ZÁKON 214/2002 Z. z. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon)

§ 1

Úvodné ustanovenie

Účelom tohto zákona je ustanoviť zásady ochrany a racionálneho využívania nerastného

bohatstva, najmä pri geologickom prieskume, otvárke, príprave a dobývaní ložísk nerastov,

úprave a zušľachťovaní nerastov vykonávanom v súvislosti s ich dobývaním, ako aj bezpečnosti

prevádzky a ochrany životného prostredia pri týchto činnostiach.

§ 2

Nerasty

(1)

Za nerasty sa podľa tohto zákona považujú tuhé, kvapalné a plynné časti zemskej kôry.

(2)

Za nerasty sa podľa tohto zákona nepovažujú

a)

vody s výnimkou mineralizovaných vôd, z ktorých sa môžu priemyselne získavať vyhradené

nerasty,

b)

prírodné liečivé vody a prírodné stolové minerálne vody, aj keď sa z nich môžu priemyselne

získavať vyhradené nerasty, ďalej liečivé bahná a ostatné produkty prírodných liečivých

zdrojov,

c)

rašelina,

d)

bahno, piesok, štrk a okruhliaky v korytách vodných tokov, pokiaľ neobsahujú vyhradené

nerasty v dobývateľnom množstve,

e)

kultúrna vrstva pôdy, ktorá je vegetačným prostredím rastlinstva.

§ 3

Rozdelenie nerastov na vyhradené a nevyhradené

(1)

Vyhradené nerasty sú

a)

rádioaktívne nerasty,

b)

všetky druhy uhlia, ropy a horľavého zemného plynu a bituminózne horniny vhodné na

energetické využitie,

c)

nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy,

d)

magnezit,

e)

nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať fosfor, síru a fluór alebo ich zlúčeniny,

f)

kamenná soľ, draselné, bórové, brómové a jódové soli,

g)

grafit, baryt, azbest, sľuda, mastenec, diatomit, sklársky a zlievarenský piesok,

minerálne farbivá, bentonit,

h)

nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať prvky vzácnych zemín a prvky s vlastnosťami

polovodičov,

i)

granit, granodiorit, diorit, gabro, diabas, hadec, dolomit a vápenec, pokiaľ sú blokovo

dobývateľné a leštiteľné, a travertín,

j)

technicky použiteľné kryštály nerastov a drahé kamene,

k)

halloyzit, kaolín, keramické a žiaruvzdorné íly a ílovce, sadrovec, anhydrit, živce,

perlit a zeolit,

l)

kremeň, kremenec, vápenec, dolomit, slieň, čadič, znelec, trachyt, pokiaľ sú tieto

nerasty vhodné na chemickotechnologické spracovanie alebo spracovanie tavením,

m)

mineralizované vody, z ktorých sa môžu priemyselne získavať vyhradené nerasty,

n)

technicky využiteľné prírodné plyny, pokiaľ nepatria medzi plyny uvedené pod písmenom

b).

(2)

Ostatné nerasty sú nevyhradené nerasty.

(3)

Pri pochybnostiach, či niektorý nerast je vyhradeným alebo nevyhradeným nerastom,

rozhodne Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.

§ 4

Ložisko nerastov

Ložisko nerastov podľa tohto zákona (ďalej len „ložisko“) je prírodné nahromadenie

nerastov, ako aj základka v hlbinnej bani, opustený odval, výsypka alebo odkalisko,

ktoré vznikli banskou činnosťou

1

)

a obsahujú nerasty.

§ 5

Nerastné bohatstvo

(1)

Nerastné bohatstvo podľa tohto zákona tvoria ložiská vyhradených nerastov (ďalej

len „výhradné ložiská“).

(2)

Za nerastné bohatstvo sa podľa tohto zákona považujú aj prírodné horninové štruktúry

a podzemné priestory, ktoré vznikli dobývaním ložísk ropy, horľavého zemného plynu

alebo soli

[§ 3 ods. 1 písm. b)

a

f)

], ak sú vhodné na uskladňovanie plynov alebo kvapalín.

(3)

Nerastné bohatstvo je vo vlastníctve Slovenskej republiky.

§ 6

Výhradné ložisko

(1)

Ak sa zistí vyhradený nerast v rozsahu a kvalite, ktoré umožňujú odôvodnene očakávať

jeho nahromadenie, vydá Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky osvedčenie

o výhradnom ložisku.

(2)

Osvedčenie o výhradnom ložisku zašle Ministerstvo životného prostredia Slovenskej

republiky obvodnému banskému úradu, obci, okresnému úradu, správe katastra

2

)

a právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorej Ministerstvo životného prostredia

Slovenskej republiky určilo prieskumné územie na geologický prieskum výhradného ložiska

(ďalej len „prieskumné územie“).

2a

)

§ 7

Ložisko nevyhradeného nerastu

Ložisko nevyhradeného nerastu je súčasťou pozemku.

§ 7a

Organizácia

Geologický prieskum alebo dobývanie výhradných ložísk alebo inú banskú činnosť

1

)

môže vykonávať v rámci podnikateľskej činnosti

2b

)

právnická osoba alebo fyzická osoba (ďalej len „organizácia“) v rozsahu a za podmienok

ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi.

2c

)

§ 8

Zrušený.

§ 9

Zrušený.

§ 10

Povinnosti organizácie pri využívaní výhradného ložiska

(1)

Organizácia je povinná

a)

navrhnúť určenie, zmenu, prípadne zrušenie chráneného ložiskového územia,

b)

viesť banskomeračskú a geologickú dokumentáciu,

c)

evidovať stav zásob výhradného ložiska a jeho zmeny,

d)

riešiť včas strety záujmov pri určení dobývacieho priestoru a pri plánovanej otvárke,

príprave a dobývaní výhradného ložiska, predovšetkým s cieľom obmedziť nepriaznivé

vplyvy na životné prostredie,

e)

navrhnúť určenie, zmenu, prípadné zrušenie dobývacieho priestoru,

f)

evidovať výrubnosť a znečistenie pri dobývaní výhradného ložiska a dosahované výsledky

pri úprave a zušľachťovaní nerastov vykonávanom v súvislosti s ich dobývaním,

g)

starať sa o ochranu výhradného ložiska,

h)

plniť ďalšie povinnosti ustanovené týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi

predpismi.

(2)

Ak sa výhradné ložisko po ukončení geologického prieskumu nebude dobývať, Ministerstvo

životného prostredia Slovenskej republiky určí organizáciu, ktorá bude výhradné ložisko

evidovať a ktorá zabezpečí jeho ochranu (

§ 17 ods. 2

).

§ 11

Geologický prieskum výhradných ložísk

(1)

Pri geologickom prieskume výhradných ložísk sú organizácie povinné z hľadiska ochrany

a racionálneho využitia nerastného bohatstva

a)

overovať výhradné ložisko tak, aby sa zistili a vyhodnotili všetky využiteľné nerasty

ložiska a ich úžitkové zložky,

b)

overovať vývoj a úložné pomery výhradného ložiska tak, aby sa výstavba baní a lomov,

otvárka, príprava a dobývanie výhradného ložiska mohli projektovať a uskutočňovať

podľa zásad banskej technológie a aby sa zabezpečilo racionálne využitie zásob výhradného

ložiska,

c)

používať také metódy a postupy, aby nedošlo k znemožneniu alebo sťaženiu využitia

výhradného ložiska alebo jeho časti a k neodôvodneným stratám zásob výhradného ložiska,

d)

zistiť skutočnosti potrebné na posúdenie možných vplyvov využívania výhradného ložiska

na iné ložiská, vody a iné prírodné zdroje, na životné prostredie a na ďalšie dôležité

verejné záujmy,

e)

pri prerušení geologického prieskumu vykonať opatrenia, aby sa nezmarili banské diela

a nesťažilo vykonávanie ďalšieho prieskumu a využitie výhradného ložiska.

(2)

Organizácia má právo nakladať s nerastmi získanými pri geologickom prieskume výhradného

ložiska v rozsahu a za podmienok určených v rozhodnutí o určení prieskumného územia.

2a

)

(3)

Organizácia, ktorej sa určilo prieskumné územie, je povinná zaplatiť úhradu za toto

územie.

2a

)

(4)

Vykonávanie geologických prác upravujú osobitné predpisy.

2a

)

(5)

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podrobnejšie ustanoví všeobecne

záväzným právnym predpisom postup pri geologickom prieskume výhradných ložísk z hľadiska

ochrany a racionálneho využitia nerastného bohatstva.

§ 12

Oznamovanie výskytu ložiska vyhradeného nerastu

(1)

Kto zistí mimo rámca organizovaného geologického prieskumu výskyt ložiska vyhradeného

nerastu, je povinný to bezodkladne oznámiť Ministerstvu životného prostredia Slovenskej

republiky.

(2)

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky po overení výskytu ložiska

vyhradeného nerastu vydá o tom nálezcovi potvrdenie a odmení ho. Výška odmeny sa určí

s prihliadnutím na vedecký, technický a hospodársky význam nálezu. Organizácia ako

nálezca má právo len na náhradu účelne vynaložených nákladov.

(3)

Podrobnosti o oznamovaní, odmeňovaní a o úhrade nákladov ustanoví všeobecne záväzným

právnym predpisom Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky po dohode

s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

§ 13

Zásoby výhradného ložiska a podmienky ich využiteľnosti

(1)

Zásoby výhradného ložiska sú zistené a overené množstvá vyhradených nerastov ložiska

alebo jeho časti bez ohľadu na straty pri jeho dobývaní.

(2)

Podmienky využiteľnosti zásob výhradných ložísk sú súborom geologických, banskotechnických

a ekonomických ukazovateľov, podľa ktorých sa posudzuje vhodnosť zásob výhradných

ložísk na využitie. Podmienky využiteľnosti zásob výhradných ložísk sú podkladom na

vyhodnotenie a výpočet zásob výhradného ložiska.

(3)

Podmienky využiteľnosti zásob výhradného ložiska v období prieskumu a dobývania určuje

organizácia.

§ 14

Klasifikácia zásob výhradných ložísk, posudzovanie a schvaľovanie výpočtu zásob výhradných

ložísk

(1)

Výsledky geologického prieskumu výhradného ložiska sa vyhodnocujú. Súčasťou vyhodnotenia

je výpočet zásob, ktorý zabezpečuje organizácia.

(2)

Zásoby výhradného ložiska sa vo výpočtoch zásob klasifikujú

a)

podľa stupňa preskúmanosti výhradného ložiska a znalosti jeho úložných pomerov alebo

jeho časti, akosti a technologických vlastností nerastov a banskotechnických podmienok

na kategórie,

b)

podľa podmienok využiteľnosti na bilančné zásoby (využiteľné v súčasnosti) a nebilančné

zásoby (v súčasnosti nevyužiteľné, ale podľa predpokladu vy-užiteľné v budúcnosti),

c)

podľa prípustnosti ich vydobytia na voľné a viazané zásoby.

(3)

Výpočet zásob výhradného ložiska v období geologického prieskumu schvaľuje organizácia,

ktorá má určené prieskumné územie. V období dobývania výhradného ložiska výpočet zásob

schvaľuje organizácia, ktorá má určený dobývací priestor. Výpočet zásob sa zasiela

Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky na posúdenie, odsúhlasenie

2a

)

a zapísanie do súhrnnej evidencie zásob (

§ 29 ods. 4

).

(4)

Klasifikáciu a výpočet zásob výhradných ložísk podrobnejšie ustanoví Ministerstvo

životného prostredia Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 14a

Odpis zásob výhradného ložiska

(1)

Odpisom zásob výhradného ložiska sa rozumie ich vyňatie z evidencie zásob alebo ich

prevod z bilančných zásob do nebilančných zásob.

(2)

Zásoby výhradného ložiska možno odpísať

a)

z dôvodov osobitne zložitých banskotechnických, bezpečnostných alebo geologických

pomerov súvisiacich s prírodnými podmienkami alebo vzniknutých nepredvídanými udalosťami

alebo

b)

vtedy, ak nevyhovujú podmienkam využiteľnosti zásob výhradného ložiska (

§ 13 ods. 2

), alebo

c)

vtedy, ak ide o zásoby, ktorých dobývanie by ohrozilo dôležité verejné záujmy, najmä

ochranu životného prostredia, a význam ochrany prevyšuje záujem na vydobytí týchto

zásob.

(3)

Návrh na odpis zásob výhradného ložiska vypracuje organizácia, ktorá má určený dobývací

priestor, alebo organizácia, ktorá výhradné ložisko eviduje (

§ 10 ods. 2

), len čo zistí, že zásoby nie je možné alebo účelné vydobyť z dôvodov uvedených v

odseku 2.

(4)

Návrh na odpis zásob výhradného ložiska obsahuje

a)

názov a sídlo organizácie, ak ide o právnickú osobu, meno, priezvisko, trvalý pobyt,

ak ide o fyzickú osobu, názov dobývacieho priestoru alebo chráneného ložiskového územia,

b)

druh nerastu, množstvo zásob navrhnutých na odpis podľa blokov zásob, ich klasifikáciu,

kvalitatívnu charakteristiku a návrh na vyňatie z evidencie zásob alebo návrh na ich

prevod z bilančných zásob do nebilančných zásob,

c)

dôvody, pre ktoré sa zásoby navrhujú na odpis,

d)

mapy a rezy s prehľadne vyznačenými časťami ložiska, v ktorých sa navrhujú zásoby

na odpis,

e)

ďalšie grafické a písomné doklady o ložisku a zásobách navrhnutých na odpis potrebné

na odôvodnenie návrhu,

f)

stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.

(5)

Návrh na odpis zásob výhradného ložiska predkladá organizácia na odsúhlasenie obvodnému

banskému úradu, do ktorého obvodu pôsobnosti výhradné ložisko patrí.

3

)

Obvodný banský úrad posúdi návrh na odpis z hľadiska jeho obsahu a dôvodov odpisu

podľa odsekov 2 a 4; ak návrh na odpis zásob nespĺňa dôvody odpisu a neobsahuje požadované

náležitosti, obvodný banský úrad návrh na odpis zásob zamietne.

(6)

Odsúhlasený odpis zásob výhradného ložiska zasiela organizácia Ministerstvu životného

prostredia Slovenskej republiky na jeho zápis do súhrnnej evidencie zásob výhradných

ložísk (

§ 29 ods. 4

).

(7)

Odsúhlasený odpis zásob výhradného ložiska je súčasťou banskomeračskej a geologickej

dokumentácie a evidencie zásob v organizácii.

4

)

§ 15

Zabezpečenie ochrany nerastného bohatstva pri územnoplánovacej činnosti

(1)

Na včasné zabezpečenie ochrany nerastného bohatstva sú orgány územného plánovania

6

)

a spracovatelia územnoplánovacej dokumentácie povinní pri územnoplánovacej činnosti

vychádzať z podkladov o zistených a predpokladaných výhradných ložiskách poskytovaných

im Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky; pri tom postupujú podľa

osobitných predpisov

2a

)

a sú povinní navrhovať riešenie, ktoré je z hľadiska ochrany a využitia nerastného

bohatstva a ďalších verejných záujmov najvýhodnejšie.

(2)

Návrhy územnoplánovacej dokumentácie veľkých územných celkov, sídelných útvarov a

zón sa už v období spracovania konceptov riešenia prerokujú s Ministerstvom životného

prostredia Slovenskej republiky a s obvodným banským úradom. Tieto návrhy musia byť

pred schválením dohodnuté s uvedenými orgánmi podľa osobitných predpisov.

7

)

§ 16

Chránené ložiskové územie

(1)

Ochrana výhradného ložiska proti znemožneniu alebo sťaženiu jeho dobývania sa zabezpečuje

určením chráneného ložiskového územia.

(2)

Chránené ložiskové územie zahŕňa územie, na ktorom by stavby a zariadenia, ktoré

nesúvisia s dobývaním výhradného ložiska, mohli znemožniť alebo sťažiť dobývanie výhradného

ložiska.

(3)

Pre ložisko vyhradeného nerastu sa určí chránené ložiskové územie v období geologického

prieskumu po vydaní osvedčenia o výhradnom ložisku (

§ 6

).

§ 17

Určenie, zmeny a zrušenie chráneného ložiskového územia

(1)

Chránené ložiskové územie a jeho zmeny určuje obvodný banský úrad rozhodnutím po

vyjadrení príslušného orgánu ochrany prírody

7a

)

a po dohode s príslušným stavebným úradom podľa osobitného predpisu.

7b

)

(2)

Konanie o určenie chráneného ložiskového územia sa začína na návrh organizácie alebo

na podnet orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží osvedčením o výhradnom ložisku a

návrhom hraníc chráneného ložiskového územia.

(3)

Účastníkom konania o určenie chráneného ložiskového územia je navrhovateľ, obec,

v ktorej katastrálnom území sa chránené ložiskové územie má nachádzať, a obec, ktorej

katastrálneho územia sa chránené ložiskové územie má dotýkať. Začatie konania oznámi

obvodný banský úrad dotknutým orgánom štátnej správy a obci, ktorá je účastníkom konania.

Obvodný banský úrad nariadi ústne pojednávanie spojené podľa potreby s miestnou obhliadkou

a súčasne upozorní, že stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy k návrhu na určenie

chráneného ložiskového územia a pripomienky a návrhy účastníka konania sa môžu uplatniť

najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak obvodný banský úrad nemusí na ne prihliadať.

Ak niektorý z dotknutých orgánov štátnej správy potrebuje na zaujatie stanoviska dlhší

čas, obvodný banský úrad na jeho žiadosť určenú lehotu pred jej uplynutím primerane

predĺži.

(4)

V konaní o určenie chráneného ložiskového územia obvodný banský úrad posúdi návrh

a podklady z hľadiska požiadaviek na ochranu výhradného ložiska, posúdi pripomienky

a návrhy účastníka konania a predložené stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy.

(5)

Rozhodnutie o určení chráneného ložiskového územia je rozhodnutím o chránenom území.

7c

)

Hranice chráneného ložiskového územia sa vyznačia v územnoplánovacej dokumentácii

8

)

a v katastri nehnuteľností.

9

)

(6)

Obvodný banský úrad zruší chránené ložiskové územie, ak pominuli dôvody ochrany výhradného

ložiska.

(7)

Odseky 2 až 5 sa vzťahujú primerane aj na zmenu a zrušenie chráneného ložiskového

územia.

(8)

Podrobnosti o určení, zmene a zrušení chráneného ložiskového územia a jeho evidencii

ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo hospodárstva Slovenskej

republiky.

§ 18

Obmedzenie niektorých činností v chránenom ložiskovom území

(1)

V záujme ochrany nerastného bohatstva sa nesmú v chránenom ložiskovom území zriaďovať

stavby a zariadenia, ktoré nesúvisia s dobývaním výhradného ložiska, pokiaľ sa na

to nedal súhlas podľa tohto zákona.

(2)

Ak je nevyhnutné vo verejnom záujme umiestniť stavbu alebo zariadenie nesúvisiace

s dobývaním výhradného ložiska v chránenom ložiskovom území, treba dbať na to, aby

sa čo najmenej narušilo využitie nerastného bohatstva. Znemožniť alebo sťažiť dobývanie

výhradných ložísk nerastov uvedených v § 3 ods. 1 písm. a) až d) možno len v osobitne

odôvodnených prípadoch, ak ide o mimoriadne dôležitú stavbu alebo zariadenie alebo

ak sa stavbou alebo zariadením sťaží alebo znemožní dobývanie len malého množstva

zásob výhradného ložiska.

§ 19

Povoľovanie stavieb a zariadení v chránenom ložiskovom území

(1)

Povolenie stavieb a zariadení v chránenom ložiskovom území, ktoré nesúvisia s dobývaním,

môže vydať príslušný orgán podľa osobitných predpisov

10

)

len so súhlasom obvodného banského úradu.

(2)

Súhlas obvodného banského úradu podľa odseku 1 si vyžiada orgán príslušný na povoľovanie

stavieb a zariadení. Žiadosť o povolenie stavby a zariadenia musí žiadateľ doložiť

vyjadrením organizácie spolu s návrhom podmienok ochrany výhradného ložiska.

§ 20

Zrušený.

§ 21

Zrušený.

§ 22

Zrušený.

§ 23

Projektovanie, výstavba a rekonštrukcia baní a lomov

(1)

Na projektovanie, výstavbu, prípadne rekonštrukciu baní a lomov včítane výsypiek,

odvalov a odkalísk sa vzťahujú všeobecné predpisy o investičnej výstavbe, pokiaľ tento

zákon neustanovuje inak.

(2)

Dokumentácia stavieb uvedených v odseku 1 musí okrem náležitostí ustanovených všeobecnými

predpismi zabezpečovať

a)

racionálne využívanie výhradných ložísk,

b)

optimálne rozmiestnenie povrchových a podzemných zariadení, stavieb a banských diel

a použitie najvhodnejších dobývacích metód,

c)

ukladanie a uchovávanie vydobytých a dočasne nevyužívaných nerastov a ukladanie odpadov

(výsypky, odvaly a odkaliská),

d)

ochranu pred zničením alebo znehodnotením zásob susedných výhradných ložísk,

e)

bezpečnosť prevádzky a bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zabezpečenie banských

diel, vetranie, čerpanie a odvádzanie banských vôd, ochranu proti výbuchom, prievalom,

požiarom a otrasom, ako aj proti prietržiam hornín, uhlia a plynov,

f)

obmedzenie nepriaznivých vplyvov na životné prostredie,

g)

riešenie vzťahov k iným národohospodárskym odvetviam a verejným záujmom chráneným

osobitnými predpismi,

11

)

a to nielen z hľadiska priamych následkov pripravovanej investičnej výstavby, ale

aj z hľadiska následkov spojených s dobývaním výhradného ložiska s uvedením objektov

a zariadení, za ktoré bude treba plánovať náhradu,

h)

spresňovanie zásob výhradného ložiska potrebným prieskumom.

(3)

Banské diela a banské stavby pod povrchom vrátane stavieb na povrchu bezprostredne

slúžiacich ich prevádzke, a to ťažné veže, jamové budovy, strojovne ťažných strojov

a ventilátorovne povoľuje obvodný banský úrad.

(4)

Obvodný banský úrad povoľuje aj banské stavby slúžiace otvárke, príprave alebo dobývaniu

výhradného ložiska v lomoch a skrývkach v hraniciach vymedzených čiarou skutočne vykonanej

skrývky alebo vykonávanej ťažby, prípadne na území vystavenom priamym účinkom ťažby,

pokiaľ sa nevykonala rekultivácia pozemku.

(5)

Banské diela a stavby uvedené v odsekoch 3 a 4 povoľuje obvodný banský úrad spravidla

v rámci povoľovania otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska.

12

)

(6)

Povoľovanie stavieb skladov výbušnín a ich užívanie upravujú osobitné predpisy.

1

)

§ 24

Oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska

(1)

Na dobývanie výhradného ložiska sa organizácii, ktorá má príslušné banské oprávnenie,

12a

)

určí dobývací priestor. Určenie dobývacieho priestoru oprávňuje organizáciu na dobývanie

výhradného ložiska.

(2)

Prednosť na určenie dobývacieho priestoru má organizácia, ktorá má určené prieskumné

územie

2a

)

a prieskum vykonávala na vlastné náklady. Prednosť možno uplatniť podaním návrhu

na určenie dobývacieho priestoru najneskôr do šiestich mesiacov po posúdení a odsúhlasení

výpočtu zásob v období ložiskového geologického prieskumu Ministerstvom životného

prostredia Slovenskej republiky (

§ 14 ods. 3

).

(3)

Ak organizácia, ktorá má prednosť na určenie dobývacieho priestoru, podala návrh

v lehote podľa odseku 2, obvodný banský úrad uskutoční konanie o určenie dobývacieho

priestoru na jej návrh. Konanie k návrhom iných organizácií na určenie dobývacieho

priestoru pre to isté ložisko podaným v lehote podľa odseku 2 obvodný banský úrad

preruší.

(4)

Ak organizácia podľa odseku 2 prednosť na určenie dobývacieho priestoru v určenej

lehote neuplatnila a návrh na určenie dobývacieho priestoru podala jedna organizácia

alebo viac iných organizácií v lehote podľa odseku 2 alebo po uplynutí tejto lehoty,

obvodný banský úrad uskutoční výberové konanie. Oznámenie o začatí výberového konania

a základné údaje o výhradnom ložisku uverejní obvodný banský úrad v Obchodnom vestníku

najneskôr 90 dní pred dátumom ukončenia prijímania návrhov na určenie dobývacieho

priestoru. Návrhy na určenie dobývacieho priestoru podľa prvej vety sa považujú za

návrhy do výberového konania. Na dobu uskutočnenia výberového konania obvodný banský

úrad konanie o určenie dobývacieho priestoru k podaným návrhom preruší.

(5)

Na vyhodnotenie návrhov na určenie dobývacieho priestoru podaných vo výberovom konaní

obvodný banský úrad zriadi komisiu, ktorá má najmenej päť členov. Členov komisie vymenúva

predseda obvodného banského úradu zo zástupcov okresného úradu, obce, na ktorej území

sa nachádza dobývací priestor, Slovenskej banskej komory a obvodného banského úradu.

(6)

Člen komisie je povinný o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone

svojej funkcie alebo v súvislosti s ňou, zachovávať mlčanlivosť, a to aj po skončení

svojho členstva v komisii.

(7)

Komisia vyhodnotí návrhy na určenie dobývacieho priestoru najmä z hľadiska technických

a finančných možností predkladateľov návrhov, navrhovaného spôsobu dobývania výhradného

ložiska a riešenia stretov záujmov a určí poradie účastníkov výberového konania. Neoddeliteľnú

súčasť výberového konania tvorí správa o priebehu a výsledkoch výberového konania,

ktorá spolu s ostatnou dokumentáciou je podkladom na rozhodnutie obvodného banského

úradu v konaní o určenie dobývacieho priestoru.

(8)

O návrhu, ktorý bol vo výberovom konaní určený ako prvý, pokračuje obvodný banský

úrad v konaní o určenie dobývacieho priestoru; ostatným účastníkom výberového konania

obvodný banský úrad oznámi, že ich návrhy neboli vo výberovom konaní úspešné.

(9)

Ak v konaní o určenie dobývacieho priestoru navrhovateľ, ktorý bol vo výberovom konaní

určený ako prvý, vezme svoj návrh späť alebo nesplní inú požiadavku konania o určenie

dobývacieho priestoru, obvodný banský úrad toto konanie zastaví a pokračuje v konaní

s navrhovateľom, ktorý sa vo výberovom konaní umiestnil ako druhý.

(10)

Obvodný banský úrad po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o určení dobývacieho

priestoru konanie k návrhom na určenie dobývacieho priestoru ostatných účastníkov

výberového konania zastaví.

(11)

Dobývať výhradné ložisko v určenom dobývacom priestore môže organizácia po vydaní

povolenia banskej činnosti obvodným banským úradom podľa osobitných predpisov.

12

)

(12)

Organizácia má právo nakladať s vydobytými nerastmi výhradného ložiska, na ktorého

dobývanie jej bol určený dobývací priestor.

§ 25

Dobývací priestor

(1)

Dobývací priestor sa určí na základe výsledkov prieskumu ložiska podľa rozsahu, uloženia,

tvaru a hrúbky výhradného ložiska so zreteľom na jeho zásoby a úložné pomery tak,

aby ložisko mohlo byť racionálne vydobyté. Pri určení dobývacieho priestoru sa vychádza

z určeného chráneného ložiskového územia a musí sa prihliadnuť aj na dobývanie susedných

ložísk a na vplyv dobývania.

(2)

Dobývací priestor môže zahŕňať jedno alebo viaceré výhradné ložiská alebo, ak je

to vzhľadom na rozsah ložiska účelné, len časť výhradného ložiska.

(3)

Dobývací priestor sa určí na dobývanie výhradného ložiska určitého nerastu alebo

skupiny nerastov. Súčasne sa určí, ktoré nerasty výhradného ložiska sa budú dočasne

ukladať. Ak je oddelené dobývanie iného nerastu alebo skupiny nerastov inou organizáciou

racionálnejšie, určí sa na ich dobývanie osobitný dobývací priestor.

§ 26

Hranice dobývacieho priestoru

(1)

Hranice dobývacieho priestoru na povrchu sa určia uzavretým geometrickým obrazcom

s priamymi stranami, ktorého vrcholy sa určujú súradnicami uvedenými v platnom súradnicovom

systéme. Jeho priestorové hranice pod povrchom sa spravidla určia zvislými rovinami,

ktoré prechádzajú povrchovými hranicami. Výnimočne sa tieto priestorové hranice môžu

určiť podľa prirodzených hraníc. Dobývací priestor sa môže vymedziť aj hĺbkovo.

(2)

Obvodný banský úrad môže nariadiť, aby sa hranice dobývacieho priestoru vyznačili

hraničnými značkami na povrchu, prípadne aj v banských dielach, najmä ak je to potrebné

vo verejnom záujme alebo z hľadiska chránených záujmov vlastníkov (užívateľov) nehnuteľností,

ktoré ležia v hraniciach dobývacieho priestoru, alebo z hľadiska záujmov organizácií,

ktorých dobývacie priestory susedia.

(3)

Hranice určeného dobývacieho priestoru vyznačí orgán územného plánovania v územnoplánovacej

dokumentácii.

7

)

§ 27

Určenie, zmeny a zrušenie dobývacieho priestoru

(1)

Dobývací priestor, jeho zmenu a zrušenie určí obvodný banský úrad rozhodnutím po

vyjadrení príslušného orgánu ochrany prírody

7a

)

a po dohode s príslušným stavebným úradom podľa osobitného predpisu.

7b

)

(2)

Návrh na určenie osobitného dobývacieho priestoru (

§ 25 ods. 3

) sa doloží vyjadrením organizácie, pre ktorú už bol určený dobývací priestor. Ak

je to z hľadiska racionálneho dobývania, ekologických vplyvov a bezpečnosti prevádzky

potrebné, určí obvodný banský úrad nevyhnutné opatrenia, najmä poradie a spôsob vydobytia

výhradných ložísk.

(3)

V rozhodnutí o určení dobývacieho priestoru sa uvedie aj termín začatia dobývania

výhradného ložiska.

(4)

Obvodný banský úrad na návrh organizácie, obce, v ktorej katastrálnom území sa dobývací

priestor nachádza alebo ktorej katastrálneho územia sa dobývací priestor dotýka, orgánu

územného plánovania, ako aj z vlastného podnetu zmení dobývací priestor, ak sú na

to z hľadiska verejného záujmu závažné dôvody.

(5)

Ak sa návrh na určenie alebo zmenu dobývacieho priestoru dotýka záujmov chránených

podľa osobitných predpisov,

11

)

prerokuje organizácia, ktorá má výhradné ložisko dobývať, podmienky určenia dobývacieho

priestoru s orgánmi štátnej správy, s fyzickými osobami a právnickými osobami, ktorým

prislúcha ochrana týchto záujmov, s obcou, v ktorej katastrálnom území sa dobývací

priestor nachádza, a s obcou, ktorej katastrálneho územia sa dobývací priestor dotýka.

(6)

Rozhodnutie o určení a zmene dobývacieho priestoru je rozhodnutím o využití územia

13

)

v rozsahu jeho vymedzenia na povrchu.

(7)

Organizácia môže určený dobývací priestor zmluvne previesť na inú organizáciu, ktorá

má príslušné banské oprávnenie, po predchádzajúcom súhlase obvodného banského úradu.

Žiadosť o predchádzajúci súhlas na prevod dobývacieho priestoru podáva prevádzajúca

organizácia spolu s návrhom zmluvy o prevode dobývacieho priestoru a s príslušným

banským oprávnením

12a

)

organizácie, na ktorú sa dobývací priestor má previesť.

(8)

Návrh zmluvy o prevode dobývacieho priestoru musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať

ďalšie náležitosti o

a)

zaplatení úhrady za dobývací priestor a úhrady za vydobyté nerasty ku dňu prevodu

dobývacieho priestoru,

b)

odovzdaní a prevzatí dokumentácie súvisiacej s vykonávaním banskej činnosti,

c)

aktuálnom stave banskej činnosti vrátane riešenia stretov záujmov a o stave zásob

výhradného ložiska podľa druhov nerastov,

d)

povinnosti organizácie, na ktorú sa dobývací priestor má previesť, uskutočniť likvidáciu

hlavných banských diel a lomov a rekultiváciu pozemkov po ukončení alebo trvalom zastavení

banskej činnosti.

(9)

Ak návrh zmluvy o prevode dobývacieho priestoru neobsahuje náležitosti podľa odseku

8 alebo ak náležitosti nezodpovedajú skutočnému stavu, obvodný banský úrad žiadosť

o predchádzajúci súhlas na prevod dobývacieho priestoru rozhodnutím zamietne.

(10)

Prvopis podpísanej zmluvy o prevode dobývacieho priestoru zašle prevádzajúca organizácia

obvodnému banskému úradu, ktorý vydal predchádzajúci súhlas na jej uzavretie. Ak zmluva

obsahuje všetky náležitosti podľa odsúhlaseného návrhu, obvodný banský úrad na jej

základe uskutoční zápis prevodu dobývacieho priestoru do evidencie dobývacích priestorov.

Prevod dobývacieho priestoru nadobúda účinnosť dňom zápisu prevodu do tejto evidencie.

(11)

Na organizáciu, na ktorú sa dobývací priestor zmluvou previedol, prechádzajú dňom

prevodu všetky oprávnenia a povinnosti ustanovené týmto zákonom a inými všeobecne

záväznými právnymi predpismi a rozhodnutiami orgánov štátnej správy spojené s vykonávaním

banskej činnosti v tomto dobývacom priestore.

(12)

Obvodný banský úrad zruší dobývací priestor na návrh organizácie, ak sa dobývanie

výhradného ložiska ukončilo alebo trvale zastavilo a bola ukončená likvidácia hlavných

banských diel a lomov. Obvodný banský úrad zruší dobývací priestor alebo ho určí inej

organizácii na základe výberového konania (

§ 24 ods. 4 až 10

), ak organizácia, ktorej bol určený, do troch rokov od určenia dobývacieho priestoru

alebo jeho prevodu nezačala výhradné ložisko dobývať alebo dobývanie prerušila na

dlhší čas ako tri roky.

(13)

Podrobnosti o návrhoch dobývacích priestorov a o postupe pri ich určení, zmenách,

zrušení a evidencii ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo

hospodárstva Slovenskej republiky.

§ 28

Konanie o určenie, zmenách a zrušenie dobývacieho priestoru

(1)

Konanie o určenie, zmenách a zrušenie dobývacieho priestoru (ďalej len „konanie o

určenie dobývacieho priestoru“) sa začína na návrh organizácie alebo na podnet obvodného

banského úradu. Návrh sa doloží

a)

stanoviskom ministerstva príslušného podľa druhu nerastu, najmä z hľadiska realizácie

surovinovej politiky,

b)

rozhodnutím o určení chráneného ložiskového územia,

c)

príslušným banským oprávnením,

12a

)

d)

dokladmi a dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu,

e)

zoznamom fyzických osôb a právnických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci

konania a sú navrhovateľovi známe.

(2)

Obvodný banský úrad môže určiť, že k návrhu sa priložia ďalšie podklady potrebné

na spoľahlivé posúdenie návrhu, najmä z hľadiska ochrany a racionálneho využitia výhradného

ložiska, dôsledkov jeho dobývania, ako aj z hľadiska potrieb národného hospodárstva

a verejných záujmov.

(3)

Obvodný banský úrad môže začať konanie o určenie dobývacieho priestoru aj v prípade,

ak nie sú k dispozícii všetky doklady a dokumentácia podľa odseku 1 písm. d) a e)

a odseku 2. Súčasne určí organizácii lehotu na doplnenie návrhu. Ak návrh nebol doplnený

v určenej lehote, obvodný banský úrad konanie o určenie dobývacieho priestoru zastaví.

(4)

Účastníkmi konania o určenie dobývacieho priestoru sú navrhovateľ, fyzické osoby

a právnické osoby, ktorých vlastnícke a iné práva k pozemkom alebo stavbám môžu byť

určením dobývacieho priestoru priamo dotknuté, a obec, v ktorej územnom obvode sa

dobývací priestor nachádza.

(5)

Obvodný banský úrad oznámi začatie konania o určenie dobývacieho priestoru dotknutým

orgánom štátnej správy a všetkým známym účastníkom konania najneskôr sedem dní pred

ústnym pojednávaním a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnou obhliadkou.

Súčasne upozorní účastníkov konania, že svoje pripomienky a návrhy môžu uplatniť najneskôr

pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne nemusí prihliadnuť. Orgány, ktoré sa k návrhu

na určenie dobývacieho priestoru vyjadrovali podľa osobitných predpisov,

11

)

sa už na konanie neprizvú.

(6)

Dotknuté orgány štátnej správy oznámia svoje stanoviská v lehote, ktorú určí obvodný

banský úrad a ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, inak sa na ne nemusí prihliadnuť.

Ak niektorý z orgánov štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie návrhu dlhší čas,

obvodný banský úrad na jeho žiadosť určenú lehotu pred jej uplynutím primerane predĺži.

(7)

Začatie konania o určenie dobývacieho priestoru, ak sa týka rozsiahleho územia, oznámi

obvodný banský úrad účastníkom konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred ústnym

pojednávaním. Začatie konania oznámi obvodný banský úrad verejnou vyhláškou aj v prípade,

ak účastníci konania nie sú mu známi. Pri oznámení začatia konania verejnou vyhláškou

sa postupuje obdobne ako pri územnom konaní podľa osobitných predpisov.

14

)

(8)

Obvodný banský úrad v konaní o určenie dobývacieho priestoru posúdi návrh predovšetkým

z hľadiska ochrany a využitia nerastného bohatstva a jeho dôsledkov; pritom posúdi,

či je návrh v súlade s rozhodnutím o určení chráneného ložiskového územia a či vyhovuje

všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu baní alebo lomov a požiadavkám, ktoré

ustanovujú osobitné predpisy na ochranu chránených záujmov.

11

)

(9)

Obvodný banský úrad v konaní o určenie dobývacieho priestoru zabezpečí stanoviská

dotknutých orgánov štátnej správy a posúdi pripomienky a návrhy účastníkov konania.

(10)

V rozhodnutí o určení dobývacieho priestoru vymedzí obvodný banský úrad dobývací

priestor a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia verejné záujmy v území, a rozhodne

o námietkach účastníkov konania.

§ 29

Evidencia

(1)

Evidenciu osvedčení o výhradnom ložisku vedie Ministerstvo životného prostredia Slovenskej

republiky.

(2)

Evidenciu chránených ložiskových území vedie obvodný banský úrad.

(3)

Evidenciu dobývacích priestorov a ich zmien vedie obvodný banský úrad v knihách dobývacích

priestorov. Súhrnnú evidenciu dobývacích priestorov vedie Hlavný banský úrad.

(4)

Súhrnnú evidenciu zásob výhradných ložísk a bilanciu zásob nerastov Slovenskej republiky

vedie Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.

(5)

Orgány uvedené v odsekoch 1 až 4 umožnia nahliadnuť do evidencie, prípadne poskytnú

z tejto evidencie potrebné informácie alebo výpisy právnickým osobám a fyzickým osobám,

ktoré preukážu, že ich potrebujú na plnenie svojich povinností alebo na uplatňovanie

a ochranu svojich práv. Nedotknuté zostávajú predpisy o ochrane štátneho, hospodárskeho

a služobného tajomstva.

14a

)

(6)

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podrobnejšie ustanoví všeobecne

záväzným právnym predpisom vedenie evidencie zásob výhradných ložísk.

§ 30

Racionálne využívanie výhradných ložísk

(1)

Výhradné ložiská sa musia využívať racionálne. Racionálnym využívaním výhradných

ložísk sa rozumie ich dobývanie a úprava a zušľachťovanie vydobytých nerastov podľa

zásad uvedených v odseku 2 s prihliadnutím na súčasné technické a ekonomické podmienky;

pritom sa musia dodržať zásady banskej technológie, bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci a bezpečnosti prevádzky

15

)

a vylúčiť neodôvodnené nepriaznivé vplyvy na pracovné a životné prostredie.

(2)

Pri využívaní výhradných ložísk je potrebné najmä

a)

vydobyť zásoby výhradných ložísk včítane sprievodných nerastov čo najúplnejšie s

čo najmenšími stratami a znečistením; dobývanie zamerané výhradne na bohaté časti

ložiska nie je dovolené,

b)

riadne využiť vydobyté nerasty pri ich úprave a zušľachťovaní vykonávanom v súvislosti

s ich dobývaním,

c)

vhodne ukladať sprievodné nerasty súčasne dobývané, ale dočasne nevyužívané, a viesť

ich evidenciu,

d)

vhodným spôsobom ukladať skrývkové hmoty a hlušiny a podľa možnosti ich účelne využívať.

(3)

Ak je z hľadiska úložných pomerov ložiska, hospodárnosti alebo bezpečnosti prevádzky

a technických a prevádzkových pomerov organizácie účelné, aby časť ložiska v jej dobývacom

priestore vydobyla iná organizácia, alebo ak treba, aby si organizácia zriadila banské

dielo v dobývacom priestore inej organizácie, dohodnú sa na tom obe organizácie.

(4)

Organizácia môže, ak to prispeje k racionálnejšiemu a bezpečnejšiemu vydobytiu výhradného

ložiska a ak to pripúšťa jej vlastná prevádzka, dovoliť inej organizácii spoločné

užívanie svojich banských diel a zariadení.

(5)

Ak je niektorý z postupov podľa odsekov 3 a 4 z hľadiska bezpečnosti prevádzky nevyhnutne

potrebný, nariadi ho obvodný banský úrad.

(6)

Dobývanie výhradného ložiska sa nesmie zastaviť, kým sa nezabezpečilo, že jeho neskoršie

dobývanie bude technicky možné a hospodársky účelné a bezpečné, ledaže by zastavenie

dobývania vyžadoval dôležitý verejný záujem, predovšetkým bezpečnosť života alebo

ochrana zdravia ľudí.

(7)

Podrobnosti o racionálnom využívaní výhradných ložísk ustanoví všeobecne záväzným

právnym predpisom Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

§ 31

Povinnosti a oprávnenia organizácie pri dobývaní výhradných ložísk

(1)

Ak sa pri dobývaní v dobývacom priestore zistí ložisko iného vyhradeného nerastu,

než pre ktorý sa určil dobývací priestor, je organizácia povinná oznámiť to bez meškania

Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky a obvodnému banskému úradu.

Ak sa prieskumom ložiska overí, že zistené ložisko sa môže dobývať a že jeho dobývanie

inou organizáciou by nebolo racionálne, môže obvodný banský úrad organizácii uložiť

povinnosť dobývať aj toto výhradné ložisko (

§ 27

). V prípadoch, keď by dobývanie tohto výhradného ložiska nebolo racionálne, je organizácia

povinná vykonať pre novozistené ložisko primerané opatrenia na jeho ochranu.

(2)

Na spresnenie znalostí o množstve a kvalite zásob, o geologických a banskotechnických

podmienkach dobývania je organizácia povinná v priebehu dobývania zabezpečiť v nevyhnutnom

predstihu v hraniciach svojho dobývacieho priestoru ďalší prieskum ložiska. Na tento

prieskum sa vzťahujú obdobne ustanovenia

§ 11

.

(3)

Na účely dobývania výhradného ložiska je organizácia oprávnená

a)

zriaďovať v hraniciach dobývacieho priestoru, a pokiaľ je to potrebné aj mimo neho,

stavby a prevádzkové zariadenia, ktoré sú potrebné na otvárku, prípravu a dobývanie

výhradného ložiska a na úpravu alebo zušľachťovanie nerastov vykonávané v súvislosti

s ich dobývaním a na dopravu všetkých potrebných zariadení a hmôt,

b)

nadobúdať na plnenie úloh ustanovených týmto zákonom nehnuteľnosti alebo práva k

nehnuteľnostiam rozhodnutím o vyvlastnení, prípadne zriadením užívacieho práva; o

vyvlastňovacom konaní platia osobitné predpisy.

16

)

(4)

Po ukončení alebo trvalom zastavení prevádzky v hlavných banských dielach a lomoch

je organizácia povinná vykonať ich likvidáciu (

§ 32

) a uskutočniť rekultiváciu pozemkov dotknutých banskou činnosťou podľa osobitných

predpisov.

16a

)

§ 32

Plány otvárky, prípravy a dobývania výhradných ložísk a plány zabezpečenia a likvidácie

hlavných banských diel a lomov

(1)

Organizácia, ktorá má určený dobývací priestor na dobývanie výhradných ložísk, je

povinná vypracovať plány otvárky, prípravy a dobývania týchto ložísk.

(2)

Plány otvárky, prípravy a dobývania musia zabezpečovať dostatočný predstih otvárky

a prípravy výhradného ložiska pred dobývaním a jeho racionálne a plynulé dobývanie

pri použití vhodných dobývacích metód a zaistenie bezpečnosti prevádzky.

(3)

Ak by sa otvárkou, prípravou a dobývaním ohrozila prevádzka alebo využitie výhradného

ložiska v dobývacom priestore inej organizácie, určí obvodný banský úrad nevyhnutné

opatrenia, najmä poradie a spôsob vydobytia výhradných ložísk.

(4)

Pred zastavením prevádzky v hlavných banských dielach alebo v lomoch je organizácia

povinná vypracovať plány ich zabezpečenia alebo likvidácie.

(5)

Podrobnosti o plánoch otvárky, prípravy a dobývania výhradných ložísk a o plánoch

zabezpečenia a likvidácie hlavných banských diel a lomov ustanoví Ministerstvo hospodárstva

Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 32a

Úhrady

(1)

Organizácia, ktorá má určený dobývací priestor, a vláda Slovenskej republiky nevyhlásila

útlmový program na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore, platí úhradu

za dobývací priestor 5 000 Sk ročne za každý aj začatý km

2

plošného obsahu dobývacieho priestoru.

(2)

Organizácia, ktorá má určený dobývací priestor, platí úhradu za nerasty vydobyté

z výhradného ložiska, na ktoré bol dobývací priestor určený. Sadzba úhrady je najviac

10 % z trhovej ceny výrobkov zhotovených z vydobytých nerastov. Pri výpočte tejto

úhrady sa vychádza z podielu nákladov na dobývanie a z celkových nákladov na zhotovenie

výrobkov.

(3)

Organizácia platí úhradu za uskladňovanie plynov alebo kvapalín v prírodných horninových

štruktúrach a v podzemných priestoroch (

§ 5 ods. 2

) (ďalej len „uskladňovanie plynov alebo kvapalín“). Sadzba úhrady je najviac 0,02

Sk za uskladnenie (zatlačenie) 1 m

3

plynu alebo 1 t kvapaliny.

(4)

Úhrady podľa odsekov 1 a 2 vypočíta organizácia, ktorá má určený dobývací priestor;

úhradu za uskladňovanie plynov alebo kvapalín podľa odseku 3 vypočíta organizácia,

ktorá má povolenú túto banskú činnosť.

16b

)

(5)

Úhrada podľa odseku 1 je vo výške 50 % príjmom štátneho rozpočtu a vo výške 50 %

príjmom obce, na ktorej území sa nachádza dobývací priestor. Ak sa dobývací priestor

nachádza na územiach viacerých obcí, obvodný banský úrad určí pomerné podiely obcí

podľa veľkosti častí dobývacieho priestoru na ich územiach. Príslušnú časť úhrady

odvedie obvodný banský úrad do rozpočtu obce do 30 dní od prijatia úhrady.

(6)

Úhrady podľa odsekov 2 a 3 sú príjmom štátneho rozpočtu.

(7)

Povinnosť platiť úhradu za dobývací priestor sa začína kalendárnym rokom nasledujúcim

po roku, v ktorom bol dobývací priestor určený, a končí sa rokom, v ktorom bol dobývací

priestor zrušený. Úhrada sa platí každoročne, najneskôr do konca februára kalendárneho

roka. V tomto termíne predkladá organizácia obvodnému banskému úradu priznanie úhrady

za dobývací priestor.

(8)

Úhrada za vydobyté nerasty a úhrada za uskladňovanie plynov alebo kvapalín sa platí

štvrťročne vždy do konca tretieho mesiaca nasledujúceho štvrťroku. V tomto termíne

predkladá organizácia obvodnému banskému úradu priznanie úhrady za vydobyté nerasty

a priznanie úhrady za uskladňovanie plynov alebo kvapalín.

(9)

Na žiadosť organizácie môže obvodný banský úrad v kalendárnom roku povoliť platenie

úhrady za vydobyté nerasty alebo úhrady za uskladňovanie plynov alebo kvapalín za

jednotlivé štvrťroky kalendárneho roka v splátkach tak, aby úhrady boli zaplatené

najneskôr do konca marca nasledujúceho roka. V povolení o platení úhrady v splátkach

obvodný banský úrad súčasne vymeria žiadateľovi úrok z odloženej sumy vo výške 140

% diskontnej úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, platnej v deň splatnosti

úhrady. Úrok je splatný do 8 dní odo dňa doručenia povolenia platenia úhrady v splátkach.

(10)

Ak organizácia nezaplatí úhradu podľa odsekov 1 až 3 včas a v určenej výške, je povinná

zaplatiť za každý deň omeškania penále vo výške 0,2 % z nedoplatkov príslušnej úhrady.

(11)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky môže na žiadosť organizácie znížiť úhradu

za vydobyté nerasty a úhradu za uskladňovanie plynov alebo kvapalín. Žiadosť o zníženie

úhrady organizácia zašle Hlavnému banskému úradu do 31. mája roka, za ktorý žiada

o zníženie úhrady. Hlavný banský úrad sa o žiadosti vyjadrí do 30. júna a žiadosť

s vyjadrením predloží Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré ju posúdi

a so stanoviskom predloží do 31. júla na rozhodnutie Ministerstvu financií Slovenskej

republiky. Ministerstvo financií Slovenskej republiky pred vydaním rozhodnutia zašle

žiadosť do 31. augusta Úradu pre štátnu pomoc.

16c

)

(12)

Zníženie úhrady za vydobyté nerasty možno povoliť v prípadoch

a)

využívania nebilančných zásob výhradného ložiska,

b)

poskytnutia štátnej dotácie na dobývanie výhradného ložiska,

c)

dobývania výhradného ložiska s osobitne zložitými banskotechnickými, bezpečnostnými

alebo geologickými pomermi [

§ 14a ods. 2 písm. a)

],

d)

preukázaného použitia finančných prostriedkov na zriaďovanie a prevádzku ekologických

stavieb,

e)

postihnutia organizácie závažnou udalosťou alebo haváriou

16d

)

pri dobývaní výhradného ložiska,

f)

verejného záujmu na dobývaní výhradného ložiska.

(13)

Zníženie úhrady za uskladňovanie plynov alebo kvapalín možno povoliť v prípadoch

a)

postihnutia organizácie závažnou udalosťou alebo haváriou

16d

)

pri uskladňovaní plynov alebo kvapalín,

b)

uskladňovania (zatlačenia) plynov alebo kvapalín pre štátne hmotné rezervy.

(14)

Podrobnosti o úhrade za dobývací priestor, úhrade za vydobyté nerasty a úhrade za

uskladňovanie plynov alebo kvapalín, o sadzbách úhrad, spôsobe výpočtu a platenia

úhrad ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky.

§ 32b

Správa úhrad

(1)

Správou úhrad sa rozumie evidencia a registrácia organizácií povinných platiť úhrady,

overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie úhrady, konanie o úhradách,

kontrola výpočtu úhrad, evidovanie úhrad vrátane vysporiadania preplatkov a nedoplatkov,

vymáhanie úhrad a ďalšie činnosti správcu úhrad podľa tohto zákona. Správu úhrad vykonávajú

obvodné banské úrady.

(2)

Obvodný banský úrad je pri správe úhrad oprávnený

a)

vyžiadať od organizácie podklady potrebné na vypočítanie úhrady, ak sú pochybnosti

o správnosti výpočtu úhrady v priznaní,

b)

vykonať kontrolu správnosti výpočtu úhrady a vyrubiť zistený nedoplatok v lehote

do piatich rokov odo dňa predloženia priznania úhrady,

c)

vyrubiť penále za omeškanie platby úhrady, ak jeho výška je viac ako 1 000 Sk,

d)

vymáhať úhradu a penále z nedoplatkov úhrady (

§ 32a ods. 10

); úhradu a penále nemožno vymáhať po uplynutí desiatich rokov nasledujúcich po roku,

v ktorom úhrada alebo jej časť a penále boli splatné.

(3)

Zistené preplatky úhrady sa použijú na zaplatenie úhrady v nasledujúcom období so

súhlasom organizácie povinnej platiť úhradu.

(4)

Organizácia je povinná obvodnému banskému úradu predložiť na kontrolu platenia úhrad

príslušné doklady.

§ 33

Riešenie stretov záujmov

(1)

Ak sú využitím výhradného ložiska ohrozené objekty a záujmy chránené podľa osobitných

predpisov,

11

)

objekty a záujmy fyzických osôb alebo právnických osôb, sú organizácia, orgány a

fyzické osoby a právnické osoby, ktorým prislúcha ochrana týchto objektov a záujmov,

povinné vo vzájomnej súčinnosti riešiť tieto strety záujmov a navrhnúť postup, ktorý

umožní využitie výhradného ložiska pri zabezpečení ochrany uvedených objektov a záujmov.

(2)

Organizácia je povinná pred zaradením príslušných prác do plánu otvárky, prípravy

a dobývania výhradného ložiska dohodnúť sa s orgánmi, fyzickými osobami a právnickými

osobami, ktorým prislúcha ochrana objektov a záujmov podľa odseku 1, o tom, či sa

ohrozený objekt alebo záujem má chrániť, v akom rozsahu, prípadne po akú dobu a dohodu

predložiť okresnému úradu na zaujatie stanoviska. Dohoda je platná, ak okresný úrad

do jedného mesiaca od jej predloženia nevyjadrí s dohodou nesúhlas. Povinnosť uzavrieť

dohodu sa nevzťahuje na prípady, keď sa strety záujmov vyriešili pri určení chráneného

ložiskového územia, dobývacieho priestoru, prípadne pri projektovaní, výstavbe alebo

rekonštrukcii bane a lomu a ak postup pri ich riešení ustanovujú osobitné predpisy.

11

)

(3)

Ak nedošlo k dohode podľa odseku 2 alebo ak okresný úrad nesúhlasí s dohodou, rozhodne

o riešení stretov záujmov ministerstvo príslušné podľa druhu nerastu v súčinnosti

s dotknutými ústrednými orgánmi štátnej správy, a to s prihliadnutím na stanovisko

okresného úradu.

(4)

Ak nedôjde k dohode medzi organizáciou a fyzickými osobami alebo právnickými osobami,

ktoré sú vlastníkmi dotknutých pozemkov a iných nehnuteľností a ak prevažuje záujem

na využití výhradného ložiska nad oprávneným záujmom vlastníka pozemkov a iných nehnuteľností,

postupuje sa podľa

§ 31 ods. 3

.

(5)

Organizácia, ktorá žiada o povolenie otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska,

je povinná doložiť obvodnému banskému úradu, že strety záujmov boli vyriešené.

(6)

Ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať na stavbách a zariadeniach nesúvisiacich

s dobývaním výhradného ložiska, nariadi okresný úrad po dohode s obvodným banským

úradom vlastníkovi (užívateľovi) dotknutých stavieb a zariadení ako nevyhnutnú úpravu.

17

)

Ak ide o stavby a zariadenia, ktoré boli vybudované pred určením dobývacieho priestoru,

ochranné opatrenia sa vykonajú na náklad organizácie.

(7)

Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa vzťahujú obdobne aj na zaradenie príslušných prác do

plánu zabezpečenia banských diel a lomov alebo do plánu likvidácie hlavných banských

diel a lomov.

§ 34

Osobitné zásahy do zemskej kôry

(1)

Osobitnými zásahmi do zemskej kôry sa podľa tohto zákona rozumie zriaďovanie, prevádzka,

zabezpečenie a likvidácia zariadení na

a)

uskladňovanie plynov alebo kvapalín v prírodných horninových štruktúrach a v podzemných

priestoroch (podzemné zásobníky plynov a kvapalín),

b)

ukladanie rádioaktívnych a iných odpadov v podzemných priestoroch.

18

)

(2)

Na osobitné zásahy do zemskej kôry včítane geologického prieskumu vykonávaného na

tieto účely sa vzťahujú primerane ustanovenia

§ 11

,

16, 17, 18, 19

,

23

,

29

,

32

,

33

,

36 až 39

.

(3)

Podzemné priestory, ktoré vzniknú osobitnými zásahmi do zemskej kôry, považujú sa

za banské diela.

§ 35

Staré banské diela

(1)

Starým banským dielom sa podľa tohto zákona rozumie banské dielo v podzemí, ktoré

je opustené a ktorého pôvodný prevádzkovateľ ani jeho právny nástupca neexistuje alebo

nie je známy.

(2)

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky zabezpečuje zisťovanie starých

banských diel a vedie ich register. Vedením registra môže poveriť ním riadenú organizáciu.

(3)

Kto zistí staré banské dielo alebo jeho účinky na povrch, oznámi to bezodkladne Ministerstvu

životného prostredia Slovenskej republiky.

(4)

Zabezpečovanie alebo likvidáciu starých banských diel a ich následkov, ktoré ohrozujú

verejný záujem, zabezpečí v nevyhnutne potrebnom rozsahu Ministerstvo životného prostredia

Slovenskej republiky. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky vyporiada

aj prípadné škody na hmotnom majetku

19

)

spôsobené pri zabezpečovaní alebo likvidácii starých banských diel.

(5)

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podrobnejšie upraví všeobecne

záväzným právnym predpisom zisťovanie starých banských diel a vedenie ich registra.

§ 36

Banské škody

(1)

Za banské škody sa považujú škody spôsobené na hmotnom majetku geologickým prieskumom

ložísk, pokiaľ sa vykonáva banskými dielami, dobývaním výhradných ložísk, zriaďovaním,

zabezpečovaním a likvidáciou banských diel a lomov včítane ich zariadenia, odvalovým,

výsypkovým a kalovým hospodárstvom organizácií, úpravou a zušľachťovaním nerastov

vykonávaným v súvislosti s ich dobývaním, ako aj škody spôsobené osobitnými zásahmi

do zemskej kôry.

(2)

Za banskú škodu sa považuje aj strata povrchovej a podzemnej vody, podstatné zníženie

výdatnosti ich zdrojov a zhoršenie ich akosti, ku ktorému došlo v dôsledku činností

uvedených v odseku 1.

(3)

Za banskú škodu zodpovedá organizácia, ktorej činnosťou bola škoda spôsobená, s výnimkou

prípadov uvedených v

§ 37 ods. 7

.

§ 37

Náhrada banských škôd

(1)

Na vyporiadanie banskej škody sa vzťahujú všeobecné predpisy o náhrade škody, pokiaľ

tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Organizácia, ktorá spôsobila stratu vody, podstatné zníženie výdatnosti jej zdroja

alebo zhoršenie jej akosti, je povinná zabezpečiť poškodenému náhradný zdroj alebo

dodávku vody, prípadne nahradiť škodu úhradou nákladov spojených s jej obstaraním,

ak ich poškodený účelne a hospodárne vynaložil sám; inak o náhrade straty podzemnej

vody platia osobitné predpisy.

20

)

(3)

Nahrádzajú sa aj preukázané náklady účelne vynaložené na preventívne zabezpečovacie

opatrenia, ktoré smerujú k odvráteniu alebo zmiereniu následkov hroziacich vplyvom

činností uvedených v

§ 36

. Za preventívne zabezpečovacie opatrenia sa nepovažujú opatrenia vykonávané na stavbách

a zariadeniach podľa podmienok určených stavebným povolením alebo osobitnými predpismi

pre novozriaďovanú stavbu alebo zariadenie z hľadiska možných vplyvov činností uvedených

v

§ 36

.

(4)

V odôvodnených prípadoch, najmä ak treba v predstihu riešiť bezpečnosť a plynulosť

dopravy, preložku verejných dopravných ciest, inžinierskych sietí, telekomunikačných

vedení a zariadení spojov, náhradnú bytovú alebo účelovú výstavbu, možno vopred po-skytnúť

plnenie až do výšky predpokladanej škody s tým, že toto plnenie sa započítava na náhradu

škody. Pokiaľ by skutočná výška škody nedosiahla sumu poskytnutého plnenia, vzniknutý

preplatok sa vracia.

(5)

Ak nemožno stavbu uviesť do predošlého stavu preto, že leží na území stavebnej uzávery,

prípadne na území, kde sa budú aj naďalej prejavovať vplyvy činností uvedených v

§ 36

, je organizácia povinná vykonať dočasné zabezpečenie objektu; súčasne je povinná

sa dohodnúť s vlastníkom objektu, či náhrada škody sa vykoná v peniazoch alebo dočasným

poskytnutím náhradného objektu a o výške náhrady škody. Do náhrady škody sa zahrnie

aj hnuteľný majetok, ktorý sa stáva poskytnutím náhradného objektu nepoužiteľný. Ak

nedôjde k dohode, postupuje sa podľa

§ 33 ods. 4

.

(6)

Účastníci sa môžu dohodnúť aj na inom spôsobe náhrady banských škôd, pokiaľ taká

dohoda nebude odporovať ustanoveniam tohto zákona alebo všeobecným predpisom o náhrade

škody.

(7)

Organizácia neposkytne náhradu za poškodenie alebo zničenie stavieb a zariadení postavených

v chránenom ložiskovom území alebo v dobývacom priestore bez stavebného povolenia,

prípadne bez dodržania podmienok určených v stavebnom povolení z hľadiska ochrany

proti možným vplyvom činností uvedených v

§ 36

.

§ 38

Bezpečnosť prevádzky

Pri banskej činnosti

1

)

sú organizácie a orgány povinné zaisťovať bezpečnosť prevádzky včítane havarijnej

prevencie a plnenie úloh banskej záchrannej služby, bezodkladne odstraňovať nebezpečné

stavy ohrozujúce verejné záujmy, najmä bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, a urobiť

včas potrebné preventívne a zabezpečovacie opatrenia.

15

)

§ 39

Banskomeračská a geologická dokumentácia

(1)

Pri banskej činnosti je organizácia povinná viesť, včas dopĺňať a uchovávať banskomeračskú

a geologickú dokumentáciu.

(2)

Organizácie sú oprávnené reprodukovať a rozmnožovať mapy, ktoré potrebujú na výkon

banskej činnosti.

(3)

Podrobnosti o banskomeračskej dokumentácii ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Podrobnosti o geologickej dokumentácii

ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom Ministerstvo životného prostredia Slovenskej

republiky po dohode s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky.

§ 40

Banské vody

(1)

Banskými vodami sú všetky podzemné, povrchové a zrážkové vody, ktoré vnikli do hlbinných

alebo povrchových banských priestorov bez ohľadu na to, či sa tak stalo presakom alebo

gravitáciou z nadložia, podložia alebo boku, alebo jednoduchým vtekaním zrážkovej

vody, a to až do ich spojenia s inými stálymi povrchovými alebo podzemnými vodami.

(2)

Organizácia je pri banskej činnosti

1

)

oprávnená

a)

bezodplatne užívať banské vody pre vlastnú potrebu,

b)

bezodplatne užívať na základe povolenia vodohospodárskeho orgánu banskú vodu ako

náhradný zdroj pre potrebu tých, ktorí boli poškodení stratou vody vyvolanou činnosťou

organizácie,

c)

vypúšťať banskú vodu, ktorú nepotrebuje pre vlastnú činnosť, do povrchových, prípadne

do podzemných vôd a odvádzať ju, pokiaľ je to potrebné aj cez cudzie pozemky, spôsobom

a za podmienok určených vodohospodárskym orgánom a orgánom hygienickej služby.

(3)

Pri použití banských vôd podľa odseku 2 písm. a) a b) je organizácia povinná starať

sa o banské vody a hospodárne ich využívať. Použitie banských vôd na iné účely upravujú

osobitné predpisy.

21

)

(4)

Na vypúšťanie iných vôd do banských vôd treba povolenie vodohospodárskeho orgánu

vydané po dohode s obvodným banským úradom.

§ 41

Vzťah k správnemu poriadku

Všeobecné predpisy o správnom konaní

22

)

sa nevzťahujú na konanie podľa

§ 3 ods. 3

,

§ 6

,

13, 14, 14a

a

§ 33 ods. 3

.

§ 42

Zrušený.

§ 43

Prechodné ustanovenie

(1)

Ložiská nevyhradených nerastov, o ktorých sa rozhodlo, že sú vhodné na priemyselné

dobývanie podľa doterajších predpisov, považujú sa odo dňa nadobudnutia účinnosti

tohto zákona za ložiská nevyhradených nerastov, o ktorých sa rozhodlo, že sú vhodné

pre potreby a rozvoj národného hospodárstva podľa

§ 7

.

(2)

Štátne organizácie, ktoré vykonávajú vyhľadávanie a prieskum výhradných ložísk, ako

aj štátne organizácie, ktorým bol určený dobývací priestor, sú odo dňa nadobudnutia

účinnosti tohto zákona správcami týchto výhradných ložísk podľa

§ 9

. V ostatných prípadoch určí správcu výhradného ložiska príslušný ústredný orgán,

a to najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

(3)

Chránené územia určené na zabezpečenie ochrany výhradných ložísk a osobitných zásahov

do zemskej kôry podľa doterajších predpisov sú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto

zákona chránenými ložiskovými územiami podľa

§ 16

, prípadne chránenými územiami podľa

§ 34

.

(4)

Dobývacie priestory určené podľa doterajších predpisov sa posudzujú ako dobývacie

priestory podľa tohto zákona a ako podklad územnoplánovacej dokumentácie. V prípadoch,

keď sa neurčilo chránené územie, sa dobývací priestor určený podľa doterajších predpisov

považuje tiež za chránené ložiskové územie podľa tohto zákona. Pokiaľ rozsah doterajšieho

chráneného územia alebo doterajšieho dobývacieho priestoru nezabezpečuje dostatočnú

ochranu ložiska, je správca, prípadne trvalý užívateľ výhradného ložiska povinný do

jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona navrhnúť chránené ložiskové

územie.

(5)

Zabezpečovanie alebo likvidáciu starých banských diel, ktoré sa začali pred nadobudnutím

účinnosti tohto zákona, dokončí organizácia, ktorá tieto práce začala, pokiaľ ústredný

orgán príslušný podľa

§ 35

nerozhodne inak.

(6)

Ložiská nevyhradených nerastov, o ktorých podľa predpisov platných do 31. decembra

1991 rozhodli príslušné ústredné orgány štátnej správy, že sú vhodné pre potreby a

rozvoj národného hospodárstva, sa dňom 1. januára 2002 považujú za výhradné ložiská

len v rozsahu hraníc určeného dobývacieho priestoru; ak na ne nebol do 31. decembra

2001 určený dobývací priestor, nepovažujú sa za výhradné ložiská a od 1. januára 2002

sú ložiskami nevyhradených nerastov (

§ 7

); súčasne týmto dňom strácajú platnosť rozhodnutia o určení chránených ložiskových

území pre tieto ložiská.

*

Prechodné ustanovenie v

čl. II zákona Slovenskej národnej rady č. 498/1991 Zb.

(1)

Ložiská nevyhradených nerastov, o ktorých podľa doterajších predpisov rozhodli príslušné

ústredné orgány štátnej správy, že sú vhodné pre potreby a rozvoj národného hospodárstva,

považujú sa za výhradné ložiská podľa tohto zákona.

(2)

Rozhodnutia príslušných ústredných orgánov štátnej správy o určení dobývacích priestorov

vydané podľa doterajších predpisov sa považujú za rozhodnutia podľa tohto zákona.

Lehota podľa

§ 24 ods. 6

začína pre tieto dobývacie priestory plynúť odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto

zákona.

(3)

Výpočty zásob výhradných ložísk schválené podľa doterajších predpisov sa považujú

za výpočty zásob schválené podľa tohto zákona.

(4)

Povinnosť platiť úhradu za dobývací priestor určený podľa doterajších predpisov sa

začína v roku nasledujúcom po roku, v ktorom tento zákon nadobudol účinnosť.

(5)

Úhrada za vydobyté nerasty sa prvýkrát vykoná za nerasty vydobyté v roku 1993.

§ 44

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa

1.

zákon č.

41/1957 Zb.

o využití nerastného bohatstva (banský zákon),

2.

§ 4 vládneho nariadenia č. 11/1958 Zb. o organizácii štátnej geologickej služby v

znení vládneho nariadenia č. 82/1967 Zb., ktorým sa Komisia pre klasifikáciu zásob

ložísk nerastných surovín podriaďuje vláde,

3.

§ 12 až 15 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 97/1988

Zb. o správe výhradných ložísk a o evidencii a odpisoch ich zásob v znení vyhlášky

č. 4/1992 Zb.

*

Zrušovacie ustanovenie v

čl. III zákona Slovenskej národnej rady č. 498/1991 Zb.

nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č.

80/1988 Zb.

o určovaní kondícií, klasifikácii zásob výhradných ložísk a o posudzovaní, schvaľovaní

a štátnej expertíze ich výpočtov.

§ 45

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 1988.

Zákon Slovenskej národnej rady č.

498/1991 Zb.

, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.

44/1988 Zb.

o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) nadobudol účinnosť 1. januára

1992.

Zákon č.

558/2001 Z. z.,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.

44/1988 Zb.

o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení zákona Slovenskej

národnej rady č. 498/1991 Zb. nadobudol účinnosť 1. januára 2002.