Vládne nariadenie 197/1950 Z. z. o platenej dovolenke na zotavenie niektorých zamestnancov v stavebníctve a v odboroch so stavebníctvom súvisiacich v roku 1951.

§ 1.

(1)

Ustanovenia tohto nariadenia sa vzťahujú na zamestnancov v stavebníctve a v odboroch

so stavebníctvom súvisiacich, s výnimkou zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje zákon

o súkromných zamestnancoch, učňov a zamestnancov uvedených v odseku 4.

(2)

Zamestnancami v stavebníctve sa podľa tohto nariadenia rozumejú zamestnanci v závodoch

podnikov národných, komunálnych, družstevných i súkromných, uskutočňujúcich stavebné

práce investičnej alebo udržovacej povahy, a to všetky práce hlavnej stavebnej výroby

a z prác pomocnej stavebnej výroby práce maliarske, lakovnícke (natieračské), dlaždičské,

pokrývačské, asfaltérske, štukatérske, kladačské a obkladačské, terakárske a izolatérske

(utesňovacie). Zamestnancami v odboroch so stavebníctvom súvisiacich sa podľa tohto

nariadenia rozumejú zamestnanci pracujúci v lomoch, štrkovniach, pieskovniach alebo

tehelniach.

(3)

Za závody podľa odseku 2 sa považujú aj závodné oddelenia, dielne, sklady a ložištia.

(4)

Ustanovenia tohto nariadenia sa nevzťahujú na zamestnancov stavebných závodov a závodov

so stavebníctvom súvisiacich, v ktorých sú všetci zamestnanci zamestnaní po celý rok.

(5)

Ak vznikne pochybnosť, či sa toto nariadenie vzťahuje na zamestnancov niektorého

závodu, rozhodne príslušný okresný národný výbor po vyjadrení príslušného orgánu jednotnej

odborovej organizácie.

§ 2.

(1)

Zamestnanci, na ktorých sa vzťahuje toto nariadenie (ďalej len „zamestnanci“), majú

voči svojim zamestnávateľom (ďalej len „zamestnávatelia“) nárok na dovolenku vo výmere

určenej v

§ 2 zákona

po 48 týždňoch trvania pracovného pomeru v stavebníctve alebo v niektorom z odborov

so stavebníctvom súvisiacich.

(2)

Po 32 týždňoch trvania pracovného pomeru môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi

na jeho žiadosť dve tretiny dovolenky podľa odseku 1.

§ 3.

(1)

Čas, ktorý je podľa zákona rozhodný pre predĺženie výmery dovolenky, sa počíta tak,

že sa za rok trvania pracovného pomeru považuje každý kalendárny rok, v ktorom zamestnanec

bol v pracovnom pomere v stavebníctve alebo v niektorom z odborov so stavebníctvom

súvisiacich aspoň 26 týždňov. Ak trval pracovný pomer v niektorých kalendárnych rokoch

kratší čas, sčítajú sa za tieto roky celé týždne, v ktorých zamestnanec bol v pracovnom

pomere v stavebníctve alebo v niektorom z odborov so stavebníctvom súvisiacich, a

súčet sa delí 26. Výsledok udáva počet rokov rozhodných pre výmeru dovolenky. Na počet

týždňov, o ktoré súčet všetkých týždňov presahuje číslo deliteľné 26, sa neprihliada.

Čas trvania pracovných pomerov v inom odbore alebo inej skupine povolaní, pokiaľ je

podľa zákona započitateľný do času rozhodného pre predĺženie dovolenky, počíta sa

svojou skutočnou dĺžkou.

(2)

Pokiaľ dĺžka dovolenky závisí na zamestnancovom veku alebo na trvaní jeho pracovného

pomeru, rozhoduje stav ku dňu 1. januára roku, v ktorom zamestnanec dovolenku nastupuje.

§ 4.

(1)

Zamestnávateľ, pokiaľ nepostupuje podľa odseku 3, je povinný založiť každému zamestnancovi

ihneď pri nastúpení práce lístok na dovolenku (ďalej len „lístok“), ak ho už nemá,

a vyznačovať v ňom jednotlivé týždne trvania pracovného pomeru.

(2)

Zamestnávateľ vyznačuje jednotlivé týždne trvania pracovného pomeru tak, že v lístku

poznamenáva sumy, ktoré určí Ministerstvo práce a sociálnej starostlivosti vyhláškou

v úradnom liste, prihliadajúc jednak na dĺžku zamestnancovej dovolenky, jednak na

vyplácanú mzdu. Vyznačovanie sa vykoná buď vpisovaním alebo vlepovaním osobitných

známok vydaných na ten účel Československou štátnou poštou, národným podnikom. Týždne,

za ktoré zamestnancovi neprislúcha mzda ani jej časť, a týždne dovolenky vyznačí zamestnávateľ

poznámkou alebo vlepením osobitnej známky bez hodnoty; známky sa však nevlepujú, ak

zamestnanec vykonáva základnú službu v brannej moci.

(3)

Ak je zamestnávateľom národný alebo komunálny podnik, možno údaje uvedené v odseku

2 vyznačovať v mzdových záznamoch.

§ 5.

(1)

Zamestnávateľ je povinný po čas trvania pracovného pomeru lístok, poprípade mzdové

záznamy (

§ 4 ods. 3

), riadne uschovať a predložiť ich na požiadanie na nahliadnutie orgánom okresného

národného výboru, závodnému zastupiteľstvu zamestnancov a zamestnancovi.

(2)

Pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vyhotoviť zamestnancovi lístok

a vlepiť príslušné známky, pokiaľ tak už neurobil skôr; lístok vydá zamestnancovi.

Zamestnanec je povinný odovzdať ho do úschovy novému zamestnávateľovi. Ak zistí nový

zamestnávateľ, že lístok vykazuje nedostatky, je povinný bezodkladne požiadať doterajšieho

zamestnávateľa o ich odstránenie. Doterajší zamestnávateľ je povinný bezodkladne žiadosti

vyhovieť.

§ 6.

(1)

Len čo zamestnancovi vznikne nárok na dovolenku podľa

§ 2 ods. 1

, prislúchajú mu pri jej nastúpení požitky vo výške zodpovedajúcej úhrnu súm vyznačených

v lístku alebo v mzdovom zázname (

§ 4 ods. 2 a 3

).

(2)

Ak sa poskytuje zamestnancovi pomerná časť dovolenky podľa

§ 2 ods. 2

, prislúchajú mu pri jej nastúpení len požitky zodpovedajúce úhrnu súm vyznačených

v období 32 týždňov trvania pracovného pomeru.

(3)

Zamestnávateľ môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa so súhlasom okresného národného

výboru vyplatiť zamestnancovi na jeho žiadosť sumy vyznačené v lístku alebo v mzdovom

zázname skôr, než mu vznikne podľa predchádzajúcich ustanovení nárok na dovolenku

alebo jej časť.

§ 7.

(1)

Ak bol pracovný pomer pred nastúpením dovolenky predčasne zrušený zamestnancom bez

dôležitého dôvodu alebo zamestnávateľom z dôležitého dôvodu zavineného zamestnancom,

stráca zamestnanec nárok na dovolenku. Zamestnávateľ v takom prípade nevydá zamestnancovi

lístok, ale pošle ho po uplynutí troch mesiacov jednotnej odborovej organizácii, ktorej

vzniká nárok na jeho vyplatenie. Zamestnávateľ, ktorý postupuje podľa

§ 4 ods. 3

, odvedie v takom prípade príslušnú sumu vyznačenú v mzdovom zázname jednotnej odborovej

organizácii.

(2)

Ak bol pracovný pomer po vyčerpaní dovolenky, avšak pred uplynutím kalendárneho roku,

predčasne zrušený zamestnancom bez dôležitého dôvodu alebo zamestnávateľom z dôležitého

dôvodu zavineného zamestnancom, je zamestnávateľ povinný od zamestnanca požadovať

peňažnú náhradu za dovolenku, poprípade za jej časť, ktorú pred zrušením pracovného

pomeru vyčerpal. Zamestnávateľ je oprávnený sraziť príslušnú sumu pri poslednej výplate

zamestnancových požitkov; túto sumu odvedie jednotnej odborovej organizácii.

(3)

Za dni, ktoré zamestnanec v kalendárnom roku zamešká bez dôležitej príčiny (

§ 4 ods. 2

a

4 zákona

), je zamestnávateľ povinný požadovať od zamestnanca dvojnásobok sumy pripadajúcej

z požitkov za čas dovolenky na každý takto zameškaný deň a odviesť ho jednotnej odborovej

organizácii. Ustanovenie poslednej vety odseku 2 platí obdobne.

§ 8.

Ministerstvo práce a sociálnej starostlivosti upraví po dohode s Ministerstvom pôšt

vyhláškou v úradnom liste podrobnosti, najmä vzor lístku, jeho používanie, vyplácanie

súm v ňom vyznačených, spôsob vedenia mzdových záznamov podľa

§ 4 ods. 3

a postup zamestnávateľov v prípadoch uvedených v

§ 5 ods. 2

.

§ 9.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1951; vykonajú ho ministri práce

a sociálnej starostlivosti a pôšt po dohode so zúčastnenými členmi vlády.