ZÁKON 199/1994 Z. z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov

§ 1

Psychologická činnosť je

a)

skúmanie, výklad, ovplyvňovanie a prognostické hodnotenie správania človeka alebo

skupiny ľudí psychologickými metódami, technikami a postupmi zodpovedajúcimi súčasným

poznatkom psychologických vied a stavu praxe,

b)

psychoterapia,

c)

psychologické poradenstvo,

d)

používanie psychodiagnostických metód a testov.

§ 2

(1)

Psychologickú činnosť môžu vykonávať len osoby, ktoré absolvovali vysokoškolské štúdium

v odbore psychológia a spĺňajú ďalšie podmienky ustanovené týmto zákonom. Tým nie

je dotknuté oprávnenie vykonávať psychoterapeutickú činnosť podľa osobitných predpisov.

1

)

(2)

Psychologickú činnosť podľa tohto zákona môžu vykonávať samostatne, vo svojom mene,

na vlastnú zodpovednosť a za odmenu alebo v neštátnych zariadeniach

2

)

(ďalej len „psychologická činnosť") iba psychológovia, ktorí získajú na túto činnosť

osvedčenie (§ 12 ods. 3). Psychologická činnosť nie je živnosťou.

3

)

(3)

Psychológ, ktorý vykonáva psychologickú činnosť, môže v súlade so svojím osvedčením

(odsek 2) používať označenie „psychológ" a „psychoterapeut". Tým nie je dotknuté oprávnenie

na vykonávanie psychologickej činnosti a používanie označenia „psychológ" podľa osobitných

predpisov.

4

)

§ 3

Povinnosť mlčanlivosti

(1)

Psychológ je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel

v súvislosti s psychologickou činnosťou s klientom.

(2)

Povinnosti mlčanlivosti môže zbaviť psychológa len klient alebo jeho zákonný zástupca.

Ak by to malo byť na škodu klienta, psychológ dodrží princíp mlčanlivosti aj napriek

súhlasu na jeho porušenie.

(3)

Vo verejnom záujme môže bez súhlasu klienta alebo jeho zákonného zástupcu zbaviť

psychológa povinnosti mlčanlivosti Predsedníctvo Slovenskej komory psychológov.

§ 25

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembrom 1994.