ZÁKON 226/2000 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

Čl. I

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. 398/1998 Z. z. a zákona č. 97/1999 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

§ 6 znie

㤠6

Ak senát v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou dospeje k právnemu názoru odchylnému

od právneho názoru iného senátu Ústavného súdu vyjadreného v jeho rozhodnutí, predloží

pred vyhlásením svojho rozhodnutia túto otázku na zaujatie stanoviska plénu Ústavného

súdu. Senát je v ďalšom konaní viazaný stanoviskom pléna Ústavného súdu.“.

2.

V § 10 ods. 1 sa číslovka „10“ nahrádza číslovkou „5“.

3.

Doterajší text § 17 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie

„(2)

V čase, keď sudca nevykonáva sudcovskú funkciu pre chorobu, patrí mu plat podľa osobitného

predpisu,

1ga

) najdlhšie však počas šiestich mesiacov v kalendárnom roku; v tomto čase mu nepatria

dávky nemocenského poistenia.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1ga znie

„1ga)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých

ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.“.

4.

V § 20 ods. 3 sa za slová „odseku 1“ vkladajú slová „a 2“ a slovo „odseku“ sa nahrádza

slovom „odsekov“.

5.

§ 22 sa vypúšťa.

6.

V § 28 ods. 2 sa v druhej vete za slovo „rozhodne“ vkladá slovo „iný“.

7.

V § 32 odsek 1 znie

„(1)

Sudca, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím pléna alebo senátu Ústavného súdu alebo s ich

odôvodnením, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu. Odlišné

stanovisko sudcu sa uverejňuje rovnako ako ostatné časti rozhodnutia.“.

8.

V § 51 odsek 1 znie

„(1)

Účastníkmi konania sú sťažovateľ a orgán štátnej správy alebo orgán územnej samosprávy,

proti ktorému sťažnosť smeruje, a vo vzťahu ku konaniu podľa § 75 ods. 1 a 2 aj dotknutý

orgán verejnej moci.“.

9.

§ 75 znie

㤠75

(1)

Ak Výbor pre ľudské práva upozorní vládu Slovenskej republiky, že prijal na ďalšie

konanie oznámenie, v ktorom sa tvrdí, že opatrením, rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu verejnej moci Slovenskej republiky bolo porušené právo sťažovateľa uvedené

v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach,

2

) vláda toto oznámenie bez meškania predloží Ústavnému súdu, ktorý začne konať podľa

tretej časti druhej hlavy štvrtého oddielu tohto zákona.

(2)

Ak Európsky súd pre ľudské práva prijme na ďalšie konanie sťažnosť od ktoréhokoľvek

jednotlivca, mimovládnej organizácie alebo od skupiny osôb, ktoré sa považujú za poškodené

v dôsledku porušenia práv priznaných Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných

slobôd alebo jeho protokolmi, opatrením, rozhodnutím alebo iným zásahom niektorého

orgánu verejnej moci Slovenskej republiky,

2a

) a vláda Slovenskej republiky bude o tom upovedomená, oznámi to bez meškania Ústavnému

súdu, ktorý začne konať podľa tretej časti druhej hlavy štvrtého oddielu tohto zákona.

(3)

Na účely konania pred Ústavným súdom sa oznámenie podľa odsekov 1 a 2 považuje za

ústavnú sťažnosť, ktorá sa prijala na ďalšie konanie.

(4)

Ak Ústavný súd začne konanie podľa odseku 1 alebo 2, upovedomí sťažovateľa a ďalších

účastníkov konania o začatí konania.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 2 a 2a znejú

„2)

Článok 4 Opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach

(oznámenie č. 169/1991 Zb.).

2a)

Článok 34 Protokolu č. 11 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

meniaci kontrolný systém založený dohovorom (oznámenie č. 102/1999 Z. z.).“.

Čl. II

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2000.