vyhlasuje úplné znenie Občianskeho súdneho poriadku zo dňa 4. decembra 1963 č. 99/1963 Zb. , ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 36/1967 Zb., zákonom č. 158/1969 Zb., zákonom č. 49/1973 Zb., zákonom č. 20/1975 Zb., zákonom č. 133/1982 Zb., zákonom č. 180/1990 Zb., zákonom č. 328/1991 Zb., zákonom č. 519/1991 Zb., zákonom č. 263/1992 Zb., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/1993 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1994 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 22/1996 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 281/1996 Z. z., zákonom č. 211/1997 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 359/1997 Z. z., zákonom č. 124/1998 Z. z., zákonom č. 144/1998 Z. z., zákonom č. 169/1998 Z. z., zákonom č. 187/1998 Z. z., zákonom č. 225/1998 Z. z., zákonom č. 233/1998 Z. z., zákonom č. 235/1998 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 318/1998 Z. z., zákonom č. 331/1998 Z. z., zákonom č. 46/1999 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 66/1999 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 166/1999 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákonom č. 223/1999 Z. z., zákonom č. 303/2001 Z. z., zákonom č. 501/2001 Z. z., zákonom č. 215/2002 Z. z., zákonom č. 232/2002 Z. z., zákonom č. 424/2002 Z. z., zákonom č. 451/2002 Z. z., zákonom č. 480/2002 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 620/2002 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 75/2003 Z. z., zákonom č. 353/2003 Z. z., zákonom č. 530/2003 Z. z., zákonom č. 589/2003 Z. z., zákonom č. 204/2004 Z. z., zákonom č. 371/2004 Z. z., zákonom č. 382/2004 Z. z., zákonom č. 420/2004 Z. z., zákonom č. 428/2004 Z. z., zákonom č. 613/2004 Z. z., zákonom č. 757/2004 Z. z., zákonom č. 36/2005 Z. z., zákonom č. 290/2005 Z. z., zákonom č. 341/2005 Z. z., zákonom č. 24/2007 Z. z., zákonom č. 84/2007 Z. z., zákonom č. 273/2007 Z. z., zákonom č. 335/2007 Z. z., zákonom č. 643/2007 Z. z., zákonom č. 384/2008 Z. z., zákonom č. 477/2008 Z. z., zákonom č. 484/2008 Z. z., zákonom č. 491/2008 Z. z., zákonom č. 487/2009 Z. z., zákonom č. 495/2009 Z. z., zákonom č. 575/2009 Z. z., zákonom č. 151/2010 Z. z., zákonom č. 183/2011 Z. z., zákonom č. 332/2011 Z. z., zákonom č. 348/2011 Z. z., zákonom č. 388/2011 Z. z., zákonom č. 355/2012 Z. z., zákonom č. 64/2013 Z. z. a zákonom č. 75/2013 Z. z. 200/2013 Z. z. OBČIANSKY SÚDNY PORIADOK

§ 1

Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní

tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov,

ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam

iných osôb.

§ 2

V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,

uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na

to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických

osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.

§ 3

Občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a

rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo

porušené.

§ 4

Zrušený.

§ 5

(1)

Súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia

o ich procesných právach a povinnostiach.

(2)

Súdy povinnosť podľa odseku 1 nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený

advokátom.

§ 6

V konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana

práv bola rýchla a účinná.

§ 7

(1)

V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,

ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych

vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

(2)

V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej

správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci

a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach

územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády

a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov

štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

(3)

Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje

zákon.

§ 8

Ak sa má pred konaním na súde konať u iného orgánu, môžu súdy konať len vtedy, ak

nebola vec v takomto konaní s konečnou platnosťou vyriešená.

§ 8a

Spory o právomoc

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje spory o právomoc medzi súdmi a orgánmi

štátnej správy.

§ 9

(1)

Na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.

(2)

Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa

a)

v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere,

než patrila, medzi zamestnávateľom a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov

o sociálnom zabezpečení,

b)

v sporoch medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu

škody vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia,

c)

v sporoch týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity

a výsady,

1

)

ak tieto spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky.

§ 10

(1)

Krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov.

(2)

O odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa rozhoduje

Najvyšší súd Slovenskej republiky.

§ 10a

(1)

O dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako odvolacích súdov rozhoduje Najvyšší

súd Slovenskej republiky.

(2)

O dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho

súdu rozhoduje iný senát tohto súdu.

(3)

O mimoriadnych dovolaniach proti rozhodnutiam súdov rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej

republiky.

(4)

O mimoriadnych dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

ako odvolacieho súdu rozhoduje iný senát tohto súdu.

§ 11

(1)

Konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť

sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.

(2)

Ak je miestne príslušných niekoľko súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich.

(3)

Ak ide o vec, ktorá patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, ale podmienky

miestnej príslušnosti chýbajú, alebo ich nemožno zistiť, Najvyšší súd Slovenskej republiky

určí, ktorý súd vec prejedná a rozhodne.

§ 12

(1)

Ak nemôže príslušný súd o veci konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení (

§ 14

), musí byť vec prikázaná inému súdu toho istého stupňa.

(2)

Vec možno prikázať inému súdu toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti.

(3)

O prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému

súdu a súdu, ktorému sa vec má prikázať.

§ 13

Zrušený.

§ 14

(1)

Sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer

k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

(2)

Na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí rozhodovali vec na súde nižšieho

stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie o dovolaní.

(3)

Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní

o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

§ 15

(1)

Ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne

predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

Predseda súdu môže prideliť vec inému sudcovi, ak s tým sudca, o ktorého vylúčenie

ide, súhlasí; pridelenie zabezpečí podľa osobitného predpisu.

2

)

Ak ide o vylúčenie sudcu podľa

§ 14 ods. 1

a predseda súdu má za to, že nie je dôvod pochybovať o nezaujatosti sudcu, predloží

vec na rozhodnutie súdu uvedenému v

§ 16 ods. 1

. Na opakované oznámenia tých istých skutočností súd neprihliadne, ak už o nich nadriadený

súd rozhodol; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

(2)

Ak skutočnosti podľa odseku 1 predpokladajú vylúčenie aj ďalších sudcov toho istého

súdu, sudca pripojí k oznámeniu aj vyjadrenia týchto sudcov.

§ 15a

(1)

Účastníci majú právo z dôvodov podľa

§ 14 ods. 1

uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

(2)

Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na prvom pojednávaní,

ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť

o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený.

(3)

V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť

sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia

dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne;

v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

(4)

Na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliadne, ak

už o nich rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

(5)

Ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v

§ 14 ods. 3

, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu

nepredkladá.

§ 16

(1)

Súd predloží vec nadriadenému súdu s vyjadrením sudcu na rozhodnutie o námietke zaujatosti

do 15 dní od jej podania. Ak sa spis zároveň predkladá odvolaciemu súdu na rozhodnutie

o odvolaní, vec sa predloží až po vykonaní úkonov spojených s predložením veci odvolaciemu

súdu. O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne do desiatich dní od predloženia veci nadriadený

súd v senáte; touto lehotou nie je viazaný, ak rozhoduje zároveň o odvolaní. O vylúčení

sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodne do desiatich dní iný senát tohto

súdu.

(2)

Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak účastník uplatnil v námietke zaujatosti rovnaké

skutočnosti, o ktorých už rozhodol nadriadený súd alebo iný senát Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, ak je námietka zaujatosti podaná po uplynutí lehoty podľa

§ 15a ods. 2

alebo ak na námietku súd neprihliada podľa

§ 15a ods. 3 až 5

; v týchto prípadoch sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. O dôvode, pre ktorý sa

vec nadriadenému súdu nepredkladá, súd upovedomí účastníka konania, ktorý námietku

uplatnil.

(3)

Podanie námietky zaujatosti nebráni súdu prejednať vec alebo uskutočniť iné úkony

pred jej predložením nadriadenému súdu podľa odseku 1, ak možno predpokladať, že námietka

nie je dôvodná; pred rozhodnutím o námietke zaujatosti súd nemôže vydať rozhodnutie

vo veci samej alebo rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.

§ 17

(1)

O tom, či je vylúčený zapisovateľ alebo iný pracovník súdu, ako aj znalec alebo tlmočník,

platia tieto ustanovenia primerane; rozhoduje o tom predseda senátu alebo samosudca.

(2)

Na vylúčenie notára z úkonov súdneho komisára primerane platia

§ 14 až 16

. O vylúčení rozhoduje súd, ktorý notára poveril vykonaním úkonov súdneho komisára.

§ 18

Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Majú právo konať pred

súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú. Súd je povinný zabezpečiť

im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.

§ 19

Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti;

inak len ten, komu ju zákon priznáva.

§ 20

Každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu,

v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

§ 21

(1)

Za právnickú osobu koná

a)

štatutárny orgán; ak štatutárny orgán tvorí viacero fyzických osôb, koná za právnickú

osobu jeho predseda, prípadne jeho člen, ktorý tým bol poverený,

b)

zamestnanec, ktorý tým bol poverený štatutárnym orgánom,

c)

vedúci odštepného závodu alebo vedúci organizačnej zložky, o ktorých zákon ustanovuje,

že sa zapisujú do obchodného registra, ak ide o veci týkajúce sa tohto závodu alebo

zložky, alebo

d)

prokurista, ak podľa udelenej prokúry môže samostatne konať.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak tento zákon alebo osobitný zákon ustanovuje,

že za právnickú osobu konajú iné osoby.

(3)

Za právnickú osobu nemôže konať ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami právnickej

osoby.

(4)

Za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými

predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. Na

konanie štátneho orgánu a toho, koho zákon splnomocňuje na zastupovanie pred súdom

sa vzťahujú ustanovenia odseku 1 písm. a) a b), odsekov 2 a 3.

(5)

Každý, kto koná za právnickú osobu, štátny orgán alebo štát, musí svoje oprávnenie

preukázať, ak také oprávnenie nevyplýva z obchodného registra alebo z iného verejného

registra, alebo ak také oprávnenie nie je známe súdu z jeho činnosti.

§ 22

Fyzická osoba, ktorá nemôže pred súdom konať samostatne, musí byť zastúpená zákonným

zástupcom. To neplatí, ak tento zákon ustanovuje inak.

§ 23

Ak to okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd rozhodnúť, že ten, kto nemá spôsobilosť

na právne úkony v plnom rozsahu, musí byť v konaní zastúpený svojím zákonným zástupcom,

i keď ide o vec, v ktorej by inak mohol konať samostatne.

b)

na základe plnomocenstva

§ 24

Účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie

podľa

§ 26

, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať

účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa

§ 25

.

§ 25

(1)

Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi

nemožno obmedziť.

(2)

Advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby

poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje.

(3)

Advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom, prípadne

advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva.

§ 26

(1)

Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže

3

)

môže na základe plnomocenstva zastupovať maloletého účastníka v konaní vo veciach

starostlivosti súdu o maloletých, ako aj plnoletého účastníka, ku ktorému trvá vyživovacia

povinnosť rodičov, prípadne iných osôb podľa osobitného zákona v konaní o určenie

a zmenu vyživovacej povinnosti, ak ide o veci s medzinárodným prvkom.

(2)

Odborová organizácia môže na základe plnomocenstva v konaní zastupovať účastníka,

ktorý je jej členom vo veciach týkajúcich sa pracovnoprávnych vzťahov.

(3)

Ak je zástupcom právnická osoba podľa odseku 1 alebo 2, koná za ňu jej štatutárny

orgán alebo osoba, ktorej tento orgán udelil plnomocenstvo.

(4)

Právnická osoba založená podľa osobitného zákona

3a

)

na účel výkonu advokácie môže zastupovať účastníka na základe plnomocenstva v konaní.

(5)

Iná právnická osoba ako v odsekoch 1 až 4 môže na základe plnomocenstva v konaní

zastupovať účastníka, len ak tak ustanoví osobitný zákon.

§ 27

(1)

Účastník sa môže dať zastúpiť aj ktoroukoľvek fyzickou osobou spôsobilou na právne

úkony. Tento zástupca môže konať jedine osobne.

(2)

Súd rozhodne, že zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa, ak zástupca zrejme nie je

spôsobilý na riadne zastupovanie, alebo ak ako zástupca vystupuje v rôznych veciach

opätovne.

(3)

Vo veciach ochrany osobnosti podľa

Občianskeho zákonníka

, vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch

vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, v sporoch o ochranu

hospodárskej súťaže, v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo,

v sporoch z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek, šekov alebo iných cenných papierov,

v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva, v konaní s cudzím prvkom,

v konaní podľa piatej časti tretej hlavy tohto zákona, vo veciach podľa

§ 261 ods. 3 Obchodného zákonníka

a v konaní podľa

Exekučného poriadku

sa zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa. To neplatí, ak zástupca účastníka konania

podľa odseku 1 má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo a účastník

konania je jeho blízkou osobou.

§ 27a

Zrušený.

§ 28

(1)

Zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo

buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony.

(2)

Plnomocenstvo udelené pre celé konanie nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo toto

plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť účastník.

(3)

Odvolanie plnomocenstva účastníkom alebo jeho výpoveď zástupcom sú voči súdu účinné,

len čo mu ich účastník alebo zástupca oznámili; voči iným účastníkom konania sú účinné,

len čo im ich oznámil súd.

c)

na základe rozhodnutia súdu

§ 29

(1)

Ak nie je zastúpený ten, kto nemôže pred súdom samostatne konať, súd ustanoví mu

opatrovníka, ak je tu nebezpečenstvo z omeškania. Rovnako sa postupuje, ak tak ustanovuje

osobitný predpis.

(2)

Pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého

pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo

ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý

je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.

(3)

Súd môže ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorý je právnickou osobou, ak jej

nie je možné doručiť písomnosť na adresu sídla uvedeného v obchodnom registri alebo

v inom registri a jej iná adresa nie je súdu známa; ak sa nepodarilo doručiť písomnosť

na jej známu adresu v cudzine.

(4)

Sudca alebo poverený zamestnanec súdu zruší uznesenie o ustanovení opatrovníka, ak

pominú dôvody, pre ktoré bol opatrovník ustanovený.

(5)

Ak súd nerozhodne inak, opatrovník ustanovený podľa odsekov 1 až 4 zastupuje účastníka

v konaní pred súdom prvého stupňa, v odvolacom konaní a v dovolacom konaní.

(6)

Za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne

v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj

obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec;

to neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia

konania neprevyšuje 1 000 eur (ďalej len „drobné spory“).

§ 29a

(1)

Ak je v tej istej veci na jednej strane sporu počet účastníkov väčší ako dvadsať

a jednotlivým výkonom ich práv by mohol byť ohrozený účel a rýchly priebeh konania

a títo účastníci sa nedohodnú na spoločnom zástupcovi, navrhne ho súd a účastníkov

vyzve, aby sa k nemu vyjadrili. Zároveň súd pripojí doložku, že ak sa účastníci nevyjadria

v určitej lehote, bude sa predpokladať, že nemajú k ustanovenému zástupcovi pripomienky.

Spoločný zástupca má rovnaké procesné postavenie ako splnomocnenec. Spoločný zástupca

nemôže bez písomného súhlasu zastúpeného účastníka konania vziať za neho návrh späť.

(2)

Ak účastník nesúhlasí s ustanovením spoločného zástupcu, môže súd vylúčiť prejednanie

jeho nároku na samostatné konanie, ak to povaha veci dovoľuje.

§ 30

Účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta a u ktorého sú predpoklady, aby bol

oslobodený od súdnych poplatkov, súd odkáže na Centrum právnej pomoci. O tejto možnosti

súd účastníka poučí.

§ 31

Ustanovený zástupca má rovnaké postavenie ako zástupca na základe plnomocenstva pre

celé konanie, pokiaľ nebol ustanovený len pre určité úkony.

§ 31a

Spoločné ustanovenie

(1)

Zástupcom účastníka nemôže byť ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami účastníka

konania, ktorého zastupuje.

(2)

Súd zruší uznesenie o ustanovení opatrovníka, ak na jeho strane existujú dôvody nezlučiteľné

s jeho ustanovením.

§ 32 až 34

Zrušené.

§ 35

(1)

Prokurátor môže podať návrh na začatie konania,

a)

ak to ustanovuje osobitný zákon,

4

)

b)

ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých

sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone,

c)

ak ide o nečinnosť orgánu verejnej správy v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo upozorneniu

prokurátora, za podmienok ustanovených v tomto zákone,

d)

ak ide o uplatnenie nároku štátu podľa osobitného zákona

5

)

na vydanie bezdôvodného obohatenia vrátane majetkového prospechu získaného z nepoctivých

zdrojov,

e)

na uloženie ochrannej výchovy osobe, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedná

a spáchala čin, ktorý by inak bol trestným činom,

f)

ak ide o vyslovenie neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva alebo o určenie

vlastníctva a pri nadobudnutí vlastníctva boli porušené ustanovenia všeobecne záväzného

právneho predpisu.

(2)

Prokurátor môže vstúpiť do začatého konania

a)

vo veciach spôsobilosti na právne úkony,

b)

vo veciach vyhlásenia za mŕtveho,

c)

vo veciach zápisu do obchodného registra,

d)

vo veciach vrátenia dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu pri medzinárodných únosoch

detí,

e)

vo veciach výchovy maloletých,

f)

vo veciach opatrovníctva,

g)

vo veciach konkurzu a vyrovnania,

h)

vo veciach určenia neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva alebo o určenie

vlastníctva,

i)

vo veciach preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorým bolo vyhovené

protestu prokurátora,

j)

vo veciach, v ktorých ako jeden z účastníkov konania vystupuje štát, štátny podnik,

právnická osoba s majetkovou účasťou štátu, obec, vyšší územný celok alebo právnická

osoba s majetkovou účasťou obce alebo vyššieho územného celku obec alebo vyšší územný

celok,

k)

vo veciach ochrany spotrebiteľa,

l)

vo veciach zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej

moci nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

5a

)

(3)

Prokurátor je v konaní podľa odsekov 1 a 2 oprávnený na všetky úkony, ktoré môže

vykonať účastník konania, ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len účastník právneho

vzťahu.

(4)

Príslušnej okresnej prokuratúre sa bezodkladne po začatí konania vo veciach neplatnosti

prevodu alebo prechodu vlastníctva alebo o určenie vlastníctva, ak sa predmet konania

týka majetku štátu, vyššieho územného celku, obce alebo verejnoprávnej inštitúcie

alebo majetku príspevkových a rozpočtových organizácií zriadených štátom, vyšším územným

celkom alebo obcou podľa osobitného predpisu, a vo veciach zodpovednosti za škodu

spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom zasiela oznam o začatí takého konania.

(5)

Vo veciach uvedených v odseku 2 má prokurátor právo nazerať do súdneho spisu a robiť

si z neho výpisy a odpisy, ako aj má právo na informácie zo súdnych registrov. Podrobnosti

o poskytovaní informácií zo súdneho registra ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,

ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

§ 35a

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) a Protimonopolný úrad Slovenskej republiky

(ďalej len „protimonopolný úrad“) môžu v konaní, v ktorom súd uplatňuje ustanovenia

osobitného predpisu,

6

)

predložiť písomné vyjadrenie k právnym alebo skutkovým skutočnostiam priamo súvisiacim

s prejednávanou vecou. Súd môže vyhovieť žiadosti Komisie alebo protimonopolného úradu

o ústne vyjadrenie.

(2)

Písomné vyjadrenie podľa odseku 1 musí mať všeobecné náležitosti podania podľa

§ 42 ods. 3

.

(3)

Súd je povinný umožniť účastníkom konania vyjadriť sa v súdom určenej primeranej

lehote k vyjadreniu Komisie alebo k vyjadreniu protimonopolného úradu podľa odseku

1.

(4)

Súd je povinný na účel prípravy vyjadrenia podľa odseku 1 umožniť Komisii a protimonopolnému

úradu nazeranie do súdneho spisu s právom robiť si z neho výpisy a odpisy. Na ich

žiadosť je tiež povinný im doručiť alebo zabezpečiť doručenie kópie akýchkoľvek dokumentov

súvisiacich s prejednávanou vecou, ktoré sú nevyhnutné na prípravu ich vyjadrenia

podľa odseku 1.

§ 36

(1)

V konaní pred súdom koná a rozhoduje senát, jediný sudca (ďalej len „samosudca“)

alebo poverený zamestnanec súdu v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom (ďalej len

„poverený zamestnanec súdu“).

(2)

V konaní pred okresným súdom koná a rozhoduje samosudca alebo poverený zamestnanec

súdu.

(3)

V konaní pred krajským súdom ako súdom prvého stupňa koná a rozhoduje samosudca alebo

poverený zamestnanec súdu; v odvolacom konaní koná a rozhoduje senát.

§ 36a a 36b

Zrušené.

§ 36c

Najvyšší súd Slovenskej republiky koná a rozhoduje v senátoch.

§ 36d

(1)

Predseda senátu môže vo veciach prislúchajúcich senátu vykonávať len také úkony,

ktorými sa nerozhoduje vo veci.

(2)

V prípadoch, keď podľa zákona môže konať a rozhodovať samosudca, prislúchajú mu práva,

ktoré sú inak vyhradené senátu.

§ 37

(1)

Senát rozhoduje po porade za prítomnosti zapisovateľa; nikto iný nesmie byť na porade

prítomný.

(2)

Na rozhodnutie je potrebná väčšina hlasov, pričom hlasovať sú povinní všetci členovia

senátu. Hlasovanie vedie predseda senátu. Prísediaci hlasujú pred sudcami a mladší

sudcovia pred staršími sudcami, predseda senátu hlasuje posledný.

§ 38

(1)

Na základe poverenia súdu je notár ako súdny komisár oprávnený viesť samostatne konanie

o dedičstve smerujúce k vydaniu osvedčenia o dedičstve alebo k predloženiu veci súdu

na vydanie uznesenia podľa

§ 175zd

. Poverenie môže súd dodatočne meniť. Poverenie a zmena poverenia sú voči súdnemu

komisárovi účinné, len čo mu ich súd oznámil.

(2)

Notár v konaní podľa odseku 1 je oprávnený vydať rozhodnutia okrem rozhodnutí uvedených

v osobitnom predpise. Proti rozhodnutiam notára vydaným v konaní o dedičstve je prípustné

odvolanie. Včas podaným odvolaním osoby, ktorej bolo rozhodnutie určené na doručenie,

sa toto rozhodnutie zrušuje a nové rozhodnutie vydá sudca; v ostatných prípadoch o

odvolaní rozhodne odvolací súd.

(3)

Účastník konania sa nemôže vzdať odvolania proti rozhodnutiu notára.

(4)

Z úkonov podľa odseku 1 sú vyňaté žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v cudzine.

(5)

Úkony notára podľa odseku 1 sa považujú za úkony súdu.

(6)

Poverenie nie je súdnym rozhodnutím.

§ 39

(1)

Úkony, ktoré by príslušný súd alebo rozhodcovský súd mohol urobiť len s ťažkosťami

alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktoré v jeho obvode nemožno urobiť, urobí

na dožiadanie iný súd.

(2)

Ak dožiadaný súd nemôže urobiť úkon vo svojom obvode, postúpi dožiadanie súdu, v

obvode ktorého možno úkon urobiť, ak je mu tento súd známy; inak dožiadanie vráti.

(3)

Úkony dožiadaného súdu robí samosudca; má pritom práva a povinnosti predsedu senátu.

§ 40

(1)

O úkonoch, pri ktorých súd koná s účastníkmi alebo vykonáva dokazovanie, spisuje

sa zápisnica. V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše

sa priebeh dokazovania a uvedie sa obsah prednesov a výroky rozhodnutia; ak nahrádza

zápisnica podanie, musí mať aj jeho náležitosti.

(2)

Zápisnicu podpisuje predseda senátu, samosudca alebo súdny úradník a zapisovateľ,

ktorý zápisnicu spísal; ak predseda senátu nemôže zápisnicu podpísať, podpíše ju za

neho iný člen senátu. Ak bol uzavretý zmier, podpisujú zápisnicu aj prítomní účastníci.

Zápisnicu o hlasovaní podpisujú všetci členovia senátu a zapisovateľ.

(3)

Predseda senátu alebo samosudca opraví v zápisnici chyby v písaní a iné zrejmé nesprávnosti.

Predseda senátu alebo samosudca rozhoduje aj o návrhoch na doplnenie zápisnice a o

námietkach proti jej zneniu. Každá námietka účastníka konania proti zneniu zápisnice,

vedeniu konania alebo správania účastníkov konania, ktorej súd nevyhovel, musí byť

v zápisnici uvedená.

(4)

Zápisnicu podľa odseku 1 možno v konaní o dedičstve nahradiť osvedčením o dedičstve

(

§ 175zca

).

§ 40a

Súdny úradník

Súdny úradník môže v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom vydávať rozhodnutia a vykonávať

iné úlohy súdu. Osobitný zákon ustanovuje, kedy môže súdny úradník konať samostatne

a kedy na základe poverenia vydaného sudcom.

§ 41

(1)

Účastníci môžu robiť svoje úkony akoukoľvek formou, pokiaľ zákon pre niektoré úkony

nepredpisuje určitú formu.

(2)

Každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.

(3)

Hmotnoprávny úkon účastníka urobený voči súdu je účinný aj voči ostatným účastníkom,

avšak len od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli.

§ 42

(1)

Podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo

telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného

opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne

alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným

elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr

do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené,

sa neprihliada.

(2)

Každý okresný súd je povinný spísať podanie do zápisnice a postúpiť ho bez prieťahu

príslušnému súdu. Také podanie má tie isté účinky, ako keby sa stalo priamo na príslušnom

súde.

(3)

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z

podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,

a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov

a príloh tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý účastník dostal

jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

§ 42a

Osobitné ustanovenie o hromadnom podaní

(1)

Hromadné podanie tvorí najmenej 10 podaní doručených tomu istému súdu tým istým účastníkom

v jeden deň.

(2)

Ak ide o hromadné podanie, pridelia sa iba podania, ktoré sú tomuto súdu adresované,

ostatné podania súd odošle súdu, ktorý účastník určil v podaní; právne účinky spojené

s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované. Ak je hromadné podanie urobené

elektronickými prostriedkami, súd podania podľa prvej vety odošle elektronickými prostriedkami.

(3)

Podania, ktoré tvoria hromadné podanie a sú podľa svojho obsahu návrhmi na začatie

konania, prideľuje súd priebežne tak, aby bola zachovaná plynulosť prideľovania ostatných

podaní.

(4)

Ak sú súdu doručené podania podľa odseku 2, ktoré boli už skôr pridelené a o ktorých

sa doposiaľ právoplatne nerozhodlo, tieto sa ďalej neprideľujú a považujú sa za rovnopisy

už pridelených podaní.

§ 43

(1)

Sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné

alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže

byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.

Ak ide o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania,

odošle súd uznesenie do 60 dní od doručenia takéhoto podania.

(2)

Ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený

nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa

svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo podanie doplnené alebo opravené

v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty

na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto

uzneseniu môže podľa

§ 210a

rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

(3)

Na iné podanie, ktoré podľa svojho obsahu nespĺňa náležitosti návrhu na začatie konania,

ak nie je riadne opravené alebo doplnené, súd neprihliada.

§ 44

(1)

Účastníci a ich zástupcovia majú právo nazerať do súdneho spisu a robiť si z neho

výpisy, odpisy a fotokópie alebo požiadať súd o vyhotovenie fotokópií za úhradu vecných

nákladov. To neplatí, ak ide o zápisnicu o hlasovaní alebo listiny obsahujúce utajované

skutočnosti, alebo chránené údaje podľa osobitných predpisov.

(2)

Niekomu inému než účastníkovi môže predseda senátu alebo samosudca povoliť nazerať

do spisu a robiť si z neho výpisy a odpisy, ak sú pre to vážne dôvody a oprávnené

záujmy účastníkov tým nemôžu byť dotknuté.

§ 44a

Účastník konania je oprávnený podať na príslušnej správe katastra nehnuteľností návrh

na zápis začatia súdneho konania, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam,

alebo súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Ustanovenie sa použije

rovnako aj na mimoriadne opravné prostriedky.

§ 45

(1)

Súd doručuje písomnosť sám alebo poštou. Súd môže doručiť písomnosť aj prostredníctvom

súdneho exekútora, orgánu obce alebo príslušného útvaru Policajného zboru a v prípadoch

ustanovených osobitným predpisom aj prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“).

(2)

Údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka“) sa považujú

za pravdivé, ak nie je dokázaný opak.

(3)

Okrem rozhodnutí súd v písomnostiach doručovaných účastníkovi konania alebo jeho

zástupcovi uvádza aj adresu na zasielanie písomností elektronickými prostriedkami.

(4)

Písomnosti možno doručovať aj elektronickými prostriedkami, ak o to účastník konania

alebo jeho zástupca požiada a oznámi adresu na zasielanie písomností elektronickými

prostriedkami. Písomnosť súdu sa považuje za doručenú piaty deň od jej odoslania,

aj keď ju adresát neprečítal.

(5)

Doručovanie podľa odseku 4 je vylúčené pri doručovaní súdnych rozhodnutí, predvolania

na pojednávanie a písomností, ktoré sa doručujú do vlastných rúk.

(6)

Podanie urobené elektronickými prostriedkami, ktoré neobsahuje spisovú značku súdneho

konania, súd vráti s uvedením dôvodu, pre ktorý nemôže také podanie prijať.

§ 46

(1)

Adresátovi možno doručiť písomnosť v byte, v sídle (mieste podnikania), na pracovisku

alebo kdekoľvek bude zastihnutý.

(2)

Ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, doručí sa inej dospelej

osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom istom

pracovisku, ak je ochotná obstarať odovzdanie písomnosti. Ak nemožno ani takto doručiť,

uloží sa písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom vyzve,

aby si písomnosť vyzdvihol. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola súdu

vrátená, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

(3)

Ak sa podľa odseku 2 písomnosť odovzdá účastníkovi, ktorý má na veci protichodný

záujem, je doručenie neúčinné.

§ 47

(1)

Do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné

písomnosti, ak to nariadi súd.

(2)

Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci

sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku

príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie

bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta

o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne,

považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát

o tom nedozvedel.

§ 47a

Pokiaľ zákon ustanovuje, že rozhodnutie má byť vyvesené na úradnej tabuli súdu, platí,

že pätnástym dňom vyvesenia bolo rozhodnutie doručené účastníkom, ktorí nie sú súdu

známi alebo ktorých pobyt nie je známy.

§ 48

(1)

Písomnosti, ktoré sú určené orgánom alebo právnickým osobám, doručujú sa pracovníkom

oprávneným za orgány alebo právnické osoby prijímať písomnosti. Ak ich niet, doručuje

sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto je oprávnený za orgán alebo

právnickú osobu konať, ostatné písomnosti ktorémukoľvek ich pracovníkovi, ktorý písomnosti

prijme.

(2)

Ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v

obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie

je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky

súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu,

sa o tom nedozvie.

(3)

Ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom na adresu

jej miesta podnikania uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom

je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch

od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa fyzická osoba,

ktorá je podnikateľom o tom nedozvie.

(4)

Ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe, ktorá nie je podnikateľom, na adresu

jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, nie je možné zistiť miesto, na ktorom

preberá písomnosti, a nie je možné, aby ju zastupoval ustanovený opatrovník, súd uznesením

rozhodne, že písomnosti určené tejto osobe sa budú doručovať uložením v súdnom spise;

toto uznesenie sa vyvesí na úradnej tabuli súdu až do právoplatného skončenia konania.

Súd aj bez návrhu zruší uznesenie, ak pominú dôvody na jeho vydanie. Písomnosti doručované

uložením v súdnom spise sa považujú za doručené po uplynutí siedmich dní od ich vyhotovenia.

(5)

Písomnosti určené advokátovi sa môžu doručovať tiež advokátskym koncipientom a iným

pracovníkom, ktorí sú u advokáta pracovne činní a poveril ich prijímaním zásielok.

(6)

Písomnosti určené notárovi sa môžu doručovať tiež notárskym koncipientom a iným pracovníkom,

ktorí sú u notára pracovne činní a poveril ich prijímaním zásielok.

(7)

Písomnosti určené súdnemu exekútorovi sa môžu doručiť aj exekútorskému koncipientovi,

alebo aj inému zamestnancovi exekútora, ktorý preukáže, že je poverený prijímaním

zásielok.

§ 48a

Ak má účastník viacerých advokátov, doručí sa písomnosť tomu z nich, ktorého určí

účastník na doručovanie písomností. Ak účastník výslovne neurčí žiadneho z advokátov,

doručuje sa ktorémukoľvek z nich.

§ 49

(1)

Ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť

len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo vykonať, doručuje

sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku

sa doručuje iba zástupcovi.

(2)

Súd poučí účastníka konania o možnosti žiadať o doručenie písomností i na adrese

iného miesta v Slovenskej republike, ak na takéto miesto môže byť písomnosť doručená

zákonom predpísaným spôsobom, prípadne zvoliť si zástupcu pre doručovanie.

(3)

Ak sa niektorá zásielka určená do vlastných rúk vráti z miesta, ktoré na doručovanie

označil účastník konania, z miesta jeho pobytu evidovaného podľa osobitných predpisov

alebo od zvoleného zástupcu pre doručovanie ako neprevzatá, súd môže všetky nasledujúce

písomnosti pre tohto účastníka ukladať na súde s účinkami doručenia k siedmemu dňu

od odoslania rovnopisu doručovanej písomnosti podľa odseku 4.

(4)

Ak sa účastníkovi konania ukladajú písomnosti na súde s účinkami doručenia, rovnopisy

týchto písomností súd zašle tomuto účastníkovi zásielkou spolu s oznámením, že sa

táto písomnosť považuje za doručenú uložením na súde s účinkami doručenia k siedmemu

dňu od odoslania tejto zásielky. Neprevzatie tejto zásielky nemá vplyv na účinky doručenia.

(5)

Súd poučí účastníka podľa odsekov 2 až 4 spravidla na začiatku konania, a ak toto

poučenie doručuje ako písomnosť, doručuje ho do vlastných rúk; náhradné doručenie

je vylúčené.

(6)

Ustanovenia odsekov 2 až 5 sa nepoužijú v prípadoch doručovania osobám, na ktoré

sa vzťahuje doručovanie podľa

§ 48 ods. 2

a

3

, osobám vo výkone trestu odňatia slobody, vo väzbe, osobám umiestneným v zariadeniach

pre výkon ústavnej starostlivosti a ochrannej výchovy, tomu, kto požíva diplomatické

výsady a imunity, alebo tomu, kto je v jeho byte alebo komu má byť písomnosť doručená

v budove alebo v miestnosti chránenej diplomatickou imunitou.

(7)

Uznesenie o ustanovení opatrovníka účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, sa doručí

iba ustanovenému opatrovníkovi.

§ 49a

Ak účastník konania požiada, aby sa na jeho náklady doručovali súdne písomnosti inému

účastníkovi súdnym exekútorom, súd môže doručovať písomnosti prostredníctvom účastníkom

zvoleného súdneho exekútora podľa osobitného predpisu;

6b

)

účastník oznámi aj údaj o elektronickej adrese zvoleného súdneho exekútora. Účastník

konania hradí takto vzniknuté náklady a odmenu súdnemu exekútorovi; náklady doručenia

a odmena súdnemu exekútorovi sa nepovažujú za trovy potrebné na účelné uplatňovanie

alebo bránenie práva.

§ 50

Ak adresát bezdôvodne odoprie písomnosť prijať, je písomnosť doručená dňom, keď jej

prijatie bolo odopreté; o tom musí byť adresát poučený doručovateľom.

§ 50a

Uverejňovanie vyhlášok

Povinnosť súdu zverejniť vyhláškou rôzne údaje, ustanovená v tomto zákone a v zákone

o konkurze a vyrovnaní, je splnená ich uverejnením v Obchodnom vestníku (

§ 769 Obchodného zákonníka

), pokiaľ sa zákon neobmedzuje na zverejnenie údajov na úradnej tabuli súdu; tým nie

je dotknutá povinnosť uverejnenia údajov v dennej tlači.

§ 51

Predvolanie na súd sa deje spravidla písomne a v naliehavých prípadoch i telegraficky,

telefaxom alebo telefonicky. Predvolať možno i ústne na pojednávaní alebo pri inom

úkone súdu, na ktorom je predvolaný prítomný.

§ 52

(1)

V prípade, že sa predvolaný bez ospravedlnenia neustanoví na výsluch alebo k znalcovi,

môže ho súd dať predviesť, ak o možnosti predvedenia predvolaného poučil. O predvedení

rozhodne súd uznesením, ktoré sa predvolanému doručí pri predvedení.

(2)

O predvedenie požiada súd príslušný policajný orgán; ak ide o maloletého, požiada

súd tento orgán o predvedenie len vtedy, ak nemožno predvedenie zabezpečiť inak. O

predvedenie vojakov v činnej službe a príslušníkov ozbrojených zborov požiada súd

ich náčelníka.

(3)

Trovy predvedenia uhradzuje ten, kto je predvádzaný.

§ 53

(1)

Tomu, kto marí uplatnenie základného práva iného účastníka konania alebo kto hrubo

sťažuje postup konania tým, že v súdom určenej lehote neurobí súdom uložený úkon alebo

nesplní jemu súdom uloženú povinnosť a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas

a vážnymi dôvodmi, alebo sa neustanoví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný

a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, alebo kto neposlúchne

príkaz súdu, alebo kto ruší poriadok, alebo kto urobí hrubo urážlivé podanie, súd

môže uložiť uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 820 eur.

(2)

Pri opakovanom hrubom sťažení postupu konania podľa odseku 1 súd môže uložiť uznesením

poriadkovú pokutu až do výšky 1 640 eur.

(3)

Poriadkové pokuty pripadajú štátu.

(4)

Uloženú poriadkovú pokutu môže súd dodatočne, a to i po skončení konania odpustiť,

ak to odôvodňuje neskoršie správanie sa toho, komu bola uložená, alebo ak nastali

dôvody hodné osobitného zreteľa; to neplatí, ak už bola poriadková pokuta zaplatená.

§ 54

Toho, kto hrubo ruší poriadok, môže predseda senátu, samosudca alebo nimi poverený

zamestnanec súdu vykázať z miesta, kde sa koná. Ak je vykázaný účastník, môže sa konať

ďalej v jeho neprítomnosti.

§ 55

Ak tento zákon neustanovuje lehotu na urobenie úkonu, určí ju, ak je to potrebné,

predseda senátu, samosudca alebo nimi poverený zamestnanec súdu. Lehotu, ktorú určil,

môže predseda senátu alebo samosudca alebo ním poverený zamestnanec tiež predĺžiť.

§ 56

(1)

Lehota neplynie tomu, kto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania alebo spôsobilosť

konať pred súdom.

(2)

Len čo v takom prípade do konania vstúpi iný účastník, zákonný zástupca alebo opatrovník

účastníka, začína im plynúť nová lehota od toho času, keď do konania vstúpili.

§ 57

(1)

Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok

lehoty.

(2)

Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý

sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty,

a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu,

nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

(3)

Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá

orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

§ 58

(1)

Súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného

dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do pätnástich

dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.

(2)

Súd môže na žiadosť účastníka priznať odkladný účinok návrhu, aby sa odpustilo zmeškanie

lehoty.

§ 58a

Ak tento zákon ustanovuje lehotu, v ktorej má súd rozhodnúť o návrhu účastníka, lehota

začína plynúť od doručenia návrhu, ktorý spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, ak

nie je ustanovené inak.

§ 59 až 61

Zrušené.

§ 62 až 64

Zrušené.

§ 65 a 66

Zrušené.

§ 67

Ak to povaha veci pripúšťa, možno navrhnúť na ktoromkoľvek súde, ktorý by bol vecne

príslušný na rozhodovanie veci, aby vykonal pokus o zmier (zmierovacie konanie), a

ak došlo k jeho uzavretiu, aby rozhodol aj o jeho schválení. Ak by bol vecne príslušný

krajský súd, uskutoční zmierovacie konanie na krajskom súde samosudca; v týchto prípadoch

sa však môže uskutočniť zmierovacie konanie a schválenie zmieru aj ktorýkoľvek okresný

súd.

§ 68

(1)

Zmierovacie konanie uskutočňuje samosudca.

(2)

Pri zmierovacom konaní súd použije vhodné prostriedky výchovného pôsobenia.

(3)

Súčinnosť alebo prítomnosť účastníkov nemožno žiadnym spôsobom vynucovať.

§ 69

Účelom zmierovacieho konania je uzavretie zmieru. Ustanovenia

§ 99

platia i pre tento zmier.

§ 70 až 72

Zrušené.

§ 73

(1)

Ak sa narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou domnienkou svedčiacou

manželovi matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie matriku,

vyslúchne súd toho, koho matka označuje za otca, či uznáva, že je otcom. Príslušným

je súd podľa

§ 88 ods. 1 písm. c)

.

(2)

Ak dôjde k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve, uvedie sa to v zápisnici a

oznámi orgánu, ktorý vedie matriku narodení, v ktorej je dieťa zapísané.

(3)

Ak takto k určeniu otcovstva nedôjde a matka v primeranom čase nepodá návrh na určenie

otcovstva, ustanoví súd dieťaťu opatrovníka na podanie takého návrhu a na to, aby

dieťa v konaní zastupoval.

§ 74

(1)

Pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne

boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia

bol ohrozený.

(2)

Príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie

o veci. Ak nie je príslušný súd známy alebo ak príslušný súd nemôže včas zakročiť,

zakročí a nariadi predbežné opatrenie podľa

§ 75a

súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec príslušnému

súdu. Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samu.

(3)

Ak sa má konať vo veci samej v cudzine alebo ak ide o zabezpečenie výkonu cudzieho

rozhodnutia, príslušným na nariadenie predbežného opatrenia je všeobecný súd účastníka,

proti ktorému návrh na nariadenie predbežného opatrenia smeruje. Ak takýto súd nie

je známy, na konanie je príslušný súd, v obvode ktorého je majetok účastníka, proti

ktorému návrh na nariadenie predbežného opatrenia smeruje.

§ 75

(1)

Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné

opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

(2)

Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa

§ 79 ods. 1

obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného

opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná

ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej

úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie

dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa,

k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa

osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať

návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej

má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon

rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku

8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.

(3)

Ak návrh nemá všetky náležitosti podľa odseku 2, súd postupuje podľa

§ 43

a v uznesení uvedie vady návrhu; to neplatí na konanie, ktoré môže začať súd i bez

návrhu.

(4)

O návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2,

rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.

(5)

Ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa

§ 76 ods. 1 písm. b)

, rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa

odseku 2. Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa

§ 76 ods. 1 písm. g)

, rozhodne najneskôr do 48 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku

2; do plynutia lehoty sa nezapočítava sobota, nedeľa alebo sviatok. Ak súd rozhoduje

o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa

§ 75a

, rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku

2. Uznesenie o predbežnom opatrení uvedenom v tomto odseku je vykonateľné dňom jeho

nariadenia.

(6)

Súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez

nariadenia pojednávania.

(7)

Navrhovateľ predbežného opatrenia podľa

§ 76 ods. 1 písm. h)

môže navrhnúť, aby ten, kto porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva,

mohol namiesto zdržania sa takého konania zložiť zábezpeku do úschovy súdu na náhradu

ujmy vzniknutej porušovaním alebo ohrozením práva duševného vlastníctva.

(8)

O nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu

s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie

predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom

uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa;

uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.

(9)

Rozhodnutie o predbežnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho nariadenia.

Ak je návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, súd odošle rozhodnutie

do troch dní od jeho vydania.

§ 75a

(1)

Ak sa ocitne maloleté dieťa bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život,

zdravie alebo priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd bez návrhu alebo

na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa osobitných

predpisov predbežným opatrením nariadi, aby bolo maloleté dieťa dočasne zverené do

starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí.

(2)

Pri nariadení predbežného opatrenia podľa odseku 1 nemusí byť maloleté dieťa zastúpené.

Ak maloletý nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže maloleté dieťa

v konaní zastupovať, ustanoví súd maloletému dieťaťu opatrovníka bezodkladne po uskutočnení

výkonu predbežného opatrenia.

(3)

Uznesenie o nariadení predbežného opatrenia podľa odseku 1 sa doručuje účastníkom

až pri jeho výkone. Účastníkom, ktorí neboli pri výkone uznesenia prítomní, uznesenie

spolu s vyrozumením, že sa jeho výkon uskutočnil, doručí dodatočne súd príslušný podľa

§ 88 ods. 1 písm. c)

.

(4)

Predbežné opatrenie podľa odseku 1 trvá najmenej počas troch mesiacov od jeho vykonateľnosti;

ak bolo pred uplynutím tejto lehoty začaté konanie vo veci samej, predbežné opatrenie

trvá a zanikne, len čo je rozhodnutie vo veci samej vykonateľné.

§ 75b

(1)

Ak súd rozhodol, že nariadi pojednávanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

podľa

§ 76 ods. 1 písm. g)

, prihliada na poučenie dané policajtom účastníkom konania podľa osobitného predpisu.

6a

)

(2)

Ak sa súdu nepodarilo predvolať účastníka, ktorého príslušný policajný orgán vykázal

zo spoločného obydlia podľa osobitného predpisu

6a

)

alebo v prospech ktorého bolo také opatrenie vydané, ani prostredníctvom útvaru Policajného

zboru, súd zverejní predvolanie na úradnej tabuli súdu a deň zverejnenia sa považuje

za deň doručenia predvolania.

(3)

Ak sa napriek poučeniu útvaru Policajného zboru o spôsobe doručovania a o následkoch

nedostavenia sa na pojednávanie niektorý z účastníkov na pojednávanie neustanoví,

súd môže rozhodnúť v jeho neprospech bez zisťovania dôvodov na vykázanie zo spoločného

obydlia. Súd môže návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť, ak sa ani jeden

z účastníkov neustanoví na pojednávanie.

(4)

Ak sa vráti zásielka obsahujúca rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

z adresy, ktorú uviedol účastník vykázaný zo spoločného obydlia, súd vyvesí rozhodnutie

na úradnej tabuli súdu.

(5)

Lehota na prípravu pojednávania podľa

§ 115 ods. 2

sa nepoužije.

(6)

Uznesenie o nariadení predbežného opatrenia podľa

§ 76 ods. 1 písm. g)

zašle súd na vedomie aj útvaru Policajného zboru, ktorého policajt vykázal účastníka

zo spoločného obydlia podľa osobitného predpisu.

6a

)

§ 76

(1)

Predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby

a)

platil výživné v nevyhnutnej miere,

b)

odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho,

koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti,

c)

poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ

zo závažných dôvodov nepracuje,

d)

zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,

e)

nenakladal s určitými vecami alebo právami,

f)

niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal,

g)

nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je

dôvodne podozrivý z násilia,

h)

sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.

(2)

Predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy,

ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

(3)

Súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú

mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide

o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže

tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas.

(4)

Ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje

sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,

súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

(5)

Ak nie je možné doručiť uznesenie o nariadení predbežného opatrenia podľa odseku

1 písm. b) účastníkom ani pri jeho výkone, postupuje sa pri doručovaní uznesenia podľa

§ 75a ods. 3

. To neplatí, ak bolo predbežným opatrením nariadené účastníkovi, aby odovzdal dieťa

do starostlivosti druhého z rodičov alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

§ 77

(1)

Predbežné opatrenie zanikne, ak

a)

navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania,

b)

sa návrhu vo veci samej nevyhovelo,

c)

sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia

o veci,

d)

uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.

(2)

Predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

(3)

Ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu, než preto, že sa

návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené,

navrhovateľ je povinný nahradiť ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli. Rozhodne

o tom na návrh súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie.

(4)

Ak ide o predbežné opatrenie nariadené podľa

§ 75 ods. 7

, zo zloženej zábezpeky sa uspokojí právoplatne priznaná náhrada ujmy; ak zábezpeka

nepostačuje na uspokojenie všetkých poškodených, rozdelí ju súd medzi nich pomerne.

Povinnosť nahradiť ujmu, ktorá nebola uspokojená z tejto zábezpeky, tým nie je dotknutá.

(5)

Po uspokojení nároku podľa odseku 4 zvyšnú časť zloženej zábezpeky súd vráti tomu,

kto zábezpeku zložil.

(6)

Súd vráti zloženú zábezpeku, ak

a)

bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia právoplatne zamietnutý,

b)

bolo konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zastavené alebo

c)

predbežné opatrenie zaniklo podľa odseku 1 písm. a) alebo b).

§ 77a

(1)

Ak sa predbežné opatrenie týka výkonu cudzieho rozhodnutia, súd pri nariadení predbežného

opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na vyhlásenie

vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia, návrh na výkon cudzieho rozhodnutia alebo návrh

na vykonanie exekúcie cudzieho rozhodnutia. Súd môže tiež určiť, že predbežné opatrenie

bude trvať len určitý čas.

(2)

Predbežné opatrenie podľa odseku 1 zanikne, ak

a)

navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho

rozhodnutia,

b)

navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na výkon cudzieho rozhodnutia,

c)

navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na vykonanie exekúcie cudzieho rozhodnutia,

d)

sa návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia vyhovelo a uplynulo 30

dní od vyhlásenia vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia,

e)

súd odmietne vyhlásiť cudzie rozhodnutie za vykonateľné,

f)

súd zamietne žiadosť o výkon cudzieho rozhodnutia,

g)

súd zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

(3)

Ustanovenia

§ 74

,

75

,

76

,

§ 77 ods. 2 až 5

sa použijú primerane.

§ 78

(1)

Pred začatím konania o veci samej možno na návrh zabezpečiť dôkaz, ak je obava, že

neskoršie ho nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami.

(2)

Na zabezpečenie dôkazu je príslušný súd, ktorý by bol príslušný na konanie o veci,

alebo súd, v obvode ktorého je ohrozený dôkazný prostriedok.

(3)

Zabezpečenie dôkazu vykoná súd spôsobom predpísaným pre dôkaz, o ktorý ide.

§ 78a

(1)

Na zabezpečenie dôkazu na účely prešetrovania podľa osobitných predpisov

7

)

súd na základe návrhu Komisie alebo protimonopolného úradu do troch dní rozhodne

o vydaní súhlasu s inšpekciou objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov.

Prílohou k návrhu je rozhodnutie Komisie alebo protimonopolného úradu.

(2)

Návrh podľa odseku 1 musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania podľa

§ 42 ods. 3

najmä účel inšpekcie, určenie objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov,

v ktorých sa má inšpekcia vykonať, určenie osôb, ktoré by mali inšpekciu vykonať,

s návrhom právomocí, ktoré by mali mať, a uvedenie skutočností, ktoré preukazujú dôvodné

podozrenie, že sa určité podklady alebo dokumenty nachádzajú v uvedených objektoch,

priestoroch alebo dopravných prostriedkoch.

(3)

Súd postupuje pri vydaní súhlasu s inšpekciou Komisiou podľa odseku 1 v súlade s

osobitným predpisom.

8

)

Pri vydaní súhlasu s inšpekciou protimonopolným úradom súd skúma, či inšpekcia alebo

spôsob jej výkonu je úmerná a dostatočne odôvodnená s ohľadom na závažnosť možného

obmedzenia hospodárskej súťaže, význam hľadaného podkladu alebo dokumentu, účasť podnikateľa

9

)

na možnom obmedzení hospodárskej súťaže a odôvodnenie predpokladu, že hľadané podklady

alebo dokumenty sa nachádzajú v určitých objektoch, priestoroch alebo dopravných prostriedkoch.

(4)

Výrok uznesenia súdu o súhlase s inšpekciou musí obsahovať určenie účelu inšpekcie,

určenie objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov, v ktorých sa má inšpekcia

vykonať, určenie osôb, ktoré inšpekciu vykonajú, s uvedením ich právomocí pri výkone

inšpekcie a určenie dátumu inšpekcie s uvedením lehoty, do ktorej je možné inšpekciu

vykonať. Lehota na vykonanie inšpekcie nesmie byť dlhšia ako 30 dní.

(5)

Súd ustanoví osobe, ktorá užíva objekty, priestory alebo dopravné prostriedky, v

ktorých sa má inšpekcia vykonať, opatrovníka podľa

§ 192

, ktorý sa zúčastní na výkone inšpekcie.

(6)

Uznesenie súdu o súhlase s inšpekciou súd doručí protimonopolnému úradu, ktorý zabezpečí

jeho doručenie osobe, u ktorej sa inšpekcia vykoná.

10

)

(7)

Proti uzneseniu súdu o vydaní súhlasu na inšpekciu podľa odseku 1 je prípustné odvolanie,

ktoré nemá odkladný účinok. Odvolanie je oprávnená podať osoba, ktorá užíva objekty,

priestory alebo dopravné prostriedky, v ktorých sa inšpekcia vykonala.

§ 78b

(1)

Pred začatím konania o veci samej možno na návrh toho, koho práva duševného vlastníctva

boli porušené alebo ohrozené, kto osvedčil porušenie alebo ohrozenie práva duševného

vlastníctva na účely vykonania dôkazu zabezpečiť

a)

tovar alebo vzorku tovaru, ktorým dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu práva

duševného vlastníctva,

b)

materiál a nástroje, ktoré sa použili na výrobu alebo rozširovanie tovaru uvedeného

v písmene a), alebo

c)

dokumentáciu súvisiacu s tovarom uvedeným v písmene a).

(2)

Na zabezpečenie dôkazu je príslušný súd, v obvode ktorého je zabezpečovaný dôkazný

prostriedok alebo súd, ktorý by bol príslušný na konanie o veci.

(3)

Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby išlo o vec samú, a ten, kto má

zabezpečovaný dôkazný prostriedok.

(4)

Ustanovenie

§ 78 ods. 3

platí primerane.

§ 78c

(1)

Ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, súd uloží navrhovateľovi uznesením povinnosť

zložiť zábezpeku určenú na zabezpečenie náhrady ujmy, ktorá by vznikla zabezpečením

dôkazu. Výšku zábezpeky a lehotu na jej zloženie určí súd podľa okolností prípadu,

najmä podľa spôsobu zabezpečenia, povahy a rozsahu zabezpečenia dôkazného prostriedku.

Ak návrh podalo viac navrhovateľov, sú povinní zložiť zábezpeku spoločne a nerozdielne.

(2)

Ak si zabezpečenie predmetu dôkazného prostriedku vyžiada trovy, súd uloží navrhovateľovi,

aby zložil primeraný preddavok na trovy zabezpečenia.

(3)

Ak navrhovateľ v súdom určenej lehote nezloží zábezpeku podľa odseku 1 alebo nezloží

preddavok podľa odseku 2, súd návrh na zabezpečenie dôkazu odmietne; zmeškanie lehoty

nemožno odpustiť.

(4)

Súd vráti zábezpeku podľa odseku 1, ak

a)

súd nenariadil zabezpečenie dôkazného prostriedku a konanie o návrhu na zabezpečenie

dôkazu bolo zastavené alebo bol tento návrh právoplatne zamietnutý, alebo

b)

bol návrh na zabezpečenie dôkazu právoplatne odmietnutý.

(5)

Ak súd nariadil zabezpečenie dôkazného prostriedku, bude zábezpeka podľa odseku 1

vrátená, ak

a)

nebol podaný návrh na začatie konania na súde podľa

§ 78g ods. 2

alebo

b)

nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o návrhu podanom podľa

§ 78g ods. 2

a z tohto rozhodnutia vyplýva, že zábezpeka podľa odseku 1 nebude použitá na uspokojenie

práva na náhradu ujmy.

§ 78d

(1)

Ak sú splnené podmienky podľa

§ 78b

a ak súd nerozhodol o odmietnutí návrhu na zabezpečenie dôkazu podľa

§ 78c ods. 3

, súd vydá aj bez výsluchu účastníkov uznesenie o zabezpečení dôkazu.

(2)

V uznesení o zabezpečení dôkazu súd účastníkovi uloží, aby vydal dôkazný prostriedok

do úschovy súdu alebo iného vhodného uschovávateľa, inak mu bude predmet dôkazného

prostriedku odobratý.

(3)

V uznesení o zabezpečení dôkazu súd uloží navrhovateľovi, aby v lehote určenej súdom

podal návrh na začatie konania na súde.

(4)

Uznesenie o zabezpečení dôkazu a uznesenie podľa

§ 78c ods. 1

sa účastníkovi, ktorý má dôkazný prostriedok, doručuje až pri uskutočnení zabezpečenia

dôkazného prostriedku.

§ 78e

Ak o to požiada účastník, ktorému zabezpečením dôkazného prostriedku môže preukázateľne

vzniknúť podstatne vyššia ujma, ako je výška zloženej zábezpeky podľa

§ 78c ods. 1

, môže súd rozhodnúť o jej zvýšení; ustanovenie

§ 78c ods. 1

platí primerane.

§ 78f

(1)

Zabezpečenie dôkazného prostriedku zanikne, ak

a)

navrhovateľ nepodal v lehote určenej súdom návrh na začatie konania na súde,

b)

v konaní o veci samej bol vykonaný dôkaz zabezpečeného dôkazného prostriedku alebo

c)

konanie o veci samej bolo právoplatne skončené bez toho, aby bol v ňom vykonaný dôkaz

zabezpečeného dôkazného prostriedku.

(2)

Súd zruší zabezpečenie dôkazného prostriedku uznesením, ak pominú dôvody, pre ktoré

bolo nariadené, alebo ak navrhovateľ neuhradil zábezpeku podľa

§ 78e

.

(3)

Súd môže zrušiť zabezpečenie dôkazného prostriedku uznesením, ak

a)

to odôvodňujú okolnosti prípadu,

b)

to požiada účastník, ktorému zabezpečením dôkazného prostriedku môže preukázateľne

vzniknúť ujma a

c)

účastník podľa písmena b) navrhne, že zloží do úschovy súdu zábezpeku na náhradu

ujmy, ktorá by mohla vzniknúť navrhovateľovi zrušením zabezpečenia dôkazného prostriedku.

(4)

Výšku zábezpeky podľa odseku 3 písm. c) a lehotu na jej zloženie určí súd podľa okolností

prípadu, najmä podľa výšky ujmy hroziacej navrhovateľovi.

(5)

Ak súd rozhodol o zrušení zabezpečenia dôkazného prostriedku podľa odseku 3, bude

zábezpeka podľa odseku 3 písm. c) vrátená, ak navrhovateľ nepodal žalobu podľa

§ 78d ods. 3

alebo vo veci samej nebol navrhovateľovi právoplatným rozhodnutím ani sčasti priznaný

nárok na uspokojenie práva na náhradu ujmy.

(6)

Zabezpečený dôkazný prostriedok sa po zániku podľa odseku 1 alebo po právoplatnom

zrušení zabezpečenia podľa odseku 2 alebo 3 vráti tomu, kto ho vydal alebo komu bol

odobratý.

§ 78g

(1)

Navrhovateľ je povinný nahradiť ujmu každému, komu zabezpečením dôkazného prostriedku

vznikla, ak

a)

zabezpečenie dôkazného prostriedku zaniklo podľa

§ 78f ods. 1 písm. a)

,

b)

súd nariadil zabezpečenie dôkazného prostriedku a návrh na zabezpečenie dôkazu bol

právoplatne zamietnutý,

c)

súd nariadil zabezpečenie dôkazného prostriedku a konanie o návrhu na zabezpečenie

dôkazu bolo zastavené, alebo

d)

vo veci samej nebol navrhovateľovi právoplatným rozhodnutím súdu ani sčasti priznaný

nárok na uspokojenie práva na náhradu ujmy.

(2)

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa navrhovateľ nemôže zbaviť, iba ak by k ujme došlo

aj inak. Žalobu o náhradu ujmy treba podať najneskôr do troch mesiacov odo dňa

a)

zániku zabezpečenia dôkazného prostriedku podľa

§ 78f ods. 1 písm. a)

,

b)

právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí návrhu na zabezpečenie dôkazu,

c)

právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania o návrhu na zabezpečenie dôkazu alebo

d)

právoplatnosti rozhodnutia o veci samej.

(3)

Právo podať žalobu o náhradu ujmy podľa odseku 1 zanikne, ak dôjde k zmeškaniu lehoty

podľa odseku 2; zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť.

(4)

Právoplatne priznaná náhrada ujmy sa uspokojí zo zábezpeky zloženej navrhovateľom

podľa

§ 78c ods. 1

; ak táto zábezpeka nepostačuje na uspokojenie všetkých poškodených, súd ju rozdelí

medzi nich pomerne. Povinnosť navrhovateľa nahradiť ujmu, ktorá nebola uspokojená

z tejto zábezpeky, nie je dotknutá.

(5)

Po uspokojení nároku podľa odseku 3 zvyšnú časť zloženej zábezpeky podľa

§ 78c ods. 1

súd vráti navrhovateľovi.

§ 78h

(1)

Náhrada ujmy právoplatne priznaná navrhovateľovi sa uspokojí zo zábezpeky podľa

§ 78f ods. 3 písm. c)

. Povinnosť účastníka podľa

§ 78f ods. 3 písm. b)

nahradiť ujmu, ktorá nebola uspokojená z tejto zábezpeky, nie je dotknutá.

(2)

Po uspokojení nároku podľa odseku 1 zvyšnú časť zábezpeky podľa

§ 78f ods. 3 písm. c)

súd vráti účastníkovi podľa

§ 78f ods. 3 písm. b)

.

§ 79

(1)

Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (

§ 42 ods. 3

) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko

účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich

skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho

zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať

názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom

zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie,

do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom,

návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené.

Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného

štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych

vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (

§ 90

), nazýva sa žalobou.

(2)

Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem

tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

(3)

Návrh na začatie konania možno podať aj na tlačive uverejnenom ministerstvom spravodlivosti

na jeho webovom sídle.

(4)

Návrh na začatie konania a jeho prílohy doručí súd ostatným účastníkom do vlastných

rúk. Návrh, ktorý spĺňa náležitosti podľa odseku 1 a jeho prílohy, súd odošle do 60

dní od doručenia návrhu.

§ 80

Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

a)

o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo

je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony,

o vyhlásení za mŕtveho),

b)

o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia

práva,

c)

o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý

právny záujem.

§ 81

(1)

Aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, konanie

o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti,

konanie o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie

za mŕtveho, konanie o dedičstve a ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon.

(2)

Ak súd nariadil predbežné opatrenie podľa

§ 75a

, začne aj bez návrhu konanie o výchove maloletého najneskôr do troch mesiacov od

nariadenia predbežného opatrenia.

(3)

O začatí konania bez návrhu vydá súd uznesenie, ktoré doručí účastníkom do vlastných

rúk, ak zákon neustanovuje inak.

(4)

Na konania, ktoré možno začať i bez návrhu, sa vzťahujú ustanovenia prvej až štvrtej

hlavy tejto časti, ak ďalej nie je ustanovené inak.

§ 82

(1)

Konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané

uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

(2)

Ak konaniu na súde predchádzalo konanie v rozhodcovskej komisii, konanie na súde

sa začína tiež dňom, keď postúpená vec došla súdu.

§ 82a

Súd bezodkladne oznámi protimonopolnému úradu začatie konania, v ktorom uplatňuje

ustanovenia osobitného predpisu.

6

)

§ 83

Začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie.

§ 84

Na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporca),

ak nie je ustanovené inak.

§ 85

(1)

Všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko, a ak nemá bydlisko,

súd, v obvode ktorého sa zdržuje.

(2)

Všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v obvode ktorého má právnická osoba sídlo.

(3)

Všeobecným súdom štátu je súd, v obvode ktorého nastala skutočnosť, ktorá zakladá

uplatnené právo.

(4)

Všeobecným súdom v obchodných veciach je súd, v ktorého obvode má odporca svoje sídlo,

a ak nemá svoje sídlo, súd, v ktorého obvode má miesto podnikania. Ak odporca nemá

ani miesto podnikania, je všeobecným súdom súd, v ktorého obvode má odporca svoje

bydlisko.

§ 85a

(1)

Ak na konanie je vecne príslušný krajský súd a miestna príslušnosť súdu sa má spravovať

všeobecným súdom účastníka, stáva sa miestne príslušným krajský súd, v ktorého obvode

je všeobecný súd účastníka.

(2)

Osobitný zákon môže ustanoviť, ktorý z krajských súdov je príslušný rozhodovať ako

súd prvého stupňa o jednotlivých veciach.

§ 86

(1)

Ak odporca, ktorý je občanom Slovenskej republiky, nemá všeobecný súd v tejto republike,

je príslušný súd, v obvode ktorého mal tu posledné bydlisko.

(2)

Proti tomu, kto nemá iný príslušný súd v Slovenskej republike, možno uplatniť majetkové

práva na súde, v obvode ktorého má majetok.

(3)

Proti zahraničnej právnickej osobe možno podať návrh aj na súde, v obvode ktorého

je v Slovenskej republike jej zastupiteľstvo alebo orgán poverený obstarávaním jej

hospodárskych vecí.

§ 87

Popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého

a)

má odporca svoje stále pracovisko,

b)

došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá právo na náhradu škody,

c)

je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je odporcom, ak sa spor

týka tejto zložky,

d)

je platobné miesto, ak sa uplatňuje právo zo zmenky alebo šeku,

e)

je sídlo burzy, ak ide o spor z burzového obchodu,

f)

má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.

§ 88

(1)

Namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd,

a)

v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko v Slovenskej republike,

ak ide o rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo

nie je, ak býva v obvode tohto súdu aspoň jeden z manželov; ak nie je takýto súd,

je príslušný všeobecný súd odporcu, a ak nie je ani taký súd, všeobecný súd navrhovateľa,

b)

ktorý rozhodoval o rozvode, ak ide o vyporiadanie manželov po rozvode ohľadne ich

bezpodielového spoluvlastníctva alebo iného majetku alebo o zrušenie spoločného nájmu

bytu,

c)

v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne

iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko, ak ide o vec starostlivosti o maloletých,

konanie o osvojiteľnosti, o osvojenie alebo o povolenie uzavrieť manželstvo maloletému,

d)

ktorý je všeobecným súdom občana, ak ide o konanie o jeho spôsobilosť na právne úkony;

ak je tento občan bez svojho súhlasu v ústavnej zdravotníckej starostlivosti, je príslušný

súd, v ktorého obvode je toto zdravotnícke zariadenie. Ak ide o konanie o vyslovenie

prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti je príslušný

súd, v ktorého obvode je tento ústav;

e)

v obvode ktorého má opatrovanec bydlisko, ak ide o opatrovnícku vec alebo o povolenie

uzavrieť manželstvo opatrovancovi; ak však ide o opatrovníctvo nad osobami, pobyt

ktorých nie je známy alebo ktoré sú neprítomné, je príslušný súd, v obvode ktorého

majú tieto osoby majetok,

f)

ktorý bol naposledy v Slovenskej republike všeobecným súdom toho, kto má byť vyhlásený

za mŕtveho,

g)

v obvode ktorého má sídlo rozhodcovská komisia, ak malo pred konaním na súde predchádzať

konanie u tohto orgánu,

h)

v obvode ktorého je nehnuteľnosť, ak sa konanie týka práva k nej, ak nie je daná

príslušnosť podľa písm. b),

ch) v obvode ktorého prebieha konanie o dedičstve, ak ide o rozhodnutie sporu v súvislosti

s konaním o dedičstve,

i)

na ktorom sa uskutočňuje výkon rozhodnutia, ak ide o vylúčenie veci z výkonu rozhodnutia,

alebo o rozhodnutie o pravosti, výške alebo poradí pohľadávok prihlásených na rozvrh,

j)

v obvode ktorého má dlžník sídlo alebo miesto podnikania, a ak nemá sídlo alebo miesto

podnikania, súd, v obvode ktorého má svoje bydlisko, ak ide o konkurzné konanie alebo

reštrukturalizačné konanie, a súd, na ktorom tieto konania prebiehajú, ak ide o spory

nimi vyvolané, okrem sporov o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

ak osobitný zákon neustanovuje inak,

k)

v ktorého obvode má sídlo organizačná jednotka železničného dopravcu, ak sa spor

na strane odporcu týka tejto jednotky,

l)

v ktorého obvode mal poručiteľ naposledy bydlisko, a ak nemal bydlisko alebo ak bydlisko

nemožno zistiť, v ktorého obvode mal naposledy pobyt; ak nie je taký súd, je príslušný

súd, v ktorého obvode je poručiteľov majetok, prípadne medzi niekoľkými takto príslušnými

súdmi ten z nich, ktorý prvý vykonal úkon, ak ide o konanie o dedičstve,

m)

v ktorého obvode je miesto plnenia, ak ide o konanie o úschovách; ak sú miesta plnenia

v obvode niekoľkých súdov, je na konanie o úschovách príslušný súd, ktorý najskôr

začne konanie,

n)

v ktorého obvode má všeobecný súd navrhovateľ, ak ide o konanie o umorenie listín;

ak nemá navrhovateľ v Slovenskej republike všeobecný súd, je príslušný ten súd, v

ktorého obvode je platobné miesto; ak ide o konanie o umorenie cenného papiera vystaveného

tuzemskou bankou alebo pobočkou zahraničnej banky, je príslušný súd, v ktorého obvode

má táto banka alebo pobočka zahraničnej banky svoje sídlo.

(2)

Na konania vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania je príslušný súd, v ktorého

obvode má navrhovateľ bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania. Ak navrhovateľ

nemá bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania, na konanie vo veciach týkajúcich

sa rozhodcovského konania je príslušný súd, v ktorého obvode sa navrhovateľ zdržiava.

Ak navrhovateľ nemá bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania v Slovenskej republike,

na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode má bydlisko alebo sídlo alebo miesto

podnikania odporca. Ak ani odporca nemá bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania

v Slovenskej republike, na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza

miesto rozhodcovského konania. Na konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku je však

vždy príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania; ak

je navrhovateľom spotrebiteľ, je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého má bydlisko.

§ 89

Súd, ktorý je príslušný na konanie o určitej veci, je príslušný aj na konanie o veciach

s ňou spojených a o vzájomných návrhoch odporcu, s výnimkou vecí uvedených v

§ 88

.

§ 89a

Zrušený.

§ 89b

Súd, ktorý je príslušný na zabezpečenie dôkazného prostriedku, ak ide o zabezpečenie

dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva, je príslušný aj na prejednanie

žaloby o náhradu ujmy podľa

§ 78g ods. 1

.

§ 90

Účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých

zákon za účastníkov označuje.

§ 91

(1)

Ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich sám

za seba.

(2)

Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať

na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich

i pre ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa

nároku a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú

na jednej strane.

§ 92

(1)

Na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník. Súhlas

toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa.

(2)

Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú

prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo

ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť,

aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva

alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

(3)

Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť

uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa;

súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky

spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.

(4)

Za súhlasu účastníkov môže súd pripustiť, aby navrhovateľ alebo odporca z konania

vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil niekto iný. Ak má byť takto zamenený navrhovateľ,

treba, aby s tým súhlasil i ten, kto má na jeho miesto vstúpiť.

(5)

Ak je potrebný súhlas účastníkov alebo toho, kto má vstúpiť do konania, súd ich vyzve

na vyjadrenie do 15 dní od doručenia návrhu podľa odsekov 1, 2 alebo odseku 4; o návrhoch

súd rozhodne do 30 dní od ich doručenia alebo do 30 dní od vyjadrenia dotknutých osôb,

ak je potrebný ich súhlas.

§ 93

(1)

Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania

ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť

manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

(2)

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania

aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

10a

)

(3)

Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov

urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne

len na návrh.

(4)

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však

iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje,

posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

§ 94

(1)

V konaní, ktoré možno začať i bez návrhu, sú účastníkmi aj tí, o právach alebo povinnostiach

ktorých sa má konať. Ak však ide o konanie o neplatnosť manželstva, sú účastníkmi

len manželia.

(2)

Ak sa niekto z tých, o právach a povinnostiach ktorých sa má konať, nezúčastní konania

od jeho začatia, vydá súd, len čo sa o ňom dozvie, uznesenie, ktorým ho priberie do

konania ako účastníka.

(3)

Ak sa stal účastníkom konania ten, o koho právach alebo povinnostiach sa v konaní

nekoná, súd uznesením konanie vo vzťahu k nemu zastaví.

(4)

Ak sa má podľa rozsudku plniť z finančných prostriedkov, s ktorými hospodári súd,

účastníkom konania je v tejto časti aj štát, za ktorý koná príslušný súd.

§ 95

(1)

Navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený

návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na

pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

(2)

Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom

pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na

konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd

v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.

(3)

O zmene návrhu súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá.

Ak to nie je možné, súd rozhodne do 15 dní od odročenia pojednávania. O zmene návrhu

mimo pojednávania súd rozhodne do 60 dní od podania návrhu na zmenu návrhu.

§ 96

(1)

Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom.

Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti,

súd konanie v tejto časti zastaví.

(2)

Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí;

v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

(3)

Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde kspäťvzatiu návrhu

skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť

manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd

rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

§ 97

(1)

Odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom.

(2)

Vzájomný návrh môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak by tu neboli podmienky

pre spojenie vecí.

(3)

Na vzájomný návrh sa primerane použijú ustanovenia o návrhu na začatie konania, jeho

zmene a späťvzatí.

§ 98

Vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju

pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo

uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

§ 99

(1)

Ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier

sa má súd vždy pokúsiť. Ak to umožňujú okolnosti prejednávanej veci, môže súd pred

prvým pojednávaním a počas konania účastníkov vyzvať, aby sa o zmier pokúsili mediáciou

a zúčastnili sa na informatívnom stretnutí u mediátora zapísaného v registri mediátorov.

(2)

Súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi

predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

(3)

Ak ide o dohodu o mediácii, rozhodne súd prednostne o tom, či dohodu o mediácii ako

súdny zmier schvaľuje. Ak tento zákon ustanovuje lehotu, v ktorej má súd rozhodnúť

o návrhu účastníka vo veci samej, rozhodne súd o tom, či dohodu o mediácii ako súdny

zmier v tejto veci schvaľuje najneskôr v tejto lehote.

(4)

Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môže súd zrušiť

uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh možno

podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.

§ 100

(1)

Len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Pritom sa usiluje predovšetkým o to,

aby sa spor vyriešil zmierne a aby konanie pôsobilo výchovne. Počas konania môže súd

účastníkom uviesť, ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností

javí právne posúdenie veci.

(2)

V konaní o rozvod vedie súd manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o

ich zmierenie.

(3)

Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú

vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého

dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej

ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti

rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.

§ 101

(1)

Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že

pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a

že dbajú na pokyny súdu.

(2)

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník

neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd

vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a

dosiaľ vykonané dôkazy.

(3)

Ak súd vyzve účastníka, aby sa vyjadril o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a

vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa účastník v určitej lehote nevyjadrí,

bude sa predpokladať, že nemá námietky.

§ 102

(1)

(1) Ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť

dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami,

súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme

maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých

na návrh nariadiť predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci

úpravy pomerov maloletého dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré

je v čase podania návrhu umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd

rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o návrhu na predbežné opatrenie

rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia

§ 75 až 77

sa použijú primerane.

(2)

V konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa odseku 1 vykoná aj bez

návrhu.

(3)

Po začatí konania môže súd na návrh zabezpečiť dôkaz vo veciach týkajúcich sa práva

duševného vlastníctva; ustanovenia

§ 78b ods. 1

,

§ 78c

,

§ 78d ods. 1

,

2

a

4

,

§ 78e

,

§ 78f ods. 1 písm. b)

,

c)

,

ods. 2 až 6

,

§ 78g

a

78h

sa použijú primerane.

§ 103

Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže

konať vo veci (podmienky konania).

§ 104

(1)

Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie

zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd

postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne

účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

(2)

Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné

opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie,

ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie

zastaví.

§ 104a

(1)

Súd skúma vecnú príslušnosť prv, než začne konať o veci samej.

(2)

Ak je súd, na ktorý sa účastník obrátil, toho názoru, že nie je vecne príslušný,

neodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom účastníkov.

(3)

Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s jej postúpením nesúhlasí, predloží vec bez

rozhodnutia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sú súdy nižšieho stupňa viazané.

(4)

Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.

§ 105

(1)

Súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa

§ 88

. Ak však navrhovateľ vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak

miestnu príslušnosť namieta odporca, súd skúma miestnu príslušnosť aj podľa

§ 84 až 87

. Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma

len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi

patrí.

(2)

Ak súd podľa odseku 1 zistí, že nie je miestne príslušný, neodkladne postúpi vec

príslušnému súdu bez rozhodnutia alebo ju za podmienok uvedených v

§ 11 ods. 3

predloží Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky; o tomto postúpení súd upovedomí účastníkov.

(3)

Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s postúpením nesúhlasí, alebo účastník postúpenie

namieta do 15 dní od doručenia upovedomenia o postúpení, predloží vec na rozhodnutie

svojmu nadriadenému súdu; jeho rozhodnutím je viazaný aj súd, ktorému má byť vec podľa

rozhodnutia nadriadeného súdu postúpená. Nadriadený súd rozhodne do 30 dní od predloženia

veci.

(4)

Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.

(5)

Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú rovnako, ak miestna príslušnosť súdu je určená

podľa osobitného predpisu a miestne nepríslušným je súd rovnakého stupňa.

§ 106

(1)

Len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo veci samej

zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, nemôže

vec ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia,

že na zmluve netrvajú alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v

Slovenskej republike odopreté. Súd prejedná vec aj vtedy, ak zistí, že vec nemôže

byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej zmluve, alebo že rozhodcovská

zmluva je neplatná, prípadne že vôbec neexistuje alebo že jej prejednanie v rozhodcovskom

konaní presahuje rámec právomoci priznanej im zmluvou, alebo že rozhodcovský súd odmietol

vecou sa zaoberať.

(2)

Ak bolo konanie pred súdom podľa odseku 1 zastavené a v tej istej veci bol podaný

návrh na začatie rozhodcovského konania, zostávajú právne účinky pôvodného návrhu

zachované, ak bude návrh na začatie rozhodcovského konania podaný do 30 dní od právoplatnosti

uznesenia súdu o zastavení konania.

(3)

Ak sa rozhodcovské konanie začalo skôr, než došlo k súdnemu konaniu, preruší súd

konanie o neexistencii, neplatnosti alebo zániku zmluvy až do doby, než sa v rozhodcovskom

konaní rozhodne o právomoci alebo vo veci samej.

§ 107

(1)

Ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne

skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo

či môže v ňom pokračovať.

(2)

Konanie súd zastaví najmä vtedy, ak zomrie manžel pred právoplatným skončením konania

o rozvod, o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je,

pokiaľ Zákon o rodine nedovoľuje, aby sa v konaní pokračovalo.

(3)

Konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca

zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku

dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len

čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo

skôr.

(4)

Ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym

nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

§ 108

Súd zastaví konanie o určenie otcovstva, ak došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením

rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa podľa osobitného predpisu.

11

)

§ 109

(1)

Súd konanie preruší, ak

a)

účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom

pre celé konanie,

b)

rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako

postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny

predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou,

ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu

na zaujatie stanoviska,

c)

rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej

otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

12

)

(2)

Pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak

a)

sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto,

že jeho pobyt nie je známy,

b)

zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom,

c)

prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie

súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

§ 110

Ak to účastníci zhodne navrhnú alebo ak sa neustanovia bez predchádzajúceho ospravedlnenia

na pojednávanie, súd konanie preruší, ak sa to neprieči účelu konania. Ak ide o konanie

o rozvod, preruší súd v týchto prípadoch konanie vždy.

§ 111

(1)

Ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty podľa tohto

zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.

(2)

Ak je konanie prerušené podľa

§ 109

, súd urobí všetky potrebné opatrenia, aby sa odstránili prekážky, ktoré spôsobili

prerušenie alebo pre ktoré prerušenie trvá. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa

konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu.

(3)

Ak je konanie prerušené podľa

§ 110

, súd v ňom pokračuje na návrh po uplynutí troch mesiacov; s výnimkou konania o rozvod

môže súd na návrh pokračovať v konaní i pred uplynutím tejto lehoty, ak sú pre to

závažné dôvody. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do jedného roka, súd konanie

zastaví.

§ 112

(1)

V záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa

u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

(2)

Ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo

ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na samostatné

konanie.

§ 113

(1)

S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým

deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

(2)

S konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.

(3)

S konaním o osvojiteľnosti je spojené konanie o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení

rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu, ak už skôr nebolo rozhodnuté

o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení

ich výkonu.

§ 114

(1)

Ak súd neodmietol návrh z procesných dôvodov alebo nerozhodol o zastavení konania

podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,

13

)

pojednávanie pripraví tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní.

(2)

V rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania (žalobu) odporcovi

(žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov

podľa

§ 120 ods. 4

. Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne odošle navrhovateľovi.

(3)

Ak to povaha veci alebo okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd s výnimkou vecí podľa

§ 120 ods. 2

a

§ 153b ods. 5

uložiť odporcovi uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril a v prípade, že uplatnený

nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju

obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení. Na podanie vyjadrenia určí súd lehotu. Ak má odporca bydlisko v cudzine,

môže mu súd aj vo veciach uvedených v

§ 120 ods. 2

uložiť uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril.

(4)

Uznesenie podľa odseku 3 sa doručí odporcovi do vlastných rúk. Náhradné doručenie

je vylúčené; to neplatí, ak ide o doručovanie právnickej osobe alebo fyzickej osobe,

ktorá je podnikateľom, a spor sa týka jej podnikateľskej činnosti.

(5)

Ak odporca bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením vydaným podľa odseku

3, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie

podľa

§ 153b

; o tomto následku musí byť odporca poučený. Ustanovenia

§ 153b ods. 1

a

ods. 2 písm. a)

a c) sa nepoužijú.

(6)

Ak odporca z ospravedlniteľných dôvodov zmešká lehotu na podanie vyjadrenia podľa

odseku 3, môže do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku podať návrh na jeho zrušenie

spolu s vyjadrením a návrhom na odpustenie zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia.

Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok uznesením zruší

a začne vo veci opäť konať.

§ 115

(1)

Ak tento zákon alebo osobitný predpis

13aa

)

neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá

účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.

(2)

Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla

najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

§ 115a

(1)

Na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v

rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe

listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia

pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

(2)

Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

(3)

Súhlas účastníkov s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania alebo výslovné

vzdanie sa práva na prejednanie veci sa vzťahuje aj na odvolacie konanie. O tejto

skutočnosti musia byť účastníci konania poučení.

§ 116

(1)

Pojednávanie je verejné s výnimkou pojednávaní vykonávaných notármi ako súdnymi komisármi.

(2)

Na zabezpečenie nerušeného priebehu pojednávania súd môže vykonať opatrenia potrebné

na usmernenie správania prítomných osôb.

(3)

Verejnosť možno pre celé pojednávanie alebo pre jeho časť vylúčiť, len keby verejné

prejednanie veci ohrozilo ochranu utajovaných skutočností, obchodné tajomstvo, dôležitý

záujem účastníkov konania alebo mravnosť.

(4)

Ak bola verejnosť vylúčená podľa odseku 3, súd môže povoliť jednotlivým fyzickým

osobám, aby boli prítomné na pojednávaní alebo jeho časti, pričom ich zároveň poučí

o povinnosti zachovávať mlčanlivosť o všetkom, čo sa pri pojednávaní o utajovaných

skutočnostiach, obchodných záujmoch a záujmoch účastníkov dozvedeli.

(5)

Aj keď nebola verejnosť vylúčená, môže súd odoprieť prístup na pojednávanie maloletým

a občanom, u ktorých je obava, že by mohli rušiť dôstojný priebeh pojednávania.

(6)

Súd môže so súhlasom účastníkov konania uskutočniť ústne pojednávanie prostredníctvom

videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie.

§ 117

(1)

Pojednávanie vedie predseda senátu alebo samosudca, a to tak, aby prispelo k spravodlivému

rozhodnutiu, aby splnilo výchovný účel a aby prebiehalo dôstojne a nerušene. Robí

vhodné opatrenia, aby zabezpečil splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov;

dbá pritom aj na to, aby svedkovia, ktorí dosiaľ neboli vyslúchnutí, neboli prítomní

na pojednávaní.

(2)

Kto nesúhlasí s opatrením predsedu senátu, ktoré urobil na pojednávaní, môže žiadať,

aby rozhodol senát.

§ 118

(1)

Po začatí pojednávania účastníci prednesú alebo doplnia svoje návrhy a predseda senátu

alebo samosudca oznámi výsledky prípravy pojednávania.

(2)

Po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších

výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné

považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré

z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci

navrhli.

(3)

Ďalší priebeh pojednávania určuje predseda senátu alebo samosudca.

(4)

Ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd vyzve účastníkov, aby zhrnuli

svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Na záver súd uznesením

vyhlási dokazovanie za skončené.

§ 118a

(1)

Vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa

predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich

s konkurzom a reštrukturalizáciou, o základe veci v sporoch o ochranu hospodárskej

súťaže, o základe veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým

súťažným konaním, o základe veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné

tajomstvo sú účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania;

to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania a došlo k

jeho odročeniu (

§ 101 ods. 2

).

(2)

Na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada; to neplatí,

ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré

účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť

vykonaných dôkazných prostriedkov.

(3)

O povinnostiach podľa odseku 1 a o následkoch ich nesplnenia musia byť účastníci

poučení najneskôr v predvolaní na prvé pojednávanie vo veci.

§ 119

(1)

Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

(2)

Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie

pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa

o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať.

Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä

a)

dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,

b)

deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,

c)

ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré

súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.

(3)

Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu,

návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára,

že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za

takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho

zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného

stavu sa zúčastniť pojednávania.

(4)

Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného

odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní, alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie

deň, keď sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici

alebo poznamená v spise.

(5)

Na začiatku nového pojednávania súd oznámi obsah prednesov a vykonaných dôkazov.

(6)

Ak sú splnené podmienky na odročenie pojednávania, môže súd na návrh všetkých účastníkov

konania vyhlásiť rozsudok podľa

§ 153d

.

§ 120

(1)

Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne,

ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú

účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

(2)

Vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie

uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie,

vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností

a družstiev (

§ 200e

) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci

ich účastníci nenavrhli.

(3)

Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené

na zhodnom tvrdení účastníkov.

(4)

Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti

musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie

a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (

§ 115a

) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti

predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr

sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v

§ 205a

.

§ 121

Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako

aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky

a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev

a v Úradnom vestníku Európskej únie.

§ 122

(1)

Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia

bez ústneho pojednávania.

(2)

Ak je to účelné, možno o vykonanie dôkazu dožiadať iný súd alebo vykonať dôkaz mimo

pojednávania. Účastníci konania majú právo byť prítomní na takto vykonávanom dokazovaní.

Súd oboznámi účastníkov s výsledkami dokazovania na pojednávaní okrem konania podľa

§ 115a

a

153a ods. 4

.

(3)

Súd môže rozhodnúť, aby sa vykonané dôkazy doplnili alebo pred ním opakovali.

§ 123

Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa

vykonali.

§ 124

Dokazovanie treba vykonávať tak, aby sa zachovala povinnosť mlčanlivosti o utajovaných

skutočnostiach chránených podľa osobitných zákonov a iná zákonom ustanovená alebo

štátom uznaná povinnosť mlčanlivosti. V týchto prípadoch možno vykonávať výsluch len

vtedy, ak vyslúchaného oslobodil od povinnosti mlčanlivosti príslušný orgán alebo

ten, v ktorého záujme má túto povinnosť. To platí primerane i tam, kde sa vykonáva

dôkaz inak ako výsluchom.

§ 125

Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch

svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických

osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu

predpísaný, určí ho súd.

§ 126

(1)

Každá fyzická osoba je povinná ustanoviť sa na predvolanie na súd a vypovedať ako

svedok. Musí vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. Výpoveď môže odoprieť len vtedy,

keby ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám; o dôvodnosti

odopretia výpovede rozhoduje súd. Výpoveď môže odoprieť aj vtedy, ak by výpoveďou

porušil spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ako osobe

poverenej pastoračnou starostlivosťou ústne alebo písomne pod podmienkou zachovať

mlčanlivosť.

(2)

Na začiatku výsluchu treba zistiť totožnosť svedka a okolnosti, ktoré môžu mať vplyv

na jeho vierohodnosť; ak totožnosť svedka má zostať utajená, namiesto jeho totožnosti

sa zisťuje jeho príslušnosť podľa osobitného predpisu.

13a

)

Ďalej treba poučiť svedka o význame svedeckej výpovede, o jeho právach a povinnostiach

a o trestných následkoch krivej výpovede.

(3)

Predseda senátu alebo samosudca vyzve svedka, aby súvisle opísal všetko, čo vie o

predmete výsluchu. Potom mu kladie otázky potrebné na doplnenie a vyjasnenie jeho

výpovede. Otázky môžu dávať i členovia senátu a so súhlasom predsedu senátu alebo

samosudcu i účastníci a znalci.

§ 127

(1)

Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti,

ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež

uložiť, aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu

podať spoločný posudok. Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch

uspokojiť s písomným posudkom znalca.

(2)

Znalecký posudok možno dať preskúmať aj inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej

inštitúcii.

(3)

Účastníkovi, prípadne i niekomu inému môže súd uložiť, aby sa ustanovil k znalcovi,

predložil mu potrebné predmety, podal mu potrebné vysvetlenia, podrobil sa lekárskemu

vyšetreniu, prípadne krvnej skúške, alebo aby niečo vykonal alebo znášal, ak je to

na podanie znaleckého posudku potrebné.

(4)

Namiesto posudku znalca možno použiť potvrdenie alebo odborné vyjadrenie príslušného

orgánu, o správnosti ktorých nemá súd pochybnosti.

§ 128

Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie súdu písomne oznámiť skutočnosti,

ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu, za náhradu vecných nákladov.

§ 129

(1)

Dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu

alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje

pojednávanie.

(2)

Predseda senátu alebo samosudca môže uložiť tomu, kto má listinu potrebnú na dôkaz,

aby ju predložil, alebo ju obstará sám od iného súdu, orgánu alebo právnickej osoby.

§ 130

(1)

Ohliadka predmetu, ktorý možno dopraviť na súd, vykoná sa na pojednávaní. Za tým

účelom môže súd uložiť tomu, kto má potrebný predmet, aby ho predložil.

(2)

Inak sa ohliadka vykonáva na mieste. Treba na ňu predvolať tých, ktorí sa predvolávajú

na pojednávanie.

§ 131

(1)

Ak súd nariadi ako dôkaz výsluch účastníkov, účastníci sú povinní ustanoviť sa na

výsluch; majú vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. O tom musia byť poučení.

(2)

Ustanovenie

§ 126 ods. 3

sa tu použije obdobne.

§ 132

Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania

najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

§ 133

Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku,

má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.

§ 134

Listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach

ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné,

potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak

nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

§ 135

(1)

Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore

s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika

viazaná [

§ 109 ods. 1 písm. b)

]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím

príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny

delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím

o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania;

14

)

súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

(2)

Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však

bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.

§ 136

Ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť

vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.

§ 137

Trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho

poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena

notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov

právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu,

odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie,

ak je zástupcom advokát.

§ 138

(1)

Na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych

poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné

uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie

na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení

sa však nevracajú.

(2)

V návrhu musia byť pomery účastníka dokladované

a)

vyplneným tlačivom, ktorého vzor uverejní ministerstvo spravodlivosti na svojom webovom

sídle, alebo

b)

rozhodnutím o hmotnej núdzi podľa osobitných predpisov.

(3)

O priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov predseda senátu alebo samosudca upovedomí

ostatných účastníkov na najbližšom pojednávaní.

(4)

Ak bol účastníkovi priznaný nárok na právnu pomoc podľa osobitného predpisu, takéto

rozhodnutie má účinky oslobodenia od súdnych poplatkov v rozsahu, v ktorom mu bola

právna pomoc priznaná.

(5)

Priznané oslobodenie súd kedykoľvek za konania odníme, prípadne i so spätnou účinnosťou,

ak sa do právoplatného skončenia konania ukáže, že pomery účastníka oslobodenie neodôvodňujú,

prípadne neodôvodňovali.

(6)

Ak bol účastníkovi oslobodenému od súdnych poplatkov ustanovený zástupca, vzťahuje

sa oslobodenie v rozsahu, v akom bolo priznané, i na hotové výdavky zástupcu a na

odmenu za zastupovanie.

§ 139

(1)

Svedkovia majú právo na náhradu hotových výdavkov a ušlého zárobku (svedočné). Toto

právo zaniká, ak sa neuplatní do troch dní od výsluchu alebo odo dňa, keď bolo svedkovi

oznámené, že k výsluchu nedôjde. O tom súd musí svedka poučiť.

(2)

Ak bol podaný znalecký posudok, vzniká právo na náhradu hotových výdavkov, náhradu

za stratu času a na odmenu (znalečné). Osobitný zákon ustanovuje, komu sa znalečné

vypláca. O znalečnom súd rozhodne do 30 dní od vykonania tohto dôkazu (

§ 127 ods. 1

). Ak bolo potrebné vykonať doplnenie alebo opravu znaleckého posudku, lehota 30 dní

plynie odo dňa vykonania dôkazu doplneným alebo opraveným znaleckým posudkom.

(3)

Ten, komu súd uložil pri dokazovaní nejakú povinnosť, najmä aby predložil listinu,

má tie isté práva ako svedok, ak nie je účastníkom. Musí ich uplatniť za tých istých

podmienok ako svedok.

§ 140

(1)

Každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne, a trovy svojho zástupcu.

Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.

(2)

V konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol

dedičstvo, ktoré nie je predlžené; ak je dedičov niekoľko, platia tieto trovy podľa

vzájomného pomeru čistej hodnoty ich dedičských podielov. V ostatných prípadoch platí

tieto trovy štát, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(3)

Ak sa konanie o znovuobjavenom majetku začalo na návrh niektorého z dedičov napriek

tomu, že tento majetok bol medzi dedičmi sporný, náhradu odmeny notára a jeho výdavkov

v prípade zastavenia konania platí tento dedič. To isté platí, ak dedič zoberie návrh

na začatie konania o znovuobjavenom majetku späť.

§ 141

(1)

Súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky pre oslobodenie od súdnych

poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil

súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme.

(2)

Trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, ako aj hotové výdavky ustanoveného

zástupcu, ktorý nie je advokátom, a trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej

materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie (

§ 18

), platí štát.

§ 141a

(1)

Navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov

podľa

§ 138

v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej

400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu

uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil preddavok na trovy konania. Na zloženie

preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne s uložením povinnosti navrhovateľovi

v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zložiť preddavok na trovy konania nemá účastník,

ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu

o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží

a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15

dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania zastaví.

(2)

Výška preddavku podľa odseku 1 je päť percent z peňažnej sumy uplatňovanej navrhovateľom,

pričom na príslušenstvo sa neprihliada.

(3)

O zloženom preddavku na trovy konania rozhodne súd v lehote 15 dní od právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej alebo rozhodnutia, ktorým sa končí konanie; preddavok sa

vždy použije najskôr na náhradu trov podľa

§ 148 ods. 1

. Povinnosť zložiť preddavok na trovy konania nenahrádza povinnosť podľa

§ 141

.

(4)

Ak je na jednej strane sporu účastníkov viac a každý z nich koná samostatne, uloží

súd zložiť preddavok na trovy konania každému z nich, inak spoločne a nerozdielne.

§ 142

(1)

Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na

účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

(2)

Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

(3)

Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu

trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške

plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná

sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

§ 143

Odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi,

ak svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania.

§ 144

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva

alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto

trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

§ 145

Účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného

opatrenia a zabezpečenia dôkazov.

§ 146

(1)

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie

a)

mohlo sa začať i bez návrhu,

b)

skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné,

c)

bolo zastavené,

d)

začalo na návrh prokurátora.

(2)

Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť

jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne,

je povinný uhradiť trovy konania odporca.

§ 147

(1)

Účastníkovi alebo jeho zástupcovi súd uloží, aby uhradili trovy konania, ktoré by

inak neboli vznikli, ak ich spôsobili svojím zavinením alebo ak tieto trovy vznikli

náhodou, ktorá sa im prihodila.

(2)

Súd uloží svedkom, znalcom alebo tým, ktorí pri dokazovaní mali nejakú povinnosť,

ak zavinili trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, aby ich nahradili účastníkom.

§ 147a

(1)

Ak súd rozhodol o odročení nariadeného pojednávania na základe žiadosti účastníka

z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý zavinil, alebo je výsledkom náhody, ktorá

sa mu prihodila, má účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa dostavil

na pojednávanie, právo od neho požadovať sumu 15 eur.

(2)

Účastník zastúpený advokátom prítomným na pojednávaní, ktoré bolo odročené z dôvodu

podľa odseku 1 na strane zástupcu protistrany, ktorý je advokátom, má právo od účastníka

ním zastúpeného požadovať sumu 100 eur.

(3)

Právo podľa odseku 1 vznikne účastníkovi, ktorý sa dostavil na nariadené pojednávanie,

aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia je neospravedlnená neprítomnosť účastníka

vystupujúceho v konaní ako protistrana. Právo podľa odseku 2 vznikne účastníkovi,

zastúpenému advokátom, ktorý sa dostavil na nariadené pojednávanie, aj v prípade,

že dôvodom jeho odročenia je neospravedlnená neprítomnosť zástupcu z radov advokátov

účastníka vystupujúceho v konaní ako protistrana.

(4)

Právo podľa odsekov 1 a 2 nevznikne, ak účastník alebo jeho zástupca splnil povinnosť

podľa

§ 119 ods. 2

a žiadosť o odročenie bola doručená súdu najneskôr tri dni pred termínom pojednávania.

(5)

Právo podľa odsekov 1 a 2 zanikne, ak sa neuplatní do 15 dní odo dňa, keď sa malo

pojednávanie konať.

(6)

O práve podľa odsekov 1 a 2 rozhodne súd bez zbytočného odkladu na návrh. Toto rozhodnutie

nemá vplyv na rozhodovanie o náhrade trov konania.

§ 148

(1)

Štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré

platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,

náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

(2)

Súd môže uložiť svedkom, znalcom alebo tým, ktorí pri dokazovaní mali nejakú povinnosť,

aby nahradili štátu trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich zavinili.

§ 148a

(1)

Generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)

v konaní o mimoriadnom dovolaní nemôže byť uložená povinnosť nahradiť trovy konania.

(2)

Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal

podnet na podanie mimoriadneho dovolania.

§ 149

(1)

Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je

ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

(2)

Ak ide o zastupovanie na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, náhradu trov

právneho zastúpenia upravuje osobitný predpis.

15

)

(3)

Ak účastníkovi, ktorý si zvolil viacerých advokátov, sa prisudzuje náhrada trov konania,

patrí mu náhrada trov právneho zastúpenia len za jedného advokáta. Túto náhradu trov

súd prizná na účet advokáta, ktorého účastník určí, a ak účastník advokáta neurčí,

súd prizná náhradu trov na účet ktoréhokoľvek z nich.

§ 150

(1)

Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania

celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému

sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý

mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

(2)

Ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd

nepriznať alebo znížiť.

§ 151

(1)

O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je

povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto

rozhodnutia.

(2)

Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania

vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia;

ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú,

súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím

o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie

končí.

(3)

V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho

počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne

do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie

§ 166

sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných

dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

(4)

Ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje a bol podaný návrh na rozhodnutie

o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia

výzvy. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane.

(5)

Trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy

a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom

vyhotovení rozhodnutia.

(6)

O trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.

(7)

Súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov

prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti

tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

(8)

Vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a

iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

§ 151a

(1)

O tom, kto a v akej výške platí odmenu notára a jeho hotové výdavky, rozhodne súd

v konaní o dedičstve spravidla v uznesení, ktorým sa konanie na ňom končí.

(2)

Odmenu notára a jeho hotové výdavky v konaní o dedičstve ukončenom vydaním osvedčenia

o dedičstve určuje osobitný predpis.

16

)

§ 152

(1)

Rozsudkom rozhoduje súd o veci samej. Zákon ustanovuje, kedy súd rozhoduje vo veci

samej uznesením.

(2)

Rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže

súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

§ 153

(1)

Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na

základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti

nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

(2)

Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy,

ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý

spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

(3)

Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu

vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je

neprijateľná.

(4)

Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve

16ab

)

alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto

podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe

takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,

nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu

výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

§ 153a

(1)

Ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ

alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe

uznania alebo vzdania sa nároku.

(2)

Rozhodnúť spor rozsudkom na základe čiastočného uznania nároku možno len na návrh

žalobcu a na základe úplného alebo čiastočného vzdania sa nároku len so súhlasom žalovaného.

(3)

Rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku nemožno rozhodnúť spor, ktorý

účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom.

(4)

Rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku rozhoduje súd bez nariadenia

pojednávania.

§ 153b

(1)

Ak sú v rovnakom čase splnené súčasne všetky podmienky uvedené v odseku 2, súd môže

rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie.

(2)

Rozsudkom pre zmeškanie možno spor rozhodnúť, ak

a)

žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný

(

§ 79 ods. 4

a

§ 115 ods. 2

) s poučením o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti rozhodnutia podľa odseku

1,

b)

žalovaný sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli

doručené, hoci ho súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti

(

§ 114 ods. 2

),

c)

žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

(3)

Skutkovým základom rozsudku podľa odseku 1 je žalobcom tvrdený skutkový stav, ak

ho súd považuje za nesporný.

(4)

Ak sú v jednej veci niekoľkí žalovaní, rozsudkom podľa odseku 1 možno rozhodnúť len

vtedy, ak každý z nich spĺňa podmienky uvedené v odseku 2.

(5)

Rozsudkom pre zmeškanie nemožno rozhodnúť

a)

vtedy, ak by rozsudok spôsobil vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu medzi účastníkmi,

b)

v spore vzniknutom z medzinárodného obchodného styku,

c)

v spore, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom,

d)

v spore, v ktorom sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej

zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky.

§ 153c

(1)

Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu nebol prítomný na pojednávaní, na ktorom

súd rozhodol rozsudkom podľa

§ 153b ods. 1

, môže do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku podať návrh na jeho zrušenie. Ak súd

návrhu vyhovie, zruší rozsudok uznesením a začne vo veci opäť konať.

(2)

Ak žalovaný zároveň s návrhom podľa odseku 1 podal proti rozsudku pre zmeškanie aj

odvolanie a súd vyhovel návrhu podľa odseku 1, platí, že žalovaný odvolanie nepodal.

§ 153d

(1)

Ak sú splnené podmienky na odročenie pojednávania podľa

§ 119 ods. 1

, súd môže na návrh všetkých účastníkov vyhlásiť rozsudok, ktorým spravodlivo usporiada

veci účastníkov konania podľa stavu v čase vyhlásenia tohto rozsudku. Súd rozsudok

iba ústne odôvodní a doručí ho hneď po jeho vyhlásení prítomným účastníkom a neprítomným

účastníkom ho odošle do troch dní; písomné vyhotovenie nemusí obsahovať odôvodnenie.

Ak ide o rozsudok, ktorý možno v budúcnosti zmeniť podľa

§ 163

, v odôvodnení sa uvedú len okolnosti rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok

alebo splátok.

(2)

Účastník konania sa nemôže vzdať odvolania proti rozsudku podľa odseku 1. Včas podaným

odvolaním účastníka konania proti ktorémukoľvek výroku sa rozsudok vydaný podľa odseku

1 zrušuje a súd prvého stupňa v konaní pokračuje; odvolanie nemusí obsahovať dôvody.

(3)

Odvolanie podľa odseku 2 môže podať aj vedľajší účastník, ak z právneho predpisu

vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom.

(4)

V rozsudku sa uvedie poučenie podľa odseku 2.

§ 154

(1)

Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

(2)

Ak ide o opakujúce sa dávky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok, ktoré sa

stanú zročnými len v budúcnosti.

§ 155

(1)

Obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne

tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje samostatne.

(2)

Výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť v cudzej mene, ak to neodporuje

okolnostiam prípadu a ak

a)

predmet konania je vyjadrený v cudzej mene a účastník, ktorý má plniť, je devízovým

tuzemcom a má účet v cudzej mene, alebo

b)

niektorý z účastníkov je devízovým cudzozemcom.

(3)

Výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj iným nezameniteľným spôsobom

než vyčíslením, najmä s odkazom na presný spôsob určenia vyplývajúci z osobitného

predpisu.

16a

)

(4)

Účastník konania má právo uverejniť právoplatné rozhodnutie súdu okrem rozhodnutí

týkajúcich sa maloletých. Súd môže účastníkovi, ktorého návrhu sa vyhovelo, priznať

v rozsudku právo uverejniť rozsudok na náklady účastníka, ktorý v spore neuspel, vo

veciach ochrany práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním vo veciach

týkajúcich sa práva duševného vlastníctva, vo veciach ochrany práv spotrebiteľa, vo

veciach ujmy na zdraví spôsobenej pri poskytovaní zdravotníckej starostlivosti a vo

veciach ochrany osobnosti. Vo výroku rozsudku určí na základe návrhu rozsah, formu,

spôsob uverejnenia a sumu nákladov na uverejnenie, prípadne výšku preddavku, ktorý

je potrebné zložiť účastníkovi konania, ktorého návrhu sa vyhovelo.

§ 156

(1)

Rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca

v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením

o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

(2)

Rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení konania, ktoré rozsudku predchádzalo.

Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na tri

týždne; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným účastníkom hneď po pojednávaní,

na ktorom bol rozsudok vyhlásený, a neprítomným účastníkom ho odošle najneskôr do

troch dní. Ustanovenie

§ 119 ods. 2

sa v tomto prípade nepoužije.

(3)

Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania,

oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote

najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

(4)

Len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

§ 157

(1)

V písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách „V mene Slovenskej republiky“ uvedie

označenie súdu, mená a priezviská sudcov a prísediacich, presné označenie účastníkov

a ich zástupcov, účasť prokurátora, označenie prejednávanej veci, znenie výroku, odôvodnenie,

poučenie o lehote na podanie odvolania a náležitostiach odvolania podľa

§ 205 ods. 1

a

2

, poučenie o možnosti výkonu rozhodnutia a deň a miesto vyhlásenia.

(2)

V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých

dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,

stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré

nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

(3)

Ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo

ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet

konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

(4)

V odôvodnení rozsudkov podľa

§ 114 ods. 5

,

§ 153a ods. 1

a

§ 153b ods. 1

uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.

§ 158

(1)

Písomné vyhotovenie rozsudku podpisuje predseda senátu alebo samosudca. Ak ho nemôže

podpísať predseda senátu, podpíše ho iný člen senátu, a ak rozhodol samosudca, iný

poverený sudca; dôvod sa na písomnom vyhotovení poznamená.

(2)

Rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje účastníkom, prípadne ich zástupcom

do vlastných rúk.

(3)

Súd doručí Komisii a protimonopolnému úradu kópiu rozsudku, ktorým uplatňoval ustanovenia

osobitného predpisu,

6

)

bezodkladne po doručení rozsudku účastníkom konania.

(4)

Ak súd uložil v rozsudku osobe povinnej sprístupňovať informácie podľa osobitného

predpisu povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu, písomné vyhotovenie rozsudku

doručí aj tejto osobe.

(5)

Ak predseda súdu zo závažných dôvodov nerozhodne inak, rozsudok sa vyhotoví a odošle

do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia; vo veciach týkajúcich sa maloletých detí sa rozsudok

vyhotoví a odošle do desiatich dní odo dňa jeho vyhlásenia.

§ 159

(1)

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.

(2)

Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je

ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

(3)

Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

§ 159a

Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, o neplatnosti

právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, prípadne o určení neplatnosti

dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka

návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti a ktorý bol podaný

v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní.

§ 160

(1)

Ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti

rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže

vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že

omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

(2)

Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť,

len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.

(3)

Ak súd uložil povinnosť vypratať byt, za ktorý treba zabezpečiť bytovú náhradu, nie

je účastník povinný byt vypratať, dokiaľ sa preňho nezabezpečí náhradný byt, prípadne

náhradné ubytovanie tam, kde podľa ustanovení Občianskeho zákonníka náhradné ubytovanie

postačí.

§ 161

(1)

Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie.

(2)

Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo

nadobudol právoplatnosť.

(3)

Právoplatné rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle nahradzujú toto vyhlásenie.

§ 162

(1)

Pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.

(2)

Predbežne vykonateľné sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej

odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.

(3)

Na návrh môže súd predbežnú vykonateľnosť rozsudku vysloviť, a to vo výroku rozsudku,

ak by inak účastníkovi hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej ujmy.

§ 163

(1)

Rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach

možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre

výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď

došlo k zmene pomerov.

(2)

Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení

rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez

návrhu, ak sa zmenia pomery.

§ 164

Súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné

zrejmé nesprávnosti. O návrhu na opravu súd rozhodne do 30 dní od jeho podania. O

oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže odložiť vykonateľnosť

rozsudku na čas, kým opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.

§ 165

(1)

Pokiaľ nemá odôvodnenie rozsudku podklad v zistení skutkového stavu, môže účastník

pred tým, ako rozsudok nadobudne právoplatnosť, navrhnúť, aby odôvodnenie bolo opravené.

(2)

Súd prvého stupňa rozhodne o návrhu na opravu do 30 dní od jeho podania. Ak súd prvého

stupňa nevyhovie návrhu, predloží vec do 30 dní od podania návrhu odvolaciemu súdu,

ktorý o oprave rozhodne do 60 dní od predloženia veci.

(3)

O oprave dôvodov rozhoduje súd uznesením. Pojednávanie netreba nariaďovať.

§ 166

(1)

Ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania

alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku

navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť

aj bez návrhu.

(2)

O návrhu na doplnenie rozsudku súd rozhodne do 30 dní od jeho podania. Doplnenie

urobí súd dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia obdobne ustanovenia o rozsudku. Ak

súd nevyhovie návrhu účastníka na doplnenie rozsudku, uznesením návrh zamietne.

(3)

Návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného

rozsudku.

§ 167

(1)

Ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením. Uznesením sa rozhoduje najmä

o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, o odmietnutí návrhu na

začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri, o trovách konania,

ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania.

(2)

Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o

rozsudku.

§ 168

(1)

Uznesenie vyhlasuje predseda senátu alebo samosudca prítomným účastníkom.

(2)

Uznesenie súd doručí účastníkom, ak je proti nemu odvolanie alebo ak to je pre vedenie

konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa účastníkom ukladá nejaká povinnosť.

§ 169

(1)

V písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej označenie účastníkov

a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

Ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (

§ 171 ods. 3

), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

(2)

Písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval,

alebo uznesenia, ktoré sa týka vedenia konania, nemusí obsahovať odôvodnenie. Uznesenie

o prerušení konania, uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a uznesenie,

ktorým súd priznal účastníkovi sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, musí vždy

obsahovať odôvodnenie.

(3)

Ak sa uznesenie nedoručuje, stačí v písomnom vyhotovení uviesť výrok a deň vydania.

§ 170

(1)

Ak tento zákon neustanovuje inak, súd je viazaný uznesením, len čo ho vyhlásil; ak

nedošlo k vyhláseniu, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhotovené.

(2)

Uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania, nie je však súd viazaný.

(3)

Uznesenie o prerušení konania sa nepovažuje za uznesenie o vedení konania.

§ 171

(1)

Lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie

vykonateľné.

(2)

Ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie, je uznesenie vykonateľné, len

čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené alebo vyhotovené.

(3)

Ak je uznesenie podľa zákona alebo podľa rozhodnutia súdu vykonateľné až po právoplatnosti,

plynie lehota na plnenie až od právoplatnosti uznesenia.

(4)

Uznesenie, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie podľa

§ 75a

, je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

§ 172

(1)

Súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný

rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo

skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15

dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a

trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz

vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí odôvodniť. Ustanovenie

§ 43

sa nepoužije.

(2)

Platobný rozkaz nemožno vydať, ak nie je známy pobyt odporcu alebo ak by sa mal platobný

rozkaz doručiť odporcovi do cudziny.

(3)

Ak súd nevydá platobný rozkaz, nariadi pojednávanie.

(4)

Platobný rozkaz možno vydať aj na cudziu menu za podmienok ustanovených v

§ 155 ods. 2

.

(5)

Platobný rozkaz možno vydať aj v prospech viacerých navrhovateľov alebo aj proti

viacerým odporcom.

(6)

Zmenu návrhu na začatie konania (

§ 95

) alebo čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania (

§ 96

) pred vydaním platobného rozkazu súd vybaví tak, že platobný rozkaz vydá v rozsahu,

ktorý vyplýva z navrhovateľom uskutočneného posledného podania pred vydaním platobného

rozkazu a odporcovi (odporcom) spolu s návrhom na začatie konania doručí všetky zmeny

a čiastočné späťvzatia návrhu na začatie konania uskutočnené v čase od začatia konania

do vydania platobného rozkazu. O týchto podaniach pred vydaním platobného rozkazu

osobitne nerozhoduje, ak o návrhu na začatie konania rozhodne platobným rozkazom;

v konaní nasledujúcom po vydaní platobného rozkazu je predmetom konania takto upravený

posledný návrh.

(7)

Ak sa v návrhu uplatňuje právo, ktoré je v časti v zjavnom rozpore s právnymi predpismi,

súd so súhlasom navrhovateľa vydá platobný rozkaz len v tej časti, ktorej sa rozpor

netýka; oznámením súhlasu sa predmetom konania stáva iba táto časť návrhu a o zvyšnej

časti súd nerozhoduje. Predmetom konania zostáva tá časť návrhu, o ktorej súd rozhodol

platobným rozkazom aj po jeho vydaní; to platí aj v prípade, ak bol podaný odpor.

(8)

Ak navrhovateľ predloží spolu s návrhom na začatie konania návrh platobného rozkazu

na tlačive uverejnenom ministerstvom spravodlivosti na jeho webovom sídle a na vydanie

platobného rozkazu sú splnené zákonom ustanovené podmienky a je zaplatený súdny poplatok,

súd vydá platobný rozkaz najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia týchto

podmienok.

(9)

Ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom

je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky.

§ 173

(1)

Platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené.

(2)

Ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením

zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov,

z ktorých každý koná sám za seba (

§ 91 ods. 1

). Súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne

spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.

(3)

Pred tým, ako súd uznesením zruší platobný rozkaz podľa odseku 2, môže vyzvať navrhovateľa,

aby oznámil miesto pobytu odporcu, ak má o ňom vedomosť, a poučí ho o následkoch nemožnosti

doručenia platobného rozkazu.

(4)

Ak sa doručuje platobný rozkaz osobám, ktorým je možné doručovať písomnosti ukladaním

na súde podľa

§ 49

, súd s doručením platobného rozkazu doručuje aj poučenie podľa

§ 49 ods. 2 až 5

.

§ 174

(1)

Platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného

rozsudku.

(2)

Ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa

tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa

platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (

§ 91 ods. 1

). Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom

bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.

(3)

Súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný

a)

oneskorene,

b)

bez odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom

rozkaze,

c)

neoprávnenou osobou.

(4)

Ak nie sú splnené podmienky na odmietnutie odporu, súd odpor bezodkladne odošle navrhovateľovi

a môže ho vyzvať, aby sa k odporu písomne vyjadril v lehote určenej súdom.

(5)

Ak navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť po vydaní platobného rozkazu a v lehote

podľa

§ 172 ods. 1

, platobný rozkaz zruší a konanie zastaví súd, ktorý ho vydal. Rovnako postupuje súd,

ktorý platobný rozkaz vydal, aj pri čiastočnom späťvzatí návrhu v časti, ktorej sa

späťvzatie návrhu týka.

(6)

Pri oprave chýb v písaní a počítaní, ako aj iných zrejmých nesprávností v platobnom

rozkaze sa postupuje podľa

§ 164

.

§ 174a

Európsky platobný rozkaz

(1)

Európsky platobný rozkaz je platobný rozkaz vydaný podľa osobitného predpisu.

16b

)

(2)

Európsky platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie

je vylúčené; to neplatí, ak sa európsky platobný rozkaz doručuje zástupcovi odporcu.

(3)

Európsky platobný rozkaz sa doručuje do cudziny.

(4)

Ustanovenia o platobnom rozkaze sa použijú primerane, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje

inak.

16b

)

§ 174b

Rozkaz na plnenie

(1)

Súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať rozkaz

na plnenie, ak sa v návrhu uplatňuje právo na plnenie inej povinnosti než zaplatenie

peňažnej sumy, vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. V rozkaze na plnenie

súd uloží odporcovi, aby v lehote určenej súdom nie kratšej ako 15 dní plynúcej od

doručenia rozkazu na plnenie splnil uloženú povinnosť a uhradil trovy konania alebo

v lehote 15 dní podal odpor na súde, ktorý rozkaz na plnenie vydal; odpor proti rozkazu

na plnenie sa musí odôvodniť. Ustanovenie

§ 43

sa nepoužije.

(2)

Rozkaz na plnenie je možné vydať aj v prípade, ak ide o právo na plnenie vo veciach

upravených zákonom o rodine alebo ak ide o právo na plnenie v budúcnosti zročných

dávok alebo splátok. Súd uloží, aby odporca splnil splatnú sumu v súdom určenej lehote

a v budúcnosti zročné dávky alebo splátky plnil v určených lehotách.

(3)

Rozkaz na plnenie môže vydať iba sudca.

(4)

Na rozkaz na plnenie sa primerane použijú ustanovenia

§ 172 ods. 2

,

3

,

5 až 7

a

9

a

§ 173

a

174

.

§ 175

Zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz

(1)

Ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu

pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh

zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby

do troch dní zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej

lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému

rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta. Zmenkový platobný rozkaz alebo

šekový platobný rozkaz sa musí doručiť do vlastných rúk odporcu. Ak nemožno návrhu

na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu vyhovieť,

nariadi súd pojednávanie.

(2)

Ak navrhovateľ predloží spolu s návrhom na začatie konania návrh zmenkového platobného

rozkazu na tlačive uverejnenom ministerstvom spravodlivosti na jeho webovom sídle

a na vydanie zmenkového platobného rozkazu sú splnené zákonom ustanovené podmienky

a je zaplatený súdny poplatok, súd vydá zmenkový platobný rozkaz najneskôr do desiatich

pracovných dní od splnenia týchto podmienok.

(3)

Ak odporca nepodá námietky včas alebo ak ich vezme späť, má zmenkový platobný rozkaz

alebo šekový platobný rozkaz účinky právoplatného rozsudku. Neskoro podané námietky,

námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie, alebo námietky, ktoré nie sú podané oprávnenou

osobou, súd odmietne.

(4)

Ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky

podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový platobný

rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v

akom rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie,

o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo

šekový platobný rozkaz.

(5)

Ak je návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu

vzatý späť celkom po vydaní zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného

rozkazu pred jeho právoplatnosťou, súd, ktorý zmenkový platobný rozkaz alebo šekový

platobný rozkaz vydal so súhlasom odporcu, uznesením zmenkový platobný rozkaz alebo

šekový platobný rozkaz zruší a konanie zastaví. Rovnako postupuje aj pri čiastočnom

späťvzatí návrhu v časti, ktorej sa späťvzatie návrhu týka.

(6)

Ak odporca do vyhlásenia rozsudku podľa odseku 4 vezme späť podané námietky, súd

uznesením rozhodne o pripustení späťvzatia námietok a o náhrade trov konania, ktoré

nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu.

Právoplatnosťou uznesenia o pripustení späťvzatia námietok nadobúda zmenkový platobný

rozkaz alebo šekový platobný rozkaz právoplatnosť.

(7)

Ak súd schváli zmier po vydaní zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného

rozkazu, súd súčasne uznesením zruší vydaný zmenkový platobný rozkaz alebo šekový

platobný rozkaz.

(8)

Pri oprave chýb v písaní a počítaní, ako aj iných zrejmých nesprávností v zmenkovom

platobnom rozkaze alebo šekovom platobnom rozkaze sa postupuje podľa

§ 164

.

(9)

Súd postupuje podľa odsekov 1 až 8 aj vtedy, ak navrhovateľ predloží v prvopise oddelene

prevedený záložný list skladiskového záložného listu alebo tovarový záložný list,

17

)

o ktorých pravosti niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnené

práva.

§ 175a

(1)

Príslušný orgán štátnej správy poverený vedením matriky oznámi úmrtie vo svojom matričnom

obvode súdu príslušnému na prejednanie dedičstva.

(2)

Súd začne konanie aj bez návrhu, len čo sa dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený

za mŕtveho. Uznesenie o začatí konania netreba doručiť.

(3)

Súd rozhoduje uznesením; uznesenie podľa

§ 175k ods. 1

a

2

,

§ 175l

,

175p

,

175q

a

175t

sa doručuje do vlastných rúk.

§ 175b

Účastníkmi konania sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými

dedičmi, a ak takých osôb niet, štát. Poručiteľov veriteľ je účastníkom konania v

prípade

§ 175p

, v prípade, keď sa vyporiadava jeho pohľadávka, a pri likvidácii dedičstva. V konaní

podľa

§ 175h ods. 2

je účastníkom konania iba ten, kto sa postaral o pohreb.

§ 175c

Súd bez meškania vykoná vyšetrenie v evidencii závetov uložených u notára v úschove,

ktorá je vedená v Notárskom centrálnom registri závetov, či je v nej evidovaný závet

poručiteľa, listina o vydedení alebo odvolanie týchto úkonov (ďalej len „závet“),

a u ktorého notára je uložený.

§ 175d

(1)

V predbežnom vyšetrení si súd najmä obstará údaje potrebné pre zistenie dedičov a

pre zistenie poručiteľovho majetku a jeho dlhov a či dedičia, ktorým bol poručiteľ

zákonným zástupcom, potrebujú ustanoviť opatrovníka.

(2)

Ak poručiteľ zanechal závet, zistí súd jeho stav a obsah; na dožiadanie súdu tak

urobí aj notár, ktorý má závet v úschove.

(3)

Ak dôjde k zisteniu stavu a obsahu závetu, založí sa jeho originál, pokiaľ závet

nie je spísaný vo forme notárskej zápisnice, do zbierky vyhlásených závetov vedenej

na súde.

§ 175e

(1)

Ak to vyžaduje všeobecný záujem alebo dôležitý záujem účastníkov, urobí súd aj bez

návrhu neodkladné opatrenia, najmä zabezpečí dedičstvo, zverí veci osobnej potreby

manželovi poručiteľa alebo inému členovi domácnosti, postará sa o predaj vecí, ktoré

nemožno uschovať bez nebezpečenstva škody alebo nepomerných nákladov, prípadne ustanoví

správcu dedičstva alebo jeho časti (ďalej len „správca“).

(2)

Zabezpečenie dedičstva sa vykoná najmä jeho uložením na súde alebo u uschovávateľa,

zapečatením v poručiteľovom byte alebo na inom vhodnom mieste, zákazom výplaty u dlžníka

poručiteľa alebo súpisom na mieste samom.

(3)

Pri predaji hnuteľných vecí postupuje súd primerane podľa ustanovení o výkone rozhodnutia

predajom hnuteľných vecí, ibaže by prikročil k inému spôsobu predaja.

(4)

Správcu ustanoví súd najmä z okruhu dedičov alebo z okruhu osôb blízkych poručiteľovi;

za správcu môže byť ustanovený aj notár, pokiaľ v tomto konaní nie je súdnym komisárom.

Ak je predmetom dedenia podnik, ustanoví súd za správcu osobu, ktorá má skúsenosť

s vedením podniku. Za správcu možno ustanoviť iba toho, kto s ustanovením súhlasí.

(5)

Neodkladné opatrenia môže vykonať podľa možnosti a potreby ktorýkoľvek súd.

§ 175f

(1)

Správca robí po dobu konania o dedičstve úkony nevyhnutné na uchovanie majetkových

hodnôt patriacich do dedičstva, a to v rozsahu vymedzenom súdom. Správca je povinný

pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu, ktorá

vznikla porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu uloží súd. Ak to súd

uloží, predkladá mu správca priebežné správy o svojej činnosti.

(2)

Z dôležitých dôvodov môže súd zbaviť správcu funkcie. Podľa potreby ustanoví nového

správcu. Zbavením funkcie nezaniká správcova zodpovednosť podľa odseku 1. Správca,

ktorý bol funkcie zbavený, je povinný riadne informovať nového správcu a dať mu k

dispozícii všetky doklady.

(3)

Po skončení konania o dedičstve správca predloží dedičom prostredníctvom súdu konečnú

správu o svojej činnosti. Súd potom rozhodne o odmene a náhrade hotových výdavkov

správcu, ktoré platí dedič, ktorý nadobudol dedičstvo, ktoré nie je predlžené; ak

je dedičov niekoľko, platia tieto trovy podľa vzájomného pomeru čistej hodnoty ich

dedičských podielov. V ostatných prípadoch platí tieto trovy štát.

§ 175g

Pri obstarávaní úplného podkladu pre rozhodnutie, pri predbežnom vyšetrení, zabezpečení

dedičstva, najmä pri jeho ochrane proti neoprávneným zásahom, pri predaji vecí, zisťovaní

hodnoty poručiteľovho majetku a súpise na mieste samom spolupôsobí na požiadanie súdu

príslušný orgán štátnej správy alebo samosprávy.

§ 175h

(1)

Ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví.

(2)

Ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral

o pohreb, a konanie zastaví.

(3)

Proti uzneseniu podľa odsekov 1 a 2 sa nemožno odvolať.

§ 175i

(1)

Ak konanie nebolo zastavené podľa

§ 175h

, upovedomí súd tých, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičmi, o ich dedičskom

práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď súd dediča

o práve dedičstvo odmietnuť upovedomil; túto lehotu môže súd z dôležitých dôvodov

predĺžiť. Súčasne dedičov poučí o náležitostiach a o účinkoch odmietnutia dedičstva.

(2)

Upovedomenie včítane poučenia doručí súd do vlastných rúk alebo ho dá ústne a v zápisnici

uvedie, že sa tak stalo.

§ 175j

Na prejednanie dedičstva nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak súd potvrdí jeho

nadobudnutie jedinému dedičovi, alebo ak dedičstvo pripadne štátu podľa

§ 462 Občianskeho zákonníka

.

§ 175k

(1)

Ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera

dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského

práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom.

(2)

Ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže

súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí

ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí

lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto

dediča.

(3)

Ak sú aktíva a pasíva medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich

spornosti; pri výpočte čistého majetku na ne neprihliada.

§ 175l

(1)

Ak mal poručiteľ v čase svojej smrti s pozostalým manželom majetok v bezpodielovom

spoluvlastníctve, o ktorého vyporiadaní sa nezačalo konanie na súde, vyporiada sa

tento majetok v konaní o dedičstve podľa osobitného predpisu.

18

)

(2)

Majetok uvedený v odseku 1 sa môže vyporiadať dohodou medzi pozostalým manželom a

dedičmi uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice. Ak medzi nimi nedôjde k dohode,

vyporiada tento majetok súd príslušný na konanie o dedičstve. Ak rozhodnutie závisí

od skutočnosti, ktorá zostala medzi účastníkmi sporná, postupuje súd podľa

§ 175k ods. 3

.

(3)

Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo rozhodnutie súdu

o vyporiadaní majetku podľa odseku 2 obsahuje vymedzenie rozsahu majetku poručiteľa

a jeho dlhov s údajom o cene majetku a určenie, čo z tohto majetku patrí do dedičstva

a čo patrí pozostalému manželovi.

(4)

Ak sa zistí skôr, než je dedičské konanie právoplatne skončené, ďalší majetok v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov, pri jeho vyporiadaní sa postupuje podľa odseku 2.

(5)

Podľa predchádzajúcich ustanovení sa postupuje aj v prípade, keď poručiteľ bol v

čase smrti spoluvlastníkom majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré

zaniklo inak než smrťou poručiteľa, ak toto spoluvlastníctvo nebolo ku dňu smrti poručiteľa

vyporiadané a o jeho vyporiadaní sa nezačalo konanie na súde.

§ 175m

Súd zistí poručiteľov majetok a jeho dlhy a vykoná súpis aktív a pasív. Tým nie sú

dotknuté ustanovenia

§ 175k ods. 3

a

§ 175l ods. 1

druhej vety.

§ 175n

Na návrh dedičov vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu oznámili svoje

pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí, a poučí ich o tom, že dedičia nezodpovedajú

veriteľom, ktorí svoje pohľadávky včas neoznámili, pokiaľ je uspokojením pohľadávok

ostatných veriteľov vyčerpaná cena dedičstva, ktoré dedičia nadobudli. Uznesenie súd

uverejní vyvesením na úradnej tabuli súdu.

§ 175o

(1)

Na podklade zistenia podľa

§ 175m

určí súd všeobecnú cenu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne

výšku jeho predlženia v čase smrti poručiteľa. Za všeobecnú cenu majetku určí súd

sumu zhodne tvrdenú účastníkmi; ak sú tvrdenia rozdielne, vykoná súd na jej zistenie

potrebné dôkazy. Ustanovenie

§ 136

sa použije primerane.

(2)

Ak súd zistí skôr, než je dedičské konanie právoplatne skončené, nové skutočnosti,

ktoré vyžadujú zmenu tohto uznesenia, vykoná potrebnú opravu novým uznesením.

§ 175p

(1)

Účastníci sa môžu dohodnúť o tom, že predlžené dedičstvo sa prenechá veriteľom na

úhradu dlhov. Táto dohoda podlieha schváleniu súdu, ktorý dohodu schváli, ak neodporuje

zákonu; ak dohodu neschváli, pokračuje v konaní po právoplatnosti rozhodnutia.

(2)

Ak sa po právoplatnom skončení konania objaví ďalší majetok, postupuje sa podľa odseku

1. Ak zostane majetkový prebytok, prejedná ho súd ako dedičstvo.

§ 175q

(1)

Súd v uznesení o dedičstve

a)

potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi alebo

b)

potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu, alebo

c)

schváli dohodu o vyporiadaní dedičstva alebo dohodu o prenechaní predlženého dedičstva

na úhradu dlhov alebo

d)

potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi účastníkmi nedôjde

k dohode, alebo vykoná vyporiadanie

18a

)

medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol, alebo

e)

neschváli dohodu o vyporiadaní

18a

)

dedičstva a potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov alebo vykoná

vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol.

(2)

Súčasťou uznesenia podľa odseku 1 môže byť aj uznesenie podľa

§ 175l

a

175o

.

§ 175r

Dedičia môžu veci patriace do dedičstva počas dedičského konania predať alebo urobiť

iné opatrenia presahujúce rámec obvyklého hospodárenia len s privolením súdu.

§ 175s

(1)

Prejednanie dedičstva je skončené

a)

nadobudnutím právoplatnosti uznesenia vydaného podľa

§ 175p

a

175q

, alebo

b)

vydaním osvedčenia o dedičstve za podmienok uvedených v

§ 175zca

.

(2)

Po skončení prejednania dedičstva súd zruší vykonané zabezpečenie dedičstva, ak k

jeho zrušeniu nedošlo už v priebehu konania o dedičstve; zrušia sa najmä všetky zákazy

výplaty vkladov, poistiek a iných hodnôt, ktoré boli v konaní o dedičstve nariadené

alebo podľa zákona vykonané. Zároveň sa upovedomí ten, u koho sú tieto hodnoty uložené,

o tom, komu sa majú vydať; ak táto osoba nie je známa alebo jej pobyt nie je známy,

postupuje sa primerane podľa

§ 185g

.

(3)

Lehota podľa

§ 185g ods. 1

začína plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo. Ak

sa prejednanie dedičstva skončilo vydaním osvedčenia o dedičstve, lehota podľa

§ 185g ods. 1

začína plynúť odo dňa, keď osvedčenie o dedičstve nadobudlo účinky právoplatného

uznesenia o dedičstve.

§ 175t

(1)

Ak je dedičstvo predlžené a ak nedôjde k dohode podľa

§ 175p

, môže súd uznesením nariadiť likvidáciu dedičstva. Rozhodne o tom aj bez návrhu.

Rovnako súd postupuje, ak štát navrhol likvidáciu dedičstva preto, že veriteľ odmietol

prijať na úhradu svojej pohľadávky vec z dedičstva.

(2)

O nariadení likvidácie vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu oznámili

svoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí, a upozorní ich, že pohľadávky, ktoré

nebudú pri likvidácii uspokojené, zaniknú. Toto uznesenie vyvesí na úradnej tabuli

súdu.

(3)

Len čo uznesenie o nariadení likvidácie dedičstva nadobudlo právoplatnosť, nepostupuje

sa už podľa

§ 175p až 175s

.

§ 175u

(1)

Likvidáciu dedičstva súd vykoná speňažením všetkého poručiteľovho majetku. Súdny

komisár je povinný postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby majetok speňažil

za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný majetok za obdobných podmienok obvykle

predáva.

(2)

Pri speňažovaní majetku súdny komisár koná za účastníkov konania vo vlastnom mene.

O každom speňažovaní majetku súdny komisár informuje účastníkov konania a prihliada

na ich výhodnejšie návrhy na speňažovanie majetku.

(3)

O majetku poručiteľa, ktorý sa nepodarilo takto speňažiť, rozhodne súd, že pripadá

štátu s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa.

§ 175v

(1)

Súd vykoná rozvrh výťažku speňaženia majetku poručiteľa (ďalej len „výťažok“) medzi

veriteľov.

(2)

Z výťažku uhradí súd postupne pohľadávky podľa týchto skupín

a)

náklady poručiteľovej choroby a primerané náklady jeho pohrebu, trovy konania a splatné

výživné,

b)

dlžné dane a poplatky,

c)

ostatné pohľadávky.

(3)

Ak úhrn pohľadávok prevyšuje v prvej skupine výťažok, uhradia sa tieto pohľadávky

pomerne. Obdobne sa postupuje v ďalších skupinách, pričom však v skupine c) sa uhradia

pred ostatnými pohľadávkami pohľadávky zabezpečené obmedzením prevodu nehnuteľností

alebo záložnými právami.

(4)

Právoplatným skončením likvidácie zaniknú proti dedičom neuspokojené pohľadávky veriteľov.

Ak však vyjde najavo ďalší poručiteľov majetok, rozdelí ho súd veriteľom do výšky

ich neuspokojených pohľadávok bez zreteľa na tento zánik. Ak zostane majetkový prebytok,

prejedná ho súd ako dedičstvo.

§ 175w

Ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije, alebo ak bolo zrušené jeho vyhlásenie za

mŕtveho, zruší súd uznesenie o dedičstve podľa

§ 175p

a

175q

.

§ 175x

(1)

Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo,

alebo po vydaní osvedčenia o dedičstve (

§ 175zca

) nejaký poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh (

§ 42 ods. 3

a

§ 79 ods. 1

a

2

) vykoná o tomto majetku konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, konanie

o dedičstve sa nevykoná.

(2)

V odôvodnených prípadoch, najmä na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu

územnej samosprávy, môže súd o majetku uvedenom v odseku 1 začať konanie aj bez návrhu.

§ 175y

(1)

Nezaradenie majetku alebo dlhov do aktív a pasív dedičstva v dôsledku postupu podľa

§ 175k ods. 3

nebráni účastníkom konania, aby sa domáhali svojho práva žalobou mimo konania o dedičstve.

(2)

Okrem prípadu, keď sa vykonala likvidácia dedičstva, nebráni uznesenie súdu tomu,

kto nebol účastníkom konania o dedičstve, z ktorého uznesenie vzišlo, aby sa domáhal

svojho práva žalobou.

§ 175z

(1)

Ak prejednanie dedičstva nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, vykoná súd

predbežné vyšetrenie a vydá účastníkom na ich žiadosť úradné potvrdenie o výsledku

tohto vyšetrenia.

(2)

Ak sa má majetok vydať do cudziny, upovedomí o tom súd tuzemských dedičov a veriteľov

oznámením, ktoré sa vyvesí po dobu 15 dní na úradnej tabuli súdu; známym účastníkom

sa toto oznámenie doručí.

§ 175za

Notári so sídlom v obvode okresného súdu sú rovnomerne poverovaní úkonmi v konaní

o dedičstve podľa rozvrhu, ktorý na návrh príslušnej notárskej komory vydá predseda

krajského súdu na každý kalendárny rok.

§ 175zb

(1)

Súd môže odňať vec poverenému notárovi, ak napriek predchádzajúcemu upozorneniu spôsobí

zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Súd potom poverí úkonmi v konaní o dedičstve iného

notára podľa rozvrhu práce.

(2)

Odňatie veci podľa odseku 1 nie je súdnym rozhodnutím.

§ 175zc

(1)

Ak v súlade s osobitným predpisom bude ustanovený zástupca, náhradník alebo bude

vymenovaný nový notár, prevezme veci, v ktorých už súd udelil poverenie.

(2)

Ak v súlade s osobitným predpisom bude ustanovený za zástupcu notársky kandidát,

považuje sa na účely tohto zákona po dobu zastupovania za notára. Súd však rozhodne

o odmene a náhrade hotových výdavkov notára, ktorého zástupca zastupuje. Osobitný

predpis ustanovuje, akým spôsobom sa určí podiel zástupcu na odmene notára.

§ 175zca

Osvedčenie o dedičstve

(1)

Notár poverený súdom (

§ 38 ods. 1

) vydá so súhlasom účastníkov osvedčenie o dedičstve, ak

a)

dedičstvo nadobudol jediný dedič,

b)

dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu,

c)

dedičia sa vyporiadali medzi sebou dohodou,

d)

dedičia uzavreli s veriteľmi poručiteľa dohodu o prenechaní predlženého dedičstva

na úhradu dlhov.

(2)

Osvedčenie o dedičstve obsahuje najmä

a)

označenie súdneho komisára,

b)

označenie dedičskej veci,

c)

označenie účastníkov a ich zástupcov,

d)

vyhlásenie dedičov o spôsobe a obsahu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva

manželov zaniknutého smrťou poručiteľa,

e)

obsah osvedčovanej skutočnosti,

f)

ak ide o spoluvlastníkov, výšku ich spoluvlastníckych podielov vyjadrených zlomkom

z celku,

g)

údaj o odmene notára a o jeho hotových výdavkoch,

h)

ďalšie údaje, najmä údaje potrebné na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností,

19

)

i)

podpisy účastníkov a ich vyhlásenie, že súhlasia s obsahom osvedčenia,

j)

poučenie o tom, že účastník konania môže do 15 dní od prevzatia osvedčenia o dedičstve

požiadať súd o pokračovanie v konaní o dedičstve podľa

§ 175l až 175z

,

k)

miesto a dátum vydania osvedčenia o dedičstve,

l)

odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.

(3)

Pri vydávaní osvedčenia o dedičstve sa postupuje primerane podľa

§ 175b až 175q

. Osvedčenie o dedičstve vydá notár prítomným účastníkom alebo ich zástupcom.

(4)

Účastník môže do 15 dní od prevzatia osvedčenia o dedičstve požiadať súd o pokračovanie

v konaní o dedičstve podľa

§ 175l až 175z

. Ak žiadosť nie je včas podaná, osvedčenie o dedičstve nadobudne účinky právoplatného

uznesenia o dedičstve [

§ 175q ods. 1 písm. a) až c)

,

§ 175l

a

175o

]; včas podanou žiadosťou osvedčenie o dedičstve stráca platnosť a súd pokračuje v

konaní bez zreteľa na jeho vydanie.

(5)

Účastník sa môže vzdať práva na podanie žiadosti podľa odseku 4. V tomto prípade

dňom vzdania sa práva na podanie žiadosti všetkými účastníkmi nadobudne osvedčenie

o dedičstve účinky právoplatného uznesenia o dedičstve.

(6)

Na opravu osvedčenia o dedičstve sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

20

)

(7)

Písomnosti, ktoré je potrebné doručiť účastníkom konania, doručuje notár. To neplatí

pre rozhodnutia, ktoré môže vydať iba súd.

§ 175zd

(1)

Ak sa prejednanie dedičstva neskončilo vydaním osvedčenia o dedičstve, notár pripraví

všetky potrebné podklady na vydanie uznesenia súdu a návrh na uznesenie súdu a vyúčtuje

svoju odmenu a hotové výdavky.

21

)

Ak podklady nie sú úplné alebo návrh na uznesenie súdu nie je po vecnej stránke správny,

súd môže vec vrátiť notárovi s pokynom na doplnenie konania alebo na zmenu návrhu

uznesenia; pokynom súdu je notár viazaný.

(2)

Notár má právo podať odvolanie proti výroku o odmene a hotových výdavkoch.

§ 176

(1)

Ak tento zákon neustanovuje inak, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa

vo veci samej rozhoduje rozsudkom o výchove a výžive maloletých detí, o styku rodičov

s maloletými deťmi, o styku blízkych osôb s maloletými deťmi, o priznaní, obmedzení

alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu,

o schválení dôležitých úkonov maloletého dieťaťa a o podstatných veciach, o ktorých

sa rodičia nemôžu dohodnúť. Okrem toho sa rozhoduje rozsudkom o predĺžení ústavnej

starostlivosti a pestúnskej starostlivosti po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa a o zrušení

rozhodnutia o takejto náhradnej starostlivosti.

(2)

O ostatných veciach vrátane rozhodnutia v konaní o vrátení dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene

premiestnené alebo zadržané, sa rozhoduje uznesením.

(3)

Ak zákon neustanovuje inak, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozhodne

súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania.

Vo veciach určenia mena alebo priezviska maloletého dieťaťa a ustanovenia poručníka

maloletému dieťaťu rozhodne súd do 30 dní odo dňa začatia konania. Konanie možno predĺžiť,

len ak z vážnych dôvodov a z objektívnych príčin nemožno vykonať dôkazy. Súd začne

vykonávať úkony na vykonanie dôkazov bezodkladne po začatí konania.

(4)

Ak sú splnené všetky náležitosti návrhu na začatie konania o zverení dieťaťa do starostlivosti

budúceho osvojiteľa, súd rozhodne bez zbytočného odkladu, najneskôr do troch mesiacov

od podania takého návrhu; inak do troch mesiacov odo dňa, keď bol návrh doplnený alebo

opravený.

(5)

Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých môže súd rozhodnúť rozkazom na plnenie

len na návrh, ak mu v celom rozsahu vyhovie.

(6)

Podmienku zapísania do zoznamu žiadateľov podľa osobitného predpisu je potrebné splniť

ku dňu začatia konania o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti a o zverení

dieťaťa do starostlivosti budúceho osvojiteľa.

§ 177

(1)

Ak nie je príslušný súd známy alebo ak nemôže včas zakročiť, zakročí súd, v obvode

ktorého sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec príslušnému súdu.

(2)

Ak sa zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje príslušnosť, môže príslušný súd

preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak je to v záujme maloletého. Ak tento súd

nesúhlasí s prenesením príslušnosti, rozhodne jeho nadriadený súd.

§ 178

(1)

Súd vedie rodičov, poručníkov, prípadne opatrovníkov maloletých k riadnemu plneniu

povinností pri starostlivosti o maloletého. Vybavuje podnety a upozornenia fyzických

osôb a právnických osôb ohľadne výchovy maloletého a robí vhodné opatrenia.

(2)

O vhodnosti a účelnosti navrhnutých alebo zamýšľaných opatrení súd spravidla zistí

názor orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, orgánu obce, prípadne

aj fyzických osôb a právnických osôb, ktoré sú oboznámené s pomermi. Ak je to vhodné,

vyslúchne o nich aj maloletého.

§ 179

Ak je pre platnosť právneho úkonu, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého, potrebné

schválenie súdu, súd ho schváli, ak je to v záujme maloletého.

§ 179a

(1)

Na návrh osoby, ktorá žiada podľa medzinárodnej zmluvy

21a

)

o vrátenie dieťaťa, ktoré má obvyklý pobyt v Slovenskej republike a ktoré bolo premiestnené

do cudziny alebo je v cudzine zadržiavané, vydá súd rozhodnutie o tom, že navrhovateľ

má rodičovské práva a povinnosti, podľa ktorých sa zmena bydliska dieťaťa do cudziny

nemala uskutočniť bez jeho súhlasu, pričom tento súhlas neudelil a jeho súhlas nebol

nahradený rozhodnutím súdu.

(2)

Návrh musí obsahovať vyhlásenie o tom, že navrhovateľ mal v čase premiestnenia alebo

zadržania dieťaťa rodičovské práva a povinnosti, podľa ktorých sa zmena bydliska dieťaťa

do cudziny nemala uskutočniť bez jeho súhlasu a tento súhlas neudelil, pričom jeho

súhlas nebol nahradený rozhodnutím súdu. K návrhu musia byť pripojené všetky rozhodnutia

týkajúce sa úpravy rodičovských práv a povinností k dieťaťu. Ak je to potrebné, súd

si môže od navrhovateľa vyžiadať ďalšie údaje potrebné na vydanie rozhodnutia.

(3)

Súd vydá rozhodnutie bez zbytočného odkladu na základe písomných podkladov a na základe

existujúceho právneho stavu bez nariadenia pojednávania. Účastníkom konania je navrhovateľ.

(4)

Proti rozhodnutiu súdu podľa odseku 3 nie je prípustný opravný prostriedok. Zamietnutie

návrhu nebráni podaniu nového návrhu, ak navrhovateľ uvedie nové skutočnosti rozhodujúce

pre posúdenie jeho rodičovských práv a povinností.

§ 180

(1)

Súdom ustanovený poručník maloletého zloží do rúk samosudcu sľub, že bude riadne

a v najlepšom záujme dieťaťa vykonávať svoje povinnosti a že bude pritom dbať na pokyny

súdu. Po zložení sľubu mu samosudca vydá listinu obsahujúcu poverenie na výchovu,

zastupovanie a spravovanie majetku maloletého dieťaťa a vymedzenie rozsahu práv a

povinností vyplývajúcich z tohto poverenia.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa primerane vzťahuje aj na opatrovníka ustanoveného súdom podľa

osobitného predpisu.

(3)

Súd sústavne sleduje spôsob výkonu funkcie poručníka, prípadne opatrovníka, a najmenej

dvakrát do roka ho hodnotí v súčinnosti s obcou a orgánom sociálnoprávnej ochrany

detí a sociálnej kurately.

(4)

Súd dohliada na správu majetku maloletého dieťaťa vykonávanú poručníkom alebo opatrovníkom;

postupuje pri tom podľa osobitného predpisu.

22

)

§ 180a

Konanie o osvojiteľnosti

(1)

Ak súd zistí, že sú splnené predpoklady na osvojenie podľa osobitného predpisu,

23

)

môže začať aj bez návrhu konanie o osvojiteľnosti.

(2)

Účastníkmi konania sú dieťa a jeho rodičia. Maloletý rodič dieťaťa, ktorý dosiahol

vek šestnásť rokov, je účastníkom konania, aj keď nie je zákonným zástupcom dieťaťa.

V tomto konaní má procesnú spôsobilosť. Maloletý rodič dieťaťa, ktorý nedosiahol vek

šestnásť rokov, musí byť v tomto konaní zastúpený svojím zákonným zástupcom.

(3)

Rodičia dieťaťa nie sú účastníkmi konania, ak sú pozbavení rodičovských práv a povinností,

ak boli pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak nie sú schopní

posúdiť dôsledky osvojenia. V týchto prípadoch je účastníkom konania poručník.

(4)

Rodičia dieťaťa nie sú účastníkmi konania ani v prípade, ak dali súhlas na osvojenie

dieťaťa vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom.

(5)

Súd v konaní môže vypočuť toho, v koho starostlivosti sa dieťa nachádza, alebo štatutárny

orgán zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.

Súd v konaní o osvojiteľnosti skúma i okolnosti na strane dieťaťa vylučujúce splnenie

účelu osvojenia.

(6)

O osvojiteľnosti rozhodne súd rozsudkom bez zbytočného odkladu, najneskôr do troch

mesiacov odo dňa začatia konania. Túto lehotu možno predĺžiť najviac o tri mesiace,

ak rozhodnutiu súdu bránia vážne dôvody a objektívne príčiny.

§ 180b

Súd na návrh rozhodnutie o osvojiteľnosti zruší, ak dôjde k zmene pomerov. Návrh je

možné podať len do času, kým nie je maloleté dieťa odovzdané na základe rozhodnutia

súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.

§ 181

(1)

Účastníkmi konania sú osvojované dieťa, jeho rodičia, prípadne poručník, osvojiteľ

a jeho manžel.

(2)

Rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi konania o osvojení, ak sú pozbavení

rodičovských práv a povinností alebo ak sú pozbavení spôsobilosti na právne úkony

v plnom rozsahu. V týchto prípadoch je účastníkom konania poručník.

(3)

Rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi konania ani v prípade, ak na osvojenie

nie je potrebný ich súhlas podľa osobitného predpisu;

24

)

to platí aj v prípadoch, ak súd právoplatne rozhodol, že dieťa je osvojiteľné.

(4)

Manžel osvojiteľa nie je účastníkom konania, ak na osvojenie nie je potrebný jeho

súhlas.

(5)

O osvojení rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do jedného roka od podania

návrhu na osvojenie. Konanie možno predĺžiť, len ak z objektívnych príčin nemožno

vykonať dôkazy.

§ 182

(1)

Osvojované dieťa súd vyslúchne, len ak toto dieťa je schopné pochopiť význam osvojenia

a výsluch nie je v rozpore s jeho záujmom. Ak sa nemá osvojované dieťa vyslúchnuť,

nepredvoláva sa na pojednávanie.

(2)

Ostatných účastníkov musí súd vždy vyslúchnuť, a to podľa možnosti osobne.

§ 183

(1)

Na základe lekárskeho vyšetrenia súd zistí, či sa zdravotný stav osvojovaného dieťaťa

i osvojiteľa neprieči účelu osvojenia. S výsledkami vyšetrenia súd oboznámi účastníkov.

(2)

Účastníkov súd poučí o význame osvojenia z hľadiska záujmu spoločnosti i z hľadiska

záujmu osvojovaného dieťaťa, ako aj o tom, aké povinnosti má osvojiteľ.

§ 184

V rozsudku, ktorým sa vyslovuje osvojenie, súd uvedie i priezvisko, ktoré bude osvojenec

mať.

§ 185

Konanie o zrušenie osvojenia môže súd začať na návrh osvojenca alebo osvojiteľa alebo

aj bez návrhu.

§ 185a

(1)

Na súde možno zložiť do úschovy peniaze, cenné papiere a iné hnuteľné veci hodiace

sa na úschovu za účelom splnenia záväzku.

(2)

Návrh na prijatie do úschovy musí obsahovať vyhlásenie toho, kto peniaze, cenné papiere

alebo iné veci do úschovy skladá (ďalej len „zložiteľ“), že záväzok, ktorého predmetom

sú hodnoty skladané do úschovy, nemožno splniť, pretože veriteľ je neprítomný alebo

je v omeškaní alebo že zložiteľ má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo

že zložiteľ veriteľa nepozná.

(3)

Súd rozhoduje bez pojednávania uznesením, ktoré doručí účastníkom do vlastných rúk.

§ 185b

Účastníkom konania je zložiteľ a po prijatí úschovy aj ten, pre koho sú peniaze, cenné

papiere alebo iné veci určené (ďalej len „príjemca“). Po právoplatnosti uznesenia

o prijatí do úschovy je účastníkom konania aj ten, kto uplatňuje právo na predmet

úschovy.

§ 185c

Ak si úschova vyžiada trovy, uloží súd zložiteľovi, aby zložil primeraný preddavok

na trovy. Ak sa preddavok v určenej lehote nezaplatí, súd návrh na prijatie úschovy

zamietne; súd takisto zamietne návrh na prijatie úschovy, ak sa vec nehodí na úschovu

vôbec alebo ak sa nenájde vhodný spôsob úschovy.

§ 185d

(1)

Predmet úschovy vydá súd príjemcovi na jeho žiadosť. Ak k zloženiu došlo preto, že

niekto iný než príjemca uplatňuje právo na vydanie predmetu úschovy alebo že niekto

iný, koho súhlas je potrebný, nesúhlasí s vydaním predmetu úschovy príjemcovi, je

na vydanie predmetu úschovy potrebný súhlas všetkých účastníkov konania a osoby, pre

ktorej nesúhlas s plnením došlo k zloženiu do úschovy. Súhlas zložiteľa je však potrebný

len vtedy, ak bolo plnenie zložené pre neznámeho veriteľa.

(2)

Zložiteľovi vydá súd predmet úschovy na jeho žiadosť,

a)

ak príjemca prejaví s týmto postupom súhlas, alebo

b)

ak vyhlási príjemca súdu, že predmet úschovy neprijíma, alebo

c)

ak sa príjemca nevyjadrí v lehote určenej súdom, hoci bol na také následky upozornený.

(3)

Inej osobe, než ktorá je uvedená v odsekoch 1 a 2, žiadajúcej o vydanie predmetu

úschovy, ho vydá súd len so súhlasom zložiteľa a príjemcu.

§ 185e

Ak bol súhlas s vydaním predmetu úschovy odopretý, možno ho nahradiť právoplatným

rozhodnutím súdu, ktorým bolo rozhodnuté, že ten, kto vydaniu odporoval, je povinný

súhlasiť s vydaním predmetu úschovy žiadateľovi.

§ 185f

Ak súd prijíma do úschovy veci v prípadoch ustanovených osobitnými zákonnými predpismi,

spravuje sa ustanoveniami príslušného predpisu, a ak ich niet, ustanoveniami

§ 185a až 185h

, a to primerane podľa povahy úschovy a jej účelu.

§ 185g

(1)

Ak uplynula lehota troch rokov od právoplatnosti uznesenia o prijatí do úschovy,

prípadne odo dňa, keď predmet úschovy mal byť podľa návrhu vydaný zložiteľovi, rozhodne

súd, že predmet úschovy pripadne štátu, ak sa oň nikto neprihlási do troch rokov odo

dňa vyhlásenia tohto uznesenia. Toto uznesenie súd vyvesí na úradnej tabuli súdu.

(2)

Ak po vydaní rozhodnutia v lehote podľa odseku 1 dôjde žiadosť o vydanie predmetu

úschovy, postupuje súd podľa

§ 185d

.

(3)

Uplynutím lehoty uvedenej v uznesení podľa odseku 1, ak sa v tejto lehote žiadosť

o vydanie predmetu úschovy nepodala, pripadne predmet úschovy štátu. Uplynutím tejto

lehoty nadobudne štát predmet úschovy aj vtedy, ak sa podanej žiadosti právoplatným

uznesením nevyhovelo.

§ 185h

Ak predmet úschovy pripadne štátu, zaniknú práva účastníkov i iných osôb k predmetu

úschovy.

§ 185i

(1)

Umoriť možno stratenú alebo zničenú listinu, ktorú treba predložiť na uplatnenie

práva.

(2)

V konaní pred súdom nemožno umoriť také listiny, ktoré podľa zákona je oprávnená

umoriť právnická osoba, ktorá ich vystavila.

(3)

Umoreniu nepodliehajú peniaze, lotériové žreby, tikety, lístky a známky denného obehu

(vstupenky, cestovné lístky a pod.), kupóny a talóny cenných papierov, listiny, s

ktorými je spojené právo uhrádzať určitej právnickej osobe v tuzemsku cenu tovaru

a služieb, ako aj listiny, na ktorých podklade možno uplatniť len nárok na vedľajšie

plnenie.

§ 185j

(1)

Návrh na umorenie listiny môže podať každý, kto má na jej umorení právny záujem.

(2)

Súd rozhoduje bez pojednávania uznesením, ktoré doručí do vlastných rúk.

§ 185k

Účastníkmi konania sú navrhovateľ, ten, kto je podľa listiny povinný plniť, ten, kto

má listinu v držbe, a ten, kto podal námietky podľa

§ 185m ods. 2

.

§ 185l

(1)

V návrhu na umorenie listiny treba uviesť skutočnosti, z ktorých vyplýva, že z listiny

alebo na jej základe možno uplatniť nejaké právo. K návrhu treba predložiť odpis listiny

alebo označiť listinu, jej vystaviteľa, prípadne aj iné osoby podľa listiny zaviazané,

ako aj také údaje, ktoré listinu odlišujú od iných listín toho istého druhu.

(2)

Ak je v listine uvedená určitá suma, treba uviesť i tento údaj.

§ 185m

(1)

Ak súd zistí, že listina, ktorej umorenie bolo navrhnuté, nebola vystavená alebo

že nie je stratená ani zničená, návrh zamietne.

(2)

Inak súd vydá rozhodnutie obsahujúce výzvu, aby sa ten, kto má listinu, prihlásil

do jedného roka od vydania uznesenia na súde, ktorý uznesenie vydal, a podľa možností

predložil listinu alebo aby podal proti návrhu námietky. Toto uznesenie sa vyvesí

na úradnej tabuli súdu.

(3)

Ak sa umoruje zmenka alebo šek, určí súd v uznesení podľa odseku 2 lehotu dvoch mesiacov

a súčasne zakáže, aby sa podľa umorovaných listín platilo.

(4)

Lehota podľa odseku 3 sa počíta, ak umorovaná listina nie je ešte splatná, od prvého

dňa jej splatnosti. Ak je umorovaná listina už splatná, počíta sa táto lehota odo

dňa vyvesenia uznesenia.

§ 185n

Ak ide o listinu na doručiteľa, s výnimkou poistiek na doručiteľa, skončí sa lehota

podľa

§ 185m

až za jeden rok po splatnosti pohľadávky z listiny.

§ 185o

(1)

Od začatia konania až do jeho právoplatného skončenia neplynie proti navrhovateľovi

premlčacia doba, lehota pre zánik práva ani lehota určená na výplatu peňažnej sumy

podľa umorovanej listiny.

(2)

Ten, komu bolo uznesenie doručené alebo kto sa o ňom mohol pri náležitej starostlivosti

dozvedieť, nesmie pod následkami neplatnosti nakladať s právami z umorovanej listiny,

robiť výplaty alebo iné plnenia podľa nej, previesť ju alebo vykonať na nej zmeny.

Ten, kto je podľa listiny zaviazaný, je povinný zadržať predloženú listinu a oznámiť

súdu, kto ju predložil.

§ 185p

Ak sa začalo umorovacie konanie o zmenke alebo šeku, je navrhovateľ, ktorý sa preukáže

uznesením, oprávnený žiadať zaplatenie zmenky alebo šeku, ak dá primeranú zábezpeku,

dokiaľ zmenka alebo šek nie sú vyhlásené za umorené. Ak túto zábezpeku nedá, môže

žalobou požadovať, aby dlžná suma bola zložená do úschovy súdu.

§ 185q

Súd preskúma prihlášku toho, kto má listinu, a zistí jeho námietky. Ak zistí, že listina

nie je stratená alebo zničená, návrh zamietne.

§ 185r

(1)

Ak uplynula lehota podľa

§ 185m ods. 2

alebo

3

a ak nedôjde k zamietnutiu návrhu, vyhlási súd na ďalší návrh listinu za umorenú.

(2)

Ak ďalší návrh podľa odseku 1 nie je podaný do jedného mesiaca od uplynutia lehoty

uvedenej v

§ 185m ods. 2

alebo

3

, súd konanie zastaví. Na tento následok treba navrhovateľa upozorniť v uznesení podľa

§ 185m ods. 2

alebo

3

.

§ 185s

Uznesenie o umorení listiny nahrádza umorenú listinu, dokiaľ ten, kto je podľa listiny

zaviazaný, nevydá za ňu oprávnenému náhradnú listinu.

§ 186

(1)

Návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony (pozbavenie, obmedzenie alebo

vrátenie spôsobilosti na právne úkony) môže podať aj zdravotnícke zariadenie, ktoré

je v takom prípade účastníkom konania.

(2)

Ak nepodal návrh na začatie konania štátny orgán alebo zdravotnícke zariadenie, môže

súd uložiť navrhovateľovi, aby do primeranej lehoty predložil lekárske vysvedčenie

o duševnom stave vyšetrovaného; ak sa v tejto lehote nepredložilo lekárske vysvedčenie,

súd zastaví konanie.

(3)

Návrh na vrátenie spôsobilosti na právne úkony môže podať i ten, kto bol pozbavený

spôsobilosti na právne úkony. Ak však súd jeho návrh zamietol a ak nemožno očakávať

zlepšenie jeho stavu, môže súd rozhodnúť, že mu toto právo po primeraný čas, najdlhšie

však po dobu jedného roka, nepatrí.

§ 187

(1)

Tomu, o ktorého spôsobilosti na právne úkony ide, ustanoví súd opatrovníka pre konanie.

(2)

Od výsluchu vyšetrovaného môže súd upustiť, ak nemožno tento výsluch vykonať vôbec

alebo bez ujmy na zdravotnom stave vyšetrovaného.

(3)

O zdravotnom stave vyšetrovaného súd vyslúchne vždy znalca. Na návrh znalca môže

súd nariadiť, aby vyšetrovaný bol po čas najviac troch mesiacov vyšetrovaný v zdravotníckom

zariadení, ak je to nevyhnutne potrebné na vyšetrenie zdravotného stavu.

§ 188

(1)

Ak sú síce podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony pre nadmerné užívanie

alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov, ale ak možno očakávať,

že sa stav vyšetrovaného zlepší, môže súd prerušiť konanie na čas, ktorý zároveň určí;

pritom môže rozhodnúť, že vyšetrovaný je povinný podrobiť sa potrebnému liečeniu.

(2)

Pred uplynutím určeného času pokračuje súd v konaní len vtedy, ak sa ukáže, že nedochádza

k zlepšeniu.

§ 189

Súd môže rozhodnúť, že upustí od doručenia rozhodnutia o spôsobilosti na právne úkony,

ak by doručenie mohlo na adresáta pre jeho duševnú poruchu pôsobiť nepriaznivo alebo

ak adresát nie je schopný význam rozhodnutia pochopiť.

§ 189a

(1)

V rozhodnutí o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony súd určí opatrovníka

podľa

§ 192

tomu, kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na

právne úkony bola obmedzená.

(2)

Súd zabezpečí uloženie rozhodnutia o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne

úkony v Notárskom centrálnom registri listín podľa osobitného predpisu.

24a

)

Uloženie cudzieho rozhodnutia o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne

úkony zabezpečí súd, ktorý rozhodol o uznaní cudzieho rozhodnutia. Ak cudzie rozhodnutie

podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, nevyžaduje uznanie

osobitným výrokom, zabezpečí jeho uloženie na podnet opatrovníka osoby, ktorej sa

rozhodnutie týka, súd, v obvode ktorého má alebo naposledy mala bydlisko táto osoba.

§ 190

Vydaný rozsudok súd zruší, ak sa neskôr ukáže, že pre pozbavenie alebo obmedzenie

spôsobilosti na právne úkony neboli podmienky.

§ 191

(1)

Trovy konania platí štát. Ak to možno spravodlivo žiadať, prizná súd štátu ich náhradu

proti tomu, o ktorého spôsobilosť na právne úkony v konaní šlo.

(2)

Ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti

na právne úkony, je povinný nahradiť ujmy, ktoré vyšetrovanému, jeho zástupcovi a

štátu konaním vznikli.

§ 191a

(1)

Ústav vykonávajúci zdravotnícku starostlivosť (ďalej len „ústav“), v ktorom sú umiestňované

osoby z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, je povinný oznámiť do 24 hodín súdu,

v ktorého obvode ústav je, prevzatie každého, kto v ňom bol umiestnený bez svojho

písomného súhlasu (ďalej len „chorý“).

(2)

Ak je osoba, ktorá bola prijatá do zdravotníckej starostlivosti so svojím písomným

súhlasom, obmedzená vo voľnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom až v priebehu

liečenia, je ústav povinný urobiť oznámenie podľa odseku 1 do 24 hodín po tom, čo

k takému obmedzeniu došlo.

§ 191b

(1)

O každom, o ktorom je ústav povinný urobiť oznámenie podľa

§ 191a

, začne súd, v ktorého obvode je ústav, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia

do ústavu, ibaže prevzatie a držanie nariadil súd v inom konaní.

(2)

Ak ten, koho ústav prevzal, nemá iného zástupcu, ustanoví mu súd pre toto konanie

opatrovníka.

(3)

Súd vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu (

§ 191a ods. 1

a

2

) došlo zo zákonných dôvodov, vyslúchne chorého a ošetrujúceho lekára. Pojednávanie

spravidla nie je potrebné nariaďovať.

(4)

Do piatich dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu podľa

§ 191a

, súd uznesením rozhodne, či k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov (

§ 191a ods. 1

).

§ 191c

(1)

Uznesenie podľa

§ 191b ods. 4

sa doručí umiestnenému, ibaže podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára nie je schopný

chápať obsah takého rozhodnutia, ďalej jeho zástupcovi (opatrovníkovi) a ústavu. Umiestnenému

a ústavu sa uznesenie doručí do 24 hodín od rozhodnutia, najneskôr však v lehote piatich

dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu podľa

§ 191a

. Ak sa rozhodnutie umiestnenému nedoručuje, musí byť v ustanovenej lehote doručené

jeho zástupcovi (opatrovníkovi).

(2)

Odvolanie proti tomuto uzneseniu nemá odkladný účinok. Odvolať sa môže aj ústav,

ak bolo vyslovené, že prevzatie sa nestalo v súlade zo zákonnými dôvodmi.

(3)

Ústav môže umiestneného prepustiť, aj keď súd vyslovil, že k prevzatiu došlo v súlade

so zákonnými dôvodmi.

§ 191d

(1)

Ak súd vyslovil, že prevzatie bolo v súlade so zákonnými dôvodmi a umiestnený je

obmedzený alebo vylúčený zo styku s vonkajším svetom, pokračuje súd v konaní o vyslovenie

prípustnosti jeho ďalšieho držania v ústave.

(2)

Na zistenie zdravotného stavu umiestneného súd ustanoví znalca. Úlohou znalca je

vyjadrenie o tom, či ďalšie držanie umiestneného v ústave pri obmedzení alebo vylúčení

styku s vonkajším svetom je alebo nie je potrebné. Za znalca nemôže byť ustanovený

lekár, ktorý pracuje v ústave, v ktorom je umiestnený držaný.

(3)

Súd nariadi pojednávanie, na ktoré prizve umiestneného (pokiaľ podľa vyjadrenia ošetrujúceho

lekára alebo písomného znaleckého posudku je umiestnený schopný vnímať priebeh a význam

pojednávania) a jeho zástupcu (opatrovníka). Na pojednávaní vyslúchne znalca, podľa

okolností ošetrujúceho lekára, umiestneného a vykoná prípadne ďalšie vhodné dôkazy.

(4)

V rozsudku, ktorý musí byť vyhlásený do troch mesiacov od výroku o prípustnosti prevzatia

do ústavu, rozhodne súd, či ďalšie držanie je prípustné a na akú dobu. Ustanovenia

§ 191c ods. 2

a

3

platia tu obdobne.

§ 191e

(1)

Účinnosť rozsudku podľa

§ 191d ods. 4

zanikne uplynutím doby jedného roka odo dňa jeho vyhlásenia, ak v ňom nebola určená

kratšia lehota. Ak sa má držanie v ústave predĺžiť nad túto dobu, treba vykonať nové

vyšetrenie a súd musí o povolení ďalšieho držania znova rozhodnúť. Ustanovenia

§ 191c ods. 2

a

3

tu platia obdobne.

(2)

Rozsudok podľa odseku 1 nebráni tomu, aby ústav prepustil osobu držanú v ústave pred

uplynutím doby uvedenej v odseku 1, ani tomu, aby opatrovnícky súd urobil iné opatrenie.

§ 191f

Osoba držaná v ústave, ak je spôsobilá na právne úkony, jej zástupca (opatrovník)

a osoby jej blízke môžu ešte pred uplynutím doby, do ktorej je držanie prípustné,

žiadať o nové vyšetrenie a rozhodnutie o prepustení, ak je odôvodnená domnienka, že

ďalšie držanie v ústave nie je dôvodné. Ak súd zamietne návrh na prepustenie, môže

rozhodnúť, že nebude konať ďalšie vyšetrovanie pred uplynutím doby, po ktorú bolo

držanie v ústave povolené.

§ 191g

Trovy konania platí štát. Neplatí však trovy právneho zastúpenia, s výnimkou prípadov

uvedených v

§ 30 ods. 2 tohto zákona

.

§ 192

(1)

Súd je povinný postarať sa o to, aby bol ustanovený opatrovník osobám, ktoré ho podľa

zákona musia mať.

(2)

V uznesení, ktorým súd ustanovuje opatrovníka, uvedie i rozsah opatrovníckych práv

a povinností.

§ 193

Ustanovenia

§ 176 až 180

platia obdobne.

§ 194

(1)

O povolení uzavrieť manželstvo rozhoduje súd na návrh, na ktorý je oprávnený ten,

kto hodlá uzavrieť manželstvo.

(2)

Ten, kto hodlá uzavrieť manželstvo, a jeho zákonní zástupcovia sú účastníkmi konania.

Pred rozhodnutím treba vyslúchnuť toho, kto hodlá uzavrieť manželstvo, v neprítomnosti

iných osôb o tom, či skutočne chce vstúpiť do manželstva, a vyslúchnuť i toho, s kým

sa má manželstvo uzavrieť.

(3)

Rozsudok, ktorým sa povoľuje uzavrieť manželstvo, musí obsahovať i presné označenie

toho, s kým sa má manželstvo uzavrieť.

§ 195

(1)

Návrh môže podať, kto má na veci právny záujem.

(2)

Ak súd uzná, že podľa údajov návrhu tu sú podmienky na vyhlásenie nezvestného za

mŕtveho, ustanoví nezvestnému opatrovníka.

§ 196

(1)

Súd vyhláškou alebo iným vhodným spôsobom vyzve nezvestného, aby sa do jedného roka

prihlásil, a každého, kto o ňom vie, aby o ňom podal v tej istej lehote správu súdu

alebo opatrovníkovi, prípadne zástupcovi nezvestného, uvedenému vo vyhláške. Zároveň

súd vykoná všetky potrebné vyšetrenia o nezvestnom.

(2)

Vo vyhláške súd uvedie podstatné okolnosti prípadu a oznámi, že po uplynutí lehoty

uvedenej vo vyhláške rozhodne o vyhlásení za mŕtveho, ak sa nezvestný neprihlási alebo

ak nedôjde správa o tom, že je nažive. Lehotu určí súd na jeden rok od uverejnenia

vyhlášky. Vo vyhláške treba uviesť deň, kedy sa lehota končí.

§ 197

Ak súd zistí počas konania, že nie sú splnené podmienky vyhlásenia za mŕtveho, zastaví

konanie.

§ 198

Po uplynutí lehoty určenej vo vyhláške vydá súd rozsudok o vyhlásení za mŕtveho. Uvedie

v ňom deň, ktorý platí za deň smrti nezvestného, prípadne deň, ktorý nezvestný neprežil.

§ 199

(1)

Ak súd zistí, že ten, kto bol vyhlásený za mŕtveho, je nažive alebo žil v deň, od

ktorého dosiaľ neuplynul čas primeraný na to, aby nezvestný mohol byť vyhlásený za

mŕtveho, zruší svoje rozhodnutie o vyhlásení za mŕtveho.

(2)

Na návrh účastníka súd opraví deň, ktorý je uvedený v jeho rozhodnutí ako deň smrti,

ak dodatočne zistí, že ten, kto bol vyhlásený za mŕtveho, zomrel iného dňa alebo sa

toho dňa nemohol dožiť, alebo ho prežil. Súd tak môže urobiť aj bez návrhu.

§ 200

Ak je isté, že občan zomrel, ale jeho smrť nemožno preukázať ustanoveným spôsobom,

súd vydá rozhodnutie, ktorým vyhlási občana za mŕtveho.

§ 200a

(1)

Konanie vo veciach obchodného registra je konanie, ktorým sa má dosiahnuť zhoda medzi

zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom inak ako na základe návrhu na zápis,

zmenu zápisu alebo výmaz údajov podľa osobitného zákona.

25

)

(2)

Konanie vo veciach obchodného registra môže registrový súd začať aj bez návrhu.

(3)

Ak sa konanie vo veciach obchodného registra začína na návrh, tento návrh musí byť

doložený listinami preukazujúcimi skutočnosti, ktoré sa majú do obchodného registra

zapísať. Podanie, ktoré nemá náležitosti návrhu, sa považuje za podnet na začatie

konania bez návrhu.

(4)

Súdy a iné orgány vždy upozornia registrový súd na nezhodu medzi skutočným právnym

stavom a stavom zápisov v obchodnom registri, ak táto skutočnosť pri ich činnosti

vyjde najavo.

(5)

Ak registrový súd vydá uznesenie o začatí konania podľa odseku 2, doručí ho zapísanej

osobe a postupuje podľa

§ 120 ods. 2

, okrem prípadov, ak je obsahom podnetu podľa odseku 3 oprava chýb v písaní a počítaní

alebo iných zrejmých nesprávností. O veci nie je potrebné nariaďovať pojednávanie.

Vo veci samej rozhoduje registrový súd uznesením, na ktorého základe vykoná zápis.

§ 200aa

Osobitné ustanovenia pre elektronické podanie vo veciach obchodného registra

(1)

Návrh na konanie vo veciach obchodného registra alebo podnet na začatie konania bez

návrhu možno podať elektronickými prostriedkami. Návrh alebo podnet musia byť podané

v elektronickej podobe tlačiva, ktorá sa pre elektronické podanie zverejní na internetovej

stránke ústredného portálu verejnej správy,

25a

)

a podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby oprávnenej podať návrh alebo podnet,

inak na ne registrový súd neprihliada.

(2)

Ak bol návrh alebo podnet podaný v listinnej podobe a sú doložené listinami podľa

§ 200a ods. 3

, tieto listiny musia mať listinnú podobu. Ak bol návrh alebo podnet podaný elektronickými

prostriedkami, prikladané listiny možno podať v listinnej podobe alebo elektronickými

prostriedkami v elektronickej podobe. Pri podávaní listín sa primerane použijú ustanovenia

osobitného predpisu.

25b

)

Listinná podoba prikladaných listín prevádzaná do elektronickej podoby na účely jej

podania v elektronickej podobe musí mať formu ustanovenú osobitným zákonom. Elektronická

podoba listiny, ktorá bola vytvorená prevedením z listinnej podoby, sa podpisuje zaručeným

elektronickým podpisom osoby oprávnenej na podanie návrhu alebo podnetu.

(3)

Ak sa návrh alebo podnet podáva elektronickými prostriedkami, tie listiny, ktoré

sa k nemu dokladajú v elektronickej podobe, musia byť podané spolu s návrhom alebo

podnetom, inak na ne registrový súd neprihliada. Ak bol návrh alebo podnet podaný

elektronickými prostriedkami a dokladajú sa k nemu listiny v listinnej podobe, musia

byť všetky listiny, ktoré sa dokladajú v listinnej podobe, doručené na registrový

súd súčasne, inak na ne registrový súd neprihliada.

(4)

Ak sa návrh alebo podnet podáva elektronickými prostriedkami a prikladajú sa k nim

listiny v listinnej podobe, musí v nich byť uvedené, ktoré listiny sa podávajú v listinnej

podobe a ktoré v elektronickej podobe. Účinky doručenia návrhu alebo podnetu v tomto

prípade nastávajú, ak bola na registrový súd doručená listina alebo listiny, ktoré

sa majú podať v listinnej podobe. Lehota na doručenie listiny alebo listín, ktoré

sa majú podať v listinnej podobe, je 15 dní odo dňa podania návrhu alebo podnetu elektronickými

prostriedkami.

§ 200b

(1)

Navrhovateľ môže podať písomne námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu podľa

osobitného zákona

25

)

do 15 dní odo dňa vydania alebo doručenia oznámenia o odmietnutí vykonania zápisu

na registrovom súde, ktorý vykonanie zápisu odmietol. Späťvzatie námietok sa nepripúšťa.

V námietkach môže najmä doplniť chýbajúce údaje, opraviť nesprávne údaje a odstrániť

nedostatky, pre ktoré bolo vykonanie zápisu odmietnuté.

(2)

O námietkach rozhoduje registrový súd v lehote desiatich pracovných dní od ich doručenia

okrem prípadov uvedených v odseku 5. Odmietnutie vykonania zápisu preskúma len z hľadiska

splnenia podmienok podľa osobitného zákona.

26

)

(3)

Ak sudca námietkam vyhovie, vykoná zápis. Ak návrh na zápis obsahuje deň, ku ktorému

má byť navrhovaný údaj zapísaný, sudca zapíše navrhovaný údaj k tomuto dňu. Ak sudca

vykonáva zápis neskôr alebo ak návrh na zápis neobsahuje deň, ku ktorému má byť navrhovaný

údaj zapísaný, sudca zapíše navrhovaný údaj ku dňu nasledujúcemu po dni vykonania

zápisu.

(4)

O vykonaní zápisu registrový súd vydá potvrdenie, ktoré bez zbytočného odkladu odošle

navrhovateľovi. V potvrdení uvedie obsah vykonaného zápisu. Po zápise vydá registrový

súd výpis z obchodného registra, ktorý bez zbytočného odkladu odošle navrhovateľovi.

Námietky proti vykonaniu zápisu sudcom nie sú prípustné.

(5)

Vyšší súdny úradník vykoná zápis v prípade, ak navrhovateľ podal námietky a súčasne

splnil všetky podmienky na vykonanie zápisu podľa osobitného zákona.

26

)

(6)

Po preskúmaní námietok môže sudca námietky zamietnuť. O zamietnutí námietok sudca

rozhoduje uznesením. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

§ 200ba

Osobitné ustanovenia pre elektronické podanie námietok proti odmietnutiu vykonania

zápisu

(1)

Námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu možno podať elektronickými prostriedkami.

Námietky musia byť podané v elektronickej podobe tlačiva, ktorá sa pre elektronické

podanie zverejní na internetovej stránke ústredného portálu verejnej správy,

25a

)

a podpísané zaručeným elektronickým podpisom navrhovateľa, inak na ne registrový

súd neprihliada.

(2)

Ak boli námietky podané v listinnej podobe a ich súčasťou je podanie nového návrhu

na zápis alebo iných listín, tento návrh a listiny musia mať listinnú podobu. Ak boli

námietky podané elektronickými prostriedkami, prikladané listiny možno podať v listinnej

podobe alebo elektronickými prostriedkami v elektronickej podobe. Pri podávaní listín

sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

25b

)

Listinná podoba prikladaných listín prevádzaná do elektronickej podoby na účely jej

podania v elektronickej podobe musí mať formu ustanovenú osobitným zákonom. Elektronická

podoba listiny, ktorá bola vytvorená prevedením z listinnej podoby, sa podpisuje zaručeným

elektronickým podpisom osoby oprávnenej na podanie návrhu.

(3)

Ak sa námietky podávajú elektronickými prostriedkami, tie listiny, ktoré sa k nim

dokladajú v elektronickej podobe, musia byť podané spolu s námietkami, inak na ne

registrový súd neprihliada. Ak boli námietky podané elektronickými prostriedkami a

dokladajú sa k nim listiny v listinnej podobe, musia byť všetky listiny, ktoré sa

dokladajú v listinnej podobe, doručené na registrový súd súčasne, inak na ne registrový

súd neprihliada.

(4)

Ak sa námietky podávajú elektronickými prostriedkami a ich súčasťou sú listiny v

listinnej podobe, musí byť v námietkach uvedené, ktoré listiny sa podávajú v listinnej

podobe a ktoré v elektronickej podobe. V lehote podľa

§ 200b ods. 1

musí byť na registrový súd doručená listina alebo listiny, ktoré sa majú podať v

listinnej podobe.

(5)

V prípade podľa odseku 4 lehota podľa

§ 200b ods. 2

plynie odo dňa doručenia listiny, ktorá sa mala podať v listinnej podobe.

§ 200c

(1)

Na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu

vykonania zápisu je príslušný registrový súd.

27

)

(2)

Na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu

vykonania zápisu je príslušný registrový súd, v ktorého obvode má osoba, ktorá sa

zapisuje do obchodného registra, sídlo. Ak osoba, ktorá sa zapisuje do obchodného

registra, nemá sídlo, je príslušný registrový súd podľa miesta podnikania; ak nemá

ani miesto podnikania, je príslušný registrový súd podľa miesta bydliska tejto osoby.

(3)

Ak ide o odštepný závod alebo inú organizačnú zložku podniku, je na konanie vo veciach

obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu

príslušný registrový súd, v ktorého registri je podľa sídla, prípadne miesta podnikania

alebo bydliska podnikateľ zapísaný, a registrový súd, v ktorého obvode je odštepný

závod alebo iná organizačná zložka podniku umiestnená, ak je umiestnená v obvode iného

registrového súdu.

(4)

Ak ide o zahraničnú osobu, je na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie

o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu príslušný registrový súd, v ktorého

obvode je umiestnený podnik zahraničnej osoby alebo jeho organizačná zložka, ak medzinárodná

zmluva uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ktorou je Slovenská republika

viazaná, neustanovuje inak.

§ 200d

Zrušený.

§ 200e

Konanie o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev

(1)

Registrový súd, v ktorého obvode je právnická osoba zapísaná, je príslušný na konanie

a)

o zrušení obchodnej spoločnosti, zrušení družstva a nariadení ich likvidácie,

b)

o vymenovaní likvidátora, jeho odvolaní alebo nahradení inou osobou, ako aj na rozhodovanie

o odmene likvidátora,

c)

o návrhu na vyhlásenie uznesenia členskej schôdze družstva o rozdelení likvidačného

zostatku za neplatné,

d)

o neplatnosti obchodnej spoločnosti,

28

)

e)

o vymenovaní nezávislého experta na posúdenie návrhu zmluvy o splynutí, zmluvy o

zlúčení alebo projektu rozdelenia obchodnej spoločnosti podľa osobitného zákona,

29

)

f)

o poverení zvolať valné zhromaždenie podľa osobitného zákona.

30

)

(2)

Konanie podľa odseku 1 písm. a) a b) možno začať aj bez návrhu.

(3)

Vo veciach podľa odseku 1 písm. a) až c) a e) nie je potrebné nariaďovať pojednávanie.

Registrový súd rozhoduje uznesením.

(4)

V konaní, v ktorom sa pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti alebo družstva

zverejňuje oznámenie podľa osobitného predpisu,

30a

)

registrový súd konanie preruší, ak

a)

prebieha v spoločnosti alebo družstve daňová kontrola,

30b

)

b)

prebieha voči spoločnosti alebo družstvu určenie dane podľa pomôcok,

30c

)

c)

prebieha voči spoločnosti alebo družstvu vyrubovacie konanie,

30d

)

d)

prebieha konanie podľa osobitného zákona,

30e

)

e)

prebieha konanie podľa piatej časti druhej hlavy tohto zákona v súvislosti s rozhodnutiami

a postupmi správnych orgánov v konaniach podľa písmena c), alebo

f)

prebieha konanie o nároku,

g)

to navrhne ten, kto osvedčí, že spoločnosť alebo družstvo má voči nemu záväzok.

(5)

Súd konanie podľa odseku 4 písm. a) až f) preruší, len ak to v lehote, do uplynutia

ktorej nemožno vydať rozhodnutie o zrušení spoločnosti alebo družstva, navrhne orgán

štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva podľa osobitného zákona

30f

)

a osvedčí, že nastal niektorý z dôvodov na prerušenie podľa odseku 4 písm. a) až

e) alebo ten, kto osvedčí, že nastal dôvod na prerušenie podľa odseku 4 písm. f),

pričom uplatňuje právo odporovať právnemu úkonu spoločnosti alebo družstva alebo sa

domáha neplatnosti prevodu majetku spoločnosti alebo družstva alebo vyslovenia neplatnosti

právneho úkonu, ktorý sa týka majetku, ktorý patrí alebo patril spoločnosti alebo

družstvu. Navrhnúť prerušenie konania z dôvodu podľa odseku 4 písm. g) možno len v

lehote podľa prvej vety.

(6)

Prerušiť konanie podľa odseku 4 možno najdlhšie na dobu dvoch rokov; ten, kto je

oprávnený navrhnúť prerušenie konania, môže pred uplynutím doby, na ktorú je konanie

prerušené, navrhnúť, aby súd rozhodol o prerušení konania opätovne najviac o jeden

rok, a to aj opakovane, ak osvedčí, že dôvody, pre ktoré bolo konanie prerušené, trvajú.

(7)

Len čo odpadne dôvod, pre ktorý sa konanie prerušilo, je ten, na základe návrhu ktorého

sa rozhodlo podľa odseku 5, povinný oznámiť to bez zbytočného odkladu registrovému

súdu.

§ 200ea

Drobné spory

(1)

Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide

o drobný spor.

(2)

Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú

a)

osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony,

b)

sociálneho zabezpečenia,

c)

konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní,

d)

vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

e)

konania o dedičstve,

f)

konania o určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti,

g)

konkurzného konania a reštrukturalizačného konania,

h)

sporov z pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov,

i)

ochrany osobnosti.

(3)

Ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje

sumu podľa odseku 1, konanie sa považuje za drobný spor.

§ 200f

Konanie o premene menovitej hodnoty vkladov zo slovenskej meny na eurá

Uznesenie a potvrdenie vydané v konaní o premene menovitej hodnoty vkladov zo slovenskej

meny na eurá podľa osobitných predpisov

30g

)

(ďalej len „premena“), ktorým sa úplne vyhovelo návrhu o premene, sa nedoručuje.

Výpis pri premene sa zverejňuje v Obchodnom vestníku po nadobudnutí účinnosti tejto

premeny.

§ 200g až 200n

Zrušené.

§ 201

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a

vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

§ 202

(1)

Odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania alebo vzdania

sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu,

že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý

rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2)

Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného

zákona,

31

)

ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie

súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

32

)

(3)

Odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým

a)

sa upravuje vedenie konania,

b)

bol na konanie pribratý ďalší účastník podľa

§ 94 ods. 2

,

c)

sa začalo konanie bez návrhu,

d)

súd úplne vyhovel návrhu podľa

§ 138 ods. 1

,

e)

sa odpustilo zmeškanie lehoty,

f)

sa pripustila alebo nepripustila zmena návrhu,

g)

sa rozhodlo o svedočnom alebo o nárokoch podľa

§ 139 ods. 3

,

h)

bol schválený zmier,

i)

sa rozhodlo o návrhu občana na vykonanie opravy alebo doplnenie voličského zoznamu,

j)

sa vyhovie návrhu podľa

§ 153c ods. 1

,

k)

sa rozhoduje podľa

§ 17

,

l)

sa rozhodlo o podaní podľa

§ 43 ods. 1

alebo o odvolaní podľa

§ 209 ods. 1

,

m)

sa rozhodlo o odvolaní proti výroku o trovách v platobnom rozkaze, európskom platobnom

rozkaze, rozkaze na plnenie, zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze,

n)

súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa osobitného zákona,

30

)

o)

sa zamietol návrh na prerušenie konania podľa

§ 109 ods. 1 písm. c)

,

p)

súd úplne vyhovel návrhu o premene podľa osobitných predpisov,

30g

)

q)

sa rozhodlo o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania podľa

§ 141a

.

(4)

Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

§ 203

Zrušený.

§ 204

(1)

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu

ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2)

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku

1 preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania.

Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje

nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do

troch mesiacov od doručenia.

(3)

Odpustenie zmeškania lehoty na odvolanie nie je prípustné, ak ide o odvolanie proti

rozsudku, ktorým bolo vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že

nie je. V týchto prípadoch neplatí tiež ustanovenie odseku 2 druhej vety.

§ 205

(1)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (

§ 42 ods. 3

) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

(2)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že

a)

v konaní došlo k vadám uvedeným v

§ 221 ods. 1

,

b)

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c)

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d)

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e)

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (

§ 205a

),

f)

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(3)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na odvolanie.

§ 205a

(1)

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri

odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy,

ak

a)

sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho)

alebo obsadenia súdu,

b)

má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c)

odvolateľ nebol riadne poučený podľa

§ 120 ods. 4

,

d)

ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia

súdu prvého stupňa.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2

.

§ 206

(1)

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,

dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

(2)

Ak sa však rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo

ak sa rozhodnutie týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná v konaní sám za

seba (

§ 91 ods. 1

), a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektorých účastníkov,

nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí

v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním

nebol výslovne dotknutý, alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania

vzťahu medzi účastníkmi.

(3)

Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá aj vtedy, ak odvolanie smeruje len

proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej zročnosti alebo

o predbežnej vykonateľnosti rozsudku.

§ 207

(1)

Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

(2)

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie

späť, nemôže ho podať znova.

(3)

Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie

zastaví.

§ 208

Ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale

jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí,

odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

§ 209

(1)

Súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti

podľa

§ 205 ods. 1

a

2

, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania

podľa

§ 218 ods. 1 písm. d)

. Ak sa aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ak ide o oneskorené odvolanie

alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolanie na

rozhodnutie odvolaciemu súdu.

(2)

Ak odvolanie smeruje proti uzneseniu, ktorým súd prvého stupňa nerozhodol vo veci

samej, vec sa predloží odvolaciemu súdu pred rozhodnutím, ktorým sa konanie končí,

len ak by bez rozhodnutia o odvolaní súd prvého stupňa nemohol pokračovať v konaní.

(3)

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije vo veciach podľa

§ 120 ods. 2

, v ktorých sa súd prvého stupňa obmedzí len na zistenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie

napáda.

§ 209a

(1)

Ak nejde o prípad uvedený v

§ 209 ods. 1

druhej vete, doručí súd prvého stupňa bezodkladne odvolanie ostatným účastníkom,

a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, vyzve účastníkov, aby sa k

odvolaniu vyjadrili.

(2)

Len čo všetkým účastníkom uplynie lehota na podanie odvolania a vyjadrenia k odvolaniu,

predloží súd vec bez zbytočného odkladu odvolaciemu súdu.

§ 210

Zrušený.

§ 210a

Uznesenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok alebo uznesenie, z ktorého nenadobudla

dosiaľ práva iná osoba ako odvolateľ, alebo uznesenie, ktorým bolo uložené poriadkové

opatrenie (

§ 53

), alebo uznesenie o odmietnutí návrhu na začatie konania (

§ 43 ods. 2

,

§ 78c ods. 3

), alebo uznesenie o zastavení konania o dedičstve, alebo uznesenie podľa

§ 75a

, môže na odvolanie zmeniť priamo súd prvého stupňa, pokiaľ odvolaniu v celom rozsahu

vyhovie.

§ 211

(1)

Ak súd prvého stupňa nesprávne postupoval podľa

§ 209 ods. 1

, odvolací súd sám vyzve toho, kto podal odvolanie, aby doplnil chýbajúce náležitosti,

a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa

§ 218 ods. 1 písm. d)

. Vo veciach podľa

§ 120 ods. 2

odvolací súd odstraňuje vady odvolania tým, že sa obmedzí len na zistenie rozsahu,

v akom sa rozhodnutie napáda. Odvolací súd sám odstráni vady pri doručovaní odvolania

a výzvy podľa

§ 209a ods. 1

tak, že sám vykoná doručovanie. Odvolací súd rozhodne aj o návrhoch podľa

§ 138 ods. 1

vrátane tých, o ktorých nerozhodol súd prvého stupňa.

(2)

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

§ 212

(1)

Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

(2)

Súd nie je viazaný rozsahom odvolania

a)

vo veciach, v ktorých možno začať konanie bez návrhu,

b)

v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním

nebol dotknutý,

c)

v prípadoch, keď ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že rozhodnutie sa musí

vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, a kde platia úkony

jedného z nich aj pre ostatných (

§ 91 ods. 2

), hoci odvolanie podal len niektorý z účastníkov,

d)

ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

(3)

Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

(4)

Odvolací súd môže rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť, aj keď sa navrhuje zmena,

a naopak.

§ 213

(1)

Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami

ustanovenými v odsekoch 2 až 7.

(2)

Ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu,

ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce,

vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

(3)

Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám.

(4)

Odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých účastníkom

konania, ak ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník navrhol, alebo za

podmienok ustanovených v

§ 205a

.

(5)

Odvolací súd môže doplniť dokazovanie aj vykonaním ďalších dôkazov, ktoré nenavrhli

účastníci konania, za podmienok uvedených v

§ 120 ods. 1

tretej vete alebo pri zisťovaní vád konania podľa

§ 212 ods. 3

. Ak ide o konanie podľa

§ 120 ods. 2

, odvolací súd vždy sám doplní dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov, aj keď to účastníci

nenavrhli, ak ich nevykonal súd prvého stupňa.

(6)

Dokazovanie podľa odsekov 4 a 5 vykoná odvolací súd sám alebo prostredníctvom súdu

prvého stupňa alebo dožiadaného súdu.

(7)

Ak odvolací súd vykoná dokazovanie podľa odseku 6 prostredníctvom súdu prvého stupňa,

súd prvého stupňa vykoná dokazovanie podľa pokynov odvolacieho súdu. Súd prvého stupňa

podľa potreby rozhodne aj podľa

§ 139

a

141

. Ak v súvislosti s vykonávaním dokazovania je podané proti jeho uzneseniu odvolanie,

vec predkladá odvolaciemu súdu až po vykonaní nariadeného dokazovania.

§ 214

(1)

Na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu

odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak

a)

je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

b)

súd prvého stupňa rozhodol podľa

§ 115a

bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

c)

ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,

d)

to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

(2)

V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

(3)

Ak odvolací súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, upovedomí elektronickými

prostriedkami účastníka konania alebo jeho zástupcu, ktorý požiadal o doručovanie

písomností aj elektronickými prostriedkami (

§ 45 ods. 4

), o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku podľa

§ 156 ods. 3

.

§ 215

Na začiatku pojednávania podá predseda alebo poverený člen senátu zprávu o doterajšom

priebehu konania. Potom sa vyjadria účastníci a prednesú svoje návrhy.

§ 216

(1)

Ustanovenia

§ 92 ods. 1

a

4

,

§ 97

a

98

pre odvolacie konanie neplatia.

(2)

Nie je dôvodom pre prerušenie konania, ak sa účastníci neustanovia na pojednávanie

na odvolacom súde.

§ 217

(1)

Súd rozhodne o odvolaní proti rozhodnutiu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

podľa

§ 76 ods. 1 písm. b)

a

g)

do siedmich dní od predloženia veci odvolaciemu súdu; o odvolaní proti rozhodnutiu

o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa

§ 75a

súd rozhodne najneskôr do 24 hodín od predloženia veci odvolaciemu súdu. O odvolaní

proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení v ostatných veciach rozhodne bezodkladne najneskôr

do 30 dní. Ak rozhodnutie odvolací súd sám nedoručuje, spis odošle súdu prvého stupňa

do troch dní od vydania rozhodnutia o odvolaní.

(2)

Súd rozhodne o odvolaní proti uzneseniu o odmietnutí odporu do troch mesiacov od

predloženia veci odvolaciemu súdu.

(3)

Ak pre rozhodnutie odvolacieho súdu o návrhu účastníka tento zákon určuje lehotu,

začne lehota plynúť najskôr od predloženia veci odvolaciemu súdu.

§ 218

(1)

Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré

a)

bolo podané oneskorene,

b)

bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený,

c)

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné,

d)

nemá náležitosti podľa

§ 205 ods. 1

a

2

; ak boli dodržané podmienky podľa

§ 209 ods. 1

a

§ 211 ods. 1

,

e)

rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak.

(2)

Ako oneskorené nemožno odmietnuť odvolanie, ktoré bolo v lehote podané na odvolacom

súde alebo do zápisnice na nepríslušnom okresnom súde.

§ 219

(1)

Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

(2)

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

(3)

Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne iba o základe prejednávanej veci,

odvolací súd môže rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť len o jeho základe.

§ 220

Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na

jeho potvrdenie (

§ 219

), ani na jeho zrušenie (

§ 221 ods. 1

).

§ 221

(1)

Súd rozhodnutie zruší, len ak

a)

sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b)

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c)

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d)

v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie,

e)

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f)

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g)

rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,

h)

súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i)

sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo

vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j)

bol odvolacím súdom schválený zmier.

(2)

Ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu,

do právomoci ktorého vec patrí.

(3)

Ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia, zruší rozhodnutie, len ak zastavuje konanie.

§ 222

(1)

Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,

ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti

napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení

odvolacieho konania.

(2)

Odvolanie môže odvolací súd vybaviť aj tak, že pripustí vzatie návrhu na začatie

konania späť, alebo schváli zmier.

(3)

Za podmienok

§ 164

môže odvolací súd nariadiť aj opravu napadnutého rozhodnutia.

§ 223

Odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok; inak rozhoduje

uznesením.

§ 224

(1)

Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

(2)

Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde prvého stupňa.

(3)

Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,

rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

(4)

Ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo

rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa

§ 151 ods. 3

, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

§ 225

Súd prvého stupňa doručí rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ ho nedoručil odvolací súd

priamo.

§ 226

Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,

je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

§ 227

Zrušený.

§ 228

(1)

Právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak

a)

sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť

v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b)

možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť

pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c)

bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,

d)

Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru,

že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské

práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené

priznaným primeraným finančným zadosťučinením,

e)

je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu

Európskych spoločenstiev,

f)

možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo

výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

(2)

Návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné uznesenie, ktorým

bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku 1 vzťahovať i na predpoklady,

za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz,

rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz.

(3)

Návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach (

§ 42 ods. 3

) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti,

ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu

preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.

§ 229

Obnova nie je prípustná proti rozsudkom,

a)

ktorými sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že tu nie je,

b)

ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť inak.

§ 230

(1)

Návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten,

kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol

uplatniť.

(2)

Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného

v

a)

§ 228 ods. 1 písm. a)

v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom

konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,

b)

§ 228 ods. 1 písm. a)

alebo

b)

, ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo

možné použiť,

c)

§ 228 ods. 1 písm. c)

,

d)

§ 228 ods. 1 písm. d)

,

e)

§ 228 ods. 1 písm. e)

.

(3)

Navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.

§ 231

Návrhom na obnovu konania možno napadnúť aj rozhodnutie vydané v konaní o dedičstve

s výnimkou tých rozhodnutí, ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť podľa tohto

zákona inak.

§ 232

(1)

Návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom stupni.

(2)

Pre konanie o obnove platia primerane ustanovenia o konaní v prvom stupni.

§ 233

Ak je pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania vyhovie, môže súd nariadiť odklad

vykonateľnosti rozhodnutia o veci.

§ 234

(1)

Návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania povolí.

(2)

Ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že

ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí

nariaďovať pojednávanie.

(3)

Povolením obnovy konania odkladá sa vykonateľnosť rozhodnutia o veci.

§ 235

(1)

Len čo nadobudne rozhodnutie o povolení obnovy právoplatnosť, súd bez ďalšieho návrhu

vec znova prejedná. Pritom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo ako pri pôvodnom

konaní, tak aj pri prejednávaní obnovy.

(2)

Ak súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, zamietne uznesením návrh

na jeho zmenu. Ak súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej zmení, nové rozhodnutie

nahradí pôvodné rozhodnutie.

(3)

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd o náhrade trov pôvodného konania i konania

o obnove.

(4)

Právne vzťahy niekoho iného než účastníka konania nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté.

§ 236

(1)

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa.

(2)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

§ 237

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak

a)

sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b)

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c)

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d)

v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie,

e)

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f)

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g)

rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát.

§ 238

(1)

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok

súdu prvého stupňa vo veci samej.

(2)

Dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

(3)

Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený

rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho

rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

§ 153 ods. 3

a

4

.

(4)

Dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom o rodine a o zmene a doplnení

niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a

povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností

maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.

(5)

Dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v

obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada.

Ak je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je

prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu

podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na

prvostupňovom súde.

§ 239

(1)

Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak

a)

odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,

b)

odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev

[

§ 109 ods. 1 písm. c)

] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí

návrhu na prerušenie konania podľa

§ 109 ods. 1 písm. c)

.

(2)

Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a)

odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b)

ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia,

c)

ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za

vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom

opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie

predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania,

ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo

veci samej rozhoduje uznesením.

§ 240

(1)

Účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho

súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie,

plynie táto lehota od doručenia opravného uznesenia.

(2)

Zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť. Lehota je však zachovaná,

ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde.

§ 241

(1)

V dovolaní sa musí popri všeobecných náležitostiach (

§ 42 ods. 3

) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto

rozhodnutie napadá, prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov

dovolania a čoho sa dovolateľ domáha. Dovolateľ musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ

nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná.

(2)

Dovolanie možno odôvodniť len tým, že

a)

v konaní došlo k vadám uvedeným v

§ 237

,

b)

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci,

c)

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

(3)

Ustanovenia

§ 209

a

§ 213 ods. 2

platia primerane.

(4)

Súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal dovolanie, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné

dovolanie alebo dovolanie, ktoré neobsahuje náležitosti podľa odseku 1, v určenej

lehote doplnil alebo opravil. Ak sa aj napriek výzve súdu v lehote desiatich dní dovolanie

neopraví alebo nedoplní, predloží súd prvého stupňa dovolanie na rozhodnutie dovolaciemu

súdu.

§ 241a

Zrušený.

§ 242

(1)

Dovolací súd preskúma rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok

napadnutý. Ak nejde o vady uvedené v

§ 237

, neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaže tieto vady

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

(2)

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov

a)

vo veciach, v ktorých možno začať konanie bez návrhu,

b)

v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý dovolaním

nebol dotknutý,

c)

v prípadoch, kde ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozhodnutie musí

vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, a kde platia úkony

jedného z nich aj pre ostatných (

§ 91 ods. 2

), napriek tomu, že dovolanie podal len niektorý z účastníkov,

d)

ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi.

(3)

Účastníci môžu po dobu trvania lehoty na dovolanie meniť rozsah, v ktorom rozhodnutie

odvolacieho súdu napadajú. Na zmenu dovolacieho návrhu nie je potrebný súhlas súdu.

§ 243

Pred rozhodnutím o dovolaní môže súd, ktorý o ňom má rozhodnúť, odložiť vykonateľnosť

napadnutého rozhodnutia.

§ 243a

(1)

Dovolací súd rozhodne o dovolaní spravidla bez pojednávania; pojednávanie môže nariadiť,

ak to považuje za potrebné.

(2)

Ak dovolací súd nariadi pojednávanie, postupuje obdobne podľa

§ 215

a

§ 216 ods. 2

. Dokazovanie však nevykonáva.

(3)

O dovolaní proti uzneseniu sa rozhoduje vždy bez pojednávania.

§ 243b

(1)

Dovolací súd dovolanie zamietne, ak nie sú dané dôvody dovolania a nezistil ani vady

konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.

(2)

Ak dovolací súd dôjde k záveru, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nebol

dostatočne zistený skutkový stav, uznesením zruší napadnuté rozhodnutie. Ak nesprávnosť

dovolaním napadnutého rozhodnutia spočíva len v nesprávnom právnom posúdení správne

zisteného skutkového stavu, dovolací súd zmení napadnuté rozhodnutie.

(3)

Ak má aj rozhodnutie súdu prvého stupňa vady, pre ktoré sa zrušilo rozhodnutie odvolacieho

súdu, zruší dovolací súd aj toto rozhodnutie. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie, podľa

povahy veci vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, zastaví konanie, prípadne

postúpi vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

(4)

Dovolací súd rozhoduje rozsudkom, ak zamieta dovolanie proti rozsudku alebo ak mení

rozsudok; inak rozhoduje uznesením.

(5)

Ustanovenia

§ 218 ods. 1

,

§ 224 ods. 1

,

§ 225

a

226

platia pre konanie na dovolacom súde obdobne. Ak dovolateľ vezme dovolanie späť,

dovolací súd konanie uznesením zastaví.

(6)

Ak rozhodnutie dovolacieho senátu nebolo prijaté jednomyseľne, sudca, ktorý nesúhlasí

s väčšinovým rozhodnutím dovolacieho senátu, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko

pripojilo k rozhodnutiu a aby sa doručilo účastníkom konania.

§ 243c

Pre konanie na dovolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého

stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné; ustanovenia

§ 92 ods. 1

a

4

a

§ 95

však pre konanie na dovolacom súde neplatia.

§ 243d

(1)

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania.

(2)

Právne vzťahy niekoho iného než účastníka konania nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté.

(3)

Právoplatné rozhodnutia dovolacieho súdu môžu byť označované popri číselnom označení

právnej veci aj priezviskom účastníka, ktorý je fyzickou osobou, názvom alebo obchodným

menom účastníka, ktorý je právnickou osobou.

§ 243e

(1)

Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím

súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu

bol porušený zákon (

§ 243f

), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických

osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami,

podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

(2)

Mimoriadne dovolanie možno podať len proti tomu výroku súdneho rozhodnutia, ktoré

účastník konania, osoba dotknutá týmto rozhodnutím alebo osoba poškodená týmto rozhodnutím

súdu namieta.

(3)

Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací

súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov (

§ 242 ods. 2

).

(4)

Bez podnetu je generálny prokurátor oprávnený podať mimoriadne dovolanie v prípadoch

uvedených v

§ 35 ods. 1

a

2

, a to aj vtedy, ak prokurátor do začatého konania nevstúpil.

§ 243f

(1)

Mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených

v

§ 243e

, ak

a)

v konaní došlo k vadám uvedeným v

§ 237

,

b)

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci,

c)

rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

(2)

Mimoriadne dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu súdu, ktorým sa rozhodlo

a)

vo veciach upravených zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem

rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení

ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa,

o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení,

b)

o podmienkach konania, o zastavení alebo o prerušení konania, alebo ktorými sa upravuje

vedenie konania,

c)

o dovolaní alebo o mimoriadnom dovolaní.

§ 243g