VYHLÁŠKA 231/1998 Z. z. o chove spoločenských zvierat, divých zvierat a nebezpečných živočíchov a o ochrane pokusných zvierat

§ 1

Predmet úpravy

Táto vyhláška upravuje podrobnosti o

a)

podmienkach chovu spoločenských zvierat a o odbornej spôsobilosti na ich chov a výcvik

na účely obchodovania s nimi,

b)

chove divých zvierat a nebezpečných živočíchov,

c)

ochrane pokusných zvierat.

§ 2

Základné ustanovenia

(1)

Pri chove spoločenských zvierat treba

a)

trvalo dbať o ich zdravie; pravidlá starostlivosti o zdravie spoločenských zvierat

upravuje osobitný predpis,

1

)

ak ďalej nie je ustanovené inak,

b)

dodržiavať pravidlá chovateľstva a viesť chovateľské záznamy.

(2)

Podmienky chovu spoločenských zvierat sa primerane vzťahujú aj na ich držanie a opateru.

2

)

(3)

Spoločenské zviera možno použiť na verejné predstavenie, výstavu, súťaž alebo iný

obdobný účel, ak sú splnené podmienky na usporiadanie zvodu.

3

)

(4)

Na chov spoločenského zvieraťa, ktoré je chráneným druhom, je potrebný aj súhlas

orgánu ochrany prírody a krajiny.

4

)

§ 3

Umiestnenie spoločenského zvieraťa

(1)

Spoločenské zviera možno pri chove trvalo umiestniť iba v chovnom priestore alebo

v zariadení určenom na chov, ktoré

a)

mu umožňuje vykonávať biologické a etologické potreby primerané jeho druhu, veku

a zdravotnému stavu,

b)

spĺňa zoohygienické a hygienické požiadavky,

c)

umožňuje jeho dennú kontrolu,

d)

zabraňuje jeho úteku.

(2)

Ak je chované spoločenské zviera trvalo umiestnené vonku, má mať priestor na spánok

a odpočinok a priestor, ktorý ho chráni pred nepriaznivými klimatickými vplyvmi, najmä

pred dažďom, mrazom a priamym slnečným žiarením.

(3)

Spoločenské zviera nemožno chovať potme alebo bez stáleho priameho prístupu čerstvého

vzduchu.

(4)

Spoločenské zviera nemožno ponechať samo v osobnom aute alebo v kabíne nákladného

auta, ktoré je na priamom slnečnom žiarení alebo na mraze a nemá zabezpečené priame

vetranie.

(5)

Spoločenské zviera nemožno ponechať v uzavretom chovnom priestore bez možnosti močenia

a kalenia dlhšie ako dvanásť hodín denne.

(6)

Stav chovného priestoru a stav zariadenia na chov treba kontrolovať denne a zistené

nedostatky neodkladne odstrániť.

§ 4

Vodenie spoločenského zvieraťa

(1)

Vodiť spoločenské zviera mimo chovného priestoru a mimo zariadenia na chov môže iba

osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá a schopná ho ovládať v každej situácii.

(2)

Spoločenské zviera možno vodiť na verejné priestranstvo a na miesta, na ktorých je

voľný pohyb spoločenských zvierat zakázaný, len na vôdzke.

(3)

Vôdzku, na ktorej je spoločenské zviera vodené mimo chovného priestoru alebo mimo

zariadenia na chov, možno uviazať len na obojok alebo na prsný postroj. Nemožno ju

uviazať na tŕňový obojok ani na elektronický obojok. Na sťahujúci obojok ju možno

uviazať, ak ide o služobného psa počas služobného zákroku.

§ 5

Chov psa

(1)

Pes starší ako šesť mesiacov sa označuje trvalo čipom alebo tetovaním, alebo počas

vodenia mimo chovateľského priestoru príveskom umiestneným na obojku. Z označenia

musí byť zrejmé, kto je chovateľom psa a kde je pes evidovaný na účely miestneho poplatku.

5

)

(2)

Psa nemožno

a)

chovať v chovnom priestore, ktorý nevyhovuje jeho biologickým a etologickým potrebám,

najmä v pivnici, na povale, na balkóne (lodžii), v garáži a pod., ani v zariadení

na chov iného spoločenského zvieraťa (napríklad v klietke),

b)

vodiť na miesta, na ktoré je vstup so psom zakázaný, okrem služobného psa počas služobného

zákroku a vodiaceho psa,

c)

vodiť bez vôdzky do vozidla verejnej dopravy a na miesta, kde sa pohybujú alebo zhlukujú

ľudia, okrem vodiaceho psa, a ak ide o psa bez výcviku, ktorý by mohol ohroziť zdravie

iných zvierat alebo bezpečnosť ľudí, ani bez zabezpečenia (napríklad bez košíka),

d)

nechať voľne pohybovať sa na verejnom priestranstve a na mieste, kde je voľný pohyb

spoločenských zvierat zakázaný, okrem služobného psa počas služobného zákroku,

e)

uviazať ani ponechať samého bez uviazania na verejnom priestranstve (napríklad pred

obchodom),

f)

podnecovať na agresivitu proti inému zvieraťu alebo proti človeku, okrem služobných

psov počas výcviku alebo služobného zákroku,

g)

používať na psie zápasy ani na prípravu na ne.

(3)

Psa chovaného vonku možno dlhodobo uväzovať iba na vodiacom zariadení, ktoré je dlhé

najmenej tri metre a má voľne sa kĺzajúce vodidlo, ktoré mu umožňuje voľný pohyb najmenej

dva metre na každú stranu. Iný spôsob uviazania psa je možný len v nevyhnutnom prípade,

najviac na osem hodín, a to za predpokladu, že pes má vodidlo najmenej dva a pol metra

dlhé s dvomi otáčavými kolíkmi zabraňujúcimi jeho skrátenie.

(4)

Suku v poslednej tretine gravidity, dojčiacu suku, chorého psa a šteňa mladšie ako

šesť mesiacov nemožno dlhodobo uväzovať.

§ 6

Odborná spôsobilosť na chov a výcvik spoločenských zvierat na účely obchodovania s

nimi

(1)

Za odborne spôsobilú na chov a výcvik spoločenských zvierat na účely obchodovania

s nimi sa považuje spôsobilá osoba,

6

)

ktorá je v evidencii orgánu ochrany zvierat.

(2)

Za odborne spôsobilú na chov a výcvik psov na účely obchodovania s nimi pre potreby

služobného použitia sa považuje fyzická osoba, ktorá absolvovala odbornú prípravu

a má udelený certifikát odbornej spôsobilosti cvičiteľa psov.

§ 7

Požiadavky na karanténne stanice a útulky

(1)

Karanténna stanica musí umožňovať umiestnenie spoločenského zvieraťa po celý čas

karantény. Karanténa

7

)

nájdeného a odchyteného spoločenského zvieraťa trvá štyri týždne, ak veterinárny

lekár neurčí inak.

(2)

V karanténnej stanici je vyhradená plocha najmenej

a)

4 m

2

a výška priestoru najmenej 2,5 m pre psa veľkého plemena,

b)

3 m

2

a výška priestoru najmenej 2,5 m pre psa stredného plemena,

c)

2 m

2

a výška priestoru najmenej 2 m pre psa malého plemena,

d)

1 m

2

a výška priestoru najmenej 1 m pre mačku.

(3)

Útulok sa člení na karanténnu časť, na kotercovú časť a na výbehovú časť.

(4)

Odsek 2 sa vzťahuje aj na plochy karanténnej časti útulku.

(5)

V kotercovej časti útulku je vyhradená plocha najmenej

a)

8 m

2

a priestor najmenej 20 m

3

pre psa veľkého plemena,

b)

6 m

2

a priestor najmenej 15 m

3

pre psa stredného plemena,

c)

3 m

2

a priestor najmenej 10 m

3

pre psa malého plemena,

d)

2 m

2

a priestor najmenej 4 m

3

pre mačku.

(6)

Plocha výbehovej časti útulku je najmenej

a)

20 m

2

pre psa veľkého plemena,

b)

10 m

2

pre psa stredného plemena,

c)

5 m

2

pre psa malého plemena a pre mačku.

(7)

Spoločenské zviera pred umiestnením do karanténnej časti útulku vyšetrí veterinárny

lekár. Dostupné údaje o zvierati, najmä tie, ktoré umožňujú zistiť jeho chovateľa,

ako aj údaje o jeho zdravotnom stave sa zapisujú do evidenčnej knihy.

(8)

Spoločenské zviera v útulku má dostávať krmivo v takej skladbe a v takých intervaloch,

ktoré zodpovedajú jeho druhu, veku a zdravotnému stavu, najmenej však raz denne. Častejšie

majú dostávať krmivo mláďatá, napríklad šteňa dostáva v útulku krmivo

a)

trikrát denne, ak ide o šteňa mladšie ako pol roka veku,

b)

dvakrát denne, ak ide o šteňa staršie ako pol roka, ale mladšie ako jeden rok veku,

c)

jedenkrát denne, ak ide o psa staršieho ako jeden rok veku.

(9)

Spoločenské zviera umiestnené v útulku musí mať nepretržite prístup k pitnej vode.

(10)

Ak sa nepodarí zistiť chovateľa spoločenského zvieraťa umiestneného v útulku, možno

ho dať do opatery inému chovateľovi. Prestarnuté, choré, agresívne a nebezpečné spoločenské

zviera nemožno dať do opatery inému chovateľovi, ale možno ho z útulku vydať iba jeho

chovateľovi; ak sa chovateľa nepodarí zistiť, možno takéto spoločenské zviera usmrtiť.

8

)

§ 8

Požiadavky na predajne spoločenských zvierat

(1)

V predajni spoločenských zvierat sa na viditeľnom mieste umiestni zoznam predávaných

druhov spoločenských zvierat. Ak je v predajni spoločenské zviera, ktoré nie je určené

na predaj, treba zariadenie, v ktorom je spoločenské zviera umiestnené (napríklad

klietka, terárium, akvárium), viditeľne označiť upozornením, že nie je na predaj;

chov takéhoto zvieraťa musí zodpovedať požiadavkám uvedeným v

prílohách č. 2 až 5

.

(2)

Zariadenie, v ktorom je umiestnené spoločenské zviera určené na predaj, sa v predajni

umiestni tak, aby bola možná jeho kontrola i kontrola dna zariadenia. Ak sú zariadenia

umiestnené na sebe, majú mať také technické riešenie, ktoré zabráni znečisteniu krmiva

a pitnej vody v spodnom zariadení.

(3)

Zariadenie, v ktorom je umiestnené spoločenské zviera určené na predaj, má mať pevnú

podlahu vyrobenú z nepriepustného ľahko umývateľného a dezinfikovateľného materiálu.

Toto zariadenie treba čistiť denne.

(4)

Klietka na umiestnenie spoločenského zvieraťa určeného na predaj má mať plochu najmenej

a)

200 cm

2

pre malého hlodavca,

b)

500 cm

2

na každých 500 g živej hmotnosti pre kožušinové zviera,

c)

500 cm

2

a priestor najmenej 0,5 m

3

pre mača,

d)

1 000 cm

2

a priestor najmenej 1 m

3

pre šteňa stredného plemena.

(5)

Do klietky na skupinové umiestnenie vtákov možno umiestniť len vtáky rovnakej veľkosti.

Klietka na skupinové umiestnenie vtákov určených na predaj má mať dĺžku bidla najmenej

a)

10 cm, dĺžku kŕmidla najmenej 2 cm a priestor najmenej 0,003 m

3

pre jedného vtáka patriaceho medzi malé druhy,

b)

16 cm, dĺžku kŕmidla najmenej 3,5 cm a priestor najmenej 0,025 m

3

pre jedného vtáka patriaceho medzi stredné druhy,

c)

30 cm, dĺžku kŕmidla najmenej 5 cm a priestor najmenej 0,125 m

3

pre jedného vtáka patriaceho medzi veľké druhy.

(6)

Klietka pre spoločenské zviera, ktoré sa šplhá, má mať najmenej štvornásobnú výšku,

ako je výška zvieraťa v kohútiku, a má mať vybavenie vhodné na šplhanie.

(7)

Terárium na chov hada má byť v uhlopriečke dna najmenej také dlhé, aká je polovica

dĺžky hada, ktorý je v ňom umiestnený.

(8)

Klietka na umiestnenie teplokrvného spoločenského zvieraťa spravidla umožňuje, aby

spoločenské zviera, ktoré je v ňom umiestnené, malo nepretržite prístup k pitnej vode.

Ak to nie je možné, spoločenské zviera, ktoré je v klietke umiestnené, treba nakŕmiť

a napojiť najmenej raz za 24 hodín.

(9)

Kŕmidlá a napájačky sa umiestňujú na bočné steny zariadenia určeného na umiestnenie

spoločenského zvieraťa.

(10)

Na predaj nie je vhodné

a)

mláďa cicavca pred odstavením od matky,

b)

šteňa a mača mladšie ako šesť týždňov,

c)

mláďa korytnačky, kým dĺžka jeho panciera nedosiahne

1.

10 cm, ak ide o suchozemskú korytnačku,

2.

5 cm, ak ide o vodnú korytnačku.

(11)

Súčasťou predaja spoločenského zvieraťa je oboznámenie nového chovateľa s biologickými

a etologickými potrebami spoločenského zvieraťa a písomný návod na podmienky jeho

chovu.

§ 9

(1)

Divé zvieratá a nebezpečné živočíchy možno chovať na

a)

zachovanie ich genofondu, na vedecké a vzdelávacie účely, na obchodovanie s nimi

a na výkon poľovníctva,

b)

verejné predvádzanie, na záľubu chovateľa alebo jeho inú potrebu.

(2)

Divé zvieratá a nebezpečné živočíchy sa na účely podľa odseku 1 chovajú alebo držia

v zverniciach, vo zverofarmách, v komorovacích zariadeniach, v zoologických záhradách

a zookútikoch, v cirkusoch a v súkromných zbierkach zvierat. Divé zvieratá a nebezpečné

živočíchy nemožno chovať v zariadení spoločného stravovania, v pojazdnom zverinci,

ani v pojazdnom teráriu.

(3)

Zvernica je chovný priestor na chov jelenej, danielej, muflonej a diviačej poľovnej

zveri.

(4)

Zverofarma je chovný priestor na chov divých zvierat na získavanie mäsa, násadových

vajec, koží, peria a parohov z nich a na ďalší chov.

(5)

Komorovacie zariadenie je chovný priestor určený na dočasné umiestnenie malej pernatej

a srstnatej zveri počas jej prezimovania alebo pred jej prepravou.

(6)

Zoologická záhrada a zookútik je chovný priestor určený na chov a rozmnožovanie divých

zvierat a nebezpečných živočíchov a na ich verejné predvádzanie.

(7)

V cirkuse možno chovať divé zvieratá a nebezpečné živočíchy len na ich verejné predvádzanie.

(8)

V súkromnej zbierke možno chovať chránené druhy divých zvierat len so súhlasom orgánu

ochrany prírody a krajiny.

9

)

§ 10

(1)

Chovné priestory, v ktorých sa chovajú divé zvieratá a nebezpečné živočíchy, treba

trvalo oplotiť, aby sa zabránilo úteku chovaných zvierat a ich zmiešaniu s voľne žijúcimi

divými zvieratami a nebezpečnými živočíchmi.

(2)

Nebezpečného živočícha možno umiestniť iba v takom chovnom priestore alebo zariadení

na chov, ktoré úplne znemožňuje jeho útek a ohrozenie života alebo zdravia ľudí a

zvierat uhryznutím, uštipnutím alebo iným prejavom prirodzenej činnosti nebezpečného

živočícha. Zoznam nebezpečných živočíchov je uvedený v

prílohe č. 1

.

(3)

Technológia chovu divých zvierat a nebezpečných živočíchov musí zodpovedať požiadavkám

na chov jednotlivých druhov chovaných zvierat. Podrobné požiadavky na chov sú uvedené

v

prílohách č. 2 až 5

. Tieto požiadavky platia aj vtedy, ak je divé zviera chované ako spoločenské zviera.

§ 11

Umiestňovanie pokusných zvierat

(1)

Pokusné zviera možno umiestňovať len do klietky, terária alebo iného zariadenia,

ktoré zodpovedá jeho biologickým a etologickým potrebám, umožňuje potrebnú starostlivosť

zodpovedajúcu druhu zvieraťa a jeho dennú kontrolu. Podrobné požiadavky na umiestnenie

pokusného zvieraťa sú uvedené v

prílohe č. 6

.

(2)

Osoba určená za zodpovednú za opateru pokusných zvierat má mať potrebné teoretické

vedomosti o každom druhu pokusného zvieraťa a o jeho chove alebo opatere a praktické

skúsenosti s ním.

(3)

Vodu z vlastného zdroja, ktorá sa používa na napájanie pokusných zvierat, treba najmenej

raz ročne podrobiť laboratórnej kontrole.

(4)

Pokusné zviera sa po umiestnení v klietke, teráriu alebo v inom zariadení zaradí

do karantény. Karanténne lehoty sú uvedené v

prílohe č. 7

.

§ 12

Označovanie pokusných zvierat

(1)

Pokusné zvieratá sa označujú spôsobom, ktorý im spôsobuje čo najmenšiu bolesť alebo

poranenie, neobmedzuje ich pohyb a prirodzené správanie a zabezpečuje trvalú identifikáciu

potrebnú na úspešné vykonanie pokusu.

(2)

Identifikačná značka Slovenskej republiky je „SK-LA“ doplnená o identifikačné číslo

zariadenia oprávneného na vykonávanie pokusov a na chov laboratórnych zvierat.

10

)

(3)

Identifikačná značka psa a mačky obsahuje označenie štátu pôvodu zvieraťa, označenie

chovu, z ktorého pochádza, a identifikačné číslo zvieraťa v chove.

(4)

Šteňa a mača treba pred odstavením od matky označiť trvalou identifikačnou značkou,

tetovaním alebo mikročipom.

(5)

Ak sa použije rádiofrekvenčná identifikácia pokusného zvieraťa, súčasťou identifikačných

záznamov je číslo mikročipu, ktorým bolo zviera označené.

(6)

Označenie pokusného zvieraťa treba zaznamenať v evidencii pokusných zvierat.

(7)

Laboratórne hlodavce sa evidujú na záznamových kartách pripevnených na klietkach,

v ktorých sú umiestnené. V záznamovej karte sa uvádza druh, kmeň, pohlavie, dátum

narodenia a číslo chovnej skupiny.

§ 13

Pokus

(1)

Pokusy možno uskutočňovať iba v pokusnom zariadení, ktoré má akreditáciu na chov

laboratórnych zvierat a na vykonávanie pokusov na zvieratách (ďalej len „akreditácia“),

a iba podľa projektu pokusu.

(2)

Pokusy nemožno vykonávať na chorom zvierati ani na zvierati, ktoré nie je aklimatizované

na nové prostredie. Čas aklimatizácie je sedem dní pred dňom pokusu. To neplatí, ak

je použitie chorého alebo neaklimatizovaného zvieraťa súčasťou pokusu.

(3)

Pokus, ktorý spôsobuje pokusnému zvieraťu bolesť alebo utrpenie, možno vykonať iba

raz. To neplatí, ak je opakovanie pokusu súčasťou pokusu.

(4)

Pokus sa ukončí ihneď po dosiahnutí cieľa, najneskôr v lehote uvedenej v projekte

pokusu.

(5)

Po ukončení pokusu sa zvieraťu poskytne liečebná starostlivosť až do uzdravenia alebo

do jeho usmrtenia. Pokusné zviera sa po ukončení pokusu usmrtí, ak sa ako následok

pokusu očakáva bolesť alebo utrpenie, trvalé poškodenie zdravia, obmedzenie pohybu

a prirodzeného správania alebo zdravotné poškodenie, ktoré sa môže prejaviť na ďalšej

generácii.

(6)

Pokusné zviera možno vrátiť do pôvodných podmienok chovu alebo výskytu v prírode

len vtedy, ak to dovoľuje jeho zdravotný stav, využiteľnosť, nákazová situácia alebo

charakteristika prostredia.

§ 14

Pokusné zákroky

(1)

Pokusný zákrok na zvierati možno uskutočniť len po lokálnom alebo celkovom znecitlivení.

Výber spôsobu znecitlivenia sa posudzuje z hľadiska prospechu zvieraťa a s prihliadnutím

na druh zvieraťa a na účel pokusu.

(2)

Bez znecitlivenia možno uskutočniť pokusný zákrok, ak

a)

narušenie pohody zvieraťa spôsobené znecitlivením je väčšie, ako narušenie pohody

zvieraťa spôsobené pokusným zákrokom,

b)

znecitlivenie nie je zlučiteľné s pokusom.

(3)

Biologický materiál možno od toho istého zvieraťa odobrať najviac dvakrát ročne,

ak veterinárny lekár nerozhodne inak.

§ 15

Projekt pokusu

(1)

Pokus sa vykonáva podľa projektu pokusu. Projekt pokusu obsahuje

a)

označenie osoby zodpovednej za uskutočnenie pokusu s uvedením jej odbornej kvalifikácie,

b)

označenie osoby zodpovednej za opateru pokusných zvierat alebo za chov laboratórnych

zvierat, na ktorých sa uskutoční pokus,

c)

cieľ pokusu s uvedením očakávaného konkrétneho prínosu a s odôvodnením, prečo pri

súčasnom stave poznania nemožno použiť iné metódy získania predpokladaných poznatkov

vylučujúce pokus na zvieratách,

d)

stručný opis pokusu, najmä pozorovanie, pokusné zákroky, spôsob znecitlivenia a opatrenia

na zmiernenie bolesti alebo utrpenia pokusných zvierat,

e)

metódy práce s pokusnými zvieratami,

f)

opis operačného vybavenia a spôsobu pooperačnej starostlivosti, ak obsahom pokusu

je operačný zákrok na pokusnom zvierati,

g)

údaje preukazujúce splnenie podmienok veterinárnej starostlivosti a správnej laboratórnej

praxe,

h)

odôvodnenie voľby druhu, plemena, kmeňa a kategórie pokusných zvierat a ich počtu,

i)

pôvod pokusných zvierat,

j)

spôsob označenia pokusných zvierat,

k)

časový plán pokusu a jeho jednotlivých fáz.

(2)

Ak bola v pokusnom zariadení zriadená odborná etická komisia, k projektu pokusu sa

pripojí jej stanovisko k údajom uvedeným v odseku 1.

§ 16

(1)

Žiadosť o akreditáciu sa podáva na tlačive orgánu ochrany zvierat.

11

)

Tlačivo sa vyplní podľa predtlače; podpíše ho štatutárny zástupca.

(2)

K žiadosti o akreditáciu treba pripojiť

a)

fotokópiu zriaďovacej listiny alebo živnostenského oprávnenia,

b)

písomné plnomocenstvo zástupcu na zastupovanie v konaní o udelenie akreditácie, ak

ním nie je štatutárny zástupca,

c)

záväzný posudok orgánu veterinárnej starostlivosti,

12

)

d)

prevádzkový poriadok pokusného zariadenia,

e)

schválený projekt pokusu a predpokladané technologické postupy chovu,

f)

písomné poverenie osoby zodpovednej za opateru pokusných zvierat a za chov laboratórnych

zvierat,

13

)

g)

písomnosť obsahujúcu údaje o zriadení a zložení odbornej etickej komisie a o odbornej

kvalifikácii jej členov, ak bola zriadená,

h)

výkaz o druhoch, pôvode a počte chovaných laboratórnych zvierat,

i)

vzory dokumentácie o chove a použití laboratórnych zvierat.

(3)

K žiadosti o akreditáciu na vykonávanie pokusov na voľne žijúcich zvieratách sa popri

náležitostiach podľa odseku 2 pripojí aj stanovisko orgánu ochrany prírody.

§ 17

(1)

Žiadosť o obnovu akreditácie sa podáva najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím lehoty

platnosti udelenej akreditácie. Žiadosť o plánovanú zmenu podmienok udelenej akreditácie

sa podáva najneskôr štyri mesiace pred dňom, v ktorom sa predpokladá zmena. Ak došlo

k neplánovanej zmene, treba ju neodkladne ohlásiť orgánu ochrany zvierat a podať žiadosť

o zmenu podmienok do 15 dní odo dňa, v ktorom zmena nastala.

(2)

K žiadosti podľa odseku 1 sa pripoja iba tie z písomností uvedených v

§ 16 ods. 2

, ktoré obsahujú zmenu údajov žiadosti o akreditáciu. K žiadosti podľa odseku 1 sa

pripojí

a)

výkaz o počte chovaných laboratórnych zvierat a o počte získaných a použitých pokusných

zvierat,

b)

výkaz o počte uhynutých pokusných zvierat,

c)

záznamy o vykonaní kontroly zdravotného stavu pokusných zvierat a o výsledkoch laboratórnych

vyšetrení,

d)

záznamy o vykonaných kontrolách ochrany zvierat,

14

)

e)

protokoly o vykonaných pokusoch.

§ 18

(1)

Akreditácia sa udeľuje na základe žiadosti a po vykonaní obhliadky miesta chovu laboratórnych

zvierat a priestorov určených na vykonávanie pokusov.

(2)

Akreditácia sa udeľuje na určitý čas; prvá akreditácia najviac na tri roky a každá

obnova akreditácie najviac na ďalších päť rokov.

(3)

V rozhodnutí, ktorým sa udeľuje akreditácia, sa uvedie

a)

druh činnosti, na ktorý sa udeľuje akreditácia,

b)

podmienky chovu laboratórnych zvierat a vykonávania pokusov na zvieratách,

c)

druh a plemeno pokusných zvierat, na ktorých sa môžu vykonávať pokusy,

d)

osoba zodpovedná za opateru pokusných zvierat a za chov laboratórnych zvierat,

e)

čas platnosti akreditácie.

§ 19

(1)

Akreditácia sa odníme na základe

a)

žiadosti akreditovaného pokusného zariadenia,

b)

zistenia, že akreditované pokusné zariadenie

1.

nedodržiava podmienky uvedené v rozhodnutí o akreditácii alebo

2.

neoznámilo podstatné zmeny v podmienkach akreditácie.

(2)

Pred rozhodnutím o odňatí akreditácie podľa odseku 1 písm. b) treba vyžiadať stanovisko

akreditovaného pokusného zariadenia a vykonať obhliadku miesta chovu laboratórnych

zvierat a priestorov určených na vykonávanie pokusov.

§ 20

Záznamy o používaných pokusných zvieratách

(1)

V zázname o používaných pokusných zvieratách sa uvedú údaje o

a)

počte použitých pokusných zvierat, o ich pôvode a označení a o identifikačných znakoch,

b)

zootechnickej starostlivosti a o kontrole zdravotného stavu použitých pokusných zvierat,

c)

vykonávanej dennej kontrole zvierat a zariadení, v ktorých sú umiestnené,

d)

vykonanej kontrole priestoru, v ktorom sa vykonal pokus s infekčným alebo s toxickým

materiálom,

e)

usmrtení použitých pokusných zvierat.

(2)

V protokole o vykonanom pokuse sa uvádzajú údaje o

a)

účele pokusu,

b)

tom, kto pokus vykonal,

c)

začatí a ukončení pokusu,

d)

použitých metódach a pracovných postupoch,

e)

spôsobe znecitlivenia alebo omámenia pokusného zvieraťa,

f)

počte a druhu použitých zvierat pri pokuse,

g)

podmienkach, za ktorých sa pokus vykonal.

(3)

Hlásenia o počte chovaných laboratórnych zvierat a použitých pokusných zvierat a

o vykonaných pokusoch sa každoročne doručujú orgánu ochrany zvierat,

15

)

a to najneskôr do 15. februára nasledujúceho roka. Obsah hlásenia je uvedený v

prílohe č. 8

.

§ 21

Prechodné ustanovenia

Chov zvierat, ktorý nezodpovedá podmienkam ustanoveným touto vyhláškou, treba upraviť

do troch rokov odo dňa jej účinnosti. Ak pri úprave chovu zvierat treba upraviť ustajňovacie

priestory, ďalšie zvieratá možno do nich umiestniť až po uskutočnení ich úpravy.

§ 22

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. augusta 1998.