvedčí jeho

prijatie podpisom.

§ 84

(1)

Písomné colné vyhlásenie podáva osoba, ktorá predkladá tovar príslušnému colnému

úradu. Ak z prijatia písomného colného vyhlásenia vyplýva konkrétna povinnosť určitej

osobe, písomné colné vyhlásenie musí podať táto osoba alebo sa musí podať v jej mene.

(2)

Deklarantom môže byť len slovenská osoba.

(3)

Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na prípady, keď je podané písomné colné vyhlásenie

a)

na prepustenie tovaru do režimu tranzit alebo do režimu dočasné použitie,

b)

príležitostne a colný úrad to považuje za oprávnené.

§ 85

Na účely vymerania dovozných platieb a vývozných platieb a uplatnenia obchodnopolitických

opatrení je rozhodujúci dátum prijatia písomného colného vyhlásenia colným úradom,

ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 86

(1)

Colný úrad môže na žiadosť deklaranta povoliť zmenu údajov písomného colného vyhlásenia

po jeho prijatí len vtedy, ak táto zmena nespôsobí, že sa písomné colné vyhlásenie

bude vzťahovať na iný tovar ako pôvodne uvedený v písomnom colnom vyhlásení.

(2)

Colný úrad nepovolí zmenu podľa odseku 1, ak

a)

oznámil deklarantovi, že má v úmysle prehliadnuť tovar,

b)

sám zistil, že údaje, o ktorých opravu ide, sú nesprávne alebo

c)

prepustil tovar.

(3)

Colný úrad môže povoliť alebo požadovať, aby sa namiesto zmien podľa odseku 1 podalo

nové písomné colné vyhlásenie. V tomto prípade dňom rozhodujúcim na určenie dovozných

platieb alebo vývozných platieb, ktoré sa majú zaplatiť, a na uplatnenie ustanovení,

ktoré upravujú príslušný režim, bude deň prijatia pôvodného písomného colného vyhlásenia.

§ 87

(1)

Colný úrad na žiadosť deklaranta pripustí späťvzatie písomného colného vyhlásenia,

ak deklarant preukáže, že tovar bol navrhnutý do príslušného režimu omylom alebo že

v dôsledku osobitných okolností prepustenie tovaru do navrhnutého režimu už nie je

odôvodnené. Žiadosti o späťvzatie písomného colného vyhlásenia nemožno vyhovieť, ak

colný úrad informoval deklaranta o svojom úmysle vykonať kontrolu tovaru. Žiadosť

o späťvzatie písomného colného vyhlásenia colný úrad neprijme, kým túto kontrolu nevykoná.

(2)

Ak deklarant napriek výzve colného úradu neodstránil nedostatky a nepredložil potrebné

doklady v lehote určenej colným úradom, písomné colné vyhlásenie sa považuje za neplatné.

(3)

Ak tento zákon neustanovuje inak, písomné colné vyhlásenie nemožno vziať späť po

prepustení tovaru.

§ 88

Na účely overovania pravdivosti a úplnosti prijatého písomného colného vyhlásenia

colný úrad môže

a)

preskúmať doklady, ktoré sú prílohou k písomnému colnému vyhláseniu,

b)

požadovať, aby deklarant predložil ďalšie doklady,

c)

prehliadať tovar a odoberať z neho vzorky.

§ 89

(1)

Preprava tovaru na miesto prehliadky tovaru a manipulácia s tovarom pri colnej kontrole

sa vykonávajú na zodpovednosť a náklady deklaranta.

(2)

Deklarant je oprávnený, aby bol prítomný alebo zastúpený pri prehliadke tovaru a

pri odoberaní vzoriek. Ak to colný úrad považuje za vhodné, požiada deklaranta, aby

bol prítomný alebo zastúpený pri prehliadke tovaru a odoberaní vzoriek. Deklarant

je povinný požiadavke colného úradu vyhovieť.

(3)

Kontrola tovaru alebo odoberanie vzoriek (

§ 71 ods. 2

) sa vykonáva na trovy deklaranta.

§ 90

Ak sa prehliada iba časť tovaru uvedeného v písomnom colnom vyhlásení, výsledok tejto

prehliadky sa uplatní na všetok tovar uvedený v colnom vyhlásení. Deklarant je oprávnený

navrhnúť, aby sa na jeho náklady prehliadka vykonala v širšom rozsahu.

§ 91

(1)

Výsledok overovania písomného colného vyhlásenia sa použije pre režim, do ktorého

sa má tovar prepustiť.

(2)

Ak sa písomné colné vyhlásenie neoveruje, uplatňujú sa pre režim, do ktorého sa má

tovar prepustiť, údaje uvedené v písomnom colnom vyhlásení.

(3)

Po overení písomného colného vyhlásenia a sprievodných dokladov alebo po vykonaní

prehliadky tovaru uvedie colný úrad na výtlačku písomného colného vyhlásenia, ktorý

si ponecháva, alebo na doklade k nemu pripojenom dôvody a výsledky tohto overovania

a prehliadky. Ak sa vykoná čiastočná prehliadka, uvedú sa tiež údaje o prehliadanej

zásielke. Ak deklarant alebo jeho zástupca nie je prítomný pri prehliadke tovaru,

colný úrad uvedie túto skutočnosť v písomnom colnom vyhlásení alebo na pripojenom

doklade.

(4)

Ak výsledkom overovania písomného colného vyhlásenia a sprievodných dokladov alebo

prehliadky tovaru je nesúlad s údajmi uvedenými v písomnom colnom vyhlásení, colný

úrad zaznamená na výtlačku písomného colného vyhlásenia, ktorý si ponecháva, alebo

na doklade k nemu pripojenom skutočnosti, na ktoré je potrebné prihliadať pri vymeriavaní

dovozných platieb alebo vývozných platieb z tohto tovaru alebo pri výpočte akýchkoľvek

náhrad alebo platieb splatných pri vývoze, alebo pri použití iných ustanovení, ktoré

sa vzťahujú na režim, do ktorého je tovar navrhnutý.

(5)

V zázname o výsledku overenia colný úrad uvedie prostriedky, ktoré použil pri overovaní

písomného colného vyhlásenia, dátum a identifikačné údaje colníka, ktorý záznam vyhotovil.

§ 92

(1)

Colný úrad prijíma nevyhnutné opatrenia potrebné na identifikáciu tovaru, ak je to

potrebné na posúdenie splnenia podmienok pre režim, do ktorého je tento tovar navrhnutý,

napríklad priloží colnú uzáveru na tovar alebo dopravný prostriedok, ktorým sa tovar

prepravuje.

(2)

Colnú uzáveru priloženú na tovar alebo dopravný prostriedok môže odstrániť alebo

zrušiť iba colný úrad alebo iné osoby len s jeho povolením. To neplatí, ak v dôsledku

nehody alebo mimoriadnej udalosti

31

)

jej odstránenie alebo zrušenie je potrebné z hľadiska zabezpečenia ochrany tovaru

alebo dopravných prostriedkov.

§ 93

(1)

Ak sú splnené podmienky na prepustenie tovaru do príslušného režimu a ak tovar nepodlieha

zákazom alebo obmedzeniam, colný úrad prepustí tovar ihneď po overení údajov uvedených

v písomnom colnom vyhlásení alebo po prijatí písomného colného vyhlásenia bez ich

overenia; to platí aj v prípade, ak overovanie údajov nemôže byť dokončené v primeranej

lehote a tovar už nie je potrebný na účely overovania. Ustanovenie

§ 88

tým nie je dotknuté.

(2)

Ak je v písomnom colnom vyhlásení uvedených viac položiek tovaru, prepúšťa sa tovar

súčasne.

§ 94

Colný úrad neprepustí tovar do navrhnutého režimu, ak

a)

colný dlh, ktorý vznikne prijatím písomného colného vyhlásenia, nie je splnený alebo

zabezpečený, s výnimkou režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozných

platieb,

b)

colný dlh, ktorého zabezpečenie colný úrad požaduje, nie je zabezpečený alebo

c)

má pochybnosti o tom, či sa na dovážaný tovar nevzťahujú zákazy a obmedzenia, a tieto

pochybnosti nemôžu byť odstránené skôr, ako budú známe výsledky ním vykonanej kontroly.

§ 95

(1)

Colný úrad pri prepustení tovaru určí podmienky na uplatnenie navrhovaného režimu

s prihliadnutím na miesto, na ktorom sa tovar nachádza, a osobitné podmienky na vykonávanie

colného dohľadu nad týmto tovarom.

(2)

Colný úrad uvedie údaj o prepustení a dátum prepustenia tovaru na písomnom colnom

vyhlásení alebo na priloženom sprievodnom doklade; jedno vyhotovenie vráti deklarantovi.

§ 96

(1)

Colný úrad je oprávnený prijať nevyhnutné opatrenia vrátane zhabania a predaja tovaru,

aby zabránil nedovolenému zaobchádzaniu s tovarom, ak tovar

a)

nemožno prepustiť preto, že

1.

nebolo možné začať prehliadku tovaru alebo pokračovať v prehliadke tovaru v lehote

určenej colným úradom z dôvodov na strane deklaranta,

2.

neboli predložené doklady, ktoré musia byť predložené pred prepustením tovaru do

navrhovaného režimu,

3.

platby alebo zabezpečenia colného dlhu, ktoré vzhľadom na dovozné platby alebo vývozné

platby mali byť vykonané alebo poskytnuté, sa nevykonali alebo neposkytli v lehote

ustanovenej týmto zákonom alebo určenej colným úradom,

4.

podlieha zákazom alebo obmedzeniam alebo

5.

vlastník tovaru nie je známy, a preto písomné colné vyhlásenie nebolo podané v lehote

podľa tohto zákona,

b)

nie je premiestnený z miesta predloženia v primeranej lehote po jeho prepustení alebo

c)

nebol doložený dokladom o kúpe, o inom spôsobe nadobudnutia alebo o jeho dovoze.

(2)

Ak colný úrad prijal nevyhnutné opatrenia podľa odseku 1, je povinný uschovať doklady

priložené k písomnému colnému vyhláseniu. Colný úrad môže tieto doklady vydať deklarantovi

len potom, čo vykoná potrebné opatrenia na zabránenie ich opätovnému použitiu, s výnimkou

údajov o množstve alebo hodnote tovaru.

§ 97

(1)

Ak colný úrad neprepustil tovar z dôvodov uvedených v

§ 96 ods. 1 písm. a)

druhom a treťom bode, určí deklarantovi lehotu na odstránenie nedostatkov, pre ktoré

nemožno tovar prepustiť.

(2)

Ak deklarant nezaplatil dlžné platby alebo nezabezpečil colný dlh v lehote určenej

colným úradom, colný úrad môže prijať potrebné opatrenia vrátane predaja tovaru a

zároveň o tejto skutočnosti informuje deklaranta; ustanovenia

§ 87 ods. 1

prvej vety alebo

§ 386

tým nie sú dotknuté.

(3)

Colný úrad môže na účely zabránenia nedovolenému nakladaniu s tovarom na zodpovednosť

a na náklady deklaranta premiestniť tovar do osobitných stavieb nachádzajúcich sa

pod dohľadom colného úradu.

§ 98

Zrušenie rozhodnutia po prepustení tovaru

(1)

Colný úrad môže rozhodnutie o prepustení tovaru vydané na základe písomného colného

vyhlásenia zmeniť alebo zrušiť, ak zistí, že tovar bol navrhnutý omylom

a)

do režimu, ktorý je spojený s vymeraním dovozných platieb, namiesto navrhnutia do

iného režimu, a žiadosť o zmenu alebo zrušenie rozhodnutia podá oprávnená osoba do

troch mesiacov odo dňa prijatia písomného colného vyhlásenia a ak

1.

sa tovar nepoužil v rozpore s podmienkami pre režim, do ktorého by mal byť prepustený,

2.

pri podaní písomného colného vyhlásenia bol navrhnutý do iného režimu, pre ktorý

boli splnené všetky podmienky, a

3.

tovar možno ihneď prepustiť do režimu, do ktorého mal byť správne navrhnutý;

písomné colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do iného režimu je platné odo dňa prijatia

pôvodného písomného colného vyhlásenia,

b)

namiesto iného tovaru do režimu, ktorý je spojený s vymeraním dovozných platieb,

a žiadosť o zmenu alebo zrušenie rozhodnutia podá oprávnená osoba do troch mesiacov

odo dňa prijatia písomného colného vyhlásenia a ak

1.

tovar pôvodne navrhnutý do režimu nebol použitý inak, ako to bolo povolené, keď bol

v pôvodnom stave a bol uvedený do pôvodného stavu, a

2.

tovar, ktorý mal byť navrhnutý do pôvodne zamýšľaného režimu, mohol byť v čase podania

pôvodného písomného colného vyhlásenia predložený tomu istému colnému úradu a navrhnutý

do pôvodne zamýšľaného režimu.

(2)

Colný úrad môže vo výnimočných prípadoch lehotu ustanovenú v odseku 1 primerane predĺžiť.

(3)

V prípadoch poštových zásielok obsahujúcich objednaný tovar, ktoré sa vrátia, colný

úrad zruší rozhodnutie o ich prepustení do režimu voľný obeh, ak sa podá žiadosť o

zrušenie rozhodnutia v lehote troch mesiacov odo dňa prijatia písomného colného vyhlásenia,

ak bol tovar vyvezený na adresu pôvodného dodávateľa alebo na adresu osoby ním označenej.

(4)

Ak bol tovar navrhnutý na prepustenie do režimu vývoz alebo do režimu pasívny zušľachťovací

styk, colný úrad zruší rozhodnutie, ak

a)

ide o tovar, ktorý podlieha vývoznej platbe alebo je predmetom žiadosti o vrátenie

dovoznej platby, náhrady alebo iných vývozných platieb alebo osobitných opatrení pri

vývoze, a deklarant

1.

preukáže colnému úradu, že tovar neopustil colné územie,

2.

vráti colnému úradu všetky výtlačky písomného colného vyhlásenia spolu s ostatnými

dokladmi, ktoré mu boli vydané pri prijatí písomného colného vyhlásenia,

3.

preukáže colnému úradu vývozu, že náhrady alebo iné sumy poskytnuté na základe písomného

colného vyhlásenia pri vývoze boli vrátené alebo že príslušný orgán vykonal opatrenia

potrebné na zabezpečenie toho, aby sa nevyplatili, a

4.

v súlade s colnými predpismi splní všetky povinnosti určené colným úradom,

b)

ide o iný tovar ako tovar uvedený v písmene a) a colný úrad bol informovaný podľa

§ 378 ods. 9

, že deklarovaný tovar neopustil colné územie.

(5)

Zrušenie rozhodnutia podľa odseku 4 písm. a) má za následok zrušenie úkonov urobených

na vývoznej licencii alebo na osvedčení o poskytnutí príspevku vydanom v súvislosti

s písomným colným vyhlásením. Ak sa požaduje, aby tovar navrhnutý na prepustenie do

režimu vývoz opustil colné územie v určenej lehote, nedodržanie tejto lehoty má za

následok zrušenie rozhodnutia.

(6)

Ak sa pri spätnom vývoze podá písomné colné vyhlásenie, odseky 4 a 5 sa použijú primerane.

(7)

Ak bol slovenský tovar navrhnutý na prepustenie do režimu uskladňovanie v colnom

sklade podľa

§ 304 ods. 1 písm. b)

, colný úrad na základe žiadosti zruší rozhodnutie o prepustení tovaru do tohto režimu

za podmienky, že boli prijaté opatrenia pre prípad nesplnenia podmienok pre tento

režim. Ak po uplynutí lehoty určenej na uskladnenie tovaru v colnom sklade nebola

podaná žiadosť o pridelenie colne schváleného určenia, colný úrad vykoná opatrenia

v súlade s colnými predpismi (

§ 73 ods. 9

).

§ 99

(1)

K písomnému colnému vyhláseniu, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu voľný

obeh, sa prikladajú tieto doklady

a)

faktúra, na ktorej základe sa deklaruje colná hodnota tovaru, ak sa požaduje podľa

§ 63 ods. 11

,

b)

deklarácia údajov o colnej hodnote na určenie colnej hodnoty tovaru navrhovaného

na prepustenie, ak sa požaduje podľa

§ 63 ods. 1 až 5

,

c)

doklady potrebné na priznanie preferenčného sadzobného opatrenia alebo iných opatrení

vyplývajúcich z právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na príslušný tovar,

d)

iné doklady požadované na uplatnenie ustanovení, ktoré upravujú prepustenie príslušného

tovaru do režimu voľný obeh, napríklad veterinárne povolenie, fytokaranténne povolenie,

certifikát, povolenie na dovoz exemplárov, povolenie na vývoz alebo povolenie na opätovný

vývoz exemplárov zo štátu vývozu alebo opätovného vývozu.

(2)

Colný úrad môže pri podaní písomného colného vyhlásenia požadovať, aby bol predložený

prepravný doklad alebo doklad, ktorý sa týka predchádzajúceho režimu. Ak je jedna

zásielka predložená v dvoch alebo vo viacerých nákladových kusoch, colný úrad môže

požadovať aj predloženie zoznamu nákladových kusov alebo podobného dokladu, v ktorom

sa uvádza obsah každého nákladového kusa.

(3)

Colný úrad nemusí požadovať na účely prepustenia tovaru do režimu voľný obeh doklady

uvedené v odseku 1 písm. a) až c), ak sú splnené podmienky na použitie jednotnej colnej

sadzby alebo za ktorých je tovar oslobodený od dovozného cla.

§ 100

(1)

Prílohou k písomnému colnému vyhláseniu, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do

režimu tranzit, sú prepravné doklady. Príslušný colný úrad [

§ 289 ods. 1 písm. f)

] nemusí požadovať predloženie týchto dokladov v čase vykonávania colných formalít

pre príslušný tovar. Na požiadanie colného úradu sa prepravné doklady predkladajú

počas prepravy tovaru.

(2)

Colné doklady vzťahujúce sa na vývoz alebo spätný vývoz tovaru z colného územia alebo

iný doklad s rovnakým účinkom sa predkladajú colnému úradu odoslania spolu s colným

vyhlásením, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu tranzit.

(3)

Colný úrad môže v prípade potreby požadovať predloženie dokladu, ktorý sa týka predchádzajúceho

colného režimu.

§ 101

(1)

K písomnému colnému vyhláseniu, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu uskladňovanie

tovaru v colnom sklade typu D, sa prikladajú doklady uvedené v

§ 99 ods. 1 písm. a) a b)

.

(2)

K písomnému colnému vyhláseniu, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu aktívny

zušľachťovací styk, sa prikladajú tieto doklady

a)

doklady uvedené v

§ 99 ods. 1

, a ak je to potrebné, písomné povolenie na použitie príslušného režimu alebo kópia

žiadosti o povolenie, ak sa použije

§ 318

v prípade systému vrátenia,

b)

doklady uvedené v

§ 99 ods. 1 písm. a) a b)

.

(3)

K písomnému colnému vyhláseniu, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu prepracovanie

pod colným dohľadom, sa prikladajú doklady uvedené v

§ 99 ods. 1 písm. a) a b)

.

(4)

K písomnému colnému vyhláseniu, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu dočasné

použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla, sa prikladajú doklady uvedené

v

§ 99 ods. 1

.

(5)

K písomnému colnému vyhláseniu, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu dočasné

použitie s úplným oslobodením od dovozného cla, sa prikladajú doklady uvedené v

§ 99 ods. 1 písm. a) a b)

.

(6)

K písomnému colnému vyhláseniu, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu pasívny

zušľachťovací styk, sa prikladajú doklady uvedené v

§ 102

.

(7)

Colný úrad je oprávnený požadovať, aby deklarant k písomnému colnému vyhláseniu,

ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimov podľa odsekov 1 až 6, priložil písomné

povolenie na režim alebo kópiu žiadosti o povolenie režimu.

§ 102

Prílohou k písomnému colnému vyhláseniu, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do

režimu vývoz, sú doklady požadované na uplatnenie vývozných platieb a ustanovení pre

vývoz tovaru; ustanovenie sa použije pre spätný vývoz primerane.

§ 103

(1)

Ak sa colné vyhlásenie podáva prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos

údajov, musí obsahovať rovnaké údaje ako písomné colné vyhlásenie (

§ 81 ods. 1

).

(2)

Colné vyhlásenie podané prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov

sa považuje za podané, keď je prijaté colným úradom. Prijatie colného vyhlásenia podaného

prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov colný úrad oznámi deklarantovi

zaslaním informácie o prijatí colného vyhlásenia s uvedením evidenčného čísla colného

vyhlásenia a dátumu jeho prijatia.

(3)

Ak sa podáva colné vyhlásenie prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos

údajov, ustanovenia

§ 91 ods. 3 a 4

sa použijú primerane. Prepustenie tovaru colný úrad oznámi deklarantovi zaslaním

informácie o prepustení tovaru s uvedením evidenčného čísla colného vyhlásenia a dátumu

prepustenia tovaru.

§ 104

Ak sa na vykonanie ďalších colných formalít vyžaduje kópia colného vyhlásenia v písomnej

forme, na žiadosť deklaranta ju vyhotoví a overí príslušný colný úrad.

§ 105

Ak sa colné vyhlásenie podáva prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov,

deklarant je povinný predložiť v písomnej forme originály dokladov podľa

§ 99 ods. 1

. Colný úrad môže povoliť, aby sa doklady požadované na prepustenie tovaru do režimu

vyhotovili a zaslali prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov.

§ 106

Colné vyhlásenie, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu voľný obeh, sa môže

podať ústne, ak ide o

a)

tovar neobchodného charakteru

1.

prepravovaný v batožine cestujúceho,

2.

zasielaný fyzickým osobám,

3.

v prípadoch, ak to povolí colný úrad,

b)

tovar obchodného charakteru, ak sú splnené tieto podmienky

1.

celková hodnota zásielky u jedného deklaranta neprevyšuje 1 200 EUR,

2.

nejde o opakovanú zásielku rovnakého alebo podobného tovaru a

3.

tovar neprepravuje nezávislý prepravca ako súčasť prepravy väčšieho nákladu,

c)

tovar uvedený v

§ 110

, ak spĺňa podmienky na oslobodenie od dovozného cla ako vrátený tovar,

d)

tovar uvedený v

§ 111 písm. b) a c)

.

§ 107

Colné vyhlásenie, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu vývoz, sa môže podať

ústne, ak ide o

a)

tovar neobchodného charakteru

1.

prepravovaný v batožine cestujúceho alebo

2.

zasielaný fyzickými osobami,

b)

tovar uvedený v

§ 106 písm. b)

,

c)

tovar uvedený v

§ 112 písm. b) a c)

alebo

d)

iný tovar v prípadoch zanedbateľného ekonomického významu, ak to povolí colný úrad.

§ 108

(1)

Colný úrad môže vylúčiť pri nepriamom zastúpení podanie colného vyhlásenia ústne.

(2)

Ak má colný úrad pri colnom vyhlásení podanom ústne pochybnosti o správnosti alebo

úplnosti údajov uvedených deklarantom alebo jeho zástupcom v colnom vyhlásení podanom

ústne, môže požadovať podanie písomného colného vyhlásenia.

§ 109

Ak tovar, na ktorý sa colné vyhlásenie podalo ústne podľa

§ 106 a 107

, podlieha dovoznej platbe alebo vývoznej platbe, colný úrad vydá osobe, ktorá túto

platbu zaplatila, potvrdenie o jej zaplatení.

§ 110

(1)

Colné vyhlásenie, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu dočasné použitie,

sa môže podať ústne, ak ide o

a)

poľnohospodárske stroje, nástroje a iný tovar určený na vykonanie poľnohospodárskych

alebo lesných prác v pohraničnom pásme susediacom so zahraničím, ktoré sú vo vlastníctve

osoby, ktorá má trvalý pobyt alebo sídlo v pohraničnom pásme susediacom s colným územím,

a zvieratá na využitie podľa

§ 347 ods. 15 písm. i)

,

b)

obaly uvedené v

§ 346

, ktoré boli dovezené naplnené a boli nezmazateľne označené zahraničnou osobou,

c)

zariadenie na výrobu a prenos rozhlasových alebo televíznych programov a vozidlá

špeciálne upravené na použitie na tento účel, dovážané zahraničnými právnickými osobami,

d)

nástroje a prístroje potrebné pre lekárov na zabezpečenie pomoci pre pacientov, ktorí

očakávajú transplantáciu orgánu, dovážané podľa

§ 341 ods. 1 písm. c)

,

e)

tovar uvedený v

§ 113

,

f)

iný tovar, ak to povolí colný úrad.

(2)

Colné vyhlásenie možno podať ústne aj vtedy, ak sa režim dočasné použitie skončí

spätným vývozom tovaru uvedeného v odseku 1.

§ 111

Ak sa colnému úradu nepodá colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do režimu voľný

obeh formou uvedenou v

§ 78 ods. 2 písm. a) až c)

, možno navrhnúť prepustenie tovaru do režimu voľný obeh iným úkonom, ak ide o

a)

tovar neobchodného charakteru prepravovaný v batožine cestujúceho, oslobodený od

dovozného cla podľa

§ 215 až 218

,

b)

iný tovar ako prepravovaný v batožine cestujúceho, oslobodený od dovozného cla podľa

§ 209 až 214

,

c)

dopravné prostriedky, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie od dovozného cla ako pri vrátenom

tovare,

d)

dovážaný tovar zanedbateľného ekonomického významu, na ktorý sa nevzťahuje povinnosť

dodať tovar na colný úrad podľa

§ 66

, ak nepodlieha dovozným platbám.

§ 112

Ak sa colnému úradu nepodá písomné colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do režimu

vývoz, považuje sa za tovar navrhnutý na prepustenie do režimu vývoz úkonom podľa

§ 114 ods. 1 písm. b)

a)

tovar neobchodného charakteru prepravovaný v batožine cestujúceho, ak nepodlieha

vývozným platbám,

b)

dopravný prostriedok evidovaný v Slovenskej republike, ktorý má byť dovezený späť,

c)

iný tovar zanedbateľného ekonomického významu, ak to povolí colný úrad.

§ 113

(1)

Za tovar navrhnutý na prepustenie do režimu dočasné použitie úkonom podľa

§ 114

sa považujú, ak sa nenavrhnú colnému úradu na prepustenie do tohto režimu písomne

alebo ústne,

a)

osobné veci cestujúcich a tovar dovážaný na športové účely, uvedený v

§ 347 ods. 9 až 12

,

b)

dopravné prostriedky uvedené v

§ 353 až 360

.

(2)

Ak sa tovar uvedený v odseku 1 nenavrhol colnému úradu na prepustenie do režimu dočasné

použitie písomne alebo ústne, vykonaním úkonu podľa

§ 114

sa považuje tento tovar za navrhnutý na spätný vývoz na účely skončenia režimu dočasné

použitie.

§ 114

(1)

Na účely

§ 111 až 113

sa za iný úkon považuje

a)

v prípade tovaru dodaného určenému colnému úradu alebo na iné miesto určené alebo

schválené podľa

§ 66 ods. 1 písm. a)

1.

prechod zeleným pruhom alebo pruhom osobitne označeným na colnom úrade, na ktorom

je zavedený systém dvoch pruhov,

2.

prechod colným priestorom bez podania colného vyhlásenia, ak na colnom úrade nie

je zavedený systém dvoch pruhov,

3.

pripevnenie nálepky s označením „Nič na vyclenie“ na predné sklo osobného automobilu

cestujúceho,

b)

samotný prechod colnej hranice, ak ide o

1.

prípad, na ktorý sa nevzťahuje povinnosť dodať tovar colnému úradu podľa

§ 66

,

2.

režim vývoz podľa

§ 112

a o spätný vývoz podľa

§ 113 ods. 2

.

(2)

Ak sa tovar v batožine cestujúceho podľa

§ 111 písm. a)

,

§ 112 písm. a)

,

§ 113 ods. 1 písm. a)

alebo

ods. 2

prepravuje železničnou dopravou bez sprievodu cestujúceho a colnému úradu sa navrhuje

na prepustenie bez osobnej prítomnosti cestujúceho, môže sa použiť tlačivo colného

vyhlásenia pre registrovanú batožinu. Vzor tlačiva colného vyhlásenia pre registrovanú

batožinu, jeho obsah a spôsob vyplňovania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,

ktorý vydá ministerstvo.

§ 115

(1)

Ak sú splnené podmienky podľa

§ 111 až 113

, tovar, na ktorý sa tieto ustanovenia vzťahujú, sa považuje za dodaný colnému úradu

podľa

§ 66

, colné vyhlásenie za prijaté a tovar za prepustený colným úradom v okamihu, keď bol

urobený úkon podľa

§ 114

.

(2)

Ak sa colnou kontrolou zistí, že úkon ustanovený v

§ 114

bol urobený, ale tovar, ktorý sa dováža alebo vyváža, nespĺňa podmienky ustanovené

v

§ 111 až 113

, považuje sa takýto tovar za tovar nezákonne dovezený alebo nezákonne vyvezený.

§ 116

Colné vyhlásenie podané pri poštovej preprave

(1)

Colné vyhlásenie, ktorým sa navrhuje prepustenie poštovej zásielky do režimu voľný

obeh alebo režimu vývoz, možno podať iným úkonom. Za iný úkon sa považuje

a)

pri režime voľný obeh

1.

vstup poštovej zásielky na colné územie, ak ide o lístky a listy, ktoré obsahujú

osobné správy alebo iné písomnosti a tovar, ktorý nepodlieha dovozným platbám, alebo

tovar, na ktorý sa nevzťahuje povinnosť jeho dodania colnému úradu podľa

§ 66

,

2.

predloženie poštovej zásielky colnému úradu, ak nejde o poštovú zásielku podľa bodu

1, ak je sprevádzaná vyhlásením CN 22 alebo CN 23,

b)

pri vývoze

1.

prijatie poštovej zásielky na poštovú prepravu, ak ide o tovar zasielaný v listových

zásielkach alebo balíkových zásielkach, ktorý nepodlieha vývozným platbám,

2.

predloženie poštovej zásielky colnému úradu, ak obsahuje tovar, ktorý podlieha vývozným

platbám, ak je sprevádzaný vyhlásením CN 22 alebo CN 23.

(2)

Deklarantom je v prípadoch podľa odseku 1 písm. a) príjemca a v prípadoch podľa odseku

1 písm. b) odosielateľ.

(3)

Na účely odseku 1 tovar, ktorý nepodlieha dovozným platbám alebo vývozným platbám,

sa považuje za predložený colnému úradu a podľa

§ 83 ods. 1

colné vyhlásenie za prijaté a tento tovar za prepustený do navrhnutého režimu v prípade

a)

dovozu doručením tovaru príjemcovi,

b)

vývozu prijatím tovaru poštovým podnikom.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nepoužijú

a)

pri zásielkach, ktoré obsahujú tovar

1.

obchodného charakteru s celkovou hodnotou presahujúcou 1 200 EUR,

2.

obchodného charakteru, ak ide o opakovanú zásielku rovnakého alebo podobného tovaru,

3.

uvedený v

§ 117

,

b)

ak sa colné vyhlásenie podá písomne, ústne alebo prostredníctvom zariadenia na spracovanie

a prenos údajov.

§ 117

Spoločné ustanovenia pre colné vyhlásenie podané ústne a colné vyhlásenie podané iným

úkonom

(1)

Ustanovenia

§ 106 až 113

sa nepoužijú na tovar, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia o vývozných náhradách, o

vrátení cla alebo iných platieb, alebo na ktorý sa vzťahujú zákazy alebo obmedzenia,

alebo iné colné formality podľa colných predpisov.

(2)

Na účely

§ 106 až 113

sa za cestujúceho považuje

a)

pri dovoze

1.

zahraničná fyzická osoba, ktorá dočasne prichádza do Slovenskej republiky, a

2.

slovenská fyzická osoba, ktorá sa vracia do Slovenskej republiky po dočasnom pobyte

v zahraničí,

b)

pri vývoze

1.

slovenská fyzická osoba, ktorá dočasne odchádza zo Slovenskej republiky, a

2.

zahraničná fyzická osoba, ktorá po dočasnom pobyte odchádza zo Slovenskej republiky.

§ 118

Úvodné ustanovenie

(1)

Colný úrad môže povoliť podanie neúplného colného vyhlásenia, ktorým je písomné colné

vyhlásenie uvedené v

§ 79 ods. 6

prvej vete, neobsahujúce všetky údaje, alebo sa k tomuto colnému vyhláseniu nepripájajú

alebo nepredkladajú doklady, ktoré majú byť prílohou k písomnému colnému vyhláseniu

podľa

§ 81 ods. 1

, ak sa zabezpečí správne uplatňovanie príslušného režimu a ak sa tým zjednoduší postup

pri uplatňovaní režimu (ďalej len „zjednodušený postup“).

(2)

Pri zjednodušenom postupe sa za podanie colného vyhlásenia považuje podanie neúplného

colného vyhlásenia, predloženie obchodného dokladu, administratívneho dokladu alebo

zápis do evidencie (ďalej len „zjednodušené colné vyhlásenie“). Zjednodušené colné

vyhlásenie musí obsahovať aspoň údaje potrebné na identifikáciu tovaru. Ak sa tovar

zapisuje do evidencie, musí byť v nej uvedený dátum tohto zápisu.

(3)

Colný úrad môže namiesto písomného colného vyhlásenia povoliť aj predloženie obchodného

dokladu alebo administratívneho dokladu spolu s návrhom na prepustenie tovaru do príslušného

režimu alebo aby sa tovar navrhol do príslušného režimu formou zápisu do príslušnej

evidencie; v prípade zápisu do príslušnej evidencie colný úrad nemusí požadovať, aby

deklarant predkladal tovar colnému úradu.

(4)

Ak pri navrhovaní tovaru na prepustenie do príslušného režimu použije deklarant zjednodušený

postup, je povinný v lehote určenej colným úradom predložiť dodatočné colné vyhlásenie,

ktoré môže byť všeobecnej, periodickej alebo súhrnnej povahy.

(5)

Zjednodušené colné vyhlásenie a dodatočné colné vyhlásenie sa považujú za jednotný

a nedeliteľný doklad platný odo dňa prijatia zjednodušeného colného vyhlásenia.

(6)

Miestne colné konanie umožňuje prepustenie tovaru do režimu v stavbách osoby alebo

na iných miestach určených alebo schválených colným úradom.

(7)

Ak sa pri zjednodušenom postupe použije zariadenie na spracovanie a prenos údajov

na predloženie colného vyhlásenia, ustanovenia

§ 81 ods. 2 a 3

a

§ 103 až 105

sa použijú primerane.

§ 119

(1)

Neúplné colné vyhlásenie, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu voľný obeh,

môže colný úrad na požiadanie deklaranta prijať len v prípadoch, ak colné vyhlásenie

obsahuje najmenej tieto údaje

a)

označenie krajiny, z ktorej sa tovar dováža alebo vyváža,

b)

označenie deklaranta alebo jeho zástupcu a ich podpis,

c)

evidenčné číslo a štát registrácie dopravného prostriedku prekračujúceho colnú hranicu,

d)

nákladové kusy a opis tovaru,

e)

označenie režimu,

f)

identifikačné údaje o súhrnnom colnom vyhlásení alebo o predchádzajúcom doklade,

g)

hodnota tovaru na colné účely,

h)

miesto a dátum podania colného vyhlásenia.

(2)

Opis tovaru musí byť dostatočne presný, aby mohol colný úrad posúdiť správnosť zaradenia

do príslušnej podpoložky kombinovanej nomenklatúry.

§ 120

(1)

Colný úrad určí deklarantovi lehotu na predloženie dodatočného colného vyhlásenia,

oznámenie údajov alebo predloženie dokladov chýbajúcich v čase prijatia colného vyhlásenia,

ktorá nesmie presiahnuť jeden mesiac odo dňa prijatia tohto colného vyhlásenia. Ak

sa doklad vzťahuje na tovar, na ktorý deklarant žiada uplatnenie zníženej sadzby dovozného

cla alebo jeho prepustenie bez cla, colný úrad môže určiť lehotu na predloženie chýbajúceho

dokladu, ktorá nesmie presiahnuť tri mesiace. Ak sa doklady týkajú colnej hodnoty

dovážaného tovaru, colný úrad môže v odôvodnených prípadoch lehotu určenú na predloženie

dokladov primerane predĺžiť.

(2)

Colný úrad pri prepustení tovaru do režimu voľný obeh uplatní zníženú sadzbu dovozného

cla alebo prepustí tovar bez cla, ak ide o tovar dovezený v rámci colných stropov,

colných kvót alebo iných preferenčných sadzobných opatrení len na základe dokladu,

ktorý podmieňuje uplatnenie zníženej sadzby dovozného cla alebo prepustenie tovaru

bez cla. Deklarant musí doklad predložiť pred

a)

vyčerpaním colnej kvóty alebo

b)

opätovným zavedením bežnej sadzby cla.

(3)

Doklad, ktorého predloženie je podmienkou poskytnutia zníženej sadzby dovozného cla

alebo prepustenia tovaru bez dovozného cla, môže sa predložiť po uplynutí lehoty,

na ktorú bolo zníženie sadzby alebo prepustenie tovaru bez cla zavedené, ak colné

vyhlásenie na tovar bolo prijaté pred uplynutím tejto lehoty.

§ 121

(1)

Colný úrad môže prepustiť tovar do navrhnutého režimu aj na základe neúplného colného

vyhlásenia.

(2)

Ak oneskorené oznámenie údajov alebo predloženie dokladov chýbajúcich v čase prijatia

colného vyhlásenia nemôže ovplyvniť výšku dovozných platieb, ktorým podlieha príslušný

tovar, colný úrad bez zbytočného odkladu zapíše do účtovnej evidencie sumu dovozných

platieb, ktorá sa má zaplatiť, vypočítanú obvyklým spôsobom.

(3)

Ak colné vyhlásenie podľa

§ 119

obsahuje predbežný údaj o colnej hodnote, colný úrad

a)

zapíše do účtovnej evidencie sumu dovozných platieb podľa tohto predbežného údaja

o colnej hodnote,

b)

v prípade potreby je oprávnený požadovať poskytnutie zabezpečenia colného dlhu na

krytie rozdielu medzi sumou dovozných platieb určenou podľa písmena a) a sumou dovozných

platieb, ktorým môže tovar skutočne podliehať.

(4)

Ak oneskorené poskytnutie údajov alebo dokladov chýbajúcich pri prijatí colného vyhlásenia

môže ovplyvniť sumu dovozných platieb, ktorým tovar uvedený v colnom vyhlásení podlieha,

čo môže viesť

a)

k zníženiu sadzby dovozných platieb, colný úrad

1.

zapíše do účtovnej evidencie sumu dovozných platieb splatnú pri zníženej sadzbe cla,

2.

požaduje zabezpečenie colného dlhu na krytie rozdielu medzi sumou podľa prvého bodu

a sumou, ktorá by sa mala zaplatiť s použitím bežnej sadzby cla,

b)

k prepusteniu tovaru s úplným oslobodením od cla, colný úrad požaduje zabezpečenie

colného dlhu na krytie sumy, ktorá by sa mala zaplatiť s použitím bežnej sadzby cla.

(5)

Deklarant môže namiesto poskytnutia zabezpečenia colného dlhu požiadať o zápis do

účtovnej evidencie, ak ide o prípad

a)

podľa odseku 3 písm. b) alebo podľa odseku 4 písm. a) druhého bodu, sumy dovozných

platieb, ktorým tovar môže skutočne podliehať, alebo

b)

podľa odseku 4 písm. b), sumy dovozných platieb s použitím bežnej sadzby cla.

§ 122

Ak do uplynutia lehoty podľa

§ 120

deklarant nepredloží údaje potrebné na konečné určenie colnej hodnoty tovaru alebo

neposkytne chýbajúce údaje alebo doklady, colný úrad zapíše do účtovnej evidencie

sumu dovozných platieb vo výške zabezpečenia colného dlhu poskytnutého podľa

§ 121 ods. 3 písm. b)

,

§ 121 ods. 4 písm. a)

druhého bodu alebo

§ 121 ods. 4 písm. b)

.

§ 123

Neúplné colné vyhlásenie prijaté za podmienok ustanovených v

§ 119 až 121

môže deklarant doplniť alebo po dohode s colným úradom nahradiť iným colným vyhlásením,

ktoré spĺňa podmienky ustanovené v

§ 79 ods. 6

prvej vete a

§ 81 ods. 1

. V týchto prípadoch okamihom rozhodujúcim na určenie dovozných platieb a použitie

ustanovení pre prepustenie tovaru do režimu voľný obeh je deň prijatia neúplného colného

vyhlásenia.

§ 124

(1)

Colný úrad na základe písomnej žiadosti povolí deklarantovi v súlade s podmienkami

a spôsobom ustanovenými v

§ 125 a 126

podávať zjednodušené colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh,

ak sa tovar predloží colnému úradu. Colný úrad môže povoliť, aby sa žiadosť vzťahovala

na opakované prepustenie tovaru do navrhovaného režimu v určitom období.

(2)

Na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh sa zjednodušené colné vyhlásenie môže

podať ako

a)

neúplné colné vyhlásenie na tlačive „jednotný colný doklad“,

b)

administratívny doklad alebo

c)

obchodný doklad.

§ 125

(1)

Povolenie podávať zjednodušené colné vyhlásenie colný úrad vydá deklarantovi, ak

možno zabezpečiť účinnú kontrolu dodržiavania zákazov alebo obmedzení pri dovoze tovaru

alebo iných ustanovení upravujúcich prepustenie tovaru do režimu voľný obeh.

(2)

Povolenie colný úrad nevydá, ak sa osoba, ktorá o povolenie požiadala, dopustila

závažného alebo opakovaného porušenia colných predpisov.

(3)

Žiadosť o povolenie môže colný úrad zamietnuť, ak žiadateľ navrhuje tovar na prepustenie

do režimu voľný obeh len príležitostne alebo ak žiadateľ koná na účet inej osoby,

ktorá navrhuje tovar na prepustenie do režimu voľný obeh len príležitostne.

(4)

Colný úrad môže vydané povolenie zrušiť z dôvodov uvedených v odsekoch 2 a 3.

§ 126

(1)

Povolenie podávať zjednodušené colné vyhlásenie obsahuje

a)

označenie colného úradu, ktorý je oprávnený prijať zjednodušené colné vyhlásenie,

b)

údaje o forme a obsahu zjednodušeného colného vyhlásenia,

c)

údaje o tovare, na ktorý sa vzťahuje colné vyhlásenie, a údaje, ktoré musia byť uvedené

v zjednodušenom colnom vyhlásení na účely identifikácie tovaru,

d)

určenie povinnosti zabezpečiť colný dlh, ktorý môže vzniknúť,

e)

údaje o forme dodatočného colného vyhlásenia a lehotu, v ktorej sa musí podať určenému

colnému úradu.

(2)

Colný úrad môže upustiť od predloženia dodatočného colného vyhlásenia, ak sa zjednodušené

colné vyhlásenie vzťahuje na tovar, ktorého colná hodnota je menšia ako 1 200 EUR,

a ak obsahuje údaje potrebné na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh.

§ 127

Colný úrad vydá povolenie na miestne colné konanie za podmienok a spôsobom ustanovenými

v

§ 128 až 130

na účely prepustenia tovaru do režimu voľný obeh na základe písomnej žiadosti osoby

na miestach ňou určených podľa

§ 118 ods. 6

, ak ide o tovar

a)

v režime tranzit, pre ktorý je žiadateľ oprávnený použiť zjednodušený postup na colnom

úrade podľa

§ 298

,

b)

prepustený do režimu s ekonomickým účinkom; ustanovenie

§ 142

tým nie je dotknuté,

c)

ktorý po predložení colnému úradu podľa

§ 68

bol prepravený na označené miesta v režime tranzit pri inom postupe ako podľa písmena

a),

d)

prepravený na colné územie bez povinnosti predložiť tovar colnému úradu; ustanovenia

o tovare, ktorý je prepravovaný cestujúcim, a o tovare, o ktorom sa rozhoduje v colnom

konaní bez jeho predloženia colnému úradu, tým nie sú dotknuté.

§ 128

(1)

Povolenie podľa

§ 127

colný úrad vydá, ak

a)

evidencia, ktorú vedie žiadateľ, umožňuje colnému úradu vykonať jej účinnú kontrolu,

b)

možno zabezpečiť účinnú kontrolu dodržiavania zákazov alebo obmedzení pri dovoze

alebo iných ustanovení upravujúcich prepustenie tovaru do režimu voľný obeh.

(2)

Povolenie podľa odseku 1 a

§ 127

colný úrad nevydá, ak žiadateľ

a)

závažným spôsobom alebo opakovane porušil colné predpisy,

b)

navrhuje tovar na prepustenie do režimu voľný obeh len príležitostne.

§ 129

(1)

Colný úrad zruší povolenie podľa

§ 127

, ak nastane prípad uvedený v

§ 128 ods. 2

.

(2)

Colný úrad môže upustiť od zrušenia povolenia v prípadoch podľa

§ 128 ods. 2

, ak

a)

jeho držiteľ splní povinnosti v lehotách ustanovených colným úradom,

b)

neschopnosť splniť povinnosti nemá skutočné dôsledky na správne fungovanie režimu

voľný obeh.

§ 130

(1)

Držiteľ povolenia podľa

§ 127

je povinný na účel overenia správnosti vykonávaných úkonov colným úradom

a)

v prípadoch uvedených v

§ 127 písm. a)

a

c)

, ak

1.

sa tovar prepúšťa do režimu voľný obeh po jeho dodaní na miesto určené na tento účel,

túto skutočnosť oznámiť colnému úradu formou a spôsobom, ktoré pre prepustenie tovaru

určil colný úrad, a zapísať tovar do svojej evidencie,

2.

prepusteniu do režimu voľný obeh predchádza dočasné uskladnenie tovaru na rovnakom

mieste podľa

§ 73 ods. 3

, pred uplynutím lehoty uvedenej v

§ 73 ods. 2

, navrhnúť colnému úradu ním určenou formou a spôsobom prepustenie tovaru do režimu

voľný obeh a zapísať tovar do svojej evidencie,

b)

v prípadoch uvedených v

§ 127 písm. b)

1.

navrhnúť colnému úradu ním určenou formou a spôsobom prepustenie tovaru do režimu

voľný obeh; to neplatí, ak tovar, ktorý sa má prepustiť do režimu voľný obeh, bol

už v rámci režimu uskladňovanie v colnom sklade umiestnený v colnom sklade typu D,

a

2.

zapísať tovar do svojej evidencie,

c)

v prípadoch, ktoré sú uvedené v

§ 127 písm. d)

, po príchode tovaru na miesto určené na tento účel zapísať tovar do svojej evidencie,

d)

sprístupniť colnému úradu od okamihu zápisu tovaru do svojej evidencie podľa písmen

a) až c) doklady, ktorých predloženie sa požaduje pre použitie ustanovení upravujúcich

prepustenie tovaru do režimu voľný obeh.

(2)

Ak sa tým nesťaží kontrola správnosti vykonávaných úkonov, colný úrad

a)

môže povoliť, aby oznámenie uvedené v odseku 1 písm. a) a b) nadobudlo účinky už

pred dodaním tovaru,

b)

v prípadoch, v ktorých to odôvodňuje povaha príslušného tovaru a množstvo dovozných

operácií, nebude vyžadovať splnenie oznamovacej povinnosti držiteľa povolenia o dodaní

tovaru s podmienkou, že držiteľ povolenia predloží colnému úradu doklady potrebné

na vykonanie kontroly; v tomto prípade zapísanie tovaru do evidencie má rovnaké účinky

ako prepustenie tovaru.

(3)

Zápis v evidencii uvedený v odseku 1 písm. a) až c) sa môže nahradiť iným spôsobom,

ktorý poskytuje podobné záruky požadované colným úradom. Spolu so zápisom sa uvedie

dátum zápisu a údaje potrebné na identifikáciu tovaru.

§ 131

Colný úrad v povolení podľa

§ 127

okrem náležitostí podľa

§ 155 ods. 1

uvedie

a)

osobitné pravidlá pre zjednodušený postup,

b)

povinnosti podľa

§ 130

a záruky, ktoré sa majú poskytnúť,

c)

dátum miestneho colného konania,

d)

lehotu, v ktorej sa musí podať dodatočné colné vyhlásenie,

e)

podmienky podávania dodatočného colného vyhlásenia.

§ 132

Postup pri neúplnom colnom vyhlásení pre režim uskladňovanie v colnom sklade

(1)

Neúplné colné vyhlásenie pre režim uskladňovanie v colnom sklade musí obsahovať najmenej

údaje potrebné na identifikáciu tovaru, na ktorý sa colné vyhlásenie vzťahuje, vrátane

údaja o množstve tovaru.

(2)

Ustanovenia

§ 120

a

123

sa použijú primerane.

§ 133

(1)

Colný úrad na základe písomnej žiadosti povolí deklarantovi, aby v súlade s podmienkami

a spôsobom podľa

§ 134

podal zjednodušené colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do režimu uskladňovanie

v colnom sklade za podmienky, že predloží tovar colnému úradu.

(2)

Na prepustenie tovaru do režimu uskladňovanie v colnom sklade možno zjednodušené

colné vyhlásenie podať ako

a)

neúplné colné vyhlásenie,

b)

administratívny doklad,

c)

obchodný doklad.

(3)

Ak sa zjednodušený postup použije v colnom sklade typu D, zjednodušené colné vyhlásenie

musí obsahovať aj údaje o tovare, ktoré umožnia určiť jeho nomenklatúrne zatriedenie

a colnú hodnotu.

(4)

Odseky 1 a 2 sa nepoužijú v prípade colného skladu typu F ani na prepustenie poľnohospodárskych

výrobkov získaných v Slovenskej republike do režimu uskladňovanie v colnom sklade

pre akýkoľvek typ skladu.

(5)

Pre colný sklad typu B sa administratívny doklad môže použiť, ak nemožno použiť obchodný

doklad. Ak administratívny doklad neobsahuje všetky potrebné údaje, chýbajúce údaje

sa predložia v priloženej žiadosti.

§ 134

(1)

Colný úrad môže povoliť, aby deklarant namiesto žiadosti podľa

§ 133 ods. 1

podal súhrnnú žiadosť vzťahujúcu sa na operácie za určité obdobie. Žiadosť sa vyhotovuje

podľa

§ 303

a predkladá sa spolu so žiadosťou o povolenie prevádzkovať colný sklad alebo ako

žiadosť o zmenu pôvodného povolenia colnému úradu, ktorý vydal povolenie na režim

uskladňovanie v colnom sklade.

(2)

Colný úrad povolenie podľa

§ 133 ods. 1

vydá príslušnej osobe, ak sa tým nenaruší riadne vykonávanie operácií v režime.

(3)

Colný úrad povolenie podľa

§ 133 ods. 1

nevydá, ak

a)

deklarant neposkytol záruky potrebné na riadne vykonávanie operácií,

b)

deklarant navrhuje tovar do režimu len príležitostne,

c)

deklarant sa dopustil závažného alebo opakovaného porušenia colných predpisov.

(4)

Colný úrad môže povolenie zrušiť, ak nastanú prípady uvedené v odseku 3; ustanovenie

§ 158

tým nie je dotknuté.

§ 135

(1)

Colný úrad v povolení podľa

§ 133 ods. 1

okrem náležitostí podľa

§ 155 ods. 1

uvedie

a)

osobitné pravidlá pre zjednodušený postup,

b)

označenie colného úradu príslušného na prepustenie tovaru do režimu uskladňovanie

v colnom sklade,

c)

formu a obsah zjednodušeného colného vyhlásenia.

(2)

Colný úrad môže upustiť od predloženia dodatočného colného vyhlásenia pri režime

uskladňovanie v colnom sklade.

§ 136

(1)

Colný úrad povolí miestne colné konanie za podmienok a spôsobom ustanovenými v odseku

2 a v

§ 137 a 138

. Na účely povolenia miestneho colného konania sa ustanovenia

§ 134

použijú primerane.

(2)

Miestne colné konanie sa nepoužije pre colné sklady typu B a F ani na prepustenie

poľnohospodárskych výrobkov získaných v Slovenskej republike do režimu uskladňovanie

v colnom sklade pre akýkoľvek typ skladu.

§ 137

(1)

Po dodaní tovaru na určené miesto držiteľ povolenia

a)

oznámi colnému úradu dohľadu ním určenou formou a spôsobom dodanie tovaru,

b)

zapíše tovar do skladovej evidencie,

c)

uschová na potreby colného úradu dohľadu doklady týkajúce sa prepustenia tohto tovaru

do režimu uskladňovanie v colnom sklade.

(2)

Zápis do skladovej evidencie podľa odseku 1 písm. b) obsahuje najmä údaje, ktoré

sa používajú na identifikáciu tovaru vrátane jeho množstva.

(3)

Ustanovenie

§ 130 ods. 2

sa použije primerane.

§ 138

(1)

Colný úrad v povolení podľa

§ 136 ods. 1

okrem náležitostí podľa

§ 155 ods. 1

uvedie

a)

osobitné pravidlá pre zjednodušený postup,

b)

povinnosti uvedené v

§ 137

,

c)

dátum miestneho colného konania.

(2)

Colný úrad pre režim uskladňovanie v colnom sklade môže upustiť od predloženia dodatočného

colného vyhlásenia.

§ 139

(1)

Neúplné colné vyhlásenie, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu s ekonomickým

účinkom s výnimkou režimu pasívny zušľachťovací styk a režimu uskladňovanie v colnom

sklade, môže colný úrad na požiadanie deklaranta prijať len v prípadoch, ak colné

vyhlásenie obsahuje podmienky použitia príslušného režimu alebo evidenčné číslo povolenia

na tento režim a údaje podľa

§ 119 ods. 1

s výnimkou údajov uvedených v písmenách a) a g).

(2)

Ustanovenia

§ 120

a

123

sa použijú primerane.

§ 140

Ustanovenia

§ 124 až 131

a

§ 134

sa použijú primerane na tovar navrhnutý do režimov s ekonomickým účinkom.

§ 141

Zjednodušený postup pre režim pasívny zušľachťovací styk

Ustanovenia

§ 143 až 151

, ktoré sa vzťahujú na tovar na vývoz, sa použijú primerane pre tovar na vývoz v režime

pasívny zušľachťovací styk.

§ 142

Zjednodušený postup pre skončenie režimu s ekonomickým účinkom

(1)

Na skončenie režimu s ekonomickým účinkom s výnimkou režimu pasívny zušľachťovací

styk a režimu uskladňovanie v colnom sklade sa môže použiť zjednodušený postup na

prepustenie tovaru do režimu voľný obeh, režimu vývoz alebo sa pridelí tovaru colne

schválené určenie spätný vývoz. Pri spätnom vývoze sa ustanovenia

§ 143 až 151

použijú primerane.

(2)

Na prepustenie tovaru, ktorý je v režime pasívny zušľachťovací styk, do režimu voľný

obeh možno použiť zjednodušený postup uvedený v

§ 119 až 131

.

(3)

Na skončenie režimu uskladňovanie v colnom sklade možno použiť zjednodušený postup

na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh, režimu vývoz alebo pridelenie colne schváleného

určenia spätný vývoz s týmito odchýlkami

a)

pre tovar prepustený do režimu uskladňovanie v colnom sklade typu F colný úrad nepovolí

zjednodušený postup,

b)

pre tovar prepustený do režimu uskladňovanie v colnom sklade typu B colný úrad môže

povoliť použitie len zjednodušeného postupu s neúplným colným vyhlásením a so zjednodušeným

colným vyhlásením,

c)

vydanie povolenia pre colný sklad typu D má za následok použitie miestneho colného

konania na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh bez osobitného povolenia colného

úradu; v prípade, ak deklarant požiada o výhody z použitia sadzieb dovozného cla,

ktoré nemožno overiť bez fyzickej kontroly tovaru, zjednodušený postup nemožno použiť;

možno však použiť iný zjednodušený postup, súčasťou ktorého je predloženie tovaru

colnému úradu,

d)

zjednodušený postup nemožno použiť pre poľnohospodárske výrobky s pôvodom v Slovenskej

republike prepustené do režimu uskladňovanie v colnom sklade.

§ 143

(1)

Neúplné colné vyhlásenie, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu vývoz,

môže colný úrad na požiadanie deklaranta prijať, ak colné vyhlásenie obsahuje najmenej

tieto údaje

a)

označenie krajiny, z ktorej je tovar dovážaný alebo vyvážaný,

b)

údaje o odosielateľovi alebo vývozcovi,

c)

označenie deklaranta alebo jeho zástupcu a ich podpis,

d)

označenie krajiny určenia,

e)

nákladové kusy a opis tovaru,

f)

označenie tovaru,

g)

vlastnú hmotnosť tovaru,

h)

osobitné záznamy o predložených dokladoch, osvedčeniach a povoleniach,

i)

miesto a dátum podania colného vyhlásenia.

(2)

Ak tovar nepodlieha zákazom alebo obmedzeniam a ak možno jednoznačne určiť nomenklatúrne

zatriedenie tovaru, colný úrad môže upustiť od uvedenia údajov podľa odseku 1 písm.

d) a f).

(3)

Ustanovenie

§ 123

sa použije primerane pre neúplné colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do režimu

vývoz.

§ 144

Dodatočné colné vyhlásenie alebo náhradné colné vyhlásenie možno podať na colnom úrade,

v ktorého územnom obvode má vývozca sídlo alebo trvalý pobyt. Neúplné colné vyhlásenie

obsahuje označenie colného úradu, ktorému bude podané dodatočné colné vyhlásenie.

§ 145

Postup pri zjednodušenom colnom vyhlásení

(1)

Colný úrad prepustí tovar do režimu vývoz na základe písomnej žiadosti deklaranta,

ktorá obsahuje údaje potrebné na vydanie povolenia, ak deklarant predloží tovar colnému

úradu; ustanovenia

§ 125 a 126

sa použijú primerane.

(2)

Zjednodušené colné vyhlásenie možno podať na tlačive jednotného colného dokladu,

ktorý obsahuje aspoň údaje potrebné na identifikáciu tovaru. Ustanovenie

§ 150

tým nie je dotknuté.

§ 146

Colný úrad povolí miestne colné konanie za podmienok a spôsobom ustanovenými v

§ 128

na základe písomnej žiadosti osoby, aby sa colné konanie pre režim vývoz vykonávalo

na miestach ňou určených.

§ 147

(1)

Držiteľ povolenia podľa

§ 146

(ďalej len „schválený vývozca“) pred prepravou tovaru z miest určených alebo schválených

colným úradom je povinný na účely preukázania riadneho vykonávania vývozných operácií

a)

oznámiť colnému úradu prepravu tovaru formou a spôsobom ním určenými na účely prepustenia

tovaru,

b)

zapísať uvedený tovar do svojich záznamov, pričom tento zápis môže byť nahradený

inou formalitou poskytujúcou rovnaké záruky požadované colným úradom; zápis obsahuje

dátum, keď bol urobený, a údaje potrebné na identifikáciu tovaru,

c)

sprístupniť colnému úradu doklady, ktorých predloženie možno požadovať pre režim

vývoz.

(2)

V prípadoch, v ktorých to odôvodňuje povaha príslušného tovaru a množstvo vývozných

operácií, colný úrad nemusí vyžadovať od schváleného vývozcu oznámenie každej prepravy

tovaru za podmienky, že schválený vývozca predloží colnému úradu doklady potrebné

na vykonanie kontroly tovaru colným úradom; v tomto prípade zapísanie tovaru do evidencie

schváleného vývozcu má rovnaké účinky ako prepustenie tovaru.

§ 148

(1)

Výtlačok č. 3 tlačiva jednotného colného dokladu sa použije ako dôkaz o výstupe tovaru

zo Slovenskej republiky na účely kontroly, že tovar skutočne opustil colné územie.

V povolení sa určí, že výtlačok č. 3 tlačiva jednotného colného dokladu sa predbežne

potvrdí.

(2)

Predbežné potvrdenie podľa odseku 1 možno vykonať tak, že

a)

odsek A výtlačku č. 3 tlačiva jednotného colného dokladu potvrdí vopred príslušný

colný úrad odtlačkom pečiatky a podpisom colníka tohto colného úradu alebo

b)

schválený vývozca potvrdí colné vyhlásenie odtlačkom pečiatky s použitím osobitnej

pečiatky podľa vzoru uvedeného v

prílohe č. 5

; odtlačok tejto pečiatky možno predtlačiť na tlačivách tlačených tlačiarňou schválenou

colným riaditeľstvom na tento účel.

(3)

Pred odoslaním tovaru schválený vývozca

a)

vykoná postup podľa

§ 147

,

b)

uvedie na výtlačku č. 3 jednotného colného dokladu údaj o zápise do svojej evidencie

a dátum tohto zápisu.

(4)

Deklarant v odseku 44 výtlačku č. 3 tlačiva jednotného colného dokladu vyplneného

podľa odseku 2 uvedie

a)

číslo povolenia a označenie colného úradu, ktorý povolenie vydal,

b)

poznámku „zjednodušený vývoz“.

§ 149

Colný úrad v povolení podľa

§ 146

uvedie

a)

osobitné pravidlá pre miestne colné konanie,

b)

povinnosti uvedené v

§ 147

,

c)

dátum miestneho colného konania,

d)

obsah výtlačku č. 3 tlačiva jednotného colného dokladu a spôsob, akým sa bude potvrdzovať,

e)

postup a lehotu na podanie dodatočného colného vyhlásenia,

f)

podmienku, že schválený vývozca vykoná potrebné opatrenia na zabezpečenie uschovania

osobitnej pečiatky alebo tlačív s odtlačkom pečiatky colného úradu vývozu alebo s

odtlačkom osobitnej pečiatky.

§ 150

Spoločné ustanovenia pre zjednodušené colné vyhlásenie a miestne colné konanie

(1)

Ak sa celá vývozná operácia vykonáva v územnom obvode jedného colného úradu, namiesto

jednotného colného dokladu môže colný úrad povoliť predloženie obchodného dokladu

alebo administratívneho dokladu, alebo iného prostriedku [

§ 78 ods. 2 písm. b)

], ak je takýto postup v súlade s medzinárodnými zmluvami.

(2)

Doklad alebo iný prostriedok podľa odseku 1, ktorý sa prikladá k žiadosti o povolenie

zjednodušeného colného konania pre režim vývoz, musí obsahovať aspoň údaje podľa

§ 143 ods. 1 a 2

a

§ 148 ods. 4 písm. b)

. Colný úrad môže povoliť, aby deklarant podal súhrnnú žiadosť na vývozné operácie

vzťahujúce sa na určité obdobie. Na príslušnom doklade alebo inom použitom prostriedku

sa uvedie údaj o povolení.

(3)

Obchodný doklad alebo administratívny doklad sa považuje za rovnaký dôkaz o výstupe

tovaru z colného územia ako výtlačok č. 3 tlačiva jednotného colného dokladu. Ak sa

použije iný prostriedok, spôsob potvrdenia výstupu tovaru z colného územia uvedie

colný úrad v povolení vydanom podľa odseku 1.

(4)

Ak sa celá vývozná operácia vykonáva v územnom obvode jedného colného úradu, okrem

postupov uvedených v

§ 145 až 149

a pri zabezpečení súladu s obchodnopolitickými opatreniami, príslušný colný úrad

môže určiť iné zjednodušenia.

§ 151

Iné colné vyhlásenie

Ak sa colné vyhlásenie podáva prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov

podľa

§ 78 ods. 2 písm. b)

alebo ústne podľa

§ 78 ods. 2 písm. c)

, alebo iným úkonom podľa

§ 78 ods. 2 písm. d)

, ustanovenia

§ 79 až 150

sa použijú primerane.

§ 152

Postup colného úradu pri preverovaní colného vyhlásenia

(1)

Colný úrad môže z vlastného podnetu alebo na žiadosť deklaranta preveriť písomné

colné vyhlásenie kontrolou po prepustení tovaru.

(2)

Colný úrad na účel preverenia správnosti údajov uvedených v colnom vyhlásení, ktoré

sú rozhodujúcou skutočnosťou na správne určenie základu na vymeranie dovozných platieb,

uplatnenie obchodnopolitických opatrení a určenie colného statusu tovaru, môže po

prepustení tovaru kontrolovať obchodné doklady a údaje vzťahujúce sa na dovozné alebo

vývozné operácie súvisiace s príslušným tovarom alebo vzťahujúce sa na následné obchodné

operácie s týmto tovarom. Kontrolu možno vykonať v stavbách deklaranta alebo inej

osoby priamo alebo nepriamo zúčastnenej na týchto operáciách v rámci podnikateľskej

činnosti vrátane osoby, ktorá má tieto údaje k dispozícii. Deklarant je povinný colnému

úradu umožniť vstup do svojich stavieb a prístup k hmotným nosičom dát, na ktorých

sú zisťované údaje vedené a poskytnúť potrebné doklady, údaje a informácie; to platí

aj v prípade osoby, ktorá je priamo alebo nepriamo zúčastnená na týchto operáciách.

Colný úrad je oprávnený prehliadať aj tovar, ak je to ešte fyzicky možné.

(3)

Ak sa pri preverovaní písomného colného vyhlásenia podľa odsekov 1 a 2 zistí, že

tovar bol prepustený do navrhovaného režimu na základe nesprávnych alebo neúplných

údajov, colný úrad prijme opatrenia podľa tohto zákona s použitím nových údajov, ktoré

má na základe kontroly k dispozícii.

§ 153

Colné konanie v colnom priestore a mimo colného priestoru

(1)

Colné konanie sa vykonáva v colnom priestore. Mimo colného priestoru možno vykonať

colné konanie, len ak to prevádzkové pomery colných úradov umožňujú.

(2)

Colný priestor je vyhradený priestor colného úradu nachádzajúci sa v stavbách a na

pozemkoch, ktoré colný úrad spravuje, alebo v stavbách a na pozemkoch železničnej

stanice, letiska, poštového podniku, prístavu alebo iných právnických osôb, alebo

fyzických osôb, ak je colným úradom určený a označený ako colný priestor po dohode

s vlastníkom alebo oprávneným užívateľom týchto stavieb a pozemkov, alebo vyhradený

priestor iných osôb takto označený a určený, ak sa nachádza v tesnej blízkosti týchto

pozemkov a stavieb.

(3)

Deklarant je povinný podať žiadosť o vykonanie colného konania mimo colného priestoru

najneskôr jeden deň pred vykonaním colného konania, oznámiť colnému úradu približné

množstvo tovaru, jeho druh podľa kombinovanej nomenklatúry (

§ 18 ods. 2

) a navrhnúť čas a miesto colného konania; dodatočné zmeny týchto údajov je deklarant

povinný oznámiť bez zbytočného odkladu.

(4)

Colné konanie sa vykoná mimo colného priestoru za podmienky, že sa nenaruší pravidelná

činnosť colného úradu a že o jeho vykonanie požiada deklarant z dôvodu hospodárnosti

alebo naliehavosti.

(5)

Deklarant je povinný zabezpečiť v dohodnutom čase potrebné doklady, tovar a dopravné

prostriedky, v ktorých sa tovar bude dopravovať, aby bolo možné colné konanie bez

odkladu začať a bez prieťahov ukončiť.

(6)

Colné konanie mimo colného priestoru colný úrad nevykoná, ak deklarant nezabezpečí

náležitosti podľa odseku 5 alebo ak colný úrad určí, že colný dohľad sa uskutoční

len kontrolou dokladov.

(7)

Ak sa colné konanie vykoná mimo colného priestoru alebo mimo určeného pracovného

času, je deklarant povinný uhradiť náklady s tým spojené v tomto rozsahu

a)

za každú aj začatú hodinu colného konania a cesty potrebnej na dostavenie sa na miesto

colného konania a späť v pracovnom čase colného úradu 300 Sk,

b)

za každú aj začatú hodinu colného konania a cesty potrebnej na dostavenie sa na miesto

colného konania a späť v pracovných dňoch mimo pracovného času colného úradu 600 Sk,

c)

za každú aj začatú hodinu colného konania a cesty potrebnej na dostavenie sa na miesto

colného konania a späť v dňoch pracovného voľna alebo pracovného pokoja 900 Sk.

(8)

Deklarant je povinný okrem nákladov uvedených v odseku 7 uhradiť colnému úradu

a)

náhradu preukázaných cestovných výdavkov,

35

)

b)

náhradu za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách.

35

)

(9)

Ak sa colník dostavil na základe žiadosti na miesto, kde sa malo vykonať colné konanie,

a toto konanie sa nemohlo vykonať z dôvodov na strane deklaranta, deklarant je povinný

uhradiť náklady podľa odsekov 7 a 8.

(10)

Colné konanie možno vykonať počas jazdy vlaku alebo plavby lode medzi zastávkami

vlaku alebo lode, ktoré určí ministerstvo po dohode s Ministerstvom dopravy, pôšt

a telekomunikácií Slovenskej republiky.

(11)

Colný úrad vykoná colné konanie prednostne, a to aj mimo určeného pracovného času,

ak ide o tovar, ktorý podlieha rýchlej skaze, živé zvieratá, tovar určený na odstránenie

následkov havárií, živelnej pohromy

31

)

a podobných udalostí alebo ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania.

§ 154

(1)

Colný úrad môže v rozsahu ustanovenom týmto zákonom určovať colný dlh alebo iné povinnosti

alebo priznávať práva len rozhodnutím.

(2)

Ak bol návrh na začatie colného konania podaný písomne, rozhodnutie sa musí oznámiť

tiež písomne.

(3)

Rozhodnutie colného úradu, ktorým sa zamieta návrh na prepustenie tovaru do navrhovaného

režimu alebo ktorým sa nevyhovie tomuto návrhu v plnom rozsahu, musí byť odôvodnené

a musí obsahovať poučenie o odvolaní.

§ 155

(1)

Písomné vyhotovenie rozhodnutia v colnom konaní obsahuje

a)

označenie colného úradu, ktorý rozhodnutie vydal,

b)

dátum prijatia návrhu na rozhodnutie v colnom konaní, evidenčné číslo rozhodnutia,

dátum vydania rozhodnutia,

c)

presné označenie deklaranta,

d)

označenie alebo opis tovaru vylučujúci zámenu s iným tovarom,

e)

sumu dovozných platieb alebo vývozných platieb a režim, do ktorého sa tovar prepúšťa,

f)

meno, priezvisko a funkciu osoby konajúcej v mene colného úradu, vlastnoručný podpis

tejto osoby a odtlačok služobnej pečiatky,

g)

pri rozhodnutí vydanom prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov

kódy údajov uvedených v písmene f).

(2)

Na písomné vyhotovenie rozhodnutia, ktorým sa tovar prepúšťa do navrhovaného režimu,

sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

36

)

(3)

Ak v colnom konaní colný úrad potvrdí colné vyhlásenie podané písomne alebo colný

úrad vydá iný doklad, ktorý spĺňa náležitosti podľa odseku 1, považuje sa toto vyhlásenie

alebo tento doklad za rozhodnutie.

(4)

Na rozhodnutie o prepustení tovaru do navrhovaného režimu oznámené ústne alebo iným

spôsobom sa nevzťahujú ustanovenia odseku 1 ani všeobecné predpisy o správnom konaní.

36

)

(5)

Rozhodnutie v colnom konaní o prepustení tovaru do navrhovaného režimu sa vždy vyhotovuje

písomne, ak

a)

sa ním určuje colný dlh,

b)

sa tovar prepúšťa s úplným alebo čiastočným oslobodením od cla s výnimkou

1.

tovaru neobchodného charakteru, prepravovaného v batožine cestujúceho, ak nejde o

podanú batožinu,

2.

dopravných prostriedkov na osobné alebo obchodné použitie, náhradných dielcov a príslušenstva,

palív a mazív pre cestné motorové vozidlá a špeciálnych kontajnerov dovážaných cestujúcim,

c)

ide o tovar obchodného charakteru s výnimkou prípadov, ak sa colné vyhlásenie podáva

ústne.

(6)

Rozhodnutie, ktorým sa tovar prepúšťa do režimu s úplným oslobodením od dovozného

cla, colný úrad môže oznámiť vyznačením dňa prepustenia na obchodnom alebo prepravnom

doklade. Deň vyznačenia prepustenia tovaru je dňom oznámenia rozhodnutia. Takéto rozhodnutie

neobsahuje odôvodnenie.

(7)

Proti rozhodnutiu v colnom konaní vydanom podľa odseku 3 a podľa

§ 154 ods. 3

sa možno odvolať v lehote 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. Odvolanie nemá odkladný

účinok.

§ 156

Colný úrad preruší výkon rozhodnutia v odôvodnených prípadoch, ak výkonom tohto rozhodnutia

hrozí nebezpečenstvo vzniku nenapraviteľnej škody. Colný úrad môže prerušiť výkon

rozhodnutia, ktorým bola uložená povinnosť splniť colný dlh, až po zabezpečení colného

dlhu. Colný úrad nemusí požadovať zabezpečenie colného dlhu, ak by toto zabezpečenie

vzhľadom na pomery dlžníka mohlo spôsobiť jeho vážne ekonomické alebo sociálne ťažkosti.

§ 157

Colný orgán zruší rozhodnutie, ak nejde o záväznú informáciu o nomenklatúrnom zatriedení

tovaru, záväznú informáciu o pôvode tovaru alebo rozhodnutie o prepustení tovaru do

navrhovaného režimu alebo o pridelení navrhovaného colne schváleného určenia, ktorým

sa vyhovelo žiadosti príslušnej osoby, ak bolo vydané na základe nesprávnych alebo

neúplných údajov a ak osoba, ktorej žiadosti sa rozhodnutím vyhovelo na základe nesprávnych

alebo neúplných údajov, vedela alebo mohla vedieť, že údaje boli nesprávne alebo neúplné,

pričom ani poskytnutie správnych a úplných údajov by nemohlo byť podkladom na vydanie

rozhodnutia.

§ 158

Rozhodnutie, ktorým sa vyhovelo žiadosti osoby, colný orgán zmení alebo zruší, ak

sa neplní niektorá z podmienok ustanovených na jeho vydanie týmto zákonom alebo povinnosť

uložená týmto rozhodnutím.

§ 159

Úvodné ustanovenia

Tovar možno prepustiť do niektorého z týchto režimov

a)

voľný obeh,

b)

tranzit,

c)

uskladňovanie v colnom sklade,

d)

aktívny zušľachťovací styk,

e)

prepracovanie pod colným dohľadom,

f)

dočasné použitie,

g)

pasívny zušľachťovací styk,

h)

vývoz.

§ 160

(1)

Prepustením do režimu voľný obeh zahraničný tovar získa colný status slovenského

tovaru; to neplatí, ak neboli splnené podmienky prepustenia tovaru podľa odseku 2.

(2)

Prepustenie tovaru do režimu voľný obeh zahŕňa uplatnenie obchodnopolitických opatrení

[

§ 2 písm. p)

] a ďalších colných formalít ustanovených na dovoz tovaru a vybratie dlžných dovozných

platieb.

§ 161

Ak po prijatí colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh dôjde

k zníženiu sadzby niektorej z dovozných platieb s výnimkou sadzby daní a s výnimkou

sadzby dovoznej platby podľa

§ 2 písm. k) druhého bodu

, deklarant môže požiadať o uplatnenie výhodnejšej sadzby; to neplatí, ak bol tovar

už prepustený do režimu voľný obeh alebo ak tovar nebolo možné prepustiť do režimu

voľný obeh z dôvodov na strane deklaranta.

§ 162

Colný úrad môže na požiadanie deklaranta súhlasiť, aby sa dovozné clo vymeralo na

celú zásielku na základe nomenklatúrneho zatriedenia toho tovaru, ktorý podlieha najvyššej

sadzbe dovozného cla, ak zásielku tvorí tovar s rôznym nomenklatúrnym zatriedením

a vyhotovenie colného vyhlásenia na takýto tovar by spôsobilo neúmerné pracovné zaťaženie

a výdavky neprimerané dovoznému clu; tento postup sa neuplatní pri tovare, ktorý podlieha

spotrebnej dani podľa osobitných predpisov.

16

)

§ 163

(1)

Tovar, ktorý je prepustený do režimu voľný obeh s čiastočným alebo úplným oslobodením

od cla, alebo so zníženou sadzbou cla, alebo bez cla vzhľadom na jeho konečné použitie,

je pod colným dohľadom. Tento colný dohľad sa skončí

a)

splnením podmienok konečného použitia tovaru, ak sa uplatnilo čiastočné alebo úplné

oslobodenie od cla, alebo znížená sadzba cla, alebo prepustenie bez cla vzhľadom na

konečné použitie tovaru,

b)

vývozom alebo zničením tovaru, alebo

c)

doplatením dlžnej sumy dovozných platieb, ak sa povolí použiť tovar na iný účel,

ako je účel, na ktorý sa priznalo oslobodenie od cla alebo znížená sadzba cla, alebo

platba bez cla.

(2)

Na tovar, ktorý je pod colným dohľadom podľa odseku 1, sa primerane vzťahujú ustanovenia

§ 285 a 288

.

§ 164

Tovar prepustený do režimu voľný obeh stratí colný status slovenského tovaru, ak colný

úrad

a)

po prepustení tovaru do režimu voľný obeh zruší colné vyhlásenie alebo

b)

dovozné platby, ktoré sa majú zaplatiť, odpustí alebo po zaplatení vráti

1.

v režime aktívny zušľachťovací styk v systéme vrátenia,

2.

pretože ide o chybný tovar alebo o tovar, ktorý nezodpovedá podmienkam zmluvy (

§ 425 ods. 11 až 17

), alebo

3.

pretože sú splnené podmienky podľa

§ 425 ods. 18 a 19

a vrátenie alebo odpustenie je podmienené tým, že tovar sa vyvezie alebo spätne vyvezie,

alebo sa mu pridelí iné colne schválené určenie.

§ 165

Oslobodenie tovaru prepusteného do režimu voľný obeh od dovozného cla

Na účely tohto zákona je

a)

osobným majetkom tovar určený na osobné používanie fyzickej osoby alebo na uspokojovanie

potrieb jej domácnosti, najmä zariadenie domácnosti, bicykle a motocykle, motorové

vozidlá určené na prepravu osôb a ich prívesy, obytné prívesy, rekreačné plavidlá

a športové lietadlá, zásoby domácnosti primerané obvyklým požiadavkám domácnosti,

domáce zvieratá a zvieratá na jazdecké účely, prenosné nástroje a prístroje potrebné

na výkon povolania tejto osoby, ktorý vzhľadom na druh a množstvo vylučuje jeho dovoz

na obchodné účely,

b)

zariadením domácnosti osobné veci, domáca bielizeň, nábytok a ďalšie vybavenie určené

na osobnú potrebu týchto osôb alebo na uspokojovanie ich potrieb v domácnosti,

c)

alkoholickým nápojom tovar (pivo, víno, aperitív na báze vína alebo alkoholu, brandy,

likéry alebo destilované nápoje a podobne) uvedený v položkách 2203 až 2208 harmonizovaného

systému,

18

)

d)

dopravným prostriedkom na obchodné použitie dopravný prostriedok určený na prepravu

osôb za odplatu alebo na prepravu tovaru,

e)

prenosným nástrojom nástroj, ktorý sa pri použití spravidla drží v ruke alebo ktorý

má zariadenie umožňujúce jeho nosenie v ruke,

f)

úhrnnou hodnotou tovaru súčet hodnôt pri dovoze dvoch alebo viacerých kusov tovaru,

ktorý možno zaradiť do jednej podpoložky kombinovanej nomenklatúry, alebo súčet hodnôt

pri dovoze tovaru, ktorý možno zaradiť do rôznych podpoložiek kombinovanej nomenklatúry,

g)

porovnateľným tovarom tovar vyrábaný v Slovenskej republike, ktorý má podstatné technické

parametre rovnaké ako tovar, pri ktorom sa uplatňuje nárok na oslobodenie od dovozného

cla a ktorý sa môže používať na rovnaké účely alebo môže poskytovať porovnateľné služby

ako dovážaný tovar.

§ 166

Za podmienok uvedených v

§ 167 až 174

je oslobodený od dovozného cla osobný majetok fyzických osôb dovážaný pri ich sťahovaní

z miesta trvalého pobytu v zahraničí na colné územie.

§ 167

Od dovozného cla je oslobodený osobný majetok, ktorý

a)

je vo vlastníctve deklaranta, ktorý ho v mieste svojho predchádzajúceho trvalého

pobytu v zahraničí používal najmenej šesť mesiacov pred dňom, ku ktorému skončil svoj

pobyt v zahraničí, pričom colný úrad môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku;

podmienka lehoty neplatí, ak ide o tovar určený na osobnú spotrebu, a

b)

v mieste nového trvalého pobytu na colnom území je určený na rovnaký účel používania.

§ 168

(1)

Osobný majetok je oslobodený od dovozného cla, ak mal deklarant trvalý pobyt v zahraničí

nepretržite najmenej 12 mesiacov.

(2)

Colný úrad môže priznať oslobodenie od dovozného cla aj vtedy, ak deklarant nespĺňa

podmienku podľa odseku 1, ak preukáže, že mal úmysel mať v zahraničí trvalý pobyt

nepretržite najmenej 12 mesiacov.

§ 169

Oslobodenie od dovozného cla sa nevzťahuje na

a)

alkoholické nápoje,

b)

tabak a tabakové výrobky,

c)

dopravné prostriedky na obchodné použitie,

d)

iné predmety určené na použitie pri výkone povolania alebo obchodovania, ako sú prenosné

nástroje a prístroje na výkon povolania.

§ 170

(1)

Osobný majetok je oslobodený od dovozného cla, len ak ho deklarant navrhne na prepustenie

do režimu voľný obeh v lehote 12 mesiacov odo dňa udelenia povolenia na trvalý pobyt

v Slovenskej republike; colný úrad môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku.

(2)

Colný úrad môže osobný majetok v lehote podľa odseku 1 prepustiť do režimu voľný

obeh naraz alebo postupne v niekoľkých samostatných zásielkach.

§ 171

(1)

Ak deklarant v lehote 12 mesiacov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie

osobného majetku do režimu voľný obeh zamýšľa osobný majetok oslobodený od dovozného

cla vypožičať, dať do zálohy, prenechať do nájmu alebo previesť, je povinný vopred

o tom informovať colný úrad; ak deklarant takýmto spôsobom s osobným majetkom nakladá

pred uplynutím uvedenej lehoty, je povinný zaplatiť dovozné clo.

(2)

Colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo podľa sadzieb platných v deň naloženia s

osobným majetkom podľa odseku 1 z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom

k tomuto dňu.

§ 172

(1)

Colný úrad môže priznať oslobodenie od dovozného cla na osobný majetok navrhnutý

do režimu voľný obeh aj pred udelením povolenia na trvalý pobyt na colnom území, ak

bude deklarantovi udelené povolenie na trvalý pobyt na colnom území do šiestich mesiacov

po prepravení osobného majetku na colné územie. Colný dlh, ktorý by mohol vzniknúť,

musí byť zabezpečený. Spôsob zabezpečenia colného dlhu a jeho výšku určí colný úrad.

(2)

Pri oslobodení od dovozného cla podľa odseku 1 sa lehota podľa

§ 167 písm. a)

počíta odo dňa prepravenia osobného majetku na colné územie.

§ 173

(1)

Ak deklarant z dôvodu pracovných povinností opustil zahraničie, kde mal trvalý pobyt,

bez toho, aby sa zároveň presťahoval na colné územie, ale preukáže úmysel trvalo sa

presťahovať na colné územie, môže colný úrad priznať oslobodenie od dovozného cla

na osobný majetok prepravený na colné územie na tento účel.

(2)

Osobný majetok podľa odseku 1 je oslobodený od dovozného cla za podmienok uvedených

v

§ 166 až 171

, pričom lehota uvedená

a)

v

§ 167 písm. a)

a v

§ 170 ods. 1

sa počíta odo dňa prepravenia osobného majetku na colné územie,

b)

v

§ 171 ods. 1

sa počíta odo dňa udelenia povolenia na trvalý pobyt na colnom území.

(3)

Oslobodenie od dovozného cla sa vzťahuje na osobný majetok deklaranta, ktorý sa trvalo

presťahuje na colné územie v lehote určenej colným úradom. Colný úrad môže vyžadovať,

aby colný dlh, ktorý by mohol vzniknúť, bol zabezpečený. Spôsob zabezpečenia colného

dlhu a jeho výšku určí colný úrad.

§ 174

Ak sa sťahuje osoba z miesta svojho trvalého pobytu v zahraničí na colné územie z

dôvodu mimoriadnych politických okolností, môže colný úrad priznať oslobodenie jej

osobného majetku od dovozného cla, aj keď nie sú splnené podmienky uvedené v

§ 167

,

§ 169 písm. c) a d)

a

§ 171

.

§ 175

Osobný majetok fyzických osôb dovážaný pri ich sťahovaní z miesta prechodného pobytu

v zahraničí z dôvodu ich zamestnania na colné územie je oslobodený od dovozného cla

za podmienok podľa

§ 176 až 180

.

§ 176

Osobný majetok je oslobodený od dovozného cla, ak

a)

je vo vlastníctve deklaranta, ktorý ho v mieste svojho prechodného pobytu v zahraničí

používal najmenej šesť mesiacov pred dňom, ku ktorému skončil pobyt v zahraničí, pričom

colný úrad môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku; podmienka lehoty neplatí,

ak ide o tovar určený na osobnú spotrebu a

b)

na colnom území je určený na rovnaký účel používania.

§ 177

(1)

Osobný majetok je oslobodený od dovozného cla, ak mal deklarant prechodný pobyt v

zahraničí nepretržite najmenej šesť mesiacov.

(2)

Colný úrad môže priznať oslobodenie aj vtedy, ak deklarant nespĺňa podmienku podľa

odseku 1 a ak preukáže, že mal úmysel mať v zahraničí prechodný pobyt nepretržite

najmenej šesť mesiacov.

§ 178

Oslobodenie od dovozného cla sa nevzťahuje na

a)

alkoholické nápoje,

b)

tabak a tabakové výrobky,

c)

dopravné prostriedky na obchodné použitie,

d)

iné predmety určené na použitie pri výkone povolania alebo obchodovania, ako sú prenosné

nástroje a prístroje na výkon povolania.

§ 179

(1)

Oslobodenie od dovozného cla sa vzťahuje len na osobný majetok, ktorý deklarant navrhne

na prepustenie do režimu voľný obeh v lehote 12 mesiacov odo dňa skončenia pobytu

v zahraničí; colný úrad môže v odôvodnených prípadoch túto lehotu primerane predĺžiť.

(2)

Colný úrad môže osobný majetok v lehote podľa odseku 1 prepustiť do režimu voľný

obeh naraz alebo postupne v niekoľkých samostatných zásielkach.

§ 180

(1)

Ak deklarant v lehote 12 mesiacov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie

osobného majetku do režimu voľný obeh zamýšľa osobný majetok oslobodený od dovozného

cla vypožičať, dať do zálohy, prenechať do nájmu alebo previesť, je povinný vopred

o tom informovať colný úrad; ak deklarant takýmto spôsobom s osobným majetkom nakladá

pred uplynutím uvedenej lehoty, je povinný zaplatiť dovozné clo.

(2)

Colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo podľa sadzieb platných v deň naloženia s

osobným majetkom podľa odseku 1 z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom

k tomuto dňu.

§ 181

(1)

Výbava a zariadenie domácnosti vrátane nových vecí patriacich deklarantovi sťahujúcemu

sa z dôvodu uzavretia manželstva z miesta trvalého pobytu v zahraničí na colné územie

sú oslobodené od dovozného cla za podmienok podľa

§ 182 až 185

.

(2)

Tovar obvykle darovaný pri príležitosti uzavretia manželstva, ktorý deklarantovi

uvedenému v odseku 1 darovala zahraničná osoba, je oslobodený od dovozného cla za

podmienok podľa odseku 1. Takýto tovar je oslobodený od dovozného cla, ak hodnota

jednotlivého daru nepresiahne sumu zodpovedajúcu 1 000 EUR.

§ 182

Oslobodenie od dovozného cla podľa

§ 181

sa prizná deklarantovi, ak

a)

mal v zahraničí trvalý pobyt nepretržite najmenej 12 mesiacov; colný úrad môže uznať

aj kratšiu lehotu ako 12 mesiacov, ak deklarant preukáže, že mal úmysel mať v zahraničí

trvalý pobyt nepretržite najmenej 12 mesiacov a

b)

predloží doklad o uzavretí manželstva.

§ 183

Oslobodenie od dovozného cla sa nevzťahuje na alkoholické nápoje, tabak a tabakové

výrobky.

§ 184

(1)

Oslobodenie od dovozného cla sa vzťahuje len na tovar navrhnutý do režimu voľný obeh

a)

najskôr dva mesiace pred dňom uzavretia manželstva, ak colný dlh, ktorý by mohol

vzniknúť, bude zabezpečený,

b)

najneskôr štyri mesiace po dni uzavretia manželstva.

(2)

Colný úrad môže v odôvodnených prípadoch lehotu uvedenú v odseku 1 primerane predĺžiť.

Colný úrad môže tovar podľa

§ 181

v lehote podľa odseku 1 prepustiť do režimu voľný obeh naraz alebo postupne v niekoľkých

samostatných zásielkach.

§ 185

(1)

Deklarant, ktorý v lehote 12 mesiacov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie

tovaru do režimu voľný obeh zamýšľa tovar podľa

§ 181

, ktorý bol oslobodený od dovozného cla, vypožičať, dať do zálohy, prenechať do nájmu

alebo previesť, je povinný vopred o tom informovať colný úrad.

(2)

Z tovaru, ktorý bol vypožičaný, daný do zálohy, prenechaný do nájmu alebo prevedený

pred uplynutím lehoty podľa odseku 1, je deklarant povinný zaplatiť clo. Colný úrad

vymeria a vyberie dovozné clo podľa sadzieb platných v deň takéhoto naloženia s tovarom

z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.

§ 186

(1)

Osobný majetok, ktorý slovenská fyzická osoba nadobudla dedením, je oslobodený od

dovozného cla za podmienok podľa

§ 187 až 189

.

(2)

Osobným majetkom podľa odseku 1 sa rozumie majetok uvedený v

§ 165 písm. a)

, ktorý je majetkom poručiteľa.

§ 187

Oslobodenie od dovozného cla sa nevzťahuje na

a)

alkoholické nápoje,

b)

tabak a tabakové výrobky,

c)

dopravné prostriedky na obchodné použitie,

d)

predmety určené na použitie pri výkone povolania, iné ako prenosné nástroje a prístroje

potrebné na výkon povolania, ktoré boli nevyhnutné na výkon povolania poručiteľa,

e)

zásoby surovín, hotových výrobkov alebo polotovarov a

f)

živý inventár a zásoby poľnohospodárskych výrobkov presahujúce množstvo primerané

obvyklému zásobeniu domácnosti.

§ 188

(1)

Oslobodenie od dovozného cla sa vzťahuje na tovar podľa

§ 186

navrhnutý do režimu voľný obeh v lehote dvoch rokov odo dňa, keď príslušný orgán

schválil alebo potvrdil dedičstvo; colný úrad môže v odôvodnených prípadoch túto lehotu

predĺžiť.

(2)

Zdedený tovar možno v lehote podľa odseku 1 doviezť naraz alebo postupne v niekoľkých

samostatných zásielkach.

§ 189

Ustanovenia

§ 186 až 188

sa vzťahujú primerane na osobný majetok, ktorý nadobudla dedením slovenská právnická

osoba, ktorá nevykonáva podnikateľskú činnosť.

§ 190

Zariadenie domácnosti dovážané zahraničnou fyzickou osobou, ktoré je určené na vybavenie

domácnosti v mieste jej prechodného pobytu na colnom území, je oslobodené od dovozného

cla za podmienok podľa

§ 191 až 194

.

§ 191

Oslobodenie od dovozného cla sa vzťahuje na zariadenie domácnosti, ktoré

a)

vlastnil a používal deklarant najmenej šesť mesiacov pred dňom, keď bolo dovezené

zo zahraničia; colný úrad môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku,

b)

podľa druhu a množstva zodpovedá obvyklému vybaveniu domácnosti v mieste jeho prechodného

pobytu.

§ 192

(1)

Oslobodenie od dovozného cla colný úrad prizná len deklarantovi, ktorý

a)

má trvalý pobyt v zahraničí nepretržite najmenej 12 mesiacov,

b)

je vlastníkom bytu v mieste prechodného pobytu alebo si ho prenajal najmenej na dva

roky a vyhlási, že tento byt neprenechá do nájmu počas svojej neprítomnosti alebo

neprítomnosti členov svojej domácnosti.

(2)

Oslobodenie od dovozného cla môže colný úrad obmedziť na jeden prípad dovozu pre

to isté miesto prechodného pobytu.

§ 193

Colný úrad môže podmieniť priznanie oslobodenia od dovozného cla zabezpečením colného

dlhu, ktorý by mohol vzniknúť podľa

§ 194

.

§ 194

(1)

Ak bude byt v mieste prechodného pobytu, v ktorom sa nachádza zariadenie domácnosti

podľa

§ 190

, v lehote dvoch rokov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie zariadenia

domácnosti do režimu voľný obeh prenechaný do nájmu inej osobe alebo prevedený na

inú osobu, deklarant je povinný zo zariadenia domácnosti zaplatiť clo. Colný úrad

vymeria a vyberie dovozné clo zo zariadenia domácnosti podľa sadzieb platných v deň

prenechania do nájmu alebo prevodu bytu z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným

úradom ku dňu prenechania do nájmu alebo prevodu bytu.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak sa zariadenie domácnosti podľa

§ 190

použije na vybavenie iného bytu, ak sú splnené podmienky podľa

§ 192 ods. 1

.

(3)

Zo zariadenia domácnosti, ktoré bolo vypožičané, dané do zálohy, prenechané do nájmu

alebo prevedené na iné osoby pred uplynutím lehoty dvoch rokov odo dňa prijatia colného

vyhlásenia na prepustenie do režimu voľný obeh, je deklarant povinný zaplatiť clo.

Colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo podľa odseku 1; colný úrad môže túto lehotu

predĺžiť až na desať rokov, ak sú súčasťou vybavenia domácnosti cenné predmety.

§ 195

(1)

Vybavenie, študijné potreby a zariadenie domácnosti predstavujúce obvyklé zariadenie

študentskej izby, ktoré patria žiakom alebo študentom prichádzajúcim na colné územie

na účely štúdia a ktoré sú určené na ich osobné používanie počas štúdia, sú oslobodené

od dovozného cla.

(2)

Oslobodenie od dovozného cla podľa odseku 1 sa vzťahuje na tovar dovážaný žiakom

alebo študentom, ak sú prijatí a riadne zapísaní vo vzdelávacom zariadení, aby tu

po celú dobu navštevovali organizované štúdium.

(3)

Vybavením podľa odseku 1 je osobná bielizeň alebo domáca bielizeň, oblečenie, nové

alebo použité.

(4)

Študijnými potrebami podľa odseku 1 sú predmety a prístroje, ktoré žiaci alebo študenti

obvykle používajú pri štúdiu.

§ 196

Colný úrad prizná oslobodenie od dovozného cla podľa

§ 195

aj opakovane počas celého štúdia.

§ 197

Zásielky obsahujúce tovar nepatrnej hodnoty odoslané priamo zo zahraničia príjemcovi

v Slovenskej republike sú oslobodené od dovozného cla. Tovarom nepatrnej hodnoty je

tovar, ktorého úhrnná hodnota nepresahuje 22 EUR na jednu zásielku.

§ 198

Oslobodenie od dovozného cla podľa

§ 197

sa nevzťahuje na

a)

alkoholické nápoje,

b)

parfumy a toaletné vody,

c)

tabak a tabakové výrobky.

§ 199

(1)

Tovar obsiahnutý v zásielkach odosielaných fyzickou osobou zo zahraničia fyzickej

osobe na colné územie je oslobodený od dovozného cla, ak ide o dovoz neobchodného

charakteru a sú splnené podmienky podľa

§ 200 a 201

.

(2)

Dovozom neobchodného charakteru je dovoz tovaru v zásielkach, ktoré

a)

sú príležitostnej povahy,

b)

obsahujú tovar výlučne určený na osobné používanie príjemcom alebo členmi jeho domácnosti

a ktorý vzhľadom na druh a množstvo nenaznačuje úmysel obchodovať s ním,

c)

odosielateľ odosiela príjemcovi bezplatne.

§ 200

(1)

Oslobodenie od dovozného cla podľa

§ 199 ods. 1

sa vzťahuje na tovar, ktorého úhrnná hodnota vrátane tovaru podľa

§ 201

nepresahuje 45 EUR v každej zásielke.

(2)

Ak úhrnná hodnota niekoľkých kusov tovaru obsiahnutého v zásielke presahuje sumu

podľa odseku 1, oslobodenie od dovozného cla sa vzťahuje na tovar, ktorý by bol oslobodený

od dovozného cla, keby sa dovážal samostatne; hodnotu jedného kusa tovaru nemožno

rozdeliť.

§ 201

Oslobodenie od dovozného cla podľa

§ 199 ods. 1

sa v každej zásielke pri tovare uvedenom v písmenách a) až c) vzťahuje na toto množstvo

a)

tabak a tabakové výrobky

1.

50 cigariet,

2.

25 cigarillos (cigary s hmotnosťou najviac 3 g na kus),

3.

10 cigár,

4.

50 g tabaku na fajčenie alebo

5.

úmerná kombinácia týchto výrobkov,

b)

alkoholické nápoje

1.

1 l destilátov alebo liehovín s objemovým alkoholickým titrom presahujúcim 22 % vol

alebo nedenaturovaného etylalkoholu s objemovým alkoholickým titrom 80 % vol a viac,

2.

1 l destilátov, liehovín a aperitívov na vínovej alebo alkoholovej báze, tafie, saké

alebo podobných nápojov s objemovým alkoholickým titrom nepresahujúcim 22 % vol, šumivého

vína alebo likérového vína, alebo

3.

úmerná kombinácia týchto výrobkov a

4.

2 l nešumivého vína,

c)

50 g parfumu alebo 0,25 l toaletnej vody.

§ 202

(1)

Tovar, ktorý je súčasťou obchodného majetku podnikateľa (ďalej len „obchodný majetok“),

ktorý ukončil svoju činnosť v zahraničí a premiestňuje podnik na colné územie, aby

tam vykonával rovnakú činnosť, je oslobodený od dovozného cla za podmienok podľa

§ 203 až 207

.

(2)

Pri premiestnení obchodného majetku podnikateľa, ktorý podniká v poľnohospodárstve,

37

)

sa oslobodzuje od dovozného cla aj jeho živý inventár.

§ 203

Oslobodenie od dovozného cla podľa

§ 202

sa vzťahuje na obchodný majetok podnikateľa, ktorý

a)

sa v podniku skutočne používal najmenej 12 mesiacov pred dňom, ku ktorému podnik

ukončil svoju činnosť v štáte, z ktorého sa premiestňuje; colný úrad môže v odôvodnených

prípadoch povoliť výnimku,

b)

je na colnom území určený na rovnaký účel, na aký sa používal v zahraničí,

c)

je vzhľadom na druh a množstvo primeraný podniku.

§ 204

Oslobodenie od dovozného cla podľa

§ 202

sa nevzťahuje na obchodný majetok podnikateľa, ktorého dôvodom premiestnenia zo zahraničia

na územie Slovenskej republiky je len splynutie alebo zlúčenie s podnikom na colnom

území bez toho, aby sa rozšíril predmet podnikateľskej činnosti.

§ 205

Oslobodenie od dovozného cla sa nevzťahuje na

a)

dopravné prostriedky, ktoré nemajú povahu výrobného prostriedku alebo prostriedku

na poskytovanie služieb,

b)

zásoby všetkého druhu určené na spotrebu ľuďmi alebo na kŕmenie zvierat,

c)

palivá a zásoby surovín alebo hotových výrobkov alebo polotovarov,

d)

živý inventár, ktorý je vo vlastníctve podnikateľa, s výnimkou uvedenou v

§ 202 ods. 2

.

§ 206

Oslobodenie od dovozného cla podľa

§ 202

sa vzťahuje len na obchodný majetok podnikateľa navrhnutý na prepustenie do režimu

voľný obeh v lehote 12 mesiacov odo dňa ukončenia činnosti podniku v zahraničí; colný

úrad môže v odôvodnených prípadoch priznať oslobodenie od dovozného cla aj na obchodný

majetok, ktorý bol dovezený aj po uplynutí tejto lehoty.

§ 207

(1)

Obchodný majetok podnikateľa, ktorý bol oslobodený od dovozného cla, nemožno v lehote

12 mesiacov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie do režimu voľný obeh

vypožičať, dať do zálohy, prenechať do nájmu alebo previesť bez predchádzajúceho informovania

príslušného colného úradu. Colný úrad môže túto lehotu predĺžiť až na 36 mesiacov,

ak má dôvodné podozrenie, že obchodný majetok podnikateľa bude prenechaný do nájmu

alebo prevedený.

(2)

Z obchodného majetku podnikateľa, ktorý bol vypožičaný, daný do zálohy, prenechaný

do nájmu alebo prevedený pred uplynutím lehoty podľa odseku 1, colný úrad vymeria

a vyberie dovozné clo podľa sadzieb platných v deň takéhoto naloženia s obchodným

majetkom podnikateľa z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto

dňu.

§ 208

Tovar určený na výkon povolania dovážaný pri premiestňovaní činnosti osôb nevykonávajúcich

podnikateľskú činnosť

Tovar potrebný na vykonávanie činností pri výkone povolania osobami vykonávajúcimi

takúto činnosť alebo tovar právnických osôb, ktoré nevykonávajú podnikateľskú činnosť

a ktoré premiestňujú svoju činnosť zo zahraničia na colné územie, je oslobodený od

dovozného cla; ustanovenia

§ 202 až 207

sa použijú primerane.

§ 209

(1)

Poľnohospodárske výrobky vrátane chovateľských, včelárskych alebo záhradníckych výrobkov

alebo lesnícke výrobky, ktoré pochádzajú z hospodárstiev ležiacich v zahraničí, priľahlých

k Slovenskej republike a obhospodarovaných podnikateľmi v poľnohospodárstve, ktorí

majú trvalý pobyt alebo sídlo v Slovenskej republike, sú oslobodené od dovozného cla,

ak sú splnené podmienky podľa

§ 210 a 211

.

(2)

Chovateľské výrobky podľa odseku 1 sú oslobodené od dovozného cla, ak pochádzajú

zo zvierat, ktoré boli odchované na hospodárstvach podľa odseku 1 alebo ktoré boli

prepustené na colné územie do režimu voľný obeh.

§ 210

Oslobodenie od dovozného cla podľa

§ 209

sa vzťahuje len na nespracované výrobky alebo výrobky, ktoré boli iba prvotne spracované.

§ 211

Oslobodenie od dovozného cla podľa

§ 209

sa vzťahuje len na výrobky, ktoré dováža podnikateľ v poľnohospodárstve alebo ktoré

sa dovážajú v jeho mene.

§ 212

Výťažky rybolovu alebo rybárstva vykonávaného na jazerách alebo vodných tokoch hraničiacich

s colným územím a výťažky lovu vykonávaného na týchto jazerách alebo vodných tokoch

slovenskými rybármi sú oslobodené od dovozného cla; ustanovenia

§ 209 až 211

sa použijú primerane.

§ 213

Semená, hnojivá a výrobky na obrábanie pôdy a pestovanie rastlín na hospodárstvach

ležiacich v Slovenskej republike, ktoré susedia so zahraničím a sú obhospodarované

podnikateľmi v poľnohospodárstve, ktorí majú trvalé bydlisko alebo sídlo v zahraničí

susediacom s územím Slovenskej republiky, sú oslobodené od dovozného cla, ak sú splnené

podmienky podľa

§ 214

.

§ 214

Oslobodenie od dovozného cla sa vzťahuje len na semená, hnojivá a iné výrobky dovážané

priamo do Slovenskej republiky podnikateľom v poľnohospodárstve alebo v jeho mene

v množstve potrebnom na pestovanie rastlín a obrábanie pôdy na hospodárstvach podľa

§ 213

.

§ 215

(1)

Od dovozného cla je oslobodený tovar neobchodného charakteru prepravovaný cestujúcim

v jeho batožine, ak sú splnené podmienky podľa

§ 216 až 218

.

(2)

Batožinou podľa odseku 1 je batožina, ktorú cestujúci pri vstupe na colné územie

predloží colnému úradu na vykonanie colného dohľadu, a batožina, ktorá bola podaná

pri odchode cestujúceho zo zahraničia dopravcovi zabezpečujúcemu jeho dopravu na colné

územie ako sprievodná batožina a neskôr bola predložená colnému úradu na vykonanie

colného dohľadu s výnimkou prenosnej nádrže s palivami podľa

§ 276 ods. 1 písm. b)

.

(3)

Dovozom tovaru neobchodného charakteru je dovoz tovaru, ktorý

a)

je príležitostnej povahy,

b)

pozostáva výlučne z tovaru určeného na osobnú potrebu cestujúceho alebo členov jeho

domácnosti alebo z tovaru určeného ako dar, ak druh a množstvo tohto tovaru nenasvedčuje,

že ide o dovoz na obchodné účely.

§ 216

(1)

Oslobodenie od dovozného cla podľa

§ 215 ods. 1

sa vzťahuje u jedného cestujúceho na toto množstvo tovaru

a)

tabak a tabakové výrobky

1.

200 cigariet,

2.

100 cigarillos (cigary s hmotnosťou najviac 3 g na kus),

3.

50 cigár,

4.

250 g tabaku na fajčenie alebo

5.

úmerná kombinácia týchto výrobkov,

b)

alkoholické nápoje

1.

1 l destilátov alebo liehovín s objemovým alkoholickým titrom presahujúcim 22 % vol

alebo nedenaturovaného etylalkoholu s objemovým alkoholickým titrom 80 % vol a viac,

alebo

2.

2 l destilátov, liehovín a aperitívov na vínovej alebo alkoholovej báze, tafie, saké

alebo podobných nápojov s objemovým alkoholickým titrom nepresahujúcim 22 % vol, šumivého

vína alebo likérového vína, alebo

3.

úmerná kombinácia týchto výrobkov a

4.

2 l nešumivého vína,

c)

50 g parfumu alebo 0,25 l toaletnej vody,

d)

lieky v množstve zodpovedajúcom osobnej potrebe cestujúceho.

(2)

Oslobodenie od dovozného cla podľa odseku 1 písm. a) a b) sa neprizná cestujúcemu

mladšiemu ako 18 rokov.

§ 217

(1)

Oslobodenie od dovozného cla podľa

§ 215

sa vzťahuje na tovar iný ako uvedený v

§ 216

, ktorého úhrnná hodnota u každého cestujúceho nepresahuje 175 EUR; u cestujúceho

do 15 rokov sa toto oslobodenie vzťahuje na tovar, ktorého úhrnná hodnota nepresahuje

90 EUR.

(2)

Ak úhrnná hodnota dvoch alebo viacerých kusov tovaru na jedného cestujúceho prekročí

sumu podľa odseku 1, oslobodenie od dovozného cla sa vzťahuje len na tovar, ktorý

by bol oslobodený od dovozného cla, keby sa dovážal samostatne; hodnotu jednotlivého

kusa tovaru nemožno rozdeliť.

§ 218

(1)

Ak ide o člena posádky dopravného prostriedku, ktorý pri výkone činnosti prechádza

štátnu hranicu najmenej jedenkrát za týždeň, od dovozného cla je oslobodený tovar,

ktorého úhrnná hodnota nepresahuje 500 Sk pri každej ceste.

(2)

Ak ide o cestujúceho, ktorý pri výkone povolania prechádza štátnu hranicu spravidla

každý pracovný deň, od dovozného cla je oslobodený tovar, ktorého úhrnná hodnota nepresahuje

500 Sk denne.

(3)

Obmedzenie podľa odseku 2 neplatí, ak cestujúci s miestom pobytu v pohraničnom pásme

preukáže, že sa z pohraničného pásma susedného štátu nevracia. Obmedzenia uvedené

v odsekoch 1 a 2 však platia, ak cestujúci, ktorý vykonáva svoje povolanie v pohraničnom

pásme susedného štátu, alebo člen posádky dopravného prostriedku používaného medzi

zahraničím a Slovenskou republikou pri každej ceste dováža tovar v rámci výkonu svojho

povolania.

(4)

Ak ide o cestujúceho, ktorý má trvalý pobyt v pohraničnom pásme, od dovozného cla

je oslobodený tovar dovážaný z protiľahlého pohraničného pásma susedného štátu, ktorého

úhrnná hodnota nepresahuje 1 500 Sk.

(5)

Ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak, pohraničným pásmom je územie, ktorého hranica

je vymedzená vzdušnou čiarou vo vzdialenosti 15 km od štátnej hranice; súčasťou pohraničného

pásma sú aj obce, ktorých časť územia leží v tomto pohraničnom pásme.

(6)

V rámci limitov podľa odsekov 1, 2 a 4 sú od dovozného cla oslobodené

a)

tabak a tabakové výrobky

1.

50 cigariet,

2.

25 cigarillos (cigary s hmotnosťou najviac 3 g na kus),

3.

10 cigár alebo

4.

50 g tabaku na fajčenie,

b)

alkoholické nápoje

1.

0,25 l destilátov alebo liehovín s objemovým alkoholickým titrom presahujúcim 22

% vol alebo nedenaturovaného etylalkoholu s objemovým alkoholickým titrom 80 % vol

a viac, alebo

2.

0,25 l destilátov, liehovín a aperitívov na vínovej alebo alkoholovej báze, tafie,

saké alebo podobných nápojov s objemovým alkoholickým titrom nepresahujúcim 22 % vol,

šumivého vína alebo likérového vína,

3.

0,5 l nešumivého vína.

(7)

Oslobodenie od dovozného cla podľa odseku 6 colný úrad neprizná cestujúcemu mladšiemu

ako 18 rokov.

§ 219

(1)

Tovar na vzdelávacie, vedecké a kultúrne účely uvedený v

prílohe č. 6

je oslobodený od dovozného cla bez ohľadu na osobu príjemcu a na účely jeho použitia.

(2)

Oslobodenie od dovozného cla podľa odseku 1 sa nevzťahuje na

a)

papierenský tovar,

b)

knihy, publikácie a dokumenty okrem katalógov, turistických plagátov a turistickej

literatúry, napríklad brožúry, sprievodcovia, cestovné poriadky, letáky a podobné

publikácie, publikované podnikateľom alebo v jeho mene na jeho reklamu,

c)

noviny a periodiká, v ktorých reklama presahuje 70 % plochy,

d)

ostatný tovar, v ktorom reklama presahuje 25 % plochy; v prípade turistických plagátov

a literatúry sa tento percentuálny podiel vzťahuje iba na vlastnú obchodnú reklamu,

e)

obrazové alebo zvukové nahrávky, ktorých reklama presahuje 25 % času tejto nahrávky;

v prípade materiálov na podporu turistického ruchu, ktoré sú určené na podporu záujmu

verejnosti o cestovanie v zahraničí, sa vzťahuje tento percentuálny podiel iba na

súkromnú obchodnú reklamu.

§ 220

Tovar na vzdelávacie, vedecké a kultúrne účely uvedený v

prílohe č. 7

je oslobodený od dovozného cla, ak je určený pre

a)

verejné vzdelávacie, vedecké alebo kultúrne zariadenia alebo organizácie, alebo

b)

zariadenia alebo organizácie vrátane vysielateľov vykonávajúcich činnosť podľa osobitných

predpisov.

38

)

§ 221

(1)

Obrazový a zvukový materiál uvedený v

prílohe č. 8

je oslobodený od dovozného cla, ak deklarant pred prepustením tovaru predloží osvedčenie,

že ide o tovar na vzdelávacie, vedecké alebo kultúrne účely, vydané v súlade s medzinárodnou

dohodou

39

)

príslušným orgánom štátu, odkiaľ tovar pochádza, alebo Organizáciou Spojených národov

pre vzdelávanie, vedu a kultúru, a príslušný orgán v Slovenskej republike potvrdí

účel dovozu tovaru uvedeného v osvedčení. Vzor osvedčenia je uvedený v

prílohe č. 9

.

(2)

Za obrazový a zvukový materiál vzdelávacieho, vedeckého alebo kultúrneho charakteru

sa považuje

a)

materiál, ktorého základným účelom je vzdelávať, alebo materiál, ktorého obsah slúži

na uchovanie, zvýšenie či rozširovanie vedomostí a prehĺbenie medzinárodného porozumenia

a dobrých vzťahov,

b)

autentický reprezentatívny materiál,

c)

materiál, ktorého technické vlastnosti zodpovedajú účelu, na ktorý bol určený.

§ 222

(1)

Umelecké diela a zbierkové predmety

40

)

vzdelávacieho, vedeckého alebo kultúrneho charakteru uvedené v

prílohe č. 10

, ktoré sa nedovážajú na účely dosiahnutia zisku, sú oslobodené od dovozného cla.

(2)

Umelecké diela a zbierkové predmety vzdelávacieho, vedeckého alebo kultúrneho charakteru

dovážané pre galérie a múzeá, registrované podľa osobitného predpisu

40

)

sú oslobodené od dovozného cla za podmienky, že nebudú prevedené na inú osobu ako

osobu takto registrovanú.

§ 223

(1)

Nástroje a prístroje určené výlučne na účely vzdelávania alebo vedeckého výskumu

sú oslobodené od dovozného cla, ak sú splnené tieto podmienky

a)

nedovážajú sa na účely dosiahnutia zisku,

b)

sú určené pre vedecké alebo vzdelávacie zariadenia zriadené v súlade s osobitnými

predpismi, ktoré ich používajú výlučne na tento účel,

c)

nástroje a prístroje porovnateľnej vedeckej hodnoty sa v čase dovozu na colné územie

nevyrábajú.

(2)

Oslobodenie od dovozného cla sa vzťahuje aj na

a)

náhradné dielce, súčiastky alebo príslušenstvo nástrojov alebo prístrojov podľa odseku

1, ak sa dovážajú súčasne s nimi alebo ak sa dovážajú neskôr, a ak možno zistiť, že

sú určené pre nástroje a prístroje, ktoré už boli alebo mohli byť prepustené do režimu

voľný obeh s oslobodením od dovozného cla,

b)

náradie používané na údržbu, kontrolu, meranie alebo opravu nástrojov alebo prístrojov

uvedených v odseku 1, ak sa dováža súčasne s nimi alebo ak sa dováža neskôr, ak možno

zistiť, že je určené pre nástroje alebo prístroje, ktoré už boli alebo mohli byť prepustené

do režimu voľný obeh s oslobodením od dovozného cla za podmienky, že náradie porovnateľnej

hodnoty sa v čase dovozu v Slovenskej republike nevyrába.

§ 224

(1)

Nástroje a prístroje iné ako uvedené v

§ 223

, ktoré sa nedovážajú na účely dosiahnutia zisku, sú oslobodené od dovozného cla,

ak sú splnené podmienky podľa

§ 225 až 228

.

(2)

Oslobodenie od dovozného cla podľa odseku 1 sa vzťahuje len na nástroje a prístroje,

ak sú určené pre zariadenia

41

)

a ich organizačné zložky, ktorých hlavnou činnosťou je vzdelávanie alebo vedecký

výskum.

§ 225

(1)

Od dovozného cla sa oslobodzujú aj

a)

náhradné dielce, časti alebo osobitné príslušenstvo nástrojov a prístrojov, ak sa

dovážajú súčasne s týmito nástrojmi alebo prístrojmi alebo ak sa dovážajú neskôr,

ak možno zistiť, že sú určené pre nástroje alebo prístroje, ktoré

1.

boli prepustené do režimu voľný obeh s oslobodením od dovozného cla a v čase, keď

sa uplatňuje nárok na oslobodenie náhradných dielcov, častí alebo osobitného príslušenstva

nástrojov alebo prístrojov podľa

§ 223

od dovozného cla, majú tieto nástroje a prístroje vedeckú hodnotu alebo

2.

spĺňajú podmienky na oslobodenie od dovozného cla v čase, keď sa uplatňuje nárok

na oslobodenie náhradných dielcov, častí alebo osobitného príslušenstva od dovozného

cla,

b)

náradie používané na údržbu, kontrolu, kalibráciu alebo opravu nástrojov a prístrojov,

ak sa toto náradie dováža súčasne s nástrojmi alebo prístrojmi alebo ak sa dováža

neskôr, a ak možno zistiť, že je určené pre nástroje a prístroje, ktoré boli prepustené

do režimu voľný obeh s oslobodením od dovozného cla a v čase, keď sa uplatňuje nárok

na oslobodenie náradia od dovozného cla, majú tieto nástroje alebo prístroje vedeckú

hodnotu, alebo ktoré spĺňajú podmienky na oslobodenie od dovozného cla v čase, keď

sa uplatňuje nárok na oslobodenie náradia od dovozného cla.

(2)

Podmienky ustanovené v

§ 227 a 228

sa uplatňujú aj na náhradné dielce a náradie podľa odseku 1.

§ 226

(1)

Nástrojom a prístrojom podľa

§ 223

je nástroj alebo prístroj, ktorý vzhľadom na svoje technické parametre a výsledky,

ktoré umožňuje dosiahnuť, je určený na vedeckú činnosť.

(2)

Príslušenstvom nástrojov a prístrojov podľa odseku 1 sú predmety špeciálne určené

na použitie s týmito nástrojmi alebo prístrojmi, ak sa ich použitím zlepší výkon týchto

nástrojov alebo prístrojov alebo rozšíri možnosť ich použitia.

(3)

Porovnateľnou vedeckou hodnotou je vedecká hodnota vyplývajúca z porovnania podstatných

technických parametrov nástroja alebo prístroja, na ktorý sa uplatňuje nárok na oslobodenie

od dovozného cla, s vlastnosťami zodpovedajúcimi nástroju alebo prístroju vyrábanému

v Slovenskej republike.

§ 227

(1)

Ak osoba podľa

§ 224 ods. 2

zamýšľa tovar podľa

§ 220

a nástroje a prístroje, ktoré boli oslobodené od dovozného cla podľa

§ 225 ods. 1

a

§ 226

, v lehote piatich rokov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie do režimu

voľný obeh vypožičať, prenechať do nájmu alebo previesť, je povinná vopred o tom informovať

colný úrad. Oslobodenie od dovozného cla platí aj vtedy, ak sa tovar v tejto lehote

vypožičia, prenechá do nájmu alebo prevedie zariadeniu alebo organizácii, ktorej možno

priznať nárok na oslobodenie od dovozného cla podľa

§ 220

a

§ 224 ods. 2

, ak tieto osoby použijú tento tovar na účely, ktoré sú v súlade s ustanoveniami o

oslobodení tovaru od dovozného cla.

(2)

V ostatných prípadoch výpožičky, prenechania do nájmu alebo prevodu tovaru je osoba

podľa odseku 1 povinná zaplatiť dovozné clo; colný úrad vymeria a vyberie z tohto

tovaru dovozné clo podľa sadzieb platných v deň takéhoto naloženia s tovarom z colnej

hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.

§ 228

(1)

Zariadenia alebo organizácie podľa

§ 220

a

§ 224 ods. 2

, ktoré už nespĺňajú podmienky ustanovené na oslobodenie od dovozného cla alebo ktoré

zamýšľajú použiť tovar oslobodený od dovozného cla na iné ako ustanovené účely, sú

povinné o tom informovať colný úrad.

(2)

Z tovaru, ktorý je vo vlastníctve zariadenia alebo organizácie, ktoré prestali spĺňať

podmienky ustanovené na oslobodenie od dovozného cla, colný úrad vymeria a vyberie

dovozné clo podľa sadzieb platných v deň, keď tieto osoby prestali spĺňať ustanovené

podmienky, z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.

(3)

Z tovaru, ktorý používajú zariadenia alebo organizácie podľa odseku 1 na iné účely

ako účely ustanovené v

§ 220

a

224

, colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo podľa sadzieb platných v deň, keď sa tovar

začal používať na iné účely, z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom

k tomuto dňu.

§ 229

(1)

Tovar dovážaný na neobchodné účely vedeckovýskumným zariadením alebo organizáciou

so sídlom v zahraničí, alebo v ich mene je oslobodený od dovozného cla.

(2)

Oslobodenie od dovozného cla sa vzťahuje na tovar, ktorý

a)

je určený na používanie zamestnancami alebo zástupcami zariadení alebo organizácií

podľa odseku 1 alebo s ich súhlasom v rozsahu dohôd o vedeckej spolupráci, ktorých

účelom je plniť medzinárodný vedeckovýskumný program vo vedeckovýskumných zariadeniach

so sídlom v Slovenskej republike, schválených na tento účel príslušnými orgánmi,

b)

je zaobstaraný z finančných prostriedkov vedeckovýskumných zariadení alebo organizácií

so sídlom v zahraničí.

(3)

Tovarom dovážaným na neobchodné účely podľa odseku 1 sú nástroje, prístroje, stroje

a ich príslušenstvo vrátane náhradných dielcov a náradia osobitne určeného na ich

údržbu, kontrolu, meranie alebo opravu, zostavenie a biologické a chemické látky používané

na vedecký výskum, ktorý sa nevykonáva na účely dosiahnutia zisku.

§ 230

(1)

Ak osoba podľa

§ 229 ods. 1

zamýšľa tovar podľa

§ 229

, ktorý bol oslobodený od dovozného cla, v lehote piatich rokov odo dňa prijatia colného

vyhlásenia na prepustenie do režimu voľný obeh vypožičať, prenechať do nájmu alebo

previesť, je povinná vopred o tom informovať colný úrad. Oslobodenie od dovozného

cla sa uplatní aj vtedy, ak sa tovar v tejto lehote vypožičia, prenechá do nájmu alebo

prevedie vedeckovýskumnému zariadeniu alebo organizácii, ktorej možno priznať nárok

na oslobodenie od dovozného cla podľa

§ 229

, ak tieto osoby použijú tento tovar na účely, ktoré sú v súlade s ustanoveniami o

oslobodení tovaru od dovozného cla.

(2)

V ostatných prípadoch výpožičky, prenechania do nájmu alebo prevodu tovaru je osoba

podľa odseku 1 povinná zaplatiť dovozné clo; colný úrad vymeria a vyberie z tohto

tovaru dovozné clo podľa sadzieb platných v deň takéhoto naloženia s tovarom z colnej

hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.

(3)

Vedeckovýskumné zariadenia alebo organizácie podľa

§ 229

, ktoré už nespĺňajú podmienky ustanovené na oslobodenie od dovozného cla alebo ktoré

zamýšľajú použiť tovar oslobodený od dovozného cla na iné ako ustanovené účely, sú

povinné vopred o tom informovať colný úrad.

(4)

Z tovaru, ktorý používajú vedeckovýskumné zariadenia alebo organizácie, ktoré prestali

spĺňať podmienky ustanovené na oslobodenie od dovozného cla, colný úrad vymeria a

vyberie dovozné clo podľa sadzieb platných v deň, keď tieto osoby prestali spĺňať

ustanovené podmienky, z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto

dňu.

(5)

Z tovaru, ktorý používajú vedeckovýskumné zariadenia alebo organizácie podľa

§ 229 ods. 1

na iné účely ako účely ustanovené v

§ 229

, colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo podľa sadzieb platných v deň, keď sa tovar

začal používať na iné účely, z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom

k tomuto dňu.

§ 231

Od dovozného cla sú oslobodené hudobné nástroje a ich príslušenstvo, ak sú určené

pre kultúrne ustanovizne alebo právnické osoby vykonávajúce výchovnú a vzdelávaciu

činnosť v kultúrnej oblasti, ak sa porovnateľný tovar v čase dovozu v Slovenskej republike

nevyrába a počas dvoch rokov od prijatia colného vyhlásenia tento tovar nezmení vlastníka.

§ 232

Od dovozného cla je oslobodený tovar na športové účely dovážaný osobami akreditovanými

na činnosť v oblasti telesnej kultúry podľa osobitných predpisov,

42

)

ak

a)

sa nedováža na účely dosiahnutia zisku a

b)

porovnateľný tovar sa v čase dovozu v Slovenskej republike nevyrába.

§ 233

Zvieratá a biologické alebo chemické látky určené na výskum

(1)

Od dovozného cla sú oslobodené

a)

zvieratá špeciálne pripravené na laboratórne účely,

b)

biologické alebo chemické látky uvedené v

prílohe č. 11

, dovážané výlučne na neobchodné účely.

(2)

Oslobodenie od dovozného cla podľa odseku 1 sa vzťahuje len na zvieratá a biologické

alebo chemické látky, ktoré sú určené pre zariadenia alebo ich organizačné zložky,

ktorých hlavnou činnosťou je vzdelávanie alebo vedecký výskum, alebo zariadenia schválené

príslušným orgánom, ktorých hlavnou činnosťou je vzdelávanie alebo vedecký výskum.

(3)

Oslobodenie od dovozného cla sa vzťahuje len na biologické alebo chemické látky,

ktoré sa v Slovenskej republike nevyrábajú, ak sú vzhľadom na svoj osobitný význam

alebo stupeň čistoty hlavne alebo výlučne určené na vedecký výskum.

§ 234

(1)

Za podmienok podľa

§ 235

sú od dovozného cla oslobodené

a)

liečivá a lieky ľudského pôvodu,

b)

činidlá na určovanie krvnej skupiny,

c)

činidlá na určovanie tkanív.

(2)

Na účely tohto zákona je

a)

liečivom a liekom ľudského pôvodu ľudská krv a jej deriváty, úplná ľudská krv, sušená

krvná plazma, ľudský albumín a stále roztoky ľudského plazmatického proteínu, ľudský

imunoglobulín a ľudský fibrinogén,

b)

činidlom na určovanie krvnej skupiny činidlo ľudského, zvieracieho, rastlinného alebo

iného pôvodu, určené na určovanie krvnej skupiny a jej nezlučiteľnosti,

c)

činidlom na určovanie tkanív činidlo ľudského, zvieracieho, rastlinného alebo iného

pôvodu, určené na určovanie typov ľudského tkaniva.

§ 235

Oslobodenie od dovozného cla podľa

§ 234

sa vzťahuje len na tovar dovážaný na neobchodné účely, ktorý je

a)

určený výlučne na vykonávanie činností lekárskych alebo vedeckých zariadení alebo

laboratórií schválených príslušnými orgánmi,

b)

doložený osvedčením vydaným príslušným zahraničným orgánom a

c)

dovezený v špeciálnych nádobách s osobitným identifikačným štítkom.

§ 236

Oslobodenie od dovozného cla podľa

§ 234

sa vzťahuje aj na špeciálne nádoby potrebné na prepravu liečiv a liekov ľudského

pôvodu, činidiel na určovanie krvnej skupiny alebo tkanív a na všetky pomocné látky

a príslušenstvo potrebné na ich použitie, ktoré môžu byť súčasťou zásielky.

§ 237

Nástroje a prístroje určené na lekársky výskum, lekársku diagnostiku alebo liečbu

(1)

Nástroje a prístroje určené na lekársky výskum, lekársku diagnostiku alebo liečbu,

darované zahraničnými organizáciami vykonávajúcimi charitatívnu činnosť alebo súkromnými

osobami zdravotníckym zariadeniam alebo osobám zaoberajúcim sa lekárskym výskumom

schváleným príslušným orgánom alebo zakúpené týmito zdravotníckymi zariadeniami alebo

osobami zaoberajúcimi sa lekárskym výskumom výhradne z peňažných prostriedkov poskytnutých

organizáciou vykonávajúcou charitatívnu činnosť alebo získaných z dobrovoľných príspevkov

sú oslobodené od dovozného cla, ak

a)

darované nástroje a prístroje slúžia na nepodnikateľské, lekárske alebo vedecké účely

a

b)

darca nie je v spojení s ich výrobcom.

(2)

Za podmienok podľa odseku 1 sú od dovozného cla oslobodené aj

a)

náhradné dielce, časti a osobitné príslušenstvo nástrojov alebo prístrojov, ak sa

dovážajú súčasne s nástrojmi alebo prístrojmi alebo ak sa dovážajú neskôr, ak možno

zistiť, že sú určené pre nástroje alebo prístroje, ktoré boli prepustené do režimu

voľný obeh s oslobodením od dovozného cla,

b)

náradie používané na údržbu, kontrolu, kalibráciu alebo opravu nástrojov alebo prístrojov,

ak sa dováža súčasne s nástrojmi alebo prístrojmi alebo ak sa dováža neskôr, ak možno

zistiť, že je určené pre nástroje alebo prístroje, ktoré boli prepustené do režimu

voľný obeh s oslobodením od dovozného cla.

(3)

Podmienky oslobodenia od dovozného cla podľa

§ 227 a 228

sa použijú primerane.

§ 238

Referenčné látky na kontrolu kvality liekov

Od dovozného cla sú oslobodené zásielky obsahujúce vzorky referenčných látok schválených

Svetovou zdravotníckou organizáciou, určené na kontrolu kvality liekov alebo látok

používaných na výrobu liekov, zasielané osobám oprávneným vykonávať takúto činnosť

podľa osobitného predpisu.

43

)

§ 239

Farmaceutické výrobky používané pri medzinárodných športových podujatiach

Od dovozného cla sú oslobodené farmaceutické výrobky na humánne alebo veterinárne

použitie, určené pre zahraničné osoby alebo zahraničné zvieratá zúčastňujúce sa v

Slovenskej republike na medzinárodných športových podujatiach v množstve a druhu potrebnom

na uspokojovanie ich potrieb pri ich pobyte v Slovenskej republike.

§ 240

(1)

Za podmienok podľa

§ 241

sú od dovozného cla oslobodené

a)

tovar základnej osobnej potreby dovážaný organizáciami vykonávajúcimi charitatívnu

činnosť podľa osobitného predpisu

44

)

na bezplatné rozdelenie osobám, ktoré ho potrebujú,

b)

zásielky zasielané bezplatne zahraničnou osobou na nepodnikateľské účely organizáciám

vykonávajúcim charitatívnu činnosť podľa osobitných predpisov,

44

)

ktoré sú určené na získanie prostriedkov pri príležitostných charitatívnych akciách,