NARIADENIE VLÁDY 223/1988 Z. z. ktorým sa vykonáva Zákonník práce

§ 1

(1)

Primeranými prácami, ktoré môžu pred ukončením povinnej školskej dochádzky vykonávať

občania, ktorí dovŕšili 15 rokov veku, sú popri spoločensky prospešnej práci žiakov

podľa školského zákona

1

)

ďalšie práce, ktoré svojím charakterom ani rozsahom neohrozujú zdravie a vývoj žiakov

a nebránia im v príprave na povolanie.

(2)

Primeranými prácami, ktoré môžu vykonávať občania, ktorým vznikla pracovnoprávna

spôsobilosť dňom ukončenia povinnej školskej dochádzky v pomocnej škole pred dovŕšením

15 rokov veku, najskôr však dňom dovŕšenia 14 rokov veku, sú práce, ktoré sú primerané

ich rozumovej a mravnej vyspelosti, telesným schopnostiam zodpovedajúcim ich veku

a nie sú škodlivé ich zdraviu a vývoju, a to za podmienky, že ich primeranosť overila

lekárska poradná komisia.

§ 5

Dočasné pridelenie pracovníka na výkon práce v inej organizácii

(1)

Po dobu dočasného pridelenia ukladá pracovníkovi v mene organizácie, ktorá pracovníka

dočasne pridelila, pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu, dáva

mu na ten účel pokyny, vytvára priaznivé pracovné podmienky a zaisťuje bezpečnosť

a ochranu zdravia pri práci organizácia, do ktorej bol pracovník dočasne pridelený.

Jej vedúci pracovníci však nemôžu voči dočasne pridelenému pracovníkovi robiť právne

úkony v mene organizácie, ktorá pracovníka dočasne pridelila.

(2)

Po dobu dočasného pridelenia poskytuje pracovníkovi mzdu, prípadne aj náhradu cestovných

výdavkov organizácia, ktorá pracovníka dočasne pridelila; organizácie môžu uzavrieť

dohodu, podľa ktorej organizácia, do ktorej bol pracovník dočasne pridelený, uhradí

organizácii, ktorá k nej pracovníka pridelila, dohodnutú časť poskytnutej mzdy, prípadne

aj náhrady cestovných výdavkov zodpovedajúcu rozsahu plnenia úloh pracovníkom pre

organizáciu, do ktorej bol pracovník dočasne pridelený.

(3)

Ak organizácia, ktorá pracovníka dočasne pridelila, uhradila pracovníkovi škodu,

ktorá mu vznikla pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním v organizácii,

do ktorej bol dočasne pridelený, má nárok na náhradu voči tejto organizácii, pokiaľ

sa organizácie nedohodnú inak.

(4)

Dočasné pridelenie sa končí uplynutím času, na ktorý sa dojednalo. Pred uplynutím

tohto času sa končí dočasné pridelenie dohodou účastníkov pracovného pomeru, prípadne

uplynutím desiatich pracovných dní odo dňa, keď sa prejav vôle účastníka skončiť dočasné

pridelenie druhému účastníkovi oznámil.

§ 6

Potvrdenie o zamestnaní

V potvrdení o zamestnaní vydanom organizáciou pracovníkovi pri skončení pracovného

pomeru treba okrem údajov o zamestnaní, druhu vykonávaných prác a dosiahnutej kvalifikácii

uviesť

a)

dobu, ktorá sa pracovníkovi započítala na účely dovolenky na zotavenie,

b)

skutočnosti rozhodné pre posúdenie nárokov na dávky nemocenského poistenia,

c)

údaje o započítateľnej dobe zamestnania v I. a II. Pracovnej kategórii na účely dôchodkového

zabezpečenia,

d)

odpracovaný čas a ďalšie skutočnosti rozhodné pre dosiahnutie najvyššie prípustného

expozičného času,

2

)

e)

či sa zo mzdy pracovníka vykonávajú zrážky, v čí prospech, aká vysoká je pohľadávka,

pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať, aká je výška dosiaľ vykonaných zrážok a

aké je poradie pohľadávky,

f)

údaje o dohode o zotrvaní v organizácii v pracovnom pomere po určitý čas po vykonaní

záverečnej skúšky alebo maturitnej skúšky, prípadne po uplynutí doby štúdia (prípravy)

včítane údaja o tom, kedy sa tento čas skončí (

§ 227a zákonníka

),

g)

údaje o výške priemerného zárobku a o ďalších skutočnostiach rozhodných pre posúdenie

nároku na mzdové vyrovnanie alebo na príspevok pred nástupom do nového zamestnania.

3

)

§ 12

Nepretržitý odpočinok medzi dvoma smenami

Pracovníkovi, ktorý sa vrátil z pracovnej cesty po 24. hodine a nepoužil lôžkový (ležadlový)

vozeň, sa poskytne nevyhnutný odpočinok od skončenia pracovnej cesty do nástupu do

práce po dobu ôsmich hodín, a pokiaľ tento čas spadá do pracovného času pracovníka,

aj náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.

§ 13

(1)

Ak z prevádzkových dôvodov nie je možné poskytnúť pracovníkovi organizácie podriadenej

federálnemu ústrednému orgánu nepretržitý odpočinok v týždni v trvaní aspoň 32 hodín

(

§ 92 zákonníka

), môže vedúci organizácie rozvrhnúť pracovný čas tak, že čas tohto odpočinku bude

najmenej 24 hodín

a)

v prípadoch, keď treba podstatne zvýšiť stav pracovníkov na prechodnú dobu nepresahujúcu

päť mesiacov v kalendárnom roku,

b)

pri prácach v doprave, v spojoch, v kultúrnych zariadeniach a v nepretržitých prevádzkach

s podmienkou, že na jednotlivých pracovníkov pripadne nepretržitý odpočinok v trvaní

aspoň 32 hodín najmenej raz za tri týždne.

(2)

V spojoch sa môže nepretržitý odpočinok v týždni skrátiť na poštách bez turnusovej

prevádzky, pri doručovaní tlačovín a vodičom kurzových jázd až na 18 hodín.

(3)

Pri prácach na určených stavbách, pri určených montážnych a opravárenských prácach,

pri ktorých je pracovný čas rozvrhnutý nerovnomerne, môže vedúci organizácie rozvrhnúť

podľa pracovnoprávneho predpisu nadriadeného federálneho ústredného orgánu pracovný

čas tak, že na jednotlivých pracovníkov pripadne nepretržitý odpočinok v trvaní aspoň

64 hodín raz za dva týždne (

§ 85 ods. 1 zákonníka

). Práce uvedené v prvej vete určuje uvedený ústredný orgán po prerokovaní s príslušným

odborovým orgánom.

(4)

Vedúci organizácie môže výnimočne rozvrhnúť pracovný čas za podmienok uvedených v

odseku 3 tak, že čas nepretržitého odpočinku bude aspoň 48 hodín pri prácach vykonávaných

a)

na odvrátenie následkov živelných udalostí,

b)

v dôsledku havárií stavebných objektov,

c)

pri technologických procesoch, ktoré sa nemôžu prerušiť,

s podmienkou, že na jednotlivých pracovníkov pripadne nepretržitý odpočinok v trvaní

aspoň 64 hodín najmenej raz za štyri týždne.

(5)

Pri prácach, pri ktorých je pracovný čas nerovnomerne rozvrhnutý na obdobie celého

kalendárneho roka, a v poľnohospodárstve môže vedúci organizácie rozvrhnúť podľa pracovnoprávneho

predpisu nadriadeného federálneho ústredného orgánu pracovný čas tak, že nepretržitý

odpočinok v trvaní najmenej 32 hodín pripadne na jednotlivých pracovníkov raz za dva

týždne (

§ 85 ods. 2 zákonníka

).

§ 14

V organizáciách s nočnými smenami sa začína deň pracovného pokoja hodinou zodpovedajúcou

nástupu smeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu smien ako prvá.

§ 15

Práca nadčas

Do počtu hodín najviac prípustnej práce nadčas v roku sa nezahŕňajú práce nadčas,

za ktoré pracovník dostal náhradné voľno alebo ktoré vykonával

a)

pri naliehavých opravných prácach,

b)

pri pomocných prácach, ktoré nevyhnutne predchádzajú výrobe alebo po nej nasledujú,

c)

pri prácach nevyhnutných v súvislosti s odovzdávaním práce ďalšej smene v nepretržitej

prevádzke až do ôsmich hodín týždenne,

d)

v súvislosti so strážením objektu organizácie až do ôsmich hodín týždenne,

e)

ak hrozilo nebezpečenstvo pre život alebo zdravie,

f)

so svojím súhlasom pri špičkových prácach v poľnohospodárstve.

§ 16

Za pracovníkov, ktorí vykonávajú zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé práce sa na účely

dodatkovej dovolenky považujú pracovníci, ktorí

a)

trvale pracujú v zdravotníckych zariadeniach alebo na ich pracoviskách, kde sa ošetrujú

chorí s nákazlivou formou tuberkulózy, a v Bangových izolátoch,

b)

sú pri práci na pracoviskách s infekčnými materiálmi vystavení priamemu nebezpečenstvu

nákazy,

c)

sú pri práci vo významnej miere vystavení nepriaznivým účinkom ionizujúceho žiarenia,

d)

pracujú pri priamom ošetrovaní alebo obsluhe duševne chorých alebo mentálne postihnutých

aspoň v rozsahu polovice určeného týždenného pracovného času,

e)

ako vychovávatelia vychovávajú mládež za sťažených podmienok alebo ako zdravotnícki

pracovníci pracujú v zdravotníckej službe zborov nápravnej výchovy aspoň v rozsahu

polovice určeného týždenného pracovného času,

f)

pracujú nepretržite aspoň jeden rok v tropických alebo iných zdravotne obťažných

oblastiach,

g)

vykonávajú mimoriadne namáhavé práce, pri ktorých sú vystavení pôsobeniu škodlivých

fyzikálnych alebo chemických vplyvov v takom rozsahu, že môžu vo významnej miere nepriaznivo

pôsobiť na zdravie pracovníka.

§ 17

(1)

Pracovník, ktorý za podmienok uvedených v

§ 16

pracuje celý kalendárny rok, má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa.

Ak pracovník za týchto podmienok pracuje len časť kalendárneho roka, prislúcha mu

za každých 22 takto odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky.

(2)

Dodatková dovolenka podľa odseku 1 prislúcha pracovníkovi pri splnení ustanovených

podmienok, aj keď má nárok na dodatkovú dovolenku podľa

§ 105 ods. 1 zákonníka

.

(3)

Pracovník, ktorý dovŕšil jeden rok nepretržitej práce v tropických alebo iných zdravotne

obťažných oblastiach, má nárok na dodatkovú dovolenku už za tento rok.

§ 18

(1)

Pomerná časť dovolenky za kalendárny rok prislúcha v dĺžke jednej dvanástiny aj za

kalendárny mesiac, v ktorom pracovník zmenil zamestnanie, pokiaľ skončenie pracovného

pomeru v doterajšej organizácii a vznik pracovného pomeru v novej organizácii na seba

bezprostredne nadväzujú; pracovníkovi prislúcha pomerná časť dovolenky od organizácie,

v ktorej bol v pracovnom pomere dlhšie ako polovicu mesiaca. Ak pracovník zmenil zamestnanie

v polovici mesiaca, poskytne mu pomernú časť dovolenky za tento mesiac nová organizácia.

Ako zmena zamestnania v polovici mesiaca sa posudzuje aj to, keď na skončenie zamestnania

pred polovicou mesiaca bezprostredne nadväzujú dni pracovného pokoja a na ne nástup

do nového zamestnania po polovici mesiaca.

(2)

Ak bol pracovník dlhodobo plne uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo dočasne uvoľnený

pre výkon práce v inej organizácii, poskytne mu dovolenku na zotavenie (jej časť)

organizácia, pre ktorú je uvoľnený pracovník činný; táto organizácia mu poskytne aj

tú časť dovolenky, ktorú nevyčerpal pred uvoľnením. Ak pracovník dovolenku nevyčerpal

pred uplynutím doby uvoľnenia, poskytne mu ju uvoľňujúca organizácia. Splnenie podmienok

pre vznik nároku na dovolenku sa pritom posudzuje spolu v oboch organizáciách.

§ 19

Krátenie dovolenky na zotavenie

(1)

Ak pracovník, ktorý splnil podmienku ustanovenú v

§ 101 zákonníka

v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, nepracoval pre prekážky v práci,

ktoré sa na účely dovolenky neposudzujú ako výkon práce (

§ 55 ods. 2

), kráti sa mu dovolenka za prvých 100 takto zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu

a za každých ďalších 22 takto zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu.

Dovolenku vyčerpanú pred nástupom ďalšej materskej dovolenky nemožno však z tohto

dôvodu krátiť.

(2)

Za každú neospravedlnene zameškanú smenu (pracovný deň) môže organizácia pracovníkovi

krátiť dovolenku na zotavenie o jeden až tri dni; neospravedlnené zameškania kratších

častí jednotlivých smien sa sčítajú. Ak pracovník dosahuje mimoriadne pracovné výsledky,

môže mu organizácia so súhlasom príslušného odborového orgánu krátenie dovolenky pre

skoršiu neospravedlnenú neprítomnosť v práci odpustiť.

(3)

Pri krátení dovolenky podľa odsekov 1 a 2 sa musí pracovníkovi, ktorého pracovný

pomer k tej istej organizácii trval po celý kalendárny rok, poskytnúť dovolenka aspoň

v dĺžke jedného týždňa, a ak ide o mladistvého pracovníka, v dĺžke dvoch týždňov.

(4)

Pracovníkovi, ktorý zameškal prácu pre výkon trestu odňatia slobody, sa za každých

22 takto zameškaných pracovných dní kráti dovolenka za kalendárny rok o jednu dvanástinu.

Rovnako sa kráti dovolenka pre väzbu, ak došlo k právoplatnému odsúdeniu pracovníka

alebo ak pracovník bol spod obžaloby oslobodený, prípadne ak sa trestné stíhanie proti

nemu zastavilo iba preto, že za spáchaný trestný čin nie je trestne zodpovedný alebo

že mu bola udelená milosť alebo že sa trestný čin amnestoval.

(5)

Dovolenka za odpracované dni, dodatková dovolenka, osobitná dodatková dovolenka a

ďalšia dovolenka sa môžu krátiť iba z dôvodov uvedených v odseku 2.

(6)

Dovolenka, na ktorú vznikol nárok v príslušnom kalendárnom roku, sa kráti iba z dôvodov,

ktoré vznikli v tomto roku.

§ 20

Organizácia môže po dohode s príslušným odborovým orgánom určiť hromadné čerpanie

dovolenky na zotavenie, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov a zlučiteľné so

záujmom spoločnosti, najmä ak sa tým neohrozí a nesťaží plnenie plánovaných úloh;

hromadné čerpanie dovolenky nesmie byť viac ako dva týždne a u umeleckých súborov

z povolania štyri týždne.

§ 21

Poradie zrážok zo mzdy

(1)

Zo mzdy sa zrazí najprv poistné na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové

poistenie,

5

)

príspevok do fondu zamestnanosti

5a

)

a daň z príjmov fyzických osôb.

5b

)

Ak bolo pracovníkovi uložené nápravné opatrenie, zrazí sa pred vykonaním ostatných

zrážok suma pripadajúca štátu.

(2)

Ostatné zrážky zo mzdy dovolené zákonníkom možno vykonávať len v rozsahu ustanovenom

v Občianskom súdnom poriadku v ustanoveniach o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy.

Podľa týchto ustanovení sa spravuje pri pohľadávkach, pre ktoré súd alebo správny

orgán nariadil výkon rozhodnutia, spôsob vykonávania zrážok i poradie jednotlivých

pohľadávok.

(3)

Pri peňažných trestoch (pokutách) a náhradách uložených vykonateľnými rozhodnutiami

príslušných orgánov a pri preplatkoch na dávkach nemocenského poistenia, sociálneho

zabezpečenia a rodičovského príspevku sa spravuje poradie dňom, keď organizácii bolo

doručené vykonateľné rozhodnutie príslušného orgánu.

(4)

Pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej s organizáciou

sa spravuje poradie dňom, keď bola dohoda uzavretá; pri zrážkach vykonávaných na základe

dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej s inou organizáciou alebo s občanom sa spravuje

poradie dňom, keď organizácii, v ktorej je pracovník v pracovnom pomere, bola táto

dohoda doručená.

(5)

Pri nevyúčtovaných preddavkoch na náhradu cestovných, sťahovacích a iných výdavkov,

pri náborovom príspevku a ostatných príspevkoch, ktoré sa pracovníkovi vyplatili v

nábore, pri náhrade mzdy za dovolenku a pri preddavkoch na mzdu (jej zložku), ktoré

je pracovník povinný vrátiť preto, že sa nesplnili podmienky pre ich priznanie, sa

spravuje poradie dňom, keď sa začalo s vykonávaním zrážok.

(6)

Ak pracovník nastúpi do pracovného pomeru v inej organizácii, zostáva poradie, ktoré

získali pohľadávky podľa odsekov 2 a 3, zachované aj u nového platcu mzdy. Povinnosť

vykonávať zrážky vzniká novému platcovi už dňom, keď sa od pracovníka alebo od doterajšieho

platcu mzdy dozvie, že sa vykonávali zrážky zo mzdy a pre aké pohľadávky; to isté

platí aj o vykonávaní zrážok zo mzdy podľa odseku 4, pokiaľ v dohode o zrážkach zo

mzdy nebol tento účinok výslovne vylúčený.

§ 22

(1)

Na výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme

využívajú pracovníci predovšetkým svoj voľný čas. Pokiaľ vo výnimočných prípadoch

treba vykonávať tieto funkcie, povinnosti alebo úkony v pracovnom čase, poskytne organizácia

pracovníkovi na tento účel pracovné voľno v nevyhnutne potrebnom rozsahu.

(2)

Výkonom verejnej funkcie sa rozumie napríklad výkon povinností vyplývajúcich z funkcie

poslanca Federálneho zhromaždenia, Českej národnej rady, Slovenskej národnej rady

a sudcu z ľudu.

(3)

O výkon občianskych povinností ide najmä u svedkov, tlmočníkov a iných osôb predvolaných

na konanie na súde alebo inom štátnom orgáne alebo orgáne obce, pri poskytnutí prvej

pomoci, povinných lekárskych prehliadkach, opatreniach proti prenosným chorobám, iných

naliehavých opatreniach liečebno-preventívnej starostlivosti, pri izolácii z dôvodov

veterinárno-ochranných opatrení, pri poskytnutí osobnej pomoci pri požiarnej ochrane,

živelných udalostiach alebo v iných obdobných mimoriadnych prípadoch a ďalej v prípadoch,

keď je občan povinný podľa právnych predpisov osobnú pomoc poskytnúť, a pri povinnej

účasti pracovníkov na rekondičných pobytoch [

§ 135 ods. 2 písm. e) zákonníka

].

(4)

Inými úkonmi vo všeobecnom záujme sú úkony, o ktorých to ustanovujú právne predpisy.

§ 23

Svedkovi a tlmočníkovi poskytne náhradu mzdy súd alebo iný štátny orgán alebo orgán

obce, ktorý ho povolal na konanie.

§ 24

(1)

Pokiaľ z povahy veci alebo z dokladov predložených pracovníkom organizácii nevyplýva,

že k výkonu verejnej funkcie, občianskej povinnosti alebo iného úkonu vo všeobecnom

záujme muselo dôjsť v pracovnom čase, vyžiada si o tom organizácia potvrdenie od orgánu,

z podnetu ktorého alebo v záujme ktorého sa pracovníkovi pracovné voľno poskytlo.

(2)

Za čas zameškaný účasťou na konaní súdu, iného štátneho orgánu alebo orgánu obce,

neprislúcha pracovníkovi náhrada mzdy od organizácie, ani od tohto orgánu, ak šlo

o konanie výhradne v jeho osobnom záujme alebo ak dal naň pracovník sám podnet svojím

zavinením.

§ 24a

(1)

Pri krátkodobom uvoľnení pracovníka pre prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu

je organizácia, pre ktorú bol pracovník v čase krátkodobého uvoľnenia činný, prípadne

z ktorej podnetu alebo v ktorej záujme bol uvoľnený, povinná uhradiť organizácii,

v ktorej bol pracovník v čase uvoľnenia v pracovnom pomere, náhradu mzdy za dobu uvoľnenia,

pokiaľ sa organizácie nedohodli na upustení od úhrady, prípadne pokiaľ zákon neustanovuje

inak.

(2)

Uhrádza sa náhrada mzdy za čas nevyhnutne potrebného pracovného voľna, ktorú uvoľňujúca

organizácia poskytla pracovníkovi podľa právneho predpisu;

6

)

neuhrádza sa náhrada mzdy poskytnutá podľa kolektívnej zmluvy nad rozsah ustanovený

právnym predpisom.

7

)

(3)

Neuhrádza sa náhrada mzdy poskytnutá pri výkone činnosti sudcu z ľudu, pri odbere

krvi a pri aferéze, pri odbere ďalších biologických materiálov a pri činnosti bezprostredne

súvisiacej s plnením úloh organizácie, v ktorej je pracovník v pracovnom pomere.

§ 25

Ak je pracovník povinný dostaviť sa osobne v súvislosti s plnením brannej povinnosti

na orgán vojenskej správy alebo na vyšetrenie, je organizácia povinná poskytnúť mu

pracovné voľno v nevyhnutne potrebnom rozsahu s náhradou mzdy vo výške priemerného

zárobku.

§ 26

(1)

Pracovníkovi povolanému na službu v ozbrojených silách alebo do civilnej služby poskytne

organizácia v poslednom týždni predo dňom určeným na nástup tejto služby jeden deň

pracovného voľna tak, aby si mohol vybaviť svoje osobné a rodinné veci a včas sa dostaviť

na určené miesto.

(2)

Ak má pracovník nastúpiť službu v ozbrojených silách alebo civilnú službu v mieste

takom vzdialenom od svojho bydliska, že cesta dopravnými prostriedkami, ktoré je oprávnený

použiť, trvá viac ako šesť hodín, má nárok na jeden cestovný deň, a ak taká cesta

vyžaduje viac ako 18 hodín, na dva cestovné dni. Ak pracuje pracovník v mieste takom

vzdialenom od miesta bydliska svojej rodiny, že cesta z jeho pracoviska do miesta

jeho bydliska trvá viac ako šesť hodín, prislúcha mu ďalší cestovný deň.

(3)

Na cestu z miesta, kde bol prepustený zo služby v ozbrojených silách alebo z civilnej

služby, do miesta bydliska, prípadne pracoviska prislúchajú pracovníkovi cestovné

dni za podmienok a v rozsahu uvedenom v odseku 2.

(4)

Za čas pracovného voľna a za cestovné dni poskytnuté podľa odsekov 1 až 3 prislúcha

pracovníkovi, ktorému tým ujde zárobok, náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.

(5)

Pracovník je povinný nastúpiť do práce najneskôr tretí deň po skončení služby v ozbrojených

silách alebo civilnej služby. Za čas pred nástupom do práce neprislúcha mzda ani náhrada

mzdy; do tohto času sa nezahŕňajú prípadné cestovné dni podľa odseku 3.

§ 27

(1)

Náhrada mzdy pri vojenskom cvičení a ďalších druhoch služby v ozbrojených silách

s výnimkou vojenskej základnej (náhradnej) služby a pri výkone civilnej služby namiesto

vojenského cvičenia prislúcha pracovníkovi počas tejto služby za podmienok ustanovených

v

§ 125 zákonníka

vo výške

a)

50 % jeho priemerného zárobku, ak ide o pracovníka, ktorý sa nestará o žiadnu osobu,

b)

65 % jeho priemerného zárobku, ak ide o pracovníka, ktorý sa stará o jednu osobu,

c)

90 % jeho priemerného zárobku, ak ide o pracovníka, ktorý sa stará o dve osoby,

d)

95 % jeho priemerného zárobku, ak ide o pracovníka, ktorý sa stará o tri alebo viac

osôb.

(2)

Pri priznávaní náhrady mzdy sa prihliada len na osoby, ktoré sa uznávajú na účely

dane z príjmov fyzických osôb za osoby vyživované pracovníkom,

5c

)

a to bez ohľadu na to, či sa mu na ne priznáva zníženie dane z príjmov fyzických

osôb; prihliada sa však aj na deti, na ktoré patria prídavky na deti alebo výchovné,

aj keď sa na účely zníženia dane z príjmov fyzických osôb nepovažujú za vyživované

osoby.

§ 28

Pracovné voľno

(1)

Ak pracovník nemôže vykonávať prácu z dôvodov uvedených v prílohe tohto nariadenia,

je organizácia povinná poskytnúť mu pracovné voľno v rozsahu ustanovenom v tej istej

prílohe.

(2)

Organizácia môže poskytnúť pracovníkovi z týchto dôvodov v odôvodnených prípadoch

ďalšie pracovné voľno, prípadne mu môže poskytnúť pracovné voľno aj z iných vážnych

dôvodov, najmä na zariadenie dôležitých osobných, rodinných alebo majetkových vecí,

ktoré nemožno vybaviť mimo pracovného času. V týchto prípadoch sa neposkytuje náhrada

mzdy. Pracovník sa môže s organizáciou dohodnúť, že takto zameškaný čas nadpracuje.

(3)

Pracovníkovi, ktorý je povinný podľa osobitného predpisu

8

)

pokračovať v predaji základných potravín, je organizácia, v ktorej je dosiaľ v pracovnom

pomere, povinná na tento účel poskytnúť nevyhnutné pracovné voľno bez náhrady mzdy,

najdlhšie však po dobu troch mesiacov.

§ 29

Náhrada mzdy

(1)

Náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za čas zameškaný pre dôležitú osobnú prekážku

v práci uvedenú v prílohe tohto nariadenia poskytuje organizácia pracovníkovi v prípadoch,

v rozsahu a za podmienok ustanovených v tejto prílohe; domáckym pracovníkom ju poskytne

len v prípadoch, v rozsahu a za podmienok ustanovených v

bodoch č. 4, 5 a 6

tejto prílohy.

(2)

Náhrada mzdy pracovníkovi neprislúcha, ak neospravedlnene zameškal prevažnú časť

smeny v kalendárnom mesiaci, keď sa mu poskytlo pracovné voľno, alebo ak sa po skončení

pracovného voľna bez vážneho dôvodu včas nevráti do práce; neospravedlnené zameškania

kratších častí jednotlivých smien sa sčítajú.

§ 30

Spoločné ustanovenia o prekážkach v práci na strane pracovníka

(1)

Ak je prekážka v práci pracovníkovi vopred známa, je povinný včas požiadať organizáciu

o poskytnutie pracovného voľna. Inak je pracovník povinný upovedomiť organizáciu o

prekážke a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného prieťahu.

(2)

Prekážku v práci a jej trvanie je pracovník povinný organizácii preukázať; príslušné

zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.

Ak pracovník má nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, je organizácia povinná mu

umožniť nadpracovanie zameškaného času, pokiaľ tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.

(3)

Náhrada mzdy za čas zameškaný pre prekážky v práci sa vypláca vo výplatných termínoch

určených na výplatu mzdy. Náhrada mzdy za prvé dva týždne vojenskej základnej (náhradnej)

služby alebo civilnej služby sa vypláca najneskôr tri dni predo dňom určeným na nástup

tejto služby.

§ 35

Dohoda o zvýšení kvalifikácie

(1)

Organizácia môže pri uzavretí dohody podľa

§ 143 zákonníka

dojednať povinnosť pracovníka zotrvať v pracovnom pomere po dobu zodpovedajúcu dohodnutej

najvyššej celkovej sume, ktorú bude pracovník povinný uhradiť. Celkove dohodnutá doba

zotrvania v pracovnom pomere nesmie prekročiť päť rokov a najvyššia suma za jeden

rok 7 000 Kčs.

(2)

Organizácia môže uzavrieť dohodu podľa

§ 143 zákonníka

aj pri prehlbovaní kvalifikácie, ak predpokladané náklady dosahujú aspoň 100 000

Kčs; ustanovenie odseku 1 platí aj tu.

§ 36

Pracovníci so zmenenou pracovnou schopnosťou

Pre pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou zabezpečujú organizácie na svoje

náklady technickými a organizačnými opatreniami najmä potrebnú úpravu pracovných podmienok,

úpravu pracovísk, zriadenie chránených dielní, zaškolenie alebo zaučenie týchto pracovníkov

a zvyšovanie ich kvalifikácie pri výkone ich pravidelného zamestnania.

§ 37

Plnenie pracovných úloh a priama súvislosť s ním

(1)

Plnením pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného

pomeru, iná činnosť vykonávaná na príkaz organizácie a činnosť, ktorá je predmetom

pracovnej cesty.

(2)

Plnením pracovných úloh je aj činnosť vykonávaná pre organizáciu na podnet spoločenskej

organizácie alebo spolupracovníkov, prípadne aj činnosť vykonávaná pre organizáciu

z vlastnej iniciatívy, pokiaľ na ňu pracovník nepotrebuje osobitné oprávnenie alebo

ju nevykonáva proti výslovnému zákazu organizácie, ako aj dobrovoľná výpomoc organizovaná

organizáciou v rámci jej patronátnej činnosti. Za plnenie pracovných úloh sa nepovažuje

činnosť súvisiaca s individuálnym obhospodarovaním záhumienka.

(3)

V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a

úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení.

Takými úkonmi však nie sú cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie, prípadne

vyšetrenie v zdravotníckom zariadení ani cesta na ne a späť, pokiaľ sa nevykonáva

v objekte organizácie. Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz organizácie

alebo ošetrenie pri prvej pomoci a cesta na ne a späť sú úkony v priamej súvislosti

s plnením pracovných úloh.

(4)

V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh je aj činnosť, ktorá pomáha plniť

celospoločenské, hospodárske a sociálne úlohy organizácie. Za týchto podmienok sa

považuje za činnosť v súvislosti s plnením pracovných úloh aj školenie pracovníkov

organizácie organizované organizáciou alebo spoločenskou organizáciou, prípadne orgánom

nadriadeným organizácii a školenie pre funkcionárov spoločenskej organizácie organizované

vyšším orgánom tejto organizácie, ktorým sa sleduje zvyšovanie ich odbornej pripravenosti.

(5)

Ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý pracovník utrpel pre plnenie pracovných

úloh.

§ 38

(1)

Cestou do zamestnania a späť sa rozumie cesta z miesta bydliska (ubytovania) pracovníka

do miesta vstupu do objektu organizácie alebo na iné miesto určené na plnenie pracovných

úloh a späť; v poľnohospodárskych, lesných a stavebných organizáciách aj cesta z bydliska

na určené zhromaždisko a späť.

(2)

Cesta z obce bydliska pracovníka na pracovisko alebo do miesta ubytovania v inej

obci, ktorá je cieľom pracovnej cesty, pokiaľ nie je súčasne obcou jeho pravidelného

pracoviska, a späť sa posudzuje ako potrebný úkon pred začiatkom práce alebo po jej

skončení.

§ 39

(1)

Žiaci strednej školy odborného učilišťa alebo učilišťa alebo študenti vysokej školy

zodpovedajú škole alebo organizácii za škodu, ktorú jej spôsobili pri teoretickom

alebo praktickom vyučovaní a pri výchove mimo vyučovania alebo v priamej súvislosti

s nimi.

(2)

Za škodu, ktorá vznikla žiakom základných škôl, základných umeleckých škôl, osobitných

škôl a pomocných škôl pri vyučovaní, pri výchove mimo vyučovania a pri výchove žiakov

v školských zariadeniach alebo v priamej súvislosti s nimi, zodpovedá príslušná škola,

prípadne orgán, ktorý školu odborne vedie.

(3)

Za škodu, ktorá vznikla žiakom stredných škôl alebo odborných učilíšť a učilíšť,

pri teoretickom vyučovaní, pri praktickom vyučovaní, pri výchove mimo vyučovania a

pri výchove žiakov v školských zariadeniach alebo v priamej súvislosti s nimi zodpovedá

a)

žiakom stredných odborných učilíšť, odborných učilíšť a učilíšť, ktoré sú vnútornou

organizačnou jednotkou organizácie, príslušná organizácia,

b)

žiakom stredných odborných učilíšť, odborných učilíšť a učilíšť, ktoré sú právnickými

osobami, príslušné učilište; za škodu, ku ktorej došlo v stredisku praktického vyučovania,

ktoré je právnickou osobou, príslušné stredisko,

c)

žiakom gymnázií a stredných odborných škôl, pokiaľ ku škode došlo pri teoretickom

vyučovaní, pri praktickom vyučovaní v škole, pri výchove mimo vyučovania alebo v priamej

súvislosti s nimi, príslušná škola; pokiaľ ku škode došlo pri praktickom vyučovaní

v organizácii alebo v priamej súvislosti s ním, tá organizácia, v ktorej sa vyučovanie

uskutočňovalo.

(4)

Za škodu, ktorá vznikla študentom vysokých škôl pri teoretickom vyučovaní, pri praktickom

vyučovaní v škole a pri výchove mimo vyučovania alebo v priamej súvislosti s nimi,

zodpovedá vysoká škola. Pokiaľ ku škode došlo pri odbornospoločenskej praxi v organizácii

alebo v priamej súvislosti s ňou, zodpovedá za ňu organizácia, v ktorej sa táto prax

uskutočňovala.

§ 40

(1)

Občanom plniacim verejné funkcie zodpovedá za škodu vzniknutú pri výkone funkcie

alebo v priamej súvislosti s ňou organizácia, pre ktorú boli činní; občania zodpovedajú

za škodu tejto organizácii. Pokiaľ však funkcionári spoločenskej organizácie pomáhajú

pri výkone svojej funkcie alebo v priamej súvislosti s ňou súčasne plniť celospoločenské,

hospodárske alebo sociálne úlohy organizácie, v ktorej sú v pracovnom pomere, zodpovedá

im za škodu táto organizácia.

(2)

Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorí nie sú v pracovnom pomere a ktorých

príprava na povolanie (činnosť) sa vykonáva podľa osobitných predpisov, zodpovedá

za škodu vzniknutú pracovným úrazom, prípadne chorobou z povolania pri tejto príprave

organizácia, v ktorej sa príprava na povolanie vykonáva.

(3)

Pracovníkom, ktorí sa zúčastňujú na povinnom rekondičnom pobyte, zodpovedá za škodu

vzniknutú pri účasti na tomto pobyte alebo v priamej súvislosti s ňou organizácia,

ktorá im účasť na pobyte určila; pracovníci zodpovedajú za škodu tejto organizácii.

Účasťou na rekondičnom pobyte alebo v priamej súvislosti s ňou je i cesta na nástup

naň a späť po jeho skončení, účasť na rekondičnom programe a čas osobného voľna v

rekondičnom objekte. Nepatrí sem však stravovanie ani povolená neorganizovaná vychádzka.

§ 41

(1)

Nárok na náhradu škody vzniknutej pracovným úrazom majú členovia dobrovoľných požiarnych

zborov a banských záchranných zborov, ktorí utrpia úraz pri činnosti v týchto zboroch.

V týchto prípadoch im zodpovedá organizácia, v ktorej je zbor zriadený.

(2)

Nárok na náhradu škody vzniknutej pracovným úrazom majú občania, ktorí na výzvu orgánu

štátnej správy alebo orgánu obce alebo veliteľa zásahu a podľa jeho pokynov, prípadne

s jeho vedomím osobne pomáhajú pri zásahu proti živelnej udalosti alebo pri odstraňovaní

jej následkov a utrpia pri týchto činnostiach úraz. Za škodu vzniknutú týmto úrazom

im zodpovedá orgán štátnej správy alebo orgán obce, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje

inak.

(3)

Nárok na náhradu škody vzniknutej pracovným úrazom majú občania, ktorí dobrovoľne

v rámci akcie organizovanej obcou alebo inou organizáciou vypomáhajú pri plnení dôležitých

úloh v záujme spoločnosti, napríklad občania, ktorí dočasne vypomáhajú pri zveľaďovaní

obcí alebo v roľníckom družstve alebo na štátnom majetku alebo pri stavebných akciách

vykonávaných na zveľadenie prevádzkární spotrebných družstiev, a utrpia pri týchto

činnostiach úraz. Za škodu vzniknutú týmto úrazom im zodpovedá organizácia, pre ktorú

v čase tohto úrazu pracovali.

(4)

Nárok na náhradu škody vzniknutej pracovným úrazom majú autori vynálezu, zlepšovacieho

návrhu alebo priemyselného vzoru, ktorí utrpia úraz pri skúšaní, rozpracovaní alebo

zavádzaní vynálezu, zlepšovacieho návrhu alebo priemyselného vzoru pre organizáciu

alebo po dohode s ňou. Rovnaký nárok majú členovia spotrebných, bytových a iných družstiev,

ktorí utrpia úraz pri výkone funkcie alebo pri dohodnutej činnosti pre družstvo, zdravotníci

Československého Červeného kríža, darcovia krvi, členovia Horskej služby, ako aj občania,

ktorí na jej výzvu a podľa jej pokynov osobne pomáhajú pri záchrannej akcii v teréne,

dobrovoľní pracovníci opatrovateľskej služby sociálneho zabezpečenia a iní občania,

ktorých poverila organizácia určitou funkciou alebo činnosťou, ak utrpeli úraz pri

plnení úloh súvisiacich s výkonom príslušnej funkcie alebo činnosti. Za škodu vzniknutú

týmto úrazom im zodpovedá organizácia, pre ktorú boli v čase tohto úrazu činní.

(5)

Nárok na náhradu škody vzniknutej pracovným úrazom majú športoví reprezentanti Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky a športovci zaradení do systému vrcholového športu,

ktorí utrpia úraz pri účasti na športovej príprave, majstrovských a medzinárodných

súťažiach; za škodu im zodpovedá organizácia alebo orgán, pre ktoré boli v čase úrazu

športovo činní.

§ 42

(1)

Ak organizácia nemôže pred uzavretím dohody o hmotnej zodpovednosti alebo pri prevedení

pracovníka, ktorý uzavrel túto dohodu, na inú prácu alebo na iné pracovisko, alebo

pri jeho preložení odstrániť závady v pracovných podmienkach (§ 170 zákonníka), na

ktoré pracovník upozorňuje, musí sa organizácia písomne zaviazať, že závady odstráni

v určenom čase.

(2)

Ak závady vzniknú v pracovných podmienkach pracovníkov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou

v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný pracovník alebo iný vedúci,

prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý z pracovníkov od dohody o hmotnej

zodpovednosti odstúpil, je organizácia povinná závady odstrániť.

§ 43

(1)

Inventarizácia sa musí vykonať pri uzavretí dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej

zániku, pri prevedení pracovníka na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení

a pri skončení pracovného pomeru.

(2)

Na pracoviskách, kde pracujú pracovníci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, musí

sa inventarizácia vykonať pri uzavretí dohôd o hmotnej zodpovednosti so všetkými spoločne

zodpovednými pracovníkmi, pri zániku všetkých týchto dohôd, pri prevedení na inú prácu

alebo na iné pracovisko alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných pracovníkov,

pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu a na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne

zodpovedných pracovníkov pri zmene v ich kolektíve, prípadne pri odstúpení niektorého

z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti.

(3)

Ak pracovník so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého pracovný pomer sa skončil

alebo ktorý bol prevedený na inú prácu alebo na iné pracovisko alebo bol preložený,

zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený

najbližšou inventarizáciou na jeho prvšom pracovisku. Ak pracovník, ktorý sa zaraďuje

na pracovisko, kde pracujú pracovníci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň

nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá, pokiaľ od dohody o hmotnej zodpovednosti

neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou.

§ 44

Pri určovaní podielu náhrady jednotlivých pracovníkov, ktorí zodpovedajú za schodok

spoločne, sa vychádza z ich hrubých zárobkov zúčtovaných za obdobie od predchádzajúcej

inventúry do dňa zistenia schodku. Pritom sa započítava zárobok za celý kalendárny

mesiac, v ktorom sa táto inventúra vykonala, a neprihliada sa na zárobok za kalendárny

mesiac, v ktorom bol schodok zistený. Ak však bol pracovník zaradený na pracovisko

v priebehu tohto obdobia, započítava sa mu hrubý zárobok dosiahnutý odo dňa, keď bol

na pracovisko zaradený, do dňa zistenia schodku. Do hrubého zárobku sa nezapočítava

náhrada mzdy.

§ 45

U pracovníka, ktorý je v čase pracovného úrazu alebo zistenia choroby z povolania

v niekoľkých pracovných pomeroch alebo je činný aj na základe dohody o pracovnej činnosti,

sa pri určení výšky náhrady za stratu na zárobku vychádza z priemerných zárobkov dosahovaných

vo všetkých týchto pracovnoprávnych vzťahoch, a to po dobu, po ktorú by mohli trvať.

§ 46

Pracovníkom, ktorí utrpeli pracovný úraz, prípadne u ktorých sa zistila choroba z

povolania, v pracovnom pomere dojednanom na určitú dobu alebo pri výkone prác na základe

dohody o pracovnej činnosti uzavretej na určitú dobu, prislúcha náhrada za stratu

na zárobku vždy len do doby, keď sa mal tento pracovnoprávny vzťah skončiť. Po tomto

čase prislúcha náhrada za stratu na zárobku, len ak možno podľa okolností dôvodne

predpokladať, že postihnutý by bol aj naďalej zamestnaný.

§ 47

(1)

Ak pracovný úraz utrpel, prípadne ak sa choroba z povolania zistila u požívateľa

starobného alebo invalidného dôchodku, prislúcha mu náhrada za stratu na zárobku po

dobu, pokiaľ sám neprestal byť zamestnaný z dôvodov, ktoré nesúvisia s pracovným úrazom

alebo chorobou z povolania. Ak však dôchodca ďalej nepracuje z dôvodov, ktoré súvisia

s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, prislúcha mu náhrada po dobu, po ktorú

by vzhľadom na svoj zdravotný stav pred pracovným úrazom alebo chorobou z povolania

mohol pracovať. Ustanovenie

§ 195 ods. 5 zákonníka

platí aj tu.

(2)

Odo dňa, keď sa mala skončiť povinná školská dochádzka alebo štúdium (príprava) na

strednej škole, odbornom učilišti, učilišti alebo na vysokej škole, prislúcha žiakovi

a študentovi náhrada za stratu na zárobku len

a)

po dobu, o ktorú sa následkom pracovného úrazu, prípadne choroby z povolania predĺžila

jeho povinná školská dochádzka alebo štúdium (príprava),

b)

počas práceneschopnosti pre pracovný úraz, prípadne chorobu z povolania,

c)

ak sa stal následkom pracovného úrazu, prípadne choroby z povolania invalidným,

d)

ak sa stal následkom pracovného úrazu, prípadne choroby z povolania čiastočne invalidným

alebo ak bol uznaný za občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, pokiaľ vlastnou vinou

nezameškáva príležitosť na zárobok vykonávaním práce preňho vhodnej.

§ 48

Zárobok po pracovnom úraze

(1)

Ak organizácia, ktorá je povinná poskytovať náhradu, preukáže, že postihnutý dosahuje

zo svojej viny v zamestnaní po pracovnom úraze, prípadne po zistení choroby z povolania,

prípadne po zistení choroby z povolania nižší zárobok ako jeho spolupracovníci vykonávajúci

rovnakú prácu alebo prácu toho istého druhu, považuje sa za zárobok po pracovnom úraze,

prípadne po zistení choroby z povolania, prípadne po zistení choroby z povolania priemerný

zárobok, ktorý dosahujú títo ostatní pracovníci.

(2)

Na zníženie alebo zvýšenie zárobku pracovníka po pracovnom úraze, prípadne po zistení

choroby z povolania v dôsledku zmeny výšky dane z príjmov fyzických osôb, ku ktorej

došlo z dôvodov, ktoré nesúvisia s jeho zdravotným stavom následkom pracovného úrazu,

prípadne choroby z povolania, sa pri určení výšky náhrady za stratu na zárobku neprihliada.

§ 49

Náklady na pohreb

(1)

Náklady na pohreb sú najmä náklady účtované pohrebným ústavom, cintorínske poplatky,

cestovné výdavky, náklady na zriadenie pomníka alebo dosky a na úpravu hrobu a jedna

tretina nákladov na smútočné ošatenie.

(2)

Náhrada nákladov na zriadenie pomníka alebo dosky nesmie presiahnuť sumu 8 000 Kčs.

Náklady na smútočné ošatenie a cestovné výdavky sa uhrádzajú iba najbližším príslušníkom

rodiny a domácnosti zomretého.

§ 50

Dohoda o vykonaní práce

Do predpokladaného rozsahu práce, na ktorý sa uzaviera dohoda o vykonaní práce podľa

§ 236 ods. 1 zákonníka

, sa nezapočítava doba týchto prác vykonávaných pracovníkom pre organizáciu v tom

istom kalendárnom roku na základe inej dohody o vykonaní práce

a)

príležitostné komparzové a príležitostné pomocné manuálne práce pre film, televíziu

a rozhlas,

b)

spolupráca autora pri rozpracovaní, skúšaní alebo zavádzaní jeho vynálezu, zlepšovacieho

návrhu a priemyselného vzoru.

5

)

§ 51

Dohoda o pracovnej činnosti

Na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať prácu až do rozsahu určeného

týždenného pracovného času, ak ide o

a)

práce na zabezpečenie naliehavých zvýšených úloh organizácie nepresahujúce tri mesiace

v kalendárnom roku, ak splnenie týchto úloh vyžaduje nárazovú hromadnú výpomoc dočasných

pracovníkov,

b)

výpomoc občanov zabezpečovanú obcami na zveľaďovanie obcí a pracovník nie je v tom

istom čase zamestnaný v iných pracovnoprávnych alebo obdobných vzťahoch v celkovom

rozsahu presahujúcom polovicu určeného týždenného pracovného času.

§ 55

(1)

Ako výkon práce sa posudzuje čas,

a)

keď pracovník nepracuje pre prekážky v práci s výnimkou času pracovného voľna poskytnutého

na žiadosť pracovníka, ak sa vopred dojednalo jeho nadpracovanie, a času, po ktorý

bola práca prerušená pre nepriaznivé poveternostné vplyvy,

b)

dovolenky na zotavenie,

c)

keď si pracovník vyberá náhradné voľno za prácu nadčas alebo za prácu vo sviatok,

d)

keď pracovník nepracuje preto, že je sviatok, za ktorý mu prislúcha náhrada mzdy,

prípadne za ktorý sa mu jeho mesačná mzda nekráti.

(2)

Na účely dovolenky na zotavenie sa však ako výkon práce neposudzuje doba výkonu vojenskej

základnej (náhradnej) služby, civilnej služby namiesto tejto služby a čas zameškaný

pre dôležité osobné prekážky v práci, pokiaľ sa neuvádzajú v prílohe tohto nariadenia;

doba materskej dovolenky podľa

§ 157 ods. 1 zákonníka

a doba práceneschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania,

za ktoré organizácia zodpovedá, sa posudzuje ako výkon práce.

(3)

Pre zistenie, či sú splnené podmienky vzniku nároku na dovolenku na zotavenie, sa

posudzuje pracovník, ktorý je zamestnaný po určený týždenný pracovný čas, akoby v

kalendárnom týždni pracoval päť pracovných dní, i keď jeho pracovný čas nie je rozvrhnutý

na všetky pracovné dni v týždni; to platí aj pre zistenie počtu dní na účely krátenia

dovolenky, s výnimkou neospravedlnenej neprítomnosti v práci (

§ 19 ods. 2

).

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 neplatia na účely vzniku nároku na mzdu (odmenu) za vykonávanú

prácu.

(5)

O tom, či ide o neospravedlnené zameškanie práce, rozhoduje organizácia po dohode

s príslušným odborovým orgánom.

§ 56

Zrušuje sa nariadenie vlády Československej socialistickej republiky

č. 54/1975 Zb.

, ktorým sa vykonáva Zákonník práce, v znení nariadenia vlády Československej socialistickej

republiky č. 24/1985 Zb.

§ 57

Účinnosť

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. januárom 1989.