VYHLÁŠKA 21/1990 Z. z. o kalkulácii

§ 1

Táto vyhláška upravuje vyčísľovanie výšky a štruktúry vlastných nákladov a ďalších

zložiek ceny výkonov a ich úhrnu na kalkulačnú jednicu (ďalej len „kalkulácia“) v

organizáciách, ktoré kalkulujú.

1

)

§ 2

(1)

Kalkulácie vychádzajú z individuálnych podmienok organizácie, najmä technológie a

organizácie výroby alebo inej činnosti, z úrovne nákladov na výkony alebo plánovaných

(očakávaných, predvídaných) zmien a slúžia pre riadenie úrovne a štruktúry nákladov

na výkony uskutočňované v organizácii.

(2)

Využitie kalkulácie ako podkladu pre tvorbu cien ustanovujú osobitné predpisy.

2

)

§ 3

Výkony

(1)

Výkonmi sa rozumejú na účely tejto vyhlášky výrobky, práce a služby určené na predaj

(odbytové výkony) alebo na odovzdanie vo vnútri organizácie (vnútropodnikové výkony).

3

)

(2)

V prípade vývozných a dovozných výkonov ide o výkony zahraničnoobchodnej činnosti

uskutočňované pri vývoze a dovoze tovaru, prác a služieb a pri ostatných zahraničnoobchodných

operáciách.

§ 4

Kalkulačná jednica

Kalkulačnou jednicou sú druhy odbytových a vnútropodnikových výkonov vymedzené množstvom,

časom alebo úžitkovými vlastnosťami. Pre skupinu príbuzných výkonov možno určiť spoločnú

kalkulačnú jednicu. Pre príbuznosť výkonov je rozhodujúce hľadisko technologického

alebo iného procesu, výška a skladby nákladov na výkon.

§ 5

Druhy kalkulácií

(1)

Podľa funkcie, ktorú predbežná kalkulácia plní, sa rozlišujú kalkulácie

a)

plánová,

b)

operatívna,

c)

prepočtová.

(2)

Plánová kalkulácia vyjadruje priemerné vopred určené vlastné náklady na kalkulačnú

jednicu v plánovacom období.

(3)

Operatívna kalkulácia vyjadruje vopred určené vlastné náklady na kalkulačnú jednicu

v konkrétnych technických, technologických, ekonomických a organizačných podmienkach

určených technickou prípravou výroby pre uskutočňovanie výkonu začínajúc dátumom,

ku ktorému boli zostavené.

(4)

Prepočtová kalkulácia vyjadruje predbežne určené vlastné náklady kalkulačnej jednice

v prípadoch, keď nie sú k dispozícii dostatočne spoľahlivé a podrobné podklady pre

operatívnu alebo plánovú kalkuláciu, pričom treba pre potreby rozhodovania poznať

nákady na výkon, prípadne ďalšie zložky ceny výkonu v časovom predstihu.

(5)

Výslednou kalkuláciou sa zisťujú skutočné vlastné náklady kalkulačnej jednice po

jej dokončení.

(6)

Predbežná a výsledná kalkulácia vlastných nákladov tej istej kalkulačnej jednice

musí byť porovnateľná čo do vymedzenia kalkulačnej jednice, obsahu a členenia položiek

kalkulačného vzorca a rozvrhovania nepriamych nákladov.

(7)

Kalkulácia sa zostavuje ako

a)

priebežná, v ktorej sa spotrebované polotovary vlastnej výroby alebo iné výkony z

predchádzajúcich stupňov alebo fáz výroby alebo inej činnosti uvádzajú v členení určených

kalkulačných položiek nákladov;

b)

postupná, v ktorej sa spotrebované polotovary vlastnej výroby alebo iné výkony z

predchádzajúcich stupňov alebo fáz výroby alebo inej činnosti uvádzajú v kalkulácii

ďalších stupňov alebo fáz v samostatnej (komplexnej) kalkulačnej položke, napríklad

v položke „Polotovary vlastnej výroby“, „Výkony mechanizmov“, prípadne „Poddodávky“

alebo „Hodinová sadzba“, pre ktoré sa zostavuje samostatná kalkulácia.

§ 6

Spôsob vyčíslenia vlastných nákladov na kalkulačnú jednicu

(1)

Náklady na kalkulačnú jednicu sa v predbežnej kalkulácii určia a vo výslednej kalkulácii

zisťujú priamo (priame náklady) alebo nepriamo (nepriame náklady). Pritom sa vychádza

zo zásady, čo najväčší objem nákladov určovať alebo zisťovať na kalkulačnú jednicu

priamo.

(2)

Priame náklady sa v plánovej a operatívnej kalkulácii určujú na kalkulačnú jednicu

podľa noriem odôvodnených

a)

technicky, to je na základe príslušných podkladov pre uskutočnenie výkonov napr.

podkladov pre konkrétnu konštrukciu výrobkov, technologických alebo iných postupov,

rozborov a prepočtov vycházdajúcich z výrobnej, technickej a inej dokumentácie;

b)

ekonomicky, to je určené a odôvodnené ako ekonomicky najvýhodnejšie riešenie v daných

prevádzkových podmienkach.

(3)

Plánová kalkulácia sa zostavuje podľa priemerných noriem na príslušné obdobie, ktoré

viažu na úroveň plánu nákladov; ak nie sú tieto normy k dispozícii, zostavuje sa odvodením

od východiskovej kalkulácie výkonu. Funkciu východiskovej kalkulácie plní operatívna

kalkulácia platná v čase zostavovania plánovej kalkulácie, prípadne výsledná kalkulácia.

(4)

Operatívna kalkulácia sa zostavuje podľa operatívnych noriem (podrobných alebo súhrnných).

Ak operatívna kalkulácia spĺňa požiadavky kladené na plánovú kalkuláciu, to je, ak

má väzbu na plánovú úroveň nákladov a ak sa nemení počas plánovacieho (rozpočtového)

obdobia, plní súčasne funkciu plánovej kalkulácie.

(5)

Priame náklady sa v prepočtovej kalkulácii určujú na kalkulačnú jednicu

a)

na základe operatívnej alebo plánovej kalkulácie porovnateľného výkonu, od ktorej

sa odpočítajú (pripočítajú) rozdiely vyjadrujúce odlišnosti nového (inovovaného) výkonu

od výkonu existujúceho, ako aj vývoj podmienok do doby uskutočňovania nového (inovovaného)

výkonu,

b)

pomocou odborných výpočtov a posudkov.

(6)

Priame náklady sa vo výslednej kalkulácii zisťujú na kalkulačnú jednicu v skutočnej

výške

4

)

,

5

)

z údajov v účtovníctve alebo v kalkulačných podkladoch vzťahujúcich sa na kalkulačnú

jednicu.

(7)

Zásady uvedené v odseku 2 platia primerane aj pre normovanie nepriamych nákladov,

pričom pre určenie nepriamych nákladov sa použijú aj normatívy, limity, odborné výpočty

a odôvodnený odhad vývoja.

(8)

Nepriame náklady sa v plánovej a operatívnej kalkulácii určia na kalkulačnú jednicu

pomocou rozvrhovej sadzby alebo prirážky, ktoré vychádzajú z údajov v rozpočtovníctve

1

)

a určenej základne.

(9)

Nepriame náklady sa v prepočtovej kalkulácii určia na kalkulačnú jednicu pomocou

rozvrhovej sadzby (prirážky) vychádzajúce z prepočtov nepriamych nákladov založených

na podmienkach, ktoré budú platiť v dobe, keď sa bude výkon uskutočňovať.

(10)

Nepriame náklady sa vo výslednej kalkulácii zisťujú na kalkulačnú jednicu v skutočnej

výške, ktorá vychádza z údajov v účtovníctve alebo v kalkulačných podkladoch a určenej

základne

a)

buď pomocou plánovaných alebo rozpočtovaných zúčtovacích sadzieb, alebo prirážkok

a ich odchýlok od skutočnej výšky,

b)

alebo podľa skutočných zúčtovacích sadzieb alebo prirážok.

§ 7

Základňa pre vyčíslenie nepriamych nákladov

(1)

Základňa pre vyčíslenie nepriamych nákladov na kalkulačnú jednicu (ďalej len „rozvrhová

základňa“) sa určí tak, aby jej výška bola ľahko zistiteľná a kontrolovateľná.

(2)

Rozvrhová základňa musí byť zhodná v plánových a operatívnych, ako aj vo výsledných

kalkuláciách. Zhodná rozvrhová základňa musí byť dodržaná aj pre operatívnu (plánovú)

a výslednú kalkuláciu vo vzťahu k prepočtovej kalkulácii výkonov, ktoré sú výstupom

k riešeniu úloh technického rozvoja, pričom prepočtová kalkulácia plní funkciu nákladového

limitu pre zostavenie operatívnej (plánovej) kalkulácie. Vyjadruje sa veličinami

a)

peňažnými (napríklad priame mzdy, priamy materiál, priame náklady, spracovacie náklady),

b)

naturálnymi (napríklad strojový čas, hmotnosť, koeficient pracnosti).

(3)

Pri predbežných kalkuláciách sa preukazuje výška rozvrhovej základne väzbou na plánovacie

(pri plánových a operatívnych kalkuláciách) alebo prepočtové podklady (pri prepočtových

kalkuláciách).

(4)

Pokiaľ výšku rozvrhovej základne pre výsledné kalkulácie nemožno zistiť z účtovníctva,

zabezpečí sa jej sledovanie v operatívnej evidencii.

§ 8

Metódy kalkulácie

(1)

Metódy kalkulácie vlastných nákladov predstavujú rôzne spôsoby používané pre vyčíslenie

výšky a štruktúry vlastných nákladov kalkulačnej jednice. Voľba metódy kalkulácie

závisí od charakteru výkonov a od podmienok, v ktorých sa výkony uskutočňujú. Metóda

kalkulácie sa určí v organizácii spôsobom predpísaným v

§ 19 ods. 2 písm. c)

tejto vyhlášky ako stála pri nezmenených podmienkach uskutočňovania kalkulovaných

výkonov.

(2)

Kalkulácia úplných nákladov sa zostavuje úhrnnou metódou alebo rozdielovou metódou.

Pri rozdielovej metóde sa vychádza z vopred určenej, východiskovej alebo inej úrovne

nákladov na výkon, ku ktorej sa pripočítavajú (odpočítajú) rozdiely zodpovedajúce

predpokladaným alebo skutočným nákladom na výkon.

(3)

Kalkulácia neúplných (variabilných) nákladov, to je kalkulácia priamych nákladov,

prípadne priamych nákladov zvýšených o variabilnú zložku réžie sa zostavuje tak, že

namiesto zisku a režijných nákladov, respektíve fixných nákladov sa v kalkulácii vyjadruje

hrubé rozpätie (pri kalkulácii priamych nákladov) alebo príspevok na úhradu fixných

nákladov (pri kalkulácii variabilných nákladov).

§ 9

Náklady nezahŕňané do kalkulácie

(1)

Do predbežnej ani výslednej kalkulácie vlastných nákladov sa nesmú zahŕňať tieto

nekalkulovateľné náklady

a)

náklady na vyradenie základných prostriedkov a investícií včítane zostatkových cien

vyradených základných prostriedkov a investícií,

b)

úroky, s výnimkou úrokov z devízových bankových úverov pri dovoze v organizáciách,

ktorých predmetom činnosti je zahraničný obchod,

c)

zavinené manká a manká nad určenú normu,

d)

škody na hospodárskych prostriedkoch včítane zníženia cien nevyužiteľných zásob a

fyzickej likvidácie zásob,

e)

prevádzkové náklady spojené s odstraňovaním škôd na hospodárskych prostriedkoch,

f)

pokuty a penále,

g)

náklady na zastavenú nedokončenú výrobu alebo inú činnosť,

h)

nevyužité prevádzkové náklady spojené s prípravou a zabezpečením investičnej výstavby,

ch)

náklady na zastavenú prípravu a zábeh výroby alebo inej činnosti,

i)

prirážky k základným odplatám za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd,

j)

sumy platené za znečistenie ovzdušia,

k)

náhrady škôd a odškodnenia včítane náhrad za stratu na zárobku, prípadne na dôchodku,

za bolesť a sťažené spoločenské uplatnenie, za účelne vynaložené náklady spojené s

liečením a za vecné škody pri pracovných úrazoch alebo chorobe z povolania,

l)

kurzové straty,

m)

odpisy premlčaných a nedobytných pohľadávok,

n)

platby na premlčané dlhy.

(2)

Položky uvedené v odseku 1 sa nesmú do kalkulácie zahŕňať ani v prípadoch vyšších

výnosov, než sú náklady (napríklad pri náhradách škôd, penále, kurzových ziskov).

§ 10

Kalkulácie ďalších zložiek ceny výkonov

(1)

Kalkulácia vlastných nákladov sa rozširuje o ďalšiu zložku ceny výkonov vyčíslením

zisku alebo straty, ako rozdielu medzi veľkoobchodnou cenou určenou podľa cenových

predpisov a úplnými vlastnými nákladmi výkonu.

(2)

Organizácia môže rozšíriť kalkuláciu vlastných nákladov aj o ďalšie zložky ceny výkonov

podľa jednotlivých konkrétnych prípadov.

§ 11

Kalkulácia v zahraničnoobchodnej činnosti

Organizácie, ktorých predmetom činnosti je zahraničný obchod, uplatňujú kalkuláciu

zložiek ceny vývozných a dovozných výkonov.

§ 12

Nadväznosť predbežných kalkulácií na rozpočtovníctvo

(1)

Plánové kalkulácie nadväzujú na ročné rozpočty nákladov na plánované výkony vnútropodnikových

útvarov (hospodárskych stredísk) alebo na tieto rozpočty zostavované na kratšie obdobie.

(2)

Operatívne kalkulácie nadväzujú na štvrťročné alebo mesačné rozpočty nákladov na

plánované výkony vnútropodnikových útvarov (hospodárskych stredísk) alebo na ročné

rozpočty.

(3)

Rozpočtované zúčtovacie sadzby alebo prirážky nepriamych nákladov v plánových a operatívnych

kalkuláciách nadväzujú na príslušné rozpočty réžie.

§ 13

Nadväznosť výslednej kalkulácie na účtovníctvo

Obsah a úhrn vlastných nákladov výkonov vo výsledných kalkuláciách zodpovedá obsahu

a úhrnu skutočných nákladov zachytených v účtovníctve na účtoch jednotlivých vnútropodnikových

útvarov alebo na účtoch výkonov.

§ 14

Oceňovanie v kalkuláciách

(1)

Oceňovanie v kalkuláciách musí byť v súlade s predpismi pre oceňovanie v účtovníctve.

3

)

(2)

Ocenenie v kalkulácii sa preukazuje platnými vnútropodnikovými cenníkmi dodávateľských

aj vnútropodnikových výkonov, cenami podľa cenových predpisov a pri prepočtových kalkuláciách

aj odbornými výpočtami a posudkami.

§ 15

Zostavovanie kalkulácií

(1)

Organizácia zostavuje plánové alebo operatívne kalkulácie

a)

na všetky odbytové výkony,

b)

na všetky vnútropodnikové výkony, ktoré sa odovzdávajú medzi jednotlivými vnútropodnikovými

útvarmi,

c)

v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi.

2

)

(2)

Organizácia zostavuje prepočtovú kalkuláciu ako podklad pre

a)

hodnotenie ekonomickej efektívnosti pri uskutočňovaní nového (inovovaného) výkonu,

pre ktorý sa prepočtová kalkulácia zostavuje,

b)

hodnotenie ekonomickej efektívnosti investícií vyvolaných novým (inovovaným) výkonom,

c)

hodnotenie ekonomickej efektívnosti pri zapojení do medzinárodnej deľby práce,

d)

riadenie technického rozvoja,

e)

výkony, ktoré sú výstupom z riešenia úloh rozvoja vedy a techniky, keď prepočtová

kalkulácia plní funkciu nákladového limitu pre bežné riadenie nákladov pomocou operatívnej

(plánovej) kalkulácie,

f)

určenie ceny a cenového limitu metódou prepočtovej cenovej kalkulácie v prípadoch

ustanovených osobitnými predpismi.

2

)

(3)

Organizácia zostavuje výslednú kalkuláciu

a)

nových (inovovaných) výrobkov,

b)

v rozsahu potrebnom pre zostavovanie štátnych výkazov,

6

)

c)

v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi.

2

)

§ 16

Lehoty pre zostavovanie kalkulácií

(1)

Plánové kalkulácie organizácia zostavuje v takých lehotách, ako to vyžaduje včasné

zostavenie plánu výkonov, nákladov a tvorby zisku a rozpočtov hospodárskych stredísk.

(2)

Operatívne kalkulácie organizácia zostavuje

a)

na opakované výkony najneskôr pred začatím bežného roka a v priebehu roka najneskôr

pred zmenou výrobných alebo iných podmienok,

b)

na neopakované výkony a na novozačínanú výrobu lebo inú činnosť v súlade s vnútropodnikovým

predpisom; v prípadoch, keď sa výrobok zadáva do výroby postupne podľa technologického

sledu, najneskôr pri odovzdaní výkonu na sklad hotových výrobkov.

(3)

Prepočtové kalkulácie zostavuje organizácia v takých lehotách, aby sa včas získali

podklady na účely sledované týmito kalkuláciami.

(4)

Výsledné kalkulácie zostavuje organizácia v lehotách a za obdobie, ktoré pre potreby

podnikového a vnútropodnikového riadenia určí sama a na nadpodnikové účely osobitné

predpisy.

2

)

,

6

)

,

7

)

§ 17

Nahradenie kalkulácie

(1)

Kalkuláciu možno nahradiť

a)

pri plánových a operatívnych kalkuláciách zostavením rozpočtov nákladov hospodárskeho

strediska, pokiaľ sa používa kalkulácia delením, prípadne pokiaľ sa tieto rozpočty

členia podľa jednotlivých výkonov, za predpokladu, že sa nevyžaduje predkladanie kalkulácie

mimo podniku;

b)

pri výsledných kalkuláciách

ba) spracovaním vnútropodnikového výkazu hospodárskeho strediska, pokiaľ sa používa

kalkulácia delením, za rovnakého predpokladu, ako v písmene a) tohto odseku,

bb) sledovaním nákladov v účtovníctve zákazkovou metódou podľa jednotlivých zákazok

(výrobných príkazov).

(2)

V podnikoch, ktorých hlavnou činnosťou je reštauračné stravovanie a ubytovacie služby,

nahrádza kalkuláciu vlastných nákladov a ďalších zložiek ceny výkonov v týchto činnostiach

kalkulácia zostavovaná v súlade s predpismi pre tvorbu cien jedál, nápojov a ubytovacích

služieb.

§ 18

Typové kalkulačné vzorce

(1)

Pre zostavovanie kalkulácie sa určia

a)

typový kalkulačný vzorec pre kalkuláciu vlastných nákladov a ďalších zložiek ceny

výkonov okrem výkonov v zahraničnoobchodnej činnosti, ktorý je uvedený v

prílohe č. 1 tejto vyhlášky

;

b)

typový kalkulačný vzorec pre kalkuláciu zložiek ceny vývozných a dovozných výkonov

a pokyny k nemu, ktorý je uvedený v

prílohe č. 2 tejto vyhlášky

.

(2)

Typové kalkulačné vzorce určujú všeobecné zásady pre členenie nákladov v kalkulácii,

ako aj pre obsah jednotlivých kalkulačných položiek.

(3)

Typový kalkulačný vzorec pre kalkuláciu zložiek ceny vývozných a dovozných výkonov

a pokyny k nemu sa uplatňuje v organizáciách, ktoré uskutočňujú vývozné a dovozné

výkony v odboroch 943.1 a 943.2 (ďalej len „organizácie zahraničného obchodu“). Organizácie,

ktoré uskutočňujú vývozné a dovozné výkony nehmotnej povahy, si určia položkové členenie

zložiek ceny výkonov samy a určia obsahové vymedzenie zložiek ceny výkonov s využitím

typového kalkulačného vzorca pre kalkuláciu zložiek ceny vývozných a dovozných výkonov

a pokynov k nemu.

(4)

Organizácia určí na základe typového kalkulačného vzorca členenie kalkulačných položiek

nákladov pre kalkuláciu výkonov, ktoré uskutočňuje. Zároveň zabezpečí prevoditeľnosť

vlastného kalkulačného členenia nákladov na typový kalkulačný vzorec.

(5)

Organizácia môže pri určení členenia nákladov v kalkulácii

a)

rozdeliť niektoré položky typového kalkulačného vzorca do samostatných kalkulačných

položiek, respektíve podpoložiek, napríklad vyčleniť z položky priamy materiál polotovary

vlastnej výroby a oceňovací rozdiel k polotovarom vlastnej výroby, zo správnej réžie

zásobovaciu a odbytovú réžiu;

b)

novo zaradiť osobitné položky, napríklad odpad, kooperácie vedľajšie výroby, poddodávky;

c)

zlúčiť položky výrobnej réžie a právnej réžie do položky režijné náklady pri kalkuláciách

výkonov nevýrobných činností s nehmotnými výstupmi;

d)

vypustiť položky typového kalkulačného vzorca, ak pre ne nie je náplň, napríklad

odbytové náklady.

§ 19

Rozpracovanie ustanovení vyhlášky organizáciou

(1)

V súlade so znením tejto vyhlášky určí organizácia zostavovanie kalkulácií vnútropodnikovým

predpisom pre kalkuláciu, ktorý zahŕňa

a)

členenie kalkulačných položiek nákladov a ich väzbu na typový kalkulačný vzorec,

b)

náplň jednotlivých kalkulačných položiek, respektíve podpoložiek, so zreteľom na

vymedzenie hranice medzi priamymi a nepriamymi nákladmi,

c)

vymedzenie kalkulačných jedníc,

d)

základne pre rozvrhnutie nepriamych nákladov,

e)

nadväznosť predbežných kalkulácií na rozpočtovníctvo,

f)

nadväznosť výsledných kalkulácií na účtovníctvo,

g)

vymedzenie kalkulačnej dokumentácie.

(2)

Ustanovenia uvedené v odseku 1 tohto paragrafu organizácia vo svojom predpise rozpracuje

tak, aby bolo zrejmé

a)

pre ktoré výkony uskutočňované v organizácii sa kalkulácie zostavujú,

b)

aké druhy kalkulácií sa zostavujú v jednotlivých činnostiach,

c)

aké metódy kalkulácie sa v jednotlivých činnostiach uplatňujú.

§ 20

Kalkulačné listy

(1)

Náležitosti kalkulačného listu

a)

označenie organizácie,

b)

druh kalkulácie,

c)

údaje o kalkulovanom výkone, napríklad číslo zákazky (výrobného príkazu), opis, označenie,

parametre a vybavenie výkonu alebo akosť, receptúru, číselný znak odborového číselníka,

d)

určenú kalkulačnú jednicu,

e)

kalkulované množstvo,

f)

údaje, ktoré sú rozhodné pre určenie výšky súm kalkulačných položiek,

g)

peňažné sumy v jednotlivých kalkulačných položkách,

h)

podpis pracovníka, prípadne kódové označenie pracovníka zodpovedného za správnosť

kalkulácie a dátum zostavenia kalkulácie a jej zmien.

(2)

Kalkulačné listy sa môžu nahradiť inými podkladmi použitými na určenie alebo zistenie

údajov v kalkulácii, pokiaľ majú predpísané náležitosti kalkulačného listu.

§ 21

Federálne ministerstvo financií môže ustanoviť odchýlku a povoliť výnimku z ustanovení

§ 9

,

12, 13

,

15

,

17, 18

a

22

.

§ 22

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. februárom 1990.