VYHLÁŠKA 190/2000 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom

§ 1

Predmet úpravy

Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o

a)

nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi,

b)

nakladaní s vyhoretým jadrovým palivom.

§ 2

Všeobecné požiadavky na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom

S rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom sa nakladá tak, aby sa

a)

minimalizovali účinky ionizujúceho žiarenia na obsluhu, obyvateľstvo a životné prostredie,

b)

zachovala podkritickosť,

c)

zabezpečil odvod zostatkového tepla,

d)

minimalizovala tvorba rádioaktívnych odpadov.

§ 3

Požiadavky na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi

(1)

Pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi sa berú do úvahy okrem rádioaktivity aj ich

fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti ako toxicita, horľavosť, výbušnosť a iné

nebezpečné vlastnosti, ktoré by mohli ovplyvniť bezpečnosť nakladania s nimi.

(2)

Nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi od ich vzniku až do ich uloženia sa dokumentuje

v sprievodnom liste rádioaktívnych odpadov.

(3)

Na dokumentáciu a na hodnotenie nakladania s rádioaktívnymi odpadmi sa vykonáva odber

a analýza reprezentatívnych vzoriek v rozhodujúcich bodoch nakladania s rádioaktívnymi

odpadmi. Vzorky sa uchovávajú do uloženia rádioaktívnych odpadov.

§ 4

Požiadavky na zariadenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi

(1)

Bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky zariadení na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi

sa zabezpečuje tak, aby tieto zariadenia

a)

umožňovali zhromažďovanie a skladovanie rádioaktívnych odpadov,

b)

boli dobre prístupné a aby boli vytvorené podmienky na manipuláciu s rádioaktívnymi

odpadmi a na ich dekontamináciu, kontrolu, údržbu a opravy,

c)

boli konštruované tak, aby sa čo najviac zamedzilo ich zanášanie a aby prípadné usadeniny

a nánosy boli odstrániteľné,

d)

boli odolné proti mechanickému, tepelnému a koróznemu poškodeniu,

e)

boli odolné proti účinkom požiaru alebo výbuchu, ak sa používajú na rádioaktívne

odpady obsahujúce horľavé látky a výbušné látky.

(2)

Na zariadeniach na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi sa vykonáva nepretržité alebo

pravidelné meranie veličín, ktoré preukazujú ich správnu funkčnosť alebo majú vplyv

na ich výbušnosť alebo vzplanutie.

(3)

Kvapalné rádioaktívne odpady sa v jadrovom zariadení dopravujú potrubím. V obalových

súboroch

1

)

sa prepravujú, len ak je ich doprava potrubím technicky alebo ekonomicky neúnosná.

(4)

Plynové výpusty a kvapalné výpusty sa pred ich uvoľnením do životného prostredia

čistia od rádionuklidov na najnižšiu ekonomicky a technicky dosiahnuteľnú úroveň.

§ 5

Rádioaktívne odpady podľa triedy

Rádioaktívne odpady sa podľa aktivity zaraďujú do týchto tried

a)

prechodné rádioaktívne odpady, ktorých aktivita počas skladovania poklesne pod limitnú

hodnotu umožňujúcu ich uvoľnenie do životného prostredia,

2

)

b)

nízkoaktívne rádioaktívne odpady a strednoaktívne rádioaktívne odpady, ktorých aktivita

je vyššia ako limitná hodnota umožňujúca ich uvoľnenie do životného prostredia a ktorých

produkované zostatkové teplo je nižšie ako 2 kW/m

3

1.

krátkodobé rádioaktívne odpady, ktoré po úprave spĺňajú limity a podmienky bezpečnej

prevádzky

3

)

pre povrchové úložisko rádioaktívnych odpadov a ktorých priemerná hmotnostná aktivita

alfa nuklidov je nižšia ako 400 Bq/g,

2.

dlhodobé rádioaktívne odpady, ktoré po úprave nespĺňajú limity a podmienky bezpečnej

prevádzky pre povrchové úložisko rádioaktívnych odpadov alebo ktorých priemerná hmotnostná

aktivita alfa nuklidov je vyššia ako 400 Bq/g alebo sa rovná 400 Bq/g,

c)

vysokoaktívne rádioaktívne odpady, ktorých produkované zostatkové teplo je vyššie

ako 2 kW/m

3

alebo sa rovná 2 kW/m

3

.

§ 6

Zber a roztriedenie rádioaktívnych odpadov

(1)

Držiteľ oprávnenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi

4

)

(ďalej len „držiteľ oprávnenia“) zisťuje pri rádioaktívnych odpadoch ich charakteristické

vlastnosti a určuje vhodný systém roztriedenia.

(2)

Rádioaktívne odpady sa zberajú a roztrieďujú podľa spôsobu ich ďalšieho spracovania

a úpravy a s ohľadom na ich aktivitu a fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti.

Ak je to technicky možné, zber a roztriedenie sa vykonávajú priamo v mieste vzniku

rádioaktívnych odpadov.

(3)

Obalové súbory určené na zber rádioaktívnych odpadov sa označujú tak, aby bolo zrejmé,

aké rádioaktívne odpady obsahujú.

§ 7

Spracovanie rádioaktívnych odpadov

(1)

Rádioaktívne odpady sa spracúvajú tak, aby využiteľné látky boli oddelené a vrátené

na opätovné použitie a aby množstvo zostávajúcich rádioaktívnych odpadov bolo čo najmenšie

s prihliadnutím na ďalšie nakladanie s nimi.

(2)

Spracovanie rádioaktívnych odpadov je činnosť zameraná na oddelenie rádionuklidov

z rádioaktívnych odpadov, na zmenu ich zloženia a na redukciu ich objemu s cieľom

zvýšiť bezpečnosť a ekonomickú účinnosť nakladania s nimi.

(3)

Ak sa používajú pri spracúvaní rádioaktívnych odpadov iónové meniče, filtračné materiály

alebo deliace materiály s obmedzenou životnosťou, ich funkčnosť sa pravidelne sleduje.

Držiteľ oprávnenia navrhuje limity a podmienky bezpečnej prevádzky, pri ktorých dosiahnutí

sa tieto materiály musia obnoviť alebo vymeniť.

(4)

Držiteľ oprávnenia navrhuje pre každý druh spáliteľných rádioaktívnych odpadov režim

spaľovania. Účinky spaľovania rádioaktívnych odpadov produkujúcich plyny s koróznymi

vplyvmi na materiál spaľovacieho zariadenia sleduje držiteľ oprávnenia.

§ 8

Úprava rádioaktívnych odpadov

(1)

Technologický postup, podmienky úpravy rádioaktívnych odpadov a materiály použité

na úpravu rádioaktívnych odpadov navrhuje držiteľ oprávnenia.

(2)

Súčasťou technologického postupu úpravy rádioaktívnych odpadov je kontrola požadovaných

parametrov kvality balenej formy rádioaktívnych odpadov, pričom sa berú do úvahy možné

vonkajšie vplyvy a vnútorné vplyvy spôsobené vlastnosťami rádioaktívnych odpadov,

ako je obsah korozívnych látok, vznik plynov, uvoľňovanie tepla, objemová nestálosť

a biologická degradácia.

(3)

V rámci schvaľovania limitov a podmienok bezpečnej prevádzky sa schvaľuje aj balená

forma rádioaktívnych odpadov.

(4)

Balená forma rádioaktívnych odpadov je obalový súbor s jeho rádioaktívnym obsahom

upraveným v súlade s požiadavkami na bezpečnú manipuláciu, prepravu, skladovanie a

ukladanie.

§ 9

Skladovanie rádioaktívnych odpadov

(1)

Rádioaktívne odpady sa skladujú oddelene od iných odpadov alebo materiálov. Držiteľ

oprávnenia určuje pre každý sklad rádioaktívnych odpadov spôsob skladovania a maximálne

množstvo a aktivitu skladovaných rádioaktívnych odpadov.

(2)

Sklad rádioaktívnych odpadov sa navrhuje a prevádzkuje tak, aby

a)

chránil rádioaktívne odpady pred ich degradáciou vplyvom negatívnych poveternostných

podmienok a zabránil úniku ionizujúceho žiarenia a rádioaktívnych látok do životného

prostredia,

b)

umožnil dobrú manipulovateľnosť a vyberateľnosť skladovaných rádioaktívnych odpadov,

c)

zabezpečil, aby upravené rádioaktívne odpady nezmenili svoje vlastnosti podmieňujúce

ich ukladanie.

(3)

Vybavenie skladu rádioaktívnych odpadov zodpovedá druhu a množstvu skladovaných rádioaktívnych

odpadov. Skladovacie priestory sa vybavujú ventilačným a protipožiarnym systémom.

(4)

Stav skladu rádioaktívnych odpadov držiteľ oprávnenia pravidelne sleduje, najmä kontrolou

tesnosti bariér a monitorovaním dávkových príkonov a povrchovej kontaminácie.

(5)

Nádrže na skladovanie kvapalných rádioaktívnych odpadov sa

a)

navrhujú a prevádzkujú tak, aby boli vodotesné, chránené proti korózii a aby umožňovali

homogenizáciu a vyprázdnenie ich obsahu; každý systém skladovacích nádrží má vždy

ako havarijnú zálohu prázdnu nádrž s objemom zodpovedajúcim najväčšej nádrži v systéme;

výpary z nádrží sa odvádzajú a spracúvajú ako rádioaktívne odpady,

b)

zabezpečujú proti preplneniu a ich zaplnenie sa kontroluje,

c)

umiestňujú v ochranných nepriepustných objemoch s dostatočnou rezervou na zachytenie

obsahu nádrže, ktoré sú vybavené signalizáciou úniku a zariadením na odčerpanie; ak

sa kvapalné rádioaktívne odpady skladujú v nádobách, steny a podlaha skladu sa budujú

nepriepustné do takej výšky, aby bezpečne zachytili celý objem skladovaných rádioaktívnych

odpadov.

§ 10

Ukladanie rádioaktívnych odpadov

(1)

Do úložiska ukladá držiteľ oprávnenia len balenú formu rádioaktívnych odpadov, ktorá

vyhovuje limitom a podmienkam bezpečnej prevádzky schváleným úradom na základe bezpečnostných

rozborov.

(2)

Čas, na ktorý je úložisko rádioaktívnych odpadov (ďalej len „úložisko“) projektované,

zodpovedá množstvu a triede ukladaných rádioaktívnych odpadov.

(3)

Charakteristické vlastnosti úložiska, najmä vnikanie vody do úložiska a únik rádioaktívnych

látok do životného prostredia, sa sledujú po celý čas uvádzania do prevádzky, počas

prevádzky a inštitucionálnej kontroly. Zabezpečí sa, aby systém sledovania neznižoval

tesnosť úložiska.

(4)

Inštitucionálna kontrola je súbor činností, ktorými organizácia ustanovená zákonom

5

)

zabezpečuje kontrolu nad vstupom na územie úložiska a kontrolu a údržbu funkčnosti

jeho bariér v čase po uzatvorení úložiska stanovenom v projekte.

(5)

Uzatvorenie úložiska je skončenie všetkých operácií po uložení rádioaktívnych odpadov

do úložiska. Návrh spôsobu uzatvorenia, najmä stabilizácia, prekrytie a vybudovanie

drenážneho systému prekrytia, je súčasťou bezpečnostnej dokumentácie predkladanej

na vydanie súhlasu na prevádzku úložiska.

§ 11

Bezpečnostná dokumentácia pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi

(1)

Predbežný plán nakladania s rádioaktívnymi odpadmi

6

)

je dokument obsahujúci opis jednotlivých činností nakladania s rádioaktívnymi odpadmi,

ktorým sa preukazuje plnenie požiadaviek jadrovej bezpečnosti pri nakladaní s rádioaktívnymi

odpadmi.

(2)

Systém nakladania s rádioaktívnymi odpadmi

7

)

je podrobne rozpracovaný predbežný plán nakladania s rádioaktívnymi odpadmi, ktorým

sa preukazuje plnenie požiadaviek

§ 2 až 13

tejto vyhlášky a

§ 1 až 7 vyhlášky č. 284/1999 Z. z.

(3)

Súčasťou bezpečnostnej dokumentácie na výstavbu

8

)

a prevádzku

9

)

úložiska je opis a analýza bezpečnostnej funkcie bariér proti šíreniu rádioaktívnych

látok.

(4)

Limity a podmienky bezpečnej prevádzky pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi sa

určia na základe bezpečnostných rozborov a zahŕňajú najmä

a)

údaje o veličinách charakterizujúcich podmienky, pri ktorých je zabezpečená jadrová

bezpečnosť a radiačná ochrana pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi, a spôsob a periodicitu

ich meraní a hodnotení,

b)

požiadavky na činnosť obsluhy a na organizačné opatrenia vedúce k splneniu všetkých

definovaných podmienok pre projektované prevádzkové stavy.

(5)

Súčasťou limitov a podmienok bezpečnej prevádzky pri ukladaní rádioaktívnych odpadov

sú podmienky prijateľnosti balenej formy rádioaktívnych odpadov na úložisko, najmä

typ balenej formy rádioaktívnych odpadov a jej štrukturálna stabilita, vylúhovateľnosť,

tepelné a radiačné účinky, možnosť vzniku kritického stavu alebo mikrobiálneho rozkladu,

tvorba plynov, obsah korozívnych, výbušných a samozápalných látok, horľavín, voľných

kvapalín a komplexotvorných činidiel, povrchová kontaminácia, dávkový príkon, rozmery,

hmotnosť a označenie balenej formy rádioaktívnych odpadov.

§ 12

Evidencia nakladania s rádioaktívnymi odpadmi

(1)

Držiteľ oprávnenia eviduje nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a uchováva túto evidenciu

do uzatvorenia úložiska. Evidencia obsahuje

a)

sprievodné listy vzniknutých alebo prijatých a odovzdaných rádioaktívnych odpadov,

b)

záznamy o spôsobe nakladania s rádioaktívnymi odpadmi,

c)

záznamy o priebehu nakladania s rádioaktívnymi odpadmi,

d)

záznamy o výsledkoch analýz vzoriek rádioaktívnych odpadov (

§ 3 ods. 3

).

(2)

Držiteľ oprávnenia eviduje prevádzkové údaje, údaje o vykonanej údržbe zariadenia,

udalosti na jadrových zariadeniach

10

)

a spôsob odstránenia ich následkov a uchováva túto evidenciu do skončenia prevádzky

jadrového zariadenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, ak úrad neurčí inak.

§ 13

Sprievodný list rádioaktívnych odpadov

(1)

Pri každej zmene držiteľa rádioaktívnych odpadov odovzdávajúci držiteľ vystavuje

sprievodný list rádioaktívnych odpadov.

(2)

Sprievodný list rádioaktívnych odpadov obsahuje

a)

špecifikáciu charakterizujúcu druh a pôvod rádioaktívnych odpadov,

b)

druh a identifikačné označenie obalového súboru,

c)

dátum začiatku a dátum dokončenia plnenia obalového súboru,

d)

typ a identifikačné označenie balenej formy rádioaktívnych odpadov,

e)

celkovú aktivitu alfa a beta rádionuklidov,

f)

aktivitu jednotlivých rádionuklidov, ktorých obsah je limitovaný určenými kritériami

prijateľnosti a spôsob jej dokladovania,

g)

aktivitu ďalších významných rádionuklidov, ktorých podiel na celkovej aktivite presahuje

1 %,

h)

hodnoty ďalších parametrov určených z bezpečnostných rozborov prepravy rádioaktívnych

odpadov a ich ukladania (najmä vylúhovateľnosť, pevnosť v tlaku, obsah nebezpečných

látok),

i)

dávkový príkon na povrchu balenej formy rádioaktívnych odpadov,

j)

celkovú hmotnosť balenej formy rádioaktívnych odpadov,

k)

údaje o povrchovej kontaminácii balenej formy rádioaktívnych odpadov rádionuklidmi,

l)

dátum vystavenia sprievodného listu s uvedením dokumentácie, na ktorej základe bol

vystavený,

m)

obchodné meno, identifikačné číslo odovzdávajúcej osoby a meno, priezvisko, funkciu

a podpis jej povereného zamestnanca,

n)

obchodné meno, identifikačné číslo preberajúcej osoby a meno, priezvisko, funkciu

a podpis jej povereného zamestnanca.

§ 14

Požiadavky na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom

(1)

Všeobecné požiadavky na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom sa zohľadnia v

a)

projektovej dokumentácii jadrového zariadenia, v ktorom sa nakladá s vyhoretým jadrovým

palivom,

b)

písomných organizačných pokynoch na bezpečnú prevádzku jadrového zariadenia.

(2)

Na bezpečnostnú dokumentáciu pri nakladaní s vyhoretým jadrovým palivom sa primerane

vzťahujú ustanovenia

§ 11

.

(3)

O nakladaní s vyhoretým jadrovým palivom sa vedie evidencia, ktorá obsahuje

a)

identifikačné údaje o vyhoretom jadrovom palive,

b)

históriu ožarovania v reaktore,

c)

izotopické zloženie vyhoretého jadrového paliva po jeho vybratí z reaktora,

d)

umiestnenie vyhoretého jadrového paliva,

e)

údaje o tesnosti pokrytia vyhoretého jadrového paliva,

f)

údaje uvedené v schválených limitoch a podmienkach bezpečnej prevádzky.

§ 15

Skladovanie vyhoretého jadrového paliva

(1)

Sklad vyhoretého jadrového paliva slúži na bezpečné umiestnenie vyhoretého jadrového

paliva pred jeho prepracovaním alebo uložením.

(2)

Sklad vyhoretého jadrového paliva musí umožňovať

a)

zabezpečenie podkritickosti minimálne 5 % vo všetkých prevádzkových stavoch, ako

aj počas udalostí,

10

)

a to buď vhodným usporiadaním vyhoretého jadrového paliva, alebo umiestnením pevného

absorbátora neutrónov do priestoru skladovania; účinnosť použitia pevného absorbátora

sa preukáže výpočtom alebo experimentom,

b)

trvalý odvod zostatkového tepla produkovaného vyhoretým jadrovým palivom z priestoru

skladovania vyhoretého jadrového paliva; odvod tepla sa zabezpečí prirodzeným alebo

núteným prúdením chladiva tak, aby teplota pokrytia vyhoretého jadrového paliva v

žiadnej jeho časti neprekročila limitnú hodnotu,

3

)

c)

jeho úplnú alebo čiastočnú dekontamináciu,

d)

bezpečnú manipuláciu s vyhoretým jadrovým palivom,

e)

evidenciu a kontrolu skladovaného vyhoretého jadrového paliva v súlade s osobitnými

predpismi,

11

)

f)

zabezpečenie zodpovedajúcej fyzickej ochrany skladovacích priestorov v súlade s ustanoveniami

osobitných predpisov,

12

)

g)

vylúčenie pádu ťažkých predmetov do priestorov skladovania vyhoretého jadrového paliva,

h)

účinné čistenie, dopĺňanie a zachytávanie únikov chladiacich médií v mokrých skladoch

vyhoretého jadrového paliva,

i)

účinnú ventiláciu skladovacích priestorov, zabraňujúcu hromadeniu rádioaktívnych

plynov,

j)

zabezpečenie radiačnej ochrany obsluhy v súlade s osobitnými predpismi,

13

)

k)

zabezpečenie trvalého zdroja energie na udržanie dôležitých prevádzkových a bezpečnostných

systémov v činnosti,

l)

zabezpečenie odolnosti skladu vyhoretého jadrového paliva proti jeho porušeniu pri

seizmickej udalosti do 8o podľa stupnice MSK-64,

m)

monitorovanie vplyvu prevádzky skladu vyhoretého jadrového paliva na životné prostredie,

n)

vyradenie skladu vyhoretého jadrového paliva po skončení jeho prevádzky,

o)

bezpečné nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom po skončení jeho skladovania.

§ 16

Prepracovanie vyhoretého jadrového paliva

(1)

Prepracovanie vyhoretého jadrového paliva je technologický postup slúžiaci na získanie

jadrových materiálov vhodných na ďalšie použitie ich chemickým oddelením od štiepnych

produktov a ďalších rádionuklidov vo vyhoretom jadrovom palive.

(2)

Štiepne produkty a rádionuklidy oddelené v procese prepracovania vyhoretého jadrového

paliva tvoria rádioaktívne odpady, ktoré sa upravia do stavu vhodného na skladovanie

alebo na uloženie v úložisku.

(3)

Na projekt jadrového zariadenia na prepracovanie vyhoretého jadrového paliva a na

nakladanie s jadrovými materiálmi počas prepracovania sa primerane vzťahujú ustanovenia

§ 15 ods. 2

.

(4)

Na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi z prepracovania vyhoretého jadrového paliva

sa primerane vzťahujú ustanovenia

§ 3 až 13

.

§ 17

Ukladanie vyhoretého jadrového paliva

(1)

Vyhoreté jadrové palivo sa ukladá do úložiska vyhoretého jadrového paliva.

14

)

(2)

Na úložisko vyhoretého jadrového paliva sa primerane vzťahujú požiadavky na úložisko

rádioaktívnych odpadov (

§ 10

) a na sklad vyhoretého jadrového paliva (

§ 15

).

(3)

Do úložiska vyhoretého jadrového paliva možno uložiť len vyhoreté jadrové palivo

upravené tak, aby boli splnené požiadavky podľa

§ 2 písm. a) až c)

bez zásahu obsluhy úložiska vyhoretého jadrového paliva.

§ 18

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa vyhláška Československej komisie pre atómovú energiu

č. 67/1987 Zb.

o zaistení jadrovej bezpečnosti pri zaobchádzaní s rádioaktívnymi odpadmi.

§ 19

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júla 2000.