ZÁKON o organizácii súdov a o voľbách sudcov 19/1970 Z. z. vyhlasuje úplne znenie zákona z 26. februára 1964 č. 36 Zb. o organizácii súdov a o voľbach sudcov, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom z 27. februára 1968 č. 29 Zb., zákonom z 20. decembra 1968 č. 175 Zb. a zákonom zo 17. decembra 1969 č. 156 Zb.

§ 1

Sústava súdov

(1)

Súdnictvo vykonávajú volené a nezávislé súdy Československej socialistickej republiky,

Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky.

Súdy Československej socialistickej republiky sú: Najvyšší súd Československej socialistickej

republiky, vyššie vojenské súdy a vojenské obvodové súdy; v čase brannej pohotovosti

štátu aj vyššie poľné súdy a nižšie poľné súdy.

Súdy republík sú: Najvyšší súd Českej socialistickej republiky, Najvyšší súd Slovenskej

socialistickej republiky, krajské súdy a okresné súdy.

(2)

Na území hlavného mesta Prahy vykonáva pôsobnosť krajského súdu mestský súd; pôsobnosť

okresných súdov vykonávajú obvodné súdy.

(3)

Na území hlavného mesta Slovenska Bratislavy vykonáva pôsobnosť okresného súdu mestský

súd.

(4)

Na území mesta Brna vykonáva pôsobnosť okresného súdu mestský súd.

§ 2

(1)

Súdy sú povolané chrániť

a)

socialistický štát, jeho spoločenské zriadenie a vzťahy k svetovej socialistickej

sústave,

b)

politické, osobné, rodinné, pracovné, sociálne, bytové, majetkové a iné práva a zákonom

chránené záujmy občanov,

c)

práva a zákonom chránené záujmy štátnych, družstevných a iných spoločenských a hospodárskych

organizácií,

d)

bojaschopnosť ozbrojených síl i ozbrojených zborov a disciplínu a poriadok v nich

ustanovený.

(2)

Svojou činnosťou súdy vychovávajú občanov k oddanosti k vlasti, k veci socializmu

a komunizmu, k zachovávaniu zákonov a iných právnych predpisov, k ochrane socialistického

vlastníctva, k dodržiavaniu pracovnej disciplíny, k dôslednému plneniu povinností

voči rodine a maloletým deťom, k úcte k právam, k cti a vážnosti spoluobčanov, k plneniu

povinností, ktoré im ukladá obrana vlasti, k čestnému plneniu všetkých povinností

k štátu a spoločnosti a k zachovávaniu všetkých pravidiel socialistického spolužitia.

(3)

Pri ukladaní a výkone trestov majú súdy na zreteli nielen potrestanie páchateľa,

ale aj jeho polepšenie a prevýchovu.

(4)

Súdy upozorňujú orgány a organizácie na nedostatky, ktoré zistili v ich činnosti.

Orgány a organizácie sú povinné na tieto upozornenia odpovedať a oznamovať, čo urobili

na odstránenie zistených nedostatkov.

§ 3

(1)

Súdy plnia svoje úlohy najmä tým, že

a)

rozhodujú o právach a zákonom chránených záujmoch občanov a socialistických organizácií,

b)

rozhodujú v trestnom konaní o vine obvineného a ukladajú zákonom ustanovené tresty,

prípadne iné opatrenia,

c)

v prípadoch ustanovených zákonom preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí iných orgánov,

d)

predchádzajú sporom medzi občanmi a socialistickými organizáciami a medzi občanmi

navzájom, ako aj páchaniu protispoločenských činov.

(2)

Súdy vykonávajú medzi občanmi výchovnú činnosť smerujúcu k propagácii socialistického

právneho poriadku a k prehlbovaniu socialistického právneho vedomia pracujúcich.

§ 4

(1)

Súdnictvo sa vykonáva za širokej účasti pracujúceho ľudu. Pri plnení svojich úloh

postupujú súdy v úzkej súčinnosti s inými štátnymi orgánmi, najmä s národnými výbormi

a s dobrovoľnými spoločenskými organizáciami pracujúcich a usilujú sa o to, aby do

boja proti porušovaniu socialistického právneho poriadku boli zapojené najširšie vrstvy

občanov.

(2)

Na posilnenie výchovného vplyvu súdneho konania môžu v ňom vystupovať i národné výbory

a dobrovoľné spoločenské organizácie pracujúcich; ich postavenie v konaní je upravené

predpismi o súdnom konaní.

§ 5

(1)

V konaní pred súdom rozhoduje senát alebo samosudca. Zákon ustanovuje, v ktorých

senátoch a v ktorých veciach sa zúčastnia na rozhodovaní sudcovia z ľudu. Zákony o

súdnom konaní ustanovujú, v ktorých veciach rozhoduje samosudca. Ako samosudca môže

rozhodovať len sudca z povolania.

(2)

Sudcovia z povolania a sudcovia z ľudu sú si pri rozhodovaní rovní. Predsedom senátu

môže byť len sudca z povolania.

§ 7

Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a sú viazaní jedine právnym poriadkom

socialistického štátu. Sú povinní spravovať sa zákonmi a inými právnymi predpismi

a vykladať ich v súlade so socialistickým právnym vedomím.

§ 8

(1)

Všetci občania sú si pred zákonom i pred súdom rovní.

(2)

Každý občan môže pred súdom konať vo svojej materčine.

(3)

Rozhodnutia všetkých súdov pôsobiacich v Československej socialistickej republike

sú platné a vykonateľné na celom jej území. Súdy Českej socialistickej republiky a

súdy Slovenskej socialistickej republiky poskytujú si vzájomne právnu pomoc. To platí

aj vo vzájomných vzťahoch súdov republík a súdov Československej socialistickej republiky.

§ 9

(1)

Konanie pred všetkými súdmi je zásadne ústne a verejné. Verejnosť môže byť vylúčená

len v prípadoch ustanovených zákonom.

(2)

Rozsudky sa vyhlasujú v mene republiky a vždy verejne.

§ 10

(1)

V konaní postupujú súdy tak, aby bol zistený skutočný stav veci a pri svojom rozhodovaní

z neho vychádzajú.

(2)

Pri prejednávaní protispoločenských činov môžu súdy ukladať len tresty (opatrenia)

ustanovené zákonom a za činy v zákone uvedené.

§ 11

Obvinenému sa zabezpečuje právo obhajoby vrátane práva voliť si obhajcu.

§ 12

Účasť advokátov v súdnom konaní

Pri obhajobe občanov a pri poskytovaní inej právnej pomoci občanom a socialistickým

organizáciám pôsobia advokáti.

§ 13

Prokurátor sa podľa ustanovení o súdnom konaní zúčastní na konaní na súdoch a vykonáva

dozor nad dôsledným vykonávaním a zachovávaním zákonov a iných právnych predpisov.

§ 15

(1)

Okresný súd sa skladá z predsedu súdu, prípadne jeho námestníka (námestníkov), ďalších

sudcov z povolania a sudcov z ľudu.

(2)

Okresný súd rozhoduje v senátoch alebo samosudcom. Samosudca môže byť len sudca z

povolania.

(3)

Senáty okresného súdu sa skladajú zo sudcu z povolania a z dvoch sudcov z ľudu.

§ 16

Okresné súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa.

§ 17

(1)

Predseda okresného súdu

a)

môže predsedať ktorémukoľvek senátu,

b)

sleduje rozhodovanie všetkých senátov a samosudcov,

c)

vybavuje sťažnosti pracujúcich.

(2)

Predseda okresného súdu vykonáva správu okresného súdu, najmä zabezpečuje jeho riadny

chod po stránke kádrovej, organizačnej, hospodárskej a finančnej a stará sa o politickú

a odbornú výchovu sudcov a ostatných pracovníkov okresného súdu.

(3)

Predsedu okresného súdu zastupuje v jeho neprítomnosti námestník predsedu okresného

súdu; ak predseda okresného súdu nemá námestníka, iný sudca z povolania predsedom

súdu na to určený.

§ 18

(1)

Krajský súd sa skladá z predsedu súdu, jeho námestníka (námestníkov), ďalších sudcov

z povolania a sudcov z ľudu.

(2)

Krajský súd rozhoduje v senátoch.

(3)

Senáty krajského súdu sa skladajú

a)

z dvoch sudcov z povolania a troch sudcov z ľudu, ak rozhodujú ako súdy prvého stupňa

v trestných veciach,

b)

zo sudcu z povolania a dvoch sudcov z ľudu, ak rozhodujú ako súdy prvého stupňa v

iných veciach,

c)

z troch sudcov z povolania v ostatných prípadoch.

§ 19

(1)

Krajské súdy dozerajú na rozhodovanie všetkých súdov a štátnych notárstiev vo svojom

obvode najmä tým, že rozhodujú ako súdy druhého stupňa vo veciach, v ktorých rozhodovali

v prvom stupni okresné súdy alebo štátne notárstva.

(2)

Ďalšie prípady rozhodovania krajských súdov upravujú zákony o súdnom konaní.

§ 21

(1)

Predseda krajského súdu

a)

môže predsedať ktorémukoľvek senátu,

b)

sleduje rozhodovanie všetkých senátov krajského súdu a okresných súdov v obvode krajského

súdu,

c)

vybavuje sťažnosti pracujúcich.

(2)

Predseda krajského súdu vykonáva správu krajského súdu, najmä zabezpečuje jeho riadny

chod po stránke kádrovej, organizačnej, hospodárskej a finančnej, stará sa o politickú

a odbornú výchovu sudcov a ostatných pracovníkov krajského súdu a riadi a kontroluje

výkon správy okresných súdov.

(3)

Predsedu krajského súdu zastupuje v jeho neprítomnosti námestník predsedu krajského

súdu.

§ 21a

(1)

Najvyšší súd republiky sa skladá z predsedu súdu, jeho námestníkov a ďalších sudcov

z povolania.

(2)

Najvyšší súd republiky rozhoduje v senátoch.

(3)

Senáty najvyššieho súdu republiky sa skladajú z troch sudcov z povolania.

§ 21b

Najvyšší súd republiky je najvyšším súdnym orgánom republiky. Vykonáva dozor nad rozhodovaním

všetkých súdov najmä tým, že

a)

rozhoduje o odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam krajských súdov,

b)

rozhoduje o sťažnostiach pre porušenie zákona v prípadoch uvedených v zákonoch o

súdnom konaní,

c)

rozhoduje v ďalších prípadoch určených zákonmi o súdnom konaní.

§ 21c

(1)

Sudcovia z povolania najvyššieho súdu republiky tvoria podľa úseku svojej činnosti

trestné a občianskoprávne kolégiá. Predsedami kolégií sú námestníci predsedu najvyššieho

súdu.

(2)

Predsedovia kolégií organizujú a riadia činnosť kolégií a sledujú rozhodovanie senátov

v kolégiách. Najmä riadia ich rozborovú činnosť, navrhujú kolégiám zovšeobecnenie

poznatkov z rozhodovania súdov, upozorňujú ich na nedostatky v rozhodovaní, navrhujú

zaujatie stanovísk k správnemu výkladu zákonov a iných právnych predpisov a podávajú

plénu najvyššieho súdu správu o činnosti kolégií.

§ 21d

(1)

Plénum najvyššieho súdu republiky sa skladá z predsedu najvyššieho súdu, jeho námestníkov

a ostatných sudcov z povolania. Platne sa môže uznášať za prítomnosti najmenej dvoch

tretín všetkých sudcov z povolania najvyššieho súdu.

(2)

Plénum najvyššieho súdu republiky najmä

a)

uznáša sa na rokovacom poriadku najvyššieho súdu republiky,

b)

prejednáva a schvaľuje správy predsedov kolégií najvyššieho súdu republiky o činnosti

týchto kolégií a zaujíma stanoviská k závažným právnym otázkam sporným medzi kolégiami,

c)

prejednáva správy o účinnosti zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov

a na ich podklade dáva podnety na novú právnu úpravu,

d)

prejednáva a schvaľuje správy o stave socialistickej zákonnosti pre národnú radu.

(3)

Zasadnutia pléna najvyššieho súdu republiky sú neverejné. Na zasadnutiach pléna sa

môže zúčastňovať generálny prokurátor príslušnej republiky a minister spravodlivosti

príslušnej republiky; na zasadnutia pléna možno prizvať aj vedúcich iných štátnych

orgánov a spoločenských organizácií a s poradným hlasom predsedov krajských súdov.

§ 21e

(1)

Predseda najvyššieho súdu republiky

a)

môže predsedať ktorémukoľvek senátu,

b)

sleduje rozhodovanie senátov najvyššieho súdu republiky a všetkých krajských a okresných

súdov a môže dávať podnety na vydanie rozhodnutí alebo stanoviska na zabezpečenie

jednotného výkladu zákonov,

c)

vybavuje sťažnosti pracujúcich,

d)

zvoláva plénum najvyššieho súdu, predsedá mu a určuje program rokovania,

e)

vykonáva správu najvyššieho súdu, najmä zabezpečuje jeho riadny chod po stránke kádrovej,

organizačnej, hospodárskej a finančnej a stará sa o politickú a odbornú výchovu sudcov

a ostatných pracovníkov najvyššieho súdu.

(2)

Námestníci predsedu najvyššieho súdu republiky zastupujú predsedu najvyššieho súdu

republiky spôsobom ustanoveným v rokovacom poriadku najvyššieho súdu republiky.

§ 22

Vojenské súdy rozhodujú o všetkých trestných veciach príslušníkov ozbrojených síl

a ozbrojených zborov, vojnových zajatcov a ďalších iných osôb, o ktorých to ustanovuje

zákon.

§ 23

(1)

Vojenský obvodový súd sa skladá z náčelníka, prípadne zástupcu (zástupcov) náčelníka,

ďalších sudcov z povolania a sudcov z ľudu.

(2)

Vojenský obvodový súd rozhoduje v senátoch alebo samosudcom. Samosudcom môže byť

len sudca z povolania.

(3)

Senáty vojenského obvodového súdu sa skladajú zo sudcu z povolania a z dvoch sudcov

z ľudu.

(4)

Vojenské obvodové súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa.

§ 23a

(1)

Náčelník vojenského obvodového súdu

a)

môže predsedať ktorémukoľvek senátu,

b)

sleduje rozhodovanie všetkých senátov a samosudcov,

c)

vybavuje sťažnosti pracujúcich.

(2)

Náčelník vojenského obvodového súdu vykonáva správu vojenského obvodového súdu, najmä

zabezpečuje jeho riadny chod po stránke kádrovej, organizačnej, hospodárskej a finančnej

a stará sa o politickú a odbornú výchovu sudcov a ostatných pracovníkov vojenského

obvodového súdu a plní ďalšie povinnosti, ktoré vyplývajú z jeho vojenského služobného

pomeru.

§ 24

(1)

Vyšší vojenský súd sa skladá z náčelníka, zástupcu (zástupcov) náčelníka, ďalších

sudcov z povolania a sudcov z ľudu.

(2)

Vyšší vojenský súd rozhoduje v senátoch.

(3)

Senáty vyššieho vojenského súdu sa skladajú

a)

z dvoch sudcov z povolania a troch sudcov z ľudu, ak rozhodujú ako súdy prvého stupňa

v trestných veciach,

b)

z troch sudcov z povolania v ostatných prípadoch.

(4)

Vyššie vojenské súdy dozerajú na rozhodovanie všetkých súdov vo svojom obvode najmä

tým, že rozhodujú ako súdy druhého stupňa vo veciach, v ktorých rozhodovali v prvom

stupni vojenské obvodové súdy.

(5)

Ďalšie prípady rozhodovania vyšších vojenských súdov upravujú zákony o súdnom konaní.

§ 24a

(1)

Náčelník vyššieho vojenského súdu

a)

môže predsedať ktorémukoľvek senátu,

b)

sleduje rozhodovanie všetkých senátov vyššieho vojenského súdu a vojenských obvodových

súdov v obvode vyššieho vojenského súdu,

c)

vybavuje sťažnosti pracujúcich.

(2)

Náčelník vyššieho vojenského súdu vykonáva správu vyššieho vojenského súdu, najmä

zabezpečuje jeho chod po stránke kádrovej, organizačnej, hospodárskej a finančnej,

stará sa o politickú a odbornú výchovu sudcov a ostatných pracovníkov vyššieho vojenského

súdu, riadi a kontroluje výkon správy vojenských obvodových súdov a plní ďalšie povinnosti,

ktoré vyplývajú z jeho vojenského služobného pomeru.

§ 25

Najvyšší súd Československej socialistickej republiky sa skladá z predsedu súdu, podpredsedu

súdu, námestníkov predsedu súdu a ďalších sudcov z povolania.

§ 26

(1)

Najvyšší súd Československej socialistickej republiky rozhoduje v senátoch.

(2)

Senáty Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky sa skladajú

a)

z predsedu a štyroch sudcov z povolania, ak rozhodujú o sťažnosti pre porušenie zákona

podanej proti rozhodnutiam najvyšších súdov republík alebo vojenských senátov Najvyššieho

súdu Československej socialistickej republiky, alebo keď zaujímajú stanoviská k zabezpečeniu

jednotného výkladu zákona; v tomto prípade treba dbať na to, aby členmi senátu boli

občania obidvoch republík,

b)

z predsedu a dvoch sudcov z povolania, ak rozhodujú v ostatných prípadoch.

(3)

Ak sa rozhoduje vo veciach spadajúcich do výlučnej príslušnosti vojenských súdov

podľa

§ 22

, je senát zložený z vojenských sudcov Najvyššieho súdu Československej socialistickej

republiky; vo veciach dotýkajúcich sa všeobecných a vojenských súdov rozhodujú zmiešané

senáty, zložené zo sudcov trestného a vojenského kolégia. Podrobnosti o zostavovaní

zmiešaných senátov upraví rokovací poriadok Najvyššieho súdu Československej socialistickej

republiky.

§ 27

(1)

Najvyšší súd Československej socialistickej republiky sleduje rozhodovanie najvyšších

súdov republík a vojenských súdov.

Dozerá nad zákonnosťou rozhodovania všetkých súdov a zabezpečuje jeho jednotnosť tým,

že

a)

rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam vyšších vojenských súdov,

b)

rozhoduje o sťažnostiach pre porušenie zákona proti rozhodnutiam najvyšších súdov

republík a všetkých vojenských súdov a ďalej proti rozhodnutiam vojenských senátov

Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky, pokiaľ tento súd rozhodoval

o odvolaniach; pri rozhodovaní o sťažnostiach pre porušenie zákona proti rozhodnutiam

vojenských senátov Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky sú vylúčení

sudcovia, ktorí rozhodovali o opravnom prostriedku,

c)

zaujíma stanoviská k zabezpečeniu jednotného výkladu zákona,

d)

preskúmava zákonnosť právoplatných rozhodnutí, ktorými bol uložený trest smrti.

(2)

Najvyšší súd Československej socialistickej republiky ďalej

a)

rozhoduje o uznaní rozhodnutí cudzozemských súdov na území Československej socialistickej

republiky,

b)

rozhoduje spory o miestnej príslušnosti medzi súdmi alebo štátnymi notárstvami Českej

socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky,

c)

rozhoduje o určení miestne príslušného súdu alebo štátneho notárstva, ak nemožno

zistiť, či miestne príslušný súd alebo štátne notárstvo je na území jednej či druhej

republiky,

d)

rozhoduje o prikázaní veci súdu alebo štátnemu notárstvu druhej republiky, pokiaľ

to zákon o súdnom konaní pripúšťa,

e)

rozhoduje o kompetenčných sporoch medzi vojenskými a ostatnými súdmi,

f)

rozhoduje spory o kompetencii medzi súdmi jednej republiky a štátnymi notárstvami

druhej republiky.

§ 27a

(1)

Ak niektorá otázka vyžaduje zjednotenie výkladu, môže ju predseda Najvyššieho súdu

Československej socialistickej republiky prikázať senátu na zaujatie stanoviska [

§ 26 ods. 2 písm. a)

].

(2)

Pred zaujatím stanoviska si predseda Najvyššieho súdu Československej socialistickej

republiky vyžiada vyjadrenie generálneho prokurátora Československej socialistickej

republiky a predsedov najvyšších súdov republík.

(3)

Podrobnosti upraví rokovací poriadok Najvyššieho súdu Československej socialistickej

republiky. V rokovacom poriadku sa ustanoví aj postup, ako má Najvyšší súd Československej

socialistickej republiky v záujme zabezpečenia jednotného výkladu zákona zaujímať

v určitej právnej otázke stanovisko.

§ 28

(1)

Sudcovia z povolania Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky tvoria

podľa úseku svojej činnosti trestné, občianskoprávne a vojenské kolégiá. Predsedami

kolégií sú námestníci predsedu Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky.

(2)

Predsedovia kolégií organizujú a riadia činnosť kolégií a sledujú rozhodovanie senátov

v kolégiách. Najmä riadia ich rozborovú činnosť, navrhujú kolégiám zovšeobecnenie

poznatkov z rozhodovania súdov, upozorňujú ich na nedostatky v rozhodovaní, navrhujú

zaujatie stanovísk k správnemu výkladu zákonov a iných právnych predpisov a podávajú

plénu Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky správu o činnosti

kolégií. Predseda vojenského kolégia okrem toho plní ďalšie povinnosti vyplývajúce

z jeho vojenského služobného pomeru a zastupuje predsedu Najvyššieho súdu Československej

socialistickej republiky vo vojenských záležitostiach.

§ 29

(1)

Plénum Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky tvoria predseda,

podpredseda, námestníci predsedu a ďalší členovia kolégií Najvyššieho súdu Československej

socialistickej republiky. Na zasadnutí pléna môžu sa zúčastňovať generálny prokurátor

Československej socialistickej republiky a s poradným hlasom predsedovia najvyšších

súdov republík. Na zasadnutie pléna možno prizvať aj vedúcich iných štátnych orgánov

a spoločenských organizácií.

(2)

Plénum Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky sa môže platne uznášať

za prítomnosti najmenej dvoch tretín svojich členov.

(3)

Plénum Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky najmä

a)

uznáša sa na rokovacom poriadku Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky,

b)

prejednáva a schvaľuje správy predsedov kolégií Najvyššieho súdu Československej

socialistickej republiky o činnosti týchto kolégií a zaujíma stanoviská k závažným

právnym otázkam sporným medzi kolégiami,

c)

prejednáva správy o účinnosti zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov

a na ich podklade dáva podnety na novú právnu úpravu,

d)

prejednáva a schvaľuje správy o stave socialistickej zákonnosti pre Federálne zhromaždenie.

§ 31

(1)

Predseda Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky zvoláva plénum

tohto súdu a predsedá mu. Vykonáva správu Najvyššieho súdu Československej socialistickej

republiky s výnimkou jeho vojenského kolégia, najmä zabezpečuje jeho riadny chod po

stránke kádrovej, organizačnej, hospodárskej a finančnej a stará sa o politickú a

odbornú výchovu sudcov a ostatných pracovníkov Najvyššieho súdu Československej socialistickej

republiky.

(2)

Podpredseda zastupuje predsedu. Rokovací poriadok určí, ako sa podpredseda Najvyššieho

súdu Československej socialistickej republiky podieľa na správe.

§ 33

Sídla a obvody súdov

(1)

Sídlom Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky je Praha.

(2)

Sídlom najvyšších súdov republík sú hlavné mestá republík.

(3)

Sídla a obvody okresných a krajských súdov určia zákony národných rád.

(4)

Minister spravodlivosti príslušnej republiky môže určiť, že veci určitého druhu z

obvodu niekoľkých súdov bude vybavovať jeden okresný súd; v odbore vojenského súdnictva

prislúcha toto právo ministrovi národnej obrany.

(5)

Vojenské obvodové súdy a vyššie vojenské súdy zriaďuje a zrušuje prezident Československej

socialistickej republiky, ktorý tiež ustanovuje ich sídla a obvody.

§ 34

Konanie mimo sídla súdu

Na zvýšenie výchovného účinku súdneho konania môžu súdy prejednávať jednotlivé veci

priamo na závodoch alebo v iných miestach mimo svojho sídla. Vojenské súdy ich môžu

prejednávať v jednotkách ozbrojených síl a ozbrojených zborov.

§ 35

(1)

Správu okresných a krajských súdov a najvyššieho súdu republiky vykonáva ministerstvo

spravodlivosti príslušnej republiky. Za tým účelom najmä

a)

vykonáva previerky práce okresných a krajských súdov,

b)

sleduje súdnu činnosť a dáva najvyššiemu súdu republiky, prípadne Najvyššiemu súdu

Československej socialistickej republiky podnety na zovšeobecnenie súdnej činnosti

a na zabezpečenie správneho výkladu zákonov a iných právnych predpisov,

c)

vydáva smernice o otázkach výkonu správy súdu,

d)

riadi činnosť súdov na úseku propagácie právneho poriadku,

e)

zabezpečuje riadny chod súdov po stránke kádrovej, organizačnej, hospodárskej a finančnej,

f)

organizuje a riadi politickú a odbornú výchovu sudcov a ostatných pracovníkov súdov.

(2)

V rámci úloh uvedených v odseku 1 pod písm. a) a b) môže minister spravodlivosti

príslušnej republiky podať sťažnosť pre porušenie zákona, ak zistí pri plnení svojich

úloh, že sú na to dané podmienky podľa zákonov o súdnom konaní.

§ 36

Správu krajských a okresných súdov vykonáva minister spravodlivosti príslušnej republiky

buď priamo, alebo prostredníctvom ich predsedov; správu okresných súdov môže vykonávať

aj prostredníctvom predsedov krajských súdov. Správu najvyššieho súdu republiky vykonáva

minister spravodlivosti príslušnej republiky prostredníctvom predsedu tohto súdu.

§ 37

Výkon správy vojenských súdov

(1)

Správu v odbore vojenského súdnictva (

§ 35

) vykonáva minister národnej obrany, ktorému prislúchajú oprávnenia ministra spravodlivosti

republiky. Na Ministerstve národnej obrany sa zriadi Správa vojenských súdov. Minister

národnej obrany môže pri výkone správy preniesť na náčelníka Správy vojenských súdov

výkon niektorých svojich oprávnení. Minister národnej obrany určí, v akom rozsahu

sa na správe vojenských súdov podieľajú ich náčelníci.

(2)

Správu vojenského kolégia Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky

vykonáva minister národnej obrany prostredníctvom predsedu tohto kolégia po dohode

s predsedom Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky.

§ 39

Predpoklady pre voľbu

(1)

Za sudcu môže byť zvolený každý svojprávny, bezúhonný, veci socializmu oddaný československý

štátny občan, ktorého politická a odborná spôsobilosť, skúsenosti a morálne vlastnosti

dávajú záruku, že bude funkciu riadne vykonávať, má právo voliť do zastupiteľských

zborov, v deň voľby dosiahol vek 24 rokov a súhlasí so svojou kandidatúrou na určitom

súde.

(2)

Sudca z povolania okrem splnenia podmienok uvedených v predošlom odseku musí mať

úplné vysokoškolské právnické vzdelanie a úspešne zloženú odbornú justičnú skúšku.

(3)

Sudca z ľudu na vojenskom súde okrem splnenia podmienok uvedených v odseku 1 musí

konať činnú vojenskú službu alebo byť príslušníkom ozbrojených zborov; sudcovia z

povolania na vojenských súdoch a vojenskí sudcovia Najvyššieho súdu Československej

socialistickej republiky musia okrem toho mať hodnosť dôstojníka (generála) a splnené

podmienky uvedené v odseku 2.

§ 40

Volebné obdobie

(1)

Sudcovia z povolania sú volení na dobu desiatich rokov.

(2)

Sudcovia z ľudu sú volení na dobu štyroch rokov.

(3)

Volebné obdobie sa začína dňom zvolenia.

(4)

Sudcovia vojenských súdov a vojenskí sudcovia Najvyššieho súdu Československej socialistickej

republiky sú volení na dobu, po ktorú vykonávajú vojenskú činnú službu alebo po ktorú

sú príslušníkmi ozbrojených zborov, najdlhšie však na dobu desiatich rokov, ak ide

o sudcov z povolania, a na dobu štyroch rokov, ak ide o sudcov z ľudu.

§ 41

Počet sudcov

(1)

Počet sudcov z povolania na okresných a krajských súdoch a na najvyšších súdoch republík

ustanovuje minister spravodlivosti príslušnej republiky.

(2)

Počet sudcov z povolania na vojenských súdoch určuje minister národnej obrany.

(3)

Počet sudcov na Najvyššom súde Československej socialistickej republiky ustanovuje

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia.

(4)

Počet sudcov z ľudu ustanovujú predsedovia (náčelníci) príslušného súdu, a to tak,

aby jednotliví sudcovia nemuseli zasadať viac ako 12 dní do roka.

§ 42

Sľub

(1)

Po svojom zvolení skladajú sudcovia tento sľub: „Sľubujem, že budem verný Československej

socialistickej republike a veci socializmu, že sa budem spravovať Ústavou i ostatnými

zákonmi a vykladať ich v súlade so socialistickým právnym vedomím.“

(2)

Bez zloženia tohto sľubu nemôže sudca vykonávať svoju funkciu. Odmietnutie zloženia

sľubu má za následok stratu funkcie.

(3)

Zloženie sľubu sa neopakuje, ak bol sudca zvolený znovu alebo do inej sudcovskej

funkcie.

(4)

Sľub skladajú

a)

sudcovia z povolania súdov republík do rúk predsedu národnej rady,

b)

sudcovia Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky a sudcovia z povolania

vojenských súdov do rúk predsedu Federálneho zhromaždenia,

c)

sudcovia z ľudu okresných a krajských súdov do rúk predsedu národného výboru, ktorý

ich zvolil,

d)

sudcovia z ľudu vojenských súdov do rúk náčelníka súdu.

§ 43

(1)

Sudcov z povolania súdov republík volí a odvoláva národná rada na návrh príslušného

orgánu Národného frontu.

(2)

Sudcov Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky a sudcov z povolania

vojenských súdov volí a odvoláva Federálne zhromaždenie na návrh príslušného orgánu

Národného frontu.

(3)

Sudcov z ľudu súdov republík volia a odvolávajú národné výbory podľa zákonov národných

rád.

(4)

Sudcov z ľudu vojenských súdov volia a odvolávajú zhromaždenia príslušníkov ozbrojených

síl a ozbrojených zborov na návrh komisií ustanovených príslušnými veliteľmi.

§ 44

(1)

Predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky

volí Federálne zhromaždenie zo sudcov zvolených na Najvyšší súd Československej socialistickej

republiky.

(2)

Námestníkov predsedu Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky volí

Federálne zhromaždenie zo sudcov zvolených na tento súd.

(3)

Predsedu najvyššieho súdu republiky, ako aj jeho námestníkov volí národná rada zo

sudcov zvolených na tento súd.

(4)

Predsedov senátov Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky, ako

aj predsedov senátov najvyšších súdov republiky ustanovujú predsedovia príslušného

súdu zo sudcov zvolených na tento súd; ak ide o vojenských sudcov, robia tak na návrh

ministra národnej obrany.

(5)

Predsedov krajských súdov, ich námestníkov, ako aj predsedov okresných súdov a ich

námestníkov ustanovuje minister spravodlivosti príslušnej republiky zo sudcov z povolania

zvolených na tento súd.

(6)

Predsedov senátov krajských a okresných súdov ustanovuje predseda príslušného krajského

súdu zo sudcov z povolania zvolených na tento súd.

(7)

Náčelníkov vyšších vojenských súdov, vojenských obvodových súdov a ich zástupcov,

predsedov senátov vyšších vojenských súdov a vojenských obvodových súdov ustanovuje

zo sudcov zvolených pre vyššie vojenské súdy a pre vojenské obvodové súdy minister

národnej obrany.

§ 44a

(1)

O odvolaní a uvoľnení sudcu z funkcie uvedenej v

§ 44

rozhoduje orgán, ktorý sudcu zvolil, prípadne ustanovil.

(2)

Do funkcií uvedených v

§ 44 ods. 1 až 3

sú sudcovia volení a z nich odvolávaní, prípadne uvolňovaní na návrh príslušného

orgánu Národného frontu.

§ 49

Základné povinnosti sudcov

(1)

Sudcovia sú povinní pri výkone svojej funkcie zachovávať zákony i iné právne predpisy,

vykladať ich v záujme pracujúceho ľudu a rozhodovať spravodlivo.

(2)

Sudcovia sú povinní využívať svoje znalosti a skúsenosti na politickú a výchovnú

činnosť medzi občanmi. Táto politická a výchovná činnosť má smerovať k upevňovaniu

socialistických vzťahov medzi občanmi a k prehlbovaniu socialistického právneho vedomia

pracujúcich. Majú preto oboznamovať občanov so zásadami socialistického právneho poriadku

a na besedách s občanmi prejednávať i vhodné verejne prejednávané typické prípady

porušovania socialistickej zákonnosti a zásad socialistického spolužitia.

(3)

Sudcovia sú tiež povinní zachovávať v úradných veciach mlčanlivosť, a to i po zániku

sudcovskej funkcie, ak neboli od tejto povinnosti zo zákona alebo osobou na to povolanou

oslobodení. Oslobodiť sudcu od povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže predseda (náčelník)

súdu, a ak ide o predsedu (náčelníka) súdu, predseda (náčelník) súdu vyššieho stupňa.

(4)

Sudcovia sú povinní svoje povinnosti svedomite vykonávať a vystríhať sa pri výkone

svojej funkcie i v občianskom živote všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť sudcovskej

funkcie alebo znížiť dôveru občanov k socialistickému súdnictvu.

§ 51

Odvolanie zo sudcovskej funkcie

(1)

Sudca môže byť z funkcie uvedenej v

§ 43 ods. 1 a 2

odvolaný pred uplynutím funkčného obdobia, ak

a)

závažným spôsobom porušuje svoje sudcovské povinnosti,

b)

jeho zdravotný stav mu nedovoľuje riadne vykonávať sudcovské povinnosti,

c)

dosiahol 65 rokov.

(2)

Návrh na odvolanie sudcu z funkcie môže tiež podať minister spravodlivosti príslušnej

republiky, ak ide o sudcu z povolania okresného a krajského súdu alebo najvyššieho

súdu republiky; v ostatných prípadoch môže návrh podať ústredný orgán poverený správou

súdov. Pred rozhodnutím o odvolaní sudcu z funkcie treba si vyžiadať jeho vyjadrenie.

(3)

Sudca z povolania vojenského súdu a vojenský sudca Najvyššieho súdu Československej

socialistickej republiky môže byť odvolaný z funkcie uvedenej v

§ 43 ods. 2

aj na návrh ministra národnej obrany, ak je to odôvodnené organizačnými zmenami alebo

inými dôležitými potrebami ozbrojených síl.

(4)

Postup pri odvolávaní sudcu z ľudu vojenského súdu upraví minister národnej obrany.

(5)

Funkcia, do ktorej bol sudca zvolený alebo ustanovený, zaniká dňom, keď mu bolo doručené

rozhodnutie o odvolaní z funkcie. Odvolanie z funkcií uvedených v

§ 44

nemá za následok stratu funkcie sudcu (

§ 43

).

§ 52

Uvoľnenie zo sudcovskej funkcie

(1)

Sudca môže byť na svoju žiadosť zo sudcovskej funkcie uvoľnený, ak ju nemôže trvale

vykonávať preto, že bol povolaný do inej spoločensky významnej funkcie, alebo pre

chorobu, alebo z iných vážnych dôvodov.

(2)

Pred rozhodnutím orgánu uvedeného v

§ 44a

o uvoľnení sudcu z funkcie treba si vyžiadať stanovisko ústredného orgánu povereného

správou príslušného súdu. Uvoľnenie sudcu z funkcií uvedených v

§ 44

nemá za následok stratu funkcie sudcu (

§ 43

).

(3)

Funkcia, do ktorej bol sudca zvolený alebo ustanovený, zaniká dňom, keď mu bolo doručené

rozhodnutie o uvoľnení. Doručením rozhodnutia o uvoľnení z funkcie sudcu (

§ 43

) zaniká aj funkcia, na ktorú bol sudca ustanovený (

§ 44

).

§ 53

(1)

Sudca stráca svoju funkciu tiež dňom právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdený

pre trestný čin spáchaný úmyselne, alebo ak stratil právo voliť.

(2)

Sudca z povolania vojenského súdu a vojenský sudca Najvyššieho súdu Československej

socialistickej republiky nemôže byť prepustený z vojenskej činnej služby alebo z ozbrojeného

zboru, ak predtým podľa

§ 51

nebol odvolaný zo sudcovskej funkcie (

§ 43

) alebo podľa

§ 52

nebol z tejto funkcie uvoľnený.

§ 54

Podmienky trestného stíhania

Pre činy spáchané pri výkone sudcovskej funkcie alebo v súvislosti s výkonom tejto

funkcie možno sudcov trestne stíhať alebo vziať do väzby iba so súhlasom orgánu, ktorý

ich zvolil.

§ 55

Dočasné pozbavenie výkonu funkcie

(1)

Sudca, ktorý je trestne stíhaný, alebo na ktorého bol podaný návrh na odvolanie z

funkcie, môže byť až do skončenia trestného konania alebo do rozhodnutia o návrhu

na odvolanie z funkcie dočasne pozbavený výkonu sudcovskej funkcie.

(2)

O dočasnom pozbavení výkonu sudcovskej funkcie rozhoduje

a)

predseda súdu, ak ide o sudcu príslušného súdu,

b)

predseda krajského súdu, ak ide o predsedu okresného súdu alebo jeho námestníka,

c)

minister spravodlivosti príslušnej republiky, ak ide o predsedu krajského súdu alebo

jeho námestníka,

d)

minister národnej obrany, ak ide o sudcu vojenského súdu.

(3)

Orgán, ktorý začal trestné konanie proti sudcovi, upovedomí o tom predsedu (náčelníka)

príslušného súdu, a ak ide o sudcu z povolania, aj ústredný orgán poverený správou

príslušného súdu.

§ 56

(1)

Sudcovská funkcia je verejnou funkciou. Na vzťahy vyplývajúce z výkonu sudcovskej

funkcie vzťahujú sa, s výnimkou sudcov vojenských súdov a vojenských sudcov Najvyššieho

súdu Československej socialistickej republiky, pokiaľ tento zákon neustanovuje niečo

iné, odo dňa zloženia sľubu zvoleného sudcu predpisy

Zákonníka práce

. Osobné veci sudcov z povolania okresných a krajských súdov a najvyšších súdov republík

vybavuje ministerstvo spravodlivosti príslušnej republiky. Oprávnenia ministra spravodlivosti

príslušnej republiky podľa

§ 36

tým nie sú dotknuté.

(2)

Platové pomery sudcov z povolania upraví minister spravodlivosti po dohode s ministrom

práce a sociálnych vecí príslušnej republiky. Platové pomery sudcov Najvyššieho súdu

Československej socialistickej republiky upraví vláda Československej socialistickej

republiky.

§ 56a

Sudcovia z povolania vojenských súdov a vojenskí sudcovia Najvyššieho súdu Československej

socialistickej republiky sú vojakmi z povolania, zahrňujú sa do počtu ozbrojených

síl, a pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na nich predpisy platné pre

vojakov z povolania.

§ 57

(1)

V záujme zabezpečenia riadneho plnenia úloh súdnictva možno sudcu z povolania dočasne

prideliť

a)

na využitie skúseností ústrednému orgánu poverenému správou súdov,

b)

na výkon sudcovskej činnosti na súd vyššieho stupňa,

c)

na výkon sudcovskej činnosti na okresnom súde (vojenskom obvodovom súde) v obvode

krajského súdu (vyššieho vojenského súdu), ak ide o sudcu krajského súdu (sudcu vyššieho

vojenského súdu),

d)

na výkon sudcovskej činnosti na inom okresnom súde (vojenskom obvodovom súde) v obvode

krajského súdu (vyššieho vojenského súdu), ak ide o sudcu okresného súdu (vojenského

obvodového súdu).

(2)

Pokiaľ sudca s pridelením nesúhlasí, nesmie doba pridelenia presahovať dva kalendárne

mesiace v kalendárnom roku.

(3)

Aj keď súhlasí sudca s pridelením presahujúcim dobu uvedenú v odseku 2, nesmie s

výnimkou pridelenia na ústredný orgán poverený správou súdov doba pridelenia presahovať

jeden kalendárny rok v období troch kalendárnych rokov.

§ 58

Pridelenie vykonáva

a)

minister spravodlivosti príslušnej republiky, ak ide o pridelenie na ministerstvo

spravodlivosti alebo na najvyšší súd republiky; v prípade uvedenom na poslednom mieste

robí tak po dohode s predsedom najvyššieho súdu republiky,

b)

minister národnej obrany, ak ide o sudcov vojenských súdov,

c)

predseda Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky po dohode s ministrom

spravodlivosti príslušnej republiky (s ministrom národnej obrany), ak ide o pridelenie

na Najvyšší súd Československej socialistickej republiky,

d)

predseda krajského súdu v ostatných prípadoch; ak sudca s pridelením nesúhlasí, možno

ho prideliť iba so súhlasom ministra spravodlivosti príslušnej republiky.

§ 62

Kárna zodpovednosť sudcov z povolania

Sudca z povolania môže byť kárne stíhaný, ak poruší svoje sudcovské povinnosti alebo

ak sa správa spôsobom nedôstojným sudcu a narušujúcim autoritu jeho sudcovskej funkcie.

Kárnu zodpovednosť sudcov z povolania upravuje osobitný zákon.

§ 62a

(1)

Justiční čakatelia sa pripravujú na budúci výkon sudcovskej činnosti. Sú oprávnení

vykonávať pod dozorom sudcu z povolania jednoduché úkony vyhradené samosudcovi, ktoré

určí minister spravodlivosti príslušnej republiky (minister národnej obrany).

(2)

Justiční čakatelia sú povinní, a to aj po skončení praxe, zachovávať mlčanlivosť

vo veciach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone svojej činnosti, v rovnakom rozsahu

ako sudcovia. Oslobodiť od tejto povinnosti ich môže predseda krajského súdu z dôvodov

uvedených v

§ 49

.

(3)

Justičným čakateľom na vojenskom súde sa môže stať iba vojak v činnej službe.

(4)

Justičný čakateľ skladá pri nástupe do práce rovnaký sľub ako sudca (

§ 42

).

§ 62b

Prax justičných čakateľov

Účelom praxe je vyškoliť justičných čakateľov pre ich budúcu činnosť. Prax justičných

čakateľov trvá spravidla tri roky. Minister spravodlivosti príslušnej republiky, prípadne

minister národnej obrany môže na žiadosť justičného čakateľa celkom alebo sčasti započítať

do praxe dobu právnickej činnosti v inom pracovnom alebo obdobnom pomere, ak čakateľ

získal za jej trvania skúsenosti potrebné pre výkon budúcej činnosti sudcu.

§ 62c

Odborná justičná skúška

Po skončení praxe sú justiční čakatelia povinní podrobiť sa odbornej justičnej skúške,

účelom ktorej je zistiť, či má justičný čakateľ potrebné vedomosti a je dostatočne

pripravený na to, aby mohol zastávať sudcovskú funkciu. Výnimočne možno justičného

čakateľa pripustiť k odbornej justičnej skúške už pred uplynutím prípravnej služby,

ak sa v doterajšej praxi osobitne osvedčil.

§ 62d

(1)

Na justičných čakateľov vzťahujú sa primerane obdobné ustanovenia

§ 56 a 56a

.

(2)

Podrobné predpisy o praxi justičných čakateľov a odbornej justičnej skúške vydá minister

spravodlivosti príslušnej republiky a minister národnej obrany.

§ 63

Povolávanie na súdne pojednávanie

(1)

Sudcovia sa povolávajú na výkon sudcovskej funkcie na dobu neprevyšujúcu 12 dní v

roku; predĺženie tejto doby je prípustné len vtedy, ak treba dokončiť prejednanie

veci začatej za ich účasti.

(2)

Sudcovia vojenských súdov a vojenského kolégia Najvyššieho súdu Československej socialistickej

republiky povolávajú sa spravidla z ozbrojených síl alebo z ozbrojeného zboru, ktorých

je obvinený príslušníkom; musia mať rovnakú hodnosť ako ten z obvinených, ktorý má

hodnosť najvyššiu, alebo hodnosť vyššiu.

§ 64

Náhrada mzdy za dobu vykonávania sudcovskej funkcie

(1)

Sudcom, ktorí sú v pracovnom pomere, patrí za dobu, po ktorú vykonávajú sudcovskú

funkciu alebo plnia iné povinnosti spojené s touto funkciou, náhrada ušlej mzdy. Náhradu

ušlej mzdy je povinný poskytovať podnik, v ktorom je sudca zamestnaný.

(2)

Sudcom, ktorí nie sú v pracovnom pomere, nahradzuje ušlý zárobok za dobu výkonu sudcovskej

funkcie alebo iných povinností spojených s touto funkciou štát. Spôsob a výšku náhrady

ustanoví minister spravodlivosti príslušnej republiky.

(3)

Štát uhradzuje sudcom hotové výdavky, ktoré vzniknú vykonávaním sudcovskej funkcie

alebo iných povinností spojených s touto funkciou. Spôsob náhrady určí Ministerstvo

spravodlivosti po dohode s Ministerstvom financií a Ústrednou radou odborov.

(4)

Sudcom z ľudu prislúcha okrem náhrady hotových výdavkov a ušlého zárobku za každý

deň pojednávania paušálna náhrada za výkon ich funkcie. Túto paušálnu náhradu vypláca

štát vo výške, ktorú určí minister spravodlivosti príslušnej republiky. Náhrady prislúchajúce

sudcom z ľudu vojenských súdov upraví minister národnej obrany po dohode s rezortnými

ministrami, ktorým jednotlivé ozbrojené zbory podliehajú.

§ 65

Zachovanie nárokov v nemocenskom poistení a sociálnom zabezpečení

(1)

Sudcovia nemôžu byť vykonávaním sudcovskej funkcie alebo iných povinností s touto

funkciou spojených ukrátení na svojich nárokoch z nemocenského poistenia a sociálneho

zabezpečenia.

(2)

Úraz, ktorý sudca utrpí pri výkone sudcovskej funkcie alebo iných povinností s touto

funkciou spojených, sa považuje vždy za pracovný úraz.

§ 66

Pracovné voľno na vykonávanie sudcovskej funkcie

(1)

Podniky a ostatné organizácie sú povinné poskytovať sudcom pracovné voľno na vykonávanie

sudcovskej funkcie i iných povinností s touto funkciou spojených.

(2)

V ozbrojených silách a v ozbrojených zboroch sú príslušní velitelia povinní umožňovať

sudcom plnenie všetkých povinností vyplývajúcich zo sudcovskej funkcie.

§ 70

Odborná justičná skúška, sudcovská skúška, jednotná sudcovská skúška, jednotná sudcovská

a advokátska skúška, vojenská právna skúška, notárska skúška, advokátska skúška, prokurátorská

skúška, záverečné hodnotenie čakateľskej praxe a iné obdobné záverečné skúšky, vykonané

pred účinnosťou tohto zákona, majú rovnaké účinky ako odborná justičná skúška podľa

tohto zákona.

§ 71

(1)

Správa súdov je povinná zaradiť sudcu z povolania, ktorý nebol po skončení volebného

obdobia znova zvolený, na miesto zodpovedajúce jeho odbornej kvalifikácii a skúsenostiam

nadobudnutým v sudcovskej funkcii.

(2)

Ak nemožno pre nedostatok voľných pracovných miest urobiť opatrenie podľa odseku

1, je správa súdov povinná byť sudcovi z povolania, ktorý nebol znovu zvolený, nápomocná

pri vyhľadaní pracovného miesta zodpovedajúceho odbornej kvalifikácii sudcu a skúsenostiam

nadobudnutým v sudcovskej funkcii.

(3)

Ak sa nepodarilo sudcu z povolania, ktorý nebol znova zvolený, zaradiť na pracovné

miesto ani podľa odseku 1, ani podľa odseku 2, alebo ak nemá bývalý sudca na svojom

pracovnom mieste príjem, ktorý dosahoval ako sudca z povolania pred skončením volebného

obdobia, poskytuje mu správa súdov od zániku jeho funkcie vyrovnanie vo výške doterajšieho

sudcovského platu, prípadne vo výške rozdielu medzi doterajším sudcovským platom a

zárobkom, ktorý dosahuje na novom pracovnom mieste. Vyrovnanie prislúcha na čas šiestich

mesiacov, ak sudca z povolania vykonával svoju funkciu menej ako päť rokov, a na čas

jedného roku, ak túto funkciu vykonával dlhšie ako päť rokov.

(4)

Ustanovenie odseku 3 platí tiež, ak bol sudca odvolaný z funkcie podľa

§ 51

, vyrovnanie platu mu však prislúcha iba po čas troch mesiacov. Vyrovnanie neprislúcha

sudcovi z povolania, ktorý bol odvolaný, ak má nárok na starobný dôchodok, alebo plný

invalidný dôchodok, alebo ak bol odvolaný z dôvodu, ktorý by bol u pracovníka dôvodom

pre okamžité zrušenie pracovného pomeru. Suma vyrovnania sa zníži o čiastočný invalidný

dôchodok, ktorý bol odvolanému sudcovi z povolania priznaný.

(5)

Ak bol sudca odvolaný alebo uvoľnený z funkcie podľa

§ 44

, alebo ak bol podľa tohto ustanovenia zvolený alebo ustanovený na nižšiu funkciu,

prislúcha mu na čas troch mesiacov vyrovnanie medzi platom spojeným s doterajšou funkciou

a novým platom.

(6)

Ustanovenia odsekov 1 až 5 nevzťahujú sa na sudcov vojenských súdov a na vojenských

sudcov Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky, ktorých nároky sú

upravené predpismi platnými pre vojakov z povolania.

§ 72

(1)

Sudcovia z povolania, ktorí sú v čase svojho funkčného obdobia povolaní podľa branného

zákona na vojenské cvičenie ako dôstojníci v zálohe a pridelení na vojenské súdy,

môžu byť rozhodnutím ministra národnej obrany poverení na túto dobu výkonom sudcovskej

funkcie, ktorú inak vykonávajú sudcovia z povolania vojenských súdov.

(2)

Za brannej pohotovosti štátu upraví spôsob doplňovania sudcov vojenských súdov a

vojenských súdov Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky minister

národnej obrany po dohode s ministrom vnútra Československej socialistickej republiky

a ministrami spravodlivosti republík.

§ 72a

(1)

Vo výnimočných a osobitne odôvodnených prípadoch možno navrhnúť a zvoliť za sudcu

z povolania aj občana, ktorý inak splňuje podmienky

§ 39

, nemá však zloženú odbornú justičnú skúšku, ak jeho aspoň päťročná právna prax, úspešne

vykonávaná, zabezpečuje, že je spôsobilý na výkon sudcovskej činnosti. Osvedčenie

o tom, že táto podmienka je splnená, vydáva minister spravodlivosti príslušnej republiky;

ak ide o navrhnutie a zvolenie za sudcu z povolania vojenského súdu, minister národnej

obrany.

(2)

Výnimočne môžu byť zvolení za sudcov z povolania doterajší sudcovia z povolania bez

ukončeného vysokoškolského právnického vzdelania, ak v praxi dokázali, že sú spôsobilí

na výkon sudcovskej činnosti. Osvedčenie o tom, že táto podmienka je splnená, vydáva

minister spravodlivosti príslušnej republiky.

§ 73

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa zákon

č. 62/1961 Zb.

o organizácii súdov a vládne nariadenie

č. 63/1961 Zb.

, ktorým sa vydáva volebný poriadok pre voľby sudcov okresných súdov.

§ 74

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

Zákon č.

36/1964 Zb.

o organizácii súdov a voľbách sudcov nadobudol účinnosť 28. februárom 1964, zákon

č. 29/1968 Zb. o zmenách niektorých zákonov v súvislosti s úpravou postavenia národného

výboru hlavného mesta Slovenska Bratislavy nadobudol účinnosť 9. marcom 1968, zákon

č. 175/1968 Zb. o meste Brne nadobudol účinnosť 1. januárom 1969 a zákon č. 156/1969

Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/1964 Zb. o organizácii súdov a o voľbách

sudcov nadobudol účinnosť 1. januárom 1970.