VYHLÁŠKA 224/2022 Z. z. o strednej škole

§ 1

Delenie, spájanie a označovanie tried

(1)

V strednej škole sa na povinný vyučovací predmet a voliteľný vyučovací predmet trieda

delí v súlade s rámcovým učebným plánom príslušného štátneho vzdelávacieho programu.

(2)

V konzervatóriu sa v súlade s rámcovým učebným plánom školské vyučovanie organizuje

aj individuálne.

(3)

Na vyučovací predmet náboženská výchova alebo vyučovací predmet etická výchova možno

spájať žiakov rôznych tried toho istého ročníka. Ak počet žiakov v jednej skupine

klesne pod 12, možno do skupiny spájať aj žiakov z rôznych ročníkov.

(4)

V jednej triede strednej školy možno spájať žiakov rovnakého ročníka, ktorí študujú

v príbuzných odboroch vzdelávania.

(5)

Triedy jednotlivých ročníkov sa priebežne označujú rímskymi číslicami alebo arabskými

číslicami. Triedy jednotlivých ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom

sa môžu označovať latinskými názvami. Ak je v strednej škole viac tried rovnakého

ročníka, rozlišujú sa doplnkovým identifikátorom, ktorým je veľké písmeno alebo veľké

písmená. Jednotlivé ročníky sa v triednom výkaze, katalógovom liste, triednej knihe,

na vysvedčení, výučnom liste a absolventskom diplome označujú slovom.

§ 2

Organizácia školského vyučovania

(1)

Školské vyučovanie sa začína najskôr o 7.00 hodine a končí sa najneskôr o 20.00 hodine.

(2)

Školské vyučovanie odborného výcviku, odbornej praxe alebo umeleckej praxe plnoletých

žiakov alebo účastníkov výchovy a vzdelávania sa začína najskôr o 6.00 hodine a končí

sa najneskôr o 22.00 hodine.

(3)

Školské vyučovanie odborného výcviku alebo odbornej praxe žiaka, ktorý sa pripravuje

v systéme duálneho vzdelávania, sa začína najskôr o 6.00 hodine a končí sa najneskôr

o 22.00 hodine.

(4)

Poradie a dĺžka prestávok sa určujú po prerokovaní pedagogickou radou v organizačnom

poriadku strednej školy. Najskôr po druhej vyučovacej hodine nasleduje prestávka v

trvaní najmenej 15 minút.

(5)

Prestávky žiakov, ktorí vykonávajú odborný výcvik alebo odbornú prax na pracovisku

zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania, sú rovnaké ako prestávky

zamestnancov na príslušnom pracovisku.

(6)

Školské vyučovanie odborného výcviku, odbornej praxe alebo umeleckej praxe žiaka

a)

prvého ročníka v jednom vyučovacom dni trvá najviac šesť vyučovacích hodín; ak ide

o žiaka prvého ročníka nadväzujúcej formy odborného vzdelávania a prípravy, trvá najviac

sedem vyučovacích hodín; ak ide o žiaka prvého ročníka, ktorý sa pripravuje v systéme

duálneho vzdelávania, trvá najviac šesť vyučovacích hodín,

b)

druhého ročníka až piateho ročníka v jednom vyučovacom dni trvá najviac sedem vyučovacích

hodín; ak ide o žiaka druhého ročníka alebo tretieho ročníka nadväzujúcej formy odborného

vzdelávania a prípravy, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, trvá najviac

osem vyučovacích hodín.

(7)

Do dĺžky jedného vyučovacieho dňa sa započítava aj dĺžka prestávok, ak ide o odbornú

prax na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania alebo

o odborný výcvik.

(8)

Školské vyučovanie v priebehu 24 hodín trvá najviac 8 hodín, ak ide o neplnoletého

žiaka, alebo najviac 12 hodín, ak ide o plnoletého žiaka alebo o účastníka výchovy

a vzdelávania; to neplatí, ak ide o športovú prípravu a umeleckú prípravu.

§ 3

Oslobodenie žiaka od vzdelávania sa v jednotlivých vyučovacích predmetoch

alebo ich častiach

(1)

Žiaka možno oslobodiť od vzdelávania sa v povinnom vyučovacom predmete alebo jeho

časti, najmä od telesných úkonov spojených s vyučovaním niektorého vyučovacieho predmetu

na základe vyjadrenia lekára s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných

činností. Ak nejde o vyučovací predmet, prostredníctvom ktorého sa žiak pripravuje

na povolanie, skupinu povolaní alebo na odbornú činnosť, namiesto vyjadrenia lekára

s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností možno predložiť

odporúčanie zariadenia poradenstva a prevencie.

(2)

Žiaka nemožno oslobodiť od vzdelávania sa v povinnom vyučovacom predmete alebo jeho

časti na celý školský rok alebo na jeho prevažnú časť, ak ide o povinný vyučovací

predmet určený riaditeľom strednej školy (ďalej len „riaditeľ“), ktorý je podstatný

pre prípravu na povolanie žiaka.

§ 4

Hodnotenie

(1)

Informácia o tom, ktoré vyučovacie predmety sa v súlade so školským vzdelávacím programom

hodnotia, oznamuje žiakom do piatich pracovných dní od začiatku obdobia školského

vyučovania triedny učiteľ.

(2)

O podstatnom zhoršení prospechu alebo správania neplnoletého žiaka alebo o podstatnom

zvýšení počtu vynechaných vyučovacích hodín v mesiaci informuje rodičov žiaka, inú

fyzickú osobu ako rodiča, ktorá má žiaka zvereného do osobnej starostlivosti alebo

do pestúnskej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, alebo zástupcu zariadenia,

v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, neodkladné opatrenie

alebo ochranná výchova, výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody (ďalej len

„zákonný zástupca“) štvrťročne písomne triedny učiteľ.

§ 5

Iné súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu

(1)

Kurz na ochranu života a zdravia sa organizuje v treťom ročníku štúdia; ak ide o

odbor vzdelávania, v ktorom je dĺžka štúdia dva roky, organizuje sa v druhom ročníku

štúdia. Kurz na ochranu života a zdravia sa koná v rozsahu troch vyučovacích dní,

každý vyučovací deň najmenej šesť vyučovacích hodín.

(2)

Ak ide o súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu podľa

§ 33 ods. 12

zákona okrem kurzu na ochranu života a zdravia, stredná škola zabezpečuje na

a)

výlet alebo exkurziu

1.

mimo sídla strednej školy na území Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca

na najviac 25 žiakov,

2.

mimo územia Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 20

žiakov,

b)

kurz pohybových aktivít v prírode, ktorým je

1.

plavecký výcvik, snoubordingový výcvik alebo cyklistický výcvik, jednu kvalifikovanú

osobu na najviac 10 žiakov,

2.

lyžiarsky výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 15 žiakov,

3.

korčuliarsky výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 12 žiakov,

4.

výcvik splavovania, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 16 žiakov,

5.

lezecký výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 4 žiakov,

6.

turistický výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 20 žiakov,

7.

iný výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 10 žiakov so zohľadnením poveternostných

podmienok, dĺžky a náročnosti výcviku a výstroja a vybavenia žiakov,

c)

kurz pohybových aktivít v prírode s účasťou žiakov so zdravotným znevýhodnením, ktorým

je

1.

plavecký výcvik, cyklistický výcvik, korčuliarsky výcvik, výcvik splavovania, turistický

výcvik alebo iný výcvik neuvedený v druhom bode alebo v treťom bode, jednu kvalifikovanú

osobu na najviac 5 takých žiakov; ak ide o žiaka nevidiaceho, žiaka nepočujúceho,

žiaka so zvyškami zraku, žiaka s ťažkým telesným postihnutím, žiaka s viacnásobným

postihnutím, žiaka s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, žiaka s autizmom alebo

ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, jednu kvalifikovanú osobu na každého takého

žiaka,

2.

lyžiarsky výcvik alebo snoubordingový výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac

8 žiakov; ak ide o žiaka slabozrakého alebo žiaka s telesným postihnutím, jednu kvalifikovanú

osobu na najviac 6 takých žiakov, alebo ak ide o žiaka nevidiaceho, žiaka nepočujúceho,

žiaka so zvyškami zraku, žiaka s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, žiaka s autizmom

alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, jednu kvalifikovanú osobu na každého

takého žiaka,

3.

lezecký výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 2 žiakov; ak ide o žiaka nevidiaceho,

žiaka nepočujúceho, žiaka so zvyškami zraku, žiaka s ťažkým telesným postihnutím,

žiaka s viacnásobným postihnutím, žiaka s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, žiaka

s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, jednu kvalifikovanú osobu

na každého takého žiaka,

d)

ďalšie aktivity v súlade so školským vzdelávacím programom

1.

mimo sídla strednej školy na území Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca

na najviac 25 žiakov,

2.

mimo územia Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 20

žiakov.

(3)

Kvalifikovanou osobou na účel kurzu pohybových aktivít v prírode podľa odseku 2 písm.

b) alebo písm. c) okrem lezeckého výcviku je

a)

pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie predmetu

telesná a športová výchova,

b)

pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec, ktorý absolvoval špecializačné

vzdelávanie v oblasti príslušného športu alebo inovačné vzdelávanie v oblasti príslušného

športu,

c)

školský špecialista vo výchove a vzdelávaní, ktorý vykonáva činnosti v oblasti rozvoja

športových zručností žiakov a získavania základov konkrétneho druhu športu v súlade

so školským vzdelávacím programom, alebo

d)

fyzická osoba s odbornou spôsobilosťou na výkon odbornej činnosti tréner alebo odbornej

činnosti inštruktor športu v oblasti príslušného športu.

(4)

Kvalifikovanou osobou na účel lezeckého výcviku je fyzická osoba s odbornou spôsobilosťou

na výkon odbornej činnosti tréner alebo odbornej činnosti inštruktor športu v oblasti

príslušného športu.

(5)

Na kurz pohybových aktivít v prírode sa zabezpečuje vždy najmenej jeden pedagogický

zamestnanec, ktorý zabezpečuje dozor. Týmto pedagogickým zamestnancom môže byť aj

kvalifikovaná osoba podľa odseku 3 alebo odseku 4.

(6)

Odsek 2 sa nevzťahuje na stredné školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a špeciálne

triedy stredných škôl.

(7)

Pri príslušnej súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu podľa

§ 33 ods. 12

zákona, ktorá si vyžaduje zvýšený dozor, môže riaditeľ zabezpečiť ďalšieho zamestnanca

strednej školy.

(8)

Pre žiaka, ktorý sa súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu podľa

§ 33 ods. 12

zákona nezúčastní, riaditeľ zabezpečí náhradné školské vyučovanie.

(9)

Pred uskutočnením súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu podľa odseku 1 alebo odseku

2 sa o jeho organizačnom zabezpečení vyhotoví písomný záznam, ktorý obsahuje poučenie

zúčastnených osôb o bezpečnosti a ochrane zdravia, podpis pedagogického zamestnanca

povereného riaditeľom a podpisy všetkých plnoletých zúčastnených osôb.

§ 6

Externá forma štúdia

(1)

V gymnáziu a strednej odbornej škole sa výchova a vzdelávanie organizujú externou

formou štúdia v dĺžke štúdia

a)

rovnakej ako dĺžka dennej formy štúdia príslušného odboru vzdelávania pre žiakov

s nižším stredným vzdelaním,

b)

určenej štátnym vzdelávacím programom pre žiakov s úplným stredným všeobecným vzdelaním,

úplným stredným odborným vzdelaním alebo stredným odborným vzdelaním.

(2)

V strednej športovej škole, škole umeleckého priemyslu a konzervatóriu sa výchova

a vzdelávanie neorganizujú externou formou štúdia.

(3)

Ak sa výchova a vzdelávanie v strednej odbornej škole organizuje externou formou

štúdia, praktické vyučovanie sa organizuje ako večerné alebo diaľkové.

(4)

Ak sa denná forma štúdia kombinuje s externou formou štúdia, denná forma štúdia trvá

v jednom školskom roku jeden mesiac až päť mesiacov.

§ 7

Organizácia štúdia v konzervatóriu

(1)

V hudobnom a dramatickom konzervatóriu možno poskytovať výchovu a vzdelávanie aj

žiakovi podľa

§ 103 ods. 9 písm. h) zákona

na základe písomnej žiadosti a súhlasu zákonného zástupcu neplnoletého žiaka, plnoletého

žiaka alebo účastníka výchovy a vzdelávania.

(2)

V hudobnom a dramatickom konzervatóriu možno poskytovať výchovu a vzdelávanie vo

všetkých vyučovacích predmetoch alebo vo vybraných vyučovacích predmetoch.

(3)

V hudobnom a dramatickom konzervatóriu sa možno vzdelávať aj v dvoch odboroch vzdelávania

alebo v dvoch zameraniach jedného odboru vzdelávania. V jednom ročníku konzervatória

sa možno vzdelávať len v jednom odbore vzdelávania alebo v jednom zameraní odboru

vzdelávania. Výchova a vzdelávanie v druhom odbore vzdelávania alebo v druhom zameraní

rovnakého odboru vzdelávania sa organizujú podľa individuálneho učebného plánu.

(4)

V konzervatóriu sa organizujú ako súčasť výchovy a vzdelávania divadelné, muzikálové,

operné, operetné, tanečné a baletné predstavenia, súťaže a umelecké projekty.

(5)

V hudobnom a dramatickom konzervatóriu možno absolvovať počas jedného školského roka

podľa

§ 103 ods. 9 písm. e) zákona

dva po sebe nasledujúce ročníky najviac jedenkrát v priebehu šesťročného vzdelávacieho

programu.

§ 8

Rozdielová skúška v konzervatóriu

Rozdielovou skúškou v konzervatóriu sa overuje stupeň rozvoja umeleckých schopností

a odborná teoretická pripravenosť. Rozdielovou skúškou v konzervatóriu sa zisťuje

stupeň rozvoja umeleckých schopností a odbornej teoretickej pripravenosti po prerušení

štúdia, pri prestupe z inej strednej školy alebo pri zmene študijného odboru. V tanečnom

konzervatóriu sa rozdielová skúška z odbornej teoretickej pripravenosti nevykonáva.

§ 9

Zoznam študijných odborov a učebných odborov, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych

schopností, zručností alebo nadania

Zoznam študijných odborov a učebných odborov, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych

schopností, zručností alebo nadania, je uvedený v

prílohe č. 1

.

§ 10

Maturitná skúška

(1)

Maturitnú skúšku možno vykonať len z predmetov uvedených v

I. časti prílohy č. 2

.

(2)

Maturitnú skúšku možno dobrovoľne vykonať aj z ďalších predmetov uvedených v

I. časti prílohy č. 2

, ak sú súčasťou príslušného vzdelávacieho programu v odbore vzdelávania, v ktorom

sa žiak vzdelával.

(3)

Ak žiakovi so zdravotným znevýhodnením neumožňuje jeho zdravotné znevýhodnenie vykonať

maturitnú skúšku bez úprav, maturitná skúška sa vykonáva podľa upravených podmienok

podľa

§ 16

.

(4)

Externá časť maturitnej skúšky a písomná forma internej časti maturitnej skúšky sa

vykonávajú podľa

II. časti prílohy č. 2

.

(5)

Ústna forma internej časti maturitnej skúšky sa vykonáva podľa

III. časti prílohy č. 2

a pre jednotlivé predmety podľa katalógu cieľových požiadaviek.

(6)

Teoretická časť odbornej zložky maturitnej skúšky a praktická časť odbornej zložky

maturitnej skúšky sa vykonávajú podľa

IV. časti prílohy č. 2

.

§ 11

Externá časť maturitnej skúšky a písomná forma internej časti maturitnej skúšky

(1)

Externú časť maturitnej skúšky majú predmety

a)

slovenský jazyk a literatúra,

b)

matematika,

c)

cudzí jazyk,

d)

druhý vyučovací jazyk,

e)

slovenský jazyk a slovenská literatúra,

f)

maďarský jazyk a literatúra a

g)

ukrajinský jazyk a literatúra.

(2)

Písomnú formu internej časti maturitnej skúšky majú predmety

a)

slovenský jazyk a literatúra,

b)

cudzí jazyk,

c)

druhý vyučovací jazyk,

d)

slovenský jazyk a slovenská literatúra,

e)

maďarský jazyk a literatúra a

f)

ukrajinský jazyk a literatúra.

(3)

Ak ide o žiaka s vývinovými poruchami učenia alebo o žiaka so sluchovým postihnutím,

z predmetu cudzí jazyk sa nevyžaduje vykonanie externej časti maturitnej skúšky a

písomnej formy internej časti maturitnej skúšky.

§ 12

Skladba predmetov maturitnej skúšky v gymnáziu

(1)

Maturitná skúška v gymnáziu sa skladá zo štyroch predmetov, ak odsek 5, 6 alebo odsek

7 neustanovuje inak.

(2)

Predmetmi maturitnej skúšky v gymnáziu sú

a)

slovenský jazyk a literatúra,

b)

povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk,

c)

voliteľný predmet zo skupiny prírodovedných, spoločenskovedných alebo ostatných predmetov

podľa

I. časti prílohy č. 2

a

d)

ďalší voliteľný predmet.

(3)

Predmetmi maturitnej skúšky v gymnáziu s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny

sú

a)

jazyk národnostnej menšiny a literatúra,

b)

slovenský jazyk a slovenská literatúra alebo slovenský jazyk a literatúra,

c)

povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk a

d)

voliteľný predmet zo skupiny prírodovedných, spoločenskovedných alebo ostatných predmetov

podľa

I. časti prílohy č. 2

.

(4)

Predmetmi maturitnej skúšky v študijnom odbore gymnázium so zameraním „matematika“

sú

a)

slovenský jazyk a literatúra,

b)

povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk,

c)

matematika a

d)

jeden voliteľný predmet.

(5)

Predmetmi maturitnej skúšky v študijnom odbore gymnázium so zameraním „matematika“

s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny sú

a)

jazyk národnostnej menšiny a literatúra,

b)

slovenský jazyk a slovenská literatúra alebo slovenský jazyk a literatúra,

c)

povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk,

d)

matematika a

e)

jeden voliteľný predmet.

(6)

Predmetmi maturitnej skúšky pre triedu gymnázia s päťročným vzdelávacím programom

bilingválneho vzdelávania sú

a)

slovenský jazyk a literatúra,

b)

druhý vyučovací jazyk,

c)

voliteľný predmet zo skupiny prírodovedných, spoločenskovedných alebo ostatných predmetov

podľa

I. časti prílohy č. 2

a

d)

jeden až tri voliteľné predmety; jeden z predmetov je v druhom vyučovacom jazyku.

(7)

Predmetmi maturitnej skúšky pre triedu gymnázia s osemročným vzdelávacím programom

bilingválneho vzdelávania sú

a)

slovenský jazyk a literatúra,

b)

druhý vyučovací jazyk,

c)

voliteľný predmet zo skupiny prírodovedných, spoločenskovedných alebo ostatných predmetov

podľa

I. časti prílohy č. 2

a

d)

jeden až tri voliteľné predmety; jeden z predmetov je v druhom vyučovacom jazyku.

(8)

Externá časť maturitnej skúšky a písomná forma internej časti maturitnej skúšky z

predmetov podľa odseku 6 písm. a) a b) a podľa odseku 7 písm. a) a b) sa vykonávajú

po ukončení prvého polroka štvrtého ročníka štúdia alebo po ukončení prvého polroka

piateho ročníka štúdia.

(9)

Ústna forma internej časti maturitnej skúšky z predmetov podľa odseku 6 písm. a)

a b) a podľa odseku 7 písm. a) a b) sa vykonáva po ukončení hodnotiaceho obdobia týchto

predmetov.

(10)

Ústna forma internej časti maturitnej skúšky z predmetov podľa odseku 6 písm. c)

a d) a podľa odseku 7 písm. c) a d) sa vykonáva po ukončení piateho ročníka štúdia.

(11)

Externá časť maturitnej skúšky, písomná forma internej časti maturitnej skúšky a

ústna forma internej časti maturitnej skúšky z

a)

predmetu zo skupiny predmetov cudzí jazyk podľa

§ 76 ods. 4

zákona sa vykonávajú na úrovni B2 Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky

(ďalej len „referenčný rámec“),

b)

predmetu podľa odseku 6 písm. b) alebo odseku 7 písm. b) sa vykonávajú na úrovni

C1 referenčného rámca,

c)

voliteľného predmetu zo skupiny predmetov cudzí jazyk v strednej škole s bilingválnym

vzdelávaním alebo v triede s bilingválnym vzdelávaním, v ktorých sa vzdelávanie riadi

medzinárodnou zmluvou, sa vykonávajú na úrovni B1 alebo úrovni B2 referenčného rámca.

(12)

Ústna forma internej časti maturitnej skúšky z predmetu zo skupiny predmetov cudzí

jazyk okrem predmetu podľa odseku 11 sa vykonáva na úrovni B1 alebo úrovni B2 referenčného

rámca.

(13)

Jedným z voliteľných predmetov podľa odseku 2 písm. c), d), odseku 3 písm. d), odseku

4 písm. d) alebo odseku 5 písm. e) je vyučovací predmet, v ktorom mal žiak súčet týždenných

hodinových dotácií počas štúdia najmenej šesť vyučovacích hodín. V súčte týždenných

hodinových dotácií sa zohľadňuje aj hodinová dotácia z predmetu rovnakého zamerania.

(14)

Ústna forma internej časti maturitnej skúšky z dobrovoľného predmetu zo skupiny predmetov

cudzí jazyk sa vykonáva na úrovni B1 alebo úrovni B2 referenčného rámca.

§ 13

Skladba predmetov maturitnej skúšky v strednej odbornej škole, strednej športovej

škole, škole umeleckého priemyslu a konzervatóriu

(1)

Maturitná skúška v strednej odbornej škole, strednej športovej škole, škole umeleckého

priemyslu a konzervatóriu sa skladá zo štyroch predmetov, ak odseky 3 a 7 neustanovujú

inak.

(2)

Predmetmi maturitnej skúšky v strednej odbornej škole, strednej športovej škole,

škole umeleckého priemyslu a konzervatóriu sú

a)

slovenský jazyk a literatúra,

b)

povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk,

c)

teoretická časť odbornej zložky maturitnej skúšky a

d)

praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky.

(3)

Predmetmi maturitnej skúšky v strednej odbornej škole, strednej športovej škole,

škole umeleckého priemyslu a konzervatóriu s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny

sú

a)

jazyk národnostnej menšiny a literatúra,

b)

slovenský jazyk a slovenská literatúra alebo slovenský jazyk a literatúra,

c)

povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk,

d)

teoretická časť odbornej zložky maturitnej skúšky a

e)

praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky.

(4)

Predmetmi maturitnej skúšky v triede strednej odbornej školy s päťročným vzdelávacím

programom bilingválneho vzdelávania sú

a)

slovenský jazyk a literatúra,

b)

druhý vyučovací jazyk,

c)

teoretická časť odbornej zložky maturitnej skúšky a

d)

praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky.

(5)

Predmetmi maturitnej skúšky v strednej športovej škole v študijnom odbore športové

gymnázium sú

a)

slovenský jazyk a literatúra,

b)

povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk,

c)

voliteľný predmet zo skupiny prírodovedných, spoločenskovedných alebo ostatných predmetov

podľa

I. časti prílohy č. 2

a

d)

ďalší voliteľný predmet.

(6)

Predmetmi maturitnej skúšky v strednej športovej škole s vyučovacím jazykom národnostnej

menšiny v študijnom odbore športové gymnázium sú

a)

jazyk národnostnej menšiny a literatúra,

b)

slovenský jazyk a slovenská literatúra alebo slovenský jazyk a literatúra,

c)

povinný predmet zo skupiny predmetov cudzí jazyk a

d)

voliteľný predmet zo skupiny prírodovedných, spoločenskovedných alebo ostatných predmetov

podľa

I. časti prílohy č. 2

.

(7)

Predmetmi maturitnej skúšky pre pomaturitné kvalifikačné štúdium sú

a)

teoretická časť odbornej zložky maturitnej skúšky a

b)

praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky.

(8)

Externá časť maturitnej skúšky a písomná forma internej časti maturitnej skúšky z

predmetov podľa odseku 4 písm. a) a b) sa vykonáva po ukončení prvého polroka štvrtého

ročníka štúdia alebo po ukončení prvého polroka piateho ročníka štúdia.

(9)

Ústna forma internej časti maturitnej skúšky z predmetov podľa odseku 4 písm. a)

a b) sa vykonáva po ukončení hodnotiaceho obdobia týchto predmetov.

(10)

Externá časť maturitnej skúšky, písomná forma internej časti maturitnej skúšky a

ústna forma internej časti maturitnej skúšky z predmetu zo skupiny predmetov cudzí

jazyk podľa

§ 76 ods. 4

zákona sa vykonávajú na úrovni B2 referenčného rámca v študijnom odbore športové

gymnázium a na úrovni B1 alebo úrovni B2 referenčného rámca v ostatných študijných

odboroch strednej odbornej školy, strednej športovej školy, školy umeleckého priemyslu

a konzervatória.

(11)

Externá časť maturitnej skúšky, písomná forma internej časti maturitnej skúšky a

ústna forma internej časti maturitnej skúšky z predmetu podľa odseku 4 písm. b) sa

vykonávajú na úrovni C1 referenčného rámca.

(12)

V teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky podľa odseku 4 písm. c) sa

v druhom vyučovacom jazyku ústne overujú vedomosti žiaka vo vyžrebovanej téme z určených

odborných predmetov. V praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky podľa odseku

4 písm. d) sa overujú v slovenskom jazyku schopnosti žiaka na základe písomného riešenia

úloh vo vyžrebovanej téme.

(13)

V praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky podľa odseku 4 písm. d) sa overujú

v slovenskom jazyku schopnosti žiaka

a)

praktickou realizáciou a predvedením komplexnej úlohy,

b)

obhajobou vlastného projektu,

c)

realizáciou a obhajobou experimentu,

d)

obhajobou úspešnej súťažnej práce,

e)

predvedením umeleckého výkonu alebo

f)

kombináciou foriem podľa písmen a) až e).

(14)

Predmetom maturitnej skúšky podľa odseku 2 písm. c) a d), odseku 3 písm. d) a e)

alebo odseku 4 písm. c) a d) je súbor odborných vyučovacích predmetov podľa príslušného

vzdelávacieho programu študijného odboru strednej odbornej školy, strednej športovej

školy, školy umeleckého priemyslu alebo konzervatória.

(15)

Predmetom maturitnej skúšky podľa odseku 7 je súbor odborných vyučovacích predmetov

podľa príslušného vzdelávacieho programu študijného odboru strednej odbornej školy.

(16)

V praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky sa overujú zručnosti a schopnosti

žiaka v príslušnom súbore odborných vyučovacích predmetov. V teoretickej časti odbornej

zložky maturitnej skúšky sa ústne overujú vedomosti žiaka v príslušnom súbore odborných

vyučovacích predmetov a môžu sa overovať aj vo vzťahu k praktickej časti odbornej

zložky maturitnej skúšky.

(17)

Ústna forma internej časti maturitnej skúšky z dobrovoľného predmetu zo skupiny predmetov

cudzí jazyk sa vykonáva na úrovni B1 alebo úrovni B2 referenčného rámca.

(18)

Jedným z voliteľných predmetov podľa odseku 5 písm. c) alebo odseku 6 písm. d) je

vyučovací predmet, v ktorom mal žiak súčet týždenných hodinových dotácií počas štúdia

najmenej šesť vyučovacích hodín. V súčte týždenných hodinových dotácií sa zohľadňuje

aj hodinová dotácia z predmetov rovnakého zamerania.

§ 14

Skladba predmetov maturitnej skúšky v stredných školách a triedach, v ktorých sa vyučuje

podľa medzinárodných programov

Predmetmi maturitnej skúšky pre stredné školy a triedy, v ktorých sa vyučuje podľa

medzinárodných programov a v ktorých žiak podľa

§ 74 ods. 9 zákona

nevykonal maturitnú skúšku zo slovenského jazyka a literatúry sú

a)

slovenský jazyk a literatúra a

b)

predmety maturitnej skúšky vykonanej podľa medzinárodného programu.

§ 15

Organizácia maturitnej skúšky

(1)

Interná časť maturitnej skúšky v jednotlivých predmetoch maturitnej skúšky okrem

jej písomnej formy sa môže konať

a)

ústnou formou,

b)

praktickou formou,

c)

predvedením komplexnej úlohy alebo umeleckého výkonu,

d)

obhajobou komplexnej odbornej práce, projektu alebo úspešnej súťažnej práce,

e)

realizáciou a obhajobou experimentu alebo

f)

kombináciou foriem podľa písmen a) až e).

(2)

Priebeh internej časti maturitnej skúšky je verejný okrem jej písomnej formy. Priebeh

praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky je verejný, ak to umožňujú bezpečnostné

a hygienické podmienky. Ak sa praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky koná

na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania, jej priebeh

môže byť na žiadosť zamestnávateľa neverejný.

(3)

V jeden deň možno vykonať internú časť maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy

a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky najviac z troch predmetov.

(4)

Internú časť maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy a praktickej časti odbornej

zložky maturitnej skúšky možno vykonať v priebehu najviac piatich pracovných dní.

(5)

Maturitná skúška sa vykonáva v jazyku, v ktorom sa príslušný predmet vyučoval. Ak

si žiak bilingválneho vzdelávania zvolí vykonanie externej časti maturitnej skúšky,

vykonáva ho rovnakým spôsobom, ako žiak štúdia, ktoré sa uskutočňuje v slovenskom

jazyku. Ak sa v bilingválnom vzdelávaní vyučuje predmet súčasne v dvoch vyučovacích

jazykoch, maturitná skúška sa vykonáva v jazyku podľa školského vzdelávacieho programu.

(6)

Pri ústnej forme internej časti maturitnej skúšky sa žrebuje jedno zo schválených

zadaní.

(7)

Maturitné zadania jednotlivých predmetov ústnej formy internej časti maturitnej skúšky,

s uvedením zoznamu pomôcok, ktoré môže žiak používať, a témy jednotlivých častí teoretickej

časti odbornej zložky maturitnej skúšky a praktickej časti odbornej zložky maturitnej

skúšky s uvedením pomôcok, ktoré môže žiak používať, schvaľuje riaditeľ na návrh predsedu

predmetovej komisie do 31. marca; návrh predkladá predseda predmetovej komisie riaditeľovi

do 15. marca. V predmete slovenský jazyk a literatúra je súčasťou maturitných zadaní

aj vzorec na výpočet klasifikačného stupňa.

(8)

Témy teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky a praktickej časti odbornej

zložky maturitnej skúšky schvaľuje riaditeľ a predkladá ich do troch pracovných dní

na vyjadrenie Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore, Slovenskej živnostenskej

komore, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore, Slovenskej lesníckej

komore, Slovenskej banskej komore alebo inej právnickej osobe, ktorá má pôsobnosť

v oblasti odborného vzdelávania a prípravy podľa osobitného predpisu,

1

)

(ďalej len „stavovská organizácia“) alebo zástupcom zamestnávateľov

2

)

(ďalej len „profesijná organizácia“). Príslušná stavovská organizácia alebo profesijná

organizácia sa k nim vyjadrí do 20. apríla, predseda predmetovej maturitnej komisie

ich schvaľuje do 30. apríla.

(9)

Pri ústnej forme internej časti maturitnej skúšky z predmetu teoretická časť odbornej

zložky maturitnej skúšky sa žrebuje jedna z 25 schválených tém.

(10)

Na praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky sa určí 1 téma až 15 tém zahŕňajúce

činnosti v rámci povolania, na ktorého výkon sa žiaci pripravujú; ak sa určí len jedna

téma, overujú sa zručnosti a schopnosti v tejto téme.

(11)

Forma praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky sa určuje na návrh predsedu

predmetovej komisie. Praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky sa vykonáva

ako

a)

praktická realizácia a predvedenie komplexnej úlohy,

b)

obhajoba vlastného projektu,

c)

realizácia a obhajoba experimentu,

d)

obhajoba úspešnej súťažnej práce alebo

e)

predvedenie umeleckého výkonu.

(12)

Praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky trvá podľa povahy študijného odboru

najviac 24 hodín, v študijnom odbore zubný technik, ortopedický technik najviac 33

hodín; v jednom vyučovacom dni najviac 8 hodín. V odboroch vzdelávania, v ktorých

to charakter maturitnej skúšky vyžaduje, môže praktická časť odbornej zložky maturitnej

skúšky trvať najviac 4 týždne.

(13)

Praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky sa môže vykonávať ako individuálna,

alebo ako skupinová.

(14)

Maturitná skúška z jednotlivých predmetov okrem jej externej časti a písomnej formy

internej časti sa vykonáva pred predmetovou maturitnou komisiou. V jednom vyučovacom

dni možno pred jednou predmetovou maturitnou komisiou vyskúšať najviac 18 žiakov;

v osobitne odôvodnenom prípade po predchádzajúcom prerokovaní pedagogickou radou najviac

24 žiakov.

(15)

Čas vyčlenený pre jednotlivé časti a predmety maturitnej skúšky je uvedený v

I. časti prílohy č. 2

. Ak ide o žiaka, ktorý je cudzincom, čas konania jednotlivých častí maturitnej skúšky

sa upravuje podľa

VI. časti prílohy č. 2

.

(16)

Pri konaní maturitnej skúšky je jednou hodinou maturitnej skúšky 60 minút.

§ 16

Upravené podmienky maturitnej skúšky pre žiakov so zdravotným znevýhodnením

(1)

Podľa upravených podmienok môže maturitnú skúšku vykonať

a)

žiak strednej školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením,

b)

žiak špeciálnej triedy alebo

c)

žiak so zdravotným znevýhodnením vzdelávaný v triede strednej školy spolu s ostatnými

žiakmi.

(2)

Upravené podmienky sa vzťahujú na

a)

jednotlivé časti maturitnej skúšky a

b)

cieľové požiadavky jednotlivých maturitných predmetov.

(3)

Upravenými podmienkami sú

a)

predĺžený časový limit pri riešení písomných úloh,

b)

úprava alebo nahradenie niektorých úloh,

c)

grafické úpravy a úpravy formátu zadania s použitím rôznych veľkostí písma, zmenenej

štruktúry textu, využitím inej možnosti záznamu odpovede alebo počúvania vstupného

textu,

d)

poskytnutie testu v elektronicky prístupnej forme a možnosť vypracovať odpovede elektronicky

priamo do odpoveďového hárka alebo do samostatného dokumentu,

e)

poskytnutie testu v Braillovom písme a možnosť odpovede vypracovať na počítači alebo

nadiktovať pedagogickému asistentovi,

f)

prítomnosť tlmočníka posunkovej reči, pedagogického asistenta, zdravotníckeho pracovníka,

školského špeciálneho pedagóga alebo odborného zamestnanca školy alebo

g)

použitie kompenzačných pomôcok.

(4)

Žiaci, na ktorých sa vzťahujú upravené podmienky, sa zaraďujú do troch kategórií

podľa miery obmedzenia pri práci s úlohami.

(5)

Pri zaraďovaní žiakov, na ktorých sa vzťahujú upravené podmienky, do kategórií sa

zohľadňuje, či

a)

žiak je schopný vypracovať úlohu pri predĺženom čase,

b)

úlohu je potrebné upraviť formálne, najmä upraviť veľkosť písma, zvýrazniť text,

zmeniť úlohu alebo transformovať úlohu do Braillovho písma alebo do elektronicky prístupnej

formy,

c)

zdravotné znevýhodnenie žiaka vyžaduje pomoc tlmočníka posunkovej reči, pedagogického

asistenta, zdravotníckeho pracovníka, školského špeciálneho pedagóga alebo odborného

zamestnanca školy,

d)

spôsob vykonávania maturitnej skúšky zohľadňuje spôsob vzdelávania žiaka počas jeho

štúdia.

(6)

Úpravy podmienok maturitnej skúšky sú podľa druhu zdravotného znevýhodnenia uvedené

v

V. časti prílohy č. 2

. Ak je žiak so zdravotným znevýhodnením cudzincom, vzťahujú sa naňho zároveň aj úpravy

podmienok maturitnej skúšky uvedené v

VI. časti prílohy č. 2

.

(7)

Žiadosť o úpravu podmienok maturitnej skúšky je prílohou prihlášky na maturitnú skúšku.

(8)

K žiadosti o úpravu podmienok maturitnej skúšky sa prikladá

a)

lekársky posudok, v ktorom je uvedená diagnóza; lekársky posudok sa nevyžaduje, ak

ide o žiaka s vývinovými poruchami učenia, alebo

b)

odporúčanie zariadenia poradenstva a prevencie alebo odborníka na pervazívne vývinové

poruchy, v ktorom je uvedené zdravotné znevýhodnenie žiaka a príslušné špeciálne výchovno-vzdelávacie

potreby žiaka vo vzťahu k jednotlivým častiam vykonávanej maturitnej skúšky.

(9)

K žiadosti o úpravu podmienok maturitnej skúšky možno podľa potreby priložiť aj odporúčanie

školského špeciálneho pedagóga, pedagogického asistenta alebo odborného zamestnanca

školy.

(10)

Doklad podľa odseku 8 sa vzťahuje na zdravotné znevýhodnenie žiaka, ktoré má v čase

podania prihlášky na maturitnú skúšku.

(11)

Žiak so sluchovým postihnutím si môže ako predmet maturitnej skúšky zvoliť namiesto

predmetu cudzí jazyk predmet matematika alebo predmet občianska náuka.

§ 17

Hodnotenie maturitnej skúšky

(1)

Každá časť maturitnej skúšky sa v príslušnom predmete hodnotí osobitne.

(2)

Externá časť maturitnej skúšky a jednotlivé formy internej časti maturitnej skúšky

sa hodnotia osobitne a ich hodnotenie sa uvádza na vysvedčení o maturitnej skúške.

(3)

Externá časť maturitnej skúšky sa hodnotí percentami úspešnosti. Ak externú časť

maturitnej skúšky vykoná najmenej 30 žiakov, hodnotí sa aj percentilom.

(4)

Hodnotenie písomnej formy internej časti maturitnej skúšky sa vyjadruje percentami

úspešnosti. Hodnotenie ústnej formy internej časti maturitnej skúšky sa vyjadruje

klasifikačným stupňom.

(5)

Hodnotenie vyjadrené percentami úspešnosti a percentilom sa zaokrúhľuje na jedno

desatinné miesto.

(6)

Externá časť maturitnej skúšky a písomná forma internej časti maturitnej skúšky sa

hodnotia podľa pokynov a kritérií vypracovaných organizáciou zriadenou ministerstvom

školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania.

(7)

Ústnu formu internej časti maturitnej skúšky možno vykonať bez ohľadu na výsledok

externej časti maturitnej skúšky a výsledok písomnej formy internej časti maturitnej

skúšky.

(8)

Každá úloha v maturitnom zadaní ústnej formy internej časti maturitnej skúšky sa

hodnotí samostatne.

(9)

Predmet maturitnej skúšky má v maturitnom zadaní najmenej dve úlohy vyjadrené ich

podielom na celkovom hodnotení. Celkovým hodnotením ústnej formy internej časti maturitnej

skúšky z príslušného predmetu je klasifikačný stupeň, ktorý sa vypočíta ako vážený

priemer klasifikačných stupňov z odpovedí na jednotlivé úlohy maturitného zadania.

Vážený priemer sa zaokrúhľuje na celé číslo. Vážený priemer vyjadrený číslom s desatinnou

časťou najviac 0,5 sa zaokrúhľuje na celé číslo nadol a vážený priemer vyjadrený číslom

s desatinnou časťou viac ako 0,5 sa zaokrúhľuje na celé číslo nahor.

(10)

Žiak úspešne vykoná maturitnú skúšku z predmetu, ktorý má externú časť maturitnej

skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky, ak jeho hodnotenie z ústnej

formy internej časti maturitnej skúšky

a)

nie je horšie ako klasifikačný stupeň 3 – dobrý a

1.

v písomnej forme internej časti maturitnej skúšky získa úspešnosť vyššiu ako 25 %

alebo

2.

v externej časti maturitnej skúšky získa úspešnosť vyššiu ako 33 % alebo

b)

je klasifikačný stupeň 4 – dostatočný, v písomnej forme internej časti maturitnej

skúšky získa úspešnosť vyššiu ako 25 % a v externej časti maturitnej skúšky získa

úspešnosť vyššiu ako 33 %.

(11)

Žiak úspešne vykoná maturitnú skúšku z predmetu, ktorý má externú časť maturitnej

skúšky a nemá písomnú formu internej časti maturitnej skúšky, ak jeho hodnotenie z

ústnej formy internej časti maturitnej skúšky

a)

nie je horšie ako klasifikačný stupeň 3 – dobrý a v externej časti maturitnej skúšky

získa úspešnosť vyššiu ako 25 % alebo

b)

je klasifikačný stupeň 4 – dostatočný a v externej časti maturitnej skúšky získa

úspešnosť vyššiu ako 33 %.

(12)

Žiak úspešne vykoná maturitnú skúšku z predmetu, ktorý nemá externú časť maturitnej

skúšky a nemá písomnú formu internej časti maturitnej skúšky, ak jeho klasifikačný

stupeň z ústnej formy internej časti maturitnej skúšky nie je horší ako 4 – dostatočný.

(13)

Žiak úspešne vykoná externú časť maturitnej skúšky z dobrovoľného predmetu, ak v

nej získa úspešnosť vyššiu ako 33 %.

(14)

Žiak úspešne vykoná písomnú formu internej časti maturitnej skúšky z dobrovoľného

predmetu, ak v nej získa úspešnosť vyššiu ako 25 %.

§ 18

Záverečná skúška

(1)

V teoretickej časti záverečnej skúšky sa overujú vedomosti žiaka vo vyžrebovanej

téme.

(2)

V praktickej časti záverečnej skúšky sa overujú zručnosti a schopnosti žiaka vo vyžrebovanej

téme; ak sa podľa

§ 19

určí len jedna téma, overujú sa zručnosti a schopnosti v tejto téme.

§ 19

Organizácia záverečnej skúšky

(1)

Témy na jednotlivé časti záverečnej skúšky s uvedením učebných pomôcok, ktoré môže

žiak používať, schvaľuje riaditeľ do 31. marca.

(2)

Témy na teoretickú časť záverečnej skúšky sa vypracúvajú v spolupráci učiteľa odborných

predmetov a majstra odbornej výchovy. Témy na praktickú časť záverečnej skúšky sa

vypracúvajú v spolupráci majstra odbornej výchovy, učiteľa odborných predmetov a zamestnávateľa.

(3)

Záverečná skúška sa v odboroch vzdelávania zverejnených do 30. novembra na webovom

sídle ministerstva školstva vykonáva podľa jednotných zadaní vypracovaných a schválených

stavovskou organizáciou alebo profesijnou organizáciou.

(4)

Na teoretickú časť záverečnej skúšky sa určuje najmenej 25 tém.

(5)

Teoretická časť záverečnej skúšky trvá najviac 15 minút. Príprava žiaka na teoretickú

časť záverečnej skúšky trvá 15 minút až 30 minút.

(6)

Teoretická časť záverečnej skúšky sa organizuje tak, aby ju žiak ukončil v jednom

dni. V jednom dni možno jednou skúšobnou komisiou pre záverečnú skúšku vyskúšať najviac

30 žiakov.

(7)

Na praktickú časť záverečnej skúšky sa určuje podľa náročnosti a špecifík odboru

vzdelávania 1 téma až 15 tém zohľadňujúce činnosti, na ktorých výkon sa žiak pripravuje.

(8)

Praktická časť záverečnej skúšky trvá najviac 24 hodín. V odboroch vzdelávania, v

ktorých si to charakter záverečnej skúšky vyžaduje, môže praktická časť záverečnej

skúšky trvať najviac 4 týždne.

(9)

Praktická časť záverečnej skúšky sa vykonáva ako individuálna alebo ako skupinová.

Na praktickej časti záverečnej skúšky možno používať učebné pomôcky uvedené v zadaní.

(10)

Pri konaní praktickej časti záverečnej skúšky je jednou hodinou praktickej časti

záverečnej skúšky 60 minút.

(11)

Čas trvania záverečnej skúšky pre žiakov so zdravotným znevýhodnením možno so súhlasom

predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku primerane predĺžiť.

(12)

Priebeh záverečnej skúšky je verejný. Ak sa praktická časť záverečnej skúšky koná

na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania, priebeh záverečnej

skúšky môže byť na žiadosť zamestnávateľa neverejný.

§ 20

Organizácia absolventskej skúšky

(1)

Témy na jednotlivé časti absolventskej skúšky s uvedením učebných pomôcok, ktoré

môže žiak používať, schvaľuje riaditeľ do 31. marca, ak odsek 2 neustanovuje inak.

(2)

Vybrané umelecké diela absolventských výkonov sa v konzervatóriu schvaľujú na návrh

umeleckej rady do 31. januára. Témy absolventských písomných prác sa v konzervatóriu

schvaľujú na návrh umeleckej rady do 30. júna. Zadania jednotlivých zložiek súborných

skúšok z pedagogickej prípravy sa v konzervatóriu schvaľujú na návrh umeleckej rady

do 31. októbra.

(3)

Teoretická skúška z odborných predmetov podľa

§ 79 ods. 2 písm. c) zákona

a komplexná skúška z odborných predmetov podľa

§ 79 ods. 2 písm. e) zákona

sa organizujú tak, aby ich žiak ukončil v jednom dni. V jednom dni možno jednou skúšobnou

komisiou pre absolventskú skúšku vyskúšať najviac 12 žiakov.

(4)

Pred absolventskou skúškou sa žiaci päť vyučovacích dní nezúčastňujú na školskom

vyučovaní.

(5)

Absolventská skúška sa vykonáva ako individuálna alebo ako skupinová.

(6)

Pri konaní absolventskej skúšky je jednou hodinou absolventskej skúšky 60 minút.

(7)

Čas trvania absolventskej skúšky pre žiakov so zdravotným znevýhodnením možno so

súhlasom predsedu skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku primerane predĺžiť.

(8)

Priebeh absolventskej skúšky je verejný. Ak sa absolventská skúška koná na pracovisku

zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania, priebeh absolventskej skúšky

môže byť na žiadosť zamestnávateľa neverejný.

§ 21

Hodnotenie záverečnej skúšky a absolventskej skúšky

(1)

Záverečná skúška a absolventská skúška sa celkovo hodnotia prospel s vyznamenaním,

ak žiak nemá na

a)

záverečnej skúške z praktickej časti záverečnej skúšky klasifikačný stupeň horší

ako 1 – výborný a z teoretickej časti záverečnej skúšky klasifikačný stupeň horší

ako 2 – chválitebný; v odbornom učilišti nemá klasifikačný stupeň z odborného výcviku

v poslednom ročníku horší ako 2 – chválitebný,

b)

absolventskej skúške v študijnom odbore školy umeleckého priemyslu z praktickej skúšky

klasifikačný stupeň horší ako 1 – výborný,

c)

absolventskej skúške v študijnom odbore konzervatória z absolventského výkonu z profilových

predmetov klasifikačný stupeň horší ako 1 – výborný,

d)

absolventskej skúške v študijnom odbore zo skupiny zdravotnícke odbory vzdelávania

na stredných zdravotníckych školách z praktickej skúšky klasifikačný stupeň horší

ako 1 – výborný alebo

e)

absolventskej skúške priemerný prospech z jednotlivých častí podľa

§ 79 ods. 2 zákona

horší ako 1,50.

(2)

Záverečná skúška a absolventská skúška sa celkovo hodnotia prospel veľmi dobre, ak

žiak nemá na

a)

záverečnej skúške z praktickej časti záverečnej skúšky klasifikačný stupeň horší

ako 2 – chválitebný a z teoretickej časti záverečnej skúšky klasifikačný stupeň horší

ako 2 – chválitebný; v odbornom učilišti nemá klasifikačný stupeň z odborného výcviku

v poslednom ročníku horší ako 2 – chválitebný,

b)

absolventskej skúške v študijnom odbore školy umeleckého priemyslu z praktickej skúšky

klasifikačný stupeň horší ako 2 – chválitebný,

c)

absolventskej skúške v študijnom odbore konzervatória z absolventského výkonu z profilových

predmetov klasifikačný stupeň horší ako 2 – chválitebný,

d)

absolventskej skúške v študijnom odbore zo skupiny zdravotnícke odbory vzdelávania

na stredných zdravotníckych školách z praktickej skúšky klasifikačný stupeň horší

ako 2 – chválitebný alebo

e)

absolventskej skúške priemerný prospech z jednotlivých častí podľa

§ 79 ods. 2 zákona

horší ako 2,00.

(3)

Záverečná skúška a absolventská skúška sa celkovo hodnotia prospel, ak žiak nemá

na

a)

záverečnej skúške z praktickej časti záverečnej skúšky a teoretickej časti záverečnej

skúšky klasifikačný stupeň 5 – nedostatočný,

b)

absolventskej skúške z niektorej časti podľa

§ 79 ods. 2 zákona

klasifikačný stupeň 5 – nedostatočný.

(4)

Záverečná skúška a absolventská skúška sa celkovo hodnotia neprospel, ak žiak má

na

a)

záverečnej skúške z niektorej časti klasifikačný stupeň 5 – nedostatočný,

b)

absolventskej skúške z niektorej časti podľa

§ 79 ods. 2 zákona

klasifikačný stupeň 5 – nedostatočný.

§ 22

Ústredná maturitná komisia

Ústredná maturitná komisia

a)

vyjadruje sa k harmonogramu maturitných skúšok,

b)

vyjadruje sa k požiadavkám a obsahu externej časti maturitnej skúšky,

c)

vyjadruje sa k požiadavkám a obsahu písomnej formy internej časti maturitnej skúšky,

d)

vyjadruje sa ku skutočnostiam uvedeným v

§ 76 ods. 5 zákona

,

e)

predkladá ministerstvu školstva výročnú správu o priebehu a realizácii maturitnej

skúšky.

§ 23

Školská maturitná komisia

(1)

Školskú maturitnú komisiu tvorí

a)

predseda,

b)

riaditeľ,

c)

predsedovia predmetových maturitných komisií a

d)

podpredseda, ak ide o školskú maturitnú komisiu v triedach s bilingválnym vzdelávaním.

(2)

Predsedom školskej maturitnej komisie môže byť len pedagogický zamestnanec navrhnutý

riaditeľom, ktorý najmenej štyri roky vykonával pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca.

(3)

Predsedu školskej maturitnej komisie nemožno vymenovať z pedagogických zamestnancov

strednej školy, v ktorej sa maturitná skúška koná.

(4)

Predsedom školskej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym vzdelávaním môže

byť len pedagogický zamestnanec navrhnutý riaditeľom,

a)

ktorý úspešne vykonal štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka alebo

b)

ktorého druhý vyučovací jazyk je jeho materinským jazykom.

§ 24

Predmetová maturitná komisia

(1)

Maturitná skúška z jednotlivých vyučovacích predmetov sa koná pred príslušnou predmetovou

maturitnou komisiou.

(2)

Odborná zložka maturitnej skúšky sa koná pred

a)

predmetovou maturitnou komisiou pre teoretickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky

a

b)

predmetovou maturitnou komisiou pre praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky.

(3)

Predmetovú maturitnú komisiu tvoria predseda a dvaja skúšajúci, ak odseky 4 a 5 neustanovujú

inak.

(4)

Predmetovú maturitnú komisiu pre teoretickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky

a predmetovú maturitnú komisiu pre praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky

tvoria

a)

predseda,

b)

skúšajúci učitelia odborných vyučovacích predmetov v počte určenom riaditeľom podľa

náročnosti a špecifík príslušného odboru vzdelávania,

c)

skúšajúci zástupca stavovskej organizácie alebo skúšajúci zástupca profesijnej organizácie,

ak ho stavovská organizácia alebo profesijná organizácia deleguje, a

d)

skúšajúci majster odbornej výchovy, ak ide o odbor vzdelávania, v ktorom sa vykonáva

odborný výcvik.

(5)

Predmetovú maturitnú komisiu pre teoretickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky

a predmetovú maturitnú komisiu pre praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky

žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, tvoria

a)

predseda,

b)

skúšajúci učitelia odborných vyučovacích predmetov v počte určenom riaditeľom podľa

náročnosti a špecifík príslušného odboru vzdelávania,

c)

skúšajúci zástupca stavovskej organizácie alebo skúšajúci zástupca profesijnej organizácie,

ak ho stavovská organizácia alebo profesijná organizácia deleguje,

d)

skúšajúci zástupca zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho

vzdelávania, a

e)

skúšajúci majster odbornej výchovy, ak ide o odbor vzdelávania, v ktorom sa vykonáva

odborný výcvik, alebo hlavný inštruktor, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon

pracovnej činnosti v kategórii majster odbornej výchovy určený riaditeľom po dohode

so zamestnávateľom v systéme duálneho vzdelávania.

(6)

Skúšajúcim predmetovej maturitnej komisie podľa odseku 3 a skúšajúcim učiteľom odborných

vyučovacích predmetov predmetovej maturitnej komisie podľa odseku 4 alebo odseku 5

je pedagogický zamestnanec príslušnej strednej školy. Skúšajúcim alebo skúšajúcim

učiteľom odborných vyučovacích predmetov môže byť aj pedagogický zamestnanec inej

strednej školy s jeho súhlasom a po dohode s riaditeľom, najmä ak stredná škola nemá

dostatočný počet skúšajúcich alebo skúšajúcich učiteľov odborných vyučovacích predmetov.

(7)

Predsedom predmetovej maturitnej komisie môže byť len pedagogický zamestnanec navrhnutý

riaditeľom, ktorý najmenej dva roky vykonáva pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca

a spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie príslušného vyučovacieho predmetu.

(8)

Predsedu predmetovej maturitnej komisie nemožno vymenovať z pedagogických zamestnancov

strednej školy, v ktorej sa maturitná skúška koná.

(9)

Predsedom predmetovej maturitnej komisie v triede s bilingválnym vzdelávaním pre

vyučovacie predmety, z ktorých sa koná maturitná skúška v druhom vyučovacom jazyku,

môže byť len pedagogický zamestnanec navrhnutý riaditeľom, ktorý

a)

spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie príslušného vyučovacieho predmetu a

úspešne vykonal štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka,

b)

spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie príslušného vyučovacieho predmetu a

druhý vyučovací jazyk je jeho materinským jazykom alebo

c)

úspešne vykonal štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka alebo druhý

vyučovací jazyk je jeho materinským jazykom.

(10)

Skúšajúcim predmetovej maturitnej komisie môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý

spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie vyučovacieho predmetu, z ktorého sa maturitná

skúška koná.

(11)

Skúšajúcim predmetovej maturitnej komisie v triede s bilingválnym vzdelávaním pre

vyučovacie predmety, z ktorých sa koná maturitná skúška v druhom vyučovacom jazyku,

môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie

príslušného vyučovacieho predmetu. Najmenej jedným skúšajúcim tejto predmetovej maturitnej

komisie môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý

a)

spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie príslušného vyučovacieho predmetu a

b)

úspešne vykonal štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka alebo druhý

vyučovací jazyk je jeho materinským jazykom.

(12)

Skúšajúcim zástupcom stavovskej organizácie alebo profesijnej organizácie a skúšajúcim

zástupcom zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania,

môže byť len osoba, ktorá

a)

má najmenej úplné stredné odborné vzdelanie v príslušnom odbore vzdelávania alebo

v príbuznom odbore vzdelávania a

b)

vykonávala najmenej päť rokov povolanie alebo odborné činnosti v rozsahu učiva odborných

vyučovacích predmetov určených vzdelávacími štandardmi príslušného odboru vzdelávania.

(13)

Praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky, ktorá sa koná na pracovisku zamestnávateľa

alebo na pracovisku praktického vyučovania, sa koná pred najmenej tromi členmi predmetovej

maturitnej komisie.

§ 25

Predseda školskej maturitnej komisie a predseda predmetovej maturitnej komisie

(1)

Predseda školskej maturitnej komisie

a)

riadi prácu školskej maturitnej komisie,

b)

zodpovedá za priebeh konania maturitnej skúšky,

c)

vykonáva dohľad nad priebehom maturitnej skúšky,

d)

zodpovedá za správnosť protokolu o maturitnej skúške,

e)

podpisuje vysvedčenie o maturitnej skúške,

f)

vypracúva správu o priebehu a celkovej úrovni maturitnej skúšky, ktorú odovzdáva

príslušnému orgánu miestnej štátnej správy v školstve.

(2)

Predseda predmetovej maturitnej komisie

a)

riadi prácu predmetovej maturitnej komisie,

b)

zodpovedá za priebeh konania maturitnej skúšky z príslušného vyučovacieho predmetu,

c)

zodpovedá za priebeh externej časti maturitnej skúšky z príslušného vyučovacieho

predmetu,

d)

zodpovedá za hodnotenie externej časti maturitnej skúšky z príslušného vyučovacieho

predmetu; to neplatí, ak hodnotenie testu externej časti maturitnej skúšky zabezpečuje

organizácia zriadená ministerstvom školstva na plnenie úloh v oblasti monitorovania

a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania,

e)

zodpovedá za správnosť protokolu o administrácii testov externej časti maturitnej

skúšky a o písomnej forme internej časti maturitnej skúšky,

f)

schvaľuje do 30. apríla maturitné zadania alebo témy ústnej formy internej časti

maturitnej skúšky z príslušného vyučovacieho predmetu a ak má pochybnosti, môže požiadať

o stanovisko Štátnu školskú inšpekciu, alebo ak ide o stredné zdravotnícke školy,

môže požiadať o stanovisko Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky,

g)

kontroluje hodnotenie písomnej formy internej časti maturitnej skúšky,

h)

podieľa sa na skúšaní a hodnotení žiaka,

i)

zodpovedá za hodnotenie žiaka,

j)

vypracúva správu o priebehu a celkovej úrovni maturitnej skúšky z príslušného vyučovacieho

predmetu, ktorú odovzdáva predsedovi školskej maturitnej komisie.

(3)

Predseda školskej maturitnej komisie môže súčasne vykonávať aj funkciu predsedu predmetovej

maturitnej komisie v tej istej strednej škole.

(4)

Ak predseda školskej maturitnej komisie nemôže zo závažných dôvodov vykonávať funkciu

a nie je vymenovaný nový predseda, zastúpi ho riaditeľ, zástupca riaditeľa alebo riaditeľom

poverená osoba, ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie predsedu školskej

maturitnej komisie.

(5)

Ak predseda predmetovej maturitnej komisie nemôže zo závažných dôvodov vykonávať

funkciu a nie je vymenovaný nový predseda, zastúpi ho riaditeľ, zástupca riaditeľa

alebo riaditeľom poverená osoba, ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie

predsedu predmetovej maturitnej komisie.

§ 26

Skúšobná komisia pre záverečnú skúšku

(1)

Skúšobná komisia pre záverečnú skúšku zabezpečuje organizáciu a priebeh záverečnej

skúšky.

(2)

Skúšobná komisia pre záverečnú skúšku má stálych členov a ďalších členov.

(3)

Stálymi členmi skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku sú

a)

predseda,

b)

podpredseda a

c)

triedny učiteľ žiaka.

(4)

Ďalšími členmi skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku sú

a)

majster odbornej výchovy a učiteľ teoretických odborných vyučovacích predmetov alebo

učiteľ odbornej praxe a učiteľ teoretických odborných vyučovacích predmetov,

b)

skúšajúci zástupca stavovskej organizácie alebo skúšajúci zástupca profesijnej organizácie,

ak ho stavovská organizácia alebo profesijná organizácia deleguje, a

c)

skúšajúci zástupca zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho

vzdelávania.

(5)

Predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku

a)

riadi prácu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku,

b)

zodpovedá za pripravenosť konania záverečnej skúšky,

c)

zvoláva po skončení záverečnej skúšky záverečnú poradu, na ktorej sa hodnotí priebeh

a úroveň záverečnej skúšky.

(6)

Predsedom skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku alebo podpredsedom skúšobnej komisie

pre záverečnú skúšku môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné

predpoklady na vyučovanie príslušného predmetu. Predsedom skúšobnej komisie pre záverečnú

skúšku môže byť len pedagogický zamestnanec navrhnutý riaditeľom.

(7)

Predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku nemožno vymenovať z pedagogických

zamestnancov strednej školy, v ktorej sa záverečná skúška koná.

(8)

Členom skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku podľa odseku 4 písm. b) alebo písm.

c) môže byť len osoba, ktorá

a)

má najmenej stredné odborné vzdelanie v príslušnom odbore vzdelávania alebo v príbuznom

odbore vzdelávania a

b)

vykonávala najmenej päť rokov povolanie alebo odborné činnosti v rozsahu učiva odborných

vyučovacích predmetov určených vzdelávacími štandardmi príslušného odboru vzdelávania.

(9)

Praktická časť záverečnej skúšky, ktorá sa koná na pracovisku zamestnávateľa alebo

na pracovisku praktického vyučovania, sa koná pred najmenej tromi členmi skúšobnej

komisie pre záverečnú skúšku.

§ 27

Skúšobná komisia pre absolventskú skúšku

(1)

Skúšobná komisia pre absolventskú skúšku zabezpečuje organizáciu a priebeh absolventskej

skúšky.

(2)

Skúšobná komisia pre absolventskú skúšku má stálych členov a ďalších členov.

(3)

Stálymi členmi skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku sú v

a)

strednej odbornej škole

1.

predseda,

2.

podpredseda a

3.

triedny učiteľ žiaka,

b)

konzervatóriu

1.

predseda,

2.

podpredseda a

3.

vedúci oddelenia,

c)

škole umeleckého priemyslu

1.

predseda,

2.

podpredseda a

3.

vedúci odboru.

(4)

Ďalšími členmi skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku sú v

a)

strednej odbornej škole

1.

učiteľ odborných vyučovacích predmetov,

2.

prísediaci učiteľ,

3.

skúšajúci zástupca stavovskej organizácie alebo skúšajúci zástupca profesijnej organizácie,

ak ho stavovská organizácia alebo profesijná organizácia deleguje, a

4.

skúšajúci zástupca alebo skúšajúci zástupcovia zamestnávateľa, u ktorého sa žiak

pripravuje v systéme duálneho vzdelávania,

b)

konzervatóriu a škole umeleckého priemyslu

1.

učiteľ odborných vyučovacích predmetov a

2.

prísediaci učiteľ.

(5)

Predseda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku

a)

riadi prácu skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku,

b)

zodpovedá za pripravenosť konania absolventskej skúšky,

c)

zvoláva po skončení absolventskej skúšky záverečnú poradu, na ktorej sa hodnotí priebeh

a úroveň absolventskej skúšky.

(6)

Predsedom skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku môže byť len pedagogický zamestnanec

navrhnutý riaditeľom, ktorý najmenej štyri roky vykonával pracovnú činnosť pedagogického

zamestnanca; v strednej zdravotníckej škole sa vyžaduje, aby vykonával aj najmenej

dva roky odbornú prax v zdravotníckom povolaní.

(7)

Predsedu skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku nemožno vymenovať z pedagogických

zamestnancov strednej školy, v ktorej sa absolventská skúška koná.

(8)

Podpredsedom skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku môže byť len pedagogický zamestnanec,

ktorý najmenej štyri roky vykonával pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca.

(9)

Členom skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku podľa odseku 4 písm. a) tretieho

bodu alebo štvrtého bodu môže byť len osoba, ktorá

a)

má najmenej vyššie odborné vzdelanie v príslušnom odbore vzdelávania alebo v príbuznom

odbore vzdelávania a

b)

vykonávala najmenej päť rokov povolanie alebo odborné činnosti v rozsahu učiva odborných

vyučovacích predmetov určených vzdelávacími štandardmi príslušného odboru vzdelávania.

§ 28

Spoločné ustanovenia o komisiách

(1)

Predseda školskej maturitnej komisie, predseda predmetovej maturitnej komisie, predseda

skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a predseda skúšobnej komisie pre absolventskú

skúšku sa vymenúvajú na obdobie jedného roka odo dňa vymenovania.

(2)

Riaditeľ môže prizvať odborníka z praxe na

a)

odbornú zložku maturitnej skúšky so súhlasom predsedu predmetovej maturitnej komisie,

b)

záverečnú skúšku so súhlasom predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku alebo

c)

absolventskú skúšku so súhlasom predsedu skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku.

(3)

Odborník z praxe môže klásť žiakovi otázky. Odborník z praxe nie je členom príslušnej

komisie a žiaka nehodnotí.

(4)

Za informovanie stavovských organizácií a profesijných organizácií o počte predmetových

maturitných komisií pre teoretickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky a predmetových

maturitných komisií pre praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky, o mieste

a čase konania teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky a praktickej časti

odbornej zložky maturitnej skúšky zodpovedá orgán miestnej štátnej správy v školstve.

§ 29

Štipendium

Štipendium sa poskytuje ako sociálne štipendium alebo ako mimoriadne štipendium.

§ 30

Kritériá na poskytnutie štipendia

(1)

Kritériami na poskytnutie sociálneho štipendia sú celkové hodnotenie žiaka na vysvedčení

za predchádzajúci polrok prospel a skutočnosť, že

a)

neplnoletý žiak je na účely

1.

pomoci v hmotnej núdzi členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,

alebo

2.

životného minima spoločne posudzovaný s inými osobami, u ktorých jedna dvanástina

príjmu zohľadňovaného na účely určenia súm životného minima za kalendárny rok predchádzajúci

kalendárnemu roku, v ktorom sa žiada o sociálne štipendium, je najviac vo výške súčtu

súm životného minima spoločne posudzovaných osôb, alebo

b)

plnoletý žiak alebo účastník výchovy a vzdelávania

1.

je na účely pomoci v hmotnej núdzi členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v

hmotnej núdzi,

2.

je na účely životného minima spoločne posudzovaný s osobami, u ktorých jedna dvanástina

príjmu zohľadňovaného na účely určenia súm životného minima za kalendárny rok predchádzajúci

kalendárnemu roku, v ktorom sa žiada o sociálne štipendium, je najviac vo výške súčtu

súm životného minima spoločne posudzovaných osôb, alebo

3.

nie je na účely životného minima spoločne posudzovaný s inými osobami a u ktorého

jedna dvanástina príjmu zohľadňovaného na účely určenia súm životného minima za kalendárny

rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa žiada o sociálne štipendium, je

najviac vo výške sumy životného minima jednej plnoletej fyzickej osoby.

(2)

Kritériami na poskytnutie mimoriadneho štipendia sú

a)

celkové hodnotenie žiaka na vysvedčení za predchádzajúci polrok prospel,

b)

priemerný prospech žiaka za predchádzajúci polrok najviac 1,50 a

c)

ďalšie kritériá určené strednou školou.

(3)

Nezaokrúhlený priemerný prospech žiaka sa vypočíta ako priemer klasifikačných stupňov

z povinných vyučovacích predmetov uvedených na vysvedčení za polrok školského roka

predchádzajúci polroku školského roka, na ktorý sa žiadosť o priznanie sociálneho

štipendia vzťahuje.

(4)

Nezaokrúhlený priemerný prospech žiaka prvého ročníka sa vypočíta podľa klasifikačných

stupňov z jednotlivých povinných vyučovacích predmetov vysvedčenia zo základnej školy,

ktorú naposledy navštevoval, za druhý polrok predchádzajúceho školského roka.

§ 31

Poskytovanie štipendia

(1)

Žiadosť o priznanie sociálneho štipendia obsahuje

a)

meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresu trvalého pobytu a číslo občianskeho

preukazu žiaka,

b)

meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu, korešpondenčnú adresu

a telefonický kontakt zákonného zástupcu neplnoletého žiaka,

c)

názov a sídlo strednej školy,

d)

školský rok, na ktorý sa žiadosť o priznanie sociálneho štipendia vzťahuje,

e)

číslo bankového účtu vedeného na území Slovenskej republiky, na ktorý sa bude poskytovať

štipendium; ak v žiadosti nie je uvedené, štipendium sa vypláca v hotovosti,

f)

čestné vyhlásenie žiaka, alebo ak ide o neplnoletého žiaka, čestné vyhlásenie zákonného

zástupcu o pravdivosti uvedených údajov,

g)

dátum podania žiadosti o priznanie sociálneho štipendia,

h)

celkový prospech žiaka za predchádzajúci polrok,

i)

nezaokrúhlený priemerný prospech žiaka za predchádzajúci polrok,

j)

výšku poskytnutého štipendia v príslušnom školskom roku,

k)

podpis žiadateľa,

l)

podpis riaditeľa.

(2)

Údaje podľa odseku 1 písm. g) až j) a l) vypĺňa stredná škola.

(3)

Žiadosť o priznanie sociálneho štipendia príslušný zamestnanec strednej školy prevezme,

ak sú údaje vyplnené žiadateľom správne. Pri prevzatí sa na žiadosti o priznanie sociálneho

štipendia vyznačí jej prevzatie a podpis príslušného zamestnanca strednej školy.

(4)

Prílohou k žiadosti o priznanie sociálneho štipendia sú doklady o splnení podmienok

podľa

§ 30 ods. 1 písm. a) alebo písm. b)

.

(5)

Mimoriadne štipendium sa poskytuje na základe návrhu triedneho učiteľa po prerokovaní

pedagogickou radou školy.

(6)

Sociálne štipendium sa poskytuje od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola

podaná žiadosť o priznanie sociálneho štipendia.

(7)

Štipendium sa vypláca v termínoch určených strednou školou. Žiakovi posledného ročníka

strednej školy sa štipendium vypláca naposledy za mesiac, v ktorom prestane byť žiakom

strednej školy.

(8)

Sociálne štipendium sa poskytuje z finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

Mimoriadne štipendium sa poskytuje z finančných prostriedkov z darov poskytnutých

strednej škole.

§ 32

Výška štipendia

(1)

Sociálne štipendium sa poskytuje v období školského vyučovania mesačne vo výške

a)

50 % sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa pri priemernom prospechu žiaka

za predchádzajúci polrok najviac 2,00,

b)

35 % sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa pri priemernom prospechu žiaka

za predchádzajúci polrok viac ako 2,00 a najviac 2,50 alebo

c)

25 % sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa pri priemernom prospechu žiaka

za predchádzajúci polrok viac ako 2,50.

(2)

Ak žiak spĺňa kritériá podľa § 30 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a je hodnotený z

povinných vyučovacích predmetov inak ako klasifikáciou, poskytuje sa mu v príslušnom

školskom roku sociálne štipendium vo výške 35 % sumy životného minima nezaopatreného

dieťaťa.

(3)

Mimoriadne štipendium možno poskytnúť v období školského vyučovania

a)

mesačne vo výške 100 % sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa pri priemernom

prospechu žiaka za predchádzajúci polrok najviac 1,20 alebo

b)

ročne vo výške 300 % sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa pri priemernom

prospechu žiaka za predchádzajúci polrok najviac 1,50.

§ 33

Kritériá na poskytnutie nepeňažného plnenia

(1)

Nepeňažné plnenie možno poskytnúť žiakovi denného štúdia strednej školy, ak

a)

dosiahol mimoriadne výsledky, alebo

b)

vykonal výnimočný čin humánneho charakteru.

(2)

Nepeňažné plnenie sa poskytuje z finančných prostriedkov z darov poskytnutých strednej

škole.

(3)

Nepeňažné plnenie sa poskytuje na základe návrhu triedneho učiteľa alebo zriaďovateľa

strednej školy po predchádzajúcom prerokovaní pedagogickou radou a schválení riaditeľom.

(4)

Nepeňažné plnenie možno poskytnúť počas jedného školského roka jedenkrát a najviac

do výšky štvornásobku súčtu súm životného minima žiaka a osôb, ktoré sa s ním spoločne

posudzujú na účel životného minima.

§ 34

Prechodné ustanovenia

(1)

Žiak, ktorý vykonal záverečnú skúšku, maturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku

podľa predpisov účinných do 30. júna 2022 a bola mu povolená opravná skúška alebo

skúška v náhradnom termíne, vykoná opravnú skúšku alebo skúšku v náhradnom termíne

podľa predpisov účinných do 30. júna 2022.

(2)

Sociálne štipendium sa v školskom roku 2021/2022 poskytuje do 30. júna 2022.

(3)

Predseda školskej maturitnej komisie, predseda predmetovej maturitnej komisie, predseda

skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a predseda skúšobnej komisie pre absolventskú

skúšku vymenovaní podľa predpisov účinných do 30. júna 2022 zostávajú vo funkcii do

času, na ktorý boli vymenovaní.

§ 34a

Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. septembra 2025

V gymnáziu s päťročným vzdelávacím programom bilingválneho vzdelávania sa do 31. augusta

2026 nevyžaduje vykonanie maturitnej skúšky v druhom vyučovacom jazyku, ak ide o voliteľný

predmet.

§ 35

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa

1.

vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č.

318/2008 Z. z.

o ukončovaní štúdia na stredných školách v znení vyhlášky č. 209/2011 Z. z., vyhlášky

č. 157/2013 Z. z., vyhlášky č. 113/2015 Z. z. a vyhlášky č. 142/2018 Z. z.,

2.

vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č.

65/2015 Z. z.

o stredných školách v znení vyhlášky č. 241/2018 Z. z.

§ 36

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júla 2022.