Nariadenie ministra práce a sociálnej starostlivosti 206/1949 Z. z.

§ 1

(1)

Československým občanom bývajúcim v cudzine, ktorí sú štátne spoľahliví a oddaní

ľudovodemokratickému zriadeniu Československej republiky a ktorí sa ocitli pre nemoc,

invaliditu, starobu alebo bez svojej viny z iného dôvodu v núdzi, možno poskytnúť

sociálne zaopatrenie podľa tohto nariadenia (v ďalšom len „sociálne zaopatrenie“),

ak sa nemožno o ich potrebné zaopatrenie starať inak.

(2)

Zo sociálneho zaopatrenia sú vylúčené osoby,

1.

ktoré opustily po 5.máji 1945 neoprávnene územie Československej republiky alebo

ktoré sa po uplynutí platnosti povolenia, ktoré im bolo dané, nevrátily bez vážnych

dôvodov do Československej republiky alebo

2.

ktoré odmietly bez vážnych dôvodov sa presťahovať na výzvu zastupiteľského úradu

na náklad štátu do Československej republiky.

(3)

Na sociálne zaopatrenie niet právneho nároku.

§ 2

Sociálne zaopatrenie môže záležať podľa povahy a miery núdze v poskytnutí

1.

jednorázovej výpomoci alebo

2.

sociálnej pôžičky na čas najdlhší tri roky alebo

3.

pravidelných sociálnych príspevkov až do výšky sociálneho dôchodku podľa zákona o

národnom poistení.

§ 3

O poskytnutí sociálneho zaopatrenia rozhodujú zastupiteľské úrady podľa smerníc, ktoré

vydá Ministerstvo práce a sociálnej starostlivosti po dohode s ministerstvami zahraničných

vecí, vnútra a financií.

§ 4

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.