ZÁKON 231/1992 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce a zákon o zamestnanosti (231_1992) | SK

Slovensko ZZ 231/1992

Čl. I ZÁKON 231/1992 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce a zákon o zamestnanosti Open official source

Čl. I

Zákonník práce č. 65/1965 Zb. v znení zákona č. 88/1968 Zb., zákona č. 153/1969 Zb.,

zákona č. 100/1970 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 72/1982 Zb., zákona č. 111/1984

Zb., zákona č. 22/1985 Zb., zákona č. 52/1987 Zb., zákona č. 98/1987 Zb., zákona č.

188/1988 Zb., zákona č. 3/1991 Zb. a zákona č. 297/1991 Zb. sa mení a dopĺňa takto

1.

§ 37 ods. 4 písm. c) sa vypúšťa.

2.

§ 38 ods. 3 znie

„(3)

Preložiť pracovníka na výkon práce do iného miesta, než bolo dojednané v pracovnej

zmluve, možno iba s jeho súhlasom a v rámci organizácie, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje

jej prevádzková potreba. Pracovné úlohy preloženému pracovníkovi ukladá, jeho prácu

organizuje, riadi a kontroluje a pokyny mu na ten účel dáva príslušný vedúci pracovník

organizačnej jednotky (útvaru), na ktorej pracovisko bol pracovník preložený“.

3.

§ 38 ods. 4 sa vypúšťa; doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 4.

4.

V § 39 sa v prvej vete vypúšťajú slová „alebo na ktorú je možnosť takej zmeny obmedzená

týmto zákonníkom [§ 37 ods. 4 písm. c) a § 38 ods. 4]“.

5.

§ 41 včítane nadpisu znie

„§ 41

Účasť odborových orgánov pri prevádzaní

Pokiaľ organizácia pracovníka výnimočne podľa § 37 prevádza na inú prácu, než zodpovedá

pracovnej zmluve, a pracovník s takým opatrením nesúhlasí, môže ho organizácia previesť

len po prerokovaní tohto opatrenia s príslušným odborovým orgánom. Prerokovanie nie

je potrebné, dokiaľ celková doba prevedenia nepresiahla 22 pracovných dní v kalendárnom

roku.“.

6.

§ 42 sa dopĺňa odsekmi 4 a 5, ktoré znejú

„(4)

Pracovný pomer zaniká smrťou pracovníka.

(5)

Pokiaľ nedošlo k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov alebo ku skončeniu

pracovného pomeru, zaniká pracovný pomer dňom zániku organizácie, v ktorej je pracovník

zamestnaný.“.

7.

V § 45 ods. 2 sa slovo „budúceho“ nahrádza slovom „príslušného“.

8.

V § 65 ods. 2 druhá a tretia veta znejú: „Organizácia s pracovníkom dohodne jeho

ďalšie pracovné zaradenie v organizácii na inú prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii,

prípadne na inú pre neho vhodnú prácu. Ak organizácia nemá pre pracovníka takú prácu

alebo pracovník ju odmietne, je daný výpovedný dôvod podľa § 46 ods. 1 písm. c); odstupné

poskytované pracovníkom pri organizačných zmenách patrí len v prípade rozviazania

pracovného pomeru po odvolaní z funkcie v súvislosti s jej zrušením v dôsledku organizačnej

zmeny.“.

9.

Doterajší text § 73 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa novými odsekmi 2 až 5, ktoré

znejú

„(2)

Pracovníci orgánov štátnej správy, súdov a prokuratúr Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky, Českej republiky a Slovenskej republiky, Kancelárie prezidenta Českej a

Slovenskej Federatívnej Republiky, Kancelárie Federálneho zhromaždenia, Kancelárie

Českej národnej rady, Kancelárie Slovenskej národnej rady, Úradu vlády Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky, Úradu vlády Českej republiky, Úradu vlády Slovenskej republiky,

Štátnej banky česko-slovenskej a štátnych fondov sú ďalej povinní

a)

konať a rozhodovať nestranne a zdržať sa pri výkone práce všetkého, čo by mohlo ohroziť

dôveru v nestrannosť rozhodovania,

b)

zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone zamestnania

a ktoré v záujme organizácie nemožno oznamovať iným osobám; to neplatí, pokiaľ ich

tejto povinnosti zbavil vedúci organizácie alebo ním poverený vedúci pracovník, ak

osobitný zákon

20

)

neustanovuje inak,

c)

v súvislosti s výkonom zamestnania neprijímať dary alebo iné výhody, s výnimkou darov

alebo výhod poskytovaných organizáciou, v ktorej sú zamestnaní, alebo na základe právnych

predpisov a kolektívnych zmlúv,

d)

zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu verejného záujmu s osobnými záujmami,

najmä nezneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti s výkonom zamestnania vo vlastný

prospech alebo v prospech niekoho iného.

(3)

Pracovníci uvedení v odseku 2 nesmú byť členmi riadiacich alebo kontrolných orgánov

právnických osôb prevádzkujúcich podnikateľskú činnosť; to neplatí, pokiaľ ich do

takého orgánu vyslala organizácia, v ktorej sú zamestnaní, a v súvislosti s týmto

členstvom nepoberajú odmenu od príslušnej právnickej osoby prevádzkujúcej podnikateľskú

činnosť.

(4)

Pracovníci uvedení v odseku 2 môžu vykonávať podnikateľskú činnosť len s predchádzajúcim

písomným súhlasom organizácie, v ktorej sú zamestnaní.

(5)

Obmedzenie ustanovené v predchádzajúcom odseku sa nevzťahuje na vedeckú, pedagogickú,

publicistickú, literárnu alebo umeleckú činnosť a na správu vlastného majetku.“.

10.

Za § 74 sa vkladá nový § 75, ktorý včítanie nadpisu znie

„§ 75

Výkon inej zárobkovej činnosti

(1)

Pracovníci môžu popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnoprávnom vzťahu vykonávať

zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná s predmetom činnosti organizácie, v ktorej sú zamestnaní,

len s jej predchádzajúcim písomným súhlasom.

(2)

Organizácia môže udelený súhlas písomne odvolať. V písomnom odvolaní súhlasu je organizácia

povinná uviesť dôvody zmeny svojho rozhodnutia. Pracovník je potom povinný bez zbytočného

odkladu zárobkovú činnosť skončiť spôsobom vyplývajúcim pre jej skončenie z príslušných

právnych predpisov.

(3)

Vedúci organizácie a vedúci pracovníci v jeho priamej riadiacej pôsobnosti nesmú

popri svojom zamestnaní vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná s predmetom činnosti

organizácie, v ktorej sú zamestnaní.

(4)

Obmedzenia ustanovené v odsekoch 1 a 3 sa nevzťahujú na výkon vedeckej, pedagogickej,

publicistickej, literárnej a umeleckej činnosti.“.

11.

V § 82 ods. 1 sa pripája veta: „Organizácie uvedené v § 73 ods. 2 sú povinné vydať

pracovný poriadok.“.

12.

§ 102 ods. 3 znie

„(3)

V kolektívnej zmluve možno pracovníkom organizácií, ktoré prevádzkujú podnikateľskú

činnosť, predĺžiť nárok na dovolenku o jeden týždeň nad výmeru uvedenú v predchádzajúcich

odsekoch. Pracovníkom organizácií, ktoré neprevádzkujú podnikateľskú činnosť, prislúcha

dovolenka o jeden týždeň dlhšia než výmera uvedená v predchádzajúcich odsekoch.“.

13.

§ 115 ods. 3 znie

„(3)

Ak je pracovník prevedený na inú prácu, než bola dojednaná, pretože to vyžadovalo

odvrátenie živelnej udalosti alebo inej hroziacej nehody alebo zmiernenie ich bezprostredných

následkov [§ 37 ods. 4 písm. b)], prislúcha mu mzda podľa vykonávanej práce, najmenej

však vo výške priemerného zárobku, ktorý dosahoval pred prevedením.“.

14.

V § 121 ods. 1 sa v druhej vete na konci bodka nahrádza čiarkou a pripája sa ustanovenie

písmena k), ktoré znie

„k)

neprávom prijaté hmotné zabezpečenie uchádzačov o zamestnanie alebo jeho zvýšenie

alebo hmotné zabezpečenie poskytnuté ako preddavok, pokiaľ je pracovník povinný ho

vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa zákona o zamestnanosti.“.

15.

§ 130 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie

„(3)

Ak organizácia vymedzila v písomnej dohode s príslušným odborovým orgánom vážne prevádzkové

dôvody, pre ktoré organizácia nemôže pracovníkovi prideľovať prácu, ide o inú prekážku

v práci na strane organizácie, pri ktorej prislúcha pracovníkovi náhrada mzdy vo výške

60 % priemerného zárobku. Dohodu podľa predchádzajúcej vety nemožno nahradiť rozhodnutím

organizácie.“.

16.

§ 150 ods. 2 sa v druhej vete vypúšťajú slová: „ podľa zásad určených vládou Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky a“.

17.

V § 167 ods. 2 sa v druhej vete vypúšťajú slová: „podľa zásad určených vládou Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky a“.

18.

Za § 205c sa vkladá nový § 205d, ktorý včítane nadpisu znie

„§ 205d

Zákonné poistenie zodpovednosti organizácie za škodu

(1)

Organizácie zamestnávajúce aspoň jedného pracovníka sú pre prípad svojej zodpovednosti

za škodu pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania poistené (ďalej len „zákonné

poistenie“) v poisťovniach, o ktorých to ustanovia zákony národných rád. To sa nevzťahuje

na organizácie, ktoré majú podľa zákona postavenie štátneho orgánu.

(2)

Zákony národných rád upravia spôsob úhrady prípadnej ujmy vzniknutej poisťovni prevádzkovaním

zákonného poistenia.

(3)

Bližšie podmienky a sadzby poistného ustanoví vyhláškou Ministerstvo financií Českej

republiky a Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

(4)

Pokiaľ pri zániku organizácie neprejdú práva a povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu

na inú organizáciu, má poškodený (pozostalý) právo priamo voči poisťovni, aby mu škodu

nahradila v tom istom rozsah, v akom by mu ju bola povinná nahradiť sama poistná organizácia.

(5)

V rozsahu v akom sa na organizáciu vzťahuje zákonné poistenie, zaniká jej povinnosť

dojednať zmluvné poistenie podľa osobitných predpisov.

21

)

“.

19.

V § 242 ods. 2 sa bodka za prvou vetou nahrádza čiarkou a pripájajú sa slová „prípadne

osobitný zákon.“.

20.

§ 249 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie

„(4)

Ak organizácia zanikne v súvislosti s premenou na inú formu organizácie, prechádzajú

práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov v plnom rozsahu na novovzniknutú organizáciu,

pokiaľ zákon neustanovuje inak.

22

)

“.

21.

V § 251 druhá veta znie: „Ak sa však pri zrušení organizácie vykonáva jej likvidácia,

23

)

má túto povinnosť likvidátor; pokiaľ likvidátor ku dňu skončenia likvidácie neuspokojí

nároky pracovníkov organizácie, ktorá má podľa zákona postavenie štátneho orgánu,

má túto povinnosť štát.“.

22.

§ 272 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie

„(7)

V organizáciách, ktoré nie sú v pôsobnosti odvetvových ústredných orgánov, sa na

práva a povinnosti vyplývajúce z ustanovení § 74 písm. f), § 95 ods. 2, § 105 ods.

4, § 133 ods. 6, § 150 ods. 2 a § 167 ods. 2 použijú primerane pracovnoprávne predpisy

vydané pre organizácie s obdobnou činnosťou.“.

23.

§ 275 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie

„(3)

Na účely náhrady za stratu na zárobku (§ 194 a 195) a v ďalších prípadoch, keď sa

na účely náhrady škody vychádza z priemerného mesačného čistého zárobku pracovníka,

sa tento zárobok zisťuje z priemerného mesačného hrubého zárobku odpočítaním dane

zo mzdy podľa sadzby príslušnej pre pracovníka v mesiaci, v ktorom vznikol nárok na

náhradu.“.

Slovensko ZZ 231/1992

Čl. III ZÁKON 231/1992 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce a zákon o zamestnanosti Open official source

Čl. III

1.

Prevedenie pracovníka na inú prácu alebo preloženie do iného miesta výkonu práce,

ku ktorým došlo podľa ustanovení § 37 ods. 4 písm. c) a § 38 ods. 3 a 4 Zákonníka

práce predo dňom účinnosti toho zákona bez súhlasu pracovníka, stráca účinnosť najneskôr

uplynutím doby 15 dní odo dňa účinnosti toho zákona, pokiaľ sa organizácia s pracovníkom

nedohodne inak.

2.

Pracovník uvedený v ustanovení § 73 ods. 2 Zákonníka práce, ktorý ku dňu účinnosti

toho zákona vykonáva podnikateľskú činnosť, je povinný najneskôr do 15 dní odo dňa

účinnosti toho zákona požiadať písomne organizáciu o udelenie súhlasu na výkon takej

činnosti. Organizácia je povinná do jedného mesiaca odo dňa podania tejto žiadosti

pracovníkovi písomne oznámiť, či súhlas udeľuje, alebo nie; ak sa pracovníkovi taký

súhlas neudelí alebo pracovník v lehote podľa predchádzajúcej vety o súhlas nepožiadal,

je povinný bez zbytočného odkladu takú činnosť skončiť spôsobom vyplývajúcim z príslušných

právnych predpisov, pokiaľ neurobil právny úkon smerujúci k skončeniu pracovnoprávneho

vzťahu v organizácii, v ktorej je zamestnaný. Pokiaľ sa organizácia v určenej lehote

k žiadosti pracovníka písomne nevyjadrí, platí, že udeľuje súhlas na takú činnosť.

3.

Pracovník uvedený v ustanovení § 73 ods. 2 Zákonníka práce, ktorý ku dňu účinnosti

tohoto zákona je členom riadiaceho alebo kontrolného orgánu právnickej osoby prevádzkujúcej

podnikateľskú činnosť a do takého orgánu ho nevyslala organizácia, v ktorej je zamestnaný,

je povinný bez zbytočného odkladu toto členstvo ukončiť spôsobom vyplývajúcim z príslušných

právnych predpisov, pokiaľ neurobil právny úkon smerujúci k skončeniu pracovnoprávneho

vzťahu v organizácii, v ktorej je zamestnaný.

4.

Pracovník organizácie, ktorý ku dňu účinnosti toho zákona vykonáva popri pracovnoprávnom

vzťahu zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná s predmetom činnosti organizácie, v ktorej

je zamestnaný (§ 75 ods. 1 Zákonníka práce), je povinný najneskôr do 15 dní odo dňa