ZÁKON 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnej pomoci, ktorej cieľom

je zmierniť alebo prekonať s aktívnou účasťou občana sociálnu núdzu, zabraňovať príčinám

vzniku, prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu

a sociálneho vývinu občana a zabezpečiť integráciu občana do spoločnosti.

§ 2

(1)

Sociálna pomoc je

a)

sociálna prevencia a

b)

riešenie sociálnej núdze, riešenie sociálnej núdze občana s ťažkým zdravotným postihnutím

kompenzáciou sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „kompenzácia“).

(2)

Rodinu na účely tohto zákona tvoria jej členovia, ktorými sú manžel, manželka, dieťa

a rodičia dieťaťa.

§ 3

(1)

Sociálna pomoc sa uskutočňuje najmä prostredníctvom sociálnej práce.

(2)

Sociálna práca je získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku alebo možného

vzniku sociálnej núdze a o potrebe poskytovania sociálnej pomoci, voľba a uplatňovanie

foriem sociálnej pomoci a sledovanie účinnosti ich pôsobenia.

§ 4

Účastníci právnych vzťahov

Účastníci právnych vzťahov sociálnej pomoci sú

a)

občan,

b)

ďalšie fyzické osoby uvedené v

§ 4b

,

c)

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“),

d)

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny,

e)

zariadenia sociálnych služieb, ktoré sú rozpočtovými organizáciami

1

)

alebo príspevkovými organizáciami,

1

)

f)

obce a samosprávne kraje,

g)

ďalšie právnické osoby a fyzické osoby, ktoré vykonávajú sociálnu prevenciu alebo

poskytujú sociálne poradenstvo alebo sociálne služby za podmienok ustanovených týmto

zákonom (ďalej len „subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona“).

§ 4a

(1)

Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom v súlade so zásadou

rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení ustanovenou osobitným zákonom.

2

)

(3)

Ten, kto sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v

dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany

na súde podľa osobitného zákona.

2

)

§ 4b

(1)

Peňažné príspevky na kompenzáciu, peňažný príspevok za opatrovanie a sociálne služby

sa poskytujú a preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa vydáva za podmienok

ustanovených týmto zákonom aj

a)

cudzincovi, ktorý je občan členského štátu Európskej únie, štátu, ktorý je zmluvnou

stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie (ďalej

len „Európsky hospodársky priestor”), a ktorý

1.

má registrovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu

3

)

a je zamestnaný alebo študuje na štátom uznanej škole na území Slovenskej republiky

alebo

2.

má registrovaný trvalý pobyt na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky podľa

osobitného predpisu,

4

)

b)

rodinnému príslušníkovi cudzinca uvedeného v písmene a) prvom bode, ktorý má povolenie

na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,

5

)

c)

cudzincovi, ktorý je rodinný príslušník občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom

na území Slovenskej republiky a ktorý má povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej

republiky podľa osobitného predpisu,

6

)

d)

cudzincovi, ktorý nie je občan Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorého práva

vyplývajúce zo sociálnej pomoci zaručuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská

republika viazaná a ktorá bola uverejnená v Zbierke zákonov,

e)

cudzincovi, ktorému bol udelený azyl podľa osobitného predpisu.

7

)

(2)

Sociálne služby sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú aj

a)

cudzincovi, ktorý je občan Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorý má registrovaný

trvalý pobyt na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,

8

)

b)

cudzincovi, ktorý nie je občan Európskeho hospodárskeho priestoru, má povolenie na

prechodný pobyt alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky podľa osobitného

predpisu

9

)

a ktorého práva vyplývajúce zo sociálnej pomoci nie sú upravené medzinárodnou zmluvou,

c)

cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa osobitného predpisu,

7

)

d)

cudzincovi, ktorému sa poskytlo dočasné útočisko podľa osobitného predpisu,

7

)

e)

Slovákovi žijúcemu v zahraničí,

10

)

ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky v priebehu jedného kalendárneho roka

nepretržite aspoň 180 dní; splnenie tejto podmienky je Slovák žijúci v zahraničí povinný

preukázať na účely trvania nárokov získaných podľa tohto zákona každý kalendárny rok.

(3)

Za zamestnanie sa na účely odseku 1 považuje zamestnanie podľa

§ 58a

.

(4)

Za rodinných príslušníkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c) sa považujú manžel,

manželka, rodičia a nezaopatrené deti.

(5)

Na účely zisťovania príjmu podľa tohto zákona u osôb uvedených v odsekoch 1 a 2 sa

za osoby, ktoré sa s týmito osobami spoločne posudzujú, považujú osoby podľa osobitného

predpisu.

11

)

Na účely poskytovania sociálnych služieb podľa tohto zákona pre osoby uvedené v odsekoch

1 a 2 platí

§ 45

rovnako.

(6)

Ak u osôb uvedených v odseku 1 písm. b) až e) alebo v odseku 2 písm. b) až d) nie

je možné zo závažných dôvodov zistiť ich príjem na účely tohto zákona, za ich príjem

sa považuje suma životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanovená osobitným

predpisom.

12

)

§ 5

(1)

Sociálna prevencia je odborná činnosť na predchádzanie a na zabraňovanie príčin vzniku,

prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu alebo sociálneho

vývinu občana.

(2)

Sociálna prevencia sa vykonáva najmä pre

občana s ťažkým zdravotným postihnutím a občana s nepriaznivým zdravotným stavom.

§ 6

(1)

Formy sociálnej prevencie sú

a)

vyhľadávacia činnosť,

b)

rehabilitačná činnosť,

c)

organizovanie výchovno-rekreačných táborov.

(2)

Vyhľadávacia činnosť je vyhľadávanie

občanov, ktorí potrebujú pomoc právnickej osoby alebo inej fyzickej osoby.

(3)

Rehabilitačná činnosť sú postupy na obnovu najvyššie dosiahnuteľného individuálneho

stupňa osobnostného vývinu, fyzickej výkonnosti a pracovnej výkonnosti občana.

(4)

Výchovno-rekreačné tábory sa organizujú pre deti

s ťažkým zdravotným postihnutím.

§ 9

(1)

Za majetok na účely tohto zákona sa považujú hnuteľné veci a nehnuteľné veci, a ak

to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

(2)

Od občana nemožno požadovať predaj alebo prenájom

a)

nehnuteľnosti, ktorú užíva na primerané trvalé bývanie,

b)

poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, ktorú užíva pre svoju potrebu,

c)

hnuteľnej veci, ktorá tvorí nevyhnutné vybavenie domácnosti

20

)

alebo na ktorú sa poskytla dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu,

d)

hnuteľnej veci a nehnuteľnej veci, ktorú potrebuje na výkon svojej práce alebo na

profesijnú prípravu,

e)

osobného motorového vozidla, ktoré

1.

využíva na individuálnu prepravu z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia alebo

2.

je viac ako päťročné a jeho hodnota podľa znaleckého posudku nie je vyššia ako 100

000 Sk, alebo

f)

hnuteľnej veci, ak by bol v rozpore s morálnymi zásadami.

§ 10

Sociálna núdza

(1)

Sociálna núdza je stav, keď si občan nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju

osobu, starostlivosť o svoju domácnosť, ochranu a uplatňovanie svojich práv a právom

chránených záujmov alebo kontakt so spoločenským prostredím najmä vzhľadom na vek,

nepriaznivý zdravotný stav, sociálnu neprispôsobenosť alebo stratu zamestnania.

(2)

Za sociálnu núdzu sa na účely tohto zákona považuje aj stav, keď občan s ťažkým zdravotným

postihnutím potrebuje zmierniť sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia alebo

ich prekonať za podmienok ustanovených týmto zákonom.

(3)

Za nepriaznivý zdravotný stav sa na účely tohto zákona považujú invalidita podľa

právoplatného rozhodnutia alebo posudku Sociálnej poisťovne, choroba, porucha zdravia

alebo zdravotné postihnutie

21

)

uznané príslušným ošetrujúcim lekárom.

§ 11

Formy riešenia sociálnej núdze sú

a)

sociálne poradenstvo,

b)

sociálne služby,

c)

sociálne služby, peňažné príspevky na kompenzáciu a peňažný príspevok za opatrovanie.

§ 12

(1)

Sociálne poradenstvo je odborná činnosť zameraná na zistenie rozsahu a charakteru

sociálnej núdze, na zistenie príčin jej vzniku, na poskytnutie informácií o možnostiach

riešenia sociálnej núdze a na usmernenie občana pri voľbe a uplatňovaní foriem sociálnej

pomoci; sociálne poradenstvo sa poskytuje najmä rodinám.

(2)

V rámci sociálneho poradenstva možno občanovi odporučiť poskytnutie odborných poradenských

služieb špecializovanými inštitúciami.

§ 14

(1)

Sociálne služby sú špecializované činnosti na riešenie sociálnej núdze.

(2)

Sociálne služby sú

a)

opatrovateľská služba,

b)

organizovanie spoločného stravovania,

c)

prepravná služba,

d)

starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb,

e)

sociálna pôžička.

§ 15

(1)

Opatrovateľskú službu možno poskytovať

a)

občanovi, ktorý pre svoj nepriaznivý zdravotný stav potrebuje pomoc inej osoby pri

zabezpečovaní

1.

nevyhnutných životných úkonov,

2.

nevyhnutných prác v domácnosti alebo

3.

kontaktu so spoločenským prostredím, najmä sprievodom, tlmočením v posunkovej reči

pre nepočujúce osoby

29

)

a predčítaním,

b)

dieťaťu do skončenia povinnej školskej dochádzky, ak osobnú, celodennú a riadnu starostlivosť

o dieťa nemôžu z vážnych dôvodov poskytovať alebo zabezpečiť rodičia alebo občan,

ktorý prevzal takéto dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na

základe rozhodnutia príslušného orgánu.

(2)

Opatrovateľskú službu možno poskytovať aj vtedy, ak sa jednej matke

a)

súčasne narodili tri deti a viac detí alebo

b)

v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá.

(3)

Opatrovateľskú službu v prípadoch uvedených v odseku 2 možno poskytovať do dovŕšenia

troch rokov veku detí.

(4)

Nevyhnutné životné úkony, nevyhnutné práce v domácnosti a formy zabezpečenia kontaktu

so spoločenským prostredím sú uvedené v prílohe č. 1.

(5)

Rozsah opatrovateľskej služby podľa odseku 1 písm. a) určí príslušný orgán na základe

odporúčania zdravotníckeho zariadenia.

(6)

Vážne dôvody, pre ktoré nemožno poskytovať alebo zabezpečiť osobnú, celodennú a riadnu

starostlivosť o dieťa, sú

a)

choroba, úraz, kúpeľná liečba alebo úmrtie rodiča alebo občana, ktorý prevzal dieťa

do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného

orgánu,

b)

pôrod matky alebo ženy, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť

rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu,

c)

nástup do práce z dôvodu vyčerpania podpory pri ošetrovaní člena rodiny, ak ide o

osamelého rodiča alebo o občana uvedeného v písmene a).

(7)

Za osamelého občana sa považuje slobodná žena, ovdovená žena alebo rozvedená žena,

slobodný muž, ovdovený muž alebo rozvedený muž, alebo žena a muž osamelí z iných vážnych

dôvodov.

(8)

Opatrovateľskú službu nemožno poskytovať občanovi, ktorému

a)

sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo

b)

sa poskytuje celodenné, osobné a riadne opatrovanie osobou uvedenou v

§ 64a ods. 2

, alebo

c)

je nariadená karanténa pre podozrenie z nákazy prenosnou chorobou a pri ochorení

touto nákazou.

(9)

Opatrovateľská služba sa poskytuje prednostne v byte občana.

§ 16

(1)

Spoločné stravovanie možno organizovať pre občana, ktorého stravovanie nemožno zabezpečiť

inak a ktorý

a)

je poberateľom starobného dôchodku alebo

b)

pre svoj nepriaznivý zdravotný stav je odkázaný na spoločné stravovanie.

(2)

Spoločné stravovanie v rozsahu jedného teplého jedla denne možno organizovať aj pre

osoby, ktoré si uplatnili nárok na zabezpečenie základných životných podmienok podľa

osobitného predpisu.

29a

)

(3)

Spoločné stravovanie sa poskytuje najmä v jedálňach pre dôchodcov a v ďalších zariadeniach

sociálnych služieb, kde sa poskytuje stravovanie.

§ 17

(1)

Prepravnú službu možno poskytovať občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý

podľa posudku príslušného orgánu je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým

vozidlom. Občan je odkázaný na individuálnu prepravu, ak nie je schopný

a)

premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej

dopravy a späť rovnakým spôsobom ako zdravý občan,

b)

nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej

dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy

osôb a z prostriedku železničnej dopravy rovnakým spôsobom ako zdravý občan alebo

c)

zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej

hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy.

(2)

Prepravnú službu možno poskytovať občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ak sa

prepravnou službou vhodne kompenzuje jeho znížená pohybová schopnosť v dôsledku narušenia

telesných funkcií.

(3)

Prepravnú službu nemožno poskytovať, ak individuálnu prepravu možno zabezpečiť inak.

(4)

Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorému sa poskytuje prepravná služba podľa

tohto zákona, nemožno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.

§ 18

(1)

Starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb možno poskytovať občanovi, ktorému

nemožno poskytovať inú sociálnu službu podľa tohto zákona alebo ak poskytnutie inej

sociálnej služby podľa tohto zákona dostatočne nerieši sociálnu núdzu tohto občana.

(2)

Na poskytovanie starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb obec zriaďuje zariadenia

sociálnych služieb

a)

domov sociálnych služieb pre deti, ktorým sa poskytuje starostlivosť denne,

b)

domov dôchodcov,

c)

zariadenie chráneného bývania,

d)

zariadenie opatrovateľskej služby.

(3)

Na poskytovanie starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb samosprávny kraj

a obec zriaďujú tieto zariadenia sociálnych služieb

a)

domov sociálnych služieb pre deti, ktorým sa poskytuje starostlivosť týždenne a celoročne,

b)

domov sociálnych služieb pre dospelých, ktorým sa poskytuje starostlivosť celoročne

a týždenne,

c)

domov dôchodcov,

d)

domov pre osamelých rodičov,

e)

stanica opatrovateľskej služby,

f)

útulok,

g)

rehabilitačné stredisko.

(4)

Obec zriaďuje okrem zariadení sociálnych služieb uvedených v odseku 3 aj

a)

domov-penzión pre dôchodcov,

b)

klub dôchodcov,

c)

jedáleň pre dôchodcov,

d)

stredisko osobnej hygieny,

e)

práčovňu.

(5)

Obec a samosprávny kraj zriaďujú zariadenia sociálnych služieb ako svoje rozpočtové

organizácie, príspevkové organizácie, iné právnické osoby

30

)

alebo ako organizačné jednotky obce

30a

)

a samosprávneho kraja.

(6)

Zariadenia sociálnych služieb uvedené v odsekoch 2 až 4 možno účelne a vhodne zlučovať,

31

)

ak tento zákon neustanovuje inak.

(7)

Zariadenie sociálnych služieb zriadené zlúčením zariadení sociálnych služieb uvedených v

odsekoch 2 až 4 môže poskytovať aj sociálne služby uvedené v

§ 14 ods. 2 písm. a)

a

c)

.

(8)

V zariadeniach sociálnych služieb sa starostlivosť poskytuje celoročne, týždenne

alebo denne; možno ju poskytovať aj prechodne na určitý čas. Pri dennej starostlivosti

sa starostlivosť poskytuje v pracovných dňoch a v pracovnom čase. Pri dennej starostlivosti

sa neposkytuje bývanie. Pri týždennej starostlivosti sa neposkytuje starostlivosť

počas sobôt a nediel, štátnych sviatkov a sviatkov bezprostredne predchádzajúcich

sobote alebo bezprostredne nasledujúcich po nedeli.

(9)

V zariadení sociálnych služieb nemožno poskytovať starostlivosť občanovi, ktorého

zdravotný stav vyžaduje ústavnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení.

(10)

Domov sociálnych služieb, domov dôchodcov, detský domov, stanica opatrovateľskej

služby, zariadenie opatrovateľskej služby a rehabilitačné stredisko sa podieľajú na

zabezpečovaní poskytovania zdravotnej starostlivosti. Domov sociálnych služieb, domov

dôchodcov a detský domov utvárajú podmienky na zriadenie zdravotníckeho zariadenia

podľa osobitného predpisu.

32

)

Domov sociálnych služieb, domov dôchodcov, detský domov a zariadenie opatrovateľskej

služby môžu poskytovať zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu

32

)

na základe povolenia podľa osobitného predpisu.

32a

)

(11)

Domov sociálnych služieb pre deti sa podieľa na zabezpečovaní vzdelávania a prípravy

na povolanie; domov sociálnych služieb pre deti sa podieľa aj na zabezpečovaní prípravy

na prácu a zaškolenia.

§ 18a

Pri poskytovaní starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb občanom s duševnými

poruchami a poruchami správania nie je možné použiť prostriedky telesného a netelesného

obmedzenia občana, a to ani v akútnom štádiu prejavov jeho choroby.

§ 19

(1)

Domov sociálnych služieb, domov dôchodcov, zariadenie chráneného bývania, detský

domov a resocializačné stredisko zriadené ako rozpočtové organizácie môžu zabezpečovať

v rámci záujmovej činnosti alebo pracovnej terapie ďalšie činnosti ako vedľajšie hospodárstvo.

Vedľajšie hospodárstvo je súčasťou hlavnej činnosti, pričom náklady na vedľajšie hospodárstvo

a výnosy z vedľajšieho hospodárstva sú súčasťou rozpočtu zariadenia sociálnych služieb.

Výnosy z vedľajšieho hospodárstva možno použiť na rozvoj vedľajšieho hospodárstva

a na rozvoj starostlivosti poskytovanej v týchto zariadeniach sociálnych služieb.

(2)

Ak je výsledkom záujmovej činnosti alebo pracovnej terapie zhotovenie hnuteľnej veci,

možno poskytnúť občanovi, ktorý sa podieľal na jej zhotovení, odmenu; ak sa na zhotovení

veci podieľalo viac občanov, odmena sa určí pre každého z nich rovnakým dielom.

(3)

Spôsob určenia výšky odmeny podľa odseku 2 a spôsob jej vyplácania ustanoví všeobecne

záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 19a

Občan, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne,

sa podieľa na určovaní životných podmienok v zariadení sociálnych služieb prostredníctvom

zvolených zástupcov.

§ 20

(1)

V domove sociálnych služieb možno poskytovať starostlivosť občanovi so zdravotným

postihnutím, ktorým sú telesné postihnutie, duševné poruchy a poruchy správania alebo

zmyslové postihnutie uvedené v prílohe č. 2, alebo kombinácia postihnutí, ak

a)

je na tento druh sociálnej služby odkázaný,

b)

je pre neho tento druh sociálnej služby účelný, pretože

1.

tomuto občanovi nemožno poskytnúť inú sociálnu službu podľa tohto zákona alebo

2.

poskytnutie inej sociálnej služby podľa tohto zákona dostatočne nerieši sociálnu

núdzu tohto občana.

(2)

Posudok o zdravotnom postihnutí na účely poskytovania starostlivosti v domove sociálnych

služieb vydáva príslušný orgán.

(3)

V domove sociálnych služieb sa

a)

poskytuje nevyhnutná starostlivosť, ktorou je

1.

stravovanie,

2.

bývanie,

3.

zaopatrenie,

b)

poskytuje ďalšia starostlivosť, ktorou je

1.

výchova,

2.

poradenstvo,

3.

záujmová činnosť,

4.

kultúrna činnosť,

5.

pracovná terapia,

6.

rekreačná činnosť,

7.

rehabilitačná činnosť,

c)

poskytuje osobné vybavenie, ak sa starostlivosť v domove sociálnych služieb poskytuje

občanovi celoročne a občan nemá osobné vybavenie z dôvodu, že si ho nemôže sám ani

s pomocou rodiny zabezpečiť svojím príjmom a príjmom zo svojho majetku,

d)

utvárajú podmienky na pracovné uplatnenie,

e)

zabezpečuje úschova cenných vecí.

(4)

Stravovanie je poskytovanie stravy v súlade so zásadami zdravej výživy, s prihliadnutím

na vek a zdravotný stav občanov, ktorým sa stravovanie poskytuje, a podľa stravných

jednotiek.

(5)

Za celodenné stravovanie sa považujú raňajky, obed, večera a dve vedľajšie jedlá;

pri diabetickej diéte, pri bielkovinovej diéte a pri výživnej diéte tri vedľajšie

jedlá. Občan, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne

alebo týždenne, je povinný odobrať v rámci tejto starostlivosti aspoň dve jedlá denne.

Ak sa občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb denne, poskytujú

sa tomuto občanovi raňajky, desiata, obed a olovrant. Občan, ktorému sa poskytuje

starostlivosť v zariadení sociálnych služieb denne, je povinný odobrať v rámci tejto

starostlivosti aspoň jedno jedlo. Počet ďalších odoberaných jedál je predmetom dohody

s občanom, ktorému sa táto starostlivosť poskytuje.

(6)

Za stravnú jednotku sa považuje finančná norma priemerných nákladov na potraviny

(suroviny).

(7)

Výšku stravnej jednotky a ďalšie podrobnosti o stravovaní vrátane spôsobu zabezpečovania

stravovania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(8)

Za bývanie v domove sociálnych služieb sa považuje užívanie podlahovej plochy obytnej

miestnosti, príslušenstva obytnej miestnosti a spoločných priestorov, užívanie prevádzkového

zariadenia obytnej miestnosti a príslušenstva obytnej miestnosti a užívanie vybavenia

obytnej miestnosti, príslušenstva obytnej miestnosti a spoločných priestorov a vecné

plnenia spojené s bývaním.

(9)

Za zaopatrenie sa považuje najmä

a)

upratovanie,

b)

poskytovanie posteľnej bielizne, pranie a žehlenie alebo mangľovanie posteľnej bielizne,

c)

pranie, čistenie a žehlenie osobného šatstva,

d)

údržba a oprava osobného vybavenia,

e)

poskytovanie pomoci na zabezpečenie nevyhnutných životných úkonov uvedených v prílohe

č. 1, ak ich poskytovanie vyžaduje nepriaznivý zdravotný stav občana.

(10)

Za osobné vybavenie sa považuje osobné šatstvo, osobná obuv a hygienické potreby.

(11)

Podrobnosti o poskytovaní starostlivosti v domove sociálnych služieb, o príslušenstve

obytnej miestnosti, o prevádzkovom zariadení obytnej miestnosti a príslušenstva obytnej

miestnosti, o vybavení obytnej miestnosti, príslušenstva obytnej miestnosti a spoločných

priestorov, o spoločných priestoroch a podrobnosti o vecných plneniach spojených s

bývaním ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 21

Domov sociálnych služieb možno zriaďovať ako domov sociálnych služieb pre deti a domov

sociálnych služieb pre dospelých. Domov sociálnych služieb pre deti a domov sociálnych

služieb pre dospelých možno účelne a vhodne zlučovať.

§ 22

(1)

V domove sociálnych služieb pre deti možno poskytovať starostlivosť dieťaťu s

a)

telesným postihnutím,

b)

duševnými poruchami a poruchami správania alebo

c)

telesným postihnutím a duševnými poruchami a poruchami správania.

(2)

V domove sociálnych služieb pre deti možno poskytovať starostlivosť aj dieťaťu s

telesným postihnutím alebo s duševnými poruchami a poruchami správania, ktoré je zároveň

zmyslovo postihnuté.

(3)

V domove sociálnych služieb pre deti možno poskytovať starostlivosť dieťaťu od narodenia

do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo do skončenia vzdelania za osobitných

podmienok a v prípade ďalšej prípravy na povolanie do skončenia tejto prípravy na

povolanie, najdlhšie do 25 rokov veku, v odôvodnených prípadoch aj dlhšie.

(4)

Deťom s duševnými poruchami a poruchami správania sa pred umiestnením do domova sociálnych

služieb pre deti s duševnými poruchami a poruchami správania zabezpečuje špeciálnopedagogická

diagnostika, psychologická diagnostika, lekárska diagnostika a sociálna diagnostika

v diagnostickom oddelení, ktoré môže zriaďovať domov sociálnych služieb pre deti s

duševnými poruchami a poruchami správania.

(5)

Starostlivosť v domove sociálnych služieb pre deti sa organizuje v skupinách s prihliadnutím

na vek a schopnosť detí. Počty detí v skupine ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,

ktorý vydá ministerstvo.

(6)

Dieťaťu s nariadenou ústavnou výchovou, ktorému sa poskytuje starostlivosť v domove

sociálnych služieb pre deti celoročne, domov sociálnych služieb pre deti poskytuje

mesačne vreckové podľa osobitného predpisu.

32b

)

(7)

Domov sociálnych služieb pre deti poskytuje dieťaťu, ktorému sa poskytuje starostlivosť

v domove sociálnych služieb pre deti celoročne, vecné dary v sume najviac 400 Sk v

kalendárnom roku. Poskytovanie vecných darov dieťaťu s nariadenou ústavnou výchovou

upravuje osobitný predpis.

32b

)

(8)

Domov sociálnych služieb pre deti poskytuje pri skončení starostlivosti o deti s

nariadenou ústavnou výchovou v domove sociálnych služieb, najskôr po dosiahnutí 18.

roku veku, jednorazový peňažný príspevok na výbavu podľa osobitného predpisu.

32b

)

Jednorazový peňažný príspevok na výbavu sa neposkytuje, ak po skončení starostlivosti

o deti s nariadenou ústavnou výchovou v domove sociálnych služieb pre deti sa poskytuje

starostlivosť v domove sociálnych služieb pre dospelých.

§ 23

(1)

V domove sociálnych služieb pre dospelých možno poskytovať starostlivosť občanovi

a)

s telesným postihnutím,

b)

s duševnými poruchami a poruchami správania,

c)

so zmyslovým postihnutím alebo

d)

s kombináciou postihnutí.

(2)

V domove sociálnych služieb pre dospelých možno poskytovať starostlivosť občanovi

od skončenia povinnej školskej dochádzky, od skončenia vzdelania za osobitných podmienok,

od skončenia ďalšej prípravy na povolanie a ďalším dospelým občanom so zdravotným

postihnutím od 25 rokov veku.

§ 24

Domov dôchodcov

(1)

V domove dôchodcov možno poskytovať starostlivosť občanovi, ktorému nemožno poskytovať

inú sociálnu službu podľa tohto zákona alebo poskytnutie inej sociálnej služby podľa

tohto zákona dostatočne nerieši sociálnu núdzu tohto občana a ktorý

a)

je poberateľom starobného dôchodku,

b)

pre svoj nepriaznivý zdravotný stav vyžaduje sústavnú starostlivosť inej osoby, ktorú

občanovi nemôže zabezpečiť rodina ani poskytovanie opatrovateľskej služby, alebo

c)

poskytovanie starostlivosti v domove dôchodcov potrebuje z iných vážnych dôvodov.

(2)

V domove dôchodcov sa

a)

poskytuje nevyhnutná starostlivosť, ktorou je

1.

stravovanie,

2.

bývanie,

3.

zaopatrenie,

b)

poskytuje ďalšia starostlivosť, ktorou je

1.

poradenstvo,

2.

záujmová činnosť,

3.

kultúrna činnosť,

4.

rehabilitačná činnosť,

c)

poskytuje osobné vybavenie, ak sa starostlivosť v domove dôchodcov poskytuje občanovi

celoročne a občan nemá osobné vybavenie z dôvodu, že si ho nemôže sám ani s pomocou

rodiny zabezpečiť svojím príjmom a príjmom zo svojho majetku,

d)

podporuje účasť na spoločenskom živote,

e)

zabezpečuje úschova cenných vecí.

(3)

Na poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti podľa odseku 2 písm. a) a na poskytovanie

osobného vybavenia podľa odseku 2 písm. c) ustanovenia

§ 20 ods. 4 až 11

platia rovnako.

§ 25

Zariadenie chráneného bývania

(1)

V zariadení chráneného bývania možno poskytovať bývanie a dohľad občanovi

a)

so zdravotným postihnutím uvedeným v prílohe č. 2 alebo

b)

s duševnou poruchou uvedenou v prílohe č. 3.

(2)

Občan uvedený v odseku 1 musí byť schopný viesť samostatný život s pomocou inej osoby.

(3)

Posudok o zdravotnom postihnutí uvedenom v prílohe č. 2 a posudok o duševnej poruche

uvedenej v prílohe č. 3 vydáva príslušný orgán.

(4)

Dohľad je sledovanie správania a činnosti občana, ktorému sa poskytuje starostlivosť

v zariadení chráneného bývania.

(5)

Na poskytovanie bývania ustanovenia

§ 20 ods. 8 a 11

platia rovnako.

§ 27

Domov pre osamelých rodičov

(1)

V domove pre osamelých rodičov možno poskytovať bývanie a poradenstvo

a)

osamelému rodičovi maloletého alebo osamelému rodičovi s maloletým, ktorých život

alebo zdravie sú ohrozené alebo je ohrozená výchova maloletého, alebo

b)

osamelej tehotnej žene, ktorá sa ocitla v sociálnej núdzi spôsobenej stratou rodinného

prostredia.

(2)

Na poskytovanie bývania ustanovenia

§ 20 ods. 8

a

11

platia rovnako.

§ 28

Stanica opatrovateľskej služby

(1)

V stanici opatrovateľskej služby možno poskytovať starostlivosť dieťaťu od dvoch

rokov veku do skončenia povinnej školskej dochádzky, ak si rodičia alebo iný občan,

ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe

rozhodnutia príslušného orgánu, nemôžu na prechodný čas plniť povinnosti voči dieťaťu.

(2)

V stanici opatrovateľskej služby sa poskytuje

a)

nevyhnutná starostlivosť, ktorou je

1.

stravovanie,

2.

bývanie,

3.

zaopatrenie,

b)

pomoc pri príprave na školské vyučovanie, sprevádzanie do školy a zo školy alebo

sprevádzanie na záujmovú činnosť a zo záujmovej činnosti,

c)

výchovná starostlivosť o deti predškolského veku.

(3)

Na poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti podľa odseku 2 písm. a) ustanovenia

§ 20 ods. 4 až 9

a

11

platia rovnako.

§ 30

Útulok

(1)

V útulku možno poskytovať starostlivosť občanovi, ktorý je bez prístrešia a

a)

je v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu

29a

)

alebo

b)

sa zrušila ústavná výchova alebo ochranná výchova po dosiahnutí jeho plnoletosti.

(2)

V útulku možno poskytovať starostlivosť aj občanovi, na ktorom je páchané násilie

osobou, s ktorou žije v domácnosti.

(3)

V útulku sa

a)

poskytuje

1.

prístrešie,

2.

zaopatrenie podľa

§ 20 ods. 9 písm. b)

a

e)

,

3.

poradenstvo,

4.

sociálna prevencia,

b)

zabezpečuje stravovanie alebo utvárajú podmienky na prípravu stravy.

(4)

Stravovanie v útulku sa zabezpečuje najmä dovozom stravy z iných zariadení sociálnych

služieb.

§ 33

Rehabilitačné stredisko

(1)

V rehabilitačnom stredisku možno poskytovať starostlivosť občanovi s ťažkým zdravotným

postihnutím, ktorý je podľa posudku príslušného orgánu odkázaný na obnovu najvyššie

dosiahnuteľného individuálneho stupňa osobnostného vývinu a fyzickej výkonnosti.

(2)

V rehabilitačnom stredisku sa poskytuje

a)

rehabilitácia s cieľom aktivizovať vnútorné schopnosti občana na prekonanie osobnostných

dôsledkov a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia,

b)

nevyhnutná starostlivosť, ktorou je stravovanie, bývanie a zaopatrenie,

c)

poradenstvo súvisiace s ťažkým zdravotným postihnutím.

(3)

Na poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti podľa odseku 2 písm. b) ustanovenia

§ 20 ods. 4 až 9

a

11

platia rovnako.

§ 34

Zariadenie opatrovateľskej služby

(1)

V zariadení opatrovateľskej služby možno poskytovať starostlivosť občanovi, ktorý

podľa odporúčania zdravotníckeho zariadenia je odkázaný na zabezpečenie nevyhnutných

životných úkonov, ak tomuto občanovi

nemožno poskytnúť opatrovateľskú službu podľa

§ 15

v jeho byte.

(2)

V zariadení opatrovateľskej služby nemožno poskytovať starostlivosť občanovi, ktorému

sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu.

(3)

V zariadení opatrovateľskej služby sa poskytujú

nevyhnutná starostlivosť, ktorou je

1.

stravovanie,

2.

bývanie,

3.

zaopatrenie.

(4)

Na poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti podľa odseku 3 písm. a) ustanovenia

§ 20 ods. 4 až 9

a

11

platia rovnako.

§ 34a

Domov-penzión pre dôchodcov

(1)

V domove-penzióne pre dôchodcov možno poskytovať starostlivosť občanovi, ktorému

nemožno inak zabezpečiť bývanie, ak je poberateľom starobného dôchodku alebo poberateľom

výsluhového dôchodku starším ako 60 rokov a ich zdravotný stav nevyžaduje sústavnú

starostlivosť inej osoby.

(2)

V domove-penzióne pre dôchodcov sa

a)

poskytuje

1.

bývanie,

2.

zaopatrenie podľa

§ 20 ods. 9 písm. a)

a

b)

,

b)

poskytuje ďalšia starostlivosť, ktorou je

1.

poradenstvo,

2.

záujmová činnosť,

3.

kultúrna činnosť,

c)

podporuje účasť na spoločenskom živote,

d)

utvárajú podmienky na prípravu stravy.

(3)

Domov-penzión pre dôchodcov môže v rámci starostlivosti poskytovať stravovanie v

rozsahu obeda na základe dohody s občanom, ktorému sa táto starostlivosť poskytuje.

Na poskytovanie stravovania ustanovenia

§ 20 ods. 4 až 7

platia rovnako.

(4)

Na poskytovanie bývania ustanovenie

§ 20 ods. 8

platí rovnako.

§ 35

Klub dôchodcov

V klube dôchodcov sa utvárajú podmienky na záujmovú činnosť, kultúrnu činnosť a na

udržiavanie fyzickej aktivity a psychickej aktivity občana, ktorý je poberateľom starobného

dôchodku, alebo občana s nepriaznivým zdravotným stavom.

§ 36

Jedáleň pre dôchodcov

(1)

V jedálni pre dôchodcov možno poskytovať spoločné stravovanie občanovi, ktorého stravovanie

nemožno zabezpečiť inak a ktorý

a)

je poberateľom starobného dôchodku alebo

b)

pre svoj nepriaznivý zdravotný stav je odkázaný na spoločné stravovanie.

(2)

V jedálni pre dôchodcov možno poskytovať stravovanie v rozsahu jedného teplého jedla

denne aj osobám ktorým sa zabezpečujú základné životné podmienky podľa osobitného

predpisu.

29a

)

§ 37

Stredisko osobnej hygieny

V stredisku osobnej hygieny možno zabezpečovať osobnú hygienu občanovi, ktorému sa

poskytuje opatrovateľská služba, alebo občanovi, ktorý je z dôvodu sociálnej neprispôsobenosti

bez prístrešia.

§ 38

Práčovňa

Práčovňa slúži pre občana, ktorému sa poskytuje opatrovateľská služba, alebo pre občana,

ktorý je z dôvodu sociálnej neprispôsobenosti bez prístrešia, na pranie osobného šatstva

a iného textilu, ak nemožno pranie zabezpečiť inak.

§ 39

(1)

Sociálnu pôžičku možno poskytovať občanovi, ktorému sa poskytuje dávka v hmotnej

núdzi

29a

)

, na úhradu výdavkov na

a)

kúpu základného vybavenia domácnosti,

b)

opravu základného vybavenia domácnosti,

c)

opravu strechy, rozvodu elektrickej energie, rozvodu vody a rozvodu plynu, ktoré

sú príslušenstvom rodinného domu, ktorý užíva na trvalé bývanie.

(2)

Základné vybavenie domácnosti je posteľ, stôl, stolička, skriňa, vykurovacie teleso,

sporák, chladnička, práčka, ak nie sú súčasťou vybavenia bytového domu.

(3)

Sociálnu pôžičku nemožno poskytnúť na základné vybavenie domácnosti, ktoré je súčasťou

vybavenia bytového domu.

(4)

Sociálna pôžička sa poskytuje na základe písomnej zmluvy o poskytnutí sociálnej pôžičky;

túto zmluvu uzatvára občan s obcou.

(5)

Zmluva o poskytnutí sociálnej pôžičky musí obsahovať najmä

a)

výšku pôžičky,

b)

účel pôžičky,

c)

lehotu splatnosti pôžičky,

d)

výšku splátok,

e)

záväzok občana, že pôžičku

1.

začne splácať najneskôr do troch rokov od jej poskytnutia a splatí ju do piatich

rokov od jej výplaty,

2.

vráti, ak ju nepoužije na účel, na ktorý sa poskytla.

(6)

Sociálna pôžička je bezúročná.

(7)

Sociálna pôžička sa poskytuje v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom z účtu na

účet právnickej osoby alebo fyzickej osoby, od ktorej občan kupuje základné vybavenie

domácnosti.

§ 40

(1)

Občan nie je povinný platiť úhradu za sociálnu prevenciu, ktorú vykonávajú príslušné

orgány podľa tohto zákona, za sociálne poradenstvo ktoré poskytujú príslušné orgány

podľa tohto zákona. Občan nie je povinný platiť úhradu ani za sociálnu pomoc poskytovanú

obcou podľa

§ 71 ods. 1 písm. d), e)

,

h) a i)

a samosprávnym krajom podľa

§ 71a písm. r)

.

(2)

Občan je povinný platiť úhradu za sociálnu službu uvedenú v

§ 14 ods. 2 písm. a)

,

c) a d)

, ak tento zákon neustanovuje inak. Občan je povinný platiť úhradu za poskytnutú sociálnu

službu podľa príjmu

8

)

a majetku. Na použitie majetku na platenie úhrady za poskytnutú sociálnu službu ustanovenie

§ 9 ods. 2

platí rovnako.

(3)

Za sociálnu službu uvedenú v

§ 14 ods. 2 písm. a)

,

c) a d)

, ktorá sa poskytuje nezaopatrenému dieťaťu, je povinný platiť úhradu rodič alebo

občan, ktorý prevzal takéto dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov

na základe rozhodnutia príslušného orgánu. Rodič platí úhradu zo svojho príjmu a majetku

a z príjmu a majetku dieťaťa, ktorému sa poskytuje sociálna služba uvedená v

§ 14 ods. 2 písm. a)

,

c) a d)

. Občan, ktorý prevzal nezaopatrené dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť

rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, platí úhradu

a)

zo svojho príjmu a z príjmu dieťaťa, ktorému sa poskytuje sociálna služba uvedená

v

§ 14 ods. 2 písm. a)

,

c) a d)

, ak má voči tomuto dieťaťu vyživovaciu povinnosť,

b)

z príjmu dieťaťa, ktorému sa poskytuje sociálna služba uvedená v

§ 14 ods. 2 písm. a)

,

c) a d)

, ak nemá voči tomuto dieťaťu vyživovaciu povinnosť.

(4)

Za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb pre deti a v detskom domove poskytovanú

nezaopatrenému dieťaťu, voči ktorému nikto nemá vyživovaciu povinnosť, alebo dieťaťu,

ktoré nespĺňa podmienky nezaopatrenosti, platí úhradu dieťa zo svojho príjmu.

(5)

Na účely úhrady za sociálnu službu uvedenú v

§ 14 ods. 2 písm. a)

,

c) a d)

sa do príjmu občana započítava aj zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť občana, ktorému

sa sociálna služba poskytuje, a príplatok k prídavkom na dieťa, ktorému sa sociálna

služba poskytuje, s výnimkou prípadov, keď sa starostlivosť v zariadení sociálnych

služieb poskytuje týždenne alebo denne.

(6)

Na účely úhrady za sociálnu službu uvedenú v

§ 14 ods. 2 písm. a)

,

c) a d)

sa od príjmu občana odpočítava úhrada za

a)

inú sociálnu službu uvedenú v

§ 14 ods. 2 písm. a)

,

c) a d)

alebo jej časť, ktorú je občan povinný platiť príslušnému orgánu, obci, samosprávnemu

kraju alebo zariadeniu sociálnych služieb zriadenému ako rozpočtová organizácia alebo

príspevková organizácia, ktoré poskytuje starostlivosť,

b)

sociálnu službu uvedenú v

§ 14 ods. 2 písm. a)

,

c) a d)

alebo jej časť, ktorú je občan povinný platiť príslušnému orgánu, obci, samosprávnemu

kraju alebo zariadeniu sociálnych služieb zriadenému ako rozpočtová organizácia alebo

príspevková organizácia, ktoré poskytuje starostlivosť, za občana, ktorému sa poskytuje

sociálna služba uvedená v

§ 14 ods. 2 písm. a)

,

c) a d)

, voči ktorému má vyživovaciu povinnosť.

§ 41

Úhrada za poskytnutú sociálnu službu sa určuje podľa druhu poskytovanej sociálnej

služby a rozsahu poskytovanej sociálnej služby. Pri poskytovaní starostlivosti v zariadeniach

sociálnych služieb sa úhrada určuje aj podľa toho, či sa táto starostlivosť poskytuje

celoročne, týždenne alebo denne.

§ 42

(1)

Občan nie je povinný platiť úhradu za tlmočenie v posunkovej reči pre nepočujúce

osoby a úhradu za predčítanie pre nevidiacich pri vybavovaní úradných záležitostí.

Občan nie je povinný platiť úhradu ani za organizovanie spoločného stravovania.

(2)

Občan nie je povinný platiť úhradu za poskytnutú sociálnu službu uvedenú v

§ 14 ods. 2 písm. a)

a

c)

, ak jeho príjem a príjem osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú,

10

) je nižší ako 1,2-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom

9

) alebo ak sa rovná 1,2-násobku tejto sumy.

(3)

Ak príjem občana a príjem osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, je vyšší ako

1,2-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom,

9

)

občan platí za poskytnutú sociálnu službu uvedenú v

§ 14 ods. 2 písm. a)

a

c)

úhradu alebo jej časť podľa príjmu a majetku tak, aby tomuto občanovi a osobám, ktorých

príjmy sa spoločne posudzujú, zostala z ich príjmu suma 1,2-násobku sumy životného

minima ustanoveného osobitným predpisom.

9

)

(4)

Rodič nie je povinný platiť úhradu za sociálnu službu uvedenú v

§ 14 ods. 2 písm. a)

a

c)

, ktorá sa poskytuje dieťaťu, ak príjem rodiča a príjem osôb, ktorých príjmy sa spoločne

posudzujú, je nižší ako 1,2-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom

9

)

alebo ak sa rovná 1,2-násobku tejto sumy.

(5)

Ak príjem rodiča a príjem osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, je vyšší ako

1,2-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom,

9

)

rodič platí za sociálnu službu uvedenú v

§ 14 ods. 2 písm. a)

a

c)

, ktorá sa poskytuje dieťaťu, úhradu alebo jej časť podľa príjmu a majetku tak, aby

tomuto rodičovi a osobám, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, zostala z ich príjmu

suma 1,2-násobku sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom,

9

)

ak tento zákon neustanovuje inak.

(6)

Podľa odsekov 4 a 5 sa postupuje aj v prípade, ak občan prevzal nezaopatrené dieťa

do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného

orgánu, ak má voči dieťaťu, ktorému sa poskytuje sociálna služba uvedená v

§ 14 ods. 2 písm. a)

a

c)

, vyživovaciu povinnosť.

(7)

Na účely úhrady podľa odsekov 2 a 4 za poskytnutú sociálnu službu uvedenú v

§ 14 ods. 2 písm. a)

a

c)

ustanovenia

§ 40 ods. 2 a 3

platia rovnako.

§ 43

(1)

Úhrada za stravovanie, bývanie a zaopatrenie sa platí v

a)

domove sociálnych služieb s výnimkou domova sociálnych služieb pre deti,

b)

domove dôchodcov,

c)

rehabilitačnom stredisku,

d)

zariadení opatrovateľskej služby.

(2)

Úhrada za stravovanie a zaopatrenie sa platí v

a)

domove sociálnych služieb pre deti,

b)

stanici opatrovateľskej služby,

c)

útulku a resocializačnom stredisku, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Občan po dosiahnutí 18. roku veku, ktorý nespĺňa podmienku nezaopatrenosti podľa

osobitného predpisu

17

) a ktorému sa poskytuje starostlivosť v domove sociálnych služieb pre deti, je povinný

platiť úhradu za stravovanie, bývanie a zaopatrenie.

(4)

V domove-penzióne pre dôchodcov sa úhrada platí za bývanie, zaopatrenie a stravovanie,

ak sa poskytuje v rámci starostlivosti. V jedálni pre dôchodcov sa úhrada platí za

stravovanie s výnimkou, ak sa poskytuje spoločné stravovanie na účely zabezpečenia

základných životných podmienok

29a

)

. V klube dôchodcov, v stredisku osobnej hygieny a v práčovni sa úhrada za starostlivosť

neplatí.

(5)

Ak sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb denne, úhrada za bývanie

sa neplatí.

(6)

V zariadení chráneného bývania sa úhrada platí za bývanie a dohľad, v domove pre

osamelých rodičov sa úhrada platí za bývanie a v útulku sa úhrada platí za zaopatrenie.

(7)

Úhrada za stravovanie zahŕňa výdavky na stravnú jednotku.

(8)

Úhrada za bývanie zahŕňa časť bežných výdavkov za užívanie podlahovej plochy obytnej

miestnosti, príslušenstva obytnej miestnosti, spoločných priestorov, prevádzkového

zariadenia obytnej miestnosti a príslušenstva obytnej miestnosti a za užívanie vybavenia

obytnej miestnosti, príslušenstva obytnej miestnosti a spoločných priestorov a vecné

plnenia spojené s bývaním.

(9)

Úhrada za zaopatrenie zahŕňa časť bežných výdavkov za upratovanie, poskytovanie posteľnej

bielizne, pranie a žehlenie alebo mangľovanie posteľnej bielizne, pranie, čistenie

a žehlenie osobného šatstva a poskytovanie pomoci na zabezpečenie nevyhnutných životných

úkonov uvedených v prílohe č. 1.

§ 44

(1)

Občan nie je povinný platiť úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,

ak jeho príjem je nižší alebo ak sa rovná

a)

20 % sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom,

36

)

ak sa tomuto občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne,

b)

75 % sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom,

36

)

ak sa tomuto občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne

bez poskytovania stravovania,

c)

60 % sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom,

36

)

ak sa tomuto občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne

s poskytovaním obeda,

d)

50 % sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom,

36

)

ak sa tomuto občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb týždenne,

e)

75 % sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom,

36

)

ak sa tomuto občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb denne.

(2)

Občan nie je povinný platiť úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,

ak jeho príjem a príjem osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú,

10

) je nižší alebo ak sa rovná súčtu 1,2-násobku sumy životného minima ustanoveného

osobitným predpisom pre osoby, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú a ktorým sa neposkytuje

starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, a sumy ustanovenej v odseku 1 písm.

a) až e) pre občana, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb.

(3)

Ak sa v zariadení sociálnych služieb poskytuje starostlivosť len jednému z manželov

a nie sú ďalšie osoby, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, ten nie je povinný platiť

úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, ak príjem manželov je nižší

alebo ak sa rovná súčtu 1,2-násobku sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu

ustanoveného osobitným predpisom

36

)

pre manžela, ktorému sa neposkytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,

a sumy ustanovenej v odseku 1 písm. a) až e) pre manžela, ktorému sa poskytuje starostlivosť

v zariadení sociálnych služieb.

(4)

Ak príjem občana, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,

je vyšší ako suma ustanovená v odseku 1 písm. a) až e), občan platí úhradu za starostlivosť

v zariadení sociálnych služieb alebo jej časť podľa príjmu a majetku tak, aby tomuto

občanovi zostala z príjmu suma ustanovená v odseku 1 písm. a) až e).

(5)

Ak príjem občana, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,

a príjem osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, je vyšší ako súčet 1,2-násobku

sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom

9

)

pre osoby, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú a ktorým sa neposkytuje starostlivosť

v zariadení sociálnych služieb, a sumy ustanovenej v odseku 1 písm. a) až e) pre občana,

ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, občan platí úhradu

za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb alebo jej časť podľa príjmu a majetku

tak, aby občanovi, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,

a osobám, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú a ktorým sa neposkytuje starostlivosť

v zariadení sociálnych služieb, zostal z ich príjmu súčet týchto súm.

(6)

Ak sa v zariadení sociálnych služieb poskytuje starostlivosť len jednému z manželov

a nie sú ďalšie osoby, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, a príjem manželov je

vyšší ako súčet 1,2-násobku sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného

osobitným predpisom

36

)

pre manžela, ktorému sa neposkytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,

a sumy ustanovenej v odseku 1 písm. a) až e) pre manžela, ktorému sa poskytuje starostlivosť

v zariadení sociálnych služieb, manžel platí úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych

služieb alebo jej časť podľa príjmu a majetku tak, aby manželom zostal z ich príjmu

súčet týchto súm.

(7)

Rodič nie je povinný platiť úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,

ktorá sa poskytuje dieťaťu, ak príjem rodiča a príjem osôb, ktorých príjmy sa spoločne

posudzujú, je nižší alebo ak sa rovná súčtu 1,2-násobku sumy životného minima ustanoveného

osobitným predpisom

9

)

pre osoby, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, a sumy ustanovenej v odseku 1 písm.

a) až e) pre dieťa, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb.

(8)

Ak príjem rodiča a príjem osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, je vyšší ako

súčet 1,2-násobku sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom

9

)

pre osoby, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, a sumy ustanovenej v odseku 1 písm.

a) až e) pre dieťa, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,

rodič platí úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, ktorá sa poskytuje

dieťaťu, alebo jej časť podľa príjmu a majetku tak, aby tomuto rodičovi a osobám,

ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, zostal z ich príjmu súčet týchto súm.

(9)

Pri určovaní výšky úhrady za poskytovanú starostlivosť v domove sociálnych služieb

pre deti s nariadenou ústavnou výchovou celoročne sa postupuje podľa osobitného predpisu.

32b

)

(10)

Podľa odsekov 7, 8 a 9 sa postupuje aj v prípade občana, ktorý prevzal nezaopatrené

dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia

príslušného orgánu, ak má voči dieťaťu, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení

sociálnych služieb, vyživovaciu povinnosť.

(11)

Na účely úhrady podľa odsekov 1, 2, 3 a 7 za starostlivosť v zariadení sociálnych

služieb ustanovenia

§ 40 ods. 2 a 3

platia rovnako.

(12)

Na účely úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb poskytovanú prechodne

na určitý čas sa z príjmu občana, ktorému sa táto starostlivosť poskytuje, odpočítava

najviac počas troch mesiacov nájomné a úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu

alebo ich podiel pripadajúci na občana, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení

sociálnych služieb prechodne na určitý čas, ak byt užíva viac osôb.

§ 45

(1)

Príslušný orgán, obec, samosprávny kraj alebo zariadenie sociálnych služieb zriadené

ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, ktoré poskytuje starostlivosť,

požaduje úhradu postupne od manžela, manželky, detí alebo rodičov, ak občan, ktorému

sa poskytuje sociálna služba podľa

§ 42

alebo

§ 44

, nie je povinný platiť úhradu za poskytnutú sociálnu službu uvedenú v

§ 14 ods. 2 písm. a)

,

c) a d)

alebo platí len časť tejto úhrady.

(2)

Osoba, ktorá má voči občanovi, ktorému sa poskytuje sociálna služba, vyživovaciu

povinnosť, je povinná platiť úhradu alebo jej časť podľa svojho príjmu a majetku.

Ustanovenia

§ 40

,

42

a

§ 44

platia rovnako.

(3)

Ak súd určí osobám uvedeným v odsekoch 1 a 2 vyživovaciu povinnosť voči občanovi,

ktorému sa poskytujú sociálne služby uvedené v

§ 14 ods. 2 písm. a)

,

c) a d)

, platí táto osoba úhradu alebo jej časť do výšky súdom určeného výživného.

§ 46

Ak medzi príslušným orgánom, obcou, samosprávnym krajom alebo zariadením sociálnych

služieb zriadeným ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, ktoré

poskytuje starostlivosť, a osobami uvedenými v

§ 45 ods. 1 a 2

nedôjde k dohode o úhrade, rozhodne o povinnosti týchto osôb platiť úhradu a o výške

úhrady príslušný orgán, obec, samosprávny kraj alebo zariadenie sociálnych služieb

zriadené ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, ktoré poskytuje

starostlivosť.

§ 47

(1)

Nezaplatená úhrada alebo jej časť je pohľadávkou

a)

obce, ak sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, ktoré zriaďuje

obec,

b)

samosprávneho kraja, ak sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,

ktoré zriaďuje samosprávny kraj.

(2)

Peňažné pohľadávky nezanikajú smrťou občana, ktorému sa poskytovala sociálna služba

za úhradu. Ak občan, ktorý bol povinný platiť úhradu, zomrie, nezaplatená úhrada za

poskytnutú sociálnu službu alebo jej časť sa uplatňuje v konaní o dedičstve.

37

)

§ 47a

Ak občan, ktorému sa poskytovala sociálna služba za úhradu, zomrie, príslušný orgán,

obec, samosprávny kraj alebo zariadenie sociálnych služieb nahlási pomernú časť zo

zaplatenej úhrady za dni neposkytovania sociálnej služby do aktív dedičstva po tomto

občanovi.

§ 49

(1)

Kompenzácia je určená na prekonanie alebo na zmiernenie sociálnych dôsledkov ťažkého

zdravotného postihnutia za podmienok ustanovených týmto zákonom.

(2)

Za sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia sa na účely tohto zákona považuje

znevýhodnenie, ktoré má občan s ťažkým zdravotným postihnutím v porovnaní so zdravým

občanom rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok.

(3)

Formy kompenzácie sú

a)

sociálne služby,

b)

peňažné príspevky,

c)

peňažný príspevok za opatrovanie.

§ 50

(1)

Na účely kompenzácie sa posudzuje miera funkčnej poruchy občana podľa druhu zdravotného

postihnutia uvedeného v prílohe č. 4.

(2)

Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných

schopností občana, ktorý z hľadiska predpokladov vývoja zdravotného postihnutia trvá

dlhšie ako jeden rok.

(3)

Miera funkčnej poruchy sa určuje v percentách.

(4)

Ak má občan viac funkčných porúch, miera funkčnej poruchy sa určí podľa miery funkčnej

poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením.

(5)

Miera funkčnej poruchy, ktorá nie je uvedená v prílohe č. 4, sa určí podľa miery

funkčnej poruchy zodpovedajúcej takému zdravotnému postihnutiu, ktoré je najviac porovnateľné

v obsahu a v rozsahu znevýhodnenia so zdravotným postihnutím občana.

§ 51

Za občana s ťažkým zdravotným postihnutím na účely tohto zákona sa považuje občan,

ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %.

§ 52

(1)

Na účely kompenzácie u občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa ďalej posudzujú

jeho

a)

osobnostné predpoklady,

b)

rodinné prostredie a

c)

prostredie, ktoré ovplyvňuje jeho integráciu do spoločnosti.

(2)

Posudzovanie osobnostných predpokladov obsahuje najmä hodnotenie vlastností a úsilia

riešiť sociálnu núdzu vlastným pričinením, najmä vlastnou prácou.

(3)

Posudzovanie rodinného prostredia obsahuje najmä hodnotenie rozsahu pomoci, ktorú

rodina poskytuje občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím.

(4)

Posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje integráciu občana s ťažkým zdravotným postihnutím

do spoločnosti, obsahuje najmä hodnotenie podmienok bývania vrátane prístupnosti stavieb

občianskeho vybavenia podľa osobitného predpisu.

40

)

§ 53

(1)

Občanovi, ktorý v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia má zníženú pohybovú schopnosť

alebo orientačnú schopnosť, sa poskytuje kompenzácia na zmiernenie znevýhodnenia a

prekonanie znevýhodnenia v prístupe k veciam osobnej potreby a k stavbám, najmä k

stavbám občianskeho vybavenia podľa osobitného predpisu,

40

)

a na uľahčenie orientácie.

(2)

Znížená pohybová schopnosť alebo orientačná schopnosť je obmedzená schopnosť samostatne

sa premiestňovať v dôsledku narušenia telesných funkcií, zmyslových funkcií a duševných

funkcií.

(3)

Formy kompenzácie zníženej pohybovej schopnosti alebo orientačnej schopnosti sú

a)

sociálne služby, a to

1.

prepravná služba,

2.

opatrovateľská služba,

3.

starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,

b)

peňažné príspevky na

1.

zaobstaranie pomôcky,

2.

opravu pomôcky,

3.

kúpu osobného motorového vozidla,

4.

prepravu,

5.

osobnú asistenciu,

6.

úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže,

c)

peňažný príspevok za opatrovanie.

§ 54

(1)

Občanovi, ktorý v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia má narušenú schopnosť

dorozumievania, sa poskytuje kompenzácia na umožnenie styku so spoločenským prostredím

a na sprístupnenie informácií.

(2)

Narušená schopnosť dorozumievania je obmedzená schopnosť dorozumievať sa v dôsledku

poškodenia alebo straty telesných funkcií, zmyslových funkcií alebo duševných funkcií.

(3)

Formy kompenzácie narušenej schopnosti dorozumievania sú

a)

sociálne služby, a to

1.

opatrovateľská služba,

2.

starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,

b)

peňažné príspevky na

1.

zaobstaranie pomôcky,

2.

opravu pomôcky,

3.

osobnú asistenciu,

c)

peňažný príspevok za opatrovanie.

§ 55

(1)

Občanovi, ktorý v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia má obmedzenú schopnosť

alebo stratil schopnosť vykonávať nevyhnutné životné úkony alebo nevyhnutné práce

v domácnosti uvedené v prílohe č. 1, alebo činnosti uvedené v prílohe č. 5, sa poskytuje

kompenzácia zameraná na zabezpečenie týchto úkonov, prác alebo činností.

(2)

Obmedzenie schopnosti alebo strata schopnosti vykonávať nevyhnuté životné úkony alebo

nevyhnutné práce v domácnosti uvedené v prílohe č. 1, alebo činnosti uvedené v prílohe

č. 5 je stav, keď občan v dôsledku poškodenia alebo straty telesných funkcií, zmyslových

funkcií alebo duševných funkcií nemôže vykonávať tieto úkony, práce alebo činnosti

sám.

(3)

Formy kompenzácie obmedzenej schopnosti alebo straty schopnosti vykonávať nevyhnutné

životné úkony alebo nevyhnutné práce v domácnosti uvedené v prílohe č. 1, alebo činnosti

uvedené v prílohe č. 5 sú

a)

sociálne služby, a to

1.

opatrovateľská služba,

2.

starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,

b)

peňažné príspevky na

1.

zaobstaranie pomôcky,

2.

opravu pomôcky,

3.

osobnú asistenciu,

c)

peňažný príspevok za opatrovanie.

§ 56

(1)

Občanovi sa v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia kompenzujú aj zvýšené výdavky

a)

na diétne stravovanie,

b)

súvisiace

1.

s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia,

2.

so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla,

3.

so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom.

(2)

Za zvýšené výdavky na diétne stravovanie sa na účely tohto zákona považujú výdavky

na obstaranie potravín spojených s dodržiavaním špecifického diétneho režimu.

(3)

Za zvýšené výdavky na zabezpečenie hygieny sa na účely tohto zákona považujú výdavky

súvisiace so zabezpečovaním bežnej osobnej hygieny a hygieny domácnosti v dôsledku

ťažkého zdravotného postihnutia občana.

(4)

Za zvýšené výdavky súvisiace s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového

zariadenia sa na účely tohto zákona považujú výdavky spojené s obnovou a s nákupom

predmetov bežnej osobnej spotreby a bytovej spotreby, ktoré sa nadmerne opotrebúvajú

v dôsledku chronických stavov a používania technicky náročných pomôcok uvedených v

prílohe č. 12.

(5)

Za zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla

sa na účely tohto zákona považujú výdavky na pohonné látky slúžiace na prevádzku osobného

motorového vozidla, ktoré občan s ťažkým zdravotným postihnutím využíva na pracovné,

vzdelávacie, rodinné alebo občianske aktivity. Podmienka využívania osobného motorového

vozidla na pracovné aktivity je splnená aj vtedy, ak občan s ťažkým zdravotným postihnutím

podniká alebo prevádzkuje, alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v mieste svojho

trvalého pobytu.

(6)

Za zvýšené výdavky súvisiace so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom sa na

účely tohto zákona považujú výdavky na krmivo a na veterinárnu starostlivosť.

(7)

Formy kompenzácie zvýšených výdavkov sú peňažné príspevky na zvýšené výdavky.

§ 57

(1)

Na základe posúdenia podľa

§ 50 ods. 1

a

§ 52 ods. 1

sa vydáva posudok o

a)

miere funkčnej poruchy,

b)

tom, či ide o občana s ťažkým zdravotným postihnutím,

c)

sociálnych dôsledkoch ťažkého zdravotného postihnutia.

(2)

Súčasťou posudku uvedeného v odseku 1 je vždy návrh formy kompenzácie.

(3)

Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím príslušný orgán vydáva preukaz, ktorého

vzor je uvedený v prílohe č. 6. Preukaz je určený aj na uplatnenie ďalších kompenzácií

podľa osobitných predpisov.

41

)

(4)

Na základe posúdenia podľa

§ 50 ods. 1

sa rozhodne o miere funkčnej poruchy, o tom, že ide o občana s ťažkým zdravotným

postihnutím na účely vydania preukazu, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 6 a ktorý

je určený len na uplatnenie kompenzácií podľa osobitných predpisov.

4

)

§ 58

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu

(1)

Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je podľa posudku vydaného podľa

§ 57 ods. 1 a 2

odkázaný na osobnú asistenciu, možno poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu.

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu možno poskytovať najskôr od 6. roku veku dieťaťa

do 65. roku veku občana, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu nemožno poskytovať, ak osobnú asistenciu občanovi

s ťažkým zdravotným postihnutím vykonáva manžel, manželka, rodičia alebo občan, ktorý

prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia

príslušného orgánu, alebo fyzická osoba, ktorú súd ustanovil za opatrovníka

41a

)

občana s ťažkým zdravotným postihnutím, deti, starí rodičia, vnuci, súrodenci, nevesta,

zať, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(3)

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu možno poskytnúť, ak osobnú asistenciu občanovi

s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávajú fyzické osoby uvedené v odseku 2, s výnimkou

rodičov dieťaťa od šiesteho roku veku do dosiahnutia jeho plnoletosti, alebo občana,

ktorý prevzal takéto dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na

základe rozhodnutia príslušného orgánu, alebo fyzickej osoby, ktorú súd ustanovil

za opatrovníka občana s ťažkým zdravotným postihnutím, za podmienky, že tieto osoby

vykonávajú činnosti podľa prílohy č. 5 písm. a) až f), n), r), ac), a to

a)

v rozsahu 50 % určeného rozsahu osobnej asistencie najviac 4 hodiny denne, ak je

občan s ťažkým zdravotným postihnutím zamestnaný alebo navštevuje základnú školu,

špeciálnu školu, strednú školu alebo vysokú školu,

b)

v rozsahu najviac 3 hodiny denne, ak je rozsah osobnej asistencie určený najmenej

14 hodín denne a občan s ťažkým zdravotným postihnutím nenavštevuje základnú školu,

špeciálnu školu, strednú školu alebo vysokú školu a nie je zamestnaný.

(4)

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu nemožno poskytovať občanovi s ťažkým zdravotným

postihnutím, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne.

Ak sa občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje starostlivosť v zariadení

sociálnych služieb celoročne, peňažný príspevok na osobnú asistenciu možno poskytovať

len na činnosti, na ktoré je občan s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaný pri procese

vzdelávania, ak sa mu poskytujú mimo priestorov zariadenia sociálnych služieb.

(5)

Osobná asistencia občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím je zameraná na zmiernenie

znevýhodnenia a na prekonanie znevýhodnenia v prístupe k veciam osobnej potreby a

k stavbám občianskeho vybavenia, na umožnenie styku so spoločenským prostredím, na

sprístupnenie informácií a na zabezpečenie nevyhnutných životných úkonov alebo nevyhnutných

prác v domácnosti uvedených v prílohe č. 1, alebo činností uvedených v prílohe č.

5, ktoré tomuto občanovi poskytuje osobný asistent, prípadne osobní asistenti. Osobnou

asistenciou sa podporuje nezávislosť občana s ťažkým zdravotným postihnutím, jeho

pracovné, vzdelávacie, rodinné a občianske aktivity, ktoré smerujú k jeho spoločenskej

integrácii.

(6)

Občan, ktorý vykonáva osobnú asistenciu (ďalej len „osobný asistent“), musí mať 18

rokov veku a spôsobilosť na právne úkony. Osobnú asistenciu nemôže vykonávať občan,

ktorý je podľa rozhodnutia príslušného orgánu odkázaný na osobnú asistenciu alebo

na opatrovateľskú službu v tých činnostiach alebo úkonoch, ktoré by mal vykonávať

ako osobný asistent alebo ktoré sa mu poskytujú v rámci opatrovateľskej služby, alebo

ten občan, ktorý je odkázaný na celodenné, osobné a riadne opatrovanie osobou uvedenou

v odseku 2.

(7)

Rozsah osobnej asistencie sa určuje na základe činností, ktoré si nemôže občan s

ťažkým zdravotným postihnutím vykonať sám, a počtu hodín, ktoré sú potrebné na vykonanie

týchto činností. Zoznam činností na účely určenia rozsahu osobnej asistencie je uvedený

v prílohe č. 5. Počet hodín osobnej asistencie sa určuje na obdobie kalendárneho roka.

Z takto uvedeného počtu hodín sa vypočíta rozsah priemernej osobnej asistencie na

jeden deň, ktorý môže byť najviac 20 hodín. Počet hodín osobnej asistencie určený

na obdobie kalendárneho roka, ktorý osobný asistent neodpracoval v tomto kalendárnom

roku, nemožno uplatniť v nasledujúcom kalendárnom roku. Ak občan s ťažkým zdravotným

postihnutím podá žiadosť v priebehu kalendárneho roku, prizná sa tomuto občanovi na

obdobie tohto roka pomerná časť z určeného rozsahu osobnej asistencie na kalendárny

rok. Do rozsahu hodín osobnej asistencie nemožno započítať hodiny osobnej asistencie,

počas ktorých sa občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje starostlivosť

v zariadení sociálnych služieb denne alebo týždenne.

(8)

Na účely tohto zákona môže osobný asistent vykonávať osobnú asistenciu najviac 10

hodín denne. To neplatí, ak sa osobná asistencia vykonáva v čase, keď sa občan s ťažkým

zdravotným postihnutím zdržiava mimo svojho trvalého pobytu alebo prechodného pobytu.

(9)

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa poskytuje vo výške, ktorá zodpovedá rozsahu

osobnej asistencie určenej v slovenských korunách, ak príjem občana s ťažkým zdravotným

postihnutím je nižší alebo sa rovná trojnásobku sumy životného minima pre plnoletú

fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom.

36

)

(10)

Príjem občana s ťažkým zdravotným postihnutím na účely peňažného príspevku na osobnú

asistenciu sa vypočíta zo súčtu príjmu občana a príjmov osôb, ktorých príjmy sa spoločne

posudzujú

41aa

)

tak, že sa tento súčet vydelí počtom osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú.

(11)

Sadzba na jednu hodinu osobnej asistencie na účely výpočtu výšky peňažného príspevku

na osobnú asistenciu je vo výške 55 Sk.

(12)

Ak príjem občana s ťažkým zdravotným postihnutím je vyšší ako trojnásobok sumy životného

minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom,

36

)

od príjmu občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa odpočíta suma trojnásobku sumy

životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom.

36

)

Ak tento rozdiel je menší ako rozsah osobnej asistencie určenej v slovenských korunách,

výška peňažného príspevku na osobnú asistenciu sa rovná rozdielu týchto dvoch súm.

Ak rozdiel medzi príjmom občana s ťažkým zdravotným postihnutím a trojnásobkom sumy

životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom

36

)

je väčší ako rozsah osobnej asistencie určenej v slovenských korunách, nárok na peňažný

príspevok na osobnú asistenciu nevznikne.

(13)

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím

neposkytne, ak jeho majetok a úspory presahujú 800 000 Sk. Do hodnoty majetku sa nezapočítava

majetok uvedený v osobitnom predpise.

41ab

)

Majetok občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa preukazuje vyhlásením na osobitnom

tlačive a úradne osvedčeným podpisom.

(14)

Kalendárny rok, za ktorý sa zisťuje príjem podľa odseku 10, je kalendárny rok, ktorý

predchádza kalendárnemu roku, v ktorom občan požiadal o peňažný príspevok na kompenzáciu.

Tento príjem sa zisťuje u peňažných príspevkov, ktoré sa každoročne prehodnocujú,

vždy v septembri bežného roka a platí do konca augusta bežného roka, ktorý nasleduje

po kalendárnom roku, v ktorom občan požiadal o peňažný príspevok na kompenzáciu.

(15)

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa vypláca mesačne podľa počtu hodín osobnej

asistencie, ktoré osobný asistent odpracoval v predchádzajúcom mesiaci pre občana

s ťažkým zdravotným postihnutím. Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný

predložiť podklady za každý mesiac príslušnému orgánu na vyúčtovanie, najneskôr do

piateho dňa nasledujúceho mesiaca. Príslušný orgán vyplatí peňažný príspevok na osobnú

asistenciu najneskôr do 15 dní od predloženia vyúčtovania.

(16)

Občan s ťažkým zdravotným postihnutím uzatvára s osobným asistentom zmluvu o výkone

osobnej asistencie,

41b

)

podľa ktorej je osobný asistent povinný vykonávať osobnú asistenciu. Zmluva o výkone

osobnej asistencie musí obsahovať najmä

a)

druh vykonávaných činností podľa zoznamu činností uvedených v prílohe č. 5 a rozsah

vykonávaných činností,

b)

miesto vykonávaných činností,

c)

obdobie vykonávania osobnej asistencie,

d)

práva a povinnosti osobného asistenta,

e)

odmenu a spôsob vyplácania odmeny,

f)

dôvody odstúpenia od zmluvy.

(17)

Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný jedno vyhotovenie zmluvy o výkone

osobnej asistencie alebo jej kópiu predložiť príslušnému orgánu.

(18)

Rozsah hodín osobnej asistencie určený na kalendárny rok sa kráti, ak sa občanovi

s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje zdravotná starostlivosť v zdravotníckom

zariadení za čas dlhší ako 30 dní, o rozsah hodín osobnej asistencie určených pre

činnosti uvedené v

prílohe č. 5 písm. a) až h)

,

m), n)

,

t), s)

,

ab)

a

ae)

pripadajúci na každý deň pobytu občana s ťažkým zdravotným postihnutím v zdravotníckom

zariadení.

(19)

Ak je občan s ťažkým zdravotným postihnutím poberateľom zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť,

výška peňažného príspevku na osobnú asistenciu vypočítaná podľa odsekov 11 až 15 sa

zníži o sumu zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť za celý kalendárny rok.

(20)

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu možno poskytovať občanovi s ťažkým zdravotným

postihnutím po dovŕšení 65. roku veku, len ak je tento občan zamestnaný.

(21)

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu poskytovaný občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím

staršiemu ako 65 rokov veku nesmie presiahnuť v období jedného kalendárneho mesiaca

alikvotnú časť určeného rozsahu hodín osobnej asistencie v kalendárnom roku pripadajúcu

na jeden kalendárny mesiac určenej v slovenských korunách. Počet hodín osobnej asistencie

pripadajúci na jeden kalendárny mesiac, ktoré osobný asistent neodpracoval v danom

kalendárnom mesiaci, nemožno uplatniť v nasledujúcom kalendárnom mesiaci.

(22)

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím

staršiemu ako 65 rokov veku odníme a jeho výplata sa zastaví odo dňa, ktorý nasleduje

po dni skončenia zamestnania.

§ 58a

Za zamestnanie sa na účely poskytovania peňažného príspevku na osobnú asistenciu považuje

a)

práca zamestnanca vykonávaná pre zamestnávateľa na základe pracovnej zmluvy alebo

dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru,

41c

)

b)

práca zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi pri výkone práce vo

verejnom záujme,

41d

)

c)

štátnozamestnanecký pomer,

41e

)

d)

výkon verejnej funkcie,

41f

)

e)

podnikanie a iná samostatná zárobková činnosť.

41g

)

§ 59

Peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky

(1)

Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je podľa posudku vydaného podľa

§ 57 ods. 1 a 2

odkázaný na pomôcku, možno poskytnúť peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky, ak

sa táto pomôcka neposkytuje ani nepožičiava na základe verejného zdravotného poistenia

42

)

s výnimkou druhého mechanického vozíka alebo druhého elektrického vozíka. Za druhý

mechanický vozík sa považuje aj druhý jednoduchý kočík alebo druhý špeciálne upravený

kočík.

(2)

Peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky možno poskytnúť na

a)

kúpu pomôcky,

b)

zácvik (výcvik) pomôcky alebo zácvik (výcvik) používania pomôcky,

c)

úpravu pomôcky.

(3)

Za pomôcku sa považuje hnuteľná vec, ktorá slúži na zmiernenie alebo na prekonanie

sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Za pomôcku sa považuje aj pes

so špeciálnym výcvikom. Skutočnosť, že ide o psa so špeciálnym výcvikom, preukazuje

občan s ťažkým zdravotným postihnutím osobitným potvrdením.

(4)

Osobné motorové vozidlo sa považuje za pomôcku len na účely zácviku pomôcky a úpravy

pomôcky, ak tento zákon neustanovuje inak.

(5)

Zácvik je činnosť potrebná na získanie vedomosti, zručnosti a schopnosti na používanie

pomôcky. Úprava pomôcky je prispôsobenie pomôcky individuálnym potrebám občana s ťažkým

zdravotným postihnutím vrátane zavedenia pomôcky do prevádzky.

(6)

Výška peňažného príspevku na zaobstaranie pomôcky s výnimkou výšky peňažného príspevku

na zaobstaranie psa so špeciálnym výcvikom sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti

od ceny pomôcky a príjmu občana s ťažkým zdravotným postihnutím uvedených v prílohe

č. 7, ak tento zákon neustanovuje inak. Peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky

možno poskytnúť najviac vo výške 260 000 Sk. Výška peňažného príspevku na zaobstaranie

pomôcky určeného na kúpu druhého mechanického vozíka je najviac 16 000 Sk a druhého

elektrického vozíka je najviac 110 000 Sk. Na určenie výšky peňažného príspevku na

zaobstaranie pomôcky určeného na kúpu druhého mechanického vozíka alebo druhého elektrického

vozíka prvá veta platí rovnako.

(7)

Výška peňažného príspevku na zaobstaranie psa so špeciálnym výcvikom sa určí percentuálnou

sadzbou v závislosti od ceny psa so špeciálnym výcvikom a príjmu občana s ťažkým zdravotným

postihnutím uvedených v

prílohe č. 7a

.

(8)

Ak sa znížená pohybová schopnosť alebo orientačná schopnosť, alebo schopnosť dorozumievania,

alebo schopnosť vykonávať nevyhnutné životné úkony alebo nevyhnutné práce v domácnosti

viacerých občanov s ťažkým zdravotným postihnutím kompenzuje zaobstaraním jednej pomôcky,

výška peňažného príspevku sa určí pre každého občana s ťažkým zdravotným postihnutím

z časti zaobstarávacej ceny pomôcky, ktorá pripadá pomerne na každého z nich.

(9)

Na výpočet príjmu sa vzťahuje

§ 58 ods. 10

. Ustanovenie

§ 58 ods. 13

sa na účely peňažného príspevku na zaobstaranie pomôcky použije primerane a na zisťovanie

príjmu sa vzťahuje

§ 58 ods. 14

.

(10)

Ak pomôcku uvedenú v odseku 3 môžu používať aj občania bez zdravotného postihnutia,

výška peňažného príspevku na zaobstaranie takejto pomôcky sa určí percentuálnou sadzbou

v závislosti od ceny pomôcky a príjmu občana s ťažkým zdravotným postihnutím uvedených

v prílohe č. 7, pričom cena pomôcky sa zohľadní najviac v sume, ktorú ustanoví všeobecne

záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(11)

Peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky možno poskytnúť na základe dokladu o cene

pomôcky alebo na základe dokladu o kúpe pomôcky vyhotoveného právnickou osobou alebo

fyzickou osobou, ktorej predmetom činnosti je zaobstarávanie pomôcok a ktorá má na

túto činnosť oprávnenie, alebo na základe zmluvy o vykonaní zácviku pomôcky medzi

občanom s ťažkým zdravotným postihnutím a právnickou osobou alebo fyzickou osobou,

ktorej predmetom činnosti je vykonanie zácviku pomôcky a ktorá má na túto činnosť

oprávnenie, alebo na základe zmluvy o úprave pomôcky medzi občanom s ťažkým zdravotným

postihnutím a právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorej predmetom činnosti je

úprava pomôcky a ktorá má na túto činnosť oprávnenie. Zaobstaranie pomôcky, ktoré

môže byť predmetom činnosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby, je výroba, predaj,

distribúcia alebo úprava pomôcok.

(12)

Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný kúpiť si pomôcku alebo dať si upraviť

pomôcku, na ktorej zaobstaranie mu bol poskytnutý peňažný príspevok, do troch mesiacov

odo dňa poskytnutia peňažného príspevku, najviac do šiestich mesiacov odo dňa poskytnutia

peňažného príspevku v prípade, keď pomôcku nie je možné kúpiť alebo upraviť pre potreby

občana s ťažkým zdravotným postihnutím z dôvodov na strane právnickej osoby alebo

fyzickej osoby, ktorej predmetom činnosti je výroba, predaj, distribúcia alebo úprava

pomôcok.

(13)

Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný vrátiť peňažný príspevok na zaobstaranie

pomôcky, ak si pomôcku nekúpi alebo nedá upraviť do troch mesiacov odo dňa poskytnutia

príspevku, s výnimkou prípadov uvedených v odseku 12.

(14)

Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný predložiť príslušnému orgánu doklady

uvedené v odseku 11 ako súčasť žiadosti.

(15)

Ak je cena pomôcky, na ktorú je občan odkázaný, vyššia ako cena, na ktorej základe

bol určený peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky, príslušný orgán vyplatí občanovi

s ťažkým zdravotným postihnutím rozdiel medzi výškou peňažného príspevku na zaobstaranie

pomôcky poskytnutého na základe dokladu o cene pomôcky a výškou peňažného príspevku

určeného na základe dokladu o kúpe pomôcky najneskôr do 30 dní od predloženia dokladu

o skutočnej cene pomôcky. Súčet výšky peňažného príspevku na zaobstaranie pomôcky

poskytnutého na základe dokladu o cene pomôcky a vyplateného rozdielu nesmie prevýšiť

sumu uvedenú v odseku 6.

(16)

Ak je cena pomôcky, na ktorú je občan odkázaný, nižšia ako cena, na ktorej základe

bol určený peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky, občan s ťažkým zdravotným postihnutím

je povinný vrátiť rozdiel medzi výškou peňažného príspevku na zaobstarávanie pomôcky

poskytnutého na základe dokladu o cene pomôcky a výškou peňažného príspevku určeného

na základe dokladu o kúpe pomôcky najneskôr do 30 dní od predloženia dokladu o skutočnej

cene pomôcky.

(17)

Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím možno poskytnúť peňažný príspevok na zaobstaranie

viacerých pomôcok, ak spĺňa podmienky na poskytnutie peňažného príspevku na zaobstaranie

každej z týchto pomôcok.

(18)

Ďalší peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky rovnakého druhu určený na kúpu pomôcky

možno poskytnúť občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím až po uplynutí troch rokov

od predchádzajúceho poskytnutia peňažného príspevku na takúto pomôcku, ak táto pomôcka

si vyžaduje opravu a ak cena opravy alebo cena opravy s cenou všetkých doterajších

opráv by presiahla výšku 50 % ceny pomôcky ak tento zákon neustanovuje inak.

(19)

Ďalší peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky rovnakého druhu určený na kúpu pomôcky

možno poskytnúť občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím aj pred uplynutím lehoty

uvedenej v odseku 18, ak pomôcka, na ktorú bol poskytnutý peňažný príspevok na zaobstaranie

pomôcky určený na kúpu pomôcky, prestane plniť svoj účel; to neplatí, ak bol občanovi

s ťažkým zdravotným postihnutím poskytnutý peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky

určený na kúpu druhého mechanického vozíka alebo druhého elektrického vozíka.

(20)

Ďalší peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky rovnakého druhu určený na kúpu druhého

mechanického vozíka možno poskytnúť občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím až po

uplynutí piatich rokov od predchádzajúceho poskytnutia peňažného príspevku na takúto

pomôcku. Ďalší peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky rovnakého druhu určený na

kúpu druhého elektrického vozíka možno poskytnúť občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím

až po uplynutí desiatich rokov od predchádzajúceho poskytnutia peňažného príspevku

na takúto pomôcku. Ďalší peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky rovnakého druhu

určený na kúpu druhého mechanického vozíka alebo druhého elektrického vozíka možno

poskytnúť občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ak pomôcka, na zaobstaranie ktorej

bol občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím poskytnutý predchádzajúci peňažný príspevok

na zaobstaranie pomôcky, si vyžaduje opravu a cena opravy alebo cena opravy s cenou

všetkých doterajších opráv presiahne výšku 50 % ceny pomôcky.

(21)

Ak občan s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorému bol poskytnutý peňažný príspevok

na zaobstaranie pomôcky, s výnimkou peňažného príspevku na zaobstaranie psa so špeciálnym

výcvikom, najmenej vo výške 5 000 Sk, zomrie, dedičia sú povinní vrátiť peňažný príspevok

na zaobstaranie pomôcky, jeho pomernú časť alebo pomôcku, ak od poskytnutia peňažného

príspevku na zaobstaranie pomôcky uplynulo menej ako päť rokov alebo menej ako desať

rokov, ak ide o druhý elektrický vozík.

(22)

Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný vrátiť peňažný príspevok na zaobstaranie

pomôcky alebo jeho pomernú časť, ak pomôcku pred uplynutím piatich rokov alebo ak

ide o druhý elektrický vozík pred uplynutím desiatich rokov od poskytnutia tohto peňažného

príspevku predá alebo daruje.

(23)

Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný vrátiť pomôcku alebo peňažný príspevok

na zaobstaranie pomôcky alebo jeho pomernú časť, ak pomôcku pred uplynutím piatich

rokov alebo ak ide o druhý elektrický vozík pred uplynutím desiatich rokov od poskytnutia

tohto peňažného príspevku nevyužíva z dôvodu, že prestala plniť svoj účel; pomôcku

je povinný vrátiť, ak je funkčná. Lehota piatich rokov alebo desiatich rokov začína

plynúť prvým dňom v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom rozhodnutie o poskytnutí

peňažného príspevku na zaobstaranie pomôcky nadobudlo právoplatnosť.

(24)

Vrátenú pomôcku možno poskytnúť zariadeniu sociálnych služieb alebo občanovi s ťažkým

zdravotným postihnutím, ktorý o ňu prejaví záujem, za predpokladu, že pomôcka je vhodná

na kompenzáciu. Pomôcka sa poskytne na základe písomnej zmluvy o poskytnutí pomôcky,

ktorú uzatvorí príslušný orgán so zariadením sociálnych služieb alebo s občanom s

ťažkým zdravotným postihnutím.

(25)

Obdobie, za ktoré je občan s ťažkým zdravotným postihnutím povinný vrátiť pomernú

časť peňažného príspevku na zaobstaranie pomôcky, začína plynúť prvým dňom v mesiaci,

ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom občan s ťažkým zdravotným postihnutím predal

pomôcku alebo daroval pomôcku, na ktorú bol občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím

poskytnutý peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky alebo v ktorom príslušný orgán

zistil, že pomôcka, na ktorú bol poskytnutý tento peňažný príspevok, prestala plniť

svoj účel. To platí aj na vrátenie pomernej časti peňažného príspevku na zaobstaranie

pomôcky dedičmi podľa odseku 21.

§ 60

Peňažný príspevok na opravu pomôcky

(1)

Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je podľa posudku vydaného podľa

§ 57 ods. 1 a 2

odkázaný na pomôcku a táto pomôcka vyžaduje opravu alebo pes so špeciálnym výcvikom

vyžaduje chirurgický zákrok v rámci veterinárnej starostlivosti, možno poskytnúť peňažný

príspevok na opravu pomôcky alebo na chirurgický zákrok v rámci veterinárnej starostlivosti

na psovi so špeciálnym výcvikom (ďalej len „peňažný príspevok na opravu pomôcky“)

s výnimkou pomôcky, ktorá bola poskytnutá alebo požičaná na základe zdravotného poistenia.

(2)

Peňažný príspevok na opravu pomôcky možno poskytnúť, ak cena opravy alebo cena opravy

s cenou všetkých doterajších opráv účtovaných právnickou osobou alebo fyzickou osobou,

ktorých predmetom činnosti je oprava pomôcky a majú na túto činnosť oprávnenie alebo

na základe zmluvy o oprave medzi občanmi, nepresiahne spravidla 50 % ceny novej pomôcky.

(3)

Výška peňažného príspevku na opravu pomôcky sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti

od ceny opravy pomôcky a príjmu občana s ťažkým zdravotným postihnutím uvedených v

prílohe č. 8.

(4)

Na výpočet príjmu sa vzťahuje

§ 58 ods. 10

. Ustanovenie

§ 58 ods. 13

sa na účely peňažného príspevku na opravu pomôcky použije primerane a na zisťovanie

príjmu sa vzťahuje ustanovenie

§ 58 ods. 14

.

(5)

Peňažný príspevok na opravu pomôcky sa poskytne na základe dokladu o oprave pomôcky

vyhotoveného právnickou osobou alebo fyzickou osobou uvedenou v odseku 2 alebo na

základe zmluvy o oprave medzi občanmi.

(6)

Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný predložiť príslušnému orgánu doklady

uvedené v odseku 5.

§ 61

Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla

(1)

Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je podľa posudku vydaného podľa

§ 57 ods. 1 a 2

odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, možno poskytnúť peňažný

príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.

(2)

Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla možno poskytnúť občanovi s

ťažkým zdravotným postihnutím len do konca kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 65 rokov

veku, a rozhodnutie o poskytnutí peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla

nadobudne právoplatnosť do konca kalendárneho roka, v ktorom občan s ťažkým zdravotným

postihnutím dovŕši 65 rokov veku.

(3)

Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla nemožno poskytnúť občanovi

s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych

služieb celoročne, s výnimkou nezaopatreného dieťaťa, ktorému sa poskytuje starostlivosť

v takomto zariadení na účely plnenia povinnej školskej dochádzky alebo sústavnej prípravy

na povolanie.

(4)

Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla nemožno poskytnúť na osobné

motorové vozidlo, ktoré je podľa technického preukazu staršie ako päť rokov.

(5)

Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla možno poskytnúť občanovi s

ťažkým zdravotným postihnutím, ak bude osobné motorové vozidlo využívať najmenej dvakrát

do týždňa na účely prepravy do zamestnania, do školského zariadenia alebo do zariadenia

sociálnych služieb.

(6)

Výška peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla a na kúpu osobného

motorového vozidla s automatickou prevodovkou sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti

od ceny osobného motorového vozidla a príjmu občana s ťažkým zdravotným postihnutím

uvedených v prílohe č. 9, pričom cena osobného motorového vozidla môže byť najviac

400 000 Sk.

(7)

Na výpočet príjmu sa vzťahuje

§ 58 ods. 10

. Ustanovenie

§ 58 ods. 13

sa na účely peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla použije primerane

a na zisťovanie príjmu sa vzťahuje

§ 58 ods. 14

.

(8)

Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla možno poskytnúť najviac vo

výške 200 000 Sk. Výška peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla s

automatickou prevodovkou je najviac 250 000 Sk, ak občan s ťažkým zdravotným postihnutím

je podľa posudku vydaného podľa

§ 57 ods. 1 a 2

odkázaný na úpravu osobného motorového vozidla, ktorá zahŕňa automatickú prevodovku.

Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou sa

poskytne občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, len ak má oprávnenie na vedenie

osobného motorového vozidla.

(9)

Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný kúpiť osobné motorové vozidlo do

troch mesiacov od poskytnutia peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla,

najviac do šiestich mesiacov odo dňa poskytnutia tohto peňažného príspevku v prípade,

ak osobné motorové vozidlo nie je možné kúpiť alebo upraviť pre potreby občana s ťažkým

zdravotným postihnutím z dôvodov na strane právnickej osoby alebo fyzickej osoby,

ktorej predmetom činnosti je výroba, predaj, distribúcia alebo úprava osobných motorových

vozidiel.

(10)

Ak si viacerí občania s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaní na individuálnu prepravu

zabezpečujú kúpu jedného osobného motorového vozidla, výška peňažného príspevku sa

určí pre každého z nich z časti kúpnej ceny osobného motorového vozidla, ktorá pripadá

na každého z nich.

(11)

Ďalší peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla možno poskytnúť, ak

a)

občan s ťažkým zdravotným postihnutím sa zaviaže, že osobné motorové vozidlo, na

ktoré sa poskytol predchádzajúci peňažný príspevok, predá alebo ak osobné motorové

vozidlo bolo vyradené z evidencie motorových vozidiel, a to do šiestich mesiacov od

kúpy nového osobného motorového vozidla, na ktoré sa poskytol peňažný príspevok a

b)

od poskytnutia predchádzajúceho peňažného príspevku uplynulo sedem rokov; podmienka

uplynutia siedmich rokov sa považuje za splnenú, ak občan s ťažkým zdravotným postihnutím

peňažný príspevok alebo jeho pomernú časť vráti.

(12)

Ak občan s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorému bol poskytnutý ďalší peňažný príspevok

na kúpu osobného motorového vozidla, nesplní povinnosť uloženú v odseku 11, príslušný

orgán rozhodne o povinnosti občana s ťažkým zdravotným postihnutím vrátiť tento peňažný

príspevok.

(13)

Výška ďalšieho peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla po uplynutí

siedmich rokov sa určí podľa odsekov 6 až 8 v závislosti od ceny predaného osobného

motorového vozidla alebo v závislosti od výšky náhrady škody vyplatenej z havarijného

poistenia za škodu spôsobenú odcudzením osobného motorového vozidla, na ktorého kúpu

bol poskytnutý predchádzajúci peňažný príspevok. Od ceny nového osobného motorového

vozidla sa odpočíta časť ceny alebo časť výšky náhrady škody vyplatenej z havarijného

poistenia za škodu spôsobenú odcudzením osobného motorového vozidla, ktorá sa rovná

výške podielu peňažného príspevku na cene osobného motorového vozidla, na ktorého

kúpu bol poskytnutý predchádzajúci peňažný príspevok. To neplatí, ak predchádzajúci

peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla bol poskytnutý pred viac ako

desiatimi rokmi.

(14)

Ak vznikne rozdiel medzi výškou peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla

určeného podľa odsekov 6 až 8 a výškou peňažného príspevku na kúpu osobného motorového

vozidla vypočítaného podľa odseku 13, občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný

tento rozdiel vrátiť.

(15)

Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný vrátiť peňažný príspevok na kúpu

osobného motorového vozidla alebo jeho pomernú časť, ak osobné motorové vozidlo pred

uplynutím siedmich rokov od poskytnutia tohto peňažného príspevku predá. Občan s ťažkým

zdravotným postihnutím je povinný vrátiť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového

vozidla alebo jeho pomernú časť aj vtedy, ak osobné motorové vozidlo, na ktorého kúpu

sa poskytol tento príspevok, sa nevyužíva na individuálnu prepravu občana s ťažkým

zdravotným postihnutím. To neplatí, ak osobné motorové vozidlo bolo odcudzené a občan

s ťažkým zdravotným postihnutím nepožiada o ďalší peňažný príspevok na kúpu osobného

motorového vozidla pred uplynutím siedmich rokov. Lehota siedmich rokov začína plynúť

prvým dňom v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom rozhodnutie o poskytnutí

peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla nadobudlo právoplatnosť.

(16)

Ak občan s ťažkým zdravotným postihnutím zomrie pred uplynutím siedmich rokov od

poskytnutia peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, peňažný príspevok

alebo jeho pomerná časť sa uplatňuje ako pohľadávka v konaní o dedičstve. To neplatí,

ak hodnota osobného motorového vozidla podľa znaleckého posudku vyhotoveného na účely

dedičského konania nepresahuje 30 000 Sk.

(17)

Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla sa poskytne na základe dokladu

o cene osobného motorového vozidla alebo na základe dokladu o kúpe osobného motorového

vozidla vyhotoveného právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorej predmetom činnosti

je predaj osobných motorových vozidiel alebo sprostredkovanie tohto predaja a ktorá

má na túto činnosť oprávnenie.

(18)

Obdobie, za ktoré je občan s ťažkým zdravotným postihnutím povinný vrátiť pomernú

časť peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, začína plynúť prvým

dňom v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom občan s ťažkým zdravotným postihnutím

predal osobné motorové vozidlo, na ktorého kúpu bol občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím

poskytnutý peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. To platí aj na vrátenie

pomernej časti peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, ktorá sa uplatňuje

ako pohľadávka v konaní o dedičstve podľa odseku 16.

(19)

Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný predložiť príslušnému orgánu doklady

uvedené v odseku 17.

(20)

Ak cena osobného motorového vozidla je vyššia ako cena, na ktorej základe bol určený

peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, príslušný orgán vyplatí občanovi

s ťažkým zdravotným postihnutím rozdiel medzi výškou peňažného príspevku na kúpu osobného

motorového vozidla poskytnutého na základe dokladu o cene osobného motorového vozidla

a výškou peňažného príspevku určeného na základe dokladu o kúpe osobného motorového

vozidla najneskôr do 30 dní od predloženia dokladu o skutočnej cene osobného motorového

vozidla. Súčet výšky peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla poskytnutého

na základe dokladu o cene osobného motorového vozidla a vyplateného rozdielu nesmie

prevýšiť sumu uvedenú v odseku 8.

(21)

Ak cena osobného motorového vozidla je nižšia ako cena, na ktorej základe bol určený

peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, občan s ťažkým zdravotným postihnutím

je povinný vrátiť rozdiel medzi výškou peňažného príspevku na kúpu osobného motorového

vozidla poskytnutého na základe dokladu o cene osobného motorového vozidla a výškou

peňažného príspevku určeného na základe dokladu o kúpe osobného motorového vozidla

najneskôr do 30 dní od predloženia dokladu o skutočnej cene osobného motorového vozidla.

§ 62

Peňažný príspevok na prepravu

(1)

Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je podľa posudku vydaného podľa

§ 57 ods. 1 a 2

odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, možno poskytnúť peňažný

príspevok na prepravu.

(2)

Peňažný príspevok na prepravu nemožno poskytnúť občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím,

ktorému sa poskytuje peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich

so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, alebo občanovi s ťažkým zdravotným

postihnutím, ktorý je vlastníkom alebo držiteľom osobného motorového vozidla. Peňažný

príspevok na prepravu možno poskytnúť, ak sa preprava občana s ťažkým zdravotným postihnutím

má vykonať v čase, keď osobné motorové vozidlo, na ktorého kúpu sa poskytol peňažný

príspevok a ktorým sa zabezpečuje preprava občana s ťažkým zdravotným postihnutím,

nie je technicky spôsobilé na cestnú premávku podľa osobitného predpisu.

43

)

(3)

Peňažný príspevok na prepravu sa poskytuje na základe preukázaných výdavkov na prepravu

zabezpečovanú právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie na vykonávanie

prepravy,

43a

)

obcou, alebo subjektom, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona.

(4)

Výška peňažného príspevku na prepravu sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti

od preukázaných nákladov na prepravu a od príjmu občana s ťažkým zdravotným postihnutím

uvedených v prílohe č. 10.

(5)

Na výpočet príjmu sa vzťahuje

§ 58 ods. 10

. Ustanovenie

§ 58 ods. 13

sa na účely peňažného príspevku na prepravu použije primerane a na zisťovanie príjmu

sa vzťahuje

§ 58 ods. 14

.

(6)

Peňažný príspevok na prepravu možno poskytnúť najviac vo výške 2 750 Sk mesačne.

Nevyčerpanú časť peňažného príspevku na prepravu za kalendárny mesiac nemožno využiť

v nasledujúcom kalendárnom mesiaci.

§ 63

Peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže

(1)

Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je podľa posudku vydaného podľa

§ 57 ods. 1 a 2

odkázaný na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže s cieľom dosiahnuť ich bezbariérovosť,

možno poskytnúť peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže. Peňažný

príspevok možno poskytnúť aj na úpravu vstupu do bytového domu a na úpravu prístupu

k výťahu. Za bariéry v byte, bytovom dome, rodinnom dome a v garáži sa považujú prekážky,

v ktorých dôsledku občan s ťažkým zdravotným postihnutím nie je schopný sa premiestňovať,

orientovať, dorozumievať, vykonávať nevyhnutné životné úkony alebo nevyhnutné práce

v domácnosti uvedené v prílohe č. 1 alebo vykonávať činnosti uvedené v prílohe č.

5 rovnakým spôsobom ako zdravý občan rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok.

(2)

Za úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže sa považujú také zmeny, ktorými sa upravuje

existujúce zariadenie v byte, v rodinnom dome alebo v garáži. Za úpravu bytu, rodinného

domu alebo garáže nemožno považovať vybudovanie nového objektu alebo zariadenia (kúpeľňa,

WC, plyn, kanalizácia, vodovod).

(3)

Peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže možno poskytnúť, ak

občan s ťažkým zdravotným postihnutím má v byte alebo v rodinnom dome trvalý pobyt

alebo je vlastníkom garáže, alebo garáž je súčasťou nájomného bytu, ale nie je súčasťou

zariadenia sociálnych služieb. Poskytnutie peňažného príspevku na úpravu bytu, rodinného

domu alebo garáže sa týka aj ich príslušenstva.

(4)

Peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže možno poskytnúť, ak

občan s ťažkým zdravotným postihnutím vopred uzatvorí písomnú zmluvu s príslušným

orgánom, v ktorej sa zaviaže, že v prípade zmeny trvalého pobytu, predaja, darovania

alebo prenájmu bytu, rodinného domu alebo garáže inej osobe pred uplynutím 10 rokov

od poskytnutia tohto peňažného príspevku peňažný príspevok alebo jeho pomernú časť

vráti.

(5)

Peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže nemožno poskytnúť na

úpravy vykonané pred dňom posúdenia podľa

§ 57

.

(6)

Výška peňažného príspevku na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže sa určí percentuálnou

sadzbou v závislosti od ceny potrebnej úpravy bytu alebo rodinného domu a príjmu občana

s ťažkým zdravotným postihnutím uvedených v prílohe č. 7, pričom cena potrebnej úpravy

bytu alebo rodinného domu je najviac 550 000 Sk a cena potrebnej úpravy garáže je

najviac 50 000 Sk. Peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu možno poskytnúť

najviac vo výške 200 000 Sk a peňažný príspevok na úpravu garáže možno poskytnúť najviac

vo výške 50 000 Sk.

(7)

Na výpočet príjmu sa vzťahuje

§ 58 ods. 10

. Ustanovenie

§ 58 ods. 13

sa na účely peňažného príspevku na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže použije

primerane a na zisťovanie príjmu sa vzťahuje

§ 58 ods. 14

.

(8)

Občan s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorému sa poskytol peňažný príspevok na úpravu

bytu, rodinného domu alebo garáže, vykoná vyúčtovanie tohto príspevku do jedného mesiaca

od skončenia úpravy bytu, rodinného domu alebo garáže.

(9)

Úhrn poskytnutých peňažných príspevkov na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže

v období siedmich rokov nesmie presiahnuť 250 000 Sk.

(10)

Ak sa úpravy, na ktoré sa poskytol peňažný príspevok, neuskutočnili v celom rozsahu,

občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný pomernú časť vyplateného peňažného

príspevku vrátiť najneskôr do 30 dní od vyúčtovania tohto peňažného príspevku.

(11)

Peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže sa poskytne na základe

dokladu o cene úpravy bytu, rodinného domu alebo garáže vyhotoveného právnickou osobou

alebo fyzickou osobou, ktorej predmetom činnosti je vykonávanie úprav a ktorá má na

túto činnosť oprávnenie.

(12)

Občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný predložiť príslušnému orgánu doklady

uvedené v odseku 11.

(13)

Ak cena potrebnej úpravy bytu, rodinného domu alebo garáže je vyššia ako cena, na

ktorej základe bol určený peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže,

príslušný orgán vyplatí občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím rozdiel medzi výškou

peňažného príspevku na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže poskytnutého na základe

dokladu o cene úpravy bytu, rodinného domu alebo garáže a výškou peňažného príspevku

určeného na základe dokladu o úprave bytu, rodinného domu alebo garáže najneskôr do

30 dní od predloženia dokladu o skutočnej cene potrebnej úpravy bytu, rodinného domu

alebo garáže. Súčet výšky peňažného príspevku na úpravu bytu, rodinného domu alebo

garáže poskytnutého na základe dokladu o cene úpravy bytu, rodinného domu alebo garáže

a vyplateného rozdielu nesmie prevýšiť sumu uvedenú v odseku 6.

(14)

Ak cena potrebnej úpravy bytu, rodinného domu alebo garáže je nižšia ako cena, na

ktorej základe bol určený peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže,

občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný vrátiť rozdiel medzi výškou peňažného

príspevku na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže poskytnutého na základe dokladu

o cene úpravy bytu, rodinného domu alebo garáže a výškou peňažného príspevku určeného

na základe dokladu o úprave bytu, rodinného domu alebo garáže najneskôr do 30 dní

od predloženia dokladu o skutočnej cene potrebnej úpravy bytu, rodinného domu alebo

garáže.

(15)

Ďalší príspevok na inú úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže možno poskytnúť až

po vyúčtovaní predchádzajúceho príspevku na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže.

§ 64

Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov

(1)

Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je podľa posudku vydaného podľa

§ 57 ods. 1 a 2

odkázaný na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na

zvýšené výdavky

a)

na diétne stravovanie,

b)

súvisiace

1.

s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia,

2.

so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla,

3.

so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom.

(2)

Kompenzácia na každé zvýšenie výdavkov uvedených v odseku 1 sa posudzuje samostatne.

(3)

Výška peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie

je mesačne

a)

1 000 Sk pre choroby a poruchy uvedené v prvej skupine podľa prílohy č. 13,

b)

500 Sk pre choroby a poruchy uvedené v druhej skupine podľa prílohy č. 13,

c)

300 Sk pre choroby a poruchy uvedené v tretej skupine podľa prílohy č. 13.

(4)

Výška peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou

alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia je 500 Sk.

(5)

Výška peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením

prevádzky osobného motorového vozidla je 900 Sk.

(6)

Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky

osobného motorového vozidla možno poskytnúť občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím,

ktorý je podľa

§ 17

odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a ktorý

a)

je vlastníkom alebo držiteľom osobného motorového vozidla alebo

b)

nie je vlastníkom alebo držiteľom osobného motorového vozidla, ale jeho prepravu

zabezpečuje fyzická osoba, ktorá nemá oprávnenie na vykonávanie prepravy.

(7)

Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie nemožno

poskytnúť občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorému sa poskytuje starostlivosť

v zariadení sociálnych služieb celoročne. To neplatí, ak sa občanovi s ťažkým zdravotným

postihnutím poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb prechodne a na

určitý čas, najviac na 30 dní.

(8)

Peňažné príspevky uvedené v odsekoch 3 až 5 a 9 sa poskytujú mesačne.

(9)

Výška peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so starostlivosťou

o psa so špeciálnym výcvikom je 1 200 Sk.

(10)

Peňažný príspevok na zvýšené výdavky sa neposkytuje, ak príjem občana s ťažkým zdravotným

postihnutím presiahol dvojnásobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu

ustanoveného osobitným predpisom.

36

)

(11)

Na výpočet príjmu sa vzťahuje

§ 58 ods. 10

. Ustanovenie

§ 58 ods. 13

sa na účely peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov použije primerane

a na zisťovanie príjmu sa vzťahuje

§ 58 ods. 14

.

§ 64a

Peňažný príspevok za opatrovanie

(1)

Fyzickej osobe, ktorá opatruje občana s ťažkým zdravotným postihnutím staršieho ako

šesť rokov odkázaného podľa posudku vydaného podľa

§ 57 ods. 1 a 2

na celodenné, osobné a riadne opatrovanie (ďalej len „opatrovanie"), možno poskytnúť

peňažný príspevok za opatrovanie. Peňažný príspevok za opatrovanie nemožno poskytnúť,

ak občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú

asistenciu alebo ak sa mu starostlivosť zabezpečuje opatrovateľskou službou.

(2)

Na účely poskytnutia peňažného príspevku za opatrovanie sa za fyzickú osobu považuje

manžel, manželka, rodič alebo občan, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej

starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, alebo fyzická osoba,

ktorú súd ustanovil za opatrovníka

41a

)

občana s ťažkým zdravotným postihnutím, dieťa, starý rodič, vnuk, vnučka, súrodenec,

nevesta, zať, svokor, svokra. Za nevestu sa považuje aj ovdovená žena po synovi svokry

(svokra) a za zaťa sa považuje aj ovdovený muž po dcére svokry (svokra).

(3)

Opatrovanie občana s ťažkým zdravotným postihnutím fyzickou osobou uvedenou v odseku

2 sa vykonáva najmä na účely zabezpečenia pomoci pri nevyhnutných životných úkonoch

uvedených v prílohe č. 1. Za opatrovanie sa považuje aj opatrovanie v rozsahu hodín

uvedenom v odsekoch 6 a 7.

(4)

Fyzická osoba, ktorá vykonáva opatrovanie, musí byť plnoletá, musí mať spôsobilosť

na právne úkony v plnom rozsahu a musí byť schopná vykonávať opatrovanie. Za fyzickú

osobu schopnú vykonávať celodenné, osobné a riadne opatrovanie sa nepovažuje fyzická

osoba, ktorá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V prípade

pochybností vykonávať celodenné, osobné a riadne opatrovanie príslušný orgán potvrdzuje

psychickú schopnosť a fyzickú schopnosť fyzickej osoby uvedenej v odseku 2. Fyzická

osoba nesmie vykonávať opatrovanie bez písomného súhlasu občana s ťažkým zdravotným

postihnutím odkázaného na opatrovanie. Písomný súhlas sa nevyžaduje, ak občan s ťažkým

zdravotným postihnutím nie je schopný písomný súhlas udeliť alebo ak ide o maloleté

dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím alebo o občana s ťažkým zdravotným postihnutím,

ktorý bol súdom pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Psychickú neschopnosť a fyzickú

neschopnosť občana s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas potvrdzuje

príslušný orgán.

(5)

Peňažný príspevok za opatrovanie sa poskytuje vo výške 6 000 Sk mesačne pri opatrovaní

jedného občana s ťažkým zdravotným postihnutím a vo výške 8 000 Sk mesačne pri opatrovaní

dvoch alebo viacerých občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, ak tento zákon neustanovuje

inak.

(6)

Ak občan s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaný na opatrovanie fyzickou osobou

uvedenou v odseku 2 navštevuje zariadenie sociálnych služieb, základnú školu, strednú

školu alebo školské zariadenie typu predškolského zariadenia, školského klubu, školského

strediska záujmovej činnosti a centra voľného času v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne,

peňažný príspevok za opatrovanie sa poskytuje vo výške 5 300 Sk mesačne. Pri opatrovaní

dvoch alebo viacerých občanov s ťažkým zdravotným postihnutím navštevujúcich tieto

zariadenia v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne sa peňažný príspevok za opatrovanie

poskytuje vo výške 7 500 Sk mesačne.

(7)

Ak jeden občan s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaný na opatrovanie fyzickou osobou

uvedenou v odseku 2 navštevuje niektoré zo zariadení uvedených v odseku 6 v rozsahu

viac ako 20 hodín týždenne a druhý občan s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaný

na opatrovanie touto fyzickou osobou nenavštevuje žiadne z týchto zariadení alebo

navštevuje niektoré z týchto zariadení v rozsahu najviac 20 hodín týždenne, peňažný

príspevok za opatrovanie sa poskytuje vo výške 7 800 Sk mesačne.

(8)

Peňažný príspevok za opatrovanie podľa odsekov 5 až 7 sa zvyšuje o 1 500 Sk mesačne,

ak je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím jedno alebo viacero nezaopatrených detí

44

)

a fyzická osoba uvedená v odseku 2 nemá v čase opatrovania príjem podľa osobitného

predpisu

44a

)

a nepoberá dávky dôchodkového poistenia alebo dávky výsluhového zabezpečenia.

(9)

Ak fyzická osoba uvedená v odseku 2, ktorá opatruje občana s ťažkým zdravotným postihnutím,

poberá dávky dôchodkového poistenia alebo dávky výsluhového zabezpečenia okrem sirotského

dôchodku a invalidného dôchodku poistenca, ktorý pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný

stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale najviac

o 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, peňažný príspevok za opatrovanie podľa

odsekov 5 až 7 sa zníži o sumu, ktorá zodpovedá 50 % dávky dôchodkového poistenia

alebo dávky výsluhového zabezpečenia, ktorú poberá táto fyzická osoba. Krátenie peňažného

príspevku za opatrovanie podľa odseku 10 prvej vety a druhej vety sa nepoužije.

(10)

Ak je príjem občana s ťažkým zdravotným postihnutím vyšší ako 1,2-násobok sumy životného

minima pre plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu,

36

)

peňažný príspevok za opatrovanie zistený podľa odsekov 5 až 7 a odseku 9 sa kráti

o sumu prevyšujúcu tento príjem. Ak je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím nezaopatrené

dieťa,

44

)

peňažný príspevok za opatrovanie sa kráti o sumu, ktorou príjem občana s ťažkým zdravotným

postihnutím prevyšuje 3-násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu podľa

osobitného predpisu.

36

)

Ak majetok a úspory občana s ťažkým zdravotným postihnutím presahujú sumu uvedenú

v

§ 58 ods. 13

, peňažný príspevok za opatrovanie sa fyzickej osobe uvedenej v odseku 2 neposkytne.

Na zisťovanie príjmu, preukazovanie príjmu, prehodnocovanie príjmu a výpočet príjmu

platí

§ 58 ods. 10

,

13 a 14

rovnako.

(11)

Na účely zisťovania príjmu občana s ťažkým zdravotným postihnutím podľa odseku 10

sa za príjem nepovažuje peňažný príspevok za opatrovanie vo výške, v ktorej bol poskytovaný

fyzickej osobe uvedenej v odseku 2, ak sa príjem tejto fyzickej osoby započítava

41aa

)

s príjmom občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

(12)

Peňažný príspevok možno poskytnúť, len ak fyzická osoba uvedená v odseku 2 nemá v

čase opatrovania občana odkázaného na opatrovanie mesačný príjem podľa osobitného

predpisu

44a

)

presahujúci dvojnásobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného

osobitným predpisom.

36

)

(13)

Ak je občan s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaný na opatrovanie fyzickou osobou

uvedenou v odseku 2 poberateľom zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť, peňažný príspevok

za opatrovanie zistený podľa odsekov 5 až 7, 9 a odseku 10 sa zníži o sumu zvýšenia

dôchodku pre bezvládnosť.

(14)

Výška peňažného príspevku za opatrovanie sa kráti pomernou časťou o dni, počas ktorých

bol občan s ťažkým zdravotným postihnutím v zdravotníckom zariadení za čas dlhší ako

30 dní. Peňažný príspevok za opatrovanie sa kráti o dni počas pobytu občana s ťažkým

zdravotným postihnutím v školskom zariadení typu školy v prírode, na rehabilitačnom

pobyte alebo rekreačnom pobyte. To neplatí, ak fyzická osoba vykonávala opatrovanie

počas pobytu občana s ťažkým zdravotným postihnutím v školskom zariadení typu školy

v prírode, na rehabilitačnom pobyte alebo na rekreačnom pobyte. Preplatky možno zúčtovať

so sumami peňažného príspevku za opatrovanie poskytnutými v ďalších mesiacoch.

(15)

Ak občan s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý bol opatrovaný, zomrie, peňažný príspevok

za opatrovanie sa vyplatí v pomernej časti pripadajúcej na tie dni v kalendárnom mesiaci,

počas ktorých bolo opatrovanie vykonávané. Ak občan s ťažkým zdravotným postihnutím

zomrie v zdravotníckom zariadení pred uplynutím 30-dňovej lehoty poskytovania zdravotnej

starostlivosti, peňažný príspevok za opatrovanie sa vyplatí pomernou časťou za dni

v kalendárnom mesiaci do dňa smrti občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

§ 65

Vymedzenie štátnych orgánov sociálnej pomoci

Štátne orgány sociálnej pomoci sú

a)

ministerstvo,

b)

krajské úrady,

c)

okresné úrady.

§ 66

Pôsobnosť ministerstva

Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti sociálnej

pomoci

a)

vypracúva koncepciu sociálnej pomoci,

b)

vypracúva projekty životného minima,

c)

riadi a kontroluje výkon štátnej správy uskutočňovaný krajskými úradmi, okresnými

úradmi a Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže v oblasti sociálnej

pomoci,

d)

vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v

prvom stupni koná a rozhoduje krajský úrad,

e)

rozhoduje o

1.

vydaní povolenia právnickým osobám a fyzickým osobám na vykonávanie sociálnej prevencie,

na poskytovanie sociálneho poradenstva a na vykonávanie vybraných činností sociálnoprávnej

ochrany (ďalej len „povolenie“),

2.

zamietnutí žiadosti o vydanie povolenia,

3.

zmene povolenia,

4.

zrušení povolenia,

f)

overuje spôsobilosť právnických osôb a fyzických osôb vykonávať sociálnu prevenciu,

poskytovať sociálne poradenstvo a vykonávať vybrané činnosti sociálnoprávnej ochrany,

g)

vedie evidenciu právnických osôb a fyzických osôb, ktorým bolo vydané povolenie,

h)

kontroluje úroveň vykonávania sociálnej prevencie, poskytovania sociálneho poradenstva

a vykonávania vybraných činností sociálnoprávnej ochrany,

i)

udeľuje predchádzajúci písomný súhlas na zrušenie zariadenia sociálnych služieb alebo

na odňatie objektu tohto zariadenia jeho účelu,

j)

vykonáva štátny dozor nad poskytovaním sociálnych služieb, najmä nad dodržiavaním

základných ľudských práv a slobôd občanov pri poskytovaní sociálnych služieb,

k) zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu v oblasti sociálnej pomoci,

l)

koordinuje činnosť štátnych orgánov sociálnej pomoci, obcí, samosprávnych krajov

a ďalších právnických osôb a fyzických osôb, ktoré pôsobia v sociálnej pomoci,

m)

organizuje a zabezpečuje odbornú prípravu a systematické odborné vzdelávanie zamestnancov

v oblasti sociálnej pomoci, ako aj overovanie ich osobitných kvalifikačných predpokladov,

určuje rozsah a podmienky odbornej prípravy, ako aj predmet a podmienky skúšky a vydáva

osvedčenie o osobitných kvalifikačných predpokladoch.

§ 67

Pôsobnosť krajského úradu

Krajský úrad

a)

vypracúva a zverejňuje koncepciu sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva vo

svojom územnom obvode.

b)

riadi a kontroluje výkon štátnej správy v oblasti sociálnej pomoci uskutočňovaný

okresnými úradmi vo svojom územnom obvode,

c)

vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v

prvom stupni koná a rozhoduje okresný úrad,

d)

kontroluje úroveň poskytovania sociálneho poradenstva a úroveň vykonávania sociálnej

prevencie alebo vykonávania vybraných činností sociálnoprávnej ochrany vo svojej pôsobnosti,

e)

vydáva posudok pri rozhodovaní v druhom stupni

1.

na účely poskytovania prepravnej služby, starostlivosti v domove sociálnych služieb,

poskytovania bývania a dohľadu v zariadení chráneného bývania a poskytovania starostlivosti

v rehabilitačnom stredisku,

2.

o miere funkčnej poruchy, o tom, že ide o občana s ťažkým zdravotným postihnutím,

o sociálnych dôsledkoch ťažkého zdravotného postihnutia a navrhuje v ňom formu kompenzácie,

f)

koordinuje vo svojom územnom obvode činnosť štátnych orgánov sociálnej pomoci, obcí,

samosprávneho kraja a ďalších právnických osôb a fyzických osôb, ktoré pôsobia v sociálnej

pomoci,

g)

plní ďalšie úlohy ustanovené zákonom,

h) potvrdzuje psychickú schopnosť a fyzickú schopnosť fyzickej osoby vykonávať opatrovanie

a psychickú neschopnosť a fyzickú neschopnosť občana s ťažkým zdravotným postihnutím

udeliť písomný súhlas na účely

§ 64a ods. 4

.

§ 68

Pôsobnosť okresného úradu

Okresný úrad

a)

rozhoduje

1.

o miere funkčnej poruchy a o tom, že ide o občana s ťažkým zdravotným postihnutím

na účely vydania preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím,

2.

o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a o peňažnom príspevku za opatrovanie,

3.

o znížení, zvýšení alebo odňatí, peňažného príspevku na kompenzáciu alebo peňažného

príspevku za opatrovanie, a o zastavení ich výplaty,

4.

o povinnosti občana vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok

za opatrovanie,alebo ich časť, ak sa vyplatili neprávom alebo vo vyššej sume, ako

patrili, a o povinnosti občana zaplatiť úhradu za sociálnu službu, ktorá sa poskytla

neprávom, bez úhrady alebo za nižšiu úhradu,

5.

o poskytnutí peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla pestúnovi v

zariadení pestúnskej starostlivosti, ktoré zriadil, a o vrátení tohto peňažného príspevku

alebo jeho pomernej časti,

6.

o určení a o uvoľnení osobitného príjemcu peňažného príspevku na kompenzáciu v prípadoch

ustanovených týmto zákonom,

7.

o povinnosti vrátiť finančné prostriedky podľa

§ 61 ods. 11

,

14

a

20

,

b)

uzatvára zmluvu o poskytnutí pomôcky podľa

§ 59 ods. 23

,

c)

vydáva posudok

1.

na účely poskytovania prepravnej služby, poskytovania starostlivosti v domove sociálnych

služieb, poskytovania bývania a dohľadu v zariadení chráneného bývania a poskytovania

starostlivosti v rehabilitačnom stredisku,

2.

o miere funkčnej poruchy, o tom, že ide o občana s ťažkým zdravotným postihnutím,

o sociálnych dôsledkoch ťažkého zdravotného postihnutia a navrhuje v ňom formu kompenzácie,

d)

je orgánom,

1.

ktorému občan s ťažkým zdravotným postihnutím predkladá vyhotovenie zmluvy o výkone

osobnej asistencie alebo jej kópiu,

2.

ktorý predkladá detskému domovu alebo domovu sociálnych služieb pre deti doklady

uvedené v

§ 94 ods. 2

,

3.

po dohode s ktorým môže detský domov alebo domov sociálnych služieb pre deti podať

podnet na zrušenie ústavnej výchovy,

e)

vykonáva

1.

sociálnu prevenciu,

2.

poradenstvo pri riešení rodinných problémov a sociálnych problémov,

f)

vedie evidenciu

1.

maloletých s ťažkým zdravotným postihnutím,

2.

občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorým sa poskytujú sociálne služby alebo

peňažné príspevky na kompenzáciu,

3.

zmlúv podľa

§ 59 ods. 23

a

§ 63 ods. 4

,

g)

vydáva preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím a vedie evidenciu týchto preukazov,

h)

oznamuje príslušnému úradu práce, že občan vykonáva osobnú asistenciu,

i)

koordinuje vo svojom územnom obvode činnosť štátnych orgánov sociálnej pomoci, obcí,

samosprávneho kraja a ďalších právnických osôb a fyzických osôb, ktoré pôsobia v sociálnej

pomoci,

j)

dohliada, ako osobitný príjemca plní svoje povinnosti,

k)

plní ďalšie úlohy ustanovené zákonom,

l)

potvrdzuje, či občan spĺňa podmienky na poskytovanie sociálnej služby podľa tohto

zákona,

m)

potvrdzuje psychickú schopnosť a fyzickú schopnosť fyzickej osoby vykonávať opatrovanie

a psychickú neschopnosť a fyzickú neschopnosť občana s ťažkým zdravotným postihnutím

udeliť písomný súhlas na účely

§ 64a ods. 4

.

§ 69a

Výkon štátneho dozoru

(1)

Štát vykonáva dozor nad poskytovaním sociálnych služieb, najmä nad dodržiavaním základných

ľudských práv a slobôd občanov

49b

)

pri poskytovaní sociálnych služieb prostredníctvom ministerstva (ďalej len „orgán

štátneho dozoru"). Kontrolné oprávnenia iných orgánov podľa osobitných predpisov tým

nie sú dotknuté.

(2)

Orgán štátneho dozoru je povinný dozerať najmä na dodržiavanie tohto zákona a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov pri

a)

poskytovaní sociálnych služieb, najmä pri poskytovaní starostlivosti v zariadeniach

sociálnych služieb a spôsobe jej vykonávania z hľadiska dodržiavania základných ľudských

práv a slobôd občana v podmienkach poskytovania starostlivosti v zariadení sociálnych

služieb,

b)

určovaní životných podmienok v zariadení sociálnych služieb,

c)

rozhodovaní príslušných orgánov, zariadení sociálnych služieb zriadených ako rozpočtové

organizácie alebo príspevkové organizácie, obcí a samosprávnych krajov vo veciach

sociálnej pomoci v oblasti sociálnych služieb, najmä z hľadiska dodržiavania práv

a právom chránených záujmov a povinností občana,

d)

zabezpečovaní nárokov, ktoré vyplývajú z právoplatných rozhodnutí vydaných ministerstvom,

obcami a samosprávnymi krajmi podľa tohto zákona a z rozhodnutí vydaných príslušnými

súdmi vo veciach sociálnej pomoci na úseku sociálnych služieb,

e)

uzatváraní zmlúv o poskytovaní sociálnej služby subjektom, ktorý poskytuje sociálnu

pomoc podľa tohto zákona, medzi občanom a subjektom, ktorý poskytuje sociálnu pomoc

podľa tohto zákona.

(3)

Orgán štátneho dozoru je ďalej povinný

a)

oznámiť najneskôr v deň začatia štátneho dozoru štatutárnemu zástupcovi príslušného

orgánu, zariadeniu sociálnych služieb zriadenému ako rozpočtová organizácia alebo

príspevková organizácia, obci, samosprávnemu kraju alebo subjektu, ktorý poskytuje

sociálnu pomoc podľa tohto zákona (ďalej len „subjekt, v ktorom sa vykonáva štátny

dozor"), predmet a účel výkonu štátneho dozoru a preukázať sa písomným poverením na

výkon tohto dozoru spolu s preukazom totožnosti štátnych zamestnancov orgánu štátneho

dozoru,

b)

vydať subjektu, v ktorom sa vykonáva štátny dozor, potvrdenie o odobratí prvopisov

dokladov a písomností a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou, zničením, poškodením

a zneužitím; ak tieto prvopisy už nie sú potrebné na ďalší výkon štátneho dozoru,

je povinný ich vrátiť tomu, komu boli odobraté,

c)

vypracovať správu o výkone štátneho dozoru (ďalej len „správa") a prerokovať ju so

štatutárnym zástupcom subjektu, v ktorom sa vykonáva štátny dozor; ak zistí nedostatky,

uloží príslušnému štatutárnemu zástupcovi v správe, aby v určenej lehote prijal opatrenia

na odstránenie zistených nedostatkov, predložil písomnú správu o ich splnení vrátane

zodpovednosti zamestnancov zodpovedných za zistené nedostatky,

d)

odovzdať správu štatutárnemu zástupcovi subjektu, v ktorom sa vykonáva štátny dozor,

e)

zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone štátneho

dozoru, ak nebol od tejto povinnosti písomne oslobodený tým, v koho záujme túto povinnosť

má, alebo vo verejnom záujme vedúcim orgánu štátneho dozoru; to neplatí na povinnosti

ustanovené osobitným predpisom,

49c

)

f)

oznámiť podozrenie z trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní a iné skutočnosti

orgánom príslušným podľa osobitných predpisov,

49d

)

g)

kontrolovať plnenie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov,

h)

postupovať pri výkone štátneho dozoru podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti

podľa osobitného predpisu.

49e

)

(4)

Orgán štátneho dozoru má právo pri vykonávaní činnosti uvedenej v odseku 1

a)

vstupovať do priestorov subjektu, v ktorom sa vykonáva štátny dozor,

b)

požadovať od subjektu, v ktorom sa vykonáva štátny dozor, vytvorenie primeraných

materiálnych a technických podmienok na výkon štátneho dozoru,

c)

požadovať od subjektu, v ktorom sa vykonáva štátny dozor, poskytnutie prvopisov dokladov

a písomností; vyhotoviť na náklady dozorovaného subjektu primeraný počet fotokópií

dokladov, vyjadrení a informácií potrebných na výkon štátneho dozoru v lehote ním

určenej,

d)

požadovať od subjektu, v ktorom sa vykonáva štátny dozor, informácie, doklady, písomnosti

a vysvetlenia potrebné na posúdenie objektívneho stavu skutočností, ktoré sú predmetom

štátneho dozoru,

e)

vyžadovať súčinnosť subjektu, v ktorom sa vykonáva štátny dozor, potrebnú na výkon

štátneho dozoru,

f)

ukladať subjektu, v ktorom sa vykonáva štátny dozor, opatrenia na odstránenie zistených

nedostatkov.

(5)

Výkon štátneho dozoru je skončený v deň prerokovania správy s príslušným štatutárnym

zástupcom subjektu, v ktorom sa vykonáva štátny dozor.

§ 69b

Povinnosti subjektu, v ktorom sa vykonáva štátny dozor

(1)

Subjekt, v ktorom sa vykonáva štátny dozor, je na požiadanie povinný poskytnúť orgánu

štátneho dozoru najmä

a)

potrebné doklady a písomnosti,

b)

potrebné informácie a vysvetlenia, ktoré súvisia s činnosťou subjektu, v ktorom sa

vykonáva štátny dozor.

(2)

Subjekt, v ktorom sa vykonáva štátny dozor, je povinný

a)

zúčastniť sa na prerokovaní správy,

b)

prijať v určenej lehote opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,

c)

predložiť orgánu štátneho dozoru písomnú správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie

zistených nedostatkov,

d)

uplatniť právnu zodpovednosť za zistené nedostatky voči zamestnancom zodpovedným

za tieto nedostatky.

(3)

Subjekt, v ktorom sa vykonáva štátny dozor, je na požiadanie povinný poskytnúť orgánu

štátneho dozoru súčinnosť, ktorá zodpovedá povinnostiam podľa odsekov 1 a 2 a vytvoriť

primerané materiálne a technické podmienky na výkon štátneho dozoru.

§ 69c

Pokuty

(1)

Ak subjekt, v ktorom sa vykonáva štátny dozor, nesplní opatrenia na odstránenie zistených

nedostatkov v určenej lehote alebo v určenom rozsahu, orgán štátneho dozoru mu môže

uložiť pokutu až do 25 000 Sk.

(2)

Pokutu podľa odseku 1 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď orgán štátneho dozoru

zistil nesplnenie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov, najneskôr do troch

rokov odo dňa, v ktorom malo byť opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov splnené.

Na rozhodovanie o pokute sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

65

)

(3)

V rozhodnutí o pokute orgán štátneho dozoru určí lehotu, v ktorej sa má opatrenie

na odstránenie zistených nedostatkov splniť a v akom rozsahu. Ak sa v tejto lehote

a v tomto rozsahu opatrenie nesplní, možno uložiť pokutu opakovane.

(4)

Orgán štátneho dozoru je za nesplnenie povinností podľa

§ 69b

oprávnený uložiť subjektu, v ktorom sa vykonáva štátny dozor, poriadkovú pokutu od

1 000 Sk do 5 000 Sk. Ak povinnosť nebola splnená v určenej lehote alebo v požadovanom

rozsahu, poriadkovú pokutu možno uložiť aj opakovane, najviac 20 000 Sk.

§ 70

Osobitné kvalifikačné predpoklady

(1)

Predpokladom na výkon niektorých činností v krajskom úrade a v okresnom úrade na

úseku sociálnej pomoci sú osobitné kvalifikačné predpoklady

50

)

popri splnení kvalifikačných predpokladov.

51

)

(2)

Predpokladom na výkon vybraných činností v zariadeniach sociálnych služieb sú osobitné

kvalifikačné predpoklady podľa tohto zákona popri splnení kvalifikačných predpokladov.

(3)

Osobitné kvalifikačné predpoklady podľa tohto zákona sú súhrnom teoretických vedomostí

a praktických schopností ovládať postupy z oblasti sociálnej pomoci a ďalších vedomostí

na výkon činnosti.

(4)

Osobitné kvalifikačné predpoklady podľa tohto zákona sa vyžadujú u vedúceho zariadenia

sociálnych služieb, jeho zástupcu, hlavnej sestry, vedúceho výchovy a u sociálneho

pracovníka domova sociálnych služieb a domova dôchodcov.

(5)

Osobitné kvalifikačné predpoklady sa preukazujú osvedčením, ktoré vydáva príslušný

orgán na základe úspešne vykonanej skúšky po absolvovaní odbornej prípravy podľa odseku

6 alebo po absolvovaní príslušného druhu vzdelania podľa osobitného predpisu.

52

)

(6)

Odbornú prípravu na skúšku organizuje príslušný orgán. Rozsah odbornej prípravy a

podmienky odbornej prípravy, ako aj predmet a podmienky skúšky určí príslušný orgán

v študijnom pláne overovania osobitných kvalifikačných predpokladov podľa tohto zákona.

(7)

Osobitné kvalifikačné predpoklady podľa tohto zákona preukazujú vedúci zariadenia

sociálnych služieb, jeho zástupca, hlavná sestra, vedúci výchovy a sociálny pracovník

domova sociálnych služieb a domova dôchodcov pri nástupe do zamestnania, najneskôr

do jedného roka od vymenovania do funkcie alebo od nástupu do zamestnania.

§ 71

Pôsobnosť obce

(1)

Obec pri výkone svojej samosprávnej pôsobnosti

a)

rozhoduje

1.

o poskytovaní opatrovateľskej služby podľa

§ 15

a o úhrade za túto opatrovateľskú službu,

2.

o poskytovaní prepravnej služby a o úhrade za túto prepravnú službu,

3.

o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb, ktoré zriadila ako svoju

organizačnú jednotku, o skončení poskytovania starostlivosti v tomto zariadení a o

úhrade za poskytnutú starostlivosť v tomto zariadení,

4.

o povinnosti občana zaplatiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych

služieb, ktoré zriadila, ak sa starostlivosť poskytla neprávom, bez úhrady alebo za

nižšiu úhradu,

5.

o povinnosti občana zaplatiť úhradu za opatrovateľskú službu podľa

§ 15

, ktorá sa poskytla neprávom, bez úhrady alebo za nižšiu úhradu,

6.

o povinnosti občana zaplatiť úhradu za prepravnú službu, ktorá sa poskytla neprávom,

bez úhrady alebo za nižšiu úhradu,

7.

v druhom stupni vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná a rozhoduje

zariadenie sociálnych služieb, ktoré zriadila ako rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú

organizáciu,

8.

o povinnosti osôb uvedených v

§ 45 ods. 1 a 2

platiť úhradu za sociálnu službu, ktorú poskytuje, alebo za poskytnutú starostlivosť

v zariadení sociálnych služieb, ktoré zriadila ako svoju organizačnú jednotku, a o

výške úhrady, ak nedôjde k dohode o úhrade s týmito osobami,

9.

o odňatí sociálnej služby, o zastavení poskytovania sociálnej služby, o znížení alebo

o zvýšení úhrady za poskytnutú sociálnu službu a o neplatení úhrady za sociálnu službu,

b)

uzatvára zmluvu o

1.

poskytnutí sociálnej pôžičky,

2.

zabezpečovaní poskytovania sociálnych služieb subjektmi, ktoré poskytujú sociálnu

pomoc podľa tohto zákona alebo o zabezpečovaní poskytovania sociálnych služieb inými

právnickými osobami, ktoré majú oprávnenie poskytovať sociálne služby a ošetrovateľskú

starostlivosť podľa osobitných predpisov,

52a

)

c)

zriaďuje a kontroluje zariadenia sociálnych služieb uvedené v

§ 18 ods. 2

a

4

, a môže zriaďovať a kontrolovať zariadenia sociálnych služieb uvedené v

§ 18 ods. 3

,

d)

poskytuje pomoc

občanom pri zabezpečovaní prístrešia,

e)

vykonáva poradenstvo pri riešení rodinných problémov a sociálnych problémov,

f)

vyhľadáva občanov, ktorým treba poskytnúť sociálnu pomoc,

g)

vedie evidenciu občanov, ktorým poskytuje sociálnu pomoc,

h)

organizuje spoločné stravovanie,

i)

utvára podmienky na záujmovú činnosť, kultúrnu činnosť a na udržiavanie fyzickej

aktivity a psychickej aktivity občanov,

j)

uzatvára dohodu o

1.

úhrade za sociálnu službu, ktorú poskytuje, alebo za poskytnutú starostlivosť v zariadení

sociálnych služieb, ktoré zriadila ako svoju organizačnú jednotku s osobami uvedenými

v

§ 45 ods. 1 a 2

,

2.

počte ďalších odoberaných jedál podľa

§ 20 ods. 5

, ak sa občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, ktoré zriadila

ako svoju organizačnú jednotku,

k)

oznamuje okresnému úradu občanov, ktorí odmietli zúčastniť sa na vykonávaní menších

obecných služieb organizovaných obcou a v jej záujme,

l)

zabezpečuje prepravu na účely

§ 62 ods. 3

.

(2)

Obec môže poskytovať zo svojho rozpočtu subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc

podľa tohto zákona finančný príspevok alebo jednorazový účelový finančný príspevok.

(3)

Obec poskytne finančné prostriedky subjektom uvedeným v odseku 1 písm. b) treťom

bode na základe písomnej zmluvy podľa osobitného predpisu.

52c

)

§ 71a

Pôsobnosť samosprávneho kraja

Samosprávny kraj pri výkone samosprávnej pôsobnosti

a)

vypracúva a zverejňuje koncepciu sociálnych služieb, sociálnej prevencie a sociálneho

poradenstva na svojom území,

b)

rozhoduje

1.

o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb, ktoré zriadil ako svoju

organizačnú jednotku, o skončení poskytovania starostlivosti v tomto zariadení a o

úhrade za poskytnutú starostlivosť v tomto zariadení,

2.

o povinnosti občana zaplatiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych

služieb, ktoré zriadil, ak sa starostlivosť poskytla neprávom, bez úhrady alebo za

nižšiu úhradu,

3.

o povinnosti osôb uvedených v

§ 45 ods. 1 a 2

platiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, ktoré zriadil

ako svoju organizačnú jednotku, a o výške úhrady, ak nedôjde k dohode o úhrade s týmito

osobami,

4.

o odňatí sociálnej služby, o zastavení poskytovania sociálnej služby, o znížení alebo

zvýšení úhrady za poskytnutú sociálnu službu a o neplatení úhrady za sociálnu službu,

5.

o zamietnutí žiadosti právnických osôb a fyzických osôb o registráciu na poskytovanie

sociálnych služieb podľa tohto zákona (ďalej len „registrácia“),

6.

o výmaze subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona, z registra

subjektov, ktoré poskytujú sociálne služby (ďalej len „register“),

7.

o zákaze poskytovať sociálnu službu subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa

tohto zákona,

c)

rozhoduje v druhom stupni vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni

koná a rozhoduje zariadenie sociálnych služieb, ktoré zriadil ako rozpočtovú organizáciu

alebo príspevkovú organizáciu,

d)

zriaďuje a kontroluje zariadenie sociálnych služieb uvedené v

§ 18 ods. 3

,

e)

uzatvára dohodu

1.

o úhrade za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, ktoré zriadil

ako svoju organizačnú jednotku, s osobami uvedenými v

§ 45 ods. 1 a 2

,

2.

o počte ďalších odoberaných jedál podľa

§ 20 ods. 5

, ak sa občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, ktoré zriadil

ako svoju organizačnú jednotku,

f)

prijíma žiadosti o registráciu,

g)

vykonáva zápis do registra, oznamuje vykonanie zápisu do registra, vykonáva výmaz

z registra a oznamuje vykonanie výmazu z registra,

h)

vedie register a je orgánom, ktorému

1.

subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona, predkladá doklady potrebné

na jeho registráciu,

2.

nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby

45

)

oznamuje skutočnosti uvedené v

§ 74 ods. 4

,

3.

subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona, oznamuje zmenu poskytovania

sociálnej služby a skončenie poskytovania sociálnej služby,

i)

uzatvára zmluvu o poskytovaní finančného príspevku na úhradu nákladov za sociálnu

službu, sociálnu prevenciu, sociálne poradenstvo alebo vybrané činnosti sociálnoprávnej

ochrany (ďalej len „finančný príspevok“) subjektu, ktorý poskytuje sociálnu službu

alebo sociálne poradenstvo, alebo vykonáva sociálnu prevenciu, alebo vybrané činnosti

sociálnoprávnej ochrany na jeho území, zmluvu o poskytovaní finančného príspevku obci

a zmluvu o poskytovaní jednorazového účelového finančného príspevku,

j)

kontroluje

1.

úroveň poskytovania sociálnych služieb alebo sociálneho poradenstva a úroveň vykonávania

sociálnej prevencie alebo vykonávania vybraných činností sociálnoprávnej ochrany subjektom,

ktorí poskytujú sociálnu pomoc podľa tohto zákona,

2.

hospodárenie s finančným príspevkom poskytnutým subjektu, ktorý poskytuje sociálnu

pomoc podľa tohto zákona, a obci a kontroluje hospodárenie s jednorazovým účelovým

finančným príspevkom poskytnutým subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto

zákona,

k)

ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov pri výkone pôsobnosti ustanovenej

v písmene j) a kontroluje ich plnenie,

l)

plní ďalšie úlohy ustanovené týmto zákonom, ktoré súvisia s poskytovaním sociálnych

služieb subjektmi, ktoré poskytujú sociálnu pomoc podľa tohto zákona,

m)

spolupracuje s obcami, okresnými úradmi, krajským úradom, so subjektmi, ktoré poskytujú

sociálnu pomoc podľa tohto zákona, a s ďalšími právnickými osobami a fyzickými osobami,

ktoré pôsobia v sociálnej pomoci, a koordinuje ich činnosť,

n)

vedie evidenciu zariadení sociálnych služieb vo svojom územnom obvode,

o)

koordinuje činnosť obcí a ďalších právnických osôb a fyzických osôb, ktoré pôsobia

v sociálnej pomoci na úseku sociálnych služieb,

p)

organizuje výchovno-rekreačné tábory pre deti,

r)

organizuje spoločné stravovanie.

§ 72

Sociálne služby môže poskytovať podľa tohto zákona aj subjekt, ktorý poskytuje sociálnu

pomoc podľa tohto zákona.

§ 73

(1)

Sociálna služba poskytovaná subjektom, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto

zákona podľa tohto zákona je špecializovaná činnosť, ktorá svojím obsahom zodpovedá

sociálnym službám uvedeným v

§ 14 ods. 2 písm. a) až d)

.

(2)

Sociálna služba poskytovaná subjektom, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto

zákona podľa tohto zákona nie je pomoc, ktorú poskytuje občanovi jeho manžel, manželka,

rodičia, deti, starí rodičia a vnuci.

§ 74

(1)

Subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona môže poskytovať sociálnu

službu podľa tohto zákona, ak je zapísaný do registra, a splní ďalšie podmienky ustanovené

týmto zákonom.

(2)

Zápis do registra môže vykonávať príslušný orgán na základe písomnej žiadosti o registráciu.

(3)

Žiadosť o registráciu podáva právnická osoba alebo fyzická osoba pred začatím poskytovania

sociálnej služby. Za právnickú osobu podáva písomnú žiadosť o registráciu jej štatutárny

orgán.

(4)

Žiadosť o registráciu obsahuje

a)

obchodné meno alebo názov, sídlo, identifikačné číslo a právnu formu právnickej osoby

alebo meno, priezvisko, rodné číslo a trvalé bydlisko fyzickej osoby,

b)

meno, priezvisko a rodné číslo zodpovedného zástupcu, fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym

orgánom, alebo fyzických osôb, ktoré sú členmi štatutárneho orgánu, a ich trvalé bydlisko,

c)

druh sociálnej služby, ktorú právnická osoba alebo fyzická osoba bude poskytovať,

a jej rozsah,

d)

miesto poskytovania sociálnej služby,

e)

predpokladaný deň začatia poskytovania sociálnej služby,

f)

čas poskytovania sociálnej služby, ak sa sociálna služba bude poskytovať po určitý

čas,

g)

údaje o priestorových podmienkach, personálnych podmienkach, materiálnych podmienkach

a finančných podmienkach na poskytovanie sociálnej služby.

(5)

Fyzická osoba je povinná k žiadosti o registráciu pripojiť výpis z registra trestov

nie starší ako dva mesiace.

(6)

Právnická osoba je povinná k žiadosti o registráciu pripojiť

a)

rozhodnutie alebo iný doklad príslušného orgánu o registrácii a o zápise do registra

podľa osobitných predpisov

53

)

alebo písomnú zmluvu, zakladaciu listinu, zriaďovaciu zmluvu, zriaďovaciu listinu

alebo iný doklad, ktorý preukazuje vznik právnickej osoby,

b)

štatút alebo iný doklad, ktorý preukazuje, kto je oprávnený na právne úkony ako štatutárny

orgán, ak to neustanovujú osobitné predpisy,

54

)

c)

doklad, ktorý preukazuje údaje uvedené v odseku 4 písm. g),

d)

výpis z registra trestov osôb uvedených v odseku 4 písm. b) nie starší ako dva mesiace.

(7)

Žiadosť o registráciu podáva právnická osoba alebo fyzická osoba na príslušnom orgáne,

na ktorého území je miesto poskytovania sociálnej služby. Ak takéto miesto nemožno

určiť alebo ak sa sociálna služba bude poskytovať na území viacerých samosprávnych

krajov, žiadosť o registráciu sa podáva na príslušnom orgáne, na ktorého území má

právnická osoba sídlo alebo fyzická osoba trvalý pobyt.

§ 75

(1)

Ak príslušný orgán zistí, že žiadosť o registráciu nemá náležitosti uvedené v

§ 74 ods. 4

a k žiadosti o registráciu nie sú pripojené doklady uvedené v

§ 74 ods. 5 a 6

, písomne vyzve právnickú osobu alebo fyzickú osobu, aby žiadosť o registráciu doplnila

alebo pripojila chýbajúce doklady; zároveň určí lehotu na odstránenie týchto nedostatkov,

ktorá nesmie byť kratšia ako päť dní odo dňa doručenia písomnej výzvy.

(2)

Príslušný orgán môže vykonať zápis do registra, ak z podkladov podľa

§ 74 ods. 4 až 6

vyplýva, že služba, ktorú právnická osoba alebo fyzická osoba bude poskytovať, je

sociálna služba podľa tohto zákona a že subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa

tohto zákona má priestorové podmienky, personálne podmienky, materiálne podmienky

a finančné podmienky na poskytovanie sociálnej služby. V týchto prípadoch príslušný

orgán nevydáva rozhodnutie, ale písomne oznámi právnickej osobe alebo fyzickej osobe,

ktorá bude poskytovať sociálnu službu, vykonanie zápisu do registra.

(3)

Príslušný orgán rozhodne o zamietnutí žiadosti o registráciu, ak

a)

právnická osoba alebo fyzická osoba v určenej lehote nedoplní žiadosť o registráciu

o náležitosti uvedené v

§ 74 ods. 4

alebo nepripojí chýbajúce doklady uvedené v

§ 74 ods. 5 a 6

,

b)

žiadosť o registráciu nepredložil štatutárny orgán,

c)

služba, ktorú právnická osoba alebo fyzická osoba bude poskytovať, nie je sociálna

služba podľa tohto zákona, alebo

d)

subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona nemá priestorové podmienky,

personálne podmienky, materiálne podmienky a finančné podmienky na poskytovanie sociálnej

služby.

(4)

Do registra sa zapisujú údaje uvedené v

§ 74 ods. 4 písm. a) až f)

, zmena zapisovaných skutočností alebo zánik zapisovaných skutočností.

§ 76

(1)

Subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona, ktorému príslušný orgán

oznámil vykonanie zápisu do registra, je oprávnený začať poskytovanie sociálnej služby

podľa tohto zákona po predložení

a)

dokladu preukazujúceho

1.

odbornú spôsobilosť fyzickej osoby, ktorá poskytuje sociálnu službu, odbornú spôsobilosť

zodpovedného zástupcu

55

)

alebo odbornú spôsobilosť fyzickej osoby, ktorá zodpovedá za poskytovanie sociálnej

služby na základe rozhodnutia štatutárneho orgánu,

2.

bezúhonnosť osôb uvedených v prvom bode,

b)

zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť pri poskytovaní

sociálnej služby alebo v priamej súvislosti s ním; poistenie musí trvať po celý čas

poskytovania sociálnej služby.

(2)

Subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona nie je povinný predložiť

doklad preukazujúci bezúhonnosť fyzickej osoby, ktorá poskytuje sociálnu službu, alebo

bezúhonnosť zodpovedného zástupcu, ak predložil výpis z registra trestov podľa

§ 74 ods. 5

a

6 písm. d)

a od jeho predloženia neuplynul dlhší čas ako šesť mesiacov.

(3)

Odborná spôsobilosť na účely poskytovania sociálnej služby subjektom, ktorý poskytuje

sociálnu pomoc podľa tohto zákona zahŕňa súhrn vedomostí a prax zodpovedajúcu obsahu

sociálnej služby, ktorá sa poskytuje. Ak sa poskytuje starostlivosť v detskom domove

a v domove sociálnych služieb pre deti, sú súčasťou odbornej spôsobilosti aj osobnostné

predpoklady osôb uvedených v odseku 1 písm. a) v prvom bode. Odborná spôsobilosť sa

preukazuje najmä dokladmi podľa osobitného predpisu

56

)

a potvrdením o zamestnaní.

57

)

(4)

Za bezúhonného sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za akýkoľvek úmyselný

trestný čin alebo za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti s poskytovaním

sociálnej služby alebo v súvislosti s poskytovaním služieb, ktoré obsahom zodpovedajú

sociálnym službám. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším

ako dva mesiace.

§ 77

Oprávnenie poskytovať sociálnu službu podľa tohto zákona vzniká subjektu, ktorý poskytuje

sociálnu pomoc podľa tohto zákona zápisom do registra a predložením dokladov uvedených

v

§ 76 ods. 1

.

§ 78

(1)

Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby nepodáva písomnú žiadosť

o registráciu, ale písomne oznamuje príslušnému orgánu skutočnosti uvedené v

§ 74 ods. 4

. K oznámeniu je povinná pripojiť doklady uvedené v

§ 74 ods. 6

.

(2)

Na postup pri zápise neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby

do registra sa primerane vzťahujú ustanovenia

§ 74 ods. 1

a

7

a

§ 75 ods. 1 až 3

.

(3)

Príslušný orgán vykoná zápis neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné

služby do registra, ak sú splnené podmienky podľa

§ 75 ods. 2

a podmienky ustanovené osobitnými predpismi.

58

)

§ 79

(1)

Príslušný orgán vykoná výmaz subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto

zákona z registra, ak

a)

subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona nezačal poskytovať sociálnu

službu najneskôr do šiestich kalendárnych mesiacov odo dňa zápisu do registra,

b)

subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona neposkytoval sociálnu

službu dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov od predloženia dokladov uvedených v

§ 76 ods. 1

,

c)

subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona po vydaní rozhodnutia

o zákaze poskytovať sociálnu službu neodstránil v určenej lehote zistené nedostatky,

d)

subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona skončí poskytovanie sociálnej

služby,

e)

fyzická osoba, ktorá poskytuje sociálnu službu, zomrela alebo

f)

právnická osoba, ktorá poskytuje sociálnu službu, zanikla.

(2)

Vykonanie výmazu subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona z registra

z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a) až d) príslušný orgán písomne bezodkladne

oznámi subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona.

(3)

Príslušný orgán rozhoduje o výmaze subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa

tohto zákona z registra, ak subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona

nespĺňa podmienky poskytovania sociálnej služby ustanovené týmto zákonom.

(4)

Oprávnenie poskytovať sociálnu službu podľa tohto zákona zaniká dňom výmazu subjektu,

ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona z registra.

§ 80

(1)

Sociálna služba sa poskytuje občanovi na základe zmluvy tohto občana so subjektom,

ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona. To neplatí, ak sa poskytuje starostlivosť

v zariadení pre deti na základe právoplatného rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej

výchovy.

(2)

Zmluva o poskytovaní sociálnej služby subjektom, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa

tohto zákona musí obsahovať najmä druh sociálnej služby a rozsah sociálnej služby,

deň začatia poskytovania sociálnej služby, čas poskytovania sociálnej služby a miesto

poskytovania sociálnej služby. V zmluve o poskytovaní sociálnej služby subjektom,

ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona sa musí uviesť aj cena sociálnej

služby, ktorú je povinný dohodnúť subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto

zákona s občanom, ktorému sa poskytuje sociálna služba podľa osobitného predpisu,

59

)

a podmienky platenia sociálnej služby.

(3)

Zmluva o poskytovaní sociálnej služby subjektom, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa

tohto zákona musí byť uzatvorená písomne, inak je táto zmluva neplatná.

§ 81

(1)

Poverený zamestnanec príslušného orgánu je oprávnený vstupovať do objektu zariadenia,

v ktorom subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona poskytuje sociálnu

službu alebo ktoré priamo súvisia s poskytovaním sociálnej služby, požadovať predloženie

potrebných dokladov, informácie a vysvetlenie v lehotách na to určených a ďalšiu súčinnosť

potrebnú na výkon kontroly úrovne poskytovanej sociálnej služby.

(2)

Subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona je povinný umožniť poverenému

zamestnancovi príslušného orgánu vstup do objektu a zariadenia, v ktorých sa poskytuje

sociálna služba alebo ktoré priamo súvisia s poskytovaním sociálnej služby.

(3)

Ak príslušný orgán zistí nedostatky, uloží opatrenia na ich odstránenie v určenej

lehote. Ak subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona neodstráni zistené

nedostatky v určenej lehote, príslušný orgán, ktorý opatrenie na odstránenie zistených

nedostatkov uložil, vydá rozhodnutie o zákaze poskytovať sociálnu službu a v ňom určí

aj lehotu na odstránenie zistených nedostatkov, ktorá nesmie byť kratšia ako 3 dni

a dlhšia ako 10 dní. Ak subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona

neodstráni zistené nedostatky ani v tejto lehote, príslušný orgán vykoná

a)

výmaz subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona z registra alebo

b)

iné opatrenia podľa osobitných predpisov.

60

)

§ 82

Ak sociálnu službu poskytuje subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona,

vzťahujú sa na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a na ochranu zdravia občana,

ktorému sa poskytuje sociálna služba, osobitné predpisy.

61

)

§ 83

(1)

Subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona je povinný vopred písomne

oznámiť príslušnému orgánu zmenu poskytovania sociálnej služby alebo skončenie poskytovania

sociálnej služby, najmä zmenu druhu sociálnej služby a miesta poskytovania sociálnej

služby a priložiť zoznam občanov, ktorým sociálnu službu poskytuje, a to najneskôr

štyri mesiace pred predpokladaným dňom zmeny poskytovania sociálnej služby alebo skončenia

poskytovania sociálnej služby. Túto povinnosť má subjekt, ktorý poskytuje sociálnu

pomoc podľa tohto zákona aj voči občanovi, ktorému sa poskytuje sociálna služba, ak

sa vopred písomne nedohodli o poskytovaní sociálnej služby na určitý čas.

(2)

V prípade skončenia poskytovania sociálnej služby subjektom, ktorý poskytuje sociálnu

pomoc podľa tohto zákona je subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona

povinný zabezpečiť v nevyhnutnom rozsahu náhradu zanikajúcej sociálnej služby v spolupráci

s príslušným orgánom.

§ 84

(1)

Subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona môže na základe povolenia

vykonávať aj sociálnu prevenciu alebo vybrané činnosti sociálnoprávnej ochrany a poskytovať

sociálne poradenstvo alebo niektorú z foriem sociálnej prevencie.

(2)

O vydanie povolenia môže požiadať právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá

a)

má v predmete svojej činnosti sociálnu prevenciu, vybrané činnosti sociálnoprávnej

ochrany alebo sociálne poradenstvo,

b)

predloží

1.

projekt sociálnej prevencie, vybraných činností sociálnoprávnej ochrany alebo sociálneho

poradenstva,

2.

údaje o priestorových podmienkach, personálnych podmienkach, materiálnych podmienkach

a finančných podmienkach na vykonávanie sociálnej prevencie alebo poskytovanie sociálneho

poradenstva,

c)

určí zodpovednú fyzickú osobu za vykonávanie sociálnej prevencie alebo vybraných

činností sociálnoprávnej ochrany alebo za poskytovanie sociálneho poradenstva; táto

osoba musí mať odbornú spôsobilosť na vykonávanie sociálnej prevencie alebo vybraných

činností sociálnoprávnej ochrany alebo na poskytovanie sociálneho poradenstva, trojročnú

prax a musí byť bezúhonná.

(3)

O vydaní povolenia rozhoduje príslušný orgán.

(4)

Pred rozhodnutím o vydaní povolenia príslušný orgán overuje spôsobilosť právnických

osôb a fyzických osôb vykonávať sociálnu prevenciu, vybrané činnosti sociálnoprávnej

ochrany alebo poskytovať sociálne poradenstvo za podmienok ustanovených týmto zákonom

a spôsobom ustanoveným týmto zákonom.

(5)

Právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom,

príslušný orgán vydá povolenie; súčasťou povolenia je aj rozsah sociálnej prevencie

alebo vybraných činností sociálnoprávnej ochrany, alebo sociálneho poradenstva a podmienky

vykonávania sociálnej prevencie alebo vybraných činností sociálnoprávnej ochrany alebo

poskytovania sociálneho poradenstva.

(6)

Ak právnická osoba alebo fyzická osoba nespĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom,

príslušný orgán rozhodne o zamietnutí žiadosti o vydanie povolenia.

(7)

Príslušný orgán rozhodne o zrušení povolenia subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc

podľa tohto zákona, ktorý nevykonáva sociálnu prevenciu alebo vybrané činnosti sociálnoprávnej

ochrany alebo neposkytuje sociálne poradenstvo na základe povolenia počas troch po

sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, alebo nevykonáva sociálnu prevenciu alebo

vybrané činnosti sociálnoprávnej ochrany, alebo neposkytuje sociálne poradenstvo v

súlade s povolením. Príslušný orgán rozhodne o zmene povolenia, ak sú na to dôvody

uvedené v odseku 9, ktoré je subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona

povinný oznámiť príslušnému orgánu.

(8)

Subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona vykonáva sociálnu prevenciu

alebo vybrané činnosti sociálnoprávnej ochrany alebo poskytuje sociálne poradenstvo

len fyzickými osobami, ktoré majú odbornú spôsobilosť a sú bezúhonné.

(9)

Na odbornú spôsobilosť a bezúhonnosť osôb uvedených v odseku 2 písm. b) v druhom

bode sa primerane vzťahuje

§ 76 ods. 3 a 4

.

(10)

Subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona je povinný príslušnému

orgánu vopred oznámiť skutočnosti, ktoré majú za následok zmenu rozsahu činnosti,

zmenu miesta alebo skončenie vykonávania niektorej z foriem sociálnej prevencie alebo

vybraných činností sociálnoprávnej ochrany, alebo poskytovanie sociálneho poradenstva

a zmenu fyzickej osoby, ktorá zodpovedá za ich vykonávanie alebo poskytovanie.

§ 85

(1)

Príslušný orgán môže poskytovať subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto

zákona a obci vo vopred dohodnutom rozsahu finančný príspevok. Príslušný orgán môže

poskytovať obci vo vopred dohodnutom rozsahu finančný príspevok na poskytovanie starostlivosti

v zariadení sociálnych služieb, ktoré obec zriadila ako rozpočtovú organizáciu, príspevkovú

organizáciu alebo inú právnickú osobu, len vtedy, ak finančný príspevok nebol poskytnutý

tomuto zariadeniu sociálnych služieb.

(2)

Finančný príspevok možno poskytovať na základe písomnej žiadosti subjektu, ktorý

poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona alebo obce.

(3)

O poskytovaní finančného príspevku uzatvára príslušný orgán so subjektom, ktorý poskytuje

sociálnu pomoc podľa tohto zákona alebo s obcou písomnú zmluvu o poskytovaní finančného

príspevku.

(4)

Zmluva podľa odseku 3 musí obsahovať najmä

a)

druh poskytovanej sociálnej služby a rozsah poskytovanej sociálnej služby alebo rozsah

sociálnej prevencie alebo vybraných činností sociálnoprávnej ochrany, alebo rozsah

sociálneho poradenstva,

b)

miesto poskytovania sociálnej služby alebo sociálneho poradenstva alebo vybraných

činností sociálnoprávnej ochrany, alebo miesto vykonávania sociálnej prevencie,

c)

čas poskytovania sociálnej služby alebo sociálneho poradenstva, ak sa sociálna služba

alebo sociálne poradenstvo bude poskytovať po určitý čas, alebo čas vykonávania sociálnej

prevencie alebo vybraných činností sociálnoprávnej ochrany, ak sa sociálna prevencia

alebo vybrané činnosti sociálnoprávnej ochrany bude vykonávať po určitý čas,

d)

výšku a účel použitia finančného príspevku, spôsob jeho poskytnutia a vyúčtovania,

e)

spôsob vykonávania kontroly použitia finančného príspevku,

f)

dôvody zastavenia výplaty finančného príspevku alebo vrátenia poskytnutého finančného

príspevku,

g)

dôvody odstúpenia od zmluvy.

(5)

Pred uzatvorením zmluvy podľa odseku 3 príslušný orgán vykoná kontrolu úrovne poskytovania

sociálnej služby alebo sociálneho poradenstva, alebo úrovne vykonávania sociálnej

prevencie alebo vybraných činností sociálnoprávnej ochrany.

(6)

Ak dôjde k zmene druhu sociálnej služby alebo rozsahu sociálnej služby poskytovanej

subjektom, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona alebo obcou alebo k zmene

rozsahu sociálnej prevencie alebo vybraných činností sociálnoprávnej ochrany vykonávanej

subjektom, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona alebo obcou, alebo rozsahu

sociálneho poradenstva poskytovaného subjektom, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa

tohto zákona alebo obcou, uzatvára sa nová zmluva o poskytovaní finančného príspevku.

(7)

Výšku finančného príspevku a účel použitia finančného príspevku, spôsob jeho poskytnutia

a vyúčtovania dohodne príslušný orgán so subjektom, ktorý poskytuje sociálnu pomoc

podľa tohto zákona alebo s obcou na každý kalendárny rok v dodatku k písomnej zmluve

o poskytovaní finančného príspevku.

§ 86

(1)

Finančný príspevok sa poskytne, ak subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa

tohto zákona, alebo obec poskytuje sociálnu službu alebo sociálne poradenstvo občanovi

alebo vykonáva sociálnu prevenciu alebo vybrané činnosti sociálnoprávnej ochrany pre

občana, ktorý spĺňa podmienky na ich poskytovanie alebo vykonávanie podľa tohto zákona,

a

a)

sociálna služba alebo sociálne poradenstvo, alebo sociálna prevencia alebo vybrané

činnosti sociálnoprávnej ochrany v kraji chýba, alebo je nedostatková a

b)

subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona, alebo obec neposkytuje

sociálnu službu alebo sociálne poradenstvo alebo nevykonáva sociálnu prevenciu alebo

vybrané činnosti sociálnoprávnej ochrany s cieľom dosiahnuť zisk,

c)

subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona, vypracuje a predloží

výročnú správu o svojej činnosti a o hospodárení za predchádzajúci kalendárny rok

do 15. mája príslušného roka, ak v predchádzajúcom kalendárnom roku poskytoval sociálnu

službu alebo sociálne poradenstvo alebo vykonával sociálnu prevenciu alebo vybrané

činnosti sociálnoprávnej ochrany.

(2)

Príslušný orgán poskytne finančný príspevok subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc

podľa tohto zákona, minimálne vo výške určenej podľa prílohy č. 14 (ďalej len „finančné

minimum")

a)

v prepočte

1.

na počet občanov, ktorí spĺňajú podmienky na poskytovanie sociálnej služby alebo

sociálneho poradenstva alebo na vykonávanie sociálnej prevencie alebo vybraných činností

sociálnoprávnej ochrany podľa zákona, a

2.

na príslušné obdobie, v ktorom subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto

zákona, poskytuje týmto občanom sociálnu službu alebo sociálne poradenstvo alebo vykonáva

pre týchto občanov sociálnu prevenciu alebo vybrané činnosti sociálnoprávnej ochrany,

b)

v prepočte na počet kilometrov prepravnej služby poskytnutej občanom v príslušnom

období,

c)

v prepočte na počet hodín opatrovateľskej služby poskytovanej občanovi v príslušnom

období.

(3)

Príslušný orgán poskytne finančný príspevok subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc

podľa tohto zákona, ktorý nevykonáva sociálnu prevenciu alebo vybrané činnosti sociálnoprávnej

ochrany alebo neposkytuje sociálne poradenstvo ako súčasť poskytovania starostlivosti

v zariadení sociálnych služieb, v prepočte na dohodnutý počet občanov alebo konzultácií

na jedného sociálneho poradcu a za predpokladu, že subjekt, ktorý poskytuje sociálnu

pomoc podľa tohto zákona, vedie evidenciu občanov a konzultácií podľa spracovanej

metodiky evidencie.

(4)

Príslušný orgán môže poskytnúť finančný príspevok subjektu, ktorý poskytuje sociálnu

pomoc podľa tohto zákona, v sume vyššej, ako je výška finančného príspevku určeného

podľa finančného minima, za podmienky, že

a)

ide o subjekt, ktorý prevzal poskytovanie sociálnej pomoci občanom od príslušného

orgánu alebo od rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zrušenej príslušným

orgánom verejnej správy,

b)

suma finančného príspevku bude najviac vo výške rozdielu medzi priemernými bežnými

výdavkami a príjmami zrušenej rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie

za posledné tri rozpočtové roky jej činnosti,

c)

finančný príspevok podľa tohto ustanovenia sa môže subjektu, ktorý poskytuje sociálnu

pomoc podľa tohto zákona, poskytnúť najviac za tri rozpočtové roky po sebe,

d)

subjekt, ktorý bude príjemcom finančného príspevku podľa tohto ustanovenia, musí

povinne vytvárať rezervný fond minimálne vo výške 5 % svojho rozpočtu ročne.

(5)

Príslušný orgán môže poskytnúť finančný príspevok subjektu, ktorý poskytuje sociálnu

pomoc podľa tohto zákona, v sume vyššej, ako je výška finančného príspevku určeného

podľa finančného minima, ak tento subjekt nespĺňa podmienku uvedenú v § 86 ods. 4

a ak to umožňuje všeobecne záväzné nariadenie vydané týmto príslušným orgánom.

(6)

Príslušný orgán môže obci, ktorá poskytuje sociálnu službu podľa tohto zákona, poskytnúť

finančný príspevok podľa

§ 86 ods. 2

na základe dohody na jednotlivé druhy sociálnych služieb uvedené v prílohe č. 14,

najviac vo výške určenej podľa finančného minima.

(7)

Finančný príspevok možno poskytnúť najskôr odo dňa podania písomnej žiadosti.

(8)

Finančný príspevok možno poskytnúť preddavkovo, počnúc mesiacom január príslušného

roka. Na zúčtovanie finančného príspevku sa vzťahuje osobitný predpis.

62

)

(9)

Finančný príspevok možno poskytnúť subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa

tohto zákona, alebo obci, ak si podali žiadosť počas rozpočtového roka pred termínom,

v ktorom príslušný orgán schválil svoj rozpočet na príslušný rok.

(10)

Ak subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona, alebo obec skončia

poskytovanie sociálnej služby alebo sociálneho poradenstva alebo vykonávanie sociálnej

prevencie alebo vybraných činností sociálnoprávnej ochrany v priebehu rozpočtového

roka, zúčtujú poskytnutý finančný príspevok ku dňu skončenia činnosti alebo v termíne

určenom príslušným orgánom.

§ 87

(1)

Príslušný orgán môže poskytnúť subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto

zákona, ktorý spĺňa podmienky na poskytovanie finančného príspevku, aj jednorazový

účelový finančný príspevok na úhradu nákladov na začatie poskytovania sociálnej služby

a na rozšírenie sociálnych služieb. Jednorazový účelový finančný príspevok možno poskytnúť

aj na opravu, údržbu a obnovu technologického vybavenia objektu zariadenia subjektu,

ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona, ak je majetkom príslušného orgánu.

(2)

Jednorazový účelový finančný príspevok možno poskytnúť na základe písomnej žiadosti

subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona.

(3)

O poskytnutí jednorazového účelového finančného príspevku uzatvára príslušný orgán

so subjektom, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona písomnú zmluvu, ktorá

musí obsahovať okrem náležitostí uvedených v

§ 85 ods. 4 písm. a) až c)

a

g)

najmä výšku a účel použitia jednorazového účelového finančného príspevku, spôsob

jeho poskytnutia a vyúčtovania, spôsob vykonania kontroly použitia jednorazového účelového

finančného príspevku a dôvody vrátenia poskytnutého jednorazového účelového finančného

príspevku.

§ 88

Subjekt, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona, ktorý vykonáva sociálnu

prevenciu alebo poskytuje sociálne poradenstvo alebo sociálnu službu podľa tohto zákona,

hospodári podľa svojho rozpočtu na kalendárny rok. Rozpočet obsahuje všetky rozpočtované

príjmy a výdavky.

§ 89

(1)

Financovanie sociálnej pomoci sa zabezpečuje zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu obce,

samosprávneho kraja a v príspevkových organizáciách a v subjektoch, ktoré poskytujú

sociálnu pomoc podľa tohto zákona aj z úhrad za poskytnuté sociálne služby od občanov

a od osôb, ktoré majú voči týmto občanom vyživovaciu povinnosť, a z príjmov zo zaplatenej

dohodnutej ceny sociálnej služby.

(2)

Sociálna pomoc sa financuje aj z darov právnických osôb a z darov fyzických osôb.

Ďalší rozvoj starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb sa financuje aj zo zisku

po zdanení z podnikateľskej činnosti, ktorú vykonávajú zariadenia sociálnych služieb

so súhlasom zriaďovateľa.

(3)

Dary právnických osôb a dary fyzických osôb možno použiť len na účel určený darcom.

Ak účel nie je darcom určený, možno ich použiť len na poskytovanie sociálnych služieb.

§ 90

(1)

Na financovanie sociálnej pomoci môže obec, samosprávny kraj, príslušný orgán, rozpočtové

organizácie alebo príspevkové organizácie združovať prostriedky.

(2)

Obec a samosprávny kraj môžu financovať sociálnu pomoc aj z prostriedkov združených

s inými obcami, s právnickými osobami alebo fyzickými osobami.

63

)

(3)

Rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia môže združovať prostriedky na

financovanie sociálnej pomoci podľa osobitného predpisu.

64

)

§ 91

(1)

Na konanie o poskytovaní sociálnej pomoci a na konanie vo veciach poskytovania sociálnych

služieb subjektmi, ktoré poskytujú sociálnu pomoc podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné

predpisy o správnom konaní,

65

)

ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Na konanie o poskytovaní, o poskytovaní peňažného príspevku na kompenzáciu, peňažného

príspevku za opatrovanie a o poskytovaní sociálnej služby a na konanie vo veciach

poskytovania sociálnych služieb subjektmi, ktoré poskytujú sociálnu pomoc podľa tohto

zákona, sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou

§ 60 až 66 zákona o správnom konaní

.

65

)

(3)

Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú

a)

na vykonávanie sociálnej prevencie,

b)

na konanie o poskytovaní

1.

sociálneho poradenstva,

2.

starostlivosti v domove sociálnych služieb pre deti s nariadenou ústavnou výchovou

a v detskom domove a v zariadeniach sociálnych služieb uvedených v

§ 29 až 32

a v

§ 35 až 38

s výnimkou rozhodovania o úhrade za poskytnuté sociálne služby,

3.

jedného teplého jedla denne, nevyhnutného ošatenia a prístrešia na zabezpečenie základných

životných podmienok osobám uvedeným v

§ 36 ods. 2

.

(4)

Miestna príslušnosť krajských úradov a okresných úradov v oblasti sociálnej pomoci

sa spravuje

sídlom okresného úradu, ktorý zriaďuje zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa

má občanovi poskytovať starostlivosť,

(5)

Miestna príslušnosť samosprávneho kraja v oblasti sociálnej pomoci sa spravuje sídlom

samosprávneho kraja, ktorý zriaďuje zariadenia sociálnych služieb, v ktorom sa má

občanovi poskytovať starostlivosť.

(6)

Zariadenie sociálnych služieb zriadené ako rozpočtová organizácia alebo príspevková

organizácia

a)

rozhoduje o

1.

poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb,

2.

zaradení do poradovníka čakateľov na poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych

služieb (ďalej len „poradovník“), ak ďalej nie je ustanovené inak,

3.

skončení poskytovania starostlivosti v zariadení sociálnych služieb,

4.

úhrade za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,

5.

povinnosti osôb uvedených v

§ 45 ods. 1 a 2

platiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb a o výške

úhrady, ak nedôjde k dohode o úhrade s osobami uvedenými v

§ 45 ods. 1 a 2

,

6.

znížení alebo o zvýšení úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb a

o neplatení úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,

b)

uzatvára dohodu o

1.

úhrade za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb s osobami uvedenými

v

§ 45 ods. 1 a 2

,

2.

počte ďalších odoberaných jedál podľa

§ 20 ods. 5

, ak sa občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb.

(7)

Zariadenie sociálnych služieb zriadené ako rozpočtová organizácia alebo príspevková

organizácia, ktoré rozhoduje o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb,

o zaradení do poradovníka, o skončení poskytovania starostlivosti v zariadení sociálnych

služieb, o úhrade za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, o povinnosti

osôb uvedených v

§ 45 ods. 1 a 2

platiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb a o výške

úhrady, ak nedôjde k dohode o úhrade s osobami uvedenými v

§ 45 ods. 1 a 2

, o znížení alebo o zvýšení úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb

a o neplatení úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, má pri tomto

rozhodovaní postavenie správneho orgánu.

(8)

O poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb, ktoré príslušný orgán

zriaďuje ako svoju organizačnú súčasť, o skončení poskytovania starostlivosti v tomto

zariadení sociálnych služieb, o úhrade za poskytovanú starostlivosť v zariadení sociálnych

služieb, o povinnosti osôb uvedených v

§ 45 ods. 1 a 2

platiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb a o výške

úhrady, ak nedôjde k dohode o úhrade s osobami uvedenými v

§ 45 ods. 1 a 2

, o znížení alebo o zvýšení úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb

a o neplatení úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb rozhoduje príslušný

orgán, ktorý zariadenie sociálnych služieb zriadil.

§ 92

(1)

Konanie o poskytovaní sociálnej služby, peňažného príspevku na kompenzáciu, o posúdení

na účely vydania preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa začína na základe

písomnej žiadosti občana alebo na podnet orgánu, ktorý je príslušný rozhodovať o sociálnych

službách, a o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Konanie o peňažný príspevok za

opatrovanie sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby.

(2)

Ak občan vzhľadom na svoj zdravotný stav nemôže sám podať žiadosť, môže s jeho súhlasom

a na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave tohto občana podať

žiadosť manžel, manželka, rodičia a jeho deti, ak sú spôsobilí na právne úkony.

(3)

Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko, rodné číslo, ak je pridelené, a adresu

prechodného pobytu alebo trvalého pobytu a formu sociálnej pomoci, ktorú občan požaduje.

K písomnej žiadosti je občan povinný predložiť potvrdenie o príjme v kalendárnom mesiaci,

v ktorom bola podaná žiadosť o sociálnu pomoc, o príjme za posledných 12 kalendárnych

mesiacov pred podaním žiadosti o sociálnu pomoc, o príjme za predchádzajúci kalendárny

rok (

§ 58 ods. 13

), o majetkových pomeroch, odporúčanie ošetrujúceho lekára a iné doklady podľa tohto

zákona, ktoré sú podkladom na rozhodnutie.

(4)

Ak je podkladom na rozhodnutie o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych

služieb vydanie posudku príslušného orgánu, zariadenie sociálnych služieb, obec alebo

samosprávny kraj si vyžiada najneskôr do troch pracovných dní od podania žiadosti

od tohto orgánu vydanie posudku.

(5)

Ak je podkladom na rozhodnutie o poskytnutí peňažného príspevku na kompenzáciu posudok

príslušného orgánu, lehota na vydanie rozhodnutia je 60 dní. Ak nemožno vzhľadom na

okolnosti prípadu rozhodnúť ani v 60-dňovej lehote, môže príslušný orgán v druhom

stupni lehotu predĺžiť najviac o 30 dní.

(6)

Pred rozhodnutím o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb je správny

orgán povinný zistiť, či sa u občana vedeného v poradovníku zmenili podmienky rozhodujúce

na poskytovanie starostlivosti v tomto zariadení.

(7)

V rozhodnutí o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb sa určí

aj čas poskytovania starostlivosti.

(8)

Odvolanie proti rozhodnutiu o znížení alebo odňatí peňažného príspevku na kompenzáciu

alebo peňažného príspevku za opatrovanie a o zastavení ich výplaty a odvolanie proti

rozhodnutiu o odňatí sociálnej služby a proti rozhodnutiu o zákaze poskytovať sociálnu

službu (

§ 81 ods. 3

) nemajú odkladný účinok.

(9)

Peňažný príspevok na kompenzáciu a peňažný príspevok za opatrovanie sa nevypláca

občanovi do cudziny a nepatrí za čas, v ktorom sa občan zdržiava v cudzine dlhšie

ako dva mesiace.

(10)

Sociálne služby sa počas pobytu občana v cudzine neposkytujú. Ak pobyt v cudzine

trval dlhšie ako dva mesiace, s výnimkou poskytovania starostlivosti v domove sociálnych

služieb a v domove dôchodcov, občan po návrate z cudziny podáva novú žiadosť o poskytovanie

sociálnych služieb.

(11)

Výška peňažného príspevku na kompenzáciu sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor.

§ 93

Prijímanie do zariadenia sociálnych služieb

(1)

Do zariadenia sociálnych služieb možno prijať občana na základe

a)

právoplatného rozhodnutia o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb,

b)

právoplatného rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej výchovy alebo

c)

predbežného opatrenia súdu.

(2)

V naliehavých prípadoch, najmä ak je život alebo zdravie občana vážne ohrozené preto,

že nemožno starostlivosť zabezpečiť inak, možno prijať

občana do zariadenia sociálnych služieb bezodkladne mimo poradovníka pred nadobudnutím

právoplatnosti rozhodnutia o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb.

(3)

Zariadenie sociálnych služieb zriadené ako rozpočtová organizácia alebo príspevková

organizácia rozhodne o zaradení do poradovníka, ak v tomto zariadení sociálnych služieb

nie je voľné miesto. Rozhodnutie sa doručuje aj príslušnému orgánu, ktorý toto zariadenie

zriadil, a príslušnému orgánu, v ktorého obvode má občan trvalý pobyt.

(4)

Zariadenie sociálnych služieb zriadené ako rozpočtová organizácia alebo príspevková

organizácia vedie poradovník podľa poradia, v akom boli tomuto zariadeniu doručené

žiadosti občanov o poskytnutie starostlivosti v tomto zariadení sociálnych služieb.

(5)

Ak občan bez vážneho dôvodu nenastúpi do zariadenia sociálnych služieb, zaradí sa

do poradovníka na posledné miesto.

§ 94

Nástup do zariadenia sociálnych služieb

(1)

Zariadenie sociálnych služieb písomne oznámi občanovi, jeho zákonnému zástupcovi

alebo osobám uvedeným v

§ 92 ods. 2

deň nástupu do zariadenia sociálnych služieb najmenej týždeň vopred; súčasne občanovi

oznámi, ktoré doklady je povinný zariadeniu sociálnych služieb pri nástupe predložiť

a ktoré veci si môže vziať do zariadenia sociálnych služieb. Zariadenie sociálnych

služieb, ktoré zriadil príslušný orgán, môže požiadať obec, v ktorej má občan trvalý

pobyt, o súčinnosť pri zabezpečovaní nástupu do zariadenia sociálnych služieb; obec

je povinná túto súčinnosť poskytnúť.

(2)

Pri poskytovaní starostlivosti deťom s nariadenou ústavnou výchovou v domove sociálnych

služieb pre deti príslušný orgán predloží detskému domovu alebo domovu sociálnych

služieb pre deti

a)

rodný list dieťaťa,

b)

právoplatné rozhodnutie súdu o nariadení ústavnej výchovy alebo rozhodnutie príslušného

orgánu o okamžitom umiestnení dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť

rodičov,

c)

dotazník o osobných pomeroch a rodinných pomeroch dieťaťa,

d)

potvrdenie o školskom prospechu dieťaťa,

e)

posledné vysvedčenie dieťaťa, ktoré plní povinnú školskú dochádzku,

f)

preukaz poistenca zdravotnej poisťovne,

g)

potvrdenie ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave dieťaťa,

h)

odporúčanie diagnostického centra.

§ 95

Prerušenie poskytovania starostlivosti v zariadení sociálnych služieb

(1)

Domov sociálnych služieb pre dospelých a domov dôchodcov, v ktorých sa poskytuje

starostlivosť celoročne, môžu na účely určenia úhrady za starostlivosť v zariadení

sociálnych služieb povoliť prerušenie poskytovania starostlivosti v tomto zariadení

sociálnych služieb na žiadosť občana, ktorému sa starostlivosť v zariadení sociálnych

služieb poskytuje, najviac 28 dní v kalendárnom roku, vo výnimočných prípadoch najviac

42 dní v kalendárnom roku.

(2)

Domov sociálnych služieb pre deti môže povoliť dieťaťu, ktorému sa poskytuje starostlivosť

v domove sociálnych služieb pre deti, s výnimkou dieťaťa, ktorému sa poskytuje starostlivosť

v domove sociálnych služieb pre deti na základe právoplatného rozhodnutia súdu o nariadení

ústavnej výchovy, na žiadosť jeho zákonného zástupcu prerušenie poskytovania starostlivosti

v tomto domove sociálnych služieb pre deti počas školských prázdnin bez obmedzenia.

(3)

Domov sociálnych služieb pre deti so súhlasom riaditeľa školy môže povoliť deťom,

ktoré navštevujú školu, prerušenie poskytovania starostlivosti v domove sociálnych

služieb pre deti aj v čase mimo školských prázdnin, najviac v rozsahu 28 dní, ak tým

nie je narušený vzdelávací proces. Prerušenie poskytovania starostlivosti v domove

sociálnych služieb pre deti na dlhší čas môže povoliť len zriaďovateľ domova sociálnych

služieb. To neplatí, ak sa v domove sociálnych služieb pre deti poskytuje starostlivosť

dieťaťu na základe právoplatného rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej výchovy.

(4)

Detský domov alebo domov sociálnych služieb pre deti môže povoliť prerušenie poskytovania

starostlivosti dieťaťu, ktorému sa poskytuje starostlivosť v detskom domove alebo

v domove sociálnych služieb pre deti na základe právoplatného rozhodnutia súdu o nariadení

ústavnej výchovy, z dôvodu prípravy na povolanie alebo výkonu zamestnania, ako aj

z dôvodu návštevy zákonného zástupcu alebo návštevy občana vhodného vykonávať náhradnú

rodinnú starostlivosť, a to s predchádzajúcim súhlasom okresného úradu podľa miesta

trvalého pobytu dieťaťa. Detský domov alebo domov sociálnych služieb pre deti písomne

oznámi prerušenie poskytovania starostlivosti súdu, ktorý nariadil ústavnú výchovu,

okresnému úradu podľa miesta trvalého pobytu dieťaťa a okresnému úradu podľa miesta

trvalého pobytu občana vhodného vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť.

§ 96

Svojvoľný odchod zo zariadenia sociálnych služieb

(1)

Ak dieťa, ktorému sa poskytuje starostlivosť v detskom domove alebo v domove sociálnych

služieb pre deti na základe právoplatného rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej výchovy,

svojvoľne odíde z tohto zariadenia sociálnych služieb, detský domov a domov sociálnych

služieb pre deti je povinný túto skutočnosť oznámiť ihneď po tom, čo sa o tom dozvie,

najbližšiemu útvaru Policajného zboru, súdu, ktorý nariadil ústavnú výchovu, a okresnému

úradu podľa miesta trvalého pobytu dieťaťa.

(2)

Detský domov a domov sociálnych služieb pre deti je povinný najneskôr do 24 hodín

vyzvať občana, u ktorého bolo dieťa uvedené v odseku 1 počas prerušenia poskytovania

starostlivosti, aby do 24 hodín od doručenia výzvy zabezpečil návrat dieťaťa do detského

domova alebo do domova sociálnych služieb pre deti, ak sa dieťa po uplynutí času prerušenia

poskytovania starostlivosti podľa

§ 95 ods. 2 a 3

nevráti do detského domova alebo domova sociálnych služieb pre deti bez oznámenia

vážneho dôvodu občanom, u ktorého dieťa bolo.

(3)

Ak občan, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb a ktorého

súd pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony

bola súdom obmedzená v rozsahu, ktorý mu neumožňuje samostatne rozhodovať o mieste

svojho pobytu, svojvoľne odíde zo zariadenia sociálnych služieb, zariadenie sociálnych

služieb je povinné túto skutočnosť oznámiť ihneď po tom, čo sa o nej dozvie, opatrovníkovi,

najbližšiemu útvaru Policajného zboru a okresnému úradu podľa miesta trvalého pobytu

občana.

§ 97

Skončenie poskytovania starostlivosti v zariadení sociálnych služieb

(1)

Poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb sa skončí

a)

uplynutím času poskytovania starostlivosti,

b)

rozhodnutím o skončení poskytovania starostlivosti na základe žiadosti občana,

c)

rozhodnutím príslušného orgánu podľa odsekov 5 až 7,

d)

rozhodnutím príslušného orgánu o skončení poskytovania starostlivosti podľa

§ 100a ods. 1

,

e)

smrťou.

(2)

Občanovi, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne,

možno vydať rozhodnutie o skončení poskytovania starostlivosti v zariadení sociálnych

služieb na základe podnetu príslušného orgánu, ktorý zariadenie zriadil, ak sa zariadenie

sociálnych služieb má zrušiť alebo odňať účelu, na ktorý bolo zriadené. V tomto prípade

je príslušný orgán, ktorý zariadenie sociálnych služieb zriadil, povinný zabezpečiť

občanovi poskytovanie starostlivosti v inom zariadení sociálnych služieb rovnakého

druhu za porovnateľných podmienok vrátane výšky úhrady za poskytovanú starostlivosť.

(3)

Občanovi, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, možno

vydať rozhodnutie o skončení poskytovania starostlivosti v zariadení sociálnych služieb

v prípade, ak občan hrubo porušuje dobré mravy, ktoré narúšajú občianske spolužitie

v tomto zariadení sociálnych služieb, alebo si neplní svoje povinnosti tým, že neplatí

úhradu za poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb za čas dlhší

ako tri mesiace, a to aj po písomnej výstrahe o porušovaní občianskeho spolunažívania

v zariadení sociálnych služieb, alebo o neplnení si povinnosti o platení úhrady za

poskytovanú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb.

(4)

V rozhodnutí o skončení poskytovania starostlivosti v zariadení sociálnych služieb

podľa odseku 3 sa určí, ku ktorému dňu sa skončí poskytovanie starostlivosti v zariadení

sociálnych služieb. Príslušný orgán súčasne rozhodne, že občan podľa odseku 3 je povinný

opustiť zariadenie sociálnych služieb do 15 dní po zabezpečení základných životných

podmienok podľa tohto zákona.

(5)

Ak občan, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, zomrie,

postupuje sa podľa osobitného predpisu.

66

)

Ak pohreb tohto občana nezabezpečí niekto iný, zabezpečí ho zariadenie sociálnych

služieb.

(6)

Veci zomretého občana, ktorému sa poskytovala starostlivosť v zariadení sociálnych

služieb, bezodkladne spíše štatutárny orgán alebo ním písomne poverený zamestnanec

zariadenia sociálnych služieb za účasti dvoch svedkov a preberie ich do úschovy. Veci

zomretého občana uschované v zariadení sociálnych služieb možno vydať iba na základe

súhlasu notára alebo súdu a len osobám určeným notárom alebo súdom.

§ 98

Preskúmavanie rozhodnutí súdom

Právoplatné rozhodnutia vo veciach sociálnej pomoci sú preskúmateľné súdom.

67

)

§ 99

Vznik nároku na sociálnu službu, na peňažný príspevok na kompenzáciu a na peňažný

príspevok za opatrovanie a vznik nároku na ich výplatu

(1)

Nárok na sociálnu službu a nárok na poskytovanie sociálnej služby vzniká právoplatným

rozhodnutím príslušného orgánu o jej poskytovaní. Nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu

a na peňažný príspevok za opatrovanie a nárok na výplatu peňažného príspevku na kompenzáciu

a peňažného príspevku za opatrovanie vzniká právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu

o ich priznaní.

(2)

Peňažný príspevok na kompenzáciu a peňažný príspevok za opatrovanie sa prizná a vypláca

od začiatku mesiaca, v ktorom sa začalo konanie o poskytnutie peňažného príspevku

na kompenzáciu a peňažného príspevku za opatrovanie.

(3)

Peňažné príspevky na kompenzáciu sa vyplácajú občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím

v hotovosti alebo so súhlasom občana s ťažkým zdravotným postihnutím prevodom na účet

tohto občana alebo na účet právnickej osoby, alebo fyzickej osoby, ktoré určí občan

s ťažkým zdravotným postihnutím.

(4)

Peňažný príspevok za opatrovanie sa vypláca fyzickej osobe v hotovosti alebo so súhlasom

tohto občana bezhotovostným prevodom na jeho účet vedený v banke alebo v pobočke zahraničnej

banky, ktorá má sídlo v Slovenskej republike.

(5)

Opatrovateľskú službu možno poskytovať občanovi, ktorý pre svoj nepriaznivý zdravotný

stav potrebuje pomoc inej osoby pri zabezpečovaní nevyhnutných životných úkonov pred

nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia príslušného orgánu o jej poskytovaní, najskôr

odo dňa podania žiadosti o poskytovanie opatrovateľskej služby.

§ 100

Zánik nároku na peňažný príspevok na kompenzáciu a na peňažný príspevok za opatrovanie,

ich odňatie, zvýšenie, zníženie a zánik nároku na ich výplatu

(1)

Príslušný orgán peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie

odníme a ich výplatu zastaví, ak sa

a)

zistí, že peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie

sa priznali neprávom, alebo

b)

peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie nevyužíva

na účel, na ktorý sa poskytli.

(2)

Príslušný orgán peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie

odníme a ich výplatu zastaví alebo peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný

príspevok za opatrovanie zvýši alebo zníži a vypláca ich vo vyššej sume alebo v nižšej

sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu

alebo peňažný príspevok za opatrovanie a na ich výplatu.

(3)

Nárok na výplatu peňažného príspevku na kompenzáciu alebo na výplatu peňažného príspevku

za opatrovanie, alebo ich častí zaniká, ak tento zákon neustanovuje inak, uplynutím

troch rokov odo dňa, za ktorý patrili.

(4)

Ak občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím zanikol nárok na peňažný príspevok na

kompenzáciu alebo na jeho výplatu, zúčtujú sa sumy toho istého peňažného príspevku

na kompenzáciu alebo iného peňažného príspevku na kompenzáciu patriace odo dňa jeho

priznania z iného alebo z toho istého peňažného príspevku na kompenzáciu v kalendárnom

mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa vyplatil peňažný príspevok na kompenzáciu.

(5)

Ak príslušný orgán dodatočne zistí, že peňažný príspevok na kompenzáciu a peňažný

príspevok za opatrovanie odňal, hoci ho odňať nemal, nepriznal, hoci ho priznať mal,

priznal v nižšej sume alebo priznal vo vyššej sume, ako patril, alebo priznal od neskoršieho

dňa, ako patril, peňažný príspevok na kompenzáciu a peňažný príspevok za opatrovanie

odňal, hoci ho odňať nemal, dodatočne prizná, zvýši, zníži alebo doplatí. Nárok na

dodatočné poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu a peňažného príspevku za

opatrovanie alebo jeho časť zaniká uplynutím lehoty troch rokov, ktorá začína plynúť

odo dňa, od ktorého peňažný príspevok na kompenzáciu a peňažný príspevok za opatrovanie

alebo ich časť patrili.

§ 100a

Zánik nároku na sociálnu službu, odňatie sociálnej služby a zastavenie jej poskytovania,

zníženie, zvýšenie alebo neplatenie úhrady za sociálnu službu

(1)

Príslušný orgán, obec, samosprávny kraj, zariadenie sociálnych služieb zriadené ako

rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia sociálnu službu odníme a zastaví

jej poskytovanie, ak

a)

zistí, že sociálna služba sa poskytla neprávom, alebo

b)

poskytovanie sociálnej služby nie je ďalej účelné.

(2)

Príslušný orgán, obec, samosprávny kraj, zariadenie sociálnych služieb zriadené ako

rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia úhradu za sociálnu službu zníži

alebo zvýši, alebo rozhodne o tom, že občan nie je povinný platiť úhradu, alebo poskytne

sociálnu službu vo väčšom alebo v menšom rozsahu, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce

na nárok na sociálnu službu alebo na určenie výšky úhrady za sociálnu službu.

(3)

Povinnosť platiť úhradu za poskytnutú sociálnu službu alebo časť úhrady a právo na

vrátenie zaplatenej úhrady alebo jej časti zaniká, ak tento zákon neustanovuje inak,

uplynutím troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o úhrade.

§ 102

Osobitný príjemca

(1)

Osobitný príjemca na účely tohto zákona je občan alebo právnická osoba, najmä obec,

určená rozhodnutím príslušného orgánu.

(2)

Príslušný orgán určí osobitného príjemcu, ak sa doterajšou výplatou peňažného príspevku

na kompenzáciu príjemcovi zrejme nedosiahol alebo nedosiahne účel, na ktorý má peňažný

príspevok na kompenzáciu slúžiť. Príslušný orgán určí osobitného príjemcu po jeho

predchádzajúcom súhlase.

(3)

Osobitný príjemca je povinný peňažný príspevok na kompenzáciu použiť iba v prospech

občana, ktorému sa poskytuje peňažný príspevok na kompenzáciu.

(4)

Príslušný orgán dohliada, ako ním určený osobitný príjemca plní svoje povinnosti.

Ak si osobitný príjemca neplní svoje povinnosti, príslušný orgán určí iného osobitného

príjemcu.

(5)

Ak sa peňažný príspevok na kompenzáciu vypláca osobitnému príjemcovi, ktorým je právnická

osoba, môže sa peňažný príspevok na kompenzáciu vyplatiť bezhotovostným prevodom z

účtu príslušného orgánu na účet osobitného príjemcu.

§ 103

(1)

Občan, ktorému sa poskytuje sociálna služba, peňažný príspevok na kompenzáciu alebo

peňažný príspevok za opatrovanie, je povinný písomne ohlásiť príslušnému orgánu, obci,

samosprávnemu kraju alebo zariadeniu sociálnych služieb, ktoré vo veci rozhodli, do

ôsmich dní zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na sociálnu službu, na

peňažný príspevok na kompenzáciu alebo na peňažný príspevok za opatrovanie, na ich

výšku a výplatu alebo poskytovanie.

(2)

Občan je povinný na výzvu príslušného orgánu, obce, samosprávneho kraja alebo zariadenia

sociálnych služieb osvedčiť skutočnosti rozhodujúce na poskytovanie sociálnej služby,

peňažného príspevku na kompenzáciu alebo peňažného príspevku za opatrovanie, ich výšku

alebo výplatu, a to v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak príslušný orgán

neurčil dlhšiu lehotu. Ak občan nevyhovie výzve v určenej lehote, možno poskytovanie

sociálnej služby, výplatu peňažného príspevku na kompenzáciu alebo peňažného príspevku

za opatrovanie zastaviť, ak bol vo výzve na tento následok upozornený.

(3)

Výplatu peňažného príspevku na kompenzáciu alebo poskytovanie sociálnej služby podmienené

nepriaznivým zdravotným stavom možno zastaviť, ak sa občan nepodrobí vyšetreniu zdravotného

stavu alebo inému odbornému vyšetreniu.

(4)

Občan, ktorému sa poskytuje sociálna služba, peňažný príspevok na kompenzáciu alebo

peňažný príspevok za opatrovanie, je povinný príslušnému orgánu, obci, samosprávnemu

kraju alebo zariadeniu sociálnych služieb, ktoré vo veci rozhodli v lehote uvedenej

v odseku 2, oznámiť výšku svojich príjmov a hodnotu majetku, ohlásiť zmeny v ich výške,

ako aj zmeny v rodinných pomeroch a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodujúce na

určenie úhrady za poskytnuté sociálne služby, na určenie výšky peňažného príspevku

na kompenzáciu alebo peňažného príspevku za opatrovanie.

(5)

Občan, od ktorého sa požaduje úhrada za poskytnuté sociálne služby podľa

§ 45

, je povinný príslušnému orgánu, obci, samosprávnemu kraju alebo zariadeniu sociálnych

služieb v lehote uvedenej v odseku 2 oznámiť výšku svojich príjmov a hodnotu majetku,

ohlásiť zmeny v ich výške, ako aj zmeny v rodinných pomeroch a majetkových pomeroch,

ktoré sú rozhodujúce na určenie úhrady za poskytnuté sociálne služby.

(6)

Ak občan, od ktorého sa požaduje úhrada za poskytnuté sociálne služby, neoznámi v

lehote uvedenej v odseku 2 výšku svojich príjmov a hodnotu majetku, neohlási zmeny

v ich výške ani zmeny v rodinných pomeroch a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodujúce

na určenie úhrady za poskytnuté sociálne služby, príslušný orgán, obec, samosprávny

kraj alebo zariadenie sociálnych služieb zriadené ako rozpočtová organizácia alebo

príspevková organizácia rozhodne o povinnosti tohto občana platiť úhradu za poskytnuté

sociálne služby v celom rozsahu.

§ 104

(1)

Občan, ktorému sa poskytuje peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok

za opatrovanie, je povinný vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok

za opatrovanie alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrili vôbec alebo v poskytovanej

výške, ak

a)

nesplnil niektorú uloženú povinnosť a prijímal peňažný príspevok na kompenzáciu alebo

peňažný príspevok za opatrovanie alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností

predpokladať, že sa vyplácajú neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili,

b)

vedome spôsobil, že peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie

alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili.

(2)

Povinnosť uvedená v odseku 1 platí najmä vtedy, ak občan nesplnil ohlasovaciu povinnosť,

peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie vylákal alebo

zamlčal niektorú rozhodujúcu skutočnosť.

(3)

O povinnosti občana vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok

za opatrovanie alebo ich časť vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili,

rozhoduje príslušný orgán alebo obec. Sumy neprávom prijaté možno zrážať aj z bežne

vyplácaného alebo neskôr priznaného peňažného príspevku na kompenzáciu alebo peňažného

príspevku za opatrovanie. Na zrážky neprávom prijatých súm zo mzdy alebo z iných príjmov

sa vzťahujú osobitné predpisy o výkone súdnych rozhodnutí zrážkami zo mzdy alebo zrážkami

z iných príjmov.

68

)

(4)

Nárok na vrátenie peňažného príspevku na kompenzáciu alebo peňažného príspevku za

opatrovanie vyplatených neprávom alebo v nesprávnej výške zaniká uplynutím troch rokov

odo dňa, keď príslušný orgán túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím desiatich

rokov odo dňa, za ktorý sa peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok

za opatrovanie vyplatili. Tieto lehoty neplynú počas výkonu rozhodnutia alebo ak sa

na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z peňažného príspevku na kompenzáciu alebo peňažného

príspevku za opatrovanie.

(5)

O povinnosti zaplatiť úhradu za sociálnu službu poskytnutú neprávom, bez úhrady alebo

za nižšiu úhradu platia odseky 1 až 4.

(6)

Rozhodnutia vydané podľa odsekov 3 a 5 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov

po uplynutí lehoty ustanovenej na splnenie uloženej povinnosti.

§ 105

Spoločná zodpovednosť štátnych orgánov sociálnej pomoci, obcí alebo samosprávnych

krajov a občana, ktorému sa poskytuje, peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný

príspevok za opatrovanie

Ak štátny orgán sociálnej pomoci, obec, samosprávny kraj a občan, ktorému sa poskytuje

peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie, spôsobili,

že peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie sa poskytli

neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili, zodpovedajú za vrátenie neprávom vyplatenej

sumy spoločne a nerozdielne a vzájomne sa vyrovnajú podľa miery zavinenia.

§ 106

(1)

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne,

ktoré vykonávajú zdravotné poistenie, súdy, ústavy zboru väzenskej a justičnej stráže,

zdravotnícke zariadenia, školské zariadenia, daňové úrady a ďalšie orgány štátnej

správy a obce sú povinné poskytovať súčinnosť štátnym orgánom sociálnej pomoci a zariadeniam

sociálnych služieb zriadeným ako rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia,

vyhovieť ich žiadostiam a bezplatne im podávať oznámenia a informácie vo veciach poskytovania

sociálnej pomoci. Rovnakú povinnosť majú Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny,

Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, ktoré vykonávajú zdravotné poistenie, súdy,

ústavy zboru väzenskej a justičnej stráže, zdravotnícke zariadenia, školské zariadenia,

daňové úrady a ďalšie orgány štátnej správy aj k obciam a samosprávnym krajom, a to

v rozsahu, v akom obce a samosprávne kraje poskytujú sociálnu pomoc podľa tohto zákona.

(2)

Štátne orgány sociálnej pomoci spolupracujú s občianskymi združeniami, cirkvami,

náboženskými spoločnosťami a ďalšími právnickými osobami, najmä s obcami a fyzickými

osobami vo veciach poskytovania sociálnej pomoci.

§ 106a

(1)

Zdravotnícke zariadenie je povinné poskytnúť zdravotné výkony na účely sociálnych

služieb a peňažných príspevkov na kompenzáciu (ďalej len „zdravotné výkony na účely

sociálnej pomoci").

(2)

Zdravotné výkony na účely sociálnej pomoci sa poskytujú za úhradu.

(3)

Zdravotné výkony na účely sociálnej pomoci sú

a)

vyšetrenie zdravotného stavu občana, v konaní o sociálnej službe alebo o peňažnom

príspevku na kompenzáciu,

b)

vystavenie výpisu zo zdravotnej dokumentácie občana v konaní o sociálnej službe alebo

o peňažnom príspevku na kompenzáciu,

c)

vystavenie lekárskeho nálezu, posudku, správy o priebehu a vývoji choroby a zdravotného

postihnutia,

d)

vystavenie návrhu na umiestnenie osoby v zariadení sociálnych služieb.

(4)

Zdravotné výkony na účely sociálnej pomoci sa poskytujú na základe písomného vyžiadania

štátneho orgánu sociálnej pomoci.

(5)

Výpisy zo zdravotnej dokumentácie a ďalšie podklady a údaje sa poskytujú štátnym

orgánom sociálnej pomoci v lehotách určených týmito orgánmi.

(6)

Pri poskytovaní sociálnej pomoci obcou a samosprávnym krajom sa odseky 1 až 5 použijú

rovnako.

§ 107

(1)

Poverený zamestnanec príslušného orgánu, obce alebo samosprávneho kraja, ktorý plní

úlohy ustanovené týmto zákonom, je oprávnený

a)

navštíviť občana v byte, dieťa v škole a tam, kde trávi voľný čas, a mladistvého

aj na pracovisku,

b)

požadovať od všetkých zúčastnených právnických osôb a fyzických osôb potrebné informácie

a vysvetlenia; právnické osoby a fyzické osoby sú povinné požiadavke povereného zamestnanca

vyhovieť.

(2)

Poverený zamestnanec príslušného orgánu, obce alebo samosprávneho kraja, ktorý plní

úlohy ustanovené týmto zákonom, je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach,

ktoré sa dozvedel v súvislosti so svojou činnosťou, ak tento zákon neustanovuje inak.

Informácie poskytuje iba v prípade, ak by ich zamlčaním hrozilo vážne nebezpečenstvo

pre život alebo zdravie občanov alebo ak táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov.

69

)

§ 108

(1)

Zariadenie sociálnych služieb uvedené v § 18 ods. 2 možno zrušiť alebo jeho objekty

odňať jeho účelu len s predchádzajúcim písomným súhlasom príslušného orgánu. Požiadavka

súhlasu podľa osobitných predpisov nie je dotknutá.

(2)

Zariadenia sociálnych služieb, ktoré prešli do riadenia obce podľa osobitného predpisu,

70

)

možno zrušiť alebo objekty zariadenia sociálnych služieb odňať ich účelu len s predchádzajúcim

písomným súhlasom príslušného orgánu.

§ 109

Prechod nároku na sociálnu pomoc

(1)

Nároky na sociálnu pomoc sa nemôžu postúpiť.

(2)

Nárok na sociálnu službu, peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok

za opatrovanie zaniká dňom smrti občana, ktorému sa poskytovali.

(3)

Ak sa sociálna služba, peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za

opatrovanie priznal pred smrťou oprávneného, splatné sumy, ktoré sa nevyplatili do

dňa smrti občana, sa nevyplatia a sociálna služba sa neposkytne. To neplatí pri peňažnom

príspevku na osobnú asistenciu za činnosti vykonané a nevyúčtované do dňa smrti občana.

(4)

Nároky vyplývajúce zo sociálnej pomoci sú predmetom dedičstva, ak to ustanovuje tento

zákon.

§ 109a

(1)

Slová „krajský úrad“ a „okresný úrad“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona

nahrádzajú slovami „Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny“ a „úrad práce, sociálnych

vecí a rodiny“ v príslušnom tvare.

(2)

Kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa ako štátny orgán sociálnej

pomoci

a)

„krajský úrad “, rozumie sa tým „Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny “,

b)

„okresný úrad“, rozumie sa tým „úrad práce, sociálnych vecí a rodiny“.

§ 109b

(1)

V celom texte zákona okrem prechodných ustanovení sa vypúšťajú vo všetkých tvaroch

slová „detský domov”, slová v spojení „detský domov a”, „detský domov alebo”, „a detský

domov”, „v detskom domove a”, „a v detskom domove”, „v detskom domove”, „do detského

domova alebo” a slová v spojení „v detskom domove alebo”.

(2)

V celom texte zákona okrem prechodných ustanovení sa vypúšťajú vo všetkých tvaroch

slová „a resocializačné stredisko”.

(3)

V celom texte zákona sa vypúšťajú vo všetkých tvaroch slová

a)

„vybrané činnosti sociálnoprávnej ochrany”,

b)

„a vybrané činnosti sociálnoprávnej ochrany”,

c)

„alebo vybrané činnosti sociálnoprávnej ochrany”,

d)

„a vykonávať vybrané činnosti sociálnoprávnej ochrany”,

e)

„alebo vykonávanie vybraných činností sociálnoprávnej ochrany”,

f)

„a vykonávanie vybraných činností sociálnoprávnej ochrany”,

g)

„a na vykonávanie vybraných činností sociálnoprávnej ochrany.

§ 110

(1)

O žiadostiach o poskytovanie sociálnej starostlivosti, ktoré boli podané a o ktorých

sa právoplatne nerozhodlo do dňa účinnosti tohto zákona, sa rozhoduje podľa tohto

zákona, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(2)

Sociálna starostlivosť, ktorá sa poskytuje podľa doterajších predpisov do dňa účinnosti

tohto zákona, sa považuje za sociálnu pomoc podľa tohto zákona. Dávky sociálnej starostlivosti,

s výnimkou účelových peňažných dávok sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne

postihnutých občanov podľa predpisov platných do 30. júna 1998

71

)

, sa poskytujú vo výške, v ktorej patrili do dňa účinnosti tohto zákona, najdlhšie

do 31. decembra 1998, ak tento zákon neustanovuje inak. Účelové peňažné dávky sociálnej

starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov sa poskytujú vo výške, v ktorej

patrili do dňa účinnosti tohto zákona, najdlhšie do 31. decembra 2003, ak tento zákon

neustanovuje inak.

(3)

Ak občan, ktorému sa poskytujú podľa doterajších predpisov dávky sociálnej starostlivosti

alebo služby sociálnej starostlivosti s výnimkou ústavnej sociálnej starostlivosti,

do 31. decembra 1998 zomrie, postupuje sa podľa tohto zákona.

(4)

Ak občan, ktorému sa poskytujú dávky sociálnej starostlivosti, s výnimkou účelových

peňažných dávok sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov,

alebo ktorému sa poskytujú služby sociálnej starostlivosti, s výnimkou ústavnej sociálnej

starostlivosti, podľa doterajších predpisov do 31. decembra 1998, si podá žiadosť

o sociálnu pomoc, príslušný orgán rozhoduje o sociálnej pomoci podľa tohto zákona

a zároveň poskytovanie dávky sociálnej starostlivosti, s výnimkou účelovej peňažnej

dávky sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov, alebo poskytovanie

služby sociálnej starostlivosti podľa doterajších predpisov zastaví. Ak sa poskytujú

dávky sociálnej starostlivosti, s výnimkou účelových peňažných dávok sociálnej starostlivosti

pre ťažko zdravotne postihnutých občanov, podľa doterajších predpisov a dôjde k zmene

v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku sociálnej pomoci do 31.

decembra 1998, a príslušný orgán vyzve občana, aby osvedčil skutočnosti na poskytovanie

dávky sociálnej pomoci do 31. decembra 1998, príslušný orgán rozhoduje o sociálnej

pomoci podľa tohto zákona.

(5)

Ak príslušný orgán nepostupoval do 31. decembra 1998 podľa odsekov 3 a 4, rozhodne

z vlastného podnetu s účinnosťou od 1. januára 1999 o poskytovaní sociálnej pomoci

podľa tohto zákona.

(6)

Ak si občan podá v čase od 1. júla 1998 do 30. júna 1999 žiadosť o účelové peňažné

dávky sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov, ktoré sa

poskytovali podľa predpisov platných do 30. júna 1998,

71

)

rozhoduje sa podľa týchto ustanovení.

(7)

Ak občan, ktorému sa poskytujú účelové peňažné dávky sociálnej starostlivosti pre

ťažko zdravotne postihnutých občanov podľa doterajších predpisov od 1. júla 1999 do

31. decembra 2003, si podá žiadosť o sociálnu pomoc, príslušný orgán rozhoduje o sociálnej

pomoci podľa tohto zákona a zároveň poskytovanie všetkých účelových peňažných dávok

sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov podľa doterajších

predpisov zastaví.

(8)

Ak príslušný orgán nepostupoval do 31. decembra 2003 podľa odseku 7, rozhodne z vlastného

podnetu s účinnosťou od 1. januára 2004 o poskytovaní sociálnej pomoci podľa tohto

zákona.

(9)

Ústavná sociálna starostlivosť poskytovaná v zariadeniach sociálnej starostlivosti

podľa doterajších predpisov sa považuje za starostlivosť v zariadeniach sociálnych

služieb podľa tohto zákona.

(10)

Poradovník na umiestnenie v zariadení sociálnej starostlivosti vedený podľa doterajších

predpisov sa považuje za poradovník čakateľov na poskytovanie starostlivosti v zariadení

sociálnych služieb podľa tohto zákona. Ak si občan podal žiadosť o umiestnenie do

zariadenia sociálnej starostlivosti podľa doterajších predpisov a bol zaradený do

poradovníka na umiestnenie v zariadení sociálnej starostlivosti, jeho zaradenie do

poradovníka na umiestnenie v zariadení sociálnej starostlivosti sa považuje za zaradenie

do poradovníka čakateľov na poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb

podľa tohto zákona.

(11)

Občan umiestnený do zariadenia sociálnej starostlivosti podľa doterajších predpisov

sa považuje za občana, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadeniach sociálnych

služieb podľa tohto zákona.

(12)

Občan uvedený v odseku 11, ktorý platí úhradu za ústavnú sociálnu starostlivosť podľa

doterajších predpisov, platí túto úhradu do 31. decembra 1998. Príslušný orgán rozhodne

o úhrade podľa tohto zákona s účinnosťou od 1. januára 1999.

(13)

Domov-penzión pre dôchodcov zriadený pred účinnosťou tohto zákona sa považuje za

domov dôchodcov podľa tohto zákona odo dňa, keď počet občanov, ktorým sa poskytuje

starostlivosť zodpovedajúca charakteru domovu-penziónu pre dôchodcov, sa zníži pod

25 % celkového počtu občanov, ktorým sa poskytuje v tomto zariadení starostlivosť.

Starostlivosť v domove-penzióne pre dôchodcov, ktorá sa začala poskytovať pred dňom

účinnosti tohto zákona, sa považuje za starostlivosť podľa doterajších predpisov.

(14)

Občan, ktorý platí úhradu za starostlivosť v domove-penzióne pre dôchodcov podľa

doterajších predpisov, platí túto úhradu do 31. decembra 1998. Na úhradu od 1. januára

1999 sa primerane použijú ustanovenia tohto zákona o úhrade za starostlivosť v domove

dôchodcov; príslušný orgán pritom prihliada na rozsah poskytovanej starostlivosti.

§ 110a

Domov-penzión pre dôchodcov zriadený obcou pred 1. júlom 1998 sa považuje za domov-penzión

pre dôchodcov zriadený podľa tohto zákona.

§ 110b

Orgány, ktoré podľa osobitných predpisov

72

)

poskytujú účelové peňažné dávky sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých

občanov, vyplácajú účelové peňažné dávky sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne

postihnutých občanov do 31. decembra 2003, ak si občan nepodá žiadosť o sociálnu pomoc

podľa tohto zákona.

§ 110c

V konaní o dávke sociálnej pomoci začatom pred 1. januárom 2001 sa postupuje podľa

predpisov platných do 31. decembra 2000.

§ 110d

O žiadostiach o poskytnutie peňažných príspevkov na kompenzáciu, o ktorých príslušný

orgán nerozhodol do 31. decembra 2000, sa rozhoduje podľa zákona účinného od 1. januára

2001. Na žiadosti o vydanie posudku podľa

§ 92a

, ktoré neboli vybavené do 31. decembra 2000, sa vzťahujú platné predpisy pred 1.

januárom 2001.

§ 110e

Ak posudok vydaný do 31. decembra 2000 nemôže byť podkladom pre rozhodnutie o poskytnutí

peňažného príspevku na kompenzáciu z dôvodu, že nezohľadňuje zmeny ustanovené po 1.

januári 2001, príslušný orgán vydá posudok podľa zákona platného od 1. januára 2001.

§ 110f

Ak bol peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla poskytnutý pred 1. januárom

2001, občan s ťažkým zdravotným postihnutím nie je povinný vrátiť pomernú časť peňažného

príspevku, ak osobné motorové vozidlo predá alebo vyradí z evidencie motorových vozidiel

v období po uplynutí päťročnej lehoty platnej podľa predpisov účinných do 31. decembra

2000.

§ 110g

Úhrn poskytnutých peňažných príspevkov ustanovený v

§ 63 ods. 9

sa vzťahuje aj na peňažné príspevky na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže,

ktoré boli občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím priznané právoplatným rozhodnutím

pred 1. januárom 2001.

§ 110h

(1)

O žiadostiach o poskytnutie dávky sociálnej pomoci, o ktorých príslušný orgán právoplatne

nerozhodol do 31. decembra 2002, sa rozhoduje podľa zákona účinného od 1. januára

2003.

(2)

Príslušný orgán z vlastného podnetu prehodnotí po 1. januári 2003 dávku sociálnej

pomoci poskytovanú do 31. decembra 2002 podľa zákona účinného od 1. januára 2003 a

rozhodne o dávke sociálnej pomoci najneskôr do 31. januára 2003.

§ 110i

(1)

O žiadostiach o poskytnutie peňažných príspevkov na kompenzáciu a peňažného príspevku

za opatrovanie, o ktorých príslušný orgán právoplatne nerozhodol do 31. decembra 2002,

sa rozhoduje podľa zákona účinného od 1. januára 2003.

(2)

Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorému sa poskytuje peňažný príspevok

na kompenzáciu podľa

§ 58

,

62

a

64

a peňažný príspevok za opatrovanie na základe právoplatného rozhodnutia vydaného

do 31. decembra 2002, sa poskytuje peňažný príspevok na kompenzáciu podľa

§ 58

,

62

a

64

a peňažný príspevok za opatrovanie podľa zákona účinného od 1. januára 2003.

(3)

Príslušný orgán z vlastného podnetu prehodnotí po 1. januári 2003 výšku peňažného

príspevku na kompenzáciu podľa

§ 58

,

62

a

64

a peňažného príspevku za opatrovanie poskytovaných do 31. decembra 2002 podľa zákona

účinného od 1. januára 2003 a rozhodne o týchto peňažných príspevkoch najneskôr do

31. januára 2003 okrem prípadov konania podľa odseku 4, na ktoré sa uvedená lehota

nevzťahuje.

(4)

Konania o poskytnutie peňažných príspevkov na kompenzáciu a peňažného príspevku za

opatrovanie podľa

§ 60 až 66 zákona o správnom konaní

65

)

začaté do 31. decembra 2002 sa skončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2002.

§ 110j

O žiadostiach o poskytnutie peňažných príspevkov na kompenzáciu a peňažného príspevku

za opatrovanie, ktoré boli podané a o ktorých sa právoplatne nerozhodlo do 31. januára

2004, sa rozhoduje podľa zákona účinného od 1. februára 2004, ak tento zákon neustanovuje

inak.

§ 110k

(1)

Peňažný príspevok na kompenzáciu a peňažný príspevok za opatrovanie, o ktorých príslušný

orgán právoplatne rozhodol do 31. januára 2004, sa vyplatia v sume, v ktorej patrili

podľa právoplatného rozhodnutia, najdlhšie do 31. januára 2004.

(2)

Príslušný orgán prehodnotí a rozhodne z vlastného podnetu o peňažných príspevkoch

uvedených v odseku 1 najneskôr do 31. marca 2004 podľa zákona účinného od 1. februára

2004.

(3)

Príslušný orgán počas prehodnotenia podľa odseku 2 peňažný príspevok na kompenzáciu

a peňažný príspevok za opatrovanie nevyplatí a o zastavení výplaty peňažného príspevku

na kompenzáciu a peňažného príspevku za opatrovanie nerozhoduje. Príslušný orgán po

prehodnotení a na základe rozhodnutia peňažný príspevok na kompenzáciu a peňažný príspevok

za opatrovanie vyplatí od 1. februára 2004 podľa zákona účinného od 1. februára 2004.

(4)

Ak na základe prehodnotenia podľa odseku 2 príslušný orgán zistí, že občan s ťažkým

zdravotným postihnutím a fyzická osoba, ktorá opatruje občana s ťažkým zdravotným

postihnutím za obdobie od 1. februára 2004 nespĺňajú podmienky podľa zákona účinného

od 1. februára 2004, rozhodnutím odníme peňažný príspevok na kompenzáciu a peňažný

príspevok za opatrovanie od 1. februára 2004.

§ 110l

(1)

Ak o žiadosti občana s ťažkým zdravotným postihnutím o peňažný príspevok na kompenzáciu

alebo o žiadosti fyzickej osoby o peňažný príspevok za opatrovanie príslušný orgán

právoplatne nerozhodol do 31. januára 2004 a občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím

boli najdlhšie do 31. decembra 2003 vyplácané účelové peňažné dávky sociálnej starostlivosti

podľa doterajších predpisov, príslušný orgán rozhodne o tejto žiadosti podľa zákona

účinného od 1. februára 2004 a

a)

vyplatí rozdiel medzi výškou peňažného príspevku na kompenzáciu alebo peňažného príspevku

za opatrovanie a výškou vyplatenej účelovej peňažnej dávky, ak je výška peňažného

príspevku na kompenzáciu alebo peňažného príspevku za opatrovanie vyššia ako výška

účelovej peňažnej dávky sociálnej starostlivosti,

b)

nepožaduje vrátiť vzniknutý rozdiel, ak je výška peňažného príspevku na kompenzáciu

alebo peňažného príspevku za opatrovanie nižšia ako vyplatená účelová peňažná dávka

sociálnej starostlivosti,

c)

za obdobie, za ktoré bola občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím vyplácaná účelová

peňažná dávka sociálnej starostlivosti, vyplatí peňažný príspevok na kompenzáciu alebo

peňažný príspevok za opatrovanie až od prvého dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci,

keď bola účelová peňažná dávka sociálnej starostlivosti naposledy vyplatená, ak je

výška peňažného príspevku na kompenzáciu alebo peňažného príspevku za opatrovanie

rovnaká ako výška účelovej peňažnej dávky sociálnej starostlivosti.

(2)

Príslušný orgán postupuje podľa odseku 1, ak sa peňažný príspevok na kompenzáciu

alebo peňažný príspevok za opatrovanie poskytuje na rovnaký účel, na ktorý sa vyplácala

účelová peňažná dávka sociálnej starostlivosti.

§ 110m

Príjem občana s ťažkým zdravotným postihnutím na účely poskytovania peňažného príspevku

za opatrovanie podľa zákona účinného po 1. februári 2004 sa zisťuje za kalendárny

rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa peňažný príspevok za opatrovanie

prehodnocuje podľa

§ 110k

.

§ 110n

(1)

Za fyzickú osobu, ktorá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale najviac o 70 %, sa považuje fyzická

osoba, ktorá bola uznaná čiastočne invalidnou podľa predpisov účinných pred 1. januárom

2004.

(2)

Za fyzickú osobu, ktorá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa považuje fyzická osoba, ktorá bola

uznaná invalidnou podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

§ 110o

Príslušný orgán nerozhoduje o zastavení poskytovania účelových peňažných dávok sociálnej

starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov, ktoré sa vyplácali do 31.

decembra 2003, ani nerozhoduje z vlastného podnetu, ak si občan, ktorému sa poskytovali

účelové peňažné dávky sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov

do 31. decembra 2003, nepodal žiadosť o sociálnu pomoc do 31. decembra 2003.

§ 110p

U občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, u ktorých bola miera funkčnej poruchy určená

podľa zákona účinného do 31. januára 2004 tak, že miera funkčnej poruchy za zdravotné

postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením vo výške 40 % alebo 30 % bola zvýšená

o 10 % alebo 20 %, sa s účinnosťou od 1. februára 2004 rozhodnutím odníme peňažný

príspevok na kompenzáciu a peňažný príspevok za opatrovanie a rozhodne sa, že nejde

o občana s ťažkým zdravotným postihnutím na účely preukazu.

§ 110r

(1)

O žiadostiach o finančný príspevok podľa

§ 86

, ktoré boli podané a na základe ktorých neboli uzatvorené zmluvy o poskytovaní finančného

príspevku do 31. marca 2004, sa postupuje pri uzatváraní zmlúv podľa zákona účinného

od 1. apríla 2004.

(2)

Výška finančného príspevku podľa

§ 86

poskytovaného podľa uzatvorených zmlúv pred 31. marcom 2004 sa upraví podľa zákona

účinného od 1. apríla 2004 na základe žiadosti subjektu, ktorý poskytuje sociálnu

pomoc podľa tohto zákona.

§ 110s

O žiadostiach o poskytnutie peňažného príspevku za opatrovanie, o ktorých príslušný

orgán právoplatne nerozhodol do 14. apríla 2004, rozhoduje sa podľa zákona účinného

od 15. apríla 2004.

§ 110t

(1)

O žiadostiach o poskytnutie peňažných príspevkov na kompenzáciu zvýšených výdavkov

a peňažného príspevku za opatrovanie, ktoré boli podané a o ktorých sa právoplatne

nerozhodlo do 31. augusta 2004, sa rozhoduje podľa zákona účinného od 1. septembra

2004, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Peňažný príspevok za opatrovanie a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov,

o ktorých sa právoplatne rozhodlo do 31. augusta 2004, príslušný orgán prehodnotí

a rozhodne z vlastného podnetu o týchto peňažných príspevkoch podľa zákona účinného

od 1. septembra 2004.

(3)

V rámci prehodnotenia podľa odseku 2 príslušný orgán určí výšku peňažného príspevku

za opatrovanie podľa príjmu občana s ťažkým zdravotným postihnutím zisteného podľa

zákona účinného od 1. septembra 2004.

(4)

O odvolaní proti rozhodnutiu o peňažnom príspevku za opatrovanie a o peňažnom príspevku

na kompenzáciu zvýšených výdavkov, o ktorých príslušný orgán nerozhodol do 31. augusta

2004, sa rozhoduje podľa predpisov účinných pred 1. septembrom 2004.

(5)

Právoplatné rozhodnutie vydané podľa odseku 4 príslušný orgán prehodnotí a rozhodne

z vlastného podnetu o peňažnom príspevku za opatrovanie podľa odsekov 2 a 3 a o peňažnom

príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov podľa odseku 2.

§ 110u

O žiadostiach o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov

súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ktoré boli podané

a o ktorých sa právoplatne nerozhodlo do 31. októbra 2005, sa rozhoduje podľa zákona

účinného od 1. novembra 2005.

§ 110v

O žiadostiach o poskytnutie peňažného príspevku na prepravu a peňažného príspevku

na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, ktoré boli podané a o ktorých

sa právoplatne nerozhodlo do 31. decembra 2005, sa rozhoduje podľa zákona účinného

od 1. januára 2006.

§ 110w

Za peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky určený na kúpu druhého mechanického vozíka

alebo druhého elektrického vozíka sa na účely tohto zákona považuje aj peňažný príspevok

na zaobstaranie pomôcky určený na kúpu druhého mechanického vozíka alebo druhého elektrického

vozíka, ktorý bol občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím poskytnutý podľa právnych

predpisov účinných od 1. júla 1999 do 31. decembra 2002.

§ 111

(1)

Právnické osoby s výnimkou obcí a fyzické osoby poskytujú sociálne služby do 30.

júna 1999 podľa doterajších predpisov. Príspevok na úhradu nákladov na sociálne služby

sa poskytuje právnickým osobám a fyzickým osobám, ktoré poskytujú sociálne služby,

do 30. júna 1999 podľa doterajších predpisov.

(2)

Právnické osoby s výnimkou obcí a fyzické osoby, ktoré poskytujú sociálne služby

do 30. júna 1999 podľa doterajších predpisov a majú záujem poskytovať sociálne služby

podľa tohto zákona, podajú písomnú žiadosť o registráciu podľa tohto zákona do 30.

júna 1999. Neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby príslušnému

orgánu do 30. júna 1999 písomne oznamujú skutočnosti uvedené v

§ 74 ods. 4

a pripájajú doklady uvedené v

§ 74 ods. 6

.

§ 112

(1)

Za dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím podľa tohto zákona sa do 31. decembra 2003

považuje dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť

alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť podľa doterajších predpisov.

(2)

Za občana s ťažkým zdravotným postihnutím podľa tohto zákona sa do 31. decembra 2003

považuje ťažko zdravotne postihnutý občan podľa doterajších predpisov s výnimkou ťažko

zdravotne postihnutého občana, ktorý si podal žiadosť o sociálne služby a peňažné

príspevky na kompenzáciu podľa tohto zákona.

(3)

Preukazy vydané ťažko zdravotne postihnutým občanom podľa doterajších predpisov zostávajú

v platnosti do 31. decembra 2003, ak občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím nie

je vydaný preukaz podľa tohto zákona. Na základe týchto preukazov sa poskytujú mimoriadne

výhody podľa doterajších predpisov.

(4)

Kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa

a)

„sociálna starostlivosť", rozumie sa tým „sociálna pomoc",

b)

„dávka sociálnej starostlivosti", rozumie sa tým „dávka sociálnej pomoci a peňažné

príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia",

c)

„účelové peňažné dávky sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých

občanov", rozumie sa tým „peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého

zdravotného postihnutia",

d)

„služby sociálnej starostlivosti", rozumie sa tým „sociálne služby",

e)

„sociálne služby poskytované právnickými osobami alebo fyzickými osobami", rozumie

sa tým „sociálne služby poskytované subjektmi, ktoré poskytujú sociálnu pomoc podľa

tohto zákona",

f)

„zariadenie sociálnej starostlivosti", rozumie sa tým „zariadenie sociálnych služieb".

g)

„osobná starostlivosť o blízku osobu, ktorá je prevažne alebo úplne bezvládna, a

osobná celodenná a riadna starostlivosť o blízku osobu, ak táto nebola umiestnená

v ústave sociálnej starostlivosti alebo obdobnom zdravotníckom zariadení“, rozumie

sa tým „opatrovanie občana s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaného podľa posudku

vydaného podľa

§ 57 ods. 1 a 2

“.

§ 112a

Do lehoty uvedenej v § 7 ods. 6 písm. d) sa započítava obdobie od 1. júla 1998 do

30. júna 1999, ak občan bol v tomto období v evidencii nezamestnaných na príslušnom

okresnom úrade práce.

§ 112b

Podľa § 7 ods. 6 písm. f) postupuje príslušný orgán aj vtedy, ak ide o občana, ktorý

je poberateľom dávky sociálnej pomoci na základe právoplatného rozhodnutia vydaného

podľa doterajších predpisov.

§ 112c

(1)

O žiadostiach o poskytovanie prepravnej služby, o poskytovanie starostlivosti v zariadeniach

sociálnych služieb, o registráciu právnickej osoby a fyzickej osoby poskytujúcich

sociálne služby, ktoré boli podané a o ktorých príslušný orgán nerozhodol do 30. júna

2002, rozhoduje príslušný orgán podľa tohto zákona.

(2)

O žiadostiach o poskytovanie opatrovateľskej služby a o úhrade za poskytnutú opatrovateľskú

službu, ktoré boli podané a o ktorých príslušný orgán nerozhodol do 31. decembra 2002,

rozhoduje príslušný orgán podľa tohto zákona.

(3)

O žiadostiach o poskytovanie sociálnej služby, ktoré boli podané a o ktorých sa právoplatne

nerozhodlo do 30. júna 2002 podľa doterajších predpisov, rozhoduje príslušný orgán

podľa tohto zákona.

(4)

O žiadostiach o poskytovanie finančného príspevku právnickej osobe a fyzickej osobe

poskytujúcich sociálne služby a obci a jednorazového finančného príspevku právnickej

osobe a fyzickej osobe poskytujúcich sociálne služby, ktoré boli podané a na ktorých

základe príslušný orgán neuzatvoril písomnú zmluvu o poskytovaní finančného príspevku

do 30. júna 2002, rozhodne príslušný orgán podľa tohto zákona.

(5)

O žiadostiach o registráciu, o ktorých sa právoplatne nerozhodlo do 30. júna 2002

podľa doterajších predpisov, rozhoduje príslušný orgán podľa tohto zákona.

§ 112d

(1)

Domovy-penzióny pre dôchodcov, domovy dôchodcov a zariadenia opatrovateľskej služby,

ktoré zriadil príslušný krajský úrad a okresný úrad v rámci svojej zriaďovateľskej

pôsobnosti a kontrolnej pôsobnosti podľa predpisov platných do 30. júna 2002, prechádzajú

do samosprávnej pôsobnosti príslušnej obce.

(2)

Príslušná obec je obec, v ktorej má príslušné zariadenie sociálnych služieb sídlo.

Príslušný krajský úrad je krajský úrad, ktorý zriadil príslušné zariadenie sociálnych

služieb podľa predpisov platných do 30. júna 2002.

(3)

Na príslušnú obec prechádza s účinnosťou od 1. júla 2002 rozhodovacia pôsobnosť príslušného

krajského úradu o povinnosti občana zaplatiť úhradu za poskytovanú starostlivosť v

zariadeniach sociálnych služieb, ktoré zriadil ako rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú

organizáciu, ak sa starostlivosť poskytla neprávom, bez úhrady alebo za nižšiu úhradu,

ak ide o zariadenia sociálnych služieb, ktoré s účinnosťou od 1. júla 2002 prechádzajú

z príslušného krajského úradu na príslušnú obec. Príslušná obec je obec, v ktorej

má príslušné zariadenie sociálnych služieb sídlo. Príslušný krajský úrad je krajský

úrad, ktorý zriadil príslušné zariadenie sociálnych služieb podľa predpisov platných

do 30. júna 2002.

§ 112e

(1)

Na príslušnú obec a na príslušný samosprávny kraj prechádza s účinnosťou od 1. júla

2002 rozhodovacia pôsobnosť príslušného okresného úradu o poskytovaní prepravnej služby

a o úhrade za prepravnú službu poskytovanú príslušným okresným úradom podľa predpisov

platných do 30. júna 2002. Príslušný samosprávny kraj je samosprávny kraj, na ktorého

území má sídlo príslušný okresný úrad.

(2)

Stanice opatrovateľskej služby, zariadenia pestúnskej starostlivosti, domovy pre

osamelých rodičov, útulky, rehabilitačné strediská, ktoré zriadil príslušný okresný

úrad podľa predpisov platných do 30. júna 2002, prechádzajú ako samosprávna pôsobnosť

samosprávnemu kraju.

(3)

Príslušný samosprávny kraj je samosprávny kraj, na ktorého území má sídlo príslušné

zariadenie sociálnych služieb. Príslušný okresný úrad je okresný úrad, ktorý zriadil

príslušné zariadenie sociálnych služieb podľa predpisov platných do 30. júna 2002.

(4)

Na príslušný samosprávny kraj prechádza s účinnosťou od 1. júla 2002 rozhodovacia

pôsobnosť príslušného okresného úradu o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych

služieb, ktoré zriadil ako svoju organizačnú jednotku, o skončení poskytovania starostlivosti

v tomto zariadení a o úhrade za poskytovanú starostlivosť v tomto zariadení, o povinnosti

osôb uvedených v

§ 45 ods. 1 a 2

platiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, ktoré zriadil

ako svoju organizačnú jednotku, a o výške úhrady, ak sa nedohodne o úhrade s týmito

osobami, a o povinnosti občana zaplatiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadení

sociálnych služieb, ktoré zriadil, ak sa starostlivosť poskytla neprávom, bez úhrady

alebo za nižšiu úhradu, ak ide o zariadenia sociálnych služieb, ktoré s účinnosťou

od 1. júla 2002 prechádzajú z príslušného okresného úradu na samosprávny kraj.

(5)

Domovy sociálnych služieb pre deti s poskytovaním starostlivosti denne a týždenne

a domovy sociálnych služieb pre dospelých, ktoré zriadil príslušný krajský úrad podľa

predpisov platných do 30. júna 2002, prechádzajú ako samostatná pôsobnosť samosprávnemu

kraju. Príslušný samosprávny kraj je samosprávny kraj, na ktorého území má sídlo príslušné

zariadenie sociálnych služieb.

(6)

Na príslušný samosprávny kraj prechádza s účinnosťou od 1. júla 2002 rozhodovacia

pôsobnosť príslušného krajského úradu o povinnosti občana zaplatiť úhradu za poskytnutú

starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, ktoré zriadil ako rozpočtovú organizáciu

alebo príspevkovú organizáciu, ak sa starostlivosť poskytla neprávom, bez úhrady alebo

za nižšiu úhradu, ak ide o zariadenia sociálnych služieb, ktoré s účinnosťou od 1.

júla 2002 prechádzajú z pôsobnosti príslušného krajského úradu na samosprávny kraj.

§ 112f

Práva a povinnosti účastníkov právnych vzťahov sociálnej pomoci vyplývajúce z odovzdania

pôsobností podľa

§ 112d a 112e

, vzniknuté do 30. júna 2002 sa odovzdajú z príslušného okresného úradu a príslušného

krajského úradu na príslušnú obec a príslušný samosprávny kraj, a to podľa delimitačných

protokolov uzatvorených medzi príslušným okresným úradom a príslušným krajským úradom

a medzi príslušnou obcou a príslušným samosprávnym krajom; s odovzdaním týchto pôsobností

nie je dotknuté právo občana na poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych

služieb v rozsahu, v akom sa táto starostlivosť poskytovala do 30. júna 2002.

§ 112g

V pochybnostiach, ktoré vzniknú v súvislosti s prechodom zriaďovateľskej pôsobnosti,

kontrolnej pôsobnosti a rozhodovacej pôsobnosti podľa

§ 112d až 112f

, rozhodne ministerstvo.

§ 112h

O žiadostiach o poskytovanie starostlivosti v domove sociálnych služieb pre deti bez

nariadenej ústavnej výchovy, ktorým sa poskytuje starostlivosť celoročne, ktoré boli

podané a o ktorých príslušný orgán právoplatne nerozhodol do 31. decembra 2003, rozhoduje

samosprávny kraj podľa predpisov platných do 31. decembra 2003.

§ 112i

(1)

Domovy sociálnych služieb pre deti, ktorým sa poskytuje starostlivosť celoročne,

ktoré zriadil príslušný krajský úrad, krízové strediská a resocializačné strediská,

ktoré zriadil príslušný okresný úrad v rámci svojej zriaďovateľskej pôsobnosti a kontrolnej

pôsobnosti podľa predpisov platných do 31. decembra 2003, prechádzajú do samosprávnej

pôsobnosti príslušného samosprávneho kraja.

(2)

Príslušný samosprávny kraj je samosprávny kraj, na ktorého území má sídlo príslušné

zariadenie sociálnych služieb.

(3)

Na príslušný samosprávny kraj prechádza s účinnosťou od 1. januára 2004 rozhodovacia

pôsobnosť príslušného krajského úradu a okresného úradu o povinnosti zaplatiť úhradu

za poskytovanú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré zriadil ako

rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ak sa starostlivosť poskytla

neprávom, bez úhrady alebo za nižšiu úhradu, ak ide o zariadenia sociálnych služieb,

ktoré s účinnosťou od 1. januára 2004 prechádzajú z príslušného krajského úradu a

okresného úradu na príslušný samosprávny kraj.

(4)

Zariadenia sociálnych služieb, ktoré s účinnosťou od 1. januára 2004 prechádzajú

z príslušného krajského úradu a okresného úradu na príslušný samosprávny kraj, možno

zrušiť alebo objekty zariadenia sociálnych služieb odňať ich účelu len s predchádzajúcim

súhlasom ministerstva.

§ 112j

(1)

Na príslušnú obec prechádza s účinnosťou od 1. januára 2004 rozhodovacia pôsobnosť

príslušného samosprávneho kraja o poskytovaní prepravnej služby a o úhrade za prepravnú

službu a o poskytovaní opatrovateľskej služby a o úhrade za opatrovateľskú službu

poskytovanú príslušným samosprávnym krajom podľa predpisov platných do 31. decembra

2003. Príslušná obec je obec, na ktorej území má občan, ktorému príslušný samosprávny

kraj do 31. decembra 2003 poskytoval prepravnú službu alebo opatrovateľskú službu,

alebo občan, ktorý si do 31. decembra 2003 podal žiadosť o poskytovanie prepravnej

služby alebo opatrovateľskej služby, o ktorej príslušný samosprávny kraj nerozhodol

do 31. decembra 2003, trvalý pobyt.

(2)

O žiadostiach o poskytovanie prepravnej služby a opatrovateľskej služby a o úhrade

za poskytnutú prepravnú službu a o úhrade za poskytnutú opatrovateľskú službu, ktoré

boli podané a o ktorých príslušný samosprávny kraj nerozhodol do 31. decembra 2003,

rozhoduje príslušná obec podľa tohto zákona.

§ 112k

(1)

Zariadenia opatrovateľskej služby, ktoré zriadil príslušný samosprávny kraj v rámci

svojej zriaďovateľskej pôsobnosti a kontrolnej pôsobnosti podľa predpisov platných

do 31. decembra 2003, prechádzajú do samosprávnej pôsobnosti príslušnej obce.

(2)

Príslušná obec je obec, v ktorej má príslušné zariadenie opatrovateľskej služby sídlo.

Príslušný samosprávny kraj je samosprávny kraj, ktorý zriadil príslušné zariadenie

opatrovateľskej služby podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

(3)

Na príslušnú obec prechádza s účinnosťou od 1. januára 2004 rozhodovacia pôsobnosť

príslušného samosprávneho kraja o povinnosti občana zaplatiť úhradu za poskytnutú

starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, ktorú zriadil ako rozpočtovú organizáciu

alebo príspevkovú organizáciu, ak sa starostlivosť poskytla neprávom, bez úhrady alebo

za nižšiu úhradu, ak ide o zariadenie sociálnych služieb, ktoré súčinnosťou od 1.

januára 2004 prechádza z príslušného samosprávneho kraja na príslušnú obec.

(4)

Na príslušnú obec prechádza s účinnosťou od 1. januára 2004 rozhodovacia pôsobnosť

príslušného samosprávneho kraja o poskytovaní starostlivosti v zariadení opatrovateľskej

služby, ktoré zriadil ako svoju organizačnú jednotku, o skončení poskytovania starostlivosti

v tomto zariadení a o úhrade za poskytnutú starostlivosť v tomto zariadení, o povinnosti

osôb uvedených v

§ 45 ods. 1 a 2

platiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, ktoré zriadil

ako svoju organizačnú jednotku a o výške úhrady, ak sa nedohodne o úhrade s týmito

osobami a o povinnosti občana zaplatiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadení

opatrovateľskej služby, ktorú zriadil ako svoju organizačnú jednotku, ak sa služba

poskytla nesprávne bez úhrady alebo za nižšiu úhradu.

§ 112l

(1)

Práva a povinnosti účastníkov právnych vzťahov sociálnej pomoci vyplývajúce z odovzdania

pôsobností podľa

§ 112i až 112k

vzniknuté do 31. decembra 2003 prechádzajú z príslušného orgánu štátnej správy na

príslušný samosprávny kraj alebo z príslušného samosprávneho kraja na príslušnú obec

podľa delimitačných protokolov uzatvorených medzi príslušným orgánom štátnej správy

a príslušným samosprávnym krajom alebo medzi príslušným samosprávnym krajom a príslušnou

obcou; odovzdaním týchto pôsobností nie je dotknuté právo občana na poskytovanie sociálnej

služby v rozsahu a za podmienok, za akých sa táto sociálna služba poskytovala do 31.

decembra 2003.

(2)

Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov zariadení sociálnych služieb,

ku ktorým vykonával zriaďovateľskú pôsobnosť príslušný orgán štátnej správy, prechádzajú

s účinnosťou od 1. januára 2004 na ten samosprávny kraj, v ktorého územnom obvode

sa zariadenie sociálnych služieb nachádza. Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov

zamestnancov príslušného samosprávneho kraja na úseku prepravnej služby a opatrovateľskej

služby prechádzajú s účinnosťou od 1. januára 2004 na tú obec, na ktorej území má

občan, ktorému príslušný samosprávny kraj do 31. decembra 2003 poskytoval prepravnú

službu alebo opatrovateľskú službu alebo občan, ktorý si do 31. decembra 2003 podal

žiadosť o poskytovanie prepravnej služby alebo opatrovateľskej služby, o ktorej príslušný

samosprávny kraj nerozhodol do 31. decembra 2003, trvalý pobyt.

(3)

Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov zariadení opatrovateľskej

služby alebo zamestnancov príslušného samosprávneho kraja s miestom výkonu práce v

zariadení opatrovateľskej služby prechádzajú s účinnosťou od 1. januára 2004 na tú

obec, v ktorej má príslušné zariadenie opatrovateľskej služby sídlo.

§ 112m

O nejasnostiach, ktoré vzniknú v súvislosti s prechodom pôsobnosti podľa

§ 112i až 112k

, rozhodne ministerstvo.

§ 112n

Pôsobnosť krajského úradu v oblasti organizovania náhradnej rodinnej starostlivosti

a zriaďovania zariadení sociálnych služieb, v ktorých sa realizuje rozhodnutie súdu

vo veciach maloletých detí, prechádza od 1. januára 2004 na určené úrady práce, sociálnych

vecí a rodiny uvedené v prílohe č. 11.

§ 113

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa

1.

§ 100 zákona č. 94/1963 Zb. o rodine,

2.

§ 73 až 74a, § 86, § 87,§ 90 až 93, § 96a a § 119 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o

sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 110/1990 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona

č. 1/1991 Zb., zákona č. 306/1991 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

240/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 194/1994 Z. z., zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 137/1995 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 222/1996 Z. z.,

3.

§ 1 ods. 3 písm. c), § 2 ods. 1 písm. d) až f) a ods. 4, § 15 písm. l), § 17 písm.

c) až e), písm. g) až ch), § 18, § 20 písm. a) prvý bod až piaty bod a siedmy bod

a ôsmy bod, písm. b) druhý bod a tretí bod, písm. c) až g), § 21 až 23b, § 24 písm.

a) prvý bod a z druhého bodu slová „o jednorazových peňažných dávkach a vecných dávkach

nezaopatreným deťom, rodičom nezaopatrených detí a tehotným ženám a o príspevku na

rekreáciu detí dôchodcov“, písm. b) až f), písm. g) druhý bod a tretí bod a písm.

h), § 25 písm. a) až g) a ch), § 26 až 28, § 30, § 31, § 34 ods. 1 písm. b) a ods.

2 a 3, § 35 ods. 1, § 36 ods. 2, § 39 písm. b) až g), písm. j) až l) zákona Slovenskej

národnej rady

č. 543/1990 Zb.

o štátnej správe sociálneho zabezpečenia v znení zákona Slovenskej národnej rady

č. 195/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 240/1993 Z. z., zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 194/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 301/1995

Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.,

4.

zákon Slovenskej národnej rady

č. 135/1992 Zb.

o poskytovaní sociálnych služieb právnickými a fyzickými osobami,

5.

poradové čísla 141 až 152 prílohy zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 222/1996 Z. z.

o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

6.

§ 12 zákona

č. 50/1973 Zb.

o pestúnskej starostlivosti,

7.

§ 11 až 28, § 31, § 31a, § 37 až 52, § 54, § 56 až 59, § 61 až 64, § 66 až 68, §

70 až 73, § 76 až 82, § 84 až 87, § 89 až 100, § 102 až 108, § 112 až 119, § 122,

§ 122a, § 125 až 136 a prílohy č. 1 až 9 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a sociálnych

vecí Slovenskej socialistickej republiky

č. 151/1988 Zb.

, ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Slovenskej národnej rady

o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení v

znení vyhlášky č. 145/1990 Zb., vyhlášky č. 273/1990 Zb., vyhlášky č. 319/1990 Zb.,

vyhlášky č. 353/1990 Zb., vyhlášky č. 590/1990 Zb. a vyhlášky č. 259/1992 Zb.,

8.

vyhláška Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej republiky

č. 272/1990 Zb.

o stravovaní v zariadeniach sociálnej starostlivosti v znení vyhlášky č. 354/1990

Zb., vyhlášky č. 443/1991 Zb., vyhlášky č. 214/1994 Z. z. a vyhlášky č. 63/1995 Z.

z.,

9.

vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky

č. 111/1992 Zb.

o úhrade nákladov za ubytovanie a základnú starostlivosť v domovoch-penziónoch pre

dôchodcov v znení vyhlášky č. 215/1994 Z. z., vyhlášky č. 64/1995 Z. z. a vyhlášky

č. 234/1995 Z. z.,

10.

vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky

č. 381/1992 Zb.

, ktorou sa upravujú podmienky poskytovania príspevku na úhradu nákladov za sociálne

služby poskytované právnickými a fyzickými osobami,

11.

vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

č. 558/1992 Zb.

o predpoklade osobitnej odbornej spôsobilosti v ústavoch sociálnej starostlivosti,

12.

vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

č. 243/1993 Z. z.

o sociálnej odkázanosti,

13.

vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

č. 284/1994 Z. z.

o rozsahu a bližších podmienkach poskytovania služieb v domovoch pre matky s deťmi,

14.

vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

č. 304/1994 Z. z.

o rozsahu a bližších podmienkach poskytovania služieb v ústavoch sociálnej starostlivosti,

o úhrade za služby a o vreckovom v znení vyhlášky č. 45/1996 Z. z.

§ 113a

Zrušovacie ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2007

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

č. 246/2001 Z. z.

na vykonanie niektorých ustanovení zákona o sociálnej pomoci.

§ 114

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 1998 s výnimkou

§ 17

,

§ 49 až 64

,

§ 68 písm. e) druhého bodu

a

§ 72 až 88

, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 1999.