VYHLÁŠKA 22/1990 Z. z. o tvorbe a kontrole cien

§ 1

Predmet úpravy a rozsah platnosti

(1)

Táto vyhláška upravuje

a)

tvorbu a kontrolu cien (sadzieb) výrobkov, výkonov, služieb a prác

1

)

(ďalej len „výrobky“, pre výkony, služby alebo práce ďalej len „výkony“),

b)

pôsobnosť orgánov, organizácií a organizačných jednotiek v oblasti cien, ktoré vystupujú

vo svojom mene

2

)

(ďalej len „organizácia“).

(2)

Vyhláška sa vzťahuje na ceny výrobkov dodávaných organizáciami so sídlom v Československej

socialistickej republike za tuzemskú menu, okrem cien výrobkov predávaných zahraničnými

kultúrno-informačnými strediskami, cien bytov predávaných občanom, medzinárodných

taríf dopravy a spojov a zmluvných cien, pre ktorých tvorbu platí osobitný predpis.

3

)

(3)

Pre ocenenie vnútropodnikových výkonov platí táto vyhláška, len pokiaľ tak ustanovuje

osobitný predpis.

4

)

(4)

Pre ceny pri odplatných prevodoch vlastníctva alebo práva hospodárenia s majetkom

v socialistickom spoločenskom vlastníctve mimo obvyklého hospodárenia a pre náhrady

za jeho dočasné užívanie medzi socialistickými organizáciami, pre spôsob ocenenia

stavieb, pozemkov a porastov na účely prevodov alebo prechodov vlastníctva k nim,

pre spôsob zistenia úhrady za zriadenie práva osobného užívania pozemkov, pre náhrady

za dočasné užívanie pozemkov vo vzťahu k občanom a pre úhrady za dočasné užívanie

stavieb alebo ich častí platí vyhláška, len pokiaľ neustanovujú inak osobitné predpisy.

3

)

a

5

)

(5)

Ak je v tejto vyhláške uvedený

a)

„ústredný cenový orgán“, rozumie sa tým Federálny cenový úrad alebo Ministerstvo

financií, cien a miezd Českej socialistickej republiky alebo Ministerstvo financií,

cien a miezd Slovenskej socialistickej republiky v rozsahu ich pôsobnosti,

b)

„národný výbor“, rozumie sa tým krajský národný výbor, Národný výbor hlavného mesta

Prahy, Národný výbor hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy,

obvodný národný výbor v Bratislave, Národný výbor mesta Košíc a okresný národný výbor

v Slovenskej socialistickej republike, a to v rozsahu ich pôsobnosti,

c)

„cenový orgán“, rozumie sa tým ústredný cenový orgán a národný výbor, prípadne iný

orgán hospodárskeho riadenia

6

)

v rámci jeho poverenia cenovou pôsobnosťou.

§ 2

(1)

V národnom hospodárstve sa uplatňujú tieto druhy cien

a)

veľkoobchodné ceny; obsahujú potrebné náklady výroby (dovozu), prípadne náklady odbytu

a zisk alebo stratu vo výške vyplývajúcej z použitého spôsobu ich tvorby; pri poľnohospodárskych

výrobkoch zahŕňajú nákupné ceny a prirážku za nákupnú, prípadne aj odbytovú činnosť;

pri dovážaných výrobkoch zahŕňajú v určených prípadoch clo; za tieto ceny sa dodávajú

výrobky organizáciám pre výrobnú spotrebu, investície, na zaistenie obrany a bezpečnosti

štátu a na ďalší odbyt, okrem dodávok pre vývoz a dodávok za ceny podľa písmen d)

až f),

b)

nákupné ceny; ich ekonomický obsah je obdobný ako pri veľkoobchodných cenách; za

tieto ceny nakupujú organizácie poľnohospodárske výrobky od ich výrobcov pre výrobnú

spotrebu, investície a pre ďalší odbyt a poverené organizácie predmety získané zberom;

nákupné ceny môžu byť podľa rozhodnutia ústredného cenového orgánu uplatnené aj na

výrobky vyrábané poľnohospodárskymi podnikmi z poľnohospodárskych surovín,

c)

kúpne ceny; zahŕňajú ceny franko čs. hranice, t. j. zahraničné ceny v obchodnej parite

znížené pri vývoze a zvýšené pri dovoze o priame zahraničné obchodné náklady, prepočítané

na Kčs podľa platného kurzu a obchodnej prirážky alebo obchodnej zrážky organizácií

oprávnených na zahraničnoobchodnú činnosť (ďalej len „organizácie zahraničného obchodu“);

za tieto ceny dodávajú tuzemskí dodávatelia výrobky pre vývoz organizáciám zahraničného

obchodu a organizácie zahraničného obchodu výrobky z dovozu tuzemským odberateľom,

pokiaľ sa na dovážané výrobky dodávané organizáciami zahraničného obchodu neuplatňujú

ceny podľa písmen a) a d), prípadne kúpne ceny so základnou a dodatkovou daňou z obratu

7

)

(s rozdielom vnútorného trhu),

d)

obchodné ceny; zahŕňajú veľkoobchodné, nákupné alebo kúpne ceny a základnú sadzbovú

daň z obratu; za tieto ceny sa dodávajú výrobky z tuzemskej výroby alebo z dovozu

určené na ďalší predaj za maloobchodné ceny organizáciám, ktoré majú nárok na obchodnú

zrážku,

e)

maloobchodné ceny; zahŕňajú obchodné ceny alebo veľkoobchodné ceny a rozdielovú daň

z obratu a obchodné zrážky, v ustanovených prípadoch zahŕňajú clo, odbytovú prirážku,

cenový rozdiel, prípadne obchodnú prirážku; len za tieto ceny sa predávajú výrobky

občanom; organizáciám sa za maloobchodné ceny dodávajú výrobky pri nákupe v maloobchode

alebo pri nákupe od iných dodávateľov, ak ide o výrobky, pri ktorých sa všeobecne

uplatňuje rozdielová daň z obratu, a organizácia je podľa daňových predpisov povinná

nakupovať ich za ceny s daňou, ďalej drobným prevádzkárňam národných výborov, pokiaľ

nie sú vyhlásené za platcu dane z obratu; za maloobchodné ceny nemožno dodávať potravinárske

výrobky určené na iné účely než pre ľudskú výživu,

f)

veľkoobchodné ceny s daňou z obratu; zahŕňajú veľkoobchodnú cenu, základnú sadzbovú

a dodatkovú daň z obratu, prípadne rozdiel medzi odbytovou prirážkou zodpovedajúcou

spôsobu dodávky a odbytovou prirážkou, ktorú oprávnená organizácia, môže čerpať z

dodatkovej dane z obratu podľa daňových predpisov;

7

)

za tieto ceny sa dodávajú výrobky mimotrhovým odberateľom, ktorí sú podľa daňových

predpisov povinní nakupovať za ceny s daňou a nemusia podľa písmena e) nakupovať za

maloobchodné ceny, alebo drobným prevádzkárňam národných výborov uvedeným v písmene

e), ak nie je maloobchodná cena určená, prípadne ak je určená výhradne pre výrobok

určený pre osobnú spotrebu občanov.

8

)

(2)

V prípadoch, keď je výška veľkoobchodnej ceny a maloobchodnej ceny rovnaká, posudzuje

sa cena ako maloobchodná pri dodávkach občanom a ako veľkoobchodná pri dodávkach organizáciám

s výnimkou uvedenou v

§ 29 ods. 3

.

§ 3

(1)

Druhy cien podľa

§ 2

možno určiť s platnosťou obmedzenou časom alebo množstvom ako dočasné, prípadne prechodne

platné ceny alebo uplatniť pred vlastnou výrobou ako predbežné ceny alebo ako cenové

limity. Predbežnú cenu a cenový limit nemožno použiť pri dodávke výrobkov.

(2)

Dočasná je cena použitá dodávajúcou organizáciou, keď nemožno do doby potrebnej pre

fakturáciu určiť konečnú cenu. Po určení konečnej ceny vyrovná dodávateľská organizácia

rozdiel medzi dočasnou a konečnou cenou od začiatku dodávok bez meškania, najneskôr

do 20 dní od doby, keď bola konečná cena určená. Dočasná cena musí byť ako dočasná

označená vo faktúre. Dočasnú cenu môže použiť dodávateľská organizácia v odôvodnených

prípadoch, ak sa o výške a dobe platnosti dočasnej ceny písomne dohodne s odberateľom,

pritom doba platnosti smie byť najviac 12 mesiacov. Dočasnú cenu nemožno uplatniť,

ak nie sú splnené podmienky uvedené v

§ 39 ods. 1 písm. ch)

, a pri maloobchodných cenách.

(3)

Prechodne platná cena, ktorej platnosť je obmedzená časovo alebo množstvom výrobkov.

Rozdiel medzi prechodne platnou cenou a konečnou cenou sa nevyrovnáva s odberateľmi.

Pokiaľ časové obmedzenie prechodne platnej veľkoobchodnej ceny presiahne jeden kalendárny

rok, určia sa súčasne pre ďalšie roky ročne sa znižujúce ceny (stupňovité ceny). Prechodne

platné ceny určí cenový orgán

a)

za podmienok uvedených v

§ 32

alebo v rozhodnutiach cenových orgánov; podľa

§ 26

alebo podľa osobitného poverenia ústredných cenových orgánov môžu tieto ceny určiť

aj organizácie alebo

b)

v jednotlivých odôvodnených prípadoch pri výrobkoch, ktoré sú výsledkom riešenia

plánu vedecko-technického rozvoja na všetkých stupňoch riadenia a nie sú cenovo zvýhodnené.

(4)

Predbežná cena je informáciou dodávateľa o výške ceny, ak konečnú cenu nemožno zatiaľ

určiť a informácia o cene je potrebná najmä pre uzavretie zmluvy. Podľa dostupných

podkladov sa uplatňuje spôsob tvorby cien používaný v príslušnej skupine výrobkov,

a ak ho nemožno použiť, určí sa predbežná cena odhadom. Predbežnú cenu nemožno uplatniť

pre výrobok, pre ktorý je alebo má byť určený cenový limit. Predbežná cena sa použije

a)

ak to vyplýva z osobitného predpisu

9

)

alebo z ustanovenia

§ 33

alebo z rozhodnutia ústredného cenového orgánu,

b)

na zostavenie rozpočtov stavieb, ak pre určenie veľkoobchodných cien niektorých dodávok

nie sú splnené podmienky podľa tejto vyhlášky,

c)

na ocenenie priameho materiálu, ktoré je potrebné na vytvorenie cenového limitu alebo

ceny výrobku.

(5)

Cenový limit určuje hornú hranicu ceny budúceho tuzemského alebo budúceho dovážaného

výrobku, prípadne spodnú hranicu kúpnej ceny vyvážaného výrobku a určí sa v prípadoch

uvedených v

§ 35

.

§ 4

Kategorizácia cien

(1)

Druhy cien uvedené v

§ 2 a 3

sa uplatňujú ako

a)

centrálne určené ceny výrobkov, ktoré majú zásadný význam pre podmienky výrobnej

i nevýrobnej sféry a životné náklady obyvateľstva; tieto ceny určujú a menia cenové

orgány, okrem prípadov podľa odsekov 3 až 5,

b)

centrálne regulované ceny výrobkov, ktorých ceny neurčujú cenové orgány ani nie sú

zaradené do zmluvných cien; tieto ceny určujú organizácie po prerokovaní a súhlase

odberateľov v rámci určenej úrovne cien a podľa osobitného predpisu vykonávajú ich

zmeny,

10

)

ak nejde o zmeny podľa odsekov 3 až 5,

c)

zmluvné ceny alebo zmluvné prirážky a zrážky k určeným cenám; tieto ceny, prirážky

a zrážky sa dojednávajú a menia dohodou dodávateľa s odberateľom buď ako voľné ceny,

ktoré sú plne regulované trhom, alebo sa dojednávajú v rámci centrálne usmerňovanej

úrovne cien; zoznam výrobkov, pri ktorých sa uplatňujú, a pravidlá pre ich dojednávanie

a usmerňovanie ustanovuje osobitný predpis.

3

)

(2)

Ceny centrálne určené a centrálne regulované (ďalej len „určené ceny“) sa tvoria,

prerokúvajú a určujú spôsobom určeným touto vyhláškou.

(3)

Organizácia poverená určením veľkoobchodnej alebo nákupnej ceny, ako aj cenový orgán

môžu určiť nižšiu cenu nového výrobku, než je cena vytvorená podľa

§ 9 až 17

. Na zabezpečenie odbytu alebo na základe odôvodnených požiadaviek odberateľa môže

dodávateľ znížiť pre všetkých svojich odberateľov cenu už určenú cenovým orgánom alebo

poverenou organizáciou alebo poskytnúť niektorým odberateľom zľavu, ktorú je povinný

vyznačiť vo faktúre. Zníženie ceny ani zľavy z ceny nemožno uplatniť pri veľkoobchodných

cenách dovozu určených Federálnym cenovým úradom, pokiaľ sú vyššie ako bežná kúpna

cena dovozu. Ustanovenie tohto odseku sa nevzťahuje na zľavy podľa iných predpisov

11

)

a nezakladá nárok na zvýšenie dotácie zo štátneho rozpočtu. Organizácie uvedené v

§ 22 ods. 6

nesmú zníženú veľkoobchodnú cenu, za ktorú výrobok nakúpili, pri jeho predaji zvýšiť.

(4)

Organizácie poverené gesciou v maloobchodných cenách sú povinné znížiť v relatívne

rovnakej výške maloobchodnú cenu v prípadoch, keď dodávateľ zníži veľkoobchodnú cenu

pre všetkých odberateľov podľa odseku 3, a to najdlhšie do dvoch mesiacov po znížení

veľkoobchodnej ceny. V prípadoch, keď nedochádza ku zníženiu veľkoobchodnej ceny môžu

organizácie na zabezpečenie plynulého predaja určiť prechodne nižšiu maloobchodnú

cenu na ťarchu obchodnej zrážky, prípadne obchodnej prirážky, pokiaľ na ňu majú nárok,

alebo na ťarchu cenového rozdielu zahrnutého v maloobchodnej cene, ak cenový rozdiel

zúčtovávajú s rizikovým fondom; ostatné organizácie postupujú podľa osobitného rozhodnutia.

12

)

Takto znížené maloobchodné ceny nemusia byť jednotné. Trvalé zníženie maloobchodných

cien výrobkov, ktoré sa naďalej budú dodávať do trhových fondov je možné len za podmienky,

že sa v relatívne rovnakej výške zníži aj veľkoobchodná, prípadne nákupná cena alebo

kúpna cena a zachová sa jednotnosť maloobchodných cien. Znížiť maloobchodné ceny len

pre svojich zamestnancov môžu organizácie iba na základe osobitného predpisu.

13

)

Znížením maloobchodnej ceny nesmie dôjsť ku zníženiu relatívnej výšky dane z obratu.

(5)

Ak ide o ceny uvedené v

§ 3 ods. 2

, platí pre ich zníženie alebo poskytovanie zliav ustanovenie odseku 3 vo vzťahu k

organizáciám a odseku 4 vo vzťahu k občanom.

§ 5

Postup pri tvorbe cien

(1)

Tvorba cien zahŕňa

a)

určenie spôsobu tvorby ceny,

b)

spracovanie návrhu ceny,

c)

prerokovanie návrhu ceny s odberateľmi,

d)

určenie ceny.

(2)

Cena sa tvorí pre nový výrobok vymedzený podstatnými kvalitatívnymi a podstatnými

dodacími podmienkami a mernou jednotkou. Ako jednicu, pre ktorú sa cena tvorí, možno

určiť

a)

jednotlivý výrobok alebo jeho časť (diel), ktorá je predmetom samostatnej dodávky,

alebo

b)

čas vykonávania výkonu (napr. hodinová sadzba), alebo

c)

skupinu výrobkov s obdobnými kvalitatívnymi a dodacími podmienkami alebo rovnakého

použitia (skupinová cena),

d)

súbor rôznych výrobkov tvoriacich funkčne alebo inak ucelenú dodávku (súhrnná cena).

(3)

Ak je tak ustanovené v príslušných cenníkoch, tvorí sa cena súčtom určených cien

výkonov a cien spotrebovaného priameho materiálu s ohľadom na ich množstvo, prípadne

ďalších nákladov uvedených v cenníku.

§ 6

Podstatné kvalitatívne a podstatné dodacie podmienky

(1)

Podstatné kvalitatívne a podstatné dodacie podmienky, za ktorých bola cena určená,

zahŕňajú vybrané údaje o technickej úrovni, úžitkových vlastnostiach, akosti a druhu

výrobku, rozsahu a podmienkach jeho dodávky, ktoré sú rozhodujúce pre odberateľov,

prípadne podmienky ustanovené cenovým orgánom.

(2)

Podstatné kvalitatívne podmienky sa vymedzujú buď odvolaním na príslušnú technickú

dokumentáciu používanú v danom odbore (skupine výrobkov), najmä na štátnu, podnikovú,

prípadne zahraničnú normu, na technické podmienky, výkres, vzorku, model a pri neštandardných

výrobkoch na požiadavky odberateľa, alebo výberom rozhodujúcich údajov z nich.

(3)

Podstatné dodacie podmienky sa vymedzujú predovšetkým podľa základných podmienok

dodávok, technických podmienok, všeobecných podmienok cenníkov, hospodárskych a iných

zmlúv.

(4)

Vymedzenie podstatných kvalitatívnych a podstatných dodacích podmienok (ďalej len

„podstatné podmienky“) je súčasťou návrhu ceny nového výrobku. Návrh na ich vymedzenie

predkladá dodávateľ. Odberateľ môže požadovať odlišné vymedzenie podstatných podmienok

od návrhu dodávateľa, ale len v rámci platnej technickej dokumentácie a ďalších platných

podkladov uvedených v odsekoch 1 až 3. Pokiaľ nedôjde k dohode medzi dodávateľom a

odberateľmi, platí vymedzenie podstatných podmienok podľa požiadavky odberateľov.

Ak dodávateľ ani odberateľ nenavrhne vymedzenie podstatných podmienok, považujú sa

za podstatné všetky podmienky platné pre výrobok, a ak nie je príslušná dokumentácia,

podmienky, z ktorých sa vychádzalo pri tvorbe ceny alebo pri zostavení cenovej kalkulácie.

(5)

Zlepšenie podstatných podmienok nového výrobku, ktoré je overiteľné až pri jeho použití,

najmä dlhšiu životnosť, možno do ceny premietnuť len vtedy, ak dodávateľ predĺži v

rovnakom rozsahu záručnú dobu, alebo ak toto zlepšenie overila a potvrdila štátna

skúšobňa. Tieto zmeny podstatných podmienok sa v cene vyjadria úmerne nákladom potrebným

na ich dosiahnutie, pričom nesmie dochádzať ku zhoršeniu efektívnosti použitia výrobku

u odberateľa.

(6)

Pri výkonoch sa za podstatné považujú všetky podmienky, ktorými je výkon určený.

(7)

Ústredné cenové orgány môžu rozhodnúť pre odbory alebo skupiny výrobkov o spôsobe

vymedzenia podstatných podmienok a o spôsobe riešenia odchýlok buď v cene, alebo v

záujme zníženia administratívnej náročnosti o uplatnení dodatkového odvodu (ďalej

len „cenový odvod“) podľa osobitného predpisu.

14

)

(8)

Za zmenu podstatných podmienok, za ktorých bola určená cena, sa nepovažuje rozdielne

označenie alebo ocenenie totožných surovín, materiálov a výrobkov, najmä v dôsledku

odlišného spôsobu ich obstarania. To isté platí pre zmeny stupníc mzdových taríf,

zmeny v ocenení iných nákladov, pre zmeny v technológii výroby, ktorými sa nemenia

podstatné podmienky výrobku, a pre všeobecne platné zmeny základných podmienok dodávok.

§ 7

Nový výrobok

(1)

Novým sa na účely tejto vyhlášky rozumie výrobok, ktorý sa od výrobkov s určenou

cenou odlišuje niektorou z podstatných podmienok a ktorý súčasne

a)

uspokojuje spoločenské potreby, ktoré sa dosiaľ neuspokojovali, prípadne uspokojuje

spoločenské potreby inak ako dosiaľ alebo

b)

umožňuje relatívne zníženie nákladov vo výrobe alebo ekonomický prínos u tuzemských

odberateľov alebo pri vyvážaných výrobkoch zlepšenie efektívnosti vývozu alebo efektívne

nahrádza dovoz alebo

c)

v súlade s kúpyschopným dopytom lepšie uspokojuje potreby obyvateľstva.

(2)

Za nový sa považuje tiež výrobok, ktorý má určenú cenu,

a)

ale jeho výrobu zavádza organizácia, pre ktorú neplatí jednotnosť cien podľa

§ 32

a

34

alebo podľa rozhodnutia ústredných cenových orgánov,

b)

ktorého výroba sa skončila, pretože sa nahradila dovozom, a ktorý treba znova vyrábať

na zabezpečenie plynulého zásobovania alebo pre vysoké ceny dovozu; určená veľkoobchodná

cena, ktorou sa zrušuje dosiaľ platná cena, nesmie byť vyššia ako doterajšia kúpna

cena dovozu.

(3)

Za nový sa nepovažuje výrobok,

a)

pri ktorom sa dodatočnými úpravami zabezpečuje dodržanie podstatných podmienok, ktoré

platia pre určenú cenu už vyrábaného výrobku,

b)

so zmenami podstatných podmienok znamenajúcimi zvýšenie ceny, s ktorými odberatelia

nesúhlasia alebo pri ktorých sa nedodržal postup podľa

§ 6 ods. 5

,

c)

ktorý v spotrebe nahrádza už vyrábaný výrobok alebo je s už vyrábaným výrobkom zameniteľný,

ak zároveň nedochádza ku zmene niektorej z podstatných podmienok, ktorú požaduje odberateľ,

d)

pri ktorom došlo iba ku zmene číselného kódu jednotnej klasifikácie alebo názvu.

V týchto prípadoch sa prevezme cena už vyrábaného výrobku, s výnimkou prípadov zhoršenia

podstatných podmienok podľa písmena c), keď treba určiť nižšiu cenu.

§ 8

Spôsoby tvorby cien

(1)

Na zabezpečovanie trvalého procesu objektivizácie cien treba uplatňovať spôsoby tvorby

cien, ktoré

a)

zodpovedajú potrebám plynulej aktualizácie cien tým, že ceny nových výrobkov sa tvoria

v súlade s plánovanou alebo iným rozhodnutím určenou úrovňou cien pre rok, keď sa

cena tvorí; týmto spôsobom realizovať postupnú spätosť vnútorných cien so zahraničnými

cenami a potrebné väzby medzi jednotlivými druhmi cien, a to aj v prípadoch, keď sa

súčasne nevykonáva zmena cien už vyrábaných výrobkov,

b)

vyjadrujú podmienky výroby a spotreby na vnútornom i zahraničných trhoch a tým zabezpečujú

ekonomicky odôvodnený vzťah medzi cenami a podstatnými podmienkami výrobkov, pri výrobných

prostriedkoch vedú ku zníženiu ceny na jednotku rozhodujúceho parametra alebo umožňujú

odberateľovi dosiahnuť ekonomický, prípadne iný prínos,

c)

zabezpečujú, že pri kalkulačných spôsoboch sa náklady výroby a obehu kalkulujú iba

v ekonomicky odôvodnenej výške, pri súbežných výrobách najviac priemerné náklady pri

vylúčení okrajových výrobcov a že sadzby zisku sa určujú v závislosti od konečnej

efektívnosti výrob a pri vyvážaných výrobkoch podľa efektívnosti vývozu.

(2)

Spôsoby tvorby cien schválené cenovým orgánom pre jednotlivé odbory alebo skupiny

výrobkov používajú záväzne všetky organizácie, pre ktoré platí jednotnosť cien (ďalej

len „záväzný spôsob“), pokiaľ nie je rozhodnutím cenového orgánu rozsah ich platnosti

obmedzený. Tieto záväzné spôsoby cenové orgány priebežne aktualizujú na podmienky

zodpovedajúce plánovanej úrovni cien.

(3)

Pri určovaní spôsobu tvorby cien pri nových výrobkoch, pre ktoré nie je určený záväzný

spôsob, je záväzné poradie ich uplatňovania podľa

§ 9 až 17

. Odberatelia, ktorí sú účastníkmi cenového konania, sú povinní kontrolovať, či dodávateľ

použil správny spôsob tvorby ceny. Ak pre nesplnenie tejto povinnosti bude určená

nesprávne vyššia cena, nesmú títo odberatelia jej nesprávne zvýšenie premietnuť do

ceny svojich výrobkov.

(4)

Príslušná organizácia zahraničného obchodu je povinná na požiadanie organizácie,

ktorá spracúva návrh ceny, poskytnúť, prípadne obstarať bezplatne údaje potrebné pre

správne uplatnenie zahraničných cien podľa

§ 9 až 11

a

§ 21

, a to najneskôr do 30 dní od doručenia požiadavky, ak nie je medzi nimi dohodnutý

iný termín.

(5)

Pri tvorbe cien sa nesmú určené ceny porovnávať so zmluvnými cenami, s cenami upravenými

podľa

§ 19

a základné ceny, t. j. neupravené podľa

§ 21

, s cenami zvýhodnenými a znevýhodnenými.

(6)

Metodiku prepočtu cien podľa spôsobov uvedených v

§ 9 až 21

podrobnejšie upravuje rozhodnutie ústredných cenových orgánov.

15

)

§ 9

Odvodenie veľkoobchodnej ceny z ceny dovozu

(1)

Ceny dovozu sa uplatňujú ako dlhodobý maximálny limit pre tvorbu vnútorných veľkoobchodných

cien nových výrobkov bez ohľadu na to, akým spôsobom sa vnútorné veľkoobchodné ceny

vytvárajú tak, aby pôsobili na znižovanie nákladov výroby a približovanie efektívnosti

našej výroby poprednej svetovej úrovni.

(2)

Ceny dovozu ako maximálny limit sa uplatňujú

a)

pri dovážaných energiách, surovinách, materiáloch a výrobkoch, pri ktorých sa pri

uplatňovaní cien dovozu postupuje podľa

§ 25

,

b)

na základe rozhodnutia ústredných cenových orgánov pri skupinách výrobkov vyrábaných

v tuzemsku, ktorých ceny dovozu sú nižšie ako veľkoobchodné ceny vytvorené niektorým

zo spôsobov tvorby cien podľa

§ 10 až 17

,

c)

keď odberateľ preukáže v cenovom konaní skutočnú nižšiu cenu dovozu, má reálnu možnosť

dovozu a tuzemský dodávateľ chce dodávať výrobky z vlastnej výroby,

d)

pri útlmových výrobách v súlade s plánovaným postupom ich obmedzovania.

(3)

Výrobná organizácia je povinná v prípadoch podľa odseku 2 písm. b) vytvoriť návrh

ceny aj spôsobom podľa

§ 10 až 17

príslušným pre daný výrobok. Vo svojej pôsobnosti môže organizácia určiť len nižšiu

cenu.

§ 10

Odvodenie ceny zo zahraničných cenových relácií

(1)

Cena nového výrobku sa odvodzuje z priemernej relácie medzi zahraničnými cenami dvoch

zahraničných výrobkov, z ktorých jeden je obdobný novovyrábanému výrobku a druhý tuzemskému

výrobku s platnou veľkoobchodnou cenou. Ak sa také výrobky vyrábajú vo viacerých štátoch,

použijú sa na zistenie relácií zahraničnej ceny aspoň z dvoch štátoch. Pritom sa používajú

údaje z rozhodujúcich zahraničných trhov, tak aby sa pôsobilo na zvýšenie konkurencieschopnosti

nových výrobkov.

(2)

V odboroch, kde je väčší počet zahraničných výrobcov s rozdielnou technickou i cenovou

úrovňou výrobkov, je povinný dodávateľ dohodnúť s hlavnými odberateľmi a príslušnou

organizáciou zahraničného obchodu teritórium i výrobcu, z ktorého cien sa zahraničné

cenové relácie odvodia.

(3)

Zahraničnými cenovými reláciami treba vytvoriť návrh ceny

a)

opakovane dodávaného výrobku, ktorý je predmetom menovitej úlohy, výsledkom riešenia

úlohy plánu technického rozvoja alebo výstupom z novej výrobnej kapacity a predpokladá

sa jeho vývoz,

b)

v prípadoch, keď sa dodávateľ s odberateľom dohodli na výhradnom uplatňovaní tohto

spôsobu tvorby cien pre príslušnú skupinu alebo odbor a nejde o organizácie rovnakého

združenia,

c)

opakovane dodávaného výrobku určeného pre konečnú spotrebu, ktorý je v tuzemsku cenovo

neporovnateľný,

d)

pokiaľ tak rozhodne cenový orgán.

(4)

Ak nový výrobok nahrádza, rozširuje alebo dopĺňa vo vývoze doterajší porovnateľný

výrobok a v prípadoch, keď výrobné organizácie ani organizácie zahraničného obchodu

nemajú potrebné údaje o zahraničných cenových reláciách a nový výrobok sa má vyvážať,

možno použiť reláciu zahraničnej ceny nového výrobku a výrobku s obdobnou štruktúrou

materiálu, technológiou a použitím, dosahovanú vo vývoze do toho istého štátu.

(5)

Ak je pre tvorbu cien nových výrobkov uvedených v odseku 3 ustanovený záväzný spôsob

podľa

§ 13, 14

alebo

§ 15 ods. 2 písm. a)

, vypracuje organizácia návrh veľkoobchodnej ceny aj týmto záväzným spôsobom. Ak ide

o menovitú úlohu, pre ktorej výstup nie sú záväzné spôsoby určené, vypracuje organizácia

tiež prepočet ceny podľa

§ 17

. V prípade nedostatočnej zhodnosti tuzemských a zahraničných výrobkov alebo nedostatočnej

preukaznosti zahraničných cien môžu prepočet ceny podľa

§ 17

vyžiadať aj hlavní odberatelia alebo cenové orgány pri cenovom konaní. Organizácie

poverené pôsobnosťou v určovaní cien môžu v týchto prípadoch určiť cenu vytvorenú

podľa zahraničných cenových relácií, pokiaľ je vyššia, len v prípade jej registrácie

16

)

ústredným cenovým orgánom. V ostatných prípadoch môžu určiť len nižšiu cenu.

(6)

Zahraničné cenové relácie podľa odseku 3 písm. c) netreba uplatňovať, ak podľa osobitnej

úpravy

17

)

nemusí ani organizácia zahraničného obchodu mať príslušnú zahraničnú cenovú dokumentáciu

a bolo by ju treba obstarať len za odplatu v zahraničnej mene.

§ 11

Odvodenie veľkoobchodnej ceny z ceny vývozu

(1)

Veľkoobchodná cena nového výrobku sa odvodzuje zo skutočne dosiahnutej ceny vývozu

tak, aby ceny vývozu sa previedli do úrovne vnútorných veľkoobchodných cien a aby

sa vývoj cien vývozu premietal do vývoja veľkoobchodných cien.

(2)

Odvodenie veľkoobchodných cien z cien vývozu sa použije pri výlučne vyvážanej produkcie,

pričom organizácia môže vykonať prepočet cien vývozu na úroveň veľkoobchodných cien

buď súhrne za odbor a určené obdobie, alebo podľa jednotlivých výrobkov. V prípade,

že výlučne vyvážaný výrobok bude dodatočne opakovane dodávaný do tuzemska a nejde

o dodávku, pre ktorú možno dojednať zmluvnú cenu, vytvorí sa a určí jeho cena spôsobom

používaným pre príslušný odbor (skupinu). Takto určená cena platí pre všetky ďalšie

dodávky do tuzemska.

§ 12

Odvodenie veľkoobchodnej ceny z maloobchodnej ceny

(1)

Veľkoobchodná cena nového spotrebného výrobku sa odvodzuje z návrhu jeho maloobchodnej

ceny tak, že z navrhovanej maloobchodnej ceny sa odpočíta základná sadzbová daň, obchodná

zrážka a cenový rozdiel podľa

§ 19 ods. 5

. Ak je v maloobchodných cenách obsiahnutá rozdielová daň z obratu, odpočíta sa v

relatívne rovnakej výške ako pri porovnateľnom výrobku.

(2)

Tento spôsob tvorby veľkoobchodnej ceny sa použije vždy, keď

a)

pre tvorbu maloobchodnej ceny je určený záväzný spôsob podľa

§ 10

alebo

13

a jednica pre tvorbu maloobchodnej ceny i veľkoobchodnej ceny je rovnaká,

b)

maloobchodnú cenu určujú cenové orgány a veľkoobchodnú cenu poverená organizácia,

c)

navrhnutá veľkoobchodná cena vytvorená spôsobom podľa

§ 9 až 17

by viedla k maloobchodnej cene, za ktorú by nebolo možno nový výrobok predať a záporný

cenový rozdiel sa neuplatní,

d)

v ďalších prípadoch podľa rozhodnutia ústredného cenového orgánu.

§ 13

Parametrické spôsoby

(1)

Parametrickými spôsobmi sa odvodzuje cena nového výrobku na základe preukázateľnej

závislosti výšky ceny od veľkosti rozhodujúcich technicko-ekonomických parametrov

použitia zistenej pri viacerých porovnateľných výrobkoch tak, aby ceny nových výrobkov

umožnili odberateľom dosiahnuť ekonomický alebo iný prínos. K týmto spôsobom tvorby

cien patria najmä cenové rady, cenové ukazovatele a bodovací spôsob.

(2)

Parametrický spôsob sa uplatní pre tvorbu cien výrobkov, ktorých zmeny podstatných

podmienok možno prevažne vyjadriť merateľnými veličinami a sú určené alebo sa súčasne

určujú ceny potrebného počtu porovnateľných výrobkov.

§ 14

Cenové normatívy

(1)

Cenové normatívy sú súbory technicky odôvodnených progresívnych noriem spotreby priameho

materiálu, priamych miezd, ostatných priamych nákladov, sadzieb nepriamych nákladov

a zisku, ktoré sú záväzné pre zostavenie cenovej kalkulácie tak, aby pôsobili na znižovanie

nákladov organizácií vyrábajúcich s vyššími ako priemernými nákladmi. Nevyhnutnou

podmienkou cenových normatívov je normatív priamych miezd a sadzby nepriamych nákladov

a zisku, a to buď samostatne pre jednotlivé položky kalkulácie, alebo ako komplexná

položka.

(2)

Cena nového výrobku sa tvorí pomocou cenových normatívov len v prípade, keď cenové

normatívy sú schválené cenovým orgánom.

§ 15

Stavebnicový spôsob

(1)

Stavebnicovým spôsobom sa tvorí cena nového výrobku súčtom cien všetkých jeho dielov

a výkonov alebo ich pripočítaním (odpočítaním) k cene porovnateľného výrobku (úplný

stavebnicový spôsob) alebo pripočítaním (odpočítaním) k cene porovnateľného výrobku

súm zistených cenovou kalkuláciou pribúdajúcich (ubúdajúcich) dielov a výkonov, ktoré

nemajú dosiaľ určenú cenu (kombinovaný stavebnicový spôsob).

(2)

Pokiaľ nie je povinnosť vytvoriť cenu niektorým zo spôsobov podľa

§ 9 až 14

, uplatňuje sa

a)

úplný stavebnicový spôsob v prípadoch, keď všetky potrebné diely a výkony majú platnú

cenu,

b)

kombinovaný stavebnicový spôsob v prípadoch, keď ide o čiastkovú zmenu už vyrábaného

výrobku alebo ak si použitie tohto spôsobu odberatelia vyžiadajú pri prerokúvaní návrhu

ceny vytvorenej podľa

§ 16 alebo 17

.

§ 16

Kalkulačné porovnanie

(1)

Kalkulačným porovnaním sa tvorí cena nového výrobku pomocou porovnania cenovej kalkulácie

nového výrobku s kalkuláciou porovnateľného výrobku tak, aby rozdiely v cenách boli

odôvodnené zmenami v technicko-ekonomických parametroch porovnávaných výrobkov a pri

vyvážaných výrobkoch aj efektívnosťou vývozu.

(2)

Kalkulačné porovnanie sa uplatňuje pre tvorbu cien výrobku, ktorý je porovnateľný

s dosiaľ vyrábaným výrobkom, a ak nemožno preň použiť niektorý zo spôsobov tvorby

cien podľa

§ 9 až 15

.

§ 17

Individuálna cenové kalkulácia

(1)

Individuálnou cenovou kalkuláciou sa tvorí cena nového výrobku na základe cenovej

kalkulácie zostavenej podľa podmienok dodávateľskej organizácie.

(2)

Týmto spôsobom sa tvorí cena výrobku

a)

ktorý nie je svojimi podstatnými kvalitatívnymi podmienkami porovnateľný s dosiaľ

vyrábanými výrobkami, a ak jeho cenu nemožno vytvoriť podľa

§ 9 až 12

alebo

§ 15

,

b)

podľa

§ 26 ods. 2

,

§ 28 ods. 4 písm. d)

,

§ 33 ods. 7 písm. a)

,

§ 34 ods. 3

alebo podľa rozhodnutia cenového orgánu.

(3)

Dodávateľ je povinný overiť veľkoobchodnú cenu vytvorenú individuálnou kalkuláciou

a)

na žiadosť odberateľa spôsobom a v lehotách vzájomne dohodnutých,

b)

pri menovitých úlohách štátneho plánu a v prípadoch, keď tak rozhodol cenový orgán,

spôsobom a v lehotách určených cenovým orgánom.

(4)

Overovanie veľkoobchodnej ceny vytvorenej individuálnou kalkuláciou sa nevykonáva

pri

a)

prechodne platných cenách a cenách určených po prechodne platných cenách,

b)

dieloch, náhradných dielcoch a opravách,

c)

prirážkach a zrážkach podľa

§ 23

.

§ 18

Úprava cien z hľadiska vyjadrenia podmienok realizácie

(1)

Návrh ceny nového výrobku vytvorenej niektorými zo spôsobov tvorby cien podľa

§ 9 až 17

môže byť ďalej upravený na zvýraznenie podmienok realizácie, a to

a)

na dosiahnutie potrebnej relácie ceny nového výrobku k cenám výrobkov zameniteľných

podľa

§ 19

,

b)

na zabránenie negatívnemu vplyvu ceny nového výrobného prostriedku na náklady odberateľov

podľa

§ 20

,

c)

na zvýhodnenie alebo znevýhodnenie ceny výrobku podľa

§ 21

.

(2)

Ústredné cenové orgány môžu určiť rozdielne ceny toho istého výrobku pre dodávateľov

a odberateľov (dvojaké ceny), prípadne pre niektorých dodávateľov a odberateľov v

prípadoch, keď

a)

nemožno jednotnou cenou zabezpečiť jej žiadúce pôsobenie na dodávateľa i odberateľa,

b)

je záujem na jednostrannom pôsobení podmienok realizácie buď u dodávateľa, alebo

u odberateľa.

(3)

Pri uplatnení podmienok realizácie možno cenu upraviť len podľa jediného dôvodu uvedeného

v odseku 1 rovnakého pre veľkoobchodnú a maloobchodnú cenu.

§ 19

Cenové relácie

(1)

Spracovateľ návrhu veľkoobchodnej ceny vytvorenej podľa

§ 9 až 16

, spracovateľ návrhu maloobchodnej ceny a orgány a organizácie, s ktorými sa návrhy

cien prerokúvajú, môžu na dosiahnutie potrebnej cenovej relácie nového výrobku k cenám

výrobkov už dodávaných navrhnúť zvýšenie alebo zníženie ceny za účelom

a)

dosiahnutia súladu pôsobenia cien s plánovaným vývojom hmotných proporcií základných

surovín a materiálov, potrebou ich vzájomnej zameniteľnosti a plánovaným postupom

spätosti vnútorných a zahraničných cien,

b)

podpory spoločenských zámerov v politicko-výchovných, zdravotníckych, kultúrnych

a ďalších oblastiach spoločenského a sociálneho rozvoja,

c)

účinnejšieho využitia cien na vytváranie súladu ponuky a dopytu a pre obmenu výrobkov

v žiadúcej štruktúre a cenových polohách, akosti a vyhotovení, s výnimkou výrobkov

predstavujúcich základné životné potreby.

(2)

Pomocou cenových relácií sa priamo tvorí cena nového výrobku, ktorý vzniká ako vedľajší

produkt technologického postupu výroby iného výrobku (tzv. združená výroba) a nemožno

použiť niektorý zo spôsobov tvorby cien podľa

§ 9 až 17

.

(3)

Zvýšenie podľa odseku 1 nemožno vo veľkoobchodných cenách uplatniť v prípadoch, keď

by

a)

došlo k zvýšeniu ceny vytvorenej podľa

§ 9 až 13

,

b)

pri výrobkoch s rozdielovým ukazovateľom vývozu

18

)

nižším ako 100 bodov došlo k jeho ďalšiemu zníženiu oproti porovnateľnému výrobku

alebo priemernému rozdielovému ukazovateľu vývozu v organizácii, ak je tento vyšší.

(4)

V prípadoch, keď by cena nového výrobku pôsobila negatívne na výrobu z dôvodu relatívne

vysokej ceny porovnateľného výrobku, je potrebné na dosiahnutie potrebnej relácie

ceny znížiť cenu porovnateľného výrobku podľa

§ 4 ods. 3 a 4

.

(5)

Úprava maloobchodnej ceny, pokiaľ nie je v relatívne rovnakej výške premietnutá do

veľkoobchodnej ceny, sa premieta ako cenový rozdiel.

§ 20

Vplyv cien nového výrobného prostriedku na náklady odberateľa

(1)

Veľkoobchodná cena nového výrobného prostriedku musí byť určená tak, aby zodpovedala

podmienkam uvedeným v

§ 8 ods. 1 písm. b)

a nákladom odôvodneným mimoekonomickými účinkami nového výrobku, napríklad zvýšenie

bezpečnosti práce, odstránenie namáhavej práce a zlepšenie pracovného a životného

prostredia.

(2)

Na prepočet vplyvu použitia nového výrobného prostriedku na náklady odberateľa je

odberateľ povinný poskytnúť na žiadosť dodávateľa potrebné podklady do 30 dní od doručenia

žiadosti, ak organizácie nedohodnú dlhší termín, a vyjadriť sa k prepočtu predkladanému

dodávateľom s návrhom ceny. Na cenové konanie môže odberateľ predložiť vlastný prepočet.

(3)

Organizácia smie v rozsahu svojej pôsobnosti určiť cenu len vo výške, ktorá zodpovedá

podmienkam uvedeným v odseku 1. Ak odberateľ z dôvodu rozdielneho prepočtu vplyvu

nového výrobku nesúhlasí s navrhovanou cenou, postupuje dodávateľ podľa

§ 44

.

§ 21

Cenové zvýhodnenie a cenové znevýhodnenie

(1)

Cenové zvýhodnenie sa uplatňuje tak, aby sa dosiahla vzájomne výhodná cena pre dodávateľa

i odberateľa umožňujúca dodávateľovi dosiahnuť vyšší zisk, než je zisk vyplývajúci

zo spôsobov tvorby cien podľa

§ 9 až 17

a odberateľovi efektívnejšie uspokojiť potreby. Cenové znevýhodnenie sa využíva na

ekonomické znevýhodnenie výroby spoločensky nežiadúcich výrobkov, na obmedzenie výroby

alebo spotreby niektorých výrobkov, na dopredaj ťažkopredajných výrobkov, prípadne

na zvýšenie cien len pre odberateľa. Cenové zvýhodnenie a cenové znevýhodnenie sa

využíva na rozlíšenie cien výrobkov podľa ich technicko-ekonomickej úrovne, akosti,

módnosti, efektívnosti výroby i vývozu, na podporu rozvojových a znevýhodnenie útlmových

výrob, na podporu výrob zlepšujúcich pracovné a životné prostredie a súčasne na vytváranie

súladu ponuky a dopytu.

(2)

Uplatňovanie cenového zvýhodnenia nesmie byť v rozpore so zabezpečovaním výroby a

predaja výrobkov nižších cenových polôh a so zlepšovaním vzťahu vnútorných cien k

zahraničným cenám. Cenové zvýhodnenie môže byť viazané na dodržanie ďalších podmienok,

najmä na zabezpečenie potrebného rozsahu dodávok doterajších výrobkov

19

)

a výrobkov štandardného vyhotovenia.

(3)

Cenové zvýhodnenie možno uplatniť iba pre nový výrobok. Zvýhodnenie veľkoobchodnej

ceny sa uskutočňuje formou prirážky k základnej veľkoobchodnej cene, pri obchodných

a maloobchodných cenách ich zvýšením. Cenové znevýhodnenie sa povinne uplatňuje aj

pri výrobkoch už vyrábaných, a to ako zrážka z ceny, za ktorú sa výrobok dodáva, okrem

prípadov, keď sa podľa odseku 7 alebo podľa rozhodnutia cenového orgánu namiesto zrážky

uplatní cenový odvod

20

)

z veľkoobchodnej ceny.

(4)

Pre uplatňovanie cenového zvýhodnenia a znevýhodnenia určia ústredné cenové orgány,

v súlade s vývojom na vnútornom a zahraničných trhoch, podrobnejšie podmienky, najmä

rozsah využívania cenového zvýhodnenia a znevýhodnenia, jeho maximálnu, prípadne minimálnu

výšku a maximálnu dobu platnosti cenového zvýhodnenia.

15

)

(5)

Podmienkou uplatnenia cenového zvýhodnenia podľa odseku 4 je súhlas jednotlivých

odberateľov s jeho uplatnením a výškou.

(6)

Cenové zvýhodnenie formou dvojakých cien, t. j. vyššia cena pre výrobcov a nižšia

(základná) cena pre odberateľov, sa uplatní pri výrobkoch, ktoré umožňujú vysoký ekonomický

alebo iný spoločenský prínos a uplatnenie zvýhodnených cien aj pre odberateľov by

sťažovalo ich široké využívanie. Cenové znevýhodnenie, t. j. vyššie ceny pre odberateľov,

sa uplatní v prípadoch, keď je potrebné pôsobiť na odberateľov, aby lepšie zhodnocovali

materiálové zdroje výroby, alebo ak ide o spoločensky žiadúce zameranie dopytu.

(7)

Cenový odvod namiesto zrážky za cenové znevýhodnenie

21

)

vykonáva výrobná organizácia bez osobitného rozhodnutia cenového orgánu vždy, ak

ide o

a)

výrobky odvetvia potravín zaradené pri hodnotení akosti do najnižšieho stupňa akosti

alebo výrobky podliehajúce certifikácii, ktorým nebol vydaný alebo bol odňatý certifikát,

22

)

ktoré sa dodávajú do trhových fondov,

b)

výrobky, ktoré neboli podľa uzavretých zmlúv dodané v dobe platnosti rozhodnutia

o zaradení výrobku do najnižšieho stupňa akosti,

c)

výrobky znevýhodnené formou vyššej ceny pre odberateľov podľa odseku 6.

(8)

Základom pre výpočet cenového odvodu je určená základná veľkoobchodná cena upravená

o prirážky a zrážky za odchýlky od podstatných podmienok.

(9)

Cenové zvýhodnenie a cenové znevýhodnenie sa neuplatňuje

a)

pri dovážaných výrobkoch, okrem spotrebných výrobkov dodávaných do trhových fondov,

b)

pri výrobkoch, na ktoré sa poskytujú dotácie k veľkoobchodným cenám zo štátneho rozpočtu,

okrem cenového znevýhodnenia potravinárskych výrobkov a výrobkov označených za krmivo

so zníženou akosťou,

c)

na objem vyvážaných výrobkov,

d)

na výrobky spotrebúvané vnútri organizácie,

e)

pri dieloch a náhradných dielcoch,

f)

pri výrobkoch zaradených do zmluvných cien, okrem cenového znevýhodnenia výrobkov

hodnotených podľa akosti.

§ 22

Obchodné a odbytové prirážky a zrážky

(1)

Obchodné prirážky alebo zrážky za obchodnú činnosť organizácií vnútorného a zahraničného

obchodu a odbytové prirážky alebo zrážky za činnosť odbytových organizácií sa uplatňujú

ako absolútna suma alebo percentná sadzba k určenej základni a tvoria sa

a)

pri určení prirážok alebo zrážok pre nové organizácie, pomocou cenovej kalkulácie

obchodnej alebo odbytovej činnosti celej organizácie, pričom sa rozlišujú podľa potrebných

nákladov na odchylné výkony,

b)

pri určení prirážky alebo zrážky za nové výkony ich prevzatím pre porovnateľné alebo

totožné výkony; ak sa nové výkony výrazne líšia od porovnateľných, tvorí sa porovnaním

s už určenými prirážkami alebo zrážkami odôvodneným cenovou kalkuláciou.

(2)

V cenovej kalkulácii obchodnej a odbytovej prirážky a zrážky sa okrem plánovaných

nákladov na obeh pre určené obdobie

a)

kalkuluje určený normatív obchodného rizika,

b)

rozvrhuje určený zisk v pomere k nákladom na obeh,

c)

vychádza pri určení hodnoty predaja z priemerného ročného predaja predpokladaného

v nasledujúcich troch rokoch.

(3)

Obchodné zrážky organizácií vykonávajúcich obchodnú činnosť podľa osobitného predpisu

23

)

(ďalej len „obchodné organizácie“) sú zložkou maloobchodných cien a členia sa spravidla

na veľkoobchodnú a maloobchodnú časť. Základňou percentných sadzieb sú maloobchodné

ceny a v prípade absolútnych súm merné jednotky výrobkov.

(4)

Obchodné prirážky a zrážky organizácií zahraničného obchodu sú zložkou kúpnych cien.

Základňou percentných sadzieb je cena franko čs. hranice prepočítané na Kčs. Pri dovozoch

a vývozoch na zahraničný úver dlhší ako jeden rok, pri ktorých je v tuzemsku dojednaná

promptná platba, znižuje sa základ pre výpočet obchodnej prirážky alebo zrážky o sumu

vnútorného úroku zahrnutú v cene franko čs. hranice. Voči tuzemskej organizácii možno

uplatniť len jednu obchodnú prirážku alebo zrážku.

(5)

Ako obchodné prirážky pripočítavané k maloobchodných cenám obstarávaných výrobkov

sa uplatňujú ceny obstarávateľských služieb pre občanov. Cena výkonu za obstarávateľskú

činnosť poskytovanú organizáciami iným organizáciám podľa zmlúv o obstaraní vecí sa

určí absolútnou sumou alebo percentnou sadzbou z veľkoobchodnej ceny.

(6)

Odbytová prirážka odbytovej, zásobovacej, nákupnej, výkupnej organizácie alebo inej

organizácie, ktorej takú činnosť osobitne povolil príslušný orgán hospodárskeho riadenia

(ďalej len „odbytová organizácia“), sa pripočítava k veľkoobchodným alebo nákupným

cenám výrobkov, ktoré sú predmetom ich výkonov. Podstatné podmienky výkonov odbytových

organizácií sa musia líšiť od podmienok, ktoré je povinný plniť výrobca, dovážajúca

alebo nákupná organizácia podľa podmienok vymedzených pri určení veľkoobchodnej ceny,

kúpnej alebo nákupnej ceny. Pokiaľ sú náklady na tieto výkony zahrnuté v uvedených

cenách, nesmú odbytové organizácie, včítane organizačných jednotiek výrobcu poverených

odbytovou činnosťou, zahŕňať tieto náklady do odbytovej prirážky. Pre také výkony

odbytových organizácií sa určí odbytová zrážka poskytovaná dodávateľovi z veľkoobchodnej

(nákupnej alebo kúpnej) ceny. Ak odbytová organizácia neposkytuje všetky výkony, ktorých

náklady sa uhrádzajú odbytovou prirážkou, je povinná znížiť odbytovú prirážku o zrážku

podľa

§ 23

.

(7)

Odbytové prirážky sa určia v rozdielnej výške podľa spôsobov dodávok vymedzených

na účely tejto vyhlášky ako

a)

traťová dodávka, za ktorú sa považuje dodávka uskutočňovaná výrobcom, prípadne organizáciou

zahraničného obchodu konečnému odberateľovi na príkaz odbytovej organizácie a na jej

účet; za traťovú sa považuje aj dodávka prostredníctvom skladu odbytovej organizácie

zriadeného u odberateľa tejto dodávky a dodávka zo skladu odbytovej organizácie, ak

táto organizácia odmietla požiadavku odberateľa na traťovú dodávku a pritom nepreukázala

nemožnosť alebo ekonomickú nevýhodnosť takého spôsobu dodávky,

b)

skladová dodávka, za ktorú sa považuje dodávka z vlastného skladu alebo zo skladu

užívaného na základe zmluvy o dočasnom užívaní národného majetku, ak sa pri nej poskytujú

rovnaké služby ako pri dodávkach z vlastných skladov, a to v lehotách určených osobitným

predpisom alebo zmluvou,

c)

pohotová dodávka, ktorou sa rozumie splnenie skladovej dodávky podľa technicky jasnej

objednávky najdlhšie do šiestich týždňov od jej doručenia, ak odberateľ bez dodržania

lehoty pre predloženie návrhu zmluvy (ďalej len „objednacie lehoty“) pohotovú dodávku

požaduje; ak sa v objednávke požadujú postupné dodávky, je podmienka pohotovej dodávky

dodržaná, keď je prvá dodávka požadovaná a splnená do šiestich týždňov od doručenia

a ostatné dodávky sú plnené v termínoch určených v objednávke,

d)

okamžitá dodávka, ktorou sa rozumie splnenie skladovej dodávky podľa technicky jasnej

objednávky najdlhšie do troch dní od jej doručenia, ak odberateľ bez dodržania objednacích

lehôt okamžitú dodávku požaduje.

(8)

Odbytovú prirážku za pohotovú alebo okamžitú dodávku nesmie odbytová organizácia

uplatniť, ak

a)

odberateľ toho istého výrobku preukáže, že odmietla alebo nesplnila v priebehu posledných

90 dní objednávku predloženú v lehote podľa príslušného predpisu alebo

b)

pre skladovú dodávku platia rovnaké alebo kratšie lehoty než uvedené v odseku 7 písm.

c).

(9)

Odberateľovi výrobku dodávaného odbytovou organizáciou možno účtovať len jednu odbytovú

prirážku, a to prirážku dodávajúcej odbytovej organizácie.

(10)

Odbytové organizácie môžu so súhlasom ústredného cenového orgánu dodávať výrobky

za veľkoobchodnú cenu s pripočítaním odbytovej prirážky (odbytová cena), pričom môžu

im určeným spôsobom veľkoobchodné ceny priemerovať.

§ 23

Prirážky a zrážky za odchýlky od podstatných podmienok

(1)

Pri dohodnutej odchýlke od podstatných podmienok výrobku, za ktorých bola cena určená,

môže sa táto cena zvýšiť alebo sa musí znížiť primerane k zvýšeným alebo zníženým

nákladom, ktoré odchýlka vyvoláva u dodávateľa alebo odberateľa. Prirážka k cene alebo

zrážka z ceny sa uplatní najmä, ak ide o odchýlky opakovane sa vyskytujúce alebo časovo

prechodné alebo pre jednotlivých odberateľov.

(2)

Prirážka alebo zrážka za odchýlku od podstatných podmienok sa tvorí

a)

spôsobom tvorby cien platným pre príslušný výrobok, ak ho možno použiť,

b)

pomocou cenovej kalkulácie, ktorej odôvodnenosť sa preukazuje porovnaním s už určenými

obdobnými prirážkami alebo zrážkami v technologicky príbuzných skupinách alebo odboroch,

c)

ak ide o zrážku za odchýlku spôsobenú dodávateľom, ktorá zhoršuje úžitkové vlastnosti

výrobku, podľa nákladov odberateľa na odstránenie alebo nahradenie tohto nedostatku

alebo podľa miery znehodnotenia výrobku, pokiaľ si ho odberateľ ponechá bez úpravy.

Tento výpočet uskutočnený obvykle podľa údajov odberateľa sa použije, ak je takto

vypočítaná zrážka vyššia než podľa písmen a) a b) alebo ak nemožno tieto spôsoby uplatniť,

a ďalej aj v prípade, keď sa ako spôsob vyporiadania vady plnenia uplatní zľava z

ceny

24

)

a dodávateľ s odberateľom (občanom) sa o tom dohodnú alebo príslušný orgán tak určí.

(3)

Za kratšiu dodaciu alebo objednaciu lehotu, pokiaľ ju odberateľ požaduje, možno uplatňovať

prirážku, ak ide o skrátenie lehoty uvedenej najmä v základných podmienkach dodávok

alebo v cenníkoch. Celkové úpravy dosiaľ platných dodacích (objednacích) lehôt výrobkov,

pokiaľ by znamenali zvýšenie cien, sa premietajú do cien len na základe rozhodnutia

cenového orgánu. Návrhy na všeobecné zavedenie prirážky za kratšie dodacie (objednacie)

lehoty v jednotlivých odboroch možno predkladať cenovému orgánu len súčasne s návrhom

zrážok za dlhšie dodacie (objednacie) lehoty.

(4)

Prirážku za dlhšiu záručnú dobu, než je ustanovená osobitnými predpismi, môžno k

cene pripočítať len v prípadoch, keď k predĺženiu dochádza na žiadosť odberateľa alebo

na základe dohody dodávateľa s odberateľom, pokiaľ nejde o predĺženie záručnej doby

podľa

§ 6 ods. 5

.

(5)

Prirážku za menšie než minimálne expedičné alebo objednacie množstvo a prirážku za

menšie než minimálne výrobné množstvo možno uplatňovať len v rozsahu a výške, ako

je určené v cenníku alebo v cenovom rozhodnutí. Uplatnenie prirážky za menšie než

minimálne výrobné množstvo je ďalej podmienené tým, že minimálne výrobné množstvo

sa nemôže v príslušných objednacích alebo dodacích lehotách dosiahnuť ani spojením

objednávok všetkých odberateľov. Návrh na rozšírenie prirážok za menšie než minimálne

množstvo pre odbory (skupiny) výrobkov, kde dosiaľ nie sú určené, možno predkladať

cenovému orgánu len súčasne s návrhom zrážok za vyššie než obvyklé výrobné množstvo.

(6)

Zrážku za vyššie než obvyklé množstvo výrobná organizácia uplatní, prípadne určí

alebo navrhne nižšiu veľkoobchodnú cenu,

a)

ak ide o výrobok, ktorého výroba bola sústredená v dôsledku vnútornej alebo medzinárodnej

špecializácie, alebo

b)

pokiaľ bola cena určená pre výrobu jedného kusa (dávky, várky) a dochádza k výrobe

vo väčšom množstve.

(7)

Ak odberateľ zabezpečí na svoje náklady odvoz výrobkov zo závodu (skladu) dodávateľa,

pričom náklady dopravy sú zahrnuté v cene, je dodávateľ povinný poskytnúť zrážku z

veľkoobchodnej ceny (odbytovej prirážky), a to aj v prípade, keď závod (sklad) dodávateľa

a odberateľa sú v jednom mieste. Výška zrážky sa určí ako rozdiel medzi veľkoobchodnou

cenou bez nákladov dopravy a veľkoobchodnou cenou včítane týchto nákladov, a pokiaľ

nie sú ceny takto určené, určí sa spôsobom uvedeným v príslušnom cenníku alebo v rozhodnutí

cenového orgánu; ak nemožno použiť ani tento spôsob, určí sa vo výške podľa tarify

platnej pre obvyklý spôsob prepravy takých výrobkov.

(8)

Obmedzujúce podmienky pre uplatnenie prirážok uvedené v odsekoch 3 a 5 sa netýkajú

dodávok pre výskumné a vývojové organizácie a dodávok pre riešenie úloh vedecko-technického

rozvoja v ostatných organizáciách.

(9)

Na základe rozhodnutia cenového orgánu sa namiesto zrážky za odchýlky od podstatných

podmienok uplatní cenový odvod

25

)

v rovnakej výške.

§ 24

Kúpne ceny

(1)

Kúpne ceny dovážaných a vyvážaných výrobkov sa používajú ako bežné kúpne ceny alebo

podľa osobitného predpisu

3

)

ako zmluvné kúpne cena. Pri tvorbe bežných kúpnych cien sa vychádza z operatívnej

kalkulácie zostavenej podľa typového kalkulačného vzorca pre kalkuláciu zložiek ceny

vývozných a dovozných výkonov. Bežná kúpna cena, ktorá sa fakturuje, zahŕňa skutočne

dosiahnutú zahraničnú cenu v obchodnej parite, kalkulovanú výšku priamych zahraničných

obchodných nákladov a príslušnú obchodnú prirážku alebo zrážku.

(2)

Do kalkulácie bežnej kúpnej ceny sa zahŕňajú náklady len vo výške zodpovedajúcej

dodacím a platobným podmienkam dodávky. Kalkulácia priamych zahraničných obchodných

nákladov percentnou sadzbou zo zahraničnej ceny v obchodnej parite sa môže uplatniť,

ak sa na tomto postupe dohodne organizácia zahraničného obchodu s tuzemskou dodávateľskou

alebo odberateľskou organizáciou. Organizácia zahraničného obchodu predloží na žiadosť

tuzemského dodávateľa alebo odberateľa kalkuláciu bežnej kúpnej ceny a doloží ju podkladmi

k položkám zahrnutým do tejto kalkulácie. Tuzemská výrobná organizácia predloží na

žiadosť organizácie zahraničného obchodu kalkuláciu veľkoobchodnej ceny vyvážaného

výrobku.

(3)

Pre prepočet zahraničnej ceny v obchodnej parite na Kčs v operatívnej kalkulácii

sa používa kurz platný k dátumu kalkulácie kúpnej ceny. Pre fakturáciu bežnej kúpnej

ceny sa pre prepočet zahraničných cien v obchodnej parite a priamych zahraničných

obchodných nákladov použije kurz platný k dátumu dojednanému medzi organizáciou zahraničného

obchodu a tuzemskou organizáciou; ak nedôjde k dohode, použije sa kurz platný k dátumu

fakturácie.

(4)

Tuzemská dodávateľská alebo odberateľská organizácia môže voči organizácii zahraničného

obchodu písomne uplatniť pred dojednaním zahraničnej ceny v obchodnej parite minimálny

alebo maximálny limit bežnej kúpnej ceny, za ktorý sa výrobok vyvezie alebo dovezie,

alebo uplatniť tieto limity ako priemerné kúpne ceny na určité obdobie. Súčasne musí

písomne určiť, že v prípade nedodržania limitu, ktoré by znamenalo stratu pre tuzemskú

organizáciu, fakturuje sa limit kúpnej ceny, pokiaľ sa nedohodne iný postup.

(5)

Organizácie zahraničného obchodu a výrobné organizácie sú povinné pri vývozoch realizovaných

na zahraničný úver dlhší ako jeden rok odpočítať z ceny franko čs. hranice sumu úrokov

do nej zahrnutých, viesť evidenciu cien franko čs. hranice a vykonávať prepočty rozdielového

ukazovateľa vývozu

18

)

včítane aj bez týchto úrokov.

(6)

Výrobky z tuzemskej výroby nakúpené na vývoz za kúpne ceny sa pri spätnom predaji

do tuzemska dodávajú za platné veľkoobchodné, prípadne obchodné ceny. V prípade, že

takýto výrobkov nemá určenú veľkoobchodnú cenu, vytvorí sa a určí jeho cena spôsobom

používaným pre príslušný odbor (skupinu) pri dodávkach do tuzemska.

§ 25

Veľkoobchodné ceny dovážaných výrobkov

Veľkoobchodné ceny výrobkov z dovozu sa uplatňujú

a)

ako centrálne určené veľkoobchodné ceny pri objemovo rozhodujúcich energiách, surovinách,

materiáloch a výrobkoch určených pre výrobnú spotrebu, vytvorené podľa priemerných

nákladov na ich obstaranie z určenej oblasti dovozu a ich predpokladaného vývoja s

vylúčením krátkodobých konjunktúrnych výkyvov; pri výrobkoch, ktoré sa dovážajú a

súčasne dodávajú z tuzemska, sa tvoria ceny podľa prevažujúceho spôsobu obstarania;

zaradenie výrobkov do objemovo rozhodujúcich dovozov, ich veľkoobchodné ceny a rozsah

ich uplatňovania určuje Federálny cenový úrad; tieto výrobky dodávajú organizácie

zahraničného obchodu za veľkoobchodné ceny; spôsob vyrovnania rozdielu medzi určenými

veľkoobchodnými cenami a kúpnymi cenami dovozu upravuje predpis Federálneho ministerstva

financií,

26

)

b)

ako veľkoobchodné ceny určované organizáciami, v ostatných prípadoch, vytvorené na

základe kúpnej ceny každej dodávky s pripočítaním tuzemského prepravného vyplývajúceho

z rozdielnych dopravných parít kúpnej a veľkoobchodnej ceny, v určených prípadoch

cla, prípadne ďalších zložiek; tieto výrobky dodávajú organizácie zahraničného obchodu

prvému tuzemskému odberateľovi za kúpne ceny, prípadne obchodné ceny a tuzemské organizácie

ďalším tuzemským organizáciám za veľkoobchodné ceny, obchodné ceny alebo veľkoobchodné

ceny s daňou z obratu; pri dodávkach za ceny s daňou z obratu sa clo nezahŕňa do základu

pre jej výpočet a účtuje sa osobitne.

§ 26

Ceny stavebných a montážnych prác

(1)

Ceny stavebných a montážnych prác, pokiaľ sa tvoria pomocou cenovej kalkulácie,

27

)

vychádzajú z podmienok zodpovedajúcej priemerne dosiahnuteľnej technológie, mechanizácie

a organizácie práce. Uplatnenie inej technológie, mechanizácie alebo organizácie práce

dodávateľom alebo na základe požiadavky odberateľa prijatej dodávateľom, nie je dôvodom

pre určenie novej ceny, ak sa podstatné kvalitatívne podmienky výkonu nemenia. Osobitné

prípady, keď zvýšené náklady vzniknuté v dôsledku požiadavky odberateľa na uplatnenie

určitej technológie, mechanizácie alebo organizácie práce možno premietnuť do ceny

za podmienok ustanovených Federálnym cenovým úradom.

27

)

(2)

Cena novej práce, pri ktorej sa nepredpokladá, že sa bude opakovane vykonávať, sa

tvorí na základe individuálnych podmienok dodávateľa a určí sa ako prechodne platná

cena. Táto cena platí len pre dodávateľa, ktorý ju určil, a pre prevádzkový súbor

alebo stavebný objekt, v ktorého rozpočte bola uplatnená, alebo pre iné jednorazové

vykonanie práce.

(3)

Dodávatelia sú povinní viesť priebežnú evidenciu objemu výkonov oceňovaných spôsobom

uvedeným pre osobitné prípady v odseku 1 alebo spôsobom podľa odseku 2.

(4)

K cenám stavebných a montážnych prác uvedeným v odsekoch 1 a 2 sa v ustanovených

prípadoch pripočítavajú prirážky za vedľajšie rozpočtové náklady

28

)

vyjadrujúce konkrétne podmienky dané miestom, časom a osobitným určením stavby a

odchylné podmienky jednotlivých druhov prác.

§ 27

Skupinové ceny stavebných a montážnych prác a súhrnné ceny stavieb, prevádzkových

súborov, stavebných objektov a ich častí

(1)

Skupinové ceny sa uplatňujú pri

a)

typizovaných a opakovaných funkčných stavebných častiach (dieloch, moduloch), prípadne

častiach prevádzkových súborov s obdobnými kvalitatívnymi a dodacími podmienkami,

b)

montážnych prácach.

(2)

Súhrnné ceny sa uplatňujú pri

a)

typových a opakovaných prevádzkových súboroch a stavebných objektoch, prípadne ich

častiach,

b)

vývozných investičných celkoch,

c)

stavbách.

(3)

Spôsob tvorby súhrnných a skupinových cien je ustanovený rozhodnutím ústredných cenových

orgánov.

29

)

§ 28

Veľkoobchodné ceny neštandardných výrobkov

(1)

Za neštandardný sa na účely tejto vyhlášky považuje výrobok vyrobený jednorazovo

ako jeden kus alebo vo väčšom počte pre jedného odberateľa podľa jeho individuálnych

požiadaviek, pri ktorom sa nepredpokladá, že sa bude v budúcnosti vyrábať v rovnakom

vyhotovení a jeho celková doba opakovaných dodávok nepresiahne 12 mesiacov. Pri dodávkach

pre stavby platí len podmienka, že ide o dodávku pre technologickú alebo stavebnú

časť jednej stavby bez časového obmedzenia.

(2)

Podstatné podmienky neštandardného výrobku sa vymedzujú z technických údajov požadovaných

odberateľom a dohodnutých s dodávateľom.

(3)

Veľkoobchodná cena sa určí

a)

pre jednotlivé neštandardné výrobky,

b)

pre súbor rôznych výrobkov tvoriacich funkčne ucelenú dodávku; takto určená cena

zahŕňa aj výrobky, ktoré nie sú jednotlivo uvedené alebo ktoré miera technickej vyjasnenosti

neumožňuje dostatočne určiť, ale ktoré sú dohodnutou alebo obvyklou súčasťou funkčne

ucelenej dodávky.

(4)

Veľkoobchodná cena sa tvorí

a)

záväzným spôsobom, a ak nie je,

b)

parametrickým spôsobom, a ak ho nemožno uplatniť,

c)

stavebnicovým spôsobom, ak ide o cenu funkčne ucelenej dodávky, pokiaľ jej cenu netreba

vytvoriť podľa písmena a) alebo b),

d)

v ostatných prípadoch kalkulačným porovnaním pri porovnateľných výrobkoch a individuálnou

kalkuláciou pri neporovnateľných výrobkoch; ak v čase tvorby ceny nie sú k dispozícii

údaje potrebné pre zostavenie cenovej kalkulácie, použije sa prepočtová kalkulácia

zostavená s použitím sadzieb platných pre tvorbu cien v čase, keď sa cena tvorí.

§ 29

Tarify v doprave a spojoch

(1)

Tarif (ceník) tvorí súhrn sadzieb (cien) a podmienok ich použitia členených podľa

toho, na aký účel a akým spôsobom sa výkon poskytuje.

(2)

Sadzby v doprave a spojoch sa tvoria na základe priemerných nákladov, určeného zisku

príslušného odboru dopravy a spojov a s prihliadnutím na relácie sadzieb zodpovedajúce

plánovaným zámerom i rozvoju dopravnej a spojovej sústavy. Sadzby pre riečnu dopravu,

potrubnú dopravu, pre lanové dráhy a výťahy, okrem lanových dráh v prevádzke ČSD,

sa určujú podľa podmienok jednotlivých dopravcov.

(3)

Dopravné tarify sa členia na nákladné tarify, ktorých sadzby majú povahu veľkoobchodných

cien, a tarify osobnej prepravy, ktorých sadzby majú povahu maloobchodných cien. V

nákladnej doprave je cenou za prepravu zásielok prepravné, ktoré zahŕňa dovozné a

všetky určené poplatky za úkony vyplývajúce z plnenia prepravnej zmluvy. V osobnej

doprave cenou za prepravu cestujúcich je cestovné, za prepravu batožín, spešnín, psov

a autobusových zásielok je dovozné.

§ 30

Nákupné ceny poľnohospodárskych výrobkov

(1)

Úroveň nákupných cien hlavných poľnohospodárskych výrobkov vychádza z nákladov poľnohospodárskych

organizácií hospodáriacich v prírodných podmienkach, v ktorých sa vyrába rozhodujúca

časť produkcie s vylúčením nákladov ekonomicky zaostavajúcich organizácií.

(2)

Jednotlivé nákupné ceny sa tvoria na základe

a)

priemernej výšky nákladov organizácií uvedených v odseku 1 za určené obdobie s prihliadnutím

na normatívy vlastných nákladov a zahraničné cenové relácie,

b)

sadzby zisku určenej s prihliadnutím na zámery štátneho plánu, na mieru rizikovosti

jednotlivých výrobkov a sezónnosť výroby.

(3)

Na podporu výroby a dodávok v množstve, štruktúre, akosti a čase sa využívajú príplatky

a prémie.

§ 31

Maloobchodné ceny

(1)

Maloobchodné ceny výrobkov, okrem cien výkonov, zahŕňajú tieto zložky

a)

veľkoobchodné ceny, a ak nie sú určené, nákupné ceny pri tuzemských výrobkoch alebo

kúpne ceny pri dovážaných výrobkoch,

b)

daň z obratu, t. j. základnú sadzbovú daň alebo daň z obratu vypočítanú rozdielom

medzi maloobchodnou cenou zníženou o obchodnú zrážku a veľkoobchodnou cenou pri výrobkoch

uvedených v sadzobníku dane z obratu,

7

)

c)

obchodnú zrážku podľa platnej celkovej sadzby, prípadne obchodnú prirážku,

d)

ďalšie zložky na základe rozhodnutia ústredného cenového orgánu najmä clo podľa osobitného

predpisu

30

)

a odbytovú prirážku, ak obchodné organizácie nakupujú výrobky výhradne prostredníctvom

odbytovej organizácie,

e)

cenový rozdiel, t. j. rozdiel medzi obchodnou cenou, prípadne zvýšenou o ďalšiu zložku

podľa písmena d) a maloobchodnou cenou zníženou o obchodnú zrážku; do maloobchodných

cien nových výrobkov sa zahŕňajú vo výške vyplývajúcej z použitého spôsobu tvorby

cien alebo z pravidiel zaokrúhľovania cien alebo z uplatnenia podmienok realizácie;

ako cenový rozdiel sa premietajú aj dôsledky zmien jednotlivých zložiek platných maloobchodných

cien, pokiaľ sa maloobchodné ceny nemenia.

(2)

Maloobchodné ceny tuzemských výrobkov, pri ktorých sa uplatňuje sadzbová daň z obratu,

sa tvoria priamym prepojením na základe veľkoobchodnej (nákupnej) ceny so zahrnutím

základnej sadzbovej dane z obratu a obchodnej zrážky, prípadne ďalšej zložky uvedenej

v odseku 1 písm. d) a cenového rozdielu vo výške vyplývajúcej zo zaokrúhlenia maloobchodných

cien (ďalej len „priame prepojenie“). Tento spôsob sa nepoužije pri výrobkoch, ktorých

maloobchodné ceny sa tvoria záväzným spôsobom alebo úplným stavebnicovým spôsobom

podľa

§ 15 ods. 2 písm. a)

. Pokiaľ takto vytvorená maloobchodná cena výraznejšie narušuje relácie maloobchodných

cien porovnateľných výrobkov s ohľadom na ich úžitkové vlastnosti, upraví sa tak,

že pri potrebe

a)

znížiť maloobchodnú cenu sa odvodí veľkoobchodná cena z porovnateľnej (nižšej) maloobchodnej

ceny podľa

§ 12

alebo v odôvodnených prípadoch sa do maloobchodnej ceny zahrnie záporný cenový rozdiel,

b)

zvýšiť maloobchodnú cenu sa do nej zahrnie kladný cenový rozdiel.

(3)

Maloobchodné ceny tuzemských výrobkov, pri ktorých sa uplatňuje rozdielová daň z

obratu, sa tvoria porovnaním podstatných podmienok a jednotlivých zložiek maloobchodnej

ceny porovnateľného a nového výrobku. Do maloobchodnej ceny nového výrobku sa zahrnie

rozdielová daň z obratu v relatívne rovnakej výške vyjadrenej v percentách z veľkoobchodnej

ceny, v akej je zahrnutá v maloobchodnej cene tuzemského porovnateľného výrobku. Tento

spôsob sa nepoužije pri výrobkoch, ktorých maloobchodná cena sa tvorí záväzným spôsobom

alebo úplným stavebnicovým spôsobom podľa

§ 15 ods. 2 písm. a)

.

(4)

Maloobchodné ceny dovážaných výrobkov sa tvoria záväzným spôsobom, a ak nie je určený,

tvoria sa

a)

priamym prepojením na základe kúpnej ceny so zahrnutím dane z obratu, obchodnej zrážky,

v ustanovených prípadoch cla alebo ďalšej zložky a cenového rozdielu vo výške vyplývajúcej

zo zaokrúhlenia; tento spôsob sa použije pri výrobkoch dovážaných na obohatenie vnútorného

trhu,

b)

porovnaním podstatných podmienok a maloobchodnej ceny nového dovážaného a porovnateľného

tuzemského výrobku, ak ide o dovoz na doplnenie vnútorného trhu nedostatkovými druhmi

tovaru; cenový rozdiel sa zahrnie vo výške vyplývajúcej z tohto porovnania.

(5)

Maloobchodná cena určená pri prvom dovoze platí aj pre opakovane dovážané výrobky,

pokiaľ ústredný cenový orgán nerozhodne o inej lehote jej platnosti.

(6)

Maloobchodná cena vytvorené podľa odsekov 2 až 4 môže byť upravená podľa

§ 19

o ďalší cenový rozdiel. Poverené orgány a organizácie

31

)

môžu kladný cenový rozdiel do maloobchodnej ceny v ustanovených prípadoch zahrnúť

len po jeho registrácii ústredným cenovým orgánom. K jeho výške sa vyjadruje príslušný

gestor v oblasti maloobchodných cien.

(7)

Pri tvorbe maloobchodných cien vo verejnom stravovaní sa vychádza z maloobchodných

cien nakúpených a spotrebovaných výrobkov a v prípadoch ustanovených ústredným cenovým

orgánom z upravených maloobchodných cien (napr. priemerných) s pripočítaním určených

obchodných prirážok. V ustanovených prípadoch sa pripočítavajú obchodné prirážky tiež

k maloobchodným cenám za ubytovanie.

§ 32

Tvorba cien v pôsobnosti národných výborov

(1)

Vymedzenie nového výrobku, platnosť jednotných cien a spôsob tvorby cien sa posudzuje

podľa podmienok výroby a realizácie výrobkov dodávaných organizáciami so sídlom na

území národného výboru, do ktorého pôsobnosti určenie cien prislúcha, ak nejde o výrobky,

pri ktorých ústredné cenové orgány republík rozhodli o jednotnosti cien po predchádzajúcom

prerokovaní s národnými výbormi. Jednotnosť cien môžu ústredné cenové orgány určiť

a)

pre všetky organizácie bez ohľadu na to, či ich riadia ústredné odvetvové orgány

alebo či ide o organizácie v cenovej pôsobnosti národných výborov, alebo

b)

pre všetky organizácie v cenovej pôsobnosti národných výborov.

(2)

Pre nový opakovane dodávaný výrobok, pri ktorom má byť uplatnená jednotnosť cien

podľa odseku 1 písm. a) alebo b), národný výbor v prípade potreby určí v okruhu svojej

pôsobnosti prechodne platnú cenu, ktorej platnosť sa končí určením jednotnej ceny

ústredným cenovým orgánom. O jej určení národný výbor informuje ústredný cenový orgán

republiky.

§ 33

Ceny služieb a opráv

(1)

Ceny služieb a opráv sú ceny výkonov včítane materiálu alebo ceny výkonov bez priameho

materiálu, ktorý sa samostatne pripočítava podľa normovanej, prípadne skutočnej spotreby.

(2)

Za podstatnú podmienku sa okrem podmienok uvedených v

§ 5

považuje tiež

a)

vykonávanie služieb a opráv v skrátených dodacích lehotách,

b)

vykonávanie služieb a opráv v čase pracovného pokoja,

32

)

c)

zaradenie prevádzkární do cenových tried.

32

)

(3)

Podmienkou uplatňovania prirážky uvedenej v

§ 23

pri skrátení dodacej lehoty podľa odseku 2 písm. a) je vykonávanie služieb a opráv

v určenej lehote za nezvýšenú cenu. Pri nedodržaní určenej lehoty je organizácia povinná

poskytnúť zľavu podľa podmienok ustanovených osobitnými predpismi.

33

)

(4)

Ak pri prevzatí výrobku do opravy alebo pri dojednaní služby nemožno určiť jej cenu,

určí dodávateľ predbežnú cenu odhadom. Predbežná cena sa pri dodávkach organizáciám

neuplatňuje, ak sa oprava alebo služba vykoná bezodkladne po tom, čo dodávateľ dostal

požiadavku, alebo sa vykonáva mimo prevádzkárne dodávateľa alebo ak odberateľská organizácia

písomne uvedie, že predbežnú cenu nevyžaduje a povinnosť uplatniť predbežnú cenu nie

je ustanovená iným právnym predpisom.

34

)

(5)

Ak dodávateľská organizácia počas vykonávania služby alebo opravy zistí, že jej cena

prevýši predbežnú cenu o viac ako 10 %, je povinná písomne a bezodkladne oznámiť odberateľskej

organizácii zmenu predbežnej ceny. Ak dodávateľská organizácia zmenu písomne neoznámi

alebo odberateľská organizácia so zmenou písomne nesúhlasí, je platnou cenou predbežná

cena zvýšená maximálne o 10 %.

(6)

Prekročenie predbežnej ceny vo vzťahu medzi organizáciou a občanom sa rieši podľa

osobitných predpisov.

35

)

(7)

Ceny bežných opráv sa tvoria stavebnicovým spôsobom ako súčet

a)

určených cien jednotlivých výkonov, a ak nie sú, cien vytvorených záväzným spôsobom,

ak je určený, alebo spôsobom podľa

§ 15 ods. 2 písm. b) až § 17

,

b)

cien spotrebúvaných náhradných dielcov a priameho materiálu, ktorý nie je zahrnutý

v cene výkonov; druh ceny, ktorým sa náhradné dielce a spotrebúvaný materiál oceňujú,

je ustanovený v platných cenníkoch alebo v rozhodnutiach cenových orgánov o cenách

opráv.

(8)

Veľkoobchodná cena opakovane vykonávanej generálnej opravy alebo generálnej opravy

jednotlivých uzlov sa určuje obvykle včítane nákladov na priamy materiál. Do veľkoobchodnej

ceny sa náklady na priamy materiál a priame mzdy započítavajú podľa štatisticky zistených

technicko-hospodárskych noriem. Určená cena opakovane vykonávanej generálnej opravy

môže byť najviac 90 % platnej ceny výrobku. Cena pre opakovane dodávané generálne

opravy sa musí určiť najneskôr do 6 mesiacov od prvej fakturácie generálnej opravy,

pokiaľ sa vykonalo najmenej 5 opráv alebo pokiaľ sa nepostupuje podľa

§ 3 ods. 2

. Za neštandardné sa považujú generálne opravy vykonávané v období pred určením ceny

pre opakovane vykonávané generálne opravy. Do veľkoobchodnej ceny neštandardnej generálnej

opravy sa zahŕňa spotreba priameho materiálu a priame mzdy v skutočnej výške. Ak sú

určené veľkoobchodné ceny generálnych opráv jednotlivých skupín výrobkov, možno cenu

generálnej opravy výrobku tvoriť podľa

§ 15

.

§ 34

Dielce pre výrobnú spotrebu a pre náhradnu spotrebu

(1)

Dielce na cenové účely sú výrobky označené v jednotnej klasifikácii priemyselných

odborov ako dielce (spravidla v skupine 9 a 0, prípadne 8), ďalej výrobky odboru 440,

441, 442 a výrobky odboru 443, len ak sú určené pre náhradnú spotrebu, 455, 532, prípadne

výrobky ďalších odborov, ktoré ústredný cenový orgán po dohode s Federálnym štatistickým

úradom za dielce určí. Určenie pre náhradnú spotrebu sa uvádza v zmluve a vo faktúre.

Toto určenie sa nemusí uvádzať pri dodávkach opravárenským, odbytovým a obchodným

organizáciám a pri dodávkach na vývoz, keď sa všetky dielce posudzujú ako dielce pre

náhradnú spotrebu (ďalej len „náhradný dielec“).

(2)

Pri rovnakých dielcoch, v závislosti od ich určenia pre výrobnú alebo náhradnú spotrebu,

sa uplatňujú rozdielne ceny.

(3)

Veľkoobchodná cena náhradného dielca i dielca pre výrobnú spotrebu sa tvorí, pokiaľ

nie je ustanovený záväzný spôsob, z operatívnej kalkulácie finálneho výrobku, v ktorej

sa výška zisku kalkuluje sadzbami určenými pre príslušný odbor (skupinu) a organizáciu.

Pri náhradnom dielci sa kalkuluje zisk sadzbou maximálne vo výške

a)

100 % zo spracovacích nákladov,

36

)

ak nepresahujú 100,– Kčs,

b)

75 % zo spracovacích nákladov, ak sú viac ako 100,– Kčs a nepresahujú 1 000,– Kčs,

c)

50 % zo spracovacích nákladov v ostatných prípadoch.

(4)

Pokiaľ by uplatnením spôsobu tvorby cien podľa odseku 3 vychádzala cena náhradného

dielca nižšia než cena dielca pre výrobnú spotrebu, platí aj pre náhradný dielec cena

dielca pre výrobnú spotrebu.

(5)

Organizácia, ktorá nevyrába a nevyrábala finálny výrobok, pre ktorý je náhradný dielec

určený, a ktorá nevyrábala tento dielec ani pre kompletizáciu finálneho výrobku, môže

určiť jeho veľkoobchodnú cenu podľa odseku 3, a to aj v inej výške, než je platná

cena, alebo môže použiť už určenú cenu.

(6)

Maloobchodná cena náhradného dielca sa tvorí priamym prepojením podľa

§ 31

.

(7)

Ak organizácia použije na kompletizáciu svojho výrobku dielec nakúpený za ceny platné

pre náhradný dielec, vyrovná sa rozdiel medzi zvýšenou a nezvýšenou cenou dielca na

ťarchu jej hospodárskeho výsledku. Ak organizácia dielec nakúpený pre výrobnú spotrebu

dodá pre náhradnú spotrebu, fakturuje ho za cenu platnú pre náhradný dielec a rozdiel

ako cenový odvod

25

)

odvedie do štátneho rozpočtu bez ďalšieho rozhodnutia ústredného cenového orgánu.

§ 35

Rozsah uplatnenia limitov

(1)

Cenový limit podľa

§ 3 ods. 5

sa určuje ako

a)

limit veľkoobchodnej ceny alebo limit veľkoobchodnej a limit maloobchodnej ceny pre

výrobok dodávaný na vnútorný trh, ktorý bude

1.

vyvinutý ako hmotný výstup menovitej úlohy vedecko-technického rozvoja; ak sa bude

výrobok vyvážať, určí sa aj limit kúpnej ceny,

2.

vyrábaný podľa novej štátnej normy, ak ide o normu pre jednotlivý výrobok, ktorá

mení niektorú z jeho podstatných kvalitatívnych podmienok,

3.

dodávaný z novej výrobnej kapacity, ktorá podlieha štátnej expertíze,

b)

limit veľkoobchodnej, maloobchodnej alebo kúpnej ceny vývozu alebo dovozu v prípadoch,

keď tak rozhodne ústredný cenový orgán, Štátna plánovacia komisia, Česká komisia pre

plánovanie a vedecko-technický rozvoj, Slovenská komisia pre plánovanie a vedecko-technický

rozvoj, Federálne ministerstvo zahraničného obchodu alebo iný orgán hospodárskeho

riadenia pre ním riadené organizácie, alebo sa tak dohodne odberateľ s dodávateľom.

(2)

Cenový limit nemusí byť určený pre výrobok,

a)

ktorý je určený výhradne pre konečnú spotrebu vnútri organizácie (investície, opravy

a údržbu),

b)

pre ktorý, v čase, keď má byť určený cenový limit, sa určí veľkoobchodná cena.

§ 36

Spôsoby tvorby cenových limitov

(1)

Cenové limity sa tvoria spôsobmi tvorby cien uvedenými v

§ 9 až 17

podľa poradia uvedeného v týchto ustanoveniach a primerane podmienkam a údajom, ktoré

sú k dispozícii pre ich tvorbu. Pri výrobku, pri ktorom treba určiť limit kúpnej ceny

alebo limit maloobchodnej ceny, nesmie byť určený vyšší limit veľkoobchodnej ceny,

než zodpovedá postupu podľa

§ 11 a 12

. Limit kúpnej ceny tvorí organizácia zahraničného obchodu podľa predpisu Federálneho

ministerstva zahraničného obchodu,

17

)

pokiaľ tento limit podľa dohody nevypracuje navrhovateľ limitu veľkoobchodnej ceny.

(2)

Cenový limit sa tvorí v plánovanej úrovni cien, prípadne v úrovni predpokladanej

pre dobu, keď sa začnú dodávky výrobku. Ak skutočný vývoj cien do doby dodávok výrobku

bude odlišný, zohľadní sa tento vplyv pri určení ceny, čo sa neposudzuje ako nedodržanie

cenového limitu. Vyššiu veľkoobchodnú alebo maloobchodnú cenu než cenový limit určený

ústredným cenovým orgánom môže určiť len tento orgán.

§ 37

Prepočet ceny v dôsledku zmeny cien

(1)

Cena nového výrobku patriaceho do odboru (skupiny), pri ktorom sa podľa štátneho

plánu vývoja cien alebo iného opatrenia ústredných cenových orgánov menia veľkoobchodné

ceny, sa v čase od schválenia zmeny do začiatku jej platnosti určí v doterajšej i

novej úrovni, pokiaľ tak ustanovuje osobitný predpis.

10

)

Cena v doterajšej úrovni sa tvorí spôsobom platným v čase vypracovania návrhu, cena

v novej úrovni podľa rozhodnutia ústredných cenových orgánov o spôsobe vykonania zmeny

cien.

(2)

Ak sa má znovu vyrábať a dodávať výrobok, ktorého veľkoobchodná cena nebola zahrnutá

do zmeny cien v odbore alebo skupine výrobkov, pretože sa nepredpokladala jeho ďalšia

výroba, treba dodatočne vykonať zmenu veľkoobchodnej ceny predpísaným spôsobom. Tieto

zmeny cien určí orgán alebo organizácia, v ktorých pôsobnosti bolo vykonanie zmien

cien v odbore alebo skupine výrobkov, a vždy organizácia, ak platí pre výrobok záväzný

spôsob tvorby cien. Ak sa má takýto výrobok znovu vyrábať viac ako jeden rok po platnosti

zmeny cien v odbore alebo skupine výrobkov určí sa preň cena ako pre nový výrobok.

(3)

Pre potreby nového ocenenia zásob prepočítajú organizácie veľkoobchodné ceny tuzemských

výrobkov, ktoré neboli pri zmene cien prevedené na platnú úroveň, bez schválenia ústredným

cenovým orgánom. Veľkoobchodná cena sa prepočíta na novú úroveň

a)

záväzným spôsobom, a ak nie je určený,

b)

indexom zmeny veľkoobchodných cien príslušnej skupiny výrobkov v danej organizácii.

(4)

Prepočet podľa odseku 3 sa nevykonáva, ak organizácia nemá podklady pre jeho vykonanie

alebo ak ide o dovážané výrobky.

§ 38

Spoločné ustanovenia o cenovom konaní

(1)

Ustanovenia tejto časti platia primerane pre cenové konanie všetkých druhov cien

s výnimkou cien uvedených v odseku 2.

(2)

Pre dočasné ceny, predbežné ceny, veľkoobchodné ceny s daňou z obratu, veľkoobchodné

ceny odvodené z bežných kúpnych cien, bežné kúpne ceny a prepočítané veľkoobchodné

ceny podľa

§ 37

platia z tejto časti len ustanovenia

§ 40 ods. 12

,

§ 43 ods. 6 alebo 7

a

§ 45

.

(3)

Podkladom pre cenové konanie je návrh ceny vypracovaný a doložený spôsobom uvedeným

v ďalších ustanoveniach. Vzory cenových návrhov a rozsah ich použitia ustanovujú ústredné

cenové orgány svojím rozhodnutím.

(4)

Ustanovenia tejto časti platia primerane pre limity kúpnych, veľkoobchodných a maloobchodných

cien s tým, že návrhy limitov veľkoobchodných a maloobchodných cien môže vypracovať

odberateľ, pokiaľ tak neurobí, vypracúva návrhy limitov podľa

§ 35 ods. 1 písm. a) bod 1 a 2

riešiteľ úlohy plánu technického rozvoja alebo plánu štandardizácie a v prípadoch

podľa bodu 3 toho istého ustanovenia investor. V prípadoch podľa

§ 35 ods. 1 písm. b)

vypracúva návrh limitov dodávateľská organizácia a pri limitoch kúpnych cien príslušná

organizácia zahraničného obchodu. V prípadoch podľa

§ 35 ods. 1 písm. a)

sa návrhy limitov predkladajú spolu s ostatnými podkladmi orgánom a organizáciám

zúčastneným na prerokúvaní úloh vedecko-technického rozvoja, normalizačného riadenia

alebo na štátnej expertíze a prerokovanie výšky limitov je súčasťou týchto rokovaní.

V prípade, že spracovateľom návrhu limitu nie je budúci výrobca a že nie je ani účastníkom

uvedených rokovaní, prerokúva sa s ním návrh cenového limitu samostatne.

§ 39

Náležitosti cenového návrhu

(1)

Návrh na určenie ceny výrobku musí obsahovať

a)

názov, označenie výrobku, mernú jednotku a kód podľa príslušnej položky jednotnej

klasifikácie

37

)

a odborového číselníka zodpovedajúci výrobku,

b)

vymedzenie podstatných podmienok výrobku podľa

§ 6

alebo odkaz na dokumentáciu, kde sú tieto podmienky vymedzené; vymedzenie sa dopĺňa

podľa potreby opisom, výkresom, fotografiou, náčrtom alebo vzorkou výrobku,

c)

zdôvodnenie, že ide o nový výrobok podľa

§ 7

,

d)

zdôvodnenie výberu porovnateľného výrobku, ak sa navrhovaná cena tvorí spôsobmi podľa

§ 10

,

§ 15 ods. 2 písm. b)

a

§ 16

, alebo pre navrhovanú maloobchodnú cenu je vybraný iný porovnateľný výrobok než pre

veľkoobchodnú cenu,

e)

navrhovanú výšku veľkoobchodnej ceny a pri spotrebných výrobkoch aj maloobchodnej

ceny, jej zdôvodnenie s príslušnými dokladmi podľa použitého spôsobu tvorby cien a

zdôvodnenie navrhovaného uplatnenia podmienok realizácie podľa

§ 19 až 21

, včítane prípadných rozhodnutí, na ktorých základe sa navrhuje,

f)

predpokladaný objem výroby v tisícoch Kčs, v merných jednotkách a množstvo výroby

(výrobnú dávku), pre ktorú je zostavená cenová kalkulácia; ak sa výroba predpokladá

na viac rokov, uvádza sa objem v prvých 3 rokoch, z toho vývoz a predpokladaný priemerný

rozdielový ukazovateľ v členení na socialistické a nesocialistické krajiny,

g)

cenu spotrebiteľského obalu alebo náklady na jeho výrobu a príslušný zisk, prípadne

náhradu za opotrebenie vratného obalu, pokiaľ tieto sumy predstavujú viac než 5 %

ceny,

h)

porovnanie navrhovanej ceny s cenovým limitom alebo s dočasnou alebo s prechodne

platnou veľkoobchodnou cenou alebo so zmluvnou cenou, pokiaľ boli uplatnené, a zdôvodnenie

rozdielu medzi nimi, dobu platnosti, dočasnej alebo prechodne platnej ceny, prípadne

množstvo, pre ktoré platila,

ch)

potvrdenie nositeľa servisu o zabezpečení servisnej služby a náhradných dielcov,

ak ide o spotrebné výrobky, pre ktorých opravy sú nevyhnutné,

i)

ďalšie údaje alebo podklady potrebné na zdôvodnenie ceny vyplývajúcej z použitého

spôsobu tvorby cien,

j)

stanoviská hlavných odberateľov a v ustanovených prípadoch aj vyjadrenie cenového

gestora

31

)

,

38

)

k cenovému návrhu včítane vyjadrenia, či ide o nový výrobok podľa

§ 7

.

(2)

Náležitosti uvedené v odseku 1 sú záväzné pre vypracovanie návrhu veľkoobchodnej

ceny opakovane dodávaného tuzemského výrobku. Pre návrh cien súboru výrobkov prerokúvaných

súčasne (napr. ponukových kolekcií) možno po dohode s odberateľom a cenovým orgánom,

pokiaľ ceny určí, zjednodušiť a vhodne upraviť náležitosti uvedené v odseku 1 písm.

c) až h). Pre návrhy cien opakovane dodávaných výkonov sú záväzné náležitosti uvedené

v odseku 1 písm. a), b), e), i) a j) a údaje o percentnej sadzbe aj absolútnej sume

dane z obratu, pokiaľ sa podľa platného sadzobníka pri výkone uplatňuje. V návrhu

ceny výkonu určeného výhradne pre občanov sa neuvádza stanovisko odberateľa. Návrh

veľkoobchodnej ceny neštandardného výrobku obsahuje náležitosti uvedené v odseku 1

písm. a), b), e) a ch), prípadne ďalšie, pokiaľ prichádzajú do úvahy.

(3)

Návrh veľkoobchodnej ceny opakovane dodávaného tuzemského výrobku, vytvorenej niektorým

zo spôsobov podľa

§ 13, § 14

alebo

§ 15 ods. 2 písm. a)

a určovanej poverenou organizáciou, obsahuje iba náležitosti uvedené v odseku 1 písm.

a), b) a ch), výpočet veľkoobchodnej ceny podľa použitého spôsobu tvorby cien, resp.

len navrhovanú výšku veľkoobchodnej ceny, ak sa pre jej výpočet používa výpočtová

technika a výsledná zostava neumožňuje overenie správnosti výpočtu. Ak dodávateľ navrhuje

uplatnenie podmienok realizácie, obsahuje návrh aj náležitosti uvedené v písmene e).

(4)

Návrh veľkoobchodnej ceny neštandardného výrobku, ktorého dodávku uskutočňuje dodávateľ

podľa požiadavky odberateľskej organizácie ihneď alebo najdlhšie do 3 mesiacov, tvorí

príloha faktúry obsahujúca rozpis spotreby materiálu a miezd a ďalšie položky cenovej

kalkulácie, prípadne ďalšie náležitosti dohodnuté s odberateľom. Rovnaký postup platí

pre ceny opakovaných služieb a opráv, ak sa tvoria stavebnicovým spôsobom podľa

§ 15 ods. 2 písm. a)

.

(5)

Návrh veľkoobchodnej ceny dovážaného výrobku tvorenej podľa

§ 25 písm. a)

obsahuje náležitosti podľa odseku 1 písm. a) až e) doplnené údajmi o teritóriu dovozu,

predpokladanom množstve (objeme) dovozu a kúpnu cenu členenú na zahraničnú cenu v

obchodnej parite, priame zahraničné obchodné náklady a obchodnú prirážku, prípadne

ďalšie náležitosti, ktoré určí ústredný cenový orgán.

(6)

Návrh maloobchodnej ceny tuzemského výrobku predkladaný spolu s návrhom veľkoobchodnej

ceny obsahuje náležitosti týkajúce sa maloobchodnej ceny uvedenej v odseku 1 písm.

e), ch), j), prípadne d). Návrh maloobchodnej ceny predkladaný samostatne obsahuje

okrem toho náležitosti uvedené v odseku 1 písm. a), b), prípadne h).

(7)

Návrh maloobchodnej ceny dovážaného výrobku obsahuje náležitosti podľa odseku 1 písm.

a), b), e), ch) a j). Ďalej obsahuje kalkuláciu maloobchodnej ceny nového, prípadne

porovnateľného tuzemského výrobku, pokiaľ sa s ním porovnáva. Súčasťou podkladov pre

návrh maloobchodnej ceny výrobku z dovozu sú údaje o predbežnej kúpnej cene členené

na zahraničnú cenu v obchodnej parite, priame zahraničné obchodné náklady a obchodnú

prirážku, prípadne clo. Tieto údaje je organizácia zahraničného obchodu povinná predložiť

navrhovateľovi maloobchodnej ceny najneskôr 30 dní po uzavretí zmluvy so zahraničným

dodávateľom, pokiaľ medzi organizáciou zahraničného obchodu a navrhovateľom nie je

dohodnutá iná lehota.

§ 40

Vypracovanie návrhov cien a ich prerokovanie s odberateľmi

(1)

Návrh veľkoobchodnej aj maloobchodnej ceny tuzemského výrobku vypracúva výrobca nového

výrobku a v prípadoch uvedených v

§ 42 ods. 2

orgán hospodárskeho riadenia, pokiaľ tento orgán alebo cenový orgán nepoverí niektorú

organizáciu. Návrh maloobchodnej ceny pre svoj výhradný predaj vypracúvajú organizácie

uvedené v

§ 62 ods. 2 písm. a) bod 5.

ods. 4

.

(2)

Návrh veľkoobchodnej ceny dovážaného výrobku, pokiaľ sa neodvodzuje z kúpnej ceny,

ale tvorí sa podľa

§ 25 písm. a)

, vypracúva organizácia zahraničného obchodu, prípadne tuzemský odberateľ určený Federálnym

cenovým úradom.

(3)

Návrh maloobchodnej ceny dovážaného výrobku vypracúva na základe podkladov organizácie

zahraničného obchodu obchodná organizácia alebo organizácia v cenovej pôsobnosti národného

výboru, ktorá bude výrobok za maloobchodnú cenu predávať, alebo orgán alebo obchodná

organizácia poverená zabezpečovaním dovozu pre vnútorný obchod.

(4)

Všetky podklady potrebné pre tvorbu cien podľa tejto vyhlášky sú tuzemské organizácie

povinné bezplatne poskytnúť spracovateľom cenových návrhov alebo cenovým orgánom,

prípadne požičať využiteľné média, na ktorých sú príslušné údaje zapísané, alebo poskytnúť

údaje pomocou diaľkového prenosu dát, ak sa pre tvorbu cien využíva výpočtová technika.

(5)

Spracovateľ návrhu uvedený v odseku 1 alebo jeho predkladateľ uvedený v

§ 42

alebo organizácia poverená určiť cenu, ktorá návrh vypracovala, sú povinní zabezpečiť

prerokovanie návrhov s odberateľmi zastupujúcimi jednotlivé smery použitia nového

výrobku. Ak je výrobok určený len pre výrobnú spotrebu, prerokúva sa cenový návrh

najmenej s tromi hlavnými odberateľmi. Dodávateľské organizácie v cenovej pôsobnosti

národných výborov prerokúvajú cenový návrh najmenej s jedným hlavným odberateľom.

Pri výbere hlavných odberateľov prihliada spracovateľ návrhu na to, aby boli zastúpení

odberatelia tak z Českej socialistickej republiky, ako aj zo Slovenskej socialistickej

republiky. S občanmi ako odberateľmi sa návrhy na určenie maloobchodnej ceny neprerokúvajú

s výnimkou cien výrobkov vyrábaných podľa individuálnych objednávok.

(6)

Za hlavných odberateľov sa považujú

a)

organizácia, ktorá bude odoberať výrobok pre výrobnú spotrebu alebo pre investície

v rozhodujúcom množstve, okrem odbytovej organizácie, ak nie je výhradným odberateľom,

b)

organizácie zahraničného obchodu, ak sa predpokladá vývoz,

c)

obchodná organizácia, ktorá má pôsobnosť určiť maloobchodnú cenu alebo ktorá je odberateľom

rozhodujúceho množstva, ale nemá pôsobnosť určiť maloobchodnú cenu,

d)

gestor pre maloobchodné ceny, ak má pôsobnosť určiť maloobchodnú cenu ústredný cenový

orgán,

e)

Federálne ministerstvo národnej obrany, Federálne ministerstvo vnútra, Ministerstvo

vnútra a životného prostredia Českej socialistickej republiky a Ministerstvo vnútra

a životného prostredia Slovenskej socialistickej republiky, ak ide o výrobky dodávané

nimi založeným alebo riadeným (ďalej len „riadené“) organizáciám,

f)

ministerstvá výstavby a stavebníctva republík, ak ide o výrobky dodávané organizáciám

nimi riadeným určené pre bytovú alebo občiansku výstavbu,

g)

ministerstvá poľnohospodárstva a výživy republík, ak ide o výrobky dodávané organizáciám

nimi riadeným,

h)

orgán alebo organizácie poverené gesciou pre ceny prác a služieb, ak ide o výrobky

nakupované organizáciami poskytujúcimi práce a služby,

39

)

ch)

za rezort Federálneho ministerstva dopravy a spojov – š. o. Československé štátne

dráhy Praha, Železničné stavby a montáže, kombinát Bratislava, š. p. Správa pôšt a

telekomunikácií Praha a š. p. Správa pôšt a telekomunikácií Bratislava, š. p. Správa

rádiokomunikácií Praha a š. p. Správa rádiokomunikácií Bratislava, ak ide o výrobky

dodávané týmto organizáciám,

i)

ďalšie orgány alebo organizácie podľa rozhodnutia ústredného cenové orgánu, napr.

cenoví gestori, štátne skúšobne, výskumné ústavy, pri spotrebných výrobkoch zástupcovia

odborových a záujmových organizácií občanov.

(7)

Ak sú hlavnými odberateľmi ústredné orgány uvedené v odseku 6 písm. e) až h), nezasiela

sa už cenový návrh nimi riadeným odberateľským organizáciám.

(8)

Návrh veľkoobchodnej aj maloobchodnej ceny sa prerokúva súčasne, ak sa od začiatku

predpokladajú dodávky za tieto ceny. Ak je výrobná organizácia oprávnená určiť len

veľkoobchodnú cenu, predkladá návrhy oboch cien orgánu alebo organizácii, ktorá je

poverená pôsobnosťou určiť maloobchodnú cenu. Pri tuzemských i dovážaných výrobkoch,

ktoré sa budú podľa

§ 2 ods. 1 písm. d)

dodávať za obchodné ceny, musí sa v rámci cenového konania prerokovať aj obchodná

cena.

(9)

Návrh ceny výrobku dodávaného pre stavby prerokuje dodávateľ s investorom, prípadne

s ním poverenou organizáciou. Ak je prvým odberateľom vyšší dodávateľ, prerokuje ho

s vyšším dodávateľom. Vyšší dodávateľ prerokuje ním odsúhlasené ceny s investorom

spolu s ostatnými cenovými podkladmi vyššej dodávky. Na ten účel im predkladá aj návrhy

cien svojich poddodávateľov.

(10)

Ak o to požiada spracovateľ návrhu ceny, je povinný tiež dodávateľ objemovo významnej

poddodávky spracovať a prerokovať návrh jej ceny v požadovaných lehotách.

(11)

Ak ide o návrh veľkoobchodnej ceny uvedený v

§ 39 ods. 3

, zasiela odberateľ stanovisko, len ak požaduje úpravu ceny podľa podmienok realizácie

alebo ak namieta nesprávny výpočet ceny. V ostatných prípadoch nezasiela stanovisko

a poverená organizácia určí cenu podľa svojho návrhu po uplynutí lehoty podľa odseku

13.

(12)

Za prerokovanie a súhlas s návrhom ceny sa považuje jej zaplatenie, ak ide o

a)

cenu služby alebo opravy tvorenú stavebnicovým spôsobom,

b)

veľkoobchodnú cenu neštandardného výrobku, ktorého dodávku podľa požiadavky odberateľa

uskutočňuje dodávateľ ihneď alebo najneskôr do 3 mesiacov,

c)

veľkoobchodnú cenu s daňou z obratu a veľkoobchodnú cenu dovážaného výrobku vytvorenú

na základe kúpnej ceny podľa

§ 25 písm. b)

.

(13)

Odberatelia uvedení v odseku 6 sú povinní zaslať svoje odôvodnené stanoviská k návrhu

ceny do 15 dní od doručenia návrhu. Táto lehota sa predlžuje na 30 dní, ak o to požiada

odberateľ zo závažných dôvodov. Ak odberateľ neoznámi svoje stanovisko do uvedenej

lehoty, platí, že s návrhom súhlasí. Ak odberateľ nesúhlasí s návrhom ceny, je dodávateľ

povinný prerokovať jeho námietky do 15 dní od ich doručenia. Ak ani potom nedôjde

k dohode, prikladajú sa k návrhu ceny stanoviská dodávateľa aj odberateľa podpísané

oprávnenými pracovníkmi, ak cenu určí cenový orgán. Ak má pôsobnosť určiť cenu dodávateľ,

rieši sa prípad ako cenový spor podľa

§ 44

.

(14)

Prerokovanie návrhov cenových limitov uvedených v

§ 35 ods. 1 písm. a)

je súčasťou prerokúvania úloh plánov technického rozvoja alebo normalizačných úloh

alebo štátnej expertízy pre novú výrobnú kapacitu, pre ktoré sú návrh cenových limitov

jedným zo záväzných podkladov.

§ 41

Cenové komisie

Ústredné cenové orgány môžu zriadiť pre cenové konanie cenové komisie, ktorých členmi

sú splnomocnení zástupcovia hlavných dodávateľských a odberateľských orgánov a organizácií,

prípadne zástupcovia odborových a záujmových organizácií občanov, ak ide o spotrebné

výrobky. Cenový návrh sa zasiela členom cenovej komisie a jeho prerokovanie v cenovej

komisii nahrádza prerokovanie podľa

§ 40

, prípadne podľa

§ 42 ods. 5

. Zloženie cenových komisií a podrobnejšie podmienky ich činnosti schvaľuje ústredný

cenový orgán, ktorý ich zriadil a ktorý tiež, na návrh orgánov a organizácií v komisii

zastúpených, vymenúva členov komisií. Orgány alebo organizácie poverené pôsobnosťou

v určení cien si môžu zriaďovať cenové komisie zo zástupcov hlavných odberateľov uvedených

v

§ 40 ods. 6

, orgánov uvedených v

§ 42 ods. 5

a prípadne z ďalších nimi určených členov.

§ 42

Predkladanie návrhov cien

(1)

Ak cenu určuje cenový orgán alebo poverená organizácia, predkladá im návrh ceny dodávateľská

organizácia, prípadne iná organizácia určená cenovým orgánom po dohode s jej orgánom

hospodárskeho riadenia. Návrhy nákupných cien výrobkov, okrem poľnohospodárskych,

a návrhy maloobchodných cien dovážaných výrobkov predkladajú odberateľské organizácie.

(2)

Orgány hospodárskeho riadenia predkladajú návrhy cien za organizácie nimi riadené

uvedené v odseku 1

a)

podľa osobitného predpisu

40

)

a

§ 57 ods. 1

a

3

,

b)

ministerstvá lesného a vodného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu republík,

pokiaľ ide o ceny povrchovej vody, pitnej a odkanalizovanej vody, podľa podkladov

príslušných národných výborov a ceny surového dreva,

c)

ministerstvá poľnohospodárstva a výživy republík, pokiaľ ide o nákupné ceny poľnohospodárskych

výrobkov,

d)

Český geologický úrad a Slovenský geologický úrad spoločne, pokiaľ ide o veľkoobchodné

ceny geologických prác,

e)

Český geodetický a kartografický úrad a Slovenský úrad geodézie a kartografie spoločne,

pokiaľ ide o veľkoobchodné ceny geodetických a kartografických prác,

f)

Český zväz spotrebných družstiev, Slovenský zväz spotrebných družstiev, Český zväz

výrobných družstiev a Slovenský zväz výrobných družstiev, ak ide o maloobchodné ceny

dovážaných výrobkov,

g)

v ďalších prípadoch na základe dohody s ústredným cenovým orgánom.

(3)

Predkladateľ návrhu ceny je povinný predložiť návrh ceny tak, aby sa vzhľadom na

lehoty pre jeho prípadné doplnenie podľa odseku 6, mohla cena určiť pred fakturáciou

prvej dodávky v lehotách podľa

§ 43 ods. 1

a pri dodávkach pre investičnú výstavbu v lehotách podľa

§ 43 ods. 2

.

(4)

Návrh ceny nového výrobku podpisuje štatutárny orgán organizácie alebo pracovník

oprávnený podľa organizačných predpisov, prípadne písomne splnomocnený štatutárnym

orgánom (ďalej len „oprávnený pracovník“).

(5)

Súčasne s predložením návrhu ceny cenovému orgánu predkladá sa ďalšie vyhotovenie

návrhu Federálnemu ministerstvu financií v prípadoch, kde sa pri výrobku uplatňuje

rozdielová daň z obratu. Ak návrh ceny vyžaduje dotáciu zo štátneho rozpočtu, predkladá

sa ďalšie vyhotovenie návrhu Federálnemu ministerstvu financií, ak ide o organizáciu

riadenú Federálnym orgánom hospodárskeho riadenia, a príslušnému ministerstvu financií,

cien a miezd republiky v ostatných prípadoch.

(6)

Ak návrh ceny nemá predpísané náležitosti alebo ak je potrebné na určenie ceny doplniť

návrh o ďalšie doklady, požiada cenový orgán alebo organizácia oprávnená určiť cenu

o jeho doplnenie do 10 dní od doručenia návrhu. Predkladateľ je povinný doplniť návrh

ceny do 15 dní, pokiaľ nedohodne s uvedeným orgánom alebo organizáciou dlhšiu lehotu.

§ 43

Lehoty a spôsob určenia ceny

(1)

Orgány oprávnené určiť cenu ju určia najdlhšie do 30 dní po tom, čo dostanú návrh

so všetkými náležitosťami včítane odôvodnených stanovísk účastníkov cenového konania.

Lehota sa primerane predĺži v prípadoch, keď si orgán oprávnený určiť cenu písomne

vyhradí dlhšiu lehotu alebo keď dôjde k cenovému sporu podľa

§ 44

. Organizácie poverené určiť cenu ju určia do 10 dní po dosiahnutí dohody s odberateľmi,

ak ide o veľkoobchodnú cenu, alebo po dosiahnutí dohody s dodávateľom a cenovým gestorom,

ak ide o maloobchodnú cenu. Pre výrobok, pri ktorom sa určuje veľkoobchodná aj maloobchodná

cena, nemožno veľkoobchodnú cenu určiť pred určením maloobchodnej ceny.

(2)

Ceny výrobkov dodávaných pre stavby sa určia pred začatím výroby, najneskôr však

60 dní pred vystavením splátkového listu, a ak nie je splátka poskytovaná, najneskôr

pred fakturáciou.

(3)

Výmer, ktorým sa určuje cena, obsahuje

a)

názov orgánu alebo organizácie ho vydávajúceho s odkazom na predpis alebo poverenie,

na ktorého základe určí cenu,

b)

presné označenie výrobku včítane číselného kódu podľa

§ 39 ods. 1 písm. a)

,

c)

označenie druhu ceny podľa

§ 2 a 3

, výšku určenej ceny, mernú jednotku, a ak prichádza do úvahy, aj sumu, o ktorú bola

upravená cena podľa

§ 19 až 21

s odkazom na tento paragraf, a ďalej označenie, keď je cena určená na podmienky výroby

jedného kusa,

d)

vymedzenie podstatných podmienok, prípadne odkaz na doklad, kde sú písomne vymedzené,

e)

spôsob tvorby ceny; pri prevzatí ceny doterajšieho výrobku podľa

§ 7 ods. 3

sa uvádza odkaz na rozhodnutie, ktorým bola táto cena určená,

f)

dátum začiatku účinnosti cenového výmeru, ktorá nesmie byť určená pred dátumom doručenia

výmeru alebo jeho uverejnenia; spätnú platnosť cenového výmeru môže výnimočne povoliť

iba príslušný cenový orgán; ak ide o prirážky za cenové zvýhodnenie, zvýhodnené alebo

prechodne platné ceny, uvádza sa tiež dátum skončenia ich platnosti, prípadne pre

aké množstvo platí prechodne platná cena,

g)

výrobcu (ak ide o jediného tuzemského výrobcu), prípadne krajinu dovozu,

h)

dátum vydania výmeru a jeho číslo,

ch)

podpis oprávneného pracovníka.

(4)

Výmerom sa určujú veľkoobchodné ceny opakovane dodávaných výrobkov, veľkoobchodné

ceny dovážaných výrobkov určené podľa

§ 25 písm. a)

, nákupné ceny, maloobchodné ceny, ďalej nižšie ceny podľa

§ 4 ods. 3 a 4

a kalkulačné sadzby používané pre tvorbu cien. Výmer sa vydáva aj na zaradenie nového

výrobku do cenovej skupiny a na ponechanie ceny podľa

§ 7 ods. 3

.

(5)

Orgány a organizácie poverené určovať ceny sú povinné viesť evidenciu cenových výmerov,

ktoré vydali, a evidenciu nimi určených cien, na ktoré neboli vydané cenové výmery.

Pre evidenciu určených cien sú záväzné údaje uvedené v odseku 3 písm. b) až e), g)

a ch) s tým, že táto cena sa považuje za určenú dňom zápisu do evidencie. Formu tejto

evidencie určí organizácia, ktorá na to môže využívať podklady spracúvané na iné účely,

pokiaľ sú v nich uvedené údaje zahrnuté.

(6)

Zápisom do evidencie sa určujú veľkoobchodné ceny neštandardných výrobkov, veľkoobchodné

ceny určované podľa

§ 25 písm. b)

, dočasné veľkoobchodné ceny určované organizáciami podľa

§ 3 ods. 2

a prepočítané veľkoobchodné ceny podľa

§ 37

.

(7)

Uvedením vo faktúre spolu s označením príslušného druhu ceny určuje dodávateľ cenu

uvedenú v

§ 40 ods. 12 písm. a)

, veľkoobchodnú cenu výlučne vyvážaného výrobku, bežnú kúpnu cenu, veľkoobchodnú cenu

s daňou z obratu a obchodnú cenu s uvedením percentnej sadzby dane z obratu. Tieto

ceny sú určené dňom vystavenia faktúry. Po predchádzajúcej dohode s dodávateľom môže

obchodné ceny určovať obchodná organizácia.

(8)

Na prerokovanie a určenie ceny nového výrobku sa nevyžaduje, aby bolo dokončené technické

alebo odbytové konanie pre tento výrobok alebo aby boli splnené ďalšie podmienky potrebné

na jeho uvedenie do obehu, ako sú napríklad skúšky podľa predpisov o bezpečnosti a

ochrane zdravia pri práci, okrem spotrebných výrobkov, pri ktorých podmienkou pre

určenie cien je zabezpečenie servisnej služby a nevyhnutných náhradných dielcov. Určenie

ceny nie je súhlasom na uvedenie výrobku do obehu, ale len jednou z nevyhnutných podmienok

jeho predaja. Ak dôjde po určení ceny a po dokončení technického alebo odbytového

konania k zmene niektorej z podstatných podmienok výrobku, spracovateľ návrh ceny

formou dodatku prerokuje, predloží na určenie alebo určí novú cenu, ak má na to pôsobnosť.

(9)

Ak sa pre výrobok zmení kód jednotnej klasifikácie, zostáva vydané rozhodnutie (výmer)

o cene v platnosti. Výrobca je však povinný informovať o tejto zmene orgán alebo organizáciu,

ktorá cenu určila, cenového gestora a hlavných odberateľov, ktorým výmer zaslal. Tento

postup neplatí v prípade, keď v dôsledku nesprávneho zaradenia nového výrobku spracovateľom

návrhu ceny bola cena určená v nesprávnej výške. V tomto prípade platí postup pre

zmeny nesprávnych cien.

§ 44

Cenové spory

(1)

Cenový spor vzniká v prípade, keď pôsobnosťou určiť cenu nového výrobku je cenovým

orgánom poverený orgán alebo organizácia a keď nedošlo k dohode o výške ceny medzi

dodávateľom a niektorým hlavným odberateľom, prípadne gestorom, ak ide o maloobchodné

ceny, ktoré musia byť jednotné, a keď nedošlo k dohode ani medzi orgánmi hospodárskeho

riadenia uvedených organizácií.

(2)

Cenový spor predkladá orgán poverený určením ceny alebo orgán hospodárskeho riadenia

organizácie poverenej určením ceny najdlhšie do 30 dní po skončení neúspešného rokovania

cenovému orgánu na rozhodnutie. Ak cenový spor predkladá poverená organizácia, musí

súčasne predložiť cenovému orgánu stanoviská orgánov hospodárskeho riadenia dodávateľa

i odberateľa.

(3)

Mimoriadne náklady spojené s riešením cenových sporov (napr. odmeny znalcom) uhradí

dodávateľská a odberateľská organizácia v pomere, ktorý určí cenový orgán na základe

výsledku sporu.

§ 45

Zaokrúhľovanie cien

(1)

Ceny sa pri ich tvorbe zaokrúhľujú takto

Prevziať prílohu - Vzorec 01

pritom sa sumy nižšie ako 50 % zaokrúhľovanej jednotky zaokrúhľujú smerom dole a od

50 % včítane smerom hore.

(2)

Prirážky a zrážky uvedené v

§ 23

uplatňované v oblasti veľkoobchodných alebo nákupných cien a odbytové prirážky a

zrážky sa zaokrúhľujú samostatne podľa stupnice pre ostatné druhy cien. Po ich pripočítaní

(odpočítaní) k veľkoobchodnej alebo nákupnej cene sa výsledná cena už nezaokrúhľuje.

(3)

Pri tvorbe obchodnej ceny výrobku sa vychádza zo zaokrúhlenej veľkoobchodnej (nákupnej)

alebo kúpnej ceny. Pri tvorbe jeho maloobchodnej ceny sa vychádza zo zaokrúhlenej

obchodnej ceny, prípadne zaokrúhlenej veľkoobchodnej (nákupnej) ceny. Ostatné zložky

maloobchodnej ceny tuzemského aj dovážaného výrobku (daň z obratu, obchodná zrážka,

cenový rozdiel, clo) ani prirážky a zrážky za odchýlky od podstatných podmienok v

oblasti maloobchodných cien určené percentnou sadzbou sa však samostatne nezaokrúhľujú.

Zaokrúhľuje sa až výsledná maloobchodná cena.

(4)

Podľa stupnice pre maloobchodné ceny sa zaokrúhľuje aj veľkoobchodná cena s daňou

z obratu a ceny podľa

§ 2 ods. 2

.

(5)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na prípady, keď odbytová prirážka, prípadne

prirážka alebo zrážka za odchýlky od podstatných podmienok platná pre viac výrobkov

uvádzaných na jednej faktúre sa vyjadruje súhrnnou absolútnou sumou. Ustanovenia predchádzajúcich

odsekov neplatia na prípady, keď na základe určenej ceny pre určitú mernú jednotku

sa účtuje jej podiel alebo násobok.

(6)

Pokiaľ sa ceny a ich zložky nezaokrúhľujú podľa odsekov 1 až 4 a iný spôsob nie je

rozhodnutím cenového orgánu ustanovený, zaokrúhľujú sa maloobchodné ceny na päť halierov,

ostatné druhy a zložky cien na dve desatinné miesta.

§ 46

Vydávanie cenníkov

(1)

Ceny určené cenovými orgánmi alebo poverenými organizáciami, v ktorých sa zabezpečuje

ich jednotnosť v rámci Československej socialistickej republiky alebo v určitej oblasti,

sa publikujú v cenníkoch veľkoobchodných cien, nákupných cien, maloobchodných cien,

prác a služieb a ich dodatkoch. Pri cenách výrobkov odborov s častou obmenou sortimentu,

veľkoobchodných cien reprezentantov neštandardných výrobkov a pri cenových limitoch

postačí ich publikácia formou výmeru.

(2)

Nové cenníky sa vydávajú najmä v prípadoch, keď prevažná časť cien nie je už zahrnutá

v platnom cenníku alebo keď dochádza k zmene cien celého alebo väčšej časti odboru.

V ostatných prípadoch sa novourčené ceny alebo zmeny cien publikujú v dodatkoch vydávaných

najmenej raz za dva roky.

(3)

Záväzné náležitosti cenníkov, ich usporiadanie a spôsob evidencie sú ustanovené v

rozhodnutí ústredných cenových orgánov.

41

)

§ 47

Označovanie výrobkov maloobchodnými cenami

(1)

Dodávatelia sú povinní označovať svoje výrobky, ktoré dodávajú pre trhové fondy,

údajom o platnej maloobchodnej cene konkrétneho predávaného množstva.

42

)

Označenie musí byť uvedené na výrobku. Ak to vzhľadom na povahu výrobku nie je možné,

uvádza sa na spotrebiteľskom obale alebo na pripojenom štítku.

(2)

Dovážané výrobky, výrobky pôvodne určené len pre vývoz, neplnohodnotné výrobky a

výrobky zaradené do dopredaja označuje maloobchodnou cenou podľa odseku 1 obchodná

organizácia, pokiaľ sa s dodávateľom nedohodne inak.

(3)

Pri zmene maloobchodnej ceny označí zmenenú maloobchodnú cenu obchodná organizácia

spôsobom podľa odseku 1 pri tých výrobkoch, ktoré má na sklade a ktoré dodávateľ do

termínu platnosti zmeny maloobchodnej ceny už odoslal alebo odovzdal z výroby na odoslanie

a označenie údajom o maloobchodnej cene je súčasťou výrobného postupu.

(4)

Dodávatelia tuzemských výrobkov sú ďalej povinní uvádzať na výrobkoch označenie,

z ktorého bude zrejmý dôvod ich cenového zvýhodnenia. Pri dovážaných výrobkoch musí

toto označenie zabezpečiť obchodná organizácia.

(5)

Povinnosť označovať výrobky maloobchodnou cenou spôsobom podľa odseku 1 sa nevzťahuje

na výrobky, ktoré nie sú balené do spotrebiteľských obalov a sú uvedené v rozhodnutí

ústredných cenových orgánov

41

)

na základe písomnej žiadosti dodávateľskej organizácie odsúhlasené odberateľmi.

§ 48

(1)

Riadenie cien využíva najmä

a)

informácie z celoštátnych informačných sústav, jednotnej sústavy sociálno-ekonomických

informácií, sústavy vedecko-technických a ekonomických informácií a informácie pre

plán a rozpočet, informácie štátneho a rezortného cenového výkazníctva a informácie

o cenách z informačnej sústavy organizácií,

b)

cenovú dokumentáciu organizácií a cenových gestorov,

c)

rozbory vývoja a pôsobenia cien a účinnosti cenových opatrení,

d)

poznatky cenových kontrol.

(2)

Orgány a organizácie spracúvajú vo väzbe na potreby plynulej aktualizácie cien analýzy

vývoja a pôsobenia cien a účinnosti cenových opatrení. Na to využívajú rezortné výkazy

43

)

a predkladajú ich ústredným cenovým orgánom do konca mesiaca nasledujúceho po termíne

predloženia výkazov. Pritom postupujú podľa vecného zamerania ustanoveného cenovými

orgánmi.

(3)

Cenovú dokumentáciu v organizácii tvoria najmä

a)

právne predpisy a rozhodnutia ústredných orgánov za oblasť cien platné pre činnosť

organizácie,

b)

cenové výmery, ďalej platné cenníky a dodatky k nim, evidencia cien určených podľa

§ 43 ods. 5 a 6

na vyrábané výrobky,

c)

informácie o zahraničných cenách potrebné pre tvorbu cien,

d)

úplné návrhy na určenie ceny podľa štvrtej časti alebo na zmenu ceny podľa príslušného

rozhodnutia o zmene cien,

e)

podklady organizácie, ktorá spracovala návrh záväzného spôsobu tvorby cien schváleného

cenovým orgánom, podklady k návrhu kalkulačných sadzieb používaných pre tvorbu cien,

včítane vymedzenia obsahu jednotlivých kalkulačných položiek.

(4)

Organizácie sú povinné uchovávať cenovú dokumentáciu najmenej 3 roky po skončení

dodávok ich výrobku alebo platnosti cien, ak sa končí skôr než dodávky, pri podkladoch

podľa odseku 3 písm. b) až d) a po skončení platnosti dokumentácie podľa odseku 3

písm. a) a e).

(5)

O cenách výrobkov určených pre obyvateľstvo musí byť vo všetkých prevádzkárňach obchodu

a služieb zabezpečená každému občanovi prístupná, presná a úplná informácia (cenník,

tarifa, výmer, prípadne doklad o cene).

§ 49

Plánovanie cenovej kontroly a správy o výsledkoch cenových kontrol

(1)

Základným nástrojom koordinácie cenovej kontroly sú plány cenových kontrol ústredných

cenových orgánov zahŕňajúce rozhodujúce

44

)

a ostatné kontrolné úlohy týchto orgánov, ústredných orgánov pre nimi riadené organizácie,

národných výborov uvedených v

§ 60

, ústredných orgánov spoločenských organizácií a inšpekcií.

45

)

(2)

Ústredné orgány, národné výbory uvedené v

§ 60

a ústredné orgány spoločenských organizácií sú povinné určené rozhodujúce úlohy zahrnúť

do svojich plánov cenových kontrol a predložiť ich príslušnému ústrednému cenovému

orgánu do 30 dní pred začiatkom roka. Tieto úlohy možno meniť len so súhlasom ústredného

cenového orgánu.

(3)

Orgány uvedené v odseku 2 predkladajú správy o výsledkoch kontrol za uplynulý rok

do 31. januára nasledujúceho roka, a to federálne orgány Federálnemu cenovému úradu,

ostatné orgány ústredným cenovým orgánom republík podľa požiadaviek týchto orgánov.

§ 50

Predmet cenovej kontroly a podmienky jej vykonávania

(1)

Predmet cenovej kontroly a podmienky jej vykonávania ustanovujú osobitné predpisy.

46

)

Osobitné predpisy

47

)

tiež ustanovujú prípady, keď organizácia neoprávnene získala prostriedky v dôsledku

porušenia cenových predpisov a spôsob ich vyrovnania.

(2)

Cenové kontroly sa uzavierajú protokolom (záznamom), v ktorom kontrolný orgán uvedie

porušenie, prípadne aj výpočet neoprávnene získaných prostriedkov.

(3)

Organizácia je povinná v prípade porušenia cenových predpisov bez meškania zabezpečiť

opatrenia na nápravu a v ich rámci

a)

vyrovnať podľa osobitných predpisov

48

)

neoprávnene získané prostriedky,

b)

zmeniť nesprávne vyššie ceny včítane cien vlastných nadväzujúcich výrobkov, do ktorých

sa nesprávne vyššia cena premietla, ak ceny sama určila, alebo predložiť príslušnému

cenovému orgánu návrh na tieto zmeny,

c)

zistiť osobne zodpovedných pracovníkov a uplatniť voči nim postih včítane náhrady

škody.

49

)

(4)

Ak organizácia nesplní cenové opatrenia na nápravu podľa odseku 3 písm. b) vykoná

ich príslušný cenový orgán na základe upozornenia kontrolného orgánu podľa jeho zistenia.

(5)

Ústredné cenové orgány využívajú pre cenovú kontrolu poznatky kontrolných aktívov,

odberateľských organizácií, spotrebiteľských a odberateľských orgánov a odborne príslušných

organizácií výskumnej vývojovej základne a významných odborníkov.

§ 51

Neoprávnene získané prostriedky

(1)

Za deň zistenia

50

)

neoprávnene získaných prostriedkov sa považuje deň, keď vedúci pracovník kontrolovanej

organizácie bol oboznámený s protokolom (záznamom) o cenovej kontrole.

(2)

Organizácia získa neoprávnene prostriedky dňom ich pripísania na bankový účet, doručením

poštou, prípadne prevzatím oprávnenou osobou. Ak odberateľ získa neoprávnene prostriedky

je rozhodujúcim dňom deň vykonania úhrady.

(3)

Neoprávnene získané prostriedky, ktoré kontrolovaná organizácia alebo príslušný družstevný

alebo spoločenský orgán zistí alebo vyčísli v priebehu kontroly vykonávanej iným kontrolným

orgánom alebo ktoré nevráti alebo neodvedie do ním začatej kontroly,

51

)

sa považujú za prostriedky zistené týmto iným orgánom.

(4)

Pre vyčíslenie neoprávnene získaných prostriedkov nie je prípustná kompenzácia nesprávne

nižších a nesprávne vyšších cien.

(5)

Výberový spôsob zisťovania a výpočtu prostriedkov získaných porušením cenových predpisov

sa použije najmä vtedy, keď vyčíslenie týchto prostriedkov vyčerpávajúcim spôsobom

by bolo neúmerne náročné alebo nákladné, alebo keď z dokladových materiálov možno

zistiť len časť neoprávnene získaných prostriedkov. Pri výberovom spôsobe musí byť

podiel vybraných kontrolovaných prípadov najmenej 5 % z celkového objemu dodávok v

kontrolovanom období. Výberový spôsob vyčíslenia neoprávnene získaných prostriedkov

zistených kontrolným nákupom sa uplatňuje v prípadoch, keď predraženie je 5 % a viac

takto

a)

pri najmenej troch predražených položkách kontrolného nákupu zistených v jednej prevádzkárni

(predajni, stánku a pod.) z celkových tržieb prevádzkárne za predchádzajúci deň,

b)

pri opakovane zistenom predražení za podmienok podľa písmena a) z celkových tržieb

prevádzkárne za predchádzajúci mesiac,

c)

pri zistenom predražení podľa písmena a) najmenej v troch prevádzkárňach tej istej

organizácie z celkových tržieb organizácie za predchádzajúci mesiac a pri opakovanom

zistení v priebehu štvrťroka z celkových štvrťročných tržieb organizácie za predchádzajúci

štvrťrok.

(6)

Organizácia je povinná na vyžiadanie kontrolného orgánu predložiť vyčíslenie úhrnu

neoprávnene získaných prostriedkov najneskôr do 3 mesiacov.

§ 52

Špekulatívne zneužívanie cien v rozpore so záujmami spoločnosti

(1)

Cenová kontrola okrem kontroly a postupov podľa predchádzajúcich paragrafov tiež

zisťuje, či kontrolovaná organizácia nezneužíva svoje hospodárske postavenie na uplatňovanie

neodôvodnene vysokých cien tým, že

a)

v rozpore so spoločensky odôvodnenými požiadavkami odberateľov obmedzuje dodávky,

prípadne zrušuje výrobu výrobkov nižších cenových polôh a výrobkov s nižšou než priemernou

rentabilitou,

b)

podmieňuje uzavretie hospodárskej zmluvy a dodávky zaplatením prirážok k platným

cenám bez zodpovedajúcich zmien v kvalitatívnych a dodacích podmienkach,

c)

zneužíva svoje monopolné alebo prevažujúce postavenie na možnosť cenami uhradiť neodôvodnene

vysoké náklady výroby v rozpore s cenovými predpismi.

(2)

Pri zistení nesprávneho postupu uvedeného v odseku 1 a na základe protokolu o tomto

zistení prijme ústredný cenový orgán podľa platných predpisov

52

)

potrebné opatrenia.

§ 53

Dodávateľská a odberateľská cenová kontrola

(1)

Organizácie vykonávajú cenovú kontrolu vlastných a nakupovaných výrobkov podľa podmienok

ustanovených osobitnými predpismi.

53

)

(2)

Obchodné a odbytové organizácie sú povinné zabezpečiť cenovú kontrolu pri všetkých

nimi nakupovaných a predávaných výrobkoch. Ostatné odberateľské organizácie, okrem

drobných prevádzkární národných výborov, majú túto povinnosť pri všetkých nakupovaných

výrobkoch okrem objemovo nevýznamných výrobkov, ktorú písomne určí vedúci organizácie

a ktoré nesmú byť viac ako 15 % z celkového objemu nakupovaných výrobkov.

54

)

Drobné prevádzkárne národných výborov majú povinnosť vykonávať odberateľskú kontrolu

reprezentatívnym výberovým spôsobom, ktorý obsiahne najmenej 25 % ročného objemu výrobkov

nakupovaných pre výrobnú spotrebu. Uvedené úľavy nezbavujú organizácie dôsledkov vyplývajúcich

z porušenia cenových predpisov podľa osobitného predpisu

55

)

§ 54

Zmeny nesprávnych cien

(1)

Nesprávnou je cena, ktorej výška bola určená v rozpore s predpismi alebo rozhodnutiami

cenových orgánov.

(2)

Nesprávnu vyššiu cenu zmení orgán alebo organizácia, ktoré ju určili, bez meškania

po zistení správnej ceny. Organizácia, ktorá nemá pôsobnosť určiť cenu, určí a uplatňuje

do doby určenia správnej ceny dočasnú veľkoobchodnú cenu. Zmena platí pre všetky výrobky

dodané za nesprávnu cenu, maximálne však tri roky spätne pred prvým dňom v mesiaci,

v ktorom sa nesprávna cena zistila. Organizácia je povinná vyporiadať bezodkladne

nároky poškodených odberateľov

56

)

vzniknuté zmenou ceny od dátumu tejto zmeny. V prípadoch, keď nároky poškodených

odberateľov zanikli alebo keď nie je možné ich uspokojiť, odvedie povinná organizácia

sumu rozdielu medzi správnou a nesprávnou vyššou cenou ako cenový odvod do príslušného

rozpočtu.

47

)

Ak organizácia nesplní povinnosť zmeniť nesprávnu cenu, rozhodne o jej zmene cenový

orgán.

(3)

Nesprávnu nižšiu cenu môže zmeniť len cenový orgán, ktorý zároveň určí platnosť tejto

zmeny.

(4)

Dôvodom pre zmenu nesprávnej nižšej ceny nie je preukázateľná výpočtová chyba v návrhu

ceny, ktorá nepresahuje 5 % určenej ceny. Za nesprávnu nižšiu cenu sa nepovažuje aj

cena vytvorená spôsobom určeným touto vyhláškou, ktorá vykazuje v porovnaní so skutočnými

nákladmi jednotlivých výrobcov podpriemerný zisk alebo stratu.

§ 55

Federálny cenový úrad

(1)

Federálny cenový úrad v rozsahu svojej pôsobnosti

57

)

najmä

a)

vyhlasuje ceny a ich zmeny schválené vládou Československej socialistickej republiky,

b)

ustanovuje spôsoby tvorby cien tuzemských výrobkov, určuje a mení ceny včítane cien

upravených podľa

§ 19

, ak ide o zvýšenie, limity veľkoobchodných a maloobchodných cien podľa

§ 35 ods. 1 písm. a)

, pokiaľ touto pôsobnosťou nepoverí iné orgány alebo organizácie; ďalej ustanovuje

kalkulačné sadzby pre tvorbu cien, ktoré si vyhradí; zmeny maloobchodných cien základných

životných potrieb prerokúva s odbormi,

c)

ustanovuje spôsoby tvorby cien dovážaných výrobkov a ceny rozhodujúcich dovážaných

výrobkov,

d)

ustanovuje po dohode s ústrednými cenovými orgánmi republík pravidlá pre zahŕňanie

cenových rozdielov do maloobchodných cien a po dohode s týmito orgánmi, s Federálnym

ministerstvom financií a príslušnými ministerstvami spolurozhoduje o použití z nich

vytvorených finančných prostriedkov,

e)

ustanovuje podklady a lehoty na prípravu cenových opatrení,

f)

navrhuje hlavné smery cenového výskumu,

g)

určuje po dohode s ústrednými cenovými orgánmi republík, ktoré údaje zo sociálno-ekonomických

informácií sa záväzne využívajú v cenovej oblasti,

h)

poveruje cenovou gesciou orgány alebo organizácie po dohode s ich zakladateľmi alebo

zriaďovateľmi a zriaďuje cenové komisie,

ch)

rozhoduje cenové spory a po predchádzajúcom prerokovaní môže zastaviť cenové konanie,

zrušiť alebo zmeniť cenové rozhodnutia orgánov a organizácií, na ktoré preniesol cenovú

pôsobnosť, v prípadoch, keď došlo alebo by mohlo dôjsť k porušeniu cenových alebo

iných právnych predpisov alebo keď je to potrebné pre určenie správnej ceny,

i)

kontroluje vykonávanie ním vydaných cenových opatrení v rámci svojej riadiacej, organizačnej

a koncepčnej činnosti.

(2)

Federálny cenový úrad sa môže zúčastňovať na cenovom konaní pri výrobkoch, ktoré

sú v cenovej pôsobnosti ministerstiev financií, cien a miezd republík alebo iných

orgánov a organizácií.

(3)

Federálny cenový úrad po dohode s ústrednými cenovými orgánmi republík vydáva opatrenia

určené pre celé odvetvia, prípadne odbory alebo organizácie, v ktorých je cenová pôsobnosť

rozdelená medzi neho a tieto orgány.

(4)

Federálny cenový úrad metodicky riadi federálne orgány a organizácie, ktoré tvoria

a určujú ceny podľa osobitných predpisov, a zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu v

oblasti cien.

§ 56

Ústredné cenové orgány republík

(1)

Ústredné cenové orgány republík v rozsahu svojej pôsobnosti v tvorbe a kontrole cien

58

)

na území svojej republiky najmä

a)

vyhlasujú ceny a ich zmeny schválené vládami republík, prípadne schválené vládou

Československej socialistickej republiky, ak ide o zmeny maloobchodných cien,

b)

ustanovujú a menia spôsoby tvorby cien, ceny včítane cien upravených podľa

§ 19

, ak ide o zvýšenie, limity veľkoobchodných a maloobchodných cien podľa

§ 35 ods. 1 písm. a)

, pokiaľ touto pôsobnosťou nepoveria iné orgány alebo organizácie; ďalej ustanovujú

kalkulačné sadzby pre tvorbu cien, ktoré si vyhradia,

c)

menia maloobchodné ceny po dohode s Federálnym cenovým úradom; zmeny maloobchodných

cien základných životných potrieb prerokúvajú s odbormi,

d)

poverujú cenovou gesciou orgány alebo organizácie po dohode s ich zakladateľmi alebo

zriaďovateľmi a zriaďujú cenové komisie,

e)

rozhodujú cenové spory a po predchádzajúcom prerokovaní môžu zastaviť cenové konanie,

zrušiť alebo zmeniť cenové rozhodnutia orgánov a organizácií, na ktoré preniesli cenovú

pôsobnosť, v prípadoch, keď došlo alebo by mohlo dôjsť k porušeniu cenových alebo

iných právnych predpisov alebo keď je to potrebné pre určenie správnej ceny,

f)

predkladajú Federálnemu cenovému úradu svoje stanoviská k návrhom zásad cenovej politiky

a k návrhom ostatných zásadných opatrení pripravovaných Federálnym cenovým úradom.

(2)

Ústredné cenové orgány republík sa môžu zúčastňovať na cenovom konaní pri výrobkoch,

ktoré sú v cenovej pôsobnosti Federálneho cenového úradu alebo iných orgánov alebo

organizácií.

(3)

Ústredné cenové orgány republík vykonávajú svoju pôsobnosť v cenovej kontrole na

území republiky vo všetkých orgánoch a organizácie, okrem cenovej kontroly v ústredných

orgánoch federácie a okrem organizácií a výrobkov, ktorých kontrolu vykonávajú orgány

uvedené v

§ 58 ods. 4 a 5

.

(4)

Opatrenia v tvorbe a kontrole cien výrobkov vyrábaných v oboch republikách robia

ústredné cenové orgány republík v odôvodnených prípadoch po vzájomnom prerokovaní

alebo spoločne a zabezpečujú pritom v určenom rozsahu jednotnosť cien.

§ 57

Ostatné federálne a republikové ústredné orgány štátnej správy

(1)

Odvetvové federálne a republikové ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej

správy (ďalej len „ministerstvá“) predkladajú príslušným ústredným cenovým orgánom

návrhy

a)

cien v prípadoch podľa

§ 42 ods. 2

alebo podľa osobitného predpisu,

40

)

b)

odbytových prirážok a zrážok, obchodných prirážok a zrážok z maloobchodných cien

v nimi riadených organizáciách.

(2)

Ministerstvá určujú

a)

podľa spôsobu tvorby cien ustanoveného Federálnym úradom pre normalizáciu a meranie,

pre štátne skúšobne nimi riadených organizácií ceny výkonov skúšobníctva vykonávaných

podľa osobitného predpisu,

59

)

b)

ceny a kalkulačné sadzby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom

40

)

alebo v rozsahu na ne prenesenej pôsobnosti a cenové limity, o ktorých uplatnení

rozhodnú.

(3)

Ministerstvá zabezpečujú v nimi riadených organizáciách dodržiavanie cenových predpisov

a vykonávanie cenových kontrol podľa plánov týchto kontrol predkladaných príslušnému

ústrednému cenovému orgánu, ukladajú opatrenia na nápravu a cenové odvody, prerokúvajú

spolu navzájom prípady, keď nimi riadené organizácie sa nedohodli o výške ceny, a

predkladajú svoje stanoviská pre riešenie cenového sporu ústredným cenovým orgánom,

stanoviská k návrhom záväzných spôsobov tvorby cien a robia podľa cenových predpisov

ďalšie opatrenia.

(4)

Ministerstvá zabezpečujú v nimi riadených organizáciách vykonávanie centrálne schválených

zmien cien, ktoré musia byť jednotné, vydávanie cenníkov a zverejňovanie cien výrobkov

vyrábaných, prípadne predávaných týmito organizáciami.

(5)

Federálne ministerstvá predkladajú Federálnemu cenovému úradu a ministerstvá republík

ústredným cenovým orgánom republík rozbory vývoja a pôsobenia cien podľa

§ 48 ods. 2

.

§ 58

Osobitná pôsobnosť niektorých ministerstiev

(1)

Federálne ministerstvo zahraničného obchodu vydáva pokyny pre tvorbu a kontrolu cien

výrobkov predávaných zahraničnými kultúrnymi strediskami a Federálnemu cenovému úradu

predkladá

a)

návrhy zásad tvorby obchodných prirážok a obchodných zrážok pre organizácie zahraničného

obchodu, prípadne návrhy týchto prirážok a zrážok,

b)

na určenie veľkoobchodných cien dovážaných výrobkov uvedených v

§ 25 písm. a)

podklady podľa

§ 39 ods. 1 písm. a) a b)

a v dohodnutom rozsahu údaje o skutočných kúpnych cenách a ich predkladanom vývoji

a zúčastňuje sa na prerokovaní ich návrhov,

c)

návrhy na spôsoby tvorby a kontroly kúpnych cien a zabezpečuje ich dodržiavanie v

ním riadených organizáciách,

d)

informácie o zahraničných cenách a prognózy ich vývoja.

(2)

Správa federálnych hmotných rezerv určuje po dohode s Federálnym ministerstvom financií

a po prerokovaní s Federálnym cenovým úradom ceny (sadzby) a ich zmeny, ktoré účtuje

za pôžičky hmotných rezerv na dočasné použitie.

(3)

Štátna komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj podľa zásad štátnej cenovej

politiky predkladá Federálnemu cenovému úradu návrhy spôsobov tvorby cien a návrhy

cien projektových prác, inžinierskej činnosti vo výstavbe a kompletizačných činností

v investičnej výstavbe a vedecko-technických a súvisiacich prác. V tejto oblasti zabezpečuje

vydávanie cenníkov a vykonávanie rozborov vývoja a pôsobenia cien.

(4)

Federálne ministerstvo národnej obrany určuje a mení ceny výrobkov vyrábaných ním

riadenými hospodárskymi organizáciami a jemu podriadenými útvarmi a zariadeniami,

okrem výrobkov určených organizácií,

60

)

stavebných a montážnych prác. Pri výrobkoch, ktorých ceny určuje a mení, má Federálne

ministerstvo národnej obrany aj výhradné právo cenovej kontroly. Federálne ministerstvo

národnej obrany môže pôsobnosť v tvorbe cien preniesť na podriadené organizácie.

(5)

Federálne ministerstvo vnútra, Ministerstvo vnútra a životného prostredia Českej

socialistickej republiky a Ministerstvo vnútra a životného prostredia Slovenskej socialistickej

republiky majú pôsobnosť uvedenú v odseku 4 pre nimi riadené organizácie, útvary a

zariadenia.

(6)

Federálne ministerstvo palív a energetiky určuje ceny geologických prác pre ťažbu

uránového kovu, ktorých ceny nie sú uvedené v cenníkoch odboru, a ďalej výkupné ceny

elektriny, tepla a plynných palív a podľa podmienok určených Federálnym cenovým úradom

ceny podzemných banských objektov pre uhoľný priemysel a ťažbu rúd.

(7)

Federálny úrad pre normalizáciu a meranie ustanovuje po dohode s ústrednými cenovými

orgánmi

a)

spôsob tvorby cien za výkony štátneho skúšobníctva

61

)

a ceny za tieto výkony pre štátne skúšobne, ktoré riadi,

b)

spôsob tvorby cien metrologických výkonov a ceny za výkony orgánov štátnej metrológie.

(8)

Ministerstvá poľnohospodárstva a výživy republík určujú

a)

veľkoobchodné ceny opráv traktorov, poľnohospodárskych strojov a zariadení opakovane

vykonávaných poľnohospodárskymi organizáciami výhradne pre potreby poľnohospodárskej

výroby okrem opráv, ktorých ceny sa určujú podľa

§ 60 ods. 1 písm. a)

a

ods. 2 písm. a)

,

b)

príplatky a prémie k nákupným cenám poľnohospodárskych výrobkov, ktoré sa vyplácajú

z ich centralizovaných zdrojov.

(9)

Ministerstvá obchodu a cestovného ruchu republík určujú maloobchodné ceny služieb,

ktoré poskytujú nimi riadené organizácie v súvislosti s predajom výrobkov.

§ 59

Ústredné orgány spoločenských organizácií

Ústredné orgány spoločenských organizácií, ktoré vyrábajú a dodávajú výrobky, majú

pôsobnosť uvedenú v

§ 57

.

§ 60

Národné výbory

(1)

Krajské národné výbory, Národný výbor hlavného mesta Prahy a Národný výbor hlavného

mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy (ďalej len „krajské národné výbory“)

v rozsahu cenovej pôsobnosti ustanovenej zákonmi národných rád,

62

)

najmä

a)

ustanovujú a menia spôsoby tvorby cien, ceny včítane cien upravených podľa

§ 19

, ak ide o zvýšenie, cenové limity podľa

§ 35 ods. 1 písm. b)

a kalkulačné sadzby pre tvorbu cien, ktoré si vyhradia, ak nejde o výrobky uvedené

v odseku 3,

b)

určujú ceny prepravných výkonov v odbore 932 – nákladná doprava, ak ide o mestskú

koľajovú dopravu, miestnu vodnú dopravu, potrubnú dopravu v rámci kraja, inú mechanizovanú

dopravu, (okrem lanoviek prevádzkovaných ČSD), ďalej v odbore 951 – osobná doprava,

ak ide o miestnu vodnú dopravu a prepravné výkony skupiny 951.7 (okrem lanoviek prevádzkovaných

ČSD), ďalej určujú maximálne ceny vstupného na kultúrne produkcie s výnimkou vstupného

do kín,

c)

usmerňujú cenovú tvorbu zverenú do pôsobnosti národných výborov nižších stupňov,

d)

zabezpečujú zverejňovanie cien, včítane vydávania cenníkov pre výrobky dodávané organizáciami

riadenými národnými výbormi (v Slovenskej socialistickej republike organizáciami riadenými

krajskými národnými výbormi), okrem cenníkov vydávaných ústrednými cenovými orgánmi,

e)

predkladajú ústredným cenovým orgánom republík rozbory vývoja a pôsobenia cien za

organizácie riadené národnými výbormi.

(2)

Okresné národné výbory v Slovenskej socialistickej republike, obvodné národné výbory

v Bratislave a Národný výbor mesta Košíc v rozsahu cenovej pôsobnosti ustanovenej

zákonom Slovenskej národnej rady

63

)

a)

určujú ceny výrobkov včítane cien upravených podľa

§ 19

, ak ide o zvýšenie, a menia ceny výkonov pre organizácie a občanov v tomto osobitnom

predpise uvedené, ak nejde o výrobky uvedené v odseku 3,

b)

spracúvajú návrhy na cenové opatrenia,

c)

spracúvajú a predkladajú krajským národným výborom návrhy plánu kontroly cien,

d)

zabezpečujú zverejňovanie cien včítane vydávania cenníkov pre výrobky dodávané organizáciami

riadenými okresnými národnými výbormi, mestskými národnými výbormi a miestnymi národnými

výbormi,

e)

predkladajú krajským národným výborom podklady pre rozbory vývoja a pôsobenia cien.

(3)

Pôsobnosť národných výborov sa nevzťahuje na určenie cien

a)

ak ide o jednotné ceny podľa

§ 32 ods. 1

,

b)

stavebných a montážnych prác, pre ktoré sa určujú jednotné ceny pre všetky organizácie,

c)

zdravotníckych, poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, pre ktoré sa určujú

ceny platné pre všetky organizácie, okrem potravinárskych výrobkov vyrábaných a dodávaných

drobnými prevádzkárňami národných výborov alebo na základe povolenia národného výboru

občanmi alebo jednorazovo spoločenskými organizáciami,

d)

opráv motorových vozidiel pre cestnú dopravu,

e)

cestovného ruchu, periodických publikácií, neperiodických publikácií vydávaných organizáciami,

ktoré majú trvalé vydavateľské oprávnenie,

f)

ktoré si vyhradil ústredný cenový orgán republiky,

64

)

g)

ktoré určuje Federálny cenový úrad v rozsahu svojej pôsobnosti

57

)

pre všetky organizácie alebo ktoré určujú iné orgány podľa osobitných predpisov alebo

tejto vyhlášky.

(4)

Národné výbory uvedené v odsekoch 1 a 2 metodicky riadia organizácie vo svojej cenovej

pôsobnosti a občanov prevádzkujúcich činnosť s povolením národného výboru.

(5)

Krajské národné výbory riadia cenovú kontrolu vykonávanú národnými výbormi nižších

stupňov.

§ 61

Krajské finančné správy

Krajské finančné správy, Finančná správa v hlavnom meste Prahe a Finančná správa hlavného

mesta SSR Bratislavy vykonávajú pôsobnosť v cenovej kontrole

65

)

vo všetkých organizáciách okrem organizácií a výrobkov, ktorých kontrolu vykonávajú

orgány uvedené v

§ 58 ods. 4 a 5

.

§ 62

Organizácie

(1)

Organizácie sa poverujú pôsobnosťou uvedenou v tomto paragrafe, ak v

§ 55 až 60

nie je výslovne ustanovené inak.

(2)

Organizácie pre svoje výrobky

a)

určia

1.

veľkoobchodné ceny opakovane vyrábaných aj neštandardných výrobkov okrem jednotlivých

národohospodársky významných výrobkov alebo vymedzených odborov, skupín (podskupín)

výrobkov, pri ktorých si cenové orgány vopred vyhradia určenie cien; pre výber týchto

významných výrobkov predkladajú organizácie na základe požiadavky cenových orgánov

prehľad novovyrábaných výrobkov zahŕňajúcich údaje o roku začatia výroby, predpokladanom

objeme výroby každého výrobku za prvé tri roky, predpokladanom spôsobe tvorby jeho

ceny a smeroch jeho určenia,

2.

nižšie ceny podľa

§ 4 ods. 3 a 4

a v prípadoch ustanovených cenovými orgánmi vyššie než minimálne nákupné ceny,

3.

veľkoobchodné ceny výlučne vyvážaných výrobkov a veľkoobchodné ceny dovážaných výrobkov

tvorené podľa

§ 25 písm. b)

,

4.

ceny opráv strojárskych výrobkov a ceny dielcov pre výrobnú aj náhradnú spotrebu

okrem maloobchodných cien náhradných dielcov dodávaných aj štátnym a družstevným obchodným

organizáciám na ďalší predaj; organizácie v cenovej pôsobnosti národných výborov určia

ceny dielcov a náhradných dielcov včítane dovážaných a veľkoobchodné ceny opráv strojárskych

výrobkov vykonávaných výhradne pre organizácie,

5.

ceny výrobkov nimi vyrábaných a predávaných po skončení overovania dopytu

3

)

len vo vlastnej predajni alebo v predajni účastinnej spoločnosti, ktorej sú účastinármi,

alebo združeného podniku, ktorého sú členmi; maloobchodné ceny sa tvoria priamym prepojením

podľa

§ 31

; organizácie v cenovej pôsobnosti národných výborov majú túto pôsobnosť aj pri predaji

v obchodnej sieti ostatných organizácií, ktoré sú v cenovej pôsobnosti národného výboru,

6.

obchodné ceny,

7.

prirážky a zrážky za odchýlky od podstatných podmienok s výnimkou prirážok podľa

§ 23 ods. 3 až 5

pre opakovane dodávaný výrobok, ak nejde o dodávku jednotlivého výrobku,

8.

kalkulačné sadzby pre tvorbu cien, pokiaľ si ich určenie nevyhradí cenový orgán,

9.

dočasné ceny podľa

§ 3 ods. 2

,

10.

maloobchodné ceny neštandardných výrobkov, ak ide o výrobky organizácií v cenovej

pôsobnosti národných výborov,

11.

cenové limity, ktorých vytvorenie si dohodnú s odberateľmi, a limity podľa

§ 24 ods. 4

,

12.

ceny a zmeny cien na základe ďalšieho poverenia cenovým orgánom alebo podľa osobitného

predpisu,

b)

predkladajú

1.

cenovému orgánu návrhy na určenie cien a na zmeny veľkoobchodných cien, pokiaľ nemajú

pôsobnosť ich určiť,

2.

príslušnému orgánu hospodárskeho riadenia plány cenových kontrol a správy o ich plnení

včítane majetkových a osobných postihov a náhrad škôd,

3.

príslušnému orgánu hospodárskeho riadenia podklady pre pripravované cenové opatrenia

včítane návrhov na zmeny maloobchodných cien a rozbory vývoja a pôsobenia cien,

c)

vydávajú za oblasť svojej výroby, prípadne podľa poverenia za osobitne vymedzenú

oblasť cenníky a ich dodatky.

(3)

Obchodné organizácie určia maloobchodné ceny výrobkov dodávaných do trhových fondov

v rozsahu určenom osobitnými rozhodnutiami,

31

)

nižšie maloobchodné ceny podľa

§ 4 ods. 4

a prirážky a zrážky pri týchto cenách za odchýlky od podstatných podmienok a limity

maloobchodných cien, ktoré neurčí ústredný cenový orgán. Obchodné organizácie vydávajú,

prípadne spracúvajú cenníky maloobchodných cien a ich dodatky a predkladajú ústredným

cenovým orgánom rozbory vývoja a pôsobenia maloobchodných cien. Pokiaľ príležitostne

vyrábajú niektoré výrobky pre iné organizácie, majú takisto pôsobnosť ako organizácie

podľa odseku 2.

(4)

Odbytové a ostatné nevýrobné organizácie dodávajúce výrobky za maloobchodné ceny

určia ich pre priemyselné tuzemské aj dovážané spotrebné výrobky predávané výhradne

v predajniach týchto organizácií, ak nejde o maloobchodné ceny, ktoré určuje národný

výbor alebo ktorých určenie si osobitne vyhradí ústredný cenový orgán.

(5)

Organizácie zahraničného obchodu určujú bežné kúpne ceny, dočasné kúpne ceny, limity

kúpnych cien výrobkov, ktoré budú výstupom riešenia úlohy plánu rozvoja vedy a techniky

a pri ktorých je predpoklad, že budú vyvážané, ďalej sadzby priamych zahraničných

obchodných nákladov a obchodné ceny dovážaných výrobkov, pokiaľ ich podľa dohody neurčí

obchodná organizácia.

§ 63

Cenové gescie

(1)

Na širšiu súčinnosť ústredných cenových orgánov s podnikovou sférou pri zabezpečovaní

štátnej cenovej politiky a regulácie cien môžu ústredné cenové orgány poverovať po

predchádzajúcej dohode orgány a organizácie cenovou gesciou. Poverujú sa predovšetkým

organizácie, ktoré sa podieľajú na prevažnej časti výroby v danom odbore alebo v najväčšom

rozsahu výrobky daného odboru predávajú alebo nakupujú alebo zabezpečujú cenovú agendu

v danej oblasti výroby.

(2)

Ústredné cenové orgány pri poverení cenovou gesciou určia zároveň úlohy, práva a

povinnosti cenového gestora v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie opatrenia, pre ktoré

sa cenová gescia zriaďuje. Cenoví gestori najmä

a)

koordinujú práce na zdokonalení spôsobov tvorby cien a cenových limitov a spracúvajú

návrhy záväzných spôsobov tvorby cien,

b)

zabezpečujú a koordinujú vykonávanie významných cenových opatrení v prípadoch, keď

sa na výrobe podieľa viac organizácií a je záväzná jednotnosť cien,

c)

určujú ceny nových výrobkov v rozsahu svojho poverenia,

d)

predkladajú návrhy na cenové opatrenia na základe rozborov vývoja a pôsobenia cien,

e)

spracúvajú a vydávajú v určených odboroch jednotné odborové cenníky a dodatky k nim.

(3)

Zriaďovanie a činnosť cenových gescií sú upravené rozhodnutím ústredných cenových

orgánov.

38

)

§ 64

Návrhy cien spracované pred 15. februárom 1990 sa prerokúvajú a ceny určujú podľa

predpisov platných do 14. februára 1990, najdlhšie však do 31. mája 1990.

§ 65

V prípadoch zdôvodnených špecifickými podmienkami niektorých výrob môže ústredný cenový

orgán určiť odchýlky a výnimky pre uplatnenie jednotlivých druhov cien a pre ich tvorbu

po predchádzajúcej dohode s príslušnými ústrednými cenovými orgánmi.

§ 66

Zrušuje sa

1.

vyhláška Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového

úradu č.

113/1985 Zb.

o cenách,

2.

úprava Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového

úradu č. V-2/86 o cenovej kontrole, úprava Federálneho cenového úradu, Českého cenového

úradu, Slovenského cenového úradu č. V-3/86 o cenníkoch a označovaní výrobkov maloobchodnými

cenami, úprava Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu, Slovenského cenového

úradu č. V-4/86 o cenových limitoch, uverejnené v Cenovom vestníku čiastka 52/1985

a registrované v Zbierke zákonov čiastka 32/1985.

§ 67

Vyhláška nadobúda účinnosť 15. februárom 1990.