ZÁKON 237/2000 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Čl. I

Zákon č.

50/1976 Zb.

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 103/1990

Zb., zákona č. 262/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 136/1995

Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1995 Z. z., nálezu Ústavného

súdu Slovenskej republiky č. 286/1996 Z. z., zákona č. 229/1997 Z. z. a zákona č.175/1999

Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

§ 1 a 2 znejú

㤠1

(1)

Územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné

využívanie územia, určujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností

ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty

územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja.

1

)

(2)

Územné plánovanie vytvára predpoklady pre trvalý súlad všetkých činností v území

s osobitným zreteľom na starostlivosť o životné prostredie, dosiahnutie ekologickej

rovnováhy a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja, na šetrné využívanie prírodných

zdrojov a na zachovanie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt.

§ 2

(1)

Územné plánovanie zahŕňa tieto úlohy a činnosti

a)

určuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia,

b)

určuje potrebné asanačné, rekonštrukčné alebo rekultivačné zásahy do územia a určuje

spôsob jeho ďalšieho využívania,

c)

vymedzuje chránené územia, chránené objekty, oblasti pokoja a ochranné pásma (ďalej

len „chránené časti krajiny“), ak nevznikajú podľa osobitných predpisov inak, a zabezpečuje

ochranu všetkých chránených častí krajiny,

d)

určuje zásady a podmienky vecnej a časovej koordinácie miestne sústredenej výstavby

jedného stavebníka alebo viacerých stavebníkov,

e)

posudzuje a hodnotí územno-technické dôsledky pripravovaných stavieb a iných opatrení

v území a navrhuje ich rozsah, ktorý podmieňuje ich environmentálne vhodné a bezpečné

využívanie,

f)

rieši umiestňovanie stavieb a určuje územno-technické, urbanistické, architektonické

a environmentálne požiadavky na ich projektovanie a uskutočňovanie,

g)

určuje zásady využívania prírodných zdrojov, podmienok územia a celého životného

prostredia, aby sa činnosťami v ňom neprekročilo únosné zaťaženie územia,

1a

) aby sa vytvárala a udržiavala ekologická stabilita

1b

) krajiny,

h)

vytvára podklady pre tvorbu koncepcií výstavby a technického vybavenia územia,

i)

navrhuje poradie výstavby a využívania územia,

j)

navrhuje územno-technické a organizačné opatrenia nevyhnutné na zlepšenie životného

prostredia, dosiahnutie ekologickej stability a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja.

(2)

Úlohy územného plánovania sa zabezpečujú

a)

sledovaním, vyhodnocovaním a evidenciou údajov a informácií o území, najmä

1.

trvalým sledovaním priestorového usporiadania a funkčného využívania územia,

2.

pravidelným vyhodnocovaním uplatňovania regulatívov priestorového usporiadania a

funkčného využívania územia,

3.

sledovaním ekologickej stability a únosnosti zaťažovania územia,

b)

prevádzkovaním informačného systému o územnom plánovaní a informačného systému o

výstavbe,

c)

územnoplánovacou činnosťou,

d)

rozhodovaním v územnom konaní.

(3)

Územnoplánovacou činnosťou je

a)

obstarávanie a spracovanie územnoplánovacích podkladov a udržiavanie ich aktuálneho

stavu,

b)

obstarávanie, spracovanie, prerokúvanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie

a udržiavanie jej aktuálneho stavu.

(4)

Územnoplánovacia činnosť sa vykonáva podľa najnovších poznatkov spoločenských, prírodných

a technických vied a poznatkov o stave životného prostredia, a to postupom a spôsobom

podľa tohto zákona.

(5)

V územnoplánovacej činnosti sa používajú mapové podklady základného štátneho mapového

diela, automatizovaného informačného systému geodézie, kartografie a katastra alebo

iné účelové mapové podklady.

(6)

Na územnoplánovaciu činnosť sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

1c

)

(7)

Základnými nástrojmi územného plánovania sú územnoplánovacie podklady, územnoplánovacia

dokumentácia a územné rozhodnutie.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 1, 1a, 1b a 1c znejú

„1)

§ 6 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí.

1a)

§ 5 zákona č. 17/1992 Zb.

1b)

§ 4 zákona č. 17/1992 Zb.

1c)

Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).“.

2.

Za § 2 sa vkladá § 2a, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠2a

Zabezpečovanie obstarávania územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie

obcami

(1)

Obec zabezpečuje obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie

prostredníctvom odborne spôsobilej osoby.

(2)

Odbornou spôsobilosťou sa rozumie vzdelanie, prax a súhrn teoretických vedomostí,

praktických skúseností a znalosť všeobecne záväzných právnych predpisov potrebných

na obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie.

(3)

Za odborne spôsobilú osobu možno ustanoviť fyzickú osobu, ktorá

a)

je bezúhonná,

b)

má vysokoškolské vzdelanie alebo bakalárske vzdelanie príslušného smeru a najmenej

tri roky praxe v príslušnom odbore alebo má stredoškolské vzdelanie príslušného smeru

ukončené maturitou a najmenej päť rokov praxe v príslušnom odbore,

c)

zloží požadovanú skúšku.

(4)

Odbornú spôsobilosť overuje Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

(ďalej len „ministerstvo“) skúškou.

(5)

Odborná spôsobilosť sa osvedčuje vydaním preukazu o odbornej spôsobilosti a overuje

sa každých desať rokov.

(6)

Ministerstvo vedie register odborne spôsobilých osôb.“.

3.

§ 3 vrátane nadpisu znie

㤠3

Územnoplánovacie podklady

Územnoplánovacie podklady sú

a)

urbanistická štúdia,

b)

územný generel,

c)

územná prognóza,

d)

územno-technické podklady.“.

4.

V § 4 ods. 1 druhá veta znie: „Spracúva sa pri príprave územného plánu ako návrh

koncepcie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia alebo na spodrobnenie

alebo overenie územného plánu a pri zmene a doplnkoch územného plánu, alebo na riešenie

niektorých špecifických územno-technických, krajinno-ekologických, environmentálnych,

urbanistických alebo architektonických problémov v území ako podklad pre územné rozhodovanie,

alebo ak to ustanovuje osobitný predpis.

1d

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1d znie

„1d)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach

na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá.“.

5.

V § 5 sa slová „ďalších kategórií alebo stupňov“ nahrádzajú slovom „ďalšej“.

6.

V § 5 sa doterajší text označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie

„(2)

Obsah a rozsah územného generelu sa určuje v zadaní. Územný generel obstaráva príslušný

orgán územného plánovania.“.

7.

§ 6 vrátane nadpisu znie

㤠6

Územná prognóza

(1)

Územná prognóza rieši možnosti dlhodobého priestorového usporiadania a funkčného

využívania územia. Spracúva sa na základe rozboru a hodnotenia územno-technických

podmienok, environmentálnych podmienok, ekonomických podmienok a sociálnych podmienok

územia, ako aj na základe rozboru a hodnotenia územného systému ekologickej stability,

tendencií územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie.

(2)

Územnú prognózu obstaráva orgán územného plánovania. Obsah, ciele a rozsah územnej

prognózy sa určujú v zadaní. Zadanie prerokuje orgán územného plánovania s dotknutými

orgánmi štátnej správy a s dotknutými obcami.“.

8.

V § 7 ods. 3 sa slová „Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej

len „ministerstvo“)“ nahrádzajú slovom „ministerstvo“.

9.

§ 7 sa dopĺňa odsekmi 4 až 6 ktoré znejú

„(4)

Územno-technickým podkladom pre celé územie Slovenskej republiky je Stratégia územného

rozvoja Slovenska, ktorá ustanovuje zásady, priority a ciele dlhodobého územného rozvoja

a starostlivosti o životné prostredie na základe podmienok územia, stavu životného

prostredia, potrieb jeho ochrany a tvorby krajiny a na základe posúdenia priestorových

požiadaviek stratégie trvalo udržateľného rozvoja, stratégie štátnej environmentálnej

politiky, environmentálnych akčných programov a odvetvových koncepcií; obsahuje aj

prieskumy, rozbory a hodnotenia pre spracovanie Koncepcie územného rozvoja Slovenska.

(5)

Za úplnosť a správnosť spracovaných územno-technických podkladov zodpovedá orgán

územného plánovania, ktorý ich obstaráva, pričom určí spôsob ich

a)

používania a uplatňovania podľa účelu, na ktorý boli spracované alebo na ktorý sú

použiteľné,

b)

uloženia na orgánoch územného plánovania a v informačnom systéme o územnom plánovaní.

(6)

Orgány územného plánovania, ktoré územno-technické podklady obstarali, ich sprístupňujú

podľa osobitného predpisu.

1e

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1e znie

„1e)

Zákon č. 171/1998 Z. z. o prístupe k informáciám o životnom prostredí.

Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 273/1998 Z. z.

o úhradách za sprístupnenie informácií o životnom prostredí.“.

10.

§ 7a až 13 vrátane nadpisov znejú

㤠7a

Ostatné podklady

(1)

V územnoplánovacej činnosti sa využívajú existujúce dokumenty a súbory informácií,

ktoré obsahujú informácie o území (ďalej len „ostatné podklady“).

(2)

Z dokumentov uvedených v odseku 1 sa povinne využívajú

a)

stratégie trvalo udržateľného rozvoja, stratégie štátnej environmentálnej politiky,

environmentálne akčné programy a odvetvové koncepcie,

b)

projekty pozemkových úprav, lesných, vodohospodárskych, závlahových a melioračných

úprav pozemkov,

c)

dokumenty územného systému ekologickej stability, územné priemety ochrany prírody

a krajiny, programy starostlivosti o prírodu a krajinu,

d)

programy ochrany kultúrneho a historického dedičstva,

e)

programy odpadového hospodárstva,

f)

koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obcí.

ODDIEL 3

ÚZEMNOPLÁNOVACIA DOKUMENTÁCIA

§ 8

(1)

Územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné

využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné

prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania

a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň

celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce.

(2)

Územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria

a)

Koncepcia územného rozvoja Slovenska,

b)

územný plán regiónu,

c)

územný plán obce,

d)

územný plán zóny.

(3)

Územnoplánovacia dokumentácia je základným nástrojom územného rozvoja a starostlivosti

o životné prostredie Slovenskej republiky, regiónov a obcí. Odvetvové koncepcie ústredných

orgánov štátnej správy a koncepcie rozvoja obcí a iné programy týkajúce sa hospodárskeho,

sociálneho alebo kultúrneho rozvoja musia byť v súlade so záväznými časťami územnoplánovacej

dokumentácie (§ 13).

§ 9

Koncepcia územného rozvoja Slovenska

(1)

Koncepcia územného rozvoja Slovenska sa spracúva pre celé územie Slovenskej republiky.

Rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia Slovenskej republiky a

ustanovuje rámec sociálnych, ekonomických, environmentálnych a kultúrnych požiadaviek

štátu na územný rozvoj, starostlivosť o životné prostredie a tvorbu krajiny Slovenskej

republiky a jej regiónov. Územno-technickým podkladom na jej spracovanie je Stratégia

územného rozvoja Slovenska.

(2)

Koncepcia územného rozvoja Slovenska ustanovuje najmä

a)

usporiadanie a hierarchizáciu štruktúry osídlenia a uzlov sídelných a hospodárskych

aglomerácií v medzinárodných a celoštátnych súvislostiach,

b)

rozvoj hlavných urbanizačných osí na území Slovenskej republiky,

c)

zásady usmerňovania územného rozvoja s cieľom utvárať rovnocenné životné podmienky

na celom území Slovenskej republiky a vytvárať územné predpoklady na zlepšenie životného

prostredia, zabezpečenie ekologickej stability, zachovanie kultúrno-historického dedičstva

a pre trvalo udržateľný rozvoj.

§ 10

Územný plán regiónu

(1)

Územný plán regiónu sa spracúva pre časť krajiny s viacerými obcami, v ktorej treba

riešiť špecifické rozvojové zámery alebo vykonávať činnosti výrazne ovplyvňujúce priestorové

usporiadanie a funkčné využívanie územia. Územný plán regiónu zohľadňuje záväznú časť

Koncepcie územného rozvoja Slovenska a vychádza zo smernej časti Koncepcie územného

rozvoja Slovenska.

(2)

Územný plán regiónu ustanovuje najmä

a)

zásady a regulatívy štruktúry osídlenia, priestorového usporiadania a funkčného využívania

územia z hľadiska jeho trvalo udržateľného rozvoja a rozvoja urbanizácie, priemyslu,

poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, vodného hospodárstva, environmentalistiky

a cestovného ruchu,

b)

zásady a regulatívy usporiadania verejného dopravného a technického vybavenia,

c)

zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej

stability, tvorby krajiny a ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových rezervácií a

pamiatkových zón,

d)

zásady a regulatívy priestorových požiadaviek ochrany a využívania prírodných zdrojov

a významných krajinných prvkov,

e)

vzájomnú nadväznosť územného rozvoja regiónu a jeho obcí a väzby na susediace regióny,

f)

verejnoprospešné stavby a chránené časti krajiny.

(3)

Vymedzenie hraníc riešeného územia určí v zadaní orgán územného plánovania, ktorý

obstaráva územný plán regiónu.

§ 11

Územný plán obce

(1)

Územný plán obce sa spracúva pre územie jednej obce alebo pre územie dvoch alebo

viacerých obcí.

(2)

Mestá a obce s viac ako 2 000 obyvateľmi sú povinné mať územný plán obce. Ostatné

obce sú povinné mať územný plán obce, ak

a)

treba riešiť koncepciu ich územného rozvoja, uskutočňovať rozsiahlu novú výstavbu

a prestavbu v obci alebo umiestniť verejnoprospešné stavby,

b)

to vyplýva zo záväznej časti územného plánu regiónu, najmä na splnenie medzinárodných

záväzkov alebo na umiestnenie verejného dopravného a technického vybavenia územia

celoštátneho významu.

(3)

Ak sa na tom dohodnú dve obce alebo viac obcí, môžu mať jeden spoločný územný plán

obcí.

(4)

Ak ide o obec s menej ako 2 000 obyvateľmi, ktorej územie nie je riešené spoločným

územným plánom obcí podľa odseku 3, môže byť územný plán obce spracovaný s podrobnosťou

územného plánu zóny. V takom prípade postup obstarania, spracovania a prerokovania

zohľadňuje postupy aj pre územný plán obce, ako aj pre územný plán zóny.

(5)

Územný plán obce ustanovuje najmä

a)

zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce

v nadväznosti na okolité územie,

b)

prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch,

c)

zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej

stability a tvorby krajiny vrátane plôch zelene,

d)

zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických

hodnôt a významných krajinných prvkov,

e)

hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej

len „zastavané územie“) a ostatným územím obce,

f)

zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia,

g)

plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny.

(6)

Územný plán obce ustanovuje, pre ktoré časti obce treba obstarať a schváliť územný

plán zóny.

(7)

Vo vojenskom obvode sa namiesto územného plánu obce spracúva územný plán vojenského

obvodu. Územný plán vojenského obvodu sa rieši podľa rozhodnutia obstarávateľa v rozsahu

spracovania územného plánu obce alebo územného plánu zóny.

§ 12

Územný plán zóny

(1)

Územný plán zóny sa spracúva pre časť obce, ak schválený územný plán obce ustanovuje

a)

obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce,

b)

vymedziť pozemok alebo stavbu na verejnoprospešné účely.

(2)

Územný plán zóny ustanovuje najmä

a)

zásady a regulatívy podrobnejšieho priestorového usporiadania a funkčného využívania

pozemkov, stavieb a verejného dopravného a technického vybavenia územia,

b)

zásady a regulatívy umiestnenia stavieb na jednotlivých pozemkoch, do urbánnych priestorov

a zastavovacie podmienky jednotlivých stavebných pozemkov,

c)

pozemky, ktoré sú v zastavanom území obce, stavby na stavebných pozemkoch a podiel

možného zastavania a únosnosť využívania územia,

d)

nezastavané pozemky za stavebné pozemky vrátane určenia pozemkov, ktoré podľa územného

plánu nemožno trvalo zaradiť medzi stavebné pozemky,

e)

chránené časti krajiny,

f)

zásady a regulatívy nevyhnutnej vybavenosti stavieb a napojenie na verejné dopravné

a technické vybavenie územia,

g)

zásady a regulatívy začlenenia stavieb do okolitej zástavby, do pamiatkových rezervácií,

do pamiatkových zón a do ostatnej krajiny,

h)

umiestnenie zelene, významných krajinných prvkov a ostatných prvkov územného systému

ekologickej stability na jednotlivých pozemkoch,

i)

vecnú a časovú koordináciu novej výstavby a asanácie existujúcich stavieb,

j)

pozemky pre verejnoprospešné stavby, stavebnú uzáveru a na vykonanie asanácie.

§ 13

Záväzná časť a smerná časť územnoplánovacej dokumentácie

(1)

Územnoplánovacia dokumentácia sa člení na záväznú časť a na smernú časť. V Koncepcii

územného rozvoja Slovenska sa ako záväzné vymedzujú zásady a regulatívy, ktoré usmerňujú

požiadavky najmä odvetvových koncepcií na priestorové usporiadanie a funkčné využívanie

územia Slovenskej republiky a jej regiónov v súlade s princípmi trvalo udržateľného

rozvoja, ochrany životného prostredia, prírodného a kultúrneho dedičstva.

(2)

Schvaľujúci orgán určí záväznú časť a smernú časť územnoplánovacej dokumentácie.

V záväznej časti vždy určí verejnoprospešné stavby a chránené časti krajiny.

(3)

V záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy

a)

v regióne štruktúry osídlenia, priestorového usporiadania a funkčného využívania

územia regiónu, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie,

tvorby krajiny, ochrany a šetrného využívania prírodných zdrojov, ochrany kultúrnych

pamiatok, pamiatkových rezervácií, pamiatkových zón a významných krajinných prvkov,

usporiadania verejného dopravného a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné

stavby a pre chránené časti krajiny,

b)

v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného

územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia

plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny,

ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných

krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné

prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene,

c)

v zóne podrobnejšieho priestorového usporiadania a funkčného využívania pozemkov,

stavieb a verejného dopravného a technického vybavenia územia, umiestnenia stavieb

na jednotlivých pozemkoch, do urbánnych priestorov a zastavovacie podmienky jednotlivých

stavebných pozemkov, nevyhnutnej vybavenosti stavieb a napojenie na verejné dopravné

a technické vybavenie územia, začlenenia stavieb do okolitej zástavby, do pamiatkových

rezervácií, do pamiatkových zón a do ostatnej krajiny.

(4)

V záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa ustanovia

a)

v regióne verejnoprospešné stavby a chránené časti krajiny,

b)

v obci plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti

krajiny,

c)

v zóne pozemky, ktoré sú v zastavanom území obce, a pozemky pre verejnoprospešné

stavby a na vykonanie asanácie.“.

11.

§ 14 a 15 sa vypúšťajú.

12.

Nadpis nad § 16 znie

„Orgány územného plánovania“.

13.

§ 16 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie

„(4)

Orgánom územného plánovania, ktorý obstaráva územné plány vojenských obvodov, je

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“).“.

14.

§ 17 ods. 1 znie

„(1)

Orgány územného plánovania sú povinné obstarávať územnoplánovaciu dokumentáciu v

súlade s potrebami územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie v primeranom

a hospodárnom rozsahu. Územné plány obcí a územné plány zón sa obstarávajú vždy na

výstavbu nových obcí, na umiestnenie verejnoprospešných stavieb a na podstatnú prestavbu,

dostavbu alebo asanáciu existujúcich obcí alebo ich častí s cieľom zlepšiť životné

prostredie, zabezpečiť ekologickú stabilitu a trvalo udržateľný rozvoj.“.

15.

V § 18 ods. 1 a v § 26 ods. 1 sa slová „Koncepciu územného rozvoja Slovenskej republiky“

nahrádzajú slovami „Koncepciu územného rozvoja Slovenska“.

16.

V § 18 ods. 2 a v § 26 ods. 1 sa slová „veľký územný celok“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú

slovom „región“ v príslušnom tvare.

17.

V § 18 odsek 3 znie

„(3)

Ak riešenie územnoplánovacej dokumentácie regiónov zasahuje do územia dvoch alebo

viacerých krajov, krajské úrady sa dohodnú, ktorý z nich ju obstará. Ak nedôjde k

dohode, rozhodne o orgáne územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu,

ministerstvo.“.

18.

V § 18 ods. 4 a v § 26 ods. 2 sa slová „sídelných útvarov“ nahrádzajú slovom „obcí“.

19.

V § 18 ods. 5 sa za slovo „územia“ vkladajú slová „dvoch alebo“.

20.

Za § 19 sa vkladajú § 19a až 19c, ktoré vrátane nadpisov znejú

㤠19a

(1)

Obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie zahŕňa

a)

prípravné práce,

b)

zabezpečenie spracovania prieskumov a rozborov,

c)

zabezpečenie spracovania zadania a jeho prerokovanie,

d)

zabezpečenie spracovania konceptu riešenia územnoplánovacej dokumentácie (ďalej len

„koncept“), dohľad nad jeho spracovaním a jeho prerokovanie,

e)

zabezpečenie spracovania návrhu územnoplánovacej dokumentácie, dohľad nad jeho spracovaním

a jeho prerokovanie,

f)

prípravu podkladov na schválenie návrhu územnoplánovacej dokumentácie.

(2)

Na zabezpečenie spracovateľa územnoplánovacej dokumentácie sa použijú všeobecné predpisy

o verejnom obstarávaní.

1f

)

(3)

Spracovateľ zhotovuje prieskumy a rozbory, koncept a návrh územnoplánovacej dokumentácie.

§ 19b

Prípravné práce

(1)

Prípravné práce vykonáva orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu

dokumentáciu. Obsahom prípravných prác je

a)

zverejnenie oznámenia o začatí obstarávania územnoplánovacej dokumentácie spôsobom

v mieste obvyklým,

b)

sústredenie územnoplánovacích podkladov a ostatných podkladov, určenie ich záväznosti

a vyhodnotenie možnosti ich využitia,

c)

určenie účelu a predmetu riešenia územnoplánovacej dokumentácie,

d)

určenie hraníc riešeného územia.

(2)

Prípravné práce vykonáva orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu

dokumentáciu a zabezpečuje ich v spolupráci s ostatnými orgánmi štátnej správy, obcami

a právnickými osobami a fyzickými osobami, ktoré sa podieľajú na využívaní územia.

(3)

Na základe prípravných prác orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu

dokumentáciu, zabezpečí spracovanie prieskumov a rozborov nevyhnutných na spracovanie

zadania, konceptu a návrhu územnoplánovacej dokumentácie.

§ 19c

Prieskumy a rozbory

(1)

Cieľom prieskumov a rozborov je, najmä na základe územnoplánovacích podkladov a záväzných

ostatných podkladov, získanie poznatkov o stave a možnostiach vývoja priestorového

usporiadania a funkčného využívania územia, určenie problémov a stretov záujmov v

riešenom území potrebných na spracovanie zadania, konceptu a návrhu územnoplánovacej

dokumentácie.

(2)

Pre územný plán regiónu a územný plán obce sa v rámci prieskumov a rozborov spracúva

optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia s prihliadnutím na

krajinno-ekologické, kultúrno-historické a socio-ekonomické podmienky (ďalej len „krajinno-ekologický

plán“).

(3)

Prieskumy a rozbory pre Koncepciu územného rozvoja Slovenska obsahuje Stratégia územného

rozvoja Slovenska.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1f znie

„1f)

Zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

21.

§ 20 až 24 vrátane nadpisov znejú

㤠20

Zadanie

(1)

V súlade s výsledkom prieskumov a rozborov orgán územného plánovania, ktorý obstaráva

územnoplánovaciu dokumentáciu, zabezpečí spracovanie zadania. Zadanie obsahuje najmä

hlavné ciele a požiadavky, ktoré treba riešiť v obstarávanej územnoplánovacej dokumentácii,

a podrobné požiadavky na formu, rozsah a obsah spracovania územnoplánovacej dokumentácie.

(2)

Zadanie prerokuje príslušný orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu

dokumentáciu,

a)

s dotknutými obcami a s dotknutými právnickými osobami a dohodne ho s dotknutými

orgánmi štátnej správy. Obec prerokuje zadanie pre územný plán obce s krajským úradom

a zadanie pre územný plán zóny s okresným úradom, ktoré spracúvajú súhrnné stanovisko

za všetky orgány štátnej správy,

b)

s príslušným orgánom územného plánovania; zadanie pre územný plán obce prerokuje

obec s krajským úradom, ktorý svoje stanovisko spracuje v súčinnosti s okresným úradom;

zadanie pre územný plán zóny prerokuje obec s okresným úradom; krajský úrad prerokuje

zadanie pre územný plán regiónu s ministerstvom. Spôsob prerokovania zadania pre Koncepciu

územného rozvoja Slovenska určí ministerstvo.

(3)

Prerokovanie zadania územného plánu oznámi orgán územného plánovania, ktorý obstaráva

územnoplánovaciu dokumentáciu, verejnosti účinnou formou a spôsobom v mieste obvyklým.

Návrh zadania musí byť vystavený počas 30 dní na verejné nahliadnutie. Verejnosť je

oprávnená podať pripomienky k návrhu zadania do 30 dní odo dňa oznámenia.

(4)

Na prerokovanie zadania podľa odseku 2 určí obstarávateľ územnoplánovacej dokumentácie

primeranú lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní, odo dňa doručenia oznámenia

o prerokovaní návrhu zadania. Ak sa dotknutá obec alebo dotknutý orgán štátnej správy

nevyjadrí v určenej lehote, predpokladá sa, že nemá pripomienky k zadaniu, ak sa s

obstarávateľom územnoplánovacej dokumentácie nedohodol inak.

(5)

Ministerstvo, krajský úrad a okresný úrad v prerokovaní podľa odseku 2 posúdia, či

a)

obsah návrhu zadania je v súlade so záväznou časťou schválenej územnoplánovacej dokumentácie

vyššieho stupňa,

b)

obsah návrhu zadania a postup jeho obstarania a prerokovania sú v súlade s príslušnými

právnymi predpismi.

(6)

Prerokované zadanie po odstránení rozporov schvaľuje

a)

vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“), ak ide o zadanie na spracovanie Koncepcie

územného rozvoja Slovenska alebo územného plánu regiónu,

b)

obec, ak ide o územný plán obce alebo zóny.

(7)

Obec nemôže schváliť zadanie v rozpore so stanoviskom okresného úradu alebo krajského

úradu. Ak by obec napriek tomu takéto rozporné zadanie schválila, schválenie je v

celom rozsahu neplatné.

§ 21

Koncept

(1)

Spracovateľ územnoplánovacej dokumentácie spracuje na základe schváleného zadania

a pod dozorom orgánu územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu,

jej koncept. Koncept sa spracúva vo variantoch.

(2)

Koncept netreba spracovať, ak ide o územný plán obce, ktorý rieši územie s menej

ako 2 000 obyvateľmi, alebo o územný plán zóny. Ak sa nevypracúva koncept, spracovateľ

spracuje na základe schváleného zadania návrh územného plánu.

(3)

Orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, prerokuje

koncept s obcami, ktorých územia sa dotýka, s dotknutými orgánmi štátnej správy, s

dotknutými fyzickými osobami a dotknutými právnickými osobami; toto prerokovanie je

verejné. Orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu,

oznámi uskutočnenie verejného prerokovania konceptu spôsobom v mieste obvyklým, zabezpečí,

aby odo dňa oznámenia bol koncept vystavený na verejné nahliadnutie, a stanoví lehotu

najmenej 30 dní, v ktorej sa verejnosť môže ku konceptu vyjadriť. Pred uplynutím lehoty

zvolá verejné prerokovanie a zabezpečí na ňom všeobecne zrozumiteľný výklad. Dotknutým

orgánom štátnej správy, obciam a príslušnému orgánu územného plánovania orgán územného

plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, doručí oznámenie o verejnom

prerokovaní konceptu riešenia jednotlivo a súčasne ich vyzve, aby svoje stanovisko

uplatnili do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia. Na stanoviská uplatnené po tejto

lehote sa neprihliada.

(4)

Ministerstvo, ktoré obstaráva Koncepciu územného rozvoja Slovenska,

a)

zverejní podstatné údaje o koncepte v aspoň dvoch celoštátnych denníkoch s uvedením

miesta, kde sa možno s konceptom oboznámiť podrobne, a zároveň informuje verejnosť

o možnosti vyjadriť sa k nemu v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní,

b)

upovedomí medzinárodné organizácie zaoberajúce sa územným plánovaním.

(5)

Orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územný plán regiónu,

a)

požiada obce, ktoré sú v riešenom území, aby spôsobom v mieste obvyklým zverejnili

upozornenie verejnosti, že sa môže vyjadriť ku konceptu v určenej lehote, ktorá nesmie

byť kratšia ako 30 dní, a aby oznámili stanovisko ku konceptu,

b)

zabezpečí upovedomenie obcí a orgánov susediacich regiónov,

c)

zabezpečí upovedomenie orgánov územného plánovania štátu susediaceho s regiónom.

(6)

Účelom prerokovania konceptu je najmä

a)

posúdenie správnosti základného urbanistického riešenia priestorového usporiadania

a funkčného využívania územia a komplexnosti navrhovaného riešenia,

b)

posúdenie únosnosti zaťaženia územia, šetrného využívania prírodných zdrojov, zabezpečenia

územného systému ekologickej stability a kapacity verejného dopravného a technického

vybavenia územia,

c)

overenie vhodnosti navrhnutého riešenia umiestnenia verejného dopravného a technického

vybavenia územia a verejnoprospešných stavieb,

d)

posúdenie variantov.

(7)

Podľa výsledkov prerokovania konceptu spracuje orgán územného plánovania, ktorý obstaráva

územnoplánovaciu dokumentáciu, súborné stanovisko. V prípade potreby nariadi nové

prerokovanie konceptu. Ak na základe výsledkov prerokovania konceptu dôjde k zmene

zadania, musí sa súborné stanovisko vrátane zmeny zadania predložiť na schválenie

tomu orgánu, ktorý schválil pôvodné zadanie.

(8)

Od spracovania konceptu možno na návrh orgánu územného plánovania, ktorý obstaráva

územnoplánovaciu dokumentáciu, upustiť pri schválení zadania, ak sa pred zadaním riešenie

preverilo urbanistickou štúdiou prerokovanou podľa odsekov 3, 5 a 6. Zadanie musí

v tomto prípade spĺňať aj funkciu súborného stanoviska.

(9)

Stanoviská a písomné pripomienky ku konceptu, ktoré neboli zohľadnené, znovu prerokuje

orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu s tými, ktorí

ich uplatnili.

§ 22

Návrh územnoplánovacej dokumentácie

(1)

Prerokovanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie oznámi orgán územného plánovania,

ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, verejnosti spôsobom v mieste obvyklým.

Návrh územnoplánovacej dokumentácie musí byť vystavený počas 30 dní na verejné nahliadnutie.

Verejnosť je oprávnená podať pripomienky k návrhu územnoplánovacej dokumentácie do

30 dní odo dňa oznámenia.

(2)

O prerokúvaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie upovedomí orgán územného plánovania

dotknuté obce a dotknuté orgány štátnej správy vždy jednotlivo.

(3)

Návrh územnoplánovacej dokumentácie prerokuje orgán územného plánovania, ktorý obstaráva

územnoplánovaciu dokumentáciu, s dotknutými obcami, ktorých územia sa riešenie týka,

a s dotknutými právnickými osobami.

(4)

Orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, dohodne

návrh územnoplánovacej dokumentácie s dotknutými orgánmi štátnej správy.

(5)

Obce a dotknuté orgány štátnej správy sú povinné oznámiť svoje stanoviská k návrhu

územnoplánovacej dokumentácie do 30 dní odo dňa, keď o ňom boli upovedomené. Ak sa

dožiadaný orgán nevyjadrí v určenej lehote, predpokladá sa, že nemá pripomienky k

návrhu územnoplánovacej dokumentácie.

(6)

Ak sa prerokúva návrh územnoplánovacej dokumentácie, ktorá rieši územie so zložitými

vzťahmi, môže orgán územného plánovania lehotu podľa odseku 1 primerane predĺžiť.

(7)

Stanoviská a písomné pripomienky k návrhu, ktoré neboli zohľadnené, znovu prerokuje

orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, s tými,

ktorí ich uplatnili.

§ 23

Návrh územného plánu zóny

(1)

Návrh územného plánu zóny obec zverejní na úradnej tabuli najmenej na 30 dní a vyzve

fyzické osoby a právnické osoby spôsobom v mieste obvyklým, aby sa k nemu vyjadrili.

Pred uplynutím lehoty na vyjadrenie obec zvolá verejné prerokovanie pre obyvateľov

obce; na verejnom prerokovaní obec zabezpečí odborný výklad spracovateľa.

(2)

Obec oznámi dotknutým orgánom štátnej správy, fyzickým osobám a právnickým osobám,

ktorých vlastnícke práva sú riešením územného plánu zóny dotknuté, a vlastníkom verejného

dopravného a technického vybavenia územia termín prerokovania návrhu územného plánu

zóny spôsobom v mieste obvyklým na území riešenej zóny.

(3)

Obec je povinná návrh územného plánu zóny prerokovať s vlastníkmi pozemkov, na ktoré

sa navrhujú zastavovacie podmienky, regulatívy neprípustného funkčného využívania

pozemkov alebo stavebná uzávera, a s vlastníkmi stavieb verejného dopravného a technického

vybavenia riešeného územia.

(4)

Obec vyhodnotí stanoviská k územnému plánu zóny v spolupráci so spracovateľom. Tie

stanoviská osôb podľa odseku 3, ktoré nemožno zohľadniť, prerokuje s tými, ktorí ich

uplatnili, ak sa bezprostredne týkajú ich vlastníckych práv alebo iných práv k pozemkom

alebo k stavbám.

§ 24

Podklady na schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie

Orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, predloží

schvaľujúcemu orgánu správu o prerokovaní územnoplánovacej dokumentácie spolu s vyhodnotením

všetkých stanovísk a pripomienok a s návrhom na rozhodnutie o námietkach a pripomienkach,

návrh územnoplánovacej dokumentácie a návrh všeobecne záväzného právneho predpisu,

ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územnoplánovacej dokumentácie.“.

22.

§ 25 znie

㤠25

(1)

Pred predložením návrhu územného plánu na schválenie sa preskúma, či

a)

obsah návrhu je v súlade so záväznou časťou schválenej územnoplánovacej dokumentácie

vyššieho stupňa,

b)

obsah návrhu a postup jeho obstarania a prerokovania sú v súlade s príslušnými právnymi

predpismi,

c)

návrh je v súlade so zadaním,

d)

návrh je v súlade s rozsahom územného plánu,

e)

záväzná časť územného plánu navrhovaná na vyhlásenie všeobecne záväzným právnym predpisom

je v súlade s § 13.

(2)

Podkladom na preskúmanie podľa odseku 1 je návrh územného plánu, vyhodnotenie stanovísk

a pripomienok z prerokovania návrhu a návrh všeobecne záväzného právneho predpisu,

ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu. Výsledok posúdenia podľa odseku 1

so súhlasným alebo s nesúhlasným stanoviskom k návrhu územného plánu s jeho zdôvodnením

oznámi príslušný orgán obstarávateľovi do 30 dní.

(3)

O preskúmanie súladu návrhu územného plánu regiónu podľa odseku 1 krajský úrad požiada

ministerstvo.

(4)

O preskúmanie súladu návrhu územného plánu obce podľa odseku 1 obec požiada krajský

úrad.

(5)

O preskúmanie súladu návrhu územného plánu zóny podľa odseku 1 obec požiada okresný

úrad.

(6)

Návrh územného plánu, ktorého obsah nie je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej

dokumentácie vyššieho stupňa alebo s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi

alebo ktorého postup obstarania a prerokovania nie je v súlade s príslušnými všeobecne

záväznými právnymi predpismi, nemožno schváliť. Pokiaľ by prišlo k schváleniu napriek

takémuto rozporu, schválenie je v celom rozsahu neplatné.“.

23.

V § 26 sa vypúšťa odsek 3.

24.

Nad § 27 sa vkladá nový oddiel 6, ktorý vrátane nadpisu znie

„ODDIEL 6

ZÁVÄZNOSŤ ÚZEMNOPLÁNOVACEJ DOKUMENTÁCIE

§ 27

(1)

Záväzné časti vládou schválenej územnoplánovacej dokumentácie vláda vyhlási nariadením.

Záväzné časti územného plánu vojenského obvodu sa nezverejňujú.

(2)

Obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne

záväzným nariadením.

(3)

Obec zverejní záväzné časti územnoplánovacej dokumentácie

a)

vyvesením na úradnej tabuli najmenej na 30 dní, ako aj iným v mieste obvyklým spôsobom,

b)

doručením dotknutým orgánom štátnej správy.

(4)

Obec o schválení územného plánu zóny individuálne upovedomí osoby, s ktorými návrh

územného plánu prerokovala jednotlivo.

(5)

Schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu záväzným alebo smerným

podkladom na vypracovanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie, na

územné rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb.

§ 28

Uloženie územnoplánovacej dokumentácie

(1)

V schválenej územnoplánovacej dokumentácii orgán územného plánovania, ktorý obstaráva

územnoplánovaciu dokumentáciu, označí textovú časť územnoplánovacej dokumentácie,

hlavné výkresy a záväznú časť schvaľovacou doložkou, ktorá obsahuje

a)

označenie schvaľovacieho orgánu,

b)

číslo uznesenia a dátum schválenia,

c)

odtlačok pečiatky, meno oprávnenej osoby a jej podpis.

(2)

Územnoplánovacia dokumentácia, ktorú schválila vláda, je uložená na ministerstve.

Územné plány regiónov sú uložené aj na krajských úradoch a okresných úradoch; územné

plány vojenských obvodov sú uložené na ministerstve obrany.

(3)

Schválený územný plán obce je uložený v obci, na stavebnom úrade a na krajskom úrade.

(4)

Schválený územný plán zóny je uložený v obci a na príslušnom stavebnom úrade.

(5)

Orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, vyhotoví

o obsahu územného plánu registračný list, ktorý spolu s kópiou uznesenia o schválení

doručí ministerstvu.“.

25.

Doterajší oddiel 6 sa označuje ako oddiel 7 a jeho nadpis znie

„AKTUALIZÁCIA ÚZEMNOPLÁNOVACEJ DOKUMENTÁCIE“.

26.

§ 29 sa vypúšťa.

27.

Doterajší text § 30 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekmi 2 a 3, ktoré znejú

„(2)

Obec obstará zmenu alebo doplnok územného plánu obce, ak je to potrebné na zosúladenie

s územným plánom regiónu alebo s jeho zmenami a doplnkami.

(3)

Obec je povinná pravidelne, najmenej však raz za štyri roky, preskúmať schválený

územný plán, či nie sú potrebné jeho zmeny alebo doplnky alebo obstaranie nového územného

plánu.“.

28.

V § 31 odsek 2 znie

„(2)

Pri prerokúvaní zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie sa postupuje podľa

ustanovení § 22 až 25 primerane.“.

29.

Doterajší oddiel 7 sa označuje ako oddiel 8.

30.

§ 33a sa vypúšťa.

31.

§ 34 vrátane nadpisu znie

㤠34

Účastníci územného konania

(1)

Účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec a ten, komu toto postavenie vyplýva

z osobitných predpisov.

1g

)

(2)

V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o

ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých

vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a

stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

(3)

Účastníkmi územného konania nie sú nájomcovia bytov a nebytových priestorov.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1g znie

„1g)

Napríklad § 9 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z.

o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.“.

32.

V § 35 ods. 1 sa slová „odborne spôsobilou osobou“ nahrádzajú slovami „oprávnenou

osobou (§ 45 ods. 4)“.

33.

V § 36 ods. 4 sa v prvej vete za slová „využití územia,“ vkladajú slová „o stavebnej

uzávere a o ochrannom pásme,“.

34.

V § 37 ods. 1 sa v prvej vete slová „a územné projekty“ nahrádzajú slovami „obcí

a zón“ a v druhej vete sa slová „alebo územný projekt“ nahrádzajú slovami „obce alebo

zóny ani urbanistická štúdia“.

35.

V § 38 sa vypúšťa odsek 1. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 2.

36.

Za § 39 sa vkladajú § 39a až 39d, ktoré vrátane nadpisov znejú

㤠39a

Rozhodnutie o umiestnení stavby

(1)

Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba

na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej

dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej

prílohe územného rozhodnutia.

(2)

V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky

a)

na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,

b)

na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby

s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane

odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie

stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete

technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy

a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných

plôch,

c)

vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,

d)

vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy.

(3)

Rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na

a)

stavby, ktorých podmienky na umiestnenie podrobne rieši územný plán zóny, ak je to

v jeho záväznej časti uvedené,

b)

drobné stavby,

c)

stavebné úpravy a udržiavacie práce,

d)

stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie

pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru,

e)

informačné zariadenia, reklamné zariadenia a propagačné zariadenia.

(4)

Stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej

stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom

na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na

ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.

§ 39b

Rozhodnutie o využívaní územia

(1)

Rozhodnutím o využívaní územia sa povoľuje nové využívanie územia, určujú sa jeho

podmienky a čas jeho platnosti.

(2)

V podmienkach nového využívania územia sa určí najmä spôsob, akým sa má územie upraviť,

usporiadať, zalesniť, odvodniť, pripojiť na pozemné komunikácie, na siete a zariadenia

technického vybavenia územia, spôsob zabezpečenia požiadaviek vyplývajúcich z blízkosti

chránených častí krajiny a zo stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy a určenia

požiadaviek na ochranu existujúcich stavieb a zelene.

(3)

Rozhodnutie o využívaní územia sa vyžaduje na

a)

vykonávanie terénnych úprav, ktorými sa podstatne mení územný systém ekologickej

stability, vzhľad krajiny, využitie významných krajinných prvkov alebo odtokové pomery

v území, najmä na výkop alebo zasypanie priekop, zavážky, na násypy a meliorácie,

b)

zriadenie alebo zrušenie verejných sadov, parkov, okrasných záhrad a inej zelene,

ak sú spojené s terénnymi prácami, s odstraňovaním zelene, s vybavením chodníkmi a

inými spevnenými plochami, s umiestnením drobnej záhradnej architektúry a technickým

prevádzkovým zariadením na osvetlenie a údržbu zelene,

c)

zriadenie alebo zrušenie športových ihrísk, odstavných a skladovacích plôch,

d)

delenie a sceľovanie pozemkov, ak podmienky na to nie sú určené územným plánom zóny,

projektom pozemkových úprav, iným rozhodnutím alebo opatrením,

e)

ťažobné práce, im podobné práce a s nimi súvisiace práce, ak osobitný predpis neustanovuje

inak.

1h

)

(4)

Stavebný úrad môže v rozhodnutí o využívaní územia určiť, že sa upúšťa od povolenia

terénnych úprav.

(5)

Rozhodnutie o využívaní územia sa zlúči s rozhodnutím o umiestnení stavby, ak sa

má na pozemku, ktorého sa rozhodnutie týka, uskutočniť aj stavba.

§ 39c

Rozhodnutie o chránenej časti krajiny

(1)

Rozhodnutím o chránenej časti krajiny sa ustanovujú jej hranice, zakazujú alebo obmedzujú

určité činnosti z dôvodov ochrany verejného záujmu

1i

) a určujú sa podmienky jej ochrany, najmä ktoré činnosti v území nemožno vykonávať

a ktoré činnosti možno vykonávať iba pri splnení určených podmienok.

(2)

Podmienkami rozhodnutia podľa odseku 1 sa určí spôsob ochrany, najmä zákaz, obmedzenie

alebo spôsob uskutočňovania stavieb, terénnych úprav, ťažobných prác, výsadby stromov

a postreku stromov, hnojenia pôdy, prevádzky vysokofrekvenčných prístrojov, zabezpečujú

sa požiadavky dotknutých orgánov štátnej správy a pod.

(3)

Ak sa niektorá z chránených častí krajiny, najmä chránené územie alebo ochranné pásmo,

vymedzí všeobecne záväzným právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného správneho

orgánu podľa neho vydaným, rozhodnutie o chránenej časti krajiny sa nevydáva.

(4)

Ak zanikne účel, na ktorý bolo vydané rozhodnutie o chránenej časti krajiny, alebo

to isté územie rieši schválený územný plán zóny, stavebný úrad zruší rozhodnutie aj

bez návrhu. Ak bolo rozhodnutím zriadené vecné bremeno zapísané v katastri nehnuteľností,

stavebný úrad podá návrh na jeho výmaz po zrušení rozhodnutia alebo po uplynutí času,

na ktorý bola obmedzená jeho platnosť.

§ 39d

Rozhodnutie o stavebnej uzávere

(1)

Rozhodnutím o stavebnej uzávere sa vymedzuje územie, v ktorom sa dočasne zakazuje

alebo obmedzuje stavebná činnosť, najmä ak by mohla sťažiť alebo znemožniť budúce

využívanie územia alebo jeho organizáciu podľa pripravovaného územného plánu.

(2)

Stavebnú uzáveru možno určiť iba na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na päť

rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o stavebnej uzávere.

(3)

Rozhodnutím o stavebnej uzávere nemožno zakázať ani obmedziť vykonávanie udržiavacích

prác.

(4)

Ak pominuli dôvody, pre ktoré bolo vydané rozhodnutie o stavebnej uzávere, alebo

to isté územie rieši schválený územný plán zóny, stavebný úrad zruší rozhodnutie aj

bez návrhu. Ak bolo rozhodnutím zriadené vecné bremeno zapísané v katastri nehnuteľností

po zrušení rozhodnutia alebo po uplynutí času, na ktorý bola obmedzená jeho platnosť,

stavebný úrad podá návrh na jeho výmaz.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 1h a 1i znejú

„1h)

§ 27 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon)

v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 498/1991 Zb.

1i)

Napríklad zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon

o ovzduší), zákon č. 44/1988 Zb., zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách, zákon

Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č.

455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 58/1997

Z. z., zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým

sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej

štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom

podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej

republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii.“.

37.

V § 40 odseky 2 a 3 znejú

„(2)

Čas platnosti rozhodnutia o chránenej časti krajiny, ako aj rozhodnutia o stavebnej

uzávere určí stavebný úrad. Ak sa platnosť rozhodnutia nemôže vopred časove obmedziť,

rozhodne stavebný úrad o skončení jeho platnosti, ak zanikne účel, na ktorý bolo rozhodnutie

vydané.

(3)

Čas platnosti územného rozhodnutia môže stavebný úrad predĺžiť na žiadosť navrhovateľa,

ak ju podal pred uplynutím lehoty. Čas platnosti rozhodnutia o stavebnej uzávere ani

po predĺžení nesmie presiahnuť päť rokov odo dňa, keď územné rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť. Čas platnosti územného rozhodnutia nemožno predĺžiť, ak bol na to isté

územie schválený územný plán zóny, ktorý rieši predmet územného rozhodnutia.“.

38.

V druhej časti oddiely 1 až 3 vrátane nadpisov znejú

„ODDIEL 1

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 43

Stavba

Stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov,

ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným

spojením so zemou sa rozumie

a)

spojenie pevným základom,

b)

upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu,

c)

ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe,

d)

pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia,

e)

umiestnenie pod zemou.

§ 43a

Členenie stavieb

(1)

Stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby

a inžinierske stavby.

(2)

Pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov,

ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí; nemusia

mať steny, ale musia mať strechu. Podľa účelu sa členia na bytové budovy a nebytové

budovy.

(3)

Inžinierske stavby sú

a)

diaľnice, cesty, miestne a účelové komunikácie, nábrežia, chodníky a nekryté parkoviská,

b)

železničné, lanové a iné dráhy,

c)

vzletové dráhy, pristávacie dráhy a rolovacie dráhy letísk,

d)

mosty, nadjazdy, tunely, nadchody a podchody,

e)

prístavy, plavebné kanály a komory, úpravy tokov, priehrady a ochranné hrádze, závlahové

a melioračné sústavy, rybníky,

f)

diaľkové ropovody a plynovody, miestne rozvody plynu,

g)

diaľkové a miestne rozvody vody alebo pary, úpravne vody, miestne kanalizácie a čistiarne

odpadových vôd,

h)

diaľkové a miestne telekomunikačné siete a vedenia, telekomunikačné stožiare, transformačné

stanice,

i)

diaľkové a miestne rozvody elektriny, stožiare, transformačné stanice, televízne

káblové rozvody,

j)

banské stavby a ťažobné zariadenia,

k)

stavby energetických zariadení, plynárne a spaľovne odpadu,

l)

stavby na spracovanie a ukladanie jadrového materiálu,

m)

stavby chemických zariadení, rafinérie a koksovne,

n)

stavby ťažkého priemyslu, napríklad vysoké pece, valcovne a zlievarne,

o)

nekryté športové ihriská, automobilové, motocyklové a bicyklové dráhy, golfové ihriská,

lyžiarske trate a vleky,

p)

zábavné a oddychové parky, zoologické a botanické záhrady,

r)

ostatné inžinierske stavby, napríklad skládky odpadu.

§ 43b

Bytové budovy

(1)

Bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na

bývanie. Medzi bytové budovy patria

a)

bytové domy,

b)

rodinné domy,

c)

ostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov

a útulky pre bezdomovcov.

(2)

Bytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov

so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie.

(3)

Rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom

z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie.

(4)

Byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný

do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie.

(5)

Obytná miestnosť je miestnosť, ktorá svojím stavebnotechnickým riešením a vybavením

spĺňa podmienky na trvalé bývanie.

(6)

Príslušenstvo bytu na účely tohto zákona sú miestnosti, ktoré plnia komunikačné,

hospodárske alebo hygienické funkcie bytu.

§ 43c

Nebytové budovy

(1)

Nebytové budovy sú stavby, v ktorých je viac ako polovica ich využiteľnej podlahovej

plochy určená na nebytové účely. Medzi nebytové budovy patria

a)

hotely, motely, penzióny a ostatné ubytovacie zariadenia na krátkodobé pobyty,

b)

budovy pre administratívu, správu a na riadenie, pre banky a pošty,

c)

budovy pre obchod a služby vrátane autoservisov a čerpacích staníc,

d)

dopravné a telekomunikačné budovy, stanice, hangáre, depá, garáže a kryté parkoviská,

e)

priemyselné budovy a sklady, nádrže a silá,

f)

budovy pre kultúru a na verejnú zábavu, pre múzeá, knižnice a galérie,

g)

budovy pre školstvo, na vzdelávanie a výskum,

h)

nemocnice, zdravotnícke a sociálne zariadenia,

i)

kryté budovy pre šport,

j)

poľnohospodárske budovy a sklady, stajne a maštale,

k)

budovy a miesta na vykonávanie náboženských aktivít, krematóriá a cintoríny,

l)

kultúrne pamiatky, ktoré nie sú bytovými budovami,

m)

ostatné nebytové budovy, napríklad nápravné zariadenia alebo kasárne.

(2)

Ak sú budovy určené na rôzne účely, rozlišujú sa podľa hlavného účelu, na ktorý pripadá

najväčšia časť využiteľnej podlahovej plochy.

(3)

Ak časť nebytovej budovy slúži na bývanie, vzťahujú sa na túto časť požiadavky na

bytové budovy.

§ 43d

Základné požiadavky na stavby

(1)

Stavba musí po celý čas ekonomicky odôvodnenej životnosti vyhovovať základným požiadavkám

na stavby. Základnými požiadavkami na stavby sú

a)

mechanická odolnosť a stabilita stavby,

b)

požiarna bezpečnosť stavby,

c)

hygiena a ochrana zdravia a životného prostredia,

d)

bezpečnosť stavby pri jej užívaní,

e)

ochrana pred hlukom a vibráciami,

f)

energetická úspornosť a ochrana tepla stavby.

(2)

Z hľadiska mechanickej odolnosti a stability sa musí stavba navrhnúť a postaviť tak,

aby účinky, ktoré budú na ňu pravdepodobne pôsobiť v priebehu jej výstavby a počas

jej užívania, nespôsobili

a)

zrútenie celej stavby alebo jej časti,

b)

neprípustnú deformáciu,

c)

poškodenie ostatných častí stavby, zariadení alebo inštalácií v dôsledku deformácie

nosnej konštrukcie stavby,

d)

poškodenie stavby, ktoré je neúmerné pôvodnej príčine.

(3)

Z hľadiska požiarnej bezpečnosti sa musí stavba navrhnúť a postaviť tak, aby pri

požiari

a)

sa zachovala nosnosť a stabilita nosnej konštrukcie stavby po určený čas,

b)

sa obmedzil vznik a šírenie ohňa a dymu z ohniska požiaru v stavbe,

c)

sa obmedzila možnosť rozšírenia požiaru z ohniska požiaru na susedné stavby,

d)

mohli ľudia včas opustiť stavbu alebo zachrániť sa iným spôsobom,

e)

sa zaistila bezpečnosť jednotiek požiarnej ochrany.

(4)

Z hľadiska hygieny a ochrany zdravia a životného prostredia sa musí stavba navrhnúť

a postaviť tak, aby spĺňala environmentálnu vhodnosť a bezpečnosť a neohrozovala hygienu

a zdravie jej užívateľov a susedov najmä v dôsledku

a)

vypúšťania znečisťujúcich látok,

b)

prítomnosti nebezpečných látok alebo plynov v ovzduší,

c)

emisie nebezpečného žiarenia,

d)

znečistenia až poškodenia životného prostredia vrátane zamorenia vôd alebo pôdy,

e)

nedostatočného zneškodňovania odpadových vôd, dymu a tuhého alebo tekutého odpadu,

f)

výskytom vlhkosti v stavebných konštrukciách alebo na povrchoch vo vnútri stavby.

(5)

Z hľadiska bezpečnosti stavby pri užívaní vrátane prevádzky sa musí stavba navrhnúť

a postaviť tak, aby nevzniklo neprípustné nebezpečenstvo úrazu pošmyknutím, pádom,

nárazom, porezaním, popálením, obarením, zásahom elektrického prúdu, výbuchom, pohybujúcim

sa vozidlom alebo pádom uvoľnenej časti stavby.

(6)

Z hľadiska ochrany pred hlukom a vibráciami sa musí stavba navrhnúť a postaviť tak,

aby hluk a vibrácie vnímané užívateľmi stavby a osobami v jej blízkosti neprekročili

úroveň, ktorá ohrozuje ich zdravie, aby im umožnili spať, odpočívať a pracovať v uspokojivých

podmienkach.

(7)

Z hľadiska energetickej úspornosti a ochrany tepla stavby sa musí stavba a jej zariadenia

na vykurovanie, ochladzovanie, vetranie a prípravu teplej vody navrhnúť a zhotoviť

tak, aby energia spotrebovaná na ich prevádzku bola čo najmenšia vzhľadom na klimatické

podmienky, umiestnenie stavby a požiadavky jej užívateľov.

(8)

Životnosťou stavby je čas, po ktorý ukazovatele úžitkových vlastností stavby zodpovedajú

základným požiadavkám na stavby. Ak ukazovatele úžitkových vlastností stavby sú uvedené

vo všeobecne záväznom právnom predpise

1j

) alebo v technických predpisoch, musí byť stavba navrhnutá, postavená a udržiavaná

v súlade s nimi.

§ 43e

Všeobecné technické požiadavky na výstavbu

Všeobecné technické požiadavky na výstavbu vrátane všeobecných technických požiadaviek

na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie určujú požiadavky

na územno-technické riešenie výstavby, stavebnotechnické a účelové riešenie stavieb,

podľa ktorých sú právnické osoby, fyzické osoby, orgány štátnej správy a samosprávy

povinné postupovať pri umiestňovaní, projektovaní, povoľovaní, uskutočňovaní, kolaudovaní,

užívaní a odstraňovaní stavieb.

§ 43f

Stavebné výrobky

Na uskutočnenie stavby možno navrhnúť a použiť iba stavebný výrobok, ktorý je podľa

osobitných predpisov

1k

) vhodný na použitie v stavbe na zamýšľaný účel (ďalej len „vhodný stavebný výrobok“).

§ 43g

Stavebné práce

(1)

Stavebné práce sú odborné činnosti, ktorými sa uskutočňuje stavba zo stavebných výrobkov.

Stavebnými prácami sú aj montážne práce, ak sa nimi

a)

trvale a pevne zabudovávajú do stavby alebo sa zo stavby vynímajú stavebné výrobky,

najmä prevádzkové zariadenia a zariadenia technického, energetického a technologického

vybavenia stavby,

b)

stavba pripája na verejné dopravné a technické vybavenie územia.

(2)

Ak sa podľa osobitných predpisov

1l

) vyžaduje na vykonávanie určitých stavebných prác odborná kvalifikácia a zdravotná

spôsobilosť, môže ich vykonávať iba fyzická osoba, ktorá má požadovanú odbornú kvalifikáciu

a zdravotnú spôsobilosť. Ak sa na stavebné práce vzťahujú bezpečnostné alebo hygienické

predpisy, technické normy, všeobecne zaužívané pracovné postupy a návody výrobcu stavebných

výrobkov na spôsob použitia, stavebné práce sa musia vykonať v súlade s nimi.

§ 43h

Stavebný pozemok

(1)

Stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným

plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou.

(2)

Nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu

1la

) alebo lesného pôdneho fondu,

11b

) možno v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny určiť za stavebný pozemok,

ak sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu

alebo z lesného pôdneho fondu, alebo ak je v zastavanom území.

§ 43i

Stavenisko

(1)

Stavenisko je priestor, ktorý je počas uskutočňovania stavby určený na vykonávanie

stavebných prác na stavbe, na uskladňovanie stavebných výrobkov a dopravných a iných

zariadení potrebných na uskutočňovanie stavby a na umiestnenie zariadenia staveniska;

zahŕňa stavebný pozemok, prípadne v určenom rozsahu aj iné pozemky alebo ich časti.

(2)

Zariadením staveniska sa rozumejú stavby a zariadenia, ktoré počas uskutočňovania

stavby, zmeny stavby alebo udržiavacích prác slúžia prevádzkovým účelom, výrobným

účelom, skladovacím účelom a sociálnym účelom; týmto účelom slúžia dočasne.

(3)

Stavenisko musí

a)

byť zabezpečené pred vstupom cudzích osôb na miesta, kde môže dôjsť k ohrozeniu života

alebo zdravia, a to prípadne aj úplným ohradením,

b)

byť označené ako stavenisko s uvedením potrebných údajov o stavbe a účastníkoch výstavby,

c)

mať zriadený vjazd a výjazd z miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie na

prísun stavebných výrobkov, na odvoz zeminy a stavebného odpadu a na prístup vozidiel

zdravotníckej pomoci a požiarnej ochrany, ktorý sa musí čistiť,

d)

umožňovať bezpečné uloženie stavebných výrobkov a stavebných mechanizmov a umiestnenie

zariadenia staveniska,

e)

umožňovať bezpečný pohyb osôb vykonávajúcich stavebné práce,

f)

mať zabezpečený odvoz alebo likvidáciu odpadu,

g)

mať vybavenie potrebné na vykonávanie stavebných prác a na pobyt osôb vykonávajúcich

stavebné práce,

h)

byť zriadené a prevádzkované tak, aby bola zabezpečená ochrana zdravia ľudí na stavenisku

a v jeho okolí,

1m

) ako aj ochrana životného prostredia podľa osobitných predpisov.

1n

)

(4)

Ak ide o stavenisko v zastavanom území, stavenisko líniovej stavby alebo rozsiahle

stavenisko inej inžinierskej stavby, stavebný úrad môže v stavebnom povolení upustiť

od niektorých technických požiadaviek na stavenisko podľa odseku 3.

(5)

Na stavenisku musí byť po celý čas výstavby projektová dokumentácia stavby overená

stavebným úradom, potrebná na uskutočňovanie stavby a na výkon štátneho stavebného

dohľadu.

ODDIEL 2

OPRÁVNENIE NA USKUTOČŇOVANIE STAVIEB A VYBRANÉ ČINNOSTI VO VÝSTAVBE

§ 44

Oprávnenie na uskutočňovanie stavieb

(1)

Stavbu a jej zmenu môže uskutočňovať len právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená

na vykonávanie stavebných prác podľa osobitných predpisov

2

) a vedenie uskutočňovania stavby vykonáva stavbyvedúci.

(2)

Jednoduché stavby a ich zmeny môže uskutočňovať stavebník sám pre seba svojpomocou,

ak vedenie ich uskutočňovania vykonáva stavebný dozor. Na uskutočňovanie jednoduchých

stavieb [§ 139b ods. 1 písm. b) a c)], drobných stavieb a ich zmien svojpomocou stačí,

ak stavebník zabezpečí odborné vedenie ich uskutočňovania osobou, ktorá má vysokoškolské

vzdelanie stavebného smeru alebo architektonického smeru alebo odborné stredoškolské

vzdelanie stavebného smeru a najmenej tri roky praxe v odbore (ďalej len „kvalifikovaná

osoba“), ak sám nespĺňa uvedené požiadavky.

§ 45

Vybrané činnosti vo výstavbe

(1)

Vybrané činnosti, ktorých výsledok má vplyv na ochranu verejných záujmov vo výstavbe

(ďalej len „vybrané činnosti vo výstavbe“), sú

a)

projektová činnosť,

b)

vedenie uskutočňovania stavieb,

c)

vybrané geodetické a kartografické činnosti.

2a

)

(2)

Projektovou činnosťou sa rozumie

a)

vypracovanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie,

b)

vypracovanie dokumentácie potrebnej na vydanie územného rozhodnutia,

c)

vypracovanie projektu stavieb potrebného na vydanie stavebného povolenia vrátane

statických a dynamických výpočtov konštrukcií stavieb.

(3)

Vedením uskutočňovania stavieb sa rozumie organizovanie, riadenie a koordinovanie

stavebných prác a iných činností na stavenisku a na stavbe, sledovanie spôsobu a postupu

uskutočňovania stavby, zodpovednosť za súlad priestorovej polohy s dokumentáciou stavby

a za dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu.

(4)

Vybrané činnosti vo výstavbe môžu vykonávať len fyzické osoby, ktoré získali oprávnenie

na výkon týchto činností (ďalej len „oprávnená osoba“) podľa osobitných predpisov.

2b

) Oprávnené osoby sú povinné pri tejto činnosti chrániť verejné záujmy.

(5)

Právnické osoby môžu vykonávať vybrané činnosti vo výstavbe, ak zabezpečia ich výkon

oprávnenými osobami.

(6)

Za vybrané činnosti sa nepovažuje

a)

vypracovanie dokumentácie a projektu jednoduchých stavieb, drobných stavieb a zmien

týchto stavieb, ktoré môže vypracovať osoba s príslušným odborným vzdelaním,

b)

vedenie uskutočňovania jednoduchých stavieb uvedených v § 139b ods. 1 písm. b) a

c), drobných stavieb a zmien týchto stavieb.

§ 46

Projektant

Projektant vykonáva projektovú činnosť a zodpovedá za správnosť a úplnosť vypracovania

dokumentácie podľa § 45 ods. 2. Projektant vypracovaného projektu stavby zodpovedá

aj za jeho realizovateľnosť. Statický výpočet musí byť vypracovaný v takej forme,

aby bol kontrolovateľný. Projektant je povinný prizvať na vypracovanie častí územnoplánovacích

podkladov, návrhu územnoplánovacej dokumentácie alebo projektu stavby ďalších oprávnených

projektantov, ak nie je oprávnený niektorú časť vypracovať sám.

§ 46a

Stavbyvedúci

(1)

Stavbyvedúci organizuje, riadi a koordinuje stavebné práce a iné činnosti na stavenisku

a na stavbe a vedie o nich evidenciu v stavebnom denníku.

(2)

Stavbyvedúci je oprávnený

a)

určovať začatie a skončenie jednotlivých stavebných prác a iných činností na stavenisku

a na stavbe,

b)

dávať pokyny týkajúce sa vykonávania stavebných prác, organizácie práce a pohybu

osôb na stavenisku a na stavbe,

c)

preberať stavebné výrobky, zisťovať ich vhodnosť a určovať ich umiestnenie a uskladnenie

na stavenisku,

d)

dávať príkazy na okamžité zastavenie stavebných prác a iných činností na stavenisku

a na stavbe, ak sa vyskytla prekážka, pre ktorú je ich ďalšie vykonávanie neprípustné,

e)

koordinovať poradie stavebných prác,

f)

vykázať cudziu osobu zo staveniska a zo stavby.

§ 46b

Stavebný dozor

Osoba vykonávajúca stavebný dozor

a)

sleduje spôsob a postup uskutočňovania stavby tak, aby sa zaručila bezpečnosť a ochrana

zdravia pri práci, riadna inštalácia a prevádzka technického vybavenia na stavbe,

odborné ukladanie stavebných výrobkov a hmôt, vhodnosť ich použitia a odborné ukladanie

strojov a zariadení; sleduje vedenie stavebného denníka,

b)

zodpovedá za súlad priestorovej polohy s dokumentáciou stavby, za dodržanie všeobecných

technických požiadaviek na výstavbu a spoluzodpovedá za dodržanie podmienok rozhodnutí

vydaných na uskutočnenie stavby, najmä územného rozhodnutia a stavebného povolenia,

c)

vplýva na odstránenie závad, ktoré na stavbe zistil; ak nemožno závady odstrániť

v rámci výkonu stavebného dozoru, bezodkladne ich oznámi stavebnému úradu.

§ 46c

Geodet a kartograf stavby

Geodet a kartograf stavby sú zodpovední za riadne zriadenie a aktualizáciu geodetických

bodov, vypracovanie návrhu vytyčovacích sietí, vybudovanie vytyčovacích sietí, vytyčovanie

a kontrolné meranie geometrických parametrov priestorovej polohy stavby, vyznačenie

existujúcich podzemných vedení na povrchu, meranie a zobrazenie predmetov skutočnej

realizácie stavby v súlade s územným rozhodnutím a stavebným povolením.

§ 46d

Stavebný denník

(1)

Stavebný denník je dokument, ktorý je súčasťou dokumentácie uloženej na stavenisku;

zaznamenávajú sa v ňom všetky podstatné udalosti, ktoré sa stali na stavenisku. Do

stavebného denníka sa zapisujú všetky dôležité údaje o stavebných prácach, o vykonávaní

štátneho stavebného dohľadu, štátneho dozoru, dozoru projektanta nad vykonávaním stavby

a autorského dozoru a o iných činnostiach ovplyvňujúcich stavebné práce a priebeh

výstavby.

(2)

Stavebný denník vedie stavbyvedúci alebo stavebník od prvého dňa prípravných prác

až do skončenia stavebných prác.

(3)

Do stavebného denníka sú oprávnené robiť zápisy, a to dátum návštevy staveniska,

zistené skutočnosti a urobené opatrenia, tieto ďalšie osoby

a)

osoba oprávnená vykonávať štátny stavebný dohľad,

b)

geodet a kartograf stavby,

c)

stavebník alebo jeho splnomocnený zástupca a vlastník stavby, ak nie je stavebníkom,

d)

projektant a projektant čiastkových projektov stavby,

e)

zhotoviteľ (dodávateľ) stavby,

f)

osoba vykonávajúca stavebný dozor,

g)

osoba vykonávajúca štátny dozor.

ODDIEL 3

VŠEOBECNÉ TECHNICKÉ POŽIADAVKY NA VÝSTAVBU

§ 47

Všeobecné technické požiadavky na navrhovanie stavieb

Stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými

požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z vhodných

stavebných výrobkov a pritom aby

a)

stavba bola začlenená do územia v súlade s urbanistickými, architektonickými a environmentálnymi

zásadami a požiadavkami ochrany prírody a krajiny a pamiatkovej starostlivosti tak,

aby sa vylúčili negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného

prostredia, prípadne aby sa obmedzili na prípustnú mieru,

b)

stavba bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie,

c)

stavba stavebnotechnickým vybavením zodpovedala účelu a spôsobu užívania, a ak ide

o stavbu, ktorá je určená len na užívanie osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu

a orientácie alebo o stavbu, ktorá je prístupná širokej verejnosti, aby spĺňala aj

osobitné požiadavky na užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,

najmä požiadavku bezbariérovosti,

d)

stavba bola napojená na verejný vodovod a verejnú kanalizáciu, ak v okolí stavby

je verejný vodovod s dostatočnou kapacitou a verejná kanalizácia,

e)

energetické vybavenie stavby bolo čo najhospodárnejšie a čo najbezpečnejšie vzhľadom

na klimatické podmienky miesta stavby a na účel a spôsob užívania stavby,

f)

odpadové vody vypúšťané do verejnej kanalizácie boli v súlade s požiadavkami osobitných

predpisov

2c

) a v súlade s kanalizačným poriadkom,

g)

každá prípojka stavby na verejné technické vybavenie územia bola samostatne uzavierateľná

alebo odpojiteľná a aby miesta uzáverov, odpojení a meracích zariadení boli ľahko

prístupné a trvale označené,

h)

bol zabezpečený odvoz alebo iný spôsob zneškodnenia odpadu z užívania stavby,

i)

dispozičné a prevádzkové riešenie stavby čo najviac zohľadňovalo klimatické podmienky

miesta stavby a možnosti pozemku tak, aby sa čo najlepšie využilo slnečné žiarenie

a denné svetlo,

j)

bola zabezpečená čo najväčšia ochrana stavby pred vetrom, dažďom, hlukom, vibráciami,

otrasmi, ionizačným žiarením z geologického podložia, vplyvom geopatogénnych zón,

bludných prúdov a podzemných a povrchových vôd,

k)

sa emisie látok znečisťujúcich ovzdušie, svetelné, tepelné a ostatné elektromagnetické

žiarenie a podmienky ich odvádzania do vonkajšieho prostredia pri realizácii stavby,

prevádzke stavby a súvisiacich činnostiach riešili v súlade s požiadavkami osobitných

predpisov;

3

) ak takéto požiadavky nie sú ustanovené, aby sa riešili podľa aktuálneho stavu techniky

v čase navrhovania konkrétnej stavby,

l)

stavba s jadrovým zariadením spĺňala požiadavky osobitného predpisu.

4

)

Všeobecné technické požiadavky na uskutočňovanie stavieb

§ 48

(1)

Stavby sa musia uskutočňovať v súlade s overeným projektom a stavebným povolením

a musia spĺňať základné požiadavky na stavby.

(2)

Stavby sa zakladajú spôsobom zodpovedajúcim základovým pomerom pozemku a režimu podzemných

vôd. Pri zakladaní stavby sa musí dbať, aby sa zakladaním stavby neohrozila stabilita

susedných stavieb a nezmenili sa základové pomery susedných pozemkov. Susedné stavby

a pozemky, ktorých stabilita alebo základové pomery by sa mohli zakladaním stavby

ohroziť, treba zabezpečiť ešte pred začatím stavebných prác.

(3)

Zemné práce pri zakladaní stavby a pri umiestňovaní podzemných stavieb, ktoré sa

uskutočňujú v rovnakom čase a na rovnakom mieste, sa musia koordinovať. Výkopy a skládky

nesmú znemožňovať prístup alebo príjazd k susedným stavbám a pozemkom. Výkopy na pozemných

komunikáciách a na verejných priestranstvách sa musia primerane vybaviť dostatočne

bezpečnými a kapacitne vyhovujúcimi priechodmi, priecestiami alebo obchádzkami a musia

sa označiť.

(4)

Základy stavieb musia bezpečne prenášať do podložia stavieb zaťaženie vyvolané stavebnými

konštrukciami a úžitkovým zaťažením. Základová škára sa musí založiť v nepremŕzajúcej

hĺbke.

(5)

Nosné konštrukcie musia trvale a bezpečne odolávať zaťaženiu vyvolanému stavbou,

užívaním stavby a vonkajšími vplyvmi a toto zaťaženie prenášať do základov stavby.

Nosné konštrukcie musia trvale a bezpečne odolávať aj požiarnemu zaťaženiu.

(6)

Stavby na pozemkoch v dosahu účinkov banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej

banským spôsobom alebo v dosahu podzemných stavieb musia spĺňať požiadavky na zakladanie

stavieb a na stavebné konštrukcie zodpovedajúce aj týmto podmienkam.

(7)

Stavby na území so seizmickým ohrozením musia spĺňať požiadavky zodpovedajúce stupňu

možnej seizmicity územia.

§ 49

(1)

Steny a stropy stavieb musia podľa druhu stavieb vykazovať potrebné izolačné vlastnosti.

(2)

Obvodové steny stavieb musia odolávať všetkým vonkajším klimatickým vplyvom.

(3)

Strechy stavieb musia zachytávať a odvádzať zrážky a zabraňovať ich vnikaniu do stavebných

konštrukcií.

(4)

Strešná krytina musí byť odolná proti klimatickým vplyvom a účinkom a proti zaťaženiu

spôsobenému snehom.

§ 50

(1)

Schodištia musia byť prevádzkovo bezpečné a primerané druhu stavby, účelu a spôsobu

užívania stavby.

(2)

Priestory schodíšť musia byť dostatočne osvetlené a musia byť vybavené bezpečným

zábradlím, konštrukčne primeraným druhu stavby, účelu a spôsobu užívania stavby.

(3)

Počet schodíšť v stavbách musí zodpovedať ich prevádzkovým podmienkam a požiadavkám

požiarnej ochrany.

§ 51

(1)

Komíny a výduchy musia bezpečne odvádzať odpadové plyny zo zariadení na spaľovanie

palív a z iných technologických zariadení do vonkajšieho ovzdušia a odolávať účinkom

spalín.

(2)

Komíny sa musia konštrukčne postaviť tak, aby ich bolo možné čistiť.

§ 52

(1)

Vnútorné rozvody musia byť bezpečné a musia umožňovať užívanie stavby na účel, na

ktorý je určená.

(2)

Vnútorné rozvody veľkých a viacposchodových stavieb musia mať aj vo vnútri stavby

uzávery umožňujúce uzavrieť alebo prerušiť prívod energie alebo vody do časti stavby

v prípade poruchy alebo pri údržbe.

§ 53

Technologické vybavenie stavieb musí umožňovať technologický proces, pre ktorý je

určené, a zároveň spĺňať požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti

technických zariadení, požiarnej ochrany, ochrany zdravia ľudí a ochrany životného

prostredia.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 1j, 1k, 1l, 1la, 1lb, 1m, 1n, 2, 2a, 2b, 2c, 3 a 4 znejú

„1j)

§ 3 zákona č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch.

1k)

Zákon č. 90/1998 Z. z.

1l)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí.

1la)

Zákon č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení neskorších

predpisov.

1lb)

Zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov.

1m)

Napríklad zákon č. 272/1994 Z. z.

1n)

Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody

a krajiny v znení zákona č. 222/1996 Z. z., zákon č. 309/1991 Zb., zákon č. 138/1973

Zb. o vodách (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.

2)

§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka.

2a)

§ 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii.

2b)

Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných

stavebných inžinieroch v znení zákona č. 236/2000 Z. z.

§ 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z. o Komore geodetov a kartografov.

2c)

Zákon č. 138/1973 Zb.

3)

Napríklad zákon č. 309/1991 Zb.

4)

Zákon č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení

zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z.“.

39.

V § 55 sa odsek 2 dopĺňa písmenami d) až f), ktoré znejú

„d)

pri telekomunikačných stavbách (nosiče telekomunikačných zariadení) umiestňovaných

na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2,5 m a nezasahujú do

nosných konštrukcií stavby,

e)

pri prízemných telekomunikačných stavbách, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25

m

2

a výška 4,5 m,

f)

pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich telekomunikačných

stavbách, keď nedôjde k zmene stavby.“.

40.

V § 55 sa vypúšťa odsek 3.

41.

§ 56 sa dopĺňa písmenami i) a j) , ktoré znejú

„i)

pri nadzemných a podzemných vedeniach neverejných telekomunikačných sietí vrátane

oporných a vytyčovacích bodov,

j)

pri rozvodoch telekomunikačných sietí a zvodoch antén, ktoré sú umiestňované v uzavretých

priestoroch stavieb.“.

42.

V § 57 ods. 2 sa vkladá nová druhá veta, ktorá znie

„K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres.“.

43.

§ 57 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie

„(5)

Oznámenie stavebného úradu nenahrádza rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy

alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy požadované podľa osobitných

predpisov.

1n

) Stavebný úrad na to v oznámení upozorní stavebníka vrátane povinnosti dodržať pri

uskutočňovaní a užívaní stavby príslušné slovenské technické normy.“.

44.

Nad označenie § 58 sa vkladá nadpis

„Žiadosť o stavebné povolenie“ a zároveň sa vypúšťa nadpis pod § 58.

45.

V § 58 odsek 1 znie

„(1)

Žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou

oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob

užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú

dobu aj dobu užívania stavby.“.

46.

V § 58 ods. 4 sa slová „užívacie právo k pozemku, prípadne súhlas vlastníka alebo

užívateľa pozemku či stavieb“ nahrádzajú slovami „iné právo k pozemku alebo stavbám“.

47.

Za § 58 sa vkladá § 58a, ktorý znie

㤠58a

(1)

Žiadosť o stavebné povolenie sa podáva pre

a)

samostatnú stavbu alebo jej zmenu,

b)

súbor stavieb vrátane stavieb zariadenia staveniska,

c)

jednotlivé stavby súboru stavieb podľa písmena b), ak budú po dokončení schopné samostatného

užívania,

d)

podmieňujúce preložky sietí a zariadení technického vybavenia.

(2)

Stavebný úrad môže stavebníkovi oznámiť, že vykoná stavebné konanie až po rozšírení

žiadosti na ďalšie stavby, prípadne na celý súbor stavieb [§ 62 ods. 1 písm. b) a

c)].“.

48.

§ 59 vrátane nadpisu znie

㤠59

Účastníci stavebného konania

Účastníkmi stavebného konania sú

a)

stavebník,

b)

osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane

susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom

a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté,

c)

ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov,

1g

)

d)

stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,

e)

projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.“.

49.

V § 60 ods. 2 písmeno a) znie

„a)

nepredložil dokumentáciu vypracovanú oprávnenou osobou,“.

50.

V § 60 sa odsek 2 dopĺňa písmenom e), ktoré znie

„e)

vzal žiadosť o stavebné povolenie späť.“.

51.

V § 61 ods. 1 sa v tretej vete vypúšťajú slová „alebo územného projektu zóny“.

52.

V § 62 ods. 1 písmená a), b) a d) znejú

„a)

či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky

územného rozhodnutia,

b)

či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany

životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým

požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi,

4a

)

d)

či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu

bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania

stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený

vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich

dní po skončení výberového konania.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 4a znie

„4a)

Napríklad vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 297/1994 Z. z. o stavebnotechnických

požiadavkách na stavby a o technických podmienkach zariadení vzhľadom na požiadavky

civilnej ochrany v znení vyhlášky č. 349/1998 Z. z., vyhláška Ministerstva zdravotníctva

Slovenskej republiky č. 406/1992 Zb. o požiadavkách na obmedzenie ožiarenia z radónu

a ďalších prírodných rádionuklidov, vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

č. 138/1995 Z. z., ktorou sa ustanovujú zásady požiarnej bezpečnosti pri výstavbe

a užívaní prevádzkarní a iných priestorov, v ktorých sa vykonáva povrchová úprava

výrobkov náterovými hmotami.“.

53.

V § 64 ods. 2 sa slová „podmienkam územného rozhodnutia“ nahrádzajú slovami „podmienkam

určeným v územnom pláne zóny“.

54.

Doterajší text § 66 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekmi 2 a 3, ktoré znejú

„(2)

Záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí

a)

umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so

stavebným konaním,

b)

ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia,

c)

dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s

obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,

d)

lehotu na dokončenie stavby,

e)

plnenie požiadaviek uplatnených obcou a dotknutými orgánmi štátnej správy, ak nie

sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení

verejného dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete,

f)

stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,

g)

použitie vhodných stavebných výrobkov,

1k

)

h)

povinnosť oznámiť začatie stavby.

(3)

V záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa podľa potreby ďalej určí

a)

predloženie podrobnejšej dokumentácie ešte pred začatím stavby, ktorá je potrebná

na kontrolu dodržania podmienok určených na vyhotovenie stavby,

b)

oznámenie určitého štádia stavby na účel výkonu štátneho stavebného dohľadu,

c)

predloženie dokladov, odborných expertíz, meraní a posudkov,

d)

podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti

a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie,

odvádzanie povrchových vôd, úpravy okolia stavby a podmienok ochrany zelene, prípadne

jej premiestnenia,

e)

vymedzenie nevyhnutného rozsahu plôch pozemkov, ktoré budú tvoriť súčasť staveniska,

f)

podrobnosti pre opatrenia na susednom pozemku alebo na stavbe podľa § 135,

g)

spodrobnenie statických výpočtov na vyhotovenie stavby,

h)

oznámenie mena (názvu) a adresy (sídla) zhotoviteľa stavby, ak bude určený vo výberovom

konaní [§ 62 ods. 1 písm. d)],

i)

úľavy na vytýčenie stavby (§ 75a ods. 1) ,

j)

požiadavky na označenie stavby na stavenisku.“.

55.

Doterajší text § 67 sa označuje ako odsek 2 a dopĺňa sa odsekom 1, ktorý znie

„(1)

Stavebný úrad po vydaní stavebného povolenia zašle projektovú dokumentáciu po jednom

overenom vyhotovení stavebníkovi, obci, v ktorej územnom obvode sa stavba bude uskutočňovať,

a vlastníkovi stavby, ak nie je stavebníkom; jedno vyhotovenie projektovej dokumentácie

si stavebný úrad ponechá. Pri líniových stavbách môže zaslať obci len príslušnú časť

dokumentácie.“.

56.

Za § 75 sa vkladá § 75a, ktorý znie

㤠75a

(1)

Stavebný úrad môže pri jednoduchých, drobných a dočasných stavbách, zmenách týchto

stavieb a pri terénnych úpravách menšieho rozsahu upustiť od vytýčenia oprávnenými

osobami podľa § 45 ods. 4.

(2)

Za súlad priestorovej polohy stavby s dokumentáciou overenou v stavebnom konaní,

pri ktorej sa upustilo od vytýčenia na to oprávnenými osobami podľa odseku 1, zodpovedá

stavebník.

(3)

Za určenie priestorovej polohy terénnych úprav, pri ktorých sa upustilo od vytýčenia

na to oprávnenými osobami, zodpovedá ten, kto požiadal stavebný úrad o ich povolenie.

(4)

Doklady o vytýčení priestorovej polohy predloží stavebník stavebnému úradu pri kolaudácii.

Pri stavbách a terénnych úpravách, ktoré nevyžadujú kolaudáciu, pripojí stavebník

doklad o vytýčení k ním uchovávanej dokumentácii.“.

57.

V § 79 ods. 2 druhá veta znie

„V návrhu sa uvedie označenie a miesto stavby, terénnych úprav alebo miesto ťažobných

prác, predpokladaný termín dokončenia stavby alebo terénnych úprav, alebo ťažobných

prác vrátane vypratania staveniska a dokončenia úprav okolia stavby a údaj o tom,

či sa bude vykonávať skúšobná prevádzka a čas jej trvania.“.

58.

V § 80 ods. 1 sa za slová „účastníkom konania“ vkladá čiarka a slovo „obci“ a slová

„7 dní“ sa nahrádzajú slovami „10 dní“.

59.

V § 81 ods. 1 sa za slovo „dodržali“ vkladajú slová „zastavovacie podmienky určené

územným plánom zóny alebo“ a slová „záujmy spoločnosti“ sa nahrádzajú slovami „verejný

záujem“.

60.

V § 81 ods. 2 sa vypúšťajú slová „štátnych technických noriem alebo iných“.

61.

Za § 81 sa vkladajú § 81a až 81c, ktoré znejú

㤠81a

(1)

Stavebný úrad spíše o ústnom konaní protokol, ktorý obsahuje

a)

označenie stavby,

b)

zistenie, či sa dodržali podmienky územného rozhodnutia a stavebného povolenia a

či sa vyhovelo všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu,

c)

porovnávanie skutočného realizovania dokončenej stavby s projektovou dokumentáciou

overenou stavebným úradom,

d)

súpis zistených odchýlok od skutočného realizovania stavby, prípadne odkaz na podklady

kolaudačného rozhodnutia,

e)

námietky účastníkov konania,

f)

stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy.

(2)

Protokol podľa odseku 1 môže stavebný úrad nahradiť jednoduchým záznamom, najmä ak

sa stavba dokončila v súlade s overenou dokumentáciou, ak nie sú zistené odchýlky

od skutočného realizovania stavby a neboli podané námietky účastníkov konania.

§ 81b

Kolaudačné rozhodnutie sa nevydá, ak nie je zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia

ľudí a životného prostredia, ako aj riadne užívanie stavby na určený účel, najmä ak

a)

nie je podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní zabezpečené

vykurovanie stavby a pripojenie na rozvod vody, elektriny a na kanalizačnú sieť,

b)

nie je zaistená bezpečná a plynulá prevádzka výťahov podľa overenej dokumentácie,

c)

nie je zaistený bezpečný prístup a príchod k stavbám,

d)

nie sú splnené podmienky stavebného povolenia na nevyhnutnú komplexnosť výstavby

a na vylúčenie negatívnych účinkov stavby na okolité životné prostredie, prípadne

ich obmedzenie na prípustnú mieru,

e)

nie sú predložené doklady o vyhovujúcich výsledkoch predpísaných skúšok a doklady

o overení vhodných stavebných výrobkov (§ 43f).

§ 81c

Stavebný úrad môže od kolaudácie upustiť, ak ide o

a)

drobné stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce, po ktorých ohlásení stavebný

úrad určil, že podliehajú stavebnému povoleniu,

b)

jednoduché stavby a ich zmeny s výnimkou stavieb na bývanie, stavieb na individuálnu

rekreáciu, garáží a stavieb s prevádzkovým alebo výrobným zariadením.“.

62.

V § 82 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie

„(3)

V podmienkach užívania stavby stavebný úrad podľa druhu a účelu stavby uloží najmä

vyznačenie drobných odchýlok do overenej dokumentácie stavby, ktoré stavebný úrad

vzal na vedomie, a ďalšie povinnosti na zabezpečenie verejných záujmov, na ochranu

práv a oprávnených záujmov účastníkov, na zabezpečenie záujmov starostlivosti o životné

prostredie, bezpečnosť a ochranu zdravia ľudí, požiarnu bezpečnosť a zabezpečenie

prístupu osobám s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.“.

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.

63.

§ 84 znie

㤠84

(1)

Pri stavbách, kde komplexné vyskúšanie plynule prechádza do skúšobnej prevádzky,

môže sa skúšobná prevádzka začať so súhlasom stavebného úradu a za podmienok určených

po dohode s obcou a dotknutými orgánmi štátnej správy.

(2)

Ak na posúdenie spôsobilosti stavby na užívanie treba zhodnotiť priebeh skúšobnej

prevádzky alebo jej časového úseku, stavebný úrad po dohode s dotknutými orgánmi štátnej

správy rozhodne o dočasnom užívaní stavby na skúšobnú prevádzku a určí jej podmienky.

(3)

Po skončení a vyhodnotení skúšobnej prevádzky alebo jej časového úseku vydá stavebný

úrad na návrh stavebníka kolaudačné rozhodnutie.“.

64.

V § 85 ods. 1 druhá veta znie

„Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej

prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činností,

ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie

stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa

vzťahujú primerane ustanovenia § 34, 76, 77, 79 až 84.“.

65.

V § 86 ods. 2 sa za slová „stavebný úrad“ vkladajú slová „vo verejnom záujme“.

66.

§ 87 vrátane nadpisu znie

㤠87

Nevyhnutné úpravy

(1)

Ak stavba nezodpovedá základným požiadavkám na stavby (§ 43d), a tým ohrozuje alebo

obťažuje užívateľov alebo okolie stavby, stavebný úrad vo verejnom záujme nariadi

vlastníkovi stavby uskutočniť nevyhnutné úpravy na stavbe alebo na stavebnom pozemku.

Nariadené úpravy je vlastník povinný vykonať na vlastné náklady.

(2)

Ak sa na uskutočnenie nevyhnutnej úpravy vyžaduje dokumentácia alebo iné podklady,

stavebný úrad uloží vlastníkovi stavby alebo stavebného pozemku ich predloženie v

určenom rozsahu a lehote. V prípade nesplnenia uloženej povinnosti môže stavebný úrad

obstarať potrebnú dokumentáciu alebo podklady na náklady povinného. Po ich zabezpečení

stavebný úrad nariadi vykonanie úpravy a určí podmienky a lehotu jej uskutočnenia.

(3)

Ak nevyhnutná úprava, ktorá sa má nariadiť, nevyžaduje dokumentáciu alebo iné podklady,

uloží stavebný úrad vlastníkovi stavby alebo stavebného pozemku vykonanie úpravy a

určí rozsah, spôsob, podmienky a lehotu jej uskutočnenia.

(4)

Stavbu alebo jej časť, na ktorej boli nariadené nevyhnutné stavebné úpravy, možno

užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia, ak stavebný úrad od ich kolaudácie

neupustil.“.

67.

V § 88 ods. 1 písm. b), § 98 ods. 1, § 101, § 102 ods. 5 písm. b) sa slová „záujem

spoločnosti“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „verejný záujem“ v príslušnom

tvare.

68.

V § 88 ods. 2 sa na konci pripája táto veta

„V žiadosti o povolenie vlastník stavby uvedie druh, účel, miesto a označenie stavby,

dôvody odstránenia stavby a dátum predpokladaného začatia a skončenia prác, či stavbu

odstráni svojpomocne alebo prostredníctvom zhotoviteľa, ako sa naloží s odpadom a

s uvoľneným pozemkom a aké opatrenia sú potrebné na zabezpečenie susedných pozemkov

a stavieb.“.

69.

§ 88a sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie

„(7)

Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až

66.“.

70.

V § 90 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3 a odsek 4, ktoré znejú

„(3)

Podmienkami rozhodnutia o odstránení stavby stavebný úrad zabezpečí najmä

a)

dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu,

b)

dodržanie požiadaviek dotknutých orgánov štátnej správy a obce,

c)

ochranu práv a právom chránených záujmov účastníkov konania,

d)

vykonanie prác pri odstránení stavby na to oprávnenou právnickou osobou alebo fyzickou

osobou; pri stavbách, ktoré nebude odstraňovať takáto osoba, určí osobu, ktorá bude

zabezpečovať odborný dozor nad prácami.

(4)

Stavebný úrad môže v podmienkach rozhodnutia o odstránení stavby

a)

uložiť povinnosť oznámiť určité štádium prác na zabezpečenie výkonu štátneho stavebného

dohľadu,

b)

uložiť vlastníkom susedných pozemkov, aby po určený čas znášali vykonávanie niektorých

prác zo svojich pozemkov alebo stavieb,

c)

určiť podrobnejšie podmienky postupu a spôsobu prác, najmä na zabezpečenie stability

susedných stavieb, na zaručenie bezpečného užívania susedných stavieb, premávky na

priľahlých komunikáciách a pod.,

d)

uložiť povinnosť po odstránení stavby upraviť pozemok, zabezpečiť odvádzanie povrchových

vôd a vysadiť zeleň,

e)

uložiť povinnosť odovzdať dokumentáciu stavby na účely evidencie a archivovania.“.

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 5.

71.

V § 94 ods. 2 sa vypúšťajú slová „alebo montážne“ a slová „a pôsobí v blízkosti ohrozenej

stavby“.

72.

V § 97 ods. 2 sa slová „pozemkom alebo stavbe“ nahrádzajú slovami „bytu alebo k nebytovému

priestoru“.

73.

Doterajší text § 98 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie

„(2)

Orgány štátneho stavebného dohľadu sú oprávnené zisťovať, či

a)

sa stavba, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce vykonávajú podľa stavebného povolenia

alebo na základe ohlásenia,

b)

sú splnené podmienky na uskutočňovanie stavby podľa § 44,

c)

sa na stavbe nachádza projekt stavby overený v stavebnom konaní a či sa vedie stavebný

denník,

d)

sa pri uskutočňovaní stavby, stavebných úprav alebo pri udržiavacích prácach dodržiavajú

podmienky stavebného povolenia, všeobecne záväzné právne predpisy a technické normy

vzťahujúce sa na stavebné práce a stavebné výrobky,

e)

sa stavba užíva spôsobom povoleným v kolaudačnom rozhodnutí,

f)

sa stavba udržiava v dobrom stavebnom stave,

g)

sa dodržiavajú podmienky povolenia alebo nariadenia odstránenia stavieb alebo nariadených

stavebných úprav a udržiavacích prác,

h)

sa terénne úpravy alebo ťažobné práce vykonávajú podľa povolenia,

i)

sa odstraňovaním stavby neohrozujú susedné pozemky a stavby na nich.“.

74.

V § 99 písm. b) sa vypúšťajú slová „ktoré nie sú stavebnými úradmi,“.

75.

V § 102 ods. 5 písmeno c) znie

„c)

oznámi stavebnému úradu, že oprávnené osoby nevykonávajú na stavenisku činnosť v

súlade so svojím oprávnením; stavebný úrad môže dať návrh na ich preskúšanie.“.

76.

V § 105 ods. 1 písm. a) sa vypúšťajú slová „stavebnému úradu“.

77.

V § 105 ods. 1 písm. b) sa čiarka za slovom „úpravy“ nahrádza slovom „a“ a vypúšťajú

sa slová „a zariadenia“.

78.

V § 105 ods. 1 písmeno f) znie

„f)

vykonáva vedenie uskutočňovania stavby a napriek výzve orgánu štátneho stavebného

dohľadu neplní svoje povinnosti,“.

79.

V § 105 sa odsek 1 dopĺňa písmenom g), ktoré znie

„g)

uskutočňuje alebo užíva informačné, reklamné alebo propagačné zariadenia bez povolenia

alebo v rozpore s ním.“.

80.

V § 105 ods. 2 písm. b) sa na konci pripájajú slová „alebo ako vlastník stavby či

iný oprávnený na jej užívanie umožní inej osobe užívanie stavby pred vydaním kolaudačného

rozhodnutia alebo v rozpore s ním“.

81.

V § 105 ods. 3 sa v úvodnej vete vypúšťajú slová „od 100 000 Sk“.

82.

V § 105 ods. 3 písm. a) sa vypúšťajú slová: „o využití územia, o chránenom území

alebo o ochrannom pásme“.

83.

V § 105 ods. 4 sa vypúšťajú slová „od 1 milióna Sk“.

84.

V § 106 ods. 1 v úvodnej vete sa vypúšťajú slová „od 100 000 Sk“.

85.

V § 106 ods. 1 písm. a) sa vypúšťajú slová „stavebnému úradu“.

86.

V § 106 ods. 1 písm. b) sa čiarka za slovom „úpravy“ nahrádza slovom „a“ a vypúšťajú

sa slová „a zariadenia“.

87.

V § 106 ods. 1 písmeno e) znie

„e)

uskutočňuje alebo užíva informačné, reklamné alebo propagačné zariadenia bez predpísaného

povolenia alebo v rozpore s ním.“.

88.

V § 106 ods. 2 sa v úvodnej vete vypúšťajú slová „od 500 000“.

89.

V § 106 ods. 2 písmeno a) znie

„a)

použila na zhotovenie stavby stavebný výrobok, ktorý nie je vhodný (§ 43f),“.

90.

V § 106 ods. 2 sa vypúšťajú písmená f) a g). Doterajšie písmená h) a i) sa označujú

ako písmená f) a g).

91.

V § 106 ods. 3 sa v úvodnej vete vypúšťajú slová „od 2 miliónov Sk“.

92.

V § 106 ods. 3 písm. a) sa vypúšťajú slová „o využití územia, o chránenom území alebo

o ochrannom pásme“.

93.

V § 106 ods. 3 písm. d) sa na konci pripájajú slová „alebo ako vlastník stavby či

iný oprávnený na jej užívanie umožní inej osobe užívanie stavby pred vydaním kolaudačného

rozhodnutia alebo v rozpore s ním,“.

94.

V § 107 odsek 2 znie

„(2)

Pokuty sú príjmom Štátneho fondu životného prostredia. Pokuty uložené obcou sú príjmom

rozpočtu obce.“.

95.

V § 108 ods. 3 v druhej vete sa vypúšťajú slová „(stavby na zneškodňovanie odpadov,

zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd a ich čistenie, stavby pre verejnú dopravu,

pre verejné školstvo, pre verejnú správu a pod.)“.

96.

§ 112 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú

„(3)

Návrh na vyvlastnenie obsahuje označenie účastníkov konania, označenie vyvlastňovaného

pozemku alebo stavby, navrhovaný rozsah a odôvodnenie požiadavky s uvedením účelu,

na ktorý sa vyvlastnenie navrhuje, návrh náhrady a dôkaz o tom, že pokus o získanie

práva k pozemku alebo k stavbe dohodou bol bezvýsledný. Podrobnosti o obsahu návrhu

ustanoví všeobecne záväzný právny predpis [§ 143 ods. 1 písm. c)].

(4)

Bezvýslednosť dohody sa preukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie

dohody obsahujúcou požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku

vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške ceny zistenej podľa osobitného predpisu

10k

) a upozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní

odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta.“.

97.

V § 114 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie

„(2)

Rozhodnutie o vyvlastnení okrem náležitostí ustanovených osobitným predpisom

1c

) určuje najmä

a)

predmet, rozsah a účel vyvlastnenia,

b)

náhradu za vyvlastnenie a spôsob jej úhrady,

c)

lehotu, do ktorej sa musí začať s užívaním pozemku a stavby na účel, na ktorý sa

vyvlastnili,

d)

podmienky na podanie žiadosti o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení.“.

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

98.

V § 116 ods. 1 v druhej vete sa slová „do šiestich mesiacov“ nahrádzajú slovami „do

dvoch rokov“.

99.

V § 116 ods.1 sa vypúšťa posledná veta.

100.

Zrušuje sa členenie piatej časti na oddiely a vypúšťajú sa nadpisy oddielov 1 až

4.

101.

Nad § 117 sa vkladá nadpis, ktorý znie: „S t a v e b n é ú r a d y“.

102.

V § 117 sa odsek 2 dopĺňa písmenami e) a f), ktoré znejú

„e)

§ 90 a 93 pre informačné, propagačné a reklamné zariadenia,

f)

§ 105 ods. 1 písm. a) a g) a § 106 ods. 1 písm. a) a e) pre prejednávanie priestupkov

a ukladanie pokút.“.

103.

§ 120 odsek 1 znie

„(1)

Pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných

zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných komunikácií, pri vodohospodárskych

dielach vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach územného

rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch

podľa osobitných predpisov (ďalej len „špeciálne stavebné úrady“).“.

104.

V § 121 ods. 1 a 2, § 125 ods. 2 a 4 sa slová „Ministerstvo obrany Slovenskej republiky“

vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „ministerstvo obrany“ v príslušnom tvare.

105.

V § 121 ods. 2 písm. b) sa za slová „Policajného zboru“ vkladá čiarka a slová „Slovenskej

informačnej služby“.

106.

V § 121 sa vypúšťa odsek 3.

107.

Poznámka pod čiarou k odkazu 12 znie

„12)

Zákon č. 281/1997 Z. z.“.

108.

Za § 123 sa vkladá § 123a, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠123a

Slovenská inšpekcia životného prostredia

(1)

Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len „inšpekcia“) je odborný kontrolný

orgán, ktorého prostredníctvom ministerstvo vykonáva hlavný štátny dozor vo veciach

územného plánovania a stavebného poriadku.

(2)

Inšpekcia nariaďuje odstránenie nedostatkov zistených jej kontrolnou činnosťou. Pri

súbežnom konaní inšpekcie a stavebného úradu sa postupuje obdobne ako pri ukladaní

pokút. Za porušenie povinností uložených týmto zákonom, všeobecne záväznými právnymi

predpismi vydanými na jeho vykonanie a rozhodnutiami vydanými na ich základe ukladá

pokuty.“.

109.

Za § 127 sa vkladá § 127a, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠127a

Úľavy pri živelných pohromách a pri haváriách

(1)

Ak v dôsledku živelnej pohromy, havárie alebo inej mimoriadnej udalosti, alebo ich

bezprostrednej hrozby je nevyhnutné uskutočniť stavbu, odstrániť stavbu, vykonať stavebné

úpravy alebo zabezpečovacie práce na stavbách a uskutočniť terénne úpravy na pozemkoch,

možno ich začať bez predchádzajúceho povolenia alebo ohlásenia. Ten, kto ich uskutočňuje,

je povinný ich uskutočnenie bezodkladne ohlásiť stavebnému úradu, ktorý určí ďalší

postup.

(2)

Ak sa majú obnoviť stavby alebo pozemky poškodené alebo zničené živelnou pohromou,

haváriou alebo inou mimoriadnou udalosťou v súlade s pôvodnými povoleniami, stačí,

ak sa ich obnova vopred ohlási obci. Na postup sa primerane vzťahuje ustanovenie §

57.

(3)

Ak je na zmiernenie následkov alebo odvrátenie hrozby živelnej pohromy, havárie alebo

inej mimoriadnej udalosti nevyhnutné uskutočniť stavbu, stavebné úpravy alebo terénne

úpravy, stavebný úrad môže

a)

obmedziť rozsah žiadosti o stavebné povolenie alebo návrhu na povolenie terénnych

úprav a ich príloh na nevyhnutný rozsah potrebný na posúdenie a rozhodnutie,

b)

upustiť od územného konania alebo spojiť územné konanie so stavebným konaním alebo

s inými konaniami,

c)

umožniť predloženie dokladov až dodatočne,

d)

vydať predbežné povolenie, v ktorom sa určí lehota na dodatočné predloženie dokladov;

po ich predložení vykoná konanie a vydá rozhodnutie.“.

110.

Za § 129 sa vkladá § 130, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠130

Informačné systémy

(1)

Ministerstvo je prevádzkovateľom informačného systému o územnom plánovaní a informačného

systému o výstavbe. Informačné systémy sú časťami štátneho informačného systému.

(2)

V rozsahu svojej pôsobnosti sa podieľajú na vykonávaní informačných činností podľa

štandardov a na základe schválených projektov aj krajské úrady, okresné úrady a obce.

(3)

Obsah informačných systémov podľa odseku 1 je založený na jednotnom spôsobe územnej

identifikácie a štruktúry údajov a informácií získaných a spracovaných podľa jednotnej

metodiky a vedie sa na jednotných registračných listoch.

(4)

Informačný systém o územnom plánovaní obsahuje

a)

územnoplánovacie podklady a ďalšie údaje a informácie o stave územia, najmä o priestorovom

usporiadaní a funkčnom využívaní územia a o limitoch vzťahujúcich sa na územie,

b)

územnoplánovaciu dokumentáciu,

c)

ostatné podklady.

(5)

Informačný systém o výstavbe obsahuje

a)

údaje a informácie o stavbách a o stavebných pozemkoch, najmä o ich druhu, funkčnom

využívaní, umiestnení, o ich vlastníkoch a o zastavovacích podmienkach, ktoré sa naň

vzťahujú,

b)

rozhodnutia stavebných úradov a obcí, najmä územné rozhodnutia, stavebné povolenia

a kolaudačné rozhodnutia.“.

111.

V § 134 ods. 1 sa slová „Pracovníci a funkcionári obecných úradov“ nahrádzajú slovami

„ Starosta a zamestnanci obcí“.

112.

V § 138 sa vypúšťa odsek 4.

113.

Za § 139 sa vkladajú § 139a a 139b, ktoré vrátane nadpisov znejú

㤠139a

Pojmy územného plánovania

(1)

Regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia je záväzná smernica,

ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého objektu alebo vykonávanie

určitej činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej štruktúry

slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení

alebo podporujúcich faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu

územia. Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu

v území.

(2)

Priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia je komplexný proces vzájomného

zosúlaďovania požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka v životnom prostredí.

(3)

Krajina je komplexný systém priestoru, polohy, georeliéfu a ostatných navzájom funkčne

prepojených hmotných prirodzených a človekom pretvorených aj vytvorených prvkov, najmä

geologického podkladu a pôdotvorného substrátu, vodstva, pôdy, rastlinstva a živočíšstva,

umelých objektov a prvkov využitia územia, ako aj ich väzieb vyplývajúcich zo sociálno-ekonomických

javov v krajine. Krajina je životným prostredím človeka a ostatných živých organizmov.

(4)

Ekologicky optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia (krajinno-ekologický

plán) je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania priestorových požiadaviek hospodárskych

a iných činností človeka s krajinno-ekologickými podmienkami, ktoré vyplývajú zo štruktúry

krajiny. Ekologicky optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia

súčasne zabezpečuje vyhovujúcu ekologickú stabilitu priestorovej štruktúry krajiny,

ochranu a racionálne využívanie prírody, biodiverzity a prírodných zdrojov, tvorbu

a ochranu územného systému ekologickej stability a bezprostredného životného prostredia

človeka. Štruktúra krajiny a jej prvky sa prejavujú ako limity, obmedzenia alebo podporujúce

faktory požadovaných činností v danom území.

(5)

Stav a podmienky územia vyjadrujú údaje o priestorovom usporiadaní a funkčnom využívaní

územia a o záväzných obmedzeniach vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov,

zo schválenej územnoplánovacej dokumentácie a z platných správnych rozhodnutí, ktoré

sa naň vzťahujú.

(6)

Urbánny priestor je časť urbanizovaného prostredia obce, v ktorom sa uplatňujú hmotnopriestorové

a funkčné princípy urbanizmu; je ním najmä ulica, dvor a priestor vytvorený kompaktnou

alebo rozvoľnenou zástavbou.

(7)

Územný rozvoj je rozvoj, ktorý trvalo udržateľným spôsobom uspokojuje základné životné

potreby ľudí v krajine, pričom neznižuje jej diverzitu, zabezpečuje optimálne priestorové

usporiadanie a funkčné využívanie územia, environmentálnu bezpečnosť a vhodnosť stavieb

a zariadení, tvorbu a zachovanie územného systému ekologickej stability, šetrné využívanie

prírodných zdrojov, ochranu prírodného a kultúrneho dedičstva.

(8)

Zastavané územie obce tvorí jedno alebo viac priestorovo oddelených zastavaných území

v katastrálnom území obce, resp. v súbore katastrálnych území v správe obce. Zastavané

územie je súbor

a)

stavebných pozemkov, zastavaných plôch, dvorov a susedných parciel, ktoré sa užívajú

na účel, na ktorý boli stavby uskutočnené,

b)

poľnohospodárskych pozemkov a vodných plôch obklopených parcelami uvedenými v písmene

a),

c)

pozemkov ostatných plôch,

d)

pozemkov vhodných na zastavanie vymedzených na tento účel schváleným územným plánom

obce alebo schváleným územným plánom zóny.

(9)

Zeleň sú vysadené alebo udržiavané rastliny v sídlach a v ich okolí, ako aj pozdĺž

líniových stavieb v ostatnej krajine.

(10)

Verejným dopravným a technickým vybavením územia sú

a)

diaľnice, cesty a miestne komunikácie,

b)

celoštátne a regionálne železničné dráhy, električkové dráhy, trolejbusové dráhy

a špeciálne dráhy,

c)

letiská,

d)

prístavy,

e)

jednotná telekomunikačná sieť,

f)

vedenia a zariadenia verejného rozvodu elektrického prúdu a verejné elektrické osvetlenie,

g)

plynovody tranzitnej prepravy plynu a zariadenia verejného rozvodu plynu,

h)

tepelné siete verejného rozvodu tepla,

i)

vodohospodárske diela na verejné zásobovanie obyvateľstva vodou, vodovodné rady na

verejné zásobovanie pitnou vodou a kanalizačné rady s čistiarňami odpadových vôd z

verejnej kanalizácie, priehrady, vodné nádrže, prieplavy a plavebné kanály,

j)

hate a otvorené privádzače vody,

k)

ochranné hrádze vodných tokov a iné stavby povodňovej ochrany územia,

l)

skládky odpadu a ďalšie stavby na nakladanie s odpadom,

m)

ochranné stavby civilnej ochrany obyvateľstva.

§ 139b

Pojmy stavebného poriadku

(1)

Jednoduché stavby sú

a)

stavby na bývanie, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m

2

a ktoré majú jedno nadzemné podlažie; môžu mať aj podkrovie,

b)

stavby na individuálnu rekreáciu,

c)

prízemné stavby a stavby zariadenia staveniska, ak ich zastavaná plocha nepresahuje

300 m

2

a výšku 15 m,

d)

oporné múry,

e)

podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m

2

a hĺbka 6 m.

(2)

Za jednoduché stavby sa nepovažujú stavby skladov horľavín a výbušnín, stavby pre

civilnú ochranu, stavby pre požiarnu ochranu, stavby uránového priemyslu a jadrovoenergetických

zariadení.

(3)

Zmenami stavieb pred ich dokončením sa rozumejú zmeny vo vzťahu k stavebnému povoleniu,

prípadne vo vzťahu k dokumentácii stavby overenej stavebným úradom v stavebnom konaní.

(4)

Zmeny dokončených stavieb sú

a)

nadstavby, ktorými sa stavby zvyšujú,

b)

prístavby, ktorými sa stavby pôdorysne rozširujú a ktoré sú navzájom prevádzkovo

spojené s doterajšou stavbou,

c)

stavebné úpravy, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie

stavby.

(5)

Drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre

stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie,

pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie,

a to

a)

prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m

2

a výška 5 m, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na

nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a

detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení,

b)

podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m

2

a hĺbka 3 m, napríklad pivnice, žumpy.

(6)

Za drobné stavby sa považujú aj

a)

stavby organizácií na lesnej pôde slúžiace na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva,

ak ich zastavaná plocha nepresahuje 30 m

2

a výška 5 m, napríklad sklady krmiva, náradia alebo hnojiva,

b)

oplotenie,

c)

prípojky stavieb na verejné rozvodné siete a kanalizáciu všetkých stavieb a pripojenie

drobných stavieb na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby,

d)

nástupné ostrovčeky hromadnej verejnej dopravy, priechody cez chodníky a na susedné

pozemky, priepusty a pod.

(7)

Za drobné stavby sa nepovažujú stavby skladov horľavín a výbušnín, stavby pre civilnú

ochranu, stavby pre požiarnu ochranu, stavby uránového priemyslu a jadrovoenergetických

zariadení a vodohospodárske diela.

(8)

Za stavby vojenskej správy mimo územia vojenských obvodov

12

) sa považujú stavby slúžiace na obranu štátu zriaďované v pôsobnosti ministerstva

obrany.

(9)

Za stavby pre bezpečnosť štátu sa považujú stavby v správe Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky, Policajného zboru a Slovenskej informačnej služby užívané na služobné účely

a ostatné stavby týchto orgánov určené na služobnú potrebu.

(10)

Za stavby Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky sa považujú stavby

na služobnú činnosť tejto stráže a stavby v jej správe a užívaní na služobné účely

ich útvarov.

(11)

Za stavby uránového priemyslu sa považujú stavby postavené alebo slúžiace na účely

ťažby, spracúvania, transportu a ukladania rádioaktívnych surovín na území vyhradenom

na tieto účely.

(12)

Stavbami v povrchových lomoch a skrývkach sú stavby vnútri hraníc vymedzených čiarou

skutočne realizovanej skrývky alebo uskutočnenej ťažby, prípadne v území vystavenom

priamym účinkom ťažby (napr. trhacích prác), ak pozemky neboli rekultivované.

(13)

Na stavby jadrových energetických zariadení sa vzťahujú osobitné predpisy.

4

)

(14)

Udržiavacími prácami, pri ktorých nie je potrebné ani ohlásenie (bežné udržiavacie

práce), sú najmä

a)

opravy fasády, opravy a výmena strešnej krytiny alebo povrchu plochých striech, výmena

odkvapových žľabov a odtokových zvodov, opravy oplotenia a výmena jeho častí, ak sa

tým nemení jeho trasa,

b)

opravy a výmena nepodstatných stavebných konštrukcií, najmä vnútorných priečok, omietok,

obkladov stien, podláh a dlažby, komínov, okien, dverí a schodišťových zábradlí,

c)

údržba a opravy technického, energetického alebo technologického vybavenia stavby,

ako aj výmena jeho súčastí, ak sa tým zásadne nemení jeho napojenie na verejné vybavenie

územia ani nezhorší vplyv stavby na okolie alebo na životné prostredie, najmä výmena

klimatizačného zariadenia, výťahu, vykurovacích kotlov a telies a vnútorných rozvodov,

d)

výmena zariaďovacích predmetov, najmä kuchynských liniek, vaní, vstavaných skríň,

e)

maliarske a natieračské práce.“.

114.

V § 141 odsek 3 znie

„(3)

Obce ustanovené v § 11 ods. 2, ktoré nemajú územný plán obce, sú povinné ho obstarať

a schváliť do 30. júna 2005.“.

115.

§ 143 odsek 1 znie

„(1)

Podrobnosti o

a)

obsahu a spôsobe spracovania územnoplánovacích podkladov, územnoplánovacej dokumentácie

a ich zadaní, registračných listov územných plánov a o obsahu územnoplánovacích činností,

b)

obsahu žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti na obstarávanie územnoplánovacích

podkladov a územnoplánovacej dokumentácie obcí a o spôsobe jej overenia,

c)

obsahu rozhodnutí, návrhov na jeho vydanie a rozsahu a obsahu prikladanej dokumentácie,

ohlásení drobných stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác,

d)

všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a všeobecných technických požiadavkách

na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,

ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.“.

116.

Za § 144 sa vkladá § 144a, ktorý znie

㤠144a

Zrušujú sa

1.

§ 1 ods. 3 písm. d) a § 13 ods. 5 a položky 28 až 33 prílohy A, položky 14 a 15 prílohy

B, položky 69 až 90 prílohy C, položky 5 až 25 prílohy D, príloha E zákona Slovenskej

národnej rady č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie v znení zákona

Slovenskej národnej rady č. 494/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 134/1992

Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. a zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.,

2.

nariadenie Zboru povereníkov č. 128/1945 Zb. SNR o výstavbe miest a obcí na Slovensku

v znení zákona č. 280/1949 Zb. o územnom plánovaní a výstavbe obcí,

3.

nariadenie Slovenskej národnej rady č. 51/1946 Zb. SNR o vyvlastnení na účely stavby

a rozšírenia výrobných podnikov,

4.

vyhláška Štátneho plánovacieho a štatistického úradu č. 90/1946 Zb. SNR, ktorou sa

vydáva návod na vyhotovenie regulačných plánov miest a obcí na Slovensku,

5.

vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 83/1976 Zb.

o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu v znení vyhlášky č. 45/1979 Zb.,

vyhlášky č. 376/1992 Zb. a vyhlášky č. 204/1996 Z. z.,

6.

vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 84/1976 Zb.

o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii v znení vyhlášky č.

377/1992 Zb.,

7.

vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 85/1976 Zb.

o podrobnejšej úprave územného konania a stavebnom poriadku v znení vyhlášky č. 155/1980

Zb. a vyhlášky č. 378/1992 Zb.“.

Čl. II

Zákon č.

69/1998 Z. z.

o Štátnom fonde životného prostredia sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 2 ods. 3 sa slovo „11“ nahrádza slovami „najviac 21“.

2.

V § 4 ods. 5 sa bodka na konci nahrádza čiarkou a pripájajú sa slová „Koncepciou

územného rozvoja Slovenska a schválenými územnými plánmi.“.

Čl. III

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.

222/1996 Z. z.

o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

zákona č. 58/1997 Z. z., zákona č. 229/1997 Z. z., zákona č. 281/1997 Z. z., zákona

č. 288/1997 Z. z., zákona č. 384/1997 Z. z., zákona č. 117/1998 Z. z., zákona č. 195/1998

Z. z., zákona č. 241/1998 Z. z., zákona č. 337/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 263/1999 Z. z., zákona č. 313/1999 Z. z. a

zákona č. 83/2000 Z. z. sa mení takto

1.

V § 5 ods. 3 písm. a) sa slová „obcí okrem územného plánu hlavného mesta Slovenskej

republiky Bratislavy a mesta Košice“ nahrádzajú slovom „zón“.

2.

V § 6 ods. 2 písm. c) sa slová „hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a

mesta Košice“ nahrádzajú slovom „obce“.

Čl. IV

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č.

50/1976 Zb.

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ako vyplýva zo zmien a

doplnkov vykonaných zákonom č. 103/1990 Zb., zákonom č. 262/1992 Zb., zákonom Národnej

rady Slovenskej republiky č. 136/1995 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky

č. 199/1995 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 286/1996 Z. z.,

zákonom č. 229/1997 Z. z., zákonom č. 175/1999 Z. z. a týmto zákonom.

Čl. V

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2000 okrem § 2a ods. 1 a § 123a, ktoré nadobúdajú

účinnosť 1. júla 2001.