Vládne nariadenie 19/1952 Z. z. ktorým sa vykonáva rozpočtový zákon na rok 1952.

§ 1.

Dosiahnutie rozpočtových príjmov.

(1)

Sumy, ktorými sú rozpočítané v štátnom rozpočte príjmy, sú najnižšou medzou, ktorá

má byť pri vybraní týchto príjmov dosiahnutá.

(2)

Všetky orgány zúčastnené na štátnom hospodárení sú povinné dbať na to, aby príjmové

zdroje boly úplne využité a aby príjmy dochádzaly v priebehu roka plynule.

§ 2.

Použitie rozpočtových prostriedkov na určené účely a do určenej výšky.

(1)

Prostriedky určené štátnym rozpočtom na úhradu výdavkov (ďalej len „rozpočtové prostriedky“)

smú byť použité len na úhradu tých výdavkov a len do tej výšky, ako určuje štátny

rozpočet; na úhradu iných výdavkov možno rozpočtové prostriedky použiť, len ak tak

pripúšťajú ustanovenia tohto nariadenia.

(2)

Všetky orgány hospodáriace s rozpočtovými prostriedkami sú povinné dbať na to, aby

plánované úlohy boly splnené, pričom sa musia snažiť, aby sa tak stalo čo najúčelnejšie

a najhospodárnejšie.

(3)

Rozpočtové prostriedky treba čerpať len vo výške úmernej rozsahu plnenia plánovaných

úloh a v priebehu roka čo najplynulejšie.

§ 3.

Časové použitie rozpočtových prostriedkov.

(1)

Rozpočtové prostriedky môžu sa použiť iba do konca roku 1952 a len na úhradu výdavkov

sročných do konca tohto roka.

(2)

Úhrada výdavkov, ktoré majú a podľa ustanovení tohto nariadenia môžu zaťažovať rozpočtové

prostriedky štátneho rozpočtu na rok 1952, nesmie byť odsunutá na ťarchu rozpočtových

prostriedkov budúcich rokov.

(3)

Poukazovať peniaze na úhradu záväzkov, ktoré vzniknú po 31. decembri 1952, alebo

tvoriť akýmkoľvek iným spôsobom rezervy z úspor na rozpočtových prostriedkoch nie

je prípustné.

(4)

Ministerstvo financií vydá smernice na vykonanie odseku 1, pričom môže povoliť odchýlky

od jeho ustanovení pre použitie rozpočtových prostriedkov určených na úhradu výdavkov

za práce a dodávky, ďalej na prídely národnému podnikaniu a zariadeniam štátnej správy

a konečne na príspevky na plánované investície; podmienkou však je, že sa všetky tieto

prostriedky použijú na úhradu výdavkov spojených s úlohami splnenými do 31. decembra

1952. Pokiaľ ide o národné výbory, postupuje Ministerstvo financií po dohode s Ministerstvom

vnútra.

§ 4.

Použitie investičných rozpočtových prostriedkov.

(1)

Investície obstaráva orgán, ktorý je vo vykonávacích plánoch investícií uvedený ako

investor.

(2)

Ak dôjde v priebehu roka k zmene vykonávacích plánov investícií alebo k zmene investora

alebo ak treba odstrániť nesrovnalosti vzniknuté pri prevode investičných súm do štátneho

rozpočtu, vykoná sa rozpočtové zabezpečenie úhrady výdavkov, pokiaľ je to potrebné,

presunom rozpočtových prostriedkov (

§§ 9 až 17

). O úhradu výdavkov na investície rozpočtove nezabezpečené je povinný postarať sa

orgán, ktorý robí zmeny vo vykonávacom pláne investícií.

(3)

Orgán, robiaci zmeny uvedené v odseku 2, oznámi ich aj Investičnej banke, národnému

podniku. Investičná banka podá Ministerstvu financií mesačne súhrnnú zprávu.

(4)

Rozpočtové prostriedky, ktoré sú zaradené v rozpočtoch národných výborov na stavebné

investície a na príspevky na také investície, možno použiť len po predchádzajúcom

technickom preskúšaní.

(5)

Ministerstvo financií vydá pokyny o vyplácaní a účtovaní investícií nezaplatených

alebo nevyúčtovaných na vrub rozpočtov minulých rokov, včítane roku 1951.

§ 5.

Úhrada osobných nákladov.

(1)

Hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami, určenými na úhradu osobných nákladov plánovaných

v mzdových fondoch, spravuje sa predpismi platnými pre tieto fondy.

(2)

Pre hospodárenie s ostatnými rozpočtovými prostriedkami určenými na úhradu osobných

nákladov platia ustanovenia zákona a tohto nariadenia. Úspory na týchto rozpočtových

prostriedkoch nesmú sa použiť na úhradu iných než osobných nákladov.

(3)

Podrobnosti o úhrade osobných nákladov upraví Ministerstvo financií smernicami, ktoré

vydá po dohode so Štátnym úradom plánovacím, a pokiaľ ide o národné výbory aj po dohode

s Ministerstvom vnútra.

§ 6.

Uvoľňovanie prídelov národnému podnikaniu.

(1)

Ustanovenia tohto nariadenia platia i pre hospodárenie s prostriedkami zaradenými

v štátnom rozpočte ako odvody z národného podnikania a prídely národnému podnikaniu.

(2)

Ministerstvo financií určí smernicami uvoľňovanie prídelov národnému podnikaniu zo

štátneho rozpočtu a rozpis a kontrolu jeho odvodov do štátneho rozpočtu.

§ 7.

Viazanie rozpočtových prostriedkov určených na úhradu úloh, ktoré odpadly, a viazanie

neodôvodnených rozpočtových prostriedkov.

(1)

Ak úloha, na ktorú boly zaradené prostriedky v rozpočte národného výboru, prešla

na iný orgán hospodáriaci podľa štátneho rozpočtu, musí národný výbor príslušné rozpočtové

prostriedky viazať; tieto prostriedky sa nemôžu použiť na iné účely ani presunovým

konaním. Podobne musí národný výbor viazať rozpočtové prostriedky na úlohu, ktorá

celkom odpadla alebo bola obmedzená; tieto viazané rozpočtové prostriedky sa smú použiť

na presun podľa

§§ 9 až 14

.

(2)

Dohliadací národný výbor (kompetentný ústredný úrad) je povinný dbať na to, aby jednotlivé

plánované úlohy boly národnými výbormi toho istého stupňa a rovnakých hospodárskych

predpokladov plnené s rovnomernými finančnými nákladmi. Preto nariadi viazanie rozpočtových

prostriedkov, o ktorých zistí, že ich zaradenie do rozpočtu alebo ich výška nie sú

odôvodnené. Tieto viazané rozpočtové prostriedky môže dohliadací národný výbor (kompetentný

ústredný úrad) použiť pre presunové konanie.

(3)

Ustanovenie odseku 1 platí obdobne aj pre úlohy, na ktoré je úhrada zabezpečená v

štátnom rozpočte pre iné orgány než národné výbory.

§ 8.

Prekročenie rozpočtových prostriedkov pri nových alebo vyšších súvzťažných príjmoch.

(1)

Rozpočtové prostriedky môžu byť výnimočne prekročené, ak sú vyššie výdavky vyrovnané

príjmami, s ktorými sa nepočítalo v štátnom rozpočte, poprípade vyššími príjmami,

než sa v štátnom rozpočte počítalo, pokiaľ sú tieto príjmy s vyššími výdavkami v príčinnej

súvislosti (súvzťažné príjmy).

(2)

Na prekročenie rozpočtových prostriedkov podľa predchádzajúceho odseku je u národných

výborov potrebný súhlas dohliadacieho národného výboru (kompetentného ústredného úradu).

Dohliadací národný výbor (kompetentný ústredný úrad) posúdi najmä, či ide skutočne

o príjmy súvzťažné. Súhlas nie je potrebný u zariadení štátnej správy.

(3)

Sumy, o ktoré boly rozpočtové prostriedky prekročené, a nové alebo vyššie súvzťažné

príjmy nesmú byť vzájomne kompenzované; musia byť zúčtované a v záverečnom účte vykázané

hrubými sumami vo výdavkoch aj v príjmoch. Dáta súhlasu dohliadacieho národného výboru,

poprípade ústredného úradu, treba zaznamenať v spise, v účtovných knihách a v záverečnom

účte.

§ 9.

Presuny rozpočtových prostriedkov. Základné a všeobecné ustanovenia.

(1)

Ak nie je na úhradu nutnej potreby pamätané v rozpočte hospodáriaceho úradu (orgánu)

nijakými prostriedkami na príslušnej účtovej skupine, poprípade podskupine, alebo

ak nedostačuje suma tam zaradená, môže byť úhrada zadovážená úsporami iných rozpočtových

prostriedkov v rámci tej istej účtovej skupiny, poprípade podskupiny, a ak nemožno

úhradu takto zadovážiť, môže byť výdavok uhradený úsporami v rozpočtových prostriedkoch

iných účtových skupín, poprípade podskupín (presun rozpočtových prostriedkov, ďalej

len „presun“).

(2)

Presuny sú prípustné len v rámci tej istej kapitoly s výnimkami vyplývajúcimi z tohto

nariadenia.

(3)

Pri zabezpečovaní úhrady presunom vyčerpajú úrady a orgány najprv všetky možnosti

presunov, ktoré môžu vykonať samy; pritom musia hľadať úhradu najprv v tej istej účtovej

skupine (podskupine) príslušnej kapitoly, a to bez ohľadu na časti, oddiely a pododdiely.

(4)

Zabezpečenie úhrady presunom musí byť vykonané skôr, než sa urobí opatrenie alebo

založí právny titul, z ktorého má výdavok vzniknúť.

(5)

Rozpočty Ústredného národného výboru a obvodných národných výborov hlavného mesta

Prahy sa posudzujú pri vykonávaní presunov ako jeden rozpočet.

(6)

Návrhy na presuny musia obsahovať potvrdenie kompetentnej učtárne, poprípade iného

orgánu obstarávajúceho účtovnú službu (ďalej len „učtáreň“), že možno vykonať úhradu

navrhnutým spôsobom.

(7)

Suma, ktorá sa použila na presun, musí byť v rozpočtových prostriedkoch príslušného

účtu (podúčtu), poprípade účtovej skupiny, viazaná ako trvalá úspora. V spise, v účtovných

knihách a v záverečnom účte treba zaznamenať dáta rozhodnutia, ktorým kompetentný

orgán (úrad) prejavil súhlas s presunom.

(8)

Ministerstvo financií môže - pokiaľ ide o národné výbory po dohode s Ministerstvom

vnútra - povoliť v jednotlivých prípadoch, ak sa to ukáže nevyhnutne potrebné, odchýlky

od ustanovení platných pre presunové konanie.

§ 10.

Obmedzenie presunov.

(1)

Nie sú prípustné

a)

vzájomné presuny medzi rozpočtovými prostriedkami určenými na prídely národnému podnikaniu

a na výdavky štátnej správy včítane prídelov zariadeniam štátnej správy, s výnimkou

rozpočtových prostriedkov investičných;

b)

presuny z rozpočtových prostriedkov určených na prídely zariadeniam štátnej správy

na úhradu výdavkov štátnej správy, s výnimkou investičných výdavkov;

c)

presuny z rozpočtových prostriedkov investičných a z rozpočtových prostriedkov, určených

na úhradu osobných nákladov, na úhradu iných výdavkov a presuny z rozpočtových prostriedkov,

určených na úhradu osobných nákladov plánovaných v mzdových fondoch ani na úhradu

ostatných osobných nákladov;

d)

presuny z rozpočtových prostriedkov určených na úhradu potreby na finančný majetok

(účtová trieda 2) na úhradu nákladov (účtové triedy 3 a 4);

e)

presuny z rozpočtových prostriedkov určených na prídely na úhradu investícií (účtová

skupina 50) na úhradu prídelov na zásoby (účtová skupina 51), alebo na prevádzku (účtová

skupina 52);

f)

presuny z rozpočtových prostriedkov určených na prídely na zásoby (účtová skupina

51) na úhradu prídelov na prevádzku (účtová skupina 52);

g)

presuny z rozpočtových prostriedkov určených na príspevky na investície v účtových

skupinách 43 a 44 na úhradu iných výdavkov, s výnimkou výdavkov investičných.

(2)

Zariadenia štátnej správy hospodária podľa vlastných rozpočtov v rámci rozpočtových

výsledkov (zisk, strata). Pre ich hospodárenie platia tieto obmedzenia

a)

rozpočtové prostriedky určené na úhradu osobných nákladov nesmú byť použité na úhradu

iných výdavkov a rozpočtové prostriedky určené na úhradu osobných nákladov plánovaných

v mzdových fondoch nesmú byť použité ani na úhradu ostatných osobných nákladov;

b)

rozpočtové prostriedky určené na investičný majetok (účtová trieda 0) nesmú byť použité

na úhradu zásob (účtová trieda 1) a na úhradu nákladov prevádzky;

c)

rozpočtové prostriedky určené na zásoby (účtová trieda 1) nesmú byť použité na úhradu

nákladov prevádzky.

§ 11.

Presuny v rámci vlastného rozpočtu na miestnych národných výboroch I., II. a III.

kategórie.

Miestne národné výbory I., II. a III. kategórie môžu bez súhlasu dohliadacieho národného

výboru hospodáriť v rámci výdavkového úhrnu celého svojho rozpočtu s obmedzeniami

vyplývajúcimi pre ne z ustanovení

§ 7 ods. 1 a 2

,

§ 10

a

§ 12 ods. 2

. Suma rozpočtových prostriedkov na reprezentačné výdavky, zaradená v účtovej skupine

36, môže však byť prekročená len so súhlasom dohliadacieho národného výboru.

§ 12.

(1)

Miestne národné výbory IV. kategórie a národné výbory vyššieho stupňa môžu bez súhlasu

dohliadacieho národného výboru (kompetentného ústredného úradu) zabezpečovať úhradu

presunom v príslušnej kapitole svojho rozpočtu

a)

v rámci rozpočtových prostriedkov tej istej účtovej skupiny (podskupiny);

b)

v rámci účtovej triedy 0 na podklade schválených zmien vykonávacích plánov investícií;

c)

v rámci rozpočtových prostriedkov na vecné náklady účtovej triedy 3, pričom presuny

na účtové skupiny 35 až 37 môžu byť vykonávané, len pokiaľ nemožno zabezpečiť potrebnú

úhradu presunom medzi ich vlastnými podskupinami (35b a 35c, 36a a 36b, 37a a 37b);

rozpočtové prostriedky na reprezentačné a podobné náklady (účet 368) môžu byť prekročené

len so súhlasom dohliadacieho národného výboru (kompetentného ústredného úradu), i

keď by mohla byť úhrada zadovážená spôsobom uvedeným v tomto ustanovení;

d)

z účtovej skupiny 40 a 44 na účtovú skupinu 43, nie však naopak, a

e)

navzájom medzi účtovými skupinami 40 a 44.

(2)

Ak vznikly úspory na príslušných rozpočtových prostriedkoch tým, že nedošlo k určitým

opatreniam, na úhradu ktorých sú rozpočtované príspevky účastníkov, možno tieto úspory

použiť spôsobom určeným v predchádzajúcom odseku len so súhlasom dohliadacieho národného

výboru (kompetentného ústredného úradu).

§ 13.

(1)

Ak nemôže miestny národný výbor IV. kategórie alebo okresný národný výbor zabezpečiť

úhradu podľa

§ 12 ods. 1

, požiada vopred dohliadací národný výbor o súhlas na presun rozpočtových prostriedkov

z inej účtovej skupiny tej istej kapitoly svojho rozpočtu. Ak nemôže byť nový alebo

vyšší výdavok uhradený ani spôsobom uvedeným v predchádzajúcej vete, požiada národný

výbor vopred dohliadací národný výbor o súhlas na presun rozpočtových prostriedkov

z úspor inej kapitoly svojho rozpočtu.

(2)

Ak nemôže krajský národný výbor zabezpečiť úhradu podľa

§ 12 ods. 1

, môže ju zabezpečiť presunom rozpočtových prostriedkov z inej účtovej skupiny tej

istej kapitoly svojho rozpočtu na základe usnesenia rady. Ak nemôže byť nový alebo

vyšší výdavok krajského národného výboru uhradený ani spôsobom uvedeným v predchádzajúcej

vete, môže byť uhradený presunom rozpočtových prostriedkov z úspor inej kapitoly jeho

rozpočtu na základe usnesenia rady, avšak s výnimkou vzájomných presunov medzi účtovými

triedami 3 a 4, ďalej presunov rozpočtových prostriedkov z účtovej skupiny 40 na účtové

skupiny 43 a 44 a naopak, ako aj rozpočtových prostriedkov z účtovej skupiny 43 na

účtovú skupinu 44; na tieto presuny potrebuje krajský národný výbor súhlas oboch zúčastnených

ústredných úradov.

§ 14.

Presuny medzi rozpočtami národných výborov.

(1)

Ak nemôže miestny národný výbor alebo okresný národný výbor zabezpečiť úhradu v rámci

svojho rozpočtu ani použitím presunov medzi kapitolami svojho rozpočtu, požiada dohliadací

národný výbor o iné zadováženie úhrady. Dohliadací národný výbor môže povoliť prekročenie

rozpočtových prostriedkov, ak zadováži úhradu buď vo svojom vlastnom rozpočte alebo

v rozpočte iného národného výboru svojho obvodu, a to z rozpočtových prostriedkov,

ktoré nariadil viazať podľa

§ 7 ods. 2

. Ak povolil dohliadací národný výbor presun, urobí zároveň opatrenie, aby rozpočtové

prostriedky, na vrub ktorých sa úhrada zadovažuje, boly viazané, ak sa tak nestalo

už skôr.

(2)

Ak nemôže okresný národný výbor zabezpečiť úhradu pre miestny národný výbor ani spôsobom

uvedeným v odseku 1, postúpi vec krajskému národnému výboru na obdobné zabezpečenie

úhrady.

§ 15.

Prekročenie rozpočtu národného výboru.

(1)

Ak nemôže byť nový alebo vyšší výdavok uhradený nijakým zo spôsobov uvedených v

§§ 8 až 14

, môže kompetentný ústredný úrad povoliť prekročenie rozpočtu národného výboru ktoréhokoľvek

stupňa, ak zabezpečí úhradu z rozpočtových prostriedkov viazaných podľa

§ 7 ods. 2

v rozpočtoch krajských národných výborov alebo z rozpočtových prostriedkov ním obhospodárovaných,

a to pokiaľ ide o rozpočtové prostriedky ústredné, so súhlasom Ministerstva financií.

(2)

V ostatných prípadoch požiada kompetentný ústredný úrad po dohode s Ministerstvom

financií a Ministerstvom vnútra vopred o súhlas vlády.

§ 16.

Presuny u ostatných orgánov štátnej správy.

(1)

Úrady, ktoré sú bezprostredne podriadené ústredným úradom, postupujú pri vykonávaní

presunov v rámci rozpočtových prostriedkov, povolených im štátnym rozpočtom, obdobne

ako krajské národné výbory.

(2)

Ústredné úrady vykonávajú vo svojom odbore pôsobnosti zabezpečovanie úhrady výdavkov

v rámci rozpočtových prostriedkov, povolených im štátnym rozpočtom, obdobne podľa

§ 12

, ďalej presunmi z účtovej skupiny 44 na účtovú skupinu 42, nie však naopak, a presunmi

vzájomne medzi účtovými skupinami 42 a 43. V ostatných prípadoch, ako aj pri presunoch

navzájom medzi výdavkami ústrednými, výdavkami českých krajov a výdavkami Slovenska

je potrebný súhlas Ministerstva financií.

§ 17.

Presuny a prekročenie rozpočtových prostriedkov u Ústrednej národnej poisťovne.

(1)

Rozpočtové prostriedky určené u Ústrednej národnej poisťovne na úhradu nákladov na

dávky nemocenského poistenia a rodinné prídavky nesmú byť použité na úhradu iných

výdavkov. Pritom náklady nemocenského poistenia na pôrodné a detskú výbavu a náklady

dôchodkového poistenia na výbavné sa uhradzujú z prostriedkov rodinných prídavkov.

(2)

Presuny a prekročenia rozpočtových prostriedkov u organizačných složiek Ústrednej

národnej poisťovne podliehajú schváleniu tejto poisťovne.

§ 18.

Vzájomné náhrady.

(1)

Vzájomné náhrady za výkon štátnej správy medzi jednotlivými jej orgánmi sa neposkytujú.

Náhrady sa však poskytujú, ak jeden orgán štátnej správy zadovažuje druhému vecné

potreby. Náklady užívania vecných prostriedkov dvoma alebo viacerými orgánmi štátnej

správy spoločne uhradzujú tieto orgány pomerným dielom; neposkytujú si však náhradu

za užívanie národného majetku, ktorý spravuje jeden z nich.

(2)

U zariadení štátnej správy sa neposkytujú náhrady len medzi zariadením a orgánom

ho spravujúcim.

(3)

Ministerstvo financií môže pripustiť výnimky z ustanovení predchádzajúcich odsekov.

§ 19.

Prekročenie rozpočtových prostriedkov kapitoly.

(1)

Predchádzajúci súhlas Národného shromaždenia podľa ustanovenia § 3 ods. 3 zákona

nie je potrebný,

a)

ak ide o výdavky, ktoré vyplývajú z usnesenia vlády o zmenách štátneho národohospodárskeho

plánu a o finančných dôsledkoch týchto zmien;

b)

ak ide o výdavky, ktoré vyplývajú z nových zákonov a vládnych nariadení vydaných

podľa § 42 ods. 1 zákona č. 241/1948 Sb., o prvom päťročnom hospodárskom pláne rozvoja

Československej republiky (zákon o päťročnom pláne), alebo podľa ústavného zákona

č. 47/1950 Sb.

, o úpravách v organizácii verejnej správy, na finančné dôsledky ktorých sa nemohlo

v štátnom rozpočte pamätať;

c)

ak ide o nepredvídané výdavky, ktorých uskutočnenie musí byť vykonané ihneď, pretože

je pri nich nebezpečenstvo v omeškaní;

d)

ak ide o prípady uvedené v

§ 15 ods. 2

.

(2)

Výdavky uvedené v odseku 1 písm. b), c) a d) možno uskutočniť len s predchádzajúcim

súhlasom vlády.

(3)

Nové alebo zvýšené výdavky, ktoré vyplývajú zo zmeny pôsobnosti a ktoré nemožno uhradiť

niektorým zo spôsobov uvedených v

§§ 8 až 14

,

§ 15 ods. 1

a

§ 16

, možno uskutočniť so súhlasom Ministerstva financií po dohode s kompetentnými ústrednými

úradmi; nový výdavok alebo prekročenie výdavkov musia byť kryté viazaním potrebnej

sumy v kapitole, kde sa rozpočtove na túto úlohu pôvodne pamätalo (

§ 7 ods. 1

a

3

).

§ 20.

Vyberanie dávok a poplatkov miestnymi národnými výbormi.

(1)

Miestne národné výbory sú povinné vyberať všetky vhodné a účelné dávky a poplatky,

a to dávky a poplatky so sadzbami vyjadrenými v menových jednotkách najvyššími sadzbami

uvedenými vo vzorných pravidlách v znení predpisov ich meniacich a doplňujúcich. Pri

dávke od psov sa však povinnosť vyberať dávku najvyššími sadzbami vzťahuje iba na

hlavné mesto Prahu; Ministerstvo financií po dohode s Ministerstvom vnútra môže určiť

smernicami prípadné odchýlky v predmete a sadzbách tejto dávky. Dávka z útraty sa

vyberá sadzbami platnými dňa 31. decembra 1951.

(2)

Rozhodnúť o tom, ktoré dávky a poplatky sú vhodné a účelné, prislúcha dohliadaciemu

národnému výboru (úradu). Jemu tiež prislúcha posúdiť primeranosť sadzieb dávok a

poplatkov, ktorých sadzby nie sú vyjadrené vo vzorných pravidlách menovými jednotkami,

a primeranosť sadzieb dávky od psov.

(3)

Ak nevyhovie miestny národný výbor povinnosti uloženej mu v odseku 1, a to ani v

lehote určenej dohliadacím národným výborom (úradom), urobí dohliadací národný výbor

(úrad) opatrenie, ktorým vyberanie vhodných a účelných dávok a poplatkov zavedie a

určí aj ich sadzby. Taktiež určí ich sadzby, ak určil miestny národný výbor sadzby

v neprimeranej výške. Proti opatreniu dohliadacieho národného výboru nemožno sa odvolať.

(4)

Až do novej úpravy vypočítava a vyberá všeobecné vodné, osobitné vodné, nájomné z

vodomerov a poplatky za vpustenie stôk a potrubí domových do obecných stôk a používanie

týchto krajská vodohospodárska služba, a to bez platobného výmeru. Miestny národný

výbor vydá platobný výmer podľa doterajších predpisov len na žiadosť spotrebiteľa

alebo krajskej vodohospodárskej služby. Vybrané sumy sú príjmom krajskej vodohospodárskej

služby.

§ 21.

Zisťovanie rozpočtových dôsledkov zákonných a iných opatrení.

Pri návrhoch zákonov, zákonov Slovenskej národnej rady, vládnych nariadení, nariadení

ministrov a nariadení Sboru povereníkov (nariadení povereníkov), vládnych usnesení,

usnesení Sboru povereníkov, vyhlášok a pri všetkých iných opatreniach ústredných úradov

treba s najväčšou zodpovednosťou zvážiť aj ich hospodárske a finančné dôsledky. Dôsledky

týchto opatrení pre výdavky alebo príjmy štátneho rozpočtu treba vyčísliť a výpočet

pripojiť k návrhu opatrenia. Ak pripúšťa povaha navrhovaného opatrenia zavedenie nových

príjmov, treba tieto nové príjmy vždy navrhnúť.

§ 22.

Hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami v štvrťročných obdobiach.

Ministerstvo financií upraví smernicami hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami

vo štvrťročných obdobiach tam, kde sa zatiaľ nehospodári podľa štátneho rozpočtu rozdeleného

na štvrťročia; pokiaľ ide o hospodárenie národných výborov, postupuje Ministerstvo

financií po dohode s Ministerstvom vnútra.

§ 23.

Úhrada výdavkov na nové úlohy ukladané národným výborom ústrednými úradmi.

(1)

Ak ukladajú ústredné úrady národným výborom nové úlohy, na ktoré nie je v rozpočte

národných výborov vôbec alebo úplne pamätané, sú povinné vopred urobiť opatrenie na

zabezpečenie príslušnej úhrady a toto opatrenie oznámiť národným výborom.

(2)

Úhradu nových úloh možno zabezpečiť

a)

presunmi rozpočtových prostriedkov podľa ustanovení o presunoch,

b)

pridelením rozpočtových prostriedkov ústredných úradov; pridelené prostriedky musí

ústredný úrad vo svojom rozpočte viazať a nemôže ich použiť na iné účely ani presunovým

konaním.

(3)

Poukazovať finančné prostriedky na nové úlohy národným výborom v hotovosti je neprípustné.

(4)

O všetkých opatreniach uvedených v odseku 2 treba upovedomiť ministerstvá financií

a vnútra; ak ide o okresné alebo miestne národné výbory, treba vždy upovedomiť aj

príslušný krajský i okresný národný výbor.

§ 24.

Zaťažovanie štátnych rozpočtov budúcich rokov.

(1)

Na všetky opatrenia, ktoré časove presahujú schválený štátny rozpočet a svojimi dôsledkami

zaťažujú alebo by mohly zaťažovať štátne rozpočty v budúcich rokoch, ako sú zriaďovanie

nových honorovaných docentúr a lektorátov na vysokých školách, rozširovanie úradov

a orgánov štátnej správy, zriaďovanie, poprípade rozširovanie iných zariadení, uzavieranie

nových nájomných smlúv, vydávanie nových periodických tlačív a dlhodobé objednávky,

pokiaľ by takými opatreniami bol spôsobený nový alebo vyšší náklad pre štátnu pokladnicu,

je potrebný predchádzajúci súhlas.

(2)

Na také opatrenie môže dať súhlas ústredný úrad, alebo ho môže urobiť v odbore vlastnej

pôsobnosti, ak očakávaný náklad neprestúpi v jednotlivom prípade sumu 250.000 Kčs

ročne a v úhrne všetkých prípadov sumu 4,000.000 Kčs ročne. V ostatných prípadoch

je potrebný súhlas Ministerstva financií.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na hospodárenie národných výborov; pre ne

platia ustanovenia

§ 16 vládneho nariadenia č. 90/1950 Sb.

, o správe národného majetku národnými výbormi.

§ 25.

Pomer k zákonu o finančnom hospodárení národných výborov.

Nedotknuté zostávajú ustanovenia

§ 19 ods. 1

a

§§ 20

a

32 zákona č. 279/1949 Sb.

, o finančnom hospodárení národných výborov, a ustanovenia vládneho nariadenia

č. 75/1950 Sb.

, o rozpočtoch a záverečných účtoch národných výborov.

§ 26.

Záverečné ustanovenia.

(1)

Všetky orgány štátnej správy sú zodpovedné podľa príslušných predpisov za to, že

sa budú zachovávať ustanovenia zákona a tohto nariadenia.

(2)

Predpisy na vykonanie tohto nariadenia, pokiaľ sa dotýkajú aj vykonávania štátneho

národohospodárskeho plánu, vydá Ministerstvo financií po dohode so Štátnym úradom

plánovacím.

(3)

Úspornému referentovi sa musia predložiť najmä návrhy na výdavky na posúdenie ich

účelnosti a primeranosti, a to v rozsahu vyplývajúcom z predpisov vydaných pre činnosť

úsporných referentov.

(4)

Učtáreň vedie v evidencii všetky povolené výdavky, ako aj všetky objednávky, ktorými

sa rozpočtové prostriedky viažu. Z toho dôvodu treba zasielať učtárni na záznam nielen

spisy, ktorými sa dáva poukaz na výplatu, ale aj spisy, ktorými sa rozpočtové prostriedky

viažu, najmä ktorými sa uskutočňujú objednávky. Týmto ustanovením nie je dotknutá

povinnosť hospodáriacich složiek, najmä referátov národných výborov, sledovať a kontrolovať

plnenie svojich úloh v súlade s plnením rozpočtu.

(5)

Učtáreň skúša správnosť údajov vo všetkých spisoch, ktorými sa uskutočňujú objednávky

a štátne výdavky. Ak sú údaje správne a ak zodpovedá objednávka alebo poukaz zákonu

a tomuto nariadeniu, objednávka sa zaznamená, alebo sa vykoná výplata.

(6)

Ak má učtáreň námietky proti objednávke alebo proti platobnému poukazu, uvedie ich

v spise a vráti spis bez vykonania poukazovaciemu orgánu.

(7)

Ak nesúhlasí poukazovací orgán s názorom učtárne, predloží vec na rozhodnutie prednostovi

úradu, na ministerstve ministrovi, na národnom výbore potom jeho predsedovi prostredníctvom

kompetentného referenta. Písomné rozhodnutie prednostu úradu (predsedu národného výboru)

je konečné. Ak toto rozhodnutie nariadi vykonanie objednávky alebo poukazu, s ktorým

učtáreň nesúhlasí, zaznamená učtáreň objednávku alebo vykoná výplatu a poznamená na

príslušnom zápise, poprípade aj v záverečnom účte, stručné odôvodnenie s uvedením

čísla spisu, ktorým bolo vykonanie proti jej námietkam znova nariadené. Poukazovací

úrad (národný výbor) oznámi také prípady Ministerstvu financií, Ministerstvu štátnej

kontroly, a pokiaľ nejde o ústredný úrad, aj kompetentnému ústrednému úradu.

§ 27.

Účinnosť.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1952; vykoná ho minister financií

a ostatní členovia vlády.