ZÁKON 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje územné plánovanie, pôsobnosť orgánov územného plánovania, práva

a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb v územnom plánovaní a informačný systém

územného plánovania a výstavby (ďalej len „informačný systém“).

§ 2

Územné plánovanie

Územným plánovaním je súbor činností, ktorými sa určuje a reguluje priestorové usporiadanie

územia, funkčné využívanie územia a zabezpečuje sa udržateľný územný rozvoj za podmienok

dodržania ochrany životného prostredia, ochrany prírody a krajiny, ochrany historického

a kultúrneho dedičstva a ochrany verejného zdravia, obrany štátu, bezpečnosti štátu,

hospodárskeho rozvoja, sociálneho rozvoja, sociálnej súdržnosti a územnej súdržnosti.

§ 3

Cieľ územného plánovania

Cieľom územného plánovania je systematicky a nepretržite vytvárať podmienky pre udržateľný

územný rozvoj tak, aby územie bolo využívané efektívne, bezpečne, ekonomicky, esteticky,

eticky a demokraticky s ohľadom na prírodné, historické a kultúrne dedičstvo, ochranu

a kvalitu životného prostredia a kvalitu života obyvateľov.

§ 4

Zásady územného plánovania

Orgán územného plánovania na účel dosiahnutia udržateľného územného rozvoja zosúlaďuje

štátne, regionálne, obecné a miestne záujmy priestorovým usporiadaním a funkčným využívaním

susedných území a územných celkov nižšieho stupňa s nadradeným územným celkom. Prostredníctvom

územného plánovania orgán územného plánovania stanovuje podmienky pre efektívnu a

udržateľnú štruktúru osídlenia so zreteľom na miestne danosti, charakter prírodnej

a sídelnej štruktúry a dostupnosť verejnej dopravnej infraštruktúry a technickej infraštruktúry.

V riešenom území orgán územného plánovania vytvára podmienky pre efektívne a udržateľné

užívanie prírodných zdrojov v území, s prihliadnutím na ochranu a trvalo udržateľné

využívanie poľnohospodárskej pôdy a ochranu lesných pozemkov pred ich iným využívaním.

Orgán územného plánovania dbá na vytváranie kvalitných nediskriminačných podmienok

pre život obyvateľstva tak, aby nedochádzalo k vytváraniu priestorovo segregovaných

alebo separovaných lokalít s koncentráciou generačne reprodukovanej chudoby vrátane

podmienok na ich odstránenie, dbá na zachovanie a rozvíjanie historického a kultúrneho

dedičstva, ako aj na zachovanie a zlepšenie životného prostredia, zachovanie biodiverzity,

vyvážený environmentálny prístup k priestorovému usporiadaniu územia a funkčnému využívaniu

územia, zabezpečuje ekologickú stabilitu a ekologickú konektivitu aj v súvislosti

s adaptáciou na zmenu klímy, ochranu prírody a ochranu a tvorbu krajiny. K zásadám

územného plánovania patrí aj zlepšovanie alebo zachovanie vzhľadu miesta a krajiny.

§ 5

Vymedzenie základných pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

územím časť zemského povrchu, ktorého určenie veľkostnej jednotky závisí od stupňa

územnoplánovacej dokumentácie,

b)

osobitným územím časť územia významná z hľadiska zabezpečenia obrany štátu a bezpečnosti

štátu, ochrany prírody, biodiverzity a krajiny, pre ktorú sú určené špecifické podmienky

priestorového usporiadania a funkčného využívania a ktorej charakter, osobitosti a

význam sa má v území zachovať, chrániť, obnoviť alebo rozvíjať,

c)

regiónom časť územia, ktorého územný obvod je zhodný s územným obvodom samosprávneho

kraja,

d)

mikroregiónom časť územia regiónu alebo viacerých regiónov pri spoločných hraniciach,

pre ktoré sú charakteristické potreby územného rozvoja viacerých obcí alebo iného

špecifického územia najmä z hľadiska životného prostredia, ochrany a tvorby krajiny,

ochrany historického a kultúrneho dedičstva, rozvoja hospodárstva a cestovného ruchu

za súčasného splnenia podmienok pre udržateľný územný rozvoj a tvorbu krajiny mikroregiónu,

e)

urbanistickou koncepciou dlhodobý zámer priestorového usporiadania územia a funkčného

využívania územia, dopravnej infraštruktúry, technickej infraštruktúry a krajinnej

štruktúry; v závislosti od stupňa územnoplánovacej dokumentácie sa urbanistická koncepcia

zabezpečuje sústavou podmienok a regulatívov v súlade s cieľmi územného plánovania,

f)

priestorovým usporiadaním územia skladba hmotných a funkčných prvkov v území a väzieb

medzi nimi, ktorou sa dosahuje optimálna organizácia územia a udržateľný rozvoj územia

pri zohľadnení súčasného stavu a hodnôt územia a krajiny,

g)

funkčným využívaním územia spôsob využívania územia podľa druhu prevádzok alebo činností

v ňom, v členení na základnú funkciu, prípustnú funkciu a neprípustnú funkciu pri

zohľadnení potrieb rozvoja spoločnosti a súčasného stavu a hodnôt územia a krajiny,

h)

priestorovo-funkčným celkom vymedzená časť územia mikroregiónu, obce alebo zóny so

spoločnou priestorovou a funkčnou charakteristikou vyznačená v územnoplánovacej dokumentácii,

na ktorú sa vzťahuje regulácia územného rozvoja formou regulačných listov,

i)

podmienkou priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia textovo

a graficky vyjadrené regulatívy umiestňovania výstavby a uskutočňovania činností,

ktoré majú vplyv na územie príslušného priestorovo-funkčného celku alebo jeho časti

a na zabezpečenie udržateľného územného rozvoja; regulatívy priestorového usporiadania

územia a funkčného využívania územia sú obsahom územného plánu mikroregiónu, územného

plánu obce a územného plánu zóny,

j)

regulatívom priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia textovo,

číselne alebo graficky vyjadrený parameter alebo limit, ktorým sa určujú podmienky

na výstavbu alebo činnosti, ktoré majú vplyv na územie, a požiadavky na organizáciu

územia,

k)

urbanistickou štruktúrou súčasná alebo navrhovaná zástavba a urbanistický spôsob

zastavania územia v intenzite a rozsahu stanoveným v územnoplánovacej dokumentácii,

l)

zastavaným územím časť územia obce vymedzená v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie

pre existujúcu a navrhovanú zástavbu budovami, verejnými priestranstvami a inými stavbami,

m)

štruktúrou osídlenia štruktúra sídel rôznych veľkostí pôsobiacich vo vzájomných vzťahoch

na určitom území,

n)

štruktúrou sídla štruktúra jeho hmotných a funkčných prvkov, ktoré pôsobia vo vzájomných

vzťahoch na území sídla,

o)

dopravnou infraštruktúrou dopravné vybavenie územia, ktorým sú najmä pozemné komunikácie,

cyklistické komunikácie, železničná infraštruktúra, koľajové dráhy, trolejbusové dráhy

a lanové dráhy, infraštruktúra civilného letectva, prístavy a vodné cesty a prepojovacie

body medzi sieťami rôznych druhov dopravy a ich súčastí,

p)

technickou infraštruktúrou technické vybavenie územia, ktorým sú najmä elektroenergetické

rozvody a zariadenia, zariadenia na výrobu elektriny, elektrické rozvody, plynárenské

rozvody a zariadenia, sústava tepelných rozvodov a zariadení, zariadenia na výrobu

tepla, verejné vodovody, vodárenské zdroje a objekty, verejné kanalizácie a čistiarne

odpadových vôd, ostatné vodné stavby, elektronické komunikačné siete, vedenia, zariadenia

a pridružené prostriedky, produktovody, skládky odpadu a zariadenia na nakladanie

s odpadmi, vodné stavby na ochranu pred povodňami, závlahové zariadenia a odvodňovacie

zariadenia, zariadenia vo verejných prístavoch ohraničených územnými obvodmi prístavov,

zariadenia civilnej ochrany, zdroje a rozvody vody na účely hasenia požiarov,

q)

vybavenosťou komplex zariadení a plôch, ktorých cieľom je uspokojovanie potrieb verejnosti

najmä v oblasti výchovy a vzdelávania, sociálnych služieb, zdravotnej starostlivosti,

kultúry, cirkví, verejnej správy, administratívy, verejného stravovania, obchodu,

rekreácie, športu, cestovného ruchu a nevýrobných služieb,

r)

verejným priestorom vonkajšie verejne prístupné priestranstvo, ktoré slúži všeobecnému

využívaniu a ktoré je prístupné každému, najmä námestia, ulice, nábrežia, verejné

parky, detské ihriská a voľné priestranstvá vytvorené kompaktnou zástavbou alebo rozvoľnenou

zástavbou v zastavanom území,

s)

sídelným prostredím obývané územie vytvorené urbanistickými, sociálnymi, ekonomickými,

prírodnými a kultúrno-historickými podmienkami so vzájomnými väzbami,

t)

udržateľným územným rozvojom komplexný a vyvážený rozvoj územia, ktorý zahŕňa rozvoj

všetkých hmotných a nehmotných zložiek, činností a procesov, ktoré sa vzťahujú na

územie a ich vzájomné vzťahy a ktorý vytvára podmienky na dlhodobý vyvážený vzťah

kvalitného životného prostredia, riešenia zmeny klímy a činností v území tak, aby

uspokojoval potreby súčasnej generácie a neznižoval kvalitu života a zdravia budúcich

generácií v sídelnom prostredí a krajinnom prostredí,

u)

verejným záujmom záujem vyjadrený územnoplánovacou dokumentáciou, ktorý prináša najmä

prospech verejnosti so zreteľom na udržateľný územný rozvoj, ktorý zabezpečuje územnú

súdržnosť, sociálnu súdržnosť a nediskrimináciu, záujem detí a sociálne vylúčených

alebo ohrozených spoločenstiev, územný systém ekologickej stability, ekologickú konektivitu,

rozvoj dopravnej infraštruktúry, technickej infraštruktúry a zelenej infraštruktúry,

zachovanie hodnôt krajiny a kultúrneho dedičstva, ochrana a efektívne využívanie prírodných

zdrojov a iných daností územia, ochranu prírody, ochranu vôd a zachovanie biodiverzity,

ochranu životného prostredia, ochranu verejného zdravia, obranu štátu, bezpečnosť

štátu, civilnú ochranu, ochranu pred požiarmi a zohľadňuje podmienky meniacej sa klímy

a adaptívnej schopnosti,

v)

stavbou vo verejnom záujme stavba dopravnej infraštruktúry a technickej infraštruktúry,

stavba určená na vybavenosť v oblasti výchovy a vzdelávania, sociálnych služieb, zdravotnej

starostlivosti a verejnej správy, stavba určená na výrobu, ochranu kultúrneho dedičstva,

historického dedičstva, prírodného dedičstva a ochranu a tvorbu krajiny a stavba určená

na rozvoj alebo ochranu územia štátu, regiónu, obce alebo zóny vymedzená v územnoplánovacej

dokumentácii.

§ 6

Orgány územného plánovania

(1)

Orgán územného plánovania je orgán štátnej správy alebo orgán územnej samosprávy

zodpovedný za obstaranie, prerokovanie, využívanie, dodržiavanie a pravidelnú aktualizáciu

územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie príslušného stupňa a schvaľovanie

územnoplánovacej dokumentácie príslušného stupňa.

(2)

Orgánmi územného plánovania sú

a)

Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“),

b)

orgány územnej samosprávy

1.

obec,

2.

samosprávny kraj.

(3)

Činnosť orgánu územného plánovania na území vojenských obvodov zabezpečuje Ministerstvo

obrany Slovenskej republiky.

§ 7

Úrad a regionálne úrady

(1)

Úrad je ústredným orgánom štátnej správy pre územné plánovanie, výstavbu a vyvlastnenie.

Sídlom úradu je Bratislava.

(2)

Štátnu správu v oblastiach podľa odseku 1 vykonávajú aj regionálne úrady.

(3)

Regionálny úrad je preddavkovou organizáciou úradu zriadenou so sídlom a pre územné

obvody podľa

prílohy č. 1

. Úrad môže na plnenie úloh regionálneho úradu zriaďovať pracoviská regionálneho úradu

a určovať územný obvod ich pôsobnosti v rámci územného obvodu regionálneho úradu.

(4)

Na čele regionálneho úradu je riaditeľ regionálneho úradu, ktorého vymenúva a odvoláva

minister dopravy Slovenskej republiky. Vo veciach výkonu štátnej správy v pôsobnosti

regionálneho úradu koná riaditeľ regionálneho úradu.

(5)

Úrad koná za regionálny úrad v súdnom konaní, exekučnom konaní alebo ak je regionálny

úrad účastníkom konania pred iným orgánom verejnej moci.

(6)

Úrad zriaďuje ako svoj odborný, poradný a iniciatívny orgán pre oblasť sledovania

vývoja a trendov v oblasti územného plánovania, prípravy koncepčných dokumentov, všeobecne

záväzných právnych predpisov, metodických usmernení a rozhodnutí úradu v oblasti územného

plánovania Radu územného plánovania zloženú zo zástupcov orgánov štátnej správy, orgánov

územnej samosprávy, profesijných organizácií, vysokých škôl, vedeckovýskumných inštitúcií

a odbornej verejnosti; podrobnosti o zložení a fungovaní Rady územného plánovania

upraví štatút a rokovací poriadok, ktoré vydá predseda úradu.

(7)

Úrad predkladá vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) raz ročne správu o

svojej činnosti a tiež vždy, keď o to vláda požiada.

§ 8

Predseda úradu a podpredseda úradu

(1)

Na čele úradu je predseda úradu, ktorého menuje a odvoláva vláda na návrh ministra

dopravy Slovenskej republiky na funkčné obdobie piatich rokov.

(2)

Za predsedu úradu možno vymenovať len toho, kto

a)

je štátnym občanom Slovenskej republiky,

b)

je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu,

c)

je bezúhonný,

d)

má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore architektúra a urbanizmus,

stavebníctvo, priestorové plánovanie, poľnohospodárstvo a krajinárstvo, ekologické

a environmentálne vedy, elektrotechnika, právo, alebo ekonómia a manažment alebo vzdelanie

získané v zahraničí, ktoré je takému vzdelaniu svojím rozsahom a obsahom rovnocenné.

(3)

Za bezúhonného sa na účel odseku 2 písm. c) nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený

za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov. Na

účel preukázania bezúhonnosti fyzická osoba poskytne úradu údaje potrebné na vyžiadanie

výpisu z registra trestov.

2

)

Údaje podľa tretej vety úrad bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom

elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu

z registra trestov.

(4)

Funkcia predsedu úradu je nezlučiteľná s výkonom funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej

republiky, sudcu, prokurátora, člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska, štatutárneho

orgánu, s členstvom v riadiacom orgáne, dozornom orgáne alebo kontrolnom orgáne právnickej

osoby okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze, s pracovným pomerom alebo obdobným

pracovnoprávnym vzťahom, s podnikateľskou činnosťou ani s členstvom v politickej strane

alebo v politickom hnutí. Predseda úradu nesmie vystupovať v mene politickej strany

alebo politického hnutia alebo pôsobiť v ich prospech.

(5)

Výkon funkcie predsedu úradu sa skončí

a)

uplynutím funkčného obdobia,

b)

vzdaním sa funkcie,

c)

odvolaním z funkcie,

d)

stratou štátneho občianstva Slovenskej republiky,

e)

obmedzením spôsobilosti na právne úkony,

f)

smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.

(6)

Predsedu úradu odvolá vláda, ak

a)

stratil bezúhonnosť,

b)

prestal spĺňať podmienku nezlučiteľnosti podľa odseku 4, alebo

c)

nevykonáva svoju funkciu najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov.

(7)

Vláda môže odvolať predsedu úradu aj bez uvedenia dôvodu.

(8)

Predsedu úradu zastupujú dvaja podpredsedovia úradu, ktorých vymenúva a odvoláva

vláda na návrh predsedu úradu. Funkčné obdobie podpredsedu úradu je päť rokov. Tá

istá osoba môže byť vymenovaná za podpredsedu úradu opakovane najviac na dve po sebe

nasledujúce funkčné obdobia. Podpredsedovia úradu zastupujú predsedu úradu v čase

jeho neprítomnosti a keď funkcia predsedu úradu nie je obsadená; predseda úradu určí,

v ktorých otázkach a v akom poradí ho podpredsedovia úradu zastupujú. Na podpredsedu

úradu sa vzťahujú ustanovenia odsekov 2 až 7 primerane.

(9)

Vláda pozastaví výkon funkcie predsedovi úradu a podpredsedovi úradu, ak bolo proti

nim začaté trestné stíhanie v súvislosti s výkonom ich funkcie. Pozastavenie výkonu

funkcie predsedu úradu a podpredsedu úradu trvá do právoplatnosti uznesenia o zastavení

trestného stíhania, uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo rozsudku.

§ 9

Pôsobnosť úradu

(1)

Úrad na úseku územného plánovania

a)

obstaráva, prerokúva a predkladá vláde na schválenie zadanie a návrh Koncepcie územného

rozvoja Slovenska a návrh zmien a doplnkov Koncepcie územného rozvoja Slovenska a

raz za štyri roky vypracúva správu o stave Koncepcie územného rozvoja Slovenska,

b)

obstaráva územnoplánovacie podklady pre obstaranie a spracovanie Koncepcie územného

rozvoja Slovenska,

c)

sleduje aktuálnosť Koncepcie územného rozvoja Slovenska,

d)

ako dotknutý orgán štátnej správy sa vyjadruje k návrhu zadania a k návrhu záväznej

časti Koncepcie územného rozvoja regiónu, k návrhu záväznej časti územného plánu mikroregiónu,

ak bol spracovaný, a návrhu záväznej časti územného plánu obce vrátane ich zmien a

doplnkov,

e)

pri výkone činností podľa písmena a) spolupracuje s príslušným orgánom posudzovania

vplyvov na životné prostredie (ďalej len „orgán posudzovania vplyvov“) pri konaniach

podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie,

f)

ustanovuje štandardy a metodiku spracovania územnoplánovacej dokumentácie,

g)

metodicky usmerňuje a poskytuje odbornú pomoc orgánom územného plánovania, odborne

spôsobilým osobám obstarávajúcim územnoplánovacie podklady a územnoplánovaciu dokumentáciu

a spracovateľom územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie (ďalej

len „spracovateľ“) a určuje pre nich záväznú metodiku obstarávania a spracovania územnoplánovacích

podkladov a územnoplánovacej dokumentácie,

h)

poskytuje obci a samosprávnemu kraju dotácie zo štátneho rozpočtu na spracovanie

územnoplánovacej dokumentácie,

i)

spolupracuje s ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy pri vypracúvaní

odvetvových koncepcií, programov a iných strategických dokumentov, ktoré majú vplyv

na územie, a dohliada, aby v nich bola zohľadnená Koncepcia územného rozvoja Slovenska

a Koncepcie územného rozvoja regiónov,

j)

zabezpečuje odbornú prípravu odborne spôsobilých osôb, overuje skúškou odbornú spôsobilosť

odborne spôsobilých osôb, vedie register odborne spôsobilých osôb, vydáva preukaz

o odbornej spôsobilosti,

k)

zabezpečuje činnosť správcu

3

)

a prevádzkovateľa

4

)

informačného systému a údaje z neho sprístupňuje verejnosti prostredníctvom jeho

verejnej časti, okrem údajov a informácií, ktoré sú utajovanou skutočnosťou, citlivou

informáciou alebo obchodným tajomstvom alebo by mohli ohroziť plnenie úloh spravodajských

služieb,

l)

zabezpečuje zverejnenie a aktualizáciu schválenej Koncepcie územného rozvoja Slovenska,

m)

vyjadruje sa k správe o stave Koncepcie územného rozvoja regiónu, územného plánu

mikroregiónu a územného plánu obce,

n)

na žiadosť orgánu územného plánovania zaujme stanovisko o rozporoch v procese prerokovania

územnoplánovacej dokumentácie,

o)

vykonáva dohľad nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona,

p)

nahrádza záväzné stanovisko orgánu územného plánovania pre rozhodovanie o povolení

stavby podľa Stavebného zákona a na povoľovanie ostatných činností podľa osobitných

predpisov

1

)

(ďalej len „záväzné stanovisko“) podľa

§ 24 ods. 9.

(2)

V súvislosti s plnením úloh podľa odseku 1 písm. d), n) a o) je poverený zamestnanec

úradu oprávnený nazerať do spisov orgánu územného plánovania, robiť si zo spisov výpisy

a poznámky a zaobstarať si na vlastné trovy kópie spisov a ich častí, a tie použiť

na účely podľa tohto zákona, požadovať od orgánu územného plánovania, dotknutého orgánu,

dotknutej právnickej osoby, spracovateľa a od iných fyzických osôb a právnických osôb

informácie a podklady, písomné vysvetlenia alebo ústne vysvetlenia nevyhnutné pre

činnosť úradu podľa tohto zákona. Subjekty podľa prvej vety sú povinné takéto informácie,

podklady a vysvetlenia bezodplatne poskytnúť úradu v lehote určenej úradom nie kratšej

ako 30 dní. Ak ide o informácie, podklady a vysvetlenia, ktoré sú utajovanou skutočnosťou

alebo skutočnosťou chránenou osobitným predpisom, poskytnú sa za splnenia podmienok

a spôsobom, ktorým nemožno ohroziť ochranu utajovaných skutočností, citlivých informácií,

obchodného tajomstva alebo plnenie úloh spravodajských služieb.

§ 10

Samosprávny kraj

Samosprávny kraj

a)

obstaráva, prerokúva a schvaľuje zadanie a návrh Koncepcie územného rozvoja regiónu,

návrh zmien a doplnkov Koncepcie územného rozvoja regiónu a najmenej raz za štyri

roky vypracúva správu o stave Koncepcie územného rozvoja regiónu,

b)

obstaráva a zabezpečuje aktuálne územnoplánovacie podklady pre obstaranie a spracovanie

Koncepcie územného rozvoja regiónu,

c)

sleduje aktuálnosť Koncepcie územného rozvoja regiónu,

d)

ako dotknutý orgán územnej samosprávy sa vyjadruje k návrhu zadania a k návrhu záväznej

časti Koncepcie územného rozvoja Slovenska vrátane jej zmien a doplnkov,

e)

ako dotknutý orgán územnej samosprávy posudzuje a vyjadruje sa k návrhu záväznej

časti Koncepcie územného rozvoja regiónu a k návrhu záväznej časti územného plánu

mikroregiónu vrátane ich zmien a doplnkov, s ktorých územnou hranicou susedí, a z

hľadiska územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa k návrhu záväznej časti územného

plánu mikroregiónu, k návrhu záväznej časti územného plánu obce a k návrhu záväznej

časti územného plánu zóny vrátane ich zmien a doplnkov, ak ide o obec v území samosprávneho

kraja,

f)

vyjadruje sa k správe o stave územného plánu obce a územného plánu zóny,

g)

obstaráva, prerokúva a schvaľuje zadanie a návrh územného plánu mikroregiónu, návrh

zmien a doplnkov územného plánu mikroregiónu a najmenej raz za štyri roky správu o

stave územného plánu mikroregiónu,

h)

obstaráva územnoplánovacie podklady pre obstaranie a spracovanie územného plánu mikroregiónu

a udržiava ich v aktuálnom stave,

i)

zabezpečuje súlad záväznej časti Koncepcie územného rozvoja regiónu a záväznej časti

územného plánu mikroregiónu, ak bol spracovaný, so záväznou časťou Koncepcie územného

rozvoja Slovenska,

j)

zabezpečuje zverejnenie a aktualizáciu schválenej Koncepcie územného rozvoja regiónu

a schváleného územného plánu mikroregiónu, ak bol spracovaný,

k)

vydáva záväzné stanovisko z hľadiska súladu so záväznou časťou Koncepcie územného

rozvoja regiónu a súladu so záväznou časťou územného plánu mikroregiónu podľa

§ 24 ods. 4

a

6

,

l)

vydáva výpis zo záväznej časti príslušnej územnoplánovacej dokumentácie podľa

§ 25 ods. 12

v listinnej podobe, ak tento nemožno získať z informačného systému,

m)

pri výkone činností podľa písmena a) spolupracuje s príslušným orgánom posudzovania

vplyvov pri konaniach podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

§ 11

Obec

Obec

a)

obstaráva, prerokúva a schvaľuje zadanie a návrh územného plánu obce, zadanie a návrh

územného plánu zóny, návrh zmien a doplnkov územného plánu obce a územného plánu zóny

a najmenej raz za štyri roky vypracúva správu o stave územného plánu obce a územného

plánu zóny, na ktorej podklade vypracúva zadanie,

b)

obstaráva a zabezpečuje aktuálne územnoplánovacie podklady pre obstaranie a spracovanie

územného plánu obce a územného plánu zóny,

c)

po dohode so samosprávnym krajom obstaráva a zabezpečuje aktuálne územnoplánovacie

podklady na obstaranie a spracovanie územného plánu mikroregiónu,

d)

sleduje aktuálnosť územného plánu obce a územného plánu zóny,

e)

ako dotknutý orgán územnej samosprávy sa vyjadruje k návrhu zadania a k návrhu záväznej

časti Koncepcie územného rozvoja regiónu vrátane jej zmien a doplnkov, k návrhu záväznej

časti územného plánu mikroregiónu vrátane jeho zmien a doplnkov, ak ide o obec v území,

pre ktoré bolo dohodnuté spracovať územný plán mikroregiónu, a k návrhu záväznej časti

územného plánu obce, s ktorej katastrálnym územím susedí alebo ktorej návrh záväznej

časti územného plánu obce má na ňu vplyv,

f)

zabezpečuje súlad územného plánu zóny s územným plánom obce,

g)

zabezpečuje súlad územného plánu obce a územného plánu zóny s Koncepciou územného

rozvoja regiónu,

h)

zabezpečuje zverejnenie a aktualizáciu schváleného územného plánu obce a schváleného

územného plánu zóny,

i)

vydáva záväzné stanovisko z hľadiska súladu so záväznou časťou územného plánu obce,

záväznou časťou územného plánu zóny a záväznou časťou územného plánu mikroregiónu,

ak bol spracovaný,

j)

vydáva výpis zo záväznej časti príslušnej územnoplánovacej dokumentácie podľa

§ 25 ods. 12

v listinnej podobe, ak tento nemožno získať z informačného systému,

k)

pri výkone činností podľa písmena a) spolupracuje s príslušným orgánom posudzovania

vplyvov pri konaniach podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

§ 12

Odborne spôsobilá osoba

(1)

Orgán územného plánovania podľa

§ 6

zabezpečuje obstaranie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie

vrátane ich zmien a doplnkov prostredníctvom odborne spôsobilej osoby, ktorá je zamestnancom

orgánu územného plánovania alebo osobou v inom pracovnoprávnom vzťahu alebo v obchodnoprávnom

vzťahu k orgánu územného plánovania. Odborne spôsobilá osoba, ktorá obstaráva územnoplánovacie

podklady a územnoplánovaciu dokumentáciu, nemôže byť súčasne spracovateľom, ani osobou,

ktorá je jeho zamestnancom, alebo osobou v inom pracovnoprávnom vzťahu alebo v obchodnoprávnom

vzťahu.

(2)

Odborne spôsobilá osoba je fyzická osoba zapísaná v registri odborne spôsobilých

osôb podľa

§ 13 ods. 1

, ktorý vedie úrad v rámci informačného systému a zverejňuje ho na svojom webovom

sídle.

(3)

Odborne spôsobilá osoba je oprávnená

a)

obstarať územnoplánovacie podklady a územnoplánovaciu dokumentáciu,

b)

dohliadať na spracovanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie

po obsahovej stránke a po formálnej stránke,

c)

zabezpečovať opravu územnoplánovacej dokumentácie, ktorá bola spôsobená technickou

chybou v písaní, počítaní alebo inou zrejmou chybou alebo zrejmou nesprávnosťou pred

schválením územnoplánovacej dokumentácie,

d)

vypracovať správu o aktuálnom stave územnoplánovacej dokumentácie.

(4)

Odborne spôsobilá osoba je pri obstarávaní územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej

dokumentácie povinná

a)

postupovať s odbornou starostlivosťou, zohľadňovať verejný záujem a chrániť oprávnené

záujmy orgánu územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovacie podklady a územnoplánovaciu

dokumentáciu,

b)

postupovať v súlade s týmto zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi,

s určenou metodikou spracovania územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie,

c)

využívať údaje informačného systému; údaje, ktoré nie sú obsahom informačného systému,

je povinná získať od dotknutých orgánov a dotknutých právnických osôb,

d)

spolupracovať s dotknutým orgánom a s dotknutou právnickou osobou,

e)

zdržať sa konania, ktoré by viedlo k uprednostneniu osobného záujmu pred verejným

záujmom,

f)

viesť dokumentáciu o uskutočnených úkonoch, o verejnom prerokovaní a o stanoviskách

dotknutých orgánov a dotknutých právnických osôb v informačnom systéme.

§ 13

Register odborne spôsobilých osôb

(1)

Úrad na základe žiadosti zapíše do registra odborne spôsobilých osôb fyzickú osobu,

ktorá

a)

je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu,

b)

je bezúhonná,

c)

má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa alebo prvého stupňa v študijnom odbore

architektúra a urbanizmus a najmenej dva roky odbornej praxe alebo má vysokoškolské

vzdelanie druhého stupňa alebo prvého stupňa v študijnom odbore stavebníctvo, priestorové

plánovanie, geodézia a kartografia, poľnohospodárstvo a krajinárstvo alebo ekologické

a environmentálne vedy a najmenej tri roky odbornej praxe v oblasti územného plánovania

alebo najmenej päť rokov odbornej praxe na orgáne územného plánovania v činnostiach

súvisiacich s obstarávaním územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie

a

d)

úspešne absolvovala skúšku odbornej spôsobilosti.

(2)

Dokladom odbornej spôsobilosti osoby o zapísaní do registra odborne spôsobilých osôb

je preukaz, ktorý vydá úrad.

(3)

Do registra odborne spôsobilých osôb sa zapisujú údaje odborne spôsobilej osoby v

rozsahu

a)

meno, priezvisko, titul,

b)

identifikačné číslo organizácie, rodné číslo alebo u cudzinca dátum narodenia, ak

odborne spôsobilá osoba nie je zamestnancom orgánu územného plánovania,

c)

adresa pobytu alebo miesto podnikania,

d)

dátum vykonania skúšky odbornej spôsobilosti a

e)

registračné číslo preukazu, dátum vydania a platnosť preukazu.

(4)

Za bezúhonnú osobu na účel podľa odseku 1 písm. b) sa považuje ten, kto nebol právoplatne

odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za iný trestný čin spáchaný v súvislosti s

výkonom povolania a jeho trest nebol zahladený. Na účel preukázania bezúhonnosti poskytne

fyzická osoba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov, ktoré úrad bezodkladne

zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej

prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.

(5)

Odborná spôsobilosť osoby sa overuje každých 15 rokov skúškou odbornej spôsobilosti.

Úrad upustí od vykonania skúšky odbornej spôsobilosti osoby, ak táto preukáže činnosť

v obstarávaní najmenej jednej územnoplánovacej dokumentácie v období posledných troch

rokov.

(6)

Úrad môže rozhodnúť o mimoriadnom preškolení odborne spôsobilých osôb, ak dôjde k

podstatnej zmene v obsahu ich činnosti po zmene všeobecne záväzných právnych predpisov

v oblasti územného plánovania, alebo v prípade opodstatnenej sťažnosti na činnosť

odborne spôsobilej osoby.

(7)

Úrad vyčiarkne z registra odborne spôsobilých osôb toho, kto

a)

písomne požiadal o vyčiarknutie z registra odborne spôsobilých osôb,

b)

zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,

c)

bol obmedzený v spôsobilosti na právne úkony,

d)

prestal byť bezúhonným,

e)

bol do registra odborne spôsobilých osôb zapísaný na základe údajov, ktoré sa ukázali

ako nepravdivé alebo neúplné,

f)

opakovane napriek písomnému upozorneniu zo strany úradu porušil ustanovenia tohto

zákona o obstarávaní a spracovaní územnoplánovacích podkladov alebo územnoplánovacej

dokumentácie,

g)

nezložil alebo neabsolvoval skúšku odbornej spôsobilosti alebo

h)

nepodrobil sa mimoriadnemu preškoleniu odborne spôsobilých osôb podľa odseku 6.

§ 14

Spracovateľ

(1)

Spracovateľ je fyzická osoba, ktorá spĺňa požiadavku odbornej kvalifikácie a autorizácie

podľa osobitného predpisu

5

)

na spracovanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie. Spracovateľ

je aj právnická osoba, ktorá vykonáva činnosti spracovateľa prostredníctvom fyzickej

osoby, ktorá spĺňa požiadavku podľa prvej vety a je zamestnancom právnickej osoby

alebo osobou v inom pracovnoprávnom vzťahu alebo v obchodnoprávnom vzťahu k právnickej

osobe.

(2)

Spracovateľ je oprávnený vypracovať analýzu a syntézu údajov o území a výkres problémových

javov podľa

§ 29 ods. 1 písm. d)

, spracovať územnoplánovacie podklady a územnoplánovaciu dokumentáciu podľa tohto

zákona, navrhovať urbanistickú koncepciu územia a koordinovať činnosť spolupracujúcej

osoby, ktorá má oprávnenie na spracovanie príslušnej časti územnoplánovacích podkladov

a územnoplánovacej dokumentácie (ďalej len „spolupracujúca osoba“), a spolupracovať

na projekte pozemkových úprav vypracovanom po schválení územnoplánovacej dokumentácie,

ktorej je spracovateľom.

(3)

Spracovateľ je pri spracúvaní územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie

povinný

a)

postupovať s odbornou starostlivosťou, zohľadňovať verejný záujem a chrániť oprávnené

záujmy orgánu územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovacie podklady a územnoplánovaciu

dokumentáciu,

b)

postupovať v súlade s týmto zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi,

technickými predpismi, štandardami a s určenou metodikou spracúvania územnoplánovacích

podkladov a územnoplánovacej dokumentácie,

c)

využívať údaje informačného systému; údaje, ktoré nie sú obsahom informačného systému,

je povinný vyžiadať si od dotknutých orgánov a dotknutých právnických osôb,

d)

prizvať na spracovanie príslušnej časti územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej

dokumentácie spolupracujúcu osobu, ktorá má oprávnenie podľa osobitného predpisu,

6

)

e)

na požiadanie orgánu územného plánovania zaujať stanovisko k uplatneným pripomienkam,

zúčastniť sa verejného prerokovania návrhu územnoplánovacej dokumentácie a poskytnúť

vysvetlenie v písomnej alebo ústnej forme,

f)

spolupracovať s orgánom územného plánovania pri vyhodnocovaní pripomienok z prerokovania

územnoplánovacej dokumentácie.

(4)

Spracovateľ zodpovedá za úplnosť a vecnú správnosť spracovanej územnoplánovacej dokumentácie

a za súlad návrhu územnoplánovacej dokumentácie so zadaním, s vyšším stupňom územnoplánovacej

dokumentácie a týmto zákonom. Spolupracujúce osoby zodpovedajú za výsledky svojej

činnosti spracovateľovi.

§ 15

Dotknutý orgán a dotknutá právnická osoba

(1)

Dotknutým orgánom štátnej správy pri prerokúvaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie

vrátane jej zmien a doplnkov je orgán štátnej správy, ktorý chráni verejný záujem

v rozsahu podľa osobitných predpisov,

7

)

alebo ktorému postavenie dotknutého orgánu vyplýva z osobitného predpisu.

8

)

Dotknutým orgánom štátnej správy je aj orgán, ktorý sa pri prerokovaní návrhu územnoplánovacej

dokumentácie vrátane jej zmien a doplnkov vyjadruje z pohľadu stavieb slúžiacich na

zabezpečenie bezpečnosti štátu podľa Stavebného zákona.

(2)

Dotknutým orgánom územnej samosprávy pri prerokúvaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie

vrátane jej zmien a doplnkov je obec a samosprávny kraj v území, pre ktoré sa spracúva

návrh územnoplánovacej dokumentácie; to neplatí, ak obstaráva vlastnú územnoplánovaciu

dokumentáciu.

(3)

Dotknutou právnickou osobou pri prerokúvaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie

vrátane jej zmien a doplnkov je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá sa vyjadruje

z hľadiska vzťahu k

a)

dopravnej infraštruktúre ako

1.

vlastník stavby dopravnej infraštruktúry,

2.

správca stavby dopravnej infraštruktúry alebo

3.

prevádzkovateľ stavby dopravnej infraštruktúry,

b)

technickej infraštruktúre ako

1.

vlastník stavby technickej infraštruktúry,

2.

správca stavby technickej infraštruktúry alebo

3.

prevádzkovateľ stavby technickej infraštruktúry.

§ 16

Územnoplánovacie podklady

(1)

Územnoplánovacími podkladmi sú územnotechnické podklady a územné štúdie.

(2)

Územnoplánovacie podklady majú textovú formu a grafickú formu. Územnoplánovacie podklady

v grafickej forme, ktoré sú mapovými podkladmi a modelmi, sú podklady vedené v záväzných

geodetických referenčných systémoch.

(3)

Územnotechnické podklady popisujú skutočný stav na území, obsahujú údaje o aktuálnom

stave využívania územia, o jeho urbanistických hodnotách, o stave a hodnotách krajiny,

jej zložiek, o obmedzeniach využívania územia z dôvodu vlastností a daností územia

a o zámeroch na uskutočnenie zmien na území.

(4)

Územnými štúdiami sa posudzujú možnosti udržateľného územného rozvoja, overujú sa

podmienky zmien na území a navrhujú sa možné riešenia vybraných problémov a javov

na území, ktoré môžu ovplyvniť alebo podmieniť priestorové usporiadanie územia a funkčné

využívanie územia zastavaného územia a nezastavaného územia obce alebo samosprávneho

kraja. Územnou štúdiou je aj krajinnoplánovacia štúdia, ktorá popisuje skutočný stav

krajiny a overuje alebo navrhuje časť urbanistickej koncepcie týkajúcej sa najmä ochrany,

obnovy a tvorby krajinnej infraštruktúry, krajinnej štruktúry alebo zelenej infraštruktúry

na vymedzenom území. Územná štúdia nesmie byť vyhotovená v rozpore so štandardmi a

metodikou jej spracovania, s požiadavkami na obsah a spôsob spracovania, so všeobecnými

požiadavkami na priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia a s územnotechnickými

požiadavkami na výstavbu ustanovenými podľa

§ 39 ods. 1 písm. a) až c)

;

§ 39 ods. 2

tým nie je dotknutý.

(5)

Ďalšími územnoplánovacími podkladmi, ktoré sa povinne využívajú, ak boli spracované,

sú dokumentácia ochrany prírody a krajiny, mapa povodňového ohrozenia, projekt pozemkových

úprav a zásady ochrany pamiatkového územia, ak ide o pamiatkové územie. Územnoplánovacími

podkladmi, ktoré sa povinne využívajú, ak boli spracované, sú aj odvetvové koncepcie

a iné relevantné podklady, ak ich záväznosť vyplýva z osobitných predpisov.

§ 17

Zadanie

Zadanie obsahuje vymedzenie riešeného územia, identifikáciu hlavných problémov riešeného

územia, hlavné ciele a strategické zámery rozvoja riešeného územia, požiadavky na

riešené územie a požiadavky na formu a rozsah spracovania územnoplánovacej dokumentácie

vrátane požiadaviek na spracovanie variantných návrhov riešenia. Podkladom na spracovanie

zadania je správa o stave územnoplánovacej dokumentácie. Zadanie je súčasťou oznámenia

o začatí obstarávania územnoplánovacej dokumentácie.

§ 18

Územnoplánovacia dokumentácia

(1)

Územnoplánovacia dokumentácia komplexne určuje urbanistickú koncepciu a krajinnú

koncepciu vymedzeného územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce udržateľný

územný rozvoj, územnú súdržnosť, ochranu historického, kultúrneho a prírodného dedičstva,

ochranu životného prostredia, ekologickú stabilitu a ekologickú konektivitu, adaptáciu

na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, ochranu verejného zdravia, obranu štátu a bezpečnosť

štátu, biodiverzitu a určuje podmienky a regulatívy priestorového usporiadania územia

a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia nesmie byť vyhotovená

v rozpore so štandardmi a metodikou jej spracovania, s požiadavkami na obsah a spôsob

spracovania a s podmienkami priestorového usporiadania územia a funkčného využívania

územia ustanovenými podľa

§ 39 ods. 1 písm. a)

a

b)

; ustanovenie

§ 39 ods. 2

tým nie je dotknuté.

(2)

Územnoplánovacia dokumentácia je záväzným podkladom na rozhodovanie o stavebnom zámere

podľa Stavebného zákona a na povoľovanie činností podľa osobitných predpisov a na

projektovú činnosť.

(3)

Územnoplánovacia dokumentácia má hierarchické stupne. Záväzná časť územnoplánovacej

dokumentácie vyššieho stupňa je záväzná pre nižší stupeň územnoplánovacej dokumentácie.

Záväzná časť územnoplánovacej dokumentácie nižšieho stupňa musí byť v súlade so záväznou

časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa, inak je v tejto časti neplatná.

(4)

Stupňami územnoplánovacej dokumentácie sú

a)

Koncepcia územného rozvoja Slovenska,

b)

Koncepcia územného rozvoja regiónu,

c)

územný plán mikroregiónu,

d)

územný plán obce,

e)

územný plán zóny.

(5)

Územnoplánovacou dokumentáciou podľa odseku 4 je aj každá zmena a doplnok územnoplánovacej

dokumentácie príslušného stupňa.

(6)

Koncepcia územného rozvoja Slovenska, Koncepcia územného rozvoja regiónu, územný

plán mikroregiónu a územný plán obce je strategickým dokumentom, ktorý podlieha posudzovaniu

vplyvov na životné prostredie podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

Územný plán zóny a zmeny a doplnky územnoplánovacej dokumentácie, ak sú malými zmenami,

podliehajú zisťovaciemu konaniu podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

(7)

Územnoplánovacia dokumentácia je spracovaná elektronicky v textovej forme a grafickej

forme a obsahuje informatívnu a záväznú časť. Záväzná časť územnoplánovacej dokumentácie

mikroregiónu, obce alebo zóny obsahuje v grafickej forme regulačný výkres, ktorého

obsahom je priestorová a funkčná regulácia rozvoja územia, a v textovej forme regulačné

listy jednotlivých priestorovo-funkčných celkov územia. Grafická forma územnoplánovacej

dokumentácie sa vyhotovuje v záväzných geodetických referenčných systémoch.

§ 19

Koncepcia územného rozvoja Slovenska

(1)

Koncepcia územného rozvoja Slovenska je územnoplánovacia dokumentácia celého územia

Slovenskej republiky, ktorá určuje hlavné smery komplexného rozvoja Slovenskej republiky.

Stanovuje základné podmienky a vytvára predpoklady pre udržateľný územný rozvoj Slovenskej

republiky a jej regiónov s určením rámcových požiadaviek štátu z hľadiska ochrany,

obnovy a tvorby krajiny, ochrany prírody, ochrany, zachovania a rozvíjania historického

a kultúrneho dedičstva, hospodárskeho a sociálneho rozvoja, obrany a bezpečnosti štátu

a z hľadiska dodržania medzinárodných záväzkov v oblasti životného prostredia a územného

rozvoja.

(2)

Koncepcia územného rozvoja Slovenska určuje najmä

a)

štruktúru osídlenia,

b)

krajinnú štruktúru,

c)

krajinnú infraštruktúru,

d)

dopravnú infraštruktúru,

e)

technickú infraštruktúru,

f)

kultúrne dedičstvo,

g)

vybavenosť celoštátneho významu,

h)

vymedzenie oblastí alebo koridorov pre umiestnenie zelenej infraštruktúry vo verejnom

záujme a oblastí alebo koridorov pre umiestnenie stavieb vo verejnom záujme regionálneho

a nadregionálneho významu,

i)

osobitné územia.

§ 20

Koncepcia územného rozvoja regiónu

(1)

Koncepcia územného rozvoja regiónu je územnoplánovacia dokumentácia regiónu v rozsahu

územného obvodu samosprávneho kraja zohľadňujúca ochranu životného prostredia, krajinné

a kultúrne špecifiká a osobitosti riešeného územia regiónu za súčasného splnenia predpokladov

na udržateľný územný rozvoj a tvorbu krajiny regiónu, vrátane vymedzenia vlastných

typov krajiny a určenia ich cieľovej kvality spolu s podmienkami pre ich zachovanie

alebo dosiahnutie podľa Dohovoru o krajine Rady Európy. Koncepcia územného rozvoja

regiónu musí byť v súlade s Koncepciou územného rozvoja Slovenska.

(2)

Koncepcia územného rozvoja regiónu určuje najmä

a)

štruktúru osídlenia,

b)

krajinnú štruktúru,

c)

krajinnú infraštruktúru,

d)

dopravnú infraštruktúru,

e)

technickú infraštruktúru,

f)

vybavenosť,

g)

kultúrne dedičstvo,

h)

ochranu a využívanie prírodných zdrojov,

i)

ochranu pred nežiaducimi geologickými javmi, povodňami, požiarmi, environmentálnymi

záťažami, prevenciu závažných priemyselných havárií a obmedzenie ich následkov na

zdravie ľudí, životné prostredie a majetok, opatrenia na zmiernenie zmeny klímy a

na adaptáciu na jej nepriaznivé dôsledky,

j)

limity, bariéry a potenciály funkčného využívania územia,

k)

vymedzenie oblastí alebo koridorov pre umiestnenie zelenej infraštruktúry vo verejnom

záujme a oblastí alebo koridorov pre umiestnenie stavieb vo verejnom záujme regionálneho

a nadregionálneho významu,

l)

územie mikroregiónu, pre ktoré je potrebné spracovať územný plán mikroregiónu,

m)

osobitné územia.

§ 21

Územný plán mikroregiónu

(1)

Územný plán mikroregiónu je územnoplánovacia dokumentácia ucelenej priestorovej a

funkčnej časti územia regiónu alebo viacerých regiónov pri spoločných hraniciach,

vychádzajúca z potrieb územného rozvoja viacerých obcí alebo iného špecifického územia

najmä z hľadiska životného prostredia, ochrany a tvorby krajiny, ochrany historického

a kultúrneho dedičstva, rozvoja hospodárstva a cestovného ruchu za súčasného splnenia

podmienok pre udržateľný územný rozvoj a tvorbu krajiny mikroregiónu.

(2)

Územný plán mikroregiónu obstaráva samosprávny kraj na základe vymedzenia územia

na spracovanie územného plánu mikroregiónu v Koncepcii územného rozvoja regiónu alebo

ho môže obstarať po dohode na žiadosť viacerých obcí. Ak územie vymedzené na spracovanie

územného plánu mikroregiónu zahŕňa územia viacerých samosprávnych krajov, samosprávne

kraje sa dohodnú, ktorý z nich obstará územný plán mikroregiónu. Rozsah a spôsob súčinnosti

na obstarávaní a na úhrade nákladov na obstarávanie územného plánu mikroregiónu je

súčasťou zmluvy medzi samosprávnym krajom a dotknutými obcami.

(3)

Pre určenie obsahu územného plánu mikroregiónu sa ustanovenie

§ 22 ods. 3

použije primerane.

(4)

Ak obec alebo jej časť v území, pre ktoré bolo vymedzené územie pre obstaranie územného

plánu mikroregiónu, má spracovaný územný plán obce, samosprávny kraj pri obstarávaní

územného plánu mikroregiónu je povinný rešpektovať záväznú časť územného plánu obce.

(5)

Ak dôjde k podstatným zmenám v území obce, ktorá je súčasťou vymedzeného územia,

pre ktoré bol schválený územný plán mikroregiónu, a toto územie prestáva spĺňať účel,

na ktorý bol spracovaný územný plán mikroregiónu, môže táto obec dať podnet na obstaranie

zmien a doplnkov územného plánu mikroregiónu na účel vyčlenenia z územného plánu mikroregiónu

a obstarať vlastný územný plán obce.

§ 22

Územný plán obce

(1)

Územný plán obce je územnoplánovacia dokumentácia územia obce v súlade s Koncepciou

územného rozvoja Slovenska a v súlade s Koncepciou územného rozvoja regiónu. Obec

je povinná mať územný plán obce; táto povinnosť zaniká, ak je celé územie obce súčasťou

územného plánu mikroregiónu. Územný plán obce, ktorá je mestom, sa nazýva územný plán

mesta. Územný plán hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava a mesta Košice sa

nazýva metropolitný územný plán.

(2)

Ak sa na tom dohodnú dve alebo viacero obcí, môžu mať spoločný územný plán. Spoločný

územný plán obstaráva na základe dohody jedna z dotknutých obcí. Takto spracovaný

spoločný územný plán podlieha schváleniu zastupiteľstva všetkých dotknutých obcí.

(3)

Územný plán obce určuje najmä

a)

riešené územie a jeho väzby k územiam susediacich obcí a k širšiemu regiónu a hranicu

zastavaného územia obce,

b)

urbanistickú koncepciu rozvoja územia, hlavné rozvojové osi a územia, významné urbanistické,

architektonické a krajinné prvky a charakteristiky,

c)

urbanistickú štruktúru, najmä spôsob a intenzitu využitia územia, priestorové a funkčné

limity zástavby a podmienky priestorového usporiadania územia a funkčného využitia

územia,

d)

dopravnú infraštruktúru vrátane jej ochranných pásiem a území,

e)

technickú infraštruktúru vrátane jej ochranných pásiem a území a bezpečnostných pásiem,

f)

verejné priestory a zelenú infraštruktúru,

g)

ochranu zdravých životných podmienok vrátane dostatočných územne priestorových podmienok

pre bývanie s ohľadom na znevýhodnené osoby, alebo zraniteľné osoby, ktorými sú aj

osoby žijúce v priestorovo separovanej lokalite s prítomnosťou koncentrovanej a generačnej

chudoby, ochranu verejného zdravia, ochranu prírody, ochranu a tvorbu krajiny, ochranu

vôd, ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov, ochranu a využívanie prírodných

zdrojov,

h)

ochranu kultúrneho dedičstva najmä vymedzenie národných kultúrnych pamiatok, archeologických

nálezov a archeologických nálezísk a pamiatkových území a miestnych pamätihodností,

i)

ochranu územia obce pred nežiaducimi geologickými javmi, povodňami, požiarmi, environmentálnymi

záťažami, prevenciu závažných priemyselných havárií a obmedzenie ich následkov na

zdravie ľudí, životné prostredie a majetok, opatrenia na zmiernenie zmeny klímy na

území obce a na adaptáciu na jej nepriaznivé dôsledky,

j)

osobitné územia,

k)

územia, pre ktoré je potrebné obstarať územný plán zóny,

l)

vymedzenie plôch na umiestnenie zelenej infraštruktúry vo verejnom záujme a plôch

a koridorov na umiestnenie stavieb vo verejnom záujme,

m)

zásady a pravidlá bezbariérovosti sídelného prostredia, vrátane bezbariérovosti dopravnej

infraštruktúry a jej ochranných pásem a území, verejných priestorov a trás pohybu

obyvateľstva.

(4)

Chránené územia, ochranné pásma, bezpečnostné pásma zriadené podľa osobitných predpisov,

9

)

územný systém ekologickej stability

10

)

a územia zabezpečujúce ochranu genetických zdrojov

11

)

sa premietnu do riešenia priestorového usporiadania územia a funkčného využívania

územia.

(5)

Záväzná časť územného plánu obce alebo územného plánu mikroregiónu je záväzná na

spracovanie územného plánu zóny, pre rozhodovanie o stavebnom zámere podľa Stavebného

zákona a na povoľovanie ostatných činností podľa osobitných predpisov. Ak je územný

plán zóny alebo časť územného plánu zóny v rozpore s neskôr schváleným územným plánom

obce, v územnom pláne obce orgán územného plánovania určí, ktorá časť územného plánu

zóny je neplatná, alebo určí, že je neplatný celý územný plán zóny. V hlavnom meste

Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice možno v dohode uzatvorenej v súvislosti

s investičnou činnosťou v meste alebo mestskej časti pre konkrétnu činnosť dohodnúť

odchýlky od záväznej časti územného plánu v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi

o hlavnom meste Slovenskej republiky a o meste Košice; podkladom pre vydanie záväzného

stanoviska z hľadiska súladu navrhovanej stavby zo záväznou časťou územnoplánovacej

dokumentácie je v takom prípade záväzná časť územného plánu obce alebo územného plánu

mikroregiónu s dohodnutými odchýlkami.

(6)

Ak územný plán obce alebo územný plán mikroregiónu v záväznej časti určí novú hranicu

zastavaného územia obce, táto sa vyznačí v katastri nehnuteľností; podkladom na vykonanie

zápisu je súpis parciel s vyznačením kódu umiestnenia pozemku, zjednodušený operát

geometrického plánu a uznesenie obecného zastupiteľstva, ktorým bol schválený územný

plán.

§ 23

Územný plán zóny

(1)

Územný plán zóny je územnoplánovacia dokumentácia ucelenej priestorovej a funkčnej

časti územia obce, ktorá v súlade s rozvojovými zámermi a požiadavkami určenými v

zadaní stanovuje podrobné podmienky na priestorové usporiadanie a funkčné využívanie

pre jednotlivé priestorovo-funkčné celky a pozemky. Územný plán zóny musí byť v súlade

so schváleným územným plánom obce alebo územným plánom mikroregiónu, ak bol spracovaný.

(2)

Orgán územného plánovania obstaráva územný plán zóny, ak ide o územie pamiatkovej

rezervácie alebo pamiatkovej zóny, alebo, ak jeho spracovanie určuje územný plán obce

alebo územný plán mikroregiónu, ak bol spracovaný, alebo ak je potrebné podrobne riešiť

rozvojové zámery alebo činnosti, ktoré majú vplyv na priestorové usporiadanie územia

a funkčné využívanie časti územia obce. Územný plán zóny premieta územný plán obce

do podrobnosti, ktorá zodpovedá riešeniu územia časti obce a územnotechnickým požiadavkám

na využívanie územia časti obce, vrátane chránených území, ochranných pásiem a bezpečnostných

pásiem zriadených podľa osobitných predpisov.

(3)

Územný plán zóny určuje najmä

a)

podmienky pre priestorové usporiadanie a pre funkčné využívanie v jednotlivých priestorovo

funkčných celkoch a pozemkoch a pre umiestňovanie stavieb na pozemkoch,

b)

podmienky na bezbariérové využívanie verejného priestoru, dopravnej infraštruktúry,

statickej dopravy a trás pohybu obyvateľstva,

c)

zelenú infraštruktúru, ochranu prírody a ochranu a tvorbu krajiny,

d)

dopravnú infraštruktúru,

e)

technickú infraštruktúru,

f)

podmienky minimalizácie negatívnych vplyvov stavieb, nežiadúcich dosahov povodní

a závažných priemyselných havárií, využívania územia na verejné zdravie a kvalitu

života ľudí, na požiarnu bezpečnosť, na civilnú ochranu obyvateľstva a opatrenia na

zmiernenie zmeny klímy a na adaptáciu na jej nepriaznivé dôsledky,

g)

vymedzenie plôch na umiestnenie zelenej infraštruktúry vo verejnom záujme a plôch

a trás na umiestnenie stavieb vo verejnom záujme.

§ 24

Záväzné stanovisko

(1)

Záväzným stanoviskom posudzuje orgán územného plánovania súlad so záväznou časťou

územnoplánovacej dokumentácie. Záväzné stanovisko obsahuje odôvodnenie vyhodnotenie

splnenia podmienok priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia

podľa záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie.

(2)

Na účely vydania záväzného stanoviska sa posudzuje súlad so záväznou časťou územnoplánovacej

dokumentácie najnižšieho dostupného stupňa v nasledovnom vzostupnom poradí

a)

územný plán zóny,

b)

územný plán obce,

c)

územný plán mikroregiónu,

d)

Koncepcia územného rozvoja regiónu,

e)

Koncepcia územného rozvoja Slovenska.

(3)

Orgán územného plánovania vydáva záväzné stanovisko na základe žiadosti.

(4)

Príslušným orgánom územného plánovania na vydanie záväzného stanoviska je obec, ak

odseky 5 až 7 neustanovujú inak.

(5)

Ak obec nemá územný plán, príslušným orgánom územného plánovania na vydanie záväzného

stanoviska je samosprávny kraj, v územnom obvode ktorého sa obec nachádza. V území,

pre ktoré bol spracovaný územný plán mikroregiónu, je príslušným orgánom územného

plánovania obec, ak sa nedohodne so samosprávnym krajom, že príslušným na vydanie

záväzného stanoviska je samosprávny kraj. Samosprávny kraj je príslušným orgánom územného

plánovania na vydanie záväzného stanoviska aj v časti, v ktorej územný plán obce nie

je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie Koncepcie územného rozvoja

regiónu.

(6)

Príslušným orgánom územného plánovania na vydanie záväzného stanoviska na území hlavného

mesta Slovenskej republiky Bratislava je orgán územného plánovania ustanovený zákonom

o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave. Príslušným orgánom územného plánovania

na vydanie záväzného stanoviska na území mesta Košice je mesto alebo mestská časť,

a to podľa toho, kto ako orgán územného plánovania schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu.

(7)

Ak ide o záväzné stanovisko dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona k líniovej

stavbe dopravnej infraštruktúry, stavbe technickej infraštruktúry alebo významnej

investícii a tieto prechádzajú územím viacerých obcí, príslušným orgánom územného

plánovania na vydanie záväzného stanoviska je samosprávny kraj, v územnom obvode ktorého

sa obce nachádzajú. Ak líniová stavba dopravnej infraštruktúry, stavba technickej

infraštruktúry alebo významná investícia prechádzajú územím viacerých samosprávnych

krajov, samosprávne kraje, v územnom obvode ktorých sa obce nachádzajú, sa dohodnú,

ktorý z nich vydá záväzné stanovisko; ak sa samosprávne kraje nedohodnú, úrad určí,

ktorý samosprávny kraj je príslušný na vydanie záväzného stanoviska. Úrad je príslušným

orgánom územného plánovania na vydanie záväzného stanoviska a doložky súladu k projektu

stavby, ak si to vyhradil v záväznom stanovisku dotknutého orgánu k líniovej stavbe

dopravnej infraštruktúry, stavbe technickej infraštruktúry alebo významnej investícii

v časti, v ktorej Koncepcia územného rozvoja regiónu nie je v súlade so záväznou časťou

územnoplánovacej dokumentácie Koncepcie územného rozvoja Slovenska.

(8)

Orgán územného plánovania vydáva záväzné stanovisko ako dotknutý orgán podľa Stavebného

zákona

12

)

a na jeho vydávanie sa použije Stavebný zákon, ak tento zákon neustanovuje inak.

(9)

Orgán územného plánovania vydáva záväzné stanovisko na povoľovanie iných činností,

ak tak ustanoví osobitný predpis, a na jeho vydávanie sa použijú odseky 1 až 7, ak

osobitný predpis neustanovuje inak.

§ 24a

Záväzné stanovisko dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona

(1)

Orgán územného plánovania ako dotknutý orgán vydáva záväzné stanovisko

a)

v konaní o

1.

stavebnom zámere vrátane prerokovania stavebného zámeru,

12a

)

2.

zmene v užívaní stavby,

12b

)

3.

preskúmaní spôsobilosti stavby na užívanie,

12c

)

4.

dodatočnom povolení stavby,

12d

)

b)

k ohláseniu

12e

)

1.

drobnej stavby,

12f

)

ktorej zastavaná plocha presahuje 25 m

2

,

2.

nových nadzemných a podzemných vedení elektronických komunikačných sietí,

12g

)

3.

informačnej konštrukcie, ktorej najväčšia informačná plocha je väčšia ako 1,2 m

2

a má najviac 20 m

2

.

(2)

Ak stavebný zámer obsahuje súbor stavieb, príslušným na vydanie záväzného stanoviska

je ten orgán územného plánovania, ktorý je príslušný na vydanie záväzného stanoviska

k hlavnej stavbe.

(3)

Žiadosť o záväzné stanovisko dotknutého orgánu obsahuje meno a priezvisko alebo názov

a adresu alebo sídlo žiadateľa, stručný opis navrhovanej stavby a vyhodnotenie súladu

so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Prílohou k žiadosti o záväzné stanovisko

k stavebnému zámeru je stavebný zámer.

(4)

Ak žiadosť nie je úplná, orgán územného plánovania vyzve žiadateľa na doplnenie v

lehote 15 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti a určí mu primeranú lehotu na

doplnenie. Orgán územného plánovania môže vyzvať žiadateľa na doplnenie žiadosti len

raz. Ak žiadateľ nedoplní žiadosť alebo má orgán územného plánovania za to, že žiadosť

nie je úplná ani po doplnení, vráti žiadosť žiadateľovi v lehote 15 pracovných dní

odo dňa márneho uplynutia lehoty na doplnenie alebo od nedostatočného doplnenia.

(5)

Orgán územného plánovania je povinný vydať záväzné stanovisko dotknutého orgánu v

lehote 30 dní pre stavby, ktoré sa ohlasujú, a pre jednoduché stavby, v lehote 90

dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby; lehota sa počíta odo

dňa doručenia úplnej žiadosti o vydanie záväzného stanoviska. Orgán územného plánovania

je povinný odoslať záväzné stanovisko bezodkladne po jeho vydaní.

(6)

Záväzné stanovisko dotknutého orgánu platí dva roky odo dňa jeho doručenia žiadateľovi,

ak ide o dopravnú infraštruktúru, technickú infraštruktúru, jadrové zariadenie, stavbu

súvisiacu s jadrovým zariadením a významnú investíciu, platí päť rokov odo dňa jeho

doručenia žiadateľovi. Záväzné stanovisko nestráca platnosť, ak bol počas plynutia

doby podľa prvej vety podaný návrh na začatie konania, v ktorom sa záväzné stanovisko

má použiť.

(7)

Záväzné stanovisko dotknutého orgánu obsahuje meno a priezvisko alebo názov a adresu

alebo sídla stavebníka, stručný opis navrhovanej stavby, vyjadrenie, či je navrhovaná

stavba v súlade s obsahom záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie s odôvodnením

a jeho prílohou je potvrdený stavebný zámer alebo iná dokumentácia, ku ktorým sa záväzné

stanovisko vydáva.

(8)

Úrad preskúma záväzné stanovisko dotknutého orgánu na podnet žiadateľa tak, že preskúma,

či sú splnené podmienky priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia

podľa záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie. Prílohou podnetu je záväzné stanovisko

a návrh stavebného zámeru alebo iná dokumentácia, ku ktorým bolo záväzné stanovisko

vydané.

(9)

Úrad si vyžiada do siedmich pracovných dní od doručenia podnetu záväznú časť územnoplánovacej

dokumentácie a vyjadrenie od príslušného orgánu územného plánovania, ktorý záväzné

stanovisko dotknutého orgánu vydal, a to v lehote 15 pracovných dní odo dňa doručenia

žiadosti o vyjadrenie. Úrad preskúma záväzné stanovisko v lehote 30 dní odo dňa doručenia

vyjadrenia alebo márneho uplynutia lehoty na vyjadrenie orgánu územného plánovania,

a ak zistí, že bolo vydané v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie,

vydá nové záväzné stanovisko z hľadiska súladu so záväznou časťou územnoplánovacej

dokumentácie. Ak úrad zistí, že záväzné stanovisko je vydané v súlade so záväznou

časťou územnoplánovacej dokumentácie, v lehote na preskúmanie o tom informuje žiadateľa.

Záväzné stanovisko vydané úradom podľa druhej vety nemožno preskúmať.

(10)

Úrad preskúma záväzné stanovisko dotknutého orgánu k stavebnému zámeru aj na žiadosť

stavebného úradu, ktorému sa v procese odstraňovania rozporov podľa Stavebného zákona

nepodarilo odstrániť rozpor s príslušným orgánom územného plánovania; úrad postupuje

podľa odseku 9.

(11)

Úrad preskúma záväzné stanovisko dotknutého orgánu k stavebnému zámeru aj na žiadosť

odvolacieho orgánu, ak účastník konania iný ako stavebník namieta obsah záväzného

stanoviska v konaní pred odvolacím orgánom; úrad postupuje podľa odseku 9.

(12)

Ak orgán územného plánovania, ktorý vydal rozporné záväzné stanovisko, má za to,

že novým záväzným stanoviskom úradu bolo zasiahnuté do jeho práv, môže sa domáhať

ochrany na súde formou správnej žaloby. Podanie správnej žaloby podľa prvej vety má

odkladný účinok.

(13)

Ak orgán územného plánovania ako dotknutý orgán nevydá záväzné stanovisko v ustanovenej

lehote, má sa za to, že je nečinný.

(14)

Pri vydaní záväzného stanoviska na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava

orgán územného plánovania postupuje podľa tohto zákona, ak zákon o hlavnom meste Slovenskej

republiky Bratislave neustanovuje inak.

(15)

Záväzné stanovisko dotknutého orgánu sa nevyžaduje na stavbu pre bezpečnosť štátu

a na stavbu pre obranu štátu mimo vojenských obvodov umiestňovanú v uzavretom priestore

existujúcich stavieb, ak sa nemení funkcia, vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové

usporiadanie priestoru.

§ 24b

Doložka súladu k projektu stavby podľa Stavebného zákona

(1)

Ak si to orgán územného plánovania vyhradí v záväznom stanovisku dotknutého orgánu

k stavebnému zámeru, vydáva doložku súladu k projektu stavby.

12h

)

(2)

Doložkou súladu k projektu stavby vyjadruje orgán územného plánovania súlad projektu

stavby s obsahom záväzného stanoviska orgánu územného plánovania vydaného k stavebnému

zámeru.

(3)

Doložka súladu k projektu stavby sa vydáva na žiadosť stavebníka. Prílohou k žiadosti

podľa prvej vety je projekt stavby.

(4)

Ak stavebník predloží na prerokovanie stavebného zámeru podľa Stavebného zákona stavebný

zámer spolu s projektom stavby, orgán územného plánovania vydá doložku súladu k projektu

stavby alebo uvedie v záväznom stanovisku dotknutého orgánu, že si nevyhradzuje vydanie

doložky súladu k projektu stavby.

(5)

Orgán územného plánovania je povinný vydať doložku súladu k projektu stavby v lehote

30 dní pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní

pre ostatné stavby; lehota sa počíta odo dňa doručenia úplnej žiadosti.

(6)

Ak orgán územného plánovania nevydá doložku súladu k projektu stavby v ustanovenej

lehote. má sa za to, že je nečinný.

§ 25

(1)

Zriaďuje sa informačný systém ako nadrezortný informačný systém verejnej správy,

určený na plnenie úloh územného plánovania, plnenie úloh vo výstavbe a plnenie iných

úloh pri výkone verejnej moci, na ktorých plnenie je potrebné používať údaje evidované

v informačnom systéme.

(2)

Verejná časť informačného systému je dostupná prostredníctvom webového sídla úradu

a obsahuje územnoplánovaciu dokumentáciu, informácie o území poskytnuté orgánmi územného

plánovania na zverejnenie, rozhodnutia a záväzné stanoviská orgánov územného plánovania,

vybrané údaje rozhodnutí a opatrení stavebných úradov a digitálny obraz Slovenskej

republiky v rozsahu, v akom jeho verejné sprístupnenie nemožno využiť na ohrozenie

činnosti informačného systému, alebo ohrozenie bezpečnosti alebo obrany Slovenskej

republiky.

(3)

Neverejná časť informačného systému obsahuje nástroje a funkcionality potrebné na

vykonávanie a spracovanie činností územného plánovania podľa tohto zákona a na konanie

o výstavbe a výkon štátneho stavebného dohľadu podľa Stavebného zákona oprávnenými

osobami v rozsahu im udelených oprávnení, a slúži na úradnú komunikáciu. K neverejnej

časti informačného systému zriadi úrad oprávnenej osobe prístup umožňujúci automatizovaný

spôsob komunikácie formou registrácie. Oprávnenou osobou podľa predchádzajúcej vety

je

a)

orgán územného plánovania,

b)

odborne spôsobilá osoba,

c)

spracovateľ,

d)

dotknutý orgán a dotknutá právnická osoba v rozsahu svojich oprávnení podľa tohto

zákona v súvislosti s obstarávaním, spracovaním a prerokovaním územnoplánovacích podkladov

a územnoplánovacej dokumentácie,

e)

dotknutá verejnosť v štádiu prerokovania územnoplánovacej dokumentácie podľa

§ 31

,

f)

osoby podľa Stavebného zákona v rozsahu svojich oprávnení v konaní vo výstavbe a

pri výkone štátneho stavebného dohľadu podľa Stavebného zákona, iní špecialisti, potrební

na vypracovanie projektovej dokumentácie a jej kompletizáciu a na vykonanie činností

v predprojektovej príprave stavby, pri povoľovaní a zhotovovaní stavby a pri jej kolaudácii,

g)

osoba podľa odseku 6, v rozsahu údajov z digitálneho obrazu Slovenskej republiky,

h)

osoba podľa osobitného predpisu, v rozsahu plnenia povinností poskytovať údaje do

informačného systému, alebo inej časti údajovej základne informačného systému, alebo

v rozsahu výkonu práva údaje z nich získavať.

(4)

Hlavným aktívom informačného systému je digitálny obraz Slovenskej republiky, ktorý

je založený na základnej báze údajov pre geografický informačný systém. Úrad je oprávnený

zabezpečiť tvorbu a správu údajovej základne pre informačný systém, najmä je oprávnený

zabezpečiť snímkovanie Zeme a tematické mapovanie objektov a javov nad rámec základnej

bázy údajov pre geografický informačný systém. Digitálnym obrazom Slovenskej republiky

je digitálny obraz povrchu Slovenskej republiky a skutočných objektov a javov, ktoré

sa priamo alebo nepriamo vzťahujú k povrchu Slovenskej republiky v určitom čase. Digitálny

obraz Slovenskej republiky tvoria

a)

údaje popisujúce skutočný povrch Slovenskej republiky, objekty a javy, ktoré sa priamo

alebo nepriamo vzťahujú k povrchu Slovenskej republiky v určitom čase,

b)

údaje umožňujúce vizualizáciu povrchu, objektov a javov podľa písmena a),

c)

údaje popisujúce vzájomné vzťahy povrchu, objektov a javov podľa písmena a) a

d)

nástroje zabezpečujúce aktualizáciu údajov podľa písmen a) až c).

(5)

Digitálny obraz Slovenskej republiky v časti povrchu Slovenskej republiky sa považuje

za úplný a zodpovedajúci skutočnosti, kým nie je preukázaný opak. Digitálny obraz

Slovenskej republiky v časti skutočných objektov a javov, ktoré sa priamo alebo nepriamo

vzťahujú k povrchu Slovenskej republiky v určitom čase, sa považuje za úplný a zodpovedajúci

skutočnosti k tomuto času, kým nie je preukázaný opak. Ustanovenia prvej a druhej

vety neplatia pre vzájomnú identifikáciu údajov digitálneho obrazu Slovenskej republiky

a súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností na určenie hranice pozemkov

a vykonávanie zmien hraníc pozemkov v katastri nehnuteľností. Proti tomu, kto sa v

dobrej viere spolieha na digitálny obraz Slovenskej republiky v rozsahu podľa prvej

a druhej vety, nemôže iná osoba namietať, že tieto údaje nie sú úplné alebo nezodpovedajúce

skutočnosti.

(6)

Ak sa pri výkone verejnej moci alebo pri plnení zákonnej povinnosti evidujú, zisťujú,

preukazujú alebo inak spracúvajú údaje obsiahnuté v digitálnom obraze Slovenskej republiky

v rozsahu, v ktorom sa považuje za úplný a zodpovedajúci skutočnosti, sú orgán verejnej

moci a osoba, ktorej je zákonná povinnosť uložená, povinní príslušné údaje použiť

v podobe a hodnote, ktorá je zhodná s podobou a hodnotou údaja v digitálnom obraze

Slovenskej republiky.

(7)

Informačný systém používa v textovej a grafickej forme digitálny obraz Slovenskej

republiky, iné údaje vytvorené činnosťou úradu a aj tieto údaje

a)

územnoplánovacie podklady,

b)

územnoplánovaciu dokumentáciu a údaje o jej schválení orgánom územného plánovania,

c)

vybrané údaje katastra nehnuteľností v rozsahu potrebnom pre činnosti územného plánovania

a výstavby,

d)

základnú bázu údajov pre geografický informačný systém,

13

)

e)

priestorové údaje a služby priestorových údajov vrátane ich metaúdajov,

14

)

f)

údaje dopravnej infraštruktúry,

g)

údaje technickej infraštruktúry,

h)

vybrané údaje rozhodnutí a opatrení stavebných úradov,

i)

dokumentáciu stavby podľa Stavebného zákona,

j)

ďalšie vybrané údaje evidované v registroch, zákonom ustanovených evidenciách alebo

na základe zákona vedených evidenciách a v súboroch údajov zo zákonom vykonávanej

činnosti (ďalej len „iný zdroj údajov“) vyžiadané podľa

§ 38 ods. 4.

(8)

Okrem údajov podľa odseku 7 informačný systém obsahuje register odborne spôsobilých

osôb a register výstavby podľa Stavebného zákona; tým nie je dotknuté plnenie úloh

orgánov verejnej moci ako správcov informačných systémov verejnej správy podľa osobitných

predpisov.

(9)

Úrad poskytuje údaje z informačného systému, vrátane osobných údajov orgánom verejnej

moci v elektronickej podobe, automatizovaným spôsobom, bezodplatne a bez súhlasu dotknutých

osôb, v rozsahu nevyhnutnom na naplnenie účelu podľa osobitných predpisov. Úrad dohodou

upraví konkrétne podmienky technického zabezpečenia poskytovania údajov, štruktúru

a rozsah údajov a metaúdajov vrátane metodiky zostavenia údajov a ostatné podrobnosti

o spôsobe plnenia povinnosti poskytovania údajov.

(10)

Registráciu v informačnom systéme je možné vykonať prostredníctvom funkcie informačného

systému, na to určenej alebo súčasne so zápisom do registra odborne spôsobilých osôb

podľa

§ 13

.

(11)

Úrad zruší registráciu v informačnom systéme, ak dôjde k vyčiarknutiu osoby z registra

odborne spôsobilých osôb alebo na základe žiadosti; po zrušení registrácie sa osobný

profil vyznačí ako neaktívny.

(12)

Elektronickým výpisom z informačného systému o záväzných podmienkach vyplývajúcich

z územnoplánovacej dokumentácie pre vybrané územie je výpis zo záväznej časti územnoplánovacej

dokumentácie, ktorý pozostáva v grafickej forme z výrezu regulačného výkresu priestorovej

a funkčnej regulácie územia a v textovej forme z regulačného listu príslušného priestorovo-funkčného

celku.

(13)

Úrad môže poskytovať elektronické služby, ktoré spočívajú v

a)

spracovaní a poskytovaní informácií z údajov evidovaných v informačnom systéme nad

rámec informácií, ktoré sú z informačného systému verejne dostupné,

b)

poskytovaní verejného testovacieho prostredia.

(14)

Na účely tohto zákona je verejným testovacím prostredím funkcionalita informačného

systému, ktorá simuluje prostredie informačného systému a jeho fungovanie, využíva

údaje v ňom evidované a slúži na činnosti tretích osôb.

(15)

Elektronické služby podľa odseku 13 úrad poskytuje

a)

na základe písomnej dohody,

b)

prioritne na účely vedeckej, výskumnej alebo analytickej činnosti v oblasti územného

plánovania alebo výstavby, na účely činností, ktoré prispievajú k rozvoju digitálnej

ekonomiky, alebo činností, ktoré zlepšujú poskytovanie elektronických služieb verejnej

správy,

c)

za úhradu; to neplatí, ak ide o poskytovanie osobám, ktoré sú oslobodené od správnych

poplatkov, a osobám, o ktorých to ustanoví osobitný predpis.

(16)

Úrad zabezpečí, aby poskytovaním elektronických služieb podľa odseku 13 nedošlo k

ohrozeniu alebo obmedzeniu bezpečnosti, plynulosti a spoľahlivosti prevádzky informačného

systému, k znemožneniu alebo sťaženiu plnenia povinností spojených s ochranou údajov

v ňom evidovaných a nedošlo k poskytnutiu údajov, ktorých poskytnutím by mohlo dôjsť

k ohrozeniu života a zdravia osôb, obrany, bezpečnosti a vnútorného poriadku Slovenskej

republiky, k ohrozeniu plnenia úloh spravodajskej služby alebo k odhaleniu jej zdrojov

a prostriedkov. Verejné testovacie prostredie nesmie obsahovať osobné údaje.

(17)

Ak sa pri tvorbe alebo aktualizácii údajovej základne informačného systému vykonávajú

geodetické a kartografické činnosti, podmienky ich vykonávania podľa osobitného predpisu

o geodézii a kartografii musia byť dodržané.

§ 26

Všeobecné ustanovenie

Proces územného plánovania podľa tohto zákona sa uskutočňuje elektronicky prostredníctvom

informačného systému, ak tento zákon alebo zákon o e-Governmente neustanovuje inak.

§ 27

(1)

Obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie je činnosť orgánu územného plánovania,

ktorú vykonáva prostredníctvom odborne spôsobilej osoby, na zabezpečenie územnoplánovacích

podkladov, územnoplánovacej dokumentácie vrátane jej zmien a doplnkov a najmenej raz

za štyri roky na zabezpečenie správy o stave územnoplánovacej dokumentácie, z vlastného

podnetu alebo z podnetu fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

(2)

Orgán územného plánovania rozhodne o obstaraní územnoplánovacej dokumentácie alebo

zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie na základe správy o stave územnoplánovacej

dokumentácie.

(3)

Obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie zahŕňa tieto činnosti

a)

obstaranie a spracovanie územnoplánovacích podkladov,

b)

prípravné práce, obstaranie a spracovanie zadania a jeho predloženie na schválenie,

c)

obstaranie a spracovanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie,

d)

prerokovanie a schválenie návrhu územnoplánovacej dokumentácie.

(4)

Náklady spojené s obstaraním územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov

sú náklady orgánu územného plánovania, ktorý ich obstaráva. Orgán územného plánovania

môže požadovať čiastočnú alebo úplnú úhradu nákladov za obstaranie územnoplánovacej

dokumentácie od orgánov štátnej správy, orgánov samosprávnych krajov, obcí, fyzických

osôb alebo právnických osôb, z ktorých podnetu sa obstaráva, alebo ktorých potreba

vyvolala obstaranie územnoplánovacej dokumentácie alebo územnoplánovacích podkladov.

§ 28

Obstarávanie územnoplánovacích podkladov

(1)

Východiskovým podkladom pre obstaranie návrhu územnoplánovacej dokumentácie sú územnoplánovacie

podklady.

(2)

Orgán územného plánovania obstaráva územnoplánovacie podklady na základe vlastného

podnetu alebo na základe podnetu inej osoby v rozsahu a obsahu potrebnom na

a)

zistenie potreby obstarania zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie,

b)

vypracovanie správy o stave územnoplánovacej dokumentácie,

c)

obstaranie a spracovanie územnoplánovacej dokumentácie a obstaranie a spracovanie

zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie.

(3)

Orgán územného plánovania obstaráva územnoplánovacie podklady na základe existujúcich

údajov o území vedených v informačnom systéme alebo na základe prieskumu územia vlastným

zisťovaním. Údajmi o území sú údaje o stave územia a súvisiacich právach, povinnostiach

a obmedzeniach a údaje o zámeroch na uskutočnenie zmien na území. Orgán územného plánovania

môže použiť aj územnoplánovací podklad spracovaný na základe dohody s inou osobou,

ak takto spracovaný územnoplánovací podklad spĺňa podmienky kladené na osobu, ktorá

je oprávnená ho spracovať, na jeho obsah a spôsob spracovania podľa tohto zákona a

všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie.

(4)

Orgán územného plánovania príslušný na obstaranie Koncepcie územného rozvoja Slovenska

a orgán územného plánovania príslušný na obstaranie Koncepcie územného rozvoja regiónu

je povinný pred spracovaním návrhu územnoplánovacej dokumentácie obstarať krajinnoplánovaciu

štúdiu alebo jej aktualizáciu.

(5)

Údaje o území, v rozsahu, v akom nimi disponuje a ktoré nie sú obsahom informačného

systému, je na požiadanie orgánu územného plánovania pre potreby obstarávania územnoplánovacích

podkladov povinný poskytnúť v lehote do 21 dní za úhradu nevyhnutných nákladov na

vyhotovenie ich kópií a doručenie, ak ich neposkytuje do samostatných informačných

miest podľa osobitných predpisov,

15

)

a)

dotknutý orgán,

b)

dotknutá právnická osoba alebo

c)

iná osoba zriadená alebo založená orgánom verejnej moci.

(6)

Údaje podľa odseku 5, ktoré podliehajú ochrane utajovaných skutočností, možno poskytnúť

len za splnenia podmienok a spôsobom, ktorým nemožno ohroziť ochranu utajovaných skutočností,

citlivých informácií alebo plnenie úloh spravodajských služieb.

(7)

Dotknuté orgány, dotknuté právnické osoby a iné osoby, ktoré poskytli údaje o území,

sú zodpovedné za ich správnosť, úplnosť a aktuálnosť v čase ich poskytnutia. Zodpovednosť

za prípadné škody vzniknuté na základe poskytnutých údajov, ktoré preukázateľne nezodpovedajú

skutočnosti, nesú osoby podľa prvej vety. Za okolnosti vylučujúce zodpovednosť osôb

podľa prvej vety sa považujú prekážky, mimoriadne okolnosti a udalosti, ktoré nastali

nezávisle od ich vôle a z pôsobenia vyššej moci.

(8)

Spracovateľ je oprávnený použiť údaje o území výlučne na spracovanie územnoplánovacích

podkladov a ich aktualizácie.

(9)

Orgán územného plánovania je povinný sprístupniť obstarané územnoplánovacie podklady

v informačnom systéme a pravidelne ich aktualizovať o nové údaje v území najmenej

však raz za štyri roky.

§ 29

Prípravné práce

(1)

Prípravné práce zahŕňajú

a)

sústredenie podnetov, územnoplánovacích podkladov a iných relevantných podkladov,

ak boli spracované, ktoré možno použiť na prípravu územnoplánovacej dokumentácie,

b)

vyhodnotenie podnetov a podkladov podľa písmena a) z hľadiska ich aktuálnosti a miery

ich použitia pre spracovanie územnoplánovacej dokumentácie v spolupráci s dotknutým

orgánom a dotknutou právnickou osobou,

c)

výber spracovateľa a odborne spôsobilej osoby,

d)

vypracovanie analýzy a syntézy údajov o území a výkresu problémových javov, ak je

potrebný; výkresom problémových javov sa rozumie priemet stretov záujmov v riešenom

území, vyjadrujúci limity funkčného využívania územia a priestorového usporiadania

územia vyplývajúce z osobitných predpisov, správnych rozhodnutí, z rozvojových zámerov

a z najdôležitejších problémov a požiadaviek, ktoré je potrebné na území riešiť, do

zodpovedajúceho mapového diela,

e)

vypracovanie zadania orgánom územného plánovania v spolupráci s odborne spôsobilou

osobou a zverejnenie oznámenia o začatí obstarávania územnoplánovacej dokumentácie

a jej zmien a doplnkov.

(2)

Oznámenie o začatí obstarávania územnoplánovacej dokumentácie obsahuje

a)

zadanie podľa

§ 17

,

b)

výzvu na podanie písomných podnetov, návrhov a pripomienok,

c)

meno a priezvisko kontaktnej osoby, ktorou je odborne spôsobilá osoba.

(3)

Oznámenie o začatí obstarávania územnoplánovacej dokumentácie a jej zmien a doplnkov

obsahuje aj údaje oznámenia o strategickom dokumente podľa zákona o posudzovaní vplyvov

na životné prostredie, ktoré orgán územného plánovania zašle príslušnému orgánu posudzovania

vplyvov na účel určenia rozsahu hodnotenia podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné

prostredie.

(4)

Príslušný orgán posudzovania vplyvov zverejní oznámenie o strategickom dokumente

po posúdení úplnosti postupom podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

(5)

Orgán územného plánovania zverejní na svojom webovom sídle, úradnej tabuli a v mieste

obvyklým spôsobom oznámenie o začatí obstarávania územnoplánovacej dokumentácie a

oznámenie o strategickom dokumente bezodkladne po jeho posúdení úplnosti príslušným

orgánom posudzovania vplyvov najmenej na 30 dní. V lehote podľa prvej vety je možné

podávať podnety, návrhy a pripomienky podľa odseku 2 písm. b). Oznámenie o začatí

obstarávania územného plánu zóny doručí orgán územného plánovania vlastníkom nehnuteľností

a správcom nehnuteľností na riešenom území verejnou vyhláškou.

(6)

Po uplynutí lehoty podľa odseku 5 príslušný orgán posudzovania vplyvov určí rozsah

hodnotenia podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorý prerokuje

s orgánom územného plánovania.

(7)

Orgán územného plánovania po skončení prerokovania zadania podľa odseku 5 vyhodnotí

pripomienky z prerokovania a upraví zadanie podľa výsledku prerokovania.

(8)

Upravený návrh zadania predloží orgán územného plánovania schvaľujúcemu orgánu územného

plánovania na schválenie. Schválené zadanie orgán územného plánovania zverejní na

svojom webovom sídle, úradnej tabuli a v mieste obvyklým spôsobom.

(9)

Schválené zadanie je záväzným podkladom na vypracovanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie

alebo vypracovanie návrhu zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie. Schválené

zadanie stráca platnosť po uplynutí dvoch rokov od schválenia, ak sa nezačalo s obstarávaním

návrhu územnoplánovacej dokumentácie alebo návrhu zmien a doplnkov územnoplánovacej

dokumentácie.

§ 30

Stavebná uzávera

(1)

V čase obstarávania územnoplánovacej dokumentácie môže orgán územného plánovania

podľa

§ 6 ods. 2 písm. b)

pre riešené územie alebo jeho časť rozhodnúť o zákaze výstavby alebo obmedzení výstavby

(ďalej len „stavebná uzávera“) z dôvodu zabezpečenia budúceho využívania územia podľa

pripravovanej územnoplánovacej dokumentácie. Stavebná uzávera sa nevzťahuje na vykonávanie

udržiavacích prác a na obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy alebo lesných pozemkov.

(2)

Rozhodnutie o stavebnej uzávere možno vydať najskôr po zverejnení oznámenia o začatí

obstarávania územnoplánovacej dokumentácie alebo jej zmien a doplnkov a najneskôr

pred začatím prerokovania návrhu územnoplánovacej dokumentácie alebo jej zmien a doplnkov.

(3)

Rozhodnutie o stavebnej uzávere musí obsahovať odôvodnenie, prečo je stavebná uzávera

na zabezpečenie budúceho využívania územia podľa pripravovanej územnoplánovacej dokumentácie

alebo jej zmien a doplnkov nevyhnutná, a dobu, na ktorú sa stavebná uzávera vyhlasuje.

(4)

V konaní o stavebnej uzávere sa účastníkom konania, ktorými sú vlastník nehnuteľnosti

a správca nehnuteľnosti na riešenom území, doručuje verejnou vyhláškou. Orgán územného

plánovania zverejní rozhodnutie o stavebnej uzávere po jeho doručení účastníkom aj

na svojom webovom sídle, na úradnej tabuli a iným v mieste obvyklým spôsobom. Proti

rozhodnutiu o stavebnej uzávere možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia

rozhodnutia. Orgán územného plánovania, ktorý napadnuté rozhodnutie o stavebnej uzávere

vydal, podľa potreby doplní konanie vykonaním novonavrhnutých dôkazov, vyjadrí sa

k obsahu odvolania a vec odstúpi na ďalšie konanie úradu.

(5)

Stavebnú uzáveru možno vyhlásiť až na dobu 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia o stavebnej uzávere, najdlhšie však do dňa schválenia územnoplánovacej

dokumentácie alebo jej zmien a doplnkov. Orgán územného plánovania môže dobu vyhlásenia

stavebnej uzávery predĺžiť najviac o 12 mesiacov, a to zmenou rozhodnutia o stavebnej

uzávere; na túto zmenu sa primerane použijú ustanovenia o rozhodnutí o stavebnej uzávere.

(6)

Stavebná uzávera sa netýka stavby, ku ktorej bolo pred vydaním rozhodnutia o stavebnej

uzávere vydané súhlasné záväzné stanovisko podľa

§ 24

.

§ 31

Spracovanie a prerokovanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie

(1)

Návrh územnoplánovacej dokumentácie spracúva spracovateľ na základe zadania a výkresu

problémových javov, ak bol spracovaný, a rozsahu hodnotenia podľa osobitného predpisu,

ktorý je pre spracovanie územnoplánovacej dokumentácie záväzný. Návrh Koncepcie územného

rozvoja Slovenska a návrh Koncepcie územného rozvoja regiónu spracúva spracovateľ

vždy aj na základe spracovanej krajinnoplánovacej štúdie alebo jej aktualizácie.

(2)

Návrh územnoplánovacej dokumentácie spolu so správou o hodnotení strategického dokumentu

podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie pred jeho prerokovaním doručí

orgán územného plánovania príslušnému dotknutému orgánu územnej samosprávy na účel

získania stanoviska z hľadiska súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie

vyššieho stupňa. Dotknutý orgán územnej samosprávy zaujme v lehote 15 pracovných dní

stanovisko, ktoré doručí orgánu územného plánovania a príslušnému orgánu posudzovania

vplyvov.

(3)

Po doručení stanoviska príslušného dotknutého orgánu územnej samosprávy o súlade

návrhu územnoplánovacej dokumentácie so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie

vyššieho stupňa, orgán územného plánovania doručí návrh územnoplánovacej dokumentácie

spolu so správou o hodnotení strategického dokumentu bezodkladne príslušnému orgánu

posudzovania vplyvov. Ak návrh územnoplánovacej dokumentácie nie je v súlade so záväznou

časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa, orgán územného plánovania ho

musí upraviť.

(4)

Príslušný orgán posudzovania vplyvov po doručení návrhu územnoplánovacej dokumentácie

spolu so správou o hodnotení strategického dokumentu posúdi úplnosť správy o hodnotení

strategického dokumentu a zverejní správu o hodnotení strategického dokumentu a návrh

územnoplánovacej dokumentácie podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

(5)

Orgán územného plánovania v lehote troch dní po doručení oznámenia o zverejnení podľa

odseku 4 oznámi verejnosti prerokovanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie podľa

§ 18 ods. 4 písm. b) až e)

zverejnením oznámenia o prerokovaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie (ďalej len

„oznámenie o začatí prerokovania“) spolu so správou o hodnotení strategického dokumentu

prostredníctvom verejnej časti informačného systému, na jeho webovom sídle, na úradnej

tabuli a v mieste obvyklým spôsobom. Ak ide o prerokovanie Koncepcie územného rozvoja

regiónu a územného plánu mikroregiónu, príslušný orgán územného plánovania požiada

dotknutú obec o zverejnenie oznámenia o prerokovaní a správy o hodnotení strategického

dokumentu na jej webovom sídle, na úradnej tabuli a iným v mieste obvyklým spôsobom.

Oznámenie o začatí prerokovania územného plánu zóny orgán územného plánovania doručí

vlastníkovi nehnuteľnosti a správcovi nehnuteľností na riešenom území verejnou vyhláškou.

Na podávanie pripomienok verejnosti orgán územného plánovania určí v oznámení o začatí

prerokovania lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 45 dní od zverejnenia oznámenia

o začatí prerokovania.

(6)

Orgán územného plánovania v lehote troch dní po doručení oznámenia o zverejnení podľa

odseku 4 doručí oznámenie o začatí prerokovania dotknutým orgánom a dotknutým právnickým

osobám. Na podávanie stanovísk a vyjadrení orgán územného plánovania určí v oznámení

o začatí prerokovania lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní od doručenia oznámenia

o začatí prerokovania; ak sa v tejto lehote nevyjadria alebo ak v tejto lehote nepožiadajú

orgán územného plánovania o predĺženie lehoty s odôvodnením najviac o 30 dní, rozumie

sa, že k návrhu územnoplánovacej dokumentácie nemajú pripomienky.

(7)

Dotknutý orgán štátnej správy v rozsahu svojich kompetencií po doručení oznámenia

o začatí prerokovania zaujme v určenej lehote stanovisko, ktoré doručí orgánu územného

plánovania.

(8)

Dotknutý orgán štátnej správy je v stanovisku podľa odseku 7 oprávnený uplatňovať

pripomienky a podmienky len v rozsahu svojej pôsobnosti a kompetencií. Dotknutý orgán

štátnej správy je povinný uviesť v stanovisku ustanovenia právneho predpisu, na ktorého

základe uplatňuje svoju pôsobnosť a obsah stanoviska odôvodniť.

(9)

Dotknutý orgán územnej samosprávy zaujme v určenej lehote po doručení oznámenia o

začatí prerokovania stanovisko, ktoré doručí orgánu územného plánovania, z hľadiska

súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa alebo z hľadiska

súladu s územnoplánovacou dokumentáciou, ktorej územie susedí s územím riešeným návrhom

územnoplánovacej dokumentácie.

(10)

Dotknutá právnická osoba zaujme v určenej lehote po doručení oznámenia o začatí prerokovania

stanovisko, ktoré doručí orgánu územného plánovania, v rozsahu vplyvov na infraštruktúru,

ktorej je vlastníkom, správcom alebo prevádzkovateľom.

(11)

Orgán územného plánovania, ktorého hranica územného obvodu susedí s iným štátom,

oznámi prerokovanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie príslušnému orgánu územného

plánovania susediaceho štátu spolu s výzvou na doručenie stanoviska do 30 dní odo

dňa doručenia.

(12)

Prerokovanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie podľa

§ 18 ods. 4 písm. b) až e)

a správy o hodnotení strategického dokumentu sa na účel podrobnejšieho vysvetlenia

cieľov a obsahu uskutočňuje aj na verejnom prerokovaní. Orgán územného plánovania

v oznámení o začatí prerokovania určí spôsob, miesto a čas uskutočnenia verejného

prerokovania, na ktorom sa zúčastní odborne spôsobilá osoba a spracovateľ, ktorí zabezpečia

všeobecne zrozumiteľný odborný výklad navrhovaného riešenia v území. Orgán územného

plánovania zabezpečí, aby odo dňa oznámenia verejného prerokovania bol návrh územnoplánovacej

dokumentácie prístupný k nahliadnutiu v jeho sídle a na jeho webovom sídle.

(13)

Orgán územného plánovania prostredníctvom odborne spôsobilej osoby v súčinnosti so

spracovateľom prerokuje pripomienky zo stanoviska s dotknutým orgánom a s dotknutou

právnickou osobou; to neplatí, ak obsah stanoviska nepatrí do pôsobnosti dotknutého

orgánu a dotknutej právnickej osoby alebo stanovisko neobsahuje odôvodnenie, vtedy

orgán územného plánovania neakceptované pripomienky nemusí prerokovať a dosiahnutie

dohody nie je podmienkou ďalšieho postupu. Ak sú predmetom stanoviska pripomienky

dotknutého orgánu štátnej správy, tieto pripomienky musí orgán územného plánovania

prerokovať vždy a dosiahnutie dohody je podmienkou ďalšieho postupu.

(14)

Ak v prerokúvaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie sú stanoviská dotknutých orgánov

a dotknutých právnických osôb vzájomne rozporné alebo je rozpor medzi názorom orgánu

územného plánovania alebo názorom spracovateľa a stanoviskom dotknutého orgánu alebo

dotknutej právnickej osoby a nedokážu dosiahnuť dohodu, orgán územného plánovania

požiada o zaujatie stanoviska nadradený dotknutý orgán. Nadradený dotknutý orgán môže

potvrdiť alebo zmeniť stanovisko dotknutého orgánu. Ak sa rozpor nepodarilo odstrániť

ani prerokovaním s nadradeným dotknutým orgánom, požiada orgán územného plánovania

o odstránenie rozporu a zaujatie stanoviska úrad. Úrad prerokuje rozpor s príslušným

nadradeným ústredným orgánom štátnej správy a zaujme stanovisko v lehote 21 dní od

doručenia žiadosti. Dosiahnutie dohody a odstránenie rozporu s dotknutým orgánom štátnej

správy je podmienkou ďalšieho postupu.

(15)

Orgán územného plánovania zabezpečí vyhodnotenie všetkých uplatnených pripomienok

prostredníctvom odborne spôsobilej osoby v súčinnosti so spracovateľom a spracuje

návrh správy o prerokovaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie, ktorej prílohou je

vyhodnotenie všetkých uplatnených pripomienok. O neakceptovaní pripomienky verejnosti

informuje orgán územného plánovania fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá pripomienku

uplatnila, spolu s odôvodnením neakceptovania.

(16)

Návrh správy o prerokovaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie obsahuje aj vyhodnotenie,

či

a)

návrh územnoplánovacej dokumentácie je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej

dokumentácie vyššieho stupňa,

b)

postup obstarávania územnoplánovacej dokumentácie je v súlade s týmto zákonom a s

osobitnými predpismi.

(17)

Orgán územného plánovania doručí návrh správy o prerokovaní návrhu územnoplánovacej

dokumentácie príslušnému orgánu posudzovania vplyvov na účel odborného posúdenia a

vypracovania záverečného stanoviska posúdenia strategického dokumentu podľa zákona

o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

(18)

Príslušný orgán posudzovania vplyvov po posúdení návrhu správy o prerokovaní návrhu

územnoplánovacej dokumentácie a vypracovaní záverečného stanoviska posúdenia strategického

dokumentu toto stanovisko zverejní a zašle podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné

prostredie.

(19)

Orgán územného plánovania najneskôr v lehote troch dní po doručení oznámenia o zverejnení

podľa odseku 18 zverejní záverečné stanovisko posúdenia strategického dokumentu na

svojom webovom sídle, úradnej tabuli a v mieste obvyklým spôsobom na 15 dní. Ak ide

o Koncepciu územného rozvoja regiónu a územného plánu mikroregiónu, príslušný orgán

územného plánovania požiada dotknutú obec o zverejnenie záverečného stanoviska posúdenia

strategického dokumentu na jej webovom sídle, na úradnej tabuli a iným v mieste obvyklým

spôsobom. Záverečné stanovisko posúdenia strategického dokumentu územného plánu zóny

orgán územného plánovania doručí vlastníkovi nehnuteľnosti a správcovi nehnuteľnosti

na riešenom území verejnou vyhláškou.

(20)

Orgán územného plánovania prostredníctvom spracovateľa zabezpečí úpravu návrhu územnoplánovacej

dokumentácie podľa správy o prerokovaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie a záverečného

stanoviska posúdenia strategického dokumentu.

(21)

Orgán územného plánovania pred predložením na schválenie zašle spracovaný návrh územnoplánovacej

dokumentácie spolu so správou o prerokovaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie príslušnému

orgánu podľa osobitného predpisu na účel získania súhlasu podľa osobitného predpisu.

16

)

Príslušný orgán podľa predchádzajúcej vety zašle súhlas s návrhom územnoplánovacej

dokumentácie v lehote 30 dní od doručenia návrhu územnoplánovacej dokumentácie; ak

sa v tejto lehote nevyjadrí, rozumie sa, že s návrhom územnoplánovacej dokumentácie

súhlasí.

(22)

Orgán územného plánovania pred predložením na schválenie zašle spracovaný návrh územnoplánovacej

dokumentácie spolu so správou o prerokovaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie úradu

na účel získania stanoviska z hľadiska dodržania postupov podľa tohto zákona a všeobecne

záväzných právnych predpisov. Úrad zaujme stanovisko v lehote 30 dní od doručenia

návrhu územnoplánovacej dokumentácie; ak sa v tejto lehote nevyjadrí, rozumie sa,

že k návrhu územnoplánovacej dokumentácie nemá pripomienky.

(23)

Orgán územného plánovania pred predložením na schválenie zašle spracovaný návrh územnoplánovacej

dokumentácie spolu so správou o prerokovaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie príslušnému

samosprávnemu kraju na účel získania stanoviska z hľadiska súladu so záväznou časťou

územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa. Príslušný samosprávny kraj zaujme stanovisko

v lehote 30 dní od doručenia návrhu územnoplánovacej dokumentácie; ak sa v tejto lehote

nevyjadrí, rozumie sa, že k návrhu územnoplánovacej dokumentácie nemá pripomienky.

(24)

Orgán územného plánovania pred predložením na schválenie zašle spracovaný návrh územnoplánovacej

dokumentácie spolu so správou o prerokovaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie,

súhlasom podľa odseku 21 a stanoviskami podľa odsekov 22 a 23 príslušnému orgánu posudzovania

vplyvov na účel získania stanoviska z hľadiska dodržania podmienok záverečného stanoviska

posúdenia strategického dokumentu. Príslušný orgán posudzovania vplyvov zaujme stanovisko

v lehote 30 dní od doručenia návrhu územnoplánovacej dokumentácie; ak sa v tejto lehote

nevyjadrí, rozumie sa, že k návrhu územnoplánovacej dokumentácie nemá pripomienky.

(25)

Ak na základe výsledku prerokovania sa návrh územnoplánovacej dokumentácie podstatne

zmení, orgán územného plánovania upravený návrh územnoplánovacej dokumentácie opätovne

prerokuje podľa odsekov 2 až 24; ak sú pochybnosti, či ide o podstatnú zmenu návrhu,

orgán územného plánovania požiada o stanovisko úrad a príslušný orgán posudzovania

vplyvov.

(26)

Dotknutý orgán je viazaný vlastným stanoviskom vydaným v rámci predchádzajúceho prerokovania

návrhu územnoplánovacej dokumentácie; to neplatí, ak došlo k technickej chybe v písaní,

počítaní alebo inej zrejmej chybe alebo zrejmej nesprávnosti, ak došlo k zmene ustanovenia

právneho predpisu, na ktorého základe vydal stanovisko, ak sa podstatne zmenili okolnosti

alebo podklady, na ktorých základe vydal stanovisko, alebo ak došlo k zmene požiadaviek

na zabezpečenie obrany štátu alebo bezpečnosti štátu.

(27)

Po prerokovaní návrhu príslušnej územnoplánovacej dokumentácie, spracovaní správy

o výsledku prerokovania, získania súhlasu podľa odseku 21 a získania kladných stanovísk

podľa odsekov 22 až 24 je orgán územného plánovania oprávnený návrh príslušnej územnoplánovacej

dokumentácie predložiť na schválenie schvaľujúcemu orgánu územného plánovania. Ak

dôjde k predloženiu a schváleniu návrhu územnoplánovacej dokumentácie bez splnenia

podmienky podľa prvej vety, takáto územnoplánovacia dokumentácia je v celom rozsahu

neplatná.

(28)

Pri prerokovaní návrhu Koncepcie územného rozvoja Slovenska sa postupuje podľa odsekov

1 až 27 primerane.

§ 32

Vyhodnotenie územnoplánovacej dokumentácie

(1)

Orgán územného plánovania je povinný sústavne sledovať a vyhodnotiť územnoplánovaciu

dokumentáciu, doručené podnety na zmeny a doplnky územnoplánovacej dokumentácie a

najmenej raz za štyri roky vypracovať správu o stave územnoplánovacej dokumentácie,

na ktorej základe rozhodne o potrebe a rozsahu obstarávania zmien a doplnkov územnoplánovacej

dokumentácie alebo obstarávania novej územnoplánovacej dokumentácie.

(2)

Orgán územného plánovania sa každým doručeným podnetom na zmeny a doplnky územnoplánovacej

dokumentácie musí zaoberať a vyhodnotiť ho. Orgán územného plánovania doručené podnety

hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý podnet jednotlivo a všetky podnety v ich vzájomnej

súvislosti. Ak orgán územného plánovania doručený podnet vyhodnotí ako opodstatnený,

zaradí ho do evidencie podnetov v informačnom systéme. O zaradení alebo nezaradení

doručeného podnetu do evidencie podnetov orgán územného plánovania informuje osobu,

ktorá podnet podala do 30 dní od jeho doručenia.

(3)

Ak je orgán územného plánovania nečinný a v určenej lehote nevyhodnotí doručený podnet,

je osoba, ktorá podala podnet, oprávnená požiadať o preskúmanie postupu úrad, ktorý

v lehote 30 dní od podania žiadosti zaujme stanovisko, či sa orgán územného plánovania

má podnetom zaoberať; stanovisko nie je rozhodnutím v správnom konaní.

(4)

Správu o stave územnoplánovacej dokumentácie spracúva orgán územného plánovania prostredníctvom

odborne spôsobilej osoby na základe hodnotenia platnej územnoplánovacej dokumentácie,

územnoplánovacích podkladov a evidencie podnetov. Orgán územného plánovania pri vyhodnotení

evidovaných podnetov posudzuje ich aktuálnosť a mieru použitia pre spracovanie územnoplánovacej

dokumentácie.

(5)

Orgán územného plánovania zašle správu o stave územnoplánovacej dokumentácie pred

jej zverejnením úradu na účel získania stanoviska z hľadiska dodržania postupov podľa

tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov. Úrad zaujme stanovisko v lehote

30 dní od doručenia správy o stave územnoplánovacej dokumentácie inak je orgán územného

plánovania oprávnený správu zverejniť.

(6)

Orgán územného plánovania zašle správu o stave územnoplánovacej dokumentácie pred

jej zverejnením príslušnému orgánu územného plánovania na účel získania stanoviska

z hľadiska súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa.

Príslušný orgán územného plánovania zaujme stanovisko v lehote 30 dní od doručenia

správy o stave územnoplánovacej dokumentácie inak je orgán územného plánovania oprávnený

správu zverejniť.

(7)

Orgán územného plánovania upraví správu o stave územného plánovania po zohľadnení

stanovísk podľa odsekov 5 a 6 a zverejní ju prostredníctvom informačného systému na

svojom webovom sídle, na úradnej tabuli a iným v mieste obvyklým spôsobom.

(8)

Správa o stave územnoplánovacej dokumentácie je podkladom pre rozhodnutie príslušného

schvaľujúceho orgánu územného plánovania o obstaraní zmien a doplnkov územnoplánovacej

dokumentácie alebo o obstaraní novej územnoplánovacej dokumentácie.

(9)

Správu o stave Koncepcie územného rozvoja Slovenska schvaľuje vláda.

§ 33

Obstarávanie zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie

(1)

Zmeny a doplnky územnoplánovacej dokumentácie obstaráva orgán územného plánovania

podľa potreby tak, aby opodstatnený písomný podnet na zmeny a doplnky doručený orgánu

územného plánovania bol zaradený do obstarávania návrhu zmien a doplnkov najneskôr

pri obstarávaní a spracovaní správy o stave územnoplánovacej dokumentácie; to neplatí,

ak ide o obstarávanie zmien a doplnkov územného plánu obce alebo územného plánu zóny

na umiestnenie stavieb vo verejnom záujme po uhradení nákladov na obstarávanie zmien

a doplnkov územného plánu obce osobou, ktorá dala podnet na obstarávanie zmien a doplnkov

územného plánu obce.

(2)

Orgán územného plánovania po prijatí rozhodnutia o obstaraní zmien a doplnkov územnoplánovacej

dokumentácie podľa

§ 18 ods. 4 písm. b) až e)

oznámi obstaranie zmien a doplnkov prostredníctvom verejnej časti informačného systému,

na svojom webovom sídle, na úradnej tabuli a iným v mieste obvyklým spôsobom. Orgán

územného plánovania zároveň doručí príslušnému orgánu posudzovania vplyvov oznámenie

o strategickom dokumente. Príslušný orgán posudzovania vplyvov rozhodne, či sa bude

návrh zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie posudzovať podľa zákona o posudzovaní

vplyvov na životné prostredie.

(3)

Zmeny a doplnky územnoplánovacej dokumentácie sa obstarávajú a spracúvajú na podklade

platnej územnoplánovacej dokumentácie a prerokovávajú sa len v rozsahu zmenených a

dopĺňaných častí. Súčasťou návrhu zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie je

aj správa o strategickom dokumente, ak príslušný orgán posudzovania vplyvov rozhodol

o jej spracovaní.

(4)

Pri obstarávaní zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie vrátane posudzovania

vplyvov na životné prostredie sa postupuje podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné

prostredie a primerane podľa

§ 29 ods. 1 písm. a) až e)

a ak to nevylučuje povaha veci podľa

§ 31

rovnako.

§ 34

(1)

Ak schvaľujúci orgán územného plánovania súhlasí s predloženým návrhom územnoplánovacej

dokumentácie alebo so zmenami a doplnkami územnoplánovacej dokumentácie, predložený

návrh územnoplánovacej dokumentácie alebo zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie

schváli.

(2)

Ak schvaľujúci orgán územného plánovania neschváli predložený návrh územnoplánovacej

dokumentácie, môže vrátiť návrh územnoplánovacej dokumentácie do štádia prerokovania

s pokynmi na dopracovanie a následne ho opätovne predložiť na schválenie alebo ukončí

proces obstarávania územnoplánovacej dokumentácie.

(3)

Orgán územného plánovania podľa

§ 6 ods. 2 písm. b)

schváli predložený návrh územnoplánovacej dokumentácie najneskôr do dvoch rokov od

zverejnenia oznámenia o začatí prerokovania; to neplatí pre návrh územného plánu hlavného

mesta Slovenskej republiky Bratislava a mesta Košice, ktoré orgán územného plánovania

schváli do troch rokov od zverejnenia oznámenia o začatí prerokovania. Po uplynutí

tejto lehoty je príslušný orgán územného plánovania povinný zopakovať štádium prerokovania

návrhu územnoplánovacej dokumentácie.

(4)

Návrh zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie schváli orgán územného plánovania

najneskôr do jedného roka od zverejnenia oznámenia o začatí prerokovania zmien a doplnkov

územnoplánovacej dokumentácie; to neplatí pre návrh zmien a doplnkov územného plánu

hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava a mesta Košice, ktoré orgán územného

plánovania schváli do dvoch rokov od zverejnenia oznámenia o začatí prerokovania zmien

a doplnkov. Po uplynutí tejto lehoty je príslušný orgán územného plánovania povinný

zopakovať prerokovanie návrhu zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie.

(5)

Po schválení územnoplánovacej dokumentácie a po schválení zmien a doplnkov územnoplánovacej

dokumentácie orgán územného plánovania zverejní schválené znenie územnoplánovacej

dokumentácie a úplné znenie územnoplánovacej dokumentácie v znení jej zmien a doplnkov

v registri územnoplánovacích dokumentácií vedenom vo verejnej časti informačného systému

bezodkladne od ich schválenia a v listinnej podobe ich uloží v sídle orgánu územného

plánovania. Oznámenie o schválení územnoplánovacej dokumentácie alebo jej zmien a

doplnkov zverejní prostredníctvom informačného systému, na svojom webovom sídle a

na úradnej tabuli a iným v mieste obvyklým spôsobom spolu s uvedením miesta a spôsobu,

kde možno do územnoplánovacej dokumentácie nahliadnuť.

(6)

Koncepciu územného rozvoja Slovenska vrátane jej zmien a doplnkov schvaľuje vláda

nariadením.

(7)

Koncepciu územného rozvoja regiónu a územný plán mikroregiónu vrátane ich zmien a

doplnkov schvaľuje samosprávny kraj spolu so všeobecne záväzným nariadením, ktorým

sa vyhlasuje ich záväzná časť.

(8)

Územný plán obce a územný plán zóny vrátane ich zmien a doplnkov schvaľuje obec spolu

so všeobecne záväzným nariadením, ktorým sa vyhlasuje ich záväzná časť.

§ 35

Nečinnosť

(1)

Ak je orgán územného plánovania nečinný a

a)

nevydá záväzné stanovisko dotknutého orgánu v ustanovenej lehote, má sa za to, že

nemá pripomienky a vydal záväzné stanovisko, že podmienky, ktoré vyplývajú z predloženého

návrhu, sú v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie,

b)

nevydá doložku súladu k projektu stavby v ustanovenej lehote, hoci si to vyhradil,

má sa za to, že projekt stavby je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie

a stavebným zámerom, ak sa vyžadoval, a že orgán územného plánovania vydal súhlasnú

doložku súladu,

c)

rozhoduje sa podľa Stavebného zákona o stavebnom zámere a zároveň sa overuje projekt

stavby,

12i

)

má sa okrem písmena a) aj za to, že projekt stavby je v súlade so záväznou časťou

územnoplánovacej dokumentácie a stavebným zámerom, ak sa vyžadoval, a že orgán územného

plánovania vydal súhlasnú doložku súladu k projektu stavby.

(2)

Ak sú záväzné stanovisko alebo doložka súladu k projektu stavby vydané postupom podľa

odseku 1, môže stavebný úrad podať úradu podnet na ich preskúmanie. Podnet stavebného

úradu spolu s dokumentmi, ku ktorým boli záväzné stanovisko alebo doložka súladu k

projektu stavby vydané postupom podľa odseku 1, musia byť doručené úradu najneskôr

do vydania rozhodnutia v konaní, ku ktorému sa záväzné stanovisko alebo doložka súladu

k projektu stavby vydali; inak úrad podnet odmietne.

(3)

Úrad si vyžiada do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia podnetu záväznú časť

územnoplánovacej dokumentácie a vyjadrenie k podnetu od príslušného orgánu územného

plánovania, ktorý bol nečinný, a tento je povinný ich úradu do 15 pracovných dní odo

dňa doručenia žiadosti poskytnúť. Úrad preskúma podnet stavebného úradu a do 30 dní

odo dňa doručenia vyjadrenia k podnetu alebo márneho uplynutia lehoty podľa predchádzajúcej

vety vydá záväzné stanovisko alebo doložku súladu k projektu stavby z hľadiska súladu

so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie alebo podnetu nevyhovie.

(4)

Úrad preskúma záväzné stanovisko alebo doložku súladu k projektu stavby vydané postupom

podľa odseku 1 aj na žiadosť odvolacieho orgánu, ak účastník konania iný ako stavebník

namieta ich obsah v konaní pred odvolacím orgánom; podmienky podania podnetu a postup

podľa odsekov 2 a 3 sa použijú rovnako.

§ 36

Doručovanie

(1)

Doručovanie v územnom plánovaní sa uskutočňuje elektronicky podľa zákona o e-Governmente.

(2)

Ak sa doručuje elektronický dokument, ktorý je adresátovi dostupný prostredníctvom

informačného systému, možno doručenie elektronického dokumentu vykonať doručením informácie

s priamym odkazom na miesto, kde je prostredníctvom informačného systému adresátovi

dostupný.

(3)

Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa písomnosť sprístupní v informačnom

systéme všetkým a piaty deň po dni sprístupnenia je dňom doručenia písomnosti. Ak

koniec lehoty podľa prvej vety pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja,

je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň. Orgán územného plánovania,

ktorý vykonáva doručenie, je povinný každú takto doručovanú písomnosť zároveň zverejniť

na svojom webovom sídle, na úradnej tabuli a iným v mieste obvyklým spôsobom.

§ 37

Vzťah k správnemu poriadku

Na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje správny poriadok okrem

§ 30

tohto zákona. V konaní o stavebnej uzávere sa nepoužijú

§ 26 ods. 2

,

§ 28

,

§ 33 ods. 2

,

§ 43

,

§ 56

a

57

a

§ 62 až 68

správneho poriadku.

§ 38

Spoločné ustanovenia

(1)

Ak osobitné predpisy

17

)

neustanovujú inak, vlastník stavieb dopravnej infraštruktúry, správca stavieb dopravnej

infraštruktúry alebo prevádzkovateľ stavieb dopravnej infraštruktúry ako dotknutá

právnická osoba je povinný viesť a pravidelne aktualizovať najmenej raz za 4 roky

v informačnom systéme dokumentáciu o umiestnení, technických parametroch a kapacitách

stavieb dopravnej infraštruktúry, o ich súčastiach a o ochranných pásmach a uchovávať

dokumentáciu aktuálneho zhotovenia existujúcej stavby.

(2)

Ak osobitné predpisy

17

)

neustanovujú inak, vlastník stavieb technickej infraštruktúry, správca stavieb technickej

infraštruktúry alebo prevádzkovateľ stavieb technickej infraštruktúry ako dotknutá

právnická osoba je povinný viesť a pravidelne aktualizovať najmenej raz za 4 roky

v informačnom systéme dokumentáciu, ktorá obsahuje priestorovú polohu umiestnenia

technickej infraštruktúry a vymedzenia jej ochranných pásiem a bezpečnostných pásiem,

a uchovávať dokumentáciu aktuálneho zhotovenia existujúcej stavby.

(3)

Ak správca alebo prevádzkovateľ informačného systému verejnej správy poskytuje údaje

z tohto systému v rámci elektronickej komunikácie prostredníctvom modulu procesnej

integrácie a integrácie údajov alebo inej informačnej technológie obdobného účelu

a centrálneho využitia, úrad má na účely zabezpečenia činností územného plánovania

a výstavby právo na prístup k týmto údajom a metaúdajom aj bez žiadosti, automatizovaným

spôsobom s nepretržitým prístupom prostredníctvom tohto modulu alebo informačnej technológie.

(4)

Správca alebo prevádzkovateľ iného zdroja údajov, z ktorého nemožno získať údaje

podľa odseku 3, je povinný úradu na účely zabezpečenia činností územného plánovania

a výstavby poskytovať údaje z iných zdrojov údajov, a to na žiadosť, bezodplatne,

v elektronickej podobe, požadovanej štruktúre, dohodnutým spôsobom a aj opakovane.

Správca alebo prevádzkovateľ iného zdroja údajov poskytuje spolu s údajmi z iného

zdroja údajov aj metaúdaje k poskytovaným údajom, ak ich vytvára a eviduje. Správca

alebo prevádzkovateľ iného zdroja údajov je povinný údaje a metaúdaje poskytnúť v

rozsahu, v akom ich podľa osobitného predpisu je povinný v inom zdroji údajov evidovať,

a ak tento rozsah nie je v osobitnom predpise ustanovený, tak v rozsahu, v akom ich

v inom zdroji údajov eviduje.

(5)

Žiadosť podľa odseku 4 obsahuje najmä identifikáciu iného zdroja údajov, zoznam,

štruktúru a rozsah požadovaných údajov a metaúdajov k nim, ako aj účel a dobu ich

poskytovania. Podrobnosti o poskytovaní údajov podľa odseku 4 možno upraviť písomnou

dohodou, najmä ak ide o konkrétne podmienky technického zabezpečenia poskytovania

údajov, štruktúru a rozsah údajov a metaúdajov vrátane metodiky zostavenia údajov

a ostatných podrobností o spôsobe plnenia povinnosti poskytovať údaje; neuzavretie

alebo zánik zmluvy nie je dôvodom na odklad alebo nesplnenie povinnosti podľa odseku

4. Dohoda podľa druhej vety sa na žiadosť správcu alebo prevádzkovateľa iného zdroja

údajov uzatvára vždy, ak poskytovanie údajov spôsobom podľa odseku 4 nie je možné

alebo ak je poskytovanie údajov podľa odseku 4 spojené s objektívnymi neprimeranými

ťažkosťami.

§ 39

Splnomocňovacie ustanovenia

(1)

Úrad ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom

a)

štandardy a metodiku spracovania územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích

podkladov,

b)

obsah a spôsob spracovania územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov,

a podmienky priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia,

c)

podrobnosti o evidencii a zverejňovaní údajov z informačného systému a o štruktúre

a prevádzke informačného systému,

d)

obsah a formu žiadosti o zápis do registra odborne spôsobilých osôb a spôsob overenia

odbornej spôsobilosti,

e)

vzory formulárov používaných informačným systémom.

(2)

Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a mesto Košice môžu všeobecne záväzným

nariadením ustanoviť osobitné podmienky na priestorové usporiadanie územia a funkčné

využívanie územia a územnotechnické požiadavky na výstavbu na území Hlavného mesta

Slovenskej republiky Bratislavy alebo na území mesta Košice alebo ich mestských častí,

a to v oblastiach ustanovených všeobecne záväznými predpismi podľa odseku 1 písm.

b) a c).

(3)

Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a mesto Košice môžu všeobecne záväzným

nariadením v rámci osobitných podmienok na priestorové usporiadanie územia podľa odseku

2 tiež ustanoviť, že pre vybranú priestorovo-funkčnú časť alebo priestorovo-funkčný

celok sa limit základného regulatívu neuplatní.

§ 40

Prechodné ustanovenia

(1)

Právne vzťahy a z nich vyplývajúce práva a povinnosti osôb, ktoré vznikli podľa doterajších

predpisov v oblasti územného plánovania, zostávajú zachované, ak nie je ustanovené

inak.

(2)

Obec, ktorá nemá územný plán, je povinná obstarať a schváliť územný plán obce podľa

tohto zákona do 31. marca 2032. Ak obec nemá územný plán obce, vydáva do času schválenia

územného plánu vyjadrenie pre rozhodnutie o povolení stavby a pre povoľovaný zámer

činnosti, ktoré má odporúčací charakter.

(3)

Územnoplánovaciu dokumentáciu schválenú do 31. marca 2024 je orgán územného plánovania

povinný nahradiť územnoplánovacou dokumentáciou postupom podľa tohto zákona do 31.

marca 2032 inak stráca platnosť dňom 1. apríla 2032.

(4)

Územnoplánovacia dokumentácia schválená podľa doterajších predpisov

18

)

je do doby jej nahradenia územnoplánovacou dokumentáciou podľa tohto zákona podkladom

na vydávanie záväzného stanoviska pre rozhodovanie o stavebnom zámere podľa Stavebného

zákona a na povoľovanie činností podľa osobitných predpisov a je aj podkladom pre

obstarávanie zmien a doplnkov takejto územnoplánovacej dokumentácie postupom podľa

doterajších predpisov;

18

)

najneskôr však môže byť týmto postupom oznámené začatie obstarávania zmien a doplnkov

do 31. marca 2028. Pre vydávanie záväzného stanoviska podľa predchádzajúcej vety sa

územný plán regiónu podľa doterajších predpisov považuje za Koncepciu územného rozvoja

regiónu podľa tohto zákona.

(5)

Územnoplánovacia dokumentácia, ktorej obstarávanie sa začalo oznámením o začatí obstarávania

územnoplánovacej dokumentácie podľa doterajších predpisov a neskončilo schválením

územnoplánovacej dokumentácie do 31. marca 2024, sa dokončí podľa predpisu účinného

v čase začatia obstarávania. Takúto územnoplánovaciu dokumentáciu je orgán územného

plánovania povinný nahradiť územnoplánovacou dokumentáciou podľa tohto zákona do 31.

marca 2032, inak stráca platnosť dňom 1. apríla 2032.

(6)

Územnoplánovacia dokumentácia, ktorou je územný plán zóny, územný plán obce alebo

územný plán regiónu a, ktorá bola schválená v období od 27. apríla 2022 podľa doterajších

predpisov a bola v súlade so záverečným stanoviskom posúdenia strategického dokumentu,

ak sa vypracovalo, sa považuje za návrh územnoplánovacej dokumentácie podľa tohto

zákona a orgán územného plánovania z tohto návrhu obstará len spracovanie záväznej

časti územnoplánovacej dokumentácie podľa

§ 18 ods. 7

tohto zákona a postupuje primerane ďalej podľa

§ 31 ods. 21 až 28

; orgán územného plánovania môže takýto návrh predložiť aj na prerokovanie.

(7)

Orgán územného plánovania príslušný na obstaranie Koncepcie územného rozvoja Slovenska

je povinný obstarať prvú krajinnoplánovaciu štúdiu do 31. júla 2026 a obstarať a schváliť

záväznú časť Koncepcie územného rozvoja Slovenska do 31. marca 2027. Orgán územného

plánovania príslušný na obstaranie Koncepcie územného rozvoja regiónu je povinný obstarať

prvú krajinnoplánovaciu štúdiu do 30. septembra 2027 a schváliť záväznú časť Koncepcie

územného rozvoja regiónu do 30. septembra 2028.

(8)

Urbanistická štúdia, územný generel a územná prognóza obstarané a rozpracované do

31. marca 2024 sa považujú za územnú štúdiu podľa tohto zákona.

(9)

Odborne spôsobilé osoby zapísané do registra odborne spôsobilých osôb do 31. marca

2024 sa považujú za odborne spôsobilé osoby podľa tohto zákona, ak od skúšky neuplynulo

pätnásť rokov.

(10)

Ak osobitné predpisy

17

)

neustanovujú inak, vlastník stavieb dopravnej infraštruktúry, správca stavieb dopravnej

infraštruktúry alebo prevádzkovateľ stavieb dopravnej infraštruktúry a vlastník stavieb

technickej infraštruktúry, správca stavieb technickej infraštruktúry alebo prevádzkovateľ

stavieb technickej infraštruktúry sprístupní k 1. októbru 2025 v informačnom systéme

údaje o stavbách dopravnej a technickej infraštruktúry zhotovených pred účinnosťou

tohto zákona najmenej v rozsahu známych ochranných pásiem a bezpečnostných pásiem,

technických parametrov a kapacít stavieb dopravnej a technickej infraštruktúry a ich

súčastí. Povinnosť poskytnúť údaje podľa prvej vety sa plní v rozsahu, v akom osobitný

predpis ukladá povinnosť ich evidovať, a ak tento rozsah nie je v osobitnom predpise

ustanovený, tak v rozsahu, v akom sú v informačnom systéme toho, kto ich poskytuje,

evidované.

(11)

Stavebná uzávera podľa tohto zákona sa nevzťahuje na výstavbu podľa platného stavebného

povolenia alebo podľa právoplatného územného rozhodnutia vydaného podľa predpisov

účinných do 31. marca 2024.

(12)

Územnoplánovaciu dokumentáciu a všetky podklady k nej, ako aj doklady o prípadných

zmenách a doplnkoch územnoplánovacej dokumentácie vypracované do 31. marca 2024 je

povinný evidovať a ich ukladanie zabezpečovať orgán územného plánovania, ktorý územnoplánovaciu

dokumentáciu obstarával.

(13)

Obec vydáva k územnoplánovacej dokumentácii schválenej do 31. marca 2024 na žiadosť

územnoplánovaciu informáciu, v ktorej uvedie podmienky využitia dotknutého územia

a umiestňovania stavby na dotknutom území, zásady funkčného a priestorového využitia

územia, priestorové a funkčné regulatívy, ako sú určené v záväznej časti územnoplánovacej

dokumentácie. Územnoplánovacia informácia sa nevydáva v súvislosti s umiestnením alebo

povolením navrhovanej stavby a nie je záväzným stanoviskom podľa

§ 24 ods. 3 až 5

,

ods. 9 až 12

,

§ 40a ods. 1

,

4

a

6

,

§ 40b

a

§ 40c

, ani záväzným stanoviskom podľa

§ 24

.

(14)

Úrad do 1. apríla 2025 v oblasti výstavby neprevádzkuje informačný systém podľa tohto

zákona v rozsahu, ktorý má slúžiť na účely konaní a postupov podľa osobitného predpisu.

19

)

Informačný systém podľa tohto zákona je možné použiť na účely konaní a postupov podľa

osobitného predpisu.

18

)

Údaje a informácie tvoriace obsah informačného systému o územnom plánovaní a informačného

systému o výstavbe podľa osobitného predpisu

18

)

možno použiť na účely podľa tohto zákona, ako aj na tvorbu funkcionalít a obsahu

informačného systému podľa tohto zákona.

§ 40a

(1)

Úrad na úseku územného plánovania do 31. marca 2025 nahrádza záväzné stanovisko orgánu

územného plánovania pre rozhodovanie o povolení stavby podľa osobitného predpisu

18

)

a na povoľovanie ostatných činností podľa osobitných predpisov

1

)

podľa

§ 24 ods. 9.

(2)

Do 31. marca 2025 je dotknutým orgánom štátnej správy aj orgán, ktorý sa pri prerokovaní

návrhu územnoplánovacej dokumentácie vrátane jej zmien a doplnkov vyjadruje z pohľadu

stavieb slúžiacich na obranu štátu a stavieb slúžiacich pre bezpečnosť štátu.

(3)

Územnoplánovacia dokumentácia je do 31. marca 2025 záväzným podkladom pre územné

konanie, stavebné konanie a na povoľovanie činností v konaniach podľa osobitných predpisov

a na projektovú činnosť.

(4)

Záväzná časť územného plánu obce alebo územného plánu mikroregiónu je do 31. marca

2025 záväzná pre vydanie záväzného stanoviska podľa odsekov 1 a 6,

§ 24 ods. 3 až 5

,

ods. 9 až 12

,

§ 40b

a

§ 40c

.

(5)

Do 31. marca 2025 obec, ktorá nemá územný plán obce, vydáva na žiadosť navrhovateľa

alebo stavebníka do času schválenia územného plánu vyjadrenie pre vydanie územného

rozhodnutia, stavebného povolenia a na povoľovanie činností v konaniach podľa osobitného

predpisu, ktoré má odporúčací charakter.

(6)

Územnoplánovacia dokumentácia schválená podľa doterajších predpisov

18

)

je do doby jej nahradenia územnoplánovacou dokumentáciou podľa tohto zákona podkladom

na vydávanie záväzného stanoviska pre rozhodovanie v územnom konaní a stavebnom konaní,

na povoľovanie činností v konaniach podľa osobitného predpisu do 31. marca 2025 a

je aj podkladom pre obstaranie zmien a doplnkov takejto územnoplánovacej dokumentácie

postupom podľa doterajších predpisov;

18

)

najneskôr však môže byť týmto postupom oznámené začatie obstarávania zmien a doplnkov

do 31. marca 2028. Pre vydávanie záväzného stanoviska podľa predchádzajúcej vety sa

územný plán regiónu podľa doterajších predpisov považuje za Koncepciu územného rozvoja

regiónu podľa tohto zákona.

§ 40b

(1)

Záväzné stanovisko vydané na základe žiadosti podanej do 31. marca 2025 je podkladom

na vydanie rozhodnutí podľa osobitného predpisu

20

)

a na povoľovanie činností v konaniach podľa osobitného predpisu

1

)

z hľadiska súladu navrhovanej stavby so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie;

§ 22 ods. 5

posledná veta tým nie je dotknutá.

(2)

Orgán územného plánovania ako dotknutý orgán územnej samosprávy vydáva do 31. marca

2025 záväzné stanovisko na základe žiadosti stavebníka. Orgán územného plánovania

posudzuje žiadosť o záväzné stanovisko z hľadiska súladu navrhovanej stavby so záväznou

časťou príslušnej územnoplánovacej dokumentácie;

§ 22 ods. 5

posledná veta tým nie je dotknutá. Ak zo záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie

nevyplývajú požiadavky na priestorové usporiadanie územia, záväzné stanovisko možno

vydať aj na základe súladu navrhovanej stavby so všeobecnými požiadavkami na priestorové

usporiadanie územia.

(3)

Územnoplánovacia dokumentácia najnižšieho dostupného stupňa nie je do 31. marca 2025

podkladom pre vydanie záväzného stanoviska v časti, v ktorej nie je v súlade so záväznou

časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa.

(4)

Ak líniová stavba dopravnej infraštruktúry, stavba technickej infraštruktúry a významná

investícia prechádza územím viacerých obcí, príslušným orgánom územného plánovania

na vydanie záväzného stanoviska do 31. marca 2025 je samosprávny kraj, ktorý posudzuje

návrh na základe záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa. Ak

líniová stavba dopravnej infraštruktúry, stavba technickej infraštruktúry a významná

investícia prechádza územím viacerých samosprávnych krajov, samosprávne kraje sa dohodnú,

ktorý z nich do 31. marca 2025 vydá záväzné stanovisko. Ak sa samosprávne kraje nedohodnú,

úrad určí, ktorý samosprávny kraj je príslušný na vydanie záväzného stanoviska.

(5)

Orgán územného plánovania príslušný na vydanie záväzného stanoviska vydá na žiadosť

stavebníka podanú do 31. marca 2025 záväzné stanovisko v lehote do 90 dní, ak ide

o stavbu dopravnej infraštruktúry, stavbu technickej infraštruktúry, stavbu jadrových

zariadení, stavbu súvisiacu s jadrovým zariadením a stavbu významnej investície, inak

v lehote do 60 dní od doručenia žiadosti stavebníka, ak osobitný zákon

21

)

nestanovuje inak. Ak sa orgán územného plánovania v lehote určenej v tomto odseku

alebo v osobitnom predpise

21

)

nevyjadrí, má sa za to, že vydal záväzné stanovisko, že navrhovaná stavba je v súlade

so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Na záväzné stanovisko orgánu územného

plánovania vydané po lehote sa neprihliada.

(6)

Záväzné stanovisko vydané na základe žiadosti podanej do 31. marca 2025 pre stavbu

dopravnej infraštruktúry, stavbu technickej infraštruktúry, stavbu jadrových zariadení,

stavbu súvisiacu s jadrovým zariadením a stavbu významnej investície platí päť rokov

odo dňa jeho doručenia stavebníkovi. Toto záväzné stanovisko nestráca platnosť, ak

bola v týchto lehotách podaná žiadosť o začatie konania podľa osobitného predpisu.

(7)

Záväzné stanovisko vydané na základe žiadosti podanej do 31. marca 2025 je preskúmateľné

úradom na základe podnetu stavebníka do dvoch mesiacov odo dňa jeho vydania a v procese

konania podľa osobitného predpisu na základe podnetu stavebného úradu.

§ 40c

(1)

Žiadosť o záväzné stanovisko podaná do 31. marca 2025 podľa odsekov 2 až 5,

§ 24 ods. 3 až 5

,

ods. 9 až 12

,

§ 40a ods. 1

a

6

,

§ 40b

obsahuje meno a priezvisko alebo názov a adresu alebo sídlo stavebníka, popis navrhovanej

stavby so stručnou charakteristikou územia, druhy a parcelné čísla dotknutých pozemkov

podľa katastra nehnuteľností. Ak ide o návrh na vydanie záväzného stanoviska pre umiestnenie

líniovej stavby alebo v odôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby, alebo

pre využitie územia, ak sa týka rozsiahleho územia, údaje o druhu pozemku a parcelné

čísla sa v návrhu neuvádzajú, ale uvedie sa opis prebiehajúcich hraníc územia.

(2)

Prílohou žiadosti podľa odseku 1 sú údaje svedčiace o súlade navrhovanej stavby so

záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie a dokumentácia navrhovanej stavby minimálne

v rozsahu

a)

urbanistické začlenenie stavby do územia,

b)

jednoduchý situačný výkres súčasného stavu územia na podklade katastrálnej mapy so

zakreslením navrhovanej stavby a jej polohy s vyznačením väzieb na okolie (ďalej len

„zastavovací plán“); ak ide o návrh na vydanie záväzného stanoviska pre umiestnenie

líniovej stavby alebo zvlášť rozsiahlej stavby s veľkým počtom účastníkov konania,

alebo pre využitie územia, ak sa týka rozsiahleho územia, zastavovací plán tvorí situačný

výkres súčasného stavu územia na podklade mapového podkladu v mierke 1:10 000 až 1

50 000 s vymedzením hraníc územia, ktoré je predmetom návrhu, a s vyznačením širších

vzťahov k okoliu,

c)

architektonické riešenie stavby, jej hmotové členenie,

d)

vzhľad a pôdorysné usporiadanie stavby,

e)

údaje o základnom stavebnotechnickom a konštrukčnom riešení stavby,

f)

údaje o požiadavkách stavby na dopravné napojenie vrátane parkovania a návrh napojenia

stavby na dopravné vybavenie územia a jestvujúce siete a zariadenia technického vybavenia.

(3)

Ak predložená žiadosť podľa odseku 1 neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie

súladu navrhovanej stavby so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, orgán

územného plánovania v lehote do 15 dní od podania žiadosti vyzve stavebníka, aby žiadosť

v primeranej lehote doplnil a upozorní ho, že inak záväzné stanovisko nevydá a žiadosť

odloží. Ak stavebník nedoplní žiadosť o záväzné stanovisko požadovaným spôsobom v

určenej lehote, orgán územného plánovania žiadosť odloží, o čom stavebníka bezodkladne

upovedomí.

(4)

Záväzné stanovisko podľa odsekov 1 až 3, odseku 5,

§ 24 ods. 3 až 5

,

ods. 9 až 12

,

§ 40a ods. 1

a

6

,

§ 40b

vydané na základe žiadosti podľa odseku 1 obsahuje najmä

a)

meno a priezvisko alebo názov a adresu alebo sídlo stavebníka,

b)

stručný popis navrhovanej stavby,

c)

druhy a parcelné čísla dotknutých pozemkov navrhovanej stavby podľa katastra nehnuteľností,

d)

vyjadrenie, či navrhovaná stavba je v súlade s obsahom záväznej časti územnoplánovacej

dokumentácie, s požiadavkami na dopravné a technické vybavenie územia spolu s odôvodnením,

e)

popis záväzných podmienok na umiestnenie navrhovanej stavby z hľadiska splnenia urbanistických

a architektonických požiadaviek, požiadaviek na priestorové a funkčné využitie územia

a požiadaviek na verejné dopravné a technické vybavenie územia, na ktorom má byť stavba

umiestnená.

(5)

K záväznému stanovisku podľa odseku 4 pripojí orgán územného plánovania overený zastavovací

plán.

§ 40d

Prechodné ustanovenie k úprave účinnej dňom vyhlásenia

Ustanovenia

§ 8

v znení účinnom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa vzťahujú aj na predsedu

úradu a podpredsedov úradu, ktorí boli ustanovení do funkcie podľa

§ 8

v znení účinnom predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

§ 40e

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2025

(1)

V obci, ktorá nemá schválený územný plán obce alebo územný plán mikroregiónu do 31.

marca 2032

a)

je možné umiestniť stavbu len v zastavanom území obce určeného lomovými bodmi zastavaného

územia obce, ktoré boli premietnuté do katastra k 1. januáru 1990, pri zohľadnení

charakteru existujúcej zástavby, a to najmä jej funkčného využitia, štruktúry a typu

zástavby, usporiadania verejných priestorov, ďalších prvkov priestorového usporiadania

územia, urbanistických, architektonických, estetických, kultúrnych a prírodných hodnôt

územia krajiny,

b)

nie je možné umiestniť stavbu mimo zastavaného územia obce určeného lomovými bodmi

zastavaného územia obce, ktoré boli premietnuté do katastra k 1. januáru 1990, okrem

stavby na účely poľnohospodárstva, lesného hospodárstva alebo vodného hospodárstva,

významnej investície, dopravnej infraštruktúry a technickej infraštruktúry, ak táto

infraštruktúra nemá individuálny účel, ak sa pri takomto umiestnení zohľadnia kultúrne

a prírodné hodnoty územia krajiny.

(2)

Posúdenie splnenia požiadaviek podľa odseku 1 uplatňuje príslušný orgán územného

plánovania v záväznom stanovisku ako dotknutý orgán podľa

Stavebného zákona

.

(3)

Orgán územného plánovania, ktorý obstaráva od 1. apríla 2024 zmeny a doplnky územnoplánovacej

dokumentácie postupom podľa doterajších predpisov, nie je na účely rozhodnutia o obstarávaní

takýchto zmien a doplnkov povinný spracovať správu o stave územnoplánovacej dokumentácie

podľa

§ 32

.

(4)

Orgán územného plánovania je v záväznom stanovisku vydanom na základe záväznej časti

územnoplánovacej dokumentácie schválenej podľa predpisov účinných do 31. marca 2024

povinný uviesť, či navrhovaná stavba alebo iná činnosť je v súlade s obsahom záväznej

časti územnoplánovacej dokumentácie. V záväznom stanovisku uvedie požiadavky na dopravné

a technické vybavenie územia, popis záväzných podmienok na umiestnenie navrhovanej

stavby z hľadiska splnenia urbanistických a architektonických požiadaviek, požiadaviek

na priestorové a funkčné využitie územia a požiadaviek na verejné dopravné a technické

vybavenie územia, na ktorom má byť stavba umiestnená len, ak tieto požiadavky alebo

podmienky vyplývajú zo záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie; ak ide o konania,

na ktoré sa podľa Stavebného zákona použijú predpisy účinné do 31. marca 2025, k záväznému

stanovisku pripojí orgán územného plánovania potvrdený jednoduchý situačný výkres

súčasného stavu územia na podklade katastrálnej mapy so zakreslením navrhovanej stavby

a jej polohy s vyznačením väzieb na okolie (ďalej len „zastavovací plán“).

(5)

Orgán územného plánovania pre konania vo výstavbe, na ktoré sa podľa Stavebného zákona

použijú predpisy účinné do 31. marca 2025, vydáva záväzné stanovisko podľa tohto zákona

v znení účinnom od 1. apríla 2025. Prílohou žiadosti o vydanie záväzného stanoviska

sú údaje svedčiace o súlade navrhovanej stavby so záväznou časťou územnoplánovacej

dokumentácie a dokumentácia navrhovanej stavby minimálne v tomto rozsahu

a)

urbanistické začlenenie stavby do územia,

b)

zastavovací plán; ak ide o návrh na vydanie záväzného stanoviska pre umiestnenie

líniovej stavby alebo zvlášť rozsiahlej stavby s veľkým počtom účastníkov konania,

alebo pre využitie územia, ak sa týka rozsiahleho územia, zastavovací plán tvorí situačný

výkres súčasného stavu územia na podklade mapového podkladu v mierke 1:10 000 až 1

50 000 s vymedzením hraníc územia, ktoré je predmetom návrhu, a s vyznačením širších

vzťahov k okoliu,

c)

architektonické riešenie stavby, jej hmotové členenie,

d)

vzhľad a pôdorysné usporiadanie stavby,

e)

údaje o základnom stavebnotechnickom a konštrukčnom riešení stavby,

f)

údaje o požiadavkách stavby na dopravné napojenie vrátane parkovania a návrh napojenia

stavby na dopravné vybavenie územia a existujúce siete a zariadenia technického vybavenia.

(6)

Záväzné stanovisko orgánu územného plánovania vydané do 31. marca 2025, ktoré nemalo

obmedzenú platnosť, platí do 31. marca 2027. Záväzné stanovisko nestráca platnosť,

ak bola v lehote podľa prvej vety podaná žiadosť na začatie povoľovacieho konania

podľa predpisov účinných do 31. marca 2025 alebo žiadosť o začatie konania o stavebnom

zámere.

§ 40f

Prechodné ustanovenie účinné od 1. marca 2026

Orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu alebo jej

doplnok alebo zmenu podľa predpisov o územnom plánovaní účinných do 31. marca 2024,

prerokuje stanoviská a písomné pripomienky k návrhu územnoplánovacej dokumentácie

alebo k návrhu doplnku alebo zmeny územnoplánovacej dokumentácie, ktoré neboli zohľadnené,

len s dotknutými obcami a samosprávnymi krajmi, ktorých územia sa riešenie týka a

s dotknutými právnickými osobami, ktoré ich uplatnili. Informáciu o nezohľadnení stanovísk

a písomných pripomienok verejnosti zverejní orgán územného plánovania spôsobom v mieste

obvyklým, spolu s odôvodnením ich neakceptovania.

§ 41

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa

1.

Zákon č.

50/1976 Zb.

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č.

103/1990 Zb.

, zákona č.

262/1992 Zb.

, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

136/1995 Z. z.

, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

199/1995 Z. z.

, nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.

286/1996 Z. z.

, zákona č.

229/1997 Z. z.

, zákona č.

175/1999 Z. z.

, zákona č.

237/2000 Z. z.

, zákona č.

416/2001 Z. z.

, zákona č.

553/2001 Z. z.

, nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.

217/2002 Z. z.

, zákona č.

103/2003 Z. z.

, zákona č.

245/2003 Z. z.

, zákona č.

417/2003 Z. z.

, zákona č.

608/2003 Z. z.

, zákona č.

541/2004 Z. z.

, zákona č.

290/2005 Z. z.

, zákona č.

479/2005 Z. z.

, zákona č.

24/2006 Z. z.

, zákona č.

218/2007 Z. z.

, zákona č.

540/2008 Z. z.

, zákona č.

66/2009 Z. z.

, zákona č.

513/2009 Z. z.

, zákona č.

118/2010 Z. z.

, zákona č.

145/2010 Z. z.

, zákona č.

547/2010 Z. z.

, zákona č.

408/2011 Z. z.

, zákona č.

300/2012 Z. z.

, zákona č.

180/2013 Z. z.

, zákona č.

219/2013 Z. z.

, zákona č.

368/2013 Z. z.

, zákona č.

293/2014 Z. z.

, zákona č.

314/2014 Z. z.

, zákona č.

154/2015 Z. z.

, zákona č.

247/2015 Z. z.

, zákona č.

254/2015 Z. z.

, zákona č.

177/2018 Z. z.

, zákona č.

312/2018 Z. z.

, zákona č.

93/2019 Z. z.

, zákona č.

279/2019 Z. z.

, zákona č.

90/2020 Z. z.

, zákona č.

145/2021 Z. z.

, zákona č.

149/2021 Z. z.

, zákona č.

172/2022 Z. z.

, zákona č.

69/2023 Z. z.

, zákona č.

195/2023 Z. z.

, zákona č.

46/2024 Z. z.

, zákona č.

142/2024 Z. z.

a zákona č.

26/2025 Z. z.

2.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.

136/1995 Z. z.

o odbornej spôsobilosti na vybrané činnosti vo výstavbe a o zmene a doplnení zákona

č.

50/1976 Zb.

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov

v znení zákona č.

236/2000 Z. z.

3.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.

64/1998 Z. z.

, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Bratislavský

kraj v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č.

336/2001 Z. z.

a nariadenia vlády Slovenskej republiky č.

20/2003 Z. z.

4.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.

183/1998

Z. z., ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Trnavský

kraj v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 111/2003 Z. z.

5.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.

188/1998

Z. z., ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Nitriansky

kraj.

6.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.

216/1998

Z. z., ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Prešovský

kraj v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 679/2002 Z. z. a nariadenia

vlády Slovenskej republiky č. 111/2003 Z. z.

7.

Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č.

436/2000

Z. z., ktorou sa upravujú podrobnosti o obsahu žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti

na obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie obcí a

o spôsobe overenia odbornej spôsobilosti v znení vyhlášky Ministerstva životného prostredia

Slovenskej republiky č. 600/2002 Z. z.

8.

Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č.

55/2001

Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii.

§ 42

Záverečné ustanovenie

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v

prílohe

.

§ 43

Tento zákon nadobúda účinnosť 15. júna 2023 okrem § 1 až 7, § 9 ods. 1 písm. a) až

o) a ods. 2, § 10 až 23, § 24 ods. 3 až 5 a ods. 9 až 12, § 25 až 34, § 36 až 39,

§ 40 ods. 1, 3 a 5 až 14, § 40a až 40c, § 41 bodov 3 až 7 a 9 a § 42, ktoré nadobúdajú

účinnosť 1. apríla 2024, a § 9 ods. 1 písm. p), § 24 ods. 1 a 2, ods. 6 až 8, § 35,

§ 40 ods. 2 a 4 a § 41 bodov 1, 2, 8, 10 a 11, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. apríla

2025.