Nariadenie ministra zdravotníctva 237/1949 Z. z. o evidencii a povinnom hlásení zdravotníckych pracovníkov.

§ 1.

Ministerstvo zdravotníctva a krajské a okresné národné výbory vedú evidenciu zdravotníckych

pracovníkov, aby boly vytvorené predpoklady na účelné rozmiesťovanie a plánovanie

potreby týchto pracovníkov.

§ 2.

(1)

Zdravotníckymi pracovníkmi podľa tohto nariadenia sú

A. lekári,

B. lekárnici a lekárnickí zamestnanci s tyrocinálnou skúškou,

C. títo ostatní zdravotnícki pracovníci

a)

dezinfektori,

b)

dietne sestry,

c)

maséri,

d)

ošetrovatelia nemocných, v to počítajúc opatrovníkov v psychiatrických liečebniach,

e)

ošetrovateľky detí,

f)

pôrodné asistentky,

g)

prehliadači mäsa,

h)

učitelia liečebného telocviku,

ch)

zdravotní a potravní dozorcovia,

i)

zdravotnícki laboranti, v to počítajúc lekárnických laborantov,

j)

zdravotné pracovnice (doterajšie sociálne zdravotné pracovnice s výnimkou tých, ktoré

sú činné v sociálnej starostlivosti),

k)

zubné inštrumentárky,

l)

zubní laboranti,

m)

zubní technici (dentisti, skúšaní zubní technici), a to aj keď sa venujú činnosti

teoretickej, výskumnej, vyučovacej, organizačnej, úradnej alebo administratívnej alebo

sú činní vo výrobe alebo distribúcii.

(2)

Toto nariadenie sa nevzťahuje

a)

na zdravotníckych pracovníkov v činnej vojenskej službe, pokiaľ vykonávajú zdravotnícke

povolanie výhradne ako zamestnanci vojenskej správy,

b)

na osoby, ktoré síce majú kvalifikáciu zdravotníckych pracovníkov, avšak nevykonávajú

zdravotnícke povolanie, pokiaľ nejde len o dočasné prerušenie.

(3)

Evidencia a hlásenie veterinárov sa upraví osobitnými predpismi.

§ 3.

(1)

Zdravotnícki pracovníci sú povinní

a)

prihlásiť sa do 7. januára 1950 do evidencie zdravotníckych pracovníkov tým, že oznámia

na tlačive prihlášky, ktoré im vydá okresný národný výbor, všetky skutočnosti dôležité

pre evidenciu, ktoré sú na tomto tlačive uvedené, podľa stavu ku dňu 1. januára 1950;

osoby, ktoré sa staly zdravotníckymi pracovníkmi až po dni 1. januára 1950, sú povinné

prihlásiť sa do evidencie rovnakým spôsobom do 7 dní od začiatku zamestnania alebo

samostatnej činnosti,

b)

hlásiť do 7 dní všetky zmeny, ktoré nastaly v skutočnostiach uvedených na tlačive

prihlášky, vyjmúc údaje o platovom zaradení, rodinnom stave, počtu detí a zamestnaní

manžela.

(2)

Zdravotnícki pracovníci podávajú hlásenia uvedené v odseku 1 na okresnom národnom

výbore, v ktorého obvode je ich hlavné pôsobište. Ak vykonáva zdravotnícky pracovník

zdravotnícke povolanie hoci i len čiastočne v zamestnaneckom pomere, podáva hlásenie

prostredníctvom svojho zamestnávateľa (§ 4); civilní zamestnanci vojenskej správy

posudzujú sa však v tom ohľade ako osoby samostatne zárobkovo činné.

§ 4.

(1)

Zamestnávatelia zdravotníckych pracovníkov sú povinní

a)

prijímať, preskúmať, doplniť svojím posudkom a podať na okresnom národnom výbore,

v ktorého obvode je hlavné pôsobište zamestnancovo, prihlášky do evidencie tých svojich

zamestnancov, ktorí sú zdravotníckymi pracovníkmi dňa 1. januára 1950, do 14 dní,

a prihlášky tých zamestnancov, ktorí sa stanú zdravotníckymi pracovníkmi po tomto

dni, do 7 dní po prijatí prihlášky,

b)

po preskúmaní podať na okresnom národnom výbore, v ktorého obvode je hlavné pôsobište

zamestnancovo, hlásenie zmien v skutočnostiach uvedených v prihláške do evidencie,

a to do 7 dní odo dňa, keď im došlo hlásenie zdravotníckeho pracovníka.

(2)

Ak má zdravotnícky pracovník viac zamestnávateľov a jedným z nich je štát alebo Ústredná

národná poisťovňa, majú povinnosť podľa odseku 1 len títo zamestnávatelia. Ak je zdravotnícky

pracovník zároveň zamestnancom štátnym a zamestnancom Ústrednej národnej poisťovne,

má povinnosť podľa odseku 1 vždy štát. V ostatných prípadoch má túto povinnosť zamestnávateľ,

od ktorého má zdravotnícky pracovník najvyšší príjem.

(3)

Ustanovenia odseku 1 sa nevzťahujú na vojenskú správu a na zamestnávateľov, u ktorých

zdravotnícky pracovník vykonáva iné povolanie než zdravotnícke.

§ 5.

(1)

Správy škôl a kurzov, kde sa vzdelávajú budúci zdravotnícki pracovníci, sú povinné

hlásiť Ministerstvu zdravotníctva bezodkladne po ukončení štúdia svojich absolventov

na tlačive, ktoré im vydá krajský národný výbor, ich mená a všetky skutočnosti dôležité

pre rozmiestnenie zdravotníckych pracovníkov, ktoré sú na tomto tlačive uvedené.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na správy škôl a kurzov vojenskej správy.

§ 6.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 15. decembra 1949.