SK
Nariadenie ministra spravodlivosti 192/1950 Z. z. ktorým sa vydávajú podrobnejšie predpisy pre konanie v trestných a v občianskych právnych veciach (spravovací poriadok).
Table of Provisions (184)
Statutory Text (184 Articles)
§ 1.
(1)
Všetky práce na prokuratúrach a riadnych súdoch (ďalej len „súdy“) sú obstarávané
zpravidla podľa druhu agendy v jednotlivých oddeleniach (trestné oddelenie, občianskoprávne
oddelenie, správne oddelenie).
(2)
Úlohy prokurátora obstaráva potrebný počet prokurátorov, súdnu moc vykonáva potrebný
počet sudcov z povolania a sudcov z ľudu. Výkon justičnej správy obstaráva na prokuratúre
prokurátor, ktorý bol poverený jej vedením (ďalej len „vedúci prokurátor“), na súde
jeho predseda.
(3)
Práce správnych referentov, samostatné administratívne práce súvisiace s výkonom
úradu prokurátora alebo s výkonom súdnej moci (
§ 176
), kancelárske práce a pomocné práce obstaráva potrebný počet správnych zamestnancov;
v konaní v občianskych právnych veciach môžu správni zamestnanci, zvlášť na to určení,
obstarávať tiež niektoré jednoduché úkony, ktoré sú inak sverené jedinému sudcovi
alebo predsedovi senátu (
§ 677 o.s.p.
,
§ 30 ods. 2
,
§ 94 ods. 2
,
§ 170 ods. 2
,
§ 173 ods. 2
,
§ 177
).
§ 2.
(1)
Ak to vyžaduje rozsah trestnej alebo občianskoprávnej agendy, zriadi sa pre ich obstarávanie
niekoľko trestných alebo občianskoprávnych oddelení. V takom prípade sa sústredia
veci toho istého druhu zpravidla v jednom oddelení (napr. trestné súdnictvo vo veciach
podľa prvej a druhej hlavy osobitnej časti trestného zákona, trestné súdnictvo nad
mládežou, veci národného poistenia, veci z pracovného pomeru, nájomné veci, exekučné
veci).
(2)
Ak nemôžu byť samostatné administratívne práce (
§ 1 ods. 3
) a kancelárske práce, najmä práce súvisiace s činnosťou celej prokuratúry alebo celého
súdu, obstarávané pre svoj rozsah v niektorom z oddelení uvedených v
§ 1 ods. 1
, zriadia sa pre obstarávanie týchto prác osobitné oddelenia (napr. doručovacie oddelenie,
výkonné oddelenie).
§ 3.
Ak to pripúšťa rozsah agendy, môžu byť zamestnanci prokuratúry alebo súdu súčasne
poverení obstarávaním prác pre viac oddelení.
§ 4.
(1)
Pokiaľ nie je Ministerstvu spravodlivosti vyhradené bezprostredné vedenie prác niektorých
správnych referentov, vedie práce správneho oddelenia na prokuratúre vedúci prokurátor,
na súde predseda súdu. Práce ostatných oddelení vedú na prokuratúre prokurátori-aprobanti,
na súde predsedovia senátu.
(2)
Samostatné administratívne práce (
§ 1 ods. 3
), kancelárske a pomocné práce vedie v každom jednotlivom oddelení správny zamestnanec,
ktorý bol na to určený na prokuratúre vedúcim prokurátorom, na súde predsedom súdu
(vedúci úradník oddelenia).
§ 5.
(1)
Z dôležitých dôvodov môže predseda krajského súdu so súhlasom ministra spravodlivosti
nariadiť, aby okresný súd pre niektoré obce svojho obvodu obstarával trestnú a občianskoprávnu
agendu alebo niektoré jej druhy v oddelení umiestenom mimo svojho sídla (pobočka okresného
súdu).
(2)
Pred rozhodnutím vyžiada si predseda krajského súdu vyjadrenie krajského prokurátora
a prostredníctvom predsedu okresného súdu tiež vyjadrenia miestnych národných výborov
zúčastnených obcí a okresného národného výboru, v obvode ktorého sú tieto obce.
§ 6.
(1)
Ak sa zmenia alebo zaniknú dôvody, pre ktoré začala činnosť pobočky okresného súdu,
nariadi predseda krajského súdu so súhlasom ministra spravodlivosti, aby činnosť pobočky
bola obmedzená len na určitý druh agendy alebo aby bola zastavená.
(2)
Ustanovenie
§ 5 ods. 2
sa použije obdobne.
§ 7.
Začatie, obmedzenie alebo zastavenie činnosti pobočky okresného súdu vyhlási predseda
krajského súdu v príslušnom úradnom liste určenom pre súdne vyhlášky.
§ 8.
(1)
Na uľahčenie styku pracujúcich so súdom môže predseda krajského súdu nariadiť, aby
okresný súd pre niektoré obce svojho obvodu konal mimo svojho sídla pravidelné súdne
dni (ďalej len „súdne dni“).
(2)
Ustanovenie
§ 5 ods. 2
sa použije obdobne.
§ 9.
Na súdnych dňoch sa konajú, pokiaľ to ich účel alebo povaha veci nevylučuje, úkony
toho istého druhu a rozsahu ako v sídle okresného súdu. Predseda senátu nie je na
súdnych dňoch viazaný rozvrhom práce.
§ 10.
Trovy spojené s konaním súdnych dní sa uhradzujú z prostriedkov justičnej správy.
§ 11.
(1)
Ak sa zmenia alebo zaniknú dôvody, ktoré viedly k zavedeniu súdnych dní, nariadi
predseda krajského súdu ich obmedzenie alebo zastavenie.
(2)
Na rozhodnutie, ktorým sa má konanie súdnych dní zastaviť, je potrebný súhlas ministra
spravodlivosti; inak sa použije ustanovenie
§ 5 ods. 2
obdobne.
§ 12.
Zavedenie, obmedzenie alebo zastavenie súdnych dní vyhlási predseda okresného súdu
na návestnej tabuli súdu a v zúčastnených obciach, ako aj na budove určenej na konanie
súdnych dní; ak je to potrebné, uvedie to na známosť aj iným vhodným spôsobom. Odpisom
vyhlášky upovedomí predseda okresného súdu okresného a krajského prokurátora, predsedu
krajského súdu, okresný národný výbor a Ministerstvo spravodlivosti.
§ 13.
Koncom každého roku sostaví predseda súdu rozvrh práce na budúci rok.
§ 14.
(1)
Z rozvrhu práce musí byť zrejmé, ako sú úlohy súdu rozdelené medzi jednotlivé oddelenia
a do ktorých oddelení sú zaradení jednotliví sudcovia a správni zamestnanci.
(2)
Jednotlivé oddelenia sa v rozvrhu práce označia bežnými arabskými číslami podľa tohto
poradia: správne oddelenie, trestné, občianskoprávne a ostatné oddelenia (pobočky
okresného súdu). Podateľňa a spisovňa sa uvedú na konci poradia bez označenia číslom.
(3)
V rozvrhu práce sa ďalej uvedie bližšie rozdelenie pracovného času, čas určený pre
styk s pracujúcimi, čas pracovnej pohotovosti v dňoch pracovného pokoja a miesto a
čas konania súdnych dní.
§ 15.
Predseda súdu môže za účelom rovnomerného rozdelenia práce alebo pre naliehavosť alebo
z iných dôležitých dôvodov prideliť jednotlivé veci tiež odchylne od rozvrhu práce
alebo môže rozvrh práce vcelku alebo v jednotlivostiach i počas roku zmeniť.
§ 16.
(1)
Rozvrh práce okresných súdov a jeho zmeny schvaľuje predseda krajského súdu, rozvrh
práce krajských súdov a jeho zmeny schvaľuje Ministerstvo spravodlivosti.
(2)
Rozvrh práce a jeho zmeny sa po schválení vyvesia na návestnej tabuli súdu.
§ 17.
(1)
Na činnosť správnych zamestnancov, ktorí obstarávajú v oddelení (
§ 1 ods. 1
,
§ 5 ods. 1
) samostatné administratívne práce (
§ 1 ods. 3
), kancelárske alebo pomocné práce, dozerá vedúci úradník oddelenia.
(2)
Na činnosť všetkých zamestnancov v trestnom alebo v občianskoprávnom oddelení dozerá
na prokuratúre prokurátor-aprobant, na súde predseda senátu.
(3)
Na činnosť všetkých správnych zamestnancov, pokiaľ na prokuratúre alebo na súde obstarávajú
samostatné administratívne práce (
§ 1 ods. 3
), kancelárske alebo pomocné práce, dozerá dozorný úradník.
(4)
Pokiaľ nie je Ministerstvu spravodlivosti vyhradený priamy dozor na činnosť niektorých
správnych referentov, dozerá na činnosť všetkých zamestnancov na prokuratúre vedúci
prokurátor, na súde jeho predseda.
§ 18.
(1)
Na činnosť podriadených okresných prokuratúr vykonáva dozor krajský prokurátor, na
činnosť podriadených okresných súdov predseda krajského súdu, a to prehliadkami, ktoré
konajú buď podľa plánu schváleného Ministerstvom spravodlivosti, alebo na osobitné
nariadenie alebo kedykoľvek je to potrebné.
(2)
Ak majú byť na okresných prokuratúrach alebo na okresných súdoch predmetom prehliadky
len práce správnych zamestnancov, môže krajský prokurátor poveriť vykonaním prehliadky
dozorného úradníka alebo iného spôsobilého správneho zamestnanca krajskej prokuratúry,
predseda krajského súdu dozorného úradníka alebo iného spôsobilého správneho zamestnanca
krajského súdu.
(3)
Pri prehliadke treba zistiť, či sa príslušné práce vykonávajú rýchle, účelne a podľa
predpisov a či vedomosti, schopnosti, usilovnosť a uvedomenie zamestnancov činných
na prokuratúre alebo súde, na ktorých sa prehliadka koná, sú také, aké vyžaduje druh
prác, ktoré vykonávajú.
(4)
Zistené závady sa odstránia pokiaľ možno na mieste, závady, ktorých odstránenie je
mimo odboru pôsobnosti krajského prokurátora alebo predsedu krajského súdu, sa uvedú
v písomnej zpráve o výsledku prehliadky. Zpráva sa predloží Ministerstvu spravodlivosti,
zpráva o výsledku prehliadky okresných prokuratúr sa okrem toho predloží v odpise
Generálnej prokuratúre. V zpráve sa uvedie, v akom stave boly prokuratúra alebo súd
zistené, aké je ich pracovné zaťaženie a personálne obsadenie a čo bolo zariadené
na odstránenie zistených závad.
§ 19.
Generálna prokuratúra, Najvyšší súd, krajské prokuratúry a krajské súdy sú oprávnené
vytknúť chyby, ktoré sa vyskytly pri použití zákonných predpisov a ktoré zistily pri
výkone súdnictva v konaní na podriadených prokuratúrach alebo súdoch; ak ide o závažnejšie
prípady, oznámia zistené chyby Ministerstvu spravodlivosti so zprávou, čo zariadily
na ich odstránenie.
§ 20.
(1)
Na prokuratúrach sa konajú pravidelné pracovné porady (ďalej len „porady“), a to
pokiaľ možno za účasti všetkých zamestnancov prokuratúry; porady svoláva vedúci prokurátor
podľa vopred určeného plánu.
(2)
Okrem porád uvedených v odseku 1 sa konajú na krajských prokuratúrach širšie pravidelné
pracovné porady (ďalej len „širšie porady“), a to pokiaľ možno za účasti všetkých
okresných prokurátorov alebo aj ostatných prokurátorov z obvodu krajskej prokuratúry;
širšie porady svoláva krajský prokurátor podľa vopred určeného plánu.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú obdobne na porady (širšie porady), ktoré sa
konajú na súdoch (na krajskom súde) za účasti zamestnancov súdu (predsedov okresných
súdov alebo aj ostatných sudcov z povolania v obvode krajského súdu).
§ 21.
(1)
Na porady na prokuratúre sa má pribrať predseda príslušného súdu, na širšie porady
sa majú okrem toho pribrať predsedovia odvolacích trestných alebo odvolacích občianskoprávnych
senátov.
(2)
Na porady a širšie porady na súde sa má pribrať príslušný vedúci prokurátor.
(3)
Na porady na súde sa majú aspoň raz za štvrť roku pribrať sudcovia z ľudu alebo ich
zástupcovia; na širšie porady na krajskom súde sa majú aspoň raz za pol roku pribrať
zástupcovia sudcov z ľudu od jednotlivých podriadených okresných súdov.
§ 22.
Ak je to účelné, môžu sa porady (širšie porady) na prokuratúre konať spoločne s poradami
na súde.
§ 23.
Na poradách (širších poradách) sa majú najmä
1.
vymeňovať skúsenosti o rozhodovaní prokurátorov a súdov, a to predovšetkým s hľadiska
jednotného výkladu zákonov,
2.
prejednávať došlé zprávy o výsledku vykonanej prehliadky,
3.
prejednávať návrhy na odstránenie zistených závad alebo zlepšovacie návrhy,
4.
podávať zprávy alebo posudky vyžiadané vedúcim prokurátorom alebo predsedom súdu.
§ 24.
(1)
Všetky trestné a občianske právne veci sa majú prejednávať s najväčším urýchlením
tak, aby sa v nich čo najskôr mohlo vydať konečné rozhodnutie.
(2)
Prokurátori, sudcovia a všetci zamestnanci prokuratúr a súdov majú vychádzať všetkým
pracujúcim, ktorí sa dovolávajú ich rady alebo pomoci, všemožne v ústrety; najmä sa
majú všestranne starať o to, aby nedostatok všeobecného alebo právnického vzdelania
nebol nikomu na ujmu v jeho právach, a dávať všetkým, ktorí to potrebujú, návod na
vykonanie potrebných úkonov spolu s poučením, aké právne následky budú spojené s vykonaním
týchto úkonov alebo s ich opomenutím.
(3)
Čas, keď sa možno ustanoviť k prokurátorovi alebo na súd bez predchádzajúceho predvolania,
sa určí tak, aby styk pracujúcich s prokurátorom alebo súdom bol čo najviac uľahčený.
§ 25.
(1)
Ak je potrebné nejaké vysvetlenie a ak ho nemožno opatriť iným vhodným spôsobom,
možno si od osoby, ktorá môže podať také vysvetlenie, vyžiadať stručné písomné vyjadrenie
alebo možno takú osobu informatívne vypočuť. Pozvanie na informatívne vypočutie sa
môže stať jednoduchým predvolaním alebo telefonicky.
(2)
O informatívnom vypočutí sa spíše vo spise stručný záznam, ktorý podpíše ten, kto
ho spísal; vypočúvaný pripojí svoj podpis, ak to pokladá vypočúvajúci vzhľadom na
závažnosť oznámenia za účelné.
§ 26.
(1)
Tam, kde sú pre vyhotovenia rozhodnutí (ich rovnopisy), pre iné vybavenia a pre zápisnice
predpísané vzory, treba ich použiť, pokiaľ tomu neprekážajú dôležité dôvody (napr.
osobitná složitosť veci).
(2)
Pre ostatné vyhotovenia rozhodnutí (ich rovnopisy) alebo vybavenia, ktoré sa s výnimkou
nepatrných odchýlok nemenia, ako aj pre listy, zprávy, oznámenia a listinné osvedčenia,
ktoré sa veľmi často opakujú, a pre ktoré nie sú predpísané vzory, môžu si prokuratúry
a súdy zaviesť vlastné vzory.
§ 27.
(1)
Písomné podania treba predložiť v toľkých rovnopisoch (
§ 61 ods. 3 tr. p.
,
§ 43 ods. 2 o. s. p.
), aby okrem rovnopisu určeného pre prokurátora alebo súd (poprípade tiež pre iného
prokurátora, iný súd, iné oddelenie) mohlo sa doručiť po jednom rovnopise každej osobe,
ktorej sa má rovnopis podania doručiť.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa použije aj pre odpisy príloh, ktoré sa majú doručiť s rovnopisom
písomného podania.
(3)
Ak účastník v konaní v občianskych právnych veciach nepredložil potrebný počet rovnopisov
písomného podania a jeho príloh, hoci bol na to vyzvaný, zhotoví ich súd na jeho trovy;
na to musí byť účastník vo výzve upozornený.
§ 28.
Ak si osoba, ktorá urobila písomné podanie, praje, aby jej podateľňa potvrdila jeho
prijatie, môže k písomnému podaniu okrem jeho rovnopisov uvedených v
§ 27 ods. 1
pripojiť buď ešte jeho ďalší rovnopis alebo aspoň jeho stručný výťah (tzv. rubriku);
rubrika musí obsahovať označenie prokuratúry alebo súdu, meno, priezvisko, zamestnanie
a bydlisko (pracovisko) navrhovateľa a ostatných účastníkov, poprípade ich zákonného
zástupcu alebo zmocnenca, ako aj údaj, o aký predmet konania a o aký procesný úkon
ide.
§ 29.
Ak zápisnice spísané o ústne urobených podaniach nahradzujú písomné podania, musia
mať všetky náležitosti, ktoré sú predpísané pre písomné podania.
§ 30.
(1)
Podania urobené ústne do zápisnice spisuje zpravidla prokurátor alebo sudca z povolania.
Ak je to potrebné, môže zmocniť vedúci prokurátor jedného z prokurátorov a predseda
súdu jedného zo sudcov z povolania, aby spisovali všetky ústne podania, ktoré boly
urobené na prokuratúre alebo na súde.
(2)
Jednoduché podania urobené ústne do zápisnice môžu spisovať aj správni zamestnanci,
ak ich na to zmocnil prokurátor-aprobant alebo predseda senátu (
§§ 42
,
677 o. s. p.
).
§ 31.
(1)
Trestné oznámenie urobené ústne do zápisnice spisuje zpravidla prokurátor, ktorý
vyslúchne oznamovateľa o trestnom čine, o okolnostiach, za ktorých bol čin spáchaný,
o osobných pomeroch páchateľa a o dôkazoch, ako aj o výške škody spôsobenej oznámeným
činom. Výsluchom sa má získať potrebný základ pre ďalšie konanie, tak aby nebolo potrebné
výsluch oznamovateľa opakovať.
(2)
Ak je z údajov oznamovateľa zrejmé, že oznámený skutok nie je trestným činom alebo
že páchateľa nemožno stíhať z iných dôvodov, treba o tom oznamovateľa poučiť; ak oznamovateľ
predsa trvá na svojom oznámení, poznamená sa v zápisnici, že oznamovateľ bol poučený.
(3)
Ak bolo trestné oznámenie urobené ústne do zápisnice na súde, použijú sa ustanovenia
odsekov 1 a 2 obdobne. Zápisnica sa bezodkladne zašle príslušnému prokurátorovi.
§ 32.
Telegrafické podania.
(1)
Podania v občianskych právnych veciach urobené telegraficky (
§ 44 o. s. p.
), ktoré nemaly náležitosti predpísané pre písomné podania, musia sa opakovať písomným
podaním alebo ústne do zápisnice.
(2)
Ak malo telegrafické podanie ostatné náležitosti predpísané pre písomné podania,
treba nedostatok vlastnoručného podpisu [
§ 43 ods. 1 písm. e) o. s. p.
] odstrániť dodatočným stručným prejavom súhlasu s obsahom telegrafického podania;
prejav súhlasu možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice. Súčasne treba predložiť
aj potrebné prílohy.
(3)
Dodatočné podanie podľa odseku 1 alebo prejav súhlasu podľa odseku 2 musia byť urobené
do troch dní po uplynutí lehoty, ktorá je určená pre ono podanie, ak však niet takej
lehoty, do troch dní po dôjdení telegrafického podania. Ak sa táto lehota zmešká,
nemožno prihliadať na telegrafické podanie.
§ 33.
(1)
O vykonanie jednotlivých úkonov dožiadaním (
§ 22 ods. 2 tr. p.
,
§ 16 o. s. p.
) treba požiadať zpravidla osobitným listom, v ktorom sa podrobne uvedú potrebné údaje.
To platí najmä vtedy, ak ide o dožiadanie o súčasné vykonanie úkonov rôznymi okresnými
prokuratúrami alebo rôznymi okresnými súdmi. Ak však na vykonanie úkonov, o ktoré
sa žiadalo, je potrebná podrobnejšia znalosť spisov, zašlú sa dožiadanej prokuratúre
alebo dožiadanému súdu príslušné spisy alebo ich časti. Dožiadaniu sa musí vyhovieť
s najväčším urýchlením, aby na dožadujúcej prokuratúre alebo na dožadujúcom súde nebolo
potrebné odročiť určené pojednávanie.
(2)
Pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, vybavuje dožiadania prokurátor, alebo ak bol dožiadaný
súd, sudca, ktorý bol na to určený rozvrhom práce. Ak je to dôležité pre úspešné vykonanie
konania, treba pri vykonávaní dožiadania výsluchom osôb rozšíriť výsluch - podľa toho,
čo pri ňom vyjde najavo - aj na okolnosti alebo osoby, ktoré v dožiadaní neboly uvedené.
O výsluchu osoby, ktorá nebola v dožiadaní uvedená, treba vždy upovedomiť účastníkov
(
§ 96 ods. 1 o. s. p.
).
(3)
Ak nemôže byť dožiadaný úkon vykonaný v obvode dožiadanej prokuratúry alebo dožiadaného
súdu, postúpi sa dožiadanie príslušnej prokuratúre alebo príslušnému súdu, ak sú známe,
inak sa dožiadanie vráti. Postúpenie dožiadania sa súčasne oznámi dožadujúcej prokuratúre
alebo dožadujúcemu súdu.
§ 34.
Ak sa žiada len o doručenie písomnosti doručovateľom prokuratúry alebo súdnym doručovateľom,
postačí, ak sa to uvedie na doručenke, s ktorou sa písomnosť dožiadanej prokuratúre
alebo dožiadanému súdu zasiela; osobitný sprievodný list netreba pripojovať.
§ 35.
(1)
Dožiadania tuzemských súdov (úradov, orgánov verejnej správy) o doručenie písomností
vybavuje samostatne oddelenie, ktoré obstaráva doručovaciu službu.
(2)
Žiadosti cudzozemských súdov (úradov) o doručenie písomností vybavuje prokurátor,
alebo ak bol požiadaný súd, sudca, ktorý bol na to určený rozvrhom práce.
§ 36.
(1)
Do spisov možno nazerať (
§ 66 tr. p.
,
§ 87 o. s. p.
), pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, výlučne v miestnostiach prokuratúry alebo súdu
pod dozorom vedúceho úradníka oddelenia alebo správneho zamestnanca ním na to určeného.
Zároveň sa urobia vhodné opatrenia na zachovanie štátneho, hospodárskeho alebo služobného
tajomstva.
(2)
Ustanovenie odseku 1 platí aj pre znalcov (
§ 118 ods. 1 tr. p.
,
§§ 108 a nasl. o. s. p.
). Znalcom, ktorí nemôžu podať spoľahlivý posudok bez zovrubného preštudovania spisov,
môže prokurátor alebo predseda senátu spisy požičať.
§ 37.
Na odôvodnenú žiadosť možno so súhlasom prokurátora a v konaní na súde so súhlasom
predsedu senátu zaslať spisy alebo ich časť aj inej prokuratúre alebo inému súdu,
aby sa tam mohlo do nich nazrieť.
§ 38.
Povolenie nazerať do spisov, ktoré boly odovzdané do spisovne, udeľuje na prokuratúre
vedúci prokurátor, na súde predseda súdu.
§ 39.
Vydávanie úradných vysvedčení.Prokurátor-aprobant a v konaní na súde predseda senátu
môže účastníkovi konania na jeho žiadosť vydať úradné vysvedčenie o skutočnostiach
známych zo spisu, pokiaľ to potrebuje na uplatňovanie alebo obhajovanie svojich práv.
§ 40.
Vylúčenie súdnych osôb z vykonávania úkonov trestného konania.
(1)
Ak sudca (člen senátu, senát), o vylúčenie ktorého z vykonávania úkonov trestného
konania v určitej veci ide (
§ 39 ods. 2 tr. p.
), s tým súhlasí, pridelí predseda súdu vec inému sudcovi (senátu) alebo určí do senátu
miesto neho iného sudcu. O tomto opatrení predseda súdu urobí záznam vo spise.
(2)
Zapisovateľ je povinný oznámiť skutočnosti, pre ktoré nesmie byť pribratý (
§ 60 ods. 3 tr. p.
), prokurátorovi a v konaní na súde predsedovi senátu, len čo sa o týchto skutočnostiach
dozvedel.
§ 41.
Ak má prokurátor alebo v konaní pred súdom predseda senátu ustanoviť obvinenému obhajcu
(
§ 45 tr. p.
), požiada advokátsku poradňu, aby mu oznámila, ktorý advokát má byť za obhajcu ustanovený.
§ 42.
Ak v konaní v občianskych právnych veciach predseda senátu neustanoví účastníkovi
zástupcu z radov advokátov (
§ 142 ods. 1
,
§ 144 ods. 1 o. s. p.
), môže ho ustanoviť z radov sudcov z povolania alebo iných zamestnancov súdu, ktorí
sú na to spôsobilí.
§ 42a
Postup ustanovovania obhajcov a zástupcov v mieste, kde je niekoľko advokátskych poradní,
upraví sa v záujme ich rovnomerného zaťaženia dohodou medzi krajským prokurátorom,
predsedom krajského súdu a vedúcimi advokátskych poradní.
§ 43.
(1)
Úkony prokurátora alebo súdu sa konajú mimo budovy prokuratúry alebo súdu len vtedy,
ak sú pre to závažné dôvody, najmä ak to vyžaduje povaha úkonu alebo ak je to vhodné
z výchovných dôvodov.
(2)
Ak sa má nejaký úkon vykonať v budove úradu (orgánu verejnej správy) alebo verejného
ústavu alebo podniku, treba to vopred ohlásiť osobe poverenej ich vedením.
(3)
Vo vojenských alebo vojskom obsadených budovách a podnikoch alebo v budovách Sboru
národnej bezpečnosti smie prokurátor alebo súd vykonať potrebný úkon len so svolením
príslušného veliteľa.
§ 44.
V dňoch pracovného pokoja možno konať úkony len v naliehavých prípadoch.
§ 45.
(1)
Predvolávanie na jednotlivé úkony sa deje zpravidla písomne, alebo pokiaľ je to možné,
ústne, v naliehavých prípadoch aj telegraficky alebo telefonicky. Ak niektorá osoba
bola predvolaná ústne, telegraficky alebo telefonicky, urobí sa o tom záznam vo spise;
ak bola predvolaná ústne pri výsluchu, poznamená sa to v zápisnici.
(2)
Ak to vyžadujú osobitné okolnosti prípadu, najmä při nariadenom predvedení, možno
predvolanie v trestných veciach zariadiť aj prostredníctvom orgánov národnej bezpečnosti.
(3)
V písomnom predvolaní sa uvedie označenie veci, miesto, čas, a ak tým nie je ohrozený
všeobecný záujem, tiež predmet výsluchu alebo iného úkonu, ďalej, či sa má predvolaný
ustanoviť ako obvinený, účastník, svedok, znalec alebo tlmočník a ktoré pomôcky a
dôkazné prostriedky má so sebou priniesť. Zamestnané osoby sa súčasne vyzvú, aby o
svojom predvolaní včas upovedomily svojho zamestnávateľa (bezprostredného predstaveného),
aby mohlo byť zariadené ich zastupovanie za ich neprítomnosti v práci. Okrem toho
sa v písomnom predvolaní označia zákonné následky, ktoré by predvolaného postihly,
keby sa bez dôvodu a bez ospravedlnenia neustanovil.
(4)
V písomnom predvolaní určenom obvinenému sa okrem zákonného ustanovenia uvedie aj
slovne, o aké obvinenie ide.
(5)
Príslušníci ozbrojených sborov v činnej službe sa predvolávajú prostredníctvom svojho
predstaveného. Ak nie je známy predstavený vojenských osôb v činnej službe, predvolajú
sa prostredníctvom miestneho veliteľa; ak nie je známy predstavený príslušníkov Sboru
národnej bezpečnosti alebo Sboru väzenskej stráže v činnej službe, predvolajú sa prostredníctvom
najbližšieho veliteľstva príslušného Sboru.
(6)
Ak sa má vyslúchnuť väčší počet osôb zamestnaných na tom istom pracovisku (v tom
istom závode a pod.), možno vykonať ich výsluch po predchádzajúcej dohode so správou
pracoviska (závodu a pod.) v mieste pracoviska, a to aj bez ich predchádzajúceho predvolania.
§ 46.
(1)
O predvedenie (
§§ 92
,
109
a
§ 232 ods. 2 tr. p.
,
§ 69
,
§ 100 ods. 2
a
§ 112 o. s. p.
) sa požiada príslušné veliteľstvo Sboru národnej bezpečnosti.
(2)
O predvedenie príslušníkov ozbrojených sborov v činnej službe sa požiada ich predstavený.
§ 47.
Upovedomovanie o úkonoch.
(1)
Ustanovenia
§ 45 ods. 1
a
ods. 3 prvej a druhej vety
sa použijú primerane, ak sa upovedomujú o úkonoch prokurátora alebo súdu obvinený,
jeho obhajca alebo zákonný zástupca, zúčastnená osoba, poškodený a ich zákonní zástupcovia
alebo zmocnenci, orgán verejnej starostlivosti o mládež alebo účastníci a ich zákonní
zástupcovia alebo zmocnenci.
(2)
Prokurátor musí byť upovedomený o všetkých úkonoch súdu, ktorých sa má zúčastniť.
§ 48.
(1)
Pred výsluchom zistí vyslúchajúci totožnosť vyslúchaného a poučí ho o jeho právach
a povinnostiach. V zápisnici sa výslovne uvedie, že sa tak stalo; kde je to potrebné,
uvedie sa aj prejav vyslúchaného.
(2)
Na začiatku výsluchu zistí vyslúchajúci osobné pomery vyslúchaného
1.
u obvineného zistí najmä meno a priezvisko (aj predošlé priezvisko), dátum a miesto
(okres) jeho narodenia, miesto, kde bol zapísaný do knihy narodení, jeho posledné
bydlisko (miesto pobytu), rodinný stav, zamestnanie (u osôb, ktoré nie sú zamestnané,
ich posledné zamestnanie), majetkové a zárobkové pomery a predchádzajúce tresty;
2.
u inej vyslúchanej osoby zistí meno a priezvisko, vek, rodinný stav, zamestnanie,
bydlisko (miesto pobytu) a okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na jej hodnovernosť.
(3)
Vyslúchanému možno dovoliť, aby skôr, než dá odpoveď, nazrel do svojich písomných
poznámok. Ak sa tak stalo, poznamená sa to v zápisnici. Vyslúchaného možno vyzvať,
aby poznámky predložil na nazretie prokurátorovi alebo sudcovi, ktorý vedie výsluch.
§ 49.
(1)
Výsluch osôb, ktoré sa nevedia vyjadrovať ani v českom ani v slovenskom jazyku, sa
koná prostredníctvom tlmočníka. Od pribratia tlmočníka možno upustiť, ak vyslúchajúci
alebo zapisovateľ ovláda jazyk, v ktorom sa bude výsluch konať.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa použije obdobne pre výsluch hluchých, nemých alebo hluchonemých
osôb, ak sa nemožno s nimi dorozumieť iným spoľahlivým spôsobom.
§ 50.
(1)
Ak priberie prokurátor alebo súd znalca k ohliadke (
§ 80 tr. p.
,
§§ 119 a nasl. o. s. p.
), môže vzhľadom na povahu veci určiť, že sa má ohliadka konať len v prítomnosti znalcov
samých.
(2)
Ak je obava, že predmet ohliadky sa ohliadkou zničí alebo zmení, odovzdá sa znalcom,
ak je to možné, len časť predmetu a urobí sa opatrenie, aby sa mohla ohliadka podľa
potreby opakovať.
§ 51.
(1)
Zápisnica (
§ 60 tr. p.
,
§§ 66
a
68 o. s. p.
) má obsahovať všetky podstatné okolnosti a musí byť z nej zrejmé, či pri vykonávaní
úkonu sa dbalo na príslušné predpisy (napr. napomenutie vypovedať pravdu, prejav,
ktorý vyslúchaný urobil na upozornenie, že má právo odoprieť výpoveď).
(2)
Zpravidla sa zapisuje len obsah výpovede vyslúchaných osôb. Pokiaľ je to dôležité
pre posúdenie veci, zapíšu sa výpovede vyslúchaných osôb doslovne; v tomto prípade
sa príslušné miesto vyslúchanej osobe vždy zo zápisnice prečíta a v zápisnici sa poznamená,
že sa tak stalo, poprípade tiež, aké námietky boly robené. Ak záleží na presnom a
doslovnom znení odpovede alebo ak vyslúchaný vypovedá vyhýbavo, koná sa výsluch tak,
že sa kladú jednotlivé otázky, ktoré sa doslovne zapíšu do zápisnice; rovnako sa doslovne
zapíše do zápisnice odpoveď vyslúchaného.
(3)
Zápisnica o výpovedi osoby, ktorá nevie ani česky ani slovensky, sa spíše v niektorom
z týchto jazykov; ak záleží na doslovnom znení výpovede, zapíše zapisovateľ alebo
tlmočník jej príslušnú časť pokiaľ možno tiež v jazyku, v ktorom táto osoba vypovedala.
(4)
Zápisnica sa hlasito diktuje, aby prítomní diktovanú výpoveď počuli. Prokurátor a
v konaní na súde predseda senátu môže vyslúchanému, najmä ak ide o znalca, dovoliť,
aby svoju výpoveď diktoval zapisovateľovi sám. Táto okolnosť sa poznamená v zápisnici.
(5)
Ak je to potrebné, môže byť priebeh celého výsluchu alebo jeho časti, poprípade priebeh
celého úkonu alebo jeho časti, zaznamenaný tesnopisne; tesnopisný záznam sa prepíše
obyčajným písmom a pripojí k zápisnici.
§ 52.
(1)
Zápisnicu v trestných veciach podpisujú osoba vedúca konanie a zapisovateľ, ako aj
tlmočník a osoba pribratá podľa
§ 127 ods. 2
a
§ 133 ods. 2 tr. p.
Zápisnicu spísanú mimo hlavného a odvolacieho pojednávania a verejného zasadania
podpisuje aj vyslúchaný; ak bola výpoveď vyslúchaného napísaná na niekoľkých samostatných
listoch alebo hárkoch, podpíše vyslúchaný každý samostatný list alebo hárok osobitne.
Pred podpísaním sa zápisnica vyslúchanému prečíta alebo predloží na prečítanie. V
zápisnici sa poznamená, že sa tak stalo, a uvedie sa, či vyslúchaný zápisnicu schválil.
Ak vyslúchaný odmietne zápisnicu podpísať, poznamená sa to v zápisnici spolu s dôvodmi,
ktoré uviedol.
(2)
Ak nemôže predseda senátu pre prekážku dlhšieho trvania podpísať zápisnicu, podpíše
ju iný člen senátu. Ak nemôže pre prekážku dlhšieho trvania podpísať zápisnicu iná
osoba, nie je potrebný jej podpis. Dôvod, prečo podpis chýba, sa poznamená v zápisnici.
§ 53.
Osoba vedúca konanie môže aj po podpísaní zápisnice nariadiť opravu chýb v písaní
a iných zrejmých nesprávností a v tomto smere zápisnicu doplniť. Oprava sa vyznačí
tak, aby pôvodný zápis zostal čitateľný; opravu podpíše ten, kto ju nariadil, a zapisovateľ.
§ 54.
(1)
V zápisnici o hlasovaní (
§ 24 tr. p.
,
§ 155 o. s. p.
) sa uvedie
1.
deň hlasovania,
2.
mená a priezviská členov senátu a zapisovateľa,
3.
postup pri jednotlivých hlasovaniach, ich výsledok a výrok rozhodnutia.
(2)
Mienka odlišná od názoru väčšiny sa zapíše v celom svojom znení a stručne sa odôvodní.
(3)
Dôvody rozhodnutia sa pojmú do zápisnice len vtedy, ak je medzi členmi senátu rozpor
pre odôvodnenie, ktorý bolo potrebné hlasovaním odstrániť.
(4)
Zápisnicu o hlasovaní podpisujú všetci členovia senátu a zapisovateľ.
(5)
Ak sa skončí pojednávanie bez odročenia, pojmú sa všetky zápisy o hlasovaní senátu
do jedinej zápisnice o hlasovaní.
(6)
Ak ide o jednoduché rozhodnutia, na ktorých sa senát usniesol jednohlasne a ktoré
predchádzala iba porada v pojednávacej miestnosti bez prerušenia pojednávania, nespisuje
sa osobitná zápisnica o hlasovaní, v zápisnici o pojednávaní sa poznamená, že sa usnesenie
stalo bez prerušenia pojednávania.
(7)
Zápisnica o hlasovaní sa pripojí ku spisu v zalepenej obálke, opatrenej na závere
okrúhlou úradnou pečiatkou (
§ 70 ods. 1
).
§ 55.
Označenie osoby obvineného a trestného činu.
(1)
Ak nie sú známe všetky osobné dáta obvineného [
§ 26 ods. 1 písm. b)
,
§ 86 písm. b) tr. p.
], uvedú sa ako v obžalobe, tak v rozsudku všetky okolnosti, ktoré sú potrebné, aby
obvinený nemohol byť zamenený s inou osobou.
(2)
Trestný čin [
§ 26 ods. 1 písm. c)
,
§ 86 písm. c) tr. p.
] sa ako v obžalobe, tak v rozsudku označí nielen uvedením príslušného ustanovenia
(príslušných paragrafov) trestného zákona, ale aj svojím pomenovaním.
§ 56.
Denník prokurátora.
(1)
Na okresnej a Štátnej prokuratúre vedie prokurátor o každej trestnej veci denník.
Denník nie je súčasťou trestného spisu a uschováva sa oddelene.
(2)
Za prípravného konania sa do denníka zpravidla zapisuje len dôjdenie spisu a spôsob
vybavenia prokurátorom, poprípade záznam o úkonoch, ktoré sú pre konanie zvlášť dôležité.
Po podaní obžaloby, pokiaľ bude trestný spis na súde, sa v denníku vyznačí každé dôjdenie
spisu, ako aj jednotlivých písomností a urobené opatrenie. Po právoplatnom skončení
veci na súde nebudú zpravidla potrebné ďalšie záznamy v denníku.
(3)
V každom štádiu konania treba však do denníka zapisovať a v ňom ukladať rovnopisy
zpráv predkladaných nadriadenému prokurátorovi a poukazy od neho došlé, dôverné prípisy,
rovnopis vyhotovenia obžaloby a opravných prostriedkov a rovnopisy súdnych rozhodnutí,
ak boly prokurátorovi doručené.
(4)
Vo väzobných veciach denník sa nápadne označí „Väzba“. Ak bol obvinený z väzby prepustený,
označenie „Väzba“ sa na denníku prečiarne.
(5)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane na vedenie denníka o občianskych
právnych veciach, ak prokurátor urobil návrh na začatie občianskoprávneho konania
alebo ak vstúpil do takého konania.
§ 57.
(1)
Po skončení prípravného konania predloží prokurátor súdu obžalobu (
§ 85 ods. 1 tr. p.
) a pripojí k nej príslušné spisy.
(2)
Obžalobu treba podať v toľkých rovnopisoch, aby po jednom rovnopise dostali všetci
členovia senátu, všetci obvinení a ich zákonní zástupcovia a obhajcovia a aby jeden
rovnopis zostal pri spise súdu prvej stolice. Rovnopisy určené pre členov senátu sa
ponechajú po skončení hlavného pojednávania pri spise.
(3)
Veci dôležité pre trestné konanie (
§ 82 tr. p.
) zostanú ďalej v úschove prokurátora. Podaním obžaloby prechádza však rozhodovanie
o vrátení alebo vydaní týchto vecí na súd.
(4)
Ak bola obžaloba pred začatím hlavného pojednávania vzatá zpät (
§ 85 ods. 2 tr.p.
), vráti súd spisy prokurátorovi. Rozhodovanie o väzbe obvineného a o veciach vzatých
do úschovy prechádza opäť na prokurátora.
§ 58.
(1)
Predseda senátu pripraví hlavné pojednávanie tak, aby sa mohlo skončiť na jedinom
zasadaní, a ak to dovoľuje povaha prípadu, v jednom dni.
(2)
Počet hlavných pojednávaní určených na jeden deň třeba podľa získaných skúseností
a s náležitým zreteľom na druh a rozsah trestných vecí, ktoré sa budú na hlavnom pojednávaní
prejednávať, určiť tak, aby sa jednotlivé hlavné pojednávania nemusely pre nedostatok
času odkladať. Taktiež začiatok niekoľkých hlavných pojednávaní určených na ten istý
deň treba podľa pravdepodobného trvania predchádzajúcich hlavných pojednávaní určiť
tak, aby predvolané osoby nemusely na začiatok hlavného pojednávania dlho čakať.
(3)
Ak možno očakávať, že hlavné pojednávanie bude trvať dlhší čas, majú sa svedkovia
predvolať pokiaľ možno na čas, v ktorom pravdepodobne dôjde k ich výsluchu. Ustanovenie
predchádzajúcej vety sa použije obdobne na predvolanie znalcov a tlmočníkov, ak nie
je potrebné, aby sa zúčastnili celého hlavného pojednávania.
§ 59.
Po začatí hlavného pojednávania zistí predseda senátu totožnosť všetkých predvolaných
osôb, a to zpravidla podľa občianskych preukazov.
§ 60.
(1)
Pri hlavných pojednávaniach, o sledovanie ktorých možno u pracujúcich očakávať väčší
záujem, možno urobiť opatrenie proti preplneniu miestnosti, v ktorej sa bude konať
verejné pojednávanie (napr. vydávanie vstupeniek).
(2)
Prístup na hlavné pojednávanie možno ako poslucháčom odoprieť osobám
1.
maloletým,
2.
ozbrojeným, pokiaľ nie sú povinné nosiť zbraň podľa svojej služby,
3.
ktoré sa ustanovily v stave spôsobilom vzbudiť verejné pohoršenie, alebo
4.
ktoré boly opätovne súdom potrestané.
§ 61.
(1)
Ak bola verejnosť hlavného pojednávania vylúčená pre ohrozenie štátneho, hospodárskeho
alebo služobného tajomstva, upozorní predseda senátu prítomných (
§ 143 ods. 2 posledná veta
a
§ 144 ods. 1 tr. p.
) na trestné následky, ktoré by nastaly, keby nepovolaným osobám vyjavili skutočnosti,
o ktorých sa pri pojednávaní dozvedeli.
(2)
Predseda senátu môže zakázať, aby si prítomní (odsek 1) robili písomné poznámky o
tom, čo pri hlavnom pojednávaní počuli.
§ 62.
Odvolacie pojednávanie a verejné zasadania.Ustanovenia
§§ 58 až 61
sa použijú primerane aj na odvolacie pojednávanie a verejné zasadania.
§ 63.
Na ústne pojednávania a iné konania v občianskych právnych veciach použijú sa primerane
predpisy o hlavnom pojednávaní (
§§ 58 až 61
).
§ 64.
Ak sa zúčastnil prokurátor konania v občianskych právnych veciach (
§ 6 o. s. p.
), vyznačí sa to vo vyhotovení súdneho rozhodnutia (
§§ 157
a
170 o. s. p.
).
§ 65.
(1)
Predseda senátu môže vypracovaním písomného vyhotovenia rozhodnutia poveriť niektorého
sudcu z povolania, ktorý je členom senátu; vypracovanie písomného vyhotovenia usnesenia
jednoduchej povahy môže sveriť aj správnym zamestnancom.
(2)
Ak nemôže predseda senátu ani iný člen senátu pre prekážku dlhšieho trvania vypracovať
písomné vyhotovenie vyhláseného (vyneseného) rozhodnutia, môže ho na príkaz predsedu
súdu vypracovať iný sudca z povolania, ktorý nebol členom senátu.
(3)
Písomné vyhotovenie rozhodnutia sa opatrí dátom jeho vyhlásenia (vynesenia).
§ 66.
(1)
Písomné vyhotovenie rozhodnutia prokurátora schvaľuje a podpisuje vedúci prokurátor,
ktorý však môže toto oprávnenie v niektorých veciach buď celkom alebo zčasti preniesť
na prokurátorov - aprobantov.
(2)
Písomné vyhotovenie rozhodnutia súdu podpisuje predseda senátu. Ak nemôže predseda
senátu podpísať písomné vyhotovenie rozhodnutia pre prekážku dlhšieho trvania, podpíše
ho za neho iný člen senátu. Dôvod, prečo podpis predsedu senátu chýba, sa poznamená
na písomnom vyhotovení rozhodnutia.
§ 67.
(1)
Pri usneseniach jednoduchej povahy, ktoré v úplnom rozsahu vyhovujú podanému návrhu
a ktoré nemusia byť odôvodnené, môže sa písomné vyhotovenie usnesenia nahradiť stručným
povoľovacím záznamom („Návrhu sa vyhovuje“).
(2)
V povoľovacom zázname sa ďalej uvedie, či sa má na zhotovenie rovnopisu vyhotovenia
rozhodnutia použiť predpísaný vzor („Návrhu sa vyhovuje, vzor č. ...“) alebo povoľovacia
pečiatka („Návrhu sa vyhovuje, peč.“).
(3)
Povoľovaciu pečiatku možno použiť, ak je poruke dostatočný počet rovnopisov písomného
podania alebo dostatočný počet rovnopisov rubrík; tieto podania alebo tieto rubriky
musia obsahovať určitý návrh súhlasný s písomným podaním, ako aj právne poučenie o
opravnom prostriedku.
(4)
Ak je to potrebné, uvedie sa v povoľovacom zázname aj výška určených trov.
§ 68.
(1)
Povoľovacia pečiatka sa odtlačí na prednej strane rovnopisu písomného podania alebo
rubriky.
(2)
Pre povoľovaciu pečiatku sa určuje tento vzor
(Malý štátny znak)
Usnesenie.
Návrhu sa vyhovuje. Trovy navrhovateľa sa určujú sumou Kčs h.
............................................... prokuratúra/súd v .........................
, odd. ............................ dňa ....................................
§ 69.
Použitie návrhu usnesenia predloženého účastníkmi.V občianskych právnych veciach môžu
účastníci v záujme urýchleného vybavenia veci predložiť súdu súčasne s podaním aj
potrebné rovnopisy usnesenia, ktoré navrhujú, a ktoré sa má vydať bez vypočutia účastníkov.
Ak sa tieto rovnopisy hodia, môže ich súd po prípadnom doplnení použiť.
§ 70.
(1)
Rovnopisy vyhotovenia rozhodnutia prokurátora alebo súdu, listiny o ustanovení poručníka
alebo opatrovníka (
§ 253 ods. 2
,
§ 262 o. s. p.
), listiny o ustanovení správcu likvidačnej podstaty (
§ 581 o. s. p.
), úradné vysvedčenia (
§ 39
), overovacie doložky (
§ 171 ods. 2
,
§ 174 ods. 3
), ako aj všetky rovnopisy vybavení určené pre cudzozemské súdy alebo úrady opatrí
vedúci úradník oddelenia okrúhlou úradnou pečiatkou.
(2)
Rovnopisy vyhotovenia usnesenia v skrátenej forme (
§§ 67 a 68
) sa okrúhlou úradnou pečiatkou neopatrujú.
(3)
Ak rovnopisy uvedené v odseku 1 sú určené pre cudzinu, podpisuje ich prokurátor-aprobant
alebo predseda senátu vlastnoručne; správnosť ostatných rovnopisov potvrdzuje vedúci
úradník oddelenia.
§ 71.
Rovnopisy poukazov, ktorými sa nariaďuje vydanie peňazí alebo iných hodnôt, podpisuje
vlastnoručne prokurátor-aprobant alebo predseda senátu; vedúci prokurátor alebo predseda
súdu ich opatrí osemhrannou úradnou pečiatkou.
§ 72.
Vypravenie rovnopisov vyhotovenia rozhodnutia.
(1)
Rovnopisy vyhotovenia rozhodnutia prokurátora alebo súdu majú byť vypravené najneskoršie
do 15 dní po vyhlásení (vynesení) rozhodnutia. Túto lehotu možno predĺžiť len so súhlasom
vedúceho prokurátora a v konaní na súde so súhlasom predsedu súdu.
(2)
Rozhodnutie opravnej stolice sa zašle v potrebnom počte rovnopisov aj so spismi prvej
stolici, ktorá zariadi jeho doručenie (
§§ 29
a
64 tr. p.
,
§§ 189
a
196 o. s. p.
).
§ 73.
Doložka o právoplatnosti rozhodnutia.
(1)
Len čo rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, zaznamená vedúci úradník oddelenia na
vyhotovení rozhodnutia túto skutočnosť, ako aj deň, keď právoplatnosť nastala. Ak
sa rozhodnutie stalo právoplatným len zčasti, má sa to v zázname presne vyjadriť.
(2)
Záznam uvedený v odseku 1 sa urobí aj na rovnopisoch vyhotovenia rozhodnutia, ktorými
sa upovedomujú iné súdy alebo úrady (orgány verejnej správy); na žiadosť osoby, ktorej
bolo rozhodnutie doručené ešte pred jeho právoplatnosťou, urobí sa tento záznam aj
na rovnopise, ktorý táto osoba predloží.
§ 74.
Doložka o vykonateľnosti rozhodnutia.Na žiadosť osoby, ktorej bolo doručené rozhodnutie
vykonateľné ešte pred tým, než sa stalo právoplatným, vyznačí vedúci úradník oddelenia
vykonateľnosť rozhodnutia na rovnopise, ktorý táto osoba predloží.
§ 75.
(1)
Doručenie písomností a jeho spôsob nariaďuje prokurátor a v konaní na súde predseda
senátu. K písomnostiam, doručenie ktorých má byť preukázané, sa pripojí doručenka.
(2)
Písomnosti prokurátora a súdu sa doručujú zpravidla poštou ako listové zásielky,
v naliehavých prípadoch ako náhle zásielky.
(3)
Ak to prokurátor a v konaní na súde predseda senátu uzná za výhodnejšie, vykoná sa
doručenie doručovateľom prokuratúry alebo súdnym doručovateľom.
(4)
Vo zvlášť naliehavých prípadoch môže prokurátor a v konaní na súde predseda senátu
požiadať o vykonanie doručenia príslušný miestny národný výbor alebo, najmä pri nariadenom
predvedení, príslušné veliteľstvo Sboru národnej bezpečnosti.
(5)
Ak sa má písomnosť prokurátora alebo súdu doručiť při nejakom úradnom úkone (napr.
pri prehľadaní domu alebo pri výkone exekúcie zexekvovaním hnuteľných vecí), obstará
jej doručenie orgán, ktorý má úkon vykonať; v takých prípadoch sa doručenka nepripojuje
a výkon doručenia sa osvedčí v zápisnici, ktorá bola spísaná o úkone.
(6)
Prokurátorovi sa doručujú písomnosti súdu zpravidla súčasne so spismi, aby mohol
do nich nazrieť.
§ 76.
Niekoľko písomností pre jednu osobu možno doručiť na jednu doručenku len vtedy, ak
ide o tú istú vec.
§ 77.
Adresátovi možno doručiť v byte, na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý.
§ 78.
Písomnosti určené úradom (orgánom verejnej správy), súdom, ústavom, podnikom alebo
právnickým osobám sa doručia ich zamestnancom oprávneným prijímať písomnosti (podateľni).
Ak niet takých osôb, doručia sa ktorémukoľvek prítomnému zamestnancovi, ktorý je ochotný
ich prijať.
§ 79.
Písomnosti, určené v trestnom konaní príslušníkom ozbrojených sborov v činnej službe,
sa doručia prostredníctvom ich predstaveného; ak nie je známy predstavený vojenských
osôb v činnej službe, doručia sa také písomnosti prostredníctvom miestneho veliteľa;
ak nie je známy predstavený príslušníkov Sboru národnej bezpečnosti alebo Sboru väzenskej
stráže v činnej službe, doručia sa také písomnosti prostredníctvom najbližšieho veliteľstva
príslušného Sboru.
§ 80.
Písomnosti určené osobám, ktorým prislúcha právo exteritoriality, alebo osobám v bytoch
exteritoriálnych osôb alebo v exteritoriálnych budovách alebo miestnostiach sa predložia
Ministerstvu spravodlivosti, ktoré zariadi ich doručenie.
§ 81.
Odopretie prijať doručovanú písomnosť.
(1)
Ak adresát odoprel písomnosť prijať, vráti ju doručovateľ prokuratúre alebo súdu.
Na doručenke uvedie dátum a dôvod odopretia prijatia.
(2)
Ak prokurátor alebo súd uznal, že odopretie prijať písomnosť bolo bezdôvodné, považuje
sa písomnosť za doručenú dňom, keď prijatie bolo odopreté. Na tieto následky musí
doručovateľ adresáta upozorniť a na doručenke musí poznamenať, že sa tak stalo.
§ 82.
(1)
Ak adresát, ktorému sa má písomnosť doručiť v byte, nebol tam zastihnutý, hoci sa
zdržuje v mieste doručenia, možno písomnosť doručiť každej dorastenej osobe v byte
spolubývajúcej, a keby taká osoba nebola, prenajímateľovi alebo osobe poverenej v
dome dozorom, pokiaľ tam bývajú a sú ochotní písomnosť prijať.
(2)
Ak adresát, ktorému sa má písomnosť doručiť na pracovisku, nebol tam zastihnutý,
hoci sa zdržuje v mieste doručenia, možno písomnosť určenú zamestnávateľovi doručiť
každému jeho zamestnancovi, pokiaľ je ochotný ju prijať; písomnosť určenú zamestnancovi
možno doručiť jeho zamestnávateľovi alebo zástupcovi zamestnávateľa alebo spoluzamestnancom,
pokiaľ sú ochotní ju prijať.
(3)
V prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 možno na obálke písomnosti uviesť osobu, ktorej
sa písomnosť pre jej záujem na veci alebo z iných dôvodov pri náhradnom doručení nesmie
doručiť.
(4)
Ak sa adresát nezdržuje v mieste určenia a ak môže doručovateľ ihneď zistiť nové
miesto jeho pobytu, zašle písomnosť za adresátom, ak nie je na zásielke výslovne uvedené,
že doručenie mimo miesta určenia je vylúčené.
§ 83.
(1)
Ak nemožno doručiť písomnosť niektorým zo spôsobov uvedených v
§ 82 ods. 1 a 2
, uloží ju poštový doručovateľ na poštovom úrade, doručovateľ prokuratúry na prokuratúre,
súdny doručovateľ na súde a orgán miestneho národného výboru na miestnom národnom
výbore. Adresáta o tom upovedomí oznámením, ktoré zanechá v jeho byte alebo na pracovisku,
a ak to nie je možné, v schránke určenej na prijímanie jeho pošty. Ak niet takej schránky,
pripevní oznámenie na dverách vchodu do jeho bytu alebo na vhodnom mieste pracoviska
a podľa možnosti upovedomí o tom aj osoby zo susedstva alebo osoby zamestnané na pracovisku.
Tieto okolnosti uvedie doručovateľ na doručenke, poznamená, ktorého dňa bola písomnosť
uložená, a vráti doručenku prokuratúre alebo súdu.
(2)
Deň, keď bola písomnosť uložená, považuje sa za deň doručenia písomnosti. Také uloženie
má účinky doručenia, aj keď sa adresát o uložení písomnosti nedozvedel.
§ 84.
Doručovanie do vlastných rúk.
(1)
Do vlastných rúk adresáta musí sa písomnosť doručiť
1.
v prípadoch ustanovených zákonom,
2.
ak to uzná prokurátor a v konaní na súde predseda senátu z dôležitých dôvodov za
potrebné.
(2)
Ak adresát, ktorému sa má písomnosť doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý, hoci
sa zdržuje v mieste doručenia, vyzve ho doručovateľ, aby bol v určitý deň a hodinu
prítomný na prijatie písomnosti. S výzvou naloží doručovateľ ako s oznámením pri náhradnom
doručení (
§ 83 ods. 1 druhá a tretia veta
). Ak nebude výzve vyhovené, uloží poštový doručovateľ písomnosť na pošte, doručovateľ
prokuratúry na prokuratúre, súdny doručovateľ na súde a orgán miestneho národného
výboru na miestnom národnom výbore; o tom sa adresát upovedomí a súčasne sa upozorní,
že si má doručovanú písomnosť do troch dní prevziať.
(3)
Ak si adresát písomnosť v lehote troch dní neprevzal, považuje sa posledný deň tejto
lehoty za deň, keď bolo doručenie vykonané, aj keď sa adresát o uložení písomnosti
nedozvedel.
(4)
Ustanovenia odseku 2 tretej vety a odseku 3 nemožno použiť pri doručovaní písomností,
pri ktorých je náhradné doručenie podľa ustanovenia
§ 65 ods. 2 druhej vety tr. p.
vylúčené. V týchto prípadoch sa doručenka nápadne označí „Náhradné doručenie vylúčené“.
§ 85.
Doručenky.
(1)
Pri doručovaní do vlastných rúk adresáta sa použijú modré doručenky, inak sa použijú
biele doručenky.
(2)
Zásielky s modrými doručenkami sa podávajú na poštu vždy doporučene.
§ 86.
Trovy konania v trestných veciach.
(1)
K trovám trestného konania preddavkovaným štátom (
§ 67 tr. p.
) patria najmä
1.
trovy doručovania (včítane poštovného),
2.
trovy predvedenia, dopravy a sprievodu obvinených a iných osôb,
3.
cestovné výdavky prokurátorov, sudcov, zapisovateľa a iných pomocných osôb, ako aj
náhrady poskytované sudcom z ľudu,
4.
trovy zaistenia výkonu rozhodnutia, najmä zaistenia výkonu trestu prepadnutia majetku
(
§§ 283 a nasl. tr. p.
),
5.
svedočné,
6.
znalečné a tlmočné, ako aj náhrada hotových výdavkov spojených so znaleckým a tlmočníckym
úkonom,
7.
potrebné výdavky obhajcu ustanoveného podľa
§ 45 tr. p.
,
8.
potrebné výdavky spojené s uschovaním vecí dôležitých pre trestné konanie (
§ 82 tr. p.
),
9.
trovy spojené so zaopatrením obvineného vo väzbe,
10.
trovy spojené s výkonom trestu a ochranného opatrenia,
11.
trovy spojené so zaistením nárokov poškodeného vzniknutých z trestného činu (
§ 49 tr. p.
).
(2)
Dennú sadzbu pripadajúcu na trovy spojené so zaopatrením vo väzbe a s výkonom trestu
odňatia slobody a ochranného opatrenia vyhlási každoročne Ministerstvo spravodlivosti
v príslušnom úradnom liste určenom pre súdne vyhlášky. Trovy na zdravotnú starostlivosť
počas väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia sa účtujú
podľa skutočného výdavku.
(3)
Trovy na liečenie úrazu, ktorý utrpela osoba, na ktorej sa vykonáva väzba, trest
odňatia slobody alebo ochranné opatrenie, pri práci nariadenej väzenským, výchovným
alebo liečebným ústavom, sa k trovám trestného konania nepočítajú.
§ 87.
Trovy konania v občianskych právnych veciach.K trovám konania v občianskych právnych
veciach, preddavkovaným štátom, patria najmä
1.
výdavky na súdne úkony, od ktorých bol účastník oslobodený (
§ 140 ods. 1
,
§ 144 ods. 1 o. s. p.
),
2.
potrebné výdavky zástupcu ustanoveného podľa
§ 142 ods. 1
alebo
§ 144 ods. 1 o. s. p.
,
3.
trovy spojené s procesným úkonom, ktorý súd vykonal, hoci účastník nesložil na ne
preddavok, složenie ktorého mu bolo podľa
§ 128 ods. 1 o. s. p.
uložené.
§ 88.
(1)
Účastníkovi, ktorý sa osobne ustanovil na súd, pretože to bolo účelné na uplatnenie
alebo na obranu jeho práva, prislúcha proti odporcovi, proti ktorému má nárok na náhradu
trov konania (
§§ 129 až 132 o. s. p.
), náhrada potrebných výdavkov a ušlej odmeny za prácu.
(2)
K potrebným výdavkom účastníka náleží
1.
cestovné (
§§ 89 až 91
),
2.
stravné (
§ 92
),
3.
nocľažné (
§ 93
).
(3)
Nárok na náhradu ušlej odmeny za prácu môže uplatniť len účastník, ktorý pre svoju
účasť na súde bol neprítomný v zamestnaní a nemá za tento čas nárok na mzdu (plat)
voči svojmu zamestnávateľovi. Náhrada skutočne ušlej mzdy (platu) sa priznáva na základe
potvrdenia účastníkovho zamestnávateľa podľa priemeru za posledné výplatné obdobie.
(4)
Ak účastník postihnutý ťažkou telesnou chorobou alebo vadou, ako aj v iných podobných
prípadoch, potrebuje sprievodcu, nahradia sa aj sprievodcovi jeho potrebné výdavky
a ušlá odmena, ako by sprievodca sám bol účastníkom.
§ 89.
(1)
Nárok na cestovné má len účastník, ktorý nebýva v mieste konania.
(2)
Ak účastník použil verejný hromadný dopravný prostriedok, nahradzuje sa mu cestovné
za najnižšiu vozňovú triedu. Cestovné za použitie rýchlika (vlaku, autobusu) sa nahradzuje
pri vzdialenostiach nad 100 km, inak len vtedy, keby sa účastník so zreteľom na čas
konania nemohol včas ustanoviť na miesto konania alebo keby bolo potrebné nahradiť
mu nocľažné.
(3)
Účastníkovi postihnutému ťažkou telesnou chorobou alebo vadou, ako aj v iných podobných
prípadoch, sa môže nahradiť aj cestovné vyššej vozňovej triedy.
§ 90.
(1)
Ak účastník (
§ 89
) pri väčšej vzdialenosti miesta konania od stanovišťa verejného hromadného dopravného
prostriedku musel použiť ešte miestny verejný hromadný dopravný prostriedok, nahradzuje
sa mu aj miestne prepravné.
(2)
Miestne prepravné sa nahradzuje aj účastníkovi, ktorý býva v mieste konania, ak so
zreteľom na vzdialenosť miesta konania od miesta svojho bydliska alebo pracoviska
použil miestny verejný hromadný dopravný prostriedok.
§ 91.
Ak okolnosti prípadu vyžadujú, aby cesta bola vykonaná inak než verejným hromadným
dopravným prostriedkom, poskytne sa účastníkovi pri ceste
1.
peši alebo cestovným kolom náhrada v sume 2 Kčs za každý kilometer,
2.
najatým povozom (motorovým vozidlom) náhrada skutočne vzniknutých výdavkov do obvyklej
výšky,
3.
vlastným povozom (motorovým vozidlom) náhrada vo výške dvoch tretín obvyklých výdavkov
za najatý povoz (motorové vozidlo).
§ 92.
Nárok na stravné prislúcha len účastníkovi, ktorý nebýva v mieste konania, ak trval
jeho pobyt v tomto mieste aj s cestou tam a zpät dlhšie ako 6 hodín. V takom prípade
má účastník nárok na stravné v sume 40 Kčs, a ak trval pobyt dlhšie ako 12 hodín,
na stravné v sume 80 Kčs.
§ 93.
(1)
Nárok na nocľažné prislúcha len účastníkovi, ktorý nebýva v mieste konania, ak sa
so zreteľom na čas konania musel ubytovať mimo domova.
(2)
Nocľažné sa poskytne vo výške skutočne zaplateného výdavku za ubytovanie, najviac
však v sume 70 Kčs za jednu noc. Za noc, ktorú účastník so zreteľom na čas konania
použije na cestovanie, prislúcha mu nocľažné len vtedy, ak sa musí v tej istej noci
ubytovať pre včasný príchod alebo neskorý odchod.
§ 94.
Trovy poškodeného, zákonných zástupcov a zmocnencov a svedočné.
(1)
Na určenie výšky potrebných výdavkov a ušlej odmeny za prácu, ktoré je obvinený povinný
nahradiť poškodenému na jeho žiadosť [
§ 68 ods. 1 písm. b) tr. p.
], ako aj na určenie trov zákonného zástupcu účastníka alebo poškodeného alebo ich
zmocnencov, ktorí nie sú advokátmi, a na určenie výšky svedočného (
§ 74 ods. 1 tr. p.
,
§ 107 ods. 1 o. s. p.
) sa použijú ustanovenia
§§ 88 až 93
obdobne.
(2)
Predseda senátu môže rozhodovanie o svedočnom sveriť vedúcemu úradníkovi oddelenia
(
§ 107 ods. 2
,
§ 677 o. s. p.
).
§ 95.
(1)
Ak osoba odsúdená na trest odňatia slobody nie je vo väzbe, vyzve ju na príkaz prokurátora
vedúci úradník oddelenia, aby trest nastúpila.
(2)
Ak niet obavy, že odsúdený utečie, môže mu prokurátor poskytnúť lehotu na nastúpenie
trestu tak, aby si mohol predtým obstarať svoje veci. Táto lehota nesmie byť dlhšia
ako 15 dní.
(3)
Ak odsúdený nenastúpil trest v lehote, ktorá mu bola poskytnutá, alebo ak sú tu odôvodnené
obavy, že utečie, nariadi prokurátor jeho okamžité predvedenie.
§ 96.
(1)
Prokurátor nariadi väzenskému ústavu písomným príkazom, aby trest odňatia slobody
bol vykonaný.
(2)
Veliteľ väzenského ústavu potvrdí na písomnom príkaze, že trest bol nastúpený, a
vráti príkaz prokurátorovi. O odpykaní trestu podá prokurátorovi osobitnú zprávu.
§ 97.
(1)
Ak zistí prokurátor, ktorému náleží dozor na výkon trestu odňatia slobody, že u odsúdeného
sú podmienky pre zaradenie do tábora nútenej práce (
§ 36 tr. zák.
), podá o tom zprávu krajskému prokurátorovi (
§ 279 tr. p.
).
(2)
Len čo komisia pre podmienečné prepustenie rozhodla, že sa odsúdený zaraďuje po odpykaní
trestu do tábora nútenej práce, upovedomí o tom krajský prokurátor veliteľstvo väzenského
ústavu, ďalej krajské veliteľstvo národnej bezpečnosti a okresného prokurátora, v
obvode ktorých si odsúdený odpykáva trest, krajského prokurátora, u ktorého sa vedie
register trestov, a krajský národný výbor, v obvode ktorého mal odsúdený posledné
bydlisko pred nastúpením trestu.
§ 98.
Výkon trestu straty štátneho občianstva, straty čestných práv občianskych, vylúčenia
z vojska a straty vojenskej hodnosti.Ak boly právoplatným rozsudkom vyslovené strata
štátneho občianstva (
§ 42 tr. zák.
), strata čestných práv občianskych (
§§ 43 a 44 tr. zák.
), vylúčenie z vojska (
§ 45 tr. zák.
) alebo strata vojenskej hodnosti (
§ 46 tr. zák.
), upovedomí o tom prokurátor stručným oznámením príslušné úrady alebo verejné orgány
so žiadosťou o ďalšie opatrenia, ktoré im náleží vykonať (
§ 267 tr. p.
).
§ 99.
Zaistenie majetku obvineného.
(1)
Ak dôjde k zaisteniu majetku obvineného (
§ 283 tr. p.
), požiada bez meškania prokurátor a v konaní na súde predseda senátu okresný národný
výbor, v obvode ktorého mal obvinený svoje posledné bydlisko, aby podľa smerníc vydaných
Ministerstvom financií zaistený majetok po dohode s finančnou prokuratúrou zabezpečil;
súčasne upovedomí o zaistení majetku finančnú prokuratúru a orgán národnej bezpečnosti,
ktorý podal na obvineného trestné oznámenie.
(2)
Ak nejaká osoba oznámi prokurátorovi alebo súdu, ktorý nariadil zaistenie majetku,
že má vo svojej moci veci, ktoré patria k zaistenému majetku (
§ 284 ods. 2 tr. p.
), upovedomí o tom prokurátor alebo súd okresný národný výbor (odsek 1) a finančnú
prokuratúru.
§ 100.
Výkon trestu prepadnutia majetku.
(1)
Ak bolo vyslovené prepadnutie majetku (
§ 47 tr. zák.
) rozsudkom, ktorý sa dosiaľ nestal právoplatným, zaistí súd majetok obvineného (
§ 283 tr. p.
) a postupuje ďalej podľa ustanovení
§ 99
.
(2)
Ak sa stal rozsudok, ktorým bolo vyslovené prepadnutie majetku, právoplatným, zašle
prokurátor rovnopis vyhotovenia rozsudku, opatrený doložkou o jeho právoplatnosti,
okresnému národnému výboru, v obvode ktorého mal odsúdený svoje posledné bydlisko,
so žiadosťou, aby urobil opatrenie potrebné na prevzatie majetku. Ďalší jeho rovnopis
zašle finančnej prokuratúre a Ministerstvu financií.
§ 101.
Výkon trestu zákazu činnosti.
Ak bolo právoplatným rozsudkom odsúdenému zakázané dočasne alebo navždy vykonávať
určitú činnosť alebo určité povolanie (
§ 51 tr. zák.
), upovedomí o tom prokurátor stručným oznámením príslušné úrady alebo verejné orgány
so žiadosťou o ďalšie opatrenia, ktoré im náleží vykonať (
§ 267 tr. p.
); ak bol vyslovený dočasný zákaz činnosti, oznámi prokurátor súčasne pravdepodobný
deň, keď tento zákaz prestane (
§ 51 ods. 3 tr. zák.
).
§ 102.
Výkon trestu vyhostenia.
Ak bol právoplatným rozsudkom uložený trest vyhostenia (
§ 52 tr. zák.
), pripojí prokurátor k písomnému príkazu, aby trest odňatia slobody bol vykonaný
(
§ 96 ods. 1
), list obsahujúci žiadosť, aby krajské veliteľstvo národnej bezpečnosti urobilo ďalšie
opatrenia (
§ 267 tr. p.
) týkajúce sa výkonu vyhostenia; zároveň prokurátor nariadi veliteľstvu väzenského
ústavu, aby najneskoršie tri týždne pred prepustením odsúdeného z trestu odňatia slobody
zaslalo list krajskému veliteľstvu národnej bezpečnosti, v obvode ktorého je väzenský
ústav, kde odsúdený odpykáva posledný mesiac trestu.
§ 103.
Výkon trestu zákazu pobytu.
Ak bol právoplatným rozsudkom vyslovený zákaz pobytu (
§ 53 tr. zák.
), upovedomí o tom prokurátor, so žiadosťou o ďalšie opatrenia (
§ 267 tr. p.
), okresné veliteľstvá Sboru národnej bezpečnosti tých území, na ktoré sa zákaz pobytu
vzťahuje; ak sa zákaz vzťahuje na celé územie kraja, upovedomí krajské veliteľstvo
národnej bezpečnosti tohto kraja. Ak bol vyslovený dočasný zákaz pobytu, oznámi prokurátor
súčasne pravdepodobný deň, keď tento zákaz prestane.
§ 104.
Výkon trestu uverejnenia rozsudku.
Ak má byť vykonaný trest uverejnenia rozsudku (
§ 54 tr. zák.
,
§ 294 tr. p.
), určí prokurátor, či sa rozsudok uverejní bez odôvodnenia, alebo či a v akom rozsahu
sa uverejní aj odôvodnenie rozsudku.
§ 105.
(1)
Ak prokurátor neurobil iné opatrenie, odovzdá vec, ktorá bola právoplatným rozhodnutím
súdu vyhlásená za prepadnutú alebo bola zhabaná (
§§ 55
a
74 tr. zák.
) a je v jeho úschove alebo v úschove súdu (
§§ 82
a
56 tr. p.
), na ďalšie opatrenie okresnému národnému výboru, v obvode ktorého mal odsúdený svoje
posledné bydlisko.
(2)
Ak je vec uvedená v odseku 1 dosiaľ v držaní odsúdeného alebo inej osoby, urobí prokurátor
návrh, aby bola odňatá podľa ustanovení
§§ 553 a 554 o. s. p.
Ak bola takto odňatá vec odovzdaná prokurátorovi, postupuje prokurátor podľa ustanovenia
odseku 1.
(3)
Ak bola vyhlásená za prepadnutú určitá peňažná suma, vymáha sa podľa ustanovení platných
pre vymáhanie peňažných trestov (
§ 163
).
§ 106.
Ak bola právoplatným rozsudkom vyhlásená za prepadnutú nehnuteľná vec, zašle prokurátor
rovnopis vyhotovenia rozsudku, opatrený doložkou o jeho právoplatnosti, okresnému
národnému výboru, v obvode ktorého je nehnuteľná vec, so žiadosťou, aby urobil opatrenie
potrebné na jej prevzatie. Ďalší jeho rovnopis zašle finančnej prokuratúre.
§ 107.
Ochranné liečenie.
(1)
Ak nariadil súd odovzdanie páchateľa do liečebného ústavu (
§ 70 ods. 1 tr. zák.
), požiada prokurátor orgán národnej bezpečnosti, aby páchateľa do ústavu (
§ 295 ods. 1 tr. p.
) dodal; súčasne tento ústav upovedomí, že páchateľ smie byť z ústavu prepustený len
na základe rozhodnutia súdu.
(2)
Ak súd rozhodol, že sa páchateľ z ochranného liečenia prepúšťa (
§ 70 ods. 2 tr. zák.
), nariadi prokurátor, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva, aby bol páchateľ
z liečebného ústavu bez meškania prepustený.
§ 108.
(1)
Ak je mladistvý, u ktorého bola trestným súdom nariadená ochranná výchova (
§ 71 ods. 1 tr. zák.
), na slobode, vyzve ho na príkaz prokurátora vedúci úradník oddelenia, aby sa prihlásil
vo výchovnom ústave (
§ 295 ods. 1 tr. p.
), v ktorom bude ochranná výchova vykonaná.
(2)
Ak niet obavy, že mladistvý utečie, môže mu prokurátor poskytnúť primeranú lehotu,
aby si mohol predtým obstarať svoje veci. Táto lehota nesmie byť dlhšia ako 15 dní.
(3)
Ak sa mladistvý neprihlásil na výkon ochrannej výchovy v lehote, ktorá mu bola poskytnutá,
alebo ak sú tu odôvodnené obavy, že utečie, nariadi prokurátor jeho okamžité predvedenie.
§ 109.
(1)
Prokurátor nariadi výchovnému ústavu písomným príkazom, aby ochranná výchova bola
vykonaná, a upovedomí o tom zákonného zástupcu mladistvého a orgán verejnej starostlivosti
o mládež.
(2)
Výchovný ústav potvrdí na písomnom príkaze, že výkon ochrannej výchovy sa začal a
vráti príkaz prokurátorovi. O skončení ochrannej výchovy podá výchovný ústav prokurátorovi
osobitnú zprávu.
§ 110.
Pred podaním návrhu na upustenie od ochrannej výchovy (
§ 235 ods. 2 tr. p.
), na prepustenie z ochrannej výchovy (
§ 235 ods. 3 tr. p.
) alebo na jej predĺženie (
§ 73 ods. 1 tr. zák.
) vyžiada si prokurátor zprávu väzenského alebo výchovného ústavu.
§ 111.
Ak poručenský alebo opatrovanský súd nariadil ochrannú výchovu (
§ 71 ods. 2 tr. zák.
,
§ 60 zák. o rod. práve
), požiada predseda senátu okresný národný výbor, v obvode ktorého mladistvý býva,
o zariadenie výkonu ochrannej výchovy.
§ 112.
(1)
Ak uplynul skúšobný čas podmienečne odsúdenému, vyžiada si vedúci úradník oddelenia
prokuratúry od miestneho národného výboru a od príslušného veliteľstva stanice Sboru
národnej bezpečnosti, v obvode ktorých odsúdený býva alebo predtým dlhší čas býval,
zprávu o jeho správaní sa; súčasne si vyžiada aj doplnenie výpisu z registra trestov.
(2)
Výsledky vyšetrenia predloží prokurátor súdu so spismi a s návrhom, aby súd vyslovil,
či sa podmienečne odsúdený v skúšobnom čase osvedčil (
§ 27 tr. zák.
).
(3)
Ak súd právoplatne rozhodol, že sa trest, výkon ktorého bol podmienečne odložený,
vykoná, zariadi prokurátor výkon trestu.
§ 113.
Ak sa dozvie prokurátor, ktorý koná prípravné konanie, alebo súd, na ktorom bola podaná
obžaloba, že obvinený bol v inej trestnej veci podmienečne odsúdený alebo podmienečne
prepustený, oznámi to prokurátorovi, ktorý vedie podmienečne odsúdeného alebo podmienečne
prepusteného v evidencii. Toto oznámenie nie je potrebné, ak pri podmienečnom odsúdení
a podmienečnom prepustení uplynuly dva roky od konca skúšobného času.
§ 114.
(1)
Ak zistí prokurátor, ktorému náleží dozor na výkon trestu odňatia slobody, že sú
u odsúdeného podmienky pre podmienečné prepustenie (
§ 33 tr. zák.
), podá o tom zprávu krajskému prokurátorovi (
§ 278 ods. 3 tr. p.
).
(2)
Len čo komisia pre podmienečné prepustenie rozhodla, že sa odsúdený podmienečne prepúšťa,
upovedomí o tom krajský prokurátor, ak nehodlá navrhnúť, aby rozhodnutie komisie bolo
preskúmané ministrom spravodlivosti (
§ 278 ods. 4 tr. p.
), okresného prokurátora, v obvode ktorého odsúdený odpykáva trest, aby zariadil jeho
okamžité prepustenie. Súčasne upovedomí krajského prokurátora, u ktorého sa vedie
register trestov.
§ 115.
(1)
Správanie sa podmienečne prepusteného vedie v evidencii krajský prokurátor, ktorý
si podľa potreby vyžiada od miestneho národného výboru a od veliteľstva stanice Sboru
národnej bezpečnosti, v obvode ktorých podmienečne prepustený býva alebo predtým dlhší
čas býval, zprávu, ako sa podmienečne prepustený správa.
(2)
Ak komisia pre podmienečné prepustenie rozhodla, že sa zvyšok trestu vykoná, upovedomí
o tom krajský prokurátor okresného prokurátora, činného na súde, ktorý konal v prvej
stolici (na ktorom sú uložené trestné spisy). Tento prokurátor urobí opatrenie, aby
zvyšok trestu bol vykonaný. Okrem toho krajský prokurátor upovedomí o nariadení výkonu
zvyšku trestu krajského prokurátora, ktorý vedie register trestov.
§ 116.
Obnova trestného konania.
Ak sa dozvie súd alebo úrad o okolnosti, ktorá môže odôvodniť návrh na obnovu trestného
stíhania, je povinný to oznámiť prokurátorovi, ktorý je činný na súde, ktorý konal
v prvej stolici. Ak by tieto skutočnosti mohly odôvodniť návrh na obnovu trestného
konania v prospech odsúdeného a ak taký návrh nepodá prokurátor sám, upovedomí o tom
odsúdeného, alebo ak to nie je možné, inú osobu oprávnenú na podanie návrhu (
§ 221 ods. 2 tr. p.
).
§ 117.
Nariadenie výkonu exekúcie.
(1)
Ak má exekúciu vykonať výkonný úradník (
§ 431 o. s. p.
), predloží vedúci úradník oddelenia, v ktorom exekúcia bola nariadená, príslušný
spis oddeleniu, ktoré obstaráva výkonnú službu; osobitný príkaz sudcu na výkon exekúcie
nie je potrebný.
(2)
Ak má exekúciu vykonať výkonný úradník dožiadaného súdu, nariadi sudca, ktorý na
tomto súde obstaráva exekučnú agendu, aby exekučný úkon bol vykonaný (exekučný príkaz);
príkaz sa dáva na zaslanom rovnopise vyhotovenia usnesenia, ktorým bola exekúcia nariadená.
(3)
Osobitné pokyny, ktoré sa týkajú vykonania exekučného výkonu (napr. určenie času
a miesta výkonu), uvedie sudca, ak ich nedá výkonnému úradníkovi ústne, priamo na
spise (odsek 1) alebo na exekučnom príkaze (odsek 2). Súčasne so spisom alebo s exekučným
príkazom sa odovzdajú oddeleniu, ktoré obstaráva výkonnú službu, usnesenie a iné písomnosti,
ktoré sa majú doručiť pri výkone exekúcie (napr.
§ 510 ods. 1 o. s. p.
).
(4)
Ak výkonný úradník má pochybnosti, ako najlepšie vyhovieť príkazu sudcu, vyžiada
si od neho ústne poučenie. Toto ustanovenie sa použije, najmä ak výkonný úradník má
pochybnosti, či vykonaním exekučného úkonu nebudú dotknuté dôležité záujmy štátu alebo
verejné záujmy hospodárske.
§ 118.
Opatrenia na zachovanie poriadku pri exekúcii.
(1)
Výkonný úradník je oprávnený urobiť všetky opatrenia, ktoré sú potrebné, aby pri
jednotlivých exekučných úkonoch bol zachovaný poriadok.
(2)
Osoby, ktoré rušia exekučný úkon, výkonný úradník odstráni z miesta úkonu, aj keď
sú zúčastnené na výkone exekúcie.
§ 119.
Účasť vymáhajúceho veriteľa.
(1)
Ak vymáhajúci veriteľ o to požiadal, upovedomí ho výkonný úradník, kedy a kde sa
vykoná exekučný úkon.
(2)
Ak sa vymáhajúci veriteľ v určenom čase neustanoví na miesto, kde sa má exekučný
úkon vykonať, vykoná sa úkon v jeho neprítomnosti.
§ 120.
Odklad a zrušenie exekúcie.
(1)
Ak bola exekúcia odložená alebo zrušená (
§§ 443 až 445 o. s. p.
) alebo ak bolo nariadené pokračovať v odloženej exekúcii, upovedomí sa o tom oddelenie,
ktoré obstaráva výkonnú službu. Výkonný úradník, ktorý bol poverený vykonaním exekúcie,
ihneď zariadi, čo je potrebné.
(2)
Ak bola exekúcia odložená, pokračuje výkonný úradník vo výkone exekúcie až na osobitný
príkaz sudcu. To platí aj vtedy, ak odloženie exekúcie bolo urobené závislým od složenia
primeranej zábezpeky (
§ 444 o. s. p.
).
§ 121.
Výkon exekúcie v dňoch pracovného pokoja a v noci.
(1)
V dňoch pracovného pokoja a v noci smie výkonný úradník vykonať exekučné úkony len
vtedy, ak s tým vysloví súhlas predseda súdu.
(2)
Súhlas sa dáva písomne na vyhotovení usnesenia, ktorým bola nariadená exekúcia.
§ 122.
Výkon exekúcie proti príslušníkom ozbrojených sborov v činnej službe.
Proti príslušníkom ozbrojených sborov v činnej službe môže sa s výkonom exekúcie na
hnuteľné veci (
§§ 508 a nasl. o.s.p.
) začať až vtedy, keď výkonný úradník upovedomil ich predstaveného o nariadení exekúcie.
Ak nie je známy predstavený vojenských osôb v činnej službe, upovedomí sa o nariadení
exekúcie miestny veliteľ; ak nie je známy predstavený príslušníkov Sboru národnej
bezpečnosti alebo Sboru väzenskej stráže v činnej službe, upovedomí sa najbližšie
veliteľstvo príslušného Sboru.
§ 123.
S doručením rovnopisu vyhotovenia usnesenia, ktorým bola nariadená exekúcia zriadením
exekučného záložného práva na nehnuteľné veci nezapísané vo verejnej knihe (
§ 452 o. s. p.
), upovedomí vedúci úradník oddelenia, ktoré obstaráva výkonnú službu, účastníkov
o čase a mieste, kedy a kde sa vykoná exekučné opísanie.
§ 124.
(1)
V zápisnici o exekučnom opísaní sa okrem predpísaných náležitostí (
§§ 66
,
68
,
§ 452 ods. 1 a 2 o. s. p.
) uvedú jednotlivé nehnuteľné veci podľa čísla katastrálnych parciel, druh ich obrobenia,
výmera a ich hranice; ak ide o stavby, uvedie sa ich popisné číslo a spôsob ich užívania.
(2)
Spolu s nehnuteľnou vecou sa podľa predpisov o zexekvovaní hnuteľných vecí (
§ 509 o. s. p.
) opíše jej príslušenstvo.
§ 125.
Ak nesúhlasí skutočný stav nehnuteľnej veci s údajmi výpisu z katastru (napr. ak sa
parcela užíva inak, než ako je vyznačené, alebo ak prešlo vlastníctvo predajom, zámenou
a pod. na inú osobu), odkáže sa v zápisnici o exekučnom opísaní na odchýlky od výpisu
z katastru.
§ 126.
Poznamenanie exekučného záložného práva v zápisnici o skoršom zexekvovaní (
§ 455 o. s. p.
) vykoná vedúci úradník oddelenia, ktoré obstaráva výkonnú službu. V poznámke sa uvedie
meno, priezvisko a bydlisko vymáhajúceho veriteľa, na návrh ktorého sa vykonáva ďalšie
zexekvovanie, a výška vymáhanej pohľadávky.
§ 127.
(1)
Ak bola nariadená dražba nehnuteľnej veci nezapísanej vo verejnej knihe (
§ 507 o. s. p.
), vykoná sa exekučné opísanie tejto nehnuteľnej veci (
§ 452 o. s. p.
) spolu s jej odhadom.
(2)
Exekučné opísanie netreba vykonávať, ak sa žiada o nariadenie dražby nehnuteľnej
veci, ktorá bola už exekučne opísaná pri zriadení exekučného záložného práva pre pohľadávku
vymáhajúceho veriteľa.
(3)
Nariadenie dražby sa poznamená v zápisnici o exekučnom opísaní; v prípade uvedenom
v odseku 2 sa nariadenie dražby poznamená v zápisnici o predchádzajúcom exekučnom
opísaní.
§ 128.
Ak súd upustí od odhadu (
§ 464 o. s. p.
), vykoná sa exekučné opísanie nehnuteľnej veci nezapísanej vo verejnej knihe poznámkou
na zápisnici o skoršom exekučnom opísaní; výsledok skoršieho exekučného opísania a
odhadu sa vezme za základ dražobného konania.
§ 129.
Pred vyzvaním, aby sa dražilo (
§ 482 o. s. p.
), oznámi sudca vedúci dražbu
1.
výšku daní, verejných dávok, poistného národného poistenia, pohľadávok z pracovného
(učebného) pomeru [
§ 494 ods. 1 písm. a) a b) o. s. p.
],
2.
prejavy, ktoré urobili veritelia o uspokojení svojich nárokov [
§ 469 písm. i) o. s. p.
],
3.
výšku úverových pohľadávok (
§ 498 ods. 2 o. s. p.
).
§ 130.
(1)
Pri dražbe nehnuteľnej veci (
§§ 483 až 486 o. s. p.
) môžu dražitelia zvyšovať ponuky najmenej o 500 Kčs.
(2)
Sudca upovedomí dražiteľov, že vyhlási dražbu za skončenú, ak ani po druhej výzve
nebude urobená vyššia ponuka.
(3)
Ak nebola urobená vyššia ponuka v piatich minútach po druhej výzve, priklopne sudca
nehnuteľnosť poslednému ponúkateľovi.
(4)
Prv ako priklopne, oznámi sudca ešte raz hlasito poslednú ponuku.
§ 131.
V zápisnici o dražbe nehnuteľných vecí sa okrem predpísaných náležitostí (
§§ 66
a
68 o. s. p.
) uvedú najmä
1.
mená, priezviská a bydliská dražiteľov a ich zmocnencov, výška a druh zábezpeky,
ktorú dražitelia složili, a zistenie, kto nie je povinný skladať zábezpeku,
2.
všetky ponuky, bez ohľadu na to, či boly súdom uznané alebo odmietnuté,
3.
rozhodnutie o priklopnutí,
4.
potvrdenie dražiteľov, že im bola zábezpeka vrátená.
§ 132.
V usnesení o priklopnutí (
§ 488 o. s. p.
) sa uvedie vydražená nehnuteľná vec, príslušenstvo prechádzajúce na výdražcu, meno
a priezvisko výdražcu a ponuka, za ktorú mu bola nehnuteľná vec priklopnutá.
§ 133.
Uvedenie výdražcu do držby vydraženej nehnuteľnej veci (
§ 478 ods. 1 o. s. p.
) alebo odňatie nehnuteľnej veci výdražcovi (
§ 478 ods. 2 o. s. p.
) vykoná, ak je to potrebné, na príkaz sudcu výkonný úradník obdobne podľa predpisov
o výkone exekúcie vyprataním nehnuteľnej veci (
§§ 555 a nasl. o. s. p.
).
§ 134.
(1)
V zápisnici o výkone exekúcie sa okrem predpísaných náležitostí (
§§ 66
,
68
a
509 o. s. p.
) uvedie najmä
1.
soznam a opísanie vecí, ktoré boly zexekvované pre vymáhanú pohľadávku vymáhajúceho
veriteľa s uvedením pri každej jednotlivej veci, aký výťažok možno ich predajom asi
dosiahnuť,
2.
soznam a opísanie vecí, ktoré neboly zexekvované preto, že sú vylúčené z exekúcie
(
§ 511 o. s. p.
), alebo preto, že sú príslušenstvom nehnuteľnej veci (
§ 516 o. s. p.
).
(2)
Zexekvované veci sa opíšu takým spôsobom, aby bolo možné zistiť ich totožnosť.
(3)
Z prejavov, ktoré urobily iné osoby, najmä o tom, že majú k hnuteľnej veci právo,
ktoré nepripúšťa výkon exekúcie (
§ 442 o. s. p.
), alebo že majú k nej záložné alebo zádržné právo, ako aj prejav dlžníka, že zexekvované
veci náležia niekomu inému, sa uvedie v zápisnici len podstatný obsah.
§ 135.
(1)
Ak sa majú zexekvovať len hnuteľné veci, ktoré sú už pre inú pohľadávku exekučne
spísané a opísané, zexekvuje ich výkonný úradník dodatkovou poznámkou k zápisnici
o výkone exekúcie (
§ 509 ods. 1 druhá veta o. s. p.
). V poznámke uvedie meno, priezvisko a bydlisko vymáhajúceho veriteľa, na návrh ktorého
sa vykonáva ďalšie zexekvovanie, a výšku vymáhanej pohľadávky. Ak neboly nájdené niektoré
z vecí skôr zexekvovaných, vyznačí to v poznámke.
(2)
Ak sa majú zexekvovať aj ďalšie veci, zexekvujú sa, len pokiaľ sa to javí potrebným
pre uspokojenie vymáhajúceho veriteľa; pritom treba prihliadať na okolnosti rozhodujúce
o rozsahu zexekvovania, najmä na cenu zexekvovaných vecí, na výšku predchádzajúcich
pohľadávok a vymáhaného nároku, ktorý pribudol ako nový. Súpis a opísanie týchto vecí
sa uvedie v dodatku ku skoršej zápisnici. Ustanovenie poslednej vety odseku 1 sa použije
obdobne.
§ 136.
(1)
Zexekvované veci, okrem peňazí najdených u dlžníka, sa ponechajú na mieste, kde boly
zexekvované; ak sú pre to dôležité dôvody, vezmú sa na návrh vymáhajúceho veriteľa
do úschovy. Trovy spojené s uschovaním uhradzuje predbežne vymáhajúci veriteľ.
(2)
Pokiaľ sa zexekvované veci na to hodia, uložia sa na súde, inak sa odovzdajú uschovateľovi
alebo dražobni alebo ústavu, ktorý sa zaoberá takýmto uschovaním.
(3)
Ak neurčí sudca už vopred osobu, ktorá je spôsobilá a ochotná zexekvované veci uschovať,
určí vhodného uschovateľa výkonný úradník s výhradou dodatočného schválenia sudcu.
(4)
Uschovateľ potvrdí prevzatie vecí a podpíše zápisnicu o výkone exekúcie alebo osobitnú
zápisnicu spísanú o vykonanom uschovaní; ak o to žiada, vydá sa mu soznam vecí, ktoré
mu boly sverené.
§ 137.
Návrh na uschovanie urobený pri výkone zexekvovania, ako aj vykonanie uschovania s
uvedením mena, priezviska, zamestnania a bydliska uschovateľa, dohovor o náhrade a
potvrdenie o prijatí sa zapíšu do zápisnice o výkone exekúcie alebo do dodatku k nej.
§ 138.
(1)
Ak zexekvované veci neboly vzaté do úschovy, vyznačí sa zexekvovanie spôsobom pre
každého ľahko zrejmým.
(2)
Výkonný úradník upozorní dlžníka alebo osoby miesto neho zastihnuté, že zexekvované
veci nesmú byť poškodené, zničené, odstránené alebo scudzené a že také konanie je
trestné.
§ 139.
Pri predaji zexekvovaných vecí, ktoré podliehajú skaze, z voľnej ruky (
§ 515 o. s. p.
) môže si výkonný úradník vyžiadať spolupôsobenie miestneho národného výboru.
§ 140.
(1)
Ak všeobecné právne predpisy ustanovujú, že vec před predajom na dražbe má byť ponúknutá
socialistickej právnickej osobe na prevzatie za odhadnú alebo úradne určenú cenu,
upovedomí ju vedúci úradník oddelenia, ktoré obstaráva výkonnú službu, že môže vec
prevziať do tridsiatich dní od doručenia upovedomenia. Ak neurobí socialistická právnická
osoba v uvedenej lehote ponuku, vykoná výkonný úradník dražbu.
(2)
Lehota uvedená v odseku 1 sa primerane skráti, ak ide o vec podliehajúcu skaze. Ak
neurobí socialistická právnická osoba v tejto skrátenej lehote ponuku, predá výkonný
úradník vec z voľnej ruky. Ustanovenie
§ 139
sa použije obdobne.
§ 141.
Tam, kde pre nadobudnutie jednotlivých vecí je predpísané, že osoby musia mať k nadobudnutiu
veci určité oprávnenie, smie výkonný úradník predať vec len tomu, kto má takéto oprávnenie.
§ 142.
(1)
Vedúci úradník oddelenia, ktoré obstaráva výkonnú službu, určí termín dražby; v oznámení
podľa
§ 518 ods. 2 o. s. p.
uvedie miesto a čas dražby, označenie vecí daných do dražby, a to podľa ich druhu,
a miesto, kde ich možno pred dražbou prezrieť.
(2)
Výkonný úradník povolaný vykonať dražbu sa včas pred dražbou presvedčí, či bola riadne
oznámená; ak zistí závady, oznámi ich ústne sudcovi.
§ 143.
Odhad zexekvovaných vecí (
§ 517 ods. 2 o. s. p.
) vykonávajú stáli prísažní znalci zapísaní do soznamu stálych prísažných znalcov
vedeného na krajskom súde.
§ 144.
(1)
Ak je potrebné, aby zexekvované veci boly pred predajom odhadnuté, určí znalca vedúci
úradník oddelenia, ktoré obstaráva výkonnú službu, a to zpravidla podľa vopred určeného
poradia. Ak to nie je možné, priberie znalca výkonný úradník.
(2)
Pri predaji vecí menšej hodnoty možno, ak je to potrebné, pribrať za znalca aj osobu,
ktorá nie je zapísaná v sozname alebo upustiť od pribratia znalca, ak je výkonný úradník
spôsobilý spoľahlivo odhadnúť veci sám.
§ 145.
(1)
Po začatí dražby vyzve výkonný úradník záujemcov, aby dražili. Dražba trvá, dokiaľ
dražitelia ponúkajú; dražitelia sú viazaní svojimi ponukami, dokiaľ nebola urobená
vyššia ponuka. Výkonný úradník je povinný dražiteľov upovedomiť, že vyhlási dražbu
za skončenú, ak ani po druhej výzve nebude urobená vyššia ponuka. Ak nebola po druhej
výzve urobená vyššia ponuka, priklopne výkonný úradník vec poslednému ponúkateľovi.
(2)
Prv ako priklopne, oznámi výkonný úradník ešte raz hlasito poslednú ponuku.
§ 146.
(1)
Ak sa dražba skončila, pretože výťažok dosiaľ predaných vecí postačuje na uspokojenie
vymáhajúcich veriteľov, odovzdajú sa nepredané zexekvované veci dlžníkovi alebo inej
osobe, ktorá je oprávnená ich prijať.
(2)
Ak sa na dražbe nedosiahla úplná úhrada vymáhaných pohľadávok s príslušenstvom, odovzdajú
sa nepredané zexekvované veci, ak boly predtým uschované, opäť uschovateľovi alebo
sa uložia na súde.
§ 147.
(1)
V zápisnici o dražbe zexekvovaných vecí sa okrem predpísaných náležitostí (
§§ 66
a
68 o. s. p.
) uvedie najmä
1.
ktoré veci boly vyvolané a pod akými bežnými číslami sú zapísané v zápisnici o výkone
exekúcie,
2.
aká bola odhadná alebo úradne určená cena jednotlivých zexekvovaných vecí a aká bola
najnižšia ponuka,
3.
aká najvyššia ponuka za jednotlivé veci sa dosiahla a kto ich vydražil,
4.
ktoré z vyvolaných vecí sa nepredaly a ako sa s nimi naložilo,
5.
či dražobný výťažok bol vydaný vymáhajúcemu veriteľovi alebo složený na súde.
(2)
Jednotlivé ponuky sa v zápisnici neuvádzajú; výdražcovia zápisnicu nepodpisujú.
§ 148.
(1)
Na výkon predaja zexekvovaných hnuteľných vecí môžu byť zriadené súdne dražobne.
Ich sídla a obvod pôsobnosti určí minister spravodlivosti.
(2)
Súdna dražobňa je pod dozorom a správou okresného súdu s právomocou v občianskych
právnych veciach, v sídle ktorého je zriadená.
§ 149.
Exekúcia na pracovnú odmenu väzňov a chovancov.
(1)
Na pracovnú odmenu vyplácanú osobám, na ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia
slobody alebo ochranná výchova, je prípustná iba exekúcia na vymoženie pohľadávky
na úhradu osobných potrieb, a to len do jednej polovice pracovnej odmeny.
(2)
Pri zexekvovaní pracovnej odmeny sa postupuje podľa
§ 514 o. s. p.
§ 150.
Usnesenie, ktorým bola nariadená exekúcia na peňažnú pohľadávku alebo plat (
§§ 527 a nasl. o. s. p.
), doručí sa poddlžníkovi s poučením, že dňom doručenia tohto usnesenia je síce povinný
dlžníkovu pohľadávku zadržať alebo príslušné sumy dlžníkovho platu srážať, že však
zadržané peniaze smie vyplatiť až vtedy, keď dostane od súdu upovedomenie, že usnesenie,
ktorým bola exekúcia nariadená, sa stalo právoplatným.
§ 151.
Pri zexekvovaní pohľadávok zo zmeniek a iných cenných papierov (
§ 547 o. s. p.
) sa postupuje podľa
§§ 134 a 135
.
§ 152.
(1)
Zexekvovanie iných majetkových práv (
§ 550 o. s. p.
) než pohľadávok a nárokov na vydanie alebo dodanie hnuteľných vecí (napr. zexekvovanie
práva požívacieho, patentného a pod.) sa vykoná zpravidla tým, že sa dlžníkovi zakáže
týmto právom nakladať; ak sú na základe práva, ktoré sa má zexekvovať, povinné iné
osoby niečo vykonať, zakáže sa im plniť.
(2)
Ak nariadi súd exekučné opísanie práva, na ktoré sa vedie exekúcia, vykoná sa opísanie
primerane podľa predpisov o zexekvovaní hnuteľných vecí (
§§ 134 a 135
); najmä sa právo, ktoré sa má zexekvovať, zovrubne opíše podľa svojho obsahu a rozsahu
a odkáže sa pritom na listiny, ktoré sú snáď o tom zriadené. Zároveň sa zovrubne uvedú
vzájomné plnenia, ktoré je dlžník so zreteľom na toto právo povinný konať.
§ 153.
O výkone exekúcie na vydanie alebo dodanie hnuteľných vecí (
§ 553 o. s. p.
) spíše výkonný úradník zápisnicu, v ktorej sa okrem predpísaných náležitostí (
§§ 66
a
68 o. s. p.
) uvedie najmä
1.
označenie veci odňatej dlžníkovi alebo tretej osobe, ak bola ochotná ju vydať, a
ak je viac vecí, ich presný soznam alebo údaj o ich počte, miere, váhe a pod.,
2.
či vec bola odovzdaná alebo zaslaná veriteľovi, alebo prečo sa tak nestalo a ako
bola vykonaná úschova.
§ 154.
Ak tretia osoba nie je ochotná vec vydať, uvedie sa to v zápisnici a vec sa neodníme.
Táto osoba sa zároveň vyzve, aby sa vyjadrila, z akého právneho dôvodu je vec v jej
moci; jej vyjadrenie sa uvedie v zápisnici.
§ 155.
Exekúcia vyprataním.
Ak veci, ktoré sa majú odstrániť (
§ 557 prvá veta o. s. p.
), podliehajú skaze, predá ich výkonný úradník z voľnej ruky (
§ 515 o. s. p.
), ak povinná strana a v jej neprítomnosti jej zmocnenec alebo dorastená osoba jej
domácnosti ich nechce alebo nemôže prevziať. Ustanovenie
§ 139
sa použije obdobne.
§ 156.
Usnesenie o nariadení exekučnej likvidácie (
§ 576 o. s. p.
) doručí súd
1.
miestnym a okresným národným výborom a finančným prokuratúram, v obvode ktorých má
dlžník bydlisko (sídlo), podnik a nehnuteľný majetok,
2.
Ústrednej národnej poisťovni a jej územným organizačným složkám, v obvode ktorých
má dlžník bydlisko (sídlo) a podnik,
3.
pobočkám Štátnej banky československej, v obvode ktorých má dlžník bydlisko (sídlo)
a podnik,
4.
poštovým úradom, v obvode ktorých má dlžník bydlisko (sídlo) a podnik (závody) a
správcu podstaty bydliska,
5.
železničným, lodným a leteckým staniciam, ktoré zpravidla dodávajú zásielky dlžníkovi
(podniku, závodom),
6.
ak je dlžníkom právnická osoba, príslušnému dozornému úradu,
7.
ak je dlžníkom advokát alebo notár (advokátsky alebo notársky koncipient), príslušnému
krajskému sdruženiu advokátov alebo krajskému sboru notárskemu a Ministerstvu spravodlivosti,
8.
ak je dlžníkom lekár, zverolekár, lekárnik alebo civilný technik, krajskému národnému
výboru, v obvode ktorého sa povolanie vykonáva,
9.
ak je dlžníkom verejný činiteľ, príslušnému dozornému úradu.
§ 157.
Pred usnesením o nariadení likvidácie vykoná súd urýchlene výsluchy a vyšetrenie potrebné
na to, aby sa posúdila spôsobilosť osoby navrhnutej za správcu podstaty (
§ 581 o. s. p.
). Ak nebol podaný návrh na vymenovanie správcu podstaty, alebo ak nie je navrhnutá
osoba spôsobilá na vykonávanie tejto funkcie, ustanoví súd správcu podstaty po vypočutí
miestneho národného výboru.
§ 158.
Súd vydá správcovi podstaty listinu o jeho ustanovení; správca, predtým ako nastúpi
úrad, prisľúbi podaním ruky, že bude svoje povinnosti plniť svedomite. Složenie sľubu
sa poznamená na listine o jeho ustanovení.
§ 159.
(1)
Súd dozerá na činnosť správcu podstaty a nazerá do jeho spisov a účtov.
(2)
Z dôležitých dôvodov môže súd z úradnej povinnosti alebo na návrh pozbaviť správcu
podstaty jeho úradu a ustanoviť nového správcu.
§ 160.
(1)
Odmena správcu podstaty sa určí sumou od 1000 Kčs do 5000 Kčs. Ak je predmetom exekučnej
likvidácie rozsiahly majetok, vyžadujúci zvlášť obťažnú činnosť správcu podstaty,
môže byť priznaná odmena až do sumy 10.000 Kčs. Pri určovaní výšky odmeny prihliadne
sudca na rozsah, spôsob a výsledky činnosti správcu podstaty.
(2)
Ak v likvidačnom konaní boli činní postupne viacerí správcovia podstaty, rozdelí
sa odmena medzi nich podľa ich dohody. Ak sa nedohodnú, rozdelí odmenu medzi nich
sudca, prihliadajúc na mieru účasti každého na konaní a na výsledky jeho činnosti.
§ 161.
V odmene podľa
§ 160
nie je zahrnutá odmena správcu podstaty za účasť v konaní o žalobách a v exekučnom
konaní, vykonávaných v prospech likvidačnej podstaty, ani odmena za jeho práce vykonávané
v správnom konaní. Za tieto úkony prislúcha správcovi osobitná odmena určená podľa
predpisov platných pre tieto úkony.
§ 162.
Okrem odmeny prislúcha správcovi podstaty náhrada hotových výdavkov (
§ 582 ods. 3 o. s. p.
), pokiaľ ich riadne doloží.
§ 163.
(1)
Ak nadobudlo rozhodnutie prokurátora alebo súdu, ktorým sa vyslovuje povinnosť zaplatiť
pokutu (napr.
§§ 75
a
297 tr. p.
,
§ 100 ods. 2
,
§ 112 o. s. p.
), peňažný trest (
§§ 288
a
292 tr. p.
), trovy konania, ktoré zatiaľ preddavkoval štát (
§§ 86 a 87
) alebo súdne poplatky, právoplatnosť, vyzve vedúci úradník oddelenia na príkaz prokurátora
alebo predsedu senátu povinnú osobu, aby v určenej lehote zaplatila určenú sumu, inak
že sa bude vymáhať exekučne (platobný príkaz). Evidenciu vydaných platobných príkazov
vedie správny zamestnanec prokuratúry alebo súdu, ktorý sa stará o vymáhanie takých
platieb (vymáhajúci úradník).
(2)
Ak povinná osoba nezaplatila v určenej lehote, podá vymáhajúci úradník návrh na nariadenie
exekúcie na hnuteľné veci alebo na peňažné pohľadávky a plat povinnej osoby. V exekučnom
konaní má vymáhajúci úradník postavenie vymáhajúceho veriteľa. V konaní o žalobách,
ktoré vzniknú z tohto podnetu, zastupuje štát finančná prokuratúra.
(3)
Ak neviedla exekúcia na hnuteľné veci alebo na peňažné pohľadávky a plat povinnej
osoby k cieľu, oznámi to vymáhajúci úradník prokurátorovi alebo predsedovi senátu,
ktorý požiada o ďalšie vymáhanie finančnú prokuratúru.
(4)
Od vymáhania trov trestného konania sa upustí, ak neboly vymožené do šesťdesiatich
dní po prepustení z trestu odňatia slobody alebo po prepustení z ochrannej výchovy
[
§ 445 ods. 1 písm. f) o. s. p.
]; z nárokov, ktoré vznikly z pracovného pomeru po tomto prepustení, nesmú sa trovy
trestného konania vymáhať.
§ 164.
(1)
Písomný styk prokuratúr a súdov s cudzími súdmi a úradmi sa deje prostredníctvom
Ministerstva spravodlivosti, ak neustanovuje medzinárodná smluva inak.
(2)
K žiadosti o právnu pomoc zasielanej do cudziny sa spisy nepripojujú.
§ 165.
Ak medzinárodná smluva neustanovuje inak, majú sa žiadosti o právnu pomoc zasielané
do cudziny opatriť overeným prekladom do príslušného cudzieho jazyka; to isté platí
o písomnostiach určených na doručenie v cudzine vo forme predpísanej cudzím právom
pre písomnosti rovnakého druhu.
§ 166.
(1)
Cudzia súdna písomnosť určená na doručenie osobe bývajúcej v Československej republike,
ktorá nie je opatrená overeným prekladom do českého alebo slovenského jazyka, môže
byť doručená, ak medzinárodná smluva neustanovuje niečo iné, len ak je prijímateľ
ochotný ju dobrovoľne prevziať.
(2)
Ak nebol pripojený preklad, má byť prijímateľ poučený, že môže preto prijatie písomnosti
odmietnuť, že však nemožno predvídať, aké právne následky budú v cudzine s takým odmietnutím
spojené.
§ 167.
Predvolania a iné písomnosti určené na doručenie v cudzine nesmú obsahovať pohrozenie
donucovacími prostriedkami.
§ 168.
Podpisy prokurátorov a sudcov, ako aj podpisy správnych zamestnancov prokuratúr a
súdov na žiadostiach o právnu pomoc zasielaných do cudziny, pokiaľ je to potrebné,
a na listinách určených pre cudzinu overuje Ministerstvo spravodlivosti predpísaným
postupom.
§ 169.
(1)
Ak o to žiada cudzí súd (úrad), možno svedkov, znalcov a účastníkov vyslúchnuť aj
pod prísahou. To isté platí, ak treba predložiť v cudzine vyhlásenie pod prísahou
o skutočnostiach rozhodných pre uplatnenie alebo zachovanie nárokov.
(2)
Prísaha pre svedkov a účastníkov zneje
„Prisahám na svoju česť, že o všetkom, čo sa ma súd opýta, vypoviem úplnú a čistú
pravdu a nič nezamlčím.“.
(3)
Prísaha pre znalcov zneje
„Prisahám na svoju česť, že podám posudok podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.“.
(4)
Ak ide o následnú prísahu, znenie prísahy sa primerane pozmení.
§ 170.
(1)
Každý okresný súd s právomocou v občianskych právnych veciach osvedčí na žiadosť
skutočnosť, že odpis alebo fotokópia listiny (ďalej len „odpis“), ktoré boly súdu
predložené, súhlasia s predloženou listinou [
§ 13 ods. 1 písm. c) o. s. p.
].
(2)
Odpisy overuje sudca z povolania alebo správny zamestnanec, ktorý bol na to určený
predsedom súdu (
§ 13 ods. 2
,
§ 677 o. s. p.
).
§ 171.
(1)
Overujúci zamestnanec musí starostlivo a vo všetkých podrobnostiach porovnať odpis
s predloženou listinou.
(2)
Potvrdenie, že sa odpis shoduje s predloženou listinou, sa vyznačí na odpise vo forme
overovacej doložky, ktorú podpíše overujúci zamestnanec. V doložke sa ďalej uvedie
1.
či predložená listina je prvopis alebo overený odpis, či a ako je kolkovaná a z koľkých
listov alebo hárkov sa skladá,
2.
či sú v predloženej listine závady, zmeny, doplnky, vsuvky alebo prečiarky, ktoré
by mohly zoslabiť jej hodnovernosť,
3.
či na odpise boly vykonané opravy nejakých neshôd s predloženou listinou,
4.
či ide o úplný alebo čiastočný odpis,
5.
miesto a deň overenia.
(3)
Ak sa skladá overený odpis z niekoľkých listov alebo hárkov, treba ich sošiť; na
záver sa pripojí okrúhla úradná pečiatka.
§ 172.
Ak neovláda overujúci zamestnanec jazyk, v ktorom je predložená listina spísaná, priberie
so súhlasom predsedu súdu tlmočníka. V overovacej doložke, ktorú podpíše aj tlmočník,
sa okrem náležitostí uvedených v
§ 171 ods. 2
uvedie, že shodnosť odpisu s predloženou listinou bola dosvedčená tlmočníkom; súčasne
sa v doložke uvedie jeho meno, priezvisko a bydlisko.
§ 173.
(1)
Každý okresný súd s právomocou v občianskych právnych veciach osvedčí na žiadosť
skutočnosť, že niekto na súde nejakú listinu vlastnoručne podpísal alebo podpis na
listine už skôr urobený uznal za svoj vlastný [
§ 13 ods. 1 písm. c) o. s. p.
].
(2)
Podpisy overuje sudca z povolania alebo správny zamestnanec, ktorý bol na to určený
predsedom súdu (
§ 13 ods. 2
,
§ 677 o. s. p.
).
§ 174.
(1)
Overujúci zamestnanec vyslúchne osobu, ktorej podpis sa overuje (ďalej len „účastník“),
či uznáva podpis na listine za svoj vlastný; ak ide o listinu nepodpísanú, účastník
sa pred ním na listinu vlastnoručne podpíše.
(2)
Ak overujúci zamestnanec nepozná účastníka osobne a podľa mena a priezviska, musí
mu byť jeho totožnosť preukázaná občianskym preukazom alebo potvrdená dvoma svedkami.
Svedkovia totožnosti musia byť overujúcemu zamestnancovi známi osobne a podľa mena
a priezviska, alebo mu musí byť preukázaná ich totožnosť občianskym preukazom. Svedkami
totožnosti nemôžu byť osoby mladšie ako 18 rokov a tí, ktorí pre svoj telesný alebo
duševný stav nie sú schopní vydať svedectvo, ktorí nevedia čítať a písať a ktorí sú
zúčastnení na veci.
(3)
Overenie podpisu sa vyznačí na listine alebo na prívesku s listinou pevne spojenom
vo forme overovacej doložky, ktorú overujúci zamestnanec podpíše. V doložke sa ďalej
uvedie
1.
číslo príslušnej položky overovacej knihy, poprípade miesto a čas spísania zápisnice
(
§ 175
),
2.
meno, priezvisko, zamestnanie a bydlisko účastníka,
3.
akým spôsobom bola zistená jeho totožnosť,
4.
či listinu podpísal alebo uznal podpis za svoj vlastný,
5.
miesto a deň overenia.
§ 175.
(1)
Overenie podpisu sa zapíše do overovacej knihy.
(2)
Ak sa overovanie podpisu vykonáva mimo súdnej budovy, spíše sa o tom zápisnica, ktorej
údaje sa dodatočne prepíšu do overovacej knihy.
§ 176.
Samostatné administratívne práce správnych zamestnancov.Pokiaľ vedúci prokurátor alebo
predseda súdu neurčí inak, obstarávajú správni zamestnanci pod dozorom prokurátora
aprobanta alebo predsedu senátu všetky administratívne práce súvisiace s výkonom úradu
prokurátora alebo s výkonom súdnej moci samostatne, bez osobitného príkazu.
§ 177.
Spôsobilým správnym zamestnancom môže predseda súdu so súhlasom ministra spravodlivosti
sveriť obstarávanie jednoduchých úkonov, ktoré sú inak sverené sudcovi (
§§ 4
a
677 o. s. p.
)
1.
vo veciach poručenských, opatrovanských a detí v rodičovskej moci,
2.
vo veciach vyhlásenia za mŕtveho a dokázania smrti,
3.
vo veciach prejednania dedičstva,
4.
vo veciach súdneho umorenia listín,
5.
vo veciach súdnej úschovy,
6.
vo veciach exekučných, ak ide o exekúcie na hnuteľné veci a na peňažné pohľadávky
a plat,
7.
vo veciach pozemkových kníh,
8.
pri vydávaní súdnych výpovedí a rozkazov na odovzdanie alebo prevzatie predmetu nájmu
pri nechránených nájmoch,
9.
pri vydávaní platobných rozkazov v rozkaznom konaní,
10.
pri spisovaní súdnych zmenkových protestov.
§ 178.
Sudca, ktorému je podľa rozvrhu práce vec prikázaná, môže si vyhradiť vybavovanie
určitých vecí sverených správnym zamestnancom, a to buď vôbec alebo z prípadu na prípad.
§ 179.
(1)
Rozhodnutiu vydanému vo veci vybavenej povereným správnym zamestnancom možno odporovať
rovnakým opravným prostriedkom ako rozhodnutiu sudcu. Opravný prostriedok predloží
sa však najprv sudcovi, ktorý o ňom sám rozhodne, ak ho považuje za taký, že sa mu
má vyhovieť, inak predloží opravný prostriedok súdu druhej stolice, aby o ňom rozhodol.
(2)
Ak rozhodne sudca sám o opravnom prostriedku podľa odseku 1, považuje sa aj jeho
rozhodnutie za rozhodnutie súdu prvej stolice. Odporovať mu možno podľa všeobecných
ustanovení.
§ 180.
Odmena správcov konkurznej podstaty a vyrovnávacích správcov (
§§ 671 a 672 o. s. p.
) sa určuje podľa doterajších predpisov.
§ 181.
Kde sa v tomto nariadení hovorí o predsedovi senátu, rozumie sa tým aj jediný sudca
(
§ 54 ods. 2 tr. p.
,
§ 4 o. s. p.
), poprípade člen senátu (
§ 55 tr. p.
,
§ 95 ods. 3 o. s. p.
).
§ 182.
Všetky ustanovenia, týkajúce sa vecí upravených týmto nariadením, strácajú platnosť.
§ 183.
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1951.