ZÁKON 222/1992 Z. z. o dani z pridanej hodnoty

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje daň z pridanej hodnoty (ďalej len „daň“), ktorej podlieha zdaniteľné

plnenie v tuzemsku a tovar z dovozu.

§ 2

Vymedzenie základných pojmov

(1)

Na účely tohto zákona je zdaniteľným plnením

a)

dodanie tovaru, stavieb a prevod nehnuteľností, okrem pozemkov, pri ktorom dochádza

ku zmene vlastníckeho práva alebo práva hospodárenia,

b)

poskytovanie služieb,

c)

prevod alebo využitie práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, poskytovanie

práva využitia veci alebo majetkovo využiteľnej hodnoty, ako aj poskytovanie technických

alebo iných hospodársky využiteľných znalostí (ďalej len „prevod a využitie práv“)

v rámci podnikania.

1

)

(2)

Na účely tohto zákona sa rozumejú

a)

tovarom hmotné veci hnuteľné, tepelná a elektrická energia, plyn a voda; za tovar

sa nepovažujú peniaze,

b)

peniazmi platné bankovky a mince slovenskej alebo cudzej meny, pokiaľ sa slovenské

mince na zberateľské účely nepredávajú za inú cenu, než je ich nominálna hodnota,

alebo cudzie bankovky a mince za inú cenu, než je prepočet ich nominálnej hodnoty

na slovenskú menu podľa kurzu stred vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska; za platné

sa považujú aj také bankovky a mince, ktorých platnosť bola ukončená, ale možno ich

za platné bankovky a mince vymeniť,

c)

službou poskytovanie činností alebo hmotne zachytiteľných výsledkov činností, s výnimkou

tovaru,

d)

obratom príjmy a výnosy za zdaniteľné plnenia bez plnení oslobodených od daňovej

povinnosti podľa

§ 24

, znížené prípadne o daň alebo o daň z obratu,

e)

daňou na vstupe daň, ktorú platiteľ dane (ďalej len „platiteľ“) zaplatil inému platiteľovi

za prijaté zdaniteľné plnenie; v prípade dovozu tovaru daň zaplatená colnému orgánu,

f)

daňou na výstupe daň, ktorú platiteľ uplatní ako súčasť ceny za ním uskutočnené zdaniteľné

plnenia,

g)

odpočtom dane daň na vstupe podľa písmena e) upravená podľa

§ 18, 19

a

45

,

h)

vlastnou daňovou povinnosťou rozdiel medzi daňou na výstupe a odpočtom dane za príslušné

zdaňovacie obdobie, uvedený v daňovom priznaní,

i)

nadmerným odpočtom prevýšenie odpočtu dane nad daňou na výstupe za príslušné zdaňovacie

obdobie,

j)

správcom dane je príslušný územný finančný orgán

2

)

(ďalej len „finančný orgán“) s výnimkou dovozu tovaru, kde je správcom dane colný

orgán,

k)

osobným automobilom cestné motorové vozidlo konštruované iba na prepravu sediacich

osôb, a to najviac deviatich osôb včítane vodiča, a ktorého celková hmotnosť neprevyšuje

3,5 tony,

l)

dokladom o použití doklad o použití tovaru alebo služieb na účely nesúvisiace s podnikaním.

§ 3

Osoby, ktoré sú povinné platiť daň

Osobami, ktoré sú povinné platiť daň, sú v tuzemsku osoby, v ktorých prospech sa zdaniteľné

plnenie uskutočňuje, a pri dovoze tovaru osoby, ktorým sa má prepustiť tovar, pokiaľ

zákon neustanovuje inak.

§ 4

Osoby podliehajúce dani

Osobami podliehajúcimi dani sú fyzické a právnické osoby, ktoré vykonávajú zdaniteľné

plnenia.

§ 5

Platitelia

(1)

Platiteľmi sú osoby podliehajúce dani, ktorých obrat za najbližšie najviac tri predchádzajúce

po sebe idúce kalendárne mesiace presiahne sumu 750 000 Sk, a to od prvého dňa druhého

mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom prekročili určený obrat. Tieto osoby sú

povinné predložiť žiadosť o registráciu podľa osobitného predpisu

1a

)

najneskôr dvadsiateho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom

prekročili určený obrat, na osobitnom tlačive na registráciu pre daň (ďalej len „žiadosť

o registráciu“).

(2)

Platiteľmi sú tiež osoby podliehajúce dani, ktorých obrat neprekročí sumu uvedenú

v odseku 1, ak ide o samostatné osoby, ktoré vykonávajú zdaniteľné plnenia spoločne

na základe zmluvy o združení alebo inej obdobnej zmluvy, a ak celkový obrat všetkých

týchto osôb prekročí sumu uvedenú v odseku 1. Tieto osoby sú povinné predložiť jednotlivo

žiadosť o registráciu v lehotách uvedených v odseku 1. Ak osoba podliehajúca dani,

ktorá nie je platiteľom, uzavrie zmluvu o združení alebo inú obdobnú zmluvu s platiteľom,

je povinná predložiť žiadosť o registráciu ku dňu uzavretia zmluvy. Ak túto povinnosť

nesplní, je platiteľom dňom uzavretia tejto zmluvy.

(3)

Osoby podliehajúce dani sú povinné predložiť žiadosť o registráciu ku dňu začatia

podnikania, ak môžu alebo mohli predpokladať, že ich obrat za najbližšie najviac tri

po sebe idúce kalendárne mesiace od tohto dňa presiahne 1 500 000 Sk. Ak osoba podliehajúca

dani túto povinnosť nesplní a jej skutočný obrat za to obdobie presiahne 1 500 000

Sk, je platiteľom dňom začatia podnikania.

(4)

Osoby podliehajúce dani, ktorých obrat nepresiahne sumu uvedenú v odseku 1, sú platiteľmi

dňom účinnosti uvedenom na osvedčení o registrácii. Tieto osoby môžu predložiť žiadosť

o registráciu platiteľa kedykoľvek.

(5)

Platiteľ podľa odsekov 1 až 4 je oprávnený uplatniť nárok na odpočet dane zaplatenej

pri nadobudnutom majetku, a to podľa stavu v účtovníctve ku dňu, keď sa stal platiteľom.

Odpočet dane môže uplatniť iba pri majetku nadobudnutom najneskôr dvanásť mesiacov

pred dňom, keď sa stal platiteľom. Odpočet dane nemôže uplatniť pri osobnom automobile

s výnimkou osobných automobilov obstaraných za účelom ďalšieho predaja, a to aj formou

zmluvy o kúpe prenajatej veci. Podmienkou na uplatnenie odpočtu dane podľa tohto odseku

sú doklady vyhotovené platiteľom s údajmi o zaplatenej dani. Na účely odpočtu dane

podľa tohto odseku sa uznávajú aj doklady vyhotovené platiteľmi, ktoré obsahujú cenu

vrátane dane. Nárok na odpočet dane sa uplatní v prvom zdaňovacom období určenom podľa

§ 38

.

(6)

Osoby podliehajúce dani, ktoré v prvom zdaňovacom období uplatňujú odpočet dane spôsobom

uvedeným v

§ 19 ods. 1 a 2

, majú nárok na pomernú časť odpočtu určeného podľa odseku 5. Pomerná časť odpočtu

dane sa vypočíta ako súčin koeficientu vypočítaného podľa

§ 19 ods. 2

za prvé zdaňovacie obdobie a nároku na odpočet dane podľa odseku 5.

§ 5a

Zrušenie registrácie platiteľa

(1)

O zrušenie registrácie môže platiteľ požiadať najskôr po uplynutí jedného roka odo

dňa účinnosti uvedeného na osvedčení o registrácii, ak jeho obrat nepresiahol za najbližšie

predchádzajúce tri po sebe idúce mesiace sumu 750 000 Sk a zároveň za najbližších

dvanásť po sebe idúcich mesiacoch sumu 3 000 000 Sk. Platitelia podľa

§ 5 ods. 2

môžu požiadať o zrušenie registrácie jednotlivo iba pri zrušení zmluvy o združení

alebo inej obdobnej zmluvy, v ostatných prípadoch iba spoločne.

(2)

Platiteľ je povinný požiadať o zrušenie registrácie pri zániku subjektu práv a povinností.

(3)

Finančný orgán po obdržaní a posúdení žiadosti o zrušenie registrácie určí platiteľovi

posledné zdaňovacie obdobie a vyzve platiteľa na podanie daňového priznania za posledné

zdaňovacie obdobie. Uplynutím posledného zdaňovacieho obdobia platiteľ prestáva byť

platiteľom.

(4)

V daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie je platiteľ povinný odviesť z majetku,

pri ktorom uplatnil odpočet, daň, a to podľa stavu v účtovníctve ku dňu ukončenia

posledného zdaňovacieho obdobia.

(5)

Po vykonaní daňovej kontroly podľa osobitného predpisu

1a

)

vydá finančný orgán rozhodnutie o zrušení registrácie platiteľa.

(6)

Ustanovenie odseku 4 sa nevzťahuje na štátne podniky,

1b

)

ktoré zanikajú podľa osobitného predpisu.

1c

)

§ 6

Osoby majúce osobitný vzťah k platiteľovi

(1)

Za osoby, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi, sa na účely tohto zákona považujú

a)

osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom platiteľa alebo členom štatutárneho orgánu platiteľa,

ako aj osoby, ktoré sú mu priamo podriadené,

b)

členovia dozorných rád platiteľov,

c)

osoby majúce kontrolu nad platiteľom, ich hlavní akcionári a členovia predstavenstiev

obchodných spoločností,

d)

osoby, ktoré majú osobitný vzťah k fyzickým osobám uvedeným v písmenách a) až c),

e)

právnické osoby, v ktorých niektorá z osôb uvedených pod písmenami a), b) a c) má

podiel na základnom imaní presahujúci 10 %,

f)

hlavní akcionári platiteľa a akákoľvek právnická osoba pod ich kontrolou.

g)

osoby, ktoré sú v pracovnoprávnom

2b

)

alebo v inom obdobnom vzťahu voči platiteľovi,

h)

osoby, ktoré podnikajú s platiteľom spoločne na základe zmluvy o združení alebo inej

obdobnej zmluvy,

ch)

členovia družstiev

2c

)

,

i)

oprávnené osoby podľa osobitného predpisu

2d

)

.

(2)

Osobami, ktoré majú osobitný vzťah k fyzickým osobám uvedeným v ustanovení odseku

1 písm. d) sú osoby blízke,

3

)

a osoby, ktoré žijú s osobami uvedenými v ustanovení odseku 1 písm. d) v spoločnej

domácnosti najmenej po dobu jedného roka a ktoré sa z toho dôvodu starajú o spoločnú

domácnosť alebo sú odkázané výživou na túto osobu, strýcovia, tety, synovci, netere,

ako aj bratranci a sesternice, ktoré majú spoločného prarodiča.

(3)

Kontrolou nad platiteľom sa podľa tohto zákona rozumie vlastníctvo viac ako 50 %

jeho akcií alebo iných podielových účastí. Hlavným akcionárom sa rozumie vlastník

viac ako 10 % akcií alebo iných podielových účastí.

§ 7

Predmet dane

(1)

Predmetom dane sú všetky zdaniteľné plnenia za odplatu aj bez odplaty včítane naturálneho

plnenia v tuzemsku, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Za zdaniteľné plnenia sa na účely tohto zákona považujú i plnenia uskutočnené platiteľom

na účely nesúvisiace s podnikaním.

§ 8

Miesto zdaniteľného plnenia

(1)

Miestom zdaniteľného plnenia je pri dodaní tovaru

a)

miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa preprava alebo odoslanie tovaru začína

uskutočňovať, ak je dodanie tovaru spojené s prepravou alebo odoslaním tovaru; pritom

nezáleží na tom, kto prepravu alebo odoslanie tovaru uskutočňuje,

b)

miesto, kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný, ak je dodanie tovaru spojené s

jeho inštaláciou alebo montážou,

c)

miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa dodanie uskutočňuje, ak sa dodanie tovaru

uskutočňuje bez prepravy alebo odoslania.

(2)

Miestom zdaniteľného plnenia pri prevode nehnuteľnosti a dodaní stavby je miesto,

kde sa nehnuteľnosť a stavba nachádzajú.

(3)

Miestom zdaniteľného plnenia pri poskytovaní služieb a pri prevode a využití práv

je

a)

miesto, kde má osoba poskytujúca službu alebo uskutočňujúca prevod a využitie práv

svoje sídlo alebo kde má stálu prevádzkáreň, v ktorej poskytuje služby; pokiaľ nemá

sídlo alebo stále zariadenie, miesto, kde má bydlisko, prípadne miesto, kde sa obvykle

zdržiava, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak,

b)

miesto, kde sa nehnuteľnosť alebo stavba nachádza, pri poskytovaní služieb vzťahujúcich

sa na tieto veci včítane služieb realitných kancelárií, odhadcov a služieb architektov

a stavebného dozoru,

c)

miesto, kde sa preprava začína uskutočňovať, pri poskytovaní prepravných služieb,

pokiaľ tento zákon neustanovuje inak,

d)

miesto, kde sa tieto služby skutočne poskytujú, pri poskytovaní služieb súvisiacich

s kultúrnymi, umeleckými, športovými, vedeckými, výchovnými, zábavnými a podobnými

činnosťami včítane sprostredkovania a organizovania týchto činností a vedľajších súvisiacich

služieb.

§ 9

Uskutočnenie zdaniteľného plnenia

(1)

Zdaniteľné plnenie sa považuje za uskutočnené

a)

pri predaji tovaru podľa kúpnej zmluvy

4

)

dňom dodania, v ostatných prípadoch dňom prevzatia alebo zaplatenia tovaru, a to

tým dňom, ktorý nastane skôr,

b)

pri prevode nehnuteľnosti dňom nadobudnutia vlastníctva alebo prevodu práva hospodárenia,

c)

pri poskytovaní služieb dňom ich poskytnutia alebo zaplatenia, a to tým dňom, ktorý

nastane skôr,

d)

pri prevode a využití práv dňom účinnosti zmluvy,

e)

pri zdaniteľnom plnení uskutočnenom bez odplaty dňom uvedeným v zmluve, prevzatím

alebo poskytnutím, a to tým dňom, ktorý nastane skôr,

f)

pri zdaniteľnom plnení uskutočnenom na účely nesúvisiace s podnikaním dňom uvedeným

na doklade o použití,

g)

v ostatných prípadoch neuvedených v písmenách a) až f) dňom zaplatenia.

(2)

Zdaniteľné plnenie uskutočňované prostredníctvom predajných automatov, prípadne iných

obdobných prístrojov uvádzaných do chodu mincami, bankovkami, známkami alebo inými

platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi peniaze a v prípadoch, keď sa úhrada za zdaniteľné

plnenie uskutočňuje platobnými kartami alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi

peniaze sa považuje za uskutočnené dňom, keď platiteľ vyberie peniaze alebo známky

z prístroja alebo zistí iným spôsobom výšku obratu.

(3)

V prípade nájomných zmlúv

5

)

, zmlúv o kúpe prenajatej veci, zmlúv o dielo

6

)

a v ostatných prípadoch, keď sa zdaniteľné plnenie uskutočňuje formou čiastkového

alebo opakovaného plnenia počas doby trvania zmluvy, sa každé čiastkové alebo opakované

plnenie považuje za samostatne zdaniteľné plnenie.

(4)

Čiastkovým plnením sa na účely tohto zákona rozumie zdaniteľné plnenie, ktoré sa

podľa zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy uskutočňuje v dohodnutom rozsahu a

v dohodnutých lehotách a nejde pritom o celkové zdaniteľné plnenie, na ktoré je dohodnutá

platná zmluva. Zdaniteľné plnenie sa považuje za uskutočnené dňom uvedeným v zmluve

alebo zaplatením každého čiastkového plnenia, a to tým dňom, ktorý nastane skôr.

(5)

Opakovaným plnením sa na účely tohto zákona rozumie zdaniteľné plnenie, ktoré sa

uskutočňuje podľa platnej zmluvy a v dohodnutých lehotách, pričom v rámci tejto zmluvy

ide o plnenie rovnakého tovaru, služby a prevod a využitie práv. Zdaniteľné plnenie

sa považuje za uskutočnené najneskôr posledným dňom zdaňovacieho obdobia.

§ 10

Vznik daňovej povinnosti

Daňová povinnosť vzniká dňom uskutočnenia zdaniteľného plnenia.

§ 11

Vedenie záznamov na daňové účely

(1)

Platiteľ je povinný viesť záznamy o prijatých a uskutočnených zdaniteľných plneniach,

v ktorých sú uvedené údaje rozhodné pre určenie dane. V prípade prijatých zdaniteľných

plnení vedie záznamy v členení na plnenia z tuzemska a z dovozu podľa jednotlivých

sadzieb dane a prijaté zdaniteľné plnenia bez dane. V prípade uskutočnených zdaniteľných

plnení vedie záznamy v členení na plnenia do tuzemska podľa jednotlivých sadzieb dane,

plnenia oslobodené od daňovej povinnosti podľa

§ 24

a plnenia vo vzťahu k zahraničiu.

(2)

Platiteľ je povinný viesť evidenciu všetkých tržieb za uskutočnené zdaniteľné plnenia

podľa určených sadzieb dane a za jednotlivé zdaňovacie obdobia.

(3)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky môže upraviť všeobecne záväzným právnym

predpisom spôsob vedenia záznamov na daňové účely.

§ 12

Vystavovanie daňového dokladu a jeho obsah

(1)

Platiteľ je povinný vyhotoviť za každé zdaniteľné plnenie v prospech iného platiteľa

daňový doklad, a to najneskôr do 15 dní odo dňa jeho uskutočnenia, pokiaľ tento zákon

neustanovuje inak.

(2)

Daňový doklad musí obsahovať

a)

obchodné meno, sídlo, prípadne bydlisko, miesto podnikania, daňové identifikačné

číslo platiteľa, ktorý uskutočňuje zdaniteľné plnenie,

b)

obchodné meno, sídlo, prípadne bydlisko, miesto podnikania, daňové identifikačné

číslo platiteľa, v prospech ktorého sa zdaniteľné plnenie uskutočňuje,

c)

poradové číslo dokladu,

d)

dátum uskutočnenia zdaniteľného plnenia,

e)

dátum vystavenia dokladu,

f)

názov, množstvo tovaru alebo rozsah zdaniteľného plnenia,

g)

výšku ceny bez dane,

h)

sadzbu dane,

ch)

výšku dane celkom zaokrúhlenú na desaťhaliere do 0,05 Sk smerom dole a od 0,05 Sk

vrátane smerom hore.

(3)

Ak súčasťou zdaniteľného plnenia je tovar alebo služba s rôznymi sadzbami dane, prípadne

plnenie oslobodené od daňovej povinnosti, musí sa v daňovom doklade uviesť výška ceny

bez dane a výška dane celkom oddelene podľa ustanovených sadzieb, prípadne výška ceny

plnenia oslobodeného od daňovej povinnosti. Daň sa zaokrúhľuje pre jednotlivé sadzby

podľa ods. 2 písm. ch).

(4)

Ak osoba podliehajúca dani, ktorá nie je platiteľom, vystaví daňový doklad, je povinná

oznámiť a zaplatiť daň na výstupe príslušnému finančnému orgánu najneskôr do 15 dní

od konca mesiaca, v ktorom doklad vystavila.

(5)

Na účely uplatnenia odpočtu dane v prípade nájomných zmlúv a zmlúv o kúpe prenajatej

veci môže plniť funkciu daňového dokladu aj splátkový kalendár uvedený v zmluve za

predpokladu, že obsahuje náležitosti podľa

§ 12 ods. 2

. Splátkový kalendár musí platiteľ uvádzať v súpise daňových dokladov za každé zdaňovacie

obdobie, ktorého sa týka.

§ 12a

Vystavovanie zjednodušeného daňového dokladu a jeho obsah

(1)

Platiteľ, ktorý uskutočňuje zdaniteľné plnenie s úhradou za hotové, je povinný inému

platiteľovi na požiadanie vystaviť zjednodušený daňový doklad, a to ihneď pri uskutočnení

zdaniteľného plnenia.

(2)

Zjednodušený daňový doklad musí obsahovať

a)

obchodné meno, sídlo, prípadne bydlisko, miesto podnikania, daňové identifikačné

číslo platiteľa, ktorý uskutočňuje zdaniteľné plnenie,

b)

poradové číslo dokladu,

c)

dátum vystavenia dokladu,

d)

názov, množstvo tovaru alebo rozsah zdaniteľného plnenia,

e)

sadzbu dane,

f)

výšku ceny vrátane dane celkom.

(3)

Ak súčasťou zdaniteľného plnenia je tovar alebo služba s rôznymi sadzbami dane, prípadne

plnenie oslobodené od daňovej povinnosti, musí sa v zjednodušenom daňovom doklade

uviesť výška ceny vrátane dane a sadzba dane oddelene podľa ustanovených sadzieb,

prípadne výška ceny plnenia oslobodeného od daňovej povinnosti.

(4)

Za správnosť uvedených údajov zodpovedá platiteľ uskutočňujúci zdaniteľné plnenie.

Za vypočítanú výšku dane na účely uplatnenia odpočtu dane na základe obdržaného zjednodušeného

daňového dokladu zodpovedá platiteľ, v prospech ktorého sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo.

Daň sa vypočíta podľa ustanovenia

§ 17 ods. 3

, zaokrúhli sa pre jednotlivé sadzby podľa

§ 12 ods. 2 písm. ch)

a uvedie sa na zjednodušený daňový doklad spolu s údajmi podľa

§ 12 ods. 2 písm. b)

.

(5)

Ak osoba podliehajúca dani, ktorá nie je platiteľom, vystaví zjednodušený daňový

doklad, je povinná oznámiť a zaplatiť daň na výstupe príslušnému finančnému orgánu

najneskôr do 15 dní od konca mesiaca, v ktorom doklad vystavila.

(6)

Na účely uplatnenia odpočtu podľa

§ 18

plní funkciu zjednodušeného daňového dokladu pri zdaniteľných plneniach pri preprave

osôb doklad o zaplatení vystavený platiteľom, s výnimkou dokladu o zaplatení za medzinárodnú

pravidelnú prepravu osôb. Na doklade o zaplatení musí byť uvedené obchodné meno prepravcu.

§ 12b

Vystavovanie dokladu o použití a jeho obsah

(1)

Platiteľ je povinný vyhotoviť za každé zdaniteľné plnenie na účely nesúvisiace s

podnikaním doklad o použití, a to ihneď pri uskutočnení zdaniteľného plnenia.

(2)

Doklad o použití musí obsahovať

a)

obchodné meno, sídlo, prípadne bydlisko, miesto podnikania, daňové identifikačné

číslo platiteľa, ktorý uskutočňuje zdaniteľné plnenie,

b)

názov (meno) a sídlo (bydlisko) osoby, v prospech ktorej sa zdaniteľné plnenie uskutočňuje,

prípadne účel použitia,

c)

poradové číslo dokladu,

d)

dátum uskutočnenia zdaniteľného plnenia,

e)

dátum vystavenia dokladu,

f)

názov, množstvo tovaru alebo rozsah zdaniteľného plnenia,

g)

výšku ceny bez dane,

h)

sadzbu dane,

ch)

výšku dane celkom zaokrúhlenú na desaťhaliere do 0,05 Sk smerom dole a od 0,05 Sk

vrátane smerom hore.

§ 12c

Uschovávanie daňových dokladov, zjednodušených daňových dokladov a dokladov o použití

Platiteľ je povinný uschovávať všetky daňové doklady, zjednodušené daňové doklady

a doklady o použití rozhodné pre určenie dane po dobu päť rokov od konca kalendárneho

roka, v ktorom vznikla daňová povinnosť.

§ 13

Daňový dobropis a vrubopis

(1)

Ak dôjde k oprave základu dane alebo výšky dane podľa

§ 15

, platiteľ uskutočňujúci zdaniteľné plnenie vyhotoví pre platiteľa, v ktorého prospech

sa zdaniteľné plnenie uskutočňuje, daňový dobropis alebo vrubopis, a to najneskôr

do 15 dní po vykonaní opravy.

(2)

Daňovým dobropisom je daňový doklad, ktorým sa opravuje výška dane pri znížení ceny

za zdaniteľné plnenie.

(3)

Daňovým vrubopisom je daňový doklad, ktorým sa opravuje výška dane pri zvýšení ceny

za zdaniteľné plnenie.

(4)

Daňový dobropis a vrubopis obsahujú údaje ustanovené v

§ 12 ods. 2 písm. a), b), c)

,

e), f)

,

h)

a ďalej

a)

ak ide o dobropis, rozdiel medzi pôvodnou a zníženou cenou za zdaniteľné plnenie

bez dane a tomu zodpovedajúcu daň zaokrúhlenú podľa

§ 12 ods. 2 písm. ch)

,

b)

ak ide o vrubopis, rozdiel medzi pôvodnou a zvýšenou cenou za zdaniteľné plnenie

bez dane a tomu zodpovedajúcu daň zaokrúhlenú podľa

§ 12 ods. 2 písm. ch)

.

§ 14

Základ dane a jeho výpočet

(1)

Základom pre výpočet dane je cena

8

)

za zdaniteľné plnenie, ktorá neobsahuje daň, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Základom pre výpočet dane pri uskutočnení zdaniteľného plnenia s úhradou za hotové

v prospech platiteľa, pri uskutočnení zdaniteľného plnenia v prospech osoby, ktorá

nie je platiteľom, a v prípade zdaniteľného plnenia podľa

§ 12a ods. 6

je cena vrátane dane.

(3)

Ak cena zdaniteľného plnenia nie je v zmluve určená, je rozhodujúca obvyklá cena

bez dane.

(4)

Ak zdaniteľné plnenie podlieha spotrebnej dani,

9

)

základ dane zahŕňa aj túto daň.

(5)

Ak platiteľ poskytne zľavu z ceny za zdaniteľné plnenie, základ dane sa zníži o sumu

tejto zľavy.

(6)

Ak sa zdaniteľné plnenie uskutoční osobe majúcej osobitný vzťah k platiteľovi bez

odplaty alebo odplata je nižšia ako obvyklá cena, základom dane je obvyklá cena bez

dane.

(7)

Základom dane pri kúpe prenajatej veci je vstupná cena

10a

)

predmetu bez dane.

(8)

Základom dane v prípade zníženia alebo zvýšenia ceny je rozdiel medzi pôvodnou cenou

a cenou po oprave.

(9)

Základom dane pri predaji tovaru alebo nehnuteľnosti na verejnej dražbe je vydražená

cena znížená o daň.

(10)

Základom dane pri predaji zlata v zliatkoch alebo minciach, ktoré predáva Národná

banka Slovenska za vyššiu cenu, než sa nakúpilo, je rozdiel medzi cenou, za ktorú

sa nakúpilo, a cenou bez dane, za ktorú sa predáva. Ak nemožno nákupnú cenu zistiť,

je základom dane rozdiel medzi svetovou trhovou cenou zlata a cenou bez dane, za ktorú

sa predáva. Pokiaľ sa predáva za nižšiu cenu, než ako sa nakúpilo, základom dane je

nula.

(11)

Základom dane pri predaji platných mincí, ktoré sa na zberateľské účely predávajú

za vyššiu cenu, než je ich nominálna hodnota, alebo za vyššiu cenu, než je prepočet

ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou

Slovenska, je rozdiel medzi nominálnou hodnotou a cenou bez dane, za ktorú sa predávajú.

Pokiaľ sa predávajú za nižšiu cenu, než je ich nominálna hodnota, alebo za nižšiu

cenu, než je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného

Národnou bankou Slovenska, základom dane je nula.

(12)

Základom dane pri predaji platných slovenských poštových cenín a kolkov, ktoré sa

predávajú za vyššie ceny, než je ich nominálna hodnota alebo cena podľa poštového

sadzobníka, je rozdiel medzi nominálnou hodnotou alebo cenou podľa poštového sadzobníka

a cenou bez dane, za ktorú sa predali. Pokiaľ sa predávajú za nižšie ceny, než je

ich nominálna hodnota alebo cena podľa poštového sadzobníka, základom dane je nula.

Pri predaji cenín, ktorých platnosť bola ukončená, je základom dane cena, ktorá neobsahuje

daň.

(13)

Platiteľ, ktorý prijal služby od iného platiteľa, uplatnil nárok na odpočet dane

na vstupe a požaduje za tieto služby úhradu od iných osôb, je povinný za tieto zdaniteľné

plnenia uplatniť daň minimálne z ceny bez dane, za ktorú služby prijal a vo výške

platnej sadzby dane. V prípade, že platiteľ prijal služby od osoby, ktorá nie je platiteľom,

a požaduje za tieto služby úhradu od iných osôb, je povinný uplatniť daň minimálne

z ceny, za ktorú služby prijal a vo výške platnej sadzby dane. V prípade, že platiteľ

prijal služby oslobodené od daňovej povinnosti podľa

§ 24

a požaduje za tieto služby úhradu od iných osôb, je oprávnený neuplatniť za tieto

služby daň iba vtedy, ak použije cenu podľa platných taríf, sadzobníkov, cenníkov

a pod.

(14)

Do základu dane sa nezahŕňa dotácia k cenám za zdaniteľné plnenie.

§ 15

Oprava základu dane a výšky dane

(1)

Platiteľ môže opraviť základ dane a výšku dane

a)

pri zrušení alebo vrátení celého alebo časti zdaniteľného plnenia, pokiaľ sa zaň

neposkytla odplata alebo sa vrátila,

b)

pri zmene ceny na základe zmeny kvalitatívnych, dodacích a iných podmienok dohodnutých

pri zdaniteľnom plnení,

c)

pri použití chybnej sadzby dane za zdaniteľné plnenie a pri vzniku chyby pri výpočte

dane.

(2)

Rozdiel pôvodného a opraveného základu dane sa považuje za samostatné zdaniteľné

plnenie, ktoré podlieha dani v zdaňovacom období, v ktorom sa vyhotovil daňový dobropis

alebo vrubopis vzťahujúci sa na toto zdaniteľné plnenie.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa vzťahujú iba na platiteľov, ktorí boli platiteľmi v

čase vzniku daňovej povinnosti pri pôvodnom plnení.

§ 16

Sadzby dane

(1)

Sadzba dane pri tovare je 25 %. Pri tovare uvedenom v prílohe č. 1, ktorá je neoddeliteľnou

súčasťou tohto zákona, a pri tepelnej energii je sadzba dane 6 %.

(2)

Správca dane uzná na účely správneho zatriedenia tovaru do číselného kódu podľa prílohy

č. 1 tohto zákona záväznú informáciu o sadzobnom zatriedení tovaru colnými orgánmi.

(3)

Sadzba dane pri službách je 6 %. Pri službách uvedených v prílohe č. 2, ktorá je

neoddeliteľnou súčasťou tohto zákona, je sadzba dane 25 %.

(4)

Sadzba dane pri stavbách vrátane stavebných objektov a stavebných prác zaradených

podľa osobitného predpisu

11

)

do príslušných odborov je 6 %.

(5)

Sadzba dane pri prevode a využití práv je 6 %, s výnimkou prenájmu, kde sa po skončení

nájomnej zmluvy prenajatá hnuteľná vec vracia prenajímateľovi, kde je sadzba dane

25 %.

(6)

Sadzba dane pri službách zaradených podľa osobitného predpisu

12

)

do príslušných odborov, ako výkony nákupu poľnohospodárskych a lesníckych výrobkov,

výkony odbytu a zásobovania (vrátane skladového hospodárstva), výkony zahraničného

obchodu a výkony vnútorného obchodu, je rovnaká ako pri dodávanom tovare, prípadne

službách, na ktoré sa uvedený výkon vzťahuje.

(7)

Pri zmluvách o kúpe prenajatej veci sa zo vstupnej ceny uplatní rovnaká sadzba ako

pri tovare alebo nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, a z prirážky, ktorá

je na účely zákona určená ako rozdiel medzi celkovou dohodnutou sumou splátok a vstupnej

ceny predmetu bez dane, je sadzba 6 %.

§ 17

Výpočet dane

(1)

Platiteľ je povinný si sám daň vypočítať.

(2)

Daň sa vypočíta ako súčin základu dane a príslušnej výšky sadzby dane, pokiaľ je

základom dane cena, ktorá neobsahuje daň. Vypočítaná daň sa zaokrúhli podľa

§ 12 ods. 2 písm. ch)

.

(3)

Daň sa vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli je cena vrátane dane vynásobená príslušnou

výškou sadzby dane a v menovateli súčet čísla 100 a príslušnej výšky sadzby dane,

pokiaľ sa daň vypočítava z ceny vrátane dane. Vypočítaná daň sa zaokrúhli podľa

§ 12 ods. 2 písm. ch)

.

(4)

Ak je odplata za zdaniteľné plnenie vyjadrená v devízových prostriedkoch

13

)

, prepočíta sa na slovenskú menu podľa kurzu v stĺpci predaj vyhlasovaného Národnou

bankou Slovenska a platného v deň vzniku daňovej povinnosti.

(5)

Ak je predmetom zdaniteľného plnenia tovar ako súbor predmetov, pričom pre jednotlivé

predmety, ktoré ho tvoria, platia rôzne sadzby dane, použije sa sadzba dane určená

pre predmet, ktorý dáva tovaru podstatný charakter.

(6)

Pri predaji tovaru alebo nehnuteľnosti na verejnej dražbe sa daň vypočíta ako podiel,

v ktorého čitateli je vydražená cena vynásobená príslušnou výškou sadzby dane a v

menovateli súčet čísla 100 a príslušnej výšky sadzby dane.

§ 17a

Ustanovenie daňovej povinnosti u platiteľov, ktorí nakupujú tovar za účelom jeho ďalšieho

predaja v nezmenenom stave

(1)

Spôsob výpočtu dane uvedený v odsekoch 2 až 4 môže použiť iba platiteľ, ktorý nakupuje

tovar za účelom jeho ďalšieho predaja v nezmenenom stave a nevzťahuje sa na neho povinnosť

vedenia evidencie tržieb podľa osobitného predpisu.

13a

)

(2)

Platiteľ je povinný oznámiť použitie tohto spôsobu ustanovenia dane písomne finančnému

orgánu a súčasne je povinný tento spôsob používať minimálne jeden kalendárny rok,

a to od 1. januára roka nasledujúceho roku po roku, v ktorom oznámil finančnému orgánu

použitie tohto spôsobu ustanovenia dane. Pokiaľ sa platiteľ rozhodne tento spôsob

už nepoužívať, môže tak urobiť iba od 1. januára roka nasledujúceho po roku keď toto

svoje rozhodnutie oznámil finančnému orgánu. V prípade začatia zdaniteľných plnení

v priebehu kalendárneho roka je platiteľ povinný oznámiť použitie tohto spôsobu ustanovenia

dane písomne finančnému orgánu a súčasne je povinný tento spôsob používať do konca

roka, v ktorom začal zdaniteľné plnenia, a celý nasledujúci kalendárny rok.

(3)

Daň na výstupe určí platiteľ takto

a)

sleduje v príslušnom zdaňovacom období nákup tovaru v cenách bez dane podľa jednotlivých

sadzieb, pričom nákup tovaru od osôb, ktoré nie sú platiteľmi dane, zaradí do príslušnej

sadzby dane v cenách nákupu, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za ceny bez dane;

do údajov za nákup tovaru sa nezahŕňajú vratné fľaše zo skla,

b)

určí celkový súčet cien bez dane za nákup tovaru v príslušnom zdaňovacom období,

c)

zistí podiel nákupu tovaru v jednotlivých sadzbách dane na celkovom nákupe tovaru

v príslušnom zdaňovacom období,

d)

základom pre ustanovenie dane za príslušné zdaňovacie obdobie podľa jednotlivých

sadzieb dane je súčin celkového súčtu tržieb v cenách včítane dane za toto obdobie

a podielu ustanoveného podľa písmena c) pre jednotlivé sadzby dane,

e)

daň za príslušné zdaňovacie obdobie sa vypočíta ako súčin výšky uvedeného základu

dane a koeficienta, ktorým je podiel, v ktorého čitateli je výška sadzby a v menovateli

súčet čísla 100 a výška sadzby.

(4)

Po skončení kalendárneho roka určí platiteľ spôsobom podľa odseku 3 údaje za celý

kalendárny rok a prípadné rozdiely v dani oproti skutočnosti vyporiada na ťarchu alebo

v prospech štátneho rozpočtu. Tieto rozdiely uvedie do daňového priznania za posledné

zdaňovacie obdobie tohto kalendárneho roka. Rovnakým spôsobom postupuje platiteľ aj

v prípade, že v priebehu kalendárneho roka zruší registráciu platiteľa alebo ukončí

podnikanie, a to za obdobie od 1. januára do dátumu uvedeného na rozhodnutí o zrušení

registrácie platiteľa.

§ 18

Nárok na odpočet dane

(1)

Nárok na odpočet dane má platiteľ, pokiaľ nakúpený tovar, stavby, prevedené nehnuteľnosti,

prijaté služby alebo prevedené a využité práva (ďalej len „prijaté zdaniteľné plnenia“)

použije pre svoje zdaniteľné plnenia za podmienok ustanovených zákonom.

(2)

Platiteľ má nárok na odpočet dane v zdaňovacom období, v ktorom daň na vstupe zaplatil

inému platiteľovi za prijaté zdaniteľné plnenie, ak oprávnenosť svojho nároku na odpočet

dane môže preukázať daňovým dokladom alebo zjednodušeným daňovým dokladom a dokladom

o zaplatení dane. Nárok na odpočet dane podľa

§ 5 ods. 5 a 6

má platiteľ v prvom zdaňovacom období určenom podľa

§ 38

.

(3)

Platiteľ nemá nárok na odpočet dane, pokiaľ nedoloží oprávnenosť svojho nároku na

odpočet dane daňovým dokladom alebo zjednodušeným daňovým dokladom alebo pokiaľ prijaté

zdaniteľné plnenia použije pre svoje zdaniteľné plnenia oslobodené od daňovej povinnosti

podľa

§ 24

.

(4)

Platiteľ nemá nárok na odpočet dane pri nákupe osobného automobilu, a to aj formou

kúpy prenajatej veci, a pri nákupe vratných fliaš zo skla. Vylúčenie dane z nároku

na odpočet sa musí v tomto prípade vykonať pred prípadnou úpravou odpočtu dane podľa

§ 19

.

(5)

Odsek 4 sa nevzťahuje na nákup osobných automobilov za účelom ďalšieho predaja, a

to aj formou kúpy prenajatej veci, pokiaľ ho uskutočňuje platiteľ.

(6)

Ak platiteľ predá osobný automobil a vratné fľaše zo skla, pri ktorých kúpe neuplatnil

nárok na odpočet podľa odseku 4, daň sa neuplatňuje.

§ 19

Spôsob uplatnenia odpočtu

(1)

Ak platiteľ použije prijaté zdaniteľné plnenia čiastočne pre svoje zdaniteľné plnenia,

pri ktorých má nárok na odpočet dane, a čiastočne pre zdaniteľné plnenia, pri ktorých

nárok na odpočet dane nemá, určí sa pomerná časť odpočtu dane vo výške, ktorá zodpovedá

celkovej dani na vstupe za príslušné zdaňovacie obdobie vynásobenej koeficientom.

Koeficient sa určí ako podiel, v ktorého čitateli je súčet cien bez dane za zdaniteľné

plnenia, pri ktorých vzniká nárok na odpočet, a v menovateli celkový súčet cien bez

dane za všetky uskutočnené zdaniteľné plnenia v tomto zdaňovacom období. Cena bez

dane pri predaji podniku alebo jeho časti a cena bez dane za prenájom pozemkov a stavieb,

pokiaľ je oslobodený podľa

§ 29

, sa nezapočítava do menovateľa koeficienta. Vypočítaný koeficient sa zaokrúhli na

dve desatinné miesta.

(2)

Platiteľ nemá nárok na odpočet dane za príslušné zdaňovacie obdobie, pokiaľ koeficient

vypočítaný podľa odseku 1 je nižší ako 0,05.

(3)

Platiteľ má nárok na odpočet dane za všetky prijaté zdaniteľné plnenia v príslušnom

zdaňovacom období, pokiaľ koeficient vypočítaný podľa odseku 1 je vyšší ako 0,95.

(4)

Po skončení kalendárneho roka určí platiteľ spôsobom podľa odsekov 1, 2 a 3 údaje

za celý kalendárny rok a prípadné rozdiely v dani oproti skutočnosti vyporiada na

ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu. Tieto rozdiely uvedie do daňového priznania

za posledné zdaňovacie obdobie tohto kalendárneho roka. Rovnakým spôsobom postupuje

platiteľ aj v prípade, že v priebehu kalendárneho roka zruší registráciu platiteľa

alebo ukončí podnikanie, a to za obdobie od 1. januára do dátumu uvedeného na rozhodnutí

o zrušení registrácie platiteľa.

(5)

Platiteľ, ktorý predáva podnik alebo jeho časť, má nárok na odpočet dane zaúčtovanej

pri prijatých zdaniteľných plneniach, ktoré sú predmetom predaja a pri ktorých ešte

nebol uplatnený odpočet, s výnimkou osobných automobilov, pri ktorých nemožno uplatniť

nárok na odpočet dane podľa

§ 18 ods. 4

.

(6)

Nárok na vrátenie odpočtu za obdobie, v ktorom vznikol, má Správa štátnych hmotných

rezerv Slovenskej republiky pri nákupe tovaru pre štátne hmotné rezervy a ostatní

platitelia pri nákupe tovaru pre „Program 222“, a to do 15 dní od lehoty na predloženie

daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie. Podmienkou je, že tieto nákupy budú

účtovne sledované samostatne a daň sa vyporiada na samostatnom daňovom priznaní.

§ 20

Oprava dane na účely odpočtu dane

(1)

Ak platiteľ, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie, opraví základ dane alebo výšku

dane podľa

§ 15

, opraví platiteľ, v ktorého prospech sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo, daň na účely

odpočtu dane. Opravu dane na účely odpočtu dane vykoná platiteľ v tom zdaňovacom období,

v ktorom daňový dobropis súvisiaci s opravou základu dane alebo výšky dane zaúčtoval

alebo daňový vrubopis súvisiaci s opravou základu dane alebo výšky dane zaplatil.

(2)

Platiteľ nemá nárok na opravu dane na účely odpočtu dane, ak nárok nemôže doložiť

daňovým vrubopisom a dokladom o zaplatení dane.

(3)

Na odpočet dane podľa odseku 1 sa vzťahujú

§ 18 a 19

.

§ 22

Nadmerný odpočet a vrátenie nadmerného odpočtu

(1)

Nárok na vrátenie nadmerného odpočtu má platiteľ do 30 dní od lehoty na predloženie

daňového priznania za bežné zdaňovacie obdobie, prípadne do 30 dní od dátumu skutočného

predloženia daňového priznania za zdaňovacie obdobie, pokiaľ daňové priznanie nepredloží

včas.

(2)

Ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1 začne kontrolu

na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, vráti daňový úrad

nadmerný odpočet v lehote desať dní od ukončenia kontroly.

§ 23

Odpočet dane pri nákupe ojazdených osobných automobilov

(1)

Platiteľ, ktorého predmetom podnikania je nákup ojazdených osobných automobilov za

účelom ich ďalšieho predaja, má nárok na odpočet dane na vstupe pri ich nákupe.

(2)

Nárok na odpočet dane má platiteľ vo výške, ktorá sa vypočíta ako podiel, v ktorého

čitateli je cena, za ktorú bol ojazdený osobný automobil nakúpený, vynásobená príslušnou

výškou sadzby dane a v menovateli súčet čísla 100 a príslušnej výšky sadzby.

(3)

Ak je osoba, od ktorej platiteľ nakúpil ojazdený osobný automobil, osobou majúcou

k nemu osobitný vzťah, výška nároku na odpočet sa ustanoví rovnakým spôsobom ako v

odseku 2 s tým, že namiesto ceny, za ktorú bol ojazdený osobný automobil nakúpený,

sa v čitateli uvedie jeho obvyklá cena včítane dane.

§ 24

Oslobodenie od daňovej povinnosti

(1)

Od daňovej povinnosti sú oslobodené ďalej uvedené zdaniteľné plnenia za podmienok

ustanovených v

§ 25 až 37

a)

poštové služby (

§ 25

),

b)

rozhlasové a televízne vysielanie (

§ 26

),

c)

finančné činnosti (

§ 27

),

d)

poisťovníctvo (

§ 28

),

e)

prevod a prenájom pozemkov a stavieb (

§ 29

),

f)

výchova a vzdelávanie (

§ 30

),

g)

zdravotnícke služby a tovar (

§ 31

),

h)

sociálna pomoc (

§ 32

),

i)

lotérie a iné podobné hry (

§ 34

),

j)

predaj podniku (

§ 36

).

(2)

Ak platiteľ uskutočňuje zdaniteľné plnenia, ktoré sú oslobodené od daňovej povinnosti,

nemá za tieto plnenia nárok na odpočet dane na vstupe, pokiaľ tento zákon neustanovuje

inak.

§ 25

Poštové služby

Poštovými službami sa na účely tohto zákona rozumejú

a)

poštové premiestňovacie činnosti

15

)

1.

listová pošta,

2.

balíková pošta,

3.

poštové poukážky,

b)

poštové obstarávateľské činnosti

16

)

1.

platobný a zúčtovací styk,

2.

dôchodková služba,

3.

sústredené inkaso platieb obyvateľstva včítane rozhlasovej a televíznej služby,

17

)

4.

sazkové služby,

5.

ostatné poštové obstarávateľské činnosti.

c)

vydávanie a predaj platných slovenských poštových cenín a kolkov za nominálnu hodnotu

a ceny podľa poštových sadzobníkov.

§ 26

Rozhlasové a televízne vysielanie

Od daňovej povinnosti je oslobodené rozhlasové a televízne vysielanie vykonávané prevádzkovateľmi

zo zákona,

18

)

s výnimkou vysielania reklám a sponzorovaných programov, prípadne ich častí.

§ 27

Finančné činnosti

Finančnými činnosťami sa na účely tohto zákona rozumejú

a)

poskytovanie úverov,

b)

investovanie do cenných papierov na vlastný účet,

c)

finančný prenájom,

d)

platobný styk a zúčtovanie,

e)

vydávanie platobných prostriedkov, napr. platobných kariet, cestovných šekov,

f)

poskytovanie bankových záruk podľa osobitného predpisu,

19

)

g)

otváranie akreditívu podľa osobitného predpisu,

20

)

h)

obstarávanie inkasa,

21

)

i)

obchodovanie na vlastný účet alebo na účet klienta

1.

s devízovými hodnotami,

2.

v oblasti termínovaných obchodov (futures) a opcií (options) včítane kurzových a

úrokových obchodov,

3.

s prevoditeľnými cennými papiermi,

j)

sprostredkovanie obchodu s cennými papiermi alebo s devízovými prostriedkami (finančné

maklérstvo),

k)

obhospodarovanie cenných papierov klienta na jeho účet,

l)

zmenárenská činnosť,

m)

operácie týkajúce sa peňazí,

n)

dodanie zlata

22

)

Národnej banke Slovenska.

§ 28

Poisťovníctvo

Poisťovníctvom sa na účely tohto zákona rozumie činnosť poisťovní pri

a)

dojednávaní poistenia,

b)

správe poistenia,

c)

poskytovaní plnení z poistných udalostí,

d)

sprostredkovaní poistenia,

e)

zabezpečovaní, t. j. delení rizík vzniknutých v súvislosti s prevádzkovaním poistenia,

f)

činnosti slúžiacej na podporu a rozvoj poisťovníctva a zabezpečenie splniteľnosti

záväzkov,

g)

činnosti zameranej na predchádzanie škodám (zábrana škôd).

§ 29

Prevod a prenájom pozemkov a stavieb

(1)

Prevod stavieb s výnimkou nedokončených stavieb a prevodu uskutočneného do dvoch

rokov po kolaudácii stavby je oslobodený od daňovej povinnosti.

(2)

Prenájom pozemkov a stavieb včítane prenájmu bytov a nebytových priestorov je oslobodený

od daňovej povinnosti s výnimkou

a)

ubytovacích služieb zaradených ako výkon podľa osobitného predpisu

23

)

do príslušného odboru,

b)

prenájmu pozemkov na parkovanie pre motorové vozidlá,

c)

prenájmu trvale inštalovaných zariadení a strojov,

d)

prenájmu bezpečnostných schránok.

(3)

Platiteľ, ktorý prenajíma pozemky alebo stavby iným platiteľom na účely podnikania,

sa môže rozhodnúť, či prenájom bude oslobodený od daňovej povinnosti alebo či bude

dani podliehať. Toto svoje rozhodnutie je povinný oznámiť finančnému orgánu a je povinný

sa ním riadiť najmenej do konca kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom

k oznámeniu finančnému orgánu došlo.

§ 30

Výchova a vzdelávanie

(1)

Výchovou a vzdelávaním sa na účely tohto zákona rozumie

a)

výchovná a vzdelávacia činnosť zaradená ako výkon podľa osobitného predpisu.

26a

)

poskytovaná na základných školách, základných umeleckých školách, učilištiach, stredných

odborných učilištiach a strediskách praktického vyučovania, gymnáziách, stredných

odborných školách a špeciálnych školách,

24

)

vysokých školách

25

)

a predškolských zariadeniach a školských zariadeniach,

26

)

b)

činnosť vykonávaná za účelom rekvalifikácie zabezpečovaná poverenými výchovno-vzdelávacími

zariadeniami.

27

)

(2)

Od daňovej povinnosti je oslobodené dodanie tovaru a poskytovanie služieb uskutočňované

v rámci výchovnej a vzdelávacej činnosti osobami uvedenými v odseku 1.

§ 31

Zdravotnícke služby a tovar

(1)

Od daňovej povinnosti sú oslobodené služby zdravotníckej starostlivosti zaradené

ako výkon podľa osobitného predpisu

28

)

do príslušného odboru poskytované oprávnenými subjektmi

29

)

a vymedzené osobitnými predpismi.

30

)

(2)

Od daňovej povinnosti je oslobodené dodanie tovaru a poskytovanie služieb oprávnenými

subjektmi v súvislosti so zdravotnými výkonmi podľa odseku 1 včítane predaja ortopedických

a protetických výrobkov a liekov za hotové.

(3)

Od daňovej povinnosti je oslobodené zdravotné poistenie podľa osobitných predpisov.

31

)

§ 32

Sociálna pomoc

Od daňovej povinnosti sú oslobodené služby sociálnej starostlivosti zaradené ako výkon

podľa osobitného predpisu

32

)

do príslušného odboru poskytované podľa osobitného predpisu

33

)

bez ohľadu na to, kto ich poskytuje.

§ 34

Lotérie a iné podobné hry

Od daňovej povinnosti je oslobodené prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier.

35

)

§ 36

Predaj podniku

Od daňovej povinnosti je oslobodený predaj podniku alebo jeho časti

36

)

platiteľovi.

§ 38

Zdaňovacie obdobie

(1)

Základným zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac, pokiaľ tento zákon neustanovuje

inak.

(2)

Ak je obrat platiteľa za predchádzajúci kalendárny rok alebo predpokladaný ročný

obrat nižší ako 10 000 000 Kčs, zdaňovacím obdobím je kalendárny štvrťrok.

(3)

Platiteľ, na ktorého sa vzťahuje odsek 2, si môže zvoliť ako zdaňovacie obdobie kalendárny

mesiac a túto skutočnosť oznámiť finančnému orgánu. Zmenu zdaňovacieho obdobia možno

vykonať začínajúc prvým mesiacom po uplynutí kalendárneho štvrťroka. Svojím rozhodnutím

je viazaný najmenej do konca kalendárneho roka.

(4)

Po registrácii osôb za platiteľov je ich prvým zdaňovacím obdobím

a)

podľa odseku 1 kalendárny mesiac, v ktorom nadobudlo účinnosť osvedčenie o registrácii

platiteľa,

b)

podľa odseku 2 kalendárny štvrťrok, v ktorom nadobudlo účinnosť osvedčenie o registrácii

platiteľa.

§ 39

Splatnosť dane, zvýšenia dane, penále a pokuty

Daň je splatná za zdaňovacie obdobie najneskôr do 15 dní po skončení tohto obdobia,

s výnimkou dane pri dovezenom tovare. Dodatočne splatná daň, zvýšenie dane, penále

a pokuta sú splatné do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia finančného orgánu.

§ 40

Daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie

(1)

Platiteľ je povinný do 15 dní po skončení zdaňovacieho obdobia predložiť daňové priznanie

spôsobom ustanoveným osobitným predpisom

36a

)

.

(2)

Dodatočné daňové priznanie sa predkladá podľa osobitného predpisu

36a

)

.

§ 41

Registrácia a oznamovacia povinnosť

Postup pri registrácii a oznamovaciu povinnosť ustanovuje

§ 5

tohto zákona a osobitný predpis

36a

)

.

§ 42

Zvýšenie dane, penále a pokuty

(1)

Z kladného rozdielu medzi skutočnou vlastnou daňovou povinnosťou platiteľa a vlastnou

daňovou povinnosťou uvedenou v daňovom priznaní sa určí zvýšenie dane vo výške 100

%, ak tento rozdiel zistí finančný orgán, a vo výške 20 %, ak ho platiteľ zistí sám

a opravu dane vykoná v dodatočnom daňovom priznaní.

(2)

Z kladného rozdielu medzi nadmerným odpočtom uvedeným v daňovom priznaní a skutočným

nadmerným odpočtom platiteľa sa zvýšenie dane určí podľa odseku 1, v prípade, ak nadmerný

odpočet bol vrátený podľa

§ 22

, prípadne podľa

47

. V prípade, ak nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní nebol vrátený podľa

§ 22

, prípadne podľa

§ 47

, uloží finančný orgán pokutu vo výške 10 % z tohto rozdielu.

(3)

Zo súčtu skutočnej vlastnej daňovej povinnosti platiteľa a nadmerného odpočtu uvedeného

v daňovom priznaní sa určí zvýšenie dane podľa odseku 1 v prípade, ak nadmerný odpočet

bol vrátený podľa

§ 22

, prípadne

§ 47

. V prípade, ak nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní nebol vrátený podľa

§ 22

, prípadne

§ 47

, určí sa zvýšenie dane podľa odseku 1 zo skutočnej vlastnej daňovej povinnosti a

finančný orgán uloží pokutu vo výške 10 % z nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom

priznaní.

(4)

Ak daň nebola zaplatená včas alebo v plnej výške, platiteľ je povinný zaplatiť dodatočne

splatnú daň a penále vo výške 0,3 % z dlžnej dane za každý deň omeškania, začínajúc

dňom nasledujúcim po dni splatnosti dane až do dňa platby vrátane. Táto sankcia sa

uplatní aj v prípade, ak platiteľ nezaplatí včas alebo v plnej výške zvýšenie dane

a pokutu podľa odsekov 1, 2 a 3 a penále podľa tohto odseku.

(5)

Ak platiteľ nepredloží daňové priznanie včas, finančný orgán mu uloží pokutu až do

výšky 10 % vlastnej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie,

ktorého sa toto daňové priznanie týka, najmenej však 5 000 Sk.

(6)

Ak platiteľ nesplní riadne a včas registračnú alebo oznamovaciu povinnosť alebo nepredloží

daňové priznanie vôbec, finančný orgán mu uloží pokutu až do výšky 1 000 000 Sk, najmenej

však 5 000 Sk.

(7)

Ak ide o osobu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia

§ 12 ods. 4

a

§ 12a ods. 5

, uloží jej finančný orgán pokutu až do výšky 1 000 000 Sk, najmenej však 5 000 Sk.

(8)

Suma zvýšenia dane, vymeranej pokuty alebo penále sa zaokrúhli na celé koruny nahor.

(9)

Zvýšenie dane, penále alebo pokuta sa nevyrubí, ak nepresiahne sumu 100 Sk.

(10)

Spôsob vyrubenia zvýšenia dane, penále a pokút a ich vymáhanie ustanovuje osobitný

predpis

36a

)

.

§ 43

Daňové konanie

Pre konanie vo veciach dane včítane penále a pokút platí osobitný predpis

36a

)

, pokiaľ nie je týmto zákonom ustanovené inak.

§ 44

Uplatnenie colných predpisov

Pre uplatnenie dane pri dovoze tovaru platia ustanovenia colných predpisov, pokiaľ

tento zákon ďalej neustanovuje inak.

§ 45

Dovoz tovaru

(1)

Dani podlieha dovezený tovar, ktorým sa rozumie

a)

tovar prepustený do režimu voľného obehu

37

)

,

b)

tovar prepustený do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku v systéme navracania

38

)

,

c)

tovar prepustený do režimu dočasného použitia

38a

)

,

d)

späť dovážaný tovar prepustený do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku

38b

)

.

(2)

Daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká dňom vzniku colného dlhu

39

)

.

(3)

Nárok na odpočet dane pri dovoze tovaru uplatňuje platiteľ podľa ustanovení druhej

časti hlavy VI tohto zákona, a to v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom

daň zaplatil.

(4)

Tovar z dovozu je oslobodený od dane, pokiaľ sa naň vzťahuje oslobodenie od cla

40

)

, pokiaľ zákon neustanovuje inak.

(5)

Daň sa uplatní aj pri oslobodení od cla

40

)

v prípade

a)

dovozu tovaru na vzdelávacie, vedecké a kultúrne účely a vedecké nástroje a prístroje,

pokiaľ nie sú darované,

b)

dovozu náboženských predmetov,

c)

tovaru dovezeného v prospech postihnutých osôb, pokiaľ nie je darovaný,

d)

oslobodenia od cla poskytovaného v rámci všeobecného systému colných preferencií

41

)

alebo vyplývajúceho z medzinárodných dohôd o colnej únii alebo oblasti voľného obchodu

42

)

,

e)

v prípade dovozu tovaru oslobodeného od cla podľa osobitných predpisov

43

)

; za osobitný predpis sa na účely zákona nepovažuje zákon č.

618/1992 Zb.

Colný zákon.

(6)

Daňovým dokladom pri dovoze je písomné colné vyhlásenie.

(7)

Pri dovoze tovaru uskutočneného prostredníctvom nepriameho zástupcu

44

)

je povinný tento zástupca vymeranú daň preúčtovať zastúpenej osobe vo vzťahu k zahraničiu

bez nároku na odpočet dane. Daňovým dokladom je písomné colné vyhlásenie, v ktorom

musí byť uvedená zastúpená osoba popri príjemcovi a daňový doklad musí byť doložený

príslušnou zmluvou o zastúpení. Nárok na odpočet dane uplatňuje zastúpená osoba, ak

je platiteľom.

§ 46

Základ a výpočet dane pri dovezenom tovare

(1)

Základom dane pri dovezenom tovare podľa

§ 45 ods. 1 písm. a) a b)

je súčet

a)

základu na vymeranie cla,

b)

cla,

c)

spotrebnej dane,

d)

platieb vyberaných colnými orgánmi pri dovoze tovaru.

(2)

Clom podľa odseku 1 písm. b) sa rozumie clo vypočítané podľa príslušnej sadzby colného

sadzobníka neznížené podľa osobitných predpisov.

41

)

,

42

)

,

43

)

(3)

Pri dovezenom tovare podľa

§ 45 ods. 1 písm. c)

je suma dane za každý mesiac, v ktorom je tovar prepustený do režimu dočasného použitia,

3 % z dane, ktorá by sa mala vyrubiť, keby bol tento tovar prepustený do režimu dočasného

použitia. Takto určená daň nesmie byť vyššia ako tá, ktorá by sa vyrubila v prípade

prepustenia tohto tovaru do režimu voľného obehu v okamihu jeho prepustenia do režimu

dočasného použitia.

(4)

Pri tovare prepustenom z režimu dočasného použitia do režimu voľného obehu sa výška

dane stanoví rozdielom daní vypočítaných podľa

§ 45 ods. 1 písm. a)

a podľa odseku 3.

(5)

Pri tovare prepustenom z režimu pasívneho zušľachťovacieho styku do režimu voľného

obehu sa daň vypočíta spôsobom zhodným s výpočtom cla.

45

)

(6)

Pri dovezenom tovare sa uplatňujú sadzby dane podľa

§ 16

.

§ 47

Vývoz tovaru

(1)

Vývoz tovaru do zahraničia uskutočnený platiteľom je oslobodený od daňovej povinnosti,

ak tovar nie je už oslobodený podľa

§ 24

.

(2)

Na účely tohto zákona je vývoz tovaru uskutočnený, ak je tovar prepustený v režime

vývozu a potvrdený colným orgánom v ods. C daňového dokladu.

(3)

Pri vývoze tovaru uskutočneného prostredníctvom nepriameho zástupcu

44

)

nemá tento zástupca nárok na oslobodenie od daňovej povinnosti a odpočet dane pri

vyvážanom tovare. Daňovým dokladom je písomné colné vyhlásenie, v ktorom je zastúpená

osoba uvedená ako predávajúca vo vzťahu k zahraničiu popri odosielateľovi. Daňový

doklad musí byť doložený príslušnou zmluvou o zastúpení. Oslobodenie od daňovej povinnosti

a nárok na odpočet uplatňuje zastúpená osoba, ak je platiteľom.

(4)

Platiteľ má nárok na odpočet dane pri vyvážanom tovare podľa

§ 18 až 22

, pokiaľ sa nepovažuje za oprávneného vývozcu, na ktorého sa nevzťahuje

§ 22 ods. 1

.

(5)

Na účely tohto zákona sa za oprávneného vývozcu považuje platiteľ,

a)

ktorého obrat pri vývoze tovaru v predchádzajúcom kalendárnom roku je vyšší ako 5

000 000 Kčs a

b)

ktorého dodanie tovaru na vývoz je najmenej 20 % z celkového obratu v predchádzajúcom

kalendárnom roku; v prípade, že platiteľ začne podnikanie v priebehu kalendárneho

roka, prepočíta sa obrat k 31. decembru na celý kalendárny rok.

(6)

Oprávnený vývozca má nárok na vrátenie nadmerného odpočtu vzťahujúceho sa na vyvážaný

tovar za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol, a to do 15 dní od lehoty pre predloženie

daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie, prípadne do 15 dní od dátumu skutočného

predloženia daňového priznania za zdaňovacie obdobie, pokiaľ daňové priznanie nepredloží

včas.

(7)

Oprávnený vývozca, ktorý zároveň uskutočňuje zdaniteľné plnenia v tuzemsku, má v

prípade vzniku nadmerného odpočtu nárok na vrátenie pomernej časti nadmerného odpočtu

za zdaňovacie obdobie, a to do 15 dní od lehoty pre predloženie daňového priznania

za toto zdaňovacie obdobie, prípadne do 15 dní od dátumu skutočného predloženia daňového

priznania za zdaňovacie obdobie, pokiaľ daňové priznanie nepredloží včas. Táto pomerná

časť sa určí ako súčin celkovej dane na vstupe za zdaňovacie obdobie upravenej podľa

§ 19

a koeficienta. Tento koeficient sa určí ako podiel, v ktorého čitateli je súčet cien

bez dane za vyvážaný tovar a v menovateli súčet cien bez dane za zdaniteľné plnenie,

okrem zdaniteľných plnení oslobodených od daňovej povinnosti podľa

§ 24

. Pri výpočte koeficienta sa vychádza z údajov za príslušné zdaňovacie obdobie. Koeficient

sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta.

(8)

Vrátenie pomernej časti nadmerného odpočtu ustanovenej podľa odsekov 5 a 6 za zdaňovacie

obdobie nesmie prekročiť nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie. V prípade postupu

podľa

§ 22

sa nadmerný odpočet zníži o sumu vrátenej dane.

(9)

Daňovým dokladom pri vývoze tovaru je písomné colné vyhlásenie.

(10)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom zahraničných

vecí Slovenskej republiky upraví všeobecne záväzným právnym predpisom osobitný spôsob

vrátenia sumy dane viažúcej sa k poskytnutému zdaniteľnému plneniu osobám iných štátov,

ktoré požívajú výhody podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

(11)

Platiteľ môže podľa všeobecne záväzného právneho predpisu požiadať o udelenie povolenia

a)

na dodávky tovaru za ceny bez dane pri zásobovaní zahraničných leteckých a plavebných

spoločností určeného na predaj alebo poskytovanie služieb na palubách ich lietadiel

a lodí,

b)

na predaj vybraného tovaru spotrebného charakteru za ceny bez dane v predajniach

typu DUTY/TAX FREE fyzickým osobám po prechode štátnej hranice Slovenskej republiky,

v tranzitnom priestore letísk a prístavov, na palubách lietadiel zahraničných liniek

slovenských leteckých spoločností a na palubách lodí zahraničných liniek slovenských

plavebných spoločností.

(12)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky ustanoví podmienky udeľovania povolení

na predaj tovaru za ceny bez dane podľa odseku 11 všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 48

Poskytovanie služieb a prevod a využitie práv do zahraničia

(1)

Poskytovanie služieb a prevod a využitie práv do zahraničia je oslobodené od daňovej

povinnosti. Poskytovaním služieb a prevodom a využitím práv do zahraničia sa na účely

tohto zákona rozumie tiež poskytovanie služieb a prevod a využitie práv s miestom

plnenia v tuzemsku, keď sú služby a prevod a využitie práv určené na spotrebu alebo

použitie v zahraničí.

(2)

Na účely odseku 1 sa poskytovanie finančných a poisťovacích činností do zahraničia

nepovažuje za dodanie oslobodené od daňovej povinnosti podľa

§ 24

zákona.

(3)

Ustanovenia

§ 47 ods. 1

,

5 až 9

platia pre poskytovanie služieb a prevod a využitie práv do zahraničia v rovnakom

rozsahu ako pre vývoz tovaru.

(4)

Od daňovej povinnosti je oslobodené aj poskytovanie služieb zatriedených do odboru

954 osobitného predpisu

48

)

s miestom plnenia v tuzemsku, ak sú tieto služby poskytnuté osobe, ktorá nemá v tuzemsku

sídlo, trvalý pobyt alebo stálu prevádzkareň.

§ 49

Medzinárodná preprava

(1)

Medzinárodná preprava tovaru, peňazí a medzinárodná pravidelná preprava osôb, ktorou

sa rozumie preprava dopravným prostriedkom

a)

z miesta v zahraničí do miesta v zahraničí cez tuzemsko,

b)

z miesta v zahraničí do miesta v tuzemsku,

c)

z miesta v tuzemsku do miesta v zahraničí,

d)

medzi dvoma miestami v tuzemsku ako súčasť medzinárodnej leteckej a vodnej dopravy,

je od daňovej povinnosti oslobodená.

(2)

Platiteľ uskutočňujúci medzinárodnú prepravu podľa odseku 1 má nárok na odpočet dane.

(3)

Pravidelnou prepravou osôb sa rozumie preprava osôb v určenom dopravnom spojení podľa

vopred určených cestovných poriadkov a tarifných a prepravných podmienok, keď cestujúci

vystupujú a nastupujú na vopred určených zastávkach alebo miestach.

(4)

Služby súvisiace s medzinárodnou prepravou sú oslobodené od daňovej povinnosti, pokiaľ

sa poskytujú v súvislosti s medzinárodnou prepravou podľa odseku 1.

(5)

Ustanovenia

§ 47 ods. 5 až 9

platia pre medzinárodnú prepravu v rovnakom rozsahu ako pre vývoz tovaru.

§ 51

Uplatňovanie dane

(1)

Daň podľa tohto zákona sa uplatňuje pre všetky zdaniteľné plnenia uskutočnené začínajúc

dňom účinnosti tohto zákona, pokiaľ nie je týmto zákonom ustanovené inak.

(2)

Daň sa neuplatňuje pri osobnom automobile, pokiaľ sa predo dňom účinnosti tohto zákona

oprávnene nakúpil za cenu včítane dane z obratu alebo včítane dovoznej dane.

§ 52

Registrácia platiteľov dane pri prechode na nový systém dane

(1)

Osoba, ktorej obrat v roku 1991 presiahol 6 000 000 Kčs, je povinná predložiť žiadosť

o registráciu najneskôr do 20. decembra 1992, pokiaľ pred týmto dňom neukončí podnikanie.

(2)

Osoba, ktorej obrat od 1. januára 1992 do 30. septembra 1992 presiahne 6 000 000

Kčs, je povinná predložiť žiadosť o registráciu najneskôr do 20. decembra 1992, pokiaľ

do 31. decembra 1992 neukončí podnikanie.

(3)

Osoba, ktorej celkový obrat za rok 1992 presiahne 6 000 000 Kčs, je povinná predložiť

žiadosť o registráciu najneskôr do 20. januára 1993, pokiaľ do 31. decembra 1992 neukončí

podnikanie.

(4)

Osoby, ktorých obrat v roku 1991 a 1992 nepresiahol limit ustanovený v odsekoch 1

a 2 a ktoré sa chcú stať platiteľom od 1. januára 1993, môžu predložiť žiadosť o registráciu

na vlastnú žiadosť na príslušnom finančnom orgáne najneskôr do 20. decembra 1992.

(5)

Osoby, ktoré budú k 31. decembru 1992 platiteľmi dane z obratu a nepredložia do 20.

decembra 1992 žiadosť o registráciu platiteľa dane z pridanej hodnoty, sú povinné

odviesť daň z obratu pri majetku obstaranom za ceny bez dane zníženú o pomernú časť

oprávok podľa účtovného stavu k 31. decembru 1992. Daň z obratu uvedú do posledného

hlásenia o dani z obratu za rok 1992.

(6)

Rozpočtové a príspevkové organizácie, účelové fondy federácie a štátne fondy republík

a obce, pokiaľ sú osobami podliehajúcimi dani, ktorých obrat v roku 1991 a 1992 nepresiahol

limit ustanovený v odsekoch 1 a 2, môžu predložiť žiadosť o registráciu na vlastnú

žiadosť na príslušnom finančnom orgáne do 20. decembra 1992. Pokiaľ tieto subjekty

nepredložia žiadosť o registráciu k tomuto dňu, nie sú povinné odviesť daň z obratu

pri majetku obstaranom za ceny bez dane.

(7)

V priebehu jedného roka od účinnosti tohto zákona môže požiadať osoba, ktorá predložila

žiadosť o registráciu na vlastnú žiadosť, o zrušenie registrácie, a to za podmienok

ustanovených zákonom národných rád. V týchto prípadoch neplatí ustanovenie

§ 5 ods. 5

. V tomto prípade je platiteľ povinný odviesť daň z obratu pri majetku, ktorý oprávnene

do 31. decembra 1992 nakúpil za ceny bez dane z obratu, a to podľa účtovného stavu

ku dňu zrušenia registrácie. Ďalej je platiteľ povinný odviesť i daň z obratu, ktorá

mu bola vrátená podľa

§ 53 a § 54

, a to podľa účtovného stavu k dátumu zrušenia registrácie.

§ 52a

Uplatňovanie obratu na registráciu

Obrat ustanovený v

§ 5 ods. 1 až 3

sa vzťahuje prvýkrát na prípady, ak ide o obrat za kalendárne mesiace, v ktorých

je zahrnutý mesiac január 1994.

§ 53

Uplatňovanie dane pri majetku okrem zásob materiálu a tovaru pri prechode na nový

systém dane

(1)

Ak osoba, ktorá predložila najneskôr do 20. januára 1993 žiadosť o registráciu, má

v evidencii k 1. januáru 1993 majetok okrem zásob materiálu a tovaru obstaraný oprávnene

za ceny včítane dane z obratu alebo dovoznej dane, má nárok na odpočet tejto dane

z obratu alebo dovoznej dane znížený o sumu dane zodpovedajúcu pomernej časti oprávok

podľa osobitných predpisov. Nárok na odpočet nevzniká, ak ide o daň zaplatenú alebo

zaúčtovanú pri nákupe osobného automobilu s výnimkou nákupov podľa

§ 18 ods. 5

. Nárok na odpočet podľa ustanovení tohto zákona vzniká platiteľovi za predpokladu,

že

a)

obstaral majetok okrem zásob po 1. januári 1992,

b)

má k dispozícii doklady vystavené platiteľmi dane z obratu, z ktorých je zrejmá výška

dane z obratu zaplatená alebo zaúčtovaná, alebo doklady vystavené platiteľmi dane

z obratu, z ktorých možno výšku dane z obratu určiť, a doklady o zaplatení dovoznej

dane, a to dane z obratu a dovoznej dane zaplatenej alebo zaúčtovanej najneskôr do

doby uplatnenia nároku na jej odpočet a maximálne do výšky sadzieb dane z obratu platných

k 31. decembru 1992,

c)

vykonal celkovú inventarizáciu hmotného a nehmotného majetku okrem zásob k 31. decembru

1992 podľa osobitného predpisu.

(2)

Odpočet dane sa uplatní v daňovom priznaní podanom za prvé zdaňovacie obdobie po

1. januári 1993.

§ 54

Uplatňovanie dane pri zásobách materiálu a tovaru pri prechode na nový systém dane

(1)

Ak osoba, ktorá predložila najneskôr do 20. januára 1993 žiadosť o registráciu, má

k 1. januáru 1993 zásoby materiálu a tovaru obstarané oprávnene za ceny včítane dane

z obratu alebo dovoznej dane, s výnimkou výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani,

má nárok na odpočet tejto dane z obratu alebo dovoznej dane za predpokladu, že

a)

obstarala materiál a tovar po 1. júli 1992,

b)

má k dispozícii doklady, z ktorých je zrejmá výška zaplatenej dane z obratu alebo

dovoznej dane,

c)

vykonala celkovú inventarizáciu týchto zásob k 31. decembru 1992 podľa osobitného

predpisu.

(2)

Pri tovare podliehajúcom spotrebnej dani môže platiteľ uplatniť nárok na odpočet

dane vo výške 23 % zo zaplatenej dane z obratu alebo dovoznej dane zaplatenej alebo

zaúčtovanej do doby uplatnenia nároku na odpočet.

(3)

Postup pri uplatnení nároku na odpočet zaplatenej dane z obratu a dovoznej dane upraví

vyhláškou Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

§ 56

Uplatňovanie dane pri plnení podľa zmlúv uzavretých pred účinnosťou zákona

(1)

Pri zmluvách uzavretých pred účinnosťou tohto zákona, ak sa zdaniteľné plnenie uskutoční

po dni, keď nadobudne účinnosť, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona na prvé zdaniteľné

plnenie, ktoré sa uskutoční po dni účinnosti tohto zákona. Pritom sa platné podmienky

zmluvy považujú za zmenené v zmysle tohto odseku a cena zdaniteľného plnenia uvedená

v zmluve sa zvýši alebo zníži o daň, pokiaľ už zmluva túto zmenu podmienok neobsahuje.

(2)

Pri zmluvách o kúpe prenajatej veci uzavretých pred účinnosťou tohto zákona sa jeho

ustanovenia vzťahujú na splátky nájomného zaplatené po 1. januári 1993. Na účely

§ 9 ods. 3

a

§ 14 ods. 6

sa v tomto prípade bude vychádzať zo vstupnej ceny bez dane zníženej o nájomné zaplatené

do 31. decembra 1992 a zníženej o sumu pripadajúcu na finančné činnosti v pomernej

časti zodpovedajúcej dĺžke prenájmu.

(3)

V prípade späť vyvážaného tovaru, ktorý bol prepustený do záznamového obehu v tuzemsku

pred účinnosťou tohto zákona a bol predmetom zmluvy o kúpe prenajatej veci, sa bude

pri určení základu dane vychádzať zo základu pre vymeranie cla zníženého o nájomné

zaplatené do 31. decembra 1992.

(4)

Pri zmluvách uzavretých pred 1. augustom 1993, ak sa zdaniteľné plnenie uskutoční

v tento deň a neskôr, vzťahujú sa naň ustanovenia osobitného predpisu

45a

)

a dňom účinnosti tohto zákona sa platné podmienky zmlúv považujú za zmenené a cena

zdaniteľného plnenia uvedená v zmluve sa zvýši alebo zníži, ak už zmluva túto zmenu

podmienok neobsahuje.

§ 57

Platnosť doterajších predpisov

(1)

Podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú všetky lehoty, ktoré

začali plynúť predo dňom účinnosti tohto zákona, ako aj lehoty pre uplatnenie práv,

ktoré sa spravujú doterajšími predpismi, aj keď začnú plynúť po účinnosti tohto zákona.

Pre daňové povinnosti za rok 1992 a predchádzajúce roky sa použijú doterajšie predpisy

upravujúce daň z obratu a dovoznú daň.

(2)

Ak sa plnenie podliehajúce dani z obratu uskutoční do 31. decembra 1992 včítane a

faktúra alebo iný doklad o predaji alebo o vnútropodnikovom použití tovaru

46

)

bude vystavený po 1. januári 1993, platiteľ dane z obratu uvedie údaje o tomto plnení

do posledného hlásenia o dani z obratu za rok 1992. Ak faktúra alebo iný doklad bol

vystavený po lehote pre vyhotovenie posledného hlásenia o dani z obratu za rok 1992

alebo ide o opravu zdaniteľného obratu,

47

)

vyhotoví dodatočné hlásenie o dani z obratu.

§ 58

Zrušovacie ustanovenie

Zrušujú sa

1.

zákon

č. 73/1952 Zb.

o dani z obratu v znení zákona č. 107/1990 Zb.,

2.

zákon

č. 530/1991 Zb.

o dovoznej dani,

3.

vyhláška Federálneho ministerstva financií

č. 560/1990 Zb.

, ktorou sa vykonáva zákon o dani z obratu,

4.

vyhláška Federálneho ministerstva financií

č. 575/1991 Zb.

o náležitostiach hlásenia o dovoznej dani.

§ 59

Účinnosť zákona

(1)

Ustanovenia

§ 52 ods. 1 a 2

nadobúdajú účinnosť 1. júlom 1992.

(2)

Ostatné ustanovenia tohto zákona nadobúdajú účinnosť 1. januárom 1993.