ZÁKON 228/1992 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa devízový zákon č. 528/1990 Zb.

Čl. I

Devízový zákon č. 528/1990 Zb. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 2 písm. e) sa za slová „zahraničné cenné papiere“ dopĺňajú čiarka a slová „vkladové

listy znejúce na cudziu menu“.

2.

V § 2 písm. f) sa spojka „a“ medzi slovami „kúpa“ a „predaj“ nahrádza čiarkou a v

texte v zátvorke sa vypúšťa slovo „pôžička“.

3.

§ 3 znie

㤠3

(1)

Devízovou bankou sa na účely tohto zákona rozumie banka so sídlom v tuzemsku a pobočka

zahraničnej banky, pokiaľ sa z povolenia pôsobiť ako banka

1

) nevylúčilo obchodovanie s devízovými hodnotami alebo vykonávanie platobného styku

so zahraničím.

(2)

Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na devízovú banku, s výnimkou pobočky

zahraničnej banky, ustanovenia upravujúce právne postavenie devízových tuzemcov -

právnických osôb. Pobočka zahraničnej banky sa pri výkone svojej činnosti vyplývajúcej

z povolenia pôsobiť ako banka nepovažuje za devízového cudzozemca.“.

Odkaz č. 1) znie

„“.

1)

§ 6 zákona č. 21/1992 Zb. o bankách.“.

4.

§ 5 znie

㤠5

(1)

Devízovými tuzemcami sú fyzické osoby, ktoré majú v tuzemsku trvalý pobyt,

2

) a právnické osoby, ktoré majú v tuzemsku svoje sídlo.

(2)

Ostatné fyzické a právnické osoby sú devízovými cudzozemcami. Devízovými cudzozemcami

sú takisto medzinárodné organizácie so sídlom v tuzemsku zriadené a vyvíjajúce činnosť

v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike podľa osobitných predpisov.

3

)

(3)

Práva a povinnosti devízových tuzemcov - právnických osôb sa vzťahujú takisto na

devízových tuzemcov, ktorí sú fyzickými osobami - podnikateľmi

3a

) pri vykonávaní ich podnikateľskej činnosti.“.

Odkazy č. 2), 3) a 3a) znejú

„“.

2)

Zákon č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov. Zákon č. 123/1992 Zb.

o pobyte cudzincov na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

3)

Zákon č. 116/1985 Zb. o podmienkach činnosti organizácií s medzinárodným prvkom v

Československej socialistickej republike v znení zákona č. 157/1989 Zb.

3a)

§ 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.“.

5.

V § 6 ods. 2 písm. b) sa za slovo „cirkvám“ vkladajú čiarka a slová „náboženským

spoločnostiam

4

)“ a v § 6 ods. 2 písm. b) sa dopĺňajú čiarka a slová „pokiaľ nejde o ich podnikateľskú

činnosť;“

Odkaz č. 4) znie

„4)

Zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských

spoločností.“.

6.

V § 6 ods. 2 písm. c) sa dopĺňajú slová „a fyzickým osobám - podnikateľom pri vykonávaní

ich podnikateľskej činnosti;“.

7.

§ 7 ods. 2 písm. a) znie

„a)

s devízovými hodnotami, ktoré podliehajú ponukovej povinnosti (§ 11 ods. 1, § 17

ods. 1) a ktoré devízová banka odmietla kúpiť (§ 12 ods. 3, § 17 ods. 7) a vydala

im o tom potvrdenie,“.

8.

V § 7 ods. 4 sa vypúšťajú slová „- fyzické osoby“.

9.

§ 7 ods. 5 znie

„(5)

Iné osoby, ktorým Štátna banka česko-slovenská udelila povolenie na obchodovanie

s devízovými hodnotami a na vykonávanie platobného styku so zahraničím, majú v rozsahu

tohto povolenia práva a povinnosti ustanovené týmto zákonom devízovej banke. Štátna

banka česko-slovenská ustanoví opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov podmienky pre

vykonávanie zmenárenskej činnosti týmito osobami.“.

10.

§ 8 ods. 1 znie

„(1)

Devízový tuzemec môže platiť do zahraničia a prijímať platby zo zahraničia, pokiaľ

z vykonávacieho predpisu alebo z povolenia Štátnej banky česko-slovenskej alebo z

povolenia iného devízového orgánu urobeného po dohode so Štátnou bankou česko-slovenskou

nevyplýva inak, výhradne prostredníctvom devízovej banky, pokiaľ sa platobný styk

uskutočňuje bezhotovostne.“.

11.

Z nadpisu tretej časti sa vypúšťajú slová „a devízových cudzozemcov“.

12.

V § 9 ods. 1 sa slová „na výzvu príslušného devízového orgánu ohlásiť mu v ustanovenej

lehote“ nahrádzajú slovami „Štátnej banke česko-slovenskej ohlásiť“ a slová „na podnikaní“

sa vypúšťajú.

13.

§ 9 ods. 2 znie

„(2)

Vykonávací predpis ustanoví lehotu na splnenie ohlasovacej povinnosti podľa odseku

1 a môže ustanoviť, na ktoré prípady sa táto povinnosť nevzťahuje. V odôvodnených

prípadoch možno devízového tuzemca - právnickú osobu od ohlasovacej povinnosti úplne

alebo čiastočne oslobodiť udelením devízového povolenia.“.

14.

V § 11 ods. 3 sa slovo „kmeňového“ nahrádza slovom „základného“.

Odkaz č. 6) znie

„6)

Obchodný zákonník.“.

15.

V § 11 ods. 6 sa slová „obchodovania s devízovými prostriedkami (§ 7 ods. 3)“ nahrádzajú

slovami „prípadov uvedených v § 7 ods. 3 a § 14 ods. 1, a pokiaľ sa nevydalo devízové

povolenie podľa odseku 4 s účelovým určením použitia týchto devízových prostriedkov.“.

16.

V § 12 ods. 2 sa druhá veta nahrádza týmto textom: „Kúpa devíz sa uskutočňuje podľa

kurzu platného v deň uvedený v platobnom príkaze zahraničnej banky. Ak nie je deň

uvedený, uskutočňuje sa kúpa devíz podľa kurzu platného v deň, keď devízová banka

dostala platobný príkaz zahraničnej banky v prospech devízového tuzemca - právnickej

osoby. Iba v prípade, keď devízová banka nemôže zistiť sumu poukazovanú zahraničnou

bankou v prospech devízového tuzemca - právnickej osoby inak ako na základe výpisu

z príslušného účtu, prepočíta sa táto suma podľa kurzu platného v deň uvedený vo výpise

z účtu zahraničnej banky.“.

17.

V § 13 ods. 1 sa za slová „na základe“ vkladá slovo „iného“ a dopĺňa sa druhá veta,

ktorá znie: „To neplatí, pokiaľ ide o peňažný ústav devízového tuzemca - právnickej

osoby vyplývajúci z dlhopisov znejúcich na česko-slovenskú menu so splatnosťou do

jedného roka.“.

18.

§ 13 ods. 2 a 3 znejú

„(2)

Úhrada devízových prostriedkov podľa odseku 1 sa uskutočňuje podľa kurzu platného

v deň vykonania úhrady, ktorý je nevyhnutný pre dodržanie splatnosti peňažného záväzku.

Ak deň splatnosti nie je uvedený, uskutočňuje sa úhrada devízových prostriedkov podľa

kurzu dohodnutého medzi devízovou bankou a devízovým tuzemcom - právnickou osobou.

V ostatných prípadoch sa úhrada uskutočňuje podľa kurzu platného v deň prijatia príkazu

devízového tuzemca - právnickej osoby na úhradu devízovou bankou.

(3)

Štátna banka česko-slovenská určuje postup devízových bánk pri uskutočňovaní úhrad

podľa odseku 1 a vyhlasuje ho opatrením v Zbierke zákonov.“.

19.

Za § 13 sa vkladajú § 13a, 13b a 13c, ktoré znejú

㤠13a

(1)

Devízová banka je povinná predať devízovému tuzemcovi -právnickej osobe za česko-slovenskú

menu devízové prostriedky na úhradu výdavkov fyzickej osoby spojených s jej vyslaním

na zahraničnú pracovnú cestu touto právnickou osobou v rozsahu ustanovenom v osobitnom

predpise.

6a

)

(2)

Devízová banka je povinná previesť do zahraničia úhradu v devízových prostriedkov

zodpovedajúcu protihodnote česko-slovenskej meny zloženej devízovým tuzemcom - právnickou

osobou určenú na krytie nákladov činnosti jej organizačnej zložky v zahraničí.

(3)

Devízová banka je povinná predať devízovému tuzemcovi - právnickej osobe na jej žiadosť

devízové prostriedky alebo vykonať úhradu devízových prostriedkov devízovému cudzozemcovi

v rozsahu nevyhnutnom

a)

na zabezpečenie obrany a bezpečnosti štátu,

b)

na úhradu výdavkov spojených s poskytovaním služieb v oblasti zahraničného cestovného

ruchu a platených v zahraničí.

(4)

Vykonávací predpis ustanoví, ktorým devízovým tuzemcom - právnickým osobám je devízová

banka povinná predať devízové prostriedky alebo ktoré majú právo úhrady devízových

prostriedkov podľa odseku 3 písm. a).

§ 13b

Devízový orgán príslušný podľa § 6 ods. 2 môže v odôvodnených prípadoch udeliť devízovému

tuzemcovi - právnickej osobe devízové povolenie na výnimočný nákup devízových prostriedkov

nad rámec prípadov uvedených v § 13 ods. 1 alebo § 13a ods. 1 až 3.

§ 13c

Devízová banka je povinná predať devízovému tuzemcovi - právnickej osobe devízové

prostriedky nevyhnutné na splnenie peňažného záväzku vyplývajúceho z emisie tuzemských

cenných papierov znejúcich na cudziu menu.

6b

)“.

Odkazy č. 6a) a 6b) znejú:“.

„6a)

Zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách.

6b)

Zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch.“.

20.

§ 14 znie

㤠14

(1)

Devízový tuzemec - právnická osoba sa môže bez devízového povolenia zmluvne zaviazať

na peňažné plnenie voči devízovému cudzozemcovi, ak môže na splnenie tohto záväzku

použiť svoje peňažné prostriedky, s výnimkou

a)

nákupu nehnuteľností v zahraničí,

b)

nákupu zahraničných cenných papierov,

c)

prijatia peňažného úveru od devízového cudzozemca.

(2)

V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1, sa môže devízový tuzemec - právnická

osoba zmluvne zaviazať na peňažné plnenie voči devízovému cudzozemcovi iba po udelení

devízového povolenia. Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie prípady, pre ktoré

sa toto povolenie nevyžaduje.“.

21.

V § 15 ods. 1 písm. c) sa vypúšťajú slová „na podnikaní“.

22.

§ 15 ods. 2 sa vypúšťa.

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.

23.

V § 16 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie

„(2)

Devízový tuzemec - fyzická osoba zamestnaná v zahraničí musí povinnosť ustanovenú

v odseku 1 splniť bez meškania po návrate do tuzemska po končení tejto nepretržitej

pracovnej činnosti v zahraničí.“.

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

24.

V § 17 ods. 4 a § 17 ods. 6 sa slová „obchodovania (§ 7 ods. 3), bez obmedzenia“

nahrádzajú slovami „prípadov uvedených v § 7 ods. 3 a § 23“.

25.

V § 20 ods. 1 sa za slovo „povolení“ vkladá čiarka a slová „na platenie devízovému

cudzozemcovi do zahraničia“ sa nahrádzajú slovami „ktoré v odôvodnených prípadoch

môže vydať devízový orgán príslušný podľa § 6 ods. 2 písm. b).“.

26.

V § 22 ods. 1 sa dopĺňa druhá veta, ktorá znie: „Tým nie je dotknutý postup devízovej

banky podľa osobitného predpisu.

6c

)“.

Odkaz č. 6c) znie

„6c)

§ 37 zákona č. 21/1992 Zb.“.

27.

V § 22 ods. 2 sa nahrádzajú slová „obchodovania (§ 7 ods. 3), bez obmedzenia“ slovami

„prípadov uvedených v § 7 ods. 3 a § 23“.

28.

§ 23 znie

㤠23

(1)

Devízový tuzemec - fyzická osoba sa môže bez devízového povolenia zmluvne zaviazať

na peňažné plnenie voči devízovému cudzozemcovi v cudzej mene, s výnimkou nákupu nehnuteľností

v zahraničí, nákupu zahraničných cenných papierov a prijatia úveru od devízového cudzozemca,

ak na splnenie tohto záväzku môže použiť v súlade s týmto zákonom

a)

devízové prostriedky uložené na devízovom účte v devízovej banke,

b)

devízové prostriedky, ktoré jej je devízová banka povinná predať podľa § 20 a 21,

c)

devízové prostriedky, ktoré devízová banka odmietla od nej kúpiť a vydala jej o tom

potvrdenie,

d)

devízové prostriedky, ktoré získa počas svojho pobytu v zahraničí,

e)

devízové prostriedky, na ktoré sa nevzťahujú povinnosti podľa § 17.

(2)

Devízový tuzemec - fyzická osoba sa môže bez devízového povolenia zmluvne zaviazať

na peňažné plnenie v česko-slovenskej mene voči devízovému cudzozemcovi, s výnimkou

a)

nákupu nehnuteľností v zahraničí,

b)

nákupu zahraničných cenných papierov a

c)

prijatia peňažného úveru od devízového cudzozemca.

(3)

V prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 a 2, sa môže devízový tuzemec - fyzická

osoba zmluvne zaviazať na peňažné plnenie voči devízovému cudzozemcovi iba po udelení

devízového povolenia. Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie prípady, v ktorých

sa toto povolenie nevyžaduje.“.

29.

V § 24 ods. 1 písm. b) sa vypúšťajú slová „v tuzemsku a“.

30.

§ 25 znie

㤠25

Devízový cudzozemec môže nadobúdať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v Českej a Slovenskej

Federatívnej Republike iba

a)

dedením,

b)

pre diplomatické zastúpenie cudzieho štátu za podmienky vzájomnosti,

c)

ak ide i nehnuteľnosť nadobúdanú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ktorých

iba jeden je devízovým cudzozemcom, alebo ak má nadobudnúť nehnuteľnosť devízový cudzozemec

- fyzická osoba od manžela, rodičov alebo prarodičov,

d)

výmenou tuzemskej nehnuteľnosti, ktorú vlastní, za inú tuzemskú nehnuteľnosť, ktorej

hodnota neprevyšuje hodnotu pôvodnej nehnuteľnosti,

e)

pokiaľ má predkupné právo z titulu podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti,

6d

)

f)

pokiaľ ide o stavbu, ktorú devízový cudzozemec vystaval na vlastnom pozemku,

g)

pokiaľ tak výslovne ustanovuje osobitný zákon.

7

)“.

Odkazy č. 6d) a 7) znejú:“.

„6d)

Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (úplne znenie

č. 47/1992 Zb.).

7)

Napr. Zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v

znení neskorších predpisov, zákon č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k

niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby v znení neskorších predpisov,

zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zákona

č. 92/1992 Zb.“.

31.

§ 28 sa za slová „zahraničné platobné dokumenty“ vkladá čiarka a slová „vkladné knižky

znejúce na cudziu menu“.

32.

V § 29 sa za odsek 2 dopĺňa nový odsek 3, ktorý znie

„(3)

Štátna banka česko-slovenská môže ustanoviť opatrením v Zbierke zákonov maximálne

sumy devízových prostriedkov, ktoré možno vyviezť do zahraničia v hotovosti.“.

33.

V § 31. ods. 3 písm. b) sa za slovo „zdedené“ dopĺňa slovo „zlaté“.

34.

Siedma časť znie

„SIEDMA ČASŤ

MAJETKOVÁ ÚČASŤ V ZAHRANIČÍ

§ 34

(1)

Devízový tuzemec sa môže majetkovo zúčastňovať v zahraničí len s devízovým povolením

Štátnej banky česko-slovenskej vydaným po dohode s Federálnym ministerstvom financií

a Federálnym ministerstvom zahraničného obchodu.

(2)

Majetkovou účasťou v zahraničí sa rozumie na účely tohto zákona majetkový podiel

devízového tuzemca na právnickej osobe, ktorá je devízovým cudzozemcom, alebo majetková

účasť devízového tuzemca na podnikaní devízového cudzozemca, ak s touto účasťou je

spojené právo devízového tuzemca podieľať sa na zisku a jeho povinnosť podieľať sa

na strate.

(3)

Devízový tuzemec môže prevádzať svoju majetkovú účasť v zahraničí na devízového cudzozemca

len s devízovým povolením Štátnej banky česko-slovenskej vydaným po dohode s Federálnym

ministerstvom financií a Federálnym ministerstvom zahraničného obchodu.

(4)

Vykonávací predpis Federálneho ministerstva financií, Štátnej banky česko-slovenskej

a Federálneho ministerstva zahraničného obchodu môže ustanoviť, kedy sa povolenie

podľa odsekov 1 a 3 nevyžaduje, a ustanoviť náležitosti takého povolenia. Devízové

povolenia podľa odsekov 1 a 3 nahrádyajú devízové povolenia vyžadované podľa § 14

a § 23 ods. 3, prípadne podľa § 10 ods. 2 a § 16 ods. 3.“.

35.

V § 35 ods. 1 sa za slová „v česko-slovenskej alebo v“ vkladá slovo „dohodnutej“

a na konci sa dopĺňa veta, ktorá znie: „Tým nie je dotknutý postup devízovej banky

podľa osobitného predpisu.

6c

)“.

36.

§ 35 ods. 2 znie

„(2)

Za cudzozemský účet sa považuje takisto

a)

vkladový účet v banke

8a

) v prípade, že sa vlastník účtu stal devízovým cudzozemcom, alebo preto, že ho devízový

cudzozemec zdedil,

b)

vkladový list vydaný bankou v prípade, že jeho vlastník je devízovým cudzozemcom

alebo sa jeho vlastník stal devízovým cudzozemcom alebo ho devízový cudzozemec zdedil.“.

Odkaz č. 8a) znie

„“.

8a)

Zákon č. 21/1992 Zb.“.

37.

V § 36 ods. 3 sa dopĺňajú druhá a tretia veta, ktoré znejú: Toto povolenie sa nevyžaduje,

ak ide o prevod dedičstva alebo výživného (§ 31 a 32). Vykonávací predpis môže ustanoviť

ďalšie prípady, kedy sa devízové povolenie nevyžaduje.“.

38.

§ 38 znie

㤠38

(1)

Ak devízový orgán zistí, že osoba, u ktorej vykonáva devízovú kontrolu podľa § 37,

porušila povinnosti, ktoré sú jej ustanovené týmto zákonom, uloží jej, aby zistené

nedostatky v určenej lehote odstránila.

(2)

Devízový orgán môže uložiť devízovému tuzemcovi - právnickej osobe, ktorá porušila

povinnosti ustanovené jej týmto zákonom, pokutu až do výšky 1 milióna Kčs. Devízový

orgán pritom postupuje podľa predpisov o správnom konaní.

8b

)

(3)

Pokuta uložená podľa odseku 2 je splatná do 30 dní odo dňa doručenia právoplatného

rozhodnutia devízového orgánu o uložení pokuty osobe uvedenej v odseku 2. Pokuty sa

odvádzajú do štátneho rozpočtu republiky príslušnej podľa sídla alebo bydliska osoby,

ktorej sa pokuta uložila.

(4)

Devízový orgán môže uložiť pokutu podľa odseku 2 do jedného roka odo dňa zistenia

porušenia tohto zákona, najneskôr však do 10 rokov odo dňa, v ktorom sa povinnosť

porušila.“.

Odkaz č. 8b) znie

„“.

8b)

Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).“.

39.

V § 41 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie

„(2)

Orgány colnej správy prijímajú na hraničných priechodoch do úschovy takisto česko-slovenskú

menu, na ktorej dovoz sa vyžaduje devízové povolenie, ak osoba cestujúca do tuzemska

toto povolenie nemá.“.

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3 a vkladajú sa v ňom za slová „odseku 1“

slová „a 2“.

40.

V § 43 písm. f) sa slová „prijíma úver v devízových prostriedkoch od devízového cudzozemca“

nahrádzajú slovami „prijíma peňažný úver od devízového cudzozemca“, v písmene g) sa

na konci vypúšťajú slová „a v tuzemsku“ a za písmeno m) sa dopĺňa nové písmeno n),

ktoré znie

„n)

neposkytuje súčinnosť devízovému orgánu vykonávajúcemu devízovú kontrolu (§ 37 ods.

3).“.

41.

§ 44 prvá veta znie: „Devízové priestupky podľa § 43 písm. a) až j) prejednávajú

príslušné orgány miestnej správy,

10

) priestupky podľa § 43 písm. k), l), m) orgány colnej správy, a ak ide o devízový

priestupok podľa § 43 písm. n), devízové orgány.“.

Odkaz č. 10) znie

„10)

Zákon Českej národnej rady č. 200/1990 Zb. o priestupkoch.

Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona Slovenskej

národnej rady č. 524/1990 Zb. Zákon Českej národnej rady č. 425/1990 Zb. o okresných

úradoch, úprave ich pôsobnosti a niektorých ďalších opatreniach s tým súvisiacich.

Zákon Slovenskej národnej rady č. 472/1990 Zb. o organizácii miestnej štátnej správy.“.

42.

V § 44 ods. 2 sa slová „Zboru národnej bezpečnosti“ nahrádzajú slovom „polície“

11a

)“.

Odkaz č. 11a) znie

„11a)

Zákon Slovenskej národnej rady č. 204/1991 Zb. o Policajnom zbore Slovenskej republiky.

Zákon Českej národnej rady č. 283/1991 Zb. o Polícii Českej republiky.“.

43.

§ 45 od. 1 písm. b) znie

„b)

pokutu až do výšky 20 000 Kčs za devízové priestupky uvedené v § 43 písm. b) až n),“.

44.

Za § 46 sa zaraďuje nový oddiel 3, ktorý včítane nadpisu znie

„Oddiel 3

§ 46a

Blokové konanie

Devízový priestupok, ktorý bol spoľahlivo zistený, a ak nestačí dohovorenie osobe,

ktorá sa priestupku dopustila, môžu orgány uvedené v § 44 so súhlasom tejto osoby

prejednať v blokovom konaní a uložiť blokovú pokutu až do výšky 5 000 Kčs.“.

45.

§ 48 ods. 1 znie

„(1)

Na rozhodovanie o devízovom povolení podľa tohto zákona sa vzťahujú predpisy o správnom

konaní,

8b

) s výnimkou uvedenou v odseku 2.“.

46.

§ 48 ods. 2 sa vypúšťa a odsek 3 sa označuje ako odsek 2.

47.

V § 49 sa za slová „Štátna banka česko-slovenská“ vkladajú slová „po dohode s ministerstvami

financií republík“.

48.

Za § 49 sa vkladajú nové § 49a a 49b, ktoré znejú

㤠49a

(1)

Federálne ministerstvo financií po dohode so Štátnou bankou česko-slovenskou a Federálnym

ministerstvom zahraničného obchodu upraví vykonávacím predpisom spôsob vyporiadania

nárokov z odberných poukazov podniku zahraničného obchodu Tuzex a zo zostatkov účtov

v nich vedených.

(2)

Nároky podľa odseku 1 možno uplatniť do jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona.

§ 49b

Štátna banka česko-slovenská po dohode s Federálnym ministerstvom financií ustanoví

opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov postup devízových tuzemcov - právnických osôb

v prípade prijatia platby v devízových prostriedkoch v hotovosti v oblasti operatívnej

evidencie a výkazníctva.“.

49.

§ 51 ods. 2 znie

„(2)

Devízové účty devízových tuzemcov - právnických osôb (§ 5 ods. 1 a 2) zriadené podľa

doterajších predpisov zostávajú zachované, a to s výnimkou devízových účtov zriadených

podľa § 11 ods. 3, do ich vyčerpania. Pre použitie zostatkov na devízových účtoch

platí ustanovenie § 11 ods. 6. Devízové účty devízových tuzemcov - právnických osôb

zriadené na základe devízového povolenia sa riadia podmienkami ustanovenými v tomto

povolení.“.

Čl. II

Pokiaľ sa v devízovom zákone používa pojem „devízový peňažný ústav“, rozumie sa tým

naďalej „devízová banka“.

Čl. III

(1)

Zrušujú sa

1.

§ 17 ods. 2 písm. c), § 18 ods. 1, § 19 ods. 1 písm. i) a § 22 písm. j) zákona č.

42/1980 Zb. o hospodárskych stykoch so zahraničím v znení neskorších predpisov,

2.

vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu a Federálneho ministerstva

financií č. 8/1981 Zb. o odberných poukazoch PZO Tuzex,

3.

vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 370/1990 Zb. o oprávnení na predaj

tovaru a poskytovanie služieb na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky

za devízové prostriedky,

4.

vyhláška Federálneho ministerstva financií a Štátnej banky česko-slovenskej č. 583/1990

Zb., ktorou sa vykonáva devízový zákon.

(2)

Povolenia na predaj tovaru a poskytovanie služieb za devízové prostriedky na území

Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vydané podľa zákona č. 42/1980 Zb. o hospodárskych

stykoch so zahraničím v znení neskorších predpisov strácajú platnosť dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona.

Čl. IV

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov vyhlásilo

úplné znenie devízového zákona č. 528/1990 Zb., ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných

týmto zákonom.

Čl. V

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1992.