VYHLÁŠKA 213/2017 Z. z. ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov

Čl. I

Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

492/2004

Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení vyhlášky č. 626/2007 Z. z.,

vyhlášky č. 605/2008 Z. z., vyhlášky č. 47/2009 Z. z. a vyhlášky č. 254/2010 Z. z.

sa mení takto

1.

V prílohe č. 3 časti D bode D.2 sa vypúšťajú slová „Minimálna výška úrokovej miery

v percentách sa rovná 1,5-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky.“.

2.

V prílohe č. 3 časti E bod E.3.1.1 znie

„E.3.1.1 Pozemky na zastavanom území obcí, nepoľnohospodárske a nelesné pozemky mimo

zastavaného územia obcí,

2

) pozemky v zriadených záhradkových osadách,

3

) pozemky mimo zastavaného územia obcí určené na stavbu,

4

) pozemky v pozemkových obvodoch jednoduchých pozemkových úprav na usporiadanie vlastníckych

a užívacích pomerov k pozemkom, ktoré sa nachádzajú pod osídleniami marginalizovaných

skupín obyvateľstva a v hospodárskych dvoroch

4a

)

Všeobecná hodnota sa vypočíta podľa základného vzťahu

VŠH

POZ

= M . VŠH

MJ

[€],

kde

M – výmera pozemku v m

2

,

VŠH

MJ

– jednotková všeobecná hodnota pozemku v €/m

2

.

Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa môže stanoviť aj pre skupinu pozemkov.

Jednotková všeobecná hodnota pozemkov sa stanoví podľa vzťahu

VŠH

MJ

= VH

MJ

. k

PD

[€/m

2

],

kde

VH

MJ

– jednotková východisková hodnota pozemku, ktorá sa určí podľa tabuľky

Klasifikácia obce – názov alebo údaj podľa počtu obyvateľov

VH

MJ

€/m

2

a)

Bratislava

66,39

b)

Krajské mestá: Nitra, Prešov, Trenčín, Trnava, Žilina, Košice, Banská Bystrica a mestá

Piešťany, Vysoké Tatry, Trenčianske Teplice

26,56

c)

Mestá: Poprad, Zvolen, Liptovský Mikuláš, Martin

16,60

d)

Ostatné okresné mestá so sídlom okresných úradov

9,96

e)

Ostatné obce nad 15 000 obyvateľov

6,64

f)

Ostatné obce od 5 000 do 15 000 obyvateľov

4,98

g)

Ostatné obce do 5 000 obyvateľov

3,32

Obce a lokality v okolí miest so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľností na bývanie

alebo rekreáciu môžu mať jednotkovú východiskovú hodnotu do 80 % z východiskovej hodnoty

obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem. V prípade záujmu o iné druhy nehnuteľností

(napríklad priemyselné, poľnohospodárske využitie) okrem pozemkov v zriadených záhradkových

osadách, chatových osadách, hospodárskych dvoroch poľnohospodárskych podnikov a pozemkov

pod osídleniami marginalizovaných skupín obyvateľstva môžu mať jednotkovú východiskovú

hodnotu do 60 % z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem.

V prípade záujmu o pozemky v zriadených záhradkových osadách, chatových osadách, hospodárskych

dvoroch poľnohospodárskych podnikov a pozemky pod osídleniami marginalizovaných skupín

obyvateľstva môžu mať jednotkovú východiskovú cenu do 50 % z východiskovej hodnoty

obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem. V takých prípadoch sa koeficient polohovej

diferenciácie vzťahuje na obec, z ktorej vyplýva zvýšený záujem. Minimálna jednotková

východisková hodnota pozemku po zohľadnení zvýšeného záujmu o kúpu nehnuteľností je

hodnota prislúchajúca klasifikácii obce, v ktorej sa pozemok nachádza.

k

PD

– koeficient polohovej diferenciácie sa vypočíta podľa vzťahu

k

PD

= k

S

. k

V

. k

D

. k

F

. k

I

. k

Z

. k

R

[–],

kde

k

S

– koeficient všeobecnej situácie (0,70 – 2,00) sa určí takto

Všeobecná situácia

k

s

1.

oblasti mimo zastavaného územia obcí určeného platnou územnoplánovacou dokumentáciou

0,70 – 0,80

2.

stavebné územie obcí do 5 000 obyvateľov, priemyslové´a poľnohospodárske oblasti obcí

a miest do 10 000 obyvateľov

0,80 – 0,90

3.

obytné časti obcí a miest od 5 000 do 10 000 obyvateľov a rekreačné oblasti pre individuálnu

rekreáciu, centrá obcí do 5 000 obyvateľov, obytné zóny na predmestiach a priemyslové

a poľnohospodárske oblasti miest do 50 000 obyvateľov, obytné zóny samostatných obcí

v dosahu miest do 50 000 obyvateľov

0,90 – 1,00

4.

centrá miest od 10 000 do 50 000 obyvateľov, obytné zóny miest nad 50 000 obyvateľov,

obytné zóny samostatných obcí v dosahu miest nad 50 000 obyvateľov, prednostné oblasti

vilových alebo rodinných domov v centre i mimo centra mesta, oblasti rekreačných stavieb

v dôležitých centrách turistického ruchu, priemyslové a poľnohospodárske oblasti miest

nad 50 000 obyvateľov

1,00 – 1,30

5.

veľmi dobré obchodné a obytné časti v mestách od 50 000 do 100 000 obyvateľov, obytné

zóny miest nad 100 000 obyvateľov, luxusné obytné oblasti s dobrým osvetlením a výhľadom,

exkluzívne oblasti rodinných domov v dosahu miest nad

100 000 obyvateľov

1,20 – 1,60

6.

veľmi dobré obchodné oblasti v mestách od 50 000 do 100 000 obyvateľov a v kúpeľných

mestách, vedľajšie ulice v centre miest nad 100 000 obyvateľov, nákupné centrá vo

veľkých obytných častiach mimo centra miest nad 100 000 obyvateľov s dobrými dopravnými

možnosťami

1,50 – 1,80

7.

prednostné obchodné ulice a miesta v užšom centre miest nad 100 000 obyvateľov, najlepšie

miesta pre obchod v mestách od 50 000 do 100 000 obyvateľov

1,70 – 1,90

8.

najlepšie miesta pre obchod v mestách nad 100 000 obyvateľov

1,80 – 2,00

k

V

– koeficient intenzity využitia (0,50 – 2,00) sa určí takto

Intenzita využitia

k

v

1.

– záhradkové osady,

– chatové osady,

– hospodárske dvory poľnohospodárskych podnikov,

– sídelná koncentrácia obydlí obývaných prevažne priestorovo alebo sociálne vylúčenými

skupinami obyvateľstva

0,50 – 0,70

2.

– inžinierske stavby, chránené ložiskové územia

0,70 – 0,90

3.

– nebytové budovy alebo nebytové budovy s nízkym využitím,

– poľnohospodárske budovy a sklady bez využitia

0,90 – 0,95

4.

– rodinné domy, bytové domy a ostatné budovy na bývanie s nižším štandardom vybavenia,

– nebytové stavby pre priemysel, dopravu, školstvo, zdravotníctvo, šport s nižším

štandardom vybavenia,

– nebytové budovy pre poľnohospodársku výrobu

0,95 – 1,00

5.

– rodinné domy, bytové domy a ostatné stavby na bývanie so štandardným vybavením,

– rekreačné stavby na individuálnu rekreáciu,

– nebytové stavby pre priemysel, dopravu, školstvo, zdravotníctvo, šport so štandardným

vybavením

1,00 – 1,05

6.

– rodinné domy, bytové domy a ostatné stavby na bývanie s nadštandardným vybavením,

– nebytové stavby pre priemysel, dopravu, školstvo, zdravotníctvo, šport s nadštandardným

vybavením

– nebytové budovy pre obchod, administratívu, ubytovanie, kultúru s nižším štandardom

vybavenia

1,05 – 1,10

7.

– exkluzívne bytové budovy, nebytové budovy pre obchod, administratívu, ubytovanie,

kultúru so štandardným vybavením

1,10 – 1,15

8.

– nebytové budovy pre obchod, administratívu, ubytovanie, kultúru s nadštandardným

vybavením, viacpodlažné budovy

1,15 – 1,30

9.

– využitie ako v položke 8, ale exkluzívne miesta v centrách miest

1,30 – 2,00

Intenzita využitia pozemkov sa posudzuje podľa skutočného využitia pozemkov k rozhodnému

dátumu.

k

D

– koeficient dopravných vzťahov (0,80 – 1,20) sa určí takto

Dopravné vzťahy

k

D

1.

pozemky v odľahlých lokalitách bez možnosti využitia hromadnej dopravy, cesty bez

dokončovacích prác (nespevnené a pod.), cesta do obce alebo mesta v trvaní viac ako

30 min. pri bežnej premávke

0,80

2.

obce so železničnou zastávkou alebo autobusovou prímestskou dopravou, doprava do mesta

ešte vyhovujúca

0,85

3.

pozemky v samostatných obciach, odkiaľ sa možno dostať prostriedkom hromadnej dopravy

alebo osobným motorovým vozidlom do centra mesta do 15 min. pri bežnej premávke, pozemky

v mestách bez možnosti využitia mestskej hromadnej dopravy

0,90

4.

pozemky v mestách s možnosťou využitia mestskej hromadnej dopravy

1,00

5.

pozemky na obchodných uliciach miest do 100 000 obyvateľov, v nákupných centrách obytných

zón, intenzívny peší ruch, centrum hromadnej dopravy (autobus, trolejbus, električka)

1,05

6.

pozemky na obchodných uliciach v centre miest nad 100 000 obyvateľov so širokými ulicami

a parkoviskami, mestská hromadná doprava s hustou premávkou

1,05 – 1,20

k

F

– koeficient funkčného využitia územia (0,80 – 2,00) sa určí takto

Funkčné využitie územia

k

F

1.

plochy území občianskej vybavenosti s prevahou plôch pre obchod a služby (obchodná

poloha)

1,50 – 2,00

2.

zmiešané územie s prevahou občianskej vybavenosti (obchodná poloha a byty)

1,20 – 1,50

3.

plochy obytných a rekreačných území (obytná alebo rekreačná poloha)

1,00 – 1,30

4.

výrobné územia s prevahou plôch pre priemyselnú výrobu a sklady (priemyselná poloha),

plochy určené pre verejné dopravné a technické vybavenie

0,90 – 1,10

5.

výrobné územia s prevahou plôch pre poľnohospodársku výrobu (poľnohospodárska poloha),

osídlenia marginalizovaných skupín obyvateľstva

0,80– 1,00

Uplatnenie hodnoty koeficientu funkčného využitia sa posudzuje podľa územnoplánovacej

dokumentácie platnej k rozhodnému dátumu. Hodnota koeficientu v jednotlivých intervaloch

sa určuje v nadväznosti na atraktivitu posudzovanej lokality a zastavovacie podmienky.

k

I

– koeficient technickej infraštruktúry pozemku (0,80 – 1,50) sa určí takto

Technická infraštruktúra

k

I

1.

bez technickej infraštruktúry (vlastné zdroje alebo možnosť napojenia iba na jeden

druh verejnej siete)

0,80 – 1,00

2.

stredná vybavenosť (možnosť napojenia najviac na dva druhy verejných sietí, napríklad

miestne rozvody vody, elektriny)

1,00 – 1,20

3.

dobrá vybavenosť (možnosť napojenia najviac na tri druhy verejných sietí, napríklad

miestne rozvody vody, elektriny, zemného plynu)

1,20 – 1,30

4.

veľmi dobrá vybavenosť (možnosť napojenia na viac ako tri druhy verejných sietí)

1,30 – 1,50

Technická infraštruktúra pozemku sa posudzuje z pohľadu možného priameho napojenia

cez vlastné, prípadne obecné pozemky (napríklad komunikácie). Hodnota koeficientu

v odporúčanom intervale je závislá od náročnosti (finančnej, technickej a pod.) súvisiacej

s napojením.

k

Z

– koeficient povyšujúcich faktorov (1,00 – 3,00) sa určí takto

Povyšujúce faktory

k

Z

– nevyskytujú sa

1,00

– pozemky určené územným plánom na vyššie využitie, než na aké slúžia v súčasnosti

(napríklad nezastavané stavebné pozemky, zmena funkcie zóny sídla a pod.),

– obchodné pozemky v miestach so silným turistickým ruchom, ak to nebolo zohľadnené

v koeficiente k

S

,

– pozemky s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu, ak to nebolo zohľadnené vo zvýšenej

východiskovej hodnote,

– iné faktory (napríklad tvar pozemku, výmera pozemku, druh možnej zástavby, sadové

úpravy pozemku a pod.)

1,01 - 3,00

Povyšujúce faktory možno použiť, ak už neboli zohľadnené vo východiskovej hodnote

alebo v predchádzajúcich koeficientoch.

k

R

– koeficient redukujúcich faktorov (0,20 – 0,99) sa určí takto

Redukujúce faktory

k

R

– nevyskytujú sa

1,00

– ak sa v najbližšom čase podľa platného územného plánu predpokladá nižší stupeň využitia

ako doteraz,

– spád emisií a vplyv zápachu z priemyselnej výroby, uskladnenia surovín, odpadov,

z výroby potravín, z poľnohospodárskej výroby a pod.,

– rušivý hluk z cestnej, leteckej alebo železničnej dopravy v obytných oblastiach,

– ekologické zaťaženie pozemku,

– ak sa v blízkosti obytnej, administratívnej alebo rekreačnej zóny nachádzajú rušivo

pôsobiace priemyselné zariadenia,

– pri mimoriadnom zatienení obytných miest (les, skaly, severné úbočie a pod.), svahovitosť

terénu, hladina podzemnej vody, únosnosť základovej pôdy,

– ochranné pásma zo zákona, stavebná uzávera,

– stavba pod povrchom pozemku,

– závady viaznuce na pozemku (napríklad právo priechodu alebo prejazdu, ochranné

pásmo a pod.),

– vplyv časového vývoja minulých období,

– iné faktory (napríklad tvar pozemku, výmera pozemku, druh možnej zástavby, nezabezpečený

prístup z verejnej komunikácie, chránené územia, obmedzujúce regulatívy zástavby a

pod.)

0,20 - 0,99

Redukujúce faktory možno použiť, ak už neboli zohľadnené vo východiskovej hodnote

alebo v predchádzajúcich koeficientoch.

Pri závadách viaznucich na pozemku sa hodnota koeficientu redukujúcich faktorov stanoví

s ohľadom na predpokladanú hodnotu závady.

Pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku na účely vyporiadania vlastníckych práv k

pozemku medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku sa pri hodnotení redukujúcich

faktorov neprihliada na záťaže spôsobené vlastníkom stavby (napríklad stavba na cudzom

pozemku a pod.).“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 4a znie

„

4a

) § 2 ods. 4 a 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,

usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových

spoločenstvách v znení neskorších predpisov.“.

Čl. II

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. septembra 2017.