VYHLÁŠKA 208/1964 Z. z. o emisných a pokladničných operáciách

§ 1

Predmet a rozsah úpravy

(1)

Táto vyhláška upravuje vykonávanie operácií s peňažnými hotovosťami (ďalej len „hotovosť“)

v emisnej činnosti Štátnej banky československej (ďalej len „banka“) a v pokladničnej

službe socialistických organizácií (ďalej len „organizácie“).

(2)

Táto vyhláška sa nevzťahuje na pokladničné operácie banky; tieto operácie sa spravujú

pokynmi, ktoré vydáva ústredie banky.

§ 2

Základné ustanovenia

(1)

Vrcholné riadenie peňažného obehu je vyhradené vláde.

(2)

Operatívne riadenie obehu peňazí, organizáciu a kontrolu pokladničných operácií vykonáva

ako jediný emisný ústav štátu banka podľa pokladničného plánu, ktorý schvaľuje vláda.

(3)

Úlohou banky pri riadení peňažného obehu je sústreďovať v najvyššej miere hotovosti

a vydávať ich do obehu v súlade s potrebami národného hospodárstva; na to banka využíva

svoje ekonomické nástroje, najmä úver a úrok.

(4)

Organizácie sú povinné dodržiavať ustanovenia tejto vyhlášky a tým aj pokladničnú

disciplínu.

§ 3

Základné povinnosti organizácií pri vykonávaní pokladničných operácií

(1)

Organizácie sú predovšetkým povinné

a)

bez meškania odvádzať hotovosti presahujúce ustanovenú výšku limitu pokladničného

zostatku (

§ 11

) na svoj účet v banke alebo v inom peňažnom ústave, a to buď priamo alebo prostredníctvom

orgánov spojov (ďalej len „pošta“),

b)

používať hotovosti len pre účely, pre ktoré boli bankou, prípadne iným peňažným ústavom

a poštou vydané alebo pre ktoré boli zadržané z prijatých hotovostí,

c)

zabezpečovať riadnu ochranu prepravovaných hotovostí a cenín,

d)

bezpečne uschovávať hotovosti a ceniny, ktoré majú v pokladničných skriniach, v iných

zabezpečených skriniach a schránkach a pod. (ďalej len „pokladničná skriňa“),

e)

zabezpečovať vo svojich pokladniciach (pri výberoch peňazí, zadržiavaní tržieb a

pod.) takú hodnotovú skladbu peňazí, aby pri hotovostnom styku s obyvateľstvom nedochádzalo

k ťažkostiam, najmä pre nedostatok drobných peňazí,

f)

zabezpečovať účinnú kontrolu pokladničných operácií na základe zásady rozdelenia

účtovnej a pokladničnej služby,

g)

dodržiavať dohodnuté alebo určené termíny pre výbery peňazí zo svojich účtov v banke

alebo inom peňažnom ústave.

(2)

Účtovná a pokladničná služba [odsek 1 písm. f)] musí byť rozdelená v tých organizáciách,

ktoré zamestnávajú aspoň dvoch platených zamestnancov, s výnimkou predajní, závodov

verejného stravovania a prevádzkární služieb (ďalej len „predajne organizácií a ich

zložiek“).

§ 4

Pokladničný plán

(1)

Pokladničný plán je nástrojom plánovania a riadenia peňažného obehu; je súčasťou

finančných plánov zabezpečujúcich štátny plán rozvoja národného hospodárstva. Určuje

predpokladanú zmenu stavu peňazí v obehu v plánovanom období na podklade ukazovateľov

odôvodňujúcich, koľko hotovostí a akými cestami sa do obehu vydá a z obehu stiahne.

(2)

Členenie a náplň pokladničného plánu sú uvedené v

prílohe č. 1

; prípadné zmeny v obsahu vecnej náplne symbolov pokladničného plánu určuje banka

po dohode s príslušnými organizáciami.

§ 5

Zostavovanie pokladničného plánu

(1)

Banka zostavuje pokladničný plán na ročné obdobie a v členení na jednotlivé štvrťroky.

(2)

Pri zostavovaní pokladničného plánu vychádza banka predovšetkým z vlastných materiálov,

využíva celoštátne ukazovatele rozvoja národného hospodárstva, ukazovatele rozvoja

národného hospodárstva v slovenskej oblasti, v krajoch a okresoch, ako aj ukazovatele

jednotlivých organizácií.

(3)

Organizácie sú povinné predložiť banke na požiadanie podklady pre zostavenie, rozpis

a kontrolu plnenia pokladničného plánu; tieto podklady požaduje banka, len ak jej

nestačia jej vlastné podklady. Formuláre prihlášok k pokladničnému plánu rozosiela

banka organizáciám - a ďalšie podklady vyžaduje od nich - v dostatočnom časovom predstihu

pred dátumom, ku ktorému požaduje ich predloženie.

§ 6

Schvaľovanie a rozpis pokladničného plánu

(1)

Návrh pokladničného plánu a návrhy na zabezpečenie jeho plnenia sa po prerokovaní

predkladajú na schválenie vláde.

(2)

Schválený pokladničný plán sa rozpisuje na oblastný ústav banky a na pobočky banky;

je podkladom pre kontrolu a operatívne zabezpečovanie plnenia plánovanej zmeny obeživa

v priebehu roka.

§ 7

Zabezpečovanie a kontrola plnenia pokladničného plánu

Banka sústavne hodnotí vývoj peňažného obehu a zabezpečuje a kontroluje prijaté opatrenia

na splnenie pokladničného plánu. Na dosiahnutie plánovaných cieľov využíva banka svoje

ekonomické nástroje, najmä úver a úrok a prerokúva potrebné opatrenia s ústrednými

orgánmi i národnými výbormi a s príslušnými organizáciami.

§ 8

Emisné operácie banky

(1)

Pobočky banky vydávajú hotovosti organizáciám pre ich potreby zo svojich obratových

pokladníc; hotovosti v obratových pokladniciach sa považujú za súčasť peňazí v obehu.

Výšku (limit) obratových pokladníc určuje generálny riaditeľ banky.

(2)

Ak nepostačujú hotovosti prichádzajúce do obratových pokladníc na výplaty hotovostí

organizáciám, prevedú sa do obratových pokladníc v rámci emisného oprávnenia pobočky

banky ďalšie hotovosti zo štátnych rezervných fondov peňazí. Tento prevod je vydaním

peňazí do obehu.

(3)

Sumy hotovostí prevyšujúce limit obratovej pokladnice musia pobočky banky previesť

do štátnych rezervných fondov peňazí. Tento prevod je stiahnutím peňazí z obehu.

(4)

Banka denne zisťuje stav peňazí v obehu.

§ 9

Zriaďovanie pokladníc a ustanovenie pokladníka

(1)

Operácie s hotovosťami s výnimkou uvedenou v odseku 3 vykonávajú sa spravidla v pokladnici.

Pokladnicou sa rozumie priestor vybavený pokladničnou skriňou a spravovaný na to povereným

pracovníkom (ďalej len „pokladník“).

(2)

Pokladnice sa zriaďujú podľa rozhodnutia príslušného štatutárneho orgánu organizácie

(napríklad vedúceho organizácie a pod. - ďalej len „vedúci organizácie“) v riadiacom,

prípadne správnom (hospodárskom) útvare organizácie a ďalej v jej zložkách, najmä

miestne odlúčených.

(3)

Vedúci organizácií a ich zložiek s predajňami a vedúci kultúrnych a športových organizácií

a ich zložiek, ktoré prijímajú hotovosti od obyvateľstva (ďalej len „kultúrne a športové

organizácie“), sú oprávnení určiť, ktorí ďalší pracovníci a v akom rozsahu popri pokladníkovi

robia okrem výkonu svojej funkcie tiež pokladničné operácie. Vedúci týchto organizácií

a ich zložiek sú tiež oprávnení zverovať pracovníkom aj operácie s hotovosťami mimo

organizácie alebo jej zložky (napr. pri prijímaní hotovostí v bytoch občanov a pod.).

(4)

Pokladník musí byť do svojej funkcie ustanovený písomne vedúcim organizácie, prípadne

vedúcim jej zložky. Za pokladníka môže byť ustanovený len pracovník, prípadne iná

osoba, ktorá podpíše písomnú zmluvu o prevzatí zodpovednosti za hodnoty zverené na

vyúčtovanie (ďalej len „zmluva o zodpovednosti“).

*)

(5)

Pokladník nesmie zveriť vykonávanie pokladničných prác, ktoré sú mu uložené, iným

pracovníkom. Pri dočasnej neprítomnosti pokladníka (pre chorobu, dovolenku a pod.)

poverí vedúci organizácie, prípadne vedúci jej zložky písomne iného pracovníka (inú

osobu) zastupovaním pokladníka, a to za podmienok uvedených v odseku 4; zástupca pokladníka

prevezme hodnoty na vyúčtovanie po vykonanej inventarizácii pokladnice (

§ 22

).

§ 10

Výbery hotovostí

(1)

Organizácie sú oprávnené vybrať hotovosti zo svojho účtu v banke alebo inom peňažnom

ústave

a)

na výplaty miezd a platov alebo ich preddavkov, peňažných dávok nemocenského poistenia,

odmien, honorárov, dôchodkov, podpôr a podobných výdavkov ku dňu určeného alebo dohodnutého

termínu výberu (

§ 14

),

b)

na úhradu ostatných výdavkov, pokiaľ je účelné výdavky vykonávať v hotovosti alebo

pokiaľ to vyžadujú iné právne predpisy,

**)

a to podľa potreby tak, aby hotovosť ku koncu pracovného dňa neprevýšila povolený

limit pokladničného zostatku (

§ 11 ods. 1

).

Pokiaľ je hospodárnejšie tieto výplaty a úhrady vykonať bezhotovostne, používajú organizácie

prednostne tento spôsob platenia.

(2)

Ak je vyplácajúcim miestom z iných peňažných ústavov štátna sporiteľňa (ďalej len

„sporiteľňa“) alebo pošta, oznamujú im organizácie na zabezpečenie včasnej výplaty

svoju potrebu peňazí na výplaty miezd a platov a dávok nemocenského poistenia spravidla

dva dni pred výberom hotovostí, a to uvedením sumy a požadovaných druhov peňazí.

(3)

Organizácie a ich zložky používajú pri výberoch hotovostí v banke a v inom peňažnom

ústave pokladničné šeky alebo výberky a pri poukazoch na výplatu hotovostí na poštách

poštové poukážky. Na zabezpečenie správnej evidencie a kontroly plnenia pokladničného

plánu sú organizácie a ich zložky povinné uvádzať na dokladoch, ktorými skladajú alebo

vyberajú hotovosti v banke, v inom peňažnom ústave alebo na pošte, účel platby číselným

symbolom príslušnej položky pokladničného plánu (

príloha č. 1

).

§ 11

Limit pokladničného zostatku

(1)

Organizácie a ich zložky, ktoré majú pokladnicu, sú oprávnené mať po skončení pracovného

dňa alebo po uplynutí lehoty určenej podľa odseku 2 vo svojej pokladnici hotovosť

najviac 500 Kčs (limit), a to predovšetkým v drobných peniazoch. Tento limit je oprávnený

písomne zvýšiť (alebo aj znížiť) vedúci organizácie. O zvýšení tohto limitu, ako aj

o prípadných jeho ďalších zmenách musí však vždy informovať pobočku banky. Pobočka

banky má právo požadovať zníženie limitu, ak zistí, že bol určený v neodôvodnenej

výške. Doterajšie limity pokladničných zostatkov určené pobočkami banky zostávajú

v platnosti, kým nebudú novoupravené vedúcim organizácie.

(2)

Organizácie a ich zložky sú povinné odvádzať hotovosti, ktoré presahujú limit o viac

ako 100 Kčs, na svoj účet v banke alebo v inom peňažnom ústave, a to denne alebo v

určených lehotách (v dobe) a spôsobom dohodnutým vedúcim organizácie a pobočkou banky

(

§ 13

).

(3)

Odvádzané hotovosti zaokrúhľujú organizácie a ich zložky nahor aspoň na 10 Kčs, ak

nerozhodne ináč vedúci organizácie po dohode s pobočkou banky.

§ 12

Hotovosti nezapočítavané do limitu

(1)

Organizácie a ich zložky sú oprávnené ponechať si vo svojich pokladniciach okrem

limitu (

§ 11

)

a)

hotovosti, ktoré si vybrali v banke alebo v inom peňažnom ústave (prípadne aj prostredníctvom

pošty), na výplaty miezd alebo iné hromadné výplaty, najviac však počas piatich pracovných

dní nasledujúcich po dni ich výberu. Po uplynutí tohto času musia sa nepoužité hotovosti

vrátiť na účet v banke alebo v inom peňažnom ústave; na príslušnom doklade musí byť

vyznačené, že ide o návratky alebo deponované mzdy,

b)

hotovosti zadržiavané z tržieb na menovite určené výdavky podľa rozhodnutia vedúceho

organizácie v súlade s ustanovením

§ 15 ods. 1

,

c)

hotovosti určené na bežné platenie plánovaného nákupu,

d)

hotovosti presahujúce limit, ktoré organizácia prijala v čase, po ktorom ich už nemožno

v ten istý deň odviesť do pokladníc banky alebo iného peňažného ústavu, prípadne na

poštu (napríklad tržby po uzavretí inkasných zariadení),

e)

prijaté cudzie peniaze (peňažné depozitá).

(2)

Organizácie a ich zložky, ktoré vyberajú príjmy pre štátny rozpočet, sú povinné odviesť

hotovosti prijaté na tieto príjmy na svoj príjmový účet v banke, len čo presiahnu

sumu 200 Kčs; koncom každého štvrťroka sú však povinné odviesť hotovosti prijaté na

tieto príjmy bez zreteľa na výšku sumy.

(3)

Organizačné zložky sporiteľní a pošty môžu si pred výplatou hotovostí, ktoré nemôžu

kryť v rámci limitu a očakávaných príjmov v deň výplaty, zadržiavať vo dvoch dňoch

pred takouto výplatou hotovosti nad limit až do výšky potrebnej na výplatu.

(4)

Lehoty určené v odseku 1 písm. a) a odseku 3 predlžuje v odôvodnených prípadoch pobočka

banky.

§ 13

Odvod tržieb

(1)

Organizácie a ich zložky, ktoré prijímajú v hotovosti tržby alebo iné platby (ďalej

len „tržby“), sú povinné odvádzať ich denne alebo v určených lehotách (odsek 4) na

svoj účet v banke alebo v inom peňažnom ústave, ak prevyšujú limit (

§ 11

) i po odpočítaní hotovostí, ktoré sa do tohto limitu nezapočítavajú (

§ 12 ods. 1

). Na dokladoch, ktorými skladajú tržby, musia organizácie uviesť príslušný symbol

pokladničného plánu (

príloha č. 1

).

(2)

Zber tržieb riadi pobočka banky a organizuje po dohode s organizáciou predovšetkým

pomocou vlastných inkasných zariadení (do denných alebo večerných pokladníc, prípadne

i v zapečatených brašniach a do nočných trezorov), a ďalej prostredníctvom pošty (aj

prostredníctvom cezpoľných doručovateľov), prípadne prostredníctvom iného peňažného

ústavu, najmä sporiteľne (osobitne v miestach mimo sídla pobočky banky).

(3)

Ak je to hospodárne, môže vedúci organizácie zriadiť v organizácii spoločné (styčné)

pokladnice pre hromadný odvod tržieb do inkasných zariadení uvedených v odseku 2.

(4)

Vedúci organizácie je povinný s ohľadom na miestne podmienky a hospodárnosť a po

dohode s bankou menovite určiť jednotlivým predajniam, prípadne spoločným pokladniciam

a)

miesto odvodu (banku, iný peňažný ústav, poštu) a druh inkasného zariadenia (dennú

alebo večernú pokladnicu, nočný trezor a pod.), do ktorého budú tržby odvádzať,

b)

hodinu odvodu tržieb; odvod tržieb pri veľkom obrate môže sa určiť i niekoľkokrát

denne, pri malom (nepatrnom) obrate naopak v dlhších lehotách (napr. každý druhý deň

a pod.),

c)

spôsob nakladania s tržbami, ktoré z akýchkoľvek dôvodov nemožno odviesť ten istý

deň do príslušného inkasného zariadenia, napr. s tržbami získanými po skončení pokladničných

hodín inkasného zariadenia, s tržbami predajní s predĺženým časom predaja do neskorých

večerných hodín, s tržbami v sobotu a v nedeľu a pod.

(5)

Zmeny v organizácii odvodu tržieb musí organizácia prerokovať a dohodnúť vopred s

pobočkou banky.

§ 14

Termíny výberov hotovostí na mzdy a podobné platby, výplatné termíny dôchodkov, podpôr

a podobných príjmov

(1)

Výbery hotovostí na výplaty miezd a podobné platby (ďalej len „mzdy“) sú organizácie

a ich zložky povinné vykonávať, s výnimkami uvedenými v odsekoch 2 až 7, vo dvoch

termínoch dohodnutých s bankou, a to tak, aby na ne výplaty miezd vykonávané podľa

príslušných pracovnoprávnych predpisov

*)

nadväzovali v najkratšom čase. Pobočky banky pritom sledujú rovnomerné rozloženie

výberov hotovostí na výplaty miezd z hľadiska vydávania peňazí do obehu. Pri uzavieraní

dohôd a určovaní termínov výberov hotovostí na výplaty miezd treba sa spravovať aj

týmito zásadami

a)

v druhej polovici mesiaca, za ktorý sa mzda vypláca, vyberajú organizácie hotovosti

na výplaty preddavkov na mzdy prepočítavané najviac do polovice predpokladanej potreby

na výplatu mesačných netto miezd (ďalej len „preddavky na mzdy“). V prvej polovici

nasledujúceho mesiaca vyberajú organizácie hotovosti na výplaty doplatkov vyúčtovaných

miezd za uplynulý mesiac, vypočítaných po odpočítaní vyplatených preddavkov na mzdy

(ďalej len „doplatky na mzdy“), a na výplatu prídavkov na deti. Výbery hotovostí na

výplaty preddavkov na mzdy za bežný mesiac sa vykonávajú pätnásty deň po výberoch

hotovostí na výplaty doplatkov na mzdy za minulý mesiac,

b)

hotovosti na výplaty peňažných dávok nemocenského poistenia vyberajú organizácie

zásadne v dňoch výberov hotovostí na výplaty preddavkov na mzdy a na výplaty doplatkov

na mzdy,

c)

hotovosti na výplaty premenlivých zložiek mzdy (prémie a pod.) organizácie vyberajú

podľa potreby v ktoromkoľvek z dohodnutých termínov výberov hotovostí na výplaty preddavkov

na mzdy aj doplatkov na mzdy,

d)

ak pripadne deň výberu hotovostí na výplaty preddavkov na mzdy alebo doplatkov na

mzdy na deň pracovného pokoja, vykonáva sa tento výber v predchádzajúcom pracovnom

dni,

e)

organizácie sú povinné dojednať s pobočkou banky termíny výberov hotovostí na výplatu

preddavkov na mzdy a doplatkov na mzdy aj pre svoje zložky, najmä ak ide o zložky

miestne odlúčené,

f)

u veľkých organizácií je žiadúce rozložiť termíny výberov hotovostí na výplaty preddavkov

na mzdy a doplatkov na mzdy aj na viac dní tak, aby na ne nadväzovali rozložené výplaty

jednotlivých prevádzkární, dielní a pod.

(2)

V odôvodnených prípadoch môže sa vedúci organizácie dohodnúť s pobočkou banky na

pohyblivých termínoch výberov hotovostí na výplatu preddavkov na mzdy a doplatkov

na mzdy (napr. piatky alebo soboty), prípadne i na výberoch v kratších termínoch,

napr. desaťdenných.

(3)

Niektoré štátne hospodárske organizácie, rozpočtové a iné organizácie, ktoré sú menovite

uvedené v celoštátnom prehľade termínov pre výbery hotovostí na výplatu miezd (ďalej

len „prehľad“),

*)

vykonávajú výbery hotovostí na výplaty preddavkov na mzdy a doplatkov na mzdy v termínoch

určených v tomto prehľade. Ministerstvo dopravy a Ústredná správa spojov určia po

dohode s ústredím banky, ktoré z organizácií v ich pôsobnosti sú oprávnené vyberať

hotovosti na výplaty miezd aj v iných termínoch, než uvedených v prehľade. Ak je to

z dôvodov prípravy uvedenej výplaty potrebné (napr. na naplnenie do obálok), môžu

pobočky banky poskytnúť týmto organizáciám uvedené hotovosti na výplaty o deň skôr

než je určené v uvedenom prehľade, prípadne o deň skôr pred termínom určeným podľa

tohto odseku (druhej vety).

(4)

Hotovosti na výplaty miezd neprevyšujúce sumu 500 Kčs netto mesačne možno vyberať

mesačne pozadu, a to v termíne dohodnutom vedúcim príslušnej organizácie alebo zložky

s pobočkou banky.

(5)

Výbery hotovostí na výplaty miezd príslušníkom ozbrojených síl sa vykonávajú raz

za mesiac až do výšky celkového mesačného vyúčtovania.

(6)

Výbery na výplaty peňažných odmien členom jednotných roľníckych družstiev, prípadne

miezd zamestnancom a brigádnikom týchto družstiev sa vykonávajú spôsobom a v termínoch

dohodnutých pobočkou banky s jednotným roľníckym družstvom.

(7)

Mimo termínov výberov hotovostí na výplaty preddavkov na mzdy a doplatkov na mzdy

dohodnutých alebo určených podľa ustanovení odsekov 1 až 6 sú organizácie oprávnené

vyberať hotovosti na výplaty miezd do výšky potrebnej na výplaty miezd a náhrad miezd

a)

na výplaty mimoriadnych odmien z fondov odmien,

b)

pracovníkom odchádzajúcim mimo organizácie (na dovolenku, brigádu, pracovnú cestu,

službu v ozbrojených silách a pod.),

c)

pracovníkom nastupujúcim do pracovného pomeru alebo rozväzujúcim pracovný pomer s

organizáciou,

d)

pracovníkom mimoriadnych smien mimo zákonného pracovného času, brigádnikom a príležitostným

pracovníkom, s ktorými organizácia vyrovnáva ich nároky naraz ihneď po skončení príslušnej

práce alebo výkonu,

e)

pracovníkom posádok riečnej plavby,

f)

domáckym robotníkom, s ktorými organizácia vyrovnáva ich nároky podľa určeného plánu

preberania hotových výrobkov,

g)

pracovníkom požadujúcim výplatu mzdy zo závažných sociálnych dôvodov,

h)

pracovníkom majúcim nárok na jednorazové dávky nemocenského poistenia, ktoré je žiadúce

urýchlene vyplatiť.

(8)

Výplaty dôchodkov, podpôr a dávok sociálneho zabezpečenia a iných príjmov obyvateľstva,

ktoré nezávisia od vykonanej práce, vykonávajú sa v pevne určených mesačných výplatných

termínoch dohodnutých medzi Štátnym úradom sociálneho zabezpečenia, ústredím banky

a Ústrednou správou spojov, a to vždy v mesiaci, na ktorý sa vzťahujú. Ak pripadne

výplatný termín výplat uvedených v tomto odseku na deň pracovného pokoja, vykoná sa

výplata v nasledujúcom pracovnom dni.

(9)

Dodržiavanie termínov výberov hotovostí na výplaty miezd organizáciami kontroluje

vyplácajúce miesto (pobočka banky, iný peňažný ústav, pošta). Organizácie sú povinné

uvádzať na dokladoch, ktorými vyberajú alebo poukazujú hotovosti na výplaty miezd

a platov uvedených v odseku 1 až 8 (na pokladničných výberkách, šekoch, poštových

poukážkach a pod.), dohodnutý alebo určený deň výberu hotovostí na príslušné výplaty.

(10)

V odôvodnených prípadoch môže pobočka banky povoliť na žiadosť organizácie ďalšie

výnimky z odsekov 1 až 8, najmä pre výbery hotovostí na výplaty primeraných medzipreddavkov

pri odsune výplat miezd, jednorazové presuny pevne dohodnutých termínov výberov hotovostí

na mzdy, výbery hotovostí na výplaty preddavkov na mzdy a doplatkov na mzdy mimo dohodnutých

termínov v prípade, že pre prechodný nedostatok prostriedkov na účte organizácie neboli

preddavky na mzdy alebo doplatky na mzdy vyplatené v plnej výške a podobne.

§ 15

Výdavky hotovostí z tržieb a iných hotovostí prijatých od obyvateľstva

(1)

Aby sa zabezpečilo účelné a hospodárne využitie hotovostí, je vedúci organizácie,

ktorá prijíma tržby, oprávnený určiť písomne pre pokladnice organizácie a jej zložiek

podmienky, za akých môžu uhrádzať z týchto tržieb menovite určené výdavky, príp. môže

tiež určiť pre tieto výdavky normu (percentom alebo pevnou sumou) z mesačných očakávaných

tržieb; pritom prihliadne na miestne potreby. O určených podmienkach, príp. normách

je vedúci organizácie povinný súčasne informovať pobočku banky. Hotovosti zo zadržaných

tržieb sa môžu použiť najmä

a)

na krytie neodkladných prevádzkových výdavkov, a to včítane odmien a náhrad usporiadateľom

a účinkujúcim kultúrnych a športových podujatí a programov,

b)

na výplaty miezd, príp. i odmien pracovníkom predajní organizácií a ich zložiek,

ďalej brigádnikom a príležitostným pracovníkom, s ktorými organizácia vyrovnáva ich

nároky naraz ihneď po skončení práce alebo výkonu,

c)

na nákup rôznych predmetov od obyvateľstva,

*)

d)

na výdavky spojené s obstarávateľskou (komisionárskou) činnosťou a pod.,

e)

na nákup poľnohospodárskych výrobkov a surovín a lesných plodov podľa nákupných plánov,

f)

na výplaty výhier z prijatých vsádzok Športky a Sazky.

(2)

Hotovosti zo zadržaných tržieb na úhradu výdavkov podľa odseku 1 nie sú organizácie

a ich zložky oprávnené zadržiavať z tržieb skôr než jeden deň pred splatnosťou príslušných

výdavkov. Výnimku môže v odôvodnených prípadoch povoliť pobočka banky.

(3)

Organizácie sú povinné hlásiť pobočkám banky do 9. dňa každého mesiaca za uplynulý

mesiac výšku použitých tržieb podľa účelu s uvedením číselného symbolu pokladničného

plánu, a to v členení podľa okresov (obvodov).

(4)

Pobočka banky je oprávnená požadovať, aby vedúci organizácie upravil podmienky pre

zadržiavanie hotovostí z tržieb, ak zistí ich neodôvodnené zvyšovanie.

§ 16

Ukladanie peňažných prostriedkov organizácií na vkladné knižky

(1)

Preddavkované zložky rozpočtových organizácií a družstiev (napr. školy v prírode,

pionierske tábory, zotavovne) a miestne (základné) zložky spoločenských organizácií

môžu v odôvodnených prípadoch a so schválením vedúceho organizácie ukladať hotovosti

i na vkladné knižky. Ostatné organizácie môžu ukladať hotovosti na vkladné knižky

len vo výnimočných prípadoch (napr. pre pracovné čaty v teréne a pod.) so schválením

vedúceho organizácie potvrdeným súhlasom pobočky banky.

(2)

Organizácie a ich zložky uvedené v odseku 1 sú oprávnené mať len jednu vkladnú knižku

znejúcu na ich meno, a to cestovnú vkladnú knižku, na ktorej zostatok vkladu spravidla

nemá presahovať sumu 5000 Kčs.

(3)

S vkladom na vkladnej knižke organizácie alebo jej zložky môže nakladať len jej oprávnený

pracovník alebo člen.

§ 17

Pokladničné doklady

(1)

Organizácie môžu vykonávať pokladničné operácie len na podklade príjmových alebo

výdavkových pokladničných dokladov a potvrdeniek, vzory ktorých určí ústredie banky,

príp. pre sporiteľne ich hlavná správa po dohode s Ústrednou komisiou ľudovej kontroly

a štatistiky.

**)

Odchylne od tohto ustanovenia postupuje sa v týchto prípadoch

a)

jednotné roľnícke družstvá môžu používať príjmové a výdavkové pokladničné doklady

podľa vzorov prvotnej evidencie určených Ministerstvom poľnohospodárstva, lesného

a vodného hospodárstva po dohode s Ústrednou komisiou ľudovej kontroly a štatistiky

a ústredím banky,

***)

b)

predajne organizácií a ich zložiek a kultúrne a športové organizácie môžu používať

pri prijímaní hotovostí doklady určené pre ne ich príslušnými ústrednými orgánmi.

V prípadoch odôvodnených povahou prevádzky môžu byť v týchto predajniach nahradené

tak príjmové, ako aj výdavkové pokladničné a iné doklady i časovými záznamami o príjme,

príp. vrátení platieb (napr. v predajniach, v závodnom alebo školskom stravovaní),

c)

ak obsahujú pôvodné doklady (napr. faktúry, príkazy na výplaty cestovných účtov a

i.) všetky náležitosti pokladničných dokladov podľa určených vzorov alebo ak sú nimi

doplnené, možno vykonávať pokladničné operácie i na podklade týchto pôvodných dokladov.

Pri výplatách výhier na žreby a pri výplatách cestovných šekov banky sa však nevyžaduje,

aby tieto žreby a šeky mali náležitosti pokladničných dokladov.

(2)

Potvrdenky a pokladničné šeky musia byť evidované v pomocných záznamoch. Potvrdenky

i ostatné pokladničné doklady vyhotovujú pracovníci, ktorých tým poverí vedúci organizácie;

poveriť tým možno i pokladníkov, ale len v prípadoch, ak je to z prevádzkových dôvodov

nevyhnutne potrebné. Potvrdenky sa vyhotovujú a po podpísaní pokladníkom vydávajú

platiteľom pri každom príjme hotovostí, s výnimkou uvedenou v odseku 1 písm. b), ďalej

pri príjme hotovostí vybratých v banke alebo v inom peňažnom ústave alebo pri príjme

došlom prostredníctvom pošty. Ďalej sa potvrdenky nevyhotovujú pri platbách v sporiteľniach,

pokiaľ ich hlavná správa z prevádzkových dôvodov určí, že príjem hotovostí sa potvrdzuje

iným dokladom alebo spôsobom. Pokladník čísluje príjmové a výdavkové doklady podľa

poradia ich zápisu v pokladničnej knihe (

§ 18

) spoločným poradím, pričom príjmové a výdavkové doklady sa zaraďujú za sebou. Vedúci

organizácie môže rozhodnúť, že príjmové doklady sa číslujú samostatným poradím a výdavkové

doklady rovnako samostatným poradím. V sporiteľniach sa číslujú pokladničné doklady,

len pokiaľ to výslovne určí ich hlavná správa.

(3)

Výdavkové pokladničné doklady musia podpísať pred výplatou buď vedúci organizácie

alebo dvaja pracovníci (okrem pokladníka) poverení tým vedúcim organizácie alebo iným

orgánom podľa osobitných predpisov (štatutárnych a pod.);

*)

príjmové pokladničné doklady musí pred príjmom podpísať aspoň jeden z pracovníkov

oprávnených na podpisovanie výdavkových pokladničných dokladov. Odchylne od tohto

ustanovenia možno postupovať v týchto prípadoch

a)

pri výdavkových pokladničných dokladoch na výplaty do sumy 2000 Kčs je oprávnený

vedúci organizácie určiť, že tieto doklady podpisuje len jeden pracovník oprávnený

(splnomocnený) na podpisovanie výdavkových pokladničných dokladov,

b)

v sporiteľniach musí pokladničné doklady pred výplatou, príp. príjmom podpisovať

pracovník poverený likvidáciou prípadu, a pokiaľ prevádzkovou kontrolou nie je poverený

pokladník, tiež pracovník poverený prevádzkovou kontrolou; výnimku z tohto ustanovenia

môže povoliť hlavná správa sporiteľní v organizačných zložkách s jedným pracovníkom,

c)

podpisy oprávnených pracovníkov na príjmových a výdavkových pokladničných dokladoch

nie sú potrebné, ak podpísali prílohy, na podklade ktorých boli pokladničné doklady

vystavené; pri príjmovom pokladničnom doklade nie sú ani tieto podpisy potrebné, ak

ide o príjem hotovostí, ktoré je pokladník oprávnený prijímať podľa príslušných predpisov

alebo osobitných pokynov vedúceho organizácie (vyberanie poplatkov, vrátenie nepoužitých

preddavkov a ich zostatkov, tržby za tovar a služby a pod.).

(4)

Mená a podpisy pracovníkov oprávnených podpisovať výdavkové a príjmové pokladničné

doklady musia sa oznámiť pokladníkovi a útvaru účtovnej evidencie. Pokladník je povinný

preskúšavať, či pokladničné doklady sú podpísané oprávnenými osobami, a potvrdiť na

nich svojím podpisom vykonanie pokladničnej operácie.

(5)

Pre náležitosti pokladničných dokladov a pre vykonávanie opráv v nich platia predpisy

o účtovnej evidencii.

**)

(6)

Výdavkové pokladničné doklady môžu sa vyplatiť len do piatich dní od ich vystavenia.

V rozpočtových organizáciách musia byť koncom roku výdavkové pokladničné doklady vyplatené

najneskoršie posledný pracovný deň v roku, ak sú výdavky splatné do konca rozpočtového

roku.

(7)

Výdavkový pokladničný doklad s výnimkou uvedenou v odseku 8 musí byť vystavený na

meno príjemcu. Výplata každej hotovosti s výnimkou uvedenou v

§ 19 ods. 2

musí byť potvrdená podpisom príjemcu alebo jeho oprávneného (splnomocneného) zástupcu.

Pri výplate príjemcovi, ktorého pokladník osobne nepozná, poznamená pokladník do pokladničného

dokladu základné údaje z príjemcovho preukazu totožnosti (označenie, číslo); pri výplate

oprávnenému zástupcovi príjemcu poznamená do pokladničného dokladu popri spomínaných

údajoch i údaje o doklade oprávňujúceho zástupcu príjemcu na prijatie vyplácanej hotovosti.

(8)

Výdavkový pokladničný doklad nemusí sa vystavovať na meno príjemcu a potvrdenie príjmu

nemusí sa požadovať, ani totožnosť príjemcu overovať v sporiteľniach podľa predpisov

o vkladoch na vkladných knižkách, príp. v prípadoch určených hlavnou správou sporiteľní,

ďalej v predajniach oprávnených na anonymný nákup vecí od obyvateľstva.

§ 18

Pokladničná kniha

(1)

Každá organizácia i jej zložka, ktorá má pokladnicu a vykonáva pokladničné operácie

podľa ustanovení tejto vyhlášky, je povinná viesť jednu viazanú pokladničnú knihu

podľa vzoru, ktorý určí ústredie banky, príp. pre sporiteľne ich hlavná správa po

dohode s Ústrednou komisiou ľudovej kontroly a štatistiky.

***)

Odchýlne od tohto ustanovenia možno postupovať v týchto prípadoch

a)

jednotné roľnícke družstvá môžu používať pokladničné knihy podľa vzorov určených

Ministerstvom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva po dohode s Ministerstvom

financií, príp. s Ústrednou komisiou ľudovej kontroly a štatistiky,

b)

predajne organizácií a ich zložky a kultúrne a športové organizácie môžu používať

namiesto pokladničných kníh denníky (výkazy) o príjme a výdaji peňazí podľa vzorov

určených ich ústrednými orgánmi,

c)

v preddavkovaných a spoločenských organizáciách môže byť pokladničná kniha nahradená

peňažným denníkom určeným pre záznamy tak hotovostných, ako aj bezhotovostných operácií,

a to podľa vzorov určených ich príslušným ústredným orgánom,

d)

v odôvodnených prípadoch môže pobočka banky povoliť organizácii i jej zložke aj vedenie

viacerých pokladničných kníh, príp. i vedenie pokladničných kníh na voľných listoch

(napr. pri väčšom rozsahu pokladničnej služby, zavedení strojovo-výpočtovej techniky

a pod.).

(2)

V pokladničnej knihe musí sa denne vykazovať zostatok pokladničnej hotovosti, s ktorým

pokladník odsúhlasí stav hotovosti v pokladnici. Uzavieranie pokladničnej knihy sa

vykonáva v lehotách určených vedúcim organizácie alebo pracovníkom ním povereným s

ohľadom na počet denných pokladničných prípadov, vždy však aspoň k poslednému dňu

každého mesiaca.

(3)

Na denníky uvedené v odseku 1 písm. b) a c) sa nevzťahujú ustanovenia tejto vyhlášky

o pokladničných knihách. Denníky sa však musia viesť tak, aby zahŕňali i operácie

s hotovosťami vykonávané mimo pokladnice (

§ 9 ods. 3

) a aby bol denne zistiteľný zostatok pokladničnej hotovosti, vykázanie ktorého sa

musí zabezpečiť aspoň k poslednému dňu každého mesiaca.

(4)

Po skončení pokladničných hodín odovzdá pokladník všetky doklady o vykonaných operáciách

denne alebo v lehotách určených vedúcim organizácie alebo pracovníkom ním povereným

útvaru účtovnej evidencie, ktorému súčasne predloží pokladničnú knihu alebo priepis

zápisov pokladničnej knihy. Poverený pracovník útvaru účtovnej evidencie potvrdí v

pokladničnej knihe prevzatie dokladov a vykoná kontrolu zápisov, najmä aj z hľadiska

použitia pokladničných šekov a účelového použitia peňazí. Ak sa hotovosti použili

výnimočne na iný účel, než pre ktorý boli vybraté, vykoná sa vyrovnanie v účelovom

použití pri najbližšom výbere peňazí.

(5)

V organizáciách a ich zložkách, v ktorých nie sú zriadené útvary účtovnej evidencie

(preddavkované a spoločenské organizácie), zabezpečujú kontrolu pokladničných kníh

alebo peňažných a podobných denníkov v zmysle ustanovenia odseku 4 príslušné útvary

nadriadeného orgánu alebo kontrolné (revízne) komisie.

§ 19

Postup pri výplatách miezd a iných hromadných výplatách

(1)

Výplaty miezd sa vykonávajú na podklade zúčtovacích a výplatných listín (ďalej len

„výplatná listina“). Na podklade obdobných zoznamov ako sú výplatné listiny vykonávajú

sa aj iné hromadné výplaty, napr. deponovaných peňazí, cestovných účtov a pod. Výplatné

listiny a obdobné zoznamy musia pred výplatou podpísať pracovníci oprávnení na podpisovanie

výdavkových pokladničných dokladov (

§ 17 ods. 3

).

(2)

Pri výplatách miezd a aj iných výplatách môžu byť podpisy príjemcov alebo ich oprávnených

zástupcov vo výplatnej listine alebo obdobnom zozname nahradené podpisom na výplatnej

obálke alebo na osobitných potvrdenkách alebo - vo výnimočných prípadoch - svedeckým

zápisom o vykonaní výplaty vo výplatnej listine alebo na osobitnom liste (napr. pri

výplatách osobám neschopným podpísať sa zo zdravotných alebo iných dôvodov). Vedúci

organizácie je povinný zabezpečiť včasné vrátenie a riadne uschovanie výplatných obálok,

osobitných potvrdeniek a svedeckých zápisov.

(3)

Pokiaľ neboli vyplatené v jednom dni všetky sumy uvedené vo výplatnej listine alebo

obdobnom zozname, vyhotoví sa na výplaty vykonané každý deň jeden výdavkový pokladničný

doklad na úhrn skutočne vyplatených súm, číslo a úhrnná suma ktorého sa poznamená

na výplatnej listine alebo obdobnom zozname.

(4)

Po skončení výplaty, najneskoršie však v posledný deň lehoty určenej na vrátenie

nevyplatených miezd na účet organizácie v banke alebo inom peňažnom ústave [

§ 12 ods. 1 písm. a)

], je pokladník povinný

a)

vo výplatnej listine alebo obdobnom zozname pri menách pracovníkov, ktorí nedostali

mzdu alebo inú výplatu, poznamenať „deponované“ a zostaviť súpis týchto deponovaných

súm,

b)

na podklade výplatnej listiny vykonať rekapituláciu skutočne vyplatených a nevyplatených

súm miezd podľa dní, porovnať ju s celkovým súčtom výplatnej listiny a so súčtom súm

vyplatených v jednotlivých dňoch podľa výdavkových pokladničných dokladov a potvrdiť

jej správnosť svojím podpisom.

(5)

V organizáciách s veľkým počtom pracovníkov alebo členov organizácie, príp. zložiek

môže vedúci organizácie písomne určiť pracovníkov, príp. členov oprávnených na vykonávanie

výplat miezd popri pokladníkoch. Výplaty miezd však nie sú oprávnení vykonávať pracovníci

(príp. členovia organizácie), ktorí tieto mzdy zúčtovali alebo ktorí sú poverení kontrolou

zápisov v pokladničnej knihe (

§ 18 ods. 4, príp. ods. 5

). Pracovníci alebo členovia organizácií splnomocnení na výplatu miezd potvrdia pokladníkovi

riadne prevzatie im vyplatených súm a zodpovedajú za správnu výplatu a bezpečné uloženie

nevyplatených súm až do ich vrátenia; títo pracovníci, príp. členovia organizácie

môžu byť splnomocnení na výplatu miezd len vtedy, ak podpíšu pri svojom splnomocnení

zmluvu o zodpovednosti (

§ 9 ods. 4

). V týchto organizáciách sa celá suma vydaná na mzdy ihneď vyúčtuje a úhrn nevyplatených

miezd sa vyúčtuje až v deň jeho vrátenia ako príjem (deponované mzdy).

(6)

Zložkám organizácií umiestneným mimo okresu sídla organizácie poukazuje organizácia

sumy na výplaty miezd zásadne bezhotovostne zo svojho účtu na hotovú výplatu s udaním

dátumu, kedy má sumu výplatné miesto (banka, iný peňažný ústav, pošta) vyplatiť. Výbery

hotovostí v jednom okrese a ich výplaty v inom okrese, kde sa nachádza odlúčená zložka

organizácie (napr. miestne odlúčené zložky štátnych lesov a pod.), môže povoliť vedúci

organizácie po dohode s pobočkou banky len v odôvodnených prípadoch.

§ 20

Preddavky na vyúčtovanie

(1)

Organizácie môžu vyplácať v hotovosti svojim pracovníkom alebo funkcionárom, príp.

členom (ďalej len „pracovníkom“), príp. i jednotlivým svojim zložkám primerané preddavky

na vyúčtovanie na

a)

drobné a neodkladné prevádzkové výdavky (napr. na nákupy v maloobchode platené v

hotovosti a pod.),

b)

cestovné, sťahovacie a podobné výdavky,

c)

nákup poľnohospodárskych a iných výrobkov, surovín a materiálov.

(2)

Výplaty alebo doplnenie preddavkov pracovníkom alebo zložkám organizácie mimo sídla

organizácie sa vykonávajú z účtu organizácie v banke alebo v inom peňažnom ústave.

Prostriedky vyplácané na preddavky na vyúčtovanie sa nezapočítavajú do limitu pokladničného

zostatku (

§ 11

).

(3)

Preddavky na drobné a neodkladné výdavky [odsek 1 písm. a)] sa poskytujú spravidla

ako jednorazové, ktoré sa musia vyúčtovať s predložením dokladov do troch dní po vykonaní

určeného účelového výdavku.

(4)

V odôvodnených prípadoch môžu organizácie poskytnúť svojim pracovníkom (včítane pokladníka)

alebo svojim zložkám, v ktorých nebola zriadená pokladnica na drobné prevádzkové výdavky,

stále preddavky na vyúčtovanie určené tak, aby zodpovedali najviac mesačnej potrebe.

Ak poskytne organizácia v jednotlivom prípade stály preddavok v sume nad 600 Kčs,

je povinná oznámiť to súčasne pobočke banky, ktorá je oprávnená požadovať zníženie

takéhoto stáleho preddavku, ak zistí, že nie je riadne obhospodarovaný alebo využívaný.

Pri obhospodarovaní stálych preddavkov treba sa spravovať týmito zásadami

a)

pracovníci alebo zložky organizácií, ktorým boli poskytnuté stále preddavky, sú povinní

viesť o výdavkoch z týchto preddavkov pokladničný záznam v pokladničných a podobných

výkazoch,

b)

s prihliadnutím na výšku stáleho preddavku určí vedúci organizácie, ktoré z ustanovení

platných pre vedenie pokladnice sa uplatnia i pre vedenie stálych preddavkov (napr.

§ 9

),

c)

stály preddavok sa dopĺňa na podklade predloženého vyúčtovania s dokladmi, ktoré

sa musí vykonať najmenej raz za mesiac, a to najneskoršie do 7 dní po uplynutí mesiaca,

d)

stály preddavok treba vyúčtovať vždy do konca roku tak, aby jeho prípadné prekročenie

mohlo sa uhradiť z prostriedkov bežného roka. Ak je naproti tomu vyúčtovanie stáleho

preddavku zostatkové a zostatok sa do konca roka neodvedie, pripojí sa k jeho vyúčtovaniu

záznam o inventarizácii zostávajúcej hotovosti (

§ 22

).

(5)

Preddavky na vyúčtovanie na cestovné, sťahovacie a podobné výdavky [odsek 1 písm.

b)] sa poskytujú najviac do sumy očakávaných výdavkov.

*)

Tieto preddavky musia vyúčtovať pracovníci, ktorým boli poskytnuté, predložením príslušného

účtu na náhrady v týchto lehotách

a)

pri pracovných cestách do 4 dní po skončení pracovnej cesty, s výnimkou preddavkov

poskytnutých na viac pracovných ciest v jednom mesiaci, ktoré sa musia vyúčtovať do

4 dní po uplynutí mesiaca, ktorého sa výdavky týkajú,

b)

pri prechodnom pridelení (odlučné) do 4 dní po uplynutí každého mesiaca, príp. do

4 dní po zastavení ich výplaty,

c)

pri presťahovaní do 7 dní odo dňa zloženia nábytku v novom byte.

(6)

Pracovníkom vykonávajúcim prevažne a pravidelne pracovnú činnosť na cestách môže

sa - ak sa tým podstatne zjednoduší administratíva - poskytovať primeraný stály preddavok

na cestovné výdavky, ktorý sa určí tak, aby zodpovedal najviac priemernej mesačnej

potrebe. Tento stály preddavok sa dopĺňa a vyúčtuje podľa zásad ustanovených v odseku

4.

(7)

Pracovníci a zložky organizácií, ktorým boli preddavky uvedené v odseku 1 vyplatené,

sú povinní vyúčtovanie týchto preddavkov s dokladmi predložiť orgánu, ktorý dal príkaz

na vyplatenie preddavku.

(8)

Ak nedôjde k uskutočneniu výkonu alebo úlohy, na ktoré sa preddavky uvedené v odseku

1 poskytli, musia sa tieto preddavky ihneď vrátiť. Tomu istému pracovníkovi alebo

tej istej zložke možno vydať na ten istý účel ďalší preddavok len po vyúčtovaní predchádzajúceho

preddavku. Dodatočné zvýšenie preddavku sa nepovažuje za ďalší preddavok, a preto

sa vyúčtuje spoločne s pôvodným preddavkom.

(9)

V rozpočtových organizáciách je prípustné vyplatiť preddavok ku koncu roka len vtedy,

ak je zabezpečené jeho vyúčtovanie a vyporiadanie do konca roka; preddavok na cestovné

výdavky možno však poskytnúť i koncom roka, ak ide o cestu spadajúcu do nasledujúceho

roka.

§ 21

Preprava a uloženie hotovostí

(1)

Vedúci organizácie je povinný určiť so zreteľom na miestne podmienky spôsob bezpečnostnej

ochrany prepravy hotovostí z miesta výberu (banky, iného peňažného ústavu, pošty)

do pokladnice organizácie alebo jej zložky a naopak, príp. aj v rámci organizácie

alebo jej zložky.

(2)

Hotovosti a ceniny organizácií a ich zložiek musia byť uložené, s výnimkami uvedenými

v odseku 3, v pokladničných skriniach, ktoré musia byť po skončení pokladničných hodín

uzamknuté. Do pokladničných skríň môžu sa v odôvodnených prípadoch ukladať i hotovosti

a ceniny iných organizácií a ich zložiek, príp. i občanov, ak sú osobitne evidované,

príslušne označené a oddelene uložené, napr. v uzavretých príručných pokladniciach,

plechových kazetách a pod.

(3)

V organizáciách, ktoré nie sú vybavené pokladničnými skriňami alebo ktoré nemôžu

z prevádzkových či iných dôvodov zabezpečiť uloženie hotovostí v pokladničných skriniach,

je vedúci organizácie povinný určiť, za akých podmienok a do akej výšky možno ukladať

hotovosti i do prenosných príručných pokladníc, uzamknutých skríň a pod., príp. i

na iné bezpečné miesta (napr. pri operáciách s hotovosťami mimo pokladnice podľa

§ 9 ods. 3

).

(4)

Kľúč od pokladničnej skrine, príp. od prenosných príručných pokladníc a pod. má pokladník.

Ak má pokladničná skriňa viacej zámkov, je vedúci organizácie povinný určiť, ktorým

ďalším pracovníkom popri pokladníkovi sa ostatné kľúče od ďalších zámkov zveria do

opatery.

(5)

Duplikáty kľúčov sa uložia v obálke zapečatenej pracovníkom (pracovníkmi), ktorému

(ktorým) boli zverené originály kľúčov, u vedúceho organizácie alebo ním povereného

pracovníka alebo so súhlasom vedúceho organizácie na inom bezpečnom mieste.

§ 22

Inventarizácia pokladnice

(1)

V organizáciách a ich zložkách, s výnimkou uvedenou v odseku 2, treba vykonať najmenej

raz za tri mesiace inventarizáciu pokladnice podľa predpisov o inventarizácii, pričom

v jednom roku aspoň dve z nich musia sa vykonať náhle. Inventarizáciu treba vykonať

tiež pri každej zmene pokladníka; túto inventarizáciu možno započítať do počtu inventarizácií

podľa ustanovenia predchádzajúcej vety.

(2)

V zložkách organizácií, kde je overenie správneho výsledku inventarizácie pokladnice

závislé i od overenia stavov zásob tovaru a iných hodnôt (v predajniach organizácií

a ich zložiek), vykonávajú sa inventarizácie pokladníc najmenej v lehotách určených

pre inventarizáciu zásob tovaru a iných hodnôt.

(3)

Členom inventarizačnej komisie nesmie byť pracovník, ktorý vykonáva bežne kontrolu

pokladničnej knihy podľa

§ 18 ods. 4, príp. ods. 5

, pokiaľ nejde o organizácie, kde je len jeden účtovný pracovník. Zistené prebytky

alebo schodky (

§ 23

) sa ihneď zapíšu do pokladničnej knihy, do ktorej sa tiež môže napísať zápisnica

o inventarizácii pokladnice. Ak sa nenapíše zápisnica do pokladničnej knihy, treba

vyhotoviť o vykonanej inventarizácii osobitnú zápisnicu a v pokladničnej knihe vykonanie

inventarizácie poznamenať.

§ 23

Pokladničné schodky a prebytky

(1)

Za pokladničný schodok sa považuje pri inventarizácii pokladnice zistený rozdiel

medzi nižším stavom hotovostí v pokladnici oproti zostatku zistenému podľa zápisov

v pokladničnej knihe (príp. v peňažnom a podobnom denníku) a tiež výplata hotovosti,

ktorá nie je doložená riadnym výdavkovým dokladom alebo prevzatie ktorej nie je príjemcom

potvrdené. Potvrdenie príjemcu o prevzatí hotovosti sa nevyžaduje u sporiteľní podľa

predpisov o vkladoch na vkladných knižkách, príp. v prípadoch určených hlavnou správou

sporiteľní.

(2)

Hotovosti v pokladnici nedoložené riadnym príjmovým pokladničným dokladom sa považujú

pri inventarizácii pokladnice za prebytok, na ktorý je pokladník povinný vystaviť

riadny príjmový doklad. Prebytok sa vyúčtuje na účet ziskov a strát, príp. na niektorý

príjmový účet podľa ustanovení smerníc k účtovnej osnove pre organizácie príslušného

odvetvia. V rozpočtových organizáciách sa prebytok odvedie do príjmov rozpočtu.

§ 24

Osobitné ustanovenia pre organizácie s niekoľkými pokladníkmi

(1)

V organizáciách a ich zložkách, kde je niekoľko pokladníkov, vydá vedúci pokladník

pred začiatkom pokladničných hodín na potvrdenie ostatným pokladníkom potrebný preddavok.

Pokladníci sú povinní po skončení pokladničných hodín vyúčtovať s vedúcim pokladníkom

prevzaté preddavky a odovzdať prijaté hotovosti so všetkými pokladničnými dokladmi.

Vedúci pokladník vedie na tento účel osobitnú evidenčnú knihu.

(2)

V odôvodnených prípadoch môže vedúci organizácie, v ktorej sa zriadilo viac pokladníc,

povoliť po dohode s pobočkou banky výber hotovostí z banky priamo pre jednotlivé pokladnice.

§ 25

Zodpovednosť

Za zabezpečenie riadneho vykonávania pokladničných operácií a ich kontroly a za zaistenie

bezpečného uloženia hotovostí a cenín, ako aj bezpečnosti ich prepravy, je zodpovedný

vedúci organizácie. Za všetky hotovosti a ceniny v pokladnici je zodpovedný pokladník.

§ 26

Kontrola dodržiavania pokladničnej disciplíny

(1)

Dodržiavanie pokladničnej disciplíny v organizáciách sú povinné preverovať ich nadriadené

orgány pri svojich kontrolách (v spoločenských organizáciách a v jednotných roľníckych

družstvách revízne komisie všetkých stupňov). Banka (príp. iný peňažný ústav) vykonáva

previerky pokladničnej disciplíny len náhodne. Banka sústavne kontroluje dodržiavanie

termínov určených alebo dohodnutých pre výbery hotovostí na výplaty miezd (

§ 14

); tú istú kontrolu zabezpečuje aj iný peňažný ústav a pošta, pokiaľ sa hotovosti

na výplaty miezd vyberajú u nich.

(2)

Organizácie sú povinné kontrolovať dodržiavanie pokladničnej disciplíny vo svojich

organizačných zložkách, a to najmä dodržiavanie podmienok určených pre zadržiavanie

hotovostí na výdavky z tržieb (

§ 15

); vedúci organizácie je pritom povinný zabezpečiť najmä sústavnú kontrolu včasnosti

a spôsobu odvodu tržieb (

§ 13

).

(3)

Ak banka zistí pri náhodnej previerke v organizácii porušenie pokladničnej disciplíny,

oznámi to vedúcemu organizácie a súčasne navrhne opatrenia na urobenie nápravy do

určitej lehoty. Ak vedúci organizácie neurobí v určenej lehote nápravu, uplatní banka

primerané sankcie podľa

§ 27

a príp. požiada o zákrok orgán nadriadený organizácii.

§ 27

Sankcie

(1)

Pre porušenie pokladničnej disciplíny banka môže

a)

znížiť normu určenú na vyplácanie denných neodkladných výdavkov z obratového účtu

organizácií mimo poradia,

b)

uplatňovať ďalšie sankcie podľa predpisov o poskytovaní úverov a o platobnom a zúčtovacom

styku.

*)

(2)

Banka je povinná upozorniť organizáciu vopred na zamýšľané opatrenia.

§ 28

Vykonávacie pokyny

Pokyny na vykonávanie tejto vyhlášky v organizáciách alebo ich zložkách môžu vydávať

len vedúci organizácie alebo ústredie organizácie, príp. ústredný orgán nadriadený

organizácii.

§ 29

Odchýlky a výnimky

Odchýlky a výnimky z ustanovení

§ 4 až 8 tejto vyhlášky

môže povoliť minister financií po dohode s generálnym riaditeľom banky, z ustanovenia

§ 9 až 27

banka.

§ 30

(1)

Zrušujú sa

a)

vyhláška ministra financií č. 112/1958 Ú. l. (Ú. v.) o ukladaní peňažných prostriedkov

organizácií na vkladné knižky,

b)

vyhláška ministra financií č. 187/1960 Zb. o vykonávaní pokladničných operácií,

c)

smernice generálneho riaditeľa Štátnej banky československej č. 222/1959 Ú. l. (Ú.

v.) o zostavení, zabezpečení a kontrole plnenia pokladničného plánu Štátnej banky

československej.

**)

(2)

Dňom začiatku účinnosti tejto vyhlášky stráca podľa uznesenia vlády č. 542/1964 platnosť

vládna vyhláška č. 60/1957 Ú. l. (Ú. v.) o emisno-pokladničných operáciách Štátnej

banky československej.

(3)

Ďalej sa zrušuje vyhláška generálneho riaditeľa Štátnej banky československej

č. 180/1960 Zb.

o uvoľňovaní a kontrole osobných výdavkov (nákladov) mimo mzdového fondu.

§ 31

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1965.