Vládne nariadenie 209/1949 Z. z. ktorým sa vykonáva branný zákon.

§ 1.

Soznam osôb, u ktorých vznikne pravidelná odvodná povinnosť v nasledujúcom kalendárnom

roku, a brancov vyhotovujú a ostatné práce potrebné na prípravu pravidelných odvodov

vykonávajú správcovia verejných matrík a národné výbory podľa predpisu, ktorý vydá

Ministerstvo národnej obrany po dohode s Ministerstvom vnútra.

§ 2.

(1)

Osoby, ktoré podliehajú pravidelnej odvodnej povinnosti v nasledujúcom kalendárnom

roku, sú povinné prihlásiť sa každoročne v čase od 1. júna do 30. júna predchádzajúceho

roku (prihlasovacia lehota) ústne alebo písomne na odvodný súpis.

(2)

Na prijímanie prihlášok na odvodný súpis je príslušný

a)

miestny národný výbor miesta trvalého pobytu,

b)

pre osoby, ktoré nemajú trvalý pobyt, miestny národný výbor miesta, v ktorom sa zdržujú

v prihlasovacej lehote,

c)

pre osoby, ktoré dochádzajú z miesta trvalého pobytu do iného miesta za svojím zamestnaním

(do školy), miestny národný výbor miesta ich zamestnania (školy),

d)

pre osoby, ktoré trvalo zdržujú sa v cudzine, zastupiteľský úrad, v ktorého obvode

sa zdržujú.

(3)

Ak je osoba, ktorá sa má prihlásiť, v prihlasovacej lehote dočasne neprítomná alebo

nemocná, môže ju prihlásiť jej zástupca.

(4)

Ak ide o osoby, ktoré boly v prihlasovacej lehote predbežne zatknuté, vo vyšetrovacej

alebo trestnej väzbe, v ochrannej výchove ústavnej alebo v polepšovni, robotárni alebo

tábore nútenej práce, a nevyhovely preto prihlasovacej povinnosti podľa odseku 1,

oznámi správa príslušného ústavu (trestného ústavu, súdnej väznice, výchovne, polepšovne

alebo robotárne) alebo tábora nútenej práce údaje potrebné na odvodný súpis do 15.

júla miestnemu národnému výboru miesta narodenia dotyčných osôb, pričom zároveň poznamená,

kedy budú pravdepodobne prepustené. Ak ide o osoby narodené v cudzine, oznámi uvedené

údaje Ústrednému národnému výboru v Brne.

(5)

Osoby, ktoré zmenia po prihláške na odvodný súpis trvalý pobyt (miesto zamestnania

alebo školy), sú povinné túto zmenu ohlásiť miestnemu národnému výboru, na ktorom

sa prihlásily na odvodný súpis.

§ 3.

(1)

Pravidelné odvody vykonávajú odvodné komisie, ktorých počet určí krajské vojenské

veliteľstvo po dohode s príslušným krajským národným výborom.

(2)

Predsedom odvodnej komisie je predseda okresného národného výboru, v ktorého obvode

sa odvod koná alebo zástupca ním určený. Ďalšími členmi komisie sú zástupca vojenskej

správy a dôstojník zdravotníctva.

(3)

Krajské vojenské veliteľstvo a príslušný okresný národný výbor pridelí odvodnej komisii

potrebný personál.

(4)

Na odvodnom konaní sú prítomní tiež predsedovia miestnych národných výborov obcí,

z ktorých sú branci predvolaní na odvod alebo zástupcovia nimi určení.

(5)

Okrem osôb uvedených v odsekoch 2 až 4 a brancov, ktorí prišli na odvod, smú byť

v odvodnej miestnosti prítomné len osoby, ktoré na to dostanú osobitný príkaz alebo

povolenie krajského vojenského veliteľstva alebo krajského národného výboru.

§ 4.

(1)

Predseda odvodnej komisie vedie odvodné konanie, bdie nad jeho riadnym chodom a zodpovedá

za bezpečné uschovanie odvodných pomôcok v čase hlavných odvodov.

(2)

Zástupca vojenskej správy robí odvodné rozhodnutia na podklade lekárskej klasifikácie,

podanej dôstojníkom zdravotníctva, rozhoduje, či branec má sa poslať do vojenskej

nemocnice na zistenie vady (choroby), ako aj o žiadostiach za odklad základnej služby,

ak boly podané pri odvode.

(3)

Dôstojník zdravotníctva koná lekársku prehliadku brancov, určuje lekársku klasifikáciu

a navrhuje poslanie brancov do vojenskej nemocnice na zistenie vady (choroby).

§ 5.

(1)

Každý správny okres tvorí jeden odvodný okres. Odvody sa vykonávajú zpravidla v sídle

okresného národného výboru (odvodné miesto). Krajské vojenské veliteľstvo po dohode

s krajským národným výborom môže však určiť pre niekoľko správnych okresov jediné

odvodné miesto alebo pre jeden správny okres niekoľko odvodných miest.

(2)

Branec je povinný splniť odvodnú povinnosť v odvodnom mieste, v ktorého obvode je

miestny národný výbor, ktorý by bol v čase, keď sa odvod koná, príslušný prijať jeho

prihlášku na odvodný súpis.

(3)

Brancom, ktorí chcú odcestovať do cudziny predo dňom, v ktorý majú prísť na odvod,

môže krajské vojenské veliteľstvo, v ktorého obvode majú prísť na odvod, povoliť z

dôvodov hodných osobitného zreteľa, aby sa podrobili odvodu ihneď po začatí hlavných

odvodov pri najbližšej odvodnej komisii.

§ 6.

V cudzine sa odvody nekonajú. Občania sú za čas svojho trvalého pobytu v cudzine oslobodení

od povinnosti prísť do Československej republiky, aby splnili pravidelnú odvodnú povinnosť.

Podrobia sa však odvodu ihneď po návrate do Československej republiky.

§ 7.

(1)

Od povinnosti prísť na odvod sú oslobodení a nepredvolávajú sa naň

a)

branci celkom neschopní na vojenskú činnú službu (odsek 2), ak možno o nich urobiť

odvodné rozhodnutie na podklade predložených dokladov,

b)

branci predbežne zatknutí, vo vyšetrovacej alebo trestnej väzbe, v ochrannej výchove

ústavnej, v polepšovni, robotárni alebo tábore nútenej práce.

(2)

Za celkom neschopné na vojenskú činnú službu sa považujú osoby

a)

bez ruky alebo bez nohy,

b)

slepé na obe oči,

c)

hluchonemé,

d)

kreténi,

e)

súdom pre choromyseľnosť alebo slabomyseľnosť pozbavené úplne svojprávnosti alebo

dané pod opatrovníctvo,

f)

postihnuté vadou, ktorá ich robí trvalo neschopnými samostatne sa pohybovať, a

g)

trpiace zrádnikom (hysteroepilepsiou), duševnou chorobou alebo slabomyseľnosťou.

§ 8.

(1)

Branci sú povinní prísť v určenom čase do miestností, kde sa odvod koná, a preukázať

svoju totožnosť.

(2)

Lekárska prehliadka brancov sa vykonáva v prítomnosti členov odvodnej komisie podľa

predpisu vydaného Ministerstvom národnej obrany, ktorý určí najmä, ako sa posudzuje

schopnosť brancov na vojenskú činnú službu.

§ 9.

(1)

Ak nemožno vadu alebo chorobu bezpečne zistiť pri odvode, musí sa branec poslať na

jej zistenie do vojenskej nemocnice.

(2)

Odvod osôb uvedených v odseku 1 sa vykoná podľa lekárskeho nálezu vojenskej nemocnice;

na odvod sa branec predvolá, len ak uzná odvodná komisia jeho prítomnosť za potrebnú.

§ 10.

(1)

Ak nejde o prípad uvedený v § 9, ods. 1, vysloví zástupca vojenskej správy buď konečné

odvodné rozhodnutie, alebo ak ide o branca v prvej odvodnej triede, odvod odročí.

(2)

Brancom, ktorí boli odvedení, vydá sa odvodný preukaz, ostatným brancom buď osvedčenie

o tom, že neboli odvedení, alebo potvrdenie o tom, že ich odvod bol odročený.

§ 11.

(1)

Branci predbežne zatknutí, vo vyšetrovacej alebo trestnej väzbe, v ochrannej výchove

ústavnej alebo polepšovni, robotárni alebo tábore nútenej práce sú povinní splniť

dodatočne odvodnú povinnosť po prepustení. Súd (na Slovensku okresná prokuratúra),

správa trestného ústavu, súdnej väznice, výchovne, polepšovne, robotárne a tábora

nútenej práce oznámia prepustenie týchto brancov okresnému národnému výboru miesta

narodenia (u osôb narodených v cudzine Ústrednému národnému výboru v Brne) a zároveň

uvedú pravdepodobné miesta ich budúceho trvalého pobytu.

(2)

Ak nemôže branec prísť na určený deň pre nemoc, ktorá ho robí neschopným cestovať

alebo z iných závažných dôvodov, je povinný oznámiť túto prekážku miestnemu národnému

výboru miesta trvalého pobytu (miesta zamestnania alebo školy); len čo táto prekážka

pominula, je taktiež povinný mu to bezodkladne oznámiť.

(3)

Miestny národný výbor oznámi nadriadenému okresnému národnému výboru, že

a)

došlo k prepusteniu branca z väzby, ochrannej výchovy ústavnej, polepšovne, robotárne

alebo tábora nútenej práce,

b)

u branca pominula prekážka uvedená v odseku 2,

c)

zistil pobyt branca, ktorý na odvod neprišiel.

§ 12.

(1)

Ak neprišiel branec z akéhokoľvek dôvodu na hlavný odvod, povolá sa na najbližší

dodatočný odvod.

(2)

Dodatočné odvody sa konajú po skončení hlavných odvodov podľa potreby do 31. októbra.

Čas ich konaní určí krajské vojenské veliteľstvo po dohode s okresným národným výborom

v sídle krajského vojenského veliteľstva.

§ 13.

Mimoriadne odvody.

O mimoriadnych odvodoch platia obdobne ustanovenia o pravidelných odvodoch.

§ 14.

Preskúšanie nariadi veliteľstvo oblasti, v ktorého obvode bol odvod vykonaný, po dohode

s príslušným krajským národným výborom

a)

ak je podozrenie, že odvodné rozhodnutie, podľa ktorého branec nebol odvedený, bolo

spôsobené konaním alebo opomenutím, ktoré zakladá skutkovú podstatu súdne trestného

činu,

b)

ak vzniknú pochybnosti o správnosti odvodného konania, v ktorom branec nebol odvedený.

§ 15.

(1)

Ak sa vedie súdne trestné konanie pre podozrenie, že rozhodnutie o neodvedení bolo

spôsobené trestným činom, oznámi súd výsledok konania veliteľstvu oblasti, v ktorého

obvode bol branec podrobený odvodu.

(2)

Ak je niektorý člen odvodnej komisie toho názoru, že odvodné rozhodnutie, podľa ktorého

branec nebol odvedený, je nesprávne, oznámi to veliteľstvu oblasti, v ktorého obvode

bol odvod vykonaný.

§ 16.

(1)

Preskúšaciu komisiu zriaďuje veliteľstvo oblasti po dohode s príslušným krajským

národným výborom.

(2)

Predsedom preskúšacej komisie je predseda príslušného krajského národného výboru

alebo zástupca ním určený. Ďalšími členmi komisie sú zástupca vojenskej správy a dôstojník

zdravotníctva. Členom preskúšacej komisie nesmie byť osoba, ktorá bola členom odvodnej

komisie.

(3)

O preskúšacom konaní, najmä o vydávaní rozhodnutí, o posielaní brancov do vojenskej

nemocnice a o dokladoch vydávaných brancom platia obdobne príslušné ustanovenia o

odvodnom konaní.

§ 17.

(1)

Povolenie na dobrovoľný vstup do vojska môže sa udeliť každému občanovi začínajúc

1. januárom roku, v ktorom dovŕši 17 rokov. Neplnoletí potrebujú na dobrovoľný vstup

do vojska súhlas zákonného zástupcu.

(2)

Vojenská činná služba, ktorú dobrovoľník vykonal pred dobrovoľným vstupom do vojska,

nemá vplyv na dĺžku základnej služby. Ministerstvo národnej obrany môže povoliť výnimky

z tohto ustanovenia.

§ 18.

(1)

Žiadosti o dobrovoľný vstup do vojska sa podávajú na krajskom vojenskom veliteľstve

najbližšom miestu žiadateľovho trvalého pobytu. Žiadateľ môže v žiadosti uviesť, u

ktorého druhu vojska si praje konať vojenskú činnú službu.

(2)

Ako prílohy treba k žiadosti pripojiť

a)

preukazy o predbežnom vzdelaní,

b)

ak je žiadateľ neplnoletý, prejav zákonného zástupcu, overený miestnym národným výborom

miesta jeho trvalého pobytu o tom, že súhlasí s dobrovoľným vstupom do vojska.

§ 19.

(1)

Cudzí štátni príslušníci môžu dobrovoľne vstúpiť do vojska len so svolením prezidenta

republiky, ak vyhovujú inak podmienkam určeným pre dobrovoľný vstup. Žiadosti sa podávajú

na Ministerstve národnej obrany, ktoré ich po vypočutí Ministerstva vnútra predloží

prezidentovi republiky.

(2)

Ako prílohy treba k žiadosti priložiť

a)

rodný (krstný) list,

b)

písomné svolenie príslušného úradu alebo orgánu domovského štátu žiadateľovho na

dobrovoľný vstup do vojska, ak neodpustilo Ministerstvo národnej obrany predložiť

tento doklad,

c)

prejav, overený miestnym národným výborom miesta trvalého pobytu, ktorým sa uchádzač

zaväzuje na vojenskú činnú službu v trvaní základnej služby, a za brannej pohotovosti

štátu na vojenskú činnú službu na čas vojny,

d)

preukazy o predbežnom vzdelaní.

(3)

Pre dobrovoľný vstup osôb trvalo usadených na území republiky, ktoré nie sú ani československými

občanmi, ani príslušníkmi iného štátu, platia obdobne ustanovenia §§ 17 a 18.

§ 20.

Výdavky spojené s odvodom a preskúšaním.

(1)

Branec má pri ceste na odvod alebo na preskúšanie nárok na voľnú cestu 3. triedou

osobného vlaku alebo autobusom ČSAD zo stanice najbližšej miestu trvalého pobytu,

poprípade miestu zamestnania alebo školy, do odvodného miesta (miesta preskúšania)

a zpät, ak je vzdialenosť miesta trvalého pobytu (miesta zamestnania alebo školy)

od odvodného miesta (miesta preskúšania) väčšia než 6 km. Výdavok spojený s touto

voľnou cestou uhradzuje obec miesta trvalého pobytu (miesta zamestnania alebo školy)

brancovho. Výdavok na stravovanie pri ceste na odvod alebo na preskúšanie a výdavok

na nútené predvedenie na odvod alebo na preskúšanie uhradzuje branec.

(2)

Ak bolo preskúšanie nariadené preto, že neodvedenie bolo spôsobené konaním alebo

opomenutím, ktoré zakladá skutkovú podstatu súdne trestného činu, uhradzuje výdavky

na cestu na preskúšanie branec.

(3)

Branec, ktorý sa posiela do vojenskej nemocnice, má nárok na voľnú cestu 3. triedou

osobného vlaku alebo autobusom Československej automobilovej dopravy, národného podniku

(ČSAD) z odvodného miesta alebo miesta trvalého pobytu do miesta vojenskej nemocnice

a zpät. Výdavky spojené s touto voľnou cestou a s pobytom vo vojenskej nemocnici uhradzuje

štát (vojenská správa).

(4)

Výdavky na prípravné odvodné práce idú na ťarchu toho orgánu, ktorému vznikajú.

(5)

Ostatné výdavky spojené s odvodom a preskúšaním idú, pokiaľ nie je v odsekoch 1 až

4 ustanovené inak, na ťarchu štátu (vojenskej správy).

§ 21.

Na žiadosť možno na náhradnú službu určiť osoby, ktoré

a)

sú živiteľmi rodiny (§ 22),

b)

sú vlastníkmi poľnohospodárskych podnikov menšieho alebo stredného rozsahu (§ 23),

c)

sú spoluživiteľmi rodín (§ 24) alebo

d)

majú iné osobitné rodinné, hospodárske alebo sociálne dôvody (§ 25).

§ 22.

(1)

Za živiteľa rodiny sa považuje

a)

jediný syn (tiež osvojený alebo nevlastný), ak sú otec aj matka zárobku neschopní,

b)

jediný vnuk, ak sú ded a babka zárobku neschopní a ak nemajú deti zárobku schopné,

c)

jediný vlastný alebo nevlastný brat súrodencov celkom osirelých a zárobku neschopných,

d)

otec dvoch alebo viac detí,

e)

jediný chovanec, ak sú pestúni zárobku neschopní a ak nemajú vlastné deti alebo vnukov

(vnučky) zárobku schopných, ak výživa týchto osôb závisí celkom na žiadateľovi a žiadateľ

ich preukázane živí.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje aj na osoby, ktoré síce majú súrodencov, ktorí sú

však buď mladší ako 17 rokov, alebo sú neschopní zárobku alebo nemôžu pre početnú

rodinu, nepriaznivé zárobkové pomery alebo preto, že vôbec nie sú zárobkove činní,

sami živiť osoby, ktoré sú svojou výživou odkázané na žiadateľa.

(3)

O mužoch starších než 60 rokov a ženách starších než 55 rokov platí vždy, že sú neschopní

zárobku.

(4)

V prípadoch uvedených v odsekoch 2 a 3 rozhoduje vek rodinných príslušníkov ku dňu

31. decembra roku, v ktorom bola žiadosť podaná.

§ 23.

Vlastník poľnohospodárskeho podniku môže byť určený na náhradnú službu,

a)

ak nepresahuje výmera pôdy, na ktorej pracuje, 15 ha,

b)

ak je prevádzanie poľnohospodárskeho podniku jeho výlučným alebo aspoň hlavným prameňom

obživy pre neho, poprípade aj pre členov jeho rodiny a

c)

ak nežije v jeho domácnosti žiadna príbuzná osoba, ktorá pravidelne pracuje v jeho

podniku a je spôsobilá za čas jeho neprítomnosti tiež podnik samostatne viesť a vykonávať

potrebné práce.

§ 24.

Vo všetkých prípadoch uvedených v § 22 môže byť určená na náhradnú službu, ako spoluživiteľ

rodiny, osoba, i keď výživa jej rodinného príslušníka od nej síce celkom nezávisí,

ale bola by bez jej prispenia ohrozená, najmä ak môžu ostatní príslušníci rodiny len

čiastočne prispievať na výživu rodiny.

§ 25.

Okrem osôb uvedených v §§ 22 až 24 môžu byť na náhradnú službu určené osoby, u ktorých

síce nie sú splnené všetky podmienky tam určené, ktoré však majú iné závažné rodinné,

hospodárske alebo sociálne dôvody.

§ 26.

(1)

Žiadosť o určenie na náhradnú službu podáva odvedenec v deň odvodu odvodnej komisii.

Ak nemôže tak urobiť pri tejto príležitosti, ak bol o svojom odvedení upovedomený

písomne alebo ak nastaly okolnosti odôvodňujúce žiadosť o určenie na náhradnú službu

až po odvode, treba žiadosť podať na miestnom národnom výbore miesta trvalého pobytu

žiadateľa, a to najneskoršie do 15 dní po odvode (po dni, keď bolo žiadateľovi oznámené

rozhodnutie o odvedení alebo po dni, keď uvedené okolnosti nastaly). Odvedenci, ktorí

základnú službu už nastúpili, podávajú žiadosť na vojenskom útvare, u ktorého ju konajú.

(2)

Údaje, o ktoré sa žiadosť o určenie na náhradnú službu opiera, treba doložiť, a to

spôsobom uvedeným v odsekoch 3 až 5.

(3)

K žiadosti, aby odvedenec bol určený na náhradnú službu ako živiteľ rodiny (§ 22),

treba pripojiť výkaz o jeho rodinných pomeroch (rodinný výkaz), potvrdený miestnym

národným výborom miesta trvalého pobytu žiadateľa. Vzor rodinného výkazu vydá Ministerstvo

národnej obrany po dohode s Ministerstvom vnútra.

(4)

K žiadosti, aby odvedenec bol určený na náhradnú službu ako vlastník poľnohospodárskeho

podniku menšieho alebo stredného rozsahu (§ 23), treba pripojiť doklady o tom, že

odvedenec je vlastníkom takého poľnohospodárskeho podniku (napr. výpisy z pozemkových

kníh alebo potvrdenie pozostalostného súdu).

(5)

Žiadosť, aby odvedenec bol určený na náhradnú službu z dôvodov uvedených v § 24,

treba doložiť obdobným spôsobom, ako žiadosť uvedenú v odseku 3. K žiadostiam podaným

z dôvodov uvedených v § 25 treba pripojiť vhodné doklady, ktoré preukazujú dôvody

v žiadosti uvedené.

§ 27.

(1)

Žiadosti o určenie na náhradnú službu podané odvodnej komisii odovzdá jej predseda

miestnemu národnému výboru miesta trvalého pobytu žiadateľovho.

(2)

Miestny národný výbor preskúma žiadosť o určenie na náhradnú službu a postúpi ju

okresnému národnému výboru, v obvode ktorého žiadateľ má alebo pred nastúpením základnej

služby mal trvalý pobyt.

(3)

Ak je žiadosť odôvodňovaná neschopnosťou príslušníka rodiny na zárobok a ak nemožno

ju mať za preukázanú podľa § 22, ods. 3, predvolá okresný národný výbor dotyčného

príslušníka rodiny na prehliadku úradným lekárom, ktorý podá posudok o zárobkovej

neschopnosti.

(4)

Ak podal žiadosť vlastník poľnohospodárskeho podniku menšieho alebo stredného rozsahu,

vyžiada si o nej okresný národný výbor vyjadrenie príslušnej složky Jednotného sväzu

roľníkov.

(5)

Okresný národný výbor podá posudok o žiadostiach o určenie na náhradnú službu a zašle

ich krajskému vojenskému veliteľstvu, v obvode ktorého bol žiadateľ odvedený.

§ 28.

(1)

Ministerstvo národnej obrany ustanoví počet odvedencov, ktorí majú byť v obvodoch

jednotlivých krajských vojenských veliteľstiev určení (dodatočne určení) na náhradnú

službu, a upovedomí o tom tieto veliteľstvá. Krajské vojenské veliteľstvá zariadia,

aby sa sišla zmiešaná komisia.

(2)

Predsedom smiešanej komisie je predseda krajského národného výboru alebo ním určený

zástupca. Členmi komisie sú ďalší zástupcovia tohto národného výboru a dvaja zástupcovia

krajského vojenského veliteľstva.

(3)

Na náhradnú službu určí smiešaná komisia predovšetkým odvedencov, o žiadostiach ktorých

predpokladá, že zasluhujú osobitný zreteľ, bezohľadu na to, o aký dôvod sa opierajú.

Ak nie je tým vyčerpaný počet brancov uvedený v odseku 1, určí na náhradnú službu

predovšetkým odvedencov, ktorých žiadosti vyhovujú podmienkam určeným v § 22 a po

nich postupne v §§ 23, 24 a 25. Ak prevyšuje počet vyhovujúcich žiadostí počet uvedený

v odseku 1, zostanú tieto žiadosti uložené na krajskom vojenskom veliteľstve pre prípad,

že dôjde k dodatočnému určovaniu na náhradnú službu.

(4)

Smiešaná komisia rozhoduje prostou väčšinou hlasov; pri rovnosti hlasov rozhoduje

predseda.

(5)

Žiadosti o určenie na náhradnú službu, ktoré dôjdu krajskému vojenskému veliteľstvu

po zasadaní smiešanej komisie, ponechá toto veliteľstvo u seba pre prípad, že dôjde

k dodatočnému určovaniu na náhradnú službu.

(6)

O rozhodnutí smiešanej komisie alebo o tom, že žiadosť zostane uložená na krajskom

vojenskom veliteľstve, upovedomí žiadateľa toto veliteľstvo.

§ 29.

(1)

Ak pominú dôvody, pre ktoré bol žiadateľ určený na náhradnú službu v čase, keď by

ináč bol ešte povinný konať základnú vojenskú službu, musí to ihneď bez vyzvania oznámiť

krajskému vojenskému veliteľstvu, ktorého komisia o žiadosti rozhodovala.

(2)

V prípade uvedenom v odseku 1 alebo ak krajské vojenské veliteľstvo alebo okresný

národný výbor samy kedykoľvek zistia, že dôvody pre určenie na náhradnú službu pominuly

alebo že tu vôbec neboly, zruší smiešaná komisia, ktorá o žiadosti rozhodla po vypočutí

žiadateľa, toto určenie. Ak bolo určenie na náhradnú službu zrušené, povolá krajské

vojenské veliteľstvo dotyčnú osobu na základnú službu alebo na pokračovanie v tejto

službe.

§ 30.

Podrobné predpisy o určovaní na náhradnú službu vydá Ministerstvo národnej obrany

po dohode s Ministerstvom vnútra.

§ 31.

(1)

Odvedenca povoláva na základnú (náhradnú) službu krajské vojenské veliteľstvo, v

obvode ktorého bol odvedený, povolávacím rozkazom. Povolávací rozkaz oprávňuje odvedencov

na voľnú cestu 3. triedou osobného vlaku, pri vzdialenosti najmenej 200 km rýchlika

alebo autobusom Československej automobilovej dopravy, národného podniku (ČSAD) zo

stanice najbližšej k miestu pobytu najkratšou cestou do miesta, kde nastupujú základnú

(náhradnú) službu. Výdavky spojené s touto voľnou cestou idú na ťarchu štátu (vojenskej

správy).

(2)

Študujúci lekárstva, veterinárstva alebo farmácie, ktorým bol povolený odklad základnej

služby, môžu byť povolaní na jej výkon vo dvoch častiach, a to najprv na 3 mesiace

v čase hlavných prázdnin, po ktorých uplynutí sa prepustia na trvalú dovolenú a zvyšujúcu

časť základnej služby vykonajú po ukončení štúdií alebo len čo zanechali štúdia v

týchto odboroch.

(3)

Ministerstvo národnej obrany môže lekárom z úradnej moci odložiť nástup základnej

(náhradnej) služby do nástupného dňa, ktorý nasleduje po uplynutí 6 mesiacov odo dňa

ukončenia štúdia.

§ 32.

(1)

Každá povolaná osoba je povinná prísť v určený deň a hodinu na miesto uvedené v povolávacom

rozkaze a priniesť so sebou odvodný preukaz a povolávací rozkaz. Osoba, ktorá nemohla

prísť, pretože v deň, na ktorý bola povolaná, bola neschopná cestovať, je povinná

preukázať to lekárskym vysvedčením, ktoré pošle priamo vojenskému útvaru, ku ktorému

je povolaná. Lekárske vysvedčenie musí obsahovať údaj, ako dlho bude pravdepodobne

trvať neschopnosť cesty, a ak nie je napísané úradným lekárom, musí byť ním potvrdené.

Len čo bude povolaná osoba schopná cestovať, je povinná odobrať sa ihneď na miesto

označené v povolávacom rozkaze. Ak nenadobudne túto schopnosť do času uvedeného v

predloženom vysvedčení, musí predložiť nové lekárske vysvedčenie.

(2)

Osobám, ktoré boly odvedené až po dni určenom ako nástupný deň, a nemohly preto nastúpiť

základnú službu do jedného mesiaca alebo náhradnú službu do 14 dní odo dňa, keď ju

mali nastúpiť, ako i osobám, ktoré pre nemoc alebo z iných dôvodov nemohly nastúpiť

základnú (náhradnú) službu do uvedených lehôt, odloží sa nastúpenie ich základnej

(náhradnej) služby do nástupného dňa v budúcom roku.

(3)

Odvedenec môže z dôvodov hodných osobitného zreteľa žiadať na krajskom vojenskom

veliteľstve, v obvode ktorého bol odvedený, aby mu povolilo predčasne nastúpiť základnú

službu.

§ 33.

(1)

Ak bol odvedenec, povinný nastúpiť základnú (náhradnú) službu, odsúdený na trest

na slobode, nepresahujúci 6 mesiacov, povolá sa na nastúpenie základnej (náhradnej)

služby; súčasne požiada príslušné krajské vojenské veliteľstvo o odklad trestu, poprípade

o jeho prerušenie až do skončenia základnej (náhradnej) služby.

(2)

Odvedencom, ktorým nebol povolený odklad (prerušenie) trestu a ktorí preto nemôžu

nastúpiť základnú službu najneskoršie do jedného mesiaca alebo náhradnú službu najneskoršie

do 14 dní odo dňa, keď ju mali nastúpiť, odloží sa nastúpenie ich základnej (náhradnej)

služby do príslušného nástupného dňa v roku, keď už nebudú uvedené prekážky.

(3)

Ustanovenia odseku 1 a 2 platia obdobne pre osoby zaradené do táborov nútenej práce.

§ 34.

(1)

Po nastúpení základnej (náhradnej) služby sa každý odvedenec podrobí lekárskej prehliadke.

Odvedenci, u ktorých sa pri tejto prehliadke zistí lekárska klasifikácia, ktorá je

odchylná od klasifikácie určenej pri odvode, určia sa na preskúmanie.

(2)

Odvedenec, ktorý bol pri prehliadke podľa odseku 1 uznaný za neschopného na vojenskú

činnú službu a určený na preskúmanie, prepustí sa ihneď na trvalú dovolenú až do rozhodnutia

prieskumnej komisie.

(3)

Ak uzná prieskumná komisia odvedenca prepusteného podľa odseku 2 na trvalú dovolenú

za schopného na vojenskú činnú službu, povolá sa odvedenec na pokračovanie v základnej

(náhradnej) službe. Čas strávený na trvalej dovolenej podľa odseku 2 sa započítava

do základnej (náhradnej) služby. Toto ustanovenie neplatí, ak bolo zistené, že odvedenec

bol určený na preskúmanie pre predstieranie vady (choroby) alebo že si vadu (chorou)

úmyselne spôsobil alebo že prieskumné konanie úmyselne predlžoval.

§ 35.

(1)

Odklad základnej (náhradnej) služby sa povolí na taký čas, aký bude pravdepodobne

treba, aby odvedenec ukončil prípravu na svoje povolenie alebo v ktorom pominú dôvody,

pre ktoré bol odklad povolený, najmenej však do príslušného nástupného dňa v budúcom

roku.

(2)

Ak trvajú okolnosti, odôvodňujúce povolenie odkladu i po jeho uplynutí, môže byť

na žiadosť predĺžený.

§ 36.

(1)

O podávaní žiadostí o odklad základnej (náhradnej) služby, najmä o lehotách pre ich

podávanie, platí, platí obdobne ustanovenie § 26, ods. 1 s tým rozdielom, že sa žiadosť

podáva buď odvodnej komisii, alebo na krajskom vojenskom veliteľstve, v obvode ktorého

bol žiadateľ odvedený. Ak bola žiadosť podaná po uplynutí určenej lehoty, prejedná

ju krajské veliteľstvo len vtedy, ak žiadateľ preukáže, že ju podal oneskorene bez

svojej viny. ináč žiadosť odmietne.

(2)

K žiadostiam treba pripojiť doklady o príprave na budúce povolanie alebo doklady

o iných okolnostiach hodných osobitného zreteľa, o ktoré sa žiadateľ opiera.

(3)

Zamestnávateľ môže so súhlasom svojho zamestnanca, ktorý bol odvedený, žiadať o odklad

jeho základnej (náhradnej) služby, ak to vyžaduje verejný záujem.

(4)

Žiadosti o predĺženie povoleného odkladu treba podať najneskoršie do 31. júla na

krajskom vojenskom veliteľstve, v obvode ktorého bol žiadateľ odvedený. Ustanovenie

odseku 1 vety druhej a tretej platí obdobne.

§ 37.

(1)

O žiadosti o odklad, ktorá bola podaná pri odvode, rozhodne zpravidla zástupca vojenskej

správy ihneď a vydá žiadateľovi písomné rozhodnutie. Ak to nie je možné, rozhoduje

o žiadosti krajské vojenské veliteľstvo, v obvode ktorého bol žiadateľ odvedený.

(2)

Proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o povolenie (predĺženie) odkladu odmietnutá

alebo zamietnutá, môže žiadateľ podať na krajskom vojenskom veliteľstve odvolanie

na veliteľstvo oblasti a to do 15 dní odo dňa, keď bol o rozhodnutí upovedomený. Vojenské

osoby v činnej službe podávajú odvolanie prostredníctvom svojho vojenského útvaru.

Odvolanie možno podať ústne, písomne alebo telegraficky.

(3)

Do lehoty uvedenej v odseku 2 sa nepočíta deň, keď rozhodnutie bolo doručené. Ak

pripadá posledný deň lehoty na nedeľu alebo na deň, pre ktorý platia zákonné ustanovenia

o nedeliach, končí lehota najbližším všedným dňom. Za deň podania odvolania sa považuje

deň, keď bolo podané poštovému alebo telegrafnému úradu, u vojenských osôb v činnej

službe v deň, keď bolo podané veliteľstvu vojenského útvaru.

(4)

O odvolaní rozhoduje veliteľstvo oblasti s konečnou platnosťou.

(5)

Žiadosti o odklad (jeho predĺženie) alebo odvolania proti zamietavým rozhodnutiam

o takých žiadostiach nemajú odkladný účinok. Odvedenec, ktorého žiadosť alebo odvolanie

vo veci odkladu boly vybavené kladne až po nastúpení základnej (náhradnej) služby,

prepustí sa z vojenskej činnej služby na trvalú dovolenú.

§ 38.

(1)

Ak zistí krajské vojenské veliteľstvo, že tu dôvody pre povolenie (predĺženie) odkladu

neboly alebo že pominuly, zruší odklad a povolá dotyčnú osobu do základnej (náhradnej)

služby. Osoba, ktorej bol povolený odklad na dlhší čas ako jeden rok, je povinná,

ak dôvody pre tento odklad pominuly, ihneď to oznámiť krajskému vojenskému veliteľstvu.

(2)

O odvolaní proti rozhodnutiu o zrušení odkladu platia obdobne ustanovenia § 37, ods.

2 až 5.

§ 39.

(1)

Základná (náhradná) služba sa počíta odo dňa, keď ju odvedenec skutočne nastúpil.

(2)

Odvedencom, ktorí už slúžili vo vojsku a boli z neho prepustení, sa základná (náhradná)

služba už vykonaná započítava do základnej (náhradnej) služby. Toto ustanovenie sa

však nevzťahuje na dobrovoľníkov (§ 17, ods. 2).

§ 40.

(1)

Základnú (náhradnú) službu zameškanú prekročením dovolenej, dovolenou presahujúcou

čas riadnej dovolenej, ako i vyšetrovacou väzbou nariadenou v trestnom konaní, ktoré

skončilo odsudzujúcim rozsudkom, treba nahradiť.

(2)

Základná (náhradná) služba zameškaná nemocou, úrazom alebo zdravotnou dovolenou sa

nenahradzuje, ak nemoc alebo úraz nevznikly alebo sa nezhoršily vlastnou vinou dotyčnej

osoby.

(3)

Ak nemôže osoba povolaná na náhradnú službu konať túto službu pre chorobu nepretržite

za čas dlhší než 28 dní a ak nie je pravdepodobné, že sa uzdraví najneskoršie v ďalších

14 dňoch, prepustí sa na trvalú dovolenú a povolá sa na pokračovanie v náhradnej službe

v budúcom výcvikovom období. Ak dôjde k prepusteniu v poslednom mesiaci náhradnej

služby, odpustí sa jej zvyšok.

(4)

Ženy, u ktorých počas základnej (náhradnej) služby bude zistená tehotnosť, prepustia

sa na trvalú dovolenú až do preloženia do zálohy (náhradnej zálohy).

§ 41.

(1)

Ak bola osoba, ktorá koná základnú (náhradnú) službu, odsúdená občianskym súdom na

trest na slobode nepresahujúci 6 mesiacov, podá príslušný vojenský útvar žiadosť o

odklad trestu až do skončenia základnej (náhradnej) služby.

(2)

Ak sa nevyhovelo žiadosti o odklad trestu podanej podľa odseku 1 alebo ak bola na

osobu v základnej (náhradnej) službe nariadená zaisťovacia alebo vyšetrovacia väzba

občianskym súdom, prepustí sa na trvalú dovolenú. Po prepustení z trestu (väzby) je

táto osoba povinná ihneď pokračovať v základnej (náhradnej) službe.

§ 42.

(1)

Zo základnej (náhradnej) služby sa prepustia osoby zpravidla po jej vykonaní, poprípade

po nahradení zameškanej služobnej doby.

(2)

Pred prepustením zo základnej (náhradnej) služby podrobí sa každá vojenská osoba

lekárskej prehliadke u svojho útvaru.

(3)

Vojenský preukaz oprávňuje osoby prepustené zo základnej (náhradnej) služby na voľnú

cestu 3. triedou osobného vlaku, pri vzdialenosti najmenej 200 km rýchlika, alebo

autobusom Československej automobilovej dopravy, národného podniku (ČSAD) zo stanice

miesta prepustenia do stanice do stanice trvalého pobytu. Dôstojníci základnej služby

majú nárok na voľnú cestu 2. triedou rýchlika. Výdavky spojené s voľnou cestou idú

na ťarchu štátu (vojenskej správy).

§ 43.

(1)

Predčasne možno zo základnej služby prepustiť na trvalú dovolenú osoby,

a)

ak majú byť odstránené početné prebytky,

b)

ak ide o hromadné prepúšťanie príslušníkov jedného odvodného ročníka pred ich preložením

do zálohy,

c)

ktoré boly určené na preskúmanie pre neschopnosť na vojenskú činnú službu,

d)

ak tak rozhodne prieskumná komisia,

e)

ktorým bol dodatočne povolený odklad.

(2)

Z náhradnej služby možno predčasne prepustiť z dôvodov uvedených v odseku 1, písm.

b) až e).

(3)

Osobám prepusteným na trvalú dovolenú podľa odseku 1, písm. b) môže Ministerstvo

národnej obrany odpustiť zvyšok základnej (náhradnej) služby. Ak ide o čas kratší

ako 7 dní, započíta sa tento čas ako vykonaná vojenská činná služba.

§ 44.

(1)

Osoby, ktoré boly v jednom roku odvedené, patria po skončení základnej (náhradnej)

služby do toho istého ročníka zálohy (náhradnej zálohy), ktorý sa označuje ako prvý,

druhý a ďalší ročník zálohy (náhradnej zálohy).

(2)

Do prvého ročníka zálohy patria všetky osoby toho istého odvodného ročníka, ktoré

nastúpily základnú službu v roku odvodu a boly po skončení základnej služby preložené

do zálohy, a to odo dňa tohto preloženia až do konca nasledujúceho kalendárneho roku;

v ďalšom kalendárnom roku patria potom do druhého ročníka zálohy a podľa toho sa označujú

ďalšie ročníky zálohy.

(3)

Náhradní záložníci toho istého odvodného ročníka sú príslušníkmi prvého ročníka náhradnej

zálohy za čas, za ktorý sú týmito príslušníkmi osoby toho istého odvodného ročníka,

ktoré konaly základnú službu.

§ 45.

(1)

Ďalšiu službu na žiadosť konajú vojenské osoby, ktoré vykonaly základnú službu,

a)

ak zotrvajú dobrovoľne vo vojenskej činnej službe,

b)

ak sú v prípravnej službe pre prijatie do služobného pomeru vojenských osôb z povolania,

c)

pri pobyte na vojenských školách pre výchovu vojenských osôb z povolania.

(2)

O ďalšej službe konanej na žiadosť, najmä o nahradzovaní zameškanej služby, prieskumnom

konaní, odklade (prerušení) trestu na slobode a o prepustení z vojenskej činnej služby

platia obdobne ustanovenia platné pre základnú službu.

§ 46.

(1)

Osoby, ktoré sú povinné ďalšou službou, sú zaviazané zotrvať vo vojenskej činnej

službe, dokiaľ prevzatý záväzok na ďalšiu službu nesplnia. Podrobnosti o záväzku na

ďalšiu službu a o spôsobe, akým sa vykonáva, určí Ministerstvo národnej obrany.

(2)

Osoby, ktoré sú povinné ďalšou službou, môžu z nej byť na svoju žiadosť Ministerstvom

národnej obrany prepustené pred splnením záväzku v prípadoch hodných osobitného zreteľa,

ak vrátia z nákladov vynaložených na ich výcvik (zdokonaľovanie) sumu, ktorá je úmerná

dĺžke zvyšujúcej (dosiaľ neplnenej) ďalšej služby. Výška týchto nákladov sa určí podľa

smerníc, vydaných Ministerstvom národnej obrany po dohode s Ministerstvom financií.

(3)

Ustanovenie odseku 2 platí obdobne pre vojenské osoby z povolania, ktorým vojenská

správa poskytla štipendium alebo čo i len čiastočnú náhradu študijných nákladov.

(4)

Vojenské osoby z povolania, ktoré stratily vojenské hodnosti, môžu byť Ministerstvom

národnej obrany výnimočne na svoju žiadosť v prípadoch hodných osobitného zreteľa,

prepustené z vojenskej činnej služby pred splnením prevzatého záväzku.

(5)

Osoby, ktoré boly prijaté do prípravnej služby, aby boly prevzaté do služobného pomeru

vojenských osôb z povolania alebo do vojenských škôl pre výchovu dôstojníkov z povolania

alebo ktoré dostaly štipendium, sú ďalšou službou povinné aj vtedy, keď sa pre vlastné

zavinenie nestaly vojenskými osobami z povolania.

(6)

Vystúpiť z výcviku (zdokonaľovania) na vojenské osoby z povolania povolí Ministerstvo

národnej obrany len vtedy, ak vráti dotyčná osoba sumu, ktorá sa rovná nákladom vynaloženým

na jej výcvik (zdokonaľovanie).

§ 47.

(1)

Vojenské cvičenia sú pravidelné, výnimočné alebo dobrovoľné.

(2)

Záložníci a náhradní záložníci, ktorí sa natrvalo zdržujú v cudzine, nepovolávajú

sa v čase pobytu v cudzine na cvičenie, sú však povinní ho vykonať po návrate z cudziny.

Ministerstvo národnej obrany môže týmto osobám z dôvodov hodných osobitného zreteľa

odpustiť vykonávanie všetkých alebo niektorých cvičení.

§ 48.

(1)

Záložníci z počtu mužstva a poddôstojníkov povolávajú sa zpravidla na štyri pravidelné

cvičenia po štyroch týždňoch, a to v treťom, piatom, siedmom a deviatom ročníku zálohy

(náhradnej zálohy).

(2)

Záložníci, ktorí konali základnú službu kratšiu než tri štvrtiny základnej služby,

a náhradní záložníci povolávajú sa mimo cvičení uvedených v odseku 1 na ďalšie pravidelné

štvortýždenné cvičenie, zpravidla v prvom ročníku zálohy (náhradnej zálohy).

(3)

Ministerstvo národnej obrany môže, ak to vyžaduje výcvik alebo zaistenie pohotovosti

brannej moci, nariadiť povolanie na cvičenia iného trvania a v iných lehotách, pokiaľ

tým úhrnná dĺžka určená v odseku 1, poprípade 2, nebude prekročená.

(4)

Ministerstvo národnej obrany môže odpustiť konanie cvičení, na ktoré neboli záložníci

alebo náhradní záložníci povolaní v určených lehotách.

§ 49.

(1)

Dôstojníci v zálohe povolávajú sa zpravidla na päť pravidelných cvičení po štyroch

týždňoch, a to v druhom, štvrtom, šiestom, ôsmom a desiatom ročníku zálohy.

(2)

Ustanovenia § 48, ods. 2 až 4 platia primerane aj o cvičeniach dôstojníkov v zálohe.

§ 50.

(1)

Záložníkov a náhradných záložníkov povoláva na cvičenia krajské vojenské veliteľstvo

miesta narodenia povolávacím rozkazom. Ustanovenia § 31, ods. 1, vety druhej a tretej

platia obdobne; dôstojníci v zálohe majú však nárok na voľnú cestu 2. triedou rýchlika.

(2)

Na cvičenie sa povoláva zpravidla na určitý deň. Výnimočne možno povolať na okamžité

nastúpenie cvičenia. Ak sa povoláva na určitý deň, treba dodať povolávací rozkaz najneskoršie

šesť týždňov pred začiatkom cvičenia.

(3)

Ak vyžaduje to potreba vojska, môže byť v mimoriadnych prípadoch povolanie vykonané

hromadným povolávacím rozkazom uverejneným vyhláškou alebo u jednotlivých osôb telegraficky.

Ak sa vykonáva povolanie vyhláškou alebo telegraficky, platí o použití železnice a

autobusu Československej automobilovej dopravy, národného podniky (ČSAD) ustanovenie

§ 58, ods. 4.

§ 51.

(1)

Osobe cvičením povinnej môže byť na jej žiadosť z dôvodov hodných osobitného zreteľa

povolené vykonať cvičenie v určitom období roka, v ktorom je povinná cvičením.

(2)

Žiadosti podľa odseku 1 treba podať na príslušnom kmeňovom telese do 31. januára

roku, v ktorom je dotyčná osoba povinná cvičením, najneskoršie však do 15 dní po doručení

povolávacieho rozkazu.

(3)

Dôvody v žiadosti uvedené musia byť potvrdené miestnym národným výborom miesta trvalého

pobytu žiadateľa alebo doložené vhodnými dokladmi.

(4)

O žiadostiach rozhoduje s konečnou platnosťou kmeňové teleso.

§ 52.

(1)

Osobe cvičením povinnej môže byť na jej žiadosť z dôvodov hodných osobitného zreteľa

povolený odklad cvičenia na budúci rok.

(2)

Zamestnávateľ môže so súhlasom svojho zamestnanca, ktorý bol povolaný na cvičenie,

žiadať o odklad tohto cvičenia, ak to vyžaduje verejný záujem.

(3)

Žiadosti podľa odseku 1 treba podať v lehotách uvedených v § 51, ods. 2 na krajskom

vojenskom veliteľstve miesta narodenia, v naliehavých prípadoch na krajskom vojenskom

veliteľstve najbližšom miestu trvalého pobytu žiadateľa, po nastúpení cvičenia na

veliteľstve príslušného vojenského útvaru. Ustanovenie § 51, ods. 3 platí obdobne.

Podanie žiadosti o odklad cvičenia nemá odkladný účinok.

(4)

O žiadostiach rozhoduje s konečnou platnosťou krajské vojenské veliteľstvo, na ktorom

bola žiadosť podaná.

§ 53.

(1)

Osoba povolaná na cvičenie je povinná prísť v určený čas na miesto uvedené v povolávacom

rozkaze. Ak má podľa povolávacieho rozkazu prísť okamžite, je povinná do 4 hodín po

doručení alebo uverejnení povolávacieho rozkazu nastúpiť najkratšiu cestu do miesta

uvedeného v povolávacom rozkaze.

(2)

O nastúpení cvičenia platia, ak nie je určené inak, obdobne ustanovenia o nastúpení

základnej (náhradnej) služby.

(3)

Osoby nastupujúce cvičenie sú povinné predložiť vojenský preukaz, povolávací rozkaz,

poprípade určovací lístok (§ 58, ods. 2).

§ 54.

(1)

Z cvičenia sa predčasne prepustia osoby,

a)

ktoré sú pri nastúpení nemocné alebo ktoré za čas cvičenia onemocnejú a stanú sa

na zvyšujúci čas vojenskej činnej služby neschopnými,

b)

ktoré nastúpily cvičenie s oneskorením presahujúcim 3 dni,

c)

ktoré boly za čas cvičenia predbežne zatknuté alebo vzaté do vyšetrovacej alebo trestnej

väzby občianskym súdom,

d)

ktorým bol za čas cvičenia povolený odklad na budúci rok alebo ktorým bolo cvičenie

preložené na iné obdobie.

(2)

Osoby uvedené v odseku 1, ako aj osoby, ktoré z akýchkoľvek dôvodov cvičenie nenastúpily,

sú povinné cvičenie vykonať v budúcom období, poprípade v budúcom roku. Čas, v ktorom

konaly cvičenie, započíta sa im do úhrnnej dĺžky cvičenia; ak došlo k prepusteniu

podľa odseku 1 v poslednej tretine cvičenia, zvyšok cvičenia sa odpustí. Osobám, ktoré

sa staly neschopnými za čas cvičenia pre vadu alebo chorobu, spôsobenú alebo zhoršenú

vykonávaním cvičenia, odpustí sa vždy celý zvyšok cvičenia.

(3)

Čas, ktorý osoby povolané na cvičenie strávily v nemocnici alebo v ošetrovni pre

nemoc alebo pre zistenie vady (choroby), nepočíta sa do času cvičenia, ak bolo preukázané,

že vada (choroba) bola predstieraná alebo spôsobená úmyselne.

(4)

Ak nemohla osoba cvičenie dokončiť preto, že vypukla epidémia alebo že boly vyhlásené

mimoriadne opatrenia, pokladá sa cvičenie za vykonané.

(5)

Ak presahuje vykonaná mimoriadna alebo osobitná služba šesť mesiacov, môže ju Ministerstvo

národnej obrany započítať ako jedno alebo dve cvičenia.

(6)

O prepustení záložníkov a náhradných záložníkov po skončení cvičenia platia obdobne

ustanovenia § 42.

§ 55.

Ak je to v služobnom záujme, môže veliteľ kmeňového telesa povoliť záložníkom a náhradným

záložníkom na ich žiadosť, aby vykonali jedno alebo niekoľko dobrovoľných cvičení.

Dobrovoľné cvičenia sa nezapočítavajú do úhrnného času pravidelných cvičení.

§ 56.

Ak sa zavádzajú nové bojové prostriedky alebo ak to vyžadujú dôvody výcvikové, môže

Ministerstvo národnej obrany povolať vojenské osoby vo výslužbe na cvičenie na čas

nevyhnutnej potreby, ktorá nesmie presahovať 8 týždňov.

§ 57.

(1)

Povolanie na mimoriadnu službu sa vykonáva buď hromadnými alebo jednotlivými povolávacími

rozkazmi. Hromadný povolávací rozkaz sa uverejňuje vyhláškou.

(2)

Ak sú nariadené akékoľvek mimoriadne opatrenia, sú povinné nastúpiť základnú (náhradnú)

službu všetky osoby prepustené na trvalú dovolenú, okrem osôb prepustených pre neschopnosť.

§ 58.

(1)

Ak nebude v povolávacom rozkaze určené inak, sú osoby povolané na mimoriadnu službu

povinné do 4 hodín po jeho doručení alebo uverejnení nastúpiť najkratšiu cestu priamo

do nástupných staníc vyznačených v ich vojenských preukazoch. Osoby neschopné cestovať

musia túto neschopnosť preukázať spôsobom uvedeným v § 32, ods. 1.

(2)

Osoby, ktorým bolo uložené nastúpiť mimoriadnu službu v určitý deň alebo na určitom

mieste lístkom, ktorý im bol už predom dodaný (určovací lístok), sú povinné nastúpiť

mimoriadnu službu podľa obsahu lístku.

(3)

Osoby povolané na mimoriadnu službu nastúpia ju u vojenského útvaru, ktorý je vyznačený

v ich vojenských preukazoch, určovacích lístkoch alebo povolávacích rozkazoch. Ak

je niekomu neznáme, kde má nastúpiť mimoriadnu službu alebo ak má niekto pochybnosť,

či sa na neho vzťahuje vyhláška, je povinný sa prihlásiť so všetkými svojimi vojenskými

dokladmi na krajskom vojenskom veliteľstve najbližšom miestu jeho pobytu.

(4)

Povolávací rozkaz, vojenský preukaz alebo určovací lístok oprávňuje osoby povolané

na mimoriadnu službu na voľnú cestu železnicou alebo autobusom Československej automobilovej

dopravy, národného podniku (ČSAD). Osobám, ktoré nemajú nijaký z uvedených vojenských

dokladov a musia použiť železnicu alebo autobus Československej automobilovej dopravy,

národného podniku (ČSAD) na nastúpenie mimoriadnej služby, nahradí sa cestovné po

jej nastúpení. Výdavky spojené s touto voľnou cestou idú na ťarchu štátu (vojenskej

správy).

§ 59.

(1)

O nastúpení mimoriadnej služby platia, ak nie je ustanovené inak, obdobne ustanovenia

o nastúpení základnej služby. Lekárskej prehliadke sa však podrobia len osoby, ktoré

o to požiadajú.

(2)

Z mimoriadnej služby sa prepúšťa buď jednotlive, ak ide o oslobodenie alebo o prepustenie

pre neschopnosť, alebo hromadne. Inak platia o prepustení obdobne ustanovenia § 42.

§ 60.

(1)

Od mimoriadnej služby možno oslobodiť

a)

záložníkov a náhradných záložníkov,

b)

dôstojníkov a poddôstojníkov vo výslužbe,

c)

osoby odvedené pri mimoriadnych odvodoch.

(2)

Oslobodiť od mimoriadnej služby možno buď vopred alebo až za mimoriadnych opatrení,

na určitý alebo neurčitý čas.

§ 61.

(1)

Ak nejde o oslobodenie vopred povolené, nadobúda oslobodenie účinnosť dnom, keď dotyčná

osoba bola o ňom upovedomená.

(2)

Platnosť povoleného oslobodenia zaniká

a)

ak uplynie čas, na ktorý bolo povolené,

b)

ak bolo zrušené,

c)

ak pominuly dôvody, pre ktoré bolo povolené.

(3)

Zamestnávatelia, ktorí žiadali o oslobodenie pre svojich zamestnancov, sú povinní

sledovať, či dôvody trvajú, pre ktoré bolo oslobodenie povolené. Ak sa domnievajú,

že ďalšie oslobodenie nie je odôvodnené, sú povinní oznámiť to orgánu vojenskej správy,

ktorý o oslobodení rozhodol, a zároveň aj priamo krajskému vojenskému veliteľstvu

miesta narodenia oslobodenej osoby.

§ 62.

(1)

O žiadostiach o oslobodenie rozhoduje s konečnou platnosťou

a)

ak ide o zamestnancov ústredných úradov, vzdušnej a vodnej dopravy a príslušníkov

Sboru väzenskej stráže, Ministerstvo národnej obrany,

b)

ak ide o zamestnancov železničnej dopravy a podnikov dôležitých pre obranu štátu,

veliteľstvo oblasti, v obvode ktorého je príslušné riaditeľstvo železníc alebo sídlo

podniku,

c)

u všetkých ostatných osôb krajské vojenské veliteľstvo, v obvode ktorého je sídlo

zamestnávateľa alebo je prevádzaná činnosť, ktorá je dôvodom oslobodenia alebo vedúca

složka, ak zasahuje táto činnosť do obvodu niekoľkých krajských vojenských veliteľstiev.

(2)

O rozhodnutí upovedomí orgán uvedený v odseku 1 zamestnávateľa; osobu, ktorá bola

oslobodená, v prípadoch, keď sama podala žiadosť. Zamestnávateľ upovedomí oslobodené

osoby. Preukaz o oslobodení sa však vydá až po vyhlásení mimoriadnych opatrení.

§ 63.

(1)

Ak nejde o verejných zamestnancov alebo o zamestnancov podnikov dôležitých pre obranu

štátu, vypočuje orgán uvedený v § 52, ods. 1 pred rozhodnutím o oslobodení príslušnú

oslobodzovaciu komisiu (odseky 2 a 3).

(2)

Oslobodzovacie komisie sa zriaďujú pri krajských a okresných národných výboroch.

Skladajú sa zo zástupcov týchto národných výborov a zo zástupcov príslušnej složky

jednotnej odborovej organizácie, poprípade Jednotného sväzu roľníkov. Podrobné predpisy

o složení oslobodzovacích komisií vydá Ministerstvo národnej obrany po dohode s príslušnými

ministerstvami po vypočutí jednotnej odborovej organizácie, poprípade Jednotného sväzu

roľníkov.

(3)

Miestne príslušná je oslobodzovacia komisia zriadená pri okresnom národnom výbore,

v obvode ktorého je sídlo zamestnávateľa alebo je prevádzaná činnosť, ktorá je dôvodom

oslobodenia. Ak zasahuje činnosť do obvodu niekoľkých okresov, je príslušná oslobodzovacia

komisia zriadená pri krajskom národnom výbore.

§ 64.

(1)

Ak nemožno o žiadosti o oslobodenie, podanej za mimoriadnych opatrení, rozhodnúť

do času, do ktorého má osoba, o oslobodenie ktorej sa žiada, nastúpiť mimoriadnu službu,

môže jej byť vo výnimočných prípadoch povolené dočasné oslobodenie.

(2)

Dočasné oslobodenie povoľuje orgán, ktorý rozhoduje o žiadosti o oslobodenie. Osobám,

ktorým bolo povolené dočasné oslobodenie, vydá sa o tom preukaz.

(3)

Tehotné ženy a matky, ktoré sa starajú o deti do 14 rokov, sú oslobodené od mimoriadnej

služby, sú však povinné predložiť odvodnej komisii alebo krajskému vojenskému veliteľstvu

miesta trvalého pobytu vysvedčenie úradného lekára o tehotnosti alebo potvrdenie miestneho

národného výboru o tom, že sa starajú o dieťa mladšie ako 14 ročné.

§ 65.

Ak zistí krajské vojenské veliteľstvo, že bola odvedená osoba bez toho, že by pre

to bol daný právny podklad, nariadi prepustenie dotyčnej osoby z vojska.

§ 66.

(1)

Záložníci a náhradní záložníci sa prepustia z vojska dňom 31. decembra roku, v ktorom

dovŕšia 60. rok, ak nepožiadali o predĺženie služobnej povinnosti podľa odseku 2.

(2)

Vojenským osobám, ktoré splnily brannú povinnosť, môže byť na ich žiadosť služobná

povinnosť predĺžená. Žiadosť treba podať do 30. novembra roku, v ktorom dovŕšia 60

rokov na krajskom vojenskom veliteľstve miesta narodenia a pripojiť k nej vojenský

preukaz.

(3)

Ak bola služobná povinnosť takto predĺžená, môžu byť uvedené osoby prepustené z vojska

len dňom 31. decembra kalendárneho roku, v ktorom prejavily, že chcú byť prepustené.

Prejav s pripojeným vojenským preukazom zasielajú krajskému vojenskému veliteľstvu

miesta narodenia.

§ 67.

(1)

Neschopnosť vojenských osôb na vojenskú činnú službu sa zisťuje prieskumným konaním,

ktoré prevádzajú prieskumné komisie podľa predpisov vydaných Ministerstvom národnej

obrany.

(2)

Vojenské osoby neschopné na vojenskú činnú službu sa prepustia z vojska. Toto ustanovenie

sa nevzťahuje na

a)

vojenské osoby z povolania, ak sa prekladajú do výslužby,

b)

dôstojníkov v zálohe, ak im boly priznané vojenské odpočivné platy.

§ 68.

(1)

Osobnými úkonmi pre potreby brannej moci (ďalej len „osobné úkony“) sa rozumie každá

telesná alebo duševná činnosť, ktorá sa požaduje pre priamu podporu brannej moci od

osôb, ktoré nevykonávajú vojenskú činnú službu alebo osobitnú službu.

(2)

Na osobné úkony môžu byť povolané všetky osoby podliehajúce brannej povinnosti, ktoré

nie sú povolané na vojenskú činnú službu alebo osobitnú službu a ktoré nie sú podľa

zákona o obrane štátu od osobných úkonov oslobodené.

§ 69.

(1)

Osoby, ktoré treba určiť na osobné úkony už vopred, určí okresný národný výbor a

vykoná na žiadosť vojenskej správy aj potrebné vyšetrenia a iné opatrenia.

(2)

Osobám určeným podľa predchádzajúceho odseku vydá krajské vojenské veliteľstvo miesta

trvalého pobytu určovací lístok na osobné úkony.

(3)

O povolaní na osobné úkony, o voľnej ceste povolaných osôb, o nastúpení osobných

úkonov a o prepustení z nich platia obdobne ustanovenia o mimoriadnej službe.

§ 70.

Podrobné predpisy o osobných úkonoch, najmä o výbere osôb pre ne, vydá Ministerstvo

národnej obrany po dohode so zúčastnenými ministerstvami.

§ 71.

(1)

Brancom môže byť vydaný cestovný pas do cudziny len v prípadoch hodných osobitného

zreteľa, a to iba s platnosťou najdlhšie do začiatku hlavných odvodov. Len čo začaly

hlavné odvody, môže byť vydaný brancovi povolanému v bežnom roku na odvod pas až po

splnení jeho odvodnej povinnosti v príslušnej odvodnej triede.

(2)

Súhlas na vydanie cestovného pasu udeľuje, ak sa branec môže preukázať dokladom o

splnení pravidelnej odvodnej povinnosti, krajské vojenské veliteľstvo miesta trvalého

pobytu, inak krajské vojenské veliteľstvo príslušné podľa miesta narodenia.

§ 72.

(1)

Odvedencom možno vydať cestovný pas len v prípadoch hodných osobitného zreteľa so

súhlasom krajského vojenského veliteľstva, v obvode ktorého boli odvedení, s platnosťou

najdlhšie do nástupného dňa, ktorý je určený pre príslušníkov odvodného ročníka, ku

ktorému patria, ak bol povolený odklad základnej (náhradnej) služby, na čas povoleného

odkladu.

(2)

Vojenským osobám na trvalej dovolenej možno vydať so súhlasom krajského vojenského

veliteľstva miesta narodenia cestovný pas s platnosťou najdlhšie do 6 mesiacov.

§ 73.

(1)

Záložníkom (náhradným záložníkom), ktorí sú ešte povinní konať pravidelné cvičenia,

môže byť vydaný cestovný pas bez súhlasu vojenskej správy, avšak s platnosťou len

do 1. júla roku, v ktorom sú povinní cvičením, a ak nebudú v dotyčnom roku povolaní

na cvičenie, s platnosťou do 1. júla budúceho roku. Cestovný pas s platnosťou po 1.

júli roku, v ktorom záložník (náhradný záložník) má vykonať pravidelné cvičenie, môže

byť vydaný len so súhlasom krajského vojenského veliteľstva miesta narodenia, v naliehavých

prípadoch krajského vojenského veliteľstva miesta trvalého pobytu.

(2)

Vojenským osobám v činnej službe možno vydať cestovný pas len so súhlasom vojenskej

správy.

§ 74.

Vysťahovanie.

(1)

Povolenie na vysťahovanie udeľuje krajské vojenské veliteľstvo miesta narodenia;

ak ide o osoby narodené v cudzine, Krajské vojenské veliteľstvo v Brne. Za mimoriadnych

opatrení udeľuje povolenie na vysťahovanie Ministerstvo národnej obrany.

(2)

Udelenie povolenia na vysťahovanie nemá vplyv na branný pomer osoby, ktorej bolo

udelené. Dotyčná osoba je povinná plniť brannú povinnosť, dokiaľ nebude z vojska prepustená.

§ 75.

Vojenské výpomoci.

(1)

Vojsko poskytuje na plnenie úloh, uvedených v § 1, ods. 2 písm. c) a v § 1, ods.

3 branného zákona, ozbrojené alebo záchranné vojenské výpomoci.

(2)

Vojenská ozbrojená výpomoc záleží v dočasnom pridelení vojenského pomocného oddielu

národnému výboru alebo Ministerstvu vnútra, ak žiadajú o ich súčinnosť.

(3)

Vojenská záchranná výpomoc záleží v dočasnom pridelení vojenského pomocného oddielu

národnému výboru ako pomoc pri pohromách ohrožujúcich ľudské životy alebo dôležité

hospodárske statky.

(4)

Bližšie predpisy o vojenských výpomociach, najmä o ich vyžadovaní, poskytovaní, složení

a použití, ako i o náhrade výdavkov za ich použitie, vydá Ministerstvo národnej obrany

po dohode s Ministerstvom vnútra a s ostatnými zúčastnenými ministerstvami.

§ 76.

Úprava hodností vojenských osôb, prepustených alebo preložených do výslužby zo Sboru

národnej bezpečnosti.

(1)

Hodnosti, ktoré dosiahli príslušníci Sboru národnej bezpečnosti vo vojsku, sa zpravidla

nemenia ich prepustením zo Sboru národnej bezpečnosti alebo ich preložením do výslužby,

iba že by im táto vojenská hodnosť nemohla byť podľa príslušných služobných predpisov

ponechaná.

(2)

Na žiadosť vojenskej osoby uvedenej v odseku 1 podanú po jej prepustení zo Sboru

národnej bezpečnosti alebo po jej preložení do výslužby, môže byť jej vojenská hodnosť

upravená podľa hodnosti, ktorú dosiahla v Sbore národnej bezpečnosti, ak má žiadateľ

na to, najmä so zreteľom na svoje chovanie a kvalifikáciu za svojej služby v Sbore

národnej bezpečnosti, spôsobilosť.

(3)

Osobný úrad príslušníka Sboru národnej bezpečnosti oznámi preloženie do výslužby

alebo prepustenie členov Sboru národnej bezpečnosti príslušnému kmeňovému telesu.

§ 77.

Uzatváranie sobášov.

Ministerstvo národnej obrany určí služobnými predpismi, ktoré vojenské orgány udeľujú

povolenie na sobáš vojenským osobám v základnej (náhradnej) službe, vojenským osobám

z povolania, vojenským osobám vo výslužbe, povolaným prechodne na činnú službu, vojenským

osobám konajúcim ďalšiu službu a osobám, ktoré sú v miestnom zaopatrení vojenskej

invalidovne, a za akých podmienok. Osobám konajúcim základnú službu možno udeliť povolenie

na uzavretie sobáša len v prípadoch hodných osobitného zreteľa.

§ 78.

Vojenské preukazy.

(1)

Vojenským osobám, ktoré sa prepúšťajú zo základnej (náhradnej) alebo ďalšej služby,

a vojenským osobám z povolania, ktoré sa prekladajú do zálohy, vydáva sa ako doklad

o ich vojenskom pomere vojenský preukaz.

(2)

Strata vojenského preukazu musí byť hlásená krajskému vojenskému veliteľstvu miesta

narodenia; toto veliteľstvo zariadi, aby bol vydaný druhopis preukazu.

(3)

Vojenský preukaz smie byť pripojený ako príloha len k žiadostiam týkajúcim sa branného

pomeru alebo ak to vyžadujú osobitné predpisy.

(4)

Vojenská osoba nesmie pri cestách do cudziny brať so sebou vojenský preukaz.

§ 79.

Vstup do cudzích vojenských služieb.

(1)

Žiadosti o povolenie vstúpiť do cudzích vojenských služieb, riadne odôvodnené a opatrené

dokladom o brannom pomere a potvrdením príslušného cudzieho úradu, že žiadateľ bude

do vojenských služieb v dotyčnej armáde prijatý a na aký čas, podávajú sa na krajskom

vojenskom veliteľstve miesta narodenia.

(2)

Ministerstvo národnej obrany predloží žiadosť uvedenú v odseku 1 po vypočutí Ministerstva

vnútra, poprípade Ministerstva zahraničných vecí, prezidentovi republiky s príslušným

doporučením.

§ 80.

Doplňovacie úrady.

(1)

Veliteľstvá doplňovacích obvodov sa nazývajú krajské vojenské veliteľstvá.

(2)

Sídla doplňovacích úradov I. a II. stolice a obvody ich pôsobnosti určí Ministerstvo

národnej obrany po dohode s Ministerstvom vnútra, vyhláškou vo Sbierke zákonov.

§ 81.

Styk občanov s vojenskými úradmi (veliteľstvami).

(1)

Ak nie je inak ustanovené, predkladajú záložníci (náhradní záložníci) a vojenské

osoby na trvalej dovolenej všetky podania vo veciach svojho branného pomeru krajskému

vojenskému veliteľstvu miesta narodenia, odvedenci krajskému vojenskému veliteľstvu,

v obvode ktorého boli odvedení. Rozhodnutia vojenských úradov (veliteľstiev) v týchto

veciach sa im oznamujú, ako aj vojenské preukazy dávajú priamo alebo prostredníctvom

miestneho národného výboru miesta trvalého pobytu.

(2)

Podania vo veciach branného pomeru, ktoré sú vojenské osoby mimo činnej služby povinné

robiť alebo podania, ku ktorým boly príslušným úradom vyzvané, nemusia v Československej

republike vyplácať; na obálkach musia však uviesť vojenskú hodnosť, branný pomer,

meno a priezvisko a pripojiť poznámku „Poštovné paušalizované“.

§ 82.

Oznamovania potrestaní a úmrtí vojenských osôb mimo činnej služby.

(1)

Ak odsúdil občiansky trestný súd osobu mužského pohlavia mladšiu ako 21 rokov alebo

vojenskú osobu mimo činnej služby nepodmienečne na trest na slobode, ak došlo pri

podmienečnom odsúdení k výkonu trestu na slobode, ak bol trest odpustený celkom alebo

zčiastky alebo ak bola dotyčná osoba z trestu podmienečne prepustená, oznámi to súd

(zaslaním trestného lístku) krajskému vojenskému veliteľstvu miesta narodenia, a ak

ide o osoby narodené v cudzine, Krajskému vojenskému veliteľstvu v Brne.

(2)

Ak bola vojenská osoba mimo činnej služby odovzdaná do ochrannej ústavnej výchovy,

do polepšovne, robotárne alebo do tábora nútenej práce, oznámi to správa ústavu, výchovne,

polepšovne, robotárne alebo tábora krajskému vojenskému veliteľstvu miesta narodenia;

to isté platí o prepustení.

(3)

Ak zomrela vojenská osoba mimo činnej služby, oznámi to miestny národný výbor miesta,

kde zomrela, krajskému vojenskému veliteľstvu miesta narodenia.

§ 83.

Kontrola splnenia brannej povinnosti.

(1)

Orgány prijímajúce zamestnancov do verejných služieb a orgány overujúce voliteľnosť

osôb zvolených na zastávanie verejných funkcií sú povinné presvedčiť sa o tom, či

osoba, ktorá žiada o prijatie do verejných služieb, poprípade ktorá bola zvolená na

verejnú funkciu, splnila povinnosti, ktoré jej branný zákon podľa jej veku ukladá,

a či jej prijatiu nebránia prekážky, uvedené v § 9 branného zákona.

(2)

Za účelom uvedeným v odseku 1 si vyžiadajú orgány uvedené v odseku 1 od žiadateľov

(zvolených osôb) vojenský preukaz alebo doklad o splnení odvodnej povinnosti alebo

urobia dotaz na krajskom vojenskom veliteľstve miesta narodenia.

(3)

Verejnými službami treba rozumieť všetky služby vo služobnom (pracovnom) pomere štátnych

alebo štátom spravovaných ústavov, podnikov, fondov a zariadení, verejnoprávnych korporácií

alebo sväzkov ľudovej správy.

§ 84.

Prechodná úprava pravidelnej odvodnej povinnosti.

(1)

Do dňa, určeného vládou podľa § 85 ods. 1 branného zákona, rozumie sa všade tam,

kde sa v tomto nariadení hovorí o vzniku pravidelnej odvodnej povinnosti, 1. január

roku, v ktorom branec dovŕši 20 rokov; kde sa hovorí o zániku tejto povinnosti, koniec

odvodného konania, ktorému sa branec podrobil v roku, v ktorom dovŕši 22 rokov.

(2)

Do dňa určeného vládou podľa § 85, ods. 2 branného zákona

a)

platia ustanovenia tohto nariadenia o druhej odvodnej triede pre tretiu odvodnú triedu,

b)

možno odvod odročiť aj v druhej odvodnej triede.

§ 85.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. októbra 1949; vykoná ho minister národnej

obrany po dohode so zúčastnenými ministrami.