ZÁKON o prokuratúre 20/1970 Z. z. vyhlasuje úplne znenie zákona zo 17. júna 1965 č. 60 Zb. o prokuratúre, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom z 29. júna 1967 č. 71 Zb. a zákonom z 18. decembra 1969 č. 147 Zb.

§ 1

(1)

Dozor nad dôsledným vykonávaním a zachovávaním zákonov a iných právnych predpisov

ministerstvami a inými orgánmi štátnej správy, národnými výbormi, súdmi, hospodárskymi

a inými organizáciami i občanmi patrí prokuratúre, na čele ktorej stojí generálny

prokurátor Československej socialistickej republiky.

(2)

Orgány prokuratúry tvoria jednotnú centralizovanú sústavu, vedenú generálnym prokurátorom

Československej socialistickej republiky, v ktorej nižší prokurátori sú podriadení

vyšším. Svoje funkcie vykonávajú nezávisle od miestnych orgánov.

(3)

Orgány Generálnej prokuratúry Československej socialistickej republiky a vojenských

prokuratúr sú podriadené generálnemu prokurátorovi Československej socialistickej

republiky. Orgány prokuratúry v Českej socialistickej republike sú podriadené generálnemu

prokurátorovi Českej socialistickej republiky. Orgány prokuratúry v Slovenskej socialistickej

republike sú podriadené generálnemu prokurátorovi Slovenskej socialistickej republiky.

(4)

Generálni prokurátori Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej

republiky sú podriadení generálnemu prokurátorovi Československej socialistickej republiky

pri výkone dozoru nad dôsledným vykonávaním a zachovávaním zákonov a iných právnych

predpisov vydaných orgánmi Československej socialistickej republiky. Ostatné orgány

prokuratúry v Českej socialistickej republike a v Slovenskej socialistickej republike

sú podriadené generálnemu prokurátorovi Československej socialistickej republiky v

prípadoch, v ktorých generálny prokurátor Československej socialistickej republiky

považuje za nevyhnutné uložiť im úlohy v naliehavom záujme Československej socialistickej

republiky preto, že hrozí nebezpečenstvo z omeškania alebo preto, že generálny prokurátor

republiky je nečinný.

(5)

Pri každej svojej činnosti sa orgány prokuratúry opierajú o iniciatívu pracujúceho

ľudu a jeho organizácií.

§ 2

(1)

Prokuratúra stráži, presadzuje a upevňuje socialistickú zákonnosť bez ohľadu na akékoľvek

miestne vplyvy, zabezpečuje jednotu zákonnosti na celom území republiky a pomáha v

prehlbovaní socialistického právneho vedomia a upevňovaní socialistických vzťahov

v spoločnosti.

(2)

Výkonom dozoru nad správnym a jednotným vykonávaním a zachovávaním zákonov a iných

právnych predpisov prokuratúra chráni

a)

socialistický štát, jeho spoločenské zriadenie a vzťahy k svetovej socialistickej

sústave,

b)

politické, osobné, rodinné, pracovné, sociálne, bytové, majetkové a iné práva a zákonom

chránené záujmy občanov,

c)

práva a zákonom chránené záujmy štátnych, družstevných, spoločenských a iných organizácií,

d)

bojaschopnosť ozbrojených síl i ozbrojených zborov a disciplínu a poriadok v nich

ustanovený.

(3)

Prokuratúra celou svojou činnosťou vychováva občanov k oddanosti vlasti, veci socializmu

a komunizmu, k zachovávaniu zákonov a iných právnych predpisov, k ochrane socialistického

vlastníctva, k dodržiavaniu pracovnej disciplíny, k úcte k právam, cti a vážnosti

spoluobčanov, k plneniu povinností, ktoré im ukladá obrana vlasti, k čestnému plneniu

všetkých povinností k štátu a spoločnosti a k zachovávaniu všetkých pravidiel socialistického

spolužitia.

§ 3

(1)

Prokurátori plnia svoje úlohy

a)

dozorom nad dôsledným vykonávaním a zachovávaním zákonov a iných právnych predpisov

ministerstvami a inými orgánmi štátnej správy, národnými výbormi, hospodárskymi a

inými organizáciami a jednotlivými občanmi (všeobecný dozor),

b)

trestným stíhaním osôb, ktoré sa dopustili trestných činov a prečinov,

c)

dozorom nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom trestnom konaní,

d)

dozorom nad zákonnosťou postupu a rozhodovania súdov a štátnych notárstiev a účasťou

v konaní pred súdmi a štátnymi notárstvami,

e)

dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest

odňatia slobody, ochranné liečenie a ochranná výchova.

(2)

Nadriadený prokurátor je oprávnený vykonávať jednotlivé úkony prokurátorov jemu podriadených.

(3)

Dozor nad vykonávaním a zachovávaním zákonov a iných právnych predpisov dobrovoľnými

spoločenskými organizáciami a ich orgánmi vykonávajú prokurátori, len pokiaľ spoločenské

organizácie a ich orgány obstarávajú úlohy štátnej správy. Toto obmedzenie neplatí,

pokiaľ ide o dozor nad dodržiavaním zákonnosti družstvami a družstevnými organizáciami

včítane jednotných roľníckych družstiev.

§ 4

Prokurátori, vykonávajúc v mene štátu dozor nad dôsledným vykonávaním a zachovávaním

zákonov a iných právnych predpisov, sú povinní robiť opatrenia na odstránenie porušenia

socialistickej zákonnosti bez ohľadu na to, kto ju porušil, ako aj na obnovu porušených

práv, a dbať, aby každý, kto zavinil porušenie zákonnosti, bol braný na zodpovednosť.

§ 5

Vyšetrovatelia prokuratúry vykonávajú vyšetrovanie trestných činov v rozsahu, ktorý

ustanovujú osobitné predpisy.

§ 6

(1)

Generálny prokurátor Československej socialistickej republiky je zodpovedný Federálnemu

zhromaždeniu. Generálny prokurátor Českej socialistickej republiky je zodpovedný Českej

národnej rade. Generálny prokurátor Slovenskej socialistickej republiky je zodpovedný

Slovenskej národnej rade.

(2)

Generálneho prokurátora Československej socialistickej republiky vymenúva a odvoláva

prezident Československej socialistickej republiky, do rúk ktorého skladá sľub. Ak

generálnym prokurátorom Československej socialistickej republiky je občan Českej socialistickej

republiky, bude za jeho prvého námestníka vymenovaný občan Slovenskej socialistickej

republiky alebo naopak. Generálneho prokurátora republiky vymenúva a odvoláva predsedníctvo

národnej rady. Návrh na vymenovanie generálneho prokurátora republiky podáva generálny

prokurátor Československej socialistickej republiky. Generálny prokurátor republiky

skladá sľub do rúk predsedu príslušnej národnej rady.

(3)

Federálne zhromaždenie môže navrhnúť prezidentovi Československej socialistickej

republiky, aby generálneho prokurátora Československej socialistickej republiky z

jeho funkcie odvolal. Generálny prokurátor Československej socialistickej republiky

môže predsedníctvu národnej rady navrhnúť, aby generálneho prokurátora republiky odvolalo.

§ 7

(1)

Generálny prokurátor Československej socialistickej republiky podáva Federálnemu

zhromaždeniu správy o stave socialistickej zákonnosti.

(2)

Generálny prokurátor Československej socialistickej republiky je povinný na požiadanie

osobne sa zúčastniť na schôdzke snemovne, jej výboru alebo Predsedníctva Federálneho

zhromaždenia; podáva im žiadané informácie a správy.

(3)

Generálny prokurátor Československej socialistickej republiky predkladá Predsedníctvu

Federálneho zhromaždenia otázky, ktoré je potrebné upraviť zákonom Federálneho zhromaždenia

alebo zákonná úprava ktorých vyžaduje doplnenia alebo zmeny.

(4)

Generálni prokurátori republík postupujú podľa zásad uvedených v odsekoch 1 až 3

vo vzťahu k národným radám, ich predsedníctvam a výborom.

§ 8

Generálny prokurátor Československej socialistickej republiky upozorňuje Federálne

zhromaždenie na právne predpisy vydané orgánmi Československej socialistickej republiky,

ktoré odporujú ústavnému alebo inému zákonu Federálneho zhromaždenia. Generálni prokurátori

republík postupujú podľa uvedenej zásady vo vzťahu k národným radám, pokiaľ ide o

právne predpisy vydané orgánmi republík.

§ 9

(1)

Generálny prokurátor Československej socialistickej republiky sa zúčastňuje s poradným

hlasom na schôdzkach vlády Československej socialistickej republiky. Generálny prokurátor

republiky sa zúčastňuje s poradným hlasom na schôdzkach vlády republiky.

(2)

Prokurátori sú oprávnení zúčastniť sa s poradným hlasom na zasadaniach národných

výborov a ich orgánov, iných orgánov štátnej správy, družstevných, hospodárskych,

rozpočtových a obdobných organizácií.

§ 10

(1)

Prokurátori pôsobia na to, aby orgány štátnej správy, národné výbory, súdy, hospodárske

a iné organizácie samy zabezpečovali dodržiavanie socialistickej zákonnosti tak pri

výkone svojej pôsobnosti, ako aj u podriadených orgánov, a aby robili opatrenia na

odstránenie príčin porušovania zákonnosti a dbali, aby ten, kto zavinil jej porušenie,

bol braný na zodpovednosť.

(2)

Prokurátori dozerajú, či a ako kontrolné orgány plnia svoje povinnosti pri zabezpečovaní

socialistickej zákonnosti uložené im právnymi predpismi, a pôsobia svojimi prostriedkami

na odstránenie zistených závad. Oznamujú kontrolným orgánom v záujme správneho zamerania

a koordinácie kontrolnej činnosti poznatky zistené pri výkone prokurátorského dozoru.

§ 11

(1)

Ministerstvá a iné orgány štátnej správy, národné výbory, súdy, hospodárske a iné

organizácie sú povinné pomáhať prokurátorom pri plnení ich úloh, s urýchlením vyhovovať

ich dožiadaniam, najmä im požičiavať spisy a doklady a podávať im vysvetlenie. Taktiež

sú povinné upozorňovať prokurátorov na porušenie zákonov aj iných právnych predpisov,

ktoré nemôžu odstrániť vo vlastnej pôsobnosti.

(2)

Prokurátori sú oprávnení vyžadovať od štátnych orgánov a hospodárskych organizácií

vykonanie previerok a revízií, pokiaľ sú nevyhnutne potrebné na zistenie, či došlo

k porušeniu zákonnosti, prípadne či bol spáchaný trestný čin. Tieto orgány a organizácie

sú povinné vyhovieť žiadostiam v lehotách určených prokurátorom.

(3)

Povinnosti a oprávnenia uvedené v odsekoch 1 a 2 sa nevzťahujú na veci operačnej

a mobilizačnej povahy.

§ 12

(1)

Každý má právo žiadať prokurátora o preskúmanie postupu alebo rozhodnutia orgánov

a organizácií z hľadiska dodržania socialistickej zákonnosti a o prokurátorské opatrenie

na odstránenie zisteného porušenia socialistickej zákonnosti.

(2)

Prokurátor je povinný takýto podnet preskúmať. Musí prešetriť všetky okolnosti rozhodujúce

pre posúdenie, či došlo k porušeniu socialistickej zákonnosti, a urobiť opatrenia

na odstránenie porušenia zákonnosti a jeho príčin, na obnovenie porušených práv a

na vyvodenie zodpovednosti proti tomu, kto porušenie zákonnosti zavinil.

(3)

Vybavenie podnetu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a zabezpečovať

ochranu práv a zákonom chránených záujmov občanov a organizácií v zhode s celospoločenskými

záujmami.

(4)

O vybavení podnetu sa musí ten, kto ho urobil, upovedomiť. Upovedomenie sa musí zdôvodniť.

Ak ten, kto podnet urobil, nie je s vybavením spokojný, môže požiadať o preskúmanie

vybavenia; v takom prípade preskúma vec nadriadený prokurátor. Ďalšie podnety v tej

istej veci sa prešetrujú, len pokiaľ obsahujú nové skutočnosti.

(5)

Podnet musí prokurátor vybaviť do dvoch mesiacov. Túto lehotu môže v odôvodnených

prípadoch predĺžiť nadriadený prokurátor.

§ 13

(1)

Každý je povinný na výzvu sa ustanoviť na prokuratúru a podať prokurátorovi potrebné

vysvetlenia.

(2)

Podať vysvetlenie môže odoprieť ten, kto by tým porušil zákonom výslovne uloženú

alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, okrem prípadu, ak by bol od tejto povinnosti

oslobodený príslušným orgánom alebo tým, v záujme ktorého túto povinnosť má, alebo

kto by tým spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo osobám blízkym (

§ 116 Občianskeho zákonníka

).

(3)

Kto sa ustanoví na výzvu podľa ustanovenia odseku 1, má nárok na náhradu hotových

výdavkov a ušlého zárobku. Tento nárok nemá ten, kto bol predvolaný vo svojom vlastnom

záujme. Nárok zaniká, ak ho oprávnený neuplatní do troch dní po ustanovení sa.

(4)

Ak občan bez ospravedlnenia sa alebo bez závažných dôvodov nevyhovie výzve, môže

mu prokurátor uložiť poriadkovú pokutu až do 200 Kčs, prípadne môže nariadiť jeho

predvedenie. Proti uloženiu pokuty je prípustná sťažnosť. Musí sa podať do pätnástich

dní u prokurátora, ktorý pokutu uložil. Ak prokurátor nevyhovie sťažnosti sám, predloží

ju neodkladne na rozhodnutie nadriadenému prokurátorovi. Prokurátor môže uloženú pokutu

taktiež odpustiť. Právoplatné rozhodnutie o uložení pokuty je vykonateľné podľa predpisov

Občianskeho súdneho poriadku o výkone rozhodnutí.

(5)

Ustanovenia uvedené v odsekoch 1 až 4 sa nevzťahujú na úkony podľa ustanovení Trestného

poriadku.

§ 14

(1)

Prokurátori vykonávajú dozor nad dôsledným vykonávaním a zachovávaním zákonov a iných

právnych predpisov ministerstvami a inými orgánmi štátnej správy, národnými výbormi,

hospodárskymi a inými organizáciami a jednotlivými občanmi a nad tým, aby nikto nebol

vo svojich právach nezákonne obmedzovaný.

(2)

Pri plnení týchto úloh sú prokurátori oprávnení najmä

a)

preskúmavať zákonnosť všeobecne záväzných právnych predpisov (

články 80

a

139 ústavného zákona č. 143/1968 Zb.

), všeobecne záväzných nariadení národných výborov (

článok 94 ústavy

), smerníc, úprav, uznesení a iných aktov všeobecnej povahy vydávaných orgánmi uvedenými

v odseku 1,

b)

preskúmavať zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov uvedených v odseku 1 v jednotlivých

prípadoch,

c)

vykonávať na orgánoch uvedených v odseku 1 previerky dodržiavania zákonnosti.

§ 15

(1)

Proti všeobecne záväzným právnym predpisom, proti všeobecne záväzným nariadeniam

národných výborov a proti rozhodnutiam, opatreniam a iným aktom (ďalej len „rozhodnutia“),

ktoré odporujú zákonom a iným právnym predpisom, podá prokurátor protest na orgáne,

ktorý ich vydal, alebo na orgáne tomuto orgánu nadriadenému alebo naň dozerajúcemu.

(2)

Ak bol protest podaný na orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, môže tento orgán sám svoje

rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje, zrušiť alebo ho nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim

zákonu. Ak nevyhovie takto orgán plne protestu sám, je povinný predložiť ho v lehote

uvedenej v odseku 7 orgánu nadriadenému alebo dozerajúcemu, ktorý o proteste rozhodne.

(3)

Ak orgán o proteste v ustanovenej lehote nerozhodne, ani sám vec nepredloží orgánu

nadriadenému alebo dozerajúcemu, podá prokurátor protest priamo na tento orgán.

(4)

Nadriadeným orgánom národného výboru príslušným na rozhodnutie o proteste, ak mu

nevyhovie orgán, ktorý rozhodnutie vydal (odsek 2), je zodpovedajúci orgán národného

výboru vyššieho stupňa, a ak išlo o rozhodnutie odboru krajského národného výboru,

príslušný ústredný orgán štátnej správy.

(5)

Proti rozhodnutiu, ktorým sa protestu nevyhovelo, môže prokurátor podať nový protest.

(6)

Ak ministerstvo, iný ústredný orgán alebo národný výbor priamo riadený vládou protestu

nevyhovie, predloží ho na rozhodnutie príslušnej vláde. Vo veciach, ktoré sa spravujú

predpismi o správnom konaní, platia ustanovenia o správnom konaní.

(7)

Ak prokurátor neurčí inú lehotu, musí sa protest vybaviť do tridsiatich dní.

(8)

Ak sa protestu vyhovelo, rozhodnutie sa zrušilo a vec sa vrátila orgánu, rozhodnutím

ktorého sa porušil zákon alebo iný právny predpis, je orgán vydávajúci nové rozhodnutie

viazaný právnym názorom vysloveným v rozhodnutí o proteste.

(9)

Protest nemožno podať, ak uplynulo päť rokov od vydania rozhodnutia. Vo veciach,

ktoré sa spravujú predpismi o správnom konaní, sa táto lehota počíta od právoplatnosti

rozhodnutia.

§ 16

(1)

Výkon rozhodnutia sa zastavuje uplynutím lehoty ustanovenej na vybavenie protestu,

pokiaľ prokurátor zastavenie výkonu nenavrhne už pri podaní protestu alebo pred uplynutím

lehoty ustanovenej na jeho vybavenie. Orgán je povinný takému návrhu vyhovieť. Ak

protest smeruje proti nariadeniu alebo uskutočňovaniu výkonu rozhodnutia, zastavuje

sa ďalší výkon rozhodnutia podaním protestu.

(2)

Ak sa protestu vyhovelo, musí orgán, rozhodnutie ktorého sa zrušilo alebo zmenilo,

porušené práva bez meškania obnoviť, a to najneskoršie do tridsiatich dní, ak prokurátor

neurčí inú lehotu. Ak obnova porušeného práva nie je možná, je orgán povinný urobiť

v tej istej lehote inú primeranú nápravu. O obnove práv alebo inej primeranej náprave

je povinný podať prokurátorovi v určenej lehote zprávu.

§ 17

(1)

Ministerstvám a iným orgánom štátnej správy, národným výborom, hospodárskym a iným

organizáciám podávajú prokurátori upozornenia na odstránenie porušovania zákonov a

iných právnych predpisov, ako aj príčin, ktoré k nim viedli.

(2)

Ak v upozornení nie je určená iná lehota, je orgán, ktorému sa upozornenie podalo,

povinný do tridsiatich dní upozornenie prejednať, urobiť opatrenie na odstránenie

porušovania zákonov a iných právnych predpisov, ako aj príčin, ktoré k nemu viedli,

a o výsledku prejednania a o urobených opatreniach podať prokurátorovi správu.

§ 18

(1)

Prokurátori dozerajú, aby sa všetky trestné činy zistili a dôsledne objasnili, a

ich páchateľov stíhajú podľa ustanovení

Trestného poriadku

. Taktiež stíhajú osoby, ktoré sa dopustili prečinov.

(2)

Prokurátori podľa ustanovení

Trestného poriadku

vykonávajú dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom trestnom konaní.

(3)

Pri plnení týchto úloh zabezpečujú, aby nikto nebol bezdôvodne trestne stíhaný, nezákonne

obmedzovaný na osobnej slobode alebo inak nezákonne obmedzovaný vo svojich právach.

§ 19

Prokurátori pôsobia na to, aby sa orgány štátnej správy, národné výbory, hospodárske

a iné organizácie, najmä i dobrovoľné spoločenské organizácie podieľali na zamedzovaní

a predchádzaní trestnej činnosti a prispievali k prehĺbeniu výchovného pôsobenia trestného

konania.

§ 20

(1)

Prokurátori podľa ustanovení predpisov o konaní pred súdmi a štátnymi notárstvami

dozerajú nad zákonnosťou postupu a rozhodovania súdov a štátnych notárstiev, ako aj

nad zákonnosťou výkonu ich rozhodnutí.

(2)

Prokurátori sa podľa

Trestného poriadku

zúčastňujú na trestnom konaní súdnom.

(3)

Prokurátori sú oprávnení podľa predpisov o konaní pred súdmi a štátnymi notárstvami

podávať návrhy na začatie konania alebo kedykoľvek do konania vstúpiť, ak predpokladajú,

že to vyžaduje záujem spoločnosti alebo ochrana práv občanov, a zúčastňovať sa na

týchto konaniach.

§ 21

Proti rozhodnutiam súdov a štátnych notárstiev, ktoré odporujú zákonom a iným právnym

predpisom, podávajú prokurátori opravné prostriedky podľa ustanovení predpisov o konaní

pred súdmi a štátnymi notárstvami.

§ 22

Prokurátori podávajú podľa predpisov o konaní pred súdmi sťažnosti pre porušenie zákona

a podnety na zaujatie stanovísk na zabezpečenie jednotného výkladu zákonov.

§ 23

Generálny prokurátor Československej socialistickej republiky je oprávnený zúčastniť

sa na zasadaniach pléna Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky.

Generálni prokurátori republík sú oprávnení zúčastniť sa na zasadaniach plén najvyšších

súdov republík.

§ 24

(1)

Prokurátori dozerajú, aby sa v miestach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia

slobody, ochranné liečenie a ochranná výchova držali osoby len na základe rozhodnutia

na to oprávneného orgánu a aby sa presne zachovávali predpisy platné pre výkon väzby,

trestu odňatia slobody, ochranného liečenia a ochrannej výchovy.

(2)

Pri výkone dozoru v miestach, v ktorých sa vykonáva trest odňatia slobody, prokurátori

taktiež dbajú, aby sa dodržiavali zákony a iné právne predpisy o zabezpečení a vykonávaní

prevýchovy pri výkone trestu odňatia slobody.

§ 25

(1)

Prokurátori sú povinní vykonávať pravidelne previerky v miestach uvedených v ustanovení

§ 24 ods. 1

, oboznamovať sa s činnosťou správ týchto miest, zastavovať vykonávanie rozkazov a

rozhodnutí, prípadne ich zrušiť, ak odporujú zákonom a iným právnym predpisom.

(2)

Osoby, ktoré sú v týchto miestach držané nezákonne, je prokurátor povinný ihneď prepustiť.

§ 26

Pri výkone dozoru podľa ustanovení

§ 24

sú prokurátori oprávnení

- navštevovať miesta uvedené v ustanovení

§ 24 ods. 1

v ktoromkoľvek čase, pričom majú voľný prístup do všetkých ich priestorov,

- nazerať do dokladov, podľa ktorých boli osoby pozbavené slobody, a hovoriť s týmito

osobami bez prítomnosti iných osôb,

- preverovať, či rozkazy a rozhodnutia správ miest uvedených v ustanovení

§ 24 ods. 1

alebo orgánov im nadriadených týkajúce sa výkonu väzby, trestu odňatia slobody, ochranného

liečenia a ochrannej výchovy zodpovedajú zákonom a iným právnym predpisom,

- žiadať od pracovníkov správ miest uvedených v

§ 24 ods. 1

potrebné vysvetlenia a predloženie spisov, dokladov, rozkazov a rozhodnutí týkajúcich

sa výkonu väzby, trestu odňatia slobody, ochranného liečenia a ochrannej výchovy.

§ 27

(1)

Správy miest uvedených v ustanovení

§ 24 ods. 1

sú povinné vykonať rozkazy prokurátora, ktoré sa týkajú zachovávania predpisov platných

pre výkon väzby, trestu odňatia slobody, ochranného liečenia a ochrannej výchovy.

(2)

Správy miest uvedených v ustanovení

§ 24 ods. 1

sú povinné do 24 hodín odoslať prokurátorovi jemu určenú sťažnosť alebo oznámenie

osoby držanej v týchto miestach.

(3)

Prokurátori sú povinní dozerať, aby sa sťažnosti a oznámenia osôb držaných v miestach

uvedených v ustanovení

§ 24 ods. 1

bez meškania odoslali tým orgánom alebo činiteľom, ktorým sú adresované.

§ 28

Pri vyšetrovaní trestných činov postupujú vyšetrovatelia prokuratúry podľa ustanovení

Trestného poriadku

.

§ 29

Prokurátor uplatňuje pri vyšetrovaní svoju pôsobnosť voči vyšetrovateľom prokuratúry

dozorom nad vyšetrovaním podľa ustanovení

Trestného poriadku

.

§ 30

(1)

Prokuratúra sa člení na Generálnu prokuratúru Československej socialistickej republiky,

súčasťou ktorej je Hlavná vojenská prokuratúra, Generálnu prokuratúru Českej socialistickej

republiky, Generálnu prokuratúru Slovenskej socialistickej republiky, krajské prokuratúry,

vyššie vojenské prokuratúry, okresné prokuratúry a vojenské obvodné prokuratúry. Na

území hlavného mesta Československej socialistickej republiky a Českej socialistickej

republiky Prahy plní úlohy krajskej prokuratúry Mestská prokuratúra v Prahe a úlohy

okresných prokuratúr plnia obvodné prokuratúry. Úlohy okresnej prokuratúry na území

hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy plní Mestská prokuratúra

v Bratislave. Úlohy okresných prokuratúr na území miest Brna, Ostravy, Plzne a Košíc

plnia mestské prokuratúry v Brne, Ostrave, Plzni a Košiciach. Za brannej pohotovosti

štátu pôsobia ako vojenské prokuratúry aj vyššie poľné prokuratúry a nižšie poľné

prokuratúry.

(2)

Sídla a obvody prokuratúr sa zhodujú so sídlami a obvodmi súdov.

(3)

Generálni prokurátori republík môžu určiť v obvode svojej pôsobnosti výnimky z ustanovenia

ods. 2. Tieto opatrenia vyhlásia v Zbierke zákonov.

§ 31

Sídla, obvody a pôsobnosť vyšších vojenských prokuratúr a vojenských obvodných prokuratúr

ustanoví generálny prokurátor Československej socialistickej republiky po dohode s

ministrom národnej obrany.

§ 31a

Na čele Generálnej prokuratúry Českej socialistickej republiky je generálny prokurátor

Českej socialistickej republiky. Na čele Generálnej prokuratúry Slovenskej socialistickej

republiky je generálny prokurátor Slovenskej socialistickej republiky.

§ 32

(1)

Na čele Hlavnej vojenskej prokuratúry je hlavný vojenský prokurátor.

(2)

Na čele krajských prokuratúr sú krajskí prokurátori, na čele mestských prokuratúr

mestskí prokurátori, na čele okresných prokuratúr okresní prokurátori a na čele obvodných

prokuratúr obvodní prokurátori.

(3)

Na čele vyšších vojenských prokuratúr sú vyšší vojenskí prokurátori; na čele vojenských

obvodových prokuratúr sú vojenskí obvodoví prokurátori.

(4)

Na jednotlivých prokuratúrach sú činní prokurátori a vyšetrovatelia prokuratúry,

ktorí sú podriadení vedúcim prokurátorom (odsek 1 až 3) a spolu s nimi ich nadriadeným

prokurátorom.

§ 33

(1)

Generálny prokurátor Československej socialistickej republiky, generálni prokurátori

republík a hlavný vojenský prokurátor riadia a kontrolujú činnosť všetkých im podriadených

prokuratúr. Na plnenie úloh vydávajú príkazy a pokyny záväzné pre všetkých podriadených

prokurátorov a vyšetrovateľov prokuratúry.

(2)

Generálnych prokurátorov zastupujú v určenom rozsahu ich námestníci. Jedným z námestníkov

generálneho prokurátora Československej socialistickej republiky je hlavný vojenský

prokurátor, ktorý zastupuje generálneho prokurátora Československej socialistickej

republiky pri plnení úloh v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch.

§ 34

zrušený

§ 35

Krajskí prokurátori, vyšší vojenskí prokurátori, mestskí prokurátori, okresní prokurátori,

vojenskí obvodoví prokurátori a obvodní prokurátori môžu mať námestníkov, ktorí ich

zastupujú v určenom rozsahu.

§ 36

(1)

Dozor nad zachovávaním zákonnosti orgánmi a organizáciami s federálnou pôsobnosťou

vykonáva generálny prokurátor Československej socialistickej republiky a v rozsahu

ním určenom prokurátori činní na Generálnej prokuratúre Československej socialistickej

republiky. Dozor nad zachovávaním zákonnosti orgánmi a organizáciami, pôsobnosť ktorých

presahuje obvod krajskej prokuratúry (Mestskej prokuratúry v Prahe), vykonáva na území

Českej socialistickej republiky generálny prokurátor Českej socialistickej republiky

a v rozsahu ním určenom prokurátori činní na Generálnej prokuratúre Českej socialistickej

republiky. Dozor nad zachovávaním zákonnosti orgánmi a organizáciami, pôsobnosť ktorých

presahuje obvod krajskej prokuratúry, vykonáva na území Slovenskej socialistickej

republiky generálny prokurátor Slovenskej socialistickej republiky a v rozsahu ním

určenom prokurátori činní na Generálnej prokuratúre Slovenskej socialistickej republiky.

(2)

Dozor nad zachovávaním zákonnosti orgánmi a organizáciami, pôsobnosť ktorých presahuje

obvod okresnej (obvodnej, mestskej) prokuratúry, vykonávajú krajskí prokurátori (mestský

prokurátor v Prahe) a v rozsahu nimi určenom prokurátori činní na krajských prokuratúrach

(mestskej prokuratúre v Prahe).

(3)

Dozor nad zachovávaním zákonnosti ostatnými orgánmi a organizáciami vykonávajú okresní

(obvodní, mestskí) prokurátori a v rozsahu nimi určenom prokurátori činní na okresných

(obvodných, mestských) prokuratúrach.

(4)

Generálny prokurátor Československej socialistickej republiky môže v oblasti svojej

pôsobnosti určiť výnimky z ustanovení odsekov 1 až 3. Generálni prokurátori republík

môžu v oblasti svojej pôsobnosti určiť výnimky z ustanovenia druhej alebo tretej vety

odseku 1 a z ustanovení odsekov 2 a 3.

(5)

Generálny prokurátor Československej socialistickej republiky rozhoduje kompetenčné

spory medzi generálnymi prokurátormi republík.

(6)

Dozor nad zachovávaním zákonnosti v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch vykonávajú

vojenskí prokurátori.

§ 37

(1)

Prokurátorom alebo vyšetrovateľom prokuratúry môže byť ustanovený politicky a odborne

vyspelý bezúhonný československý občan, ktorý

a)

dovŕšil vek najmenej 24 rokov,

b)

má úplné vysokoškolské právnické vzdelanie,

c)

po určený čas vykonával čakateľskú prax a úspešne zložil záverečnú skúšku.

(2)

Vojenským prokurátorom alebo vyšetrovateľom vojenskej prokuratúry môže byť len dôstojník

justície v činnej službe.

(3)

Generálny prokurátor Československej socialistickej republiky, generálni prokurátori

republík a hlavný vojenský prokurátor môžu pri ustanovení prokurátorom z dôležitých

dôvodov výnimočne odpustiť čakateľskú prax aj zloženie záverečnej skúšky, ak ustanovovaný

inak dáva záruku správneho výkonu prokurátorskej funkcie; pri ustanovení vyšetrovateľom

prokuratúry môže za tých istých podmienok odpustiť aj vysokoškolské právnické vzdelanie.

§ 38

(1)

Generálny prokurátor Československej socialistickej republiky vymenúva a odvoláva

námestníkov generálneho prokurátora Československej socialistickej republiky a hlavného

vojenského prokurátora. Ustanovuje taktiež do funkcií a z nich odvoláva prokurátorov

a vyšetrovateľov Generálnej prokuratúry Československej socialistickej republiky.

(2)

Generálni prokurátori republík vymenúvajú a odvolávajú námestníkov generálnych prokurátorov

republík. Ustanovujú taktiež do funkcií a z nich odvolávajú podriadených prokurátorov

a vyšetrovateľov prokuratúry.

(3)

Hlavný vojenský prokurátor ustanovuje do funkcií a z nich odvoláva vojenských prokurátorov

a vyšetrovateľov vojenských prokuratúr.

§ 39

Prokurátori a vyšetrovatelia prokuratúry zložia pri svojom prvom ustanovení do rúk

nadriadeného prokurátora tento sľub

„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verný Československej socialistickej

republike a veci socializmu, že budem strážiť, presadzovať a upevňovať socialistickú

zákonnosť, dbať pri plnení svojich povinností na záujmy republiky a pracujúceho ľudu

a zachovávať mlčanlivosť v úradných veciach.“

§ 40

(1)

Pracovné pomery prokurátorov a vyšetrovateľov prokuratúry sa spravujú všeobecnými

právnymi predpismi, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Pracovný pomer prokurátorov a vyšetrovateľov prokuratúry vzniká ustanovením do funkcie

prokurátora alebo vyšetrovateľa prokuratúry.

(3)

Pracovný pomer prokurátora alebo vyšetrovateľa prokuratúry sa končí

a)

ak sa prokurátorovi alebo vyšetrovateľovi prokuratúry uložilo kárne opatrenie prepustenia,

b)

ak prokurátor alebo vyšetrovateľ prokuratúry splnil podmienky pre nárok na plný starobný

alebo invalidný dôchodok, a to ak prokurátor alebo vyšetrovateľ prokuratúry o to požiada,

alebo ak tak rozhodne nadriadený prokurátor oprávnený na rozhodnutie podľa

§ 38

.

§ 41

Prokurátor alebo vyšetrovateľ prokuratúry môže sa svojej funkcie vzdať. Vyhlásenie

o tom musí byť písomné. Vzdanie sa funkcie môže nadriadený prokurátor oprávnený na

rozhodnutie podľa

§ 38

odmietnuť len výnimočne z dôležitých celospoločenských záujmov.

§ 42

(1)

O vojenskom služobnom pomere platia pre vojakov činných na prokuratúre, pokiaľ tento

zákon neustanovuje inak, právne predpisy vzťahujúce sa na vojakov, ako i vojenské

služobné predpisy a poriadky.

(2)

Osobným úradom vojakov činných na prokuratúre a ostatných zamestnancov činných na

vojenských prokuratúrach je Ministerstvo národnej obrany.

§ 43

(1)

Prokurátori a vyšetrovatelia prokuratúry sú povinní pri plnení svojich úloh zachovávať

zákony a iné právne predpisy, vykladať ich v záujme pracujúceho ľudu a spravodlivo

rozhodovať. Sú tiež povinní dbať na služobné príkazy a zachovávať mlčanlivosť v úradných

veciach, pokiaľ ich od tejto povinnosti pre určitý prípad neoslobodil nadriadený prokurátor

oprávnený na rozhodnutie podľa

§ 38

. Ďalej sú povinní vystríhať sa pri výkone svojej funkcie i v občianskom živote všetkého,

čo by mohlo narušiť vážnosť prokuratúry alebo znížiť dôveru občanov k nej.

(2)

Prokurátori a vyšetrovatelia prokuratúry postupujú pri plnení svojich úloh v úzkej

súčinnosti s inými štátnymi orgánmi, najmä s národnými výbormi a dobrovoľnými spoločenskými

organizáciami pracujúcich a usilujú sa o to, aby do boja proti porušovaniu socialistickej

zákonnosti boli zapojené najširšie vrstvy občanov.

(3)

Prokurátori a vyšetrovatelia prokuratúry sú povinní využívať svoje znalosti a skúsenosti

na politickú a výchovnú činnosť medzi občanmi zameranú na upevňovanie socialistických

vzťahov medzi občanmi a na prehlbovanie socialistického právneho vedomia pracujúcich.

Oboznamujú občanov so zásadami socialistického právneho poriadku a využívajú pritom

poznatky z práce prokuratúry.

§ 44

(1)

Prokurátori a vyšetrovatelia prokuratúry nesmú bez súhlasu nadriadeného prokurátora

oprávneného na rozhodnutie podľa

§ 38

vykonávať vedľajšiu platenú činnosť s výnimkou vedeckej, publicistickej, umeleckej

činnosti a pedagogickej činnosti na vysokých školách.

(2)

Prokurátori a vyšetrovatelia prokuratúry sú povinní aj po skončení pracovného pomeru

zachovávať mlčanlivosť a splniť všetky záväzky, ktoré vznikli za trvania pracovného

pomeru.

§ 45

(1)

Zavinené porušenie povinností prokurátormi alebo vyšetrovateľmi prokuratúry, najmä

porušenie pracovnej disciplíny, vážne závady pri plnení pracovných povinností, nedôstojné

správanie sa pri výkone služby alebo v občianskom živote, je kárnym previnením; u

vojakov činných na prokuratúre je disciplinárnym priestupkom.

(2)

Za kárne previnenie sa prokurátorom a vyšetrovateľom prokuratúry uloží niektoré z

kárnych opatrení, ktorými sú

a)

pokarhanie,

b)

verejné pokarhanie,

c)

zníženie funkčného platu až o 10 %, a to najdlhšie na dobu troch mesiacov,

d)

preradenie na nižšiu funkciu,

e)

prepustenie.

§ 46

(1)

Kárna právomoc nad prokurátormi a vyšetrovateľmi prokuratúry patrí nadriadeným prokurátorom

oprávneným na rozhodnutie podľa

§ 38

. Výkon kárnej právomoci upraví generálny prokurátor Československej socialistickej

republiky.

(2)

Disciplinárnu právomoc nad vojakmi činnými na prokuratúre vykonáva hlavný vojenský

prokurátor podľa predpisov pre nich platných. Disciplinárnu právomoc nad hlavným vojenským

prokurátorom vykonáva generálny prokurátor Československej socialistickej republiky.

§ 47

(1)

Kárne konanie možno zaviesť do jedného mesiaca odo dňa, keď kárne previnenie vyšlo

najavo, najneskoršie však do jedného roka, a ak ide o previnenie zistené pri previerkach

práce, do dvoch rokov odo dňa, keď sa prokurátor alebo vyšetrovateľ prokuratúry previnenia

dopustil.

(2)

Ak proti prokurátorovi alebo vyšetrovateľovi prokuratúry sa začalo stíhanie pre trestný

čin takého druhu, že to môže mať vplyv na jeho ďalšie zotrvanie vo funkcii, možno

kárne konanie zaviesť aj po uplynutí lehôt uvedených v odseku 1, pokiaľ nedošlo k

premlčaniu trestného stíhania podľa príslušných ustanovení

Trestného zákona

.

§ 48

(1)

Ak sa prokurátor alebo vyšetrovateľ prokuratúry stane dôvodne podozrivým z kárneho

previnenia takej povahy, že by sa jeho ďalším zotrvaním v práci ohrozil dôležitý verejný

záujem, alebo ak bol vzatý do väzby, pozbaví ho príslušný krajský prokurátor (mestský

prokurátor v Prahe), generálny prokurátor republiky, prípadne generálny prokurátor

Československej socialistickej republiky výkonu práce. Pokiaľ pozbavenie výkonu práce

vykoná krajský prokurátor (mestský prokurátor v Prahe), oznámi to bez meškania nadriadenému

generálnemu prokurátorovi republiky.

(2)

Po dobu pozbavenia výkonu práce patrí slobodnému prokurátorovi alebo vyšetrovateľovi

prokuratúry 30 % a ženatému 50 % základného platu. Táto časť základného platu sa zvyšuje

o 10 % na každé dieťa, na ktoré patrí prídavok na deti, najviac však do výšky dvoch

tretín základného platu. Prídavok na deti patrí neskrátený. Iné príjmy získané prokurátorom

alebo vyšetrovateľom prokuratúry v tejto dobe sa započítavajú, pokiaľ spolu so zníženým

základným platom prevyšujú základný plat.

(3)

Ak zaniknú okolnosti, ktoré odôvodňovali pozbavenie výkonu práce, nadriadený prokurátor

oprávnený na rozhodnutie podľa

§ 38

ho zruší. Ak kárne konanie skončilo zastavením, nevyplatené príjmy sa doplatia.

§ 49

Priestupky postihované inými orgánmi než súdmi sa u prokurátorov a vyšetrovateľov

prokuratúry posudzujú ako kárne previnenia podľa tohto zákona.

§ 50

(1)

Generálny prokurátor Československej socialistickej republiky má postavenie vedúceho

ústredného orgánu Československej socialistickej republiky. Generálni prokurátori

republík majú postavenie vedúcich ústredných orgánov republík.

(2)

O príjmoch generálneho prokurátora Československej socialistickej republiky platia

ustanovenia o príjmoch ministrov Československej socialistickej republiky, o príjmoch

námestníkov generálneho prokurátora Československej socialistickej republiky ustanovenia

o príjmoch námestníkov ministra Československej socialistickej republiky. O príjmoch

generálnych prokurátorov republík platia ustanovenia o príjmoch ministrov republík,

o príjmoch námestníkov generálnych prokurátorov republík ustanovenia o príjmoch námestníkov

ministrov republík.

(3)

Platové pomery prokurátorov, vyšetrovateľov prokuratúry a právnych čakateľov prokuratúry

upravujú osobitné predpisy.

§ 51

(1)

Právnych čakateľov prokuratúry prijímajú generálni prokurátori republík a pre vojenské

prokuratúry hlavný vojenský prokurátor. Na pracovné pomery právnych čakateľov prokuratúry,

s výnimkou právnych čakateľov na vojenských prokuratúrach, sa vzťahujú všeobecné právne

predpisy.

(2)

Právnym čakateľom na vojenskej prokuratúre môže byť len vojak v činnej službe.

(3)

Právni čakatelia prokuratúry sú oprávnení vykonávať jednoduché úkony prokurátora

alebo vyšetrovateľa prokuratúry v rozsahu určenom generálnym prokurátorom Československej

socialistickej republiky.

§ 52

Zrušujú sa

a)

zákon

č. 65/1956 Zb.

o prokuratúre,

b)

ustanovenia zákona

č. 67/1950 Zb.

o pracovných a platových pomeroch sudcov z povolania, prokurátorov a sudcovských

čakateľov (sudcovský zákon), pokiaľ sa vzťahujú na prokurátorov.

§ 53

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augustom 1965.

Zákon č.

71/1967 Zb.

o správnom konaní (správny poriadok) nadobudol účinnosť 1. januárom 1968. Zákon č.

147/1969 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 60/1965 Zb. o prokuratúre, nadobudol

účinnosť 1. januárom 1970.