VYHLÁŠKA 21/1965 Z. z. o dôchodkovom zabezpečení, nemocenskom poistení a preventívnej a liečebnej starostlivosti niektorých občanov činných pri poskytovaní služieb

§ 1

(1)

Občania, ktorí vykonávajú práce podľa dohody o pracovnej činnosti uzavretej so socialistickou

organizáciou predovšetkým v záujme rozšírenia, prehĺbenia a skvalitnenia služieb zákazníkom

(ďalej len „pracovníci na dohodu“), sú s odchýlkami ďalej uvedenými zúčastnení na

nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení ako pracovníci (pracujúci v pracovnom

pomere), ak

a)

nie sú zabezpečení (poistení) už z dôvodu inej činnosti,

b)

nepoberajú starobný ani invalidný dôchodok,

c)

sú povinní platiť z príjmu za práce vykonávané podľa dohody o pracovnej činnosti

daň z príjmov obyvateľstva ustanovenú paušálnou sumou zodpovedajúcou príjmu aspoň

400 Kčs mesačne.

(2)

Ak vykonáva pracovník na dohodu dojednané práce popri svojom zamestnaní (činnosti),

posudzuje sa úraz, ktorý utrpel pri výkone dojednaných prác alebo v priamej súvislosti

s ním, pre účely nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia ako pracovný úraz

v jeho zamestnaní (činnosti).

§ 2

(1)

Pracovníci na dohodu, ktorí nie sú zúčastnení na nemocenskom poistení a dôchodkovom

zabezpečení z dôvodov uvedených v

§ 1 ods. 1 písm. b) alebo c)

, sú zúčastnení len na dôchodkovom zabezpečení pre prípad úplnej (čiastočnej) invalidity

následkom pracovného úrazu, ktorý utrpeli pri výkone dojednaných prác alebo v priamej

súvislosti s ním, ak príjem z týchto prác predpokladaný pre účely dane z príjmov obyvateľstva

je aspoň 120 Kčs mesačne.

(2)

Ak utrpí úraz pri výkone dojednaných prác alebo v priamej súvislosti s ním pracovník

na dohodu, ktorý poberá starobný alebo invalidný dôchodok, posudzuje sa tento úraz

pre účely dôchodkového zabezpečenia ako pracovný úraz v zamestnaní (činnosti), z ktorého

mu bol priznaný dôchodok.

§ 3

(1)

Nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie podľa tejto vyhlášky vzniká dňom,

ktorým pracovník na dohodu začal vykonávať dojednané práce.

(2)

Ak pracovník na dohodu prestal vykonávať dojednané práce, zaniká nemocenské poistenie

a dôchodkové zabezpečenie dňom nasledujúcim po dni, kedy pracovník na dohodu vykonával

práce naposledy; zaniká však vždy, ak uplynula doba, na ktorú bola dohoda dojednaná,

alebo ak nie je splnená niektorá z podmienok ustanovených v

§ 1 ods. 1

.

§ 4

(1)

Z nemocenského poistenia sa poskytujú tieto dávky

a)

kúpeľná starostlivosť,

b)

nemocenské,

c)

peňažná pomoc v materstve,

d)

podpora pri narodení dieťaťa,

e)

pohrebné,

f)

prídavky na deti.

(2)

Podpora pri ošetrovaní člena rodiny sa neposkytuje.

§ 5

Započitateľným zárobkom pracovníka na dohodu pre určenie nemocenského a peňažnej pomoci

v materstve je príjem vo výške odvodenej z paušálnej sumy dane z príjmov obyvateľstva,

ktorú je pracovník povinný platiť z príjmov za dojednané práce.

§ 6

(1)

Nemocenské patrí od ôsmeho dňa práceneschopnosti; podporná doba pre poskytovanie

nemocenského sa však počíta vždy od prvého dňa práceneschopnosti. Pri práceneschopnosti

pre pracovný úraz a pri karanténe patrí nemocenské už od prvého dňa práceneschopnosti.

(2)

Nemocenské sa poskytuje za všeobecne ustanovené pracovné dni a za sviatky postavené

im na roveň, ak pracovník na dohodu z dôvodu práceneschopnosti pre chorobu alebo úraz

alebo z dôvodu karantény v nich nevykonával dojednané práce a ak v nich tieto práce

v jeho prospech nevykonával ani nikto iný.

(3)

Výška nemocenského za pracovný deň sa určuje pevnou sumou podľa pripojenej tabuľky.

(4)

Pracovníkovi na dohodu, ktorý má podľa dohody o pracovnej činnosti vykonávať práce

po dobu nepresahujúcu šesť mesiacov, sa poskytuje nemocenské pri tej istej práceneschopnosti

najdlhšie po dobu 75 pracovných dní, pri viacerých práceneschopnostiach najdlhšie

po dobu 90 pracovných dní v jednom kalendárnom roku. Tieto obmedzenia neplatia pri

pracovnom úraze, alebo ak pracovník na dohodu bol v dobe jedného roku pred vznikom

práceneschopnosti poistený podľa predpisov o nemocenskom poistení aspoň 180 dní.

§ 7

(1)

Výška peňažnej pomoci v materstve za pracovný deň sa určuje pevnou sumou podľa pripojenej

tabuľky.

(2)

Ustanovenie

§ 6 ods. 2

platí obdobne i pre peňažnú pomoc v materstve.

§ 8

- Zrušený od 30. 6. 1968.

§ 9

Ochranná lehota nemocenského poistenia pre pracovníka na dohodu uvedeného v

§ 6 ods. 4

je najviac 14 dní.

§ 10

Nemocenské poistenie pracovníkov na dohodu sa vykonáva v organizácii, ktorá uzavrela

s pracovníkom dohodu o pracovnej činnosti. Táto organizácia plní povinnosti závodu

(zamestnávateľa) v nemocenskom poistení; pritom takisto

a)

spolupôsobí pri určovaní a overovaní započitateľného zárobku (

§ 5

) a vedie tento zárobok v evidencii,

b)

platí poistné nemocenského poistenia vo výške 10 % z tohto započitateľného zárobku.

§ 11

(1)

Za hrubý zárobok pracovníka na dohodu sa pre účely dôchodkového zabezpečenia považuje

príjem vo výške odvodenej z paušálnej sumy dane z príjmov obyvateľstva, ktorú je povinný

platiť z príjmu za dojednané práce.

(2)

Ak sa stal pracovník na dohodu úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného

úrazu pri výkone prác alebo v priamej súvislosti s ním, považuje sa za priemerný mesačný

zárobok najmenej suma 400 Kčs. To platí tiež vtedy, ak ide o pracovníka na dohodu,

ktorý je zabezpečený už z dôvodu iného zamestnania.

§ 12

Povinnosti závodu viesť záznamy a podávať hlásenia pre účely sociálneho zabezpečenia

má organizácia, ktorá uzavrela s pracovníkom dohodu o pracovnej činnosti.

§ 13

(1)

Občanom, ktorí na základe povolenia národného výboru poskytujú niektoré služby a

opravy,

*)

patrí podpora pri narodení dieťaťa, prídavky na deti a dávky dôchodkového zabezpečenia

za obdobných podmienok a v rovnakom rozsahu ako pracovníkom na dohodu uvedeným v prvej

časti.

**)

(2)

Za priemerný mesačný zárobok občana poskytujúceho služby a opravy na základe povolenia

národného výboru sa považuje najviac suma 1 200 Kčs; toto obmedzenie neplatí, ak ide

o občana so zmenenou pracovnou schopnosťou.

(3)

Povinnosti závodu viesť záznamy a podávať hlásenia pre účely sociálneho zabezpečenia

vykonáva miestny národný výbor.

§ 14

Občanom, ktorí sú zabezpečení podľa tejto vyhlášky, a ich rodinným príslušníkom sa

poskytuje preventívna a liečebná starostlivosť za rovnakých podmienok a v rovnakom

rozsahu ako pracovníkom (pracujúcim v pracovnom pomere).

§ 15

Ak vykonáva práce podľa dohody o pracovnej činnosti alebo ak poskytuje služby alebo

opravy na základe povolenia národného výboru ten, kto sa pripravuje na budúce povolanie

sústavným výcvikom alebo štúdiom (žiak, študent, učeň a pod.), posudzuje sa jeho príjem

za takú činnosť vykonávanú súbežne so štúdiom alebo výcvikom z hľadiska predpisov

o prídavkoch na deti a o výchovnom k dôchodku ako náhodný zárobok za brigádu a nezapočítava

sa do jeho vlastného príjmu.

*)

§ 16

Na príjem z tejto činnosti sa nehľadí pri zisťovaní podstatného poklesu zárobku ako

podmienky pre čiastočnú invaliditu.

§ 17

(1)

Pracovník na dohodu je povinný poskytovať socialistickej organizácii, s ktorou uzavrel

dohodu o pracovnej činnosti, všetky podklady potrebné pre vykonávanie nemocenského

poistenia a dôchodkového zabezpečenia, najmä podklady pre určenie výšky zárobku (

§ 5

a

11

).

(2)

Občan, ktorý poskytuje služby alebo opravy na základe povolenia národného výboru,

má pre účely dôchodkového zabezpečenia obdobnú povinnosť voči miestnemu národnému

výboru (

§ 13 ods. 3

).

§ 18

Ústredná rada odborov môže ustanoviť, že sa niektorým skupinám pracovníkov na dohodu

poskytuje nemocenské už od prvého dňa práceneschopnosti, ak z povahy ich činnosti

vyplýva, že služby nemôže vykonávať v ich prospech nikto iný a že od začiatku práceneschopnosti

strácajú zdroje svojej obživy. Výška nemocenského za pracovný deň ustanovená v pripojenej

tabuľke sa v týchto prípadoch za prvé tri pracovné dni znižuje o 20 %; to však neplatí,

ak práceneschopnosť bola spôsobená pracovným úrazom alebo ak ide o karanténu.

§ 19

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. Pre účely dôchodkového zabezpečenia

sa však podľa nej hodnotí i činnosť vykonávaná pred začiatkom účinnosti vyhlášky.