Vládne nariadenie 195/1950 Z. z. ktorým sa vykonáva zákon o organizácii bytového majetku a o Fonde bytového hospodárstva.

§ 1.

(1)

Bytovým majetkom sa pre účely jeho organizácie rozumejú

1.

trvalé stavby, ktoré podľa svojej stavebnej úpravy, svojho účelu a spôsobu skutočného

užívania majú povahu obytných domov;

2.

stavebné pozemky, na ktorých sú obytné domy, ako i nezastavané pozemky určené podľa

zastavovacieho plánu na zastavanie obytnými domami;

3.

stavby a predmety povahy investičnej určené na prevádzku bytového hospodárstva.

(2)

K bytovému majetku sa počítajú aj jeho súčasti a príslušenstvo.

§ 2.

Za bytový majetok (

§ 1

) sa nepovažujú

1.

budovy, ktoré sú určené na hromadné ubytovanie ozbrojených sborov;

2.

liečebné a ošetrovacie ústavy a prírodné liečivé kúpele;

3.

domovy mládeže, domovy pracujúceho dorastu, iné internáty a študentské kolégiá, telovýchovné

strediská a sociálne ústavy;

4.

budovy určené na živnostenskú prevádzku prechodného ubytovania, ako i nocľahárne

a ubytovne.

§ 3.

V pochybnostiach o tom, či ide o bytový majetok, rozhoduje krajský národný výbor.

§ 4.

(1)

Bytový majetok národný, ktorý spravuje štát priamo, môže Ministerstvo práce a sociálnej

starostlivosti po dohode s kompetentnými ministerstvami sveriť do správy národnému

podniku, ak tento majetok slúži výlučne alebo prevažne na ubytovanie zamestnancov

tohto podniku a ak ho podnik na tento účel nevyhnutne potrebuje.

(2)

Ináč môže Ministerstvo práce a sociálnej starostlivosti po dohode s kompetentnými

ministerstvami sveriť tento bytový majetok do správy komunálnemu podniku, ak osobitné

dôvody nevyžadujú, aby ho i naďalej spravoval štát priamo.

§ 5.

Ustanovenia tohto nariadenia o organizácii bytového majetku sa nevzťahujú na bytový

majetok národný určený na ubytovanie príslušníkov ozbrojených sborov a členov ich

rodín.

§ 6

Bytový majetok národný sverený do správy národnému podniku môže Ministerstvo práce

a sociálnej starostlivosti po dohode s kompetentnými ministerstvami previesť od správy

1.

komunálneho podniku, ak tento majetok slúži výlučne alebo prevažne na ubytovanie

iných osôb než zamestnancov národného podniku a ak ho tento podnik nepotrebuje nevyhnutne

pre svojich zamestnancov;

2.

iného národného podniku, ak tento majetok slúži výlučne alebo prevažne na ubytovanie

zamestnancov tohto podniku.

§ 7.

Bytový majetok národný sverený do správy komunálnemu podniku môže Ministerstvo práce

a sociálnej starostlivosti po dohode s kompetentnými ministerstvami previesť do správy

národného podniku, ak tento majetok slúži výlučne alebo prevažne na ubytovanie zamestnancov

tohto podniku a ak ho podnik na tento účel nevyhnutne potrebuje.

§ 8.

Ministerstvo práce a sociálnej starostlivostí po dohode s kompetentnými ministerstvami

môže urobiť opatrenia podľa

§§ 6 a 7

aj z iných dôležitých dôvodov, najmä ak to vyžaduje splnenie úloh jednotného hospodárskeho

plánu.

§ 9.

(1)

Majetok zrušeného bytového sdruženia, ktoré je podnikovým družstvom, prevedie Ministerstvo

práce a sociálnej starostlivosti po dohode s kompetentným ministerstvom zpravidla

na štát a sverí do správy kompetentnému národnému alebo komunálnemu podniku (ďalej

len „podnik“).

(2)

Podnikovými družstvami sa rozumejú také, členmi ktorých môžu byť podľa ich stanov

iba zamestnanci určitého podniku a členovia ich rodín.

§ 10.

(1)

Majetok iných zrušených bytových sdružení, ktoré sú družstvami, prevedie Ministerstvo

práce a sociálnej starostlivosti v každom okrese na všeobecne prospešné okresné bytové

družstvo (ďalej len „bytové družstvo“).

(2)

Vo výnimočných prípadoch môže Ministerstvo práce a sociálnej starostlivosti po dohode

s Ministerstvom vnútra previesť tento majetok na štát a sveriť do správy komunálnemu

podniku.

§ 11.

Ustanovenia tohto nariadenia o organizácii bytového majetku sa nevzťahujú na bytové

družstvá, členmi ktorých môžu byť podľa ich stanov iba príslušníci ozbrojených sborov

a členovia ich rodín.

§ 12.

Majetok zrušených bytových sdružení, ktoré nie sú družstvami, prevedie Ministerstvo

práce a sociálnej starostlivosti po dohode s kompetentným ministerstvom na štát a

za podmienok určených v

§ 4

sverí do správy niektorému podniku.

§ 13.

Knihovné zápisy.

Návrhy, aby v pozemkových (verejných) knihách boly vykonané zápisy týkajúce sa prechodu

nehnuteľností a vecných práv k nehnuteľnostiam (knihovných práv) z dôvodu organizácie

bytového majetku, podávajú podniky, ktorým bol majetok sverený do správy, alebo bytové

družstvá, na ktoré bol majetok prevedený.

§ 14.

(1)

Zrušením zaniká bytové sdruženie bez likvidácie.

(2)

Ak je bytové sdruženie zapísané v podnikovom registri, zapíše súd jeho zrušenie na

návrh Ministerstva práce a sociálnej starostlivosti.

§ 15.

(1)

Práva a záväzky zrušeného bytového sdruženia prechádzajú na podnik, ktorému bol majetok

sverený do správy, alebo na bytové družstvo, na ktoré bol majetok prevedený.

(2)

Ak prevedie Ministerstvo práce a sociálnej starostlivosti po dohode s kompetentným

ministerstvom časť majetku zrušeného bytového sdruženia na štát a sverí do správy

podniku a časť na bytové družstvo, rozhodne zároveň, ktoré práva a záväzky prechádzajú

na podnik a ktoré na bytové družstvo. To platí primerane aj vtedy, ak Ministerstvo

práce a sociálnej starostlivosti po dohode s kompetentnými ministerstvami prevedie

majetok zrušeného bytového sdruženia na štát a sverí do správy dvom alebo viacerým

podnikom alebo ak ho prevedie na dve alebo viaceré bytové družstvá.

§ 16.

(1)

O usporiadaní práv, ktoré prislúchajú členom (spoločníkom) zrušeného bytového sdruženia

z členského pomeru, ako aj záväzkov, ktoré pre nich z tohto pomeru vyplývajú, platia

ustanovenia stanov (spoločenskej smluvy) zrušeného sdruženia.

(2)

Základom pre usporiadanie týchto práv a záväzkov je účtovná závierka celého zrušeného

bytového sdruženia. Túto účtovnú závierku sostaví ku dňu zániku sdruženia podnik,

ktorému bol majetok sverený do správy, alebo bytové družstvo, na ktoré bol majetok

prevedený; v prípadoch uvedených v

§ 15 ods. 2

sostaví ju podnik alebo bytové družstvo, ktoré určí Ministerstvo práce a sociálnej

starostlivosti po dohode s kompetentným ministerstvom.

§ 17.

Pôsobnosť Fondu bytového hospodárstva (ďalej len „Fond“) sa vzťahuje

1.

na bytový majetok národný, pokiaľ z nej nie je podľa

§ 8 ods. 1 č. 1 zákona

vylúčený;

2.

na bytový majetok jednotných roľníckych družstiev (ďalej len „roľnícke družstvá“);

3.

na bytový majetok organizácií a inštitúcií celoštátneho významu a jednotlivých bytových

družstiev, pokiaľ bola naň podľa

§ 8 ods. 1 č. 2 zákona

rozšírená.

§ 18.

Ustanovenia tejto hlavy týkajúce sa podnikov vzťahujú sa primerane aj

1.

na oddelene účtujúce zariadenia vytvorené podľa

§ 13 ods. 3 zákona

;

2.

na organizácie a inštitúcie celoštátneho významu a na jednotlivé bytové družstvá,

na bytový majetok ktorých bola rozšírená pôsobnosť Fondu.

§ 19.

(1)

Fond je podriadený hlavnému vedeniu Ministerstva práce a sociálnej starostlivosti.

(2)

Dozor nad činnosťou Fondu vykonáva Ministerstvo práce a sociálnej starostlivosti

po dohode s Ministerstvom financií.

§ 20.

(1)

Správu Fondu vedie deväťčlenný výbor, ktorého traja členovia sú Slováci. Ak je predsedom

výboru Čech, je jeho námestníkom Slovák a naopak.

(2)

Členom výboru môže byť iba československý občan oddaný ľudovodemokratickému poriadku,

bezúhonný a schopný vykonávať túto funkciu.

(3)

Členovia výboru sľúbia ministrovi práce a sociálnej starostlivosti, že svoje povinnosti

budú plniť svedomite a v súlade so záujmami štátu.

§ 21.

Výbor sa stará o to, aby Fond plnil svoje úlohy v shode s jednotným hospodárskym plánom

a čo najúspornejšie.

§ 22.

(1)

Podrobnosti o rokovaní a usnášaní sa výboru upraví spravovací poriadok, ktorý vydá

výbor so schválením Ministerstva práce a sociálnej starostlivosti.

(2)

Funkcia členov výboru je čestná. Členovia majú nárok iba na náhradu výdavkov spojených

s výkonom funkcie; výšku tejto náhrady môže Ministerstvo práce a sociálnej starostlivosti

po dohode s Ministerstvom financií určiť úhrnnou sumou.

§ 23.

Zastupovanie Fondu.

(1)

Predseda výboru zastupuje Fond a koná v jeho mene; v jeho neprítomnosti alebo pri

jeho zaneprázdnení zastupuje ho námestník. Predseda výboru (námestník) podpisuje sa

za Fond tak, že k názvu Fondu pripojí svoj podpis.

(2)

So schválením Ministerstva práce a sociálnej starostlivosti môže výbor splnomocniť

aj iné osoby, aby v rozsahu, ktorý súčasne určí, zastupovaly Fond a konaly v jeho

mene.

§ 24

Činnosť Fondu určuje jeho plán, ktorý schvaľuje Ministerstvo práce a sociálnej starostlivosti

po dohode s Ministerstvom financií a ktorý je súčasťou jednotného hospodárskeho plánu.

§ 25.

Fond sostaví v každom roku rozpočet a účtovnú závierku, ktorá podlieha schváleniu

Ministerstva práce a sociálnej starostlivosti, danému po dohode s Ministerstvom financií.

Fond je povinný hospodáriť podľa rozpočtu.

§ 26.

Hotovosti, cenné papiere a listiny ukladá Fond v Investičnej banke, národnom podniku.

§ 27.

Pri každom národnom podniku, ako aj pri každom komunálnom podniku, ktorý sa zaoberá

popri svojej inej podnikovej činnosti aj správou bytového majetku (ďalej len „komunálny

podnik sdružený“) tvorí hospodárenie s bytovým majetkom osobitný hospodársky celok

(podnikový bytový fond - ďalej len „bytové hospodárstvo“) oddelene účtujúci od ostatnej

prevádzky podniku (prevádzka podniku - ďalej len „podnikové hospodárstvo“).

§ 28.

(1)

Národné podniky a komunálne podniky sdružené vytvoria bytové hospodárstvo ku dňu

1. januára 1951 alebo, ak vzniknú predpoklady pre jeho vytvorenie neskôr, ku dňu vzniku

týchto predpokladov.

(2)

Do bytového hospodárstva prevedú národné podniky a komunálne podniky sdružené ku

dňu jeho vytvorenia bytový majetok, zásoby a finančný majetok patriaci k tomuto majetku,

ako i záväzky bytový majetok zaťažujúce alebo k nemu patriace.

§ 29.

Pri komunálnych podnikoch, ktoré sa zaoberajú výlučne správou bytového majetku (ďalej

len „komunálny podnik bytový“), tvorí bytové hospodárstvo prevádzku celého podniku.

§ 30.

Základom bytového hospodárstva je bytové imanie (bytový fond), ktorý zodpovedá súčtu

zostatkovej účtovnej ceny bytového majetku a pohľadávok investičnej povahy.

§ 31.

(1)

Ku dňu vytvorenia bytového hospodárstva rovná sa začiatočné bytové imanie rozdielu

medzi súčtom súm uvedených v

§ 30

a súčtom záväzkov zaťažujúcich bytový majetok.

(2)

Ak je začiatočné bytové imanie nižšie alebo vyššie než bytové imanie podľa

§ 30

, upraví sa na túto výšku na ťarchu alebo v prospech Fondu.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane, ak sa do bytového hospodárstva prevedie

ďalší bytový majetok.

§ 32.

(1)

Bytové imanie sa zvyšuje najmä o prostriedky poskytnuté Fondom na úhradu obstarávacej

ceny bytových investícií, o ďalší bytový majetok prevedený do bytového hospodárstva

alebo o záväzky prevzaté Fondom.

(2)

Bytové imanie sa snižuje najmä o odvedené sumy rovnajúce sa odpisom z bytového majetku

alebo zostatkovej účtovnej cene vyradeného bytového majetku, o bytový majetok vyňatý

z bytového hospodárstva, o sumy, o ktoré bola snížená kúpna cena rodinných domčekov

alebo platba za ich stavbu podľa

§ 53 ods. 1

, alebo o odpustený zvyšok investorovej pohľadávky podľa

§ 53 ods. 2

.

§ 33.

(1)

Činnosť bytového hospodárstva podnikov určujú ich podnikové plány, ktoré sú súčasťou

jednotného hospodárskeho plánu.

(2)

Podniky sostavia každoročne rozpočet a účtovnú závierku bytového hospodárstva. Rozpočet,

a to v národných podnikoch a v komunálnych podnikoch sdružených spolu s rozpočtom

ich podnikového hospodárstva, je základom finančného plánu podniku tvoriaceho súčasť

podnikového plánu. Podniky sú povinné hospodáriť podľa rozpočtu.

§ 34.

(1)

Zisk bytového hospodárstva podnikov podľa schválenej účtovnej závierky, snížený o

sumu, o ktorú sú pri náležitom splnení určených úloh skutočné náklady nižšie než náklady

určené v rozpočte, ide v prospech Fondu.

(2)

Suma, o ktorú sú pri náležitom splnení určených úloh skutočné náklady nižšie než

náklady určené v rozpočte, ide pri národných podnikoch a pri komunálnych podnikoch

sdružených v prospech podnikového hospodárstva; pri komunálnych podnikoch bytových

sa táto suma použije spôsobom, ktorý určí Ministerstvo práce a sociálnej starostlivosti

po dohode s ministerstvami financií a vnútra.

§ 35.

Ak sú náklady určené v rozpočte bytového hospodárstva vyššie než určené výnosy, uvedie

sa v rozpočte rozdiel, pokiaľ nevyplýva z toho, že nájomné vyberané z bytového majetku

je nižšie než obvyklé nájomné z nájomných predmetov toho istého druhu, rovnakej veľkosti,

akosti a polohy v obci, ako nárok bytového hospodárstva voči Fondu a ako výnos.

§ 36.

(1)

Strata bytového hospodárstva podnikov podľa účtovnej závierky ide na ťarchu Fondu,

pokiaľ nevypláva z toho

1.

že nájomné vyberané z bytového majetku je nižšie než obvyklé nájomné z nájomných

predmetov toho istého druhu, rovnakej veľkosti, akosti a polohy v obci;

2.

že skutočné náklady sú vyššie než náklady určené v rozpočte.

(2)

Sumy uvedené v odseku 1 č. 1 a 2 idú pri národných podnikoch a pri komunálnych podnikoch

sdružených na ťarchu podnikového hospodárstva; pri komunálnych podnikoch bytových

sa tieto sumy uhradia spôsobom, ktorý určí Ministerstvo práce a sociálnej starostlivosti

po dohode s ministerstvami financií a vnútra.

§ 37.

Ministerstvo práce a sociálnej starostlivosti môže po dohode s Ministerstvom financií

a kompetentným ministerstvom uložiť podnikom, aby ako preddavok odvádzaly Fondu zisk

podľa rozpočtu bytového hospodárstva a sumy rovnajúce sa odpisom z bytového majetku;

rovnako môže uložiť Fondu, aby ako preddavok uhradzoval podnikom rozdiel, o ktorý

sú v rozpočte určené náklady vyššie než určené výnosy.

§ 38.

Prostriedky potrebné na financovanie prevádzky bytového hospodárstva (ďalej len „prevádzkový

úver“) smú si podniky zaopatriť úverom, a to len v peňažných ústavoch, ktoré určí

Ministerstvo financií vyhláškou v úradnom liste.

§ 39.

Podnik si smie zaopatriť prevádzkový úver len v medziach rozpočtu.

§ 40.

Podniky sú povinné sústrediť svoje peňažné spojenie týkajúce sa bytového hospodárstva

v ústave, ktorý je príslušný poskytovať im prevádzkový úver.

§ 41.

(1)

Platby týkajúce sa bytového hospodárstva sú podniky povinné vykonávať zásadne prevodom

na svojom účte v peňažnom ústave uvedenom v

§ 40

. Platiť hotovými peniazmi smú len vtedy, ak nemožno platenie previesť prevodom v

účte alebo ak také platenie nie je účelné.

(2)

Pokladničné hotovosti musia podniky obmedziť na nevyhnutne potrebnú výšku.

§ 42.

Bytové a podnikové hospodárstvo podniku smú si poskytovať len účtovný úver, a to len,

pokiaľ ide o vzájomné dodávky a výkony; tieto úvery, ako i správne náklady sa mesačne

usporiadajú.

§ 43.

Bytové hospodárstvo podnikov je podriadené dozoru Ministerstva práce a sociálnej starostlivosti.

Tým však ostáva nedotknutá pôsobnosť iných úradov a orgánov podľa príslušných predpisov.

§ 44.

(1)

Investičná banka, národný podnik, a peňažné ústavy uvedené v

§ 40

(ďalej len „ústavy“) vykonávajú stálu peňažnú kontrolu bytového hospodárstva podnikov,

a to najmä tým, že sledujú a usmerňujú pohyb peňazí.

(2)

Podniky sú povinné poskytovať ústavom údaje potrebné na vykonávanie kontroly. Údaje

podniku si ústav môže overiť nahliadnutím do jeho počtovných záznamov.

§ 45.

(1)

O zistených závadách musí ústav ihneď podať zprávu orgánu, ktorý schvaľuje podnikový

plán.

(2)

V závažných prípadoch podá ústav zprávu o zistených závadách aj Ministerstvu práce

a sociálnej starostlivosti a kompetentnému ministerstvu.

§ 46.

Podrobné predpisy.

(1)

Podrobné prepisy o bytovom hospodárstve, o jeho vytvorení a prevádzke a o vytvorení

a úprave bytového imania vydá Ministerstvo práce a sociálnej starostlivosti po dohode

so Štátnym úradom plánovacím, s Ministerstvom financií a s kompetentnými ministerstvami

vyhláškou v úradnom liste, v ktorej zároveň určí, kto schvaľuje úpravu bytového imania,

ako i účtovné závierky bytových hospodárstiev.

(2)

Podrobné predpisy o prevádzkovom úvere, platobnom styku a o peňažnej kontrole bytových

hospodárstiev vydá Ministerstvo financií po dohode so Štátnym úradom plánovacím, s

Ministerstvom práce a sociálnej starostlivosti a s kompetentnými ministerstvami vyhláškou

v úradnom liste.

§ 47.

Roľnícke družstvá.

Ustanovenia tohto dielu sa nevzťahujú na roľnícke družstvá. Finančné zabezpečenie

ich hospodárenia s bytovým majetkom upraví vláda osobitným nariadením.

§ 48.

(1)

Bytovými investíciami sa rozumejú

1.

novostavba obytných domov a úprava neobytných budov na obytné domy, ako i prístavby,

nadstavby, prestavby a úpravy obytných domov, pokiaľ sa nimi získajú nové byty;

2.

obnova obytných domov zničených alebo poškodených v spojitosti s vojnovými udalosťami

alebo nepriateľskou okupáciou, ako i obnova obytných domov, ktoré boly zničené alebo

poškodené živelnou pohromou;

3.

nadobudnutie stavebných pozemkov, na ktorých sú obytné domy, ako i nezastavaných

pozemkov určených podľa zastavovacieho plánu na zastavanie obytnými domami;

4.

uskutočnenie stavieb a predmetov investičnej povahy určených na prevádzku bytového

hospodárstva;

5.

uskutočnenie súčastí a príslušenstiev bytového majetku;

6.

opravy, ktorými sa zvyšuje pôvodná obstarávacia cena bytového majetku alebo sa predlžuje

čas jeho upotrebiteľnosti.

(2)

Za bytové investície v smysle odseku 1 sa považuje aj stavba a obnova rodinných domčekov.

§ 49.

Fond financuje bytové investície

1.

národných podnikov, ak sú určené v prospech zamestnancov podniku;

2.

komunálnych podnikov;

3.

roľníckych družstiev, ak sú určené v prospech členov družstva;

4.

organizácií a inštitúcií celoštátneho významu, na bytový majetok ktorých bola podľa

§ 8 ods. 1 č. 2 zákona

rozšírená pôsobnosť Fondu;

5.

jednotlivých bytových družstiev, na bytový majetok ktorých bola podľa

§ 8 ods. 1 č. 2 zákona

rozšírená pôsobnosť Fondu, alebo ak to povolilo Ministerstvo práce a sociálnej starostlivosti

po dohode s Ministerstvom financií podľa

§ 8 ods. 2 zákona

i bez rozšírenia tejto pôsobnosti, avšak vždy len vtedy, ak sú určené v prospech

členov družstva;

6.

jednotlivých ústredných orgánov (úradov) štátu, zariadení štátnej správy (štátnych

podnikov) a národných výborov, ak to povolilo podľa

§ 8 ods. 1 č. 3 zákona

Ministerstvo práce a sociálnej starostlivosti po dohode s Ministerstvom financií

a kompetentným ministerstvom.

§ 50.

(1)

Fond financuje stavbu rodinných domčekov, ak sú určené pre osoby, ktoré sa obzvlášť

zaslúžily o výstavbu štátu.

(2)

Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak rodinné domčeky stavia národný podnik

niektorého kľúčového odboru

1.

pre osoby, ktoré sa prihlásily do práce v podniku a zaviazaly sa, že po dohovorený

čas nezrušia bez vážneho dôvodu pracovnú smluvu ani svojím zavinením nedajú podniku

podnet na jej zrušenie;

2.

pre osoby v podniku už zamestnané, byty ktorých sa staly poddolovaním nespôsobilými

na bývanie alebo ktoré bývajú s rodičmi, hoci si sobášom založily vlastnú domácnosť,

alebo ktoré ponúkly svoje zdravotne nezávadné a vhodné byty pre zamestnancov podniku

a ktoré sa vo všetkých týchto prípadoch zaviazaly, že po dohovorený čas nezrušia bez

vážneho dôvodu pracovnú smluvu ani svojím zavinením nedajú podniku podnet na jej zrušenie;

3.

pre iné osoby, ktoré ponúkly svoje zdravotne nezávadné a vhodné byty pre zamestnancov

podniku.

(3)

Ktoré podniky sa považujú za podniky kľúčových odborov, určí Ministerstvo práce a

sociálnej starostlivosti po dohode s kompetentnými ministerstvami vyhláškou v úradnom

liste.

§ 51.

Obnova rodinných domčekov.

(1)

Ak výmerom o obnove je určené, že obnova sa má vykonať v celej obci alebo v niektorej

jej časti ako jednotná stavebná akcia, určí stavebný úrad investora, ktorý uskutoční

túto akciu, pokiaľ sa týka obytných stavieb. Taktiež v obciach alebo v ich častiach,

ktoré nebudú takto obnovené, určí stavebný úrad investorov, ktorí obnovia jednotlivé

rodinné domčeky, pokiaľ si ich vlastníci sami nezvolia so schválením stavebného úradu

investora.

(2)

Ak investora určí stavebný úrad, určí aj podmienky obnovy. Tieto podmienky určí aj

vtedy, ak si s jeho svolením zvolí investora vlastník zničeného alebo poškodeného

domčeka a k medzi ním a investorom nedôjde k dohode o nich.

§ 52.

(1)

Rodinné domčeky, ktoré investor vystaval na svojich pozemkoch, predá po dokončení

stavby jednotlivcom do osobného vlastníctva za kúpnu cenu, ktorá sa rovná obstarávacej

cene.

(2)

Zároveň s kúpnou smluvou dojedná investor smluvu, ktorou prenechá nadobúdateľovi

rodinného domčeka a jeho právnym nástupcom na bezodplatné užívanie nezastavenú časť

stavebného pozemku na dobu trvania domčeka.

§ 53.

(1)

Ak nadobúdateľom (vlastníkom) rodinného domčeka je osoba uvedená v

§ 50 ods. 2 č. 1 alebo 2

, sníži sa na ťarchu investorovho bytového imania kúpna cena domčeka alebo plat za

jeho stavbu o tretinu.

(2)

Investorova pohľadávka z tejto kúpnej ceny domčeka alebo z platu za jeho stavbu sa

považuje za splatenú na ťarchu investorovho bytového imania,

1.

ak na ňu vlastník domčeka splatil sumu, ktorá spolu s prostriedkami, ktorými prispel

na úhradu obstarávacej ceny domčeka, sa rovná tretine tejto ceny, a

2.

ak prešiel aj dohovorený čas a ak vlastník domčeka bez dôležitého dôvodu nezrušil

pracovnú smluvu ani ak ju nezrušil investor z jeho zavinenia.

§ 54.

(1)

Nárok na výhodu podľa

§ 53

ostane zachovaný vlastníkovi rodinného domčeka, ak sa stal bez svojho zavinenia nespôsobilým

na prácu alebo ak zrušil pracovnú smluvu z dôležitého dôvodu alebo ak ju zrušil investor

bez jeho zavinenia.

(2)

Rovnako ostane zachovaný nárok na výhodu dedičom zomrelého vlastníka domčeka, ak

sú nimi jeho manželka alebo deti, hoci neboli v podniku zamestnaní.

§ 55

Nárok na výhodu podľa

§ 53

zaniká a investorovi prislúcha právo vykúpiť rodinný domček, ak jeho vlastník zrušil

pred uplynutím dohovoreného času pracovnú smluvu bez vážneho dôvodu alebo ak ju z

jeho zavinenia zrušil investor.

§ 56.

Podrobné predpisy.

Podrobné predpisy o financovaní bytových investícií vydá Ministerstvo práce a sociálnej

starostlivosti po dohode so Štátnym úradom plánovacím, s Ministerstvom financií a

s kompetentnými ministerstvami vyhláškou v úradnom liste.

§ 57.

Za kompetentné sa považuje ministerstvo, rezortným účelom ktorého slúži bytový majetok,

ak ho spravuje štát priamo, alebo do odboru pôsobnosti ktorého patrí národný podnik

alebo organizácia alebo inštitúcia celoštátneho významu; pre bytový majetok národný,

ktorý spravuje štát priamo národnými výbormi alebo ktorý je sverený do správy komunálnym

podnikom, je kompetentným ministerstvom Ministerstvo vnútra.

§ 58.

Kde sa v tomto nariadení hovorí o roľníckych družstvách, rozumejú sa tým tiež poľnohospodárske

výrobné družstvá.

§ 59.

Toto nariadenie nadobudlo účinnosť dňom 1. januára 1951; vykoná ho minister práce

a sociálnej starostlivosti po dohode so zúčastnenými členmi vlády.