VYHLÁŠKA 19/1975 Z. z. o sústave zdravotníckych zariadení

§ 1

(1)

Sústavu zdravotníckych zariadení, ktoré poskytujú zdravotnícke služby, tvoria zariadenia

hygienickej služby a zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti. Tieto zariadenia

sa budujú podľa kategórií, typov a stupňov určených touto vyhláškou v rámci jednotnej

siete zdravotníckych zariadení a plnia svoje úlohy v úzkej pracovnej a organizačnej

nadväznosti tak, aby všetkým občanom boli poskytované dostupné, plynulé, pohotové

a hodnotné zdravotnícke služby.

(2)

Základom sústavy zdravotníckych zariadení sú územné a závodné zdravotnícke obvody,

v ktorých sa poskytujú občanom obvodné služby. Pri poskytovaní týchto služieb v obvodných

zdravotníckych strediskách a v poliklinikách prichádzajú chorí do prvého a najčastejšieho

styku so zdravotníckymi zariadeniami a preto je nevyhnutné prednostne zabezpečovať

ich rozvoj kádrovým a vecným vybavením.

§ 2

Zdravotnícke zariadenia sa v určenom rozsahu zúčastňujú na vedeckovýskumnej činnosti,

na výučbe a výchove žiakov zdravotníckych škôl a poslucháčov lekárskych fakúlt a farmaceutickej

fakulty a plnia zverené im úlohy pri ďalšom vzdelávaní pracovníkov v zdravotníctve.

Zdravotnícke zariadenia určené Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej socialistickej

republiky (ďalej len „ministerstvo“) po dohode s Ministerstvom školstva Slovenskej

socialistickej republiky na výučbu poslucháčov lekárskych fakúlt alebo farmaceutickej

fakulty sa označujú ako fakultné; týmto spôsobom určené oddelenia zdravotníckych zariadení

sa označujú ako kliniky. Ako kliniky sa označujú aj výučbové základne Inštitútu pre

ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov v Bratislave určené ministerstvom.

§ 3

(1)

Hygienické stanice plnia úlohy uvedené v

§ 34 zákona

a vykonávajú aj určené vyšetrenia na účely liečebno-preventívnej starostlivosti.

(2)

Hygienické stanice sa zriaďujú v dvoch typoch: v okresoch ako okresné hygienické

stanice a v krajoch ako krajské hygienické stanice. Hygienické stanice v mestských

obvodoch hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy a hygienická

stanica v meste Košiciach majú postavenie okresných hygienických staníc. Hygienická

stanica hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy má postavenie

krajskej hygienickej stanice.

§ 4

(1)

Okresné hygienické stanice vykonávajú pre potreby obyvateľstva okresu základné terénne

vyšetrovania; laboratórne vyšetrovania a špecializované výkony vykonávajú v rozsahu

určenom sieťou laboratórnych služieb v súlade s koncepciami odborov hygieny, epidemiológie

a mikrobiológie a s perspektívnou sieťou zdravotníckych zariadení (

§ 26

).

(2)

Okresné hygienické stanice sa podľa rozvoja priemyslu a poľnohospodárstva v jednotlivých

okresoch zriaďujú v štyroch stupňoch

a)

Okresná hygienická stanica I. stupňa nemá laboratóriá a člení sa na oddelenia podľa

odborov hygieny a epidemiológie.

b)

Okresná hygienická stanica II. stupňa má spravidla odbor hygieny, odbor epidemiológie

a odbor mikrobiológie, ktoré sa členia na oddelenia podľa odborov hygieny, epidemiológie

a mikrobiológie; má základné mikrobiologické laboratórne vybavenie.

c)

Okresná hygienická stanica III. stupňa má odbor hygieny, odbor epidemiológie a odbor

mikrobiológie a v okresoch s rozvinutým priemyslom aj odbor hygieny práce, ktoré sa

členia na oddelenia podľa odborov hygieny, epidemiológie a mikrobiológie; má základné

hygienické a mikrobiologické laboratórne vybavenie.

d)

Okresná hygienická stanica IV. stupňa má odbory hygieny, hygieny práce, epidemiológie

a mikrobiológie, ktoré sa členia na oddelenia podľa odborov hygieny, epidemiológie

a mikrobiológie a má základné i špeciálne laboratórne vybavenie.

(3)

Odbory a oddelenia možno zlučovať.

§ 5

(1)

Krajské hygienické stanice vykonávajú pre potreby obyvateľstva kraja zvlášť špecializované

výkony, ktoré sa nemôžu zabezpečovať v okresných hygienických staniciach. Odborne

vedú pracovníkov okresných hygienických staníc. Sústavne sa starajú v odbore svojej

pôsobnosti o ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov. Riešia plánované vedeckovýskumné

úlohy a zabezpečujú zavádzanie výsledkov vedy do praxe.

(2)

Krajská hygienická stanica sa člení na

a)

odbor hygieny s oddeleniami všeobecnej a komunálnej hygieny, hygieny výživy a predmetov

bežného užívania, hygieny detí a dorastu a hygienických laboratórií;

b)

odbor hygieny práce s oddeleniami hygieny práce, fyziológie práce, hygieny žiarenia

a s laboratóriom hygieny práce;

c)

odbor epidemiológie s oddelením epidemiológie a s oddelením dezinfekcie, dezinsekcie

a deratizácie;

d)

odbor mikrobiológie s oddeleniami bakteriológie, imunológie, virológie a parazitológie;

e)

oddelenie organizačno-dokumentačné.

§ 6

(1)

Na zabezpečenie užšie špecializovaných vyšetrení a iných výkonov možno podľa zásad

určených ministerstvom zriaďovať v hygienických staniciach zvlášť špecializované laboratóriá

1

)

a v jednotlivých oddeleniach hygienických staníc úseky.

(2)

Vysunuté pracoviská, prípadne pobočky hygienických staníc v mestách mimo sídla staníc

a vo veľkých závodoch možno zriaďovať so súhlasom ministerstva.

(3)

Ministerstvo môže po prerokovaní s krajskými národnými výbormi (Národným výborom

hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy) ustanoviť, že niektoré

výkony majú vykonávať určené okresné alebo krajské hygienické stanice i pre iné okresy

alebo kraje.

(4)

Ak to vyžadujú osobitné potreby kraja alebo okresu, možno po predchádzajúcom kladnom

vyjadrení ministerstva zriadiť v krajskej alebo okresnej hygienickej stanici ďalší

odbor alebo oddelenie.

§ 7

Obvodné zdravotnícke strediská

(1)

Územné obvodné zdravotnícke stredisko je určené na poskytovanie obvodných služieb

obyvateľstvu územného obvodu alebo niekoľkých územných obvodov najmä na vidieku a

v okrajových častiach mesta a pracujúcim závodov, ktoré sú v územnom obvode a nemajú

inak zabezpečené obvodné služby. V tomto stredisku sa poskytujú služby územného obvodného

lekára, obvodného detského lekára, ženského lekára a obvodného zubného lekára, prípadne

dentistu, pokiaľ tieto služby nezabezpečuje priamo poliklinika.

(2)

Závodné obvodné zdravotnícke stredisko je určené na poskytovanie obvodných služieb

pracujúcim závodu, prípadne miestne oddelených častí závodu alebo niekoľkých miestne

sústredených závodov, pokiaľ tieto služby nezabezpečuje priamo poliklinika.

(3)

Pri obvodnom zdravotníckom stredisku sa môže zriadiť lekáreň alebo výdajňa liekov.

§ 8

Nemocnice s poliklinikou

(1)

Nemocnice s poliklinikou sa zriaďujú v troch typoch (

§ 9 až 11

).

(2)

Nemocnica s poliklinikou I. typu tvorí s nemocnicami s poliklinikou II. a III. typu

jednotný funkčný celok umožňujúci poskytovanie komplexnej liečebno-preventívnej starostlivosti.

(3)

Na nemocnicu s poliklinikou sa funkčne a organizačne napojujú obvodné zdravotnícke

strediská, prípadne pôrodnice, pokiaľ sú v ich spádovom území zriadené. Funkčne sú

na nemocnicu s poliklinikou napojené aj ďalšie polikliniky (

§ 12

) nachádzajúce sa v jej spádovom území.

(4)

Na poskytovanie liečebno-preventívnej starostlivosti pracujúcim veľkých závodov,

prípadne aj obyvateľom v určenom spádovom území sa zriaďujú závodné nemocnice s poliklinikou.

(5)

Na poskytovanie špecializovanej liečebno-preventívnej starostlivosti o deti možno

so súhlasom ministerstva zriadiť detskú nemocnicu s poliklinikou.

§ 9

Nemocnica s poliklinikou I. typu

(1)

Nemocnica s poliklinikou I. typu poskytuje liečebno-preventívnu starostlivosť na

spádovom území s počtom približne 50 000 obyvateľov. Obyvateľstvu tohto spádového

územia poskytuje neodkladnú nemocničnú prvú pomoc, ústavnú starostlivosť o chorých

s bežnými nekomplikovanými ochoreniami a doliečovanie chorých. V prípadoch potreby

špecializovaného vyšetrenia alebo ošetrenia zabezpečuje rýchlu prepravu chorých na

príslušné oddelenie nemocnice s poliklinikou vyššieho typu. Obyvateľstvu zdravotníckych

obvodov spádového územia polikliniky poskytuje odborné ambulantné služby, obyvateľstvu

zdravotníckych obvodov, ktorých sídlo je v poliklinike, poskytuje aj obvodné služby,

pokiaľ ich nezabezpečujú ďalšie zariadenia ambulantnej starostlivosti v spádovom území.

(2)

Nemocnica s poliklinikou I. typu sa člení na

a)

nemocnicu, ktorá má oddelenie interné, detské, chirurgické, ženské a spravidla anestézologicko-resuscitačné;

b)

polikliniku, ktorá má oddelenie interné, detské, chirurgické, ženské, stomatologické,

tuberkulózy a respiračných chorôb, ušné-nosné-krčné, očné, kožné, posudkové;

c)

spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky: oddelenie klinickej biochémie, röntgenové,

fyziatricko-rehabilitačné, prípadne prosektúru.

(3)

Pri nemocnici s poliklinikou I. typu sa zriaďuje lekáreň.

§ 10

Nemocnica s poliklinikou II. typu

(1)

Nemocnica s poliklinikou II. typu poskytuje na spádovom území s počtom spravidla

do 200 000 obyvateľov špecializované služby, ktoré nepatria do úloh nemocníc s poliklinikou

I. typu na tomto území. Na svojom užšom spádovom území plní aj úlohy nemocnice s poliklinikou

I. typu.

(2)

Nemocnica s poliklinikou II. typu sa člení na

a)

nemocnicu, ktorá má oddelenie interné, detské, chirurgické, ženské, kožné, ušné-nosné-krčné,

očné, nervové, psychiatrické, anestézologicko-resuscitačné; v súlade s perspektívnou

sieťou zdravotníckych zariadení môže mať aj oddelenie infekčné, tuberkulózy a respiračných

chorôb, ortopedické, urologické a rádioterapeutické;

b)

polikliniku, ktorá má oddelenie interné, detské, chirurgické, ženské, stomatologické,

ušné-nosné-krčné, očné, tuberkulózy a respiračných chorôb, kožné, dorastové, ortopedické,

nervové, psychiatrické, urologické, rádioterapeutické, telovýchovno-lekárske, posudkové,

prípadne pracovného lekárstva;

c)

spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky: oddelenie klinickej biochémie, röntgenové,

fyziatricko-rehabilitačné, hematologické a transfúzne, nukleárnej medicíny, patologicko-anatomické.

(3)

V nemocnici s poliklinikou II. typu sa zriaďuje stanica rýchlej zdravotníckej pomoci.

(4)

Pri nemocnici s poliklinikou II. typu sa zriaďuje lekáreň.

§ 11

Nemocnica s poliklinikou III. typu

(1)

Nemocnica s poliklinikou III. typu poskytuje na spádovom území s počtom spravidla

1 milión obyvateľov zvlášť špecializované služby, ktoré nepatria do úloh nemocnice

s poliklinikou II. typu na tomto území. Vo svojom užšom spádovom území poskytuje aj

nemocničnú starostlivosť, prípadne plní i ďalšie úlohy nemocníc s poliklinikou II.

a I. typu. Zúčastňuje sa na ďalšom vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov, rozvíja

podľa schváleného plánu vedeckovýskumnú činnosť a zabezpečuje zavádzanie výsledkov

vedy do praxe.

(2)

Nemocnica s poliklinikou III. typu sa člení na

a)

nemocnicu, ktorá má oddelenie interné, detské, chirurgické, ženské, infekčné, tuberkulózy

a respiračných chorôb, kožné, ušné-nosné-krčné, očné, stomatologické, nervové, psychiatrické,

ortopedické, urologické, rádioterapeutické, anestézologicko-resuscitačné, pracovného

lekárstva;

b)

polikliniku, ktorá má oddelenie interné, detské, chirurgické, ženské, stomatologické,

ušné-nosné-krčné, očné, tuberkulózy a respiračných chorôb, kožné, dorastové, ortopedické,

nervové, psychiatrické, urologické, rádioterapeutické, pracovného lekárstva, lekárskej

genetiky, telovýchovno-lekárske, posudkové;

c)

spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky: oddelenie klinickej biochémie, röntgenové,

fyziatricko-rehabilitačné, protetické, hematologické a transfúzne, patologicko-anatomické,

súdno-lekárske, nukleárnej medicíny, tkanivovú stanicu.

(3)

V nemocnici s poliklinikou III. typu sa zriaďuje stanica rýchlej zdravotníckej pomoci.

(4)

Pri nemocnici s poliklinikou III. typu sa zriaďuje lekáreň.

(5)

Ministerstvo po prerokovaní s príslušnými národnými výbormi môže ustanoviť, ktoré

vysoko špecializované služby budú určité nemocnice s poliklinikou III. typu zabezpečovať

pre širšie spádové územie.

§ 12

Polikliniky

(1)

Územná poliklinika zriadená mimo nemocnice s poliklinikou poskytuje obyvateľstvu

zdravotníckych obvodov spádového územia polikliniky odborné ambulantné služby a obyvateľstvu

zdravotníckych obvodov, ktorých sídlo je v poliklinike, aj obvodné služby, pokiaľ

ich nezabezpečujú ďalšie zariadenia ambulantnej starostlivosti. Člení sa spravidla

ako poliklinika a vyšetrovacie a liečebné zložky nemocnice s poliklinikou I. typu.

(2)

Závodná poliklinika poskytuje obvodné služby i ďalšie odborné ambulantné služby pracujúcim

závodu alebo niekoľkých závodov, pre ktoré je zriadená.

(3)

Na polikliniku sú funkčne i organizačne napojené obvodné zdravotnícke strediská nachádzajúce

sa v jej spádovom území.

(4)

Pri poliklinike sa zriaďuje lekáreň alebo výdajňa liekov.

Zriaďovanie oddelení a iných útvarov nemocnice s poliklinikou (polikliniky)

§ 13

(1)

Oddelenie nemocnice tvorí so zodpovedajúcim oddelením polikliniky celok riadený jedným

vedúcim.

(2)

Ako súčasť oddelení nemocnice sa podľa zásad diferencovanej liečebno-preventívnej

starostlivosti zriaďujú jednotky intenzívnej starostlivosti a doliečovacie jednotky.

(3)

V nemocnici s poliklinikou (v poliklinike) možno, pokiaľ sú pre to osobitné dôvody,

zriaďovať aj iné oddelenia alebo iné útvary, než ktoré sú uvedené v

§ 9 až 11

. Takéto a iné odchýlky možno však vykonávať iba v súlade s koncepciami odborov liečebno-preventívnej

starostlivosti (

§ 26

) po vyjadrení krajského národného výboru (Národného výboru hlavného mesta Slovenskej

socialistickej republiky Bratislavy); v ostatných prípadoch so súhlasom ministerstva.

§ 14

Veľkosť oddelení a iných útvarov nemocnice s poliklinikou (polikliniky) sa určuje

podľa potrieb vymedzeného spádového územia a jednotlivých odborov liečebno-preventívnej

starostlivosti tak, aby zaručovala účelné využitie pracovných kolektívov a vecného

vybavenia.

Odborné liečebné ústavy

§ 15

(1)

Odborné liečebné ústavy plnia úlohy určené v

§ 36 zákona

podľa koncepcií jednotlivých odborov liečebno-preventívnej starostlivosti (

§ 26

). Spádové územie odborných liečebných ústavov podľa ich povahy, významu a umiestnenia

zahrňuje spravidla viac okresov alebo krajov.

(2)

Odborné liečebné ústavy sa podľa určeného odborného zamerania a veľkosti môžu členiť

na oddelenia, prípadne na iné útvary.

§ 16

(1)

Liečebne pre dlhodobe chorých sú určené na poskytovanie špecializovanej ústavnej

starostlivosti zameranej predovšetkým na odbornú ošetrovateľskú a rehabilitačnú starostlivosť

o osoby trpiace dlhotrvajúcimi chorobami.

(2)

Liečebne tuberkulózy a respiračných chorôb sú určené pre chorých na pľúcnu alebo

mimopľúcnu tuberkulózu a respiračné choroby, pokiaľ ich stav vyžaduje dlhodobú ústavnú

starostlivosť.

(3)

Psychiatrické liečebne sú určené pre osoby postihnuté duševnými poruchami, ktoré

potrebujú špecializovanú ústavnú starostlivosť, prípadne ktorým sa uložilo povinné

liečenie.

(4)

Rehabilitačné ústavy sú určené na poskytovanie špecializovanej ústavnej rehabilitačnej

starostlivosti chorým s určenými poruchami hybnosti, prípadne poruchami iných funkcií.

(5)

Špecializovanú ústavnú starostlivosť poskytujú aj onkologické ústavy, príp. ďalšie

odborné liečebné ústavy zriadené podľa potrieb rozvoja liečebno-preventívnej starostlivosti.

§ 17

(1)

Kúpeľné liečebne poskytujú chorým špeciálne zameranú ústavnú kúpeľnú starostlivosť

nadväzujúcu na starostlivosť poskytovanú v iných zariadeniach liečebno-preventívnej

starostlivosti, pri ktorej sa využívajú predovšetkým prírodné liečivé zdroje alebo

klimatické podmienky. Podľa liečivých účinkov prírodných zdrojov alebo klimatických

podmienok priaznivých pre liečbu sú spravidla špecializované na jeden alebo viac odborov

pre indikované skupiny chorôb. Kúpeľné liečebne môžu poskytovať aj ambulantnú kúpeľnú

starostlivosť. Ak kúpeľná liečebňa poskytuje odbornú starostlivosť v niekoľkých odboroch

alebo ak je to účelné vzhľadom na veľkosť liečebne, môže sa členiť na oddelenia. Kúpeľné

liečebne zabezpečujú aj potrebné stravovanie a kultúrno-výchovné služby.

(2)

Kúpeľná starostlivosť o deti sa poskytuje v kúpeľných liečebniach špecializovaných

podľa určených indikácií.

(3)

Kúpeľné zariadenie určené na poskytovanie ambulantných služieb chorým a prípadne

i na poskytovanie niektorých ďalších odborných služieb v kúpeľoch počas kúpeľného

liečenia sa označuje ako kúpeľná poliklinika. Môže tiež poskytovať niektoré ambulantné

služby obyvateľstvu v mieste a blízkom okolí.

(4)

Kúpeľné liečebne, kúpeľné polikliniky a ďalšie spoločné pomocné a vedľajšie kúpeľné

zariadenia tvoria prírodné liečebné kúpele, ktoré sú začlenené do kúpeľných organizácií.

§ 18

Ozdravovne pre deti, dorast a pre dospelých sú zdravotnícke zariadenia, v ktorých

sa osobám v rekonvalescencii alebo ohrozeným na zdraví poskytuje pod lekárskym dozorom

a vedením odborná ústavná starostlivosť pri dodržiavaní potrebnej životosprávy, spravidla

s využitím klimatických podmienok.

§ 19

(1)

Nočné sanatóriá sú závodné zdravotnícke zariadenia, v ktorých sa pracujúcim s ohrozeným

alebo narušeným zdravím, ale schopným práce umožňuje mimo pracovného času dodržiavať

náležitú životosprávu a poskytuje sa potrebné ošetrovanie a liečenie. Nočné sanatória

sa môžu zriaďovať aj ako zdravotnícke zariadenia územné, prípadne spoločné.

(2)

Denné sanatóriá ako osobitný druh liečební poskytujú osobám s narušeným zdravím potrebné

ošetrenie a liečenie s možnosťou dodržiavať nevyhnutnú životosprávu; deťom a mladistvým

poskytujú aj výchovnú starostlivosť a výučbu. Zriaďujú sa v súlade s koncepciami odborov

liečebno-preventívnej starostlivosti.

§ 20

Zariadenia lekárenskej služby

(1)

Na plnenie úloh uvedených v

§ 37 zákona

sa zriaďujú lekárne troch typov a ďalšie zariadenia lekárenskej služby. Tieto zariadenia

zabezpečujú prípravu, výdaj a kontrolu liečiv a zdravotníckych potrieb v úzkej spolupráci

s ostatnými zariadeniami liečebno-preventívnej starostlivosti, prípadne veterinárnej

služby.

(2)

Lekárne I. typu zabezpečujú prípravu a výdaj liekov a zdravotníckych potrieb predovšetkým

na účely obvodných služieb na území s počtom približne 10 000 až 30 000 obyvateľov.

Lekárne II. typu zabezpečujú takéto služby v rozsahu potrebnom pre obvodné služby

a ostatné odborné služby nemocnice s poliklinikou I. typu, prípadne len polikliniky.

Lekárne III. typu zabezpečujú v plnom rozsahu zvlášť špecializované služby potrebné

pre celú ambulantnú a ústavné starostlivosť.

(3)

Pre potreby veterinárnej služby a poľnohospodárstva zabezpečujú lekárne, ktoré určí

okresný národný výbor, služby v rozsahu rozšíreného alebo úplného sortimentu veterinárnych

liečiv.

(4)

Ako ďalšie zariadenia lekárenskej služby sa podľa potreby zriaďujú

a)

výdajne zdravotníckych potrieb,

b)

výdajne liečivých rastlín,

c)

sklady zdravotníckeho materiálu,

d)

výrobne liečiv,

e)

výrobne infúznych roztokov.

(5)

Ako vysunuté pracoviská lekární sa podľa potreby môžu zriadiť výdajne liekov v zariadeniach

ústavnej, prípadne aj ambulantnej starostlivosti vo veľkých závodoch a v miestach

so sťaženou dostupnosťou.

(6)

Laboratórium pre kontrolu liečiv kontroluje liečivá pre lekárenskú službu, organizácie

na zásobovanie liečivami a inými zdravotníckymi potrebami, prípadne pre ďalšie určené

zdravotnícke organizácie, spravidla na území kraja.

§ 21

(1)

Dojčenské ústavy poskytujú ústavnú starostlivosť (včítane výchovnej starostlivosti)

deťom spravidla vo veku do jedného roka, ktorých vývoj je ohrozený zdravotným stavom

alebo nevhodným domácim prostredím.

(2)

Detské domovy poskytujú ústavnú starostlivosť (včítane výchovnej starostlivosti)

deťom spravidla vo veku od jedného do troch rokov, o ktoré sa nemá kto starať, alebo

ktorým nemožno zo zdravotných alebo sociálnych dôvodov zabezpečiť starostlivosť vo

vlastnej rodine, prípade náhradnú rodinnú starostlivosť.

(3)

Dojčenský ústav a detský domov možno spojiť do spoločného zariadenia ako detský domov

pre deti do troch rokov.

§ 22

(1)

V jasliach sa poskytuje starostlivosť o všestranný rozvoj zdravých detí spravidla

vo veku do troch rokov; nadväzuje na starostlivosť o deti v rodine a doplňuje ju.

Úlohou jaslí je pomôcť rodinám v starostlivosti o deti a umožniť matkám zapojenie

sa do práce a účasť vo verejnom živote.

(2)

Podľa času prevádzky sa jasle zriaďujú s dennou, prípadne týždennou, výnimočne s

nepretržitou prevádzkou.

(3)

Závodné jasle sa zriaďujú predovšetkým pre starostlivosť o deti rodičov alebo iných

osôb, ktoré majú deti v starostlivosti a pracujú v závode, družstevné jasle predovšetkým

pre starostlivosť o deti členov jednotných roľníckych družstiev, prípadne iných družstiev.

(4)

V spoločných budovách s materskou školou sa jasle zriaďujú podľa osobitných predpisov.

2

)

(5)

Územné jasle spravujú miestne a mestské národné výbory, závodné a družstevné jasle

riadia ústavy národného zdravia.

§ 23

(1)

V súlade so zvýšenou starostlivosťou celej spoločnosti o zdravie pracujúcich sa zriaďujú

závodné zdravotnícke zariadenia (

§ 39 ods. 1

a

§ 40 zákona

). Veľkosť a členenie závodných zdravotníckych zariadení sa spravuje podľa druhu výroby,

prevádzky závodu, počtu a zloženia pracujúcich. Prednostná starostlivosť o pracujúcich

v závodoch sa zabezpečuje určením nižšieho počtu pracujúcich rozhodujúceho pre zriadenie

jednotlivých druhov závodných zdravotníckych zariadení, ako aj priaznivejšími normami

osobného a vecného vybavenia týchto zariadení. Závodné zdravotnícke zariadenia sa

zriaďujú prednostne pre pracujúcich, ktorí sú pri práci vo zvýšenej miere ohrození

na zdraví, a pre pracujúcich, ktorí sú vystavení nebezpečenstvu ochorenia na chorobu

z povolania.

(2)

Závodné zdravotnícke zariadenia zriaďujú, majú v prevádzke a zrušujú národné výbory

po dohode s príslušnými orgánmi Revolučného odborového hnutia a v spolupráci s vedením

organizácií.

§ 24

(1)

Všetky závodné zdravotnícke zariadenia v závode, s výnimkou závodných jaslí, tvoria

jeden celok začlenený do príslušného ústavu národného zdravia. Ak to vyžaduje význam

a veľkosť závodu, prípadne niekoľkých miestne súvisiacich závodov spravidla toho istého

podniku, možno zdravotnícke zariadenia v takomto závode združiť po dohode so Slovenskou

odborovou radou a so súhlasom ministerstva do závodného ústavu národného zdravia.

(2)

Pre pracujúcich miestne súvisiacich závodov, pokiaľ sú v nich spoločne splnené podmienky

pre zriadenie závodných zdravotníckych zariadení, sa môže v záujme účelného poskytovania

a vyššej úrovne služieb zriadiť spoločné závodné zdravotnícke zariadenie.

(3)

Závodné zdravotnícke zariadenie môžu v súlade s perspektívnou sieťou zdravotníckych

zariadení poskytovať služby aj obyvateľstvu bývajúcemu v okolí závodu, najmä v sídliskách

(otvorené závodné zdravotnícke zariadenie).

§ 25

(1)

Zdravotnícke zariadenia a ďalšie zariadenia jednotnej zdravotníckej sústavy spravované

podľa

§ 33 zákona

okresnými a krajskými národnými výbormi sa začleňujú do okresných alebo krajských

ústavov národného zdravia.

(2)

Do krajského ústavu národného zdravia sa začleňujú tieto zdravotnícke zariadenia

krajská hygienická stanica, nemocnica s poliklinikou III. typu, lekáreň pri nej zriadená,

laboratórium pre kontrolu liečiv, výrobňa liečiv a výrobňa infúznych roztokov v sídle

krajského ústavu národného zdravia. Ďalej sa doňho začleňujú odborné liečebné ústavy,

s výnimkou liečební pre dlhodobe chorých, prípadne ďalšie zdravotnícke zariadenia,

ak poskytujú zdravotnícke služby obyvateľstvu viacerých okresov alebo ešte v širšom

rozsahu a pokiaľ ich spravuje krajský národný výbor.

(3)

Do okresných ústavov národného zdravia sa začleňujú ostatné zdravotnícke zariadenia

v okrese, s výnimkou územných jaslí, ktoré spravujú miestne (mestské) národné výbory.

(4)

Ústavy národného zdravia majú na zabezpečenie hospodársko-technických úloh zdravotníckych

zariadení do nich začlenených hospodársko-technickú službu.

§ 26

(1)

Ministerstvo vydáva po prerokovaní s krajskými národnými výbormi (Národným výborom

hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy) koncepcie odborov hygieny,

epidemiológie, mikrobiológie a liečebno-preventívnej starostlivosti; v týchto tiež

bližšie určuje, v ktorých kategóriách, typoch a stupňoch zdravotníckych zariadení

a ich útvaroch sa vykonáva činnosť jednotlivých odborov.

3

)

(2)

Národné výbory budujú a rozvíjajú zdravotnícke zariadenia v rámci schváleného národohospodárskeho

plánu podľa perspektívnej siete zdravotníckych zariadení, ktorá určuje budúce rozmiestnenie,

spádové územie a vnútorné členenie zdravotníckych zariadení. Túto sieť spracováva

ministerstvo spoločne s krajskými národnými výbormi (Národným výborom hlavného mesta

Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy) a vydáva ju ako smernicu.

§ 27

(1)

Krajské národné výbory (Národný výbor hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky

Bratislavy) preskúmajú doterajšiu sieť zdravotníckych zariadení a zaradia ich najneskôr

do 31. decembra 1975 do kategórií, typov a stupňov podľa tejto vyhlášky. Nemocnice

s poliklinikou a lekárne sa môžu zaradiť do III. typu len po predchádzajúcom súhlase

ministerstva; so súhlasom ministerstva sa zaraďujú aj okresné hygienické stanice do

jednotlivých stupňov. Kým sa vykoná zaradenie podľa tejto vyhlášky, zostávajú zdravotnícke

zariadenia v doterajších kategóriách a typoch.

(2)

Lekárne, ktoré sú doteraz zložkami nemocníc s poliklinikou III. typu, sa vyčlenia

z týchto nemocníc s poliklinikou a začlenia sa priamo do krajských ústavov národného

zdravia najneskôr do 31. decembra 1975.

§ 28

(1)

Sieť zdravotníckych zariadení vo veľkých mestách možno so súhlasom ministerstva usporiadať

s odchýlkami, pokiaľ je to potrebné z hľadiska účelného zabezpečenia zdravotníckych

služieb pre sústredené mestské obyvateľstvo.

(2)

Ministerstvo môže v záujme lepšej dostupnosti, racionálneho poskytovania zdravotníckych

služieb a účelného využívania novej techniky povoliť odchýlky v organizačnom začlenení,

vnútornom členení a vo vonkajšom označení zdravotníckych zariadení.

§ 29

Orgány, ktoré riadia zdravotnícke zariadenia, sú povinné v súlade s ustanoveniami

tejto vyhlášky upraviť ich vonkajšie označenie.

§ 30

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva zdravotníctva

č. 43/1966 Zb.

o sústave zdravotníckych zariadení.

§ 31

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. aprílom 1975.