Zákon 237/1948 Z. z. ktorým sa ustanovujú podmienky, za ktorých možno niektorým osobám udeliť oprávnenie na vykonávanie zubnej techniky.

§ 1.

Osobám, ktoré nastúpily po skončení povinnej školskej dochádzky do učenia živnosti

zubotechnickej po 6. máji 1920 do 28. júla 1934, možno udeliť podľa § 7 oprávnenie

na samostatné vykonávanie zubnej techniky v rozsahu § 4 zákona zo dňa 14. apríla 1920,

č. 303 Sb., o zubnom lekárstve a zubnej technike, v znení zákona zo dňa 11. júla 1934,

č. 171 Sb., okrem oprávnenia rovnať zuby a chrup (ortodoncia), ak

a)

sú u nich splnené všeobecné podmienky pre nadobudnutie koncesovanej živnosti, ustanovenej

živnostenským poriadkom (zákonom) v znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich,

b)

sú štátne spoľahlivé,

c)

vyučily sa živnosti zubnej techniky v učebnom čase, ktorý trval najmenej 3 roky,

u odborného zubného lekára alebo u praktického lekára, ktorý vykonával zubnú prax,

alebo u dentistu (skúšaného zubného technika, zubného technika), v štátnom ústave

pre zubné lekárstvo, na zubných klinikách alebo v zubnom ambulatóriu nositeľa verejnoprávneho

sociálneho poistenia, vo vojenských nemocniciach alebo vojenských zubných ambulatóriách,

d)

boly po vyučení činné najmenej 9 rokov v odbore zubnej techniky u osôb, v ústavoch,

na klinikách alebo v ambulatóriách, uvedených pod písm. c), alebo vo vlastnosti národného

správcu alebo námestníka podľa § 55 živnostenského poriadku (§ 71 živnostenského zákona),

z toho najmenej 3 roky ako pomocné sily laboratórne u odborného zubného lekára alebo

u praktického lekára, ktorý vykonával zubnú prax; do času tejto činnosti sa započítavá

tiež čas podobnej činnosti osobám, na ktoré sa vzťahuje zákon zo dňa 19. decembra

1946, č. 255 Sb.

, o príslušníkoch československej armády v zahraničí a niektorých iných účastníkoch

národného boja za oslobodenie, konanej v čase ustanovenom v

§ 15 uvedeného zákona

, a

e)

preukážu skúškou, vykonanou podľa tohto zákona, potrebné vedomosti a zručnosti v

odbore zubnej techniky.

§ 2.

Osobám, u ktorých sú inak splnené podmienky, ustanovené v § 1, písm. a) až e), ktoré

však neboly činné po čas troch rokov ako pomocné laboratórne sily u odborného zubného

lekára alebo u praktického lekára, ktorý vykonával zubnú prax (§ 1, písm. d), môže

sa udeliť podľa § 7 povolenie na zamestnanie vo verejnej správe zdravotnej, v zubných

ambulatóriách Ústrednej národnej poisťovne alebo vo vojenských zubných ambulatóriách.

§ 3.

(1)

Pre vykonávanie skúšok podľa

§ 1, písm. e)

zriadi Ministerstvo zdravotníctva po dohode s Ministerstvom školstva, vied a umení

pri univerzitných zubných klinikách v Prahe a v Bratislave, ako aj pri štátnom ústave

pre zubné lekárstvo v Prahe potrebný počet skúšobných komisií, ktorých členov vymenúva

minister zdravotníctva.

(2)

Každá komisia sa skladá zo zástupcu Ministerstva zdravotníctva ako predsedu, z troch

skúšobných komisárov, vybraných po dohode s Ministerstvom školstva, vied a umení,

z učiteľov a asistentov lekárskych fakúlt alebo vybraných z učiteľov a asistentov

štátneho ústavu pre zubné lekárstvo a jedného prísediaceho z radov žiadateľov, prihlásených

na skúšky, ktorý už skúšku úspešne vykonal, navrhnutého jednotnou odborovou organizáciou,

ktorý má hlas poradný.

§ 4.

(1)

Skúška je písomná, ústna a praktická.

(2)

Predmetom skúšky sú všetky výkony na zuboch a chrupe v rozsahu, uvedenom v

§ 1

, a pre ne potrebné vedomosti teoretické.

(3)

Skúšobný poriadok vydá Ministerstvo zdravotníctva vyhláškou v Úradnom liste.

§ 5.

(1)

Tento zákon sa vzťahuje okrem výnimiek, uvedených v odstavcoch 2 a 3, len na osoby,

ktoré už podaly prihlášku na skúšku podľa vládneho nariadenia zo dňa 26. apríla

1946, č. 106 Sb.

, ktorým sa vykonáva § 9, ods. 4 zákona zo dňa 14. apríla 1920, č. 303 Sb. , o zubnom

lekárstve a zubnej technike, v znení zákona zo dňa 11. júla 1934, č. 171 Sb. Doplnenie

dokladov je prípustné.

(2)

Ak nemohol niekto bez svojej viny podať prihlášku, uvedenú v odseku 1, môže Ministerstvo

zdravotníctva prijať jeho dodatočnú prihlášku, ktorá sa musí však podať najneskoršie

do troch mesiacov odo dňa vyhlásenia tohto zákona.

(3)

Na Slovensku treba podať prihlášku na skúšku na Povereníctvo zdravotníctva najneskoršie

do troch mesiacov po vyhlásení tohto zákona.

(4)

Prihlášky žiadateľov preskúma, nevyhovujúce zamietne a poradie vyhovujúcich žiadateľov

pre povolávanie na skúšky určí osobitná komisia pri Ministerstve zdravotníctva, do

ktorej povoláva Ministerstvo zdravotníctva tiež jedného zástupcu za lekárske komory,

jedného zástupcu z radov žiadateľov navrhnutého jednotnou odborovou organizáciou a

jedného zástupcu Ústrednej národnej poisťovne. Pre Slovensko sa zriadi obdobná komisia

pri Povereníctve zdravotníctva.

(5)

Pri určení poradia pre povolávanie na skúšky majú prednosť žiadatelia, na ktorých

sa vzťahuje zákon

č. 255/1946 Sb.

, inak žiadatelia vekove starší.

(6)

Kandidát je povinný pred skúškou zaplatiť na Ministerstve zdravotníctva (na Slovensku

na Povereníctve zdravotníctva) skúšobnú taxu a poistné za poistenie povinného ručenia

a úrazu. Ministerstvo zdravotníctva po dohode s Ministerstvom financií a Najvyšším

úradom cenovým určí výšku skúšobnej taxy a spôsob jej rozdelenia a určí náhrady za

stratu času pre neúradných členov komisií, zriadených podľa odseku 4.

(7)

Ak kandidát nepríde na skúšku bez riadne odôvodneného ospravedlnenia, prepadajú taxy,

uvedené v ods. 6, v prospech štátnej pokladnice. O tom, či je tu riadny ospravedlniteľný

dôvod, rozhodne Ministerstvo zdravotníctva. Kto sa trikrát nedostaví, nebude už na

skúšku pripustený.

§ 6.

(1)

O priebehu skúšky sa spíše zápisnica, v ktorej sa najmä uvedie, že kandidát

a)

na skúške obstál, alebo

b)

že na skúške neobstál.

(2)

Výsledok skúšky sa určí väčšinou hlasov skúšobných komisárov, pričom sa posudzujú

celkové vedomosti kandidátove.

(3)

Kandidátom, ktorí na skúške obstáli, vydá skúšobná komisia vysvedčenie podľa vzoru,

ktorý je v

prílohe tohto zákona

. Pred vydaním vysvedčenia zaplatí kandidát okrem predpísaného kolkového poplatku

taxu do štátnej pokladnice za vysvedčenie vo výške, ustanovenej Ministerstvom zdravotníctva

po dohode s Ministerstvom financií a Najvyšším úradom cenovým.

(4)

Skúšku možno opakovať nanajvýš dvakrát, a to vždy na tom istom ústave alebo klinike.

Opravné skúšky sa konajú, len čo budú všetci kandidáti prvý raz vyskúšaní, a to v

poradí platnom pre kandidátov na prvých skúškach.

§ 7.

(1)

Osobe, ktorá splnila podmienky, určené v

§ 1

, udelí okresný národný výbor na jej žiadosť po vypočutí jednotnej odborovej organizácie

a Ústrednej národnej poisťovne oprávnenie, uvedené v

§ 1

pre stanovište, kde si to verejný zdravotný záujem vyžaduje podľa jednotného celoštátneho

plánu zdravotnej starostlivosti. Okresný národný výbor nariadi oprávnenej osobe, aby

vo svojom stanovišti prevzala predovšetkým pracovný záväzok voči verejnej zdravotnej

správe. Ustanovenia

§§ 196 a 197 zákona zo dňa 15. apríla 1948, č. 99 Sb.

, o národnom poistení,

§ 35, ods. 3

a

§ 36 zákona zo dňa 7. októbra 1948, č. 236 Sb.

, o vojenskej nemocenskej starostlivosti, ako i § 8, ods. 4 , 5 a 6 zákona zo dňa

28. júna 1929, č. 114 Sb. , o výkone lekárskej praxe, v znení zákona zo dňa 7. apríla

1948, č. 81 Sb., platia obdobne pre osoby, ktoré žiadajú o udelenie alebo ktorým bolo

udelené oprávnenie podľa vety prvej.

(2)

Osobe, ktorá splnila podmienky, ustanovené v

§ 2

, udelí okresný národný výbor na jej žiadosť po vypočutí jednotnej odborovej organizácie

a Ústrednej národnej poisťovne niektoré z povolení, uvedených v

§ 2

, pre pôsobište, kde si to verejný zdravotný záujem vyžaduje.

(3)

Zmena stanovišťa alebo pôsobišťa sa povoľuje za podmienok, uvedených v odseku 1 alebo

2, ak si to verejný zdravotný záujem vyžaduje.

(4)

Ak nezačne oprávnený bez dôležitých dôvodov výkon zubnej techniky v určenom stanovišti

alebo pôsobišti do 3 mesiacov od doručenia výmeru podľa odseku 1, 2 alebo 3, odoberie

okresný národný výbor oprávnenie (povolenie) mu udelené.

(5)

Oprávnenie (povolenie), udelené podľa odseku 1, 2 alebo 3, smie byť vykonávané len

osobne.

§ 8.

(1)

Osoby, ktoré splnily podmienky, uvedené v

§ 1

alebo v

§ 2

, smú užívať iba označenie „skúšaný zubný technik".

(2)

Osoby, uvedené v

§ 7, ods. 1

, nesmú prijímať učňov; smú však zamestnávať pomocné laboratórne sily.

(3)

Pokiaľ sa v tomto zákone neustanovuje inak, platí pre oprávnenie, udelené podľa

§ 7, ods. 1

, a pre jeho výkon ustanovenie živnostenského poriadku (živnostenského zákona), v

znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich.

§ 9.

(1)

Skúšky, vykonané podľa vládneho nariadenia

č. 106/1946 Sb.

, sa považujú za skúšky vykonané podľa tohto zákona.

(2)

Skúšku možno opakovať iba dvakrát, pričom sa za opravné skúšky podľa tohto zákona

považujú i opravné skúšky podľa vládneho nariadenia

č. 106/1946 Sb.

§ 10.

Konanie a opominutie, ktoré odporuje ustanoveniam tohto zákona, tresce okresný národný

výbor, ak nejde o čin prísnejšie trestný, pokutou do 25.000,- Kčs alebo trestom na

slobode do 3 mesiacov alebo oboma týmito trestami. Zároveň s pokutou sa vymeria pre

prípad nevymožiteľnosti náhradný trest na slobode podľa miery zavinenia do 3 mesiacov.

Ak sa vymerajú oba tresty zároveň, nesmie trest na slobode spolu s náhradným trestom

na slobode presahovať čas 6 mesiacov.

§ 11.

Týmto zákonom zostáva nedotknuté konanie skúšok a udelovanie koncesií a oprávnení

podľa §§ 2 a 3 zákona č. 303/1920 Sb., v znení zákona č. 171/1934 Sb., ako aj koncesie

už udelené.

§ 12.

Zrušujú sa vládne nariadenie

č. 106/1946 Sb.

a vládne nariadenie zo dňa 21. februára 1940, č. 44 Sl. z., o osobitných podmienkach

pre udelenie oprávnenia živnosti zubnej techniky.

§ 13.

Dokiaľ krajské národné výbory nezačnú vykonávať svoju pôsobnosť vo veciach, upravených

týmto zákonom, vykonávajú ju zemské národné výbory, na Slovensku Povereníctvo zdravotníctva.

§ 14.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister zdravotníctva v

dohode so zúčastnenými členmi vlády.