ZÁKON 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje daň z pridanej hodnoty (ďalej len „daň“).

§ 2

Predmet dane

(1)

Predmetom dane je

a)

dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná

v postavení zdaniteľnej osoby,

b)

poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené

zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,

c)

nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej

únie (ďalej len „členský štát“),

d)

dovoz tovaru do tuzemska.

(2)

Na účely tohto zákona je

a)

tuzemskom územie Slovenskej republiky,

b)

zahraničím územie, ktoré nie je tuzemskom,

c)

územím Európskej únie tuzemsko a územia ostatných členských štátov, ktoré sú zákonmi

týchto členských štátov vymedzené na účely dane ako tuzemsko týchto členských štátov,

d)

územím tretích štátov územie, ktoré nie je územím Európskej únie.

(3)

Na účely tohto zákona sa plnenia pochádzajúce z Monackého kniežatstva alebo určené

pre Monacké kniežatstvo považujú za plnenia pochádzajúce z Francúzska alebo určené

pre Francúzsko a plnenia pochádzajúce z ostrova Man alebo určené pre ostrov Man sa

považujú za plnenia pochádzajúce zo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného

Írska alebo určené pre Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.

§ 3

Zdaniteľná osoba

(1)

Zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú

činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.

(2)

Ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá činnosť, z ktorej

sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb

vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné

povolanie podľa osobitných predpisov,

1

)

duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie

hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku;

ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie

na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak

sa manželia nedohodnú inak.

(3)

Vykonávanie činnosti na základe pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého pomeru,

služobného pomeru alebo iného obdobného vzťahu, keď fyzická osoba je povinná dodržiavať

pokyny alebo príkazy, čím sa vytvára stav podriadenosti a nadriadenosti z hľadiska

podmienok vykonávanej činnosti a jej odmeňovania, sa nepovažuje za nezávislé vykonávanie

činnosti podľa odseku 1.

(4)

Štátne orgány a ich rozpočtové organizácie, štátne fondy, orgány územnej samosprávy

a ich rozpočtové organizácie a iné právnické osoby, ktoré sú orgánmi verejnej moci,

sa nepovažujú za zdaniteľné osoby, keď konajú v rozsahu svojej hlavnej činnosti, a

to ani v prípade, ak prijímajú v súvislosti s touto činnosťou platby, s výnimkou,

ak táto činnosť výrazne narušuje alebo môže výrazne narušiť hospodársku súťaž, a s

výnimkou, ak vykonávajú činnosti uvedené v

prílohe č. 8

a tieto činnosti nevykonávajú v zanedbateľnom rozsahu. Správa štátnych hmotných rezerv

Slovenskej republiky

2

)

je zdaniteľnou osobou v rozsahu nákupu a predaja štátnych hmotných rezerv.

(5)

Každá osoba, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok (

§ 11 ods. 12

) z tuzemska do iného členského štátu a tento nový dopravný prostriedok je ňou alebo

kupujúcim alebo na ich účet odoslaný alebo prepravený kupujúcemu, je na tento účel

zdaniteľnou osobou.

§ 4

(1)

Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku,

a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava,

sa stáva platiteľom dane (ďalej len „platiteľ“)

a)

prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý hodnota

bez dane dodaných tovarov alebo služieb touto osobou, ktoré sa zahŕňajú do obratu

podľa odseku 15, presiahla 50 000 eur, ak písmená b) až i), odsek 8 alebo

§ 48c ods. 5

neustanovujú inak,

b)

dodaním tovaru alebo služby, ktorým hodnota bez dane dodaných tovarov alebo služieb

touto osobou, ktoré sa zahŕňajú do obratu podľa odseku 15, v prebiehajúcom kalendárnom

roku presiahne 62 500 eur,

c)

dňom, v ktorom sa táto osoba stala právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez

likvidácie,

d)

dňom nadobudnutia podniku alebo jeho časti, ak táto osoba nadobudne v tuzemsku hmotný

majetok a nehmotný majetok v rámci nadobudnutého podniku platiteľa alebo časti podniku

platiteľa, ktorá tvorí samostatnú organizačnú zložku,

e)

dňom účinnosti premeny pri odštiepení

3

)

alebo dňom účinnosti premeny pri odštiepení podľa zákona platného v inom členskom

štáte alebo zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo dňom účinnosti

premeny pri cezhraničnom odštiepení,

4

)

ak na túto osobu v tuzemsku prechádza hmotný majetok alebo nehmotný majetok platiteľa,

ktorý sa rozdelil odštiepením

4a

)

alebo cezhraničným odštiepením,

4b

)

f)

dňom, v ktorom táto osoba dodá stavbu, časť stavby alebo stavebný pozemok, ak sa

z dodania má presiahnuť obrat podľa písmena b),

g)

dňom, v ktorom táto osoba prijme platbu pred dodaním tovaru podľa písmena f),

h)

dňom dodania tovaru s miestom dodania v tuzemsku, ak ide o zdaniteľnú osobu podľa

§ 8 ods. 7

prvej vety, alebo

i)

dodaním tovaru alebo služby, alebo nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského

štátu, ktoré je predmetom dane podľa

§ 2

, uskutočneným zdaniteľnou osobou, ktorá má v tuzemsku výlučne prevádzkareň, ak nejde

o malý podnik zahraničnej osoby, ktorý uplatňuje oslobodenie od dane podľa

§ 68f ods. 2.

(2)

Zdaniteľná osoba podľa odseku 1 je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu

pre daň do piatich pracovných dní

a)

odo dňa, v ktorom bol presiahnutý obrat podľa odseku 1 písm. a),

b)

odo dňa, v ktorom bol presiahnutý obrat podľa odseku 1 písm. b), ak nebola povinná

podať žiadosť o registráciu pre daň podľa písmena a),

c)

odo dňa, v ktorom bol presiahnutý obrat podľa odseku 1 písm. b), ak bol tento obrat

presiahnutý po presiahnutí obratu podľa odseku 1 písm. a) do uplynutia lehoty na podanie

žiadosti o registráciu pre daň podľa písmena a) a žiadosť o registráciu pre daň podľa

písmena a) nebola ešte podaná,

d)

odo dňa, keď sa stala platiteľom podľa odseku 1 písm. c) až i) alebo

e)

odo dňa, keď sa stala platiteľom podľa odseku 1 písm. c) až i), ak táto skutočnosť

nastala po presiahnutí obratu podľa odseku 1 písm. a) do uplynutia lehoty na podanie

žiadosti o registráciu pre daň podľa písmena a) a žiadosť o registráciu pre daň podľa

písmena a) nebola ešte podaná.

(3)

Zdaniteľná osoba, ktorá je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa odseku

2, v tejto žiadosti uvedie skutočnosť, na základe ktorej je povinná túto žiadosť podať,

a deň, keď táto skutočnosť nastala; ak zdaniteľná osoba podáva žiadosť o registráciu

pre daň z dôvodu presiahnutia obratu podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) výlučne

z dodaní tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa

§ 37 až 39

, vyznačí v žiadosti aj túto skutočnosť. K žiadosti o registráciu pre daň podľa odseku

2 písm. d) a e) z dôvodu, že sa zdaniteľná osoba stala platiteľom podľa odseku 1 písm.

c) až h), je platiteľ povinný predložiť doklady osvedčujúce túto skutočnosť; ak sa

táto skutočnosť nezapisuje do obchodného registra a platiteľ podľa odseku 1 písm.

c) až e) nemá v tuzemsku sídlo, doklady musia byť úradne overené.

(4)

Ak nie je v odseku 10 písm. a) ustanovené inak, daňový úrad zaregistruje

a)

zdaniteľnú osobu, ktorá bola povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa odseku

2 písm. a), pridelí jej identifikačné číslo pre daň a vydá rozhodnutie o registrácii

pre daň najneskôr do desiatich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň,

pričom identifikačné číslo pre daň nadobúda platnosť

1.

prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom bol presiahnutý

obrat podľa odseku 1 písm. a), ak nie je v druhom až štvrtom bode alebo v odseku 11

ustanovené inak,

2.

dodaním tovaru alebo služby, ktorým bol presiahnutý obrat podľa odseku 1 písm. b),

ak k tomuto dodaniu došlo pred 1. januárom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom

roku, v ktorom bol presiahnutý obrat podľa odseku 1 písm. a),

3.

v deň, keď nastane skutočnosť podľa odseku 1 písm. c) až i) alebo

4.

nasledujúci deň po dni oznámenia skutočnosti podľa odseku 8 písm. b),

b)

platiteľa, ktorý bol povinný podať žiadosť o registráciu pre daň podľa odseku 2 písm.

b) až e), alebo platiteľa podľa odseku 8 písm. a), pridelí mu identifikačné číslo

pre daň a vydá rozhodnutie o registrácii pre daň najneskôr do desiatich dní odo dňa

doručenia žiadosti o registráciu pre daň z dôvodu, že

1.

zdaniteľná osoba sa stala platiteľom podľa odseku 1 písm. b) alebo písm. i) alebo

podľa odseku 8 písm. a), pričom identifikačné číslo pre daň nadobúda platnosť dňom,

keď sa zdaniteľná osoba stala platiteľom,

2.

zdaniteľná osoba sa stala platiteľom podľa odseku 1 písm. c) až h) a doručenia dokladov

podľa odseku 3, pričom identifikačné číslo pre daň nadobúda platnosť dňom, keď sa

zdaniteľná osoba stala platiteľom.

(5)

Zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa odseku 2 písm.

a), je povinná bezodkladne oznámiť daňovému úradu skutočnosť, že sa stala platiteľom

podľa odseku 1 písm. b) až i) alebo podľa

§ 48c ods. 5

do 31. decembra prebiehajúceho kalendárneho roka; v oznámení uvedie deň, keď k tejto

skutočnosti došlo. Ak daňový úrad ku dňu oznámenia podľa prvej vety ešte nevydal rozhodnutie

podľa odseku 4 písm. a), vydá rozhodnutie o registrácii pre daň podľa odseku 4 písm.

b).

(6)

Platiteľom sa môže stať aj zdaniteľná osoba, ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania,

a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava,

pred

a)

presiahnutím obratu podľa odseku 1 písm. a) alebo

b)

presiahnutím obratu podľa odseku 1 písm. b).

(7)

Zdaniteľná osoba podľa odseku 6 písm. a) môže podať žiadosť o registráciu pre daň.

Ak nie je v odseku 10 písm. b) ustanovené inak, daňový úrad zaregistruje túto osobu,

pridelí jej identifikačné číslo pre daň a vydá rozhodnutie o registrácii pre daň najneskôr

do 21 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň. Zdaniteľná osoba sa stáva

platiteľom dňom uvedeným v rozhodnutí o registrácii pre daň a týmto dňom nadobúda

platnosť identifikačné číslo pre daň; to neplatí, ak sa zdaniteľná osoba stane platiteľom

podľa odseku 1 písm. a) až h) alebo podľa

§ 48c ods. 5

pred týmto dňom, pričom túto skutočnosť je povinná bezodkladne oznámiť daňovému úradu.

Ak nastane skutočnosť podľa tretej vety v časti za bodkočiarkou a daňový úrad už vydal

rozhodnutie o registrácii pre daň, toto rozhodnutie sa zrušuje vydaním nového rozhodnutia;

na postup zdaniteľnej osoby sa primerane vzťahuje odsek 3 a na postup daňového úradu

v registračnom konaní sa primerane vzťahujú odseky 4 a 10.

(8)

Ak sa zdaniteľná osoba, ktorej obrat v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahol 50

000 eur, chce stať platiteľom podľa odseku 6 písm. b)

a)

dodaním tovaru alebo služby, ktorým hodnota bez dane dodaných tovarov alebo služieb

touto osobou, ktoré sa zahŕňajú do obratu podľa odseku 15, v prebiehajúcom kalendárnom

roku presiahne 50 000 eur, uvedie túto skutočnosť v žiadosti o registráciu pre daň

podľa odseku 2 a zdaniteľná osoba sa stáva platiteľom počnúc týmto dodaním,

b)

pred presiahnutím obratu podľa odseku 1 písm. b), oznámi túto skutočnosť daňovému

úradu najskôr po doručení rozhodnutia o registrácii pre daň podľa odseku 4 písm. a)

a zdaniteľná osoba sa stáva platiteľom dňom nasledujúcom po dni, v ktorom túto skutočnosť

oznámila.

(9)

Proti rozhodnutiu o registrácii pre daň podľa odseku 4 alebo odseku 7 nemožno podať

odvolanie.

(10)

Ak daňový úrad v registračnom konaní zistí, že neboli splnené podmienky pre registráciu

pre daň osoby, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň

a)

podľa odseku 2, túto osobu nezaregistruje z dôvodu, že sa nestane alebo nestala platiteľom

a vydá o tom rozhodnutie proti ktorému nemožno podať odvolanie alebo

b)

podľa odseku 7, túto osobu nezaregistruje z dôvodu, že nie je zdaniteľnou osobou.

(11)

Ak v prebiehajúcom kalendárnom roku nastane skutočnosť, v dôsledku ktorej by zdaniteľná

osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa odseku 2 písm. a) a ktorá

nemá pridelené identifikačné číslo pre daň podľa

§ 7

alebo

§ 7a

, bola povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa

§ 7

alebo

§ 7a

, je zdaniteľná osoba povinná túto skutočnosť oznámiť daňovému úradu pred tým, ako

táto skutočnosť nastane. Zdaniteľná osoba, ktorej ku dňu oznámenia skutočnosti podľa

prvej vety

a)

bolo doručené rozhodnutie o registrácii pre daň podľa odseku 4 písm. a), sa odo dňa

nasledujúceho po dni, v ktorom oznámila túto skutočnosť, do 31. decembra prebiehajúceho

kalendárneho roka alebo do dňa, keď sa v prebiehajúcom kalendárnom roku stane platiteľom

podľa odseku 1 písm. b) až i), odseku 8 písm. b) alebo podľa

§ 48c ods. 5

, považuje na účely tohto zákona za osobu registrovanú pre daň podľa

§ 7

alebo

§ 7a

; daňový úrad rozhodnutie nevydáva,

b)

ešte nebolo doručené rozhodnutie o registrácii pre daň podľa odseku 4 písm. a), sa

odo dňa doručenia tohto rozhodnutia do 31. decembra prebiehajúceho kalendárneho roka

alebo do dňa, keď sa v prebiehajúcom kalendárnom roku stane platiteľom podľa odseku

1 písm. b) až i), odseku 8 písm. b) alebo podľa

§ 48c ods. 5

, považuje na účely tohto zákona za osobu registrovanú pre daň podľa

§ 7

alebo

§ 7a

.

(12)

Ak platiteľ, ktorý podal žiadosť o registráciu pre daň podľa odseku 2 alebo odseku

7, alebo ak zdaniteľná osoba, ktorá oznámila skutočnosť podľa odseku 8, má pridelené

identifikačné číslo pre daň podľa

§ 7

,

§ 7a

alebo na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa

§ 68b ods. 2

, daňový úrad pridelí tejto osobe to isté identifikačné číslo pre daň.

(13)

Oznámenie podľa odseku 5, odseku 7 tretej vety, odseku 8 písm. b) alebo odseku 11

sa podáva na tlačive podľa osobitného predpisu.

4c

)

(14)

Na účely tohto zákona sa

a)

bydliskom rozumie adresa trvalého pobytu fyzickej osoby v tuzemsku a u fyzickej osoby,

ktorá nemá trvalý pobyt v tuzemsku, sa bydliskom rozumie trvalé miesto jej pobytu

v zahraničí,

b)

prevádzkarňou rozumie stále miesto podnikania, ktoré má personálne a materiálne vybavenie

potrebné na výkon podnikania.

(15)

Na účely tohto zákona sa obratom rozumie hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb

v tuzemsku okrem hodnoty tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa

§ 28 až 36

a podľa

§ 40 až 42

. Hodnota dodaných poisťovacích služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa

§ 37

, a finančných služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa

§ 39

, sa nezahŕňa do obratu, ak tieto služby sú dodané pri dodaní tovaru alebo služby

ako doplnkové služby. Do obratu sa nezahŕňa hodnota príležitostne dodaného hmotného

majetku okrem zásob a hodnota príležitostne dodaného nehmotného majetku.

§ 4a

(1)

Viac zdaniteľných osôb so sídlom, miestom podnikania alebo prevádzkarňou v tuzemsku,

ktoré sú spojené finančne, ekonomicky a organizačne (ďalej len „člen skupiny“), sa

môže považovať za jednu zdaniteľnú osobu (ďalej len „skupina“).

(2)

Finančne spojenými zdaniteľnými osobami sú osoby, z ktorých jedna alebo viac osôb

je ovládaných ovládajúcou osobou.

4e

)

(3)

Ekonomicky spojenými zdaniteľnými osobami sú osoby, ktorých hlavné činnosti sú vzájomne

závislé alebo majú spoločný ekonomický cieľ alebo z ktorých jedna osoba uskutočňuje

celkom alebo sčasti činnosti v prospech jedného alebo viacerých členov skupiny.

(4)

Organizačne spojenými zdaniteľnými osobami sú osoby, na ktorých riadení alebo kontrole

sa podieľa aspoň jedna zhodná osoba.

(5)

Zdaniteľná osoba môže byť členom len jednej skupiny. Ak má zdaniteľná osoba, ktorá

je členom skupiny, sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň mimo tuzemska, nemôžu

byť tieto jej časti mimo tuzemska súčasťou skupiny. Členom skupiny nemôže byť zdaniteľná

osoba, na ktorú je vyhlásený konkurz alebo ktorej je povolená reštrukturalizácia.

§ 4b

(1)

Členovia skupiny môžu požiadať o registráciu skupiny pre daň (ďalej len „registrácia

skupiny“). Žiadosť o registráciu skupiny musí obsahovať

a)

obchodné meno a adresu sídla, miesta podnikania alebo prevádzkarne každého člena

skupiny,

b)

identifikačné číslo pre daň každého člena skupiny, ak je mu pridelené v tuzemsku,

c)

miestne príslušný daňový úrad každého člena skupiny,

d)

obchodné meno a adresu sídla, miesta podnikania alebo prevádzkarne člena skupiny,

ktorý bol určený členmi skupiny na zastupovanie skupiny na účely uplatňovania tejto

dane (ďalej len „zástupca skupiny“),

e)

podpisy štatutárnych zástupcov všetkých členov skupiny.

(2)

Žiadosť o registráciu skupiny sa podáva daňovému úradu, ktorý je miestne príslušný

pre zástupcu skupiny. Ak zdaniteľné osoby preukážu splnenie podmienok podľa

§ 4a

, daňový úrad zaregistruje skupinu a pridelí jej identifikačné číslo pre daň; proti

tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Dňom registrácie skupiny sa skupina stáva

platiteľom a zaniká platnosť identifikačných čísel pre daň jednotlivých členov skupiny.

Pre skupinu je miestne príslušný daňový úrad, v ktorého územnom obvode má zástupca

skupiny sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň.

(3)

Registráciu skupiny vykoná daňový úrad k 1. januáru kalendárneho roka nasledujúceho

po podaní žiadosti o registráciu skupiny. Ak je žiadosť o registráciu skupiny podaná

po 31. októbri kalendárneho roka, daňový úrad vykoná registráciu skupiny k 1. januáru

druhého kalendárneho roka nasledujúceho po podaní žiadosti.

(4)

Za skupinu koná zástupca skupiny. Práva a povinnosti jednotlivých členov skupiny

vyplývajúce z tohto zákona prechádzajú na skupinu dňom registrácie skupiny. Členovia

skupiny zodpovedajú spoločne a nerozdielne za povinnosti skupiny vyplývajúce z tohto

zákona a osobitného predpisu,

33

)

a to aj po zrušení skupiny alebo po vystúpení člena skupiny zo skupiny, za obdobie,

v ktorom boli členmi skupiny. Daňový úrad môže požadovať platenie dlžnej sumy dane

a sankcií týkajúcich sa porušenia povinností skupiny vyplývajúcich z tohto zákona

a osobitného predpisu

33

)

od ktoréhokoľvek člena skupiny.

(5)

Členom skupiny sa môže stať aj ďalšia zdaniteľná osoba, ak spĺňa podmienky podľa

§ 4a

. Žiadosť o zmenu registrácie skupiny z dôvodu pristúpenia ďalšieho člena do skupiny

podáva zástupca skupiny. Ak zdaniteľná osoba spĺňa podmienky podľa

§ 4a

, daňový úrad vydá bezodkladne rozhodnutie o zmene registrácie skupiny, proti ktorému

nemožno podať odvolanie; účinky zmeny registrácie skupiny nastávajú k prvému dňu tretieho

kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola žiadosť o

zmenu registrácie skupiny podaná. Platnosť identifikačného čísla pre daň člena skupiny,

ktorý pristúpil do skupiny, zaniká dňom, ktorý predchádza dňu, keď nastali účinky

zmeny registrácie skupiny. Práva a povinnosti zdaniteľnej osoby, ktorá pristúpila

do skupiny, vyplývajúce z tohto zákona prechádzajú na skupinu dňom, keď nastali účinky

zmeny registrácie skupiny.

(6)

Ak sa člen skupiny rozhodne vystúpiť zo skupiny alebo musí vystúpiť zo skupiny z

dôvodu neplnenia podmienok podľa

§ 4a

, zástupca skupiny je povinný bezodkladne podať žiadosť o zmenu registrácie skupiny;

ak je vystupujúcim členom skupiny zástupca skupiny, žiadosť musí obsahovať aj označenie

člena skupiny, ktorý bol určený členmi skupiny ako nový zástupca skupiny. Daňový úrad

vydá bezodkladne rozhodnutie o zmene registrácie skupiny, proti ktorému nemožno podať

odvolanie; účinky zmeny registrácie skupiny nastávajú v deň uvedený v rozhodnutí,

ktorý nesmie byť neskorší ako 30. deň odo dňa podania žiadosti o zmenu registrácie

skupiny. Daňový úrad, ktorý je miestne príslušný pre vystupujúceho člena skupiny,

zaregistruje vystupujúceho člena skupiny za samostatného platiteľa ku dňu, keď nastali

účinky zmeny registrácie skupiny a pridelí mu identifikačné číslo pre daň; proti tomuto

rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Práva a povinnosti skupiny vyplývajúce z tohto

zákona prechádzajú na zdaniteľnú osobu, ktorá vystúpila zo skupiny, dňom, keď nastali

účinky zmeny registrácie skupiny, a to v rozsahu, v akom sa vzťahujú na plnenia uskutočnené

a prijaté touto zdaniteľnou osobou.

(7)

Ak niektorý z členov skupiny zanikne bez likvidácie a na právneho nástupcu prechádza

majetok zanikajúceho člena skupiny, zástupca skupiny alebo jeho právny nástupca je

povinný bezodkladne podať žiadosť o zmenu registrácie skupiny; ak je zaniknutým členom

skupiny zástupca skupiny, žiadosť musí obsahovať aj označenie člena skupiny, ktorý

bol určený členmi skupiny ako nový zástupca skupiny. Daňový úrad vydá bezodkladne

rozhodnutie o zmene registrácie skupiny, ktorého účinky nastávajú ku dňu zániku člena

skupiny bez likvidácie; ak právny nástupca spĺňa podmienky podľa

§ 4a

, proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Ak právny nástupca nespĺňa podmienky

podľa

§ 4a

, prechádzajú práva a povinnosti vyplývajúce z tohto zákona z člena skupiny, ktorý

zanikol bez likvidácie, na jeho právneho nástupcu v rozsahu, v akom sa vzťahujú na

plnenia uskutočnené a prijaté zaniknutým členom skupiny, a to ku dňu zániku člena

skupiny bez likvidácie. Daňový úrad právneho nástupcu, ktorý nespĺňa podmienky podľa

§ 4a

, zaregistruje za samostatného platiteľa a pridelí mu identifikačné číslo pre daň

ku dňu, keď nastali účinky zmeny registrácie skupiny; proti tomuto rozhodnutiu nemožno

podať odvolanie.

§ 4c

Registrácia skupiny z úradnej moci

(1)

Na účely tohto zákona sa dôvodmi na registráciu skupiny z úradnej moci rozumie vykonávanie

podnikania viacerými členmi skupiny s hlavným cieľom obchádzať platenie dane.

(2)

Ak z podkladov získaných pri výkone správy daní alebo na základe výsledkov činnosti

Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky

4f

)

(ďalej len „finančné riaditeľstvo“) vyplýva, že nastali dôvody na registráciu skupiny

z úradnej moci, Daňový úrad Banská Bystrica vyzve predpokladaných členov skupiny,

aby do ôsmich dní odo dňa, keď bola táto výzva doručená poslednému z týchto predpokladaných

členov skupiny, spomedzi seba určili spoločného zástupcu na účely registračného konania

z úradnej moci. Ak tak neurobia, Daňový úrad Banská Bystrica spomedzi nich určí spoločného

zástupcu a oznámi to predpokladaným členom skupiny; proti tomuto rozhodnutiu nemožno

podať odvolanie. Začatie konania o registrácii skupiny z úradnej moci bráni registrácii

členov skupiny podľa

§ 4b

.

(3)

Daňový úrad Banská Bystrica vyzve spoločného zástupcu podľa odseku 2, aby sa vyjadril

k dôvodom na registráciu skupiny z úradnej moci v určenej lehote, ktorá nesmie byť

kratšia ako 15 dní odo dňa doručenia výzvy.

(4)

Ak na základe vyjadrenia podľa odseku 3 nedôjde k vyvráteniu dôvodov na registráciu

skupiny z úradnej moci alebo ak spoločný zástupca výzve podľa odseku 3 nevyhovie,

Daňový úrad Banská Bystrica rozhodne z úradnej moci o registrácii tých členov skupiny,

pri ktorých sú splnené dôvody na registráciu skupiny z úradnej moci, pridelí skupine

identifikačné číslo pre daň a určí zástupcu skupiny. Proti tomuto rozhodnutiu môže

spoločný zástupca podľa odseku 2 podať do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia odvolanie,

ktoré má odkladný účinok.

(5)

Zaregistrovaná skupina podľa odseku 4 sa stáva platiteľom dňom nasledujúcim po dni

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o registrácii skupiny; týmto dňom nadobúda

platnosť identifikačné číslo pre daň pridelené skupine a zaniká platnosť identifikačných

čísel pre daň jednotlivých členov skupiny, ak boli pridelené v tuzemsku.

(6)

Pre skupinu je príslušný daňový úrad, ktorý je príslušný pre zástupcu skupiny.

(7)

Na konanie zástupcu skupiny, práva, povinnosti a zodpovednosť jednotlivých členov

skupiny sa primerane vzťahuje

§ 4b ods. 4.

(8)

Zástupca skupiny je povinný bezodkladne podať žiadosť o zmenu registrácie skupiny,

ak ďalší člen skupiny spĺňa podmienky na registráciu skupiny z úradnej moci. Daňový

úrad príslušný pre skupinu vydá bezodkladne rozhodnutie o zmene registrácie skupiny,

ak sú na to dôvody. Ak daňový úrad príslušný pre skupinu zistí, že ďalší člen skupiny

spĺňa podmienky na registráciu skupiny z úradnej moci, vydá bezodkladne rozhodnutie

o zmene registrácie skupiny. Rozhodnutie podľa druhej vety a tretej vety sa doručuje

tomuto členovi skupiny a zástupcovi skupiny. Proti rozhodnutiu podľa druhej vety a

tretej vety môže tento člen skupiny alebo zástupca skupiny do ôsmich dní odo dňa jeho

doručenia podať odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Účinky zmeny registrácie skupiny

podľa druhej vety a tretej vety nastávajú ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia

o zmene registrácie skupiny; platnosť identifikačného čísla pre daň tohto člena skupiny,

ak bolo pridelené v tuzemsku, zaniká dňom, ktorý predchádza dňu, keď nastali účinky

zmeny registrácie skupiny.

(9)

Ak člen skupiny prestane spĺňať podmienky podľa

§ 4a

, zástupca skupiny je povinný bezodkladne podať žiadosť o zmenu registrácie skupiny;

ak je členom skupiny, ktorý prestal spĺňať podmienky podľa

§ 4a

, zástupca skupiny, žiadosť musí obsahovať aj označenie člena skupiny, ktorý bol určený

členmi skupiny ako nový zástupca skupiny. Daňový úrad príslušný pre skupinu nie je

návrhom na určenie nového zástupcu skupiny viazaný a z dôvodov hodných osobitného

zreteľa môže za nového zástupcu skupiny určiť aj iného člena skupiny. Daňový úrad

príslušný pre skupinu vydá bezodkladne rozhodnutie o zmene registrácie skupiny; proti

tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Ak daňový úrad príslušný pre skupinu zistí,

že člen skupiny prestal spĺňať podmienky podľa

§ 4a

, vydá bezodkladne rozhodnutie o zmene registrácie skupiny z úradnej moci; proti tomuto

rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Účinky zmeny registrácie skupiny nastávajú ku

dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zmene registrácie skupiny. Daňový úrad

príslušný pre člena skupiny, ktorý prestal spĺňať podmienky podľa

§ 4a

, zaregistruje takéhoto člena skupiny za samostatného platiteľa ku dňu, keď nastali

účinky zmeny registrácie skupiny, a pridelí mu identifikačné číslo pre daň; proti

tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Práva a povinnosti skupiny vyplývajúce

z tohto zákona prechádzajú na zdaniteľnú osobu, ktorá bola zo skupiny vylúčená, dňom,

keď nastali účinky zmeny registrácie skupiny, a to v rozsahu, v akom sa vzťahujú na

plnenia uskutočnené a prijaté touto zdaniteľnou osobou.

(10)

Ak niektorý z členov skupiny zanikne bez likvidácie a na právneho nástupcu prechádza

majetok zanikajúceho člena skupiny, zástupca skupiny je povinný bezodkladne podať

žiadosť o zmenu registrácie skupiny; ak je zaniknutým členom skupiny zástupca skupiny,

žiadosť podáva jeho právny nástupca a musí obsahovať aj označenie člena skupiny, ktorý

bol určený členmi skupiny ako nový zástupca skupiny. Daňový úrad príslušný pre skupinu

nie je návrhom na určenie nového zástupcu skupiny viazaný a z dôvodov hodných osobitného

zreteľa môže za nového zástupcu skupiny určiť aj iného člena skupiny. Daňový úrad

príslušný pre skupinu vydá bezodkladne rozhodnutie o zmene registrácie skupiny; proti

tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Účinky zmeny registrácie skupiny nastávajú

ku dňu zániku člena skupiny bez likvidácie. Ak právny nástupca nespĺňa podmienky podľa

§ 4a

, prechádzajú práva a povinnosti vyplývajúce z tohto zákona z člena skupiny, ktorý

zanikol bez likvidácie, na jeho právneho nástupcu v rozsahu, v akom sa vzťahujú na

plnenia uskutočnené a prijaté zaniknutým členom skupiny, a to ku dňu zániku člena

skupiny bez likvidácie. Daňový úrad príslušný pre právneho nástupcu, ktorý nespĺňa

podmienky podľa

§ 4a

, zaregistruje tohto právneho nástupcu za samostatného platiteľa a pridelí mu identifikačné

číslo pre daň ku dňu, keď nastali účinky zmeny registrácie skupiny; proti tomuto rozhodnutiu

nemožno podať odvolanie.

(11)

Odsek 10 sa primerane uplatní aj, ak člen skupiny, ktorý zanikol bez likvidácie,

nemá právneho nástupcu; ak zanikol zástupca skupiny, žiadosť o zmenu registrácie skupiny

môže podať ktorýkoľvek z členov skupiny.

(12)

Ak zástupca skupiny nesplní povinnosti podľa odsekov 8 až 10, daňový úrad príslušný

pre skupinu uloží skupine pokutu do výšky 10 000 eur. Pri určení výšky pokuty prihliadne

daňový úrad na závažnosť, dĺžku trvania a následky protiprávneho stavu.

§ 5

(1)

Zdaniteľná osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko

alebo sa v tuzemsku obvykle nezdržiava (ďalej len „zahraničná osoba“), sa stáva platiteľom

a)

dodaním tovaru alebo služby, ktoré je predmetom dane podľa

§ 2

, okrem dodania tovaru alebo služieb uvedených v odseku 2,

b)

prijatím platby pred dodaním tovaru alebo služby podľa písmena a) alebo

c)

nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ktoré je predmetom dane podľa

§ 2

, ak nejde o malý podnik zahraničnej osoby, ktorý uplatňuje oslobodenie od dane podľa

§ 68f ods. 2

, a ak nejde o nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ktoré sa považuje

za zdanené podľa

§ 45 ods. 2.

(2)

Zahraničná osoba sa nestáva platiteľom, ak v tuzemsku dodáva len

a)

prepravné služby a s nimi súvisiace doplnkové služby, ktoré sú oslobodené od dane

podľa

§ 47 ods. 6

,

8

,

10

a

12

a

§ 48 ods. 8

,

b)

služby alebo tovar, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň príjemca tovaru alebo

služby (

§ 69 ods. 2 až 4

),

c)

tovar podľa

§ 13 ods. 1 písm. e)

a

f)

a osobou povinnou platiť daň je platiteľ, ktorý má pridelené identifikačné číslo

pre daň podľa

§ 4

,

§ 4b

,

§ 4c

alebo

§ 5

, alebo osoba registrovaná pre daň podľa

§ 7

alebo

§ 7a

(

§ 69 ods. 9

),

d)

tovar do iného členského štátu, ktorý bol dovezený z tretieho štátu, a zahraničná

osoba bola zastúpená daňovým zástupcom podľa

§ 69a

,

e)

tovar v rámci trojstranného obchodu podľa

§ 45

, na ktorom je zúčastnená ako prvý odberateľ,

f)

tovar alebo služby, na ktoré uplatňuje osobitné úpravy podľa

§ 68a až 68c

a členským štátom spotreby je Slovenská republika alebo osobitné úpravy podľa ustanovení

zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúcich

§ 68a až 68c

a členským štátom spotreby je Slovenská republika,

g)

tovar alebo služby oslobodené od dane podľa

§ 28 až 42

,

h)

tovar alebo služby oslobodené od dane podľa

§ 48c ods. 1

a

2

,

i)

tovar alebo služby oslobodené od dane podľa

§ 68f ods. 2.

(3)

Zahraničná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava,

a to do piatich pracovných dní odo dňa, kedy sa stala platiteľom podľa odseku 1. Daňový

úrad Bratislava zaregistruje platiteľa podľa odseku 1, pridelí mu identifikačné číslo

pre daň a vydá rozhodnutie o registrácii pre daň najneskôr do desiatich dní odo dňa

doručenia žiadosti o registráciu pre daň, pričom identifikačné číslo pre daň nadobúda

platnosť dňom, keď sa zahraničná osoba stala platiteľom; ak platiteľ má pridelené

identifikačné číslo pre daň podľa

§ 7

alebo na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa

§ 68b ods. 2

, daňový úrad mu pridelí to isté identifikačné číslo pre daň. Proti rozhodnutiu podľa

druhej vety nemožno podať odvolanie. Ak Daňový úrad Bratislava zahraničnú osobu nezaregistruje

z dôvodu, že sa nestala platiteľom, vydá o tom rozhodnutie, proti ktorému nemožno

podať odvolanie.

(4)

Platiteľom sa stáva aj zahraničná osoba, na ktorú v tuzemsku prechádza hmotný majetok

alebo nehmotný majetok platiteľa, ktorý

a)

zanikol bez likvidácie, a to dňom keď sa stala právnym nástupcom platiteľa, ak naďalej

spĺňa status zahraničnej osoby,

b)

sa rozdelil odštiepením, a to dňom účinnosti premeny pri odštiepení podľa zákona

platného v inom členskom štáte alebo zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom

priestore, ak naďalej spĺňa status zahraničnej osoby, alebo

c)

sa rozdelil cezhraničným odštiepením, a to dňom účinnosti premeny pri cezhraničnom

odštiepení, ak naďalej spĺňa status zahraničnej osoby.

(5)

Platiteľ podľa odseku 4 je povinný podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu

Bratislava, v ktorej uvedie skutočnosť, na základe ktorej sa stal platiteľom, do piatich

pracovných dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti a v tej istej lehote predložiť doklady

osvedčujúce túto skutočnosť; ak sa táto skutočnosť nezapisuje do obchodného registra,

doklady musia byť úradne overené. Daňový úrad Bratislava preverí skutkový stav a porovná

ho s údajmi v žiadosti o registráciu pre daň a dokladoch a ak sú tieto údaje pravdivé

a správne, zaregistruje platiteľa, pridelí mu identifikačné číslo pre daň a vydá rozhodnutie

o registrácii pre daň do desiatich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre

daň a dokladov podľa prvej vety, pričom identifikačné číslo pre daň nadobúda platnosť

dňom, keď sa zahraničná osoba stala platiteľom. Ak platiteľ má pridelené identifikačné

číslo pre daň podľa

§ 7

alebo na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa

§ 68b ods. 2

, daňový úrad mu pridelí to isté identifikačné číslo pre daň. Proti rozhodnutiu podľa

druhej vety nemožno podať odvolanie. Ak Daňový úrad Bratislava zahraničnú osobu nezaregistruje

z dôvodu, že sa nestala platiteľom, vydá o tom rozhodnutie, proti ktorému nemožno

podať odvolanie.

§ 5a

Na účely tohto zákona sa za platiteľa, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre

daň podľa

§ 4

,

§ 4b

,

§ 4c

alebo

§ 5

, považuje platiteľ, ktorý

a)

sa stal platiteľom po doručení rozhodnutia o registrácii pre daň podľa

§ 4

, a to počnúc dňom, keď sa stal platiteľom; ak platiteľ nesplnil oznamovaciu povinnosť

podľa

§ 4 ods. 5

, tak počnúc 1. januárom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom

presiahol obrat podľa

§ 4 ods. 1 písm. a)

,

b)

sa stal platiteľom pred doručením rozhodnutia o registrácii pre daň podľa

§ 4

alebo

§ 5

, a to počnúc dňom doručenia tohto rozhodnutia alebo

c)

je skupinou, počnúc dňom, ku ktorému daňový úrad vykoná registráciu skupiny.

§ 6

Osobitná oznamovacia povinnosť platiteľa

(1)

Platiteľ je povinný oznámiť spôsobom podľa odseku 5 finančnému riaditeľstvu každý

vlastný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb alebo u zahraničného poskytovateľa

platobných služieb, ktorý bude používať na podnikanie, ktoré je predmetom dane podľa

§ 2

(ďalej len „bankový účet“), a to bezodkladne odo dňa, keď sa stal platiteľom, ktorý

má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa

§ 4

,

§ 4b

,

§ 4c

alebo

§ 5

, alebo odo dňa, keď si takýto bankový účet následne zriadil.

(2)

Ak okrem bankového účtu oznámeného podľa odseku 1 alebo podľa

§ 85kk

chce platiteľ používať aj iný bankový účet, je povinný tento účet oznámiť spôsobom

podľa odseku 5 finančnému riaditeľstvu predtým, ako ho začne používať na podnikanie.

(3)

Platiteľ je povinný oznámiť spôsobom podľa odseku 5 akúkoľvek zmenu, doplnenie alebo

zrušenie týkajúce sa bankového účtu oznámeného podľa odsekov 1 a 2 alebo podľa

§ 85kk

, a to bezodkladne odo dňa, keď táto skutočnosť nastala.

(4)

Povinnosť podľa odsekov 1 až 3 sa nevzťahuje na platiteľa, ktorý je poskytovateľom

platobných služieb, ak ide o iný ako platobný účet

5

)

určený na zúčtovanie platobných operácií vedený pre tohto poskytovateľa platobných

služieb.

(5)

Oznámenie podľa odsekov 1 až 3 alebo podľa

§ 85kk

platiteľ podá na tlačive, ktorého vzor určí a uverejní finančné riaditeľstvo na webovom

sídle Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „webové sídlo finančného

riaditeľstva“), prostredníctvom elektronickej podateľne podľa osobitného predpisu.

5ad

)

(6)

Finančné riaditeľstvo zverejní na webovom sídle finančného riaditeľstva aktualizovaný

zoznam bankových účtov platiteľa oznámených podľa odsekov 1 až 3 alebo podľa

§ 85kk

spôsobom podľa odseku 5.

(7)

Ak platiteľ oznámi finančnému riaditeľstvu účet vedený u poskytovateľa platobných

služieb alebo u zahraničného poskytovateľa platobných služieb, ktorý patrí inej osobe,

považuje sa tento účet na účely tohto zákona za bankový účet; platiteľ je povinný

súčasne oznámiť meno a priezvisko alebo obchodné meno alebo názov osoby, ktorej tento

bankový účet patrí. Osoba, ktorej tento bankový účet patrí, je spoločne a nerozdielne

zodpovedná za daň z dodania tovaru alebo služby uvedenú na faktúre, ak dodávateľ túto

daň alebo jej časť neuhradil v lehote splatnosti a protihodnota za toto plnenie alebo

jej časť bola zaplatená na tento bankový účet.

(8)

Ak platiteľ na tlačive podľa odseku 5 uvedie nesprávne, nepravdivé alebo neúplné

údaje, daňový úrad uloží platiteľovi pokutu do výšky 10 000 eur. Pri určení výšky

pokuty prihliadne daňový úrad na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu.

§ 6a

Zmena registrácie platiteľa

(1)

Zdaniteľná osoba, ktorá je registrovaná podľa

§ 5

a ktorá prestane spĺňať status zahraničnej osoby, sa považuje za platiteľa registrovaného

podľa

§ 4

odo dňa, keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby a naďalej vykonáva činnosť,

ktorá je predmetom dane v tuzemsku. Zdaniteľná osoba je povinná oznámiť daňovému úradu

skutočnosť, že prestala spĺňať status zahraničnej osoby do desiatich dní odo dňa,

keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby. V oznámení uvedie deň, keď prestala

spĺňať status zahraničnej osoby, a adresu sídla, miesta podnikania, prevádzkarne,

bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, v tuzemsku.

(2)

Ak zdaniteľná osoba spĺňa podmienky na registráciu podľa

§ 5

a je registrovaná podľa

§ 4

, považuje sa za platiteľa registrovaného podľa

§ 5

odo dňa, keď prestala mať v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko

alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava; túto skutočnosť je povinná oznámiť daňovému

úradu do desiatich dní odo dňa, keď prestala mať v tuzemsku sídlo, miesto podnikania,

prevádzkareň, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

(3)

Daňový úrad vydá nové rozhodnutie o registrácii pre daň ku dňu, keď nastala skutočnosť,

na základe ktorej došlo k zmene registrácie podľa odseku 1 alebo podľa odseku 2, a

to do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 1 alebo podľa odseku 2; proti

tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

§ 7

(1)

Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa

§ 4

alebo

§ 5

, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, nadobúda v tuzemsku tovar

z iného členského štátu, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre

daň pred nadobudnutím tovaru, ktorým celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého

z iných členských štátov dosiahne v kalendárnom roku 14 000 eur.

(2)

Žiadosť o registráciu pre daň môže podať osoba podľa odseku 1 aj v prípade, ak hodnota

tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov nedosiahla v kalendárnom roku

14 000 eur.

(3)

Daňový úrad je povinný osobu podľa odsekov 1 a 2 registrovať pre daň a prideliť jej

identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do desiatich dní odo dňa doručenia

žiadosti o registráciu pre daň; ak zdaniteľná osoba má identifikačné číslo pre daň

na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa

§ 68b ods. 2

, daňový úrad jej pridelí to isté identifikačné číslo pre daň. Proti rozhodnutiu podľa

prvej vety nemožno podať odvolanie.

(4)

Žiadosť o registráciu pre daň sa nepodáva, ak je zdaniteľná osoba registrovaná pre

daň podľa

§ 4 ods. 7

alebo

§ 7a

.

§ 7a

(1)

Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa

§ 4

, je príjemcom služby od zahraničnej osoby z iného členského štátu, pri ktorej je

povinná platiť daň podľa

§ 69 ods. 3

, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred prijatím služby;

žiadosť o registráciu pre daň táto zdaniteľná osoba nepodáva, ak je registrovaná pre

daň podľa

§ 7

.

(2)

Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa

§ 4

a ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v

tuzemsku obvykle zdržiava, dodáva službu, pri ktorej je miesto dodania podľa

§ 15 ods. 1

v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby, je povinná

podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred dodaním služby; žiadosť o

registráciu pre daň táto zdaniteľná osoba nepodáva, ak je registrovaná pre daň podľa

§ 7

.

(3)

Daňový úrad je povinný osobu podľa odseku 1 alebo 2 registrovať pre daň a prideliť

jej identifikačné číslo pre daň najneskôr do desiatich dní odo dňa doručenia žiadosti

o registráciu pre daň; ak zdaniteľná osoba má identifikačné číslo pre daň na účely

uplatňovania osobitnej úpravy podľa

§ 68b ods. 2

, daňový úrad jej pridelí to isté identifikačné číslo pre daň. Proti rozhodnutiu podľa

prvej vety nemožno podať odvolanie.

§ 8

Dodanie tovaru

(1)

Dodaním tovaru je

a)

prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje

inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj

elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak

sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo

za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom

určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska

5a

)

v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,

b)

dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,

c)

odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa za normálnych okolností

vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej

splátky.

(2)

Dodaním tovaru je aj prevod vlastníckeho práva k hmotnému majetku za náhradu alebo

protihodnotu na základe rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

(3)

Ak platiteľ dodá tovar na svoju osobnú spotrebu, dodá tovar na osobnú spotrebu svojich

zamestnancov, dodá tovar bezodplatne alebo dodá tovar na ďalší iný účel ako na podnikanie

a ak pri kúpe tohto tovaru alebo jeho súčasti alebo vytvorení tohto tovaru alebo jeho

súčasti vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, považuje sa

takéto dodanie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu. Bezodplatné dodanie tovaru

na obchodné účely, ak jeho hodnota nepresiahne 17 eur bez dane za jeden kus, a bezodplatné

dodanie obchodných vzoriek sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu.

(4)

Za dodanie tovaru sa považuje aj premiestnenie tovaru, ktorý je vo vlastníctve zdaniteľnej

osoby, z tuzemska do iného členského štátu, ak je tento tovar odoslaný alebo prepravený

ňou alebo na jej účet do iného členského štátu na účely jej podnikania. Takéto premiestnenie

sa považuje za dodanie tovaru za protihodnotu okrem premiestnenia tovaru, ktoré spĺňa

podmienky režimu call-off stock podľa

§ 8a

, a okrem premiestnenia tovaru

a)

na účel jeho inštalácie alebo montáže zdaniteľnou osobou alebo na jej účet v členskom

štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru,

b)

na účel predaja tohto tovaru na diaľku na území Európskej únie zdaniteľnou osobou

v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru,

c)

na účel dodania tovaru na palubách lietadiel, lodí alebo vlakov počas osobnej dopravy

na území Európskej únie,

d)

určeného na vývoz tovaru do tretích štátov,

e)

určeného na dodanie tovaru do iného členského štátu touto zdaniteľnou osobou, ak

dodanie tohto tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava

tovaru, bude oslobodené od dane,

f)

na účel ocenenia tovaru alebo na účel prepracovania, spracovania, opravy alebo iných

podobných činností fyzicky vykonaných na tomto tovare pre túto zdaniteľnú osobu v

členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava, za predpokladu, že sa

tejto osobe tovar po skončení operácií vráti do tuzemska,

g)

na dočasné použitie tohto tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo

preprava tovaru, na účel dodania služieb touto zdaniteľnou osobou,

h)

na dočasné použitie na obdobie nepresahujúce 24 mesiacov na území iného členského

štátu, v ktorom by sa dovoz toho istého tovaru z územia tretieho štátu považoval za

prepustený do režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla,

i)

na účel dodania plynu prostredníctvom sústavy zemného plynu, ktorá sa nachádza na

území Európskej únie, alebo siete, ktorá je k takejto sústave pripojená, dodania elektriny

a dodania tepla alebo chladu prostredníctvom teplárenských sietí alebo chladiarenských

sietí podľa

§ 13 ods. 1 písm. e) a f)

.

(5)

Okamihom, keď sa prestane plniť niektorá z podmienok podľa odseku 4 písm. a) až i),

považuje sa takéto premiestnenie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu.

(6)

Ak zdaniteľná osoba na základe komisionárskej zmluvy alebo inej obdobnej zmluvy,

podľa ktorej koná vo svojom mene na účet inej osoby (ďalej len „komisionárska zmluva“),

obstará kúpu tovaru alebo predaj tovaru, platí, že táto zdaniteľná osoba tovar kúpila

a predala.

(7)

Ak zdaniteľná osoba uľahčuje

5ab

)

dodanie tovaru na území Európskej únie uskutočnené zdaniteľnou osobou neusadenou

na území Európskej únie osobe inej ako zdaniteľnej osobe prostredníctvom využitia

elektronického komunikačného rozhrania, ako je elektronické trhovisko, elektronická

platforma, elektronický portál alebo podobný elektronický prostriedok, platí, že táto

zdaniteľná osoba tovar prijala a dodala. Ak zdaniteľná osoba uľahčuje

5ab

)

predaj tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov v zásielkach s vlastnou

hodnotou

5ac

)

nepresahujúcou 150 eur prostredníctvom využitia elektronického komunikačného rozhrania,

ako je elektronické trhovisko, elektronická platforma, elektronický portál alebo podobný

elektronický prostriedok, platí, že táto zdaniteľná osoba tovar prijala a dodala.

§ 8a

(1)

Na účely tohto zákona sa režimom call-off stock rozumie situácia, keď sú splnené

tieto podmienky

a)

tovar je odoslaný alebo prepravený platiteľom alebo na jeho účet treťou osobou z

tuzemska do iného členského štátu s tým, že tento tovar tam bude dodaný, a to neskôr

a až po skončení prepravy, zdaniteľnej osobe, ktorá je oprávnená nadobudnúť vlastnícke

právo k tovaru podľa dohody uzatvorenej medzi touto zdaniteľnou osobou a platiteľom,

b)

platiteľ, ktorý odosiela alebo prepravuje tovar podľa písmena a), nemá sídlo ani

prevádzkareň v členskom štáte, do ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený,

c)

zdaniteľná osoba, ktorej má byť tovar dodaný, je identifikovaná pre daň v členskom

štáte, do ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený, a platiteľ podľa písmena a)

pozná v čase začatia odoslania alebo prepravy tovaru jej obchodné meno a identifikačné

číslo pre daň pridelené týmto členským štátom,

d)

platiteľ uviedol premiestnenie tovaru v záznamoch podľa

§ 70 ods. 2 písm. g)

,

e)

platiteľ uviedol v súhrnnom výkaze podľa

§ 80 ods. 1 písm. e)

identifikačné číslo pre daň pridelené zdaniteľnej osobe, ktorá nadobudne tovar, členským

štátom, do ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený.

(2)

Ak sú splnené podmienky podľa odseku 1 a prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník

sa uskutoční v lehote podľa odseku 3, v čase prevodu práva nakladať s tovarom ako

vlastník na zdaniteľnú osobu podľa odseku 1 písm. c) alebo odseku 5 platí, že dodanie

tovaru oslobodené od dane podľa

§ 43 ods. 1

sa považuje za uskutočnené platiteľom, ktorý tovar odoslal alebo prepravil alebo

na účet ktorého bol tovar odoslaný alebo prepravený treťou osobou z tuzemska do iného

členského štátu.

(3)

Ak do 12 mesiacov po skončení prepravy tovaru v členskom štáte, do ktorého bol tovar

odoslaný alebo prepravený, tento tovar nebol dodaný zdaniteľnej osobe, ktorej sa mal

dodať podľa odseku 1 písm. c) alebo odseku 5, premiestnenie podľa

§ 8 ods. 4 prvej vety

sa považuje za uskutočnené v deň, ktorý nasleduje po uplynutí 12 mesiacov, okrem

situácií uvedených v odseku 6.

(4)

Premiestnenie podľa

§ 8 ods. 4 prvej vety

sa nepovažuje za uskutočnené, ak

a)

nedošlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník a tovar bol vrátený do tuzemska

v lehote podľa odseku 3 a

b)

platiteľ, ktorý tovar odoslal alebo prepravil podľa odseku 1 písm. a), uviedol vrátenie

tovaru v záznamoch podľa

§ 70 ods. 2 písm. g)

.

(5)

Ak v lehote podľa odseku 3 zdaniteľnú osobu podľa odseku 1 písm. c) nahradila iná

zdaniteľná osoba, premiestnenie podľa

§ 8 ods. 4 prvej vety

sa nepovažuje za uskutočnené v okamihu tohto nahradenia, ak

a)

sú splnené podmienky podľa odseku 1 uplatniteľné s ohľadom na nahradenie zdaniteľnej

osoby a

b)

platiteľ, ktorý tovar odoslal alebo prepravil podľa odseku 1 písm. a), uviedol nahradenie

zdaniteľnej osoby

1.

v záznamoch podľa

§ 70 ods. 2 písm. g)

a

2.

v súhrnnom výkaze podľa

§ 80 ods. 1 písm. f)

.

(6)

Okamihom, keď sa v lehote podľa odseku 3 prestane plniť niektorá z podmienok podľa

odsekov 1 a 5, premiestnenie podľa

§ 8 ods. 4 prvej vety

sa považuje za uskutočnené. Ak je tovar dodaný inej osobe, ako je zdaniteľná osoba

podľa odseku 1 písm. c) alebo odseku 5, posudzuje sa, že podmienky podľa odsekov 1

a 5 sa prestali plniť bezprostredne pred týmto dodaním. Ak je tovar odoslaný alebo

prepravený do iného štátu, ako je členský štát, z ktorého bol tovar pôvodne odoslaný

alebo prepravený, posudzuje sa, že podmienky podľa odsekov 1 a 5 sa prestali plniť

bezprostredne predtým, ako sa odoslanie alebo preprava tovaru do iného štátu začala.

Ak dôjde k zničeniu, strate alebo ku krádeži tovaru, posudzuje sa, že podmienky podľa

odsekov 1 a 5 sa prestali plniť v deň, keď došlo k zničeniu, strate alebo ku krádeži

tovaru; ak tento deň nie je možné určiť, v deň, keď sa zistilo, že tovar je zničený

alebo chýba.

§ 9

Dodanie služby

(1)

Dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa

§ 8

, vrátane

a)

prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu

alebo inému duševnému vlastníctvu,

b)

poskytnutia práva užívať hmotný majetok,

c)

prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,

d)

služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo

na základe zákona.

(2)

Užívanie hmotného majetku, ktorý je vo vlastníctve platiteľa a pri ktorého kúpe alebo

vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná, na osobnú

spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie

platiteľa sa považuje za dodanie služby za protihodnotu okrem užívania majetku, pri

ktorom bola daň odpočítaná podľa

§ 49 ods. 5

alebo

§ 49a

v rozsahu použitia majetku na podnikanie alebo bola vykonaná úprava odpočítanej dane

podľa

§ 54a

.

(3)

Bezodplatné dodanie služby iné ako v odseku 2 na osobnú spotrebu platiteľa alebo

jeho zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie platiteľa sa považuje

za dodanie služby za protihodnotu okrem služby bezodplatne dodanej vysielajúcej organizácii

alebo prijímateľovi dobrovoľníckej činnosti podľa osobitného predpisu.

5aa

)

(4)

Ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, platí, že

táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala.

§ 9a

Dodanie tovaru a služby pri použití poukazu

(1)

Na účely tohto zákona je

a)

poukazom nástroj, s ktorým je spojená povinnosť prijať ho ako protihodnotu alebo

jej časť za dodanie tovaru alebo dodanie služby a na ktorom alebo v súvisiacej dokumentácii

k nemu je uvedený tovar alebo služba, ktoré sa majú dodať, alebo totožnosť možných

dodávateľov vrátane podmienok použitia tohto nástroja,

b)

jednoúčelovým poukazom poukaz, pri ktorom je v čase jeho vystavenia známe miesto

dodania tovaru alebo miesto dodania služby, na ktoré sa poukaz vzťahuje, a daň splatná

z tohto tovaru alebo služby,

c)

viacúčelovým poukazom poukaz iný ako jednoúčelový poukaz.

(2)

Každý prevod jednoúčelového poukazu uskutočnený zdaniteľnou osobou, ktorá koná vo

vlastnom mene, sa považuje za dodanie tovaru alebo dodanie služby, na ktoré sa poukaz

vzťahuje. Skutočné odovzdanie tovaru alebo skutočné dodanie služby za jednoúčelový

poukaz, ktorý dodávateľ tovaru alebo dodávateľ služby prijme ako protihodnotu alebo

časť protihodnoty, sa nepovažuje za samostatnú transakciu.

(3)

Ak prevod jednoúčelového poukazu vykoná zdaniteľná osoba, ktorá koná v mene inej

zdaniteľnej osoby, tento prevod sa považuje za dodanie tovaru alebo dodanie služby,

na ktoré sa poukaz vzťahuje, uskutočnené touto inou zdaniteľnou osobou, v mene ktorej

zdaniteľná osoba koná.

(4)

Ak dodávateľ tovaru alebo dodávateľ služby nie je zdaniteľnou osobou, ktorá vo vlastnom

mene vystavila jednoúčelový poukaz, má sa za to, že tento dodávateľ dodal tovar alebo

dodal službu, na ktoré sa tento poukaz vzťahuje, tejto zdaniteľnej osobe.

(5)

Predmetom dane je skutočné odovzdanie tovaru alebo skutočné dodanie služby za viacúčelový

poukaz, ktorý dodávateľ tovaru alebo dodávateľ služby prijme ako protihodnotu alebo

jej časť; každý predchádzajúci prevod tohto viacúčelového poukazu nie je predmetom

dane.

(6)

Ak prevod viacúčelového poukazu uskutoční iná zdaniteľná osoba ako dodávateľ tovaru

alebo dodávateľ služby podľa odseku 5, každá služba dodaná v súvislosti s prevodom

viacúčelového poukazu touto inou zdaniteľnou osobou, ako napríklad distribučná služba

alebo propagačná služba, je samostatne predmetom dane.

§ 10

(1)

Za dodanie tovaru a dodanie služby sa nepovažuje predaj podniku alebo časti podniku

tvoriacej samostatnú organizačnú zložku a vloženie podniku alebo časti podniku tvoriacej

samostatnú organizačnú zložku ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti alebo družstva,

ak nadobúdateľ je platiteľom alebo sa stáva platiteľom podľa

§ 4 ods. 1 písm. d)

; nadobúdateľ, ktorý je platiteľom alebo sa stáva platiteľom podľa

§ 4 ods. 1 písm. d)

, sa na účely tohto zákona považuje za právneho nástupcu zdaniteľnej osoby, ktorá

podnik alebo časť podniku tvoriacu samostatnú organizačnú zložku predala alebo vložila

ako nepeňažný vklad, a to v rozsahu hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý sa

na neho prevádza.

(2)

Odsek 1 sa neuplatní, ak nadobúdateľ výlučne alebo prevažne dodáva tovary a služby,

ktoré sú oslobodené od dane podľa

§ 28 až 41

; táto výnimka sa nevzťahuje na predaj alebo vloženie podniku alebo jeho časti platiteľom,

ktorý výlučne alebo prevažne dodáva tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa

§ 28 až 41

.

(3)

Za dodanie tovaru a dodanie služby sa nepovažuje ani prechod hmotného majetku alebo

nehmotného majetku na nástupnícku spoločnosť platiteľa v rámci jeho rozdelenia odštiepením

alebo cezhraničným odštiepením, ak nástupnícka spoločnosť je platiteľom alebo sa stáva

platiteľom podľa

§ 4 ods. 1 písm. e)

alebo podľa

§ 5 ods. 4 písm. b)

alebo

písm. c)

; nástupnícka spoločnosť sa na účely tohto zákona považuje za právneho nástupcu tohto

platiteľa, a to v rozsahu majetku, ktorý na ňu prechádza.

(4)

Za dodanie služby sa nepovažuje

a)

emisia cenného papiera emitentom,

b)

postúpenie pohľadávky,

c)

dosiahnutie úroku z peňažných prostriedkov na účte v banke, ak platiteľ nie je bankou.

§ 11

Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu

(1)

Na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie

nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo

prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska

z iného členského štátu.

(2)

Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane, ak

a)

nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby, právnická

osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná

pre daň v inom členskom štáte, a

b)

dodávateľom je zdaniteľná osoba, ktorá je v inom členskom štáte, v ktorom sa začalo

odoslanie alebo preprava tovaru dodaného za protihodnotu osobe podľa písmena a), identifikovaná

pre daň podľa ustanovenia zákona platného v tomto inom členskom štáte zodpovedajúceho

§ 4

,

§ 4b

,

§ 4c

alebo

§ 5

alebo sa od nej táto identifikácia vyžaduje, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo

montážou dodávateľom alebo na jeho účet a okrem predaja tovaru na diaľku na území

Európskej únie.

(3)

Predmetom dane je aj nadobudnutie nového dopravného prostriedku za protihodnotu v

tuzemsku z iného členského štátu každou osobou.

(4)

Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu nie je predmetom dane, ak

a)

dodanie takého tovaru v tuzemsku by bolo oslobodené od dane podľa

§ 47 ods. 7 až 10

,

b)

nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá nie je registrovaná

pre daň podľa

§ 7

, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a ktorá nie je registrovaná

pre daň podľa

§ 7

, a súčasne celková hodnota nadobudnutého tovaru nedosiahla 14 000 eur za predchádzajúci

kalendárny rok a ani v prebiehajúcom kalendárnom roku túto hodnotu nedosiahne,

c)

nadobúdateľom je osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a ktorá má nárok na vrátenie

dane podľa

§ 61 až 64

.

(5)

Ustanovenie odseku 4 písm. b) sa nevzťahuje na nadobudnutie tovaru

a)

ktorý je predmetom spotrebnej dane, ak podľa osobitného predpisu

6

)

povinnosť platiť spotrebnú daň v tuzemsku vzniká nadobúdateľovi,

b)

zahraničnou osobou, ktorá neuplatňuje oslobodenie od dane podľa

§ 68f ods. 2

alebo zdaniteľnou osobou, ktorá má v tuzemsku výlučne prevádzkareň, ak nejde o malý

podnik zahraničnej osoby, ktorý uplatňuje oslobodenie od dane podľa

§ 68f ods. 2.

(6)

Do hodnoty 14 000 eur podľa odseku 4 písm. b) sa započítava celková hodnota nadobudnutého

tovaru bez dane splatnej alebo zaplatenej v členskom štáte, z ktorého je tovar odoslaný

alebo prepravený; do hodnoty sa nezapočítava hodnota nových dopravných prostriedkov

a hodnota tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane.

(7)

Nadobúdateľ podľa odseku 4 písm. b) sa môže rozhodnúť, že bude zdaňovať nadobudnutie

tovaru pred dosiahnutím hodnoty 14 000 eur a toto svoje rozhodnutie oznámi písomne

daňovému úradu pri podaní žiadosti o registráciu pre daň (

§ 7

). Zdaňovanie nadobudnutia tovaru je nadobúdateľ povinný uplatňovať najmenej po dobu

dvoch kalendárnych rokov.

(8)

Za nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje

aj použitie tovaru zdaniteľnou osobou na účely jej podnikania, ktorý je ňou alebo

na jej účet odoslaný alebo prepravený do tuzemska z členského štátu, v ktorom zdaniteľná

osoba v rámci svojho podnikania tento tovar vyrobila, vyťažila, spracovala, kúpila,

nadobudla z iného členského štátu alebo doviezla z územia tretieho štátu, ak by sa

premiestnenie tovaru z tuzemska do iného členského štátu považovalo za dodanie tovaru

za protihodnotu podľa

§ 8 ods. 4

.

(9)

Za nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje

aj pridelenie tovaru ozbrojeným silám štátu, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy,

na ich použitie alebo na použitie civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú,

ak tento tovar nebol kúpený podľa všeobecných pravidiel zdanenia v členskom štáte

pridelenia a ak by dovoz tohto tovaru nebol oslobodený od dane podľa

§ 48 ods. 6

.

(10)

Ak tovar nadobudnutý právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je odoslaný

alebo prepravený z územia tretieho štátu a dovezený touto osobou do iného členského

štátu a miestom určenia odoslaného alebo prepraveného tovaru je tuzemsko, považuje

sa tento tovar za odoslaný alebo prepravený z členského štátu dovozu.

(11)

Dopravným prostriedkom na účely odseku 12 je

a)

pozemné motorové vozidlo so zdvihovým objemom motora viac ako 48 cm

3

alebo s výkonom väčším ako 7,2 kW určené na prepravu osôb a nákladov,

b)

plavidlo dlhšie ako 7,5 m určené na prepravu osôb a nákladov s výnimkou námornej

lode oslobodenej od dane podľa

§ 47 ods. 8

,

c)

lietadlo, ktorého štartovacia hmotnosť je väčšia ako 1 550 kg, určené na prepravu

osôb a nákladov s výnimkou lietadla oslobodeného od dane podľa

§ 47 ods. 10

.

(12)

Novým dopravným prostriedkom na účely tohto zákona je

a)

pozemné motorové vozidlo podľa odseku 11 písm. a), ak nemá najazdených viac ako 6

000 km alebo v čase jeho dodania neuplynulo šesť mesiacov od jeho prvého uvedenia

do prevádzky,

b)

plavidlo podľa odseku 11 písm. b), ak nebolo prevádzkované na vode viac ako 100 hodín

alebo v čase jeho dodania neuplynuli tri mesiace od jeho prvého uvedenia do prevádzky,

c)

lietadlo podľa odseku 11 písm. c), ak nenalietalo viac ako 40 prevádzkových hodín

alebo v čase jeho dodania neuplynuli tri mesiace od jeho prvého uvedenia do prevádzky.

(13)

Za nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje

aj pridelenie tovaru ozbrojeným silám členského štátu podieľajúceho sa na obrannom

úsilí vynakladanom na účely vykonávania činnosti Európskej únie v rámci spoločnej

bezpečnostnej a obrannej politiky, na ich použitie alebo na použitie civilnými zamestnancami,

ktorí ich sprevádzajú, ak tento tovar nebol kúpený podľa všeobecných pravidiel zdanenia

v členskom štáte pridelenia a ak by dovoz tohto tovaru nebol oslobodený od dane podľa

§ 48 ods. 13.

(14)

Osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte na účely tohto zákona je osoba,

ktorej je v inom členskom štáte pridelené identifikačné číslo pre daň, pomocou ktorého

je možné identifikovať členský štát, ktorý toto identifikačné číslo vydal.

§ 11a

Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v režime call-off stock

Ak je tovar odoslaný alebo prepravený do tuzemska z iného členského štátu v režime

call-off stock a prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník sa uskutoční do 12 mesiacov

po skončení prepravy tovaru do tuzemska, v čase prevodu práva nakladať s tovarom ako

vlastník na zdaniteľnú osobu platí, že nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského

štátu sa považuje za uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorej sa tovar dodáva v tuzemsku.

§ 12

Dovoz tovaru

Dovozom tovaru je vstup tovaru z územia tretích štátov na územie Európskej únie. Pri

dovoze tovaru do tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak tento

zákon neustanovuje inak.

§ 13

Miesto dodania tovaru

(1)

Miestom dodania tovaru,

a)

ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa

tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť

tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a

§ 14

,

b)

ak je dodanie tovaru spojené s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho

účet, je miesto, kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný,

c)

ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza

v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje,

d)

pri dodaní tovaru na palubách lietadiel, lodí a vlakov počas časti osobnej dopravy

na území Európskej únie je miesto, kde sa osobná doprava začína,

e)

pri dodaní plynu prostredníctvom sústavy zemného plynu, ktorá sa nachádza na území

Európskej únie, alebo siete, ktorá je k takejto sústave pripojená, pri dodaní elektriny

a pri dodaní tepla alebo chladu prostredníctvom teplárenských sietí alebo chladiarenských

sietí obchodníkovi je miesto, kde obchodník má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň,

pre ktorú sa uvedený tovar dodáva, alebo ak obchodník nemá takéto miesto, je miestom

dodania tovaru jeho bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava; obchodníkom na

účely tohto ustanovenia je zdaniteľná osoba, ktorej hlavnou činnosťou vo vzťahu ku

kúpenému plynu, elektrine, teplu alebo chladu je ich ďalší predaj a ktorého vlastná

spotreba týchto tovarov je zanedbateľná,

f)

pri dodaní plynu prostredníctvom sústavy zemného plynu, ktorá sa nachádza na území

Európskej únie, alebo siete, ktorá je k takejto sústave pripojená, pri dodaní elektriny

a pri dodaní tepla alebo chladu prostredníctvom teplárenských sietí alebo chladiarenských

sietí inej osobe ako obchodníkovi podľa písmena e) je miesto, kde zákazník skutočne

využije a spotrebuje tento tovar; ak zákazník skutočne nespotrebuje tento tovar alebo

jeho časť, považuje sa tento nespotrebovaný tovar za využitý a spotrebovaný v mieste,

kde má tento zákazník sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, pre ktorú sa tento

tovar dodáva, alebo ak zákazník nemá takéto miesto, považuje sa tento nespotrebovaný

tovar za využitý a spotrebovaný v mieste jeho bydliska alebo v mieste, kde sa obvykle

zdržiava.

(2)

Ak sa odoslanie alebo preprava tovaru začína na území tretieho štátu, považuje sa

za miesto dodania tovaru dovozcom (

§ 69 ods. 8

) a za miesto prípadných ďalších dodaní tohto tovaru členský štát dovozu.

(3)

Na účely odseku 1 písm. d) sa za časť osobnej dopravy na území Európskej únie považuje

časť prepravy medzi miestom začatia a miestom skončenia osobnej dopravy bez zastávky

mimo územia Európskej únie. Za miesto začatia osobnej dopravy sa považuje prvé miesto

na území Európskej únie, v ktorom cestujúci môžu nastúpiť do dopravného prostriedku.

Za miesto skončenia osobnej dopravy sa považuje posledné miesto na území Európskej

únie, v ktorom cestujúci môžu vystúpiť z dopravného prostriedku. Pri ceste tam a späť

sa cesta späť na účely určenia miesta dodania tovaru považuje za samostatnú dopravu.

§ 13a

(1)

Ak ten istý tovar je predmetom viacerých po sebe nasledujúcich dodaní a tento tovar

bol odoslaný alebo prepravený z jedného členského štátu do druhého členského štátu

priamo od prvého dodávateľa konečnému zákazníkovi v reťazci dodaní, odoslanie alebo

preprava tovaru sa priradí len k dodaniu uskutočnenému pre prostrednú osobu. Ak prostredná

osoba oznámila svojmu dodávateľovi identifikačné číslo pre daň, ktoré jej pridelil

členský štát, z ktorého sa tovar odoslal alebo prepravil, odoslanie alebo preprava

tovaru sa priradí len k dodaniu tovaru, ktoré uskutočnila prostredná osoba.

(2)

Na účely odseku 1 je prostrednou osobou dodávateľ, ktorý v reťazci dodaní nie je

prvým dodávateľom a ktorý odosiela alebo prepravuje tovar alebo na účet ktorého je

tovar odoslaný alebo prepravený treťou osobou.

(3)

Priradenie prepravy podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahuje aj na odoslanie alebo prepravu

tovaru prvým odberateľom alebo na jeho účet podľa

§ 45 ods. 1 písm. d)

.

§ 14

Miesto dodania tovaru pri predaji tovaru na diaľku

(1)

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

predajom tovaru na diaľku na území Európskej únie dodanie tovaru, ktorý je odoslaný

alebo prepravený dodávateľom alebo na jeho účet, a to aj keď dodávateľ zasahuje nepriamo

do odoslania alebo prepravy tovaru,

6aaa

)

z iného členského štátu, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo

preprava tovaru k zákazníkovi, ak

1.

sa dodanie tovaru uskutočňuje pre zdaniteľnú osobu alebo pre právnickú osobu, ktorá

nie je zdaniteľnou osobou, u ktorých nadobudnutie tovaru na území Európskej únie nie

je predmetom dane podľa

§ 11 ods. 4

, alebo pre osobu inú ako zdaniteľnú osobu,

2.

dodaným tovarom nie sú nové dopravné prostriedky ani tovar dodaný s inštaláciou alebo

montážou uskutočnenou dodávateľom alebo na jeho účet,

b)

predajom tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov dodanie tovaru, ktorý

je odoslaný alebo prepravený dodávateľom alebo na jeho účet, a to aj keď dodávateľ

zasahuje nepriamo do odoslania alebo prepravy tovaru, z územia tretích štátov k zákazníkovi

v členskom štáte, ak sú splnené tieto podmienky

1.

dodanie tovaru sa uskutočňuje pre zdaniteľnú osobu alebo pre právnickú osobu, ktorá

nie je zdaniteľnou osobou, u ktorých nadobudnutie tovaru na území Európskej únie nie

je predmetom dane podľa

§ 11 ods. 4

, alebo pre osobu inú ako zdaniteľnú osobu,

2.

dodaným tovarom nie sú nové dopravné prostriedky ani tovar dodaný s inštaláciou alebo

montážou uskutočnenou dodávateľom alebo na jeho účet.

(2)

Miestom dodania tovaru pri predaji tovaru na diaľku na území Európskej únie je miesto,

kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru k zákazníkovi

skončí, ak

§ 16a ods. 1

neustanovuje inak.

(3)

Miestom dodania tovaru pri predaji tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov

do iného členského štátu, ako je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava

tovaru k zákazníkovi skončí, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie

alebo preprava tovaru k zákazníkovi skončí.

(4)

Miestom dodania tovaru pri predaji tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov

do členského štátu, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru k zákazníkovi skončí,

je v tomto členskom štáte, ak sa na toto dodanie uplatňuje osobitná úprava podľa

§ 68c

.

(5)

Odseky 2 až 4 sa nevzťahujú na dodanie tovaru uvedeného v

§ 66 ods. 1 písm. a) až c)

, ak sa na toto dodanie uplatňuje osobitná úprava podľa

§ 66

.

(6)

Ak zdaniteľná osoba tovar prijala a dodala podľa

§ 8 ods. 7

, odoslanie alebo preprava tovaru sa priradí k dodaniu uskutočnenému touto zdaniteľnou

osobou.

§ 15

(1)

Miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,

je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná

prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba

prevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby, nemá sídlo, miesto podnikania

alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle

zdržiava.

(2)

Miestom dodania služby osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde má dodávateľ

služby sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná z prevádzkarne dodávateľa

služby, miestom dodania služby je miesto, kde má dodávateľ služby prevádzkareň. Ak

dodávateľ služby nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania

služby je jeho bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

(3)

Miesto dodania služby sa určí podľa odseku 1 alebo 2, ak

§ 16

neustanovuje inak.

(4)

Na účely určenia miesta dodania služby podľa odsekov 1 a 2 a

§ 16

sa

a)

zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva aj činnosti, ktoré nie sú predmetom dane podľa

§ 2 ods. 1 písm. a) alebo b)

, považuje za zdaniteľnú osobu pre všetky služby, ktoré sú jej dodané,

b)

právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je identifikovaná pre daň, považuje

za zdaniteľnú osobu.

§ 16

(1)

Miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrátane realitnej činnosti

a činnosti znalcov, ubytovacích služieb, poskytnutia práva na užívanie nehnuteľnosti,

služieb zameraných na prípravu a koordináciu stavebných prác, ako sú služby poskytované

architektmi a osobami zabezpečujúcimi stavebný dozor, je miesto, kde sa nehnuteľnosť

nachádza.

(2)

Miestom dodania služby spočívajúcej v poskytnutí krátkodobého nájmu dopravných prostriedkov

je miesto, kde sa dopravný prostriedok fyzicky dá k dispozícii zákazníkovi; krátkodobým

nájmom sa rozumie nepretržité držanie alebo používanie dopravného prostriedku počas

obdobia nepresahujúceho 30 dní alebo 90 dní, ak ide o nájom plavidiel. Miestom dodania

služby spočívajúcej v poskytnutí iného nájmu dopravných prostriedkov, ako je krátkodobý

nájom, ak je poskytnutý osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde má táto osoba

sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava, okrem nájmu výletnej lode,

pri ktorom je miestom dodania služby miesto, kde sa dá výletná loď fyzicky k dispozícii

zákazníkovi za podmienky, že v tomto mieste má poskytovateľ svoje sídlo alebo prevádzkareň.

(3)

Miestom dodania kultúrnych, umeleckých, športových, vedeckých, vzdelávacích, zábavných

a podobných služieb, ako napríklad služieb na výstavách a veľtrhoch, vrátane ich organizovania

a s nimi súvisiacich doplnkových služieb a vstupu na tieto podujatia, ak sú tieto

služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto služby fyzicky

vykonajú; ak sa kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné a podobné

služby, ako napríklad služby na výstavách a veľtrhoch, vysielajú alebo iným spôsobom

virtuálne sprístupňujú, miestom dodania týchto služieb, vrátane s nimi súvisiacich

doplnkových služieb a vstupu na tieto podujatia, je miesto, kde osoba iná ako zdaniteľná

osoba má sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. Miestom dodania služieb

v súvislosti so vstupom na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné

a iné podobné podujatia, ako sú výstavy a veľtrhy, a doplnkových služieb súvisiacich

s týmto vstupom, ak sú tieto služby dodané zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto

podujatia skutočne konajú; to neplatí, ak je účasť na tomto podujatí virtuálna.

(4)

Miestom dodania dopravy osôb je miesto, kde sa doprava vykonáva, a ak sa vykonáva

vo viac ako jednom štáte, považuje sa za vykonanú v týchto štátoch pomerne k prekonaným

vzdialenostiam v týchto štátoch.

(5)

Miestom dodania prepravy tovaru medzi členskými štátmi osobe inej ako zdaniteľnej

osobe je miesto, kde sa preprava tovaru začína.

(6)

Miestom dodania pri inej preprave tovaru ako je preprava tovaru medzi členskými štátmi

podľa odseku 7 osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde sa preprava tovaru

vykonáva, a ak sa vykonáva vo viac ako jednom štáte, považuje sa za vykonanú v týchto

štátoch pomerne k prekonaným vzdialenostiam v týchto štátoch.

(7)

Na účely odsekov 5 a 6 je

a)

prepravou tovaru medzi členskými štátmi preprava tovaru, ktorej miesto začatia a

miesto skončenia sa nachádzajú na územiach dvoch rôznych členských štátov,

b)

miestom začatia prepravy tovaru miesto, kde sa preprava tovaru skutočne začína, bez

ohľadu na prekonanú vzdialenosť do miesta, kde sa tovar nachádza,

c)

miestom skončenia prepravy tovaru miesto, kde sa preprava tovaru skutočne skončí.

(8)

Miestom dodania doplnkových služieb pri preprave, napríklad nakladanie, vykladanie,

manipulácia a podobné služby, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej

osobe, je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú.

(9)

Miestom dodania služieb, ktorými sú ocenenie hnuteľného hmotného majetku a práce

na hnuteľnom hmotnom majetku, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej

osobe, je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú.

(10)

Miestom dodania reštauračných a stravovacích služieb okrem reštauračných a stravovacích

služieb podľa odseku 11 je miesto, kde sa tieto služby fyzicky poskytnú.

(11)

Miestom dodania reštauračných a stravovacích služieb, ktoré sa fyzicky poskytnú na

palube lodí, lietadiel alebo vo vlakoch počas výkonu časti osobnej dopravy na území

Európskej únie, je miesto, kde sa osobná doprava začína.

(12)

Na účely odseku 11 sa za časť osobnej dopravy na území Európskej únie považuje časť

dopravy medzi miestom začatia a miestom skončenia osobnej dopravy bez zastávky mimo

územia Európskej únie. Za miesto začatia osobnej dopravy sa považuje prvé plánované

miesto na území Európskej únie, v ktorom cestujúci môžu nastúpiť do dopravného prostriedku,

prípadne aj po zastávke mimo územia Európskej únie. Za miesto skončenia osobnej dopravy

sa považuje posledné plánované miesto na území Európskej únie, v ktorom cestujúci,

ktorí nastúpili na území Európskej únie, môžu vystúpiť z dopravného prostriedku, prípadne

aj pred zastávkou mimo územia Európskej únie. Pri ceste tam a späť sa cesta späť na

účely určenia miesta dodania služby považuje za samostatnú dopravu.

(13)

Miestom dodania služby, ktorá spočíva v sprostredkovaní tovaru alebo služby osobou,

ktorá koná v mene a na účet inej osoby, dodanej osobe inej ako zdaniteľnej osobe je

to isté miesto ako miesto dodania alebo nadobudnutia tovaru alebo služby, ktoré sú

predmetom sprostredkovania.

(14)

Miestom dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového vysielania a televízneho

vysielania a elektronických služieb dodaných osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto,

kde má táto osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava, ak

§ 16a ods. 1

neustanovuje inak.

(15)

Miestom dodania služieb uvedených v odseku 16 vrátane prijatia záväzku zdržať sa

zámeru ich vykonávania alebo zdržať sa ich vykonávania úplne alebo čiastočne, ak sú

tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, ktorá má sídlo, bydlisko alebo

sa obvykle zdržiava mimo územia Európskej únie, je miesto, kde má táto osoba sídlo,

bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

(16)

Služby, pri ktorých sa určí miesto dodania podľa odseku 15, sú tieto

a)

prevod a postúpenie autorských práv, patentov, licencií, ochranných známok a podobných

práv,

b)

reklamné služby,

c)

poradenské, inžinierske, technické, právne, účtovné, audítorské, prekladateľské,

tlmočnícke a iné podobné služby vrátane služieb spracovania údajov a poskytovania

informácií,

d)

bankové, finančné, poisťovacie a zaisťovacie služby s výnimkou nájmu bezpečnostných

schránok,

e)

poskytnutie zamestnancov,

f)

nájom hnuteľného hmotného majetku okrem nájmu dopravných prostriedkov, železničných

vagónov a vozňov, prívesov a návesov,

g)

poskytnutie prístupu k sústave zemného plynu, ktorá sa nachádza na území Európskej

únie, k sieti, ktorá je k takejto sústave pripojená, k elektrizačnej sústave, teplárenským

sieťam, chladiarenským sieťam, preprava alebo distribúcia prostredníctvom uvedených

sústav alebo sietí a dodanie ostatných priamo súvisiacich služieb.

(17)

Elektronickými službami podľa odseku 14 sú najmä

a)

poskytovanie webových stránok, hosťovanie na webových stránkach, diaľkové udržiavanie

programov a vybavenia,

b)

dodanie programového vybavenia (softvéru) a jeho aktualizácia,

c)

dodanie obrázkov, textu a informácií a sprístupnenie databáz,

d)

dodanie hudby, filmov a hier vrátane výherných a hazardných hier a politického, kultúrneho,

umeleckého, športového, vedeckého a zábavného vysielania a vysielania udalostí,

e)

vyučovanie na diaľku.

(18)

Za elektronickú službu podľa odseku 14 sa nepovažuje komunikácia prostredníctvom

elektronickej pošty medzi dodávateľom služby a jeho zákazníkom.

(19)

Telekomunikačnými službami podľa odseku 14 sú služby spočívajúce v prenose, vo vysielaní

alebo v prijímaní signálu, písaného textu, obrazov a zvukov alebo informácií akejkoľvek

povahy telegraficky, rádiom, opticky alebo pomocou ostatných elektromagnetických systémov

vrátane súvisiaceho prevodu alebo postúpenia práva na používanie kapacity na takýto

prenos, vysielanie alebo príjem; telekomunikačné služby zahŕňajú aj poskytnutie prístupu

ku globálnym informačným sieťam.

§ 16a

Osobitné miesto dodania tovaru pri predaji tovaru na diaľku na území Európskej únie

a osobitné miesto dodania určitých služieb dodaných osobe inej ako zdaniteľnej osobe

(1)

Miestom dodania tovaru pri predaji tovaru na diaľku na území Európskej únie je miesto,

kde sa odoslanie alebo preprava tovaru začína, a miestom dodania pri dodaní telekomunikačných

služieb, služieb rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronických

služieb, ktoré sú dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde má dodávateľ

služby sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, a ak nemá sídlo, miesto podnikania

alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jeho bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle

zdržiava, ak

a)

dodávateľ tovaru alebo služby má len v jednom členskom štáte sídlo, miesto podnikania

alebo prevádzkareň alebo bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava,

b)

tovar sa odosiela alebo prepravuje do iného členského štátu, ako je členský štát

podľa písmena a), alebo služba sa dodáva osobe, ktorá má sídlo, bydlisko alebo miesto,

kde sa obvykle zdržiava, v inom členskom štáte, ako je členský štát podľa písmena

a) a

c)

celková hodnota dodaní uvedených v písmene b) bez dane nepresiahne v prebiehajúcom

kalendárnom roku 10 000 eur a súčasne v predchádzajúcom kalendárnom roku celková hodnota

dodaní uvedených v písmene b) bez dane nepresiahla 10 000 eur.

(2)

Ak sa počas kalendárneho roka presiahne limit podľa odseku 1 písm. c), dodaním tovaru

alebo služby, ktorým sa prekročí tento limit, miesto dodania tovaru sa mení na miesto

dodania tovaru podľa

§ 14 ods. 2

a miesto dodania služby sa mení na miesto dodania služby podľa

§ 16 ods. 14.

(3)

Dodávateľ tovaru alebo služby, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 1, sa môže rozhodnúť

pre miesto dodania tovaru podľa

§ 14 ods. 2

a miesto dodania služieb podľa

§ 16 ods. 14

a je povinný tieto miesta uplatňovať najmenej po dobu dvoch kalendárnych rokov.

§ 17

Miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu

(1)

Miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza

v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi.

(2)

Ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil

členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava

tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský

štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže,

že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie

alebo preprava tovaru. Odsek 1 týmto nie je dotknutý.

(3)

Ak nadobúdateľ podľa odseku 2 preukáže, že nadobudnutie tovaru z iného členského

štátu bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava

tovaru, opraví základ dane, pričom na opravu základu dane sa primerane vzťahuje

§ 25

.

(4)

Miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu pri trojstrannom obchode podľa

§ 45

je miesto podľa odseku 1, ak

a)

prvý odberateľ preukáže, že tovar nadobudol na účely následného dodania tovaru v

členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a druhý odberateľ

je osobou identifikovanou pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo

preprava tovaru, a je osobou povinnou platiť daň,

b)

prvý odberateľ splní povinnosť uviesť následné dodanie tovaru v súhrnnom výkaze podľa

§ 80

,

c)

prvý odberateľ nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa obvykle

nezdržiava v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a

d)

odoslanie alebo preprava tovaru sa uskutoční podľa

§ 45 ods. 1 písm. a)

.

§ 18

Miesto dovozu tovaru

(1)

Miestom dovozu tovaru je členský štát, na ktorého území sa tovar nachádza v čase,

keď vstupuje na územie Európskej únie s výnimkou podľa odseku 2.

(2)

Ak má dovážaný tovar pri jeho vstupe na územie Európskej únie postavenie dočasne

uskladneného tovaru alebo ak je umiestnený do slobodného colného pásma alebo do slobodného

colného skladu, alebo ak je prepustený do colného režimu colné uskladňovanie, do colného

režimu aktívny zušľachťovací styk, do colného režimu dočasné použitie s úplným oslobodením

od dovozného cla alebo do colného režimu vonkajší tranzit, alebo ak je vpustený do

teritoriálnych vôd, miestom dovozu je členský štát, v ktorom sa skončia tieto colné

opatrenia.

§ 19

Daňová povinnosť pri dodaní tovaru a služby

(1)

Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci

nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti

je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako

deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní

stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania

stavby. Pri dodaní tovaru podľa

§ 8 ods. 1 písm. c)

je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

(2)

Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

(3)

Ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, považuje

sa tovar alebo služba za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba

za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje s výnimkou podľa

písmen a) až e). Za čiastkové dodanie tovaru alebo služby sa považuje také dodanie

tovaru alebo služby, ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá

zmluva. Za opakované dodanie tovaru alebo služby sa považuje dodanie rovnakého druhu

tovaru alebo služby v opakovaných dohodnutých lehotách. Ak

a)

je dohodnutá platba za čiastkovo alebo opakovane dodávaný tovar alebo službu inú

ako v písmene b) za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa tovar

alebo služba za dodanú posledným dňom každého 12. kalendárneho mesiaca, až kým sa

dodanie tovaru alebo služby neskončí,

b)

sa služba s miestom dodania podľa

§ 15 ods. 1

, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca služby, uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane

počas obdobia dlhšieho ako 12 kalendárnych mesiacov a platba je dohodnutá za obdobie

dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa služba za dodanú posledným dňom každého

kalendárneho roka, až kým sa dodanie služby neskončí,

c)

platiteľ požaduje za každé obdobie opakovane poskytovaného nájmu nehnuteľnosti popri

nájomnom osobitne úhradu za presne dodané množstvo elektriny, plynu, vody a tepla,

považujú sa tieto tovary za dodané dňom vyhotovenia faktúry, ktorou platiteľ požaduje

platbu za tieto tovary,

d)

sa opakovane poskytujú elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačné

služby a spolu s nimi elektronické služby osobami, ktoré majú na poskytovanie uvedených

sietí a služieb povolenie podľa osobitného predpisu,

6a)

za deň dodania služby sa považuje najneskôr deň vyhotovenia faktúry a ak faktúra

nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom

mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho

kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná;

táto výnimka sa nevzťahuje na opakovane poskytované elektronické komunikačné siete

a elektronické komunikačné služby a spolu s nimi poskytované elektronické služby,

ak daň z týchto služieb je povinný platiť príjemca služby,

e)

sa opakovane dodáva tovar s oslobodením od dane podľa

§ 43

počas obdobia dlhšieho ako kalendárny mesiac, považuje sa tovar za dodaný posledným

dňom každého kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru neskončí.

(4)

Ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z

prijatej platby dňom prijatia platby.

(5)

Pri dodaní tovaru na základe komisionárskej zmluvy vzniká komitentovi daňová povinnosť

v ten istý deň, keď vzniká daňová povinnosť komisionárovi.

(6)

Pri obstaraní služby podľa

§ 9 ods. 4

vrátane obstarania opakovane alebo čiastkovo dodávaných služieb sa služba obstaraná

osobou, ktorá koná vo svojom mene, považuje za dodanú dňom vyhotovenia faktúry, ktorou

obstarávateľ požaduje úhradu za službu, a ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho

kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná,

daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho

po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná; deň dodania služby podľa tohto

odseku sa neurčí, ak sa obstará služba s miestom dodania podľa

§ 15 ods. 1

, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca služby. Daňová povinnosť vzniká nositeľovi

autorských práv dňom prijatia platby od organizácie kolektívnej správy autorských

práv, ak táto organizácia vyberá vo svojom mene pre nositeľa autorských práv odmeny

a náhrady odmien za poskytnutie práva na použitie diela.

(7)

Pri dodaní tovaru prostredníctvom predajných automatov, prípadne iných obdobných

prístrojov uvádzaných do chodu mincami, bankovkami, známkami alebo inými platobnými

prostriedkami nahrádzajúcimi peniaze vzniká daňová povinnosť dňom, keď sa vyberú peniaze

alebo známky z prístroja alebo iným spôsobom sa zistí výška obratu.

(8)

Ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu a jeho

dodanie spĺňa podmienky na oslobodenie od dane podľa

§ 43 ods. 1 až 4

, dňom vzniku daňovej povinnosti je

a)

15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď bol tovar

dodaný, alebo

b)

deň vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pred 15. dňom podľa písmena a).

(9)

Ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do miesta určenia na území tretieho

štátu (

§ 47 ods. 1 a 2

), za deň dodania tovaru sa považuje deň výstupu tovaru z územia Európskej únie, ktorý

je potvrdený colným orgánom v colnom vyhlásení alebo v zjednodušenom colnom vyhlásení.

(10)

Daňová povinnosť zo zálohovaných obalov

6aa

)

dodaných na trh spolu s tovarom vzniká platiteľovi, ktorý ako prvý uvádza na trh

v tuzemsku zálohované obaly spolu s tovarom, a to posledným dňom príslušného kalendárneho

roka z rozdielu medzi celkovým počtom zálohovaných obalov, ktoré spolu s tovarom ako

prvý uviedol na trh v tuzemsku v príslušnom kalendárnom roku, a celkovým počtom týchto

zálohovaných obalov, ktoré sa mu vrátili z trhu v tuzemsku v príslušnom kalendárnom

roku; ak je rozdiel v príslušnom kalendárnom roku záporný, uvedie sa základ dane a

výška dane v záznamoch podľa

§ 70

a v daňovom priznaní so záporným znamienkom. Platiteľ, ktorý v kalendárnom roku dodáva

zálohované obaly spolu s tovarom, ktoré uvádza na trh v tuzemsku ako prvý, a ktorý

dodáva aj zálohované obaly spolu s tovarom, ktoré neuvádza na trh v tuzemsku ako prvý,

nemôže uplatniť záporný rozdiel v daňovom priznaní. Základom dane je súčin zisteného

rozdielu podľa prvej vety a výšky zálohy za zálohovaný obal určenej osobitným predpisom,

6ab

)

ktorá je platná posledný deň príslušného kalendárneho roka, znížený o daň.

(11)

Pri dodaní tovaru zdaniteľnou osobou, ktorá uľahčuje dodanie tovaru na území Európskej

únie a predaj tovaru na diaľku podľa

§ 8 ods. 7

, a pri dodaní tohto tovaru tejto zdaniteľnej osobe sa za deň dodania tovaru a deň

vzniku daňovej povinnosti považuje deň prijatia platby.

6abc

)

§ 20

Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu

(1)

Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vzniká

a)

15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo

nadobudnutie tovaru, alebo

b)

dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred

15. dňom podľa písmena a).

(2)

Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje za uskutočnené,

ak by takýto tovar bol považovaný za dodaný v tuzemsku.

(3)

Daňová povinnosť pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku v tuzemsku z iného

členského štátu osobou, ktorá nie je registrovaná pre daň, vzniká dňom nadobudnutia

nového dopravného prostriedku.

§ 21

Daňová povinnosť pri dovoze tovaru

(1)

Daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká

a)

prepustením tovaru do voľného obehu vrátane konečného použitia,

6aba

)

b)

prepustením tovaru do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od

dovozného cla,

c)

v ostatných prípadoch, keď vznikne colný dlh pri dovoze tovaru.

6abb

)

(2)

Daňová povinnosť pri tovare podľa odseku 1 vzniká dňom prijatia colného vyhlásenia

na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu alebo dňom, v ktorom colný dlh

vznikol iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia.

(3)

Pri tovare prepustenom do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením

od cla sa daň vypočíta vo výške, v akej by sa vypočítala pri tomto tovare, ak by tovar

v okamihu prepustenia do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením

od cla bol prepustený do colného režimu voľný obeh. Colný úrad bezodkladne po prepustení

tovaru do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla oznámi osobe

povinnej platiť daň sumu dane podľa prvej vety a daň je splatná do desiatich dní odo

dňa oznámenia sumy dane; to neplatí, ak sa pri dovoze tovaru uplatňuje postup podľa

§ 84a ods. 3

.

(4)

Ak daňová povinnosť pri dovoze tovaru vznikne podľa odseku 1 písm. c), daň sa zníži

o sumu dane zaplatenej pri prepustení tovaru do voľného obehu vrátane konečného použitia

alebo pri prepustení do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od

dovozného cla alebo o sumu dane priznanej podľa

§ 84a ods. 3

.

(5)

Úrok z omeškania sa vymeria, ak

a)

vznikla daňová povinnosť podľa odseku 1 písm. c),

b)

daň pri dovoze tovaru bola zaplatená oneskorene alebo

c)

bola v dôsledku kontroly po prepustení tovaru do voľného obehu vrátane konečného

použitia alebo do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného

cla dodatočne vymeraná vyššia daň pri dovoze tovaru.

(6)

Na úrok z omeškania podľa odseku 5 sa použijú colné predpisy okrem dane priznanej

podľa

§ 84a ods. 3

, keď sa na úrok z omeškania použijú ustanovenia osobitného predpisu.

6abba

)

§ 22

Základ dane pri dodaní tovaru a služby

(1)

Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú

dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru

alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok,

ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.

(2)

Do základu dane podľa odseku 1 sa zahŕňajú aj

a)

iné dane, clá a poplatky vzťahujúce sa na tovar alebo službu,

b)

súvisiace náklady (výdavky), ako napríklad provízia, náklady na balenie, náklady

na prepravu a náklady poistenia požadované dodávateľom od kupujúceho alebo zákazníka.

(3)

Do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňajú výdavky platené v mene a na účet kupujúceho

alebo zákazníka, ktoré dodávateľ požaduje od kupujúceho alebo zákazníka (ďalej len

„prechodné položky“). Pri dodaní tovaru v zálohovaných obaloch sa do základu dane

podľa odseku 1 nezahŕňa záloha na zálohované obaly, ktoré sú dodané spolu s tovarom.

Pri dodaní nápoja v zálohovanom jednorazovom obale na nápoje

6abd

)

sa do základu dane podľa odseku 1 nezahŕňa záloh na tento obal.

(4)

Ak je v čase dodania tovaru alebo služby poskytnutá zľava z ceny alebo ak je poskytnutá

zľava za skoršiu úhradu ceny, základ dane sa zníži o sumu zľavy.

(5)

Pri dodaní tovaru podľa

§ 8 ods. 3

je základom dane kúpna cena príslušného tovaru v čase jeho dodania alebo ak takúto

kúpnu cenu nie je možné zistiť, kúpna cena podobného tovaru v čase jeho dodania; ak

kúpna cena neexistuje, sú základom dane náklady na vytvorenie tohto tovaru v čase

jeho dodania. Pri dodaní služby podľa

§ 9 ods. 2

a

3

sú základom dane náklady na službu. Ak platiteľ odpočítal daň pomerne alebo vykonal

opravu odpočítanej dane alebo úpravu odpočítanej dane, zohľadní tieto skutočnosti

pri výpočte dane.

(6)

Základom dane pri premiestnení tovaru podľa

§ 8 ods. 4

je cena, za ktorú bol tovar nadobudnutý vrátane nákladov súvisiacich s nadobudnutím,

a ak bol tovar vytvorený vlastnou činnosťou, základom dane sú náklady na vytvorenie

tovaru vlastnou činnosťou, pričom pri určení základu dane sa primerane uplatnia odseky

2 a 3.

(7)

Pri dodaní tovarov a dodaní služieb v rámci predaja podniku alebo časti podniku tvoriacej

samostatnú organizačnú zložku sa základ dane určí na základe dohodnutej ceny vzťahujúcej

sa na jednotlivý prevádzaný hmotný majetok a nehmotný majetok a jednotlivé iné majetkovo

využiteľné hodnoty. Základ dane sa nemôže znížiť o záväzky, ktoré prechádzajú na kupujúceho.

(8)

Ak pri dodaní tovaru alebo dodaní služby osobám, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi,

ktorý dodáva tovar alebo službu, je protihodnota nižšia ako trhová hodnota na voľnom

trhu a príjemca plnenia nie je platiteľom alebo je platiteľom, ktorý pri tomto tovare

alebo službe nemá právo na odpočítanie dane v plnom rozsahu, základom dane je trhová

hodnota na voľnom trhu. Trhovou hodnotou na voľnom trhu je suma, ktorú by príjemca

plnenia musel zaplatiť pri obstaraní príslušného tovaru alebo služby v tuzemsku na

rovnakom obchodnom stupni ako na tom, na ktorom sa dodanie tovaru alebo dodanie služby

uskutočňuje, nezávislému dodávateľovi tovaru alebo služby v čase tohto dodania za

podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže. Ak nie je možné zistiť porovnateľné dodanie

tovaru alebo služby, trhová hodnota na voľnom trhu je

a)

pri dodaní tovaru suma, ktorá nie je nižšia ako kúpna cena príslušného tovaru alebo

podobného tovaru, a ak kúpna cena neexistuje, náklady na vytvorenie tovaru vlastnou

činnosťou príslušného tovaru v čase jeho dodania,

b)

pri dodaní služby suma, ktorá nie je nižšia ako náklady na túto službu.

(9)

Na účely odseku 8 osobami, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi, sú

a)

fyzické osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu,

alebo členom štatutárneho orgánu platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, ako aj

fyzické osoby, ktoré sú im priamo podriadené,

b)

fyzické osoby, ktoré sú členom dozornej rady platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo

službu,

c)

osoby, ktoré priamo alebo nepriamo vlastnia alebo kontrolujú 10 % alebo viac akcií

alebo podielov platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, a fyzické osoby, ktoré

sú ich štatutárnym orgánom alebo členom ich štatutárneho orgánu,

d)

osoby, v ktorých priamo alebo nepriamo vlastní alebo kontroluje 10 % alebo viac akcií

alebo podielov platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu, a fyzické osoby, ktoré sú

ich štatutárnym orgánom alebo členom ich štatutárneho orgánu,

e)

osoby, ktoré sú členom platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu,

f)

fyzické osoby, ktoré sú v pracovnoprávnom vzťahu voči platiteľovi, ktorý dodáva tovar

alebo službu,

g)

fyzické osoby, ktoré sú osobou blízkou

6ac

)

fyzickej osobe uvedenej v písmene a), b), c), d) alebo f),

h)

právnické osoby, ktorých štatutárny orgán, spoločník alebo člen je aj štatutárnym

orgánom alebo spoločníkom platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu,

i)

fyzické osoby, ktoré žijú s platiteľom, ktorý dodáva tovar alebo službu, v domácnosti,

24a

)

j)

osoby blízke

6ac

)

platiteľovi, ktorý je fyzickou osobou a ktorý dodáva tovar alebo službu.

(10)

Základom dane pri dodaní tovaru alebo dodaní služby pri použití viacúčelového poukazu

je protihodnota zaplatená za poukaz znížená o daň; ak dodávateľ nemá informáciu o

tejto protihodnote, základom dane je peňažná hodnota, ktorá je uvedená na viacúčelovom

poukaze alebo v súvisiacej dokumentácii, znížená o daň vzťahujúcu sa na dodaný tovar

alebo službu. Ustanovenie odseku 1 týmto nie je dotknuté.

§ 23

Základ dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu

(1)

Základ dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa

§ 11 a 11a

sa určí podľa

§ 22 ods. 1 až 4

okrem nadobudnutia tovaru podľa odseku 2.

(2)

Pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa

§ 11 ods. 8

sa základ dane určí podľa

§ 22 ods. 6

.

§ 24

Základ dane pri dovoze tovaru

(1)

Základom dane pri dovoze tovaru je colná hodnota tovaru.

(2)

Ak nie sú zahrnuté do colnej hodnoty tovaru, zahŕňajú sa do základu dane pri dovoze

tovaru aj

a)

dane, clá a iné platby splatné v zahraničí a splatné pri dovoze tovaru okrem dane,

ktorá sa má vymerať,

b)

súvisiace náklady (výdavky), ako napríklad provízia, náklady na balenie, náklady

na prepravu a náklady poistenia vzniknuté do prvého miesta určenia v tuzemsku.

(3)

Prvé miesto určenia v tuzemsku podľa odseku 2 písm. b) je miesto uvedené v nákladnom

liste alebo inom sprievodnom dokumente sprevádzajúcom dovážaný tovar do tuzemska.

Ak takéto miesto nie je uvedené, za prvé miesto určenia v tuzemsku sa považuje miesto

prvej prekládky tovaru v tuzemsku.

(4)

Do základu dane sa zahŕňajú aj náklady (výdavky) podľa odseku 2 písm. b), ktoré sa

týkajú prepravy tovaru na iné miesto určenia na území Európskej únie, ako je tuzemsko,

ak toto miesto je pri dovoze tovaru známe.

(5)

Do základu dane sa nezahŕňa zľava z ceny tovaru a zľava za skoršiu úhradu ceny tovaru.

(6)

Pri späť dovážanom tovare prepustenom do colného režimu voľný obeh z colného režimu

pasívny zušľachťovací styk je základom dane hodnota spracovateľských operácií vykonaných

v treťom štáte a položky podľa odseku 2; hodnota spracovateľských operácií sa do základu

dane nezahrnie, ak sú tieto spracovateľské operácie službami s miestom dodania v tuzemsku

podľa

§ 15 ods. 1

.

§ 25

Oprava základu dane

(1)

Základ dane pri dodaní tovaru alebo služby a pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z

iného členského štátu sa opraví

a)

pri úplnom alebo čiastočnom zrušení dodávky tovaru alebo služby a pri úplnom alebo

čiastočnom vrátení dodávky tovaru,

b)

pri znížení ceny tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti,

c)

pri zvýšení ceny tovaru alebo služby.

(2)

Ak sa po nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vráti nadobúdateľovi

spotrebná daň zaplatená v členskom štáte, z ktorého bol tovar odoslaný alebo prepravený,

základ dane sa zníži o sumu vrátenej spotrebnej dane.

(3)

Rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou

daňou a opravenou daňou sa uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom

sa vyhotovil doklad o oprave základu dane, a pri oprave základu dane pri nadobudnutí

tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo pri dodaní tovaru alebo služby, keď

je povinný platiť daň nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby, rozdiel sa uvedie

v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadobúdateľ tovaru alebo príjemca

služby obdržal doklad o oprave základu dane. Ak sa pri oprave základu dane nevyhotovuje

doklad o oprave základu dane, uvedie sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným

základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou v daňovom priznaní

za zdaňovacie obdobie, v ktorom nastala skutočnosť, ktorá má za následok opravu základu

dane.

(4)

Colný orgán vráti alebo odpustí daň pri dovoze tovaru na základe žiadosti v prípadoch

podľa osobitného predpisu

6acaa

)

s výnimkou prípadu, ak platiteľ môže odpočítať daň z dovezeného tovaru v plnom rozsahu;

táto výnimka sa nevzťahuje na prípad podľa osobitného predpisu.

6acab

)

Ak pri dovoze tovaru nevyrubuje daň colný orgán, zníženie základu dane a dane pri

dovoze tovaru vykoná platiteľ v zdaňovacom období, v ktorom colný orgán vráti alebo

odpustí clo alebo v ktorom sa znížila hodnota položky podľa

§ 24 ods. 2

alebo

ods. 4

, a zvýšenie základu dane a dane pri dovoze tovaru vykoná platiteľ v zdaňovacom období,

v ktorom colný orgán dodatočne vymeral colný dlh alebo v ktorom sa zvýšila hodnota

položky podľa

§ 24 ods. 2

alebo

ods. 4

; oprava základu dane a dane sa nevykoná, ak platiteľ môže alebo mohol odpočítať daň

z dovezeného tovaru v plnom rozsahu. Rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným

základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou platiteľ uvedie v daňovom

priznaní za zdaňovacie obdobie podľa druhej vety.

(5)

Ak pri dovoze tovaru vznikne daňová povinnosť v tuzemsku právnickej osobe z iného

členského štátu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, colný orgán vráti tejto osobe daň

zaplatenú pri dovoze, ak

a)

ide o tovar odoslaný alebo prepravený z územia tretieho štátu a miestom určenia tovaru

je iný členský štát ako tuzemsko a

b)

táto osoba preukáže, že nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane v členskom štáte

určenia tovaru.

(6)

Základ dane a daň sa nemusí opraviť, ak platiteľ zníži cenu tovaru alebo služby po

vzniku daňovej povinnosti voči inému platiteľovi za predpokladu, že na takom postupe

sa obidve strany písomne dohodli.

(7)

Pri oprave základu dane sa použije sadzba dane, ktorá bola platná v čase vzniku daňovej

povinnosti pri zdaniteľnom obchode, na ktorý sa oprava základu dane vzťahuje.

§ 25a

Oprava základu dane pri úplnom alebo čiastočnom nezaplatení protihodnoty

za dodanie tovaru alebo služby

(1)

Základ dane pri dodaní tovaru alebo služby môže platiteľ, ktorý je z tohto dodania

povinný platiť daň podľa

§ 69 ods. 1

, znížiť, ak mu po vzniku daňovej povinnosti odberateľ úplne alebo čiastočne nezaplatil

za dodanie tovaru alebo služby a jeho pohľadávka z tohto dodania sa stala nevymožiteľnou

podľa odseku 2.

(2)

Na účely tohto zákona sa pohľadávka z dodania tovaru alebo služby stáva nevymožiteľnou

pohľadávkou, ak

a)

uplynulo 150 dní od splatnosti pohľadávky za dodanie tovaru alebo služby, v rozsahu,

v akom nebola zaplatená, a táto pohľadávka

1.

nie je viac ako 1 000 eur vrátane dane a platiteľ preukáže, že vykonal akýkoľvek

úkon, ktorý smeruje k získaniu úhrady pohľadávky,

2.

je viac ako 1 000 eur vrátane dane a platiteľ preukáže, že sa domáha zaplatenia pohľadávky

žalobou na súde okrem rozhodcovského súdu, alebo

3.

je viac ako 1 000 eur vrátane dane a platiteľ preukáže, že je vymáhaná v exekučnom

konaní podľa osobitného predpisu,

6aca

)

b)

sa odberateľ (dlžník) nachádza v konkurznom konaní

6acb

)

a

1.

konkurzné konanie bolo zastavené pre nedostatok majetku, a to dňom zverejnenia oznámenia

o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok

majetku v Obchodnom vestníku,

2.

konkurz bol zrušený pre nedostatok majetku, a to dňom zverejnenia oznámenia o nadobudnutí

právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku v Obchodnom vestníku,

alebo

3.

na majetok odberateľa (dlžníka) bol vyhlásený konkurz, a to dňom a v rozsahu, v akom

bola táto pohľadávka zistená v konkurznom konaní; ak platiteľ neprihlásil pohľadávku

v konkurznom konaní, dňom zverejnenia oznámenia o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia

o zrušení konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku v Obchodnom vestníku a v rozsahu,

v akom platiteľ preukáže, že by jeho pohľadávka nebola uspokojená, ani ak by bola

prihlásená, za podmienky, že táto pohľadávka k tomuto dňu nebola premlčaná,

c)

sa odberateľ (dlžník) nachádza v oddlžení

6acc

)

a

1.

konkurz bol skončený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu,

a to dňom zverejnenia uznesenia o zrušení konkurzu z uvedeného dôvodu v Obchodnom

vestníku,

2.

na majetok odberateľa (dlžníka) bol vyhlásený konkurz, a to dňom a v rozsahu, v akom

bola táto pohľadávka zistená v konkurznom konaní; ak platiteľ neprihlásil pohľadávku

v konkurznom konaní, dňom zverejnenia uznesenia o zrušení konkurzu po splnení konečného

rozvrhu výťažku v Obchodnom vestníku a v rozsahu, v akom platiteľ preukáže, že by

jeho pohľadávka nebola uspokojená, ani ak by bola prihlásená, za podmienky, že táto

pohľadávka k tomuto dňu nebola premlčaná, alebo

3.

súd určil splátkový kalendár, a to dňom určenia splátkového kalendára a v rozsahu,

v akom bola táto pohľadávka zahrnutá do splátkového kalendára,

d)

odberateľ (dlžník), ktorý je právnickou osobou, zanikol bez právneho nástupcu, a

to dňom zániku,

e)

odberateľ (dlžník) zomrel a

1.

súd zastavil konanie o dedičstve, ak táto osoba nezanechala žiadny majetok

6acd

)

alebo zanechala majetok nepatrnej hodnoty,

6ace

)

a to dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o zastavení konania o dedičstve,

alebo

2.

táto pohľadávka bola v lehote určenej súdom prihlásená v konaní o likvidácii dedičstva,

6acf

)

v rozsahu, v akom bola prihlásená, a to dňom, ktorý nasleduje po uplynutí lehoty

na prihlásenie pohľadávok; ak platiteľ neprihlásil pohľadávku do konania o likvidácii

dedičstva, dňom právoplatného skončenia likvidácie dedičstva, a to v rozsahu, v akom

platiteľ preukáže, že by jeho pohľadávka nebola uspokojená, ani ak by bola prihlásená,

za podmienky, že táto pohľadávka k tomuto dňu nebola premlčaná,

f)

bolo zverejnené uznesenie o skončení reštrukturalizácie a pohľadávka v tomto konaní

nebola prihlásená, a to dňom zverejnenia tohto uznesenia v Obchodnom vestníku v rozsahu,

v akom platiteľ preukáže, že by jeho pohľadávka nebola uspokojená, ani ak by bola

prihlásená, za podmienky, že táto pohľadávka k tomuto dňu nebola premlčaná.

(3)

Platiteľ môže vykonať opravu základu dane podľa odseku 1 najviac vo výške, ktorá

zodpovedá neprijatej protihodnote za dodanie tovaru alebo služby. Rozdiel medzi pôvodným

základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou

daňou sa uvedie najskôr v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa pohľadávka

stala nevymožiteľnou podľa odseku 2; pôvodný základ dane sa nemôže znížiť o sumu,

ktorú platiteľ prijal v súvislosti s dodaním tovaru alebo služby po tom, ako sa pohľadávka

stala nevymožiteľnou podľa odseku 2.

(4)

Platiteľ nemôže vykonať opravu základu dane pri nevymožiteľnej pohľadávke podľa odseku

2, ak

a)

odberateľ (dlžník) je alebo v deň dodania tovaru alebo služby bol vo vzťahu k platiteľovi

osobou uvedenou v

§ 22 ods. 9

,

b)

tovar alebo služba bola dodaná odberateľovi (dlžníkovi) po vyhlásení konkurzu na

majetok odberateľa (dlžníka) alebo

c)

najneskôr ku dňu dodania tovaru alebo služby vedel alebo vedieť mal a mohol, že odberateľ

(dlžník) úplne alebo čiastočne nezaplatí za dodanie tovaru alebo služby, a to s prihliadnutím

na okolnosti konkrétneho obchodného vzťahu.

(5)

Právo platiteľa vykonať opravu základu dane pri nevymožiteľnej pohľadávke podľa odseku

2 zaniká uplynutím troch rokov od posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania

za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol tovar alebo služba dodaná, pričom pri dodaní tovaru

podľa

§ 8 ods. 1 písm. c)

právo platiteľa vykonať opravu základu dane pri nevymožiteľnej pohľadávke podľa odseku

2 zaniká uplynutím troch rokov od uplynutia lehoty splatnosti prvej nezaplatenej splátky.

Doba podľa prvej vety neplynie

a)

počas súdneho konania alebo rozhodcovského konania, ak platiteľ na základe výsledkov

týchto konaní uplatnil alebo mohol uplatniť pohľadávku voči odberateľovi (dlžníkovi)

v začatom konkurznom konaní,

b)

odo dňa začatia konkurzného konania do dňa zastavenia konkurzného konania pre nedostatok

majetku alebo zrušenia konkurzu pre nedostatok majetku,

c)

odo dňa začatia konkurzného konania do dňa zistenia pohľadávky platiteľa v konkurznom

konaní,

d)

odo dňa vyhlásenia rozhodnutia o oddlžení konkurzom do dňa zrušenia konkurzu z dôvodu,

že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu,

e)

odo dňa vyhlásenia rozhodnutia o oddlžení konkurzom do dňa zistenia pohľadávky platiteľa

v konkurznom konaní,

f)

odo dňa zverejnenia uznesenia o poskytnutí ochrany dlžníkovi pred veriteľmi v Obchodnom

vestníku do dňa skončenia konania o určení splátkového kalendára, v ktorom je zahrnutá

pohľadávka platiteľa,

g)

odo dňa úmrtia dlžníka do dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o zastavení konania

o dedičstve alebo do prihlásenia pohľadávky v konaní o likvidácii dedičstva,

h)

od začatia reštrukturalizačného konania do jeho skončenia, ak platiteľ v tomto konaní

pohľadávku neprihlásil.

(6)

Ak po znížení základu dane podľa odseku 3 platiteľ prijme v súvislosti s nevymožiteľnou

pohľadávkou podľa odseku 2 akúkoľvek platbu, je platiteľ povinný vykonať opravu zníženého

základu dane, a to vo výške zodpovedajúcej prijatej platbe; ak platiteľ postúpi pohľadávku

inej osobe, považuje sa to, že prijal platbu vo výške nevymožiteľnej pohľadávky podľa

odseku 2. Platiteľ vykoná opravu zníženého základu dane v daňovom priznaní za zdaňovacie

obdobie, v ktorom túto platbu prijal.

(7)

Platiteľ je povinný vyhotoviť opravný doklad, ak odberateľ bol v čase dodania tovaru

alebo služby zdaniteľnou osobou a

a)

opravil základ dane podľa odseku 3 alebo

b)

bol povinný vykonať opravu zníženého základu dane podľa odseku 6.

(8)

Ak sa pohľadávka stala nevymožiteľnou podľa odseku 2 písm. d) alebo písm. e), opravný

doklad podľa odseku 7 sa nevyhotovuje.

(9)

Opravný doklad podľa odseku 7 písm. a) musí obsahovať

a)

číselnú identifikáciu opravného dokladu,

b)

dátum vyhotovenia opravného dokladu,

c)

sumu, o ktorú platiteľ opravil základ dane a daň,

d)

slovnú informáciu „oprava základu dane podľa

§ 25a

“,

e)

údaje podľa

§ 74 ods. 1 písm. a) až c)

týkajúce sa faktúry o dodaní tovaru alebo služby, ktorého sa oprava základu dane

týka.

(10)

Opravný doklad podľa odseku 7 písm. b) musí obsahovať

a)

číselnú identifikáciu opravného dokladu,

b)

dátum vyhotovenia opravného dokladu,

c)

údaje z opravného dokladu podľa odseku 9 písm. a) a b),

d)

slovnú informáciu „oprava základu dane podľa

§ 25a

“,

e)

sumu, ktorú platiteľ prijal v súvislosti s nevymožiteľnou pohľadávkou podľa odseku

2 alebo jej časťou, a z toho sumu prislúchajúcej dane,

f)

dátum prijatia sumy podľa písmena e).

(11)

Platiteľ je povinný vyhotoviť a odoslať opravný doklad najneskôr do uplynutia lehoty

na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie,

a)

za ktoré vykonal opravu základu dane podľa odseku 3,

b)

v ktorom prijal platbu podľa odseku 6.

(12)

Platiteľ je povinný uviesť opravu základu dane podľa odsekov 3 a 6 v záznamoch podľa

§ 70 ods. 2 písm. i)

.

(13)

Ak platiteľ opravil základ dane podľa odseku 3 a nesplnil povinnosť podľa odseku

11 písm. a), oprava základu dane uvedená v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie,

v ktorom vykonal opravu základu dane, sa neuzná.

(14)

Na opravu základu dane pri predaji tovarov a služieb, na ktoré sa vzťahuje uplatňovanie

osobitných úprav podľa

§ 65

a

66

z dôvodu, že zákazník úplne alebo čiastočne nezaplatil za tieto tovary alebo služby,

a táto pohľadávka sa stala nevymožiteľnou pohľadávkou podľa odseku 2, sa použijú odseky

3 až 6.

(15)

Platiteľ je povinný vykonať opravu zníženého základu dane v daňovom priznaní za zdaňovacie

obdobie, v ktorom došlo k niektorej zo skutočností uvedených v písmenách a) až c),

ak po znížení základu dane podľa odseku 3, z dôvodu, že sa pohľadávka stala nevymožiteľnou

podľa odseku 2 písm. a) druhého bodu,

a)

platiteľ vezme žalobu celkom alebo sčasti späť,

b)

dôjde k zastaveniu konania podľa osobitného predpisu

6acg

)

z dôvodov na strane platiteľa (dodávateľa) alebo

c)

súd celkom alebo sčasti nepriznal platiteľovi uplatňovaný nárok.

(16)

Opravu zníženého základu dane podľa odseku 15 platiteľ vykoná vo výške zodpovedajúcej

sume, v akej sa na základe skutočností uvedených v odseku 15 písm. a) až c) nemôže

domáhať zaplatenia pohľadávky v príslušnom konaní.

§ 26

Prepočet cudzej meny a zaokrúhľovanie dane

(1)

Ak sa požaduje platba pri dodaní tovaru, dodaní služby alebo nadobudnutí tovaru v

tuzemsku z iného členského štátu v cudzej mene, prepočíta sa na účely určenia základu

dane na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou

bankou alebo Národnou bankou Slovenska

5a

)

v deň predchádzajúci dňu vzniku daňovej povinnosti. Osoba povinná platiť daň môže

používať na prepočet cudzej meny na eurá kurz platný podľa colných predpisov v deň

vzniku daňovej povinnosti; rozhodnutie používať kurz platný podľa colných predpisov

sa musí písomne oznámiť daňovému úradu pred jeho prvým použitím a je záväzné počas

celého kalendárneho roka. Pri oprave základu dane podľa

§ 25

sa použije kurz, ktorý sa použil pri vzniku daňovej povinnosti.

(2)

Pri prepočte cudzej meny na eurá pri určení základu dane pri dovoze tovaru sa postupuje

podľa colných predpisov.

(3)

Daň vypočítaná pri dodaní tovaru, dodaní služby a nadobudnutí tovaru v tuzemsku z

iného členského štátu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent do 0,005 eura nadol a od

0,005 eura vrátane nahor.

(4)

Daň vypočítaná pri dovoze tovaru sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent do 0,005 eura

nadol a od 0,005 eura vrátane nahor.

§ 27

Sadzby dane

(1)

Základná sadzba dane na tovary a služby je 23 % zo základu dane.

(2)

Znížená sadzba dane 19 % zo základu dane sa uplatňuje na

a)

tovary uvedené v

prílohe č. 7

bode 1 okrem dovážaného tovaru, pri ktorom sa daň priznáva a platí podľa

§ 68cb

,

b)

služby uvedené v

prílohe č. 7a

bode 1.

(3)

Znížená sadzba dane 5 % zo základu dane sa uplatňuje na

a)

tovary uvedené v

prílohe č. 7

bodoch 2 a 3 okrem dovážaného tovaru, pri ktorom sa daň priznáva a platí podľa

§ 68cb

,

b)

služby uvedené v

prílohe č. 7a

bode 2,

c)

tovary a služby, ktoré v rámci aktivít sociálnej ekonomiky

6ad

)

dodáva registrovaný sociálny podnik,

6ae

)

ktorý 100 % svojho zisku po zdanení používa na dosiahnutie svojho hlavného cieľa,

d)

dodanie stavby alebo časti stavby vrátane stavebného pozemku, na ktorom stavba alebo

časť stavby stojí, ktorá spĺňa podmienky stavby štátom podporovaného nájomného bývania

6ag

)

v rámci sociálnej politiky štátu a prijímateľom plnenia je prenajímateľ nájomného

bytu štátom podporovaného nájomného bývania,

6ah

)

ktorý má uzatvorenú zmluvu o prevádzke bytového domu

6ai

)

štátom podporovaného nájomného bývania, v ktorej je táto stavba špecifikovaná, okrem

dodania nebytových priestorov určených na iný účel ako je bývanie alebo ubytovanie,

6aj

)

e)

obnovu a prestavbu stavby alebo časti stavby vrátane stavebných a montážnych prác

na stavbe, ktorá spĺňa podmienky stavby štátom podporovaného nájomného bývania a prijímateľom

plnenia je prenajímateľ nájomného bytu štátom podporovaného nájomného bývania, ktorý

má uzatvorenú zmluvu o prevádzke bytového domu štátom podporovaného nájomného bývania,

v ktorej je táto stavba špecifikovaná, okrem obnovy a prestavby stavieb vrátane stavebných

a montážnych prác, ktoré sa vzťahujú na nebytové priestory určené na iný účel ako

je bývanie alebo ubytovanie.

(4)

Na účely správneho zatriedenia tovaru do číselného kódu podľa

prílohy č. 7

sa použije záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru vydaná colným orgánom

podľa osobitného predpisu.

6b

)

(5)

Pri zmene sadzby dane sa použije pri každom vzniku daňovej povinnosti sadzba dane

platná v deň vzniku daňovej povinnosti.

§ 28

Poštové služby

Oslobodené od dane sú univerzálne poštové služby.

7

)

Oslobodené od dane je aj dodanie tovaru, ktorý súvisí s poskytovanou univerzálnou

poštovou službou.

§ 29

Zdravotná starostlivosť

(1)

Oslobodené od dane je poskytovanie zdravotnej starostlivosti štátnymi a neštátnymi

zdravotníckymi zariadeniami podľa osobitného predpisu

8

)

a tovary a služby s ňou priamo súvisiace poskytované týmito štátnymi a neštátnymi

zdravotníckymi zariadeniami. Oslobodené od dane nie je dodanie liekov a zdravotníckych

pomôcok.

(2)

Oslobodená od dane je aj

a)

ošetrovateľská starostlivosť a pôrodná asistencia,

b)

kúpeľná starostlivosť, a ak kúpeľná starostlivosť nadväzuje na predchádzajúcu ambulantnú

starostlivosť alebo ústavnú starostlivosť, aj služby s ňou priamo súvisiace,

c)

poskytovanie zdravotnej starostlivosti zubnými lekármi a dodanie zubných náhrad zubnými

lekármi a zubnými technikmi,

d)

záchranná zdravotná služba a doprava osôb do zdravotníckeho zariadenia a zo zdravotníckeho

zariadenia poskytovaná v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou.

(3)

Oslobodené od dane je dodanie ľudských orgánov a tkanív, ľudskej krvi a krvných prípravkov

a materského mlieka.

§ 30

Služby sociálnej pomoci

(1)

Oslobodené od dane sú služby sociálnej pomoci a služby súvisiace s ochranou detí

a mládeže poskytované v zariadeniach sociálnych služieb podľa osobitného predpisu;

11

)

oslobodený od dane je aj tovar dodaný spolu s týmito službami, ak s dodaním týchto

služieb priamo súvisí.

(2)

Oslobodené od dane sú služby a tovar podľa odseku 1 dodané aj inou právnickou osobou

alebo fyzickou osobou, ak táto osoba spĺňa jednu podmienku alebo viac z týchto podmienok

a)

vykonáva činnosť na iný účel, ako je dosahovanie zisku, a akýkoľvek prípadný zisk

musí byť v plnom rozsahu určený na pokračovanie alebo zlepšenie dodávaných služieb,

b)

je zriadená a spravovaná na zásade dobrovoľnosti osobami, ktoré nemajú priamy alebo

nepriamy finančný prospech na výsledkoch jej činnosti,

c)

uplatňuje ceny schválené príslušnými úradmi alebo ceny neprekračujúce takto schválené

ceny a pri službách, ktoré nepodliehajú povinnosti schválenia ceny, uplatňuje nižšiu

cenu, ako za obdobné služby uplatňujú osoby, ktorých cieľom je dosiahnuť takouto činnosťou

zisk.

§ 31

Výchovné služby a vzdelávacie služby

(1)

Oslobodené od dane sú výchovné služby a vzdelávacie služby poskytované

a)

podľa osobitných predpisov,

12

)

b)

právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá spĺňa jednu podmienku alebo viac podmienok

podľa

§ 30 ods. 2

,

c)

ako odborný výcvik a rekvalifikácia poskytované podľa osobitného predpisu.

13

)

(2)

Oslobodené od dane je aj dodanie tovaru a dodanie služieb úzko súvisiacich s výchovnými

službami a vzdelávacími službami podľa odseku 1 osobami, ktoré poskytujú výchovné

služby a vzdelávacie služby podľa odseku 1.

§ 32

Služby dodávané členom

(1)

Oslobodené od dane sú služby dodávané ako protihodnota členského príspevku pre vlastných

členov politických strán a hnutí, cirkví a náboženských spoločností, občianskych združení

vrátane odborových organizácií a profesijných komôr, ak toto oslobodenie od dane nenarušuje

hospodársku súťaž; oslobodený od dane je aj tovar dodaný týmito osobami v úzkej súvislosti

s dodanou službou.

(2)

Oslobodené od dane sú služby, ktoré svojim členom dodáva právnická osoba, ak

a)

všetci jej členovia vykonávajú činnosť, ktorá je oslobodená od dane podľa odseku

1 a

§ 28 až 36

, alebo činnosť, ktorá nie je predmetom dane,

b)

tieto služby sú priamo nevyhnutné na vykonávanie činnosti podľa písmena a),

c)

táto právnická osoba požaduje od svojich členov len úhradu podielu na spoločných

výdavkoch a

d)

toto oslobodenie od dane nenarušuje hospodársku súťaž.

§ 33

Služby súvisiace so športom alebo telesnou výchovou

Oslobodené od dane sú služby, ktoré úzko súvisia so športom alebo telesnou výchovou,

dodávané osobám, ktoré sa zúčastňujú na športe alebo telesnej výchove, ak sú tieto

služby dodávané právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá spĺňa jednu podmienku

alebo viac podmienok podľa

§ 30 ods. 2

.

§ 34

Kultúrne služby

Oslobodené od dane sú kultúrne služby a dodanie tovarov úzko s nimi súvisiacich, ak

sú poskytované

a)

právnickou osobou zriadenou zákonom,

14

)

b)

právnickou osobou zriadenou Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, vyšším územným

celkom alebo obcou podľa osobitného predpisu,

15

)

c)

právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá spĺňa jednu podmienku alebo viac podmienok

podľa

§ 30 ods. 2

.

§ 35

Zhromažďovanie finančných prostriedkov

Oslobodené od dane je dodanie tovarov a služieb osobami, ktorých činnosť je oslobodená

od dane podľa

§ 29 až 34

, na podujatiach, ktoré sú usporiadané na účel zhromažďovania finančných prostriedkov

použitých na ich vlastnú činnosť, za podmienky, že toto oslobodenie od dane nenarušuje

hospodársku súťaž.

§ 36

Služby verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu

Oslobodené od dane je vysielanie verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu

okrem vysielania reklám, telenákupu a sponzorovaných programov vrátane ich propagácie.

§ 37

Poisťovacie služby

(1)

Oslobodená od dane je poisťovacia a zaisťovacia činnosť vrátane sprostredkovania

poistenia a sprostredkovania zaistenia.

(2)

Oslobodená od dane je poisťovacia činnosť Sociálnej poisťovne

17

)

a poisťovacia činnosť zdravotných poisťovní.

18

)

§ 38

Dodanie a nájom nehnuteľnosti

(1)

Oslobodené od dane je dodanie stavby alebo časti stavby vrátane stavebného pozemku,

19

)

na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch odo dňa

a)

kolaudácie stavby, ktorou sa povolilo prvé užívanie stavby na určený účel, alebo

po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania tejto stavby, a to podľa toho, čo

nastane skôr,

b)

kolaudácie, ktorou sa povolila zmena účelu užívania stavby, ku ktorej došlo v dôsledku

vykonaných stavebných prác, ak náklady na tieto stavebné práce sú vo výške najmenej

40 % z hodnoty stavby pred začatím stavebných prác; hodnotou stavby pred začatím stavebných

prác sa na účely tohto odseku rozumie hodnota, ktorá nie je nižšia ako cena porovnateľnej

stavby na voľnom trhu v čase pred začatím stavebných prác,

c)

kolaudácie, ktorou sa povolilo užívanie stavby po vykonaní stavebných prác, v dôsledku

ktorých došlo k podstatnej zmene podmienok doterajšieho užívania stavby; podstatnou

zmenou podmienok doterajšieho užívania stavby sa rozumie vynaloženie nákladov na stavebné

práce vo výške najmenej 40 % z hodnoty stavby pred začatím stavebných prác.

(2)

Oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku. Pokiaľ sa

stavebný pozemok dodáva so stavbou alebo časťou stavby, vzťahuje sa na jeho dodanie

odsek 1 alebo odsek 7.

(3)

Oslobodený od dane je nájom nehnuteľnosti alebo jej časti s výnimkou

a)

ubytovacích služieb,

b)

nájmu priestorov a miest na parkovanie vozidiel,

c)

nájmu trvalo inštalovaných zariadení a strojov,

d)

nájmu bezpečnostných schránok.

(4)

Na účely odseku 3 písm. a) ubytovacími službami sú služby, ktoré patria do skupín

55.1 až 55.3 a 55.9 štatistickej klasifikácie podľa osobitného predpisu;

19aa

)

služby, ktoré patria do skupiny 55.9, sú ubytovacími službami, len ak sú poskytnuté

na obdobie kratšie ako tri mesiace.

(5)

Platiteľ, ktorý prenajíma nehnuteľnosť alebo jej časť zdaniteľnej osobe, sa môže

rozhodnúť, že nájom nebude oslobodený od dane okrem nájmu bytu, rodinného domu, nájomného

bytu, ktorým je nebytový priestor určený rozhodnutím stavebného úradu na funkciu bývania

alebo ubytovania,

6aj

)

a nájmu apartmánu v bytovom dome alebo ich častí.

(6)

Odseky 3 až 5 sa vzťahujú aj na podnájom nehnuteľnosti alebo jej časti.

(7)

Ak platiteľ dodáva časť stavby, ktorou je jednotlivý byt, jednotlivý apartmán alebo

jednotlivý nebytový priestor, dodanie je oslobodené od dane, ak je uskutočnené po

piatich rokoch odo dňa

a)

kolaudácie stavby, na základe ktorej sa povolilo prvé užívanie bytu, apartmánu alebo

nebytového priestoru, alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania bytu,

apartmánu alebo nebytového priestoru, a to podľa toho, čo nastane skôr,

b)

kolaudácie, ktorou sa povolila zmena účelu užívania bytu, apartmánu alebo nebytového

priestoru, ku ktorej došlo v dôsledku vykonaných stavebných prác, ak náklady na tieto

stavebné práce sú vo výške najmenej 40 % z hodnoty bytu, apartmánu alebo nebytového

priestoru pred začatím stavebných prác; hodnotou bytu, apartmánu alebo nebytového

priestoru pred začatím stavebných prác sa na účely tohto odseku rozumie hodnota, ktorá

nie je nižšia ako cena porovnateľného bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru na

voľnom trhu v čase pred začatím stavebných prác,

c)

kolaudácie, ktorou sa povolilo užívanie stavby, bytu, apartmánu alebo nebytového

priestoru po vykonaní stavebných prác na spoločných častiach stavby alebo jednotlivom

byte, apartmáne alebo nebytovom priestore, v dôsledku ktorých došlo k podstatnej zmene

podmienok doterajšieho užívania bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru; podstatnou

zmenou podmienok doterajšieho užívania bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru

sa rozumie vynaloženie nákladov na stavebné práce vo výške najmenej 40 % z hodnoty

bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru pred začatím stavebných prác.

(8)

Platiteľ, ktorý dodáva stavbu alebo časť stavby, ktorá spĺňa podmienky na oslobodenie

od dane podľa odseku 1 alebo odseku 7, sa môže rozhodnúť, že dodanie stavby alebo

časti stavby nebude oslobodené od dane; to neplatí pri dodaní stavby určenej na bývanie,

dodaní jednotlivého bytu, dodaní nájomného bytu, ktorým je nebytový priestor určený

rozhodnutím stavebného úradu na funkciu bývania alebo ubytovania, a dodaní jednotlivého

apartmánu v bytovom dome. Ak platiteľ dodá stavbu, ktorá je určená na bývanie, a aj

na účel iný ako na bývanie, môže sa rozhodnúť, že dodanie stavby nebude oslobodené

od dane len v časti, ktorá nie je určená na bývanie.

(9)

Na účely odsekov 5 a 8 sa apartmánom v bytovom dome

19a

)

rozumie miestnosť alebo súbor miestností v bytovom dome, ktorý je spôsobilý plniť

rovnakú funkciu ako byt.

§ 39

Finančné služby

(1)

Oslobodené od dane sú

a)

poskytnutie, dojednávanie a sprostredkovanie úveru, poskytnutie a sprostredkovanie

pôžičky, správa úveru a pôžičky osobou, ktorá ich poskytla, a sprostredkovanie sporenia,

b)

poskytnutie, dojednávanie a sprostredkovanie úverovej záruky a inej záruky za peňažný

záväzok, ako aj správa úverovej záruky osobou, ktorá poskytla úver,

c)

činnosti týkajúce sa vkladov a bežných účtov vrátane ich sprostredkovania,

d)

činnosti týkajúce sa platieb, prevodov platieb, šekov, prevoditeľných dokumentov,

dlhov s výnimkou vymáhania dlhov,

e)

vydanie a správa elektronických platobných prostriedkov a cestovných šekov,

f)

činnosti týkajúce sa cenných papierov a obchodných podielov vrátane sprostredkovania

týchto činností; oslobodená od dane nie je správa cenných papierov a úschova cenných

papierov,

g)

otvorenie akreditívu,

h)

obstaranie inkasa,

i)

činnosti týkajúce sa peňazí používaných ako zákonné platidlo vrátane sprostredkovania

týchto činností,

j)

zmenárenská činnosť,

k)

správa podielového fondu podľa osobitného predpisu,

20

)

správa dôchodkového fondu podľa osobitného predpisu

20a

)

a správa doplnkového dôchodkového fondu podľa osobitného predpisu,

20b

)

l)

obchodovanie na vlastný účet alebo na účet klienta pri termínovaných obchodoch a

opciách vrátane kurzových a úrokových obchodov.

(2)

Cenou služby pri zmenárenskej činnosti je dohodnutá odplata a výnos (príjem) dosiahnutý

z rozdielu kurzov v príslušnom zdaňovacom období.

(3)

Cenou služby pri obchodoch podľa odseku 1 písm. l) je dosiahnutý zisk z týchto obchodov

po odpočítaní prípadnej straty z týchto obchodov v príslušnom zdaňovacom období.

§ 40

Predaj poštových cenín a kolkov

Oslobodené od dane je sprostredkovanie predaja platných poštových cenín určených na

použitie v rámci poštových služieb, kolkov a iných úradných cenín, ak sa predávajú

za nominálnu hodnotu.

§ 41

Prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier

(1)

Oslobodené od dane je prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier osobou, ktorá

má povolenie na ich prevádzkovanie podľa osobitného predpisu.

21

)

(2)

Od dane je oslobodená aj činnosť spočívajúca v zabezpečení prevádzkovania lotérií

a iných podobných hier, ktorá je vykonávaná v mene a na účet osoby, ktorá má povolenie

na prevádzkovanie podľa osobitného predpisu. Zabezpečením prevádzkovania lotérií a

iných podobných hier sa rozumie príjem stávok, predaj žrebov, výplata výhier a ďalšie

služby priamo s nimi spojené, poskytované mandatárom.

§ 42

Oslobodenie od dane pri dodaní tovaru, pri ktorom nebola odpočítaná daň

Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý sa používal výlučne na činnosti oslobodené

od dane podľa

§ 28 až 41

bez možnosti odpočítania dane podľa

§ 49 ods. 3

a bez možnosti úpravy odpočítanej dane podľa

§ 54

vzťahujúcej sa na dodaný tovar, a dodanie tovaru, pri ktorého nadobudnutí nie je

možnosť odpočítania dane podľa

§ 49 ods. 7

.

§ 42a

Oslobodenie od dane pri dodaní tovaru zdaniteľnej osobe,

ktorá uľahčuje dodanie tovaru

Ak sa tovar dodá zdaniteľnej osobe, ktorá uľahčuje dodanie tohto tovaru na území Európskej

únie podľa

§ 8 ods. 7

prvej vety, dodanie tovaru pre túto zdaniteľnú osobu je oslobodené od dane.

§ 43

Oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu

(1)

Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska

do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet

predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak

a)

nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom

členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a

b)

nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil

svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.

(2)

Oslobodené od dane je dodanie nového dopravného prostriedku, ktorý je odoslaný alebo

prepravený z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim

alebo na ich účet.

(3)

Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, odoslaného

alebo prepraveného z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo

kupujúcim alebo na ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského

štátu, ktorá nie je identifikovaná pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je

zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu a nie je identifikovaná pre daň,

a ak povinnosť platiť spotrebnú daň vzniká kupujúcemu v členskom štáte, v ktorom sa

skončí odoslanie alebo preprava tovaru.

(4)

Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného

členského štátu na účely jej podnikania (

§ 8 ods. 4

), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1.

(5)

Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa

odsekov 1 až 4

a)

kópiou faktúry,

b)

dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ

poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom

alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru

zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ

takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte

je povinný preukázať iným dokladom,

c)

potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru

vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať

1.

meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,

prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,

2.

množstvo a druh tovaru,

3.

adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru

vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru

vykoná odberateľ,

4.

meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a

jeho podpis,

5.

evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru,

a

d)

inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí

platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

(6)

Oslobodené od dane je dodanie tovaru a dodanie služby

a)

pre diplomatické misie a konzulárne úrady iných štátov ako Slovenskej republiky zriadené

na území iného členského štátu a ich pracovníkov, ktorí nie sú občanmi Slovenskej

republiky a nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike,

b)

Európskej únii, Európskemu spoločenstvu pre atómovú energiu a orgánom nimi zriadenými,

Európskej centrálnej banke a Európskej investičnej banke v rozsahu a za podmienok

ustanovených medzinárodnou zmluvou,

21a

)

c)

medzinárodným organizáciám iným, ako sú uvedené v písmene b), zriadeným na území

iného členského štátu a ich pracovníkom, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky

a nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike, v rozsahu a za podmienok podľa medzinárodných

zmlúv,

24

)

d)

do iného členského štátu pre ozbrojené sily štátu, ktorý je stranou Severoatlantickej

zmluvy, určené na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami,

ktorí ich sprevádzajú, a na zásobenie ich stravovacích zariadení, ak tieto ozbrojené

sily nie sú ozbrojenými silami štátu určenia dodávok a ak sa podieľajú na spoločnom

obrannom úsilí,

e)

do iného členského štátu pre ozbrojené sily členského štátu, určené na použitie týmito

ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, a na zásobenie

ich stravovacích zariadení, ak tieto ozbrojené sily nie sú ozbrojenými silami členského

štátu určenia dodávok a ak sa podieľajú na obrannom úsilí vynakladanom na účely vykonávania

činnosti Európskej únie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky,

f)

Európskej komisii, agentúre alebo orgánu zriadenému podľa práva Európskej únie určené

na plnenie úloh, ktoré im boli zverené právom Európskej únie, súvisiacich s pandémiou

ochorenia COVID-19, okrem tovarov a služieb, ktoré Európska komisia, agentúra alebo

orgán zriadený podľa práva Európskej únie použije na účely ďalšieho dodania za protihodnotu.

(7)

Platiteľ je povinný preukázať oslobodenie od dane podľa odseku 6 potvrdením na úradnom

tlačive na oslobodenie od dane, ktoré je vyhotovené príslušným štátnym orgánom iného

členského štátu a ktoré odberateľ odovzdal platiteľovi.

(8)

Ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju

zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm.

b) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho

mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku

5 písm. b) alebo c) v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia

od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota.

(9)

Oslobodenie od dane podľa odsekov 1 a 4 sa neuzná, ak dodávateľ nepodal súhrnný výkaz

za príslušné obdobie alebo údaje v podanom súhrnnom výkaze sú nesprávne, nepravdivé

alebo neúplné; to neplatí, ak dodávateľ dostatočne odôvodní nepodanie súhrnného výkazu,

nesprávnosť údajov alebo neúplnosť údajov v súhrnnom výkaze.

(10)

Oslobodenie od dane podľa odseku 1, 3, 4 alebo odseku 6 sa neuplatní, ak zdaniteľná

osoba, ktorá dodáva tovar, nie je platiteľ.

§ 44

Oslobodenie od dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu

Oslobodené od dane je nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ak

a)

by dodanie takého tovaru platiteľom v tuzemsku bolo oslobodené od dane,

b)

by dovoz takého tovaru bol oslobodený od dane podľa

§ 48 ods. 1

,

2

,

4 až 9

,

11

a

13

alebo

c)

by nadobúdateľ tovaru mal nárok na vrátenie dane v plnom rozsahu podľa

§ 55a

alebo

§ 56 až 58

.

§ 45

Oslobodenie od dane pri trojstrannom obchode

(1)

Trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak

a)

sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru,

ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi

z jedného členského štátu do iného členského štátu,

b)

osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch,

c)

prvý odberateľ nemá v členskom štáte druhého odberateľa sídlo, miesto podnikania,

prevádzkareň, bydlisko alebo sa obvykle v členskom štáte druhého odberateľa nezdržiava

a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo

pre daň,

d)

tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba

na ich účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa

do členského štátu druhého odberateľa,

e)

druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v

ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, a

f)

druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.

(2)

Ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý odberateľ nie

je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie

tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené.

(3)

Pri trojstrannom obchode prvý odberateľ vyhotoví pre druhého odberateľa faktúru,

ktorá nebude obsahovať sumu dane a v ktorej uvedie slovnú informáciu „prenesenie daňovej

povinnosti“.

(4)

Zo záznamov vedených na určenie dane musí byť zrejmé

a)

u prvého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre

daň pridelené v tuzemsku, dohodnutá odplata za dodanie tovaru druhému odberateľovi

a názov alebo meno a adresa druhého odberateľa,

b)

u druhého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre

daň pridelené v tuzemsku, základ dane, suma dane a názov alebo meno a adresa prvého

odberateľa.

§ 46

Oslobodenie prepravných služieb od dane

(1)

Oslobodená od dane je preprava tovaru na ostrovy a z ostrovov, ktoré tvoria autonómne

oblasti Azory a Madeira, a preprava tovaru medzi týmito ostrovmi.

(2)

Oslobodená od dane je doprava osôb na území tuzemska, ak ide o dopravu

a)

z tuzemska do zahraničia,

b)

zo zahraničia do tuzemska,

c)

z miesta v zahraničí do miesta v zahraničí cez tuzemsko,

d)

medzi dvoma miestami v tuzemsku, ktorá tvorí súčasť medzinárodnej leteckej alebo

vodnej dopravy.

(3)

Doprava batožiny a motorového vozidla, ktoré sprevádzajú dopravované osoby, a dodanie

služieb vzťahujúcich sa na dopravu osôb sú oslobodené od dane, ak je samotná doprava

osôb oslobodená od dane podľa odseku 2.

§ 47

Oslobodenie od dane pri vývoze tovaru a služieb

(1)

Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený predávajúcim

alebo na jeho účet do miesta určenia na území tretieho štátu.

(2)

Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený kupujúcim

alebo na jeho účet do miesta určenia na území tretieho štátu, ak kupujúci nemá v tuzemsku

sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko, s výnimkou dodania tovaru, ktorý

prepravil kupujúci na účely vybavenia, zásobenia pohonnými látkami a potravinami výletných

lodí, súkromných lietadiel alebo akýchkoľvek dopravných prostriedkov na súkromné použitie.

(3)

Odoslanie alebo prepravu tovaru do miesta určenia na území tretieho štátu podľa odsekov

1 a 2 je platiteľ povinný preukázať dokladom o odoslaní alebo o preprave tovaru a

a)

colným vyhlásením, v ktorom je colným orgánom potvrdený výstup tovaru z územia Európskej

únie, alebo

b)

inými dôkazmi podľa osobitného predpisu,

21b

)

ak ide o

1.

podanie ústneho colného vyhlásenia o vývoze tovaru alebo

2.

vykonanie úkonu považovaného za colné vyhlásenie o vývoze tovaru.

(4)

Oslobodené od dane je dodanie tovaru v daňovom sklade povolenom podľa osobitného

predpisu

6

)

v tranzitnom priestore medzinárodných letísk a prístavov a na palubách lietadiel

výlučne fyzickým osobám, ktoré bezprostredne opustia, prípadne opustia s medzipristátím

v inom členskom štáte, ak je pri takom medzipristátí zamedzené opustenie tranzitného

priestoru, územie spoločenstva. Tovar oslobodený od dane smie byť predaný týmto osobám

až po overení, že ich cieľové letisko alebo cieľový prístav je v treťom štáte. Právnická

osoba alebo fyzická osoba, ktorá uskutočňuje taký predaj, je povinná zabezpečiť, aby

na predajnom doklade bolo vyznačené meno a priezvisko fyzickej osoby, číslo letu alebo

plavby, cieľové letisko alebo prístav kupujúceho, obchodný názov tovaru a cena tovaru.

(5)

Oslobodené od dane sú spracovateľské operácie na hnuteľnom majetku, ktorý bol dovezený

z územia tretieho štátu alebo nadobudnutý na účely vykonania takých spracovateľských

operácií v tuzemsku a ktorý je odoslaný alebo prepravený z územia Európskej únie osobou,

ktorá tieto služby dodala, alebo na jej účet alebo zákazníkom, ktorý nemá v tuzemsku

sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko, alebo na jeho účet.

(6)

Oslobodené od dane sú služby vrátane prepravných a s nimi súvisiacich doplnkových

služieb, iné ako služby oslobodené od dane podľa

§ 28 až 41

, ktoré sú priamo spojené s vývozom tovaru a s tovarom pod colným opatrením podľa

§ 18 ods. 2

.

(7)

Oslobodené od dane je dodanie tovaru na zásobenie plavidiel

a)

používaných na plavbu po otvorených moriach, ktoré vykonávajú prepravu cestujúcich

za odplatu, obchodnú, priemyselnú alebo rybársku činnosť,

b)

používaných na záchranné akcie a poskytovanie pomoci na mori alebo na pobrežný rybolov

s výnimkou dodania potravín pre plavidlá vykonávajúce pobrežný rybolov,

c)

vojnových, kódu kombinovanej nomenklatúry ex 8906 00 10, ktoré opúšťajú tuzemsko

a smerujú do zahraničného prístavu alebo kotviska.

(8)

Oslobodené od dane je dodanie, oprava, úprava, údržba a nájom námorných plavidiel

podľa odseku 7 písm. a) a b), dodanie, oprava, údržba a nájom vybavenia vrátane rybárskej

výbavy a dodanie iných služieb nevyhnutne spojených s námornými plavidlami.

(9)

Oslobodené od dane je dodanie tovaru na zásobenie lietadiel užívaných leteckým dopravcom,

ktorý vykonáva prevažne medzinárodnú dopravu za odplatu.

(10)

Oslobodené od dane je dodanie, oprava, úprava, údržba a nájom lietadiel užívaných

leteckým dopravcom, ktorý vykonáva prevažne medzinárodnú dopravu za odplatu, dodanie,

oprava, údržba a nájom vybavenia inštalovaného alebo používaného v týchto lietadlách

a dodanie iných služieb potrebných priamo pre tieto lietadlá alebo ich náklad.

(11)

Oslobodené od dane je dodanie zlata centrálnym bankám.

(12)

Oslobodené od dane je obstaranie dodania tovarov a služieb podľa odsekov 1 až 11,

ak sa obstaranie vykoná v mene a na účet inej osoby, a ďalej je oslobodené od dane

obstaranie tovarov a služieb uskutočnené mimo územia Európskej únie, ak sa obstaranie

vykoná v mene a na účet inej osoby; oslobodenie od dane sa nevzťahuje na obstaranie

služieb cestovného ruchu, ktoré sú dodané v inom členskom štáte.

(13)

Oslobodené od dane je bezodplatné dodanie tovaru formou daru poskytnutého na základe

písomnej darovacej zmluvy uzatvorenej medzi platiteľom a Ministerstvom vnútra Slovenskej

republiky na účel vývozu tovaru mimo územia Európskej únie ako súčasť humanitárnej

činnosti a dobročinnej činnosti. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky za každý

kalendárny rok do 15. januára nasledujúceho kalendárneho roka predloží finančnému

riaditeľstvu

a)

zoznam darovacích zmlúv uzatvorených medzi platiteľom a Ministerstvom vnútra Slovenskej

republiky za príslušný kalendárny rok,

b)

zoznam evidenčných čísiel colných vyhlásení o vývoze tovaru darovaného platiteľom

za príslušný kalendárny rok.

§ 48

Oslobodenie od dane pri dovoze tovaru

(1)

Oslobodený od dane je dovoz tovaru, ak ide o tovar, ktorého dodanie v tuzemsku platiteľom

by bolo oslobodené od dane.

(2)

Tovar, ktorý je prepustený do colného režimu voľný obeh s oslobodením od cla podľa

osobitného predpisu,

22

)

je oslobodený od dane, ak ide o

a)

malé zásielky tovaru neobchodného charakteru a ak ide o dovoz kávy alebo čaju, oslobodenie

sa vzťahuje na

1.

500 gramov kávy alebo 200 gramov kávového extraktu a esencie,

2.

100 gramov čaju alebo 40 gramov čajového extraktu a esencie,

b)

osobný majetok fyzických osôb sťahujúcich sa z tretieho štátu na územie Európskej

únie,

c)

tovar dovážaný pri príležitosti uzavretia manželstva,

d)

osobný majetok nadobudnutý dedením,

e)

vybavenie a študijné potreby a zariadenie domácnosti žiakov a študentov,

f)

premiestnenie obchodného majetku z tretieho štátu na územie Európskej únie; oslobodenie

od dane sa nevzťahuje na obchodný majetok, ktorý je dovezený na účely činností, ktoré

sú oslobodené od dane podľa

§ 28 až 41

,

g)

poľnohospodárske výrobky,

h)

osivá, hnojivá a výrobky na obrábanie pôdy a pestovanie rastlín,

i)

zvieratá určené na výskum pre subjekty, ktoré poskytujú vzdelávanie alebo uskutočňujú

vedecký výskum, ak sú poskytnuté bezodplatne,

j)

biologické látky alebo chemické látky určené na výskum pre subjekty, ktoré poskytujú

vzdelávanie alebo uskutočňujú vedecký výskum,

k)

liečivá a lieky ľudského pôvodu a činidlá na určovanie krvnej skupiny a typu tkaniva,

l)

farmaceutické výrobky používané pri medzinárodných športových podujatiach,

m)

tovar pre charitatívne alebo dobročinné organizácie,

n)

tovar dovážaný v prospech obetí živelnej pohromy,

o)

čestné vyznamenania a ocenenia, dary venované v rámci medzinárodných vzťahov a tovar

určený pre predstaviteľov štátu,

p)

vzorky tovaru nepatrnej hodnoty,

r)

reklamné tlačoviny a reklamné predmety,

s)

tovar používaný alebo spotrebovaný počas výstavy alebo podobného podujatia,

t)

tovar dovážaný na skúšky, analýzy alebo pokusy,

u)

zásielky určené osobám príslušným na konanie vo veciach ochrany autorských práv,

v oblasti priemyselného vlastníctva a v oblasti technickej normalizácie,

v)

turistický propagačný materiál,

w)

rôzne dokumenty a predmety,

x)

doplnkový materiál, ktorý slúži na uloženie a ochranu tovaru počas prepravy, ak je

súčasťou základu dane dovážaného tovaru,

y)

podstieľku, krmivo a napájanie pre zvieratá počas ich prepravy,

z)

palivá a mazivá v cestných motorových vozidlách a špeciálnych kontajneroch,

aa)

tovar určený na výstavbu, údržbu alebo výzdobu pamätníkov alebo cintorínov vojnových

obetí,

ab)

rakvy, urny a ozdobné pohrebné predmety.

(3)

Dovoz tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tretieho štátu a ktorého odoslanie

alebo preprava sa skončí v inom členskom štáte, je oslobodený od dane za podmienky,

ak u dovozcu (

§ 69 ods. 8

) je dodanie tohto tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodené od dane podľa

§ 43 ods. 1 až 4

. Oslobodenie od dane sa uplatní, ak v čase dovozu tovaru dovozca, ktorý je platiteľom,

alebo jeho zástupca poskytne colnému orgánu najmenej tieto informácie

a)

svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku alebo osobitné identifikačné

číslo pre daň daňového zástupcu, ktorý zastupuje dovozcu vo veci uplatnenia oslobodenia

od dane podľa

§ 69a

,

b)

identifikačné číslo pre daň zákazníka pridelené v inom členskom štáte alebo svoje

identifikačné číslo pre daň pridelené v členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo

preprava tovaru skončí,

c)

dôkaz, že dovážaný tovar má byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského

štátu, najmä zmluvu o preprave tovaru alebo prepravný doklad.

(4)

Oslobodený od dane je spätný dovoz tovaru v takom stave, v akom bol vyvezený, osobou,

ktorá ho vyviezla, ak sa naň vzťahuje oslobodenie od cla.

(5)

Oslobodený od dane je dovoz tovaru

a)

osobami, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva,

23

)

ak sa na tento dovoz vzťahuje oslobodenie od cla,

b)

Európskou úniou, Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a orgánmi nimi zriadenými,

Európskou centrálnou bankou a Európskou investičnou bankou v rozsahu a za podmienok

ustanovených medzinárodnou zmluvou,

21a

)

c)

medzinárodnými organizáciami inými, ako sú uvedené v písmene b), a ich pracovníkmi

v rozsahu a za podmienok podľa medzinárodných zmlúv.

24

)

(6)

Oslobodený od dane je dovoz tovaru ozbrojenými silami iného štátu, ktorý je stranou

Severoatlantickej zmluvy alebo zúčastneným štátom v Partnerstve za mier, a iného štátu

na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú,

vrátane tovaru určeného na zásobenie stravovacích zariadení týchto ozbrojených síl

podieľajúcich sa na spoločnom obrannom úsilí.

(7)

Oslobodené od dane je zlato dovezené Národnou bankou Slovenska.

(8)

Oslobodené od dane sú služby vzťahujúce sa na dovážaný tovar, ak hodnota týchto služieb

je zahrnutá do základu dane podľa

§ 24

.

(9)

Oslobodený od dane je dovoz plynu prostredníctvom sústavy zemného plynu alebo siete,

ktorá je k takejto sústave pripojená, alebo privádzaného z plavidla určeného na dopravu

plynu do sústavy zemného plynu alebo ťažobnej siete, dovoz elektriny a dovoz tepla

alebo chladu prostredníctvom teplárenských sietí alebo chladiarenských sietí.

(10)

Oslobodený od dane je dovoz tovaru, ktorý nie je predmetom spotrebnej dane a ktorého

vlastná hodnota nepresahuje 150 eur, pri ktorom sa daň priznáva podľa osobitnej úpravy

podľa

§ 68c

alebo podľa ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúceho

§ 68c

, ak je colnému orgánu najneskôr pri podaní colného vyhlásenia poskytnuté identifikačné

číslo pre daň s predponou IM pridelené

a)

zdaniteľnej osobe na účely uplatňovania osobitnej úpravy alebo

b)

sprostredkovateľovi pre každú zdaniteľnú osobu, ktorú zastupuje, ak je zdaniteľná

osoba na účely uplatňovania osobitnej úpravy zastúpená sprostredkovateľom.

(11)

Oslobodený od dane je dovoz tovaru Európskou komisiou, agentúrou alebo orgánom zriadeným

podľa práva Európskej únie, ak je tento tovar určený na plnenie úloh, ktoré im boli

zverené právom Európskej únie, súvisiacich s pandémiou ochorenia COVID-19; to neplatí,

ak Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie použije

dovážaný tovar okamžite alebo neskôr na účely ďalšieho dodania za protihodnotu.

(12)

Ak sa prestali plniť podmienky na oslobodenie od dane v súvislosti s dovozom tovaru

podľa odseku 11, Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej

únie sú povinné o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu informovať colný úrad;

colný úrad vyrubí daň podľa sadzby dane, ktorá bola platná v danom čase.

(13)

Oslobodený od dane je dovoz tovaru ozbrojenými silami iného členského štátu, určeného

na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú,

vrátane tovaru určeného na zásobenie stravovacích zariadení týchto ozbrojených síl

podieľajúcich sa na obrannom úsilí vynakladanom na účely vykonávania činnosti Európskej

únie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky.

(14)

Malou zásielkou tovaru neobchodného charakteru sa na účely odseku 2 písm. a) rozumie

zásielka tovaru zasielaná bezodplatne z tretieho štátu fyzickou osobou inej fyzickej

osobe do tuzemska, ak

a)

je zasielaná príležitostne,

b)

obsahuje tovar určený výlučne na osobnú spotrebu príjemcu alebo členov jeho domácnosti

24a

)

a povaha a množstvo tovaru nevzbudzuje podozrenie, že príjemca tovaru alebo členovia

jeho domácnosti použijú tento tovar na obchodné účely, a

c)

hodnota zásielky nepresahuje 45 eur.

§ 48a

Oslobodenie od dane pri dovoze tovaru v osobnej batožine cestujúcich

(1)

Na účely tohto ustanovenia sa rozumie

a)

cestujúcim leteckou dopravou osoba cestujúca leteckým dopravným prostriedkom okrem

dopravného prostriedku súkromného rekreačného lietania,

b)

súkromným rekreačným lietaním použitie lietadla jeho vlastníkom alebo inou osobou

na základe nájomného vzťahu alebo iného vzťahu na iné ako obchodné účely alebo na

iné účely ako je preprava cestujúcich alebo tovaru alebo poskytovanie služieb za protihodnotu

alebo pre potreby orgánov verejnej moci,

c)

osobnou batožinou batožina, ktorú môže cestujúci pri ukončení svojej cesty predložiť

colnému orgánu, a tiež batožina, ktorú môže cestujúci predložiť tomuto colnému orgánu

neskôr, za predpokladu, že táto batožina bola na začiatku jeho cesty zaregistrovaná

ako príručná batožina spoločnosťou, ktorá je zodpovedná za jeho prepravu; pohonné

látky iné ako v odseku 12 sa za osobnú batožinu nepovažujú,

d)

neobchodným dovozom dovoz tovaru, ak

1.

je tovar určený na osobnú spotrebu cestujúceho alebo osobnú spotrebu jeho domácnosti,

24a

)

alebo je určený ako dar,

2.

povaha a množstvo tovaru nevzbudzuje podozrenie, že tovar sa dováža na obchodné účely

a

3.

dovoz sa uskutočňuje príležitostne,

e)

cigarkou cigara s jednotkovou hmotnosťou najviac 3 gramy.

(2)

Oslobodený od dane je neobchodný dovoz tovaru v osobnej batožine cestujúceho z územia

tretích štátov.

(3)

Oslobodenie od dane podľa odseku 2 sa okrem tovaru uvedeného v odsekoch 6 až 12 uplatní

na dovoz tovaru, ak jeho hodnota celkom nepresahuje

a)

300 eur na osobu inú ako uvedenú v písmenách b) a c),

b)

430 eur na osobu, ak cestuje leteckou dopravou,

c)

150 eur na osobu mladšiu ako 15 rokov bez ohľadu na dopravný prostriedok.

(4)

Na účely uplatňovania peňažných limitov podľa odseku 3 sa hodnota jednotlivého tovaru

nemôže rozdeliť.

(5)

Na účely uplatňovania oslobodenia od dane podľa odseku 3 sa neprihliada na hodnotu

osobnej batožiny cestujúceho, ktorá sa dováža dočasne alebo sa dováža spätne po jej

dočasnom vývoze, a hodnotu liekov nevyhnutných na osobnú potrebu cestujúceho.

(6)

Oslobodenie od dane podľa odseku 2 sa pri dovoze tabakových výrobkov uplatní na jedného

cestujúceho najviac na množstvo

a)

200 kusov cigariet na osobu, ak cestuje leteckou dopravou, a 40 kusov cigariet na

osobu, ak cestuje inak ako leteckou dopravou,

b)

100 kusov cigariek na osobu, ak cestuje leteckou dopravou, a 20 kusov cigariek na

osobu, ak cestuje inak ako leteckou dopravou,

c)

50 kusov cigár na osobu, ak cestuje leteckou dopravou, a 10 kusov cigár na osobu,

ak cestuje inak ako leteckou dopravou,

d)

250 gramov tabaku na fajčenie na osobu, ak cestuje leteckou dopravou, a 50 gramov

tabaku na fajčenie na osobu, ak cestuje inak ako leteckou dopravou.

(7)

Každé množstvo ustanovené v odseku 6 písm. a) až d) predstavuje 100 % celkového povoleného

množstva pre oslobodenie od dane na tabakové výrobky. Oslobodenie od dane na tabakové

výrobky sa môže uplatniť na akúkoľvek kombináciu tabakových výrobkov uvedených v odseku

6 písm. a) až d), ak súhrnný percentuálny podiel jednotlivých povolených množstiev

nepresahuje 100 % celkového povoleného množstva.

(8)

Oslobodenie od dane podľa odseku 2 sa pri dovoze alkoholu a alkoholických nápojov

iných ako tiché víno a pivo uplatní na jedného cestujúceho najviac na množstvo

a)

jeden liter alkoholu a alkoholického nápoja s obsahom alkoholu viac ako 22 % objemu

alebo nedenaturovaného etylalkoholu s obsahom alkoholu 80 % objemu a viac,

b)

dva litre alkoholu a alkoholického nápoja s obsahom alkoholu 22 % a menej.

(9)

Každé množstvo ustanovené v odseku 8 písm. a) a b) predstavuje 100 % celkového povoleného

množstva pre oslobodenie od dane na alkohol a alkoholické nápoje. Oslobodenie od dane

na alkohol a alkoholické nápoje sa môže uplatniť na akúkoľvek kombináciu alkoholu

a alkoholických nápojov uvedených v odseku 8, ak súhrnný percentuálny podiel jednotlivých

povolených množstiev nepresahuje 100 % celkového povoleného množstva.

(10)

Oslobodenie od dane podľa odseku 2 sa uplatní na dovoz tichého vína najviac v množstve

4 litrov a na dovoz piva najviac v množstve 16 litrov.

(11)

Oslobodenie od dane podľa odsekov 6 až 10 sa neuplatní, ak cestujúcim je osoba mladšia

ako 17 rokov.

(12)

Oslobodenie od dane podľa odseku 2 sa uplatní na dovoz pohonných látok, ktoré sa

nachádzajú v bežnej nádrži motorového dopravného prostriedku, a pohonných látok v

prenosnej nádrži, ktorých objem nepresahuje desať litrov.

§ 48b

Zabezpečenie dane pri dovoze tovaru

(1)

Colný úrad môže žiadať zabezpečenie dane pri dovoze tovaru, pri ktorom sa uplatňuje

oslobodenie od dane podľa

§ 48 ods. 3

, pred prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh. Zabezpečenie dane je povinná

zložiť osoba, ktorá by bola povinná platiť daň, keby sa neuplatnilo oslobodenie od

dane podľa

§ 48 ods. 3

, vo výške dane, ktorú by bola povinná platiť, keby sa neuplatnilo oslobodenie od

dane podľa

§ 48 ods. 3

. Zabezpečenie dane sa poskytne formou podľa osobitného predpisu.

24aa

)

(2)

Colný úrad rozhodnutím určí výšku zabezpečenia dane a lehotu na jej zaplatenie. Proti

rozhodnutiu o zabezpečení dane nie je možné podať odvolanie. Ak osoba podľa odseku

1 zabezpečenie dane nezaplatí v lehote a vo výške určenej v rozhodnutí, colný úrad

oslobodenie od dane podľa

§ 48 ods. 3

neuplatní.

(3)

Colný úrad uvoľní zabezpečenie dane do desiatich dní od predloženia dôkazu o tom,

že odoslanie alebo preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte okrem odseku

4. Dôkazom, že odoslanie alebo preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte,

je doklad o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte. Doklad o prevzatí tovaru

musí obsahovať

a)

meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,

prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava,

b)

množstvo a druh tovaru,

c)

adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak odoslanie alebo

prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy,

ak odoslanie alebo prepravu tovaru vykoná odberateľ,

d)

meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá tovar prevzala, uvedené paličkovým písmom

a jej podpis,

e)

evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnilo odoslanie alebo

preprava tovaru.

(4)

Ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti alebo správnosti predloženého dokladu o prevzatí

tovaru príjemcom v inom členskom štáte, colný úrad preverí pravdivosť alebo správnosť

dokladu. Colný úrad zabezpečenie dane uvoľní do desiatich dní odo dňa, kedy colný

úrad dostane od príslušného finančného orgánu iného členského štátu informáciu, ktorá

potvrdí pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3; ak nie je

potvrdená pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3, oslobodenie

od dane sa zrušuje a colný úrad vyrubí daň a na úhradu dane sa použije zabezpečenie

dane.

(5)

Ak osoba, ktorá zložila zabezpečenie dane, doklad o prevzatí tovaru podľa odseku

3 colnému úradu nepredloží do 60 dní od prepustenia tovaru do colného režimu voľný

obeh, oslobodenie od dane sa zrušuje a colný úrad vyrubí daň a na úhradu dane sa použije

zabezpečenie dane.

§ 48c

(1)

Oslobodené od dane je

a)

dodanie tovaru, ktorý je uvedený v

prílohe č. 9 časti I

, vo verejnom colnom sklade typu I

25

)

v tuzemsku, ktorý je prepustený do colného režimu colné uskladňovanie, okrem dodania

tovaru, v súvislosti s ktorým dochádza k ukončeniu colného režimu colné uskladňovanie,

b)

dodanie tovaru, ktorý je uvedený v

prílohe č. 9 časti I

, v osobitnom sklade podľa

§ 48d

, okrem dodania tovaru, v súvislosti s ktorým dochádza k vyňatiu tovaru z osobitného

skladu,

c)

dodanie služieb, ktoré súvisia s tovarom v režime podľa písmena a) alebo situácii

podľa písmena b).

(2)

Ak sú splnené podmienky podľa

§ 48e

, oslobodené od dane je

a)

dovoz tovaru uvedeného v

prílohe č. 9

časti II, ktorý je určený na umiestnenie do daňového skladu

25a

)

v tuzemsku,

b)

dodanie tovaru uvedeného v

prílohe č. 9

časti II, ktorý je určený na umiestnenie do daňového skladu v tuzemsku, a dodanie

služieb, ktoré súvisia s dodaním tohto tovaru,

c)

dodanie tovaru uvedeného v

prílohe č. 9

časti II v daňovom sklade v tuzemsku a dodanie služieb uskutočnených v daňovom sklade

v tuzemsku, ak ich dodanie súvisí s uskladneným tovarom okrem dodania tovaru, v súvislosti

s ktorým dochádza k vyňatiu tovaru z daňového skladu,

d)

nadobudnutie tovaru uvedeného v

prílohe č. 9

časti II v tuzemsku z iného členského štátu, ktorý je určený na umiestnenie do daňového

skladu v tuzemsku, a dodanie služieb, ktoré súvisia s nadobudnutím tohto tovaru.

(3)

Oslobodenie od dane podľa odsekov 1 a 2 sa nevzťahuje na dodanie tovarov, ktoré sú

určené na konečné použitie alebo spotrebu, a dodanie s tým súvisiacich služieb.

(4)

Výška splatnej dane pri ukončení režimu alebo situácie podľa odsekov 1 a 2 zodpovedá

výške dane, ktorá by bola splatná, keby každý uskutočnený zdaniteľný obchod podliehal

dani.

(5)

Osoba, ktorá spôsobí, že sa na tovar prestane vzťahovať režim alebo situácia uvedená

v odsekoch 1 a 2, je povinná platiť daň. Ak osoba podľa prvej vety nie je platiteľom,

stáva sa platiteľom okamihom, keď sa na tovar prestane vzťahovať režim alebo situácia

uvedená v odsekoch 1 a 2. Na registračnú povinnosť osoby podľa druhej vety sa primerane

vzťahujú

§ 4 ods. 2

alebo

§ 5 ods. 3

a na postup daňového úradu pri registrácii pre daň sa primerane vzťahujú

§ 4 ods. 4

alebo

§ 5 ods. 3.

(6)

Službami podľa odseku 1 písm. c) sú skladovanie, ocenenie a služby fyzicky vykonané

na tomto tovare, ak po vykonaní služby tovar naďalej ostane tovarom uvedeným v

prílohe č. 9 časti I

, a službami podľa odseku 2 písm. c) sú skladovanie, ocenenie a služby fyzicky vykonané

na tomto tovare, ak po vykonaní služby tovar naďalej ostane tovarom uvedeným v

prílohe č. 9 časti II

. Službami podľa odseku 2 písm. b) a d) sú preprava tovaru a doplnkové služby pri

preprave tovaru.

§ 48ca

Oslobodenie od dane v colnom sklade

(1)

Osoba, ktorá dodá tovar s oslobodením od dane podľa

§ 48c ods. 1 písm. a)

, je povinná do desiatich dní odo dňa dodania tovaru oznámiť držiteľovi povolenia

na prevádzkovanie colného skladu (ďalej len „prevádzkovateľ colného skladu“) obchodné

meno alebo názov osoby, ktorej tovar dodala, dátum dodania tovaru a množstvo dodaného

tovaru v metrických tonách.

(2)

Ak sa na tovar prestane vzťahovať colný režim colné uskladňovanie okrem ukončenia

colného režimu colné uskladňovanie, ku ktorému dochádza v súvislosti s dodaním tovaru,

oslobodenie od dane uplatnené na dodanie tovaru, ktoré tomu predchádzalo, a oslobodenie

od dane na prijaté služby sa týmto okamihom zrušujú a osobou povinnou priznať a zaplatiť

daň ku dňu, keď táto skutočnosť nastala, je osoba, ktorá spôsobí, že sa na tovar prestane

vzťahovať colný režim colné uskladňovanie; oslobodenie od dane na prijaté služby sa

nezrušuje, ak sú tieto služby oslobodené od dane podľa

§ 47 ods. 6.

(3)

Osoba, ktorá spôsobí, že sa na tovar prestane vzťahovať colný režim colné uskladňovanie,

je povinná predtým, ako nastane táto skutočnosť, oznámiť prevádzkovateľovi colného

skladu identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku a doručiť mu

a)

faktúru, ktorú prijala o predchádzajúcom dodaní tovaru s oslobodením od dane, ak

v súvislosti s ukončením colného režimu colné uskladňovanie nedochádza k dodaniu tovaru,

a faktúru, ktorú prijala o dodaní služby súvisiacej s týmto tovarom podľa

§ 48c ods. 1 písm. c)

,

b)

faktúru, ktorú vyhotovila o dodaní tovaru, ak v súvislosti s dodaním tovaru dochádza

k ukončeniu colného režimu colné uskladňovanie, alebo iný doklad, ktorý preukazuje

dodanie tovaru, ak faktúra nie je vyhotovená predtým, ako sa na tovar prestane vzťahovať

colný režim colné uskladňovanie.

(4)

Prevádzkovateľ colného skladu je povinný viesť záznamy v členení podľa kalendárnych

mesiacov o

a)

množstve tovaru v metrických tonách umiestneného do colného skladu, dátume umiestnenia

tovaru a osobe, pre ktorú bol tento tovar umiestnený,

b)

údajoch oznámených podľa odseku 1,

c)

množstve tovaru v metrických tonách, ktorý bol vydaný z colného skladu, dátume vydania

tovaru, osobe, ktorá požiadala o vydanie tovaru z colného skladu, a údajoch z faktúr

podľa odseku 3.

(5)

Záznamy podľa odseku 4 je prevádzkovateľ colného skladu povinný uchovávať desať rokov

od konca kalendárneho roka, ktorého sa týkajú, a tieto na požiadanie predložiť daňovému

úradu.

(6)

Prevádzkovateľ colného skladu nesmie umožniť vyňatie tovaru z colného skladu osobe,

ktorá nesplnila povinnosti podľa odseku 3. Ak prevádzkovateľ colného skladu umožní

vyňatie tovaru z colného skladu osobe, ktorá nesplnila povinnosti podľa odseku 3,

je spoločne a nerozdielne zodpovedný za daň nezaplatenú osobou, ktorá spôsobila, že

sa na tovar prestane vzťahovať colný režim colné uskladňovanie. Ak prevádzkovateľ

colného skladu nemá informáciu o sume, za ktorú bol tovar skutočne predaný, daň sa

vypočíta zo základu dane, ktorým je hodnota vyňatého tovaru určená na základe priemernej

ceny tovaru zverejnenej na webovom sídle Svetovej banky za kalendárny mesiac, ktorý

predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa tovar vyňal z colného skladu, prepočítanej

na eurá; na prepočet sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou

centrálnou bankou v deň, ktorý predchádza dňu, keď sa tovar vyňal z colného skladu,

alebo v nasledujúci deň, ak nebol v tento deň referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený.

§ 48d

Oslobodenie od dane v osobitnom sklade

(1)

Osobitným skladom sa rozumie priestorovo ohraničené miesto v tuzemsku určené na uskladnenie

tovaru uvedeného v

prílohe č. 9 časti I

so skladovacou kapacitou najmenej 50 000 000 l.

(2)

Osobitný sklad musí mať na uskladnenie tovaru pevne zabudovanú stacionárnu nádrž

používanú ako meradlo objemu, ktorá musí byť vybavená určeným meradlom,

25b

)

ktoré umožňuje pri príjme a výdaji tovaru merať množstvo pretečeného tovaru.

(3)

Na prevádzkovanie osobitného skladu musí mať platiteľ povolenie vydané daňovým úradom.

Žiadosť o povolenie na prevádzkovanie osobitného skladu platiteľ podá na tlačive,

ktorého vzor zverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva.

(4)

Žiadosť podľa odseku 3 musí obsahovať

a)

meno a priezvisko platiteľa alebo obchodné meno alebo názov platiteľa,

b)

adresu sídla, miesta podnikania alebo prevádzkarne,

c)

adresu osobitného skladu,

d)

údaj o skladovacej kapacite osobitného skladu.

(5)

Prílohou k žiadosti podľa odseku 3 je technická dokumentácia stacionárnej nádrže

používanej ako meradlo objemu, počet určených meradiel, doklad o overení stacionárnych

nádrží a určených meradiel a spôsob zabezpečenia tovaru pred neoprávneným použitím.

(6)

Osoba, ktorá chce prevádzkovať osobitný sklad, musí ku dňu podania žiadosti podľa

odseku 3 spĺňať tieto podmienky

a)

je platiteľom registrovaným podľa

§ 4

,

b)

nie je na ňu vyhlásený konkurz alebo nevstúpila do likvidácie,

c)

nemá daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu v súhrne

viac ako 1 000 eur.

(7)

Platiteľ je povinný pred vydaním povolenia na prevádzkovanie osobitného skladu zložiť

zábezpeku na daň vo výške a lehote uvedenej v rozhodnutí daňového úradu. Zábezpeku

na daň daňový úrad určí na základe skladovacej kapacity osobitného skladu, sadzby

dane prislúchajúcej k tovaru a poslednej zverejnenej priemernej nominálnej ceny tovaru

na webovom sídle Svetovej banky pred podaním žiadosti podľa odseku 3 prepočítanej

na eurá; na prepočet sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou

centrálnou bankou v prvý deň kalendárneho mesiaca, v ktorom daňový úrad vydal rozhodnutie,

alebo nasledujúci deň, ak nebol v tento deň referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený.

Zábezpeka na daň sa skladá zložením peňažných prostriedkov na účet daňového úradu

alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou bez výhrad. Zo zloženej zábezpeky na daň

platiteľ nemá nárok na úroky.

(8)

Daňový úrad pred vydaním povolenia na prevádzkovanie osobitného skladu preverí skutočnosti

a údaje podľa odsekov 4 až 6, a ak sú pravdivé a správne a platiteľ zložil zábezpeku

podľa odseku 7, vydá povolenie na prevádzkovanie osobitného skladu bezodkladne.

(9)

Ak daňový úrad povolenie na prevádzkovanie osobitného skladu nevydá, bezodkladne

uvoľní alebo vráti platiteľovi zábezpeku na daň zloženú podľa odseku 7.

(10)

Prevádzkovateľ osobitného skladu je povinný doplniť zloženú zábezpeku na daň do desiatich

pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, že časť zábezpeky na daň použil daňový

úrad na úhradu dane.

(11)

Povolenie na prevádzkovanie osobitného skladu zaniká dňom

a)

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia daňového úradu o odňatí povolenia na prevádzkovanie

osobitného skladu podľa odseku 12,

b)

vyhlásenia konkurzu alebo dňom vstupu do likvidácie,

c)

podania žiadosti o výmaz z obchodného registra alebo dňom podania žiadosti o zrušenie

živnostenského oprávnenia,

d)

keď prevádzkovateľ osobitného skladu prestal byť platiteľom.

(12)

Daňový úrad odníme povolenie na prevádzkovanie osobitného skladu, ak prevádzkovateľ

osobitného skladu

a)

požiada o odňatie povolenia na prevádzkovanie osobitného skladu,

b)

poruší podmienky alebo prestane spĺňať podmienky podľa odseku 2 alebo odseku 10,

c)

má daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu v súhrne

viac ako 1 000 eur nepretržite viac ako 90 dní.

(13)

Ak povolenie na prevádzkovanie osobitného skladu zanikne, daňový úrad bezodkladne

uvoľní alebo vráti zloženú zábezpeku na daň alebo jej časť, ak zábezpeka bola použitá

na úhradu dane.

(14)

Osoba, ktorá dodá tovar s oslobodením od dane podľa

§ 48c ods. 1 písm. b)

, je povinná do desiatich dní odo dňa dodania tovaru oznámiť prevádzkovateľovi osobitného

skladu obchodné meno alebo názov osoby, ktorej tovar dodala, dátum dodania tovaru

a množstvo dodaného tovaru v metrických tonách.

(15)

Ak sa tovar vyjme z osobitného skladu okrem vyňatia tovaru, ku ktorému dochádza v

súvislosti s dodaním tovaru, oslobodenie od dane uplatnené na dodanie tovaru, ktoré

tomu predchádzalo, a oslobodenie od dane na prijaté služby sa okamihom vyňatia tovaru

zrušujú a osobou povinnou priznať a zaplatiť daň ku dňu, keď táto skutočnosť nastala,

je osoba, ktorá spôsobí, že sa tovar vyjme z osobitného skladu.

(16)

Osoba, ktorá spôsobí, že sa tovar vyjme z osobitného skladu, je povinná predtým,

ako nastane táto skutočnosť, oznámiť prevádzkovateľovi osobitného skladu identifikačné

číslo pre daň pridelené v tuzemsku a doručiť mu

a)

faktúru, ktorú prijala o predchádzajúcom dodaní tovaru s oslobodením od dane, ak

v súvislosti s vyňatím tovaru nedochádza k dodaniu tovaru, a faktúru, ktorú prijala

o dodaní služby súvisiacej s týmto tovarom podľa

§ 48c ods. 1 písm. c)

,

b)

faktúru, ktorú vyhotovila o dodaní tovaru, ak v súvislosti s dodaním tovaru dochádza

k vyňatiu tovaru z osobitného skladu, alebo iný doklad, ktorý preukazuje dodanie tovaru,

ak faktúra nie je vyhotovená pred vyňatím tovaru z osobitného skladu.

(17)

Prevádzkovateľ osobitného skladu je povinný viesť záznamy v členení podľa kalendárnych

mesiacov o

a)

množstve tovaru v metrických tonách umiestneného do osobitného skladu, dátume umiestnenia

tovaru a osobe, pre ktorú bol tento tovar umiestnený,

b)

údajoch oznámených podľa odseku 14,

c)

množstve tovaru v metrických tonách, ktorý bol vydaný z osobitného skladu, dátume

vydania tovaru, osobe, ktorá požiadala o vydanie tovaru z osobitného skladu, a údajoch

z faktúr podľa odseku 16.

(18)

Záznamy podľa odseku 17 je prevádzkovateľ osobitného skladu povinný uchovávať desať

rokov od konca kalendárneho roka, ktorého sa týkajú, a tieto na požiadanie predložiť

daňovému úradu.

(19)

Prevádzkovateľ osobitného skladu nesmie umožniť vyňatie tovaru z osobitného skladu

osobe, ktorá nesplnila povinnosti podľa odseku 16. Ak prevádzkovateľ osobitného skladu

umožní vyňatie tovaru z osobitného skladu osobe, ktorá nesplnila povinnosti podľa

odseku 16, je spoločne a nerozdielne zodpovedný za daň nezaplatenú osobou, ktorá spôsobila,

že sa tovar vyňal z osobitného skladu. Zábezpeka na daň zložená podľa odseku 7 sa

použije na úhradu nezaplatenej dane; použitie zábezpeky na daň daňový úrad písomne

oznámi prevádzkovateľovi osobitného skladu. Ak prevádzkovateľ osobitného skladu nemá

informáciu o sume, za ktorú bol tovar skutočne predaný, daň sa vypočíta zo základu

dane, ktorým je hodnota vyňatého tovaru určená na základe priemernej ceny tovaru zverejnenej

na webovom sídle Svetovej banky za kalendárny mesiac, ktorý predchádza kalendárnemu

mesiacu, v ktorom sa tovar vyňal z osobitného skladu, prepočítanej na eurá; na prepočet

sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou

v deň, ktorý predchádza dňu, keď sa tovar vyňal z osobitného skladu, alebo v nasledujúci

deň, ak nebol v tento deň referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený.

§ 48e

Oslobodenie od dane v daňovom sklade

(1)

Oslobodenie od dane podľa

§ 48c ods. 2 písm. a)

z miesta dovozu tovaru do daňového skladu v tuzemsku sa uplatní, ak pred začatím

prepravy je colnému úradu zložená zábezpeka na daň vo výške dane, ktorá by bola splatná,

keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane. Zábezpeku na daň je povinný zložiť prevádzkovateľ

daňového skladu, do ktorého je tovar určený na umiestnenie. Zábezpeka na daň sa zloží

spôsobom podľa osobitného predpisu.

25c

)

(2)

Colný úrad uvoľní alebo vráti zábezpeku na daň podľa odseku 1, ak sú splnené podmienky

na uvoľnenie alebo vrátenie zábezpeky na spotrebnú daň podľa osobitného predpisu.

25d

)

(3)

Ak sa na prepravovaný tovar oslobodený od dane podľa odseku 1 nepredloží colnému

úradu elektronická správa o prijatí podľa osobitného predpisu,

25e

)

je osoba, ktorá by bola povinná platiť daň pri dovoze tovaru, povinná priznať a zaplatiť

daň ku dňu, ku ktorému vznikne povinnosť zaplatiť spotrebnú daň podľa osobitného predpisu,

25f

)

a to vo výške, ktorú by bola povinná zaplatiť pri dovoze tovaru, ak by sa neuplatnilo

oslobodenie od dane; to neplatí pri nenávratnom zničení alebo pri prirodzenom úbytku

tovaru. Ak daň je zaplatená podľa prvej vety, colný úrad bezodkladne uvoľní alebo

vráti zábezpeku na daň podľa odseku 1. Ak daň nie je zaplatená v lehote splatnosti,

na úhradu dane sa použije zábezpeka na daň zložená podľa odseku 1; použitie zábezpeky

na daň daňový úrad písomne oznámi prevádzkovateľovi daňového skladu.

(4)

Oslobodenie od dane podľa

§ 48c ods. 2 písm. b)

môže zdaniteľná osoba uplatniť, ak pred začatím prepravy tovaru, ktorý je určený

na umiestnenie do daňového skladu, je colnému úradu zložená zábezpeka na daň vo výške

dane, ktorá by bola splatná, keby sa na dodanie tovaru neuplatnilo oslobodenie od

dane. Zábezpeku na daň je povinný zložiť prevádzkovateľ daňového skladu, z ktorého

sa prepravuje tovar určený na umiestnenie do iného daňového skladu. Zábezpeka na daň

sa zloží spôsobom podľa osobitného predpisu.

(5)

Colný úrad uvoľní alebo vráti zábezpeku na daň podľa odseku 4, ak sú splnené podmienky

na uvoľnenie alebo vrátenie zábezpeky na spotrebnú daň podľa osobitného predpisu.

(6)

Ak sa na prepravovaný tovar podľa odseku 4 nepredloží colnému úradu elektronická

správa o prijatí podľa osobitného predpisu, oslobodenie od dane sa zrušuje a osoba

povinná platiť daň je povinná priznať a zaplatiť daň ku dňu, ku ktorému vznikne povinnosť

zaplatiť spotrebnú daň podľa osobitného predpisu, a to vo výške dane, ktorá by bola

splatná, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane; to neplatí pri nenávratnom zničení

tovaru alebo pri prirodzenom úbytku tovaru. Ak daň je zaplatená podľa prvej vety,

colný úrad bezodkladne uvoľní alebo vráti zábezpeku na daň podľa odseku 4. Ak daň

nie je zaplatená v lehote splatnosti, na úhradu dane sa použije zábezpeka na daň podľa

odseku 4; použitie zábezpeky na daň daňový úrad písomne oznámi prevádzkovateľovi daňového

skladu.

(7)

Osoba, ktorá dodá tovar s oslobodením od dane podľa

§ 48c ods. 2 písm. c)

, je povinná do desiatich dní odo dňa dodania tovaru oznámiť prevádzkovateľovi daňového

skladu obchodné meno alebo názov osoby, ktorej tovar dodala, dátum dodania tovaru

a množstvo dodaného tovaru.

(8)

Ak sa tovar vyjme z daňového skladu okrem vyňatia tovaru, ku ktorému dochádza v súvislosti

s dodaním tovaru, oslobodenie od dane uplatnené na dodanie tovaru podľa

§ 48c ods. 2 písm. c)

, ktoré tomu predchádzalo, oslobodenie od dane uplatnené na nadobudnutie tovaru podľa

§ 48c ods. 2 písm. d)

, ktoré tomu predchádzalo, a oslobodenie od dane na prijaté služby podľa

§ 48c ods. 2 písm. b) až d)

sa okamihom vyňatia tovaru zrušujú a osobou povinnou priznať a zaplatiť daň ku dňu,

keď táto skutočnosť nastala, je osoba, ktorá spôsobí, že sa tovar vyjme z daňového

skladu; ak sa z daňového skladu vyjme tovar, pri ktorom sa uplatnilo oslobodenie od

dane podľa

§ 48c ods. 2 písm. a)

, bez toho, aby došlo k dodaniu tovaru v daňovom sklade, je osoba, ktorá spôsobí,

že sa tovar vyjme z daňového skladu, povinná priznať a zaplatiť daň ku dňu, keď táto

skutočnosť nastala, a to vo výške, ktorú by bola povinná zaplatiť pri dovoze tovaru,

ak by sa neuplatnilo oslobodenie od dane.

(9)

Osoba, ktorá spôsobí, že sa tovar vyjme z daňového skladu, je povinná predtým, ako

nastane táto skutočnosť, oznámiť prevádzkovateľovi daňového skladu identifikačné číslo

pre daň pridelené v tuzemsku a doručiť mu

a)

faktúru, ktorú prijala o predchádzajúcom dodaní tovaru, ak v súvislosti s vyňatím

tovaru nedochádza k dodaniu tovaru, a faktúru, ktorú prijala o dodaní služby súvisiacej

s týmto tovarom podľa

§ 48c ods. 2 písm. c)

,

b)

faktúru, ktorú vyhotovila o dodaní tovaru, ak v súvislosti s dodaním tovaru dochádza

k vyňatiu tovaru z daňového skladu, alebo iný doklad, ktorý preukazuje dodanie tovaru,

ak faktúra nie je vyhotovená pred vyňatím tovaru z daňového skladu.

(10)

Prevádzkovateľ daňového skladu je povinný viesť záznamy v členení podľa kalendárnych

mesiacov o

a)

množstve tovaru umiestneného do daňového skladu, dátume umiestnenia tovaru a osobe,

pre ktorú bol tento tovar umiestnený,

b)

údajoch oznámených podľa odseku 7,

c)

množstve tovaru, ktorý bol vydaný z daňového skladu, dátume vydania tovaru, osobe,

ktorá požiadala o vydanie tovaru z daňového skladu, a údajoch z faktúr podľa odseku

9.

(11)

Záznamy podľa odseku 10 je prevádzkovateľ daňového skladu povinný uchovávať desať

rokov od konca kalendárneho roka, ktorého sa týkajú, a tieto na požiadanie predložiť

daňovému úradu.

(12)

Prevádzkovateľ daňového skladu nesmie umožniť vyňatie tovaru z daňového skladu osobe,

ktorá nesplnila povinnosti podľa odseku 9. Ak prevádzkovateľ daňového skladu umožní

vyňatie tovaru z daňového skladu osobe, ktorá nesplnila povinnosti podľa odseku 9,

je spoločne a nerozdielne zodpovedný za daň nezaplatenú osobou, ktorá spôsobila, že

sa tovar vyňal z daňového skladu. Táto daň sa vypočíta zo základu dane, ktorým je

trhová hodnota vyňatého tovaru na voľnom trhu ku dňu, keď sa tovar vyňal z daňového

skladu, ak prevádzkovateľ daňového skladu nemá informáciu o sume, za ktorú bol tovar

skutočne predaný.

§ 49

Odpočítanie dane platiteľom

(1)

Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto

tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

(2)

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb,

ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3

a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a)

voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo

majú byť platiteľovi dodané,

b)

ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa

§ 48c ods. 5

a

§ 69 ods. 2 až 4

,

7

a

9 až 12

,

c)

ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa

§ 11

a

§ 11a

,

d)

ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze

tovaru.

(3)

Platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na

dodávky tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa

§ 28 až 42

, s výnimkou poisťovacích služieb podľa

§ 37

a finančných služieb podľa

§ 39

, ak sú poskytnuté zákazníkovi, ktorý nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň

ani bydlisko na území Európskej únie, alebo ak sú tieto služby priamo spojené s vývozom

tovaru mimo územia Európskej únie. Platiteľ, ktorý dodáva investičné zlato oslobodené

od dane podľa

§ 67 ods. 3

, a platiteľ, ktorý sprostredkováva dodanie investičného zlata oslobodené od dane

podľa

§ 67 ods. 3

, nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na túto činnosť,

s výnimkou dane z tovarov a služieb podľa

§ 67 ods. 5

a

6

.

(4)

Ak platiteľ použije tovary a služby pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých môže

odpočítať daň, a súčasne pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých nemôže odpočítať

daň podľa odseku 3 alebo odseku 6, je povinný postupovať pri výpočte pomernej výšky

dane, ktorú môže odpočítať, podľa

§ 50

.

(5)

Platiteľ, ktorý nadobudne investičný majetok podľa

§ 54 ods. 2 písm. a)

alebo

písm. d)

a pri nadobudnutí tohto majetku predpokladá jeho použitie na účely svojho podnikania,

ako aj na iný účel ako na podnikanie, sa môže rozhodnúť, že neodpočíta časť dane,

ktorá zodpovedá rozsahu použitia tohto investičného majetku na iný účel ako na podnikanie.

Ak sa platiteľ rozhodne, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia

majetku podľa prvej vety na iný účel ako na podnikanie, nepovažuje sa použitie tohto

majetku na iný účel ako na podnikanie v tomto rozsahu za dodanie tovaru za protihodnotu

(

§ 8 ods. 3

) alebo dodanie služby za protihodnotu (

§ 9 ods. 2

alebo

ods. 3

); ak platiteľ použije investičný majetok na iný účel ako na podnikanie v inom rozsahu,

na postup platiteľa sa vzťahuje

§ 54d

. Ak platiteľ použije prijaté služby, ktoré nie sú investičným majetkom podľa

§ 54 ods. 2 písm. d)

, a nadobudnutý tovar, ktorý nie je investičným majetkom podľa

§ 54 ods. 2 písm. a)

,

b)

alebo

písm. c)

, na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, odpočíta daň len

v pomere zodpovedajúcom rozsahu použitia na podnikanie k celkovému rozsahu použitia.

Pomer použitia tovaru a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie platiteľ

určí podľa výšky príjmu z podnikania a iného príjmu ako je príjem z podnikania, doby

používania tovaru a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie alebo podľa

iného kritéria, použitie ktorého objektívne odráža rozsah použitia tovaru a služieb

na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie. Odsek 4 týmto nie je dotknutý.

(6)

Platiteľ môže odpočítať daň aj v prípade, ak tovary a služby použije na podnikanie

v zahraničí, ak by táto daň bola odpočítateľná, keby táto činnosť bola vykonávaná

v tuzemsku; to neplatí, ak platiteľ použije tovary a služby na dodanie tovarov a služieb

v inom členskom štáte, v ktorom uplatňuje osobitnú úpravu podľa

§ 68g

.

(7)

Platiteľ nemôže odpočítať daň pri

a)

kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy,

b)

prechodných položkách podľa

§ 22 ods. 3

.

(8)

Pri prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu môže platiteľ odpočítať daň len z

tovarov a služieb, ktoré použije na prevádzkovanie podniku; platiteľ nemôže odpočítať

daň z tovarov a služieb, ktoré použije na udržiavanie a správu konkurznej podstaty,

a z tovarov a služieb, ktoré sú hotovým výdavkom správcu konkurznej podstaty a sú

pohľadávkou proti konkurznej podstate.

(9)

Platiteľ, ktorý je zahraničnou osobou a spĺňa podmienky na vrátenie dane podľa

§ 55a

alebo

§ 56

, nemôže uplatňovať odpočítanie dane z tovarov a služieb prostredníctvom daňového

priznania okrem odpočítania dane z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov

a služieb, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň podľa

§ 69 ods. 1

a okrem odpočítania ním uplatnenej dane na tovary a služby, pri ktorých je osobou

povinnou platiť daň.

(10)

Ak zahraničná osoba uplatňuje osobitnú úpravu podľa

§ 68a až 68c

alebo osobitnú úpravu podľa ustanovení zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúcich

§ 68a až 68c

a súčasne vykonáva v tuzemsku aj činnosti, na ktoré sa tieto osobitné úpravy nevzťahujú

a v súvislosti s ktorými je registrovaná ako platiteľ podľa

§ 5

, má právo na odpočítanie dane uplatnenej pri tovaroch a službách, ktoré súvisia s

dodaním tovarov a služieb uvedených v

§ 68 ods. 1.

§ 49a

(1)

Daň uplatnenú na investičný majetok uvedený v

§ 54 ods. 2 písm. b) a c)

, ktorý je zahrnutý v majetku platiteľa a ktorý platiteľ použije na účely podnikania,

ako aj na iný účel ako na podnikanie, odpočíta platiteľ len v rozsahu použitia tohto

investičného majetku na podnikanie. Ustanovenie

§ 49 ods. 4

týmto nie je dotknuté.

(2)

Pomer použitia investičného majetku podľa

§ 54 ods. 2 písm. b) a c)

na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie platiteľ určí podľa plochy nehnuteľnosti

používanej na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie, doby používania investičného

majetku podľa

§ 54 ods. 2 písm. b) a c)

na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie alebo podľa iného kritéria, použitie

ktorého objektívne odráža rozsah použitia investičného majetku podľa

§ 54 ods. 2 písm. b) a c)

na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie.

§ 50

Pomerné odpočítanie dane

(1)

Pomernú výšku odpočítateľnej dane podľa

§ 49 ods. 4

platiteľ vypočíta ako súčin dane a koeficientu vypočítaného podľa odseku 2 a zaokrúhleného

na dve desatinné miesta nahor.

(2)

Koeficient sa vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli je hodnota bez dane dodaných

tovarov a služieb za kalendárny rok, pri ktorých je daň odpočítateľná, a v ktorého

menovateli je hodnota bez dane zo všetkých dodaných tovarov a služieb za kalendárny

rok. Pri výpočte koeficientu sa do čitateľa ani do menovateľa koeficientu neuvádza

hodnota z

a)

predaja podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku,

b)

predaja majetku, ktorý platiteľ používal na účely svojho podnikania, okrem zásob,

c)

finančných služieb oslobodených od dane podľa

§ 39

, ak ich platiteľ poskytol príležitostne,

d)

príležitostného prevodu nehnuteľnosti a príležitostného nájmu nehnuteľnosti.

(3)

V jednotlivých zdaňovacích obdobiach v priebehu kalendárneho roka platiteľ použije

koeficient z predchádzajúceho kalendárneho roka. Ak nemožno použiť koeficient z predchádzajúceho

kalendárneho roka, určí platiteľ koeficient na príslušný kalendárny rok odhadom podľa

charakteru svojej činnosti so súhlasom správcu dane.

(4)

Po skončení kalendárneho roka vypočíta platiteľ spôsobom podľa odseku 2 koeficient

z údajov z tohto skončeného kalendárneho roka a vypočíta odpočítateľnú daň za tento

kalendárny rok. Rozdiel medzi odpočítanou daňou v jednotlivých zdaňovacích obdobiach

a daňou vypočítanou podľa prvej vety vysporiada platiteľ v poslednom zdaňovacom období

kalendárneho roka na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu. Tým istým spôsobom

postupuje aj platiteľ, ktorý sa v priebehu kalendárneho roka stal platiteľom alebo

v priebehu kalendárneho roka prestal byť platiteľom, a to za obdobie kalendárneho

roka, v ktorom mal postavenie platiteľa.

(5)

Ak je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok, na účely odsekov 2 až 4 sa kalendárnym

rokom rozumie hospodársky rok.

§ 51

Uplatnenie práva na odpočítanie dane

(1)

Právo na odpočítanie dane podľa

§ 49

môže platiteľ uplatniť, ak

a)

pri odpočítaní dane podľa

§ 49 ods. 2 písm. a)

má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa

§ 71

,

b)

pri odpočítaní dane podľa

§ 49 ods. 2 písm. b)

je daň uvedená v záznamoch podľa

§ 70

,

c)

pri odpočítaní dane podľa

§ 49 ods. 2 písm. c)

má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu; ak platiteľ nemá faktúru, môže

uplatnenie práva na odpočítanie dane preukázať aj iným hodnoverným dokladom osvedčujúcim

nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu a vznik daňovej povinnosti

pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v príslušnom zdaňovacom

období,

d)

pri odpočítaní dane podľa

§ 49 ods. 2 písm. d)

má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca

alebo dovozca.

(2)

Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa

§ 49 ods. 2 písm. a)

,

c) alebo písm. d)

najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr

v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane

vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie,

v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c)

alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d)

do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho

roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom

období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ

vykoná odpočítanie dane podľa

§ 49 ods. 2 písm. b)

najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr

v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane

vzniklo.

(3)

Ak v dôsledku oneskoreného doručenia faktúry je platiteľ povinný podať dodatočné

daňové priznanie z dôvodu, že daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z

iného členského štátu vznikla podľa

§ 20 ods. 1 písm. b)

, má platiteľ právo vykonať odpočítanie dane v zdaňovacom období, za ktoré podáva

dodatočné daňové priznanie, ak ku dňu podania dodatočného daňového priznania má faktúru.

(4)

Ak je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok, na účely odseku 2 sa kalendárnym

rokom rozumie hospodársky rok.

(5)

Odpočítanie dane platiteľ vykoná tak, že od celkovej výšky dane za príslušné zdaňovacie

obdobie odpočíta celkovú výšku odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie.

§ 52

Odpočítanie dane pri dodaní nového dopravného prostriedku

Osobe, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského

štátu, vzniká v čase dodania nového dopravného prostriedku právo odpočítať daň zahrnutú

do kúpnej ceny alebo zaplatenú pri dovoze alebo ním uplatnenú pri dovoze, alebo pri

nadobudnutí nového dopravného prostriedku v tuzemsku z iného členského štátu, a to

do výšky, ktorá neprekročí daň, ktorú by bola povinná táto osoba uhradiť, ak by pri

dodaní nového dopravného prostriedku z tuzemska do iného členského štátu bola povinná

platiť daň. Právo odpočítania dane môže byť uplatnené len za mesiac, v ktorom bol

nový dopravný prostriedok dodaný.

§ 52a

(1)

Na účely opravy odpočítanej dane podľa

§ 53

a

53a

a úpravy odpočítanej dane podľa

§ 54 až 54d

sa rozumie

a)

prvotným použitím prvé skutočné použitie tovarov a služieb platiteľom na dodávky

tovarov a služieb, pri ktorých vzniklo právo na odpočítanie dane podľa

§ 49 ods. 1

,

b)

dlhodobým majetkom platiteľa majetok, ktorý platiteľ používa na účely svojho podnikania,

okrem majetku nadobudnutého alebo majetku vytvoreného vlastnou činnosťou na účely

ďalšieho predaja, a ktorého doba použiteľnosti je viac ako jeden rok.

(2)

Obdobie na úpravu odpočítanej dane podľa

§ 54

,

§ 54a

alebo podľa

§ 54d

je

a)

päť kalendárnych rokov vrátane roka, v ktorom došlo k prvotnému použitiu investičného

majetku, ak ide o investičný majetok podľa

§ 54 ods. 2 písm. a)

a

d)

,

b)

20 kalendárnych rokov vrátane roka, v ktorom došlo k prvotnému použitiu investičného

majetku, ak ide o investičný majetok podľa

§ 54 ods. 2 písm. b)

a

c)

.

(3)

Ak je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok, na účely úpravy odpočítanej dane

podľa

§ 54

,

§ 54a

alebo podľa

§ 54d

sa kalendárnym rokom rozumie hospodársky rok.

§ 53

Oprava odpočítanej dane

(1)

Ak po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom platiteľ

a)

uplatnil odpočítanie dane, nastane skutočnosť podľa

§ 25

, ktorá má za následok zníženie základu dane, je platiteľ, ktorý odpočítal daň, povinný

opraviť odpočítanú daň,

b)

uplatnil odpočítanie dane, nastane skutočnosť podľa

§ 25

alebo

§ 68d

, ktorá má za následok zvýšenie základu dane, má platiteľ, ktorý odpočítal daň, právo

opraviť odpočítanú daň,

c)

uplatnil odpočítanie dane, uplatnil pomerné odpočítanie dane podľa

§ 49 ods. 4

alebo ak platiteľ nemohol uplatniť odpočítanie dane podľa

§ 49 ods. 2

,

3

alebo

ods. 7

, dôjde k prvotnému použitiu,

1.

je platiteľ povinný opraviť odpočítanú daň, ak vykonal odpočítanie dane vo vyššej

výške, ako by mohol vykonať na základe prvotného použitia; to neplatí, ak ide o dodanie

tovaru podľa

§ 8 ods. 3

alebo dodanie služby podľa

§ 9 ods. 2

,

2.

platiteľ môže opraviť odpočítanú daň, ak vykonal odpočítanie dane v nižšej výške,

ako by mohol vykonať na základe prvotného použitia.

(2)

Opravu odpočítanej dane podľa

a)

odseku 1 písm. a) platiteľ vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom

1.

dostal doklad o oprave základu dane,

2.

uplynulo 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa

§ 25 ods. 1

, ak platiteľ nedostane doklad o oprave základu dane do 30 dní odo dňa, keď nastala

skutočnosť podľa

§ 25 ods. 1

; ak sa oprava odpočítanej dane vzťahuje na nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného

členského štátu alebo dodanie tovaru alebo služby, keď je povinný platiť daň príjemca

plnenia, platiteľ súčasne opraví aj základ dane a daň podľa

§ 25

, a oprava odpočítanej dane pri dovoze tovaru sa vykoná v tom zdaňovacom období, v

ktorom platiteľ vykonal opravu základu dane s výnimkou podľa odseku 3,

b)

odseku 1 písm. b) platiteľ vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom dostal doklad

o oprave základu dane, a ak sa oprava základu dane vykoná podľa

§ 68d ods. 8

, oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ zaplatil,

a to vo výške zodpovedajúcej sume, ktorú zaplatil, a oprava odpočítanej dane pri dovoze

tovaru sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ vykonal opravu základu

dane s výnimkou podľa odseku 4,

c)

odseku 1 písm. c) platiteľ vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k prvotnému

použitiu alebo v ktorom sa platiteľ dozvedel alebo mal a mohol dozvedieť, že k prvotnému

použitiu nedôjde; to neplatí, ak k prvotnému použitiu nedôjde z dôvodov nezávislých

od vôle platiteľa a platiteľ mal preukázateľne v úmysle použiť tovary alebo služby

na podnikanie.

(3)

Ak daň zaplatená pri dovoze tovaru bola dodatočne vrátená v plnej výške alebo čiastočne

podľa colných predpisov, platiteľ je povinný opraviť odpočítanú daň. Oprava odpočítanej

dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom colný orgán vrátil daň.

(4)

Ak daň zaplatená pri dovoze tovaru bola dodatočne zvýšená podľa colných predpisov,

platiteľ môže opraviť odpočítanú daň. Oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom

období, v ktorom bola dodatočne zvýšená daň zaplatená colnému orgánu.

(5)

Pri nezákonnom prisvojení si tovaru inou osobou, pri kúpe ktorého alebo jeho súčasti

alebo vytvorení ktorého alebo jeho súčasti bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná,

je platiteľ povinný odviesť daň, ktorú z tohto tovaru odpočítal; výšku dane platiteľ

vypočíta rovnako, ako pri dodaní tovaru podľa

§ 8 ods. 3

, pričom platiteľ odvedie vypočítanú daň najviac do výšky odpočítanej dane. Platiteľ

daň odvedie za to zdaňovacie obdobie, v ktorom zistil, že mu bol tovar odcudzený.

(6)

Platiteľ, ktorý odviedol daň podľa odseku 5, má právo vykonať opravu opravenej odpočítanej

dane, ak získa späť tovar, ktorý mu bol odcudzený, v rozsahu, v akom platiteľ použije

späť získaný tovar na podnikanie s možnosťou odpočítania dane; opravu platiteľ vykoná

v zdaňovacom období, v ktorom tovar získal späť, a to najviac do výšky dane odvedenej

podľa odseku 5.

(7)

Ak bola vykonaná oprava sadzby dane, ktorá má za následok zníženie dane, je platiteľ,

ktorý odpočítal daň, povinný opraviť odpočítanú daň v tom zdaňovacom období, v ktorom

bola vykonaná oprava sadzby dane, alebo v prvom nasledujúcom zdaňovacom období. Ak

bola vykonaná oprava sadzby dane, ktorá má za následok zvýšenie dane, má platiteľ,

ktorý odpočítal daň, právo opraviť odpočítanú daň v tom zdaňovacom období, v ktorom

bola vykonaná oprava sadzby dane, alebo v prvom nasledujúcom zdaňovacom období. Opravu

sadzby dane a opravu odpočítanej dane nie je povinný vykonať platiteľ pri uplatnení

nesprávnej sadzby dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo

pri dodaní tovaru alebo služby, keď je povinný platiť daň nadobúdateľ tovaru alebo

príjemca služby, ak platiteľ môže pri tomto zdaniteľnom obchode odpočítať daň v plnom

rozsahu.

(8)

Na účely opravy odpočítanej dane podľa odseku 2 písm. a) druhého bodu sa použije

sadzba dane platná v čase vzniku práva na odpočítanie dane.

§ 53a

(1)

Ak platiteľ uplatnil odpočítanie dane zo služby vykonanej na investičnom majetku

uvedenom v

§ 54 ods. 2 písm. a)

alebo

písm. b)

, pri nadobudnutí ktorého neuplatnil odpočítanie dane, a táto služba viedla k trvalému

zvýšeniu hodnoty investičného majetku, je povinný opraviť odpočítanú daň z tejto služby

v zdaňovacom období, v ktorom tento investičný majetok dodá na svoju osobnú spotrebu,

na osobnú spotrebu svojich zamestnancov alebo dodá investičný majetok bezodplatne.

(2)

Odpočítanú daň zo služby vykonanej na investičnom majetku uvedenom v

§ 54 ods. 2 písm. a)

platiteľ opraví vo výške, ktorá sa vzťahuje na obdobie, ktoré sa začína kalendárnym

mesiacom, v ktorom platiteľ tento investičný majetok dodal podľa odseku 1, a končí

sa uplynutím 60. kalendárneho mesiaca od uplatnenia odpočítania dane. Odpočítanú daň

zo služby vykonanej na investičnom majetku uvedenom v

§ 54 ods. 2 písm. b)

platiteľ opraví vo výške, ktorá sa vzťahuje na obdobie, ktoré sa začína kalendárnym

mesiacom, v ktorom platiteľ tento investičný majetok dodal podľa odseku 1, a končí

sa uplynutím 240. kalendárneho mesiaca od uplatnenia odpočítania dane. Pri oprave

odpočítanej dane platiteľ zohľadní pomerné odpočítanie dane zo služby vykonanej na

investičnom majetku.

§ 53b

Oprava odpočítanej dane pri úplnom alebo čiastočnom nezaplatení protihodnoty

za dodanie tovaru alebo služby

(1)

Platiteľ je povinný opraviť odpočítanú daň, ak

a)

úplne alebo čiastočne nezaplatil za dodanie tovaru alebo služby, z ktorého je osobou

povinnou platiť daň dodávateľ podľa

§ 69 ods. 1

,

v

rozsahu, v akom za dodanie tohto tovaru alebo služby nezaplatil, a to v tom zdaňovacom

období, v ktorom nastal 101. deň odo dňa splatnosti záväzku, alebo

b)

nebol povinný opraviť odpočítanú daň podľa písmena a) a po skončení zdaňovacieho

obdobia, v ktorom uplatnil odpočítanie dane, nastane skutočnosť podľa

§ 25a ods. 2 písm. b)

,

c)

alebo

písm. f)

a platiteľ dostal opravný doklad podľa

§ 25a ods. 7 písm. a)

, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom dostal tento doklad, a to v rozsahu, v akom

za dodanie tovaru alebo služby nezaplatil.

(2)

Ak platiteľ uplatňuje právo na odpočítanie dane z tovaru alebo služby, za ktoré úplne

alebo čiastočne nezaplatil, až po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom nastal 101.

deň odo dňa splatnosti záväzku, je povinný súčasne vykonať opravu odpočítanej dane

v rozsahu, v akom za dodanie tohto tovaru alebo služby nezaplatil.

(3)

Pri oprave odpočítanej dane podľa odseku 1 alebo odseku 2 platiteľ zohľadní pomerné

odpočítanie dane a vykonané úpravy odpočítanej dane.

(4)

Platiteľ má právo vykonať opravu opravenej odpočítanej dane podľa odseku 1 alebo

odseku 2 v tom zdaňovacom období, v ktorom

a)

došlo k úplnému alebo čiastočnému zaplateniu za dodanie tovaru alebo služby, a to

vo výške zodpovedajúcej sume protihodnoty, ktorá bola zaplatená za dodanie tovaru

alebo služby, ak platiteľ do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za toto

zdaňovacie obdobie nedostal opravný doklad podľa

§ 25a ods. 7 písm. a)

, alebo

b)

platiteľ dostal opravný doklad podľa

§ 25a ods. 7 písm. b)

po tom, čo nastala akákoľvek skutočnosť, na základe ktorej bol dodávateľ povinný

vykonať opravu zníženého základu dane podľa

§ 25a ods. 6

, a to vo výške zodpovedajúcej sume protihodnoty, ktorá bola zaplatená za dodanie

tovaru alebo služby.

(5)

Pri oprave opravenej odpočítanej dane podľa odseku 4 platiteľ zohľadní pomerné odpočítanie

dane a vykonané úpravy odpočítanej dane; ak platiteľ opravil odpočítanú daň podľa

odseku 1 alebo odseku 2 z dôvodu, že za dodanie tovaru alebo služby úplne nezaplatil,

zohľadní aj úpravy odpočítanej dane, ktoré by bol povinný vykonať, ak by neopravil

odpočítanú daň podľa odseku 1 alebo odseku 2.

(6)

Ak platiteľ opravil odpočítanú daň podľa odseku 1 alebo odseku 2 alebo opravil opravenú

odpočítanú daň podľa odseku 4, zohľadní tieto opravy pri úprave odpočítanej dane podľa

§ 54

,

§ 54a

alebo

§ 54d

.

(7)

Platiteľ je povinný uviesť opravu odpočítanej dane podľa odseku 1 alebo odseku 2

a opravu opravenej odpočítanej dane podľa odseku 4 v záznamoch podľa

§ 70 ods. 2 písm. j)

.

(8)

Ak platiteľ nedostal opravný doklad podľa

§ 25a ods. 7 písm. a)

do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom mu bol

odoslaný, má sa za to, že tento doklad dostal v posledný deň tohto nasledujúceho kalendárneho

mesiaca.

§ 54

Úprava dane odpočítanej pri investičnom majetku

(1)

Ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom došlo k prvotnému použitiu

investičného majetku, platiteľ zmení účel jeho použitia,

a)

je povinný upraviť odpočítanú daň, ak v dôsledku tejto zmeny bola daň pri prvotnom

použití tohto investičného majetku odpočítaná vo vyššej výške, v akej mohla byť odpočítaná

v kalendárnom roku, v ktorom došlo k zmene účelu použitia tohto investičného majetku,

b)

má právo upraviť odpočítanú daň, ak v dôsledku tejto zmeny bola daň pri prvotnom

použití tohto investičného majetku odpočítaná v nižšej výške, v akej mohla byť odpočítaná

v kalendárnom roku, v ktorom došlo k zmene účelu použitia tohto investičného majetku.

(2)

Investičným majetkom na účely tohto zákona je dlhodobý majetok platiteľa, ktorým

sú

a)

hnuteľné veci, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie a ktorých obstarávacia

cena bez dane alebo vlastné náklady sú viac ako 1 700 eur,

b)

stavby,

26a

)

stavebné pozemky, byty a nebytové priestory,

c)

nadstavby stavieb, prístavby stavieb, vstavby

26b

)

a stavebné úpravy stavieb, bytov a nebytových priestorov, ktoré si vyžadovali rozhodnutie

o stavebnom zámere,

27

)

d)

nehmotný majetok

31

)

s obstarávacou cenou bez dane viac ako 2 400 eur.

(3)

Zmenou účelu použitia investičného majetku sa rozumie, ak platiteľ

a)

investičný majetok, pri ktorom odpočítal daň, používa na dodávky tovarov a služieb

bez možnosti odpočítania dane alebo na dodávky tovarov a služieb s možnosťou pomerného

odpočítania dane,

b)

investičný majetok, pri ktorom nemohol odpočítať daň, používa na dodávky tovarov

a služieb s možnosťou odpočítania dane alebo na dodávky tovarov a služieb s možnosťou

pomerného odpočítania dane,

c)

investičný majetok, pri ktorom odpočítal pomernú výšku dane, používa na dodávky tovarov

a služieb s možnosťou odpočítania dane alebo na dodávky tovarov a služieb bez možnosti

odpočítania dane; za zmenu účelu použitia investičného majetku, pri ktorom platiteľ

odpočítal pomernú výšku dane, považuje sa aj zmena výšky ročného koeficientu (

§ 50 ods. 4

) o hodnotu väčšiu ako 0,10.

(4)

Ak platiteľ nadobudne investičný majetok na základe nájomnej zmluvy inej ako nájomnej

zmluvy podľa

§ 8 ods. 1 písm. c)

, pri ktorom po nadobudnutí zmení účel jeho použitia, na účely úpravy odpočítanej

dane sa má za to, že obdobie na úpravu odpočítanej dane začalo plynúť v kalendárnom

roku, v ktorom bol investičný majetok odovzdaný do užívania platiteľovi.

(5)

Zmena účelu použitia investičného majetku sa posudzuje samostatne za každý kalendárny

rok počas obdobia na úpravu odpočítanej dane v porovnaní s daňou, ktorú platiteľ odpočítal

pri prvotnom použití tohto investičného majetku. Úpravu odpočítanej dane platiteľ

vykoná v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom zmenil účel použitia

investičného majetku. Platiteľ postupuje pri úprave odpočítanej dane podľa

prílohy č. 1

. Na účely výpočtu úpravy dane odpočítanej pri investičnom majetku sa daň, ktorú platiteľ

nemôže odpočítať, považuje za odpočítanie dane vo výške 0.

(6)

Úpravu odpočítanej dane platiteľ nevykoná, ak absolútna hodnota vyjadrujúca zmenu

účelu použitia investičného majetku predstavuje 0,10 a menej; hodnota vyjadrujúca

zmenu účelu použitia investičného majetku je rozdiel čísla A a čísla B podľa

prílohy č. 1

.

(7)

Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok

s uplatnením dane alebo s oslobodením od dane s možnosťou odpočítania dane, posudzuje

sa tento investičný majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby

bol používaný na podnikanie s možnosťou odpočítania dane. Ak v priebehu obdobia na

úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok s oslobodením od dane bez

možnosti odpočítania dane, posudzuje sa tento investičný majetok až do uplynutia obdobia

na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný na podnikanie s oslobodením od dane

bez možnosti odpočítania dane.

§ 54a

(1)

Ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom došlo k prvotnému použitiu

investičného majetku uvedeného v

§ 54 ods. 2 písm. b)

a

c)

, platiteľ zmení rozsah použitia tohto investičného majetku na účely podnikania, ako

aj na iný účel ako na podnikanie,

a)

je povinný upraviť odpočítanú daň, ak v dôsledku tejto zmeny bola daň pri prvotnom

použití tohto investičného majetku odpočítaná vo vyššej výške, v akej mohla byť odpočítaná

v kalendárnom roku, v ktorom došlo k zmene rozsahu použitia tohto investičného majetku

na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie,

b)

má právo upraviť odpočítanú daň, ak v dôsledku tejto zmeny bola daň pri prvotnom

použití tohto investičného majetku odpočítaná v nižšej výške, v akej mohla byť odpočítaná

v kalendárnom roku, v ktorom došlo k zmene rozsahu použitia tohto investičného majetku

na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie.

(2)

Ak platiteľ nadobudne investičný majetok uvedený v

§ 54 ods. 2 písm. b)

a

c)

na základe nájomnej zmluvy inej ako nájomnej zmluvy podľa

§ 8 ods. 1 písm. c)

, pri ktorom po nadobudnutí zmení rozsah použitia na účely podnikania a na iný účel

ako na podnikanie, na účely úpravy odpočítanej dane sa má za to, že obdobie na úpravu

odpočítanej dane začalo plynúť v kalendárnom roku, v ktorom bol tento investičný majetok

odovzdaný do užívania platiteľovi.

(3)

Zmena rozsahu použitia investičného majetku podľa

§ 54 ods. 2 písm. b)

alebo

písm. c)

sa posudzuje samostatne za každý kalendárny rok počas obdobia na úpravu odpočítanej

dane v porovnaní s daňou, ktorú platiteľ odpočítal pri prvotnom použití tohto investičného

majetku. Úpravu odpočítanej dane platiteľ vykoná v poslednom zdaňovacom období kalendárneho

roka, v ktorom zmenil rozsah použitia investičného majetku uvedeného v

§ 54 ods. 2 písm. b)

a

c)

na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie. Platiteľ postupuje pri

úprave odpočítanej dane podľa

prílohy č. 1.

Na účely výpočtu úpravy dane odpočítanej pri investičnom majetku sa daň, ktorú platiteľ

nemôže odpočítať, považuje za odpočítanie dane vo výške 0 eur.

(4)

Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok

uvedený v

§ 54 ods. 2 písm. b) a c)

s uplatnením dane, posudzuje sa tento majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej

dane, akoby bol používaný len na podnikanie. Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej

dane platiteľ dodá investičný majetok uvedený v

§ 54 ods. 2 písm. b) a c)

s oslobodením od dane, posudzuje sa tento majetok až do uplynutia obdobia na úpravu

odpočítanej dane, akoby bol používaný len na iný účel ako na podnikanie.

§ 54b

(1)

Ak investičný majetok podľa

§ 54 ods. 2

prechádza na právneho nástupcu platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, je právny

nástupca povinný pokračovať v úprave odpočítanej dane tohto investičného majetku podľa

§ 54

,

§ 54a

a

54d

.

(2)

Platiteľ, ktorý predá podnik alebo časť podniku alebo ktorý vloží podnik alebo časť

podniku ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti alebo družstva bez dane podľa

§ 10 ods. 1

, a platiteľ, ktorý sa rozdelil odštiepením alebo cezhraničným odštiepením, sú povinní

nadobúdateľovi oznámiť údaj o dani vzťahujúcej sa k nadobudnutému investičnému majetku

podľa

§ 54 ods. 2

, údaj o odpočítanej dani a o vykonaných úpravách odpočítanej dane podľa

§ 54

,

§ 54a

a

54d

.

(3)

Ak nadobúdateľ podniku alebo časti podniku alebo platiteľ, na ktorého prešiel investičný

majetok platiteľa v rámci jeho rozdelenia odštiepením alebo cezhraničným odštiepením,

nemá k dispozícii údaje podľa odseku 2, predpokladá sa, že odpočítanie dane pri nadobudnutí

investičného majetku bolo uplatnené v roku nadobudnutia tohto majetku právnym nástupcom,

a to vo výške 100 % zo základu dane, ktorým je reálna hodnota tohto investičného majetku

podľa osobitného predpisu.

31

)

§ 54c

(1)

Ak platiteľ nadobudol investičný majetok uvedený v

§ 54 ods. 2

od platiteľa podľa

§ 68d ods. 2

a uplatňuje odpočítanie dane až po skončení kalendárneho roka, v ktorom začalo plynúť

obdobie na úpravu odpočítanej dane podľa

§ 54

,

§ 54a

alebo

§ 54d

, je povinný pri odpočítaní dane a prípadnom vysporiadaní pomerného odpočítania dane

zohľadniť zmenu alebo zmeny účelu použitia investičného majetku a zmenu alebo zmeny

rozsahu použitia investičného majetku, ak k týmto zmenám došlo v období od začiatku

plynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane do konca kalendárneho roka, v ktorom uplatňuje

odpočítanie dane.

(2)

Na účely úpravy odpočítanej dane podľa

§ 54

,

§ 54a

alebo

§ 54d

vykonávanej platiteľom, ktorý nadobudol investičný majetok uvedený v

§ 54 ods. 2

od platiteľa podľa

§ 68d ods. 2

, a vykonávanej platiteľom podľa

§ 68d ods. 2

sa skratkou DV vo vzorci uvedenom v

prílohe č. 1

rozumie daň vzťahujúca sa na obstarávaciu cenu investičného majetku alebo vlastné

náklady investičného majetku vo výške zodpovedajúcej sume, ktorú tento platiteľ zaplatil.

§ 54d

(1)

Ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom došlo k prvotnému použitiu

investičného majetku uvedeného v

§ 54 ods. 2 písm. a)

alebo

písm. d)

, pri ktorom bola odpočítaná časť dane podľa

§ 49 ods. 5

prvej vety alebo pri ktorom nebola odpočítaná daň, platiteľ zmení rozsah použitia

tohto investičného majetku na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie,

a)

je povinný upraviť odpočítanú daň, ak v dôsledku tejto zmeny bola daň pri prvotnom

použití tohto investičného majetku odpočítaná vo vyššej výške, v akej mohla byť odpočítaná

v kalendárnom roku, v ktorom došlo k zmene rozsahu použitia tohto investičného majetku

na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie,

b)

má právo upraviť odpočítanú daň, ak v dôsledku tejto zmeny bola daň pri prvotnom

použití tohto investičného majetku odpočítaná v nižšej výške, v akej mohla byť odpočítaná

v kalendárnom roku, v ktorom došlo k zmene rozsahu použitia tohto investičného majetku

na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie.

(2)

Ak platiteľ nadobudne investičný majetok uvedený v

§ 54 ods. 2 písm. a)

na základe nájomnej zmluvy inej ako nájomnej zmluvy podľa

§ 8 ods. 1 písm. c)

, pri ktorom po nadobudnutí zmení rozsah použitia na účely podnikania a na iný účel

ako na podnikanie, na účely úpravy odpočítanej dane sa má za to, že obdobie na úpravu

odpočítanej dane začalo plynúť v kalendárnom roku, v ktorom bol tento investičný majetok

odovzdaný do užívania platiteľovi.

(3)

Zmena rozsahu použitia investičného majetku podľa

§ 54 ods. 2 písm. a)

alebo

písm. d)

sa posudzuje samostatne za každý kalendárny rok počas obdobia na úpravu odpočítanej

dane v porovnaní s daňou, ktorú platiteľ odpočítal pri prvotnom použití tohto investičného

majetku. Úpravu odpočítanej dane platiteľ vykoná v poslednom zdaňovacom období kalendárneho

roka, v ktorom zmenil rozsah použitia investičného majetku uvedeného v

§ 54 ods. 2 písm. a)

alebo

písm. d)

na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie. Platiteľ postupuje pri

úprave odpočítanej dane podľa

prílohy č. 1.

(4)

Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok

uvedený v

§ 54 ods. 2 písm. a)

alebo

písm. d)

s uplatnením dane alebo s oslobodením od dane s možnosťou odpočítania dane, posudzuje

sa tento majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný

len na podnikanie.

§ 55

Odpočítanie dane pri registrácii platiteľa a pri oneskorenej registrácii platiteľa

(1)

Platiteľ môže výlučne v prvom zdaňovacom období uplatniť právo na odpočítanie dane

viažucej sa k tovarom a službám, ktoré nadobudol alebo prijal v postavení zdaniteľnej

osoby pred dňom, keď sa stal platiteľom, alebo ktoré nadobudne alebo prijme v postavení

platiteľa, ak daňová povinnosť vznikla podľa

§ 19 ods. 4

pred dňom, keď sa stal platiteľom, ak tieto prijaté plnenia okrem zásob neboli zahrnuté

do daňových výdavkov podľa osobitného predpisu

27a

)

v kalendárnych rokoch predchádzajúcich kalendárnemu roku, v ktorom sa stal platiteľom.

Daň pri majetku, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom,

26

)

platiteľ zníži o pomernú časť dane zodpovedajúcu odpisom; platiteľ, ktorý nie je

účtovnou jednotkou, použije pri znížení odpočítateľnej dane postup ako platiteľ, ktorý

je účtovnou jednotkou.

(2)

Platiteľ môže odpočítať daň podľa odseku 1 v rozsahu a za podmienok podľa

§ 49 až 50

a

§ 51 ods. 1

a

5.

Pri odpočítaní dane je platiteľ povinný zohľadniť aj opravu odpočítanej dane podľa

§ 53b

, ktorú by bol povinný vykonať pred dňom, keď sa stal platiteľom, ak by mal postavenie

platiteľa.

(3)

Platiteľ, ktorý nesplnil registračnú povinnosť, môže v zdaňovacom období, za ktoré

v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti podáva daňové priznanie po uplynutí lehoty

podľa

§ 78 ods. 2

, uplatniť v rozsahu a za podmienok podľa

§ 49 až 50

,

§ 51 ods. 1

,

3

a

5

a odseku 4 právo na odpočítanie dane inej ako v odseku 1, ktorá bola

a)

voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb,

b)

ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň podľa

§ 69 ods. 2

,

3

,

7

alebo

ods. 9

,

c)

ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa

§ 11

alebo

§ 11a

alebo

d)

zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

(4)

Platiteľ, ktorý nesplnil registračnú povinnosť, môže odpočítať daň podľa

odseku 3

v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak ku dňu podania

daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie spĺňa podmienky podľa

§ 51 ods. 1.

(5)

Pri odpočítaní dane podľa odseku 3 je platiteľ, ktorý nesplnil registračnú povinnosť,

povinný zohľadniť aj

a)

opravu odpočítanej dane podľa

§ 53b

, ktorú by bol povinný vykonať, keby si registračnú povinnosť podľa

§ 4

alebo

§ 5

splnil včas, alebo

b)

úpravu odpočítanej dane podľa

§ 54

,

§ 54a

alebo

§ 54d

, ktorú by bol povinný vykonať, keby si registračnú povinnosť podľa

§ 4

alebo

§ 5

splnil včas.

(6)

Na účely tohto zákona sa platiteľom, ktorý nesplnil registračnú povinnosť, rozumie

platiteľ, ktorý

a)

nepodal žiadosť o registráciu pre daň podľa

§ 4 ods. 2

,

b)

podal žiadosť o registráciu pre daň podľa

§ 4 ods. 2

oneskorene,

c)

nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa

§ 4 ods. 5

,

d)

splnil oznamovaciu povinnosť podľa

§ 4 ods. 5

oneskorene,

e)

nepodal žiadosť o registráciu pre daň podľa

§ 5 ods. 3

alebo

ods. 5

alebo

f)

podal žiadosť o registráciu pre daň podľa

§ 5 ods. 3

alebo

ods. 5

oneskorene.

§ 55a

(1)

Zahraničná osoba, ktorá má v inom členskom štáte sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň,

bydlisko alebo sa v inom členskom štáte obvykle zdržiava a žiada o vrátenie dane (ďalej

len „žiadateľ“), má nárok na vrátenie dane z tovaru a služby, ktoré jej dodal platiteľ

v tuzemsku, a nárok na vrátenie dane vyrubenej pri dovoze tovaru v tuzemsku za podmienok

a v rozsahu podľa odsekov 2 až 5 a

§ 55b až 55e

.

(2)

Žiadateľ má nárok na vrátenie dane, ak

a)

je identifikovaný pre daň v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania,

prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava,

b)

v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nemal v tuzemsku sídlo, miesto

podnikania, prevádzkareň ani bydlisko a ani sa v tuzemsku obvykle nezdržiaval,

c)

v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nedodal tovar ani službu v tuzemsku

s výnimkou dodania

1.

prepravných služieb a s nimi súvisiacich doplnkových služieb, ktoré sú oslobodené

od dane podľa

§ 47 ods. 6

,

8

,

10

a

12

a

§ 48 ods. 8

,

2.

služby a dodania tovaru, ak je osobou povinnou platiť daň príjemca podľa

§ 69 ods. 2

,

3

a

12

,

3.

tovaru podľa

§ 13 ods. 1 písm. e) a f)

, ak je osobou povinnou platiť daň osoba, ktorej je tento tovar dodaný podľa

§ 69 ods. 9

,

4.

tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ktorý bol dovezený z tretieho štátu žiadateľom,

ktorý bol zastúpený daňovým zástupcom podľa

§ 69a

,

5.

tovaru v rámci trojstranného obchodu podľa

§ 45

, na ktorom sa zúčastnil ako prvý odberateľ a osobou povinnou platiť daň je druhý

odberateľ.

(3)

Žiadateľ má nárok na vrátenie dane, ak uskutočňuje zdaniteľné obchody, pri ktorých

vzniká právo na odpočítanie dane v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania,

prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava. Ak žiadateľ uskutočňuje

v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo

v ktorom sa obvykle zdržiava, zdaniteľné obchody, pri ktorých môže odpočítať daň,

a súčasne zdaniteľné obchody, pri ktorých nemôže odpočítať daň, má nárok na vrátenie

pomernej výšky dane, ktorú vypočíta podľa pravidiel platných v členskom štáte, v ktorom

má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava.

(4)

Žiadateľ má nárok na vrátenie dane, ak by takáto daň bola odpočítateľná podľa

§ 49

.

(5)

Žiadateľ nemá nárok na vrátenie dane, ktorú dodávateľ neuplatnil v súlade s týmto

zákonom, a dane uplatnenej pri tovare, ktorý je alebo môže byť oslobodený od dane

podľa

§ 43

alebo

§ 47 ods. 2

. Ak žiadateľ podľa zákona platného v inom členskom štáte uplatňuje osobitnú úpravu

zodpovedajúcu ustanoveniam podľa

§ 65

, nemá nárok na vrátenie dane pri tovaroch a službách obstaraných na účel uskutočnenia

cesty.

(6)

Žiadateľ, ktorý je identifikovaný pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa

§ 68c

v tuzemsku alebo osobitnej úpravy podľa ustanovení zákona platného v inom členskom

štáte zodpovedajúcich

§ 68b

alebo

§ 68c

, má nárok na vrátenie dane uplatnenej pri tovaroch a službách, ktoré súvisia s dodaním

tovarov a služieb uvedených v

§ 68 ods. 1 písm. b)

a

c)

; splnenie podmienky podľa odseku 2 písm. c) sa nevyžaduje.

§ 55b

(1)

Žiadateľ uplatňuje nárok na vrátenie dane podaním žiadosti o vrátenie dane v elektronickej

forme prostredníctvom elektronického portálu v členskom štáte, v ktorom má sídlo,

miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava. Žiadosť

o vrátenie dane sa podáva najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje

po období, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane; ak koniec lehoty na podanie

žiadosti o vrátenie dane pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným

dňom lehoty je tento deň. Daňový úrad Bratislava bezodkladne elektronickými prostriedkami

oznámi žiadateľovi dátum prijatia žiadosti o vrátenie dane.

(2)

Žiadosť o vrátenie dane musí obsahovať

a)

priezvisko a meno alebo názov žiadateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne,

bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava,

b)

elektronickú adresu žiadateľa,

c)

opis podnikateľskej činnosti žiadateľa, pre ktorú tovar a služby nadobudol, uvedením

zodpovedajúceho číselného kódu podľa osobitného predpisu,

27b

)

d)

obdobie podľa

§ 55c ods. 1

, na ktoré sa žiadosť vzťahuje,

e)

vyhlásenie žiadateľa, že spĺňa podmienku podľa

§ 55a ods. 2 písm. c)

,

f)

identifikačné číslo pre daň žiadateľa alebo jeho daňové registračné číslo pridelené

v inom členskom štáte,

g)

údaje o bankovom účte žiadateľa vrátane medzinárodného bankového čísla účtu (IBAN)

a medzinárodného kódu banky (BIC).

(3)

Žiadosť o vrátenie dane musí obsahovať okrem údajov podľa odseku 2 údaje z každej

faktúry o dodaní tovaru alebo služby a z každého dovozného dokladu, z ktorých žiadateľ

žiada vrátenie dane, a to

a)

priezvisko a meno alebo názov dodávateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,

prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava,

b)

identifikačné číslo pre daň dodávateľa pridelené v tuzemsku okrem dovozu tovaru,

c)

dátum vyhotovenia faktúry, číslo faktúry a dátum a číslo dovozného dokladu,

d)

základ dane a sumu dane v eurách,

e)

výšku odpočítateľnej dane podľa

§ 55a ods. 3 a 4

,

f)

v prípade potreby pomernú výšku odpočítateľnej dane podľa

§ 55a ods. 3

vyjadrenú v percentách,

g)

číselný kód podľa odseku 4, ktorý prislúcha nadobudnutému tovaru a službe, a pri

použití číselného kódu 10 druh nadobudnutého tovaru a služby,

h)

bližšie určujúci kód podľa osobitného predpisu

27ba

)

pri použití číselného kódu 9 podľa odseku 4 písm. i).

(4)

Druh nadobudnutého tovaru a služieb sa vyjadruje týmito číselnými kódmi

a)

pohonná látka číselným kódom 1,

b)

nájom dopravných prostriedkov číselným kódom 2,

c)

výdavky týkajúce sa dopravných prostriedkov s výnimkou tých, ktoré súvisia s tovarom

a službami podľa písmen a) a b), číselným kódom 3,

d)

poplatky za užívanie ciest a diaľnic číselným kódom 4,

e)

cestovné náklady týkajúce sa osobnej dopravy číselným kódom 5,

f)

ubytovacie služby číselným kódom 6,

g)

jedlá, nápoje a reštauračné služby číselným kódom 7,

h)

vstupné na veľtrhy a výstavy číselným kódom 8,

i)

výdavky na luxusné predmety, pohostenie, zábavu a reprezentáciu číselným kódom 9,

j)

iné tovary a služby ako sú uvedené v písmenách a) až i) číselným kódom 10.

(5)

Ak je základ dane vo faktúre alebo dovoznom doklade 1 000 eur a viac alebo vo faktúre

o kúpe pohonných látok 250 eur a viac, je žiadateľ povinný spolu so žiadosťou o vrátenie

dane elektronickými prostriedkami predložiť kópiu faktúry alebo dovozného dokladu.

(6)

Údaje v žiadosti o vrátenie dane a ďalšie požadované informácie podľa

§ 55d ods. 1 a 2

uvádza žiadateľ v slovenskom jazyku alebo v anglickom jazyku.

§ 55c

(1)

Žiadosť o vrátenie dane sa podáva za obdobie najviac jedného kalendárneho roka a

suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, musí byť najmenej 50 eur. Žiadosť o vrátenie

dane sa môže podať za obdobie kratšie ako jeden kalendárny rok, ale nie kratšie ako

tri kalendárne mesiace, ak suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, je najmenej 400 eur.

Vrátenie dane sa môže vzťahovať na obdobie kratšie ako tri kalendárne mesiace, ak

toto obdobie predstavuje zvyšok kalendárneho roka a suma dane, ktorej vrátenie sa

žiada, je najmenej 50 eur.

(2)

Žiadosť o vrátenie dane sa vzťahuje na

a)

kúpu tovarov a služieb, ktoré boli fakturované počas obdobia, na ktoré sa žiadosť

o vrátenie dane vzťahuje, ak daňová povinnosť vznikla pred vyhotovením faktúry alebo

v čase vyhotovenia faktúry, alebo v súvislosti s ktorými daňová povinnosť vznikla

počas obdobia, na ktoré sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje, ak kúpa bola fakturovaná

pred vznikom daňovej povinnosti,

b)

dovoz tovaru, ktorý sa uskutočnil počas obdobia, na ktoré sa žiadosť o vrátenie dane

vzťahuje.

(3)

Žiadosť o vrátenie dane sa môže vzťahovať aj na faktúry alebo dovozné doklady, ktoré

nie sú zahrnuté do predchádzajúcich žiadostí o vrátenie dane a týkajú sa transakcií,

ktoré sa uskutočnili počas obdobia príslušného kalendárneho roka.

(4)

Ak sa po podaní žiadosti o vrátenie dane upraví odpočítateľná časť dane podľa zákona

platného v členskom štáte žiadateľa, žiadateľ je povinný opraviť sumu dane, o vrátenie

ktorej žiadal, alebo sumu dane, ktorá sa mu už vrátila.

(5)

Oprava podľa odseku 4 sa vykoná v žiadosti o vrátenie dane vzťahujúcej sa na obdobie

kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, za ktorý žiadateľ žiadal vrátenie

dane. Ak žiadateľ za obdobie kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku,

za ktorý žiadateľ žiadal vrátenie dane, nepodáva žiadosť o vrátenie dane, opravu dane

podľa odseku 4 vykoná v samostatnom vyhlásení podanom prostredníctvom elektronického

portálu v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko

alebo v ktorom sa obvykle zdržiava.

(6)

Ak sa po podaní žiadosti o vrátenie dane zníži základ dane a daň za dodanie tovaru

alebo služby, je žiadateľ povinný vrátiť sumu dane, o vrátenie ktorej žiadal. Vrátenie

dane žiadateľ vykoná v žiadosti o vrátenie dane za obdobie kalendárneho roka, v ktorom

bol vyhotovený doklad o oprave základu dane a dane. Ak žiadateľ za obdobie kalendárneho

roka, v ktorom bol vyhotovený doklad o oprave základu dane a dane, nepodáva žiadosť

o vrátenie dane, je povinný oznámiť elektronickými prostriedkami Daňovému úradu Bratislava

najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku,

v ktorom bol vyhotovený doklad o oprave základu dane a dane, že dostal doklad o oprave

základu dane a dane. Spolu s oznámením žiadateľ predloží elektronickými prostriedkami

doklad o oprave základu dane a dane. Daňový úrad Bratislava oznámi žiadateľovi rozhodnutie

o vrátení vrátenej dane. Žiadateľ je povinný vrátiť daň do 30 dní od oznámenia rozhodnutia.

§ 55d

(1)

Daňový úrad Bratislava oznámi žiadateľovi rozhodnutie o žiadosti o vrátenie dane

do štyroch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti s výnimkou podľa odsekov 5 a 6. Ak vzniknú

odôvodnené pochybnosti o správnosti uplatňovaného nároku na vrátenie dane, Daňový

úrad Bratislava môže v lehote podľa prvej vety elektronickými prostriedkami požiadať

žiadateľa, príslušné orgány členského štátu, v ktorom má žiadateľ sídlo, miesto podnikania,

prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, alebo inú osobu o dodatočné

informácie; inú osobu ako žiadateľa alebo príslušný orgán členského štátu, v ktorom

má žiadateľ sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle

zdržiava, môže požiadať elektronickými prostriedkami, iba ak sú tieto prostriedky

dostupné jej adresátovi.

(2)

Ak nie sú dodatočné informácie dostatočné, môže Daňový úrad Bratislava požiadať o

ďalšie dodatočné informácie. Žiadosť o dodatočné informácie a žiadosť o ďalšie dodatočné

informácie sa považujú za doručené dňom odoslania dátovej správy na elektronickú adresu

žiadateľa uvedenú v žiadosti o vrátenie dane, na elektronickú adresu príslušných orgánov

členských štátov alebo elektronickú adresu iných osôb; na doručovanie sa nevzťahuje

ustanovenie osobitného predpisu.

27bc

)

(3)

Dodatočnými informáciami podľa odseku 1 a ďalšími dodatočnými informáciami podľa

odseku 2 sú aj originál alebo kópia faktúry alebo dovozného dokladu, ktoré sa týkajú

uplatňovaného nároku na vrátenie dane, a to aj takých, v ktorých základ dane je nižší

ako základ dane podľa

§ 55b ods. 5

.

(4)

Osoba, od ktorej Daňový úrad Bratislava žiada dodatočné informácie a ďalšie dodatočné

informácie podľa odsekov 1 a 2, je povinná požadované informácie poskytnúť do jedného

mesiaca odo dňa, kedy jej bola požiadavka doručená.

(5)

Ak Daňový úrad Bratislava žiada dodatočné informácie podľa odseku 1, oznámi žiadateľovi

rozhodnutie o žiadosti o vrátenie dane do dvoch mesiacov od prijatia požadovaných

informácií, a ak nedostal požadované informácie, oznámi rozhodnutie do dvoch mesiacov

od uplynutia lehoty podľa odseku 4; ak dvojmesačná lehota na oznámenie rozhodnutia

uplynie skôr ako uplynie šesť mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, Daňový úrad Bratislava

oznámi rozhodnutie najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti.

(6)

Ak Daňový úrad Bratislava žiada ďalšie dodatočné informácie podľa odseku 2, oznámi

žiadateľovi rozhodnutie o žiadosti o vrátenie dane najneskôr do ôsmich mesiacov odo

dňa prijatia žiadosti.

(7)

Ak Daňový úrad Bratislava rozhodne o vrátení dane, vráti daň najneskôr do desiatich

pracovných dní od uplynutia lehoty na oznámenie rozhodnutia o žiadosti o vrátenie

dane podľa odseku 1, 5 alebo 6.

(8)

Daňový úrad Bratislava vráti daň na účet vedený v banke v tuzemsku alebo na základe

žiadosti žiadateľa na účet vedený v zahraničnej banke v inom členskom štáte, ak ju

nemožno použiť podľa osobitného predpisu.

27bd

)

Pri vrátení dane na účet vedený v zahraničnej banke v inom členskom štáte sa od sumy

dane odpočítajú bankové poplatky za prevod peňažných prostriedkov.

(9)

Rozhodnutie, ktorým sa zamieta žiadosť o vrátenie celej dane alebo časti dane, musí

obsahovať odôvodnenie. Proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o vrátenie celej dane

alebo časti dane sa môže žiadateľ odvolať spôsobom a v lehote podľa osobitného predpisu.

27c

)

(10)

Ak daň bola vrátená na základe nepravdivých údajov alebo sa vrátenie dane dosiahlo

podvodným spôsobom, žiadateľ je povinný zaplatiť Daňovému úradu Bratislava neoprávnene

vrátenú daň a pokutu uloženú podľa osobitného predpisu.

27d

)

Ak žiadateľ uloženú pokutu nezaplatí, Daňový úrad Bratislava má právo odmietnuť ďalšie

vrátenie dane až do výšky nezaplatenej pokuty.

(11)

Daňový úrad Bratislava vráti daň za obdobie kalendárneho roka, na ktoré sa žiadosť

o vrátenie dane vzťahuje, zníženú alebo zvýšenú o sumu, ktorá zodpovedá oprave dane

vykonanej podľa

§ 55c ods. 4 a 5.

Ak sa oprava dane vykoná podaním samostatného vyhlásenia podľa

§ 55c ods. 5

, Daňový úrad Bratislava rozhodne o zvýšení alebo znížení dane na základe samostatného

vyhlásenia o oprave dane.

(12)

Na účely

§ 55c ods. 6

a odsekov 1, 5 a 6 sa rozhodnutie považuje za oznámené dňom odoslania dátovej správy

na elektronickú adresu uvedenú v žiadosti o vrátenie dane.

§ 55e

(1)

Ak Daňový úrad Bratislava nevráti žiadateľovi daň v lehote podľa

§ 55d ods. 7

, žiadateľ má nárok na úrok vo výške ustanovenej podľa osobitného predpisu.

27e

)

(2)

Žiadateľ nemá nárok na úrok podľa odseku 1, ak nepredložil dodatočné informácie alebo

ďalšie dodatočné informácie v lehote podľa

§ 55d ods. 4

, alebo ak nepredloží kópiu faktúry alebo dovozného dokladu podľa

§ 55b ods. 5

.

§ 55f

(1)

Platiteľ registrovaný podľa

§ 4

alebo

4b

uplatňuje nárok na vrátenie dane v členskom štáte, v ktorom mu boli dodané tovary

a služby alebo do ktorého doviezol tovar, podaním žiadosti o vrátenie dane elektronickými

prostriedkami na webovom sídle finančného riaditeľstva. Žiadosť o vrátenie dane môže

platiteľ registrovaný podľa

§ 4

podať, ak v členskom štáte, v ktorom žiada vrátenie dane, nemá sídlo, miesto podnikania,

prevádzkareň, bydlisko alebo sa v ňom obvykle nezdržiava. Žiadosť o vrátenie dane

sa podáva najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období,

za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane. Na obsah žiadosti o vrátenie dane sa

primerane vzťahuje

§ 55b ods. 2 až 4

; žiadosť o vrátenie dane sa nepovažuje za podanú, ak tieto údaje neobsahuje.

(2)

Na spôsob podania žiadosti o vrátenie dane sa nevzťahuje osobitný predpis.

27f

)

§ 55g

(1)

Finančné riaditeľstvo bezodkladne elektronickými prostriedkami odošle platiteľovi

potvrdenie o prijatí žiadosti.

(2)

Finančné riaditeľstvo neodošle žiadosť o vrátenie dane členskému štátu, ktorému je

žiadosť určená, ak v období, za ktoré sa žiada vrátenie dane, platiteľ nebol platiteľom

alebo vykonával výlučne činnosti, pri ktorých nemôže odpočítať daň. Neodoslanie žiadosti

oznámi finančné riaditeľstvo elektronickými prostriedkami platiteľovi.

§ 56

(1)

Zahraničná osoba, ktorá nemá na území Európskej únie sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň,

bydlisko alebo sa na území Európskej únie obvykle nezdržiava (ďalej len „zahraničná

osoba z tretieho štátu“), má nárok na vrátenie dane uplatnenej pri hnuteľnom majetku

a službách, ktoré jej dodal platiteľ v tuzemsku, a nárok na vrátenie dane uplatnenej

pri dovoze tovaru za podmienok uvedených v odseku 2.

(2)

Zahraničná osoba z tretieho štátu má nárok na vrátenie dane, ak

a)

je identifikovaná pre daň alebo obdobnú všeobecnú daň zo spotreby v štáte, v ktorom

má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava,

b)

v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nemala na území Európskej únie

sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko a ani sa na tomto území obvykle

nezdržiavala,

c)

v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nedodala tovar ani službu v tuzemsku

s výnimkou dodania

1.

prepravných služieb a s nimi súvisiacich doplnkových služieb, ktoré sú oslobodené

od dane podľa

§ 47 ods. 6

,

8

,

10

a

12

a

§ 48 ods. 8

,

2.

služieb a dodania tovaru, ak je osobou povinnou platiť daň príjemca (

§ 69 ods. 2

,

3

a

12

),

3.

tovaru podľa

§ 13 ods. 1 písm. e) a f)

, ak je osobou povinnou platiť daň osoba, ktorej je tento tovar dodaný (

§ 69 ods. 9

),

4.

tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ktorý bol dovezený z tretieho štátu zahraničnou

osobou, ktorá bola zastúpená daňovým zástupcom podľa

§ 69a

,

5.

tovaru v rámci trojstranného obchodu podľa

§ 45

, na ktorom sa zúčastnila ako prvý odberateľ a osobou povinnou platiť daň je druhý

odberateľ,

d)

by daň bola odpočítateľná podľa

§ 49

.

(3)

Zahraničná osoba z tretieho štátu nemá nárok na vrátenie dane, ktorú dodávateľ neuplatnil

v súlade s týmto zákonom, a dane uplatnenej pri tovare, ktorý je alebo môže byť oslobodený

od dane podľa

§ 43

alebo

§ 47 ods. 2

.

(4)

Zdaniteľná osoba, ktorá nemá sídlo ani prevádzkareň na území Európskej únie a je

identifikovaná pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa

§ 68a až 68c

v tuzemsku alebo osobitnej úpravy podľa ustanovení zákona platného v inom členskom

štáte zodpovedajúcich

§ 68a až 68c

, má nárok na vrátenie dane uplatnenej pri tovaroch a službách, ktoré súvisia s dodaním

tovarov a služieb uvedených v

§ 68 ods. 1

; splnenie podmienok podľa odseku 2 písm. c) a

§ 58 ods. 5

sa nevyžaduje.

§ 57

(1)

Zahraničná osoba z tretieho štátu uplatňuje nárok na vrátenie dane podaním žiadosti

o vrátenie dane Daňovému úradu Bratislava; vzor tlačiva žiadosti o vrátenie dane je

uvedený v

prílohe č. 2

. Žiadosť o vrátenie dane sa podáva za obdobie kalendárneho roka, a to najneskôr do

30. júna kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, za ktoré sa uplatňuje

nárok na vrátenie dane; ak koniec lehoty na podanie žiadosti o vrátenie dane pripadne

na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň.

Žiadosť o vrátenie dane môže zahraničná osoba z tretieho štátu podať, ak suma dane,

ktorej vrátenie sa žiada, je najmenej 50 eur.

(2)

Žiadosť o vrátenie dane môže podať zahraničná osoba z tretieho štátu aj za obdobie

kalendárneho polroka, ak suma dane, ktorej vrátenie žiada, je najmenej 1 000 eur,

a ak taká žiadosť bola podaná za prvý kalendárny polrok, suma dane, ktorej vrátenie

žiada za druhý kalendárny polrok, je najmenej 50 eur. Žiadosť o vrátenie dane za kalendárny

polrok sa podáva najneskôr v lehote podľa odseku 1.

(3)

Žiadosť o vrátenie dane za druhý kalendárny polrok sa môže vzťahovať aj na faktúry

alebo dovozné doklady, ktoré nie sú zahrnuté do žiadosti za prvý kalendárny polrok

a týkajú sa transakcií, ktoré sa uskutočnili počas obdobia príslušného kalendárneho

roka.

(4)

Zahraničná osoba z tretieho štátu k žiadosti o vrátenie dane musí doložiť

a)

originál faktúry vyhotovenej platiteľom v tuzemsku, v ktorej je uvedená suma dane

v eurách, a v prípade dovozu tovaru príslušný dovozný doklad a doklad preukazujúci

platbu dane,

b)

potvrdenie daňového úradu štátu, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň,

bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, osvedčujúce, že zahraničná osoba z tretieho

štátu je identifikovaná pre daň alebo obdobnú všeobecnú daň zo spotreby, pričom potvrdenie

nesmie byť staršie ako jeden rok; vzor tlačiva potvrdenia je uvedený v

prílohe č. 3

.

(5)

Zahraničná osoba z tretieho štátu musí v žiadosti o vrátenie dane vyhlásiť, že

a)

spĺňa podmienky podľa

§ 56 ods. 2

,

b)

údaje uvedené v žiadosti o vrátenie dane sú pravdivé,

c)

sa zaväzuje vrátiť späť akúkoľvek neoprávnene vrátenú daň.

§ 58

(1)

Daňový úrad Bratislava rozhodne o žiadosti o vrátenie dane do šiestich mesiacov odo

dňa podania žiadosti. Faktúry a dovozné doklady priložené k žiadosti o vrátenie dane

Daňový úrad Bratislava vráti zahraničnej osobe z tretieho štátu do 60 dní od ich predloženia;

tieto faktúry a dovozné doklady môže pred vrátením označiť.

(2)

Ak Daňový úrad Bratislava rozhodne o vrátení dane, vráti daň v lehote na rozhodnutie

o žiadosti podľa odseku 1. Daň vráti v eurách na účet vedený v banke v tuzemsku alebo

na základe žiadosti zahraničnej osoby z tretieho štátu na účet vedený v zahraničnej

banke v inom štáte. Pri vrátení dane na účet vedený v zahraničnej banke v inom štáte

sa od sumy dane odpočítajú bankové poplatky za prevod peňažných prostriedkov. Daňový

úrad Bratislava môže vrátiť daň aj prostredníctvom zástupcu zahraničnej osoby z tretieho

štátu, ak zástupca predloží daňovému úradu plnomocenstvo na zastupovanie zahraničnej

osoby z tretieho štátu týkajúce sa vrátenia dane.

(3)

Rozhodnutie, ktorým sa zamieta žiadosť o vrátenie celej dane alebo časti dane, musí

obsahovať odôvodnenie. Proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o vrátenie celej dane

alebo časti dane sa môže zahraničná osoba z tretieho štátu odvolať spôsobom a v lehote

podľa osobitného predpisu.

27c

)

(4)

Ak daň bola vrátená na základe nepravdivých údajov alebo sa vrátenie dane dosiahlo

podvodným spôsobom, zahraničná osoba z tretieho štátu je povinná zaplatiť Daňovému

úradu Bratislava neoprávnene vrátenú daň a pokutu uloženú podľa osobitného predpisu

27d

)

a ak zahraničná osoba z tretieho štátu nevráti neoprávnene vrátenú daň alebo nezaplatí

uloženú pokutu, Daňový úrad Bratislava má právo odmietnuť ďalšie žiadosti o vrátenie

dane počas dvoch kalendárnych rokov nasledujúcich po podaní žiadosti o vrátenie dane

na základe nepravdivých údajov.

(5)

Nárok na vrátenie dane z tovarov a služieb nemá zahraničná osoba z tretieho štátu,

ak štát, v ktorom má táto zahraničná osoba sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň

alebo bydlisko, neposkytuje vrátenie dane zdaniteľným osobám, ktoré sú platiteľmi

podľa tohto zákona.

(6)

Ak sa po podaní žiadosti o vrátenie dane zníži základ dane a daň za dodanie tovaru

alebo služby, je zahraničná osoba z tretieho štátu povinná vrátiť sumu dane, o vrátenie

ktorej žiadala. Zahraničná osoba z tretieho štátu je povinná oznámiť Daňovému úradu

Bratislava, že dostala doklad o oprave základu dane a dane, a to najneskôr do 60 dní

odo dňa, keď tento doklad dostala. Spolu s oznámením zahraničná osoba z tretieho štátu

predloží doklad o oprave základu dane a dane. Daňový úrad Bratislava vydá zahraničnej

osobe z tretieho štátu rozhodnutie o vrátení vrátenej dane. Zahraničná osoba z tretieho

štátu je povinná vrátiť daň do 30 dní od doručenia rozhodnutia.

§ 59

(1)

Fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Európskej únie

a ktorá v cestovnom styku vyváža z územia Európskej únie tovar neobchodného charakteru

v osobnej batožine, môže požiadať o vrátenie dane zaplatenej v cene vyvezeného tovaru,

ktorý kúpila v tuzemsku od platiteľa, s výnimkou pohonných látok.

(2)

Trvalý pobyt a prechodný pobyt na účely odseku 1 je miesto, ktoré je zapísané v cestovnom

pase. Ak taký údaj nie je v cestovnom pase zapísaný, preukáže cestujúci tento údaj

iným hodnoverným dokladom.

(3)

Cestujúci môže požiadať o vrátenie dane, ak

a)

celková hodnota vrátane dane vyvezeného tovaru uvedená v doklade o kúpe tovaru je

vyššia ako 100 eur,

b)

má doklad o kúpe tovaru vyhotovený platiteľom,

c)

vývoz tovaru je uskutočnený najneskôr do troch mesiacov od konca mesiaca, v ktorom

bol tovar kúpený,

d)

vývoz tovaru je potvrdený colným úradom toho členského štátu, v ktorom tovar opustí

územie Európskej únie, na tlačive, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky

(ďalej len „tlačivo na vrátenie dane“), alebo v informačnom systéme na to určenom.

(4)

Vrátenie dane sa uplatňuje u

a)

platiteľa, ktorý tovar predal,

b)

osoby, ktorú platiteľ podľa písmena a) poveril vrátením dane, alebo

c)

osoby, ktorú cestujúci poveril, aby v jeho mene uplatnila vrátenie dane, ak táto

osoba má uzavretú dohodu o vrátení dane s finančným riaditeľstvom.

(5)

Dohoda podľa odseku 4 písm. c) obsahuje najmä

a)

spôsob potvrdzovania vývozu tovaru colným úradom,

b)

spôsob overenia splnenia podmienok na vrátenie dane,

c)

spôsob podávania žiadosti o vrátenie dane,

d)

spôsob a rozsah evidencie dokladov o predaji tovaru a spôsob identifikácie cestujúcich,

e)

spôsob a lehoty uchovávania elektronicky predložených dokladov týkajúcich sa vrátenia

dane.

(6)

Nárok na vrátenie dane zaniká, ak sa platiteľovi alebo poverenej osobe nepredložia

doklady uvedené v odseku 3 do šiestich mesiacov od konca mesiaca, v ktorom bol tovar

predaný.

§ 60

(1)

Platiteľ môže pri predaji tovaru na požiadanie vydať tlačivo na vrátenie dane, v

ktorom uvedie tieto údaje

a)

svoje obchodné meno a identifikačné číslo pre daň,

b)

dátum predaja tovaru,

c)

druh a množstvo predaného tovaru,

d)

predajnú cenu s daňou, sadzbu dane a sumu dane,

e)

meno, priezvisko a bydlisko cestujúceho.

(2)

Po overení oprávnenosti nároku na vrátenie dane (

§ 59 ods. 3

a

6

) sa vráti daň na základe predloženého dokladu o kúpe tovaru a tlačiva na vrátenie

dane, v ktorom je potvrdený vývoz tovaru colným úradom.

(3)

Daň vrátenú podľa odseku 2 uvedie platiteľ v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie,

v ktorom bola daň vrátená. Vrátenú daň je platiteľ povinný evidovať podľa jednotlivých

zdaňovacích období. V evidencii uvádza platiteľ poradové číslo tlačiva na vrátenie

dane a sumu dane.

(4)

Tlačivo na vrátenie dane uchováva platiteľ počas desiatich rokov od konca kalendárneho

roka, v ktorom vrátenú daň uplatnil v daňovom priznaní.

(5)

Ak sa vrátenie dane uplatňuje u poverenej osoby podľa

§ 59 ods. 4 písm. c)

, táto osoba vráti daň cestujúcemu po overení oprávnenosti nároku na vrátenie dane

(

§ 59 ods. 1

,

3

a

6

) na základe elektronicky predloženého dokladu o kúpe tovaru a potvrdenia vývozu tovaru

colným úradom.

(6)

Daň vrátenú podľa odseku 5 uplatní poverená osoba podľa

§ 59 ods. 4 písm. c)

podaním žiadosti o vrátenie dane elektronickými prostriedkami Daňovému úradu Bratislava

za kalendárny mesiac, v ktorom bola daň vrátená cestujúcemu. Prílohou k žiadosti o

vrátenie dane je zoznam dokladov o kúpe tovaru, z ktorých bola vrátená daň. Zoznam

dokladov o kúpe tovaru sa uvádza v členení podľa cestujúcich a obsahuje údaje v rozsahu

dohodnutom podľa

§ 59 ods. 5 písm. d)

.

(7)

Žiadosť o vrátenie dane a príloha k tejto žiadosti podľa odseku 6 sa podáva na tlačive,

ktorého vzor uverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva.

(8)

Daňový úrad Bratislava vráti poverenej osobe podľa

§ 59 ods. 4 písm. c)

sumu dane uplatnenú v žiadosti o vrátenie dane v eurách na účet vedený v banke v

tuzemsku do 30 dní od jej podania; ak sa daň vráti v požadovanej výške, rozhodnutie

sa nevydá.

(9)

Poverená osoba podľa

§ 59 ods. 4 písm. c)

uchováva doklady, ktoré jej boli predložené cestujúcimi, po dobu desiatich rokov

od konca kalendárneho roka, v ktorom vrátenú daň uplatnila v žiadosti o vrátenie dane,

a na požiadanie Daňového úradu Bratislava je povinná umožniť prístup k týmto dokladom,

ich sťahovanie a používanie.

§ 61

(1)

Osoby iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva,

23

)

a medzinárodné organizácie

24

)

a ich pracovníci (ďalej len „zahraničný zástupca“) majú nárok na vrátenie dane zaplatenej

v cenách tovarov a služieb určených na ich spotrebu.

(2)

Zahraničnými zástupcami sú

a)

diplomatické misie a konzulárne úrady so sídlom na území Slovenskej republiky s výnimkou

konzulárnych úradov vedených honorárnym konzulom,

b)

diplomatické misie a konzulárne úrady, ktoré sú akreditované pre Slovenskú republiku

a majú sídlo mimo územia Slovenskej republiky, s výnimkou konzulárnych úradov vedených

honorárnym konzulom,

c)

medzinárodné organizácie alebo oblastné úradovne medzinárodných organizácií (ďalej

len „medzinárodná organizácia“), ktoré sú zriadené podľa medzinárodných zmlúv,

d)

diplomatickí zástupcovia misie, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú

trvalý pobyt v Slovenskej republike,

e)

konzulárni úradníci, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú trvalý pobyt

v Slovenskej republike, s výnimkou honorárnych konzulov,

f)

členovia administratívneho a technického personálu misie, ktorí nie sú občanmi Slovenskej

republiky a nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike,

g)

konzulárni zamestnanci, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú trvalý

pobyt v Slovenskej republike, s výnimkou zamestnancov konzulárnych úradov vedených

honorárnym konzulom,

h)

pracovníci medzinárodnej organizácie, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky,

nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike a sú trvalo pridelení na výkon úradných

funkcií v Slovenskej republike.

(3)

Vrátenie dane sa poskytuje zahraničným zástupcom len tých štátov, ktoré také vrátenie

dane alebo obdobné zvýhodnenie poskytujú osobám Slovenskej republiky. Ak iný štát

také vrátenie dane alebo obdobné zvýhodnenie neposkytuje osobám Slovenskej republiky

v rozsahu vrátenia dane poskytovaného Slovenskou republikou, prizná sa zahraničným

zástupcom týchto štátov vrátenie dane len v takom rozsahu, ako poskytuje tento štát

osobám Slovenskej republiky. Ak iný štát také vrátenie dane alebo obdobné zvýhodnenie

poskytuje osobám Slovenskej republiky vo väčšom rozsahu, ako poskytuje Slovenská republika,

prizná sa zahraničným zástupcom týchto štátov vrátenie dane v takom rozsahu, ako poskytuje

tento štát osobám Slovenskej republiky. Vzájomnosť podľa tohto odseku sa nevzťahuje

na medzinárodné organizácie a ich pracovníkov.

(4)

Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. a) sa vráti daň zaplatená v cenách tovarov

a služieb najviac do výšky 99 581,76 eura za kalendárny rok. Do uvedeného limitu sa

nezaratúva daň zaplatená v cenách automobilov, pohonných látok, stavieb a stavebných

prác.

(5)

Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. c) sa vráti daň zaplatená v cenách tovarov

a služieb najviac do výšky 99 581,76 eura za kalendárny rok. Do uvedeného limitu sa

nezaratúva daň zaplatená v cenách automobilov a pohonných látok.

(6)

Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. a) a c) sa vráti daň zaplatená

a)

v cene jedného osobného automobilu na každého akreditovaného člena alebo úradníka

počas dvoch rokov,

b)

v cenách najviac troch úžitkových automobilov počas dvoch rokov vrátane dane zaplatenej

v cenách pohonných látok,

c)

v cenách pohonných látok na jeden osobný automobil v rozsahu najviac 4 000 litrov

ročne.

(7)

Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. d) až g), ktorého diplomatická misia

alebo konzulárny úrad má sídlo na území Slovenskej republiky, vráti sa daň zaplatená

v cenách tovarov a služieb na osobnú spotrebu s výnimkou dane zaplatenej v cene osobného

automobilu a pohonných látok v rozsahu celoročného limitu. Celoročný limit vrátenia

dane je pre

a)

vedúceho misie 3 319,39 eura,

b)

vedúceho konzulárneho úradu 3 319,39 eura,

c)

člena diplomatického personálu 2 655,51 eura,

d)

člena administratívneho a technického personálu 1 991,64 eura.

(8)

Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. d) a e), ktorého diplomatická misia

alebo konzulárny úrad má sídlo na území Slovenskej republiky, sa vráti daň zaplatená

v cene dvoch osobných automobilov počas dvoch rokov a daň zaplatená v cenách 3 200

litrov pohonných látok ročne a zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. f) a g),

ktorého diplomatická misia alebo konzulárny úrad má sídlo na území Slovenskej republiky,

sa vráti daň zaplatená v cene jedného osobného automobilu počas dvoch rokov a daň

zaplatená v cenách 3 200 litrov pohonných látok ročne.

(9)

Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. b) sa vráti daň zaplatená v cenách tovarov

a služieb najviac do výšky 8 298,48 eura za kalendárny rok.

(10)

Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. d) až g), ktorého diplomatická misia

alebo konzulárny úrad má sídlo mimo územia Slovenskej republiky, vráti sa daň zaplatená

v cenách tovarov a služieb určených na osobnú spotrebu s výnimkou dane zaplatenej

v cene osobného automobilu v rozsahu celoročného limitu. Celoročný limit vrátenia

dane je pre

a)

vedúceho misie 1 659,70 eura,

b)

vedúceho konzulárneho úradu 1 659,70 eura,

c)

člena diplomatického personálu 995,82 eura,

d)

člena administratívneho a technického personálu 497,91 eura.

(11)

Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. h) sa vráti daň zaplatená v cenách tovarov

a služieb určených na osobnú spotrebu s výnimkou dane zaplatenej v cene osobného automobilu

a pohonných látok najviac do výšky 1 991,64 eura za kalendárny rok.

(12)

Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. h) sa vráti daň zaplatená v cene jedného

osobného automobilu na jeho osobnú spotrebu počas dvoch rokov a daň zaplatená v cenách

3 200 litrov pohonných látok ročne.

(13)

Ak v priebehu dvoch rokov od registrácie osobných automobilov alebo úžitkových automobilov

s prideleným diplomatickým evidenčným číslom CD, CC alebo ZZ, pri ktorých sa vrátila

daň podľa odsekov 6, 8 a 12, tieto automobily sa zničia alebo odcudzia, zahraničnému

zástupcovi sa vráti daň zaplatená v cene ďalšieho osobného automobilu alebo úžitkového

automobilu. Ak zahraničný zástupca pred uplynutím dvoch rokov od registrácie automobilu

podľa prvej vety, pri ktorom uplatnil vrátenie dane, automobil predá alebo daruje,

je povinný vrátenú daň vrátiť; to neplatí, ak zahraničný zástupca predá alebo daruje

tento automobil inému zahraničnému zástupcovi. Ak zahraničný zástupca podľa ods. 2

písm. d) až h) uplatnil vrátenie dane zaplatenej v cene osobného automobilu a končí

svoje pôsobenie v Slovenskej republike do šiestich mesiacov od registrácie tohto automobilu

podľa prvej vety, je povinný vrátiť vrátenú daň. Tým nie je dotknuté ustanovenie odseku

3.

(14)

Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. a) sa vráti daň zaplatená pri dodaní

stavby a stavebných prác, ak cena vrátane dane nepresiahne 3 319,39 eura; ak cena

vrátane dane presiahne 3 319,39 eura, vráti sa daň iba v prípade, ak vysielajúci štát

potvrdí Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky priznanie nároku na vrátenie

dane alebo obdobné zvýhodnenie v rovnakom rozsahu slovenským diplomatickým misiám

a konzulárnym úradom.

(15)

Dodanie tovaru zahraničnému zástupcovi v daňovom sklade povolenom podľa osobitného

predpisu

6

)

je oslobodené od dane. Oslobodenie od dane sa poskytne najviac v rozsahu, v akom

je umožnené vrátenie dane podľa odsekov 4, 5, 7, 9, 10 a 11, pričom nárok na vrátenie

dane sa pomerne zníži. Podrobnosti uplatnenia oslobodenia od dane a vrátenia dane

ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky a ktoré

sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

§ 62

(1)

Zahraničný zástupca uplatňuje nárok na vrátenie dane podaním žiadosti o vrátenie

dane Daňovému úradu Bratislava na tlačive, ktorého vzor je uvedený v

prílohe č. 4

. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky potvrdí

elektronicky Daňovému úradu Bratislava splnenie podmienky vzájomnosti podľa

§ 61 ods. 3

. Žiadosť o vrátenie dane sa podáva za obdobie kalendárneho štvrťroka do 30. dňa po

skončení kalendárneho štvrťroka.

(2)

Zahraničný zástupca k žiadosti o vrátenie dane musí doložiť originál faktúry alebo

iného dokladu o kúpe tovaru alebo služby od platiteľa, v ktorom je uvedená suma dane

v eurách s potvrdením platby dane. Ak vysielajúci štát zahraničného zástupcu podľa

§ 61 ods. 2 písm. a)

umožňuje vrátenie dane na základe predloženia kópie faktúry alebo iného dokladu o

kúpe tovaru alebo služby od platiteľa, môže tento zahraničný zástupca namiesto originálu

faktúry alebo iného dokladu o kúpe tovaru alebo služby od platiteľa doložiť k žiadosti

o vrátenie dane kópiu týchto dokladov potvrdenú vedúcim misie alebo vedúcim konzulárneho

úradu.

(3)

Vrátenie dane môže zahraničný zástupca žiadať len v prípade, ak celková cena vrátane

dane na jednom doklade o kúpe tovarov alebo služieb s výnimkou dokladu o kúpe pohonných

látok je najmenej 33,19 eura. Ak iný štát viaže vrátenie dane osobám Slovenskej republiky

na doklad o kúpe tovarov alebo služieb, na ktorom je celková cena vyššia ako 33,19

eura, môže zahraničný zástupca tohto štátu žiadať vrátenie dane z takého dokladu,

na ktorom je celková cena najmenej vo výške určenej týmto štátom.

(4)

Daňový úrad Bratislava opatrí odtlačkom úradnej pečiatky všetky faktúry a iné doklady

o kúpe tovarov a služieb priložené k žiadosti o vrátenie dane a do 60 dní od podania

žiadosti o vrátenie dane za príslušný kalendárny štvrťrok ich vráti zahraničnému zástupcovi.

(5)

Daňový úrad Bratislava vráti zahraničnému zástupcovi daň na účet vedený v banke v

Slovenskej republike do 60 dní od podania žiadosti o vrátenie dane za príslušný kalendárny

štvrťrok.

(6)

Nárok na vrátenie dane môže zahraničný zástupca uplatniť najneskôr za kalendárny

štvrťrok nasledujúci po kalendárnom štvrťroku, v ktorom bol tovar alebo služba dodaná,

inak mu nárok zaniká.

§ 62a

Vrátenie dane Európskej únii a medzinárodným organizáciám

Európska únia, Európske spoločenstvo pre atómovú energiu a orgány nimi zriadené, Európska

centrálna banka a Európska investičná banka majú nárok na vrátenie dane z vnútroštátnych

nákupov tovarov a služieb v rozsahu a za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou,

21a

)

ak je hostiteľským štátom ich orgánov Slovenská republika.

§ 62aa

Vrátenie dane Európskej komisii, agentúre

alebo orgánu zriadenému podľa práva Európskej únie

(1)

Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie majú nárok

na vrátenie dane z vnútroštátnych nákupov tovarov alebo služieb určených na plnenie

úloh, ktoré im boli zverené právom Európskej únie, súvisiacich s pandémiou ochorenia

COVID-19; to neplatí, ak Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva

Európskej únie použije tovar alebo služby okamžite alebo neskôr na účely ďalšieho

dodania za protihodnotu.

(2)

Nárok na vrátenie dane podľa odseku 1 sa uplatňuje podaním žiadosti o vrátenie dane

Daňovému úradu Bratislava. K žiadosti o vrátenie dane sa musia doložiť doklady o kúpe

tovarov a služieb, v ktorých je uvedená suma dane v eurách.

(3)

Daňový úrad Bratislava rozhodne o žiadosti o vrátenie dane do 60 dní od podania žiadosti

o vrátenie dane a vráti daň do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

(4)

Ak sa po podaní žiadosti podľa odseku 2 prestali plniť podmienky na vrátenie dane

podľa odseku 1, Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej

únie sú povinné o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu informovať Daňový úrad

Bratislava.

(5)

Ak sa prestali plniť podmienky na vrátenie dane podľa odseku 1 a rozhodnutie o vrátení

dane už bolo vydané, Daňový úrad Bratislava toto rozhodnutie zruší. Ak sa prestali

plniť podmienky na vrátenie dane podľa odseku 1 len čiastočne, Daňový úrad Bratislava

novým rozhodnutím zruší rozhodnutie o vrátení dane a určí sumu dane, na vrátenie ktorej

má Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie nárok.

(6)

Ak bolo rozhodnutie zrušené podľa odseku 5 a ak už bola daň vrátená, Európska komisia,

agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie sú povinné vrátiť vrátenú

daň do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia podľa odseku 5; ak bola

určená suma dane na vrátenie podľa odseku 5 druhej vety, Európska komisia, agentúra

alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie sú povinné vrátiť rozdiel medzi pôvodne

vrátenou sumou dane a daňou, na vrátenie ktorej má nárok, do 15 dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia podľa odseku 5.

§ 63

Oslobodenie od dane pri dodaní tovarov a služieb ozbrojeným silám iného štátu a vrátenie

dane Ministerstvu obrany Slovenskej republiky

(1)

Oslobodené od dane je dodanie tovarov a služieb v tuzemsku

a)

ozbrojeným silám iného štátu, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy alebo zúčastneným

štátom v Partnerstve za mier, určené na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými

zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, alebo na zásobenie ich stravovacích zariadení,

ak sa tieto ozbrojené sily podieľajú na spoločnom obrannom úsilí,

b)

ozbrojeným silám iného členského štátu, určené na použitie týmito ozbrojenými silami

alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, alebo na zásobenie ich stravovacích

zariadení, ak sa tieto ozbrojené sily podieľajú na obrannom úsilí vynakladanom na

účely vykonávania činnosti Európskej únie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej

politiky.

(2)

Platiteľ je povinný preukázať oslobodenie od dane podľa odseku 1 potvrdením na úradnom

tlačive na oslobodenie od dane

27g

)

potvrdeným Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, ktoré sú ozbrojené sily podľa

odseku 1 povinné odovzdať platiteľovi najneskôr pri dodaní tovaru alebo služby.

(3)

Ak sú tovary a služby podľa odseku 1 dodané ozbrojeným silám iného štátu Ministerstvom

obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky má nárok na

vrátenie dane z dodaných tovarov a služieb. Nárok na vrátenie dane sa uplatňuje podaním

žiadosti o vrátenie dane Daňovému úradu Bratislava. K žiadosti o vrátenie dane sa

musia doložiť doklady o kúpe tovarov a služieb a doklady o dodaní tovarov a služieb

ozbrojeným silám iného štátu; ak je osobou povinnou platiť daň podľa

§ 69

z kúpených tovarov a služieb Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, k žiadosti

sa musia doložiť aj doklady preukazujúce uvedenie základu dane a dane z týchto tovarov

a služieb v daňovom priznaní.

§ 64

Vrátenie dane neziskovým organizáciám poskytujúcim všeobecne prospešné služby a Slovenskému

Červenému krížu

(1)

Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby

28

)

a Slovenský Červený kríž môžu požiadať o vrátenie dane zaplatenej v cene tovaru,

ktorý vyviezli mimo územia Európskej únie na humanitárnu, dobročinnú alebo vzdelávaciu

činnosť.

(2)

Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby a Slovenský Červený

kríž uplatňujú nárok na vrátenie dane podaním žiadosti Daňovému úradu Bratislava.

K žiadosti o vrátenie dane sa musí doložiť

a)

doklad o kúpe tovaru od platiteľa, v ktorom je uvedená suma dane v eurách s potvrdením

platby dane,

b)

colné vyhlásenie o vývoze tovaru.

§ 64a

Na miesto dodania služby, vznik daňovej povinnosti, základ dane, opravu základu dane,

prepočet cudzej meny na eurá, odpočítanie dane, pomerné odpočítanie dane, opravu odpočítanej

dane, obsah faktúry, zdaňovacie obdobie, splatnosť dane a postup pri úprave odpočítanej

dane sa vzťahujú

§ 15

,

19

,

22

,

25

,

26

,

49

,

50

,

51

,

53

,

55

,

74

,

77

,

78

a

príloha č. 1

, ak ustanovenia

§ 65 až 68d

o uplatňovaní osobitných úprav neustanovujú inak.

§ 65

Osobitná úprava uplatňovania dane pre cestovné kancelárie a cestovné agentúry

(1)

Platiteľ, ktorý obstaráva od iných zdaniteľných osôb tovary a služby na účel uskutočnenia

cesty (ďalej len „služby cestovného ruchu“) a pri predaji vystupuje voči zákazníkom

vo vlastnom mene (ďalej len „cestovná kancelária“), je povinný uplatňovať osobitnú

úpravu podľa odsekov 2 až 8. Služby cestovného ruchu obstarané zdaniteľnou osobou

od iných zdaniteľných osôb sa považujú za dodanie jednej služby zákazníkovi a táto

služba je predmetom dane v členskom štáte, v ktorom má zdaniteľná osoba sídlo alebo

prevádzkareň, z ktorej službu dodala.

(2)

Cestovná kancelária nemôže odpočítať daň pri službách cestovného ruchu obstaraných

od iných osôb.

(3)

Základom dane pri predaji služieb cestovného ruchu je kladný rozdiel medzi celkovou

predajnou cenou požadovanou od zákazníka a skutočnými nákladmi cestovnej kancelárie

za služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb; ak v čase vzniku daňovej povinnosti

nie sú známe skutočné náklady, základ dane sa určí ako rozdiel medzi celkovou predajnou

cenou požadovanou od zákazníka a predpokladanými nákladmi cestovnej kancelárie za

služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb. Tento rozdiel predstavuje prirážku

cestovnej kancelárie, ktorá sa považuje za cenu s daňou.

(4)

Daňová povinnosť pri predaji služieb cestovného ruchu zákazníkovi vzniká dňom poskytnutia

poslednej služby; ak je platba prijatá pred poskytnutím poslednej služby, vzniká daňová

povinnosť z každej platby dňom prijatia platby.

(5)

Ak je cestovná kancelária povinná postupovať pri odpočítaní dane podľa

§ 50

, pri výpočte koeficientu neuvádza do čitateľa ani menovateľa služby cestovného ruchu

obstarané od iných osôb.

(6)

Prirážka cestovnej kancelárie je oslobodená od dane, ak služby cestovného ruchu obstarané

od iných osôb sú poskytované mimo územia Európskej únie. Ak sú služby cestovného ruchu

obstarané od iných osôb poskytované čiastočne mimo územia Európskej únie a čiastočne

na území Európskej únie, je oslobodená od dane iba pomerná časť prirážky cestovnej

kancelárie vzťahujúca sa na služby poskytované mimo územia Európskej únie.

(7)

Cestovná kancelária, ktorá predáva služby cestovného ruchu v mene a na účet inej

cestovnej kancelárie, uplatňuje daň len za sprostredkovanie predaja služieb cestovného

ruchu okrem sprostredkovania, ktoré je oslobodené od dane podľa

§ 47 ods. 12

. Sprostredkovanie predaja služieb cestovného ruchu v mene a na účet inej cestovnej

kancelárie, ak sú tieto služby poskytované čiastočne mimo územia Európskej únie a

čiastočne na území Európskej únie, je oslobodené od dane v pomernej časti.

(8)

Platiteľ, ktorý prevádzkuje cestovnú kanceláriu a postupuje podľa odsekov 1 až 6,

je povinný viesť podrobné záznamy o obstaraných a predaných službách cestovného ruchu

na účely určenia základu dane podľa odseku 3 a záznamy o oprave základu dane podľa

odsekov 10 a 11 a podľa

§ 25a

.

(9)

Platiteľ, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa odsekov 1 až 6,

nesmie vo faktúre o predaji služieb cestovného ruchu uviesť samostatne sumu dane.

(10)

Cestovná kancelária je povinná opraviť základ dane a výšku dane pri službách cestovného

ruchu, ak po vzniku daňovej povinnosti

a)

sú skutočné náklady cestovnej kancelárie za služby cestovného ruchu obstarané od

iných osôb nižšie ako predpokladané náklady, ktoré cestovná kancelária použila pri

určení základu dane pri vzniku daňovej povinnosti,

b)

nastala iná skutočnosť, ktorá má za následok zvýšenie základu dane.

(11)

Cestovná kancelária môže opraviť základ dane a výšku dane pri službách cestovného

ruchu, ak po vzniku daňovej povinnosti

a)

sú skutočné náklady cestovnej kancelárie za služby cestovného ruchu obstarané od

iných osôb vyššie ako predpokladané náklady, ktoré cestovná kancelária použila pri

určení základu dane pri vzniku daňovej povinnosti,

b)

nastala iná skutočnosť, ktorá má za následok zníženie základu dane.

(12)

Rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou

daňou a opravenou daňou podľa odsekov 10 a 11 sa uvedie v daňovom priznaní za posledné

zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k zvýšeniu základu dane alebo

zníženiu základu dane.

§ 66

Osobitná úprava uplatňovania dane pri umeleckých dielach, zberateľských predmetoch,

starožitnostiach a použitom tovare

(1)

Na účely tohto ustanovenia

a)

umeleckými dielami a zberateľskými predmetmi sú predmety uvedené v

prílohe č. 5

,

b)

starožitnosťami sú predmety iné ako umelecké diela alebo zberateľské predmety, ktoré

sú staršie ako sto rokov,

c)

použitým tovarom sa rozumie hnuteľný hmotný majetok, ktorý je vhodný na ďalšie použitie

v nezmenenom stave alebo po oprave, iný ako umelecké diela, zberateľské predmety,

starožitnosti, drahé kovy a drahé kamene,

d)

obchodníkom je zdaniteľná osoba, ktorá v rámci svojho podnikania kupuje, nadobúda

v tuzemsku z iného členského štátu alebo dováža na účely ďalšieho predaja použitý

tovar, umelecké diela, zberateľské predmety alebo starožitnosti, a pri tom koná vo

svojom mene na svoj účet alebo vo svojom mene na účet inej osoby na základe zmluvy,

podľa ktorej má právo na odplatu za obstaranie kúpy alebo predaja,

e)

predajom použitého tovaru je aj odovzdanie použitého tovaru nájomcovi na základe

nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa za normálnych okolností vlastníctvo k predmetu nájomnej

zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

(2)

Obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností a použitého

tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskej únie, je povinný uplatňovať osobitnú

úpravu, ak uvedené tovary boli dodané

a)

zdaniteľnou osobou, ktorá nie je platiteľom podľa

§ 4

,

§ 4b

,

§ 4c

alebo

§ 5

alebo ktorá nemá tento status podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v

inom členskom štáte, alebo nezdaniteľnou osobou,

b)

osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, a

dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa

§ 42

alebo podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte,

c)

iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo zákona

platného v inom členskom štáte.

(3)

Základom dane pri predaji tovaru podľa odseku 2 je kladný rozdiel medzi predajnou

cenou a kúpnou cenou znížený o daň.

(4)

Na účely odseku 3 je

a)

predajnou cenou všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú obchodník prijal alebo má prijať

od kupujúceho alebo od tretej osoby vrátane dotácií priamo spojených s týmito plneniami,

daní, cla, poplatkov a súvisiacich nákladov (výdavkov) ako provízia, náklady na balenie,

dopravu a poistenie, ktoré obchodník požaduje od kupujúceho, okrem prechodných položiek

a zliav a ak ide o predaj použitého tovaru podľa odseku 1 písm. e), súčasťou predajnej

ceny je aj celková suma splátok dohodnutá v nájomnej zmluve,

b)

kúpnou cenou všetko, čo tvorí protihodnotu podľa písmena a), ktoré obchodník zaplatil

alebo má zaplatiť dodávateľovi.

(5)

Osobitnú úpravu uplatňovania dane môže obchodník použiť aj pri dodaní

a)

umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností, ktoré doviezol; v tých

prípadoch sa kúpnou cenou podľa odseku 4 rozumie všetko, čo tvorí základ dane a daň

uplatnenú alebo vyrubenú pri dovoze tovaru,

b)

umeleckých diel, ktoré mu dodal autor umeleckého diela alebo jeho právny nástupca.

(6)

Ak sa obchodník v prípadoch podľa odseku 5 rozhodne pre osobitnú úpravu uplatňovania

dane, je povinný tento postup uplatňovať najmenej dva kalendárne roky.

(7)

Platiteľ pri kúpe tovarov podľa odseku 1 od obchodníka, ktorý uplatňuje osobitnú

úpravu, nemôže odpočítať daň vzťahujúcu sa k základu dane podľa odseku 3.

(8)

Obchodník, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, nemôže odpočítať daň

a)

zaplatenú colnému úradu alebo ním uplatnenú pri dovoze umeleckých diel, zberateľských

predmetov a starožitností, ktoré doviezol,

b)

voči nemu uplatnenú pri dodaní umeleckého diela autorom umeleckého diela alebo jeho

právnym nástupcom.

(9)

Obchodník, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, je povinný na účely určenia základu dane

podľa odseku 3 viesť osobitne záznamy o predajných cenách a kúpnych cenách tovarov.

(10)

Obchodník, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, nesmie v žiadnom doklade o predaji tovaru

podľa odseku 1 uviesť samostatne sumu dane.

(11)

Obchodník sa môže rozhodnúť pri dodaní tovaru podľa odseku 1 použiť bežný režim dane

uplatnením dane zo základu dane podľa

§ 22 ods. 1 až 4

. Ak sa obchodník rozhodne použiť bežný režim dane, môže odpočítať daň

a)

zaplatenú colnému úradu alebo ním uplatnenú pri dovoze umeleckých diel, zberateľských

predmetov a starožitností, ktoré doviezol,

b)

voči nemu uplatnenú pri dodaní umeleckého diela autorom umeleckého diela alebo jeho

právnym nástupcom.

(12)

Odpočítať daň podľa odseku 11 môže obchodník najskôr v zdaňovacom období, v ktorom

vznikne daňová povinnosť pri dodaní tovaru, ktorého sa odpočítavaná daň týka.

(13)

Osobitná úprava uplatňovania dane sa nevzťahuje na nové dopravné prostriedky (

§ 11 ods. 12

) dodané z tuzemska do iného členského štátu.

(14)

Nadobudnutie použitého tovaru, umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností

v tuzemsku z iného členského štátu, ak je predávajúcim obchodník z iného členského

štátu alebo organizátor predaja verejnou dražbou z iného členského štátu a uvedený

tovar bol zdanený podľa osobitnej úpravy uplatňovania dane v inom členskom štáte,

v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala, nepovažuje sa za nadobudnutie

tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa

§ 11

.

(15)

Ustanovenia o oslobodení od dane dodania tovaru do iného členského štátu podľa

§ 43

, prípadne podľa

§ 45

sa nevzťahujú na dodanie použitého tovaru, umeleckých diel, zberateľských predmetov

a starožitností, pri ktorých sa uplatňuje osobitná úprava.

(16)

Ak obchodník kúpi umelecké diela, zberateľské predmety, starožitnosti alebo použitý

tovar z iného členského štátu od zdaniteľnej osoby identifikovanej pre daň v inom

členskom štáte, nemôže pri predaji uplatniť osobitnú úpravu uplatňovania dane, ak

na faktúre vyhotovenej predávajúcim nie je uvedená slovná informácia podľa

§ 74 ods. 1 písm. n)

.

§ 67

Osobitná úprava uplatňovania dane pri investičnom zlate

(1)

Na účely tohto ustanovenia investičným zlatom

a)

je zlato vo forme prútu alebo tehly, ktorého hmotnosť akceptuje trh drahých kovov

a ktoré má rýdzosť 995 tisícin a viac,

b)

sú zlaté mince, ktoré majú rýdzosť 900 tisícin a viac a boli razené po roku 1800

a sú alebo boli zákonným platidlom v krajine pôvodu a predávajú sa za cenu, ktorá

nepresahuje trhovú hodnotu zlata obsiahnutú v minciach viac než o 80 %.

(2)

Národná banka Slovenska vydáva zoznam zlatých mincí, ktoré spĺňajú kritériá podľa

odseku 1 písm. b). Zoznam bude uverejnený vo Vestníku Národnej banky Slovenska. Národná

banka Slovenska informuje každoročne do 1. júla Európsku komisiu o zlatých minciach,

ktoré sa obchodujú v Slovenskej republike.

(3)

Od dane je oslobodené dodanie investičného zlata, nadobudnutie investičného zlata

z iného členského štátu a dovoz investičného zlata vrátane investičného zlata vo forme

certifikátu na alokované alebo nealokované zlato alebo obchodovaného na účet zlata

vrátane pôžičiek v zlate a swapových obchodov, ktoré obsahujú vlastnícke práva alebo

iné práva týkajúce sa investičného zlata, ako aj obchody týkajúce sa investičného

zlata zahŕňajúce futurity a forwardy, ktoré vedú k prevodu vlastníckych práv alebo

iných práv týkajúcich sa investičného zlata. Sprostredkovanie dodania investičného

zlata v mene a na účet inej osoby je oslobodené od dane.

(4)

Platiteľ, ktorý vyrába investičné zlato alebo pretvára zlato na investičné zlato,

môže sa rozhodnúť, že dodanie investičného zlata inému platiteľovi bude zdaňovať.

Sprostredkovanie dodania investičného zlata v mene a na účet inej osoby môže byť tiež

zdaňované, ak sa toto sprostredkovanie týka dodania investičného zlata, ktorého dodanie

sa platiteľ rozhodol zdaňovať.

(5)

Platiteľ, ktorý dodáva investičné zlato oslobodené od dane, môže odpočítať daň

a)

ním uplatnenú pri dodaní investičného zlata iným platiteľom, ktorý využil možnosť

zdanenia podľa odseku 4,

b)

voči nemu uplatnenú pri dodaní iného ako investičného zlata iným platiteľom, ktoré

je ním alebo na jeho účet následne pretvorené na investičné zlato,

c)

ním uplatnenú pri nadobudnutí iného ako investičného zlata v tuzemsku z iného členského

štátu, ktoré je ním alebo na jeho účet následne pretvorené na investičné zlato,

d)

zaplatenú colnému úradu alebo ním uplatnenú pri dovoze iného ako investičného zlata,

ktoré je ním alebo na jeho účet následne pretvorené na investičné zlato,

e)

voči nemu uplatnenú pri dodaní služieb iným platiteľom, ktoré spočívali v zmene podoby,

hmotnosti alebo rýdzosti zlata vrátane investičného zlata.

(6)

Platiteľ, ktorý vyrába investičné zlato alebo pretvára zlato na investičné zlato,

môže odpočítať daň z tovarov a služieb prijatých na túto činnosť.

§ 68

(1)

Osobitná úprava podľa

a)

§ 68a

sa vzťahuje na dodanie služby zdaniteľnou osobou neusadenou na území Európskej únie

s miestom dodania podľa

§ 16

na území Európskej únie osobe inej ako zdaniteľnej osobe, ktorá má sídlo, bydlisko

alebo sa obvykle zdržiava na území Európskej únie,

b)

§ 68b

sa vzťahuje na

1.

predaj tovaru na diaľku na území Európskej únie,

2.

dodanie služby zdaniteľnou osobou neusadenou v členskom štáte spotreby s miestom

dodania podľa

§ 16

na území Európskej únie osobe inej ako zdaniteľnej osobe,

3.

určité domáce dodanie tovaru, ktorým sa rozumie dodanie tovaru na území Európskej

únie zdaniteľnou osobou neusadenou na území Európskej únie osobe inej ako zdaniteľnej

osobe prostredníctvom zdaniteľnej osoby, ktorá uľahčuje dodanie tovaru podľa

§ 8 ods. 7

prvej vety, ak sa odoslanie alebo preprava tovaru začína a skončí v tom istom členskom

štáte,

c)

§ 68c

sa vzťahuje na predaj tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov v zásielke,

ak vlastná hodnota zásielky nepresahuje 150 eur a tovar nie je predmetom spotrebnej

dane.

(2)

Na účely uplatňovania osobitných úprav podľa odseku 1 sa daňovým priznaním rozumie

podanie, ktoré obsahuje údaje podľa osobitného predpisu

28aa

)

potrebné na určenie výšky dane, ktorá sa stala splatnou v každom členskom štáte.

(3)

Zdaniteľná osoba, ktorá sa rozhodne pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa

§ 68a

,

§ 68b

alebo

§ 68c

, je povinná doručovať písomnosti týkajúce sa osobitnej úpravy daňovému úradu elektronickými

prostriedkami; spôsob doručovania písomností elektronickými prostriedkami podľa osobitného

predpisu

28ab

)

sa nevzťahuje na podávanie písomností zdaniteľnou osobou, na ktorú sa nevzťahuje

povinnosť doručovať písomnosti spôsobom podľa osobitného predpisu.

28ab

)

(4)

Písomnosti týkajúce sa uplatňovania osobitnej úpravy podľa

§ 68a

,

§ 68b

alebo podľa

§ 68c

sa doručujú zdaniteľnej osobe, ktorá uplatňuje osobitnú úpravu, elektronickými prostriedkami;

písomnosti sa doručujú na elektronickú adresu uvedenú v oznámení o začatí činnosti

a za deň doručenia sa považuje deň odoslania dátovej správy.

§ 68a

Osobitná úprava uplatňovania dane na služby,

ktoré dodávajú zdaniteľné osoby neusadené na území Európskej únie

(1)

Na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa odsekov 2 až 14 je

a)

zdaniteľnou osobou neusadenou na území Európskej únie zdaniteľná osoba, ktorá nemá

sídlo ani prevádzkareň na území Európskej únie,

b)

členským štátom identifikácie členský štát, ktorý si zdaniteľná osoba neusadená na

území Európskej únie zvolí pre oznámenie, že začala na území Európskej únie dodávať

služby podľa

§ 68 ods. 1 písm. a)

,

c)

členským štátom spotreby členský štát, v ktorom je miesto dodania služby uvedenej

v

§ 68 ods. 1 písm. a)

.

(2)

Ak si zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie, ktorá dodáva služby podľa

§ 68 ods. 1 písm. a)

, zvolí za členský štát identifikácie tuzemsko, oznámi Daňovému úradu Bratislava začatie

tejto činnosti. Toto oznámenie musí obsahovať obchodné meno, adresu, elektronickú

adresu vrátane webových sídiel, národné daňové číslo, ak jej bolo pridelené, vyhlásenie,

že nemá sídlo ani prevádzkareň na území Európskej únie, a ďalšie údaje uvedené v osobitnom

predpise.

28aa

)

Daňový úrad Bratislava oznámi tejto zdaniteľnej osobe, že jej povoľuje uplatňovanie

osobitnej úpravy a súčasne jej pridelí a oznámi osobitné identifikačné číslo pre daň

s predponou EU na účely uplatňovania osobitnej úpravy; toto číslo sa môže použiť len

na účely uplatňovania osobitnej úpravy. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

(3)

Ak zdaniteľná osoba nespĺňa podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy, Daňový úrad

Bratislava vydá rozhodnutie o tom, že jej nepovoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy;

proti tomuto rozhodnutiu môže zdaniteľná osoba podať odvolanie.

(4)

Zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie, ktorá má povolenie podľa odseku

2, je povinná uplatňovať osobitnú úpravu na všetky služby podľa

§ 68 ods. 1 písm. a)

.

(5)

Každú zmenu údajov uvedených v oznámení o začatí činnosti podľa odseku 2 je zdaniteľná

osoba neusadená na území Európskej únie povinná oznámiť Daňovému úradu Bratislava.

(6)

Zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie je povinná oznámiť Daňovému úradu

Bratislava skončenie činnosti alebo zmenu činnosti v takom rozsahu, že ďalej nebude

spĺňať podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy.

(7)

Daňový úrad Bratislava zruší zdaniteľnej osobe neusadenej na území Európskej únie

povolenie uplatňovať osobitnú úpravu a odníme osobitné identifikačné číslo pre daň,

ak

a)

táto zdaniteľná osoba oznámi Daňovému úradu Bratislava, že prestala dodávať služby

podľa

§ 68 ods. 1 písm. a)

,

b)

možno predpokladať, že táto zdaniteľná osoba prestala dodávať služby podľa

§ 68 ods. 1 písm. a)

,

c)

táto zdaniteľná osoba prestala spĺňať podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy

alebo

d)

táto zdaniteľná osoba opakovane porušuje povinnosti týkajúce sa uplatňovania osobitnej

úpravy.

(8)

Daňový úrad Bratislava o zrušení povolenia podľa odseku 7 vydá rozhodnutie; proti

tomuto rozhodnutiu môže zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie podať odvolanie,

ktoré nemá odkladný účinok.

(9)

Zdaňovacím obdobím, za ktoré je zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie

povinná podať daňové priznanie podľa

§ 68 ods. 2

, je kalendárny štvrťrok; daňové priznanie sa musí podať aj za zdaňovacie obdobie,

v ktorom služby podľa

§ 68 ods. 1 písm. a)

neboli dodané. Daňové priznanie sa podáva do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho

po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa daňové priznanie podáva. Ak koniec lehoty

na podanie daňového priznania pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja,

posledným dňom lehoty je tento deň.

(10)

Zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie je povinná v daňovom priznaní

uviesť

a)

osobitné identifikačné číslo pre daň s predponou EU pridelené v tuzemsku,

b)

celkovú hodnotu služieb podľa

§ 68 ods. 1 písm. a)

bez dane dodaných v zdaňovacom období, výšku dane pre každú sadzbu dane, sadzbu dane

a celkovú výšku splatnej dane, a to v členení podľa členských štátov spotreby, v ktorých

vznikla daňová povinnosť.

(11)

Sumy v daňovom priznaní sa uvádzajú v eurách. Ak sa úhrada za dodané služby podľa

§ 68 ods. 1 písm. a)

uskutoční v inej mene ako v eurách, použije sa na prepočet tejto úhrady na eurá referenčný

výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou

Slovenska

5a

)

platný posledný deň príslušného zdaňovacieho obdobia alebo nasledujúci deň, ak nebol

v posledný deň zdaňovacieho obdobia tento kurz určený a vyhlásený.

(12)

Daň sa platí v eurách na príslušný účet daňového úradu najneskôr do konca lehoty

na podanie daňového priznania s uvedením odkazu na príslušné daňové priznanie. Ak

koniec lehoty na zaplatenie dane pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja,

posledným dňom lehoty je tento deň. Za deň platby sa považuje deň, keď bola platba

pripísaná na účet daňového úradu.

(13)

Každú zmenu údajov z pôvodného daňového priznania je zdaniteľná osoba neusadená na

území Európskej únie povinná uviesť v nasledujúcom daňovom priznaní najneskôr do troch

rokov odo dňa uplynutia lehoty na podanie pôvodného daňového priznania. V nasledujúcom

daňovom priznaní zdaniteľná osoba uvedie príslušný členský štát spotreby, zdaňovacie

obdobie a sumu dane, ktorá vyplýva z opravy. Ak sa úhrada za dodané služby podľa

§ 68 ods. 1 písm. a)

uskutočnila v inej mene ako v eurách, použije sa pri oprave sumy dane kurz, ktorý

sa mal použiť pri prepočte úhrady za dodanú službu podľa odseku 11.

(14)

Zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie je povinná viesť záznamy o dodaných

službách, pri ktorých uplatnila osobitnú úpravu, v rozsahu podľa osobitného predpisu,

28ac

)

aby správca dane v členskom štáte spotreby mohol preveriť správnosť výšky dane uvedenej

v daňovom priznaní, a uchovávať záznamy po dobu desiatich rokov od konca roka, v ktorom

dodala služby podľa

§ 68 ods. 1 písm. a)

. Zdaniteľná osoba podľa prvej vety je povinná elektronickými prostriedkami sprístupniť

tieto záznamy Daňovému úradu Bratislava na požiadanie.

§ 68b

Osobitná úprava uplatňovania dane na predaj tovaru na diaľku na území Európskej únie,

určité domáce dodania tovaru a služby dodané pre osoby iné ako zdaniteľné osoby

(1)

Na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa odsekov 2 až 20 je

a)

zdaniteľnou osobou neusadenou v členskom štáte spotreby zdaniteľná osoba, ktorá má

na území Európskej únie sídlo alebo prevádzkareň a nemá sídlo ani prevádzkareň v členskom

štáte spotreby,

b)

členským štátom identifikácie členský štát,

1.

v ktorom má zdaniteľná osoba sídlo, a ak nemá sídlo na území Európskej únie, členský

štát, v ktorom má prevádzkareň,

2.

v ktorom má zdaniteľná osoba prevádzkareň a ktorý si zvolí pre oznámenie, že chce

uplatňovať osobitnú úpravu, ak nemá sídlo na území Európskej únie a má na území Európskej

únie viac ako jednu prevádzkareň,

3.

v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začína, ak zdaniteľná osoba nemá sídlo

ani prevádzkareň na území Európskej únie,

4.

ktorý si zvolí pre oznámenie, že chce uplatňovať osobitnú úpravu, ak tento členský

štát je jedným z viacerých členských štátov, v ktorých sa odoslanie alebo preprava

tovaru začína a ak zdaniteľná osoba nemá sídlo ani prevádzkareň na území Európskej

únie,

c)

členským štátom spotreby členský štát, v ktorom

1.

sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru k zákazníkovi pri predaji tovaru podľa

§ 68 ods. 1 písm. b) prvého bodu

,

2.

je miesto dodania služby podľa

§ 68 ods. 1 písm. b) druhého bodu

,

3.

sa začína aj skončí odoslanie alebo preprava tovaru pri dodaní tovaru podľa

§ 68 ods. 1 písm. b) tretieho bodu

.

(2)

Ak sa zdaniteľná osoba, ktorá dodáva tovar podľa

§ 68 ods. 1 písm. b) prvého bodu

a

tretieho bodu

, a zdaniteľná osoba neusadená v členskom štáte spotreby, ktorá dodáva služby podľa

§ 68 ods. 1 písm. b) druhého bodu

, rozhodnú pre uplatňovanie osobitnej úpravy a členským štátom identifikácie je tuzemsko

alebo si tuzemsko zvolia ako členský štát identifikácie, oznámia daňovému úradu začatie

tejto činnosti. Zdaniteľné osoby podľa prvej vety musia v oznámení o začatí činnosti

uviesť obchodné meno, adresu, elektronickú adresu vrátane webových sídiel a ďalšie

údaje uvedené v osobitnom predpise.

28aa

)

Daňový úrad oznámi zdaniteľnej osobe, že jej povoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy

a súčasne jej pridelí a oznámi identifikačné číslo pre daň na účely uplatňovania osobitnej

úpravy, ak táto zdaniteľná osoba nemá v tuzemsku pridelené identifikačné číslo pre

daň; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

(3)

Ak zdaniteľná osoba nespĺňa podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy, daňový úrad

vydá rozhodnutie o tom, že jej nepovoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy; proti tomuto

rozhodnutiu môže zdaniteľná osoba podať odvolanie.

(4)

Zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 sa nesmie identifikovať na uplatňovanie tejto

osobitnej úpravy v inom členskom štáte.

(5)

Pri uplatňovaní osobitnej úpravy používa zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 identifikačné

číslo pre daň, ktoré jej bolo pridelené v tuzemsku ako platiteľovi podľa

§ 4

,

§ 4b

,

§ 4c

alebo

§ 5

, alebo ktoré jej bolo pridelené podľa

§ 7

,

§ 7a

alebo podľa odseku 2.

(6)

Zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 je povinná uplatňovať osobitnú úpravu na všetky

tovary a služby podľa

§ 68 ods. 1 písm. b)

.

(7)

Zdaniteľná osoba uvedená v odseku 1 písm. b) druhom bode a štvrtom bode, ktorej daňový

úrad povolil uplatňovanie osobitnej úpravy v tuzemsku, je povinná uplatňovať osobitnú

úpravu v tuzemsku do konca druhého kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom

roku, v ktorom začala uplatňovať osobitnú úpravu.

(8)

Každú zmenu údajov uvedených v oznámení o začatí činnosti podľa odseku 2 je zdaniteľná

osoba uvedená v odseku 2 povinná oznámiť daňovému úradu.

(9)

Zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 je povinná oznámiť daňovému úradu skončenie činnosti

alebo zmenu činnosti v takom rozsahu, že ďalej nebude spĺňať podmienky na uplatňovanie

osobitnej úpravy.

(10)

Daňový úrad zruší zdaniteľnej osobe uvedenej v odseku 2 povolenie uplatňovať osobitnú

úpravu, ak

a)

táto zdaniteľná osoba oznámi daňovému úradu, že prestala vykonávať činnosť podľa

§ 68 ods. 1 písm. b)

,

b)

možno predpokladať, že táto zdaniteľná osoba prestala vykonávať činnosť podľa

§ 68 ods. 1 písm. b)

,

c)

táto zdaniteľná osoba prestala spĺňať podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy

alebo

d)

táto zdaniteľná osoba opakovane porušuje povinnosti týkajúce sa uplatňovania osobitnej

úpravy.

(11)

Daňový úrad o zrušení povolenia podľa odseku 10 vydá rozhodnutie; proti tomuto rozhodnutiu

môže zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok.

Zrušením povolenia zaniká platnosť identifikačného čísla pre daň na účely uplatňovania

tejto osobitnej úpravy.

(12)

Zdaňovacím obdobím, za ktoré je zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 povinná podať

daňové priznanie podľa

§ 68 ods. 2

, je kalendárny štvrťrok; daňové priznanie sa musí podať aj za zdaňovacie obdobie,

v ktorom tovar a služby podľa

§ 68 ods. 1 písm. b)

neboli dodané. Daňové priznanie sa podáva do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho

po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa daňové priznanie podáva. Ak koniec lehoty

na podanie daňového priznania pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja,

posledným dňom lehoty je tento deň.

(13)

Zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 je povinná v daňovom priznaní uviesť

a)

identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku,

b)

celkovú hodnotu tovarov a služieb podľa

§ 68 ods. 1 písm. b)

bez dane dodaných v zdaňovacom období, výšku dane pre každú sadzbu dane, sadzbu dane

a celkovú výšku splatnej dane, a to v členení podľa členských štátov spotreby, v ktorých

vznikla daňová povinnosť.

(14)

Ak sa tovar odosiela alebo prepravuje z iných členských štátov, zdaniteľná osoba

uvedená v odseku 2 je povinná v daňovom priznaní uviesť aj celkovú hodnotu dodaných

tovarov podľa

§ 68 ods. 1 písm. b)

bez dane, výšku dane pre každú sadzbu dane, sadzbu dane a celkovú výšku splatnej

dane, a to v členení podľa členských štátov, z ktorých sa tovar odosiela alebo prepravuje,

ak sa uskutočňuje

a)

predaj tovaru na diaľku na území Európskej únie podľa

§ 14 ods. 1 písm. a)

,

b)

predaj tovaru na diaľku na území Európskej únie podľa

§ 8 ods. 7

prvej vety a určité domáce dodanie tovaru podľa

§ 68 ods. 1 písm. b) tretieho bodu

.

(15)

Ak zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 dodá tovar podľa odseku 14 písm. a), daňové

priznanie musí obsahovať aj identifikačné číslo pre daň alebo daňové identifikačné

číslo pridelené členským štátom, z ktorého sa tovar odoslal alebo prepravil. Ak zdaniteľná

osoba uvedená v odseku 2 dodá tovar podľa odseku 14 písm. b), daňové priznanie musí

obsahovať aj identifikačné číslo pre daň alebo daňové identifikačné číslo, ak jej

bolo pridelené členským štátom, z ktorého sa tovar odoslal alebo prepravil.

(16)

Ak má zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 jednu alebo viac prevádzkarní v iných členských

štátoch, z ktorých dodáva služby podľa

§ 68 ods. 1 písm. b)

, v daňovom priznaní je povinná uviesť údaje podľa odseku 13 písm. b) za každý členský

štát, v ktorom má prevádzkareň, a identifikačné číslo pre daň prevádzkarne alebo daňové

identifikačné číslo prevádzkarne.

(17)

Sumy v daňovom priznaní sa uvádzajú v eurách. Ak sa úhrada za dodané tovary a služby

podľa

§ 68 ods. 1 písm. b)

uskutoční v inej mene ako v eurách, použije sa na prepočet tejto úhrady na eurá referenčný

výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou

Slovenska

5a

)

platný posledný deň príslušného zdaňovacieho obdobia alebo nasledujúci deň, ak nebol

v posledný deň zdaňovacieho obdobia tento kurz určený a vyhlásený.

(18)

Daň sa platí v eurách na príslušný účet daňového úradu najneskôr do konca lehoty

na podanie daňového priznania s uvedením odkazu na príslušné daňové priznanie. Ak

koniec lehoty na zaplatenie dane pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja,

posledným dňom lehoty je tento deň. Za deň platby sa považuje deň, keď platba bola

pripísaná na účet daňového úradu.

(19)

Každú zmenu údajov z pôvodného daňového priznania je zdaniteľná osoba uvedená v odseku

2 povinná uviesť v nasledujúcom daňovom priznaní najneskôr do troch rokov odo dňa

uplynutia lehoty na podanie pôvodného daňového priznania. V tomto nasledujúcom daňovom

priznaní zdaniteľná osoba uvedie príslušný členský štát spotreby, zdaňovacie obdobie

a sumu dane, ktorá vyplýva z opravy. Ak sa úhrada za dodané tovary a služby podľa

§ 68 ods. 1 písm. b)

uskutočnila v inej mene ako v eurách, použije sa pri oprave sumy dane kurz, ktorý

sa mal použiť pri prepočte úhrady za dodaný tovar alebo službu podľa odseku 17.

(20)

Zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 je povinná viesť záznamy o dodaných tovaroch

a službách podľa

§ 68 ods. 1 písm. b)

v rozsahu podľa osobitného predpisu,

28ac

)

aby správca dane v členskom štáte spotreby mohol preveriť správnosť výšky dane uvedenej

v daňovom priznaní, a uchovávať záznamy po dobu desiatich rokov od konca roka, v ktorom

dodala tovar alebo službu podľa

§ 68 ods. 1 písm. b)

. Zdaniteľná osoba podľa prvej vety je povinná elektronickými prostriedkami sprístupniť

tieto záznamy daňovému úradu na požiadanie.

§ 68c

Osobitná úprava uplatňovania dane na predaj tovaru na diaľku

dovážaného z územia tretích štátov

(1)

Na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa odsekov 2 až 25 je

a)

zdaniteľnou osobou neusadenou na území Európskej únie zdaniteľná osoba, ktorá nemá

sídlo ani prevádzkareň na území Európskej únie,

b)

sprostredkovateľom zdaniteľná osoba so sídlom alebo prevádzkarňou na území Európskej

únie, ktorú zdaniteľná osoba uskutočňujúca predaj tovaru na diaľku dovážaného z územia

tretích štátov určila ako osobu povinnú platiť daň a plniť povinnosti ustanovené touto

osobitnou úpravou v jej mene a na jej účet,

c)

členským štátom identifikácie členský štát,

1.

ktorý si zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie zvolí na uplatňovanie

osobitnej úpravy,

2.

v ktorom má zdaniteľná osoba prevádzkareň a ktorý si zvolí na uplatňovanie osobitnej

úpravy, ak nemá sídlo na území Európskej únie a má na území Európskej únie jednu alebo

viac prevádzkarní,

3.

v ktorom má zdaniteľná osoba sídlo, ak má sídlo na území Európskej únie,

4.

v ktorom má sprostredkovateľ sídlo, ak má sídlo na území Európskej únie,

5.

v ktorom má sprostredkovateľ prevádzkareň a ktorý si zvolí na uplatňovanie osobitnej

úpravy, ak nemá sídlo na území Európskej únie a má na území Európskej únie jednu alebo

viac prevádzkarní,

d)

členským štátom spotreby členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava

tovaru k zákazníkovi.

(2)

Osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa odsekov 4 až 25 na predaj tovaru na diaľku

podľa

§ 68 ods. 1 písm. c)

môže uplatňovať

a)

platiteľ, ktorý neuplatňuje osobitnú úpravu podľa

§ 68g

a ktorý má v tuzemsku sídlo, alebo platiteľ, ktorý má v tuzemsku prevádzkareň, ak

nemá sídlo na území Európskej únie,

b)

zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo alebo prevádzkareň v treťom štáte, s ktorým Európska

únia uzatvorila dohodu o vzájomnej pomoci, boji proti podvodom a vymáhaní pohľadávok

v oblasti dane z pridanej hodnoty, a ktorá uskutočňuje predaj tovaru na diaľku z tohto

tretieho štátu,

c)

zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie iná ako zdaniteľná osoba podľa

písmena b), len ak je zastúpená sprostredkovateľom, ktorý má sídlo v tuzemsku alebo

má v tuzemsku prevádzkareň, ak nemá sídlo na území Európskej únie,

d)

zdaniteľná osoba usadená na území Európskej únie, okrem zdaniteľnej osoby, ktorá

nespĺňa podmienky podľa písmena a), alebo nie je identifikovaná pre daň podľa ustanovenia

zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúceho

§ 4

,

§ 4b

alebo

§ 4c

alebo ktorá je v inom členskom štáte identifikovaná pre osobitnú úpravu pre malé

podniky, alebo zdaniteľná osoba podľa písmena b), ak sa rozhodne byť zastúpená sprostredkovateľom,

ktorý má sídlo v tuzemsku alebo má v tuzemsku prevádzkareň, ak nemá sídlo na území

Európskej únie.

(3)

Osobitná úprava uplatňovania dane podľa odsekov 4 až 25 sa vzťahuje len na tovar,

ktorý nie je predmetom spotrebnej dane, dovážaný z územia tretích štátov v zásielke,

ktorej vlastná hodnota nepresahuje 150 eur.

(4)

Ak sa zdaniteľná osoba, ktorá uskutočňuje predaj tovaru na diaľku podľa

§ 68 ods. 1 písm. c)

a ktorá nie je zastúpená sprostredkovateľom, rozhodne pre uplatňovanie osobitnej

úpravy a členským štátom identifikácie je tuzemsko alebo si tuzemsko zvolí ako členský

štát identifikácie, je povinná predtým, ako začne uplatňovať osobitnú úpravu, oznámiť

toto rozhodnutie daňovému úradu. Toto oznámenie musí obsahovať obchodné meno, adresu,

elektronickú adresu vrátane webových sídiel, identifikačné číslo pre daň alebo národné

daňové číslo a ďalšie údaje uvedené v osobitnom predpise.

28aa

)

Ak zdaniteľná osoba spĺňa podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy, daňový úrad

jej oznámi, že jej povoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy; proti tomuto rozhodnutiu

nemožno podať odvolanie.

(5)

Ak sa sprostredkovateľ rozhodne uplatňovať osobitnú úpravu na účet zastúpenej zdaniteľnej

osoby, ktorá uskutočňuje alebo chce uskutočňovať predaj tovaru na diaľku podľa

§ 68 ods. 1 písm. c)

, a členským štátom identifikácie je tuzemsko, sprostredkovateľ je povinný predtým,

ako začne uplatňovať osobitnú úpravu na účet zastúpenej zdaniteľnej osoby, oznámiť

toto rozhodnutie daňovému úradu. Toto oznámenie musí obsahovať obchodné meno, adresu,

elektronickú adresu, identifikačné číslo pre daň sprostredkovateľa a ďalšie údaje

uvedené v osobitnom predpise.

28aa

)

Ak sprostredkovateľ spĺňa podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy na účet zastúpenej

zdaniteľnej osoby, daňový úrad mu oznámi, že mu povoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy

na účet zastúpenej zdaniteľnej osoby; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

(6)

Ak sa zdaniteľná osoba, ktorá uskutočňuje predaj tovaru na diaľku podľa

§ 68 ods. 1 písm. c)

a ktorá je zastúpená sprostredkovateľom, rozhodne pre uplatňovanie osobitnej úpravy

a členským štátom identifikácie je tuzemsko, je sprostredkovateľ povinný oznámiť daňovému

úradu túto zdaniteľnú osobu predtým, ako táto zdaniteľná osoba začne uplatňovať osobitnú

úpravu. V oznámení musí sprostredkovateľ uviesť svoje evidenčné identifikačné číslo

pridelené podľa odseku 7 písm. b) a obchodné meno, adresu, elektronickú adresu vrátane

webových sídiel a identifikačné číslo pre daň alebo národné daňové číslo zastúpenej

zdaniteľnej osoby. Ak zastúpená zdaniteľná osoba spĺňa podmienky na uplatňovanie osobitnej

úpravy, daňový úrad oznámi sprostredkovateľovi, že zdaniteľnej osobe povoľuje uplatňovanie

osobitnej úpravy; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

(7)

Daňový úrad na účely uplatňovania osobitnej úpravy pridelí

a)

zdaniteľnej osobe, ktorá nie je zastúpená sprostredkovateľom, identifikačné číslo

pre daň s predponou IM,

b)

sprostredkovateľovi evidenčné identifikačné číslo s predponou IN,

c)

sprostredkovateľovi identifikačné číslo pre daň s predponou IM pre každú zdaniteľnú

osobu, ktorú zastupuje.

(8)

Identifikačné číslo pre daň pridelené podľa odseku 7 písm. a) a c) a evidenčné identifikačné

číslo pridelené podľa odseku 7 písm. b) sa môže použiť len na účely uplatňovania osobitnej

úpravy.

(9)

Zdaniteľná osoba, ktorá má povolenie na uplatňovanie osobitnej úpravy podľa odsekov

4 až 25, je povinná uplatňovať osobitnú úpravu na všetky predaje tovaru na diaľku

podľa

§ 68 ods. 1 písm. c)

.

(10)

Zdaniteľná osoba, ktorá uskutočňuje predaj tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích

štátov, si môže zvoliť na uplatňovanie osobitnej úpravy len jedného sprostredkovateľa.

(11)

Ak zdaniteľná osoba podľa odseku 4 alebo odseku 6 nespĺňa podmienky na uplatňovanie

osobitnej úpravy alebo sprostredkovateľ podľa odseku 5 nespĺňa podmienky na uplatňovanie

osobitnej úpravy na účet zastúpenej zdaniteľnej osoby, daňový úrad vydá rozhodnutie

o tom, že nepovoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy; proti tomuto rozhodnutiu je možné

podať odvolanie.

(12)

Zdaniteľná osoba uvedená v odseku 1 písm. c) druhom bode a sprostredkovateľ uvedený

v odseku 1 písm. c) piatom bode, ktorým daňový úrad povolil uplatňovanie osobitnej

úpravy v tuzemsku, sú viazaní svojím rozhodnutím uplatňovať osobitnú úpravu v tuzemsku

do konca druhého kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom začali

uplatňovať osobitnú úpravu.

(13)

Zdaniteľná osoba podľa odseku 4 alebo sprostredkovateľ podľa odseku 5 sú povinní

oznámiť daňovému úradu každú zmenu údajov v oznámení podľa odseku 4, 5 alebo odseku

6.

(14)

Zdaniteľná osoba podľa odseku 4 alebo sprostredkovateľ podľa odseku 5 sú povinní

oznámiť daňovému úradu skončenie činnosti alebo zmenu činnosti v takom rozsahu, že

ďalej nebudú spĺňať podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy.

(15)

Daňový úrad zruší zdaniteľnej osobe, ktorá nie je zastúpená sprostredkovateľom, povolenie

uplatňovať osobitnú úpravu a odníme identifikačné číslo pre daň podľa odseku 7 písm.

a), ak

a)

táto zdaniteľná osoba oznámi daňovému úradu, že prestala vykonávať činnosť podľa

§ 68 ods. 1 písm. c)

,

b)

možno predpokladať, že táto zdaniteľná osoba prestala vykonávať činnosť podľa

§ 68 ods. 1 písm. c)

,

c)

táto zdaniteľná osoba prestala spĺňať podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy

alebo

d)

táto zdaniteľná osoba opakovane porušuje povinnosti týkajúce sa uplatňovania osobitnej

úpravy.

(16)

Daňový úrad zruší sprostredkovateľovi povolenie uplatňovať osobitnú úpravu na účet

zastúpenej zdaniteľnej osoby a odníme evidenčné identifikačné číslo podľa odseku 7

písm. b), ak sprostredkovateľ

a)

počas dvoch po sebe nasledujúcich kalendárnych štvrťrokov nekonal ako sprostredkovateľ,

b)

prestal spĺňať podmienky na to, aby konal ako sprostredkovateľ, alebo

c)

opakovane porušuje povinnosti týkajúce sa uplatňovania osobitnej úpravy.

(17)

Daňový úrad zruší zdaniteľnej osobe, ktorá je zastúpená sprostredkovateľom, povolenie

uplatňovať osobitnú úpravu a odníme identifikačné číslo pre daň podľa odseku 7 písm.

c), ak

a)

sprostredkovateľ oznámi daňovému úradu, že táto zdaniteľná osoba prestala vykonávať

činnosť podľa

§ 68 ods. 1 písm. c)

,

b)

možno predpokladať, že táto zdaniteľná osoba prestala vykonávať činnosť podľa

§ 68 ods. 1 písm. c)

,

c)

táto zdaniteľná osoba prestala spĺňať podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy,

d)

táto zdaniteľná osoba opakovane porušuje povinnosti týkajúce sa uplatňovania osobitnej

úpravy alebo

e)

sprostredkovateľ oznámi daňovému úradu, že prestal zastupovať túto zdaniteľnú osobu.

(18)

Daňový úrad o zrušení povolenia podľa odsekov 15, 16 alebo odseku 17 vydá rozhodnutie;

proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok.

(19)

Pri predaji tovaru na diaľku podľa

§ 68 ods. 1 písm. c)

, na ktorý sa uplatňuje osobitná úprava, vzniká daňová povinnosť dodaním tovaru; tovar

sa považuje za dodaný dňom prijatia platby.

(20)

Zdaňovacím obdobím, za ktoré sú zdaniteľná osoba a sprostredkovateľ povinní podať

daňové priznanie podľa

§ 68 ods. 2

, je kalendárny mesiac; daňové priznanie sa musí podať aj za zdaňovacie obdobie, v

ktorom sa neuskutočnil predaj tovaru na diaľku podľa

§ 68 ods. 1 písm. c)

. Daňové priznanie sa podáva do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení

zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa daňové priznanie podáva. Ak koniec lehoty na podanie

daňového priznania pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným

dňom lehoty je tento deň.

(21)

Daňové priznanie musí obsahovať tieto údaje

a)

identifikačné čísla podľa odseku 7,

b)

celkovú hodnotu predaja tovaru na diaľku podľa

§ 68 ods. 1 písm. c)

bez dane, pri ktorom vznikla daňová povinnosť v zdaňovacom období, výšku dane pre

každú sadzbu dane, sadzbu dane a celkovú výšku splatnej dane, a to v členení podľa

členských štátov spotreby, v ktorých vznikla daňová povinnosť.

(22)

Sumy v daňovom priznaní sa uvádzajú v eurách. Ak sa úhrada za predaj tovaru na diaľku

podľa

§ 68 ods. 1 písm. c)

uskutoční v inej mene ako v eurách, použije sa na prepočet tejto úhrady na eurá referenčný

výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou

Slovenska

5a

)

platný posledný deň príslušného zdaňovacieho obdobia alebo nasledujúci deň, ak nebol

v posledný deň zdaňovacieho obdobia kurz určený a vyhlásený.

(23)

Daň sa platí v eurách na príslušný účet daňového úradu najneskôr do konca lehoty

na podanie daňového priznania s uvedením odkazu na príslušné daňové priznanie. Ak

koniec lehoty na zaplatenie dane pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja,

posledným dňom lehoty je tento deň. Za deň platby sa považuje deň, keď platba bola

pripísaná na účet daňového úradu.

(24)

Každá zmena údajov z pôvodného daňového priznania sa uvedie v nasledujúcom daňovom

priznaní najneskôr do troch rokov odo dňa uplynutia lehoty na podanie pôvodného daňového

priznania. V tomto nasledujúcom daňovom priznaní sa uvedie príslušný členský štát

spotreby, zdaňovacie obdobie a suma dane, ktorá vyplýva z opravy. Ak sa pri predaji

tovaru na diaľku podľa

§ 68 ods. 1 písm. c)

úhrada uskutočnila v inej mene ako v eurách, použije sa pri oprave sumy dane kurz,

ktorý sa mal použiť pri prepočte úhrady za dodaný tovar podľa odseku 22.

(25)

Zdaniteľná osoba, ktorá uplatňuje osobitnú úpravu a nie je zastúpená sprostredkovateľom,

a sprostredkovateľ sú povinní viesť záznamy o predaji tovaru na diaľku podľa

§ 68 ods. 1 písm. c)

v rozsahu podľa osobitného predpisu,

28ac

)

aby správca dane v členskom štáte spotreby mohol preveriť správnosť výšky dane uvedenej

v daňovom priznaní, a uchovávať záznamy po dobu desiatich rokov od konca roka, v ktorom

dodal tovar. Osoby podľa prvej vety sú povinné elektronickými prostriedkami sprístupniť

tieto záznamy daňovému úradu na požiadanie.

§ 68ca

Správa daní pri uplatňovaní osobitných úprav

(1)

Ak členským štátom identifikácie je Slovenská republika, na správu dane vzťahujúcej

sa na osobitnú úpravu uplatňovania dane pri dodaní tovarov a služieb podľa

§ 68 ods. 1

s miestom dodania v inom členskom štáte, ktorý je členským štátom spotreby, sa použije

osobitný predpis,

33

)

ak osobitný predpis

28ad

)

a

§ 68a až 68c

neustanovujú inak.

(2)

Ak členským štátom spotreby je Slovenská republika, na správu dane sa použije osobitný

predpis,

33

)

ak osobitný predpis

28ad

)

neustanovuje inak. Ak je zdaniteľná osoba identifikovaná pre uplatňovanie osobitnej

úpravy podľa ustanovení zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúcich

§ 68a až 68c

, doručuje písomnosti daňovému úradu elektronickými prostriedkami; na doručovanie

sa vzťahuje primerane

§ 68 ods. 3.

Písomnosti sa doručujú zdaniteľnej osobe podľa druhej vety na elektronickú adresu,

ktorá bola oznámená členskému štátu identifikácie pri začatí činnosti; na doručovanie

sa vzťahuje primerane

§ 68 ods. 4.

(3)

Ak sa na predaj tovaru uplatňuje osobitná úprava podľa

§ 68c

a členským štátom spotreby je Slovenská republika, zdaniteľná osoba zastúpená sprostredkovateľom

a sprostredkovateľ, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu na účet tejto zdaniteľnej osoby,

sú spoločne a nerozdielne zodpovední za daň nezaplatenú z predaja tovaru.

(4)

Ak členským štátom spotreby je Slovenská republika a zahraničná osoba uviedla v daňovom

priznaní nesprávnu daň alebo daň neuviedla, na vyrubenie dane alebo rozdielu dane

sa použije skrátené vyrubovacie konanie.

33

)

(5)

Ak zdaniteľná osoba, ktorá je identifikovaná pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa

§ 68a až 68c

alebo podľa ustanovení zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúcich

§ 68a až 68c

, opravuje nesprávne uvedenú výšku dane alebo daň neuvedenú v daňovom priznaní, časť

3 daňového priznania sa v rozsahu týchto opráv považuje za dodatočné daňové priznanie.

(6)

Ak je členským štátom spotreby Slovenská republika, osoba, ktorá uplatňuje alebo

uplatňovala osobitnú úpravu podľa

§ 68a až 68c

alebo podľa ustanovení zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúcich

§ 68a až 68c

,

a)

je povinná podať daňovému úradu elektronickými prostriedkami osobitné tlačivo do

30 dní odo dňa zistenia, že nepodala daňové priznanie, ak od pôvodnej lehoty na jeho

podanie uplynuli viac ako tri roky,

b)

je povinná podať daňovému úradu elektronickými prostriedkami osobitné tlačivo do

30 dní odo dňa zistenia, že neuviedla daň alebo daň má byť vyššia, ako bola uvedená

v podanom daňovom priznaní, ak od lehoty na podanie pôvodného daňového priznania uplynuli

viac ako tri roky,

c)

je povinná podať daňovému úradu elektronickými prostriedkami osobitné tlačivo do

30 dní odo dňa zistenia, že neuviedla daň alebo daň má byť vyššia, ako bola uvedená

v podanom konečnom daňovom priznaní

28ae

)

alebo predchádzajúcich daňových priznaniach po podaní konečného daňového priznania

alebo

d)

môže podať daňovému úradu elektronickými prostriedkami osobitné tlačivo, ak zistila,

že daň má byť nižšia, ako bola uvedená v podanom daňovom priznaní, ak od lehoty na

podanie pôvodného daňového priznania uplynuli viac ako tri roky, v podanom konečnom

daňovom priznaní alebo v predchádzajúcich daňových priznaniach po podaní konečného

daňového priznania.

(7)

V osobitnom tlačive podľa odseku 6 sa uvádza

a)

zdaňovacie obdobie, za ktoré nebolo daňové priznanie podané, a všetky údaje potrebné

na výpočet celkovej splatnej dane z tovarov a služieb, ak ide o povinnosť podľa odseku

6 písm. a),

b)

zdaňovacie obdobie, ktorého sa oprava týka, a suma dane vyplývajúca z opravy, ak

ide o opravu podľa odseku 6 písm. b) až d).

(8)

Osobitné tlačivo podľa odseku 6 sa považuje za daňové priznanie; vzor osobitného

tlačiva zverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva. Ak

sa oprava podľa odseku 6 písm. b) až d) týka nesprávne uvedenej výšky dane alebo dane

neuvedenej v daňovom priznaní, konečnom daňovom priznaní alebo v daňovom priznaní

podanom pred podaním konečného daňového priznania, časť osobitného tlačiva sa v rozsahu

týchto opráv považuje za dodatočné daňové priznanie.

(9)

Osoba podľa odseku 6 je povinná v lehote na podanie osobitného tlačiva podľa odseku

6 písm. a) až c) zaplatiť daň vypočítanú z údajov uvedených podľa odseku 7 písm. a)

alebo vyplývajúcu z opravy podľa odseku 7 písm. b).

§ 68cb

Osobitná úprava na priznávanie a platbu dane pri dovoze tovaru

(1)

Ak sa na tovar, ktorý nie je predmetom spotrebnej dane, dovážaný do tuzemska v zásielke,

ktorej vlastná hodnota nepresahuje 150 eur, neuplatní osobitná úprava podľa

§ 68c

, a odoslanie alebo preprava tohto tovaru skončí v tuzemsku, colný úrad na základe

žiadosti povolí osobe, ktorá mu predkladá tovar na účet osoby, pre ktorú je tovar

určený, uplatňovanie osobitnej úpravy podľa odsekov 4 až 9.

(2)

Osoba, ktorá sa rozhodne pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa odsekov 4 až 9,

podá colnému úradu elektronickými prostriedkami žiadosť, v ktorej uvedie svoje obchodné

meno, adresu, elektronickú adresu, číslo registrácie a identifikácie hospodárskych

subjektov (číslo EORI). Táto osoba musí v žiadosti vyhlásiť, že v súvislosti s dovozom

tovaru podľa odseku 1

a)

predloží colnému úradu colné vyhlásenie,

b)

predloží colnému úradu tovar a súvisiace doklady,

c)

zabezpečí výber dane v správnej výške od osoby, pre ktorú je dovezený tovar určený.

(3)

Colný úrad elektronickými prostriedkami oznámi rozhodnutím osobe, ktorá podala žiadosť

podľa odseku 2, že jej povoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy podľa odsekov 4 až 9

a určí podmienky uplatňovania tejto osobitnej úpravy. Na vydanie rozhodnutia a odvolanie

sa použije správny poriadok.

(4)

Osoba, ktorá má povolenie podľa odseku 3, vyberie daň od osoby, pre ktorú je dovezený

tovar určený, a túto vybranú daň je povinná zaplatiť colnému úradu.

(5)

Osoba, pre ktorú je dovezený tovar určený, je povinná zaplatiť daň vzťahujúcu sa

na tento tovar osobe, ktorá má povolenie podľa odseku 3.

(6)

Osoba, ktorá má povolenie podľa odseku 3, je povinná daň vybranú od osoby podľa odseku

5, vzťahujúcu sa na tovar, za ktorý sa podáva hlásenie podľa odseku 7, zaplatiť colnému

úradu súhrnne do 16. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci,

v ktorom bola daň vybraná podľa odseku 4.

(7)

Osoba, ktorá má povolenie podľa odseku 3, je povinná mesačne podať elektronickými

prostriedkami hlásenie do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom

mesiaci, v ktorom bola daň vybraná podľa odseku 4. Táto osoba je povinná v hlásení

uviesť celkovú vybranú daň od osoby podľa odseku 5 a referenčné čísla colných vyhlásení,

ku ktorým sa príslušná daň vzťahuje. Hlásenie sa podáva na tlačive, ktorého vzor zverejní

finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva.

(8)

Ak osoba, ktorá má povolenie podľa odseku 3, uvedie v hlásení nesprávne, nepravdivé

alebo neúplné údaje, je povinná uviesť doplnené alebo opravené údaje v hlásení podanom

za kalendárny mesiac, v ktorom tieto skutočnosti zistila.

(9)

Osoba, ktorá má povolenie podľa odseku 3, je povinná viesť záznamy o dovezených tovaroch,

na ktoré sa uplatnila osobitná úprava, v takom rozsahu, aby colný úrad mohol preveriť

správnosť výšky dane uvedenej v hlásení, a uchovávať záznamy po dobu desiatich rokov

od konca roka, v ktorom sa doviezol tovar. Osoba podľa prvej vety je povinná sprístupniť

tieto záznamy elektronickými prostriedkami na požiadanie colnému úradu.

(10)

Osoba, ktorá má povolenie podľa odseku 3, je povinná oznámiť elektronickými prostriedkami

colnému úradu každú zmenu údajov uvedených v žiadosti podľa odseku 2.

(11)

Ak sa osoba, ktorá má povolenie podľa odseku 3, rozhodne pre skončenie uplatňovania

osobitnej úpravy, je povinná túto skutočnosť oznámiť colnému úradu.

(12)

Colný úrad zruší osobe, ktorá má povolenie podľa odseku 3, povolenie uplatňovať osobitnú

úpravu, ak táto osoba

a)

oznámi, že sa rozhodla skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy podľa odseku 11 alebo

b)

opakovane porušuje povinnosti týkajúce sa uplatňovania osobitnej úpravy.

(13)

Colný úrad o zrušení povolenia podľa odseku 12 vydá rozhodnutie; proti tomuto rozhodnutiu

je možné podať odvolanie. Na vydanie rozhodnutia a odvolanie sa použije správny poriadok.

§ 68d

Osobitná úprava uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo

služby

(1)

Platiteľ registrovaný podľa

§ 4

sa môže rozhodnúť pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa odsekov 3 až 13, ak

a)

za predchádzajúci kalendárny rok nedosiahol obrat 100 000 eur a odôvodnene predpokladá,

že v prebiehajúcom kalendárnom roku nedosiahne obrat 100 000 eur a

b)

na platiteľa nebol vyhlásený konkurz alebo platiteľ nevstúpil do likvidácie.

(2)

Platiteľ, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 1 a ktorý sa rozhodol uplatňovať osobitnú

úpravu podľa odsekov 3 až 13, uplatňuje túto úpravu od prvého dňa zdaňovacieho obdobia.

Dátum začatia uplatňovania osobitnej úpravy platiteľ písomne oznámi daňovému úradu

najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom začal uplatňovať osobitnú úpravu.

(3)

Osobitná úprava sa vzťahuje na odplatné dodania tovarov a služieb v tuzemsku, pri

ktorých je platiteľ povinný platiť daň podľa

§ 69 ods. 1

, okrem dodania tovarov a služieb podľa

§ 43

a

47

.

(4)

Daňová povinnosť pri uplatňovaní osobitnej úpravy vzniká dňom prijatia platby za

tovar alebo službu, ktoré sú alebo majú byť dodané, a to z prijatej platby; ak platiteľ

postúpi pohľadávku, daňová povinnosť vzniká dňom postúpenia pohľadávky a základom

dane je cena bez dane požadovaná za dodaný tovar alebo službu. Faktúra vyhotovená

platiteľom podľa odseku 2 okrem faktúry podľa

§ 74 ods. 3 písm. a)

a

b)

, ktorá je vyhotovená oproti prijatiu platby, musí obsahovať aj zreteľnú a čitateľnú

slovnú informáciu „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“. Ak platiteľ takú

slovnú informáciu na faktúre neuvedie, daňová povinnosť vznikne podľa

§ 19

. Platiteľ nesmie opraviť pôvodnú faktúru doplnením slovnej informácie „daň sa uplatňuje

na základe prijatia platby“.

(5)

Právo odpočítať daň z tovarov a služieb, ktorú voči platiteľovi podľa odseku 2 uplatnil

iný platiteľ, vzniká dňom zaplatenia za tovar alebo službu platiteľom podľa odseku

2 dodávateľovi; ak platiteľ zaplatí za tovar alebo službu inej osobe ako dodávateľovi

z dôvodu postúpenia pohľadávky, právo odpočítať daň vznikne dňom zaplatenia tejto

inej osobe. Ak platiteľ podľa odseku 2 zaplatí len časť protihodnoty za tovar alebo

službu, právo odpočítať daň vzniká pomerne podľa výšky sumy, ktorú zaplatil.

(6)

Ak platiteľ podľa odseku 2 uplatňuje odpočítanie dane pri investičnom majetku uvedenom

v

§ 54 ods. 2

až po skončení kalendárneho roka, v ktorom začalo plynúť obdobie na úpravu odpočítanej

dane podľa

§ 54

,

§ 54a

alebo

§ 54d

, je povinný pri odpočítaní dane a prípadnom vysporiadaní pomerného odpočítania dane

zohľadniť zmenu alebo zmeny účelu použitia investičného majetku a zmenu alebo zmeny

rozsahu použitia investičného majetku, ak k týmto zmenám došlo v období od začiatku

plynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane do konca kalendárneho roka, v ktorom uplatňuje

odpočítanie dane.

(7)

Odpočítanie dane podľa

§ 55

môže platiteľ podľa odseku 2 uplatniť pri tovaroch a službách, za ktoré zaplatil

dodávateľovi. Ak platiteľ zaplatil len časť protihodnoty, odpočítanie dane môže uplatniť

len pomerne podľa výšky sumy, ktorú zaplatil.

(8)

Ak po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť, nastane skutočnosť

podľa

§ 25 ods. 1

, ktorá má za následok zníženie vzniknutej daňovej povinnosti, platiteľ podľa odseku

2 uvedie opravu základu dane a dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom

vrátil platbu, a to v rozsahu vrátenej platby. Ak sa opravou základu dane zvýši základ

dane, platiteľ podľa odseku 2 uvedie opravu základu dane a dane v daňovom priznaní

za zdaňovacie obdobie, v ktorom prijal platbu, a to v rozsahu prijatej platby.

(9)

Platiteľ podľa odseku 2 má právo opraviť odpočítanú daň pri zvýšení základu dane,

a to v tom zdaňovacom období, v ktorom zaplatil dodávateľovi a vo výške zodpovedajúcej

sume, ktorú zaplatil.

(10)

Platiteľ podľa odseku 2 sa môže rozhodnúť pre skončenie uplatňovania osobitnej úpravy.

Uplatňovanie osobitnej úpravy je platiteľ povinný skončiť posledným dňom kalendárneho

roka, v ktorom svoje rozhodnutie písomne oznámi daňovému úradu.

(11)

Platiteľ je povinný skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy, ak

a)

v prebiehajúcom kalendárnom roku dosiahne obrat 100 000 eur, a to posledným dňom

zdaňovacieho obdobia, v ktorom dosiahol obrat,

b)

sa stane členom skupiny, a to dňom, ktorý predchádza dňu, keď sa stal členom skupiny,

c)

je naňho vyhlásený konkurz alebo vstúpil do likvidácie, a to dňom, ktorý predchádza

vyhláseniu konkurzu alebo vstupu do likvidácie,

d)

sa zrušuje bez likvidácie, a to dňom, ktorý predchádza dňu jeho zániku,

e)

je fyzickou osobou pokračujúcou v podnikaní po úmrtí platiteľa podľa

§ 83

, a to posledným dňom posledného zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa skončí konanie

o dedičstve,

f)

nastane skutočnosť na zmenu registrácie pre daň podľa

§ 6a ods. 2

, a to dňom, ktorý predchádza dňu, keď táto skutočnosť nastala.

(12)

Dátum skončenia uplatňovania osobitnej úpravy podľa odseku 11 platiteľ alebo jeho

právny nástupca písomne oznámi daňovému úradu najneskôr do piatich dní od skončenia

zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatňovanie osobitnej úpravy skončil.

(13)

Posledným dňom zdaňovacieho obdobia, v ktorom platiteľ skončil uplatňovanie osobitnej

úpravy, a dňom, uplynutím ktorého prestala byť právnická osoba alebo fyzická osoba

platiteľom podľa

§ 81 ods. 4

, vzniká daňová povinnosť z dodania tovarov a služieb za obdobie uplatňovania osobitnej

úpravy, ktorá by bola vznikla, ak by nebol uplatňoval osobitnú úpravu, okrem daňovej

povinnosti, ktorá vznikla za zdaňovacie obdobia, v ktorých uplatňoval osobitnú úpravu.

V tomto zdaňovacom období platiteľ môže odpočítať daň z tovarov a služieb, pri ktorých

by bolo vzniklo právo odpočítať daň v období uplatňovania osobitnej úpravy, ak by

nebol uplatňoval osobitnú úpravu, okrem dane, ktorú už odpočítal.

(14)

Daňový úrad uloží pokutu do výšky 10 000 eur, ak

a)

platiteľ uplatňuje osobitnú úpravu a nesplnil podmienky podľa odseku 1,

b)

platiteľ pokračuje v uplatňovaní osobitnej úpravy po dni, ktorým bol povinný skončiť

uplatňovanie osobitnej úpravy podľa odseku 10 alebo odseku 11,

c)

platiteľ podľa odseku 2 na faktúre neuvedie slovnú informáciu podľa odseku 4.

(15)

Pri určení výšky pokuty podľa odseku 14 prihliadne daňový úrad na závažnosť a dĺžku

trvania protiprávneho stavu.

(16)

Finančné riaditeľstvo zverejní na webovom sídle finančného riaditeľstva zoznam platiteľov,

ktorí písomne oznámili začatie uplatňovania osobitnej úpravy, platiteľov, ktorí písomne

oznámili skončenie uplatňovania osobitnej úpravy, a platiteľov, ktorí uplatňovali

osobitnú úpravu a ich registrácia pre daň bola zrušená.

(17)

Oznámenie podľa odsekov 2, 10 a 12 sa podáva na tlačive, ktorého vzor zverejní finančné

riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva.

§ 68e

Na účely uplatňovania osobitných úprav podľa

§ 68f

a

68g

je

a)

ročným obratom v tuzemsku celková ročná hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb

zdaniteľnou osobou počas kalendárneho roka, ktoré sa zahŕňajú do obratu podľa

§ 4 ods. 15

,

b)

ročným obratom v Únii celková ročná hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb zdaniteľnou

osobou na území Európskej únie počas kalendárneho roka, ktoré sa zahŕňajú do obratu

podľa

§ 4 ods. 15

a podľa ustanovení zákonov platných v iných členských štátoch zodpovedajúcich

§ 4 ods. 15.

§ 68f

Osobitná úprava uplatňovania oslobodenia od dane

pre malý podnik zahraničnej osoby

(1)

Na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa odsekov 2 až 7 je

a)

malým podnikom zahraničnej osoby zdaniteľná osoba, ktorá má na území iného členského

štátu sídlo, miesto podnikania, bydlisko alebo sa na území iného členského štátu obvykle

zdržiava, ak v

1.

prebiehajúcom kalendárnom roku hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb touto

osobou, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v tuzemsku, nepresiahne 62 500 eur a súčasne

v predchádzajúcom kalendárnom roku hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb touto

osobou, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v tuzemsku, nepresiahla 50 000 eur a

2.

prebiehajúcom kalendárnom roku hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb touto

osobou, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v Únii, nepresiahne 100 000 eur a súčasne

v predchádzajúcom kalendárnom roku hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb touto

osobou, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v Únii, nepresiahla 100 000 eur,

b)

členským štátom usadenia iný členský štát, na území ktorého má malý podnik zahraničnej

osoby sídlo, miesto podnikania, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava.

(2)

Dodanie tovaru a služby uskutočnené v tuzemsku malým podnikom zahraničnej osoby je

oslobodené od dane, ak je malý podnik zahraničnej osoby v členskom štáte usadenia

identifikovaný pre túto osobitnú úpravu, a to odo dňa, kedy mu bolo príslušným orgánom

členského štátu usadenia oznámené individuálne identifikačné číslo s príponou EX pre

tuzemsko, do dňa podľa odseku 5 alebo do okamihu podľa odseku 6.

(3)

Na malý podnik zahraničnej osoby sa v súvislosti s dodaním tovarov a služieb v tuzemsku,

ktoré sú oslobodené od dane podľa odseku 2, nevzťahuje povinnosť podať žiadosť o registráciu

pre daň podľa

§ 4

alebo

§ 5

a ani povinnosť podať daňové priznanie podľa

§ 78

.

(4)

Ak malý podnik zahraničnej osoby nesplní povinnosť ustanovenú zákonom platným v členskom

štáte usadenia zodpovedajúcu

§ 68g ods. 8

, je povinný za príslušný kalendárny štvrťrok oznámiť daňovému úradu dodania tovarov

a služieb oslobodené od dane podľa odseku 2 elektronickými prostriedkami na tlačive,

ktorého vzor určí a uverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva,

a to do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom

uplynula lehota na splnenie tejto povinnosti; táto povinnosť sa vzťahuje aj na malý

podnik zahraničnej osoby, ktorý v príslušnom kalendárnom štvrťroku nedodal žiadne

takéto tovary alebo služby. Ak sa na malý podnik zahraničnej osoby nevzťahuje povinnosť

doručovať písomnosti spôsobom podľa osobitného predpisu,

28ab

)

spôsob podania tlačiva podľa prvej vety určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho

na webovom sídle finančného riaditeľstva.

(5)

Ak sa malý podnik zahraničnej osoby rozhodne prestať uplatňovať oslobodenie od dane

podľa odseku 2, toto oslobodenie sa prestane uplatňovať

a)

od prvého dňa kalendárneho štvrťroka nasledujúceho po kalendárnom štvrťroku, v ktorom

malý podnik zahraničnej osoby oznámi príslušnému orgánu členského štátu usadenia rozhodnutie

prestať uplatňovať toto oslobodenie v tuzemsku, alebo

b)

od prvého dňa druhého mesiaca kalendárneho štvrťroka nasledujúceho po kalendárnom

štvrťroku, v ktorom malý podnik zahraničnej osoby oznámi príslušnému orgánu členského

štátu usadenia rozhodnutie prestať uplatňovať toto oslobodenie, ak bolo toto rozhodnutie

oznámené počas posledného mesiaca kalendárneho štvrťroka.

(6)

Zdaniteľná osoba, ktorá má na území iného členského štátu sídlo, miesto podnikania,

bydlisko alebo sa na území iného členského štátu obvykle zdržiava, nemôže uplatňovať

oslobodenie od dane podľa odseku 2, počnúc

a)

prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom hodnota

bez dane dodaných tovarov alebo služieb touto zdaniteľnou osobou, ktoré sa zahŕňajú

do ročného obratu v tuzemsku, presiahla 50 000 eur,

b)

dodaním tovaru alebo služby, ktorým hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb touto

zdaniteľnou osobou, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v tuzemsku, presiahla v prebiehajúcom

kalendárnom roku 62 500 eur alebo

c)

dodaním tovaru alebo služby, ktorým hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb touto

zdaniteľnou osobou, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v Únii, presiahla v prebiehajúcom

kalendárnom roku 100 000 eur.

(7)

Zdaniteľná osoba podľa odseku 6 nemôže uplatňovať oslobodenie od dane podľa odseku

2 ani počas kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla

obrat podľa odseku 6 písm. a), b) alebo písm. c).

(8)

Ak príslušný orgán členského štátu usadenia neoznámil alebo nepotvrdil zdaniteľnej

osobe individuálne identifikačné číslo s príponou EX pre tuzemsko z dôvodu, že nespĺňa

podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa odsekov 2 až 7, zdaniteľná osoba

môže podať námietku v slovenskom jazyku alebo v anglickom jazyku miestne príslušnému

daňovému úradu v lehote do 30 dní odo dňa, kedy bola zdaniteľná osoba o tejto skutočnosti

príslušným orgánom členského štátu usadenia vyrozumená. Podaná námietka musí byť vecne

odôvodnená a zdaniteľná osoba je povinná preukázať, že námietka je podaná v lehote

podľa prvej vety.

§ 68g

Osobitná úprava uplatňovania oslobodenia od dane v inom členskom štáte

pre malý podnik tuzemskej osoby

(1)

Na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa odsekov 2 až 16 je malým podnikom tuzemskej

osoby zdaniteľná osoba, ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, bydlisko alebo

sa v tuzemsku obvykle zdržiava, ak v prebiehajúcom kalendárnom roku nepresiahne hodnota

bez dane dodaných tovarov a služieb touto osobou, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu

v Únii, 100 000 eur a súčasne v predchádzajúcom kalendárnom roku nepresiahla hodnota

bez dane dodaných tovarov a služieb touto osobou, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu

v Únii, 100 000 eur.

(2)

Ak zdaniteľná osoba, ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, bydlisko alebo

sa v tuzemsku obvykle zdržiava, chce uplatňovať osobitnú úpravu, je povinná vopred

oznámiť túto skutočnosť daňovému úradu na tlačive, ktorého vzor určí a uverejní finančné

riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva. Oznámenie podľa prvej vety

obsahuje najmä

a)

obchodné meno alebo názov zdaniteľnej osoby, predmet podnikania, právnu formu a adresu,

b)

členský štát alebo členské štáty, v ktorých chce zdaniteľná osoba uplatňovať túto

osobitnú úpravu, s uvedením identifikačného čísla pre daň alebo daňového registračného

čísla, ak jej bolo v príslušnom členskom štáte pridelené,

c)

celkovú hodnotu bez dane tovarov a služieb v eurách dodaných zdaniteľnou osobou na

území Európskej únie, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v Únii, počas kalendárneho

roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom bolo oznámenie podané, v členení

podľa jednotlivých členských štátov a podľa limitov pre jednotlivé odvetvia podnikania,

ak sú v iných členských štátoch ustanovené, alebo hodnotu „0“, ak nedodala v príslušnom

období v týchto členských štátoch žiadne takéto tovary alebo služby,

d)

celkovú hodnotu bez dane tovarov a služieb v eurách dodaných zdaniteľnou osobou na

území Európskej únie, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v Únii, od začiatku prebiehajúceho

kalendárneho roka do podania oznámenia, v členení podľa jednotlivých členských štátov

a podľa limitov pre jednotlivé odvetvia podnikania, ak sú v iných členských štátoch

ustanovené, alebo hodnotu „0“, ak nedodala v príslušnom období v týchto členských

štátoch žiadne takéto tovary alebo služby.

(3)

Ak v inom členskom štáte nie je možné uplatňovať osobitnú úpravu po dobu dvoch kalendárnych

rokov nasledujúcich po kalendárnom roku, v ktorom bol presiahnutý ročný obrat ustanovený

týmto členským štátom, na účely odseku 2 písm. c) sa uvádza celková hodnota bez dane

dodaných tovarov a služieb zdaniteľnou osobou v tomto členskom štáte počas dvoch kalendárnych

rokov predchádzajúcich kalendárnemu roku, v ktorom bolo oznámenie podľa odseku 2 podané.

(4)

Ak podané oznámenie podľa odseku 2 obsahuje neúplné alebo nesprávne údaje alebo ak

nastala akákoľvek skutočnosť, v dôsledku ktorej došlo k zmene uvedených údajov, je

zdaniteľná osoba povinná podať opravné oznámenie bezodkladne po tom, ako neúplnosť

alebo nesprávnosť údajov zistila alebo bezodkladne po tom, ako nastala skutočnosť,

v dôsledku ktorej došlo k zmene údajov uvedených v podanom oznámení.

(5)

Ak je zdaniteľná osoba podľa odseku 2 malým podnikom tuzemskej osoby, daňový úrad

jej pridelí individuálne identifikačné číslo s príponou EX a oznámi jej každý členský

štát podľa odseku 2 písm. b), ktorý spôsobom podľa osobitného predpisu

28af

)

potvrdil splnenie podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy na jeho území, a každý

členský štát, ktorý spôsobom podľa osobitného predpisu potvrdil, že malý podnik tuzemskej

osoby nespĺňa podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy na jeho území. Rozhodnutie

podľa prvej vety musí byť malému podniku tuzemskej osoby doručené do 35 pracovných

dní odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 2 alebo do 35 pracovných dní odo dňa

doručenia opravného oznámenia podľa odseku 4, ak aspoň jeden členský štát v lehote

podľa osobitného predpisu

28af

)

potvrdil splnenie podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy na jeho území, alebo

bezodkladne po tom, ako bolo prvé takéto potvrdenie doručené po uplynutí lehoty podľa

osobitného predpisu; ak do dňa vydania rozhodnutia nebolo doručené potvrdenie členského

štátu podľa odseku 2 písm. b) o splnení podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy

v tomto členskom štáte alebo členský štát podľa odseku 2 písm. b) požiadal daňový

úrad o predĺženie lehoty podľa osobitného predpisu, daňový úrad bezodkladne oznámi

malému podniku tuzemskej osoby potvrdenie o splnení podmienok alebo potvrdenie o nesplnení

podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy na území tohto členského štátu po tom,

ako ho získa. Ak všetky členské štáty podľa odseku 2 písm. b) potvrdili, že malý podnik

tuzemskej osoby nespĺňa podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy na ich území,

daňový úrad mu individuálne identifikačné číslo s príponou EX nepridelí; rozhodnutie

musí byť malému podniku tuzemskej osoby doručené do 35 pracovných dní odo dňa doručenia

oznámenia podľa odseku 2 alebo do 35 pracovných dní odo dňa doručenia opravného oznámenia

podľa odseku 4, ak bolo potvrdenie o nesplnení podmienok doručené od všetkých členských

štátov v lehote podľa osobitného predpisu, alebo bezodkladne po tom, ako daňový úrad

získa potvrdenie od posledného členského štátu. Proti rozhodnutiu podľa prvej vety

alebo podľa tretej vety nie je možné podať odvolanie.

(6)

Ak členský štát podľa odseku 2 písm. b) spôsobom podľa osobitného predpisu potvrdil,

že malý podnik tuzemskej osoby nespĺňa podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy

na jeho území, na podanie opravného prostriedku malým podnikom tuzemskej osoby sa

vzťahuje právny predpis tohto členského štátu.

(7)

Ak zdaniteľná osoba podľa odseku 2 nie je malým podnikom tuzemskej osoby, daňový

úrad jej nepridelí individuálne identifikačné číslo s príponou EX. Rozhodnutie podľa

prvej vety musí byť zdaniteľnej osobe doručené do 35 pracovných dní odo dňa doručenia

oznámenia podľa odseku 2 alebo do 35 pracovných dní odo dňa doručenia opravného oznámenia

podľa odseku 4.

(8)

Malý podnik tuzemskej osoby je povinný do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho

po skončení kalendárneho štvrťroka, v ktorom uplatňoval osobitnú úpravu, podať výkaz

na tlačive, ktorého vzor určí a uverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného

riaditeľstva; ak koniec lehoty na podanie výkazu pripadne na sobotu, nedeľu alebo

deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň. Malý podnik tuzemskej osoby

vo výkaze podľa prvej vety uvedie tieto údaje

a)

individuálne identifikačné číslo s príponou EX,

b)

celkovú hodnotu bez dane tovarov a služieb v eurách dodaných v tuzemsku v príslušnom

kalendárnom štvrťroku, ktoré sa zahŕňajú do obratu podľa

§ 4 ods. 15

, alebo hodnotu „0“, ak v príslušnom kalendárnom štvrťroku nedodal v tuzemsku žiadne

takéto tovary alebo služby,

c)

celkovú hodnotu bez dane tovarov a služieb v eurách dodaných v iných členských štátoch

v príslušnom kalendárnom štvrťroku, ktoré sa zahŕňajú do obratu podľa ustanovení zákonov

platných v týchto členských štátoch zodpovedajúcich

§ 4 ods. 15

,

v

členení podľa jednotlivých členských štátov a podľa limitov pre jednotlivé odvetvia

podnikania, ak sú v iných členských štátoch ustanovené, alebo hodnotu „0“, ak v príslušnom

kalendárnom štvrťroku nedodal v týchto členských štátoch žiadne takéto tovary alebo

služby.

(9)

Ak malý podnik tuzemskej osoby podal oznámenie podľa odseku 2

a)

pred kalendárnym štvrťrokom, v ktorom začal uplatňovať osobitnú úpravu, je povinný

v prvom výkaze podľa odseku 8 uviesť ako súčasť hodnôt uvedených v odseku 8 písm.

b) a c) aj hodnoty dodaných tovarov a služieb podľa odseku 8 písm. b) a c) za obdobie

od podania oznámenia podľa odseku 2 do skončenia kalendárneho štvrťroka, v ktorom

bolo toto oznámenie podané,

b)

počas kalendárneho štvrťroka, v ktorom začal uplatňovať osobitnú úpravu, neuvádza

v prvom výkaze podľa odseku 8 ako súčasť hodnôt uvedených v odseku 8 písm. b) a c)

hodnoty dodaných tovarov a služieb podľa odseku 8 písm. b) a c) v príslušnom kalendárnom

štvrťroku, ktoré uviedol v tomto oznámení.

(10)

Ak podaný výkaz podľa odseku 8 obsahuje neúplné alebo nesprávne údaje alebo ak nastala

akákoľvek skutočnosť, v dôsledku ktorej došlo k zmene uvedených údajov, je malý podnik

tuzemskej osoby povinný podať za príslušný kalendárny štvrťrok opravný výkaz bezodkladne

po tom, ako neúplnosť alebo nesprávnosť údajov zistil alebo bezodkladne po tom, ako

nastala skutočnosť, v dôsledku ktorej došlo k zmene údajov uvedených v podanom výkaze.

(11)

Ak malý podnik tuzemskej osoby pri dodaní tovaru alebo služby uskutočnenom v inom

členskom štáte prijíma platbu v cudzej mene, táto platba sa na účely splnenia povinnosti

ustanovenej v odseku 2 písm. c) a d) a odseku 8 písm. c) prepočíta na eurá referenčným

výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou v prvý deň príslušného

kalendárneho roka alebo nasledujúci deň, ak nebol tento kurz v prvý deň príslušného

kalendárneho roka určený a vyhlásený.

(12)

Ak malý podnik tuzemskej osoby podľa odseku 5 chce uplatňovať osobitnú úpravu aj

v inom členskom štáte ako v tom, v ktorom osobitnú úpravu uplatňuje, je povinný vopred

oznámiť túto skutočnosť daňovému úradu na tlačive podľa odseku 2; ak malý podnik tuzemskej

osoby oznámi túto skutočnosť pred doručením oznámenia daňového úradu o potvrdení splnenia

alebo nesplnenia podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy na území posledného z

členských štátov podľa odseku 2 písm. b), považuje sa táto skutočnosť za oznámenú

malým podnikom tuzemskej osoby v deň doručenia oznámenia daňového úradu. Oznámenie

podľa prvej vety musí obsahovať individuálne identifikačné číslo s príponou EX, ktoré

mu bolo pridelené. Malý podnik tuzemskej osoby nie je povinný v oznámení podľa prvej

vety uviesť údaje podľa odseku 2 písm. c) a d), ktoré uviedol vo výkazoch podaných

podľa odseku 8; v prípade, že podané oznámenie obsahuje neúplné alebo nesprávne údaje

alebo ak nastala akákoľvek skutočnosť, v dôsledku ktorej došlo k zmene uvedených údajov,

na postup malého podniku tuzemskej osoby sa primerane vzťahuje odsek 4. Ak členský

štát, v ktorom chce malý podnik tuzemskej osoby uplatňovať osobitnú úpravu, spôsobom

podľa osobitného predpisu potvrdil splnenie podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy

na jeho území, daňový úrad oznámi túto skutočnosť malému podniku tuzemskej osoby.

Ak členský štát, v ktorom malý podnik tuzemskej osoby chce uplatňovať osobitnú úpravu,

spôsobom podľa osobitného predpisu potvrdil, že malý podnik tuzemskej osoby nespĺňa

podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy na jeho území, daňový úrad oznámi túto

skutočnosť malému podniku tuzemskej osoby; na podanie opravného prostriedku malým

podnikom tuzemskej osoby sa vzťahuje odsek 6. Na postup daňového úradu podľa štvrtej

vety alebo piatej vety sa primerane vzťahuje odsek 5.

(13)

Ak sa malý podnik tuzemskej osoby rozhodne neuplatňovať osobitnú úpravu v niektorom

členskom štáte oznámenom daňovým úradom podľa odseku 5 alebo odseku 12 alebo sa rozhodne

skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy, je povinný vopred oznámiť túto skutočnosť daňovému

úradu na tlačive podľa odseku 2. Oznámenie podľa prvej vety musí obsahovať individuálne

identifikačné číslo s príponou EX, ktoré mu bolo pridelené, a označenie každého členského

štátu, v ktorom sa malý podnik tuzemskej osoby rozhodol neuplatňovať osobitnú úpravu,

alebo vyznačenie skutočnosti, že sa malý podnik tuzemskej osoby rozhodol skončiť uplatňovanie

osobitnej úpravy. Malý podnik tuzemskej osoby nesmie uplatňovať osobitnú úpravu v

členskom štáte označenom v oznámení podľa prvej vety alebo v žiadnom členskom štáte,

ak v tomto oznámení vyznačil skutočnosť, že sa rozhodol skončiť uplatňovanie osobitnej

úpravy, od prvého dňa nasledujúceho kalendárneho štvrťroka po doručení oznámenia alebo

od prvého dňa druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho kalendárneho štvrťroka, ak

bolo oznámenie doručené počas posledného mesiaca predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka.

Ak malý podnik tuzemskej osoby v oznámení podľa prvej vety vyznačil skutočnosť, že

sa rozhodol skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy, daňový úrad rozhodne o odňatí individuálneho

identifikačného čísla s príponou EX ku dňu, počnúc ktorým malý podnik tuzemskej osoby

nesmie uplatňovať osobitnú úpravu; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

(14)

Ak hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu

v Únii, zdaniteľnou osobou presiahne v prebiehajúcom kalendárnom roku 100 000 eur,

je zdaniteľná osoba povinná prestať uplatňovať osobitnú úpravu počnúc dodaním, ktorým

bol tento obrat presiahnutý; zdaniteľná osoba je súčasne povinná do 15 pracovných

dní od tohto dňa podať výkaz podľa odseku 8 za obdobie od začiatku príslušného kalendárneho

štvrťroka do dňa, v ktorom hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb, ktoré sa zahŕňajú

do ročného obratu v Únii, presiahla 100 000 eur.

(15)

Daňový úrad bezodkladne

a)

rozhodne o odňatí individuálneho identifikačného čísla s príponou EX, ak

1.

ročný obrat v Únii malého podniku tuzemskej osoby v prebiehajúcom kalendárnom roku,

uvedený vo výkaze podľa odseku 8 alebo podľa odseku 14, presiahol 100 000 eur,

2.

malý podnik tuzemskej osoby prestal vykonávať podnikanie podľa

§ 3

,

3.

malý podnik tuzemskej osoby už nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, bydlisko

alebo sa v tuzemsku obvykle nezdržiava,

4.

po doručení oznámenia podľa písmena b) malý podnik tuzemskej osoby neuplatňuje osobitnú

úpravu na území žiadneho iného členského štátu,

5.

sa malý podnik tuzemskej osoby stal členom skupiny podľa

§ 4b

alebo

§ 4c

,

b)

oznámi malému podniku tuzemskej osoby skutočnosť, že mu príslušný orgán iného členského

štátu, v ktorom malý podnik tuzemskej osoby uplatňoval osobitnú úpravu, oznámil, že

malý podnik tuzemskej osoby nie je oprávnený na uplatňovanie oslobodenia od dane na

jeho území, alebo že sa oslobodenie od dane na území tohto iného členského štátu prestalo

uplatňovať; na podanie opravného prostriedku malým podnikom tuzemskej osoby sa vzťahuje

odsek 6.

(16)

Na účely uplatňovania tejto osobitnej úpravy sa písomnosti doručujú elektronickými

prostriedkami spôsobom podľa osobitného predpisu.

28ag

)