ZÁKON 211/1997 Z. z. o revitalizácii podnikov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Čl. II

Zákon č.

40/1964 Zb.

Občiansky zákonník v znení zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 131/1982 Zb., zákona

č. 94/1988 Zb., zákona č. 188/1988 Zb., zákona č. 87/1990 Zb., zákona č. 105/1990

Zb., zákona č. 116/1990 Zb., zákona č. 87/1991 Zb., zákona č. 509/1991 Zb., zákona

č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. a zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

§ 42a vrátane nadpisu znie

„Odporovateľné právne úkony

§ 42a

(1)

Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2

až 4, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.

Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného

právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

(2)

Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle

ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu

úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch

medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom

čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel

ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

(3)

Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému

došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a

a)

osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),

b)

právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú

účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

c)

právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym

orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

d)

právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34

% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a),

b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej

starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

(4)

Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému

došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a

a)

členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,

b)

osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),

c)

právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú

účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

d)

právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom

alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

e)

právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34

% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a),

b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri

náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.“.

2.

Za § 42a sa vkladá nový § 42b, ktorý znie

㤠42b

(1)

Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

(2)

Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného

právneho úkonu dlžníka prospech.

(3)

Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom

dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom;

proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť

právnemu úkonu proti ich predchodcovi.

(4)

Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže

požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo

z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z

tohto úkonu prospech.“.

Čl. III

Zákon č.

99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok v znení zákona č. 36/1967 Zb., zákona č. 158/1969 Zb., zákona

č. 49/1973 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 133/1982 Zb., zákona č. 78/1983 Zb.,

zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 328/1991 Zb., zákona č. 519/1991 Zb., zákona č.

263/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/1993 Z. z., zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 46/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 22/1996 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996

Z. z. sa mení a dopĺňa takto

V § 266 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie

„(2)

Na návrh povinného, ktorý je revitalizovaným podnikom, po vydaní rozhodnutia o revitalizácii

podľa osobitného zákona predseda senátu do 30 dní od podania návrhu odloží uskutočnenie

výkonu rozhodnutia na dobu, ktorá je určená v rozhodnutí o revitalizácii. Odklad výkonu

rozhodnutia povolí predseda senátu aj povinnému, ktorý je oprávnenou osobou voči povinnému,

ktorý je revitalizovaným podnikom po vydaní rozhodnutia o revitalizácii, na jeho návrh.“.

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.“.

Čl. IV

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.

233/1995 Z. z.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov sa mení a dopĺňa takto

V § 56 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie

„(2)

Na návrh povinného, ktorý je revitalizovaným podnikom po vydaní rozhodnutia o revitalizácii,

podľa osobitného zákona súd do 30 dní od podania návrhu povolí odklad exekúcie na

dobu, ktorá je určená v rozhodnutí o revitalizácii. Odklad exekúcie povolí súd aj

povinnému, ktorý je oprávnenou osobou voči povinnému, ktorý je revitalizovaným podnikom

po vydaní rozhodnutia o revitalizácii, na jeho návrh.“.

Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 3 až 5.“.

Čl. VI

Zákon č.

92/1991 Zb.

o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zákona č. 92/1992 Zb., zákona

č. 264/1992 Zb., ústavného zákona č. 541/1992 Zb., zákona č. 544/1992 Zb., zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 17/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 172/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993

Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 60/1994 Z. z., zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 172/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 244/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 369/1994 Z. z., zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995

Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 4/1996 Z. z., zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 56/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 322/1996 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 352/1996 Z. z. sa

mení a dopĺňa takto

1.

V § 14 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová: „ak osobitný zákon neustanoví inak.“.

2.

V § 28 sa odsek 3 dopĺňa písmenom o), ktoré znie

„o)

na ďalšie účely, ak tak ustanoví osobitný predpis.“.

Čl. VII

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.