ZÁKON 218/1996 Z. z. o rozhodcovskom konaní

§ 1

Účel zákona

Rozhodcovské konanie podľa tohto zákona slúži na uľahčenie rozvoja a priebehu obchodných

vzťahov. Toto konanie má jeho účastníkom umožniť rýchle a odborným požiadavkám zodpovedajúce

vybavovanie majetkových sporov.

§ 2

(1)

Podnikatelia

1

)

a iní účastníci obchodných vzťahov sa môžu dohodnúť v rozhodcovskej zmluve alebo

v doložke k zmluve, ktorou si upravujú vzájomné obchodné vzťahy (ďalej len „rozhodcovská

zmluva“), že o majetkových sporoch, ktoré medzi nimi sú alebo ktoré medzi nimi vzniknú

a ktorých prerokovanie a rozhodovanie patrí do právomoci súdu, rozhodnú jeden alebo

viacerí rozhodcovia z osôb zapísaných v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu

alebo osoba nezapísaná v zozname (

§ 8

). Rozhodca môže byť dohodnutý pre jednotlivý prípad obchodnoprávneho vzťahu medzi

nimi (rozhodca ad hoc) alebo pre vymedzený okruh obchodnoprávnych vzťahov medzi nimi.

(2)

Rozhodcovskú zmluvu možno uzavrieť len na rozhodovanie takých sporov, ktoré účastníci

môžu skončiť súdnym zmierom.

2

)

(3)

V rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory o vzniku, zmene a zániku práv k nehnuteľnostiam,

štatusové spory, spory, ktoré súvisia s núteným výkonom rozhodnutí, a spory, ktoré

vzniknú v priebehu konkurzného alebo vyrovnacieho konania.

(4)

Súčasťou rozhodcovskej zmluvy je záväzok zmluvných strán, že sa podrobia rozhodcovskému

rozhodnutiu. To neplatí, ak ide o spor o majetkových nárokoch z medzinárodného obchodného

styku.

(5)

Rozhodcovská zmluva sa uzaviera v písomnej forme. Písomná forma je zachovaná, ak

je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomne vymenených listoch, dohodnutá telegraficky,

telefaxom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu zmluvy

a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

§ 3

(1)

Rozhodcovská zmluva sa môže týkať

a)

jednotlivého už vzniknutého sporu,

b)

sporov z vymedzeného okruhu právnych vzťahov,

c)

sporov, ktoré vzniknú z určitého právneho vzťahu.

(2)

Ak je spor už predmetom konania na súde,

3

)

môžu sa jeho účastníci dohodnúť, že sa skončí v rozhodcovskom konaní. Takáto dohoda

účastníkov sporu má účinky späťvzatia návrhu podľa osobitného zákona.

4

)

§ 4

Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov účastníkov obchodných vzťahov.

§ 5

(1)

Rozhodcovia riešia majetkové spory (

§ 2 ods. 1 až 3

) podľa platného právneho poriadku Slovenskej republiky a postupujú podľa tohto zákona,

ak tento zákon neustanovuje inak (

§ 33

).

(2)

Ak osobitný predpis

5

)

alebo tento zákon neustanovuje inak, rozhodcom v spore môže byť občan Slovenskej

republiky, ktorý je plnoletý, má spôsobilosť na právne úkony a požíva dobrú povesť.

(3)

Nikto nie je povinný funkciu rozhodcu prijať. Kto funkciu rozhodcu prijme, je povinný

túto funkciu vykonávať nestranne a spravodlivo v súlade s týmto zákonom a ostatnými

všeobecne záväznými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na rozhodovanie súdov.

(4)

Rozhodca, ktorého si účastníci sporu vybrali, musí prijatie funkcie rozhodcu potvrdiť.

(5)

Kto prijal funkciu rozhodcu, je povinný oznámiť účastníkom rozhodcovského konania

všetky skutočnosti, na ktorých základe možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti so

zreteľom na jeho pomer k spornej veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom.

(6)

Ak účastník konania napriek skutočnosti oznámenej rozhodcom podľa odseku 5 súhlasí

s tým, aby rozhodca naďalej rozhodoval spor, nie je možné, aby neskôr účastník konania

uplatnil námietku zaujatosti voči tomuto rozhodcovi uvedením skutočnosti, ktorá mu

bola oznámená podľa odseku 5.

(7)

Kto prijal funkciu rozhodcu, môže sa tejto funkcie vzdať len so súhlasom účastníkov

sporu; bez ich súhlasu môže sa tejto funkcie vzdať len zo závažných dôvodov.

5

)

§ 6

(1)

Ak sa účastníci sporu dohodnú, že v ich spore majú rozhodnúť viacerí rozhodcovia,

v rozhodcovskej zmluve uvedú ich mená alebo spôsob, ako ich dodatočne vyberú.

(2)

Ak v spore majú rozhodnúť viacerí rozhodcovia, ich počet musí byť nepárny. Predsedajúceho

rozhodcu určia účastníci sporu, a ak tak neurobia, zvolia si ho vybraní rozhodcovia

sami.

(3)

Ak by rozhodcovské konanie bolo marené tým, že rozhodcovská zmluva neobsahuje dohodu

o osobe (osobách) rozhodcu a účastníci sporu sa o tom ani dodatočne nedohodnú, alebo

ak sa rozhodca funkcie vzdal a účastníci sporu sa nedohodli o jeho náhradníkovi, každý

účastník sporu je oprávnený požiadať súd, aby rozsudkom vyhlásil vôľu účastníka sporu

o určení rozhodcu,

5a

)

alebo požiadať súd o rozhodnutie sporu. Ustanovenie

§ 3 ods. 2

platí primerane aj v tomto prípade.

§ 7

Rozhodca je povinný, a to aj po skončení svojej funkcie, zachovávať mlčanlivosť o

skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom rozhodcovskej funkcie.

Tejto povinnosti ho môže zbaviť len účastník sporu, v ktorého záujme je viazaný povinnosťou

mlčanlivosti.

§ 8

Stále rozhodcovské súdy

(1)

Právnické osoby môžu na základe zákona

6

)

zriadiť a na svoje náklady udržiavať stále rozhodcovské súdy (ďalej len „rozhodcovské

súdy“).

(2)

Zriaďovateľ rozhodcovského súdu je povinný vydať organizačný poriadok alebo štatút

a rokovací poriadok ním zriadeného rozhodcovského súdu.

(3)

V organizačnom poriadku alebo v štatúte rozhodcovského súdu sa okrem jeho organizačnej

štruktúry upraví najmä vecná príslušnosť rozhodcovského súdu, podmienky, ktoré majú

spĺňať uchádzači o zápis do zoznamu rozhodcov, spôsob výpočtu nákladov rozhodcovského

konania a výšky odmien rozhodcov. Účastníci sporu sa však môžu dohodnúť s rozhodcom

na jeho odmene odlišne od úpravy vydanej zriaďovateľom rozhodcovského súdu.

(4)

V rokovacom poriadku sa upraví postup konania pred rozhodcovským súdom, pravidlá

zmierovacieho konania a iné otázky súvisiace s ochranou záujmov účastníkov konania.

Ustanovenia rokovacieho poriadku nesmú však odporovať ustanoveniam tretej časti tohto

zákona. Ak dôjde k pochybnostiam o súlade rokovacieho poriadku so zákonom, rozhodne

o nich na návrh zainteresovanej osoby Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorého stanovisko

je pre zriaďovateľa rozhodcovského súdu záväzné.

(5)

Rozhodcovský súd vedie zoznam rozhodcov pôsobiacich na tomto súde, do ktorého môže

každý záujemca nahliadnuť. Účastníci sporu si však môžu zvoliť za rozhodcu aj osobu

nezapísanú do zoznamu rozhodcov. So zvoleným rozhodcom si dohodnú jeho odmenu.

(6)

Zriaďovateľ je povinný uverejniť zriadenie rozhodcovského súdu, jeho pobočiek, predpisov

vydaných podľa odseku 2 a zoznam rozhodcov, ktorí na ňom pôsobia, v Obchodnom vestníku.

7

)

§ 9

(1)

Rozhodcovské konanie sa začína dňom doručenia žaloby rozhodcovskému súdu alebo vybranému

rozhodcovi. Podanie žaloby rozhodcovskému súdu alebo rozhodcovi má rovnaké právne

účinky, ako keby bola žaloba podaná na všeobecný súd.

(2)

Ak sa v spore nemá konať na rozhodcovskom súde, žaloba sa podá vybranému rozhodcovi.

Ak v spore majú konať viacerí rozhodcovia, podá sa predsedajúcemu rozhodcovi (

§ 6 ods. 2

), a ak predsedajúci rozhodca nebol ešte zvolený, ktorémukoľvek vybranému rozhodcovi,

ktorý funkciu prijal.

(3)

Rozhodcovský súd, prípadne rozhodca uvedený v odseku 2 je povinný na žalobe vyznačiť

deň, keď mu bola žaloba doručená.

§ 10

Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na všeobecnom

súde alebo pred iným rozhodcovským orgánom.

§ 11

(1)

Rozhodcovia sú oprávnení rozhodovať o svojej právomoci. Ak dôjdu k záveru, že ich

právomoc na rozhodnutie vo veci samej nie je daná, rozhodnú o tom uznesením.

(2)

Účastník sporu môže namietať nedostatok právomoci rozhodcov pre neexistenciu, neplatnosť

alebo pre zánik rozhodcovskej zmluvy alebo preto, že vo veci nemožno v rozhodcovskom

konaní rozhodovať (

§ 2 ods. 2

), a to najneskoršie do skončenia ústneho rokovania.

§ 12

(1)

Žaloba má obsahovať označenie účastníkov sporu (presný názov a sídlo, resp. meno

a trvalý pobyt), prípadne aj ich zástupcov, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností,

označenie dôkazov a prípadne aj právnych predpisov, na ktoré sa žalobca odvoláva,

a musí byť z nej zrejmé, čoho sa žalobca domáha.

(2)

K žalobe treba pripojiť odpis rozhodcovskej zmluvy, vyjadrenia rozhodcov podľa

§ 5 ods. 3

a listinné dôkazy, o ktoré žalobca svoj nárok opiera.

(3)

Rozhodcovský súd alebo rozhodca uvedený v

§ 9 ods. 2

je oprávnený požadovať od žalobcu preddavok na úhradu predpokladaných nákladov konania

a určiť na jeho zaplatenie primeranú lehotu. Ak žalobca preddavok neuhradí, rozhodcovský

orgán konanie zastaví, o čom upovedomí účastníkov sporu.

§ 13

Vzájomná žaloba

(1)

Žalovaný môže uplatniť svoje práva proti žalobcovi vzájomnou žalobou.

(2)

O náležitostiach vzájomnej žaloby a jej prílohách a o preddavku na úhradu predpokladaných

nákladov konania o vzájomnej žalobe platia primerane ustanovenia o žalobe uvedené

v

§ 12

.

§ 14

Doručovanie

(1)

Žalobca je povinný doručiť rovnopis žaloby a jej príloh žalovanému. Žalovaný je povinný

doručiť žalobcovi rovnopis prípadnej vzájomnej žaloby a jej príloh.

(2)

Doklad o doručení žaloby alebo vzájomnej žaloby treba predložiť rozhodcovskému orgánu.

§ 15

Vyjadrenie

(1)

Žalovaný je povinný vyjadriť sa k žalobe a žalobca k vzájomnej žalobe do desiatich

dní od jej doručenia. Rozhodcovský orgán môže na žiadosť účastníka sporu túto lehotu

primerane predĺžiť, najviac však o ďalších desať dní.

(2)

Z obsahu vyjadrenia musia byť zrejmé stanoviská k podstatným skutkovým a právnym

okolnostiam veci.

§ 16

Príprava konania

(1)

Rozhodcovský orgán v súčinnosti s účastníkmi sporu pripraví konanie tak, aby sa čo

najskôr zistil skutkový stav a sporná vec mohla byť spravodlivo rozhodnutá.

(2)

V rámci prípravy konania rozhodcovský orgán najmä

a)

preskúma, či sú splnené podmienky rozhodcovského konania, a urobí opatrenia na odstránenie

prípadných nedostatkov,

b)

zistí stanoviská účastníkov k skutkovo a právne rozhodujúcim okolnostiam sporu,

c)

pokúsi sa o vybavenie veci zmierom,

d)

vykoná potrebné opatrenia na skončenie sporu.

§ 17

Predbežné opatrenie

Rozhodcovský orgán po začatí rozhodcovského konania (

§ 9 ods. 1

) môže na návrh účastníka sporu nariadiť predbežné opatrenie.

§ 18

Miesto a čas rokovania

(1)

Prerokovanie spornej veci sa uskutoční v mieste a čase dohodnutých účastníkmi sporu

s rozhodcovským orgánom. Ak nedošlo k takejto dohode, uskutoční sa v mieste a čase,

ktoré určil rozhodcovský orgán so zreteľom na povahu sporu a záujmy jeho účastníkov.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa primerane použije aj na vykonanie jednotlivých procesných

úkonov.

§ 19

Konanie

(1)

Rozhodcovské konanie je jednostupňové. Rozhodcovský orgán organizuje a vedie konanie

v súlade s pravidlami dohodnutými s účastníkmi, inak podľa svojej úvahy, a to tak,

aby sa skutkový stav zistil úplne, rýchlo a hospodárne.

(2)

Rozhodcovský orgán v každom štádiu konania dbá na zachovanie rovnosti účastníkov

a usiluje sa o vybavenie veci zmierom.

(3)

Účastníci sú povinní s rozhodcovským orgánom pri riešení veci aktívne spolupracovať.

Rozhodcovský orgán postupuje v styku s nimi rýchlo, neformálne a vec rieši bez účasti

verejnosti. Ak účastníci nemohli včas a správne vykonať potrebný úkon, rozhodcovský

orgán im ho umožní vykonať dodatočne. Nedostatok zákonných či dohodnutých podmienok

rozhodcovského konania môžu však účastníci namietať len do skončenia prerokovania

veci (

§ 21 ods. 1

).

§ 20

Dokazovanie

(1)

Rozhodcovský orgán uváži výber a spôsob vykonania dôkazov podľa ich možného prínosu

k objasneniu veci. Vykonať možno len dôkazy navrhované účastníkmi.

(2)

Vypočuť svedkov a znalcov môže rozhodcovský orgán len vtedy, ak sa mu dobrovoľne

podrobia. Ak sú svedkovia alebo znalci povinní zachovať štátne, obchodné a služobné

tajomstvo alebo štátom uloženú povinnosť mlčanlivosti, možno ich vypočúvať o predmete

tajomstva či mlčanlivosti, len ak boli tejto povinnosti zbavení. Ak rozhodcovský orgán

nemôže zabezpečiť vypočutie sám, požiada o to všeobecný súd.

8

)

(3)

Rozhodcovský orgán uloží účastníkovi sporu, ktorý dôkaz navrhol alebo v ktorého záujme

sa má vykonať, aby na dožiadanom súde zložil preddavok na úhradu trov dožiadania.

Ak vykonanie úkonu neodporuje zákonu a preddavok na úhradu trov bol na súde zložený,

súd je povinný dožiadaniu vyhovieť. Pri vybavovaní dožiadania je súd oprávnený vykonať

opatrenia potrebné na jeho splnenie. Trovy dožiadania vo výške určenej dožiadaným

súdom sú súčasťou trov rozhodcovského konania.

(4)

Výsledky dokazovania hodnotí rozhodca (rozhodcovia) nestranne podľa svojej úvahy;

pritom prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo najavo.

§ 21

(1)

Rozhodcovský orgán vydá o veci samej nález. Odvolanie proti rozhodcovskému nálezu

nie je na súde prípustné. Nález musí byť vyhotovený písomne a musí byť preskúmateľný.

Rozhodnúť sa musí o každej spornej otázke uvedenej v žalobe, prípadne vo vzájomnej

žalobe; nesmú sa však prekročiť ich medze. Nemožno prisúdiť, čo je právne nedovolené,

čo je nemožné alebo čo odporuje dobrým mravom. Výrok rozhodnutia musí byť určitý a

vykonateľný.

(2)

Výroková časť nálezu musí obsahovať aj údaj o výške nákladov rozhodcovského konania

a o tom, ktorý účastník je povinný ich uhradiť, prípadne v akom pomere sa náklady

medzi účastníkov rozdeľujú.

(3)

Ak sa na konaní zúčastnilo viac rozhodcov, musia byť pri vynesení rozhodnutia prítomní

všetci. O hlasovaní o výroku musí byť spísaná zápisnica, ktorú podpíše predsedajúci

rozhodca a ostatní rozhodcovia. Rozhodca, ktorý bol pri hlasovaní ostatnými rozhodcami

prehlasovaný, je oprávnený pripojiť k zápisnici o hlasovaní svoje odchylné stanovisko

a toto odôvodniť.

(4)

Rozhodcovské konanie možno skončiť zmierom. Ak o to účastníci požiadajú, bude mať

zmier formu nálezu. Zmier uzavretý pred rozhodcovským orgánom, ním prijatý a účastníkmi

podpísaný má účinky právoplatného súdneho rozhodnutia.

(5)

O iných otázkach než o veci samej rozhodne rozhodcovský orgán uznesením; o obsahu

uznesenia platia primerane ustanovenia predchádzajúcich odsekov.

§ 22

(1)

V písomnom vyhotovení nálezu sa uvedie označenie rozhodcovského orgánu, mená a priezviská

rozhodcov, označenie účastníkov sporu a ich zástupcov, dátum a miesto jeho vydania.

Nález musí byť odôvodnený a podpísaný rozhodcom (predsedajúcim rozhodcom).

(2)

Ak sa účastníci dohodli na tom, že netrvajú na podrobnom odôvodnení nálezu, možno

odôvodnenie obmedziť na základnú skutkovú a právnu charakteristiku výsledkov konania

a na označenie dôkazov, z ktorých výrok vychádza.

(3)

Nález sa doručuje účastníkom alebo ich zástupcom do vlastných rúk s poučením o možnosti

podať žalobu na zrušenie rozhodnutia podľa

§ 25

.

§ 23

Chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia

opraví rozhodcovský orgán buď z vlastnej iniciatívy, alebo na žiadosť účastníka. Opravené

rozhodnutie sa doručí všetkým účastníkom sporu.

§ 24

Úschova spisov

(1)

Rozhodcovský súd je povinný počas 20 rokov od rozhodnutia sporu uschovať rozhodcovský

nález a všetky listiny uplatnené v rozhodcovskom konaní. V prípade zániku rozhodcovského

súdu uschováva jeho dokumentáciu príslušný všeobecný súd.

(2)

Ak sa nekonalo pred rozhodcovským súdom, rozhodca (predsedajúci rozhodca), ktorý

v spore konal, je povinný do 30 dní od rozhodnutia sporu odovzdať rozhodcovský nález

a všetky listiny s ním spojené na uschovanie príslušnému všeobecnému súdu.

§ 24a

Preskúmanie nálezu

(1)

Účastníci sporu sa môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť, že vydaný nález rozhodcovského

orgánu môže na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať iný rozhodca alebo iní

rozhodcovia a v rozhodcovskej zmluve musia uviesť ich mená. Ak to účastníci sporu

v rozhodcovskej zmluve nedohodnú, preskúmanie nálezu je vylúčené.

(2)

Žiadosť o preskúmanie nálezu môže podať účastník sporu v lehote 15 dní od doručenia

nálezu. V tom istom rozhodcovskom konaní môže účastník sporu podať žiadosť o preskúmanie

nálezu iba raz.

(3)

Preskúmanie nálezu je súčasťou rozhodcovského konania a primerane preň platia ustanovenia

§ 9 až 29

.

§ 25

(1)

Každý účastník rozhodcovského konania sa môže do 15 dní od doručenia nálezu domáhať

žalobou na súde jeho zrušenia, ak

a)

nález bol vydaný vo veci, ktorá je vylúčená z rozhodcovského konania (

§ 2 ods. 1 až 3

),

b)

nález bol vydaný vo veci, o ktorej bolo už predtým právoplatne rozhodnuté súdom alebo

v inom rozhodcovskom konaní,

c)

niektorý účastník sporu popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d)

sa rozhodlo o otázke, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník sporu

túto okolnosť v konaní namietal alebo sa rozhodlo o otázke, ktorá nebola predmetom

rozhodcovského konania,

e)

účastník sporu, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený

alebo ak v mene účastníka sporu vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená

a jej úkony neboli dodatočne schválené,

f)

sa na vynesení rozhodnutia nezúčastnili všetci rozhodcovia alebo sa na ňom zúčastnil

rozhodca, ktorý nemal rozhodovať vzhľadom na to, že možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti

(

§ 5 ods. 5

), a účastník túto okolnosť v konaní namietal,

g)

sa účastníkovi sporu neposkytla možnosť preukázať svoje tvrdenia v otázkach, ktoré

mohli ovplyvniť nález v niektorom výroku, a bolo rozhodnuté v jeho neprospech,

h)

nález bol ovplyvnený právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím súdu o spáchaní trestného

činu a o páchateľovi.

(2)

Žalobu o zrušenie rozhodcovského nálezu môže podať na príslušnom všeobecnom súde

aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa bez vlastnej viny nezúčastnila na

rozhodcovskom konaní, ak jej práva alebo zákonom chránené záujmy sú rozhodcovským

nálezom dotknuté.

§ 26

Všeobecný súd prejedná žalobu na zrušenie rozhodcovského nálezu v rozsahu podanej

žaloby, prípadne vzájomnej žaloby. Prekročiť tento rozsah možno iba v prípadoch, keď

ide o rozhodovanie o otázkach neoddeliteľných od rozhodnutia o žalobe alebo o prípadnej

vzájomnej žalobe.

§ 27

(1)

Všeobecný súd žalobu o zrušenie rozhodcovského nálezu podanú z dôvodov uvedených

v

§ 25 ods. 1 písm. c) a d)

zamietne, ak účastník, ktorý sa zrušenia rozhodnutia domáha, tento dôvod v rozhodcovskom

konaní najneskoršie do skončenia prerokovania veci neuplatnil, hoci tak mohol urobiť.

(2)

Žalobu podanú podľa

§ 25 ods. 2

súd zamietne, ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa domáha zrušenia rozhodcovského

nálezu, neuplatnila svoje nároky v rozhodcovskom konaní, hoci o jeho začatí vedela

a v konaní ich mohla uplatniť.

§ 28

(1)

Ak všeobecný súd žalobu o zrušenie rozhodcovského nálezu nezamietne podľa

§ 27 ods. 1 alebo ods. 2

, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe a prípadne aj v rozsahu uplatnenom

vo vzájomnej žalobe.

(2)

Ak všeobecný súd žalobe o zrušenie rozhodcovského nálezu vyhovie, rozhodcovský nález

v napadnutej časti, ako aj v častiach s ňou neoddeliteľne súvisiacich zruší a pokračuje

v konaní o veci a túto rozhodne.

(3)

Ak všeobecný súd v konaní o podanej žalobe zistí, že nález má vady uvedené v

§ 25 ods. 1 písm. a) a b)

, nález zruší aj vtedy, keď účastníci tieto dôvody neuplatnili.

§ 29

Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia

a na podávanie opravných prostriedkov proti rozhodnutiam uvedených v

§ 27 a 28

a na konanie o nich sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

§ 30

Nález, proti ktorému nebola podaná žiadosť o preskúmanie nálezu podľa

§ 24a

alebo žaloba podľa

§ 25

, nadobúda 15. dňom od doručenia povinnému účinky právoplatného a vykonateľného súdneho

rozhodnutia a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný.

9

)

§ 31

(1)

Súd príslušný na výkon rozhodnutia

10

)

na návrh účastníka, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského nálezu, exekučné

konanie zastaví z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

11

)

ako aj vtedy,

a)

ak rozhodcovský nález má vadu uvedenú v

§ 25 ods. 1 písm. a) a b)

,

b)

ak nález zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené

alebo odporuje dobrým mravom.

(2)

Exekučný súd vykonateľnosť rozhodcovského nálezu zruší a exekučné konanie zastaví

aj bez návrhu účastníka, ak zistí v rozhodcovskom konaní vady uvedené v odseku 1 písm.

a) alebo písm. b).

(3)

Proti rozhodnutiu exekučného súdu podľa odseku 1 alebo odseku 2 je prípustný opravný

prostriedok.

§ 32

Ustanovenia tejto časti sa použijú v prípadoch, keď rozhodcovský orgán rozhoduje spor

o majetkových nárokoch z medzinárodného obchodného styku.

§ 33

Ak sa účastníci medzinárodného obchodného styku nedohodli v rozhodcovskej zmluve inak,

platia na rozhodcovské konanie v spore medzi nimi ustanovenia tohto zákona.

§ 34

(1)

Prípustnosť rozhodcovskej zmluvy sa posudzuje podľa tohto zákona.

(2)

Ostatné náležitosti rozhodcovskej zmluvy sa posudzujú podľa tohto zákona, ak si účastníci

nezvolili právny poriadok, podľa ktorého sa má rozhodcovská zmluva posudzovať. Voľba

právneho poriadku nesmie odporovať požiadavke rozumného usporiadania.

(3)

Pre formu rozhodcovskej zmluvy platí právo platné pre ostatné náležitosti rozhodcovskej

zmluvy; postačí však, ak bol dodržaný právny poriadok platný v mieste, kde došlo k

prejavu vôle.

(4)

Na ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, ktorými sa narúšajú zásady rovnosti účastníkov

v rozhodcovskom konaní alebo voľného hodnotenia vykonaných dôkazov rozhodcom alebo

ktoré odporujú platnému právnemu poriadku Slovenskej republiky v otázke spôsobilosti

tuzemských účastníkov na práva a povinnosti alebo na právne úkony, rozhodcovský orgán

neprihliadne.

§ 35

Ak v rozhodcovskej zmluve nie je uvedené inak, zmluva sa vzťahuje tak na práva priamo

vznikajúce z právnych vzťahov, ako aj na otázku platnosti týchto právnych vzťahov

a tiež na práva súvisiace s týmito právnymi vzťahmi.

§ 36

Na rozhodcovskom konaní podľa tejto časti sa môžu ako rozhodcovia zúčastňovať aj cudzí

štátni príslušníci, ktorí spĺňajú podmienky podľa

§ 5 ods. 1

, ak si ich zmluvné strany zvolili za rozhodcov.

§ 37

(1)

Uznanie rozhodnutia cudzozemského rozhodcovského orgánu sa nevyslovuje osobitným

rozhodnutím. Cudzozemské rozhodcovské rozhodnutie je uznané tým, že súd, ktorý je

príslušný konať ako exekučný súd, naň prihliadne, ako keby išlo o tuzemské rozhodcovské

rozhodnutie.

(2)

Rozhodcovské rozhodnutia cudzozemského rozhodcovského orgánu sa v Slovenskej republike

vykonajú ako nálezy tuzemských rozhodcovských orgánov.

(3)

Rozhodnutie, ktorým sa odopiera výkon rozhodnutia cudzozemského rozhodcovského orgánu,

je súd príslušný konať ako exekučný súd povinný vždy odôvodniť.

§ 38

(1)

Uznanie a výkon rozhodnutia cudzozemského rozhodcovského orgánu súd príslušný konať

ako exekučný súd odoprie, ak

a)

rozhodcovský nález nie je podľa práva štátu, v ktorom bol vydaný, právoplatný alebo

vykonateľný,

b)

rozhodcovský nález má vady uvedené v

§ 25 ods. 1 písm. a) a b)

alebo v

§ 31

,

c)

sú tu iné dôvody, pre ktoré rozhodcovské rozhodnutie odporuje verejnému poriadku,

d)

nie je zaručená vzájomnosť; vzájomnosť sa nevyžaduje, ak slovenská fyzická osoba

alebo slovenská právnická osoba dohodla príslušnosť cudzozemského súdu v rozhodcovskej

zmluve.

(2)

Proti rozhodnutiu všeobecného súdu, ktorým sa odopiera uznanie a výkon rozhodnutia

cudzozemského rozhodcovského orgánu, je prípustný opravný prostriedok.

§ 39

Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na rozhodcovské súdy zriadené pred jeho účinnosťou.

Zriaďovateľ týchto súdov upraví do šiestich mesiacov od účinnosti tohto zákona ich

organizačný poriadok (štatút) a rokovací poriadok v súlade s týmto zákonom.

§ 40

(1)

Na vecnú a miestnu príslušnosť všeobecných súdov a na konanie pred nimi sa vzťahujú

ustanovenia osobitného zákona.

12

)

(2)

Všeobecný súd rozhoduje uznesením, ak osobitný zákon neustanovuje, že rozhoduje rozsudkom.

§ 41

Ustanovenia tohto zákona sa použijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika

viazaná, neustanovuje inak.

§ 42

(1)

Spory o neplatnosť rozhodcovských zmlúv a o zrušenie rozhodcovských nálezov, o ktorých

sa začalo konať na všeobecnom súde a ktoré sa do nadobudnutia účinnosti tohto zákona

právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších

predpisov.

(2)

Ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na prípady, keď sa rozhodcovská zmluva uzavrela

pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a rozhodcovské konanie v sporoch, na ktoré

sa vzťahuje, nebolo do nadobudnutia účinnosti tohto zákona právoplatne skončené.

(3)

Na náležitosti rozhodcovskej zmluvy a výber rozhodcov v sporoch začatých pred nadobudnutím

účinnosti tohto zákona sa vzťahujú doterajšie predpisy.

§ 42a

Konanie o zrušenie rozhodcovského nálezu, o ktorom sa začalo konať na súde a ktoré

sa do nadobudnutia účinnosti tohto zákona právoplatne neskončilo, prerokujú a dokončia

súdy podľa doterajších predpisov.

§ 43

Zrušuje sa zákon

č. 98/1963 Zb.

o rozhodcovskom konaní v medzinárodnom obchodnom styku a o výkone rozhodcovských

rozhodnutí v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1994 Z. z.

§ 44

Tento zákon nadobúda účinnosť 15. dňom po jeho vyhlásení.