o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu

227

ÚSTAVNÝ ZÁKON

z 11. apríla 2002

o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone

Čl. 1

Základné ustanovenia

(1)

Slovenská republika vykonáva štátnu moc s cieľom zachovať mier a bezpečnosť štátu,

najmä brániť svoju zvrchovanosť, územnú celistvosť, nedotknuteľnosť hraníc a demokratický

poriadok, chrániť život a zdravie osôb, základné práva a slobody, majetok a životné

prostredie a plniť záväzky vyplývajúce z členstva v organizácii vzájomnej kolektívnej

bezpečnosti a z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vypovedať

vojnu alebo vyhlásiť vojnový stav, výnimočný stav a núdzový stav možno len za podmienok

ustanovených v tomto ústavnom zákone.

(2)

Základnou úlohou verejnej moci v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a

núdzového stavu je vykonávať všetky potrebné opatrenia na obranu štátu a zachovanie

jeho bezpečnosti, na ochranu života a zdravia osôb, na ochranu majetku, na dodržiavanie

základných práv a slobôd, na odvrátenie ohrozenia alebo na obnovu narušeného hospodárstva,

najmä riadneho fungovania zásobovania, dopravy a verejných služieb v obciach a na

riadne fungovanie ústavných orgánov.

(3)

Bezpečnosť je stav, v ktorom je zachovávaný mier a bezpečnosť štátu, jeho demokratický

poriadok a zvrchovanosť, územná celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc štátu, základné

práva a slobody a v ktorom sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie.

(4)

Krízová situácia je obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená

bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v tomto ústavnom

zákone na jej riešenie vypovedať vojnu, vyhlásiť vojnový stav alebo výnimočný stav,

alebo núdzový stav.

(5)

Ozbrojené sily Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily"), ozbrojené zbory,

Hasičský a záchranný zbor, záchranné služby sú povinné plniť úlohy pri zachovávaní

mieru a bezpečnosti štátu; iné právnické osoby a fyzické osoby oprávnené na podnikanie

v rozsahu vymedzenej pôsobnosti zodpovedajú za plnenie týchto úloh podľa osobitného

zákona.

(6)

Ozbrojené sily tvoria

a)

v stave bezpečnosti profesionálni vojaci, vojaci v zálohe povolaní na pravidelné

cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl a vojaci dobrovoľnej vojenskej prípravy,

b)

v čase vojny a vojnového stavu profesionálni vojaci, vojaci v zálohe povolaní na

pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl, vojaci dobrovoľnej vojenskej

prípravy, vojaci v zálohe povolaní na výkon mimoriadnej služby a registrovaní občania

povolaní na výkon mimoriadnej služby, ktorí sú na základe odvodného konania odvedení,

c)

v čase výnimočného stavu a núdzového stavu profesionálni vojaci, vojaci v zálohe

povolaní na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl, vojaci dobrovoľnej

vojenskej prípravy a vojaci v zálohe povolaní na výkon mimoriadnej služby.

(7)

Výkon mimoriadnej služby upraví zákon.

(8)

Pri ohrození bezpečnosti štátu alebo pri bezprostrednej hrozbe jeho napadnutia cudzou

mocou, v čase vojny alebo vyhláseného vojnového stavu môže prezident Slovenskej republiky

(ďalej len „prezident") na návrh vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda") nariadiť

čiastočnú alebo všeobecnú mobilizáciu ozbrojených síl podľa osobitného zákona.

(9)

Riadenie štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu ustanoví

osobitný zákon.

Čl. 2

Vojna

(1)

Vojnu vypovie prezident na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky

(ďalej len „národná rada") len za podmienky, že Slovenská republika je napadnutá cudzou

mocou, ktorá jej vypovedala vojnu alebo ktorá bez vypovedania vojny narušila jej bezpečnosť,

alebo za podmienky, že vypovedaním vojny Slovenská republika plní záväzky vyplývajúce

z členstva v organizácii vzájomnej kolektívnej bezpečnosti alebo z medzinárodnej zmluvy

o spoločnej obrane proti napadnutiu.

(2)

Vypovedanie vojny sa vzťahuje na celé územie Slovenskej republiky.

(3)

V čase vojny možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas v závislosti od priebehu

udalostí obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na celom území Slovenskej

republiky alebo na jej časti, a to najviac v tomto rozsahu

a)

obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia núteným pobytom v ochranných krytoch

a iných obdobných zariadeniach civilnej ochrany alebo evakuáciou na určené miesto,

b)

uložiť pracovnú povinnosť pre potreby ozbrojených síl, ozbrojených zborov alebo na

zabezpečenie zásobovania, udržiavania pozemných komunikácií a železníc, vykonávania

dopravy a rozvodu elektriny, plynu a tepla, výkonu zdravotnej starostlivosti alebo

udržiavania verejného poriadku,

c)

obmedziť výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na rozmiestnenie príslušníkov

ozbrojených síl (ďalej len „vojak"), príslušníkov ozbrojených zborov, bojových prostriedkov,

zdravotníckych zariadení, zásobovacích zariadení a záchranných služieb, ako aj využívanie

nehnuteľností na účely zabezpečenia výroby, vykonávania dopravných, telekomunikačných

a poštových služieb, výkonu zdravotníckej starostlivosti, veterinárnej starostlivosti,

sociálneho zabezpečenia, zabezpečenia výchovno-vzdelávacieho procesu a ochranu kultúrneho

fondu,

d)

obmedziť výkon vlastníckeho práva k hnuteľným veciam

1.

obmedzením alebo zakázaním používania motorových vozidiel, lietadiel, vrtuľníkov,

balónov a plavidiel na súkromné účely a na podnikanie,

2.

prikázaním motorových vozidiel pre potreby ozbrojených síl alebo verejných služieb,

3.

obmedzením alebo zakázaním používania vysielacích telekomunikačných zariadení a telekomunikačných

okruhov,

4.

prikázaním odovzdania zbraní a streliva do povinnej úschovy ozbrojených zborov,

e)

obmedziť nedotknuteľnosť obydlia na ubytovanie vojakov, príslušníkov ozbrojených

zborov alebo evakuovaných osôb,

f)

obmedziť listové tajomstvo a tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností zavedením

cenzúry a obmedziť doručovanie niektorých poštových zásielok,

g)

obmedziť slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania v určenom čase alebo povoľovaním

pobytu mimo obce,

h)

obmedziť alebo zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať alebo zhromažďovanie

na verejnosti podmieniť povoľovaním,

i)

obmedziť právo slobodne vyhľadávať a rozširovať informácie bez ohľadu na hranice

štátu a slobodu prejavu na verejnosti,

j)

podriadiť vydávanie tlače povoľovaniu, obsah tlače a vysielania rozhlasu a televízie

podriadiť zavedením cenzúry a zabezpečiť vstup do tlače a do vysielania rozhlasu a

televízie spojený s výzvami a informáciami pre obyvateľstvo,

k)

zakázať uplatňovanie petičného práva a práva na štrajk,

l)

uložiť povinnosť zatemňovať obydlia a používať ochranné masky a individuálne protichemické

balíčky,

m)

obmedziť právo slobodne sa združovať a obmedziť alebo zakázať činnosť spolkov a iných

občianskych združení, politických strán a politických hnutí a odborových organizácií,

n)

nevyhlásiť voľby do národnej rady, do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy

vyšších územných celkov a voľbu prezidenta v pravidelných volebných obdobiach,

o)

obmedziť prístup občanov k voleným a iným verejným funkciám,

p)

obmedziť právo na vzdelanie obmedzením vyučovania,

r)

obmedziť slobodnú voľbu povolania a právo podnikať zákazom výkonu určitých povolaní

alebo činností,

s)

obmedziť právo na kolektívne vyjednávanie, na odmenu za vykonanú prácu, na platenú

dovolenku na zotavenie a na primeraný odpočinok po práci a povoliť prekročenie najvyššej

prípustnej dĺžky pracovného času,

t)

obmedziť právo na súdnu ochranu v občianskoprávnych, obchodnoprávnych a pracovnoprávnych

veciach,

u)

obmedziť ochranu prírody a krajiny a právo na včasné a úplné informácie o stave životného

prostredia.

(4)

V čase vojny môže prezident na návrh vlády

a)

nariadiť výkon mimoriadnej služby profesionálnym vojakom, vojakom v zálohe povolaným

na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl a vojakom dobrovoľnej

vojenskej prípravy,

b)

povolať na výkon mimoriadnej služby vojakov v zálohe a registrovaných občanov, ktorí

sú na základe odvodného konania odvedení,

c)

povolať na výkon alternatívnej služby registrovaných občanov a vojakov v zálohe,

ktorí v stave bezpečnosti odopreli výkon mimoriadnej služby, alebo

d)

nariadiť čiastočnú alebo všeobecnú mobilizáciu ozbrojených síl.

(5)

Časom vojny je obdobie odo dňa vypovedania vojny do dňa uzavretia mieru.

Čl. 3

Vojnový stav

(1)

Vojnový stav môže na návrh vlády vyhlásiť prezident len za podmienky, že Slovenskej

republike bezprostredne hrozí vypovedanie vojny alebo bezprostredne hrozí napadnutie

cudzou mocou bez vypovedania vojny.

(2)

Vyhlásenie vojnového stavu sa vzťahuje na celé územie Slovenskej republiky.

(3)

V čase vojnového stavu možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas obmedziť základné

práva a slobody a uložiť povinnosti v závislosti od priebehu udalostí na celom území

Slovenskej republiky alebo na jej časti, a to najviac v tomto rozsahu

a)

obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia evakuáciou na určené miesto,

b)

uložiť pracovnú povinnosť pre potreby ozbrojených síl, ozbrojených zborov alebo na

zabezpečenie udržiavania pozemných komunikácií a železníc, vykonávania dopravy, telekomunikačných

a poštových služieb, výkonu zdravotnej starostlivosti, prevádzkovania vodovodov a

kanalizácií alebo udržiavania verejného poriadku,

c)

obmedziť výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na rozmiestnenie vojakov, príslušníkov

ozbrojených zborov, bojových prostriedkov, zdravotníckych zariadení, zásobovacích

zariadení a záchranných služieb, ako aj na využívanie nehnuteľností na účely zabezpečenia

výroby, vykonávania dopravných, telekomunikačných a poštových služieb, výkonu zdravotníckej

starostlivosti, veterinárnej starostlivosti, sociálneho zabezpečenia, zabezpečenia

výchovno-vzdelávacieho procesu a ochranu kultúrneho fondu,

d)

obmedziť výkon vlastníckeho práva k hnuteľným veciam

1.

obmedzením alebo zakázaním používania motorových vozidiel, lietadiel, vrtuľníkov

a plavidiel na súkromné účely a na podnikanie,

2.

prikázaním motorových vozidiel pre potreby ozbrojených síl alebo verejných služieb,

3.

obmedzením alebo zakázaním používania vysielacích telekomunikačných zariadení,

4.

prikázaním odovzdania zbraní a streliva do povinnej úschovy ozbrojených zborov,

e)

obmedziť nedotknuteľnosť obydlia na ubytovanie evakuovaných osôb,

f)

obmedziť listové tajomstvo a tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností zavedením

cenzúry a obmedziť doručovanie niektorých poštových zásielok,

g)

obmedziť slobodu pobytu povoľovaním pobytu mimo obce,

h)

obmedziť alebo zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať alebo zhromažďovanie

na verejnosti podmieniť povoľovaním,

i)

obmedziť právo slobodne vyhľadávať a rozširovať informácie bez ohľadu na hranice

štátu a slobodu prejavu na verejnosti,

j)

podriadiť vydávanie tlače povoľovaniu, obsah tlače a vysielania rozhlasu a televízie

podriadiť zavedením cenzúry a zabezpečiť vstup do vysielania rozhlasu a televízie

spojený s výzvami a informáciami pre obyvateľstvo,

k)

zakázať uplatňovanie práva na štrajk,

l)

uložiť povinnosť zatemňovať obydlia a používať ochranné masky a individuálne protichemické

balíčky,

m)

obmedziť právo slobodne sa združovať a obmedziť činnosť spolkov a iných občianskych

združení,

n)

nevyhlásiť voľby do národnej rady, do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy

vyšších územných celkov a voľbu prezidenta v pravidelných volebných obdobiach,

o)

obmedziť prístup občanov k voleným a iným verejným funkciám,

p)

obmedziť právo podnikať zákazom výkonu určitých povolaní alebo činností,

r)

obmedziť právo na kolektívne vyjednávanie, na odmenu za vykonanú prácu, na platenú

dovolenku na zotavenie a na primeraný odpočinok po práci a povoliť prekročenie najvyššej

prípustnej dĺžky pracovného času,

s)

obmedziť právo na súdnu ochranu v občianskoprávnych, obchodnoprávnych a pracovnoprávnych

veciach,

t)

obmedziť právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia.

(4)

V čase vojnového stavu môže prezident na návrh vlády

a)

nariadiť výkon mimoriadnej služby profesionálnym vojakom, vojakom v zálohe povolaným

na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl a vojakom dobrovoľnej

vojenskej prípravy,

b)

povolať na výkon mimoriadnej služby vojakov v zálohe a registrovaných občanov, ktorí

sú na základe odvodného konania odvedení,

c)

povolať na výkon alternatívnej služby registrovaných občanov a vojakov v zálohe,

ktorí v stave bezpečnosti odopreli výkon mimoriadnej služby, alebo

d)

nariadiť čiastočnú alebo všeobecnú mobilizáciu ozbrojených síl.

(5)

Časom vojnového stavu je obdobie odo dňa jeho vyhlásenia do dňa jeho skončenia alebo

do uplynutia času, na ktorý bol vyhlásený, alebo do dňa vypovedania vojny.

Čl. 4

Výnimočný stav

(1)

Výnimočný stav môže na návrh vlády vyhlásiť prezident len za podmienky, že došlo

alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k teroristickému útoku, k rozsiahlym pouličným

nepokojom spojeným s útokmi na orgány verejnej moci, drancovaním obchodov a skladov

alebo s inými hromadnými útokmi na majetok alebo dôjde k inému hromadnému násilnému

protiprávnemu konaniu, ktoré svojím rozsahom alebo následkami podstatne ohrozuje alebo

narušuje verejný poriadok a bezpečnosť štátu, ak ho nemožno odvrátiť činnosťou orgánov

verejnej moci a ak je znemožnené účinné použitie zákonných prostriedkov; výnimočný

stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, ktorým

môže byť aj celé územie Slovenskej republiky.

(2)

Výnimočný stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie

na 60 dní. Ak vzniknú nové okolnosti bezprostredne súvisiace s dôvodmi, pre ktoré

bol výnimočný stav vyhlásený, možno výnimočný stav predĺžiť v nevyhnutnom rozsahu

a na nevyhnutný čas, najviac o ďalších 30 dní.

(3)

Výnimočný stav nemožno vyhlásiť na potlačenie štrajku, o ktorom rozhodol príslušný

odborový orgán, alebo výluky, o ktorej rozhodol zamestnávateľ v súlade s predpismi

o kolektívnom vyjednávaní, ani na znemožnenie alebo na rozpustenie verejného zhromaždenia

občanov v súlade s predpismi upravujúcimi právo na zhromažďovanie, ak na ňom alebo

v súvislosti s ním nedôjde ku konaniu, ktoré spĺňa podmienku podľa odseku 1.

(4)

V čase výnimočného stavu možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti

ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo

na bezprostredne ohrozenom území, ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky,

a to najviac v tomto rozsahu

a)

obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia núteným pobytom v obydlí alebo evakuáciou

na určené miesto,

b)

uložiť pracovnú povinnosť na zabezpečenie zásobovania, udržiavania pozemných komunikácií

a železníc, vykonávania dopravy, prevádzkovania vodovodov a kanalizácií, výroby a

rozvodu elektriny, plynu a tepla, výkonu zdravotnej starostlivosti alebo udržiavania

verejného poriadku,

c)

obmedziť výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na rozmiestnenie vojakov, príslušníkov

ozbrojených zborov, zdravotníckych zariadení, zásobovacích zariadení, záchranných

služieb a na umiestnenie zátarás a zábran proti davu,

d)

obmedziť výkon vlastníckeho práva k hnuteľným veciam odovzdaním zbraní a streliva

do povinnej úschovy ozbrojených zborov,

e)

zakázať vjazd motorových vozidiel alebo obmedziť ich používanie na súkromné účely

a na podnikanie,

f)

obmedziť nedotknuteľnosť obydlia na ubytovanie evakuovaných osôb,

g)

obmedziť doručovanie poštových zásielok,

h)

obmedziť slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania v určenom čase,

i)

obmedziť alebo zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať alebo zhromažďovanie

na verejnosti podmieniť povoľovaním,

j)

obmedziť právo slobodne rozširovať informácie bez ohľadu na hranice štátu a slobodu

prejavu na verejnosti,

k)

podriadiť vydávanie tlače povoľovaniu, obsah tlače a vysielania rozhlasu a televízie

podriadiť zavedením cenzúry a zabezpečiť vstup do vysielania rozhlasu a televízie

spojený s výzvami a informáciami pre obyvateľstvo,

l)

zakázať uplatňovanie práva na štrajk.

(5)

V čase výnimočného stavu môže prezident na návrh vlády

a)

nariadiť výkon mimoriadnej služby profesionálnym vojakom, vojakom v zálohe povolaným

na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl a vojakom dobrovoľnej

vojenskej prípravy,

b)

povolať na výkon mimoriadnej služby vojakov v zálohe.

(6)

Na obnovenie zákonného stavu možno použiť prostriedky, ktoré vzhľadom na okolnosti

zodpovedajú rozsahu narušenia alebo ohrozenia, intenzite útokov a nepokojov a veľkosti

postihnutého alebo bezprostredne ohrozeného územia, pričom ich použitie vedie k obnoveniu

zákonného stavu.

Čl. 5

Núdzový stav

(1)

Núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí,

že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom

pandémie, k ohrozeniu životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových

hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej

prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne

ohrozenom území, ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky.

(2)

Núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie

na 90 dní. Núdzový stav vyhlásený z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej

súvislosti so vznikom pandémie možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas predĺžiť

najviac o ďalších 40 dní, a to aj opakovane. S predĺžením núdzového stavu podľa druhej

vety musí vysloviť súhlas národná rada, a to do 20 dní od prvého dňa predĺženého núdzového

stavu. Ak národná rada nevysloví súhlas, predĺžený núdzový stav zanikne dňom neschválenia

návrhu vlády na vyslovenie súhlasu s predĺžením núdzového stavu, inak uplynutím lehoty

podľa tretej vety na vyslovenie takéhoto súhlasu. Súhlas národnej rady je potrebný

aj v prípade opätovného vyhlásenia núdzového stavu, ak od skončenia predchádzajúceho

núdzového stavu vyhláseného z tých istých dôvodov neuplynulo 90 dní; tretia a štvrtá

veta sa použijú rovnako.

(3)

V čase núdzového stavu, okrem núdzového stavu vyhláseného z dôvodu ohrozenia života

a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, možno v nevyhnutnom rozsahu

a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a

uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, ktorým môže

byť aj celé územie Slovenskej republiky, a to najviac v tomto rozsahu

a)

obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia núteným pobytom v obydlí alebo evakuáciou

na určené miesto,

b)

uložiť pracovnú povinnosť na zabezpečenie zásobovania, udržiavania pozemných komunikácií

a železníc, vykonávania dopravy, prevádzkovania vodovodov a kanalizácií, výroby a

rozvodu elektriny, plynu a tepla, výkonu zdravotnej starostlivosti, poskytovania sociálnych

služieb, vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, udržiavania

verejného poriadku alebo na odstraňovanie vzniknutých škôd,

c)

obmedziť výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na rozmiestnenie vojakov, príslušníkov

ozbrojených zborov, zdravotníckych zariadení, zásobovacích zariadení, záchranných

služieb a uvoľňovacích a iných technických zariadení,

d)

obmedziť výkon vlastníckeho práva k hnuteľným veciam zákazom vjazdu motorových vozidiel

alebo obmedzením ich používania na súkromné účely a na podnikanie,

e)

obmedziť nedotknuteľnosť obydlia na ubytovanie evakuovaných osôb,

f)

obmedziť doručovanie poštových zásielok,

g)

obmedziť slobodu pohybu a pobytu,

h)

obmedziť alebo zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať alebo zhromažďovanie

na verejnosti podmieniť povoľovaním,

i)

obmedziť právo slobodne rozširovať informácie bez ohľadu na hranice štátu a slobodu

prejavu na verejnosti,

j)

zabezpečiť vstup do vysielania rozhlasu a televízie spojený s výzvami a informáciami

pre obyvateľstvo,

k)

zakázať uplatňovanie práva na štrajk,

l)

vykonať opatrenia na riešenie stavu ropnej núdze.

(4)

V čase núdzového stavu vyhláseného z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej

súvislosti so vznikom pandémie možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa

závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom

alebo na bezprostredne ohrozenom území, ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej

republiky, a to najviac v rozsahu podľa odseku 3 písm. a), b), e), g), h) alebo písm.

j).

(5)

V čase núdzového stavu môže prezident na návrh vlády

a)

nariadiť výkon mimoriadnej služby profesionálnym vojakom, vojakom v zálohe povolaným

na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl a vojakom dobrovoľnej

vojenskej prípravy,

b)

povolať na výkon mimoriadnej služby vojakov v zálohe.

Činnosť ústavných orgánov

Čl. 6

(1)

Ak v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu nemôžu ústavné orgány vykonávať

činnosť v mieste svojho sídla, vykonávajú ju v záložnom mieste.

(2)

Vláda

a)

zodpovedá za obranu a bezpečnosť štátu,

b)

určuje základnú koncepciu obrany a bezpečnosti štátu,

c)

organizuje prípravu ústavných orgánov na čas vojny, vojnového stavu a výnimočného

stavu,

d)

organizuje prípravu hospodárstva, zásobovania obyvateľstva a štátnych hmotných rezerv

na čas vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu,

e)

organizuje prípravu krajov a prípravu okresov v územnom obvode okresného úradu na

čas vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu,

f)

prijíma opatrenia na zmiernenie a odstraňovanie škôd a iných následkov spôsobených

v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu,

g)

koordinuje činnosť ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a záchranných

služieb v čase vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu,

h)

na návrh Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky určuje výšku zásob základných komodít

na zachovanie bezpečnosti a obrany štátu a spôsob finančného zabezpečenia plnenia

úloh súvisiacich s časom vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

(3)

Ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, okresné úrady v sídle kraja,

okresné úrady, obce a vyššie územné celky v čase mieru zodpovedajú za organizáciu

prípravy Slovenskej republiky na obdobie vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu.

Čl. 7

(1)

Zriaďuje sa Parlamentná rada Slovenskej republiky (ďalej len „Parlamentná rada").

(2)

Ak je v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu znemožnená činnosť národnej

rady, vykonáva jej ústavné právomoci až do obnovenia činnosti Parlamentná rada s výnimkou

a)

uznášania sa na ústave a ústavných zákonoch, volebných zákonoch, zákonoch o politických

stranách a politických hnutiach a na zákonoch o spôsobe vykonania referenda,

b)

vyslovovania súhlasu s medzinárodnou zmluvou,

c)

uznášania sa na ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta a na návrhoch na vyhlásenie

referenda,

d)

podania obžaloby na prezidenta.

(3)

Predsedom Parlamentnej rady je predseda národnej rady; ďalšími členmi Parlamentnej

rady sú podpredsedovia národnej rady, predsedovia a podpredsedovia výborov národnej

rady a predsedovia poslaneckých klubov.

(4)

Parlamentná rada zodpovedá za svoju činnosť národnej rade.

(5)

Parlamentná rada rozhoduje v zbore; na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej

väčšiny jej členov.

(6)

Ak národná rada opätovne začne vykonávať svoju činnosť, na prvej schôdzi po obnovení

činnosti schváli alebo zruší uznesenie Parlamentnej rady. Ak národná rada neschváli

alebo zruší uznesenie prijaté Parlamentnou radou, takéto uznesenie stráca platnosť.

Čl. 8

(1)

Zriaďuje sa Bezpečnostná rada Slovenskej republiky (ďalej len „Bezpečnostná rada").

(2)

Bezpečnostná rada v mieri sa ako poradný orgán podieľa na vytváraní a realizácii

bezpečnostného systému Slovenskej republiky, plnení medzinárodných záväzkov v oblasti

bezpečnosti, vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v Slovenskej republike a vo svete;

pripravuje pre vládu návrhy opatrení na zachovávanie bezpečnosti Slovenskej republiky,

na predchádzanie krízovým situáciám, ako aj návrhy na riešenie vzniknutej krízovej

situácie; podrobnosti jej fungovania v čase mieru ustanoví osobitný zákon.

(3)

Ak je v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu znemožnená činnosť vlády,

vykonáva jej ústavné právomoci až do obnovenia činnosti Bezpečnostná rada s výnimkou

rozhodovania o programe vlády a jeho plnení, o požiadaní o vyslovenie dôvery a o udelení

amnestie vo veciach priestupkov.

(4)

Bezpečnostná rada má deväť členov. Predsedom Bezpečnostnej rady je predseda vlády.

Podpredsedom Bezpečnostnej rady je podpredseda vlády poverený predsedom Bezpečnostnej

rady; ďalšími členmi Bezpečnostnej rady sú minister obrany Slovenskej republiky, minister

vnútra Slovenskej republiky, minister financií Slovenskej republiky, minister zahraničných

vecí Slovenskej republiky. Ďalších členov Bezpečnostnej rady vymenúva a odvoláva prezident

na návrh predsedu vlády najneskôr do 48 hodín. Členovia Bezpečnostnej rady sú pri

výkone funkcie nezastupiteľní.

(5)

Bezpečnostná rada na prípravu a plnenie svojich úloh zriaďuje najmä tieto výbory

a)

výbor pre zahraničnú politiku,

b)

výbor pre obranné plánovanie,

c)

výbor pre civilné núdzové plánovanie,

d)

výbor pre koordináciu spravodajských služieb.

(6)

Bezpečnostná rada rozhoduje v zbore; na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej

väčšiny všetkých jej členov.

(7)

Úlohy spojené s činnosťou Bezpečnostnej rady zabezpečuje kancelária, ktorá je súčasťou

organizačnej štruktúry Úradu vlády Slovenskej republiky. Riaditeľa kancelárie vymenúva

a odvoláva predseda Bezpečnostnej rady.

(8)

Štatút Bezpečnostnej rady, úlohy jej kancelárie a rokovacie poriadky výborov schvaľuje

vláda.

(9)

Prezident má právo

a)

navrhovať zvolanie Bezpečnostnej rady a zúčastňovať sa na jej zasadnutiach; ak prezident

navrhne zvolanie Bezpečnostnej rady, predseda Bezpečnostnej rady zvolá Bezpečnostnú

radu tak, aby sa jej zasadnutie uskutočnilo najneskôr do 48 hodín od okamihu, keď

sa o návrhu dozvedel,

b)

vyžadovať od predsedu Bezpečnostnej rady a ďalších jej členov informácie potrebné

na plnenie svojich úloh,

c)

predkladať Bezpečnostnej rade návrhy v záležitostiach bezpečnosti štátu.

(10)

Ak vláda opätovne začne vykonávať svoju činnosť, na prvej schôdzi po obnovení činnosti

schváli alebo zruší uznesenie Bezpečnostnej rady. Ak vláda uznesenie neschváli alebo

ak zruší uznesenie prijaté Bezpečnostnou radou, takéto uznesenie stráca platnosť.

Čl. 9

(1)

Podľa územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky sa zriaďuje bezpečnostná

rada kraja.

(2)

Bezpečnostná rada kraja vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v územnom obvode kraja

v súčinnosti s bezpečnostnými radami okresov, inými štátnymi orgánmi a vyšším územným

celkom, pripravuje návrhy opatrení na zachovanie bezpečnosti kraja a opatrenia na

predchádzanie krízovej situácii a predkladá ich Bezpečnostnej rade.

(3)

Bezpečnostná rada kraja v období krízovej situácie plní úlohy súvisiace

a)

so zachovávaním alebo obnovou demokratického poriadku,

b)

s organizovaním činnosti na obnovu zákonného stavu, na ochranu života a zdravia osôb,

majetku a životného prostredia,

c)

so zabezpečovaním riadneho fungovania hospodárstva, zásobovania, dopravy, zdravotnej

starostlivosti a verejného poriadku,

d)

s obmedzovaním základných práv a slobôd, ukladaním povinností právnickým osobám a

fyzickým osobám v rozsahu podľa tohto ústavného zákona.

(4)

Bezpečnostná rada kraja na zabezpečenie plnenia úloh uvedených v odseku 3 ukladá

úlohy bezpečnostným radám okresov, iným štátnym orgánom a vyššiemu územnému celku

v obvode svojej územnej pôsobnosti.

(5)

Informácie o prijatých opatreniach podľa odsekov 3 a 4, ako aj ďalšie návrhy na riešenie

krízovej situácie predkladá bezpečnostná rada kraja Bezpečnostnej rade.

(6)

Predsedom bezpečnostnej rady kraja je prednosta okresného úradu v sídle kraja. Ďalšími

členmi bezpečnostnej rady kraja sú zástupca ozbrojených síl určený Ministerstvom obrany

Slovenskej republiky, zástupca Policajného zboru, zástupca Hasičského a záchranného

zboru a predseda vyššieho územného celku.

(7)

Úlohy sekretariátu bezpečnostnej rady kraja spojené s jej činnosťou zabezpečuje okresný

úrad v sídle kraja.

(8)

Členovia bezpečnostnej rady kraja sú pri výkone funkcie nezastupiteľní.

(9)

Rokovanie bezpečnostnej rady kraja a úlohy jej sekretariátu upravuje rokovací poriadok,

ktorý schvaľuje vláda.

(10)

Bezpečnostná rada kraja rozhoduje v zbore; na prijatie uznesenia je potrebný súhlas

nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.

(11)

Bezpečnostná rada kraja zodpovedá za výkon svojej funkcie vláde; ak ústavné právomoci

vlády vykonáva Bezpečnostná rada, zodpovedá bezpečnostná rada kraja za výkon svojej

funkcie Bezpečnostnej rade.

Čl. 10

(1)

Podľa územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky sa zriaďuje bezpečnostná

rada okresu.

(2)

Bezpečnostná rada okresu vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v územnom obvode okresného

úradu v súčinnosti s inými štátnymi orgánmi a obcami, pripravuje návrhy opatrení na

zachovanie bezpečnosti okresu v územnom obvode okresného úradu a opatrenia na predchádzanie

krízovej situácie a predkladá ich bezpečnostnej rade kraja.

(3)

Bezpečnostná rada okresu v období krízovej situácie plní úlohy súvisiace

a)

so zachovávaním alebo s obnovou demokratického poriadku,

b)

s organizovaním činnosti na obnovu zákonného stavu, na ochranu života a zdravia osôb,

majetku a životného prostredia,

c)

so zabezpečovaním riadneho fungovania hospodárstva, zásobovania, dopravy, zdravotnej

starostlivosti a verejného poriadku,

d)

s obmedzovaním základných práv a slobôd, ukladaním povinností právnickým osobám a

fyzickým osobám v rozsahu podľa tohto ústavného zákona.

(4)

Bezpečnostná rada okresu na zabezpečenie plnenia úloh uvedených v odseku 3 ukladá

úlohy iným štátnym orgánom a obciam v obvode svojej územnej pôsobnosti.

(5)

Informácie o prijatých opatreniach podľa odsekov 3 a 4, ako aj ďalšie návrhy na riešenie

krízovej situácie predkladá bezpečnostná rada okresu bezpečnostnej rade kraja.

(6)

Predsedom bezpečnostnej rady okresu je prednosta okresného úradu. Ďalšími členmi

bezpečnostnej rady okresu sú zástupca ozbrojených síl určený Ministerstvom obrany

Slovenskej republiky, zástupca Policajného zboru a zástupca Hasičského a záchranného

zboru.

(7)

Úlohy sekretariátu bezpečnostnej rady okresu spojené s jej činnosťou zabezpečuje

okresný úrad.

(8)

Členovia bezpečnostnej rady okresu sú pri výkone funkcie nezastupiteľní.

(9)

Rokovanie bezpečnostnej rady okresu a úlohy jej sekretariátu upravuje rokovací poriadok,

ktorý schvaľuje bezpečnostná rada kraja.

(10)

Bezpečnostná rada okresu rozhoduje v zbore; na prijatie uznesenia je potrebný súhlas

nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.

(11)

Bezpečnostná rada okresu zodpovedá za výkon svojej funkcie bezpečnostnej rade kraja.

Čl. 11

Spoločné ustanovenia

(1)

Rozhodnutia o vypovedaní vojny a o uzavretí mieru, o vyhlásení vojnového stavu, výnimočného

stavu a núdzového stavu a o ich skončení, o predĺžení výnimočného stavu a o predĺžení

núdzového stavu a o obmedzení základných práv a slobôd a uložení povinností, uznesenie

národnej rady podľa

čl. 5 ods. 2

, ako aj uznesenia Parlamentnej rady, Bezpečnostnej rady a bezpečnostných rád krajov

a bezpečnostných rád okresov sa bezodkladne vyhlasujú v tlači a vo vysielaní rozhlasu

a televízie a ich vydanie sa oznamuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

(2)

Ak v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu nemožno uskutočniť voľby

do národnej rady, do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných

celkov alebo voľbu prezidenta v pravidelných volebných obdobiach, volebné obdobia

týchto orgánov sa skončia v deň zloženia sľubu novozvolených poslancov národnej rady,

poslancov obecných zastupiteľstiev, starostov obcí, poslancov zastupiteľstiev vyšších

územných celkov, predsedov vyšších územných celkov a novozvoleného prezidenta na základe

volieb uskutočnených po skončení vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu, najneskôr

však po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa uzavretia mieru alebo skončenia vojnového

stavu, alebo výnimočného stavu.

(3)

Zákonné nároky na náhrady za

a)

obmedzenie vlastníckeho práva,

b)

škody spôsobené ozbrojenými silami, ozbrojenými zbormi, Hasičským a záchranným zborom

a záchrannými službami,

c)

porušenie povinností orgánov verejnej moci,

d)

škody spôsobené orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,

e)

dovolenku na zotavenie,

f)

splnenie pracovnej povinnosti a za iné vykonané práce a služby uložené na plnenie

úloh podľa tohto ústavného zákona,

g)

prácu nadčas,

ktoré vznikli v čase vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu, stávajú sa splatné

oprávneným až po skončení vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu. Zákonné lehoty

na ich uplatňovanie počas vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu neplynú.

(4)

Zákonné lehoty, ktoré začali plynúť pred vypovedaním vojny alebo pred vyhlásením

vojnového stavu, alebo výnimočného stavu, v čase vojny, vojnového stavu a výnimočného

stavu spočívajú.

(5)

Súdne konania, správne konania, colné konania, daňové konania, konania vo veciach

poplatkov a výkon rozhodnutí a exekúcie začaté pred vypovedaním vojny a pred vyhlásením

vojnového stavu alebo výnimočného stavu možno v čase vojny, vojnového stavu a výnimočného

stavu prerušiť, ak súd alebo orgán verejnej správy, ktorý vo veci koná, rozhodne,

že mu okolnosti bezprostredne súvisiace s vypovedaním vojny a vyhlásením vojnového

stavu alebo výnimočného stavu bránia v riadnom prejednaní a rozhodnutí veci alebo

v riadnom výkone rozhodnutia zákonom ustanoveným postupom.

(6)

Štátne orgány sú pri plnení úloh podľa tohto ústavného zákona finančnými vzťahmi

zapojené na štátny rozpočet; obce a vyššie územné celky sú pri plnení úloh podľa tohto

ústavného zákona financované formou štátnych dotácií.

(7)

Tam, kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „Rada obrany

štátu", „rady obrany okresov a miest" a „branná pohotovosť štátu", rozumie sa tým

„Bezpečnostná rada Slovenskej republiky", „bezpečnostná rada kraja", „bezpečnostná

rada okresu" a „vojnový stav".

Čl. 11a

Prechodné ustanovenie k úprave účinnej dňom vyhlásenia

Predĺžiť možno aj núdzový stav vyhlásený pred účinnosťou tohto ústavného zákona.

Čl. 12

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa ústavný zákon č.

10/1969 Zb.

o Rade obrany štátu v znení ústavného zákona č. 160/1990 Zb., ústavného zákona č.

133/1991 Zb. a čl. V ústavného zákona č. 493/1992 Zb.

Čl. 13

Účinnosť

Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2002.

Rudolf Schuster v. r.

Jozef Migaš v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.