Federálneho ministerstva zahraničných vecí

209

OZNÁMENIE

Federálneho ministerstva zahraničných vecí

Federálne ministerstvo zahraničných vecí oznamuje, že 21. februára 1991 bol v Madride

podpísaný v mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky Dohovor o ochrane ľudských

práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8, dojednaný v Ríme 4. novembra

1950, a tieto ďalšie zmluvné dokumenty na tento Dohovor nadväzujúce

Dodatkový protokol, dojednaný v Paríži 20. marca 1952,

Protokol č. 2, dojednaný v Štrasburgu 6. mája 1963,

Protokol č. 4, dojednaný v Štrasburgu 16. septembra 1963,

Protokol č. 6, dojednaný v Štrasburgu 28. apríla 1983, a

Protokol č. 7, dojednaný v Štrasburgu 22. novembra 1984.

S Dohovorom i Protokolmi vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky a prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ich

ratifikoval s tým, že Česká a Slovenská Federatívna Republika podľa článku 64 Dohovoru

robí výhradu k

článkom 5 a 6 Dohovoru

v tom zmysle, že tieto ustanovenia nebránia ukladaniu disciplinárneho trestu väzenia

podľa

§ 17 zákona č. 76/1959 Zb.

o niektorých služobných pomeroch vojakov. Ratifikačné listiny boli uložené u generálneho

tajomníka Rady Európy, depozitára Dohovoru, 18. marca 1992.

Pri ratifikácii Dohovoru sa urobilo vyhlásenie

Česká a Slovenská Federatívna Republika vyhlasuje, že po dobu piatich rokov, ktorá

sa bude mlčky predlžovať vždy o obdobie ďalších piatich rokov, pokiaľ Česká a Slovenská

Federatívna Republika svoje vyhlásenie neodvolá pred uplynutím prebiehajúceho obdobia

a)

uznáva právomoc Európskej komisie pre ľudské práva prijímať podľa

článku 25 Dohovoru

sťažnosti osôb, nevládnych organizácií alebo skupín osôb považujúcich sa za poškodené

v dôsledku porušenia práv priznaných Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných

slobôd,

článkami 1-4 Protokolu č. 4

a

článkami 1-5 Protokolu č. 7

, pokiaľ k porušeniu práv vyplývajúcich z týchto dokumentov došlo po nadobudnutí ich

platnosti pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku;

b)

uznáva na základe vzájomnosti právomoc Európskeho súdu pre ľudské práva podľa

článku 46 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

na výklad a použitie Dohovoru,

článkov 1-4 Protokolu č. 4

a

článkov 1-5 Protokolu č. 7

, pokiaľ k porušeniu práv vyplývajúcich z týchto dokumentov došlo po nadobudnutí ich

platnosti pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku.

Dohovor nadobudol platnosť na základe svojho

článku 66 ods. 2

dňom 3. septembra 1953. Pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť

v súlade s

článkom 66 ods. 3

dňom 18. marca 1992.

Dodatkový protokol nadobudol platnosť na základe svojho

článku 6

dňom 18. mája 1954 a pre ČSFR nadobudol platnosť na základe toho istého článku 18.

májom 1992.

Protokol č. 2 nadobudol platnosť na základe svojho článku 5 ods. 2 dňom 21. septembra

1970 a pre ČSFR nadobudol platnosť na základe toho istého článku ods. 1 b) 18. marcom

1992.

Protokol č. 4 nadobudol platnosť na základe svojho

článku 7 ods. 1

dňom 2. mája 1968 a pre ČSFR nadobudol platnosť podľa toho istého článku 18. marcom

1992.

Protokol č. 6 nadobudol platnosť na základe svojho

článku 8 ods. 1

dňom 1. marca 1985 a pre ČSFR podľa

toho istého článku ods. 2

dňom 1. apríla 1992.

Protokol č. 7 nadobudol platnosť na základe svojho

článku 9 ods. 1

dňom 1. novembra 1988 a pre ČSFR podľa

toho istého článku ods. 2

nadobudne platnosť 1. júnom 1992.

České preklady Dohovoru i Protokolov sa vyhlasujú samostatne.

1

)