ROKOVACÍ PORIADOK 1/2022 Z. z. Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

Článok 2

1.

Plénum najvyššieho správneho súdu zvoláva predseda Najvyššieho správneho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „predseda súdu“), ktorý navrhuje jeho program a vedie jeho rokovanie.

Predseda súdu môže rozhodnúť, že sa zasadnutie koná v online forme.

2.

Predseda súdu je povinný zvolať plénum, ak o to požiada písomne najmenej tretina

sudcov alebo nadpolovičná väčšina všetkých členov sudcovskej rady s návrhom programu

rokovania. Ak predseda súdu nezvolá plénum do desiatich dní od doručenia písomnej

žiadosti, zvolá ho predseda sudcovskej rady alebo podpredseda sudcovskej rady.

3.

Zasadnutia pléna sú neverejné; zúčastňujú sa na ňom všetci členovia pléna.

4.

Členovia súdnej rady, minister spravodlivosti a generálny prokurátor majú právo zúčastniť

sa na zasadnutí pléna. Predseda súdu môže na zasadnutie pléna prizvať predsedov krajských

súdov a predsedov správnych súdov, verejného ochrancu práv ako aj iné osoby podľa

povahy zasadnutia pléna.

5.

Na zasadnutie pléna, na ktorom sa má prerokovať návrh na prijatie stanoviska k zjednocovaniu

výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, sa prizýva aj zástupca

ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patria otázky, ktoré sú predmetom

zasadnutia pléna.

6.

Písomné podklady na rokovanie pléna s pozvánkou na jeho zasadnutie doručí kancelária

predsedu súdu všetkým členom pléna a osobám uvedeným v bodoch 4 a 5 najmenej desať

dní pred zasadnutím.

7.

Program rokovania schvaľuje na začiatku zasadnutia plénum.

8.

Predseda súdu vopred určí sudcu alebo viacerých sudcov za zapisovateľov.

9.

Plénum môže rokovať za prítomnosti najmenej dvoch tretín svojich členov.

10.

Po otvorení rokovania pléna predseda súdu alebo podpredseda súdu prednesie správu

k prejednávanej veci. V nej uvedie najmä okolnosti, ktoré odôvodňujú zaradenie veci

na program pléna, konštatuje hlavné zásady prejednávanej veci a poukáže, na ktoré

zásadné otázky by sa mala prednostne zamerať rozprava pléna.

11.

Po prednesení správy nasleduje rozprava, ktorej cieľom je vecné a všestranné prerokovanie

celkovej koncepcie a všetkých zásadných otázok stanoveného programu. Rozpravy sa môžu

zúčastniť všetky osoby zúčastnené na rokovaní pléna.

12.

Po skončení rozpravy nasleduje porada pléna.

13.

Na porade pléna sa môžu zúčastniť len členovia pléna.

14.

Na porade pléna treba prerokovať všetky pripomienky a návrhy prednesené k prerokovanej

veci v rozprave, pripraviť návrh uznesenia pléna na hlasovanie o predmete zasadnutia.

15.

Na vyhodnotenie pripomienok a návrhov z rozpravy možno poradu pléna odročiť na čas

najdlhšie dvoch týždňov.

16.

O návrhu uznesenia pléna sa hlasuje verejne, zdvihnutím ruky. Rozdielne názory, ktoré

neboli uznesením prijaté, môžu prehlasovaní členovia pléna odôvodniť písomne.

17.

Uznesenie pléna je prijaté, ak za návrh uznesenia hlasovala nadpolovičná väčšina

prítomných členov pléna, ak nie je ustanovené inak.

18.

Uznesenie pléna o stanovisku k zjednoteniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných

právnych prepisov je prijaté, ak za návrh hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých

členov pléna.

19.

Každé uznesenie pléna musí byť vyhlásené; podľa povahy veci môže byť vyhlásený len

podstatný obsah uznesenia alebo stanoviska.

20.

Písomné vyhotovenie uznesenia pléna podpisuje predseda súdu.

21.

Zapisovateľ spíše o rokovaní pléna zápisnicu, v ktorej uvedie najmä dátum, predmet

rokovania, prítomných a stručný priebeh rozpravy. Súčasťou zápisnice je aj zápisnica

o porade pléna, v ktorej sa uvedie dátum konania porady, prítomní členovia pléna,

zmeny, na ktorých sa plénum na rozdiel od písomného návrhu predloženého na rokovanie

uznieslo, a výsledok hlasovania.

22.

Zápisnicu o rokovaní pléna podpíše predseda súdu a zapisovateľ. Písomné podklady

na rokovanie pléna tvoria súčasť zápisnice.

23.

Predseda súdu zabezpečí, aby prijaté uznesenie pléna a schválené dokumenty alebo

materiály pléna boli uverejnené v zbierke rozhodnutí a na verejne dostupnej internetovej

adrese najvyššieho správneho súdu.

Článok 3

Plénum prijíma stanoviská k zjednoteniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných

právnych predpisov (ďalej len „stanovisko“) vtedy, ak vo výklade práva v právoplatných

rozhodnutiach dvoch alebo viacerých senátov najvyššieho správneho súdu alebo dvoch

alebo viacerých správnych súdov došlo k zásadným rozdielnostiam a tento nesúlad nebol

odstránený inak.

Článok 4

Postup pri príprave stanoviska

1.

Ak kvalifikovaný podnet na prijatie stanoviska podal predsedovi najvyššieho správneho

súdu podpredseda najvyššieho správneho súdu, sudca najvyššieho správneho súdu alebo

senát najvyššieho správneho súdu, predseda správneho kolégia správneho súdu/predseda

alebo senát správneho súdu, predstaviteľ ústredného orgánu štátnej správy v oblasti

jeho pôsobnosti, generálny prokurátor alebo verejný ochranca práv, predseda súdu poverí

pracovnú skupinu priamo vypracovaním návrhu stanoviska k podnetu. Rovnako postupuje

podpredseda súdu, ak podnet na prijatie stanoviska podal predseda súdu.

2.

Ak kvalifikovaný podnet na prijatie stanoviska podal iný subjekt, ako napr. záujmové

združenie obcí a miest alebo samosprávnych krajov, právnických komôr a iných profesijných

záujmových združení, predseda súdu predloží podnet riadiacim predsedom senátov na

predbežné posúdenie a v prípade kladného výsledku postupuje podľa bodu 1.

3.

Ak podnet neobsahuje náležitosti kvalifikovaného podnetu uvedené v bode 4, predseda

súdu vyzve podávateľa podnetu na doplnenie v lehote, ktorú zároveň určí. Ak podnet

nebol v stanovenej lehote doplnený alebo naďalej nemá náležitosti kvalifikovaného

podnetu, kancelária predsedu súdu vyrozumie podávateľa podnetu o jeho odložení.

4.

Kvalifikovaným podnetom je podanie, ktoré obsahuje vymedzenie otázky, na ktorú má

stanovisko odpovedať, aj s navrhovaným riešením a uvedenie súdu a spisových značiek

rozhodnutí, ktorých sa riešená nejednotnosť týka.

5.

Pracovnú skupinu na vypracovanie návrhu stanoviska k podnetu určí predseda súdu,

prípadne podpredseda súdu, pre každý jednotlivý prípad osobitne; v rámci pracovnej

skupiny určí aj vedúceho pracovnej skupiny. Pracovnú skupinu tiež určí vtedy, keď

mu bolo redakčnou radou predložené zistenie podľa čl. 10 bodu 3 o rozdielnych rozhodnutiach

súdov.

6.

Pracovná skupina vyhotoví predbežný návrh stanoviska k podnetu; ak dospeje k záveru,

že podnet je dôvodný, vymedzí otázky na riešenie, pričom ich rozsah uvedený v podnete

môže prekročiť, len ak je to nevyhnutné pre posúdenie a vyriešenie ďalších súvisiacich

alebo predbežných otázok a upovedomí o tom predsedu súdu. Pracovná skupina rovnako

písomne upovedomí predsedu súdu, ak dospeje k záveru, že podnet nie je dôvodný a stanovisko

nemá byť zaujaté. Predseda súdu v oboch prípadoch rozhodne o ďalšom postupe a svoje

rozhodnutie písomne odôvodní.

7.

Predseda súdu oznámi podávateľovi podnetu, ak na základe predbežného stanoviska pracovnej

skupiny dospel k záveru, že stanovisko nie je dôvodné prijať, alebo je daná pre budúcnosť

iná možnosť odstránenia nesúladu v rozhodovaní.

8.

V prípade, ak pracovná skupina dospela k záveru, že prijatie stanoviska pléna je

riešením nesúladu v rozhodovaní senátov najvyššieho správneho súdu alebo správnych

súdov, predseda súdu poverí pracovnú skupinu pokračovaním v príprave návrhu zjednocovacieho

stanoviska pléna a stanoví lehotu na jeho vypracovanie; lehotu môže predĺžiť len predseda

súdu.

9.

V návrhu stanoviska sa spravidla uvedie vlastný obsah stanoviska (tzv. právna veta),

ktoré má byť zaujaté a ktorého podstata spočíva vo vyriešení otázky týkajúcej sa aplikácie

alebo interpretácie určitých právnych predpisov. V odôvodnení návrhu stanoviska sa

poukáže na obsah právoplatných rozhodnutí súdov alebo senátov, ktoré vyvolali potrebu

prijať zjednocujúce stanovisko a na obsah vymedzenej otázky; v podanom návrhu na zaujatie

stanoviska sa uvedú všetky argumenty, o ktoré sa návrh stanoviska pri riešení vymedzenej

otázky opiera.

10.

Návrh stanoviska vypracovaný pracovnou skupinou zašle predseda súdu so stanovením

lehoty na vyjadrenie a pripomienky všetkým členom pléna, subjektu, ktorý podnet podal

a ďalším subjektom uvedeným v bode 2. Predseda súdu podľa povahy veci zváži zaslanie

návrhu stanoviska aj najvyššiemu súdu, Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied

a právnickým fakultám.

11.

Návrh stanoviska po zapracovaní pripomienok a vyjadrení zainteresovaných spolu so

všetkými doručenými písomnými vyjadreniami členov pléna a ďalších subjektov určená

pracovná skupina predloží predsedovi súdu s návrhom na zvolanie zasadnutia pléna.

Článok 5

Prijatie stanoviska

1.

Zasadnutie pléna na rozhodovanie o navrhovanom stanovisku zvolá predseda súdu tak,

aby bola účasť členov pléna čo najvyššia. Osobná účasť členov pléna na zasadaní pléna

je súčasťou výkonu funkcie sudcu.

2.

Ak Kancelária najvyššieho správneho súdu vytvorí podmienky pre zasadnutie a rozhodovanie

pléna dištančným spôsobom, môže sa rokovanie a hlasovanie v čase mimoriadnej situácie

uskutočniť dištančnou formou, len ak vec neznesie odklad.

3.

Na rokovanie pléna o predloženom stanovisku k zjednoteniu výkladu zákonov a iných

všeobecne záväzných predpisov a na hlasovanie o prijatí stanoviska sa vzťahujú ustanovenia

článku 2 tohto rokovacieho poriadku s osobitným zreteľom na body 5, 19 a 20.

Článok 6

Opatrenia po prijatí stanoviska

1.

Ak navrhované stanovisko nebolo prijaté predpísaným počtom hlasov, predseda súdu

vyhlási, že stanovisko nebolo zaujaté. V takom prípade sa plénum na návrh predsedu

súdu môže uzniesť, že vyhotovením nového návrhu stanoviska bude poverená iná pracovná

skupina, ktorá bude povinná v ňou spracovanom návrhu stanoviska prihliadnuť na písomné

vyjadrenia a výsledky rozpravy pléna.

2.

Rovnopis prijatého stanoviska doručí predseda súdu všetkým sudcom najvyššieho správneho

súdu a príslušným správnym súdom. Rovnopis stanoviska sa vždy zašle tomu, kto bol

požiadaný o vyjadrenie k návrhu na prijatie stanoviska a podávateľovi podnetu.

3.

Predseda súdu zabezpečí, aby prijaté stanovisko bolo uverejnené na verejne dostupnej

internetovej adrese najvyššieho správneho súdu a v najbližšom možnom termíne aj v

zbierke rozhodnutí.

4.

Na žiadosť sudcu, ktorý sa zúčastnil na zasadnutí pléna a nesúhlasil s navrhovaným

stanoviskom alebo s jeho odôvodnením, sa k zápisnici z rokovania pléna pripojí podstatný

obsah jeho odlišného stanoviska. Písomné vyhotovenie svojho odlišného stanoviska je

sudca povinný predložiť v lehote, ktorá bola určená na spracovanie písomného vyhotovenia

prijatého stanoviska. Odlišné stanovisko sa zverejní spolu s prijatým stanoviskom.

Ak sudca svoje odlišné stanovisko včas nepredloží, uverejní sa len poznámka, že konkrétny

sudca mal odlišné, ale nevypracované stanovisko.

5.

Z prijatého stanoviska vychádzajú sudcovia pri svojom rozhodovaní. Po publikovaní

stanoviska v zbierke rozhodnutí sa vyžaduje v prípadnom inom rozhodnutí dôsledné a

zrozumiteľné odôvodnenie odklonu od obsahu publikovaného zjednocujúceho stanoviska.

Článok 7

1.

Správy o činnostiach podľa

§ 24d ods. 1 písm. c)

a

e) zákona č. 757/2004 Z. z.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov vypracovaných na základe pokynu

predsedu súdu pracovnými skupinami sudcov, asistentov sudcov a zamestnancov analytického

oddelenia súdu prerokuje a schvaľuje plénum.

2.

Príprava správ je daná vopred stanovenými hľadiskami pre ich vypracovanie tak, aby

sa poznatky vyplývajúce z rozhodovacej činnosti využili pri vyhodnocovaní účinnosti

právnych úprav v oblastiach verejnej správy a stali sa podkladom pre pripomienky k

zmenám a zdokonaleniu právnej úpravy konania orgánov verejnej správy.

3.

Plénom schválené správy predkladá predseda súdu príslušným orgánom za účelom ich

informovania o stave a úrovni rozhodovacej činnosti, tak ako vyplýva z prieskumu zákonnosti

rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Článok 8

Zjednocovacia činnosť sudcov

Rozvrh práce najvyššieho správneho súdu určí pôsobenie sudcov okrem rozhodovacej činnosti

v súdnom oddelení aj v oblasti zjednocovania súdneho rozhodovania tým, že

a)

pripravujú podklady ako členovia pracovných skupín na rokovanie pléna, najmä prípravou

návrhov stanovísk pléna,

b)

vyberajú a upravujú rozhodnutia na publikovanie v zbierke rozhodnutí,

c)

útvaru evidencie judikatúry predkladajú rozhodnutia na evidenciu a navrhujú ich zatriedenie

v evidencii rozhodnutí, v ktorých bolo aplikované právo Európskej únie,

d)

upozorňujú predsedu súdu a riadiacich predsedov senátov na otázky, ktoré vyžadujú

zjednotenie výkladu právnych predpisov,

e)

spracúvajú podnety správnych súdov na zjednotenie výkladu právnych prepisov a na

uverejnenie ich rozhodnutí v zbierke rozhodnutí.

Článok 9

Zbierka rozhodnutí najvyššieho správneho súdu

1.

V zbierke rozhodnutí sa uverejňujú predovšetkým

a)

stanoviská pléna,

b)

vybrané zásadné rozhodnutia najvyššieho správneho súdu,

c)

vybrané zásadné rozhodnutia správnych súdov,

d)

správy schválené plénom podľa článku 7.

2.

Jednotlivé čísla zbierky rozhodnutí zostavuje redakčná rada zložená z riadiacich

predsedov senátov. Zloženie redakčnej rady určí rozvrh práce. Predsedom redakčnej

rady je predseda súdu alebo podpredseda súdu.

3.

Stanoviská pléna a správy prerokované a schválené plénom sú publikované na základe

hlasovania pléna ako samostatné čísla zbierky rozhodnutí.

4.

Rozhodnutia senátov najvyššieho správneho súdu a rozhodnutia správnych súdov schvaľuje

na publikovanie hlasovaním plénum na návrh redakčnej rady.

5.

Redakčná rada rozhodnutia navrhované na publikovanie predloží členom pléna na vyjadrenie

a pripomienky. Rovnako ich podľa povahy rozhodnutia zašle aj orgánom a inštitúciám

uvedeným v článku 2 bodoch 4 a 5 a v článku 4 bode 10.

6.

Redakčná rada po spracovaní vyjadrení a pripomienok predkladá plénu návrhy na publikovanie

rozhodnutí v zbierke rozhodnutí spravidla raz za tri mesiace spolu s pripomienkami

zaslanými subjektmi uvedenými v článku 9 bode 5. Na hlasovanie pléna o jednotlivých

rozhodnutiach sa vzťahujú ustanovenia článku 1 bodu 17.

7.

V pléne sa otvorí rozprava len k takému rozhodnutiu predloženému redakčnou radou,

ku ktorému aspoň jeden člen pléna vznesie pripomienku a podá návrh na rozpravu.

8.

Ak plénum hlasovaním niektoré rozhodnutie navrhnuté na publikovanie neschváli, redakčná

rada opätovne posúdi návrh na publikovanie. O opätovne predloženom návrhu na publikovanie

sa rozprava v pléne otvorí aj bez návrhu.

9.

Rozhodnutie schválené plénom na publikovanie zaradí redakčná rada do zbierky rozhodnutí

po technickej korektúre.

10.

Zbierka rozhodnutí sa vydáva v elektronickej a tlačenej podobe.

11.

Vydávanie zbierky rozhodnutí zabezpečuje útvar Kancelárie najvyššieho správneho súdu

určený organizačným poriadkom.

Článok 10

Rokovanie redakčnej rady

1.

Redakčná rada o návrhoch na publikovanie rozhodnutí v zbierke rozhodnutí rokuje najmenej

raz za mesiac.

2.

Rozhodnutia na publikovanie predkladajú redakčnej rade členovia senátu najvyššieho

správneho súdu s komentárom o aktualite a sledovaných cieľoch publikovania.

3.

Rozhodnutia správnych súdov predkladá redakčnej rade predseda správneho kolégia krajského

súdu alebo predseda správneho súdu so stanoviskom kolégia správneho súdu.

4.

K návrhu podľa bodu 3 si redakčná rada vždy vyžiada vyjadrenie správnych kolégií

krajských súdov/ostatných správnych súdov v záujme posúdenia, či nedošlo k rozdielnym

rozhodnutiam medzi súdmi v rovnakých veciach. Ak redakčná rada zistí rozdielne rozhodnutia

správnych súdov, predloží podnet predsedovi súdu na postup podľa článku 4 bodu 5.

Inak rozhodne o návrhu na publikovanie.

5.

Redakčná rada dbá na to, aby jednotlivé čísla zbierky rozhodnutí obsahovali aj právoplatné

zásadné rozhodnutie správneho súdu.

Článok 11

1.

Vnútornú revíziu na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky vykonáva revízne

oddelenie najvyššieho správneho súdu ustanovené podľa

§ 59 zákona č. 757/2004 Z. z.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozvrhu práce na daný kalendárny

rok.

2.

Predseda súdu určí sudcov aj na vykonanie revízií správnych súdov.

3.

Výsledky revízie podľa bodu 1 alebo bodu 2 prerokuje plénum.

4.

Najvyšší správny súd môže požiadať emeritných sudcov správnych súdov o účasť na revízii

v súlade s

§ 59 zákona č. 757/2004 Z. z.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Článok 12

Voľba a odvolávanie členov sudcovskej rady

1.

Plénum volí a odvoláva členov sudcovskej rady. Sudcovská rada má päť členov.

2.

Na zvolanie a vedenie pléna o voľbe a odvolávaní členov sudcovskej rady sa použijú

primerane ustanovenia prvej časti tohto rokovacieho poriadku.

3.

Členom sudcovskej rady môže byť len člen pléna. Výkon funkcie predsedu súdu a podpredsedu

súdu je nezlučiteľný s členstvom v sudcovskej rade; tým nie je dotknuté právo predsedu

súdu a podpredsedu súdu zúčastniť sa hlasovaním na voľbe členov sudcovskej rady.

4.

Sudcovská rada oznámi sudcom, že sa končí funkčné obdobie člena sudcovskej rady alebo

zanikla funkcia člena sudcovskej rady.

5.

Sudcovská rada deň, čas a miesto konania volebného zasadnutia pléna vyhlási najneskôr

30 dní pred jeho konaním. Oznámi sudcom vyhlásenie volieb, počet členov sudcovskej

rady, ktorý sa bude voliť, a vyzve ich na predloženie kandidátov na členov sudcovskej

rady v lehote, ktorá nesmie byť kratšia než 15 dní pred konaním volieb.

6.

Návrh na voľbu kandidáta na člena sudcovskej rady môže podať sudca najvyššieho správneho

súdu; návrh sa podáva sudcovskej rade. Návrh musí obsahovať meno, priezvisko, akademický

titul kandidáta, písomný súhlas kandidáta s kandidatúrou a musí byť z neho zrejmé,

kto ho podáva.

7.

Volebné zasadnutie pléna po prerokovaní podaných návrhov verejným hlasovaním prijme

k návrhom stanovisko. V ňom uvedie, ktoré návrhy spĺňajú ustanovené podmienky a na

ktoré nemožno prihliadnuť, pretože nespĺňajú stanovené podmienky.

8.

Kandidáti, u ktorých návrhy na voľbu splnili ustanovené podmienky, majú právo byť

prítomní na volebnom zasadnutí pléna počas celého jeho zasadnutia až do času uskutočnenia

voľby.

9.

Na priebeh hlasovania dozerá päťčlenná volebná komisia (ďalej len „komisia“), ktorú

verejne volí plénum nadpolovičnou väčšinou jeho prítomných členov na návrh sudcu.

Komisia si spomedzi svojich členov zvolí predsedu komisie, ktorý riadi jej rokovanie.

Komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci jej členovia. Uznesenie komisie

je prijaté, ak sa zaň vyslovila nadpolovičná väčšina členov. Každý člen komisie je

povinný hlasovať. Úlohou komisie je vyhotoviť hlasovacie lístky, overiť správnosť

a úplnosť údajov v nich uvedených, zabezpečiť správny priebeh hlasovania a sčítať

odovzdané hlasy. V prípadoch pochybností rozhoduje tiež s konečnou platnosťou o neplatnosti

hlasovacieho lístka. Pred hlasovaním sa pripraví miestnosť alebo priestor, v ktorých

sa budú upravovať hlasovacie lístky; pripraví sa aj schránka na hlasovanie, zapečatí

sa a umiestni sa na určenom mieste. Komisia vypracuje o priebehu a výsledkoch hlasovania

zápisnicu, v ktorej uvedie počet vydaných a odovzdaných hlasovacích lístkov, počet

platných hlasovacích lístkov a počet hlasov, ktoré získali jednotliví kandidáti. Zápisnicu

podpíšu všetci členovia komisie a spolu so všetkými odovzdanými hlasovacími lístkami

ju odovzdajú v zalepenej obálke zapisovateľovi, ktorý ju pripojí k zápisnici o priebehu

zasadnutia zhromaždenia sudcov a zabezpečí jej uschovanie.

10.

Na hlasovacom lístku sa uvedie v abecednom poradí meno a priezvisko navrhnutého kandidáta.

11.

Za každým menom a priezviskom navrhnutého kandidáta sa na hlasovacom lístku uvedú

alternatívy voľby, za ktorú bude sudca hlasovať, a to alternatíva voľby „hlasujem

za“, „hlasujem proti“ a „zdržiavam sa hlasovania“.

12.

Každý sudca dostane od komisie jeden ňou vyhotovený hlasovací lístok. Volebná komisia

vydá hlasovacie lístky sudcom oprávneným hlasovať pri vstupe do určenej miestnosti

alebo do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov. O vydaní hlasovacích lístkov

urobí komisia v zozname sudcov príslušný záznam; zoznam vyhotoví komisia.

13.

Každý sudca má jeden hlas. Voľby členov sudcovskej rady sa uskutočňujú tajným hlasovaním

po vstupe sudcu do určenej miestnosti alebo do priestoru určeného na úpravu hlasovacích

lístkov, kde upraví hlasovací lístok. Hlasuje sa osobne vložením hlasovacieho lístka,

na ktorom hlasujúci vyznačil možnosť voľby do pripravenej schránky.

14.

Po skončení hlasovania predseda komisie prevezme schránku a otvorí ju pred ostatnými

členmi komisie.

15.

Hlasovací lístok je neplatný, ak člen pléna pri niektorom mene a priezvisku svoju

voľbu zakrúžkovaním nevyjadrí alebo ak pri niektorom mene a priezvisku zakrúžkuje

viac ako jednu z možností voľby, alebo ak slová „hlasujem za“ zakrúžkuje pri väčšom

počte kandidátov, ako je počet členov sudcovskej rady, ktorí majú byť zvolení.

16.

Po vylúčení neplatných hlasovacích lístkov zabezpečí komisia sčítanie hlasov a bezodkladné

vyhlásenie výsledku hlasovania pred prítomnými členmi pléna.

17.

Komisia vyhotoví zápisnicu o výsledku hlasovania, ktorú podpíšu všetci prítomní členovia

komisie.

18.

V zápisnici o výsledku hlasovania sa uvedie najmä počet

a)

sudcov, ktorí boli oprávnení hlasovať,

b)

odovzdaných hlasovacích lístkov, z toho osobitne počet platných hlasovacích lístkov

a osobitne počet neplatných hlasovacích lístkov,

c)

sudcov, ktorí hlasovali za návrh,

d)

sudcov, ktorí hlasovali proti návrhu,

e)

sudcov, ktorí sa zdržali hlasovania.

19.

Ak v priebehu funkčného obdobia sudcovskej rady zanikne sudcovi členstvo v sudcovskej

rade, vykoná plénum doplňovacie voľby potrebného počtu členov sudcovskej rady. Namiesto

voľby nového člena sudcovskej rady podľa predchádzajúcej vety môže plénum rozhodnúť

o znížení počtu členov sudcovskej rady; to však neplatí, ak by tým počet členov sudcovskej

rady bol menší ako traja sudcovia.

20.

Predchádzajúce ustanovenia o volebnom zasadnutí pléna sa primerane použijú aj na

zasadnutie pléna, na ktorom sa má uskutočniť hlasovanie o návrhu na odvolanie sudcovskej

rady alebo niektorého jej člena. Taký návrh môže podať 15 sudcov.

Článok 13

Záväznosť

Tento rokovací poriadok sa vyhlasuje uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky

a nadobúda záväznosť dňom jeho uverejnenia.

Článok 1

Tento rokovací poriadok upravuje

1.

Rokovací poriadok pléna,

2.

spôsob vydávania Zbierky stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „zbierka rozhodnutí“),

3.

určenie orgánu na vykonanie revízie na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší správny súd“) a na správnych kolégiách krajských súdov (ďalej

len „správne súdy“),

4.

spôsob voľby a odvolávania členov Sudcovskej rady Najvyššieho správneho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „sudcovská rada“).