ZÁKON 224/2010 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Čl. I

Zákon č.

300/2005 Z. z.

Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona

č. 218/2007 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 497/2008 Z. z., zákona č. 498/2008

Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 257/2009 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z.,

zákona č. 492/2009 Z. z. a zákona č. 576/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 2 odsek 3 znie

„(3)

Ak tento zákon neustanovuje inak, ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona účinného

v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje.“.

2.

Za § 7 sa vkladá § 7a, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠7a

Pôsobnosť na ukladanie ochranných opatrení

(1)

Ochranné opatrenie podľa tohto zákona možno uložiť, ak sa podľa neho posudzuje trestnosť

činu, v súvislosti so spáchaním ktorého má byť ochranné opatrenie uložené.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa použije aj vtedy, ak páchateľ činu inak trestného nie je

trestne zodpovedný alebo ak ide o osobu, ktorú nemožno stíhať alebo odsúdiť.“.

3.

§ 33 sa dopĺňa písmenami f) a g), ktoré znejú

„f)

zhabanie peňažnej čiastky,

g)

zhabanie majetku.“.

4.

V § 58 odsek 2 znie

„(2)

Trest prepadnutia majetku súd uloží bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1,

ak odsudzuje páchateľa za spáchanie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných

látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.

2, 3 alebo 4 alebo § 173, trestného činu obchodovania s ľuďmi podľa § 179, trestného

činu obchodovania s deťmi podľa § 180 ods. 2 alebo 3 alebo § 181, trestného činu vydierania

podľa § 189 ods. 2 písm. c), trestného činu hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, 3,

4 alebo 5 alebo § 191 ods. 3 alebo 4, trestného činu nátlaku podľa § 192 ods. 3 alebo

4, trestného činu podielnictva podľa § 231 ods. 2, 3 alebo 4 alebo § 232 ods. 3 alebo

4, trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 alebo 234, trestného

činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa

§ 270, trestného činu uvádzania falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených

peňazí a cenných papierov podľa § 271 ods. 1, trestného činu výroby a držby falšovateľského

náčinia podľa § 272 ods. 2, trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 276,

trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 277, trestného činu nezaplatenia

dane podľa § 278 ods. 2 alebo 3, trestného činu porušenia predpisov o štátnych technických

opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 ods. 2 alebo 3, trestného činu založenia,

zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, trestného činu založenia,

zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297, trestného činu teroru

podľa § 313 alebo 314, trestného činu prijímania úplatku podľa § 328 ods. 2 alebo

3 alebo § 329 ods. 2 alebo 3, trestného činu podplácania podľa § 334 ods. 2 alebo

§ 335 ods. 2, trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate,

úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 6, trestného činu

prevádzačstva podľa § 355 alebo 356, trestného činu kupliarstva podľa § 367 ods. 3,

trestného činu výroby detskej pornografie podľa § 368, trestného činu rozširovania

detskej pornografie podľa § 369, trestného činu ohrozovania mravnosti podľa § 372

ods. 2 alebo 3 alebo trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme

podľa § 419 a páchateľ nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou

alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.“.

5.

V § 59 odsek 1 znie

„(1)

Trest prepadnutia majetku postihuje, v rozsahu, ktorý patrí odsúdenému pri výkone

trestu prepadnutia majetku po ukončení konkurzného konania,

a)

výťažok zo speňaženia majetku,

b)

majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát,

c)

majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku.“.

6.

Za § 83 sa vkladajú § 83a a 83b, ktoré vrátane nadpisov znejú

㤠83a

Zhabanie peňažnej čiastky

(1)

Zhabanie peňažnej čiastky môže súd uložiť právnickej osobe, ak bol spáchaný trestný

čin, hoci aj v štádiu pokusu, alebo ak došlo k účasti na trestnom čine v súvislosti

a)

s výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,

b)

s výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,

c)

s výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo

d)

so zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.

(2)

Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickej osobe, ktorej majetkové

pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné

konanie, alebo ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo

Európskej únie, orgánom cudzieho štátu a medzinárodným organizáciám verejného práva.

Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu uvedeného v odseku

1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.

(3)

Zhabanie peňažnej čiastky môže súd uložiť od 800 eur do 1 660 000 eur. Pri určení

výšky zhabania peňažnej čiastky súd prihliadne na závažnosť spáchaného trestného činu,

rozsah činu, získaný prospech, spôsobenú škodu, okolnosti spáchania trestného činu

a následky pre právnickú osobu. Zhabanie peňažnej čiastky súd neuloží, ak ukladá právnickej

osobe ochranné opatrenie zhabania majetku podľa § 83b.

(4)

Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné

opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.

(5)

Zaplatená alebo vymožená peňažná čiastka pripadá štátu, ak súd nerozhodne inak na

základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

§ 83b

Zhabanie majetku

(1)

Zhabanie majetku súd uloží právnickej osobe, ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj

v štádiu pokusu, alebo ak došlo k účasti na trestnom čine uvedenom v § 58 ods. 2,

a ak právnická osoba nadobudla majetok alebo jeho časť trestnou činnosťou alebo z

príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti, v súvislosti

a)

s výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu,

b)

s výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby,

c)

s výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo

d)

so zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe.

(2)

Ochranné opatrenie podľa odseku 1 nemožno uložiť právnickej osobe, ktorej majetkové

pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné

konanie, alebo ak by výkonom ochranného opatrenia bol postihnutý majetok štátu alebo

Európskej únie, orgánom cudzieho štátu a medzinárodným organizáciám verejného práva.

Nemožno ho uložiť ani vtedy, ak došlo k zániku trestnosti činu uvedeného v odseku

1 premlčaním trestného stíhania alebo na základe účinnej ľútosti.

(3)

Ochranné opatrenie podľa odseku 1 súd neuloží, ak vzhľadom na závažnosť spáchaného

trestného činu, rozsah činu, získaný prospech, spôsobenú škodu, okolnosti spáchania

trestného činu, následky pre právnickú osobu alebo dôležitý verejný záujem je možné

ochranu spoločnosti zabezpečiť aj bez zhabania majetku právnickej osoby. Ak súd neuloží

zhabanie majetku, uloží právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania peňažnej čiastky

podľa § 83a.

(4)

Zhabanie majetku postihuje v rozsahu, ktorý patrí právnickej osobe pri výkone ochranného

opatrenia zhabania majetku po ukončení konkurzného konania

a)

výťažok zo speňaženia majetku,

b)

majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát,

c)

majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku.

(5)

Ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné

opatrenie podľa odseku 1 právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby.

(6)

Vlastníkom zhabaného majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“.

7.

V § 86 sa za písmeno c) vkladá nové písmeno d), ktoré znie

„d)

zneužitia účasti na hospodárskej súťaži podľa § 250, ak páchateľ svojím konaním umožnil

podnikateľovi alebo inej právnickej osobe splniť podmienky pre neuloženie alebo zníženie

pokuty podľa zákona upravujúceho ochranu hospodárskej súťaže,“.

Doterajšie písmená d) až f) sa označujú ako písmená e) až g).

8.

Za § 438b sa vkladá § 438c, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠438c

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2010

Zhabanie peňažnej čiastky podľa § 83a a zhabanie majetku podľa § 83b možno uložiť

právnickej osobe len vtedy, ak bol trestný čin uvedený v § 83a ods. 1 alebo § 83b

ods. 1 spáchaný, hoci aj v štádiu pokusu, alebo ak došlo k účasti na trestnom čine

po 31. auguste 2010.“.

9.

Príloha znie

„1.

Smernica Rady

2002/90/ES

z 28. novembra 2002, ktorá definuje napomáhanie neoprávneného vstupu, tranzitu a

bydliska (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 328, 5. 12. 2002).

2.

Rámcové rozhodnutie Rady

2000/383/SVV

z 29. mája 2000 o zvýšenej ochrane pred falšovaním prostredníctvom pokút a ďalších

trestných sankcií v súvislosti so zavádzaním eura (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.

19/zv. 1; Ú. v. ES L 140, 14. 6. 2000) v znení rámcového rozhodnutia Rady 2001/888/SVV

zo 6. decembra 2001 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 4; Ú. v. ES L 329, 14.

12. 2001).

3.

Rámcové rozhodnutie Rady

2001/220/SVV

z 15. marca 2001 o postavení obetí v trestnom konaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ,

kap. 19/zv. 4; Ú. v. ES L 82, 22. 3. 2001).

4.

Rámcové rozhodnutie Rady

2001/413/SVV

z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov

(Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 6; Ú. v. ES L 149, 2. 6. 2001).

5.

Rámcové rozhodnutie Rady

2001/500/SVV

z 26. júna 2001 o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zaistení

a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti (Mimoriadne vydanie Ú. v.

EÚ, kap. 19/zv. 4; Ú. v. ES L 182, 5. 7. 2001).

6.

Rámcové rozhodnutie Rady

2002/475/SVV

z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv.

6; Ú. v. ES L 164, 22. 6. 2002).

7.

Rámcové rozhodnutie Rady

2002/629/SVV

z 19. júla 2002 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.

19/zv. 6; Ú. v. ES L 203, 1. 8. 2002).

8.

Rámcové rozhodnutie Rady

2002/946/SVV

z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného

vstupu, tranzitu a bydliska (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES

L 328, 5. 12. 2002).

9.

Rámcové rozhodnutie Rady

2003/568/SVV

z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Mimoriadne vydanie Ú.

v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. EÚ L 192, 31. 7. 2003).

10.

Rámcové rozhodnutie Rady

2004/68/SVV

z 22. decembra 2003 o boji proti sexuálnemu vykorisťovaniu detí a detskej pornografii

(Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 7; Ú. v. EÚ L 013, 20. 1. 2004).

11.

Rámcové rozhodnutie Rady

2004/757/SVV

z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových

podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú. v. EÚ

L 335, 11. 11. 2004).

12.

Rámcové rozhodnutie Rady

2008/913/SVV

z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie

prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008).

13.

Rámcové rozhodnutie Rady

2005/222/SVV

z 24. februára 2005 o útokoch na informačné systémy (Ú. v. EÚ L 69, 16. 3. 2005).

14.

Rámcové rozhodnutie Rady

2008/919/SVV

z 28. novembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa rámcové rozhodnutie 2002/475/SVV o boji

proti terorizmu (Ú. v. EÚ L 330, 9. 12. 2008).

15.

Rámcové rozhodnutie Rady

2008/841/SVV

z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11. 11. 2008).

16.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady

2008/99/ES

z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva

(Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008).

17.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady

2009/52/ES

z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči

zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú

na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30. 6. 2009).

18.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady

2009/123/ES

z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora

z lodí a o zavedení sankcií za porušenie (Ú. v. EÚ L 280, 27. 10. 2009).“.

Čl. II

Zákon č.

301/2005 Z. z.

Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona

č. 342/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 491/2008

Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 5/2009 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z.,

zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 97/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona

č. 305/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z. a zákona č. 93/2010 Z. z. sa mení a dopĺňa

takto

1.

V § 10 ods. 8 písm. f) sa vypúšťajú slová „o trestných činoch príslušníkov Železničnej

polície a“.

2.

§ 45 znie

㤠45

(1)

Zúčastnená osoba je osoba, ktorej môže byť, podľa návrhu má byť alebo bola zhabaná

vec, peňažná čiastka alebo majetok.

(2)

Zúčastnená osoba má právo

a)

po podaní návrhu na uloženie ochranného opatrenia vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam

a dôkazom, o ktoré sa návrh opiera,

b)

byť prítomná na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí, robiť na nich návrhy, predkladať

dôkazy a nazerať do spisov,

c)

podávať v prípadoch ustanovených týmto zákonom opravné prostriedky, a to pri zaistení

majetku v rozsahu podľa § 461b už pred podaním návrhu na uloženie ochranného opatrenia.

(3)

Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné zúčastnenú osobu o jej právach poučiť

a poskytnúť jej možnosť ich uplatnenia vrátane poučenia o doručovaní a následkoch

s tým spojených.

(4)

Ak je zúčastnená fyzická osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ak je

jej spôsobilosť na právne úkony obmedzená, vykoná jej práva podľa tohto zákona jej

zákonný zástupca.

(5)

V prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora a v konaní pred

súdom predseda senátu ustanoví opatrením zúčastnenej osobe splnomocnenca zo zoznamu

advokátov, ak je to potrebné na ochranu jej záujmov. Ak dôvod ustanovenia odpadne,

opatrením ho v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora

a v konaní pred súdom predseda senátu zruší.

(6)

Zúčastnená osoba je povinná pri prvom úkone s ňou uviesť adresu, na ktorú sa jej

majú písomnosti doručovať vrátane písomností určených do vlastných rúk, ako aj spôsob

doručovania s tým, že ak túto adresu alebo spôsob doručovania zmení, musí takú skutočnosť

bez meškania oznámiť príslušnému orgánu; o doručovaní a následkoch s tým spojených

orgán činný v trestnom konaní alebo súd zúčastnenú osobu poučí.“.

3.

V § 184 ods. 1 úvodná veta znie: „Uznesenie je právoplatné, a ak neustanovuje tento

zákon niečo iné, aj vykonateľné, ak“.

4.

V § 196 ods. 2 sa za slová „výsluchom oznamovateľa“ vkladajú slová „alebo poškodeného“.

5.

V § 208 ods. 1 sa za slovo „opatrovníkovi“ vkladá čiarka a tieto slová: „zúčastnenej

osobe a jej splnomocnencovi“.

6.

V § 236 odsek 1 znie

„(1)

Ak prokurátor obžalobu nepodá, urobí návrh na uloženie ochranného opatrenia podľa

§ 235 písm. f) samostatne. Takýto návrh nemožno podať samostatne ani ako súčasť obžaloby

a súd nemôže ochranné opatrenie uložiť, ak v súvislosti s tým istým skutkom už súd

o návrhu na uloženie ochranného opatrenia zhabania peňažnej čiastky alebo zhabania

majetku tej istej zúčastnenej osobe alebo jej právnemu predchodcovi v trestnom konaní

rozhodol alebo ak bola tej istej právnickej osobe alebo jej právnemu predchodcovi

v súvislosti s tým istým skutkom už uložená sankcia v inom konaní a táto sankcia je

dostatočná. Ak ide o rozhodnutie cudzozemského súdu alebo iného cudzozemského orgánu,

nemožno návrh podať a súd nemôže ochranné opatrenie uložiť, ak tak ustanovuje medzinárodná

zmluva.“.

7.

V § 239 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Ak obžaloba obsahuje návrh na uloženie

ochranného opatrenia zhabania peňažnej čiastky alebo zhabania majetku a prokurátor

na hlavnom pojednávaní oznámi, že od tohto návrhu ustupuje, súd postupuje podľa §

362a ods. 4.“.

8.

V § 241 ods. 1 písmeno f) znie

„f)

obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä

porušenie práva na obhajobu, alebo ak neboli zabezpečené a predložené dôkazy, ktoré

sú pre rozhodnutie súdu podstatné a ktoré zabezpečené a predložené mohli a mali byť,“.

9.

V § 244 ods. 1 písmeno h) znie

„h)

obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä,

že boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby, alebo ak neboli zabezpečené

a predložené dôkazy, ktoré sú pre rozhodnutie súdu podstatné a ktoré zabezpečené a

predložené mohli a mali byť,“.

10.

V § 271 ods. 1 sa slová „Obžalovaného a poškodeného“ nahrádzajú slovami „Obžalovaného,

poškodeného a zúčastnenej osoby“.

11.

V § 289 odsek 1 znie

„(1)

Ak súd rozhoduje vo veci samej a ak tento zákon neustanovuje inak, vždy rozhodne

o návrhu prokurátora na uloženie ochranného opatrenia; to platí aj v prípade, ak rozhoduje

mimo hlavného pojednávania. Ak ide o návrh na uloženie ochranného opatrenia zhabania

peňažnej čiastky alebo zhabania majetku, súd nie je viazaný návrhom prokurátora, pokiaľ

ide o druh ochranného opatrenia a výšku peňažnej čiastky. Ak súd zistil u obžalovaného

dôvod na uloženie ochranného opatrenia, môže ho uložiť i bez návrhu prokurátora.“.

12.

§ 289 sa dopĺňa odsekmi 4 a 5, ktoré znejú

„(4)

Ak súd vylúčil rozhodnutie o ochrannom opatrení zhabania peňažnej čiastky alebo zhabania

majetku podľa odseku 2, postupuje ďalej primerane podľa § 362a, ak tento zákon neustanovuje

inak; prokurátor nemôže v tomto konaní vziať návrh späť. Ak o obžalobe rozhodoval

senát, pokračuje v konaní predseda senátu ako samosudca.

(5)

Ak súd rozsudkom ukladá ochranné opatrenie zhabania peňažnej čiastky, na dobrovoľné

plnenie zúčastnenej osoby určí lehotu primeranú výške určenej peňažnej čiastky, nie

však kratšiu ako 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Právoplatný výrok o uložení

ochranného opatrenia zhabania peňažnej čiastky sa stane vykonateľným až márnym uplynutím

tejto lehoty; to platí i pre ochranné opatrenie zhabania peňažnej čiastky uložené

uznesením alebo trestným rozkazom.“.

13.

V § 295 ods. 1 sa na konci prvej vety bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa

tieto slová: „to neplatí, ak sa koná o návrhu na ochranné opatrenie zhabania peňažnej

čiastky alebo o návrhu na ochranné opatrenie zhabania majetku po vylúčení podľa §

289 ods. 4.“.

14.

V § 353 ods. 2 písm. b) sa vypúšťajú slová „do ôsmich rokov“.

15.

V § 353 ods. 2 sa za písmeno f) vkladajú nové písmená g) a h), ktoré znejú

„g)

trest vyhostenia,

h)

trest zákazu pobytu,“.

Doterajšie písmeno g) sa označuje ako písmeno i).

16.

V § 353 ods. 2 písmeno i) znie

„i)

ochranné opatrenie; trestným rozkazom však nemožno uložiť ochranné opatrenie zhabania

majetku a ochranné opatrenie zhabania peňažnej čiastky vyššej ako 331 930 eur; samosudca

postupuje podľa § 289 ods. 1, a ak ukladá ochranné opatrenie zhabania peňažnej čiastky,

postupuje podľa § 289 ods. 5.“.

17.

V § 353 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Verejnému zasadnutiu nemôže vyhradiť

rozhodnutie o zhabaní peňažnej čiastky a zhabaní majetku.“.

18.

V § 354 odsek 2 znie

„(2)

Trestný rozkaz sa doručuje obvinenému, ak má obvinený obhajcu, aj jeho obhajcovi,

prokurátorovi, zúčastnenej osobe a poškodenému, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody;

ak má poškodený alebo zúčastnená osoba zákonného zástupcu alebo splnomocnenca, doručí

sa trestný rozkaz len zákonnému zástupcovi alebo splnomocnencovi poškodeného alebo

zúčastnenej osoby.“.

19.

§ 354 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie

„(3)

Pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy sa doručí trestný rozkaz aj osobe, do

ktorej rúk je obvinený povinný plniť povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného.“.

20.

§ 355 vrátane nadpisu znie

㤠355

Odpor proti trestnému rozkazu

(1)

Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, ako aj prokurátor

môžu podať proti trestnému rozkazu odpor. Odpor sa podáva na súde, ktorý trestný rozkaz

vydal, a to do ôsmich dní od jeho doručenia. Osobám, ktoré môžu podať odvolanie v

prospech obvineného okrem prokurátora, sa lehota končí tým dňom ako obvinenému. Ak

sa trestný rozkaz doručuje obvinenému a aj jeho obhajcovi, plynie lehota od toho doručenia,

ktoré bolo vykonané neskôr. Na navrátenie lehoty sa primerane použije ustanovenie

§ 64.

(2)

Proti výroku o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody, môže poškodený

podať odpor; ak poškodený podal odpor, trestný rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade

škody. Samosudca odkáže uznesením poškodeného na občianske súdne konanie, prípadne

na konanie pred iným príslušným orgánom.

(3)

Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba podľa odseku 1 v lehote odpor,

samosudca nariadi vo veci hlavné pojednávanie; pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní

nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu, ani výrokom

o ochrannom opatrení obsiahnutými v trestnom rozkaze. Ak prokurátor predniesol na

hlavnom pojednávaní obžalobu, trestný rozkaz sa ruší, inak sa stane právoplatným a

vykonateľným podľa § 356; právoplatný výrok o uložení ochranného opatrenia zhabania

peňažnej čiastky sa stane vykonateľným podľa § 289 ods. 5.

(4)

Proti výroku, ktorým bolo uložené ochranné opatrenie, môže zúčastnená osoba podať

odpor. Odpor sa podáva na súde, ktorý trestný rozkaz vydal, a to do ôsmich dní od

jeho doručenia. Ak zúčastnená osoba podala odpor a nie je dôvod na postup podľa odseku

3, prejedná samosudca návrh na uloženie ochranného opatrenia na verejnom zasadnutí.

Ak ide o návrh na uloženie ochranného opatrenia zhabania peňažnej čiastky alebo zhabania

majetku, postupuje sa ďalej podľa § 362a, prokurátor však nemôže v tomto konaní vziať

návrh späť; takto sa postupuje aj vtedy, ak zúčastnená osoba podala odpor a zároveň

vznikol dôvod na postup podľa odseku 3, ale v dôsledku vzatia odporu oprávnenou osobou

späť sa stal trestný rozkaz právoplatným a vykonateľným vo výroku o vine a treste.

(5)

Ak samosudca po doručení odporu nenariadi hlavné pojednávanie z dôvodu, že odpor

bol podaný neoprávnenou osobou, oneskorene alebo z dôvodu jeho späťvzatia, odmietne

odpor uznesením. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(6)

Ak bol obvinený stíhaný pre trestný čin uvedený v § 211, môže poškodený vziať súhlas

s trestným stíhaním späť až dovtedy, kým sa trestný rozkaz nedoručí niektorej z osôb

uvedených v odseku 1. Späťvzatím súhlasu sa trestný rozkaz ruší a samosudca trestné

stíhanie zastaví.

(7)

Ak bol vydaný trestný rozkaz, môže prokurátor vziať späť obžalobu dovtedy, kým sa

trestný rozkaz nedoručí niektorej z osôb uvedených v odseku 1. Späťvzatím obžaloby

sa trestný rozkaz ruší a vec sa vracia do prípravného konania.

(8)

Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, poškodený,

zúčastnená osoba, ako aj prokurátor sa môžu výslovným vyhlásením vzdať práva podať

odpor a okrem poškodeného môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť, a to

až dovtedy, kým prokurátor neprednesie na hlavnom pojednávaní obžalobu; po tomto vyhlásení

už nemôžu odpor podať. Osoba, ktorá je oprávnená podať v prospech obvineného odvolanie,

môže vziať podaný odpor späť len s jeho výslovným súhlasom.

(9)

Vzatie odporu späť, ak niet prekážok, vezme samosudca uznesením na vedomie.

(10)

Ak bol odpor podaný v lehote a nebol vzatý späť podľa odseku 8, trestný rozkaz sa

ruší podľa odseku 3.“.

21.

V § 356 úvodná veta znie: „Trestný rozkaz sa stane právoplatným, a ak neustanovuje

tento zákon niečo iné, aj vykonateľným, ak“.

22.

§ 356 sa dopĺňa písmenom c), ktoré znie

„c)

sa oprávnená osoba vzdala práva podať odpor a obvinený súčasne vyhlásil, že nesúhlasí,

aby odpor podala v jeho prospech iná oprávnená osoba, dňom vzdania sa práva podať

odpor.“.

23.

V siedmej hlave tretej časti sa za § 362 vkladá nový šiesty diel, ktorý vrátane nadpisu

znie

„ŠIESTY DIEL

KONANIE O NÁVRHU NA ZHABANIE PEŇAŽNEJ ČIASTKY A O NÁVRHU NA ZHABANIE MAJETKU

§ 362a

(1)

Ak podal prokurátor návrh na uloženie ochranného opatrenia zhabania peňažnej čiastky

alebo zhabania majetku samostatne, preskúma ho samosudca, a ak je to potrebné, postupuje

primerane podľa § 241 ods. 1 písm. f).

(2)

Ak samosudca návrh podľa odseku 1 neodmietol, prejedná ho na verejnom zasadnutí.

(3)

Návrh podľa odseku 1 môže prokurátor vziať späť až do začatia verejného zasadnutia.

Vzatie návrhu späť, ak niet prekážok, vezme samosudca uznesením na vedomie.

(4)

Od návrhu podľa odseku 1 môže prokurátor na verejnom zasadnutí ustúpiť; v tom prípade

samosudca návrh zamietne.

(5)

Samosudca nie je viazaný návrhom prokurátora v rozsahu podľa § 289 ods. 1; ak ukladá

ochranné opatrenie zhabania peňažnej čiastky, postupuje podľa § 289 ods. 5.

(6)

Proti uzneseniu, ktorým samosudca rozhodol o návrhu prokurátora podľa odseku 1, je

prípustná sťažnosť. Sťažnosť má odkladný účinok. Ak bolo uložené ochranné opatrenie,

právoplatné uznesenie sa stáva vykonateľným podľa § 289 ods. 5.“.

24.

Za § 405 sa vkladá § 405a, ktorý znie

㤠405a

(1)

Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozhodnutím súdu v konaní o návrhu

prokurátora na uloženie ochranného opatrenia zhabania peňažnej čiastky alebo zhabania

majetku podanom podľa § 236 ods. 1, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy

súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo

s dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o ochrannom opatrení; to neplatí,

ak by mohli odôvodniť len zvýšenie zhabanej peňažnej čiastky. Na konanie o návrhu

na povolenie obnovy konania a na konanie po povolení obnovy tohto konania sa primerane

použijú ostatné ustanovenia tohto dielu, ak nie je v odsekoch 2 a 3 ustanovené inak.

(2)

V neprospech zúčastnenej osoby môže podať návrh na povolenie obnovy konania len prokurátor.

V prospech zúčastnenej osoby môže podať návrh na povolenie obnovy konania prokurátor,

zúčastnená osoba alebo jej právny nástupca. Návrh nemožno podať, a ak bol podaný,

súd ho odmietne, ak zúčastnená osoba zanikla bez právneho nástupcu.

(3)

Návrh na povolenie obnovy konania v neprospech zúčastnenej osoby nemožno podať, a

ak bol podaný, súd ho odmietne, ak od posledného rozhodnutia v pôvodnom konaní do

podania návrhu na povolenie obnovy konania už uplynula doba, ktorá zodpovedá premlčacej

dobe ustanovenej na trestný čin uvedený v § 83a ods. 1 alebo § 83b ods. 1 Trestného

zákona, v súvislosti s ktorým bolo v pôvodnom konaní uložené ochranné opatrenie alebo

podaný návrh na jeho uloženie; rovnako postupuje súd, ak bol podaný návrh na obnovu

konania v neprospech zúčastnenej osoby a v ňom uvedené skutočnosti alebo dôkazy by

mohli odôvodniť len zvýšenie zhabanej peňažnej čiastky.“.

25.

§ 423 znie

㤠423

Len čo sa stal rozsudok, ktorým bol uložený trest prepadnutia majetku, vykonateľným,

zašle predseda senátu konkurznému súdu, v ktorého obvode má sídlo súd, ktorý vo veci

rozhodol v prvom stupni, rovnopis rozsudku bez odôvodnenia na postup podľa osobitného

zákona.“.

26.

§ 424 sa vypúšťa.

27.

V § 425 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto vety: „Pri zaistení majetku obvineného

sa postupuje primerane podľa § 50 ods. 2 a 3, § 94 až 96. Po vyhlásení konkurzu sa

pri výkone trestu prepadnutia majetku postupuje podľa osobitného predpisu upravujúceho

konkurzné konanie; prevzatím majetku správcom konkurznej podstaty zaistenie zaniká.“.

28.

V § 426 sa vypúšťa odsek 2.

Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 2 a 3.

29.

V § 426 ods. 2 sa slovo „neúčinné“ nahrádza slovom „neplatné“.

30.

V druhej hlave štvrtej časti nadpis štvrtého dielu znie: „Výkon zhabania veci, výkon

zhabania peňažnej čiastky, výkon zhabania majetku a výkon detencie“.

31.

Za § 461 sa vkladajú § 461a a 461b, ktoré vrátane nadpisov znejú

㤠461a

Výkon zhabania peňažnej čiastky

Len čo nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým bolo uložené zhabanie peňažnej

čiastky, zašle predseda senátu jeho rovnopis bez odôvodnenia orgánu štátnej správy

príslušnému podľa osobitného predpisu o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok. Tento

orgán je oprávnený prijať peňažné plnenie zodpovedajúce nároku štátu zo zhabania peňažnej

čiastky alebo v prípade omeškania zúčastnenej osoby s jeho dobrovoľným plnením v lehote

určenej v rozhodnutí je oprávnený s nárokom alebo s jeho časťou nakladať spôsobom

ustanoveným osobitným predpisom o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

§ 461b

Výkon zhabania majetku

(1)

Na výkon zhabania majetku sa primerane použijú ustanovenia § 423 až 427, ak tento

zákon neustanovuje inak.

(2)

Ak sa zaisťuje majetok právnickej osoby používaný na účely podnikania alebo zabezpečenia

verejného záujmu, môže súd na návrh prokurátora alebo zúčastnenej osoby a v prípravnom

konaní prokurátor aj bez návrhu súčasne s rozhodnutím o zaistení majetku alebo v priebehu

tohto zaistenia rozhodnúť, že zúčastnená osoba je oprávnená zaistený majetok používať

na určený účel v rámci bežnej činnosti právnickej osoby; právne úkony zúčastnenej

osoby prekračujúce tento rozsah sú neplatné.

(3)

Ak zúčastnená osoba nedodržiava podmienky podľa odseku 2, súd na návrh prokurátora

a v prípravnom konaní prokurátor oprávnenie podľa odseku 2 zruší.

(4)

Proti uzneseniu podľa odsekov 2 a 3 je prípustná sťažnosť.“.

32.

§ 515 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie

„(4)

Vo vzťahu k právnickej osobe možno na území Slovenskej republiky vykonať cudzie rozhodnutie

iba v prípade, ak jej bola týmto cudzím rozhodnutím uložená peňažná sankcia alebo

jej bolo vyslovené prepadnutie majetku. Výkon takéhoto cudzieho rozhodnutia voči právnickej

osobe sa uskutočňuje bez jeho uznania slovenským súdom, ak tak ustanovuje osobitný

predpis alebo medzinárodná zmluva.“.

33.

Za § 521 sa vkladá § 521a, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠521a

Výkon cudzieho rozhodnutia voči právnickej osobe

(1)

Návrh na výkon cudzieho rozhodnutia podľa § 515 ods. 4 predkladá ministerstvo spravodlivosti

súdu, ktorý rozhoduje na verejnom zasadnutí. Súd preskúma, či výkon cudzieho rozhodnutia

nie je v rozpore so záujmami chránenými ustanovením § 481. Ak takýto rozpor nezistí,

po vyjadrení prokurátora uznesením rozhodne o výkone cudzieho rozhodnutia; inak návrh

zamietne.

(2)

Na rozhodnutie podľa odseku 1 je príslušný okresný súd, v ktorého obvode sa nachádza

majetok právnickej osoby; ak je daná príslušnosť viacerých súdov, je na konanie príslušný

ten súd, ktorému ministerstvo spravodlivosti predložilo návrh.

(3)

Proti uzneseniu podľa odseku 1 môže prokurátor, ministerstvo spravodlivosti a zúčastnená

osoba podať sťažnosť. Sťažnosť má odkladný účinok.

(4)

Na výkon cudzieho rozhodnutia sa po právoplatnosti uznesenia podľa odseku 3 primerane

použijú ustanovenia tohto zákona o výkone ochranných opatrení zhabania majetku a zhabania

peňažnej čiastky.“.

34.

V § 551 odsek 1 znie

„(1)

Za podmienok ustanovených v medzinárodnej zmluve môže súd na základe žiadosti cudzieho

orgánu na návrh prokurátora rozhodnúť o predbežnom zaistení hnuteľných vecí, nehnuteľných

vecí, peňažných prostriedkov na účte v banke, v pobočke zahraničnej banky, cenných

papierov alebo iného majetku, ktorý sa nachádza na území Slovenskej republiky, je

určený na spáchanie trestného činu, na jeho spáchanie bol použitý alebo je výnosom

z trestnej činnosti a predpokladá sa jeho prepadnutie alebo zhabanie. Ustanovenia

§ 95 ods. 3, 4 a 6 a § 96 ods. 3 a 5 sa použijú primerane.“.

35.

V § 551 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie

„(3)

Ak vec neznesie odklad, prokurátor môže vydať príkaz podľa odseku 1, ktorý musí najneskôr

do 48 hodín potvrdiť sudca príslušný podľa odseku 2, inak stráca platnosť.“.

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.

36.

V § 551 ods. 4 sa na konci prvej vety bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto

slová: „alebo na základe podmienok uvedených v medzinárodnej zmluve.“.

37.

Za § 567g sa vkladá § 567h, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠567h

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2010

(1)

Na konanie, v ktorom bol vydaný trestný rozkaz pred 1. septembrom 2010, sa použijú

ustanovenia štvrtého dielu siedmej hlavy tretej časti v znení účinnom do 31. augusta

2010.

(2)

Ustanovenia § 515 ods. 4 a § 521a sa použijú len vtedy, ak cudzie rozhodnutie, ktoré

sa má vykonať, bolo vydané po 31. auguste 2010.“.

Čl. III

Zákon č.

65/2001 Z. z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení zákona č. 608/2004 Z. z., zákona č.

341/2005 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z. a zákona č. 291/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa

takto

1.

V § 2 písm. a) sa čiarka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová

„súdnou pohľadávkou je aj pohľadávka vyplývajúca z rozhodnutia súdu o zhabaní peňažnej

čiastky v trestnom konaní,“.

2.

V § 2 písmeno c) znie

„c)

správcom súd, na ktorom súdna pohľadávka vznikla; dňom uzavretia zmluvy o prevode

správy súdnej pohľadávky alebo dňom doručenia rozhodnutia súdu o zhabaní peňažnej

čiastky v trestnom konaní justičnej pokladnici sa stáva správcom justičná pokladnica.“.

3.

V § 3 ods. 3 sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová

„to neplatí, ak ide o súdnu pohľadávku vyplývajúcu z rozhodnutia súdu o zhabaní peňažnej

čiastky v trestnom konaní.“.

4.

V § 4 ods. 13 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo bolo uložené ochranné

opatrenie zhabania peňažnej čiastky,“.

5.

V § 6 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Ak ide o súdnu pohľadávku vyplývajúcu

z rozhodnutia súdu o zhabaní peňažnej čiastky v trestnom konaní, konanie o výkone

rozhodnutia sa začína dňom, keď sa toto rozhodnutie stane vykonateľným.“.

Čl. IV

Zákon č.

7/2005 Z. z.

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona

č. 353/2005 Z. z., zákona č. 520/2005 Z. z., zákona č. 198/2007 Z. z., zákona č. 209/2007

Z. z., zákona č. 270/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 552/2008 Z. z.,

zákona č. 276/2009 Z. z. a zákona č. 492/2009 Z. z. sa dopĺňa takto

1.

V § 81 ods. 5 sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová

„ak ide o konkurz vyhlásený podľa § 107a, na nakladenie s týmto majetkom sa až do

zrušenia konkurzu použije § 44 ods. 1.“.

2.

Za § 107 sa vkladá § 107a, ktorý znie

㤠107a

(1)

Ak príslušný súd

22a

) doručí konkurznému súdu právoplatné rozhodnutie o uložení trestu prepadnutia majetku

alebo ochranného opatrenia zhabania majetku, konkurzný súd bezodkladne bez návrhu

rozhodne o vyhlásení konkurzu na majetok toho, komu bol takýto trest alebo ochranné

opatrenie uložený. Konkurzný súd rozhoduje uznesením, proti ktorému nie je prípustné

odvolanie.

(2)

V konaní podľa odseku 1

a)

konkurzný súd ustanoví alebo odvolá správcu na základe návrhu orgánu štátnej správy

príslušného podľa osobitného predpisu,

22b

) ktorý bude spravovať majetok štátu podľa písmena d) (ďalej len „dočasný správca“),

b)

právo popierať prihlásené pohľadávky má len správca a dočasný správca,

c)

pôsobnosť príslušného orgánu vykonáva dočasný správca alebo ním určená osoba,

d)

nárok štátu z prepadnutia majetku alebo zhabania majetku možno uspokojiť až po uspokojení

všetkých pohľadávok proti podstate a všetkých prihlásených pohľadávok; zostávajúci

majetok

22c

) je správca povinný bez zbytočného odkladu po zrušení konkurzu vydať dočasnému správcovi.

(3)

Miestne príslušný je dočasný správca, v ktorého obvode je sídlo konkurzného súdu,

ktorý vyhlásil konkurz.

(4)

Ak v trestnom konaní

22a

) bol zaistený majetok dlžníka podľa odseku 1, prevezme správca zaistený majetok podliehajúci

konkurzu.

(5)

Ak bol vyhlásený konkurz na osobu, ktorej bol uložený trest prepadnutia majetku alebo

ochranné opatrenie zhabania majetku predtým, ako dôjde rovnopis rozhodnutia konkurznému

súdu podľa odseku 1, odstúpi tento konkurzný súd doručené rozhodnutie do troch dní

konkurznému súdu, ktorý konkurz vyhlásil. Dňom doručenia rovnopisu rozhodnutia na

konkurzný súd, na ktorom prebieha konkurz na osobu, ktorej bol uložený trest prepadnutia

majetku alebo ochranné opatrenie zhabania majetku, právomoc príslušného orgánu prechádza

na dočasného správcu. Právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predtým, ako prešla

právomoc príslušného orgánu na dočasného správcu, zostávajú zachované.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 22a až 22c znejú

„22a)

Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

22b)

§ 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. v znení neskorších

predpisov.

22c)

§ 59 ods. 1 a § 83b ods. 4 Trestného zákona v znení zákona č. 224/2010 Z. z.“.

Čl. V

Zákon č.

330/2007 Z. z.

o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 519/2007

Z. z., zákona č. 644/2007 Z. z., zákona č. 598/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z.,

zákona č. 400/2009 Z. z. a zákona č. 136/2010 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 1 ods. 1 písm. a) sa slovo „osobách“ nahrádza slovami „fyzických osobách“.

2.

V § 1 ods. 1 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie

„b)

právnických osobách, ktorým bolo súdom právoplatne uložené zhabanie peňažnej čiastky

alebo zhabanie majetku,“.

Doterajšie písmená b) až e) sa označujú ako písmená c) až f).

3.

V § 1 ods. 1 písm. d) sa slovo „osobách“ nahrádza slovami „fyzických osobách“.

4.

V § 3 úvodnej vete sa slovo „osobách“ nahrádza slovami „fyzických osobách“.

5.

Za § 3 sa vkladá § 3a, ktorý znie

㤠3a

V registri trestov sa evidujú údaje o právnických osobách, ktorým bolo právoplatným

rozhodnutím súdu uložené zhabanie peňažnej čiastky alebo zhabanie majetku, získané

z trestných listov súdov Slovenskej republiky o právoplatnom uložení ochranného opatrenia.“.

6.

V § 4 ods. 1 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie

„b)

právnickej osobe, ktorej bolo právoplatne uložené zhabanie peňažnej čiastky alebo

zhabanie majetku, a to

1.

obchodné meno alebo názov a sídlo právnickej osoby,

2.

identifikačné číslo právnickej osoby, ak bolo pridelené,

3.

meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia, rodné číslo a štátne občianstvo

fyzickej osoby, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby,

4.

register, v ktorom je právnická osoba zapísaná,“.

Doterajšie písmená b) až e) sa označujú ako písmená c) až f).

Čl. VI

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2010.