VYHLÁŠKA 194/1964 Z. z. o povinnom hlásení živo a mŕtvo narodeného plodu, úmrtia dieťaťa do siedmich dní po pôrode a úmrtia matky

§ 1

Za účelom odbornej kontroly starostlivosti o matku a dieťa a stáleho zlepšovania tejto

starostlivosti podlieha povinnému hláseniu každé narodenie živého a mŕtveho plodu,

úmrtia dieťaťa do siedmich dní po pôrode a úmrtia matky.

§ 2

(1)

Hlásením sú povinní

a)

v zdravotníckom zariadení, kde žena alebo dieťa boli ošetrované, vedúci zdravotníckeho

zariadenia,

b)

mimo zdravotníckeho zariadenia lekár alebo ženská sestra, ktorí boli pri udalosti

prítomní alebo sa k žene alebo k dieťaťu dodatočne dostavili.

(2)

Ak nie je pri ukončení tehotnosti prítomná žiadna z osôb uvedených v predchádzajúcom

odseku, oznámi narodenie alebo úmrtie najbližšiemu zdravotníckemu zariadeniu

a)

plnoletá osoba, ktorá v čase narodenia alebo úmrtia žila so ženou alebo dieťaťom

v spoločnej domácnosti, alebo ten, v koho byte alebo dome došlo k narodeniu alebo

k úmrtiu, alebo domový dôverník,

b)

vedúci verejného ústavu (zariadenia), v ktorom došlo k narodeniu alebo úmrtiu,

c)

každý, kto sa o narodení alebo úmrtí dozvedel alebo našiel odložené dieťa, plod alebo

mŕtvolu matky a mohol podľa okolností vedieť, že oznámenie sa dosiaľ neurobilo.

Na podklade tohto oznámenia urobí vedúci zdravotníckeho zariadenia hlásenie.

(3)

Hlásenie sa podáva výkonnému orgánu národného výboru povereného vedením matrík a

okresnému odborníkovi pre pediatriu.

§ 3

(1)

Narodenie živého plodu je úplné vypudenie alebo vyňatie plodu z matkinho tela (bez

ohľadu na dĺžku tehotnosti), ak plod po narodení dýcha alebo prejavuje iné znaky života,

ako srdcovú činnosť, pulzáciu pupočníka alebo aktívny pohyb svalstva, i keď pupočník

nebol prerušený alebo placenta nebola porodená.

(2)

Živo narodený plod sa pre účely demografickej štatistiky považuje za živo narodené

dieťa.

§ 4

Narodenie mŕtveho plodu je narodenie plodu, ktorého úmrtie nastalo pred vypudením

alebo vyňatím z matkinho tela (bez ohľadu na dĺžku tehotnosti). Úmrtie je preukázané

tým, že plod nedýcha ani neprejavuje iný znak života, ako srdcovú činnosť, pulzáciu

pupočníka alebo aktívny pohyb svalstva.

§ 5

Mŕtvo narodené deti a deti zomreté do siedmich dní po pôrode (v čase kratšom ako 7

x 24 hodín) sa zahrňujú do perinatálnej úmrtnosti.

*)

§ 6

Úmrtie matky je úmrtie ženy, ktoré nastalo v súvislosti s tehotnosťou, potratom, pôrodom

alebo šestonedelím.

§ 7

Podrobnosti o spôsobe spracovania a vyhodnotenia hlásení podľa

§ 1 a 2

upraví Ministerstvo zdravotníctva smernicami.

§ 8

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva zdravotníctva č. 361/1952 Ú. l. (č. 414/1952 Ú. v.)

o povinnom hlásení ukončenia tehotnosti, úmrtia detí po pôrode a úmrtia matiek a smernice

Ministerstva zdravotníctva por. č. 67/1959 Zb. smerníc pre NV o povinnom hlásení ukončenia

tehotnosti, úmrtia detí do 10 dní po pôrode a úmrtia matiek.

§ 9

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1965.