Vládne nariadenie 220/1949 Z. z. o hospodárskom zabezpečení československej cirkvi štátom.

§ 1.

(1)

Duchovní a kazatelia z povolania (ďalej len duchovní) sú zamestnancami cirkvi; ich

odbornú spôsobilosť posudzuje príslušný cirkevný orgán.

(2)

Osobné požitky duchovných poskytuje štát pokiaľ s jeho súhlasom pôsobia v duchovnej

správe, cirkevnej administratíve alebo v ústavoch pre výchovu duchovných.

§ 2.

(1)

Duchovným pôsobiacim v duchovnej správe je duchovný, ktorý so súhlasom štátu vykonáva

buď samostatne alebo pomocne duchovnú správu v určitej náboženskej obci na mieste

zriadenom so štátnym súhlasom.

(2)

Duchovnou správou sa rozumie duchovná starostlivosť o členov československej cirkvi

určitej náboženskej obce, ako aj výkon cirkevných úkonov z nej plynúcich.

(3)

Pomocní duchovní môžu byť ustanovení, ak to vyžadujú potreby duchovnej starostlivosti

(rozsiahlosť náboženskej obce, početnosť príslušníkov náboženskej obce, pastoracia

vo verejných ústavoch, napr. v nemocniciach a pod.).

§ 3.

Duchovnými pôsobiacimi v cirkevnej administratíve sú duchovní zamestnaní so súhlasom

štátu v diecéznych radách a ústrednej rade na miestach zriadených so štátnym súhlasom.

§ 4.

Duchovnými pôsobiacimi v ústavoch pre výchovu duchovných a kazateľov z povolania sú

duchovní pôsobiaci so súhlasom štátu ako učitelia bohosloveckých učilíšť a ako činovníci

v bohosloveckých kolégiách na miestach zriadených so štátnym súhlasom.

§ 5.

(1)

Za miesta zriadené so štátnym súhlasom sa považujú tie miesta, ktoré Štátny úrad

pre cirkevné veci po vypočutí príslušného cirkevného orgánu za také vyhlási.

(2)

Zriadenie nových miest vyžaduje súhlas Štátneho úradu pre cirkevné veci po dohode

s Ministerstvom financií.

§ 6.

Duchovným, ktorí sú činní inak než je uvedené v § 1, ods. 2, môže Štátny úrad pre

cirkevné veci po dohode s Ministerstvom financií priznať osobné požitky, ak požiadajú

o to písomne.

§ 7.

(1)

Na miesta zriadené so štátnym súhlasom môžu byť ustanovení a osobné požitky podľa

tohto nariadenia môžu dostávať len duchovní, ktorí sú československí štátni občania,

štátne spoľahliví, bezúhonní a vyhovujú aj inak všeobecným podmienkam pre prijatie

do štátnej služby.

(2)

V prípadoch hodných osobitného zreteľa povoľuje Štátny úrad pre cirkevné veci výnimku,

pokiaľ ide o československé štátne občianstvo, a to na žiadosť duchovného alebo príslušného

cirkevného orgánu alebo z moci úradnej.

§ 8.

(1)

Osobné požitky duchovných uvedených v § 1, ods. 2 tvoria základný plat, hodnostný

prídavok a odmena za vyšší výkon. Vyplácajú sa rovnako ako služobné príjmy štátnych

zamestnancov.

(2)

Hodnostný prídavok môže sa priznať duchovným, ktorí zastávajú úrad spojený s osobitnou

zodpovednosťou. Mimoriadne pracovné zaťaženie duchovného, jeho verejná činnosť, ako

aj jeho podiel na budovateľskom úsilí pracujúceho ľudu môžu sa zhodnotiť odmenou za

vyšší výkon.

§ 9.

(1)

Základný plat je 36.000.-Kčs ročne a zvyšuje sa po každých troch rokoch započitateľnej

služobnej doby o 3.600.-Kčs ročne, najviac však celkom dvanásť ráz.

(2)

Započitateľnou služobnou dobou sa rozumie čas strávený v akejkoľvek cirkevnej funkcii,

vo verejnej alebo vojenskej službe a v službe súkromnej, a to v rovnakom rozsahu ako

u štátnych zamestnancov.

(3)

Základný plat sa snižuje o iný stály príjem, ktorý duchovný požíva z verejných prostriedkov.

Toto ustanovenie sa nevzťahuje na odmeny za výkon duchovnej starostlivosti vo verejných

ústavoch, na odmeny za vyučovanie náboženstva na školách, na platy členov vlády, Sboru

povereníkov, Národného shromaždenia, Slovenskej národnej rady a na odmeny členov národných

výborov.

§ 10.

Duchovným náležia dávky na deti vlastné, nevlastné, osvojené, chovancov a vnukov obdobne

podľa predpisov platných pre štátnych zamestnancov.

§ 11.

(1)

Pre priznanie hodnostného prídavku zaraďujú sa duchovní podľa miery zodpovednosti

a podľa významu zastávaného úradu do týchto stupníc

I. samostatní duchovní správcovia (farári a dočasní farári);

II. učitelia bohosloveckých učilíšť, diecézni tajomníci, funkcionári obvodov, prednostovia

oddelení úradu patriarchu, špirituál bohosloveckého kolégia;

III. vedúci diecézni tajomníci, tajomníci ústrednej rady, riaditeľ kancelárií ústrednej

rady, riaditeľ bohosloveckého kolégia a prednostovia odborov úradu patriarchu;

IV. biskup-patriarcha a biskupi.

(2)

Hodnostný prídavok je ročne

v I. stupnici ....................................... 12.000.-Kčs,

v II. stupnici ...................................... 24.000.-Kčs,

v III. stupnici ..................................... 36.000.-Kčs,

vo IV. stupnici ..................................... 48.000.-Kčs.

(3)

Duchovným zaradeným do I. a II. stupnice priznáva hodnostný prídavok krajský národný

výbor, duchovným zaradeným do III. a IV. stupnice Štátny úrad pre cirkevné veci.

§ 12.

(1)

Odmena za vyšší výkon je najviac 2.000.-Kčs mesačne. Úhrn odmien nesmie presahovať

15% celkového nákladu na základné platy a hodnostné prídavky.

(2)

O priznaní odmeny a jej výške rozhoduje po vypočutí príslušného cirkevného orgánu

u duchovných III. a IV. stupnice Štátny úrad pre cirkevné veci, u ostatných duchovných

krajský národný výbor.

§ 13.

(1)

Duchovným náleží náhrada cestovných, sťahovacích a iných výdavkov za nevyhnutne potrebné

služobné cesty obdobne podľa predpisov platných pre štátnych zamestnancov.

(2)

Cesty treba vopred hlásiť okresnému národnému výboru trvalého úradného pôsobišťa,

vynímajúc cesty, ktoré nestrpia odklad.

(3)

Cestovné účty sa predkladajú mesačne okresnému národnému výboru, aby ich upravil

a predložil krajskému národnému výboru na rozhodnutie o náhrade.

§ 14.

(1)

Duchovní v duchovnej správe sú povinní bezplatne vyučovať náboženstvo na školách

prvého a druhého stupňa, ak nie je v náboženskej obci o vyučovanie náboženstva postarané

osobitným učiteľom náboženstva.

(2)

Bezplatná vyučovacia povinnosť je u pomocných duchovných 10 hod. týždenne, u samostatných

duchovných správcov 8 hod. týždenne; duchovní s dozornou funkciou túto povinnosť nemajú.

(3)

Do rozsahu bezplatnej vyučovacej povinnosti započítava sa cesta do školy a zpäť,

ak je vzdialenosť školy od bydliska aspoň 1.5 km, a to tak že sa 4 km cesty počítajú

za jednu vyučovaciu hodinu.

(4)

Ak nedosahuje v niektorej náboženskej obci celkový počet všetkých vyučovacích hodín

rozsah určený v odseku 2, považuje sa bezplatná vyučovacia povinnosť duchovného za

splnenú.

(5)

Ak prevyšuje vyučovanie rozsah bezplatnej vyučovacej povinnosti, honorujú sa nadpočetné

vyučovacie hodiny, cesty v to nepočítajúc, podľa príslušných predpisov, a za cesty

tam a zpäť prislúcha duchovnému náhrada podľa § 13, ods. 1.

(6)

Ak duchovný v niektorom týždni bez vlastného zavinenia nemohol splniť bezplatnú vyučovaciu

povinnosť, nemá to za následok skrátenie honorára za nadpočetné vyučovacie hodiny

v iných týždňoch.

§ 15.

(1)

Duchovní a ich rodinní príslušníci majú nárok na penzijné zabezpečenie obdobne podľa

predpisov platných pre štátnych zamestnancov.

(2)

Penzijnú základňu tvorí 75% posledne dosiahnutého základného platu a hodnostného

prídavku.

§ 16.

(1)

Akúkoľvek duchovnú činnosť môžu vykonávať duchovní len so štátnym súhlasom.

(2)

Štátny súhlas si duchovný vyžiada od krajského národného výboru svojho trvalého bydliska,

popríp. jeho prostredníctvom od Štátneho úradu pre cirkevné veci (duchovní III. stupnice)

alebo od vlády (duchovní IV. stupnice).

§ 17.

(1)

Každé ustanovenie (voľba, vymenovanie) duchovného na miesto zriadené so štátnym súhlasom

vyžaduje predchádzajúci súhlas štátu.

(2)

Predchádzajúci štátny súhlas sa zadovažuje takto

a)

pri vymenovaní duchovných vyžiada si štátny súhlas príslušný cirkevný orgán, a to

u pomocných duchovných a duchovných I. a II. stupnice od krajského národného výboru,

do obvodu ktorého dotyčné uprázdnené miesto náleží, u duchovných III. stupnice od

Štátneho úradu pre cirkevné veci a u duchovných IV. stupnice od vlády;

b)

pri voľbe pomocných duchovných a duchovných I. a II. stupnice vyžiada si štátny súhlas

kandidujúci duchovný od krajského národného výboru, do obvodu ktorého dotyčné uprázdnené

miesto náleží;

c)

pri voľbe duchovných III. stupnice vyžiada si štátny súhlas od Štátneho úradu pre

cirkevné veci buď kandidujúci duchovný sám alebo príslušný cirkevný orgán;

d)

pri voľbe duchovných IV. stupnice vyžiada ústredie cirkvi štátny súhlas od vlády

pre všetkých kandidátov, ktorí boli príslušným cirkevným orgánom navrhnutí alebo sa

sami o voľbu uchádzajú. Vláda môže súhlas odoprieť len z dôvodov politických námietok

proti osobe kandidáta.

(3)

Ak nevznesie štátny orgán príslušný podľa odseku 2 námietky proti navrhnutému duchovnému

do 30 dní, môže byť duchovný vymenovaný, popríp. volený. Štátny súhlas môže byť udelený

aj viac kandidátom naraz.

(4)

Vykonanie voľby a jej výsledok ohlási príslušný cirkevný orgán do 14 dní štátnemu

orgánu, ktorý vyslovil súhlas s kandidatúrou.

§ 18.

(1)

Ustanovenie duchovného bez štátneho súhlasu má za následok, že duchovný nedostane

osobné požitky a miesto sa považuje za uprázdnené.

(2)

Ak stratí duchovný spôsobilosť pre ustanovenie v smysle § 7, ods. 1, prejedná orgán

príslušný podľa § 17, ods. 2 prípad s príslušným cirkevným orgánom; ak nebude do 14

dní dojednaná náprava, požiada, aby príslušný cirkevný orgán duchovného odstránil

a rozhodne súčasne, či sa nemá duchovnému zastaviť výplata osobných požitkov. Ak nevyhovie

cirkevný orgán žiadosti o odstránenie duchovného do 30 dní, považuje sa miesto za

uprázdnené.

(3)

Uprázdnené miesta treba obsadiť najneskoršie do 30 dní; po uplynutí tejto lehoty

môže urobiť štát potrebné opatrenia na zaistenie riadneho chodu duchovnej správy,

cirkevnej administratívy alebo výchovy duchovných. V odôvodnených prípadoch môže Štátny

úrad pre cirkevné veci výnimočne povoliť predĺženie lehoty.

§ 19.

(1)

Predpokladom výkonu duchovnej činnosti je složenie sľubu vernosti Československej

republike.

(2)

Sľub znie:„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verný Československej republike

a jej ľudovodemokratickému zriadeniu a že nepodniknem nič, čo by bolo proti jej záujmom,

bezpečnosti a celistvosti. Budem ako občan ľudovodemokratického štátu plniť svedomite

povinnosti, ktoré vyplývajú z môjho postavenia, a vynasnažím sa podľa svojich síl

podporovať budovateľské úsilie smerujúce k blahu ľudu.“

(3)

Tento sľub skladajú pomocní duchovní a duchovní I. stupnice do rúk predsedu okresného

národného výboru, duchovní II. stupnice do rúk predsedu krajského národného výboru,

duchovní III. stupnice do rúk ministra, povereného vedením Štátneho úradu pre cirkevné

veci. Biskup-patriarcha a biskupi skladajú sľub do rúk predsedu vlády.

§ 20.

(1)

O každom duchovnom vedie krajský národný výbor evidenčný list, do ktorého sa zapisujú

osobné dáta, rozhodné pre služobný pomer, pre priznanie a výmeru osobných požitkov

a pre nárok na sociálne dávky.

(2)

Duchovný ohlási tieto dáta ihneď, len čo bol po prvé ustanovený, a oznamuje všetky

zmeny, ktoré sa týkajú jeho služobného pomeru.

§ 21.

(1)

Osobné požitky podľa tohto nariadenia nahradzujú všetky doterajšie stále požitky,

ktoré duchovným plynú z ich povolania alebo v súvislosti s ním alebo zo štátnych prostriedkov,

popríp. z verejných fondov podľa doterajších právnych predpisov, ako aj všetky individuálne

osobné prídavky, podpory, výpomoci alebo odmeny.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na platy a odmeny uvedené v § 9, ods. 3, vete

druhej.

§ 22.

(1)

Štát uhradzuje cirkvi riadne vecné náklady a náklady na obstarávanie prác osobami,

ktoré nie sú duchovnými.

(2)

Na mimoriadne vecné náklady poskytne štát v odôvodnených prípadoch osobitnú pomoc.

§ 23.

(1)

Vecnými nákladmi sú náklady bohoslužobné a náklady správne.

(2)

Bohoslužobnými nákladmi sa rozumejú náklady na cirkevné budovy, bohoslužobné zariadenia

a bohoslužobné úkony.

(3)

Správnymi nákladmi sú náklady spojené s prevádzkou cirkevných úradov.

§ 24.

(1)

Riadnymi nákladmi sú náklady každoročne pravidelne sa opakujúce. Patria k nim aj

náklady na bežné udržovacie opravy budov a vnútorného zariadenia.

(2)

Mimoriadnymi nákladmi sa rozumejú investície stavebné i nestavebné, nákladné obnovy

vnútorného zariadenia a pod.

§ 25.

(1)

Výška riadnych vecných nákladov sa skúma v rámci celocirkevnom na základe čiastkových

rozpočtov a záverečných účtov jednotlivých cirkevných složiek.

(2)

Rozpočty sa musia sostaviť podľa zásad štátneho rozpočtu, pričom treba dbať na naprostú

úspornosť. Bližšie pokyny pre sostavovanie rozpočtov aj záverečných účtov vydá Štátny

úrad pre cirkevné veci po dohode s Ministerstvom financií.

(3)

Z čiastkových rozpočtov jednotlivých složiek sostaví ústredná rada československej

cirkvi celkový rozpočet na budúci rok, ktorý predloží do konca mesiaca marca bežného

roku Štátnemu úradu pre cirkevné veci na schválenie spolu s obdobne vypracovaným záverečným

účtom za minulý rok.

(4)

Pre rok 1950 treba predložiť rozpočet do 15. novembra 1949.

§ 26.

(1)

Na základe predložených rozpočtov a záverečných účtov vymeria Štátny úrad pre cirkevné

veci sumu potrebnú na úhradu skutočnej potreby cirkvi.

(2)

Skutočnou potrebou je rozdiel medzi celkovým celoročným výdavkom a príjmom.

(3)

Do príjmov sa započítava výnos celého nehnuteľného i hnuteľného cirkevného majetku

bez rozdielu, či dosiaľ slúžil na úhradu nákladov osobných alebo vecných, ďalej výnos

všetkých majetkových práv, ako aj cirkevná daň, sbierky, dary, dedičstvá, odkazy a

všetky ostatné príjmy s výnimkou dobrovoľných príspevkov pri cirkevných úkonoch.

(4)

Aby bol získaný podklad na zistenie príjmov podľa predchádzajúceho odseku, vykoná

ústredná rada súpis celého majetku a majetkových práv všetkých cirkevných složiek,

včítane jednotlivých komunít, ústavov, základín kostolov a fondov.

(5)

Súpisy majetku predloží ústredná rada do 31. januára 1950 Štátnemu úradu pre cirkevné

veci, ktorému bude pravidelne ročne hlásiť zmeny v stave majetku ku dňu 31. decembra

každého roku.

§ 27.

Štát dozerá na cirkevný majetok tým, že skúma cirkevné hospodárenie a vyhradzuje si

predchádzajúce schvaľovanie všetkých dôležitých majetkovo právnych úkonov, týkajúcich

sa tohto majetku. Výkon pôsobnosti jednotlivých orgánov upraví Štátny úrad pre cirkevné

veci.

§ 28.

(1)

O osobitnú pomoc na mimoriadne vecné náklady žiadajú jednotlivé cirkevné složky Štátny

úrad pre cirkevné veci prostredníctvom ústrednej rady.

(2)

Žiadosti treba doložiť takými dokladmi, z ktorých by bolo zrejmé, že potreba je nevyhnutná,

že sa uspokojuje hospodárne a že sa na ňu v jednotnom hospodárskom pláne pamätá.

§ 29.

Všetky záväzky prispievať na účely cirkvi, jej složiek, komunít, ústavov, základín,

kostolov a fondov, opierajúce sa o akékoľvek právne dôvody alebo dlhoročné zvyklosti,

zanikajú s výnimkou záväzkov členov cirkvi, vyplývajúcich zo zriadenia štátom schváleného.

§ 30.

(1)

Ústavmi pre výchovu duchovných a kazateľov sú bohoslovecké učilištia a bohoslovecké

kolégiá.

(2)

Štát uhradzuje ich osobné a vecné náklady.

§ 31.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. novembra 1949; vykoná ho minister poverený

vedením Štátneho úradu pre cirkevné veci po dohode s ministrom financií.