VYHLÁŠKA 196/1989 Z. z. o pružnom pracovnom čase

§ 1

Úvodné ustanovenie

(1)

V záujme dosiahnutia lepších výsledkov hospodárenia, najmä zvýšenia efektívnosti

práce, a v záujme lepšieho zabezpečenia potrieb pracovníkov možno v organizáciách

uplatňovať pružný pracovný čas.

(2)

Pri zavedení a uplatňovaní pružného pracovného času platia ustanovenia

Zákonníka práce

a ostatných pracovnoprávnych predpisov, pokiaľ táto vyhláška neustanovuje inak.

§ 2

Pružný pracovný čas

(1)

Pri uplatnení pružného pracovného času si pracovník volí sám začiatok, prípadne aj

koniec pracovného času v jednotlivých dňoch

1

)

v rámci časových úsekov určených organizáciou (voliteľný pracovný čas). Medzi dva

úseky voliteľného pracovného času je vložený časový úsek, v ktorom je pracovník povinný

byť na pracovisku (základný pracovný čas). Pružný pracovný čas možno uplatňovať podľa

tejto vyhlášky tak pri rovnomernom rozvrhnutí týždenného pracovného času na jednotlivé

týždne,

2

)

ako aj pri jeho nerovnomernom rozvrhnutí podľa pracovnoprávneho predpisu príslušného

ústredného orgánu.

3

)

(2)

Začiatok a koniec základného pracovného času určí organizácia tak, aby pri určenom

týždennom pracovnom čase 42 1/2 hodiny základný pracovný čas bol v jednotlivých pracovných

dňoch najmenej päť hodín.

(3)

Voliteľný pracovný čas rozvrhne organizácia na začiatok a koniec pracovnej smeny

tak, aby úsek voliteľného pracovného času na začiatku pracovnej smeny bol pri určenom

týždennom pracovnom čase 42 1/2 hodiny najmenej jednu hodinu.

(4)

Obdobne podľa odsekov 2 a 3 sa postupuje pri skrátenom pracovnom čase pod 42 1/2

hodiny týždenne

4

)

a pri kratšom pracovnom čase,

5

)

prípadne pri rozvrhnutí týždenného pracovného času na iný počet než päť dní v týždni

s tým, že sa dĺžka úsekov základného a voliteľného pracovného času určí v pomere k

týždennému pracovnému času.

(5)

Základný pracovný čas spolu s úsekmi voliteľného pracovného času tvoria denný prevádzkový

čas. Pracovník nesmie vykonávať prácu mimo denného prevádzkového času, pokiaľ nejde

o prácu nadčas (

§ 5

).

6

)

§ 3

Formy pružného pracovného času

(1)

Pružný pracovný čas sa uplatní ako

a)

pružný pracovný deň, pri ktorom si pracovník sám volí začiatok pracovnej smeny a

je povinný v príslušný pracovný deň odpracovať celú pracovnú smenu pripadajúcu na

tento deň podľa rozvrhu týždenného pracovného času do pracovných smien určeného organizáciou.

2

)

,

3

)

b)

pružný pracovný týždeň pri rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase,

2

)

pri ktorom si pracovník sám volí začiatok aj koniec pracovných smien a je povinný

v príslušnom týždni odpracovať celý týždenný pracovný čas,

7

)

pritom dĺžka pracovnej smeny nie je obmedzená na deväť hodín

8

)

a neplatí ustanovenie bodu 121 vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí č.

63/1968 Zb.

o zásadách pre skracovanie týždenného pracovného času a pre zavádzanie prevádzkových

a pracovných režimov s päťdenným pracovným týždňom, o najkratšej prípustnej dĺžke

pracovnej smeny pred voľným dňom,

c)

pružné štvortýždňové pracovné obdobie pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase,

3

)

pri ktorom si pracovník sám volí začiatok a koniec pracovných smien a je povinný

v období štyroch po sebe idúcich týždňov určenom organizáciou odpracovať pracovný

čas pripadajúci podľa rozvrhnutia týždenného pracovného času na toto štvortýždňové

obdobie.

7

)

(2)

Na prípadný výkon práce presahujúci pri uplatnení pružného pracovného dňa dĺžku pracovnej

smeny, pri uplatnení pružného pracovného týždňa dĺžku týždenného pracovného času a

pri uplatnení pružného štvortýždňového pracovného obdobia štvortýždňový pracovný čas

[odsek 1 písm. c)] sa neprihliada, pokiaľ nejde o prácu nadčas (

§ 5 ods. 1

) alebo o nadpracovanie neodpracovanej časti pracovného času (

§ 4 ods. 4

a

§ 7 ods. 2

).

§ 4

Prekážky v práci

(1)

Prekážky v práci na strane pracovníka sa pri uplatnení pružného pracovného času posudzujú

ako výkon práce iba v rozsahu, v ktorom nevyhnutne zasiahli do základného pracovného

času. V rozsahu, v ktorom zasiahli do voliteľného pracovného času, sa posudzujú ako

ospravedlnené, nie však ako výkon práce, a neposkytuje sa za ne náhrada mzdy.

(2)

Pokiaľ právny predpis pri prekážkach v práci na strane pracovníka ustanovuje presnú

dĺžku nevyhnutne potrebnej doby, po ktorú pracovníkovi prislúcha pracovné voľno, posudzuje

sa ako výkon práce celá táto doba; za dobu jedného dňa sa pritom považuje doba zodpovedajúca

priemernej dĺžke pracovnej smeny vyplývajúcej z určeného, prípadne kratšieho týždenného

pracovného času príslušného pracovníka.

(3)

Prekážky v práci na strane organizácie sa posudzujú ako výkon práce, pokiaľ zasiahli

do pracovnej smeny pracovníka, a to za každý jednotlivý deň pri uplatnení

a)

pružného pracovného dňa najviac v rozsahu dĺžky pracovnej smeny pripadajúcej pracovníkovi

na príslušný deň,

b)

pružného pracovného týždňa a pružného štvortýždňového pracovného obdobia najviac

v rozsahu priemernej dĺžky pracovnej smeny vyplývajúcej z určeného prípadne z kratšieho

pracovného času príslušného pracovníka.

Ako výkon práce sa však neposudzuje prerušenie prác pre nepriaznivé poveternostné

vplyvy.

9

)

(4)

Ak pracovník neodpracoval pre ospravedlnené prekážky v práci, uvedené v odseku 1

druhej vete, celý denný pracovný čas pri uplatnení pružného pracovného dňa alebo celý

týždenný pracovný čas pri uplatnení pružného pracovného týždňa, prípadne celý pracovný

čas pripadajúci na štvortýždňové obdobie (

§ 3 ods. 1 písm. c)

), pretože mu v tom bránila prekážka v práci na jeho strane, je povinný túto neodpracovanú

časť pracovného času nadpracovať v pracovných dňoch najneskôr v čase do konca budúceho

kalendárneho mesiaca, ak s organizáciou nedohodol iný čas nadpracovania. Pokiaľ pracovník

nemohol nadpracovať túto neodpracovanú časť pracovného času v čase uvedenom v predchádzajúcej

vete pre prekážky v práci na svojej strane, je povinný tak urobiť bez zbytočného odkladu

po ich odpadnutí, ak s organizáciou nedohodol iný čas nadpracovania. Nadpracovanie

podľa predchádzajúcich viet je možné iba v dennom prevádzkovom čase (

§ 2 ods. 5

), ak sa nedohodol iný čas, a nie je prácou nadčas.

§ 5

Práca nadčas

(1)

Prácou nadčas je práca vykonávaná pracovníkom na príkaz organizácie alebo s jej súhlasom

pri uplatnení

a)

pružného pracovného dňa nad dĺžku pracovnej smeny pripadajúcej na príslušný deň podľa

rozvrhu týždenného pracovného času do pracovných smien určeného organizáciou,

b)

pružného pracovného týždňa a pružného štvortýždňového pracovného obdobia nad základný

pracovný čas určený na príslušný deň (

§ 2 ods. 2

),

pokiaľ pracovník vykonával prácu nad určený týždenný pracovný čas a pri uplatnení

štvortýždňového pracovného obdobia podľa

§ 3 ods. 1 písm. c)

nad určený pracovný čas pripadajúci na toto štvortýždňové obdobie.

(2)

O prácu nadčas nejde, pokiaľ pracovník prácu vykonanú podľa odseku 1 písm. a) alebo

b) použil

a)

v rámci toho istého týždňa na splnenie povinnosti odpracovať určený týždenný pracovný

čas,

b)

pri uplatnení pružného štvortýždňového pracovného obdobia podľa

§ 3 ods. 1 písm. c)

v rámci tohto obdobia na splnenie povinnosti odpracovať určený pracovný čas pripadajúci

na toto štvortýždňové obdobie.

(3)

O prácu nadčas nejde ani vtedy, ak pracovník vykonával nad určený týždenný pracovný

čas [nad štvortýždňový pracovný čas uvedený v

§ 3 ods. 1 písm. c)

] prácu, ktorú mu organizácia ako prácu nadčas nenariadila ani na ňu nedala súhlas,

a bez svojho zavinenia nemohol túto prácu v priebehu zostávajúcej časti týždňa (štvortýždňového

obdobia) použiť na splnenie svojej povinnosti odpracovať určený týždenný (štvortýždňový)

pracovný čas, pretože mu v tom neočakávane zabránili dôvody, ktoré sa posudzujú ako

výkon práce.

10

)

Organizácia poskytne pracovníkovi za tento výkon práce mzdu a započíta mu ho do odpracovaného

času v týždni (štvortýždňovom období) spravidla bezprostredne nasledujúcom po odpadnutí

uvedených dôvodov.

(4)

Pri postupe podľa odseku 2 a podľa odseku 3 druhej vety je pracovník povinný dodržať

základný pracovný čas určený na príslušný deň (

§ 2 ods. 2

).

§ 7

Prestávky v práci

(1)

Pracovná prestávka na jedlo a oddych sa poskytuje spravidla v základnom pracovnom

čase, a to po troch hodinách od jeho začiatku.

(2)

Ak pracovník neodpracoval týždenný pracovný čas, prípadne štvortýždňový pracovný

čas [

§ 3 ods. 1 písm. c)

], pretože mu organizácia určila pracovné prestávky na jedlo a oddych vo väčšom rozsahu,

než sa započítava do pracovného času,

11

)

je povinný túto neodpracovanú časť pracovného času nadpracovať v čase uvedenom v

§ 4 ods. 4

.

§ 8

(1)

Podľa rozhodnutia vedúceho organizácie po dohode s príslušným odborovým orgánom možno

pružný pracovný čas zaviesť, uplatňovať, zastaviť alebo dočasne prerušiť v celej organizácii

alebo v jej časti, prípadne u vybraných pracovníkov; pritom sa berie zreteľ predovšetkým

na ekonomické záujmy organizácie, najmä na zvýšenie efektívnosti práce dôslednejším

využívaním pracovného času a znížením rozsahu práce nadčas, na situáciu v doprave

a energetike,

12

)

na oprávnené záujmy pracovníkov a prevádzkové a pracovné podmienky uvedené v odseku

2.

(2)

Pružný pracovný čas možno uplatňovať iba u pracovníkov, u ktorých sú vytvorené spoľahlivé

podmienky pre evidenciu odpracovaného času, najmä o príchode na pracovisko a odchode

z neho, o prekážkach v práci a práci nadčas. Pružný pracovný čas sa neuplatní najmä

pri vyslaní pracovníka na pracovnú cestu, pri potrebe zabezpečiť operatívnu alebo

naliehavú pracovnú úlohu v rámci pracovnej smeny, ktorej začiatok a koniec je pevne

určený,

1

)

alebo ak jeho uplatneniu bráni záujem na riadnom zabezpečení predaja tovaru a poskytovania

iných služieb alebo iné prevádzkové dôvody; v takých prípadoch pre pracovníka platí

vopred určené rozvrhnutie týždenného pracovného času do pracovných smien, ktorých

pevný začiatok a koniec určila organizácia.

1

)

,

2

)

,

3

)

§ 9

Zavedenie a konkrétne podmienky pre uplatňovanie, zastavenie alebo dočasné prerušenie

pružného pracovného času podľa

§ 8

určí organizácia v pracovnom poriadku,

13

)

prípadne v inom vnútornom predpise. Organizácia je povinná pracovníka vopred oboznámiť

so zavedením, podmienkami uplatňovania a so zastavením alebo dočasným prerušením pružného

pracovného času.

§ 10

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1990.